Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č.: 2011/08150

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Depant prolong 37,5 mg
Depant prolong 75 mg
Depant prolong 150 mg

Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním.

venlafaxín

Pred tým, než začnete užívať liek, pozorne si prečítajte celú písomnú
informáciu.
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
1. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na ošetrujúceho lekára
alebo lekárnika.
2. Tento liek predpísali Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť
dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný, alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, ošetrujúcemu lekárovi
alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Depant prolong a na čo sa používa.
2. Skôr ako užijete Depant prolong.
3. Ako užívať Depant prolong.
4. Možné vedľajšie účinky.
5. Ako uchovávať Depant prolong.
6. Ďalšie informácie.


1. ČO JE DEPANT PROLONG A NA ČO SA POUžÍVA

Depant prolong je antidepresívum patriace do skupiny látok, ktoré sa
nazývajú inhibítory spätného
vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI). Táto skupina látok sa
používa na liečbu depresií
a iných stavov ako sú napr. úzkostné poruchy. Predpokladá sa, že ľudia,
ktorí sú depresívni a/alebo
úzkostní majú nižšie hladiny sérotonínu a noradreanlínu v mozgu. Nevie sa
presne ako antidepresíva
fungujú, ale pomáhajú zvyšovať hladiny sérotonínu a noradrenalínu v mozgu.

Depant prolong sa používa na liečbu depresie u dospelých. Depant prolong sa
tiež používa na liečbu
dospelých so sociálnou úzkostnou poruchou (strach alebo vyhýbanie sa
sociálnym situáciám). Správna liečba depresií alebo úzkostných porúch je
dôležitá, aby ste sa cítili lepšie. Ak nie je
liečená, Váš stav sa nezlepší, naopak môže sa stať ešte vážnejším a ťažším
na vyliečenie.



2. SKÔR AKO UžIJETE DEPANT PROLONG

Neužívajte Depant prolong

- ak ste alergický (precitlivený) na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku,
- ak v súčasnosti užívate alebo ste v posledných 14 dňoch užívali lieky
známe ako ireverzibilné inhibítory monoaminooxidázy (MAOI), ktoré sa
používajú sa na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby. Súčasné
užívanie ireverzibilného MAOI spolu s inými liekmi vrátane Depantu prolong
môže mať závažné aj život-ohrozujúce následky. Tiež musíte počkať aspoň 7
dní po tom, ako skončíte s užívaním Depantu prolong, predtým ako začnete
užívať MAOI (pozri tiež časti „Sérotonínový syndróm“ a „Užívanie iných
liekov“).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku Depant prolong

3. ak užívate iné lieky, ktoré pri súčasnom podávaní s Depantom prolong
môžu zvýšiť riziko rozvinutia sérotonínového syndrómu (pozri tiež časti
„Sérotonínový syndróm“ a „Užívanie iných liekov“),
- ak máte problémy s očami ako napríklad určitý typ glaukómu (pacienti
so zvýšeným
vnútroočným tlakom),
4. ak ste mali v minulosti vysoký krvný tlak,
5. ak ste mali v minulosti srdcové problémy,
6. ak ste mali v minulosti záchvaty,
- ak ste mali v minulosti nízku hladinu sodíka v krvi (hyponatriémia),
- ak máte náchylnosť k tvorbe modrín alebo sklon ku krvácaniu (ak ste
mali v minulosti
krvácavé stavy) alebo ak užívate iné lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko
krvácania,
- pri zvýšenej hladine cholesterolu,
- ak Vy alebo niekto vo Vašej rodine mal v minulosti mániu alebo
bipolárnu poruchu (pocit
eufórie),
- ak sa u Vás alebo niekoho vo Vašej rodine vyskytlo v minulosti
agresívne správanie.

Depant prolong môže spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne
sedieť alebo stáť. Mali by ste povedať lekárovi, ak sa Vám toto stane.

Ak sa Vás týka hociktorý z týchto stavov pred užívaním Depantu prolong,,
prosím, poraďte sa so svojím lekárom.

Myšlienky na samovraždu a zhoršenie depresie alebo úzkostnej poruchy

Ak ste depresívny a/alebo trpíte úzkostnou poruchou, niekedy môžete mať
myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu. Takéto myšlienky môžu byť
intenzívnejšie vtedy, ak začnete užívať antidepresíva prvýkrát, pretože
všetky takéto lieky začnú účinkovať až po istom čase. Zvyčajne približne po
dvoch týždňoch, ale niekedy aj neskôr.
Výskyt takýchto myšlienok môže byť u Vás pravdepodobnejší:
- ak ste v minulosti mysleli na samovraždu alebo na sebapoškodenie,
- ak ste mladý dospelý. Informácie z klinických štúdií ukázali zvýšené
riziko samovražedného správania u dospelých mladších ako 25 rokov,
ktorí mali psychiatrické ochorenia a boli liečení antidepresívom.
Ak niekedy začnete myslieť na sebapoškodenie alebo na samovraždu, ihneď
kontaktujte lekára alebo choďte do nemocnice.
Môže byť pre Vás užitočné, ak príbuznému alebo blízkemu priateľovi poviete,
že ste depresívny alebo že trpíte úzkostnou poruchou a požiadate ho, aby si
prečítal túto písomnú informáciu pre používateľov. Mohli by ste ho
požiadať, aby Vám povedal, či si myslí, že sa Vaša depresia alebo úzkosť
zhoršuje, alebo či si robí starosti kvôli zmenám vo Vašom správaní.

Suchosť v ústach
U 10 % pacientov liečených venlafaxínom bola pozorovaná suchosť v ústach
ako vedľajší účinok. To
môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto by ste mali venovať zvýšenú
pozornosť ústnej hygiene.


Použitie u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov:

Depant prolong sa obvykle nemá používať u detí a mladistvých mladších ako
18 rokov. Mali by ste taktiež vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov sú
počas užívania liekov tejto skupiny vystavení zvýšenému riziku vedľajších
účinkov, ako sú pokus o samovraždu, myšlienky na samovraždu a nepriateľský
postoj (hlavne agresivita, vzdorovité správanie a hnev). Napriek tomu lekár
môže predpísať Depant prolong pacientom mladším ako 18 rokov, keď usúdi, že
je to v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Depant prolong pacientovi
mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tom porozprávať, znovu navštívte,
prosím, ošetrujúceho lekára. Ak u pacienta mladšieho ako 18 rokov počas
užívania Depantu prolong vznikne alebo sa zhorší ktorýkoľvek z príznakov
uvedených v tejto písomnej informácii pre používateľov, musíte o tom
informovať ošetrujúceho lekára. V tejto vekovej skupine sa taktiež doposiaľ
nepreukázala bezpečnosť dlhodobých účinkov Depantu prolong na rast,
dospievanie, kognitívny (týkajúci sa poznania) a behaviorálny (týkajúci sa
správania) vývoj.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Váš lekár by mal rozhodnúť, či môžete užívať Depant prolong s inými liekmi.

Nezačínajte ani neprestávajte užívať hocijaké lieky, vrátane liekov
kúpených bez predpisu, prírodných
a bylinných liečiv, pred poradením sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
- Inhibítory monoaminoxidázy (MAOI: pozri časť „Skôr ako užijete Depant
prolong“).
- Sérotonínový syndróm:
sérotonínový syndróm je potenciálne život-ohrozujúci stav (pozri časť
„Možné vedľajšie
účinky“), ktorý môže nastať pri liečbe s venlafaxínom, predovšetkým pri
užívaní s inými liekmi.
Príklady takýchto liečiv zahŕňajú:
- triptany (používané pri migréne),
- lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI, tricyklické
antidepresíva alebo lieky
obsahujúce lítium,
- lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používané na liečbu
infekcií),
- lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný MAOI (používané na liečbu
depresie),
- lieky obsahujúce sibutramin (používané na chudnutie),
- lieky obsahujúce tramadol (používané na tlmenie bolesti),
- výrobky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež /„Hypericum/
/perforatum“/,
prírodný alebo bylinný prostriedok na liečbu miernej depresie),
- lieky obsahujúce tryptofán (používané na problémy so spánkom a na
depresiu).

Príznaky a symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu
nasledujúcich príznakov:
nekľud, halucinácie, strata koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšená
telesná teplota, rýchle
zmeny krvného tlaku, abnormálne aktívne reflexy, hnačka, kóma, nevoľnosť,
vracanie. Ak si myslíte,
že máte príznaky sérotonínového syndrómu, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

Nasledujúce lieky taktiež môžu interagovať (ovplyvniť účinok) s Depantom
prolong a tak by sa mali užívať s opatrnosťou.
Obzvlášť dôležité je spomenúť Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak beriete
lieky obsahujúce:
7. ketokonazol (liek proti pliesni),
- haloperidol alebo risperidón (na liečbu psychiatrických stavov),
- metoprolol (beta blokátor na liečenie vysokého krvného tlaku a
srdcových problémov).

Užívanie lieku Depant prolong s jedlom a nápojmi

Depant prolong sa má užívať s jedlom (pozri časť 3 „Ako užívať Depant
prolong“).
Nepite alkoholické nápoje počas užívania Depantu prolong.

Tehotenstvo a dojčenie
Povedzte Vášmu lekárovi, ak otehotniete alebo sa pokúšate otehotnieť.
Depant prolong by ste mali
užívať len po zvážení možného osohu a rizika na Vaše doteraz nenarodené
dieťa.
Presvedčte sa, že Vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vedia, že užívate
venlafaxín. Ak sa užívajú počas tehotenstva podobne pôsobiace lieky
(skupina liekov SSRI), môže sa zvýšiť riziko vzniku vážneho stavu
nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá
spôsobuje zrýchlenie dýchu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne
objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky
u Vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára a/alebo pôrodnú
asistentku.
Depant prolong prechádza do materského mlieka. Je možné riziko účinku na
dieťa. Ak kojíte, mali by
ste to prediskutovať s Vaším lekárom. On/Ona sa rozhodne, či máte prestať
kojiť, alebo či máte
prestať užívať Depant prolong.


Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neveďte vozidlo, ani nepoužívajte nástroje alebo stroje, pokiaľ neviete,
ako na Vás Depant prolong pôsobí.


3. AKO UžÍVAť DEPANT PROLONG

Vždy užívajte Depant prolong presne tak, ako Vám provedal Váš lekár. Ak si
nie ste niečím istý, overte si to u lekára alebo lekárnika.
Zvyčajná odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie a sociálnej úzkostnej
poruchy je 75 mg za deň. Dávka môže byť však zvýšená Vašim lekárom postupne
a ak je treba, tak až na maximálne 375 mg za deň pri depresii. Maximálna
dávka pri sociálnej úzkostnej poruche je 225 mg/deň.

Užívajte Depant prolong približne v rovnaký čas každý deň, buď ráno alebo
večer. Kapsuly sa musia
prehltnúť celé, zapiť tekutinou, nesmú sa otvárať, drviť, rozkúsať alebo
rozpustiť.

Depant prolong sa má užívať s jedlom.

Ak máte ťažkosti s pečeňou alebo obličkami, oznámte to svojmu lekárovi,
vzhľadom na to, že v tomto
prípade sa dávkovanie Depantu prolong môže líšiť.

Neprestávajte užívať Depant prolong bez toho, aby ste to oznámili Vášmu
lekárovi (pozri časť „Ak
prestanete užívať Depant prolong“).

Ak užijete viac lieku Depant prolong ako máte
Zavolajte okamžite Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užijete väčšie
množstvo Depantu prolong ako Vám bolo predpísané Vaším lekárom.
Symptómy možného predávkovania sú: rýchly tep, zmeny v čulosti (od
ospalosti až po kómu),
zahmlené videnie, záchvaty a vracanie.

Ak zabudnete užiť Depant prolong
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je už
čas ďalšej dávky, neužite
vynechanú dávku a zoberte si iba jednu dávku ako obyčajne. Neužívajte za
deň vyššie dávky Depantu prolong ako Vám bolo predpísané.

Ak prestanete užívať Depant prolong
Neprestávajte užívať Vašu liečbu alebo neznižujte si dávku bez poradenia sa
s Vašim lekárom a to ani
keď sa budete cítiť lepšie.
Ak sa Váš lekár rozhodne, že už viac nepotrebujete liečbu s Depantom
prolong, môže Vás požiadať o postupné znižovanie dávky pred úplným
vysadením liečby. Sú známe nežiaduce účinky, ak pacienti náhle vysadia
liek, alebo si znížia dávky veľmi rýchlo. Niektorí pacienti môžu mať
príznaky ako únava, závraty, pocit točenia hlavy, bolesti hlavy, nespavosť,
nočné mory, suchosť v ústach, strata chuti do jedla, pocit na vracanie,
hnačky, nervozita, vzrušenie, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravenčenie
alebo zriedka pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, kŕče alebo
symptómy podobné chrípke.

Váš lekár Vám poradí, ako by ste postupne mali znižovať dávky Depantu
prolong. Ak sa u Vás vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov, alebo
iné príznaky, informujte o tom Vášho lekára.
Ak máte ďalšie otázky ako používať tento produkt, informujte sa u svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Depant prolong môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Alergické reakcie
Ak nastane niektorý z nasledujúcich prípadov neužívajte viac Depant
prolong, ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte pohotovostnú
ambulanciu v najbližšej nemocnici:
pocit tlaku v hrudníku, dýchavičnosť, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním,
opuch tváre, hrdla, rúk alebo nôh,
- pocit nervozity alebo úzkosti, závraty, pocit pulzovania, náhle
očervenanie pokožky a/alebo pocit
tepla,
- bolestivé vyrážky, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené miesta červenej
alebo bledej pokožky ktorá
často svrbí).

Vážne vedľajšie účinky
Ak si všimnete niektorý z nasledujúcich príznakov, je možné, že budete
potrebovať neodkladné
lekárske ošetrenie:
srdcové ťažkosti ako zrýchlený alebo nepravidelný srdcový pulz, zvýšený
krvný tlak,
problémy s očami ako neostré videnie a rozšírené zreničky,
nervové problémy ako závraty, pichanie, poruchy hybnosti, kŕče,
psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória.
Príznaky z odobratia liečby (abstinenčné príznaky) (pozri časť „Ako užívať
Depant prolongt“, a časť
„Ak prestanete užívať Depant prolong“).

Úplný zoznam vedľajších účinkov
Frekvencia (pravdepodobnosť výskytu) vedľajčích účinkov je nasledovná:
|Veľmi časté |Môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 z 10 pacientov |
|Časté |Môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 zo 100 pacientov, ale menej|
| |ako u 1 z 10 |
|Menej časté |Môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 z 1 000 pacientov, ale |
| |menej ako u 1zo 100 |
|Zriedkavé |Môžu sa vyskytnúť u viac ako 1 z 10 000 pacientov, ale |
| |menej ako u 1 z 1 000 |
|Iné |Frekvencia nie je známa z dostupných údajov |

- Poruchy krvi
/Menej časté/: krvné podliatiny, čierna asfaltová stolica alebo krv v
stolici, čo môže byť znakom
vnútorného krvácania.
/Iné/: znížený počet krvných doštičiek v krvi, ktorý vedie k zvýšenému riziku
vzniku krvných
podliatín alebo krvácaniu; poruchy krvi, ktoré môžu viesť k zvýšenému
riziku infekcie.

- Poruchy metabolizmu a výživy
/Časté/: strata váhy; zvýšená hladina cholesterolu.
/Menej časté/: priberanie na váhe.
/Iné/: jemné zmeny v krvných hladinách pečeňových enzýmov; zníženie hladín
sodíka v krvi;
svrbenie, zožltnutie kože alebo očí, tmavý moč, symptómy podobné chrípke,
ktoré sú symptómy
zápalu pečene (hepatitída); zmätenosť, nadmerné zadržiavanie vody (známy
ako SIADH); abnormálna produkcia materského mlieka.

Poruchy nervového systému
/Veľmi časté/: suchosť v ústach, bolesť hlavy.
/Časté/: abnormálne sny; znížené libido (pohlavný pud); závraty; zvýšený
tonus svalov; nespavosť; nervozita; mravenčenie; útlm; trasenie; zmätenosť,
rozdvojenie osobnosti.
/Menej časté/: nedostatok citu alebo emócií; halucinácie; nedobrovoľné pohyby
svalov; agitácia,
narušená koordinácia pohybov a rovnováhy.
/Zriedkavé/: pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť;
kŕče; eufória.
/Iné/: vysoká teplota s tuhými svalmi, zmätenosť alebo agitácia a potenie,
alebo ak pocítite trhavé
pohyby svalov, ktoré neviete kontrolovať, môžu to byť symptómy závažného
stavu známeho
ako neuroleptický malígny syndróm; pocity eufórie, ospanlivosť,
pretrvávajúce rýchle očné
pohyby, ťažkopádnosť, nepokoj, pocit opilosti, potenie alebo stuhnuté
svaly, ktoré sú
symptómami sérotonínového syndrómu; dezorientácia a zmätenosť často spojená
s halucináciami (delírium); strnulosť, kŕče a mimovoľné pohyby svalov,
samovražedné alebo
sebapoškodzujúce myšlienky.

- Poruchy zraku a sluchu
/Časté/: rozmazané videnie.
/Menej časté/: zmenený pocit chuti; zvonenie v ušiach.
/Iné/: závažné bolesti oka a znížené alebo nejasné videnie.

- Poruchy srdca alebo cirkulácie
/Časté/: zvýšenie krvného tlaku; návaly tepla, búšenie srdca.
/Menej časté/: pocit opitosti (najmä pri rýchlom postavení sa), odpadávanie,
rýchly tlkot srdca.
/Iné/: znížený krvný tlak; abnormálny, rýchly alebo nepravidelný pulz, ktorý
môže viesť k
odpadnutiu.

- Dýchacie poruchy
/Časté/: zívanie.
/Iné/: kašľanie, pískanie, dychová nedostatočnosť a vysoká teplota, čo sú
symptómy zápalu pľúc
spojeným so zvýšením množstva bielych krviniek (pľúcna eozinofília).

- Tráviace ťažkosti
/Veľmi časté:/ nevoľnosť.
/Časté:/ strata chuti do jedla; zápcha; vracanie.
/Menej časté/: škrípanie zubov; hnačky.
/Iné/: závažná bolesť brucha alebo chrbta (ktorá môže indikovať závažný
problém v čreve, pečeni
alebo pankrease).

- Kožné problémy
/Veľmi časté:/ potenie sa (vrátane nočného potenia).
/Menej časté:/ vyrážky; strata vlasov.
/Iné:/ svrbenie kože, ktoré môže viesť k závažnému páleniu a lúpaniu kože;
svrbenie; mierna
vyrážka.

- Svalové poruchy
/Iné:/ nevysvetliteľná bolesť svalov, citlivosť na tlak alebo slabosť
(rabdomyolýza).

- Poruchy močového systému
/Časté/: ťažkosti s močením, zvýšená frekvencia močenia.
/Menej časté/: neschopnosť močiť.

- Reprodukčné a sexuálne poruchy
/Časté/: abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži); neschopnosť orgazmu; porucha
erekcie (impotencia), poruchy menštruácie ako zvýšené krvácanie alebo
zvýšené nepravidelné krvácanie.
/Menej časté/: abnormálny orgazmus (ženy).

Celkové
/Časté/: slabosť (asténia); zimnica.
/Menej časté/: citlivosť na slnečné svetlo.
/Iné/: napuchnutá tvár alebo jazyk, skrátený dych alebo ťažkosti pri dýchaní,
často so svrbením
pokožky (toto môže byť závažná alergická reakcia).

Depant prolong niekedy zapríčiňuje vedľajšie účinky, o ktorých nemusíte
vedieť, ako napríklad zvýšenie krvného tlaku, zrýchlená frekvencia srdca;
malé zmeny v krvných hladinách pečeňových enzýmov, sodíka alebo
cholesterolu. Veľmi vzácne Depant prolong môže znižovať funkciu krvných
doštičiek v krvi, čo vedie k zvýšenému riziku tvorby krvných podliatin
alebo ku krvácaniu. Váš lekár preto môže vyžadovať pravidelné krvné testy,
a to najmä ak Depant prolong užívate dlhší čas.
Ak sa akýkoľvek vedľajší účinok stane vážnym, alebo ak sa vyskytne vedľajší
účinok, ktorý nie je na
tejto písomnej informácii pre používateľa, prosím, informujte o tom Vášho
lekára alebo lekárnika.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ DEPANT PROLONG

Uschovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Depant prolong po dátume použiteľnosti, ktorý je uvedený na
obale.
Dátum použiteľnosti sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uschovávajte pri teplote do 30° C.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Depant prolong obsahuje

Liečivo je venlafaxín.
Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 37,5 mg, 75 mg alebo
150 mg venlafaxínu vo forme venlafaxíniumchloridu.
Ďalšie zložky sú: hydroxypropylmetylcelulóza, metakrylátový kopolymér typ
RS PM, nátriumlaurylsulfát, magnéziumstearát, základný butylovaný
metakrylátový kopolymér 12,5 %, oxid titaničitý (E 171) a želatína.
Depant prolong 75 mg: červený oxid železitý (E 172).
Depant prolong 150 mg: erytrozín (E 127), indigokarmín (E 132).

Ako vyzerá Depant prolong a obsah balenia

37,5 mg kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: biele, nepriehľadné, tvrdé
želatínové kapsuly (veľkosť 0) s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly
a 37.5 na spodnej polovici kapsuly obsahujúce jednu okrúhlu, bikonvexnú
filmom obalenú tabletu,.
75 mg kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: nepriehľadné, tvrdé želatínové
kapsuly (veľkosť 0) telovej farby s označením VEN na vrchnej polovici
kapsuly a 75 na spodnej polovici kapsuly obsahujúce dve okrúhle, bikonvexné
filmom obalené tablety.
150 mg kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: jasnočervené, nepriehľadné, tvrdé
želatínové kapsuly (veľkosť 00) s označením VEN na vrchnej polovici
kapsuly a 150 na spodnej polovici kapsuly obsahujúce tri okrúhle,
bikonvexné filmom obalené tablety, s označením VEN na vrchnej polovici
kapsuly a 150 na spodnej polovici kapsuly.

28, 56 a 98 kapsúl

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.

Výrobca
Pharmaten S.A., Atény , Grécko
Pharmathen International S.A., Rodopi, Grécko
a
ICN Polfa Rzeszów S. A., Rzeszów, Poľsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko: Venlathen 37,5 mg, 75 mg, 150 mg

Maďarsko: Arixen 37,5 mg, 75 mg, 150 mg

Česká republika: Depant prolong 37,5 mg, 75 mg, 150 mg

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v decembri 2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č 2011/08150

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU


Depant prolong 37,5 mg

Depant prolong 75 mg

Depant prolong 150 mg

Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxíniumchlorid,
čo zodpovedá 37,5 mg, 75 mg a 150 mg venlafaxínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.

Depant prolong 37,5 mg: biele, nepriehľadné, tvrdé želatínové kapsuly
(veľkosť 0) s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly a 37,5 na spodnej
polovici kapsuly obsahujú jednu okrúhlu, bikonvexnú, filmom obalenú
tabletu.

Depant prolong 75 mg: nepriehľadné, tvrdé, želatínové kapsuly (veľkosť 0)
telovej farby s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly a 75 na spodnej
polovici kapsuly obsahujú dve okrúhle, bikonvexné, filmom obalené tablety.

Depant prolong 150 mg: jasnočervené, nepriehľadné, tvrdé, želatínové
kapsuly (veľkosť 00) s označením VEN na vrchnej polovici kapsuly a 150 na
spodnej polovici kapsuly obsahujú tri okrúhle, bikonvexné, filmom obalené
tablety.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.
Na prevenciu znovuobjavenia sa epizód veľkej depresie.
Liečba sociálnej anxióznej poruchy.
.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Epizódy veľkej depresie

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg jedenkrát
denne. Pacientom,
ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na
maximálne 375 mg denne.
Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 a viac-týždňových intervaloch. V klinicky
odôvodnených prípadoch možno s ohľadom na závažnosť symptómov dávky
zvyšovať v častejších intervaloch, avšak nie po menej ako 4 dňoch.
Kvôli riziku nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa mala dávka
zvyšovať až po klinickom
zhodnotení (pozri časť 4.4). Ako udržiavacia dávka sa má podávať najnižšia
účinná dávka.
Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko
mesiacov a viac. Liečba má byť
pravidelne prehodnotená - prípad od prípadu. Dlhodobejšia liečba je tiež
vhodná na prevenciu návratu
epizód veľkej depresie (MDE). Vo väčšine prípadov odporúča sa dávka na
prevenciu opätovného výskytu epizódy veľkej depresie rovnaká ako dávka
účinná pri liečbe súčasnej epizódy.
Antidepresívne lieky sa majú ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov po
ústupe choroby.

Sociálna anxiózna porucha

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg jedenkrát
denne.
Neexistuje dôkaz, že by vyššie dávky poskytli lepší účinok.
Avšak, u pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže
zvážiť zvýšenie
dávky až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2 a viac-
týždňových intervaloch.
Kvôli riziku nárastu nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa mala
dávka zvyšovať až po
klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Ako udržiavacia dávka sa má podávať
najnižšia účinná dávka.
Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko
mesiacov a viac. Liečba by mala
byť pravidelne prehodnocovaná individuálne.

Použitie u starších pacientov

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa
nepovažujú za
nevyhnutné. Avšak, je potrebná opatrnosť pri liečbe straších (napr. kvôli
možnému poškodeniu
obličiek, potenciálu pre zmeny v neurotransmiterovej senzitivite a afinite,
ktorá súvisí s vekom). Vždy má byť použitá najnižšia efektívna dávka a
pacienti majú byť pozorne sledovaní, ak je potrebné zvýšenie dávky.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Neodporúča sa používať venlafaxín u detí a dospievajúcich.
Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej
depresie nepreukázali
účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri
časť 4.4 a 4.8).
Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu na iné indikácie pre deti a
dospievajúcich mladších ako 18 rokov
nebola stanovená.

Použitie u pacientov s poškodenou funkciou pečene

Celková denná dávka venlafaxínu má byť znížená o 50 % u pacientov s miernym
až stredne
závažným poškodením pečene. Dávka má byť determinovaná na individuálnej
báze, kvôli
individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov.
Existujú limitované údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie
pečene. Odporúča sa
opatrnosť a zváženie zníženia dávky o viac ako 50 %. Potenciálny benefit má
byť porovnaný s rizikom v liečbe pacientov so silne poškodenou funkciou
pečene.

Použitie u pacientov s obličkovým poškodením

U pacientov s glomerulárnou filtráciou 30-70 ml/min nie je zmena dávkovania
nevyhnutná, no odporúča sa u nich opatrnosť. U pacientov, ktorí vyžadujú
hemodialýzu a u pacientov
s vážnym poškodením obličiek (miera glomerulárnej filtrácie < 30 ml/min),
sa má dávka znížiť o
50 %. Kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov môže
byť potrebná individuálna
úprava dávky.

Abstinenčný syndróm po prerušení liečby venlafaxínom
Malo by sa zabrániť náhlemu prerušeniu liečby. Pri ukončovaní liečby
venlafaxínom treba dávku znižovať postupne najmenej počas jedného až dvoch
týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časť 4.4 a časť
4.8.). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia symptómy
neznášanlivosti, môže sa zvážiť pokračovanie v liečbe predtým predpísanou
dávkou. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale pomalšie.

Na vnútorné použitie.

Odporúča sa, aby sa kapsula venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užila
spolu s jedlom, každý deň
približne v rovnaký čas. Kapsuly sa musia prehĺtať celé, zapiť tekutinou,
nerozdeľovať, nedrviť,
nerozkúsať a nerozpúšťať.
Pacienti liečení venlafaxínom tabletami s okamžitým účinkom môžu prejsť na
venlafaxín kapsuly
s predĺženým účinkom s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad
37,5 mg tablety
venlafaxínu s okamžitým účinkom podávané dvakrát denne sa môžu nahradiť 75
mg kapsulami
venlafaxínu s predĺženým účinkom s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť
potrebné individuálne
úpravy dávok.


4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na účinnú látku alebo ktorúkoľvek z pomocných látok.
Sprievodná liečba ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (MAOI) je
kontraindikovaná kvôli
riziku sérotonínového syndrómu so symptómami ako nepokoj, tremor a
hypertermia. Venlafaxín sa
nemôže podať pacientom, kde od prerušenia liečby s ireverzibilným MAOI
neprešlo aspoň 14 dní.
Venlafaxín musí byť vysadený aspoň 7 dní pred začatím užívania
ireverzibilného MAOI (pozri časť
4.4 a časť 4.5).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa spája so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok,
sebapoškodzovania a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto
riziko pretrváva až dovtedy, kým nedôjde k významnému ústupu choroby.
Nakoľko zlepšenie sa nemusí prejaviť počas niekoľkých prvých alebo
viacerých týždňov liečby, pacientov treba starostlivo sledovať až, kým
k takémuto zlepšeniu nedôjde. Všeobecnou klinickou skúsenosťou je, že
riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách uzdravenia.
Iné psychiatrické stavy, na ktoré sa venlafaxín predpisuje, sú tiež spojené
so zvýšeným rizikom
udalostí súvisiacich so samovraždou. Navyše, tieto stavy môžu byť
pridružené k epizódam veľkej
depresie. Rovnaká opatrnosť, aká je u ľudí liečených na epizódu veľkej
depresie, sa teda odporúča aj
u pacientov liečených na iné psychiatrické ochorenia.
Je známe, že zvýšením rizika výskytu samovražedných myšlienok alebo pokusov
o samovraždu sú vystavení pacienti s udalosťami súvisiacimi so samovraždou
v anamnéze ako aj pacienti s utkvelými samovražednými myšlienkami pred
začatím liečby, a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať. Meta-
analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní skúmajúcich liečbu
antidepresívami u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala
zvýšené riziko samovražedného správania pri liečbe antidepresívami
v porovnaní s liečbou placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.
Počas medikamentóznej liečby, najmä v skorej fáze liečby a po zmenách
dávky, majú byť pacienti a zvlášť vysokorizikoví pacienti, pod prísnym
dohľadom. Pacientov (a opatrovateľov pacientov) treba upozorniť na potrebu
sledovania zameranú na akékoľvek zhoršenie klinického stavu, samovražedné
správanie, a samovražedné myšlienky a na nezvyčajné zmeny správania. Ak sa
takéto symptómy vyskytnú, musia ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov
Depant prolong sa nemá používať v liečbe detí a dospievajúcich mladších ako
18 rokov. Správanie so
samovražednými sklonmi (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a
nepriateľské správanie
(najmä agresivita, protichodné správanie a hnev) boli častejšie pozorované
u detí a adolescentov
liečených antidepresívami v porovnaní s placebo skupinou. Ak napriek tomu,
aj vzhľadom na klinický
stav, sa rozhodne, že liek treba užívať, pacient by mal byť veľmi pozorne
sledovaný kvôli výskytu
samovražedných symptómov. Navyše však treba mať na pamäti, že akékoľvek
údaje týkajúce sa
bezpečnosti u detí a adolescentov (rast, dozrievanie, kognitívny vývoj a
vývoj správania) chýbajú.

Sérotonínový syndróm

Ako aj u ostatných sérotonínergných látok, sérotonínový syndróm je
potenciálne život-ohrozujúci
stav, a môže sa vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť pri súčasnej
liečbe s inými látkami, ako
MAO inhibítory, ktoré ovplyvňujú sérotonínergný neurotransmiterový systém
(pozri časť 4.3 a časť
4.5).
Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (agitácia,
halucinácie, kóma)
autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia),
neuromuskulárne zmeny
(napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky
(napr. nutkanie na
vracanie, vracanie, hnačka).

Glaukóm so zatvoreným uhlom

Mydriáza sa môže vyskytnúť ako príznak užívania venlafaxínu. Odporúča sa,
aby pacienti so
zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom akútneho glaukómu so
zatvoreným uhlom
boli pozorne sledovaní.

Krvný tlak

Od dávky závislé zvýšenie tlaku bolo pozorované u niektorých pacientov
liečených venlafaxínom.
Prípady závažne zvýšeného krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu boli
tiež hlásené u niektorých
pacientov v postmarketingovom sledovaní. Meranie krvného tlaku sa preto
odporúča u pacientov
užívajúcich venlafaxín. Pre-existujúca hypertenzia by mala byť pred
započatím liečby venlafaxínom
pod kontrolou. Krvný tlak by mal byť pravidelne kontrolovaný po začatí
liečby a po zvýšení dávky.
Opatrnosť treba pri pacientoch, kde sa základné ochorenie môže zhoršiť v
dôsledku zvýšenia
krvného tlaku, napr. pacienti s porušenou funkciou srdca.

Frekvencia srdca

Zvýšenie frekvencie srdca sa môže vyskytnúť najmä po vyšších dávkach.
Opatrnosť treba pri pacientoch, kde základné ochorenie môže byť zhoršené v
dôsledku zvýšenia frekvencie srdca.

Ochorenie srdca a riziko arytmie

Venlafaxín sa nehodnotil u pacientov s anamnézou nedávno prekonaného
infarktu myokardu alebo
nestabilnej anginy pectoris. Preto by sa mal používať len s opatrnosťou u
týchto pacientov.
Počas postmarketingového sledovania používania venlafaxínu boli hlásené
fatálne prípady srdcovej
arytmie, špeciálne pri predávkovaní. Pred predpísaním venlafaxínu pacientom
s vysokým rizikom
vážnej srdcovej arytmie sa má dôkladne zhodnotiť pomer risk/ benefit.

Kŕče

Kŕče sa môžu vyskytnúť u pacientov liečených venlafaxínom. Ako u všetkých
antidepresív,
venlafaxín by sa mal používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s
anamnézou kŕčov a títo pacienti
by mali byť starostlivo sledovaní. Liečba má byť prerušená, ak sa u
pacienta vyskytnú záchvaty.

Hyponatriémia

Prípady hyponatriémie a/alebo syndróm neadekvátnej sekrécie
antidiuretického hormónu (SIADH) sa môže vyskytnúť pri užívaní venlafaxínu,
obyčajne u hypovolemických alebo dehydratovaných pacientov. Starší
pacienti, pacienti užívajúci diuretiká a iní hypovolemickí pacienti sú
vystavení zvýšenému riziku hyponatriémie.

Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie sérotonínu môžu viesť k zníženej funkcii
krvných doštičiek.
Riziko krvácania do kože a slizničných membrán, vrátane
gastrointestinálneho krvácania, môže byť
zvýšené u pacientov užívajúcich venlafaxín. Ako aj u ostatných inhibítorov
spätného vychytávania
sérotonínu, aj u venlafaxínu by sa mala dodržať opatrnosť, ak sa predpisuje
pacientom
s predispozíciou ku krvácaniu, vrátane pacientov na antikoagulanciách a
inhibítoroch krvných
doštičiek.

Sérový cholesterol

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní aspoň 3 mesiace bolo
u 5,3 % pacientov
liečených venlafaxínom zaznamenané klinicky významné zvýšenie hladín
sérového cholesterolu, kým
u pacientov liečených placebom bolo zvýšenie zaznamenané u 0,0 % pacientov.
Treba preto zvážiť
pravidelné meranie hladín sérového cholesterolu počas dlhodobej liečby.

Súbežné podávanie s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť venlafaxínu v kombinácii s látkami znižujúcimi
telesnú hmotnosť, vrátane
fentermínu zatiaľ nebola preskúmaná. Súbežné podávanie venlafaxínu s
takýmito látkami sa
neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný pri znižovaní telesnej hmotnosti
či už samostatne alebo
v kombinácii.

Mánia/hypománia

Mánia/hypománia sa môže vyskytnúť u malej časti pacientov s poruchami
nálady, ktorí užívajú
antidepresíva vrátane venlafaxínu. Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín
by sa mal používať so
zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou alebo rodinnou anamnézou
bipolárnych porúch.

Agresivita

Agresivita sa môže vyskytnúť u malého počtu pacientov, ktorí užívajú
antidepresíva, vrátane
venlafaxínu. Toto bolo hlásené po zahájení, pri zmenách dávok a pri
prerušení liečby.
Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín by sa mal používať so zvýšenou
opatrnosťou u pacientov
s anamnézou agresivity.

Príznaky z vysadenia pozorované po prerušení liečby

Príznaky z vysadenia sú po prerušení liečby časté, najmä ak je prerušenie
náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúšaniach sa nežiaduce udalosti
pozorované pri prerušení (znižované a po znižovaní) vyskytli u približne 31
% pacientov liečených venlafaxínom a 17 % pacientov liečených placebom.
Riziko príznakov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane
dĺžky liečby, dávky použitej v liečbe a rýchlosti znižovania dávky.
Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane
parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov),
agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť hlavy.
Tieto symptómy sú zvyčajne mierne až stredne ťažké, avšak u niektorých
pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytnú počas
niekoľkých prvých dní po prerušení liečby. Takéto symptómy boli veľmi
zriedkavo hlásené aj u pacientov, ktorí dávku vynechali neúmyselne. Tieto
symptómy sú prechodné a zvyčajne ustúpia do 2 týždňov, aj keď u niektorých
jedincov môžu trvať dlhšie (2 - 3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa pri
ukončovaní liečby odporúča, aby sa dávka venlafaxínu znižovala postupne
počas doby niekoľkých týždňov alebo mesiacov podľa potrieb pacienta (pozri
časť 4.2).

Akatízia/psychomotorický nepokoj

Použitie venlafaxínu bolo spojené s rozvojom akatízie, charakterizované
subjektívne nepríjemným
alebo rušivým nepokojom a potrebou pohybu často sprevádzanou neschopnosťou
sedieť alebo stáť
pokojne. Je pravdepodobné, že sa toto vyskytne v rámci prvých týždňov
liečby. U pacientov, u ktorých
sa rozvinuli tieto symptómy, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Suchosť v ústach

U 10% pacientov bola pozorovaná suchosť v ústach. Toto môže zvýšiť riziko
vzniku zubného kazu a preto by mali byť pacienti poučení o význame
dentálnej hygieny.

Diabetes
U pacientov s diabetom môže liečba SSRI alebo venlafaxínom ovplyvniť
kontrolu glykémie. Dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík je
potrebné upraviť.


4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy (MAOI)

/Ireverzibilné neselektívne inhibítory MAOI/
Venlafaxín nesmie byť použitý v kombinácii s ireverzibilnými neselektívnymi
MAOI. Venlafaxín sa
nesmie začať užívať po dobu najmenej 14 dní po prerušení liečby
ireverzibilnými neselektívnymi
MAOI. Podávanie venlafaxínu musí byť prerušené najmenej 7 dní pred začatím
liečby ireverzibilnými
neselektívnymi MAOI (pozri časť 4.3. a 4.4.).

/Reverzibilný, selektívny MAO-A inhibítor (moklobemid)/
Kvôli riziku sérotonínového syndrómu, kombinácia venlafaxínu s
reverzibilnými a selektívnymi
MAOI, ako moklobemid, sa neodporúča. Po liečbe reverzibilným inhibítorom
MAO sa môže
uplatniť kratší interval ako 14 dní na začatie liečby venlafaxínom. Je
odporúčané vysadenie
venlafaxínu najmenej 7 dní pred začatím liečby reverzibilným MAOI (pozri
časť 4.4).

/Reverzibilný, neselektívny MAOI- inhibítor (linezolid)/
Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny MAOI a nemá sa
podávať pacientom
liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).
Závažné nežiadúce účinky boli hlásené u pacientov, ktorí práve skončili
liečbu s MAOI a začali
užívať venlafaxín, alebo užívali venlafaxín, ktorý prestali užívať tesne
pred začatím liečby MAOI.
Tieto účinky zahŕňajú triašku, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie,
pocity návalov tepla,
malátnosť a hypertermiu s charakteristickými vlastnosťami pripomínajúcimi
neuroleptický malígny
syndróm, záchvaty a smrť.

Sérotonínový syndróm

Ako aj u iných sérotonínergných látok, sérotonínový syndróm sa môže
vyskytnúť u pacientov
liečených venlafaxínom, obzvlášť ak sa súčasne užíva iná látka, ktorá
ovplyvňuje sérotonínergný
neurotransmiterový systém (vrátane triptanov, SSRI, SNRI, lítium,
sibutramín, tramadol, alebo
ľubovník bodkovaný [hypericum perforatum]), s liečivami, ktoré zhoršujú
metabolizmus sérotonínu
(vrátane MAOI), alebo so sérotonínovými prekurzormi (ako napr. tryptofánové
výživové doplnky).
Ak sa vyžaduje súčasná liečba venlafaxínom a SSRI, SNRI alebo agonistami
sérotonínových
receptorov (triptan), treba takúto liečbu viesť veľmi opatrne, a odporúča
sa pozorne sledovať pacienta
najmä na začiatku liečby a pri zvýšení dávok. Súčasné užívanie venlafaxínu
so sérotonínovými
prekurzormi (ako napr. tryptofánové výžívové doplnky) sa neodporúča (pozri
časť 4.4).

Lieky, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém

Riziko užívania venlafaxínu v kombinácii s inými látkami ovplyvňujúcimi CNS
sa systematicky zatiaľ
nehodnotilo. Preto sa odporúča zvýšená opatrnosť pri predpisovaní
venlafaxínu, ak sa má užívať
s inými liekmi, ktoré ovplyvňujú CNS.

Etanol

Venlafaxín sa nepreukázal ako látka, ktorá zhoršuje etanolom porušené
mentálne a motorické
schopnosti. Ale ako pri všetkých látkach, ktoré ovplyvňujú CNS, pacienti by
mali byť upozornení, aby
nepili alkohol počas liečby venalafaxínom.

Účinok iných liekov na venlafaxín

/Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)/
Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP2D6 rýchlych a pomalých
metabolizátorov ukázala
vyššie AUC venlafaxínu (70 % a 21 % u CYP2D6 rýchlych a pomalých
metabolizátorov, v uvedenom
poradí) a O-desmetylvenlafaxínu (33 % a 23 % u CYP2D6 rýchlych a pomalých
metabolizátorov,
v uvedenom poradí) po podaní po ketokonazole. Súčasné užívanie inhibítorov
CYP3A4 (napr.:
atanazavir, klaritromycin, indinavir, itrakonazol, vorikonazol,
pozakonazol, ketokonazol, nelfinavir,
ritonavir, sakvinavir, telitromycin) a venlafaxínu môže zvýšiť hladiny
venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Preto sa odporúča opatrnosť pri
súčasnej liečbe s inhibítormi CYP3A4
a venlafaxínom.

Účinok venlafaxínu na iné lieky

/Lítium/
Sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť pri súčasnej liečbe venlafaxínom a
lítiom (pozri
Sérotonínový syndróm).

/Diazepam/
Venlafaxín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku a farmakodynamiku
diazepamu a jeho aktívneho
metabolitu desmetyldiazepamu. Diazepam neovplyvňuje farmakokinetiku
venlafaxínu alebo O-desmetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje
farmakokinetická a/alebo farmakodynamická
interakcia s inými benzodiazepínmi.

/Imipramín/
Venlafaxín neovplyvňoval farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Bolo
pozorované na
dávke závislé zvýšenie AUC 2-OH-desipramínu 2,5 až 4,5 násobne, keď bolo
podaných denne 75 mg
až 150 mg venlafaxínu. Imipramín neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu
a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri
súčasnom užívaní
imipramínu a venlafaxínu je potrebná opatrnosť.

/Haloperidol/
Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala 42 % pokles v celkovom
perorálnom klírens, 70 %
zvýšenie AUC a 88 % zvýšenie Cmax, ale bez zmeny polčasu rozpadu pre
haloperidol. Pri súčasnom
užívaní haloperidolu a venlafaxínu treba preto na tieto zmeny myslieť.
Klinická významnosť tejto
interakcie nie je známa.

/Risperidón/
Venlafaxín zvýšil AUC risperidónu o 50 %, ale nemenil významne
farmakokinetický profil aktívnej
zložky (risperidón a 9-hydroxyrisperidón). Klinický význam tejto interakcie
ostáva neznámy.

/Metoprolol/
Súčasné užívanie venlafaxínu a metoprololu u zdravých dobrovoľníkov vo
farmakokinetickej štúdii
pre obidva lieky malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií
metoprololu o zhruba 30-40 % bez zmien plazmatických koncentrácií jeho
aktívneho metabolitu ?-hydroxymetoprololu. Klinický
význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov je nejasný. Metoprolol
nemenil farmakokinetický
profil venlafaxínu alebo jeho aktívneho metabolitu O-desmetylvenlafaxínu.
Pri podávaní venlafaxínu s metoprololom je treba opatrnosti.

/Indinavír/
Farmakokinetiká štúdia s indinavírom ukázala 28 % zníženie AUC indinavíru
a 36 % zníženie Cmax indinavíru. Indinavír nemal vplyv na farmakokinetiku
venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie
je známy.



4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostupné žiadne údaje o použití venlafaxínu u tehotných žien.
Štúdie na zvieratách ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Potenciálne riziko pre ľudí je
neznáme. Venlafaxín môže byť podaný tehotným ženám iba ak očakávaný prínos
prevýši možné
riziko.
Ako aj u iných inhibítorov sérotonínového spätného vychytávania
(SSRI/SNRI), sa u novorodenca
môžu vyskytnúť príznaky z náhleho prerušenia, ak sa venlafaxín užíva do
alebo tesne pred pôrodom.
Niektorí novorodenci, ktorí boli vystavení venlafaxínu neskôr v treťom
trimestri vyžadovali výživu
gastrickou sondou, podporu dýchania a dlhší čas strávený v nemocnici. Tieto
komplikácie sa môžu
objaviť tesne po pôrode.
Epidemiologické údaje poukázali, že použitie SSRI v gravidite, najmä počas
pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko perzistentnej pľúcnej
hypertenzie u novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal
vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania serotonínu
a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu
nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI
(inhibícia spätného vychytávania serotonínu)
Ak matka používala SSRI/SNRI do neskorého tehotenstva, u novorodencov sa
môžu vyskytnúť tieto
symptómy: podráždenosť, tras, hypotónia, vytrvalý plač a problémy pri
dojčení alebo pri spaní. Tieto
symptómy môžu byť spôsobené sérotonínergnými účinkami alebo symptómami z
expozície. Vo
väčšine prípadov sú tieto komplikácie pozorované ihneď alebo do 24 hodín po
pôrode.

Laktácia

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-desmetylvenlafaxín sa vylučujú do
materského mlieka. V postmarketingových reportoch po uvedení na trh boli
hlásené prípady dojčiat, ktoré prejavovali nadmerný plač, podráždenosť
a poruchy spánku. Symptómy zodpovedajúce vysadeniu lieku s venlafaxínom
boli hlásené aj po ukončení dojčenia. Riziko požitia dieťaťom pri kojení
nemôže byť vylúčené. Preto by sa malo urobiť rozhodnutie o
pokračovaní/prerušení kojenia alebo pokračovaní/prerušení liečby s Depantom
prolong, pričom sa
majú brať do úvahy výhody kojenia pre dieťa a výhody liečby s Depantom
prolong pre ženu.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Akýkoľvek psychoaktívny liek zhoršuje úsudok, rozmýšľanie a motorické
schopnosti. Preto, každý
pacient, ktorý užíva venlafaxín by mal byť upozornený na zmenu schopnosti
viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Nejčastejšie (>1/10) hlásené nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli
nauzea, suchosť v ústach, bolesť hlavy a potenie (nočné potenie vrátane).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej
závažnosti.
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (?1/10); časté (?1/100 až <1/10);
menej časté (?1/1000 až
<1/100); zriedkavé (?1/10000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10000);
neznáme (z dostupných
údajov).



|Orgánový |Veľmi |Časté |Menej časté |Zriedkavé |Frekvencia |
|systém |časté | | | |neznáma |
|Poruchy krvi| | |Ekchymóza, | |krvácanie zo |
|a | | |gastrointesti| |slizníc, |
|lymfatického| | | | |predĺžené |
|systému | | |nálne | |krvácanie, |
| | | |krvácanie | |trombocytopén|
| | | | | |ia, |
| | | | | |dyskrázia |
| | | | | |krvi, |
| | | | | |(vrátane |
| | | | | |agranulocytóz|
| | | | | |y, |
| | | | | |aplastickej |
| | | | | |anémie, |
| | | | | |neutropénie a|
| | | | | | |
| | | | | |pancytopénie)|
| | | | | | |
|Poruchy | |zvýšená |pribranie na | |abnormálne |
|metabolizmu | |hladina |hmotnosti | |pečeňové |
|a výživy | |sérového | | |funkčné |
| | |cholesterolu| | |testy, |
| | |, strata | | |hyponatriémia|
| | |hmotnosti | | |, |
| | | | | |hepatitída, |
| | | | | |syndróm |
| | | | | |neadekvátnej |
| | | | | |sekrécie ADH |
| | | | | |(SIADH), |
| | | | | |zvýšený |
| | | | | |prolaktín |
|Poruchy |suchos|abnormálne |apatia, |akatízia/psy|neuroleptický|
|nervového |ť |sny, |halucinácie, |-chomotorick|malígny |
|systému |v ústa|znížené |myoklonus, |ý nekľud, |syndróm |
| |ch |libido, |agitovanosť, |kŕče, |(NMS), |
| |(10,0 |malátnosť, |porucha |manická |sérotonínový |
| |%), |zvýšený |koordinácie a|reakcia |syndróm, |
| |bolesť|svalový |rovnováhy | |delírium, |
| |hlavy |tonus | | |extrapyramidá|
| |(30,3 |(hypertónia)| | |lne reakcie |
| |%)* |, insomnia, | | |(vrátane |
| | |nervozita, | | |dystónie a |
| | |parestézie, | | |dyskinézie), |
| | |sedácia, | | |tardívna |
| | |tremor, | | |dyskinézia, |
| | |zmätenosť, | | |suicidiálne |
| | |rozklad | | |myšlienky a |
| | |osobnosti | | |správanie |
| | | | | |vertigo, |
| | | | | |agresivita*|
|Poruchy oka | |poruchy |zmennené | |glaukóm so |
| | |akomodácie, |chuťové | |zatvoreným |
| | |mydriáza, |vnímanie, | |uhlom |
| | |poruchy | | | |
| | |videnia | | | |
|Poruchy ucha| | |tinnitus | | |
|a lybyrintu | | | | | |
|Poruchy | |hypertenzia,|posturálna | |hypotenzia, |
|srdca | |vazodilatáci|hypotenzia, | |predĺženie |
|a srdcovej | |a |synkopa, | |QT, |
|činnosti | |(najčastejši|tachykardia | |komorová |
| | |e pocity | | |fibrilácia, |
| | |návalov | | |komorová |
| | |tepla/ | | |tachykardia |
| | |flush), | | |(vrátane |
| | |palpitácie | | |torsade |
| | | | | |de pointes) |
|Cievne | |vazodilatáci|synkopa | | |
|poruchy | |a (väčšinou | | | |
| | |návaly | | | |
| | |tepla/horúča| | | |
| | |vy), | | | |
|Poruchy | | | | |pľúcna |
|dýchacej | |zívanie | | |eozinofília |
|sústavy, | | | | | |
|hrudníka a | | | | | |
|mediastína | | | | | |
| | | | | | |
|Poruchy |nauzea|znížená chuť|bruxizmus, | |pankreatitída|
|gastrointest|(20,0 |do jedla |hnačka, | | |
|i- |%) |(anorexia), |zmenená chuť | | |
|nálneho | |zápcha, | | | |
|traktu | |vracanie | | | |
|Poruchy kože|poteni| |vyrážka, | |multiformný |
|a podkožného|e sa | |alopécia | |erytém, |
|tkaniva |(vráta| | | |toxická |
| |ne | | | |epidermálna |
| |nočnéh| | | |nekrolýza, |
| |o), | | | |Stevensov-Joh|
| |(12,2 | | | |nsonov |
| |%) | | | |syndróm, |
| | | | | |pruritus, |
| | | | | |urtikária |
|Poruchy | | | | |rabdomyolýza |
|pohybového | | | | | |
|aparátu a | | | | | |
|spojivového | | | | | |
|tkaniva | | | | | |
| | | | | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |zhoršené |retencia moča|močová | |
|ľadvín a | |močenie, | |inkontinenci| |
|močových | |polakizúria | |a | |
|ciest | | | | | |
| | | | | | |
| | | | | | |
|Poruchy | | | | | |
|reprodukčnéh| |abnormálna | | | |
|o systému a | |ejakulácia/o|abnormálny | | |
|prsníkov | |rgazmus |orgazmus | | |
| | |(muži), |(ženy), | | |
| | |anorgazmia, | | | |
| | |erektilná | | | |
| | |dysfunkcia | | | |
| | |(impotencia)| | | |
| | |, poruchy | | | |
| | |močenia | | | |
| | |(najčastejši| | | |
| | |e | | | |
| | |váhavosť), | | | |
| | |menštruačné | | | |
| | |poruchy | | | |
| | |spojené so | | | |
| | |zvýšeným | | | |
| | |krvácaním | | | |
| | |alebo | | | |
| | |zvýšeným | | | |
| | |nepravidelný| | | |
| | |m | | | |
| | |krvácaním | | | |
| | |(napr.: | | | |
| | |menorágia, | | | |
| | |metrorágia),| | | |
| | | | | | |
|Celkové | |asténia |angioedém, | |anafylaxia |
|poruchy | |(únava), |fotosenzitívn| | |
| | |triaška |a reakcia | | |

* V klinických štúdiách bol výskyt bolesti hlavy 30.3 % u venlafaxínu
verzus 31.3 % u placeba.
Prípady samovražedných myšlienok a správania boli hlásené počas terapie
venlafaxínom alebo
včasne po prerušení liečby (pozri časť 4.4).
* pozri časť 4.4.


Prerušenie liečby venlafaxínom (najmä ak je náhle) často vyvolá príznaky
z vysadenia. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy
(vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych
snov), agitovanosť alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, bolesť
hlavy a príznaky chrípky. Tieto nežiaduce udalosti sú zvyčajne mierne až
stredne závažné a prechodné, avšak u niektorých pacientov môžu byť závažné
a/alebo dlhodobo trvajúce. Preto sa odporúča postupné znižovanie dávky, ak
liečba venlafaxínom už nie je potrebná (pozri časť 4.2 a časť 4.4).

Pediatrickí pacienti

Vo všeobecnosti, nežiadúce účinky venlafaxínu (v placebom kontrolovaných
štúdiách) u detí
a adolescentov (vek medzi 6-17 rokov) boli podobné ako u dospelých. Ako u
dospelých, aj tu bola
pozorovaná znížená chuť do jedla, strata hmotnosti, zvýšený krvný tlak a
zvýšená hladina cholesterolu
v krvi (pozri časť 4.4).
V pediatrických klinických štúdiách bola hlásená vyššia miera
nepriateľského správania sa a najmä
u epizód veľkej depresie boli hlásené nežiaduce účinky, týkajúce sa
samovražedných sklonov ako
samovražedné myšlienky a sebapoškodzovanie.
Obzvlášť boli pozorované nasledovné nežiaduce účinky u pediatrických
pacientov: bolesť brucha,
agitácia, dyspepsia, ekchymóza, krvácanie z nosa, bolesti svalov.


4.9 Predávkovanie

V postmarketingových hláseniach bolo predávkovanie venlafaxínom hlásené
najmä v súvislosti
s požívaním alkoholu a/alebo iných liekov. Najčastejšie účinky hlásené pri
predávkovaní bola
tachykardia, zmeny vedomia (somnolencia až kóma), mydriáza, kŕče a
vracanie. Ďalšie hlásené účinky
boli zmeny v elektrokardiograme (napr. predĺženie QT intervalu, ramienková
blokáda, predĺženie
QRS), komorová tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a úmrtie.
Odpublikované retrospektívne štúdie poukázali na to, že predávkovanie
venlafaxínom môže byť
spojené so zvýšeným rizikom fatálnych výsledkov porovnateľných s tými,
ktoré boli pozorované
u SSRI antidepresív, ale nižšie ako u tricyklických antidepresív.
Epidemiologické štúdie ukázali, že
venlafaxínom liečení pacienti majú vyššiu záťaž samovražedných rizikových
faktorov v porovnaní
s pacientmi so SSRI. Miera do akej nález zvýšeného rizika fatálnych
výsledkov predávkovania môže
byť pripísaná toxicite venlafaxínu ako sa popisuje u niektorých
charakeristických vlastnostiach
venlafaxínu, nie je známa. Na predídenie predávkovania by sa venlafaxínu
malo predpísať čo
najmenšie množstvo lieku, v súlade so správnym liečebným postupom.

Odporúčaná liečba
Odporúča sa podporná a symptomatická liečba pri predávkovaní; mala by byť
monitorovaná
frekvencia srdca a ostatné vitálne funkcie. Ak je riziko aspirácie,
vyvolanie vracania sa neodporúča.
Indikovaný je žalúdočný výplach, ak ubehol veľmi krátky čas od požitia
liekov alebo ak je pacient
symptomatický. Podanie aktívneho uhlia tiež môže napomôcť spomaleniu
vstrebávania účinnej látky.
Nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a
výmenná transfúzia boli
nápomocné. Nie sú známe špecifické antidotá pre venlafaxín.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antidepresíva, ATC kód: N 06 AX 16

Mechanizmus pôsobenia venlafaxínu ako antidepresíva u ľudí je spojený s
jeho znásobením
neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické
štúdie ukázali, že
venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú
inhibítory sérotonínu
a noradrenalínového spätného vychytávania. Venlafaxín tiež slabo inhibuje
dopamínové
vychytávanie. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit redukuje ?-adrenergickú
schopnosť reakcie po
akútnom (jednorazovom) aj chronickom podaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi
podobné vzhľadom na
ich celkovú akciu na neurotransmiterové vychytávanie a receptorové
viazanie.
Venlafaxín virtuálne nemá afinitu /in vitro/ pre muskarínové, cholinergné,
H1-histamínové alebo ?1-
adrenergné receptory v mozgu potkanov. Farmakologická afinita na týchto
receptoroch môže súvisieť
s rôznymi vedľajšími účinkami ako anticholinergické, sedatívne a
kardiovaskulárne, pozorované u
iných antidepresív.
Venlafaxín neinhibuje aktivitu inhibítora monoaminoxidázy (MAOI).
/In vitro/ štúdie odhalili, že venlafaxín virtuálne nemá afinitu pre opiátové
alebo benzodiazepínové
senzitívne receptory.

Epizódy veľkej depresie
Účinnosť venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej
depresie bola
demonštrovaná v 5 randomizovaných, dvojito-slepých, placebom
kontrolovaných, krátkodobých
klinických štúdiách v rozsahu od 4 do 6 týždňoch trvania, pri dávkach do
375 mg/deň. Účinnosť
venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby epizód veľkej depresie bola
stanovená v dvoch
placebom kontrolovaných, krátkodobých štúdiách s trvaním 8 a 12 týždňov,
ktoré zahŕňali dávky
v rozpätí 75 až 225 mg/deň.
V jednej dlhodobej štúdii sa sledoval vznik recidívy počas obdobia do 26
týždňov na ambulantných
dospelých pacientoch, ktorí odpovedali na 8–týždňovú otvorenú štúdiu s
venlafaxínom s predĺženým
uvoľňovaním (75, 150, alebo 225 mg), ktorí boli randomizovane rozdelení na
pokračovanie s tými
istými dávkami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním alebo placebom.
Hodnotila sa účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurentných depresívnych
epizód počas
obdobia 12 mesiacov v druhej dlhodobej, placebom kontrolovanej, dvojito-
slepej klinickej štúdii
dospelých ambulantných pacientov s opakujúcimi sa epizódami veľkej
depresie, ktorí odpovedali na
venlafaxín s okamžitým účinkom (100 až 200 mg/deň podľa schémy b.i.d.) pri
poslednej epizóde depresie.

Sociálna anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu predĺžených kapsúl ako liečby sociálnej anxióznej
poruchy (SAD) bola
stanovená v štyroch dvojito-slepých, paralelne-skupinových, 12-týždňových,
multi-centrálnych,
placebom kontrolovaných štúdiách s flexibilnou dávkou a v jednej dvojito-
slepej, paralelne skupinovej, 6-mesačnej, placebom-kontrolovanej, s pevne
stanovenou/flexibilnou dávkou u dospelých
ambulantných pacientov. Pacienti dostávali dávku v rozpätí od 75 do 225
mg/deň. V 6-mesačnej štúdii
sa neukázala žiadna väčšia účinnosť u skupiny, ktorá užívala dávku od 150
do 225 mg/deň v porovnaní so skupinou, ktorá užívala 75 mg/deň.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Venlafaxín je veľmi rýchlo metabolizovaný primárne na aktívny metabolit O-
desmetylvenlafaxín
(ODV). Priemerné ± SD biologické polčasy venlafaxínu a ODV v plazme sú 5±2
hodiny a 11±2
hodiny, v tomto poradí. Rovnovážne hladiny venlafaxínu a ODV sa dosiahnu
asi za 3 dni po
perorálnom niekoľkonásobnom užití.Venlafaxín a ODV vykazujú lineárnu
kinetiku v dávkach medzi
75 mg až 450 mg za deň.

Absorcia
Aspoň 92 % venlafaxínu je absorbovaných po jednorazovom perorálnom užití
tablety s okamžitým
uvoľňovaním venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40-45% vzhľadom
na presystémový
metabolizmus. Po podaní venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním, sa maximálne
plazmatické
koncentrácie dosahujú za 2 hodiny pre venlafaxín a 3 hodiny pre ODV. Po
podaní venlafaxínu
s kapsulami s predĺženým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické koncentrácie
dosahujú za 5,5
hodiny pre venlafaxín a 9 hodín pre ODV. Pri podaní rovnakých denných dávok
venlafaxínu či už
s rýchlym alebo predĺženým uvoľňovaním, kapsula s predĺženým uvoľňovaním sa
pomalšie vstrebáva,
ale vstrebáva sa rovnaké množstvo ako pri tablete s okamžitým uvoľňovaním.
Jedlo neovplyvňuje
biodostupnosť venlafaxínu a ODV.

Distribúcia
Venlafaxín a ODV sa viažu na ľudské plazmatické proteíny iba v minimálnej
miere, (27 %venlafaxín,
30 % ODV). Distribučný objem pre venlafaxín pri stabilných koncentráciách
je 4,4±1.9 l/kg po
intravenóznom podaní.

Metabolizmus
Venlafaxín je metabolizovaný v pečeni. /In vitro/ a /in vivo/ štúdie naznačujú,
že venlafaxín je
biotransformovaný na aktívny metabolit – ODV pomocou CYP2D6. /In vitro/ a /in/
/vivo/ štúdie ukazujú,
že venlafaxín je tiež metabolizovaný na minoritný, menej aktívny metabolit
N-desmetylvenlafaxín
pomocou CYP3A4. /In vitro/ a /in vivo/ štúdie ukazujú, že venlafaxín je slabý
inhibítor CYP2D6.
Venlafaxín neinhibuje CYP1A2, CYP2C9, alebo CYP3A4.

Vylučovanie
Venlafaxín a jeho metabolity sa primárne vylučujú obličkami. Približne 87 %
dávky venlafaxínu sa
objaví v moči za 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5 %), nekonjugovaný
ODV (29 %),
konjugovaný ODV (26 %), alebo ako iný minoritný inaktívny metabolit (27 %).
Priemerné ± SD
rovnovážne klírensy plazmatického venlafaxínu a ODV sú 1,3±0.6 l/h/kg a
0.4±0.2 l/h/kg.

Špeciálne skupiny pacientov

/Vek a pohlavie/
Vek a pohlavie jedinca neovplyvňujú významne farmakokinetiku venlafaxínu a
ODV.

/CYP2D6 rýchli/pomalí metabolizátori/
Plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú vyššie u CYP2D6 pomalých
metabolizátorov v porovnaní s
rýchlymi metabolizátormi. Pretože celkové vystavenie (AUC) venlafaxínu a
ODV je podobné
u pomalých aj rýchlych metabolizátorov, nie sú potrebné rôzne dávky
venlafaxínu pre tieto dve
skupiny.

/Pacienti s poškodením pečeňových funkcií/
U jedincov s Child-Pugh A (ľahká porucha pečeňových funkcií) a Child-Pugh B
(stredne závažná
porucha pečeňových funkcií) sú biologické polčasy venlafaxínu a ODV
predĺžené v porovnaní
s normálnymi jedincami. Klírens perorálne podaného venlafaxínu a klírens
ODV bol znížený. Bola
zaznamenaná veľká interindividuálna variabilita. Existuje len obmedzené
množstvo údajov s ťažkým
poškodením pečeňových funkcií (pozri časť 4.2).

/Pacienti s poškodením obličkových funkcií/
U dialyzovaných pacientov bol eliminačný polčas venlafaxínu predĺžený o
približne 180 % a klírens
sa znížil o asi 57 % v porovnaní s normálnymi jedincami. Eliminačný polčas
ODV bol predĺžený o asi
142 % a klírens znížený o asi 56 %. Je potrebná úprava dávky u pacientov s
vážnym poškodením
obličiek a u dialyzovaných pacientov (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nepreukázali karcinogénny
účinok. Venlafaxín
nebol mutagénny v širokom spektre /in vitro/ a /in vivo/ testoch.
Štúdie na zvieratách zaoberajúce sa reprodukčnou toxicitou zistili u
potkanov nižšiu pôrodnú
hmotnosť mláďat, vyšší výskyt mŕtvonarodených a zvýšenú mieru úmrtí počas
prvých 5 dní laktácie.
Príčina úmrtia nie je známa. Tieto účinky sa objavili pri dávke 30
mg/kg/deň , 4-násobku dennej
dávky pre človeka 375 mg venlafaxínu (na mg/kg). Dávka so žiadnym účinkom
na úmrtnosť krysých
mláďat bola 1,3-násobkom ľudskej dávky. Potenciálne rziko pre ľudí nie je
známe.
Znížená fertilita bola pozorovaná v štúdii, v ktorej samce aj samice
potkanov poli vystavené ODV.
Táto dávka bola asi 1 až 2 násobne vyššia ako dávka po podaní 375 mg
venlafaxínu ľuďom.
Relevancia tohto zistenia pre ľudí ostáva nejasná.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

37,5 mg - tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:
Obsah kapsuly: hydroxypropylmetylcelulóza, metakrylátový kopolymér typ RS
PM, nátriumlaurylsulfát, magnéziumstearát.
Obalová vrstva: základný butylovaný metakrylátový kopolymér 12,5 %.
Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171).
Farbivo potlače: šelak, čierny oxid železitý (E172), propylénglykol
(E1520).


75 mg - tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:
Obsah kapsuly: hydroxypropylmetylcelulóza, metakrylátový kopolymér typ RS
PM, nátriumlaurylsulfát, magnéziumstearát.
Obalová vrstva: základný butylovaný metakrylátový kopolymér 12,5 %.
Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171), červený oxid železitý
(E172).
Farbivo potlače: šelak, čierny oxid železitý (E172), propylénglykol
(E1520).


150 mg - tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:
Obsah kapsuly: hydroxypropylmetylcelulóza, metakrylátový kopolymér typ RS
PM, nátriumlaurylsulfát, magnéziumstearát.
Obalová vrstva: základný butylovaný metakrylátový kopolymér 12,5 %.
Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171), erytrozín (E127),
indigokarmín (E 132).
Farbivo potlače: šelak, čierny oxid železitý (E172), propylénglykol
(E1520).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uschovávajte pri teplote do 30° C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC/Al blister.

28, 56 a 98 kapsúl.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť na trhu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Depant prolong 37,5 mg: 30/0192/08-S

Depant prolong 75 mg: 30/0193/08-S

Depant prolong 150 mg: 30/0194/08-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
20.5.2008



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


December 2010