Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 rozhodnutiam o registrácii lieku, ev. č.: 2009/12789;
2009/12780; 2009/12781; 2009/12782

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Olanzapin EGIS 5 mg
Olanzapin EGIS 10 mg
Olanzapin EGIS 15 mg
Olanzapin EGIS 20 mg
orodispergovateľné tablety
olanzapín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Olanzapin EGIS a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Olanzapin EGIS
3. Ako užívať Olanzapin EGIS
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Olanzapin EGIS
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE OLANZAPIN EGIS A NA ČO SA POUžÍVA

Olanzapín patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Olanzapin EGIS sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú počutie,
videnie alebo vnímanie vecí, ktoré neexistujú (nie sú skutočné), chybné
presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a uzavretie sa do seba. Ľudia
s týmto ochorením sa tiež môžu cítiť depresívni, znepokojení alebo
napätí.

Olanzapin EGIS sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocit
povznesenej nálady, nadmerné množstvo energie, omnoho menšia potreba
spánku ako zvyčajne, veľmi rýchly tok reči a myšlienok, rozprávanie
a napádanie myšlienok a niekedy závažná podráždenosť. Pomáha udržiavať
stálu náladu a zabraňuje znovuobjaveniu sa výkyvov nálad (povznesenej
alebo skľúčenej (depresívnej) nálady), ktoré sprevádzajú toto
ochorenie.


2. SKÔR AKO UžIJETE OLANZAPIN EGIS

Neužívajte Olanzapin EGIS
- keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku. Alergická reakcia sa môže prejaviť ako
vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené
dýchanie. Ak sa to u Vás vyskytlo, povedzte to svojmu lekárovi.
- keď Vám v minulosti zistilili očné problémy, ako sú niektoré druhy
glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Olanzapinu EGIS
- Lieky tohto typu môžu spôsobovať nezvyčajné pohyby hlavne tváre
alebo jazyka. Ak toto nastane po podaní Olanzapinu EGIS, povedzte to
svojmu lekárovi.
- Veľmi zriedka spôsobujú lieky tohto typu kombináciu horúčky,
zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutia svalov a malátnosti alebo
ospalosti. Ak k tomu dôjde, ihneď kontaktujte svojho lekára.
- Používanie Olanzapinu EGIS u starších pacientov s demenciou sa
neodporúča, pretože môže spôsobiť závažné vedľajšie účinky.

Ak trpíte ktorýmkoľvek z nasledujúcich ochorení, oznámte to čo najskôr
svojmu lekárovi:
( Cukrovka
( Srdcové ochorenie
( Ochorenie pečene alebo obličiek
( Parkinsonova choroba
( Epilepsia
( Problémy s prostatou
( Črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)
( Poruchy krvi
( Mozgová príhoda alebo „malá“ mozgová príhoda (prechodné príznaky porážky)

Ak trpíte demenciou, je potrebné, aby ste Vy alebo Váš opatrovateľ/príbuzný
oznámili Vášmu lekárovi, ak sa u Vás niekedy vyskytla mozgová porážka
alebo „malá“ mozgová príhoda.

Ak máte viac ako 65 rokov, Váš lekár Vám môže pravidelne kontrolovať krvný
tlak.

Olanzapin EGIS nie je určený pacientom mladším ako 18 rokov.

Užívanie iných liekov
Počas užívania Olanzapinu EGIS užívajte iné lieky, len ak Vám Váš lekár
povie, že môžete. Ak užívate Olanzapin EGIS v kombinácii
s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti alebo na pomoc pri
zaspávaní (trankvilizéry), môžete sa cítiť ospalý.

Je potrebné, aby ste oznámili svojmu lekárovi, ak užívate fluvoxamín
(antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum), pretože môže byť
nevyhnutné zmeniť Vašu dávku Olanzapinu EGIS.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi. Hlavne oznámte svojmu lekárovi, ak užívate
lieky na Parkinsonovu chorobu.

Užívanie Olanzapinu EGIS s jedlom a nápojmi
Ak ste užili Olanzapin EGIS, nepite alkohol, pretože Olanzapin
EGIS v kombinácii s alkoholom Vám môže spôsobovať ospalosť.

Tehotenstvo a dojčenie
Ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, oznámte to čo
najskôr svojmu lekárovi. Počas tehotenstva nemáte užívať tento liek,
pokiaľ sa o tom neporadíte so svojím lekárom. Neužívajte tento liek
počas dojčenia, pretože do materského mlieka môže prejsť malé množstvo
Olanzapinu EGIS.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Ak užijete Olanzapin EGIS, existuje riziko, že sa budete cítiť ospalý. Ak
k tomu dôjde, neveďte vozidlo ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo
neobsluhujte stroje. Oznámte to svojmu lekárovi.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Olanzapinu EGIS
Pacientov, ktorí nemôžu prijímať fenylalanín, je potrebné upozorniť, že
Olanzapin EGIS obsahuje aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť
škodlivý pre ľudí trpiacich fenylketonúriou.

Tento liek obsahuje aj laktózu (mliečny cukor). Ak viete o Vašej
neznášanlivosti niektorých druhov cukrov (napr. laktóza), poraďte sa so
svojim lekárom ešte pred začiatkom liečby.


3. AKO UžÍVAť OLANZAPIN EGIS

Vždy užívajte Olanzapin EGIS presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si
nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár Vám povie, koľko orodispergovateľných tabliet máte užívať a ako
dlho ich máte užívať. Denná dávka Olanzapinu EGIS sa pohybuje v rozmedzí 5
a 20 mg. Poraďte sa so svojím lekárom, ak sa u Vás znovu objavia príznaky,
ale neprestaňte užívať Olanzapin EGIS, pokiaľ Vám to nepovie Váš lekár.

Olanzapin EGIS máte užívať raz denne podľa odporúčania svojho lekára.
Snažte sa užívať tablety každý deň v rovnakom čase. Nezáleží, či ich
užívate s jedlom alebo bez jedla. Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety
sú určené na vnútorné použitie.

Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety sa ľahko lámu, preto s nimi
zaobchádzajte opatrne. Tablety nechytajte mokrými rukami, pretože sa môžu
rozpadnúť.

1. Opatrne odlúpnite fóliu.
2. Jemne vytlačte tabletu.
3. Vložte tabletu do úst. Rozpustí sa priamo vo Vašich ústach, takže ju
môžete ľahko prehltnúť.

Tabletu tiež môžete vložiť do pohára alebo šálky plnej vody, pomarančového
džúsu, jablkového džúsu, mlieka alebo kávy a zamiešať. Zmiešanie
s niektorými nápojmi môže zmeniť ich farbu a môže ich aj zakaliť. Ihneď
roztok vypite.

Ak užijete viac Olanzapinu EGIS, ako máte
U pacientov, ktorí užili viac Olanzapinu EGIS ako mali, sa objavili
nasledujúce príznaky: rýchly tlkot srdca, rozrušenie/agresivita,
problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
a zníženie úrovne vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť,
epileptické záchvaty, kóma, kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania,
potenia, stuhnutosti svalov a malátnosti alebo ospalosti, spomalenie
dýchania, prídych (aspirácia), vysoký krvný tlak alebo nízky krvný
tlak, neobvyklý tlkot srdca. Okamžite kontaktujte svojho lekára alebo
nemocnicu. Ukážte lekárovi balenie Vašich tabliet.

Ak zabudnete užiť Olanzapin EGIS
Užite svoje tablety hneď, ako si spomeniete. Neužívajte dve dávky v jeden
deň.

Ak prestanete užívať Olanzapin EGIS
Neprestaňte užívať svoje tablety len preto, že sa cítite lepšie. Je
dôležité pokračovať v užívaní tabliet Olanzapinu EGIS tak dlho, ako Vám
povedal Váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať Olanzapin EGIS, môžu sa objaviť príznaky ako
potenie, neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť
a vracanie. Váš lekár Vám môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred
ukončením liečby.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Olanzapin EGIS môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 z 10 používateľov
. Nárast telesnej hmotnosti.
. Spavosť.
. Zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.

Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 zo 100 používateľov
. Zmeny hladín niektorých krviniek a cirkulujúcich tukov.
. Zvýšenie hladiny cukrov v krvi a v moči.
. Pocit väčšieho hladu.
. Závraty.
. Nepokoj.
. Triaška.
. Svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka).
. Problémy s rečou.
. Nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka).
. Zápcha.
. Sucho v ústach.
. Vyrážka.
. Strata sily.
. Extrémna vyčerpanosť.
. Zadržiavanie vody, čo vedie k opúchaniu rúk, členkov alebo chodidiel.
. V počiatočných štádiách liečby môžu niektorí ľudia pociťovať závrat
alebo mdlobu (s pomalým srdcovým pulzom), hlavne pri vstávaní z ľahu
alebo sedu. Tieto ťažkosti zvyčajne ustúpia samé, ale ak nie, povedzte
to svojmu lekárovi.
. Sexuálna porucha ako napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien
alebo porucha erekcie u mužov.

Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 1 000 používateľov
. Pomalý srdcový pulz.
. Citlivosť na slnečné svetlo.
. Neschopnosť udržať moč.
. Vypadávanie vlasov.
. Vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu.
. Zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú nenormálna produkcia mlieka
alebo nadmerné zväčšenie.

Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných
údajov.
. Alergická reakcia (napr. opuch v ústach alebo krku, svrbenie, vyrážka).
. Cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, niekedy spojené s ketoacidózou
(ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou.
. Zníženie normálnej telesnej teploty.
. Záchvaty, ktoré sa zvyčajne vyskytli už v minulosti (epilepsia).
. Kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, stuhnutosti svalov
a malátnosti alebo ospalosti.
. Kŕče svalov oka spôsobujúce kruhový pohyb oka.
. Neobvyklý tlkot srdca.
. Náhle nevysvetliteľné úmrtie.
. Krvné zrazeniny, ako je krvná zrazenina v hlbokých žilách dolných
končatín alebo krvná zrazenina v pľúcach.
. Zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silnú bolesť žalúdka,
horúčku a nevoľnosť.
. Ochorenie pečene prejavujúce sa zožltnutím kože a očných bielkov.
. Ochorenie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami.
. Ťažkosti pri močení.
. Predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.

Počas užívania Olanzapinu EGIS sa môže u starších pacientov s demenciou
objaviť mozgová porážka, zápal pľúc, neschopnosť udržať moč, pády,
extrémna únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej teploty,
sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto špecifickej skupine
pacientov bolo hlásených niekoľko prípadov úmrtia.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Olanzapin EGIS zhoršiť príznaky.

Zriedkavo sa u žien, ktoré dlhodobo užívali lieky tohto typu, začalo tvoriť
mlieko a chýbala menštruácia alebo mali nepravidelnú menštruáciu. Pri
pretrvávaní týchto príznakov to oznámte svojmu lekárovi. Vo veľmi
zriedkavých prípadoch sa môže u detí, ktoré sa narodili matkám
užívajúcim Olanzapin EGIS v poslednej fáze tehotenstva (v 3.
trimestri), objaviť triaška, ospalosť alebo spavosť.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAť OLANZAPIN EGIS

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Olanzapin EGIS po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
škatuli a na blistri po „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný
deň v mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek, prosím, vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALšIE INFORMÁCIE

Čo Olanzapin EGIS obsahuje
/. Olanzapin EGIS 5 mg orodispergovateľné tablety:/ Liečivo je olanzapín.
Každá tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.
/. Olanzapin EGIS 10 mg orodispergovateľné tablety:/ Liečivo je olanzapín.
Každá tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.
/. Olanzapin EGIS 15 mg orodispergovateľné tablety:/ Liečivo je olanzapín.
Každá tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.
/. Olanzapin EGIS 20 mg orodispergovateľné tablety:/ Liečivo je olanzapín.
Každá tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.

. Všetky sily lieku obsahujú ďalšie zložky: uhličitan vápenatý DC CS90
(ktorý sa skladá z uhličitanu vápenatého, predželatinovaného
kukuričného škrobu a kukuričného škrobu), monohydrát laktózy,
krospovidón, aspartám (E951), magnéziumstearát.

Ako vyzerá Olanzapin EGIS a obsah balenia

5 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „5“ na
jednej strane.

10 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „10“ na
jednej strane.

15 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „15“ na
jednej strane.

20 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „20“ na
jednej strane.

Všetky sily lieku sú dodávané v škatuliach obsahujúcich 28, 30, 56, 60, 84
alebo 90 orodispergovateľných tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
EGIS Pharmaceuticals PLC
Keresztúri út 30-38
H-1106 Budapešť
Maďarsko

Výrobca
Genepharm S.A., 18 Km Marathon Avenue, 15351 Pallini, Grécko

EGIS Pharmaceuticals PLC, 1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38, Maďarsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Spojené kráľovstvo: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg
orodispersible tablets
Bulharsko: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg ????????, ????????????
?? ? ??????
Česká republika: Olanzapin EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg
Litva: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg burnoje disperguojamosios
tabletes
Lotyšsko: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg mut? disper??jam?s
tabletes
Maďarsko: Olanzapine EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg szájban oldódó tabletta
Poľsko: Olanzapine EGIS
Rumunsko: Olanzapina EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg comprimate
orodispersabile
Slovensko: Olanzapin EGIS 5 mg, 10 mg, 15 mg, 20 mg


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 02/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 rozhodnutiam o registrácii lieku, ev. č.: 2009/12789;
2009/12780; 2009/12781; 2009/12782

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Olanzapin EGIS 5 mg
Olanzapin EGIS 10 mg
Olanzapin EGIS 15 mg
Olanzapin EGIS 20 mg
orodispergovateľné tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:
94,18 mg monohydrátu laktózy,
1,25 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:
188,37 mg monohydrátu laktózy,
2,50 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:
282,56 mg monohydrátu laktózy,
3,75 mg aspartámu.

Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.

Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje:
376,75 mg monohydrátu laktózy,
5 mg aspartámu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta

5 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „5“ na
jednej strane.

10 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „10“ na
jednej strane.

15 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „15“ na
jednej strane.

20 mg: Žlté až svetložlté, okrúhle, bikonvexné tablety s označením „20“ na
jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Dospelí/
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej
liečby u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických
epizód.

U pacientov s bipolárnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy
olanzapínom bola účinná, je olanzapín indikovaný na prevenciu rekurencie
(pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dospelí/
Schizofrénia: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Počiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne
v monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej liečbe (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie pri bipolárnej poruche: Odporúčaná počiatočná dávka je
10 mg/deň. U pacientov, ktorí dostávali olanzapín na liečbu manickej
epizódy, na prevenciu rekurencie pokračujte v liečbe rovnakou dávkou.
Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba
olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby),
s prídavnou liečbou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie pri
bipolárnej poruche sa môže denné dávkovanie následne upravovať na základe
individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na vyššiu
ako odporúčanú počiatočnú dávku sa odporúča len po primeranom klinickom
prehodnotení a nemá sa spravidla previesť v intervaloch kratších ako 24
hodín.

Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je
ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné
znižovanie dávky.

Olanzapin EGIS orodispergovateľná tableta sa má vložiť do úst, kde sa
rýchlo v slinách rozpustí a tak sa môže ľahko prehltnúť. Neporušená
orodispergovateľná tableta sa dá z úst vybrať ťažko. Pretože je
orodispergovateľná tableta krehká, má sa užiť okamžite po otvorení blistra.
Eventuálne sa môže bezprostredne pred podaním rozpustiť v plnom pohári vody
alebo iného vhodného nápoja (pomarančový džús, jablkový džús, mlieko alebo
káva).

/Deti a dospievajúci/
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúci vo veku do 18 rokov
kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň
prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené
v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami
s dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

/Starší pacienti/
Podanie nižšej počiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované,
avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinické
faktory vyžadujú (pozri časť 4.4).

/Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene/
U týchto pacientov sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka (5 mg). V prípade
miernej nedostatočnosti pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B)
má byť počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

/Pohlavie/
Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať počiatočnú
dávku a dávkovacie rozmedzie.

/Fajčiari/
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
počiatočnú dávku a dávkovacie rozmedzie.

Za prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať metabolizmus
(ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) sa má zvážiť zníženie počiatočnej
dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí byť opatrné.

4.3 Kontraindikácie

( Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných
látok.
( Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období majú byť pacienti
starostlivo sledovaní.

/Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania/
Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod.
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (s trvaním 6-12 týždňov)
u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) so psychózou súvisiacou
s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených
olanzapínom 2-násobne zvýšená incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi
užívajúcimi placebo (3,5% vs. 1,5%). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela
s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby.
Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto
skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia
a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie)
alebo súbežné používanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia
u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientami užívajúcimi
placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
udalosti (CVAE napr. mozgová porážka, prechodný ischemický záchvat),
vrátane úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní
s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3% vs. 0,4%).
U všetkých pacientov liečených olanzapínom a placebom, u ktorých sa
vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové
faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako
rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť
olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila.

/Parkinsonova choroba/
Používanie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním
dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neodporúča.
V klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba
hlásené zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie (pozri časť
4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší
ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie
stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínového agonistu)
a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej
dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola
2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do
maximálnej dávky 15 mg/deň.

/Neuroleptický malígny syndróm (NMS)/
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav súvisiaci s podávaním
antipsychotika. Zriedkavé prípady hlásené ako NMS sa vyskytli aj
v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová
rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina
kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne
zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú
prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez
ďalších klinických prejavov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká
vrátane olanzapínu.

/Hyperglykémia a diabetes/
Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo rozvoj alebo exacerbácia
diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane
niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu
predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným
faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím
zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu. U pacientov liečených
akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapin EGIS, sa majú sledovať
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria,
polyfágia a slabosť) a u pacientov s diabetes mellitus alebo pacientov
s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus sa má pravidelne kontrolovať
zhoršovanie glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne.

/Zmeny lipidov/
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom
v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny
lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov
s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch
lipidov. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane
Olanzapin EGIS, sa majú pravidelne sledovať lipidy podľa zavedených smerníc
pre antipsychotickú liečbu.

/Anticholinergný účinok/
Aj keď olanzapín /in vitro/ prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti
z klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže
sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom so súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými ochoreniami sa odporúča opatrnosť.

/Funkcia pečene/
Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné, asymptomatické
zvýšenie hladiny pečeňových transamináz, alanín transferázy (ALT)
a aspartát transferázy (AST). Opatrnosť je potrebná u pacientov so
zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi
poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi ochoreniami spojenými
s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne
hepatotoxickými liekmi. V prípade vyššej hladiny ALT a/alebo AST počas
liečby, je potrebné hladinu sledovať a zvážiť zníženie dávok. Ak sa
u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho,
cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), liečba olanzapínom sa
má ukončiť.

/Neutropénia/
Opatrnosť je potrebná u pacientov s nízkym počtom leukocytov a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých
je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi
navodeného útlmu/toxicity kostnej drene, u pacientov s útlmom kostnej
drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou liečbou alebo chemoterapiou
a u pacientov s hypereozinofílickým ochorením alebo s myeloproliferatívnym
ochorením. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu
a valproátu (pozri časť 4.8).

/Ukončenie liečby/
Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01%)
hlásené akútne príznaky, ako je potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nauzea
alebo vracanie.

/QT interval/
V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF] ?
500 milisekúnd [ms] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so
vstupnou hodnotou QTcF < 500 ms) menej časté (0,1% až 1%), bez významných
rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak
ako u ostatných antipsychotík je však potrebná opatrnosť, keď sa olanzapín
predpisuje s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval, najmä
u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT,
s kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo
hypomagneziémiou.

/Tromboembólia/
Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie bola hlásená
veľmi zriedkavo (< 0,01%). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej
tromboembólie a liečbou olanzapínom sa nestanovila. Napriek tomu, keďže sú
u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory
venóznej tromboembólie, je potrebné identifikovať všetky možné rizikové
faktory VTE, napr. imobilizáciu pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.

/Celkový účinok na CNS/
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
používaní v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom.
Pretože /in vitro/ vykazuje dopamínový antagonizmus, olanzapín môže
antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

/Záchvaty/
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah záchvatov.
U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo
väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné
rizikové faktory.

/Tardívna dyskinéza/
V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín spájaný so
štatisticky významne nižšou incidenciou dyskinézy vyvolanej liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobej expozícii narastá,
a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky
alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo
vysadenie liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť
po prerušení liečby.

/Posturálna hypotenzia/
V klinických štúdiách s olanzapínom sa zriedka u starších pacientov
pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov vo veku nad 65 rokov sa, tak
ako u ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.

/Náhla srdcová smrť/
V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej
srdcovej smrti u pacientov
liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortnej štúdii bolo
riziko predpokladanej
náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne
dvojnásobné oproti pacientom,
ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití
olanzapínu porovnateľné s rizikom
použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy.

/Používanie u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie u
pacientov vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie,
vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov
a zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito
udalosťami sa neskúmali a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).
/Fenylalanín/
Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety obsahujú aspartám, ktorý je
zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

/Laktóza/
Olanzapin EGIS orodispergovateľné tablety obsahujú laktózu. Pacienti so
zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho
deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie, nesmú užívať
tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

/Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín/
Vzhľadom na to, že olanzapín je metabolizovaný CYP1A2, látky, ktoré môžu
špecificky indukovať alebo inhibovať tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.

/Indukcia CYP1A2/
Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže
viesť ku zníženiu koncentrácií olanzapínu. Pozorovali sa len zanedbateľné
až mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Klinické následky sú
pravdepodobne minimálne, avšak odporúča sa klinické monitorovanie a ak je
to nevyhnutné, je možné zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).

/Inhibícia CYP1A2/
Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne
inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie Cmax olanzapínu po
fluvoxamíne bolo 54% u žien nefajčiarok a 77% u mužov fajčiarov. Priemerné
zvýšenie AUC olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108% u mužov
fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iné inhibítory
CYP1A2, ako je ciprofloxacín, sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka
olanzapínu. Na začiatku liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie
dávky olanzapínu.

/Zníženie biologickej dostupnosti/
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť perorálneho olanzapínu o 50 až
60% a má sa užívať minimálne 2 hodiny pred podaním olanzapínu alebo po ňom.

Nezistilo sa, že by fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky
antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne ovplyvňovali
farmakokinetiku olanzapínu.

/Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom/
Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.

Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9,
2C19, 3A4). Preto sa neočakávajú žiadne zvláštne interakcie, čo dokazujú aj
/in vivo/ štúdie, v ktorých sa nezistila žiadna inhibícia metabolizmu
nasledujúcich liečiv: tricyklické antidepresíva (predstavujúce prevažne
CYP2D6 cestu), warfarín (CYP2C9), teofylín (CYP1A2) alebo diazepam (CYP3A4
a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu pri súbežnom podávaní s lítiom
alebo biperidenom.

Terapeutické sledovanie plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by po
začatí súbežnej liečby s olanzapínom sa vyžadovala úprava dávkovania
valproátu.

/Celková CNS aktivita/
Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť útlm centrálneho nervového systému.
Súbežné používanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov
s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

/QTc interval/
Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Gravidita a laktácia

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované
štúdie. Pacientky majú byť poučené, aby informovali svojich lekárov, ak
počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú otehotnieť. Avšak,
vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa má olanzapín používať počas
gravidity len vtedy, ak potenciálny prínos prevýši možné riziko pre plod.

Veľmi zriedkavo bol spontánne hlásený tras, hypertónia, letargia a ospalosť
u detí narodených matkám, ktoré užívali olanzapín v treťom trimestri.

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola
odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je
potrebné poučiť, aby počas liečby olanzapínom nedojčili svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závrat,
pacienti majú byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia motorových
vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

/Dospelí/
Najčastejšie (pozorované u ? 1% pacientov) hlásené nežiaduce reakcie
spojené s používaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu,
glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do
jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia,
vyčerpanosť a edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí
klesajúcej závažnosti. Uvedené termíny frekvencie sú definované nasledovne:
Veľmi časté (? 10 %), časté (? 1 % a < 10 %), menej časté (? 0,1 % a < 1
%), zriedkavé (? 0,01 % a < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %), neznáme
(nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

|Veľmi časté |Časté |Menej časté |Neznáme |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| |Eozinofília |Leukopénia |Trombocytopénia |
| | |Neutropénia | |
|Poruchy imunitného systému |
| | | |Alergická reakcia|
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Zvýšenie telesnej|Zvýšené hladiny | |Vznik alebo |
|hmotnosti1 |cholesterolu2,3 | |exacerbácia |
| |Zvýšené hladiny | |diabetu |
| |glukózy4 | |príležitostne |
| |Zvýšené hladiny | |spojená |
| |triglyceridov2,5 | |s ketoacidózou |
| |Glukozúria | |alebo kómou, |
| |Zvýšená chuť do | |vrátane |
| |jedla | |niekoľkých |
| | | |fatálnych |
| | | |prípadov (pozri |
| | | |časť 4.4) |
| | | |Hypotermia |
|Poruchy nervového systému |
|Ospalosť |Závrat | |Záchvaty, pričom |
| |Akatízia6 | |vo väčšine |
| |Parkinsonizmus6 | |prípadov bol |
| |Dyskinéza6 | |hlásený ich |
| | | |výskyt v anamnéze|
| | | |alebo rizikové |
| | | |faktory pre ich |
| | | |vznik |
| | | |Neuroleptický |
| | | |malígny syndróm |
| | | |(pozri časť 4.4) |
| | | |Dystónia (vrátane|
| | | |okulogýrie) |
| | | |Tardívna |
| | | |dyskinéza |
| | | |Symptómy |
| | | |z vysadenia7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| | |Bradykardia |Ventrikulárna |
| | |Predĺženie QTc |tachykardia/fibri|
| | |(pozri časť 4.4) |lácia, náhle |
| | | |úmrtie (pozri |
| | | |časť 4.4) |
|Poruchy ciev |
| |Ortostatická | |Tromboembólia |
| |hypotenzia | |(vrátane pľúcnej |
| | | |embólie a hlbokej|
| | | |žilovej trombózy)|
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Mierne, prechodné| |Pankreatitída |
| |anticholinergné | | |
| |účinky, vrátane | | |
| |zápchy a sucha v | | |
| |ústach | | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| |Prechodné, | |Hepatitída |
| |asymptomatické | |(vrátane |
| |zvýšenie | |hepatocelulárneho|
| |pečeňových | |, cholestatického|
| |transamináz (ALT,| |alebo zmiešaného |
| |AST), hlavne na | |poškodenia |
| |začiatku liečby | |pečene) |
| |(pozri časť 4.4) | | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| |Vyrážka |Fotosenzitívna | |
| | |reakcia | |
| | |Alopécia | |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| | | |Rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| | |Inkontinencia |Oneskorené |
| | |moču |močenie |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
| | | |Priapizmus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| |Asténia | | |
| |Vyčerpanosť | | |
| |Edém | | |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Zvýšené hladiny | |Vysoká kreatinín |Zvýšená alkalická|
|prolaktínu8 | |fosfokináza |fosfatáza |
| | |Zvýšený celkový | |
| | |bilirubín | |

1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast
telesnej hmotnosti ? 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %) ?
15 % častý (4,2 %) a ? 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej
hmotnosti o ? 7 %, ? 15 % a ? 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi
časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou
(minimálne 48 týždňov).

2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkového cholesterolu, LDL
cholesterolu a triglyceridov) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej
lipidovej dysregulácie.

3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 6,2 mmol/l). Zmeny celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,17 - <
6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<
5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 7 mmol/l). Zmeny
glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na
hodnotu vysokú (? 7 mmol/l) boli veľmi časté.

5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

6 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa významne nelíšil od
placeba. U pacientov liečených olanzapínom bola, v porovnaní s titrovanými
dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie.
Vzhľadom na chýbajúce podrobné informácie o akútnych a tardívnych
extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti
dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívnu dyskinézu
a/alebo ďalšie tardívne extrapyramídové syndrómy.

7 Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea
a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

8 V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie
plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30
% pacientov liečených olanzapínom s normálnou počiatočnou hladinou
prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a
ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia. U pacientov so
schizofréniou priemerné zmeny prolaktínovej hladiny klesali s pokračujúcou
liečbou, zatiaľ čo priemerné nárasty sa pozorovali u pacientov s inými
diagnózami. Priemerné zmeny boli malé. Vo všeobecnosti sa u pacientov
liečených olanzapínom zriedkavo objavili možné súvisiace klinické prejavy
spojené s prsníkmi a menštruáciou (napr. amenorea, zväčšenie prsníkov,
galaktorea u žien a gynekomastia/zväčšenie prsníkov u mužov). Často sa
pozorovali možné súvisiace nežiaduce reakcie spojené so sexuálnou funkciou
(napr. erektilná disfunkcia u mužov a znížené libido u obidvoch pohlaví).

/Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)/

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny
prírastku na hmotnosti, glukózy, celkového/LDL/HDL cholesterolu alebo
triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-
12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy
spomalila približne po 6 mesiacoch.

/Ďalšie informácie o osobitných populáciách/

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí
a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté
nežiaduce reakcie pri používaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli
abnormálna chôdza a pády. Často bola pozorovaná pneumónia, zvýšená telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej
symptomatológie a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou bola pri liečbe
valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1%;
potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny
valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku
zvýšeniu výskytu (? 10%) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do
jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy
reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom
došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ?
7% v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4% pacientov. Dlhodobá liečba
olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov
s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ? 7%
v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9% pacientov.

/Deti a dospievajúci/

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18
rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce
dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií
s dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií
s dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou
frekvenciou u dospievajúch pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako
u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že
klinicky významný prírastok na hmotnosti (? 7%) sa vyskytuje častejšie
u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách.
Výška hmotnostného prírastku a pomer dospievajúcich pacientov, u ktorých
bol klinicky významný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi
časté (? 10%), časté (? 1% a < 10%).

Poruchy metabolizmu a výživy
/Veľmi časté:/ Prírastok na hmotnosti9, zvýšené hladiny triglyceridov10,
zvýšená chuť do jedla.
/Časté:/ Zvýšené hladiny cholesterolu11.
Poruchy nervového systému
/Veľmi časté:/ Sedácia (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).
Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Časté/: Suchosť v ústach.
Poruchy pečene a žlčových ciest
/Veľmi časté:/ Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri časť 4.4).
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
/Veľmi časté:/ Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GGT, zvýšenie
plazmatických hladín prolaktínu12.

9 Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ? 7 %
v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často
(40,6 %), o ? 15 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1
%) a o ? 25% často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4
% pribralo ? 7 %, 55,3 % pribralo ? 15 % a 29,1 % pribralo ? 25 % pôvodnej
telesnej hmotnosti.

10 Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (<
1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (? 1,467 mmol/l) a zmeny
triglyceridov nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - <
1,467 mmol/l) na vysokú hladinu (? 1,467 mmol/l).

11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú hladinu (? 5,17 mmol/l) sa vyskytovali
často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej
hodnoty (? 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú hladinu (? 5,17 mmol/l) sa
vyskytovali veľmi často.

12 Zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu bolo hlásené u 47,4%
mladistvých pacientov.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky a symptómy/
Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10%) patrí tachykardia,
agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a znížená
úroveň vedomia pohybujúca sa od útlmu po kómu.

K ďalším medicínsky významným dôsledkom predávkovania patria delírium,
kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcové arytmie (< 2% prípadov predávkovania)
a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po
akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po
akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.

/Liečba predávkovania/
Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Vyvolanie vracania sa
neodporúča. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe
predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa,
že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu
po perorálnom podaní o 50-60%.

Podľa klinického stavu je potrebné začať symptomatickú liečbu
a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie a obehového
kolapsu a podpory respiračnej funkcie. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či
iné sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na ?-receptoroch, pretože beta
stimulácia môže zhoršiť hypotenziu. Kardiovaskulárne monitorovanie je
nevyhnutné kvôli diagnostike možných arytmií. Až do zotavenia má byť
pacient pod dôkladným lekárskym dohľadom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód:
N05AH03.

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký farmakologický profil na viacerých receptorových
systémoch.

V predklinických štúdiách vykazoval olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; <100 nM) – k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je
v súlade s profilom väzby látky na receptory. Olanzapín preukázal /in/
/vitro/ väčšiu afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým
D2 a vyššiu 5HT2 ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické
štúdie preukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických
(A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi
(A9) dráhami ovládajúcimi motorickú funkciu. Olanzapín znižoval podmienenú
reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach,
ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce
účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje
reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše,
v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography)
bola miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických pacientov
odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné
antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na
klozapín bola porovnateľná.

V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích
kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi
s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky
významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych
symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami
a s rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály MADRS (Montgomery-Asberg Depression Rating
Scale)) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001)
v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy
preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii
kombinovanej liečby u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu
minimálne 2 týždňov viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii
s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu
v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky
významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom
štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo
prevencie rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia,
nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy
štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0%, lítium 38,3%; p =
0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s manickou alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu
so stabilizátorom nálady (lítiom alebo valproátom), nebola dlhodobá
kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky
významne nadradená voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení
doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových
(diagnostických) kritérií.

/Pediatrická populácia/
Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje
o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie
v súvislosti s bipolárnou poruchou typu I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej
ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa používal vo flexibilnej dávke od
2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť
u dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového
cholesterolu nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu (pozri
časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú
k dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú
obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené
jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu
k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným
cirkulujúcim metabolitom je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje
hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6
prispievajú k tvorbe metabolitov N-demetylu a 2-hydroxymetylu, vykazujúcich
/in vivo/ významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na
zvieratách. Prevažná časť farmakologickej aktivity pochádza od pôvodného
olanzapínu. Po perorálnom podaní priemerný terminálny polčas vylučovania
olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod)
a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky
pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov.
U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5 až
20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom o niečo predĺžil (36,7
oproti 32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu
vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min)
v porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel
priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2
oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57% olanzapínu
označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču predovšetkým vo forme
metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením funkcie pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti
27,7l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže
približne z 93% na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny
a ?1-kyslý-glykoproteín.

/Pediatrická populácia/
Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná
u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná
expozícia olanzapínu približne o 27% vyššia u dospievajúcich. Demografické
rozdiely medzi dospievajucími a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú
hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajucími. Tieto faktory
pravdepodobne prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej
u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

/Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)/
Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom zahŕňali silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie
a pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola približne
210 mg/kg a u potkanov 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do
100 mg/kg s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm,
ataxia, tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc
vyvolala jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie
dávky čiastočné bezvedomie.

/Toxicita po opakovanom podaní/
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky
a periférne hematologické poruchy. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri
vysokých dávkach poklesli rastové parametre. Reverzibilné účinky spojené so
zvýšenou hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií
a uteru a morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

Hematologická toxicita: U všetkých druhov boli pozorované účinky na
hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislého poklesu počtu
cirkulujúcich leukocytov u myší a nešpecifickom poklese cirkulujúcich
leukocytov u krýs; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal.
U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková
expozícia olanzapínu [plocha pod krivkou] je 12- až 15-krát vyššia než pri
podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná neutropénia,
trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa nepozorovali žiadne
nežiaduce účinky na progenitorové a proliferujúce bunky kostnej drene.

/Reprodukčná toxicita/
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou
1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné
parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok
maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles
aktivity u potomstva.

/Mutagenita/
Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných
testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií /in vitro/ a /in vivo/ testov na
cicavcoch.

/Karcinogenita/
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín
nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Uhličitan vápenatý DC CS90 (ktorý sa skladá z uhličitanu vápenatého,
predželatinovaného kukuričného škrobu a kukuričného škrobu)
Monohydrát laktózy
Krospovidón (typ A)
Aspartám (E951)
Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

24 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/snímateľný Al blister v škatuľke obsahujúcej 28, 30, 56, 60, 84 alebo 90
orodispergovateľných tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade
s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC
Keresztúri út 30-38
H-1106 Budapešť
Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Olanzapin EGIS 5 mg: 68/0139/11-S
Olanzapin EGIS 10 mg: 68/0140/11-S
Olanzapin EGIS 15 mg: 68/0141/11-S
Olanzapin EGIS 20 mg: 68/0142/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU