Písomná informácia pre používateľov



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUžÍVATEľA





Dapril 5 mg


Dapril 10 mg


Dapril 20 mg

/(lisinoprilum)/

Prečítajte si prosím, pozorne túto písomnú informáciu pred začatím liečby
liekom Dapril. Táto písomná informácia podáva súhrn poznatkov, ktoré sú
dostupné o tomto lieku. Ak nie ste si s niečím istý/á alebo ak máte nejaké
otázky, spýtajte sa Vášho lekára alebo lekárnika.


Čo by ste mali vedieť o tomto lieku

Názov lieku Dapril je chránený touto značkou. Tablety sú dostupné v troch
silách, obsahujú 5, 10 alebo 20 mg liečiva lisinoprilu. Lisinopril je
liečivo zo skupiny látok nazývaných inhibítory angiotenzín konvertujúceho
enzýmu. Niekedy sa označujú skratkou ACE inhibítory. Dapril sa používa na
liečbu vysokého krvného tlaku a niektorých ochorení srdca. Váš lekár Vám
povie o ochorení, ktoré si liečite.

Tablety Dapril obsahujú tieto pomocné látky:
mannitolum (manitol), calcii hydrogenophosphas dihydricus (dihydrát
hydrogénfosforečnanu vápenatého), ferri oxidum rubrum E 172 (červený oxid
železitý), maydis amylum (kukuricový škrob), amylum pregelificatum
(predželatínovaný škrob) a magnesii stearas (magnéziumstearát).

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Medochemie Ltd., Limassol Cyprus


Čo musíte urobiť pred začatím liečby liekom Dapril


V každom prípade treba informovať vášho lekára alebo lekárnika o:

- alergickej reakcii alebo sťaženom dýchaní po užití ACE inhibítorov
- ochorení obličiek
- tehotenstve, jeho plánovaní alebo o dojčení
- užívaní liekov s obsahom lítia.
Z vyššie uvedeného môže vyplynúť, že Dapril nemusí byť pre Vás správny liek
a lekár vám povie viac.
Informujte Vášho lekára, ak mávate hnačku alebo trpíte na vracanie, máte
choré obličky, najmä ak chodíte na dialýzu, alebo budete liečený na alergiu
desenzibilizačnou liečbou. Mali by ste informovať Vášho lekára, ak máte
diétu s obmedzením soli alebo ak užívate lieky ako náhrady draslíka alebo
doplnky.
Informujte lekára o všetkých ostatných liekoch, ktoré užívate vrátane tých,
ktoré sa dajú kúpiť bez lekárskeho predpisu. Je dôležité povedať lekárovi,
ak užívate lieky na uľahčenie močenia a lieky na zápaly kĺbov alebo bolesti
svalov.
Je možná precitlivenosť na niektorú z uvedených pomocných látok – ihneď
upozornite svojho lekára.


Dávkovanie a spôsob užívania

Tablety Dapril by sa mali prehĺtať celé a zapíjať vodou.
Koľko tabliet a kedy ich potrebujete určí lekár, preto vždy dodržujte jeho
pokyny a vždy si prečítajte písomnú informáciu. Ak si nie ste niečím
istý/á, spýtajte sa Vášho lekára alebo lekárnika.
Dapril sa zvyčajne užíva jedenkrát denne. Dávka môže byť v rozmedzí od 5 do
40 mg. Závisí od toho, na čo sa liečite. Tiež to závisí od toho, ako
reagujete na liečbu. Ak chcete vedieť o lieku viac, spýtajte sa Vášho
lekára alebo lekárnika.
Prvá dávka môže vyvolať väčší pokles tlaku ako nasledujúce dávky.
Pravdepodobne to budete pociťovať ako závraty alebo slabosť. Môže vám
pomôcť, keď si ľahnete. Ak máte obavy, povedzte to vášmu lekárovi.
Dapril nie je vhodný pre deti.

Ak idete do nemocnice alebo k zubnému lekárovi, vždy ich informujte, že
užívate Dapril. Je to veľmi dôležité, najmä ak by ste dostali anestéziu.

Ak zabudnete užiť pravidelnú dávku, neznepokojujte sa, užite ju hneď ako si
spomeniete. Potom ďalšiu dávku užite vo zvyčajnom čase. Neužívajte nikdy
dve dávky počas jedného dňa. Ak si nie ste istý/á, čo máte robiť, spýtajte
sa vášho lekára alebo lekárnika.
Ak ste náhodou užili príliš vysokú dávku, ihneď požiadajte lekára alebo
lekárnika o pokyny a choďte do najbližšej nemocnice. Vždy si zoberte zo
sebou zdravotný poukaz, tablety, obal lieku a písomnú informáciu o lieku,
aby v nemocnici vedeli, aké lieky užívate.


Po ukončení liečby liekom Dapril

Ako pri všetkých liekoch, niektorí ľudia môžu niekedy mať nežiaduce účinky
aj v súvislosti s liečbou týmto liekom.
Ak sa u vás objaví niektorý z nasledujúcich účinkov prestaňte Dapril ihneď
užívať a kontaktujte svojho lekára. Zriedkavé sú tieto účinky:
- výrazné závraty alebo mihanie pred očami,
- alergické reakcie ako vyrážky, sčervenanie alebo zvlnenie sa kože alebo
opuch úst, tváre, pier
- sipľavý dych alebo dýchacie ťažkosti.

Častejšie a mierne nežiaduce účinky sú:
- závraty, bolesti hlavy, hnačka, nauzea (pocit na zvracanie), únava,
kašeľ.
Ak sú ťažké, alebo sa ich obávate, povedzte to Vášmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

Menej časté účinky, ktoré sa môžu objaviť sú sucho v ústach, kožné vyrážky,
niekedy so svrbením, precitlivenosť kože na slnečné lúče, bolesti v svaloch
a kĺboch, horúčka, strata na hmotnosti, palpitácie, tŕpnutie/sťahovanie
prstov na dolných končatinách a rukách, strata záujmu alebo zníženie
sexuálnej potencie.

Zriedkavo sa vyskytuje zožltnutie kože/očí, zmeny v správaní alebo nepokoj,
znížené močenie, potenie alebo vypadávanie vlasov.
Neobávajte sa zoznamu nežiaducich účinkov, nemusíte mať ani jeden z nich.

Ak máte nejaký iný nežiaduci účinok, o ktorom si myslíte, že je spôsobený
liekom Dapril, povedzte to Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Vaša schopnosť riadiť auto alebo obsluhovať stroje by nemala byť
ovplyvnená. Liek však môže vyvolať únavu a závraty, ktoré môžu ovplyvniť
vašu schopnosť riadiť motorové vozidlo alebo obsluhovať stroje. Pred týmito
úkonmi sa uistite, že nie ste negatívne ovplyvnený.


Ako treba liek uchovávať

Neužívajte tablety po uplynutí času použiteľnosti. Je vyznačený na obale.
Uvádza sa tiež na každom blistri s tabletami. Vždy si ho prečítajte.
Tablety uschovávajte na suchom, tmavom mieste, chráňte pred svetlom, pri
teplote do +25°C a na mieste, kde ich nemôžu vidieť a dosiahnuť deti.
Nepoužitý liek odovzdajte lekárnikovi na bezpečnú likvidáciu. Naďalej ich
uschovávajte len vtedy, ak Vám to odporúča lekár.


Balenie

a) Blister (PVC/PVDC/Al), papierová škatuľka, písomná informácia pre
používateľa.
b) Fľaša z PVC s potrebným označením, s písomnou informáciou pre
používateľa.
Tablety 5 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 10 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 20 mg: 20, 30, 100 tbl


Ostatné informácie

Ak chcete vedieť o lieku viac alebo máte nejaké ďalšie otázky, opýtajte sa
vášho lekára alebo lekárnika.
Pamätajte, že lekár predpísal tieto lieky Vám, preto ich nedávajte nikomu
inému.

Dátum poslednej revízie
apríl 2007



Dapril je ochranná známka lieku.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU
Dapril 5 mg
Dapril 10 mg

Dapril 20 mg



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá tableta obsahuje 5 mg, 10 mg alebo 20 mg lisinoprilum ako
lisinoprilum dihydricum.


3. LIEKOVÁ FORMA
Tablety.

Vzhľad:
Dapril 5 mg okrúhle ružové tablety, priemeru 6 mm, na perorálne použitie s
broskyňovou príchuťou.
Dapril 10 mg okrúhle ružové tablety, priemeru 7 mm, na perorálne použitie s
broskyňovou príchuťou.
Dapril 20 mg okrúhle červené tablety, priemeru 8 mm, na perorálne použitie
s broskyňovou príchuťou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE
1. Terapeutické indikácie
Liečba všetkých stupňov esenciálnej hypertenzie a renovaskulárnej
hypertenzie. Ako podporná liečba spolu s diuretikami nešetriacimi draslík,
pri liečbe kongestívneho zlyhania srdca, akútny infarkt myokardu.

2. Dávkovanie a spôsob podávania
/Dospelí:/
/Esenciálna hypertenzia:/
Zvyčajná úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Ak je potrebné, udržiavacia
dávka sa stanoví po starostlivej, postupne sa zvyšujúcej titrácii dávky, a
zvyčajne je 20 mg jedenkrát denne. Maximálna denná dávka je 40 mg.

/Renovaskulárna hypertenzia:/
Zvyčajná úvodná dávka je 10 mg jedenkrát denne.
Ak je potrebné, udržiavacia dávka sa stanoví po starostlivej, postupne sa
zvyšujúcej titrácii dávky, a zvyčajne je 20 mg jedenkrát denne. Maximálna
denná dávka je 40 mg.

/Kongestívne zlyhanie srdca:/
Počiatočná dávka je 2,5 mg s následnou titráciou dávky. Liečba by sa mala
začať pod prísnym lekárskym dohľadom. V prípadoch ťažkého alebo
nestabilného kongestívneho zlyhávania srdca, alebo u vysoko rizikových
pacientov, napr. pacienti nad 70 rokov, užívajúci vysoké dávky kľučkových
diuretík, kombináciu diuretík, by sa liečba mala začať v nemocnici. Pred
začatím liečby lisinoprilom, ak je to možné, by sa liečba diuretikami mala
redukovať. Pred liečbou a počas nej by sa mal sledovať krvný tlak a funkcie
obličiek. Zvyčajná udržiavacia dávka je medzi 5 a 20 mg, závisí však od
reakcie pacienta na liečbu.

/Starší pacienti:/
Ak nie sú poškodené obličkové funkcie, zvyčajne sa neodporúča žiadne
zníženie dávky.

/Akútny infarkt myokardu:/
Liečba hemodynamicky stabilných pacientov, ktorí nie sú v kardiogénnom šoku
a ktorí majú vyšší systolický tlak ako 100 mmHg. Liečba Daprilom sa môže
začať do 24 hodín po akútnom infarkte myokardu ako prevencia prípadného
neskoršieho rozvoja dysfunkcie ľavej komory alebo zlyhania srdca a na
zlepšenie stavu prežívania. Pacienti by mali dostávať štandardne odporúčanú
liečbu ako sú trombolytiká, acylpyrín a betablokátory.
Prvá dávka lieku Dapril je 5 mg a podáva sa perorálne, potom po 24 hodinách
nasleduje 5 mg, po 48 hodinách 10 mg a následne sa pokračuje dávkou 10 mg
jedenkrát denne. Pacientom s nízkym systolickým krvným tlakom (120 mmHg
alebo menej) by sa mala podávať perorálne nižšia dávka (2,5 mg). Ak sa
objaví hypotenzia (systolický krvný tlak < 100 mmHg) môže sa podávať denná
udržiavacia dávka 5 mg a ak je to vhodné, dočasne znížiť na 2,5 mg. Ak sa
objaví hypotenzia (systolický krvný tlak < 90 mmHg dlhšie ako 1 hodinu) v
liečbe by sa nemalo pokračovať a Dapril by sa mal z liečby vynechať.
Dĺžka liečby by mala byť 6 týždňov. Výraznejší účinok sa objavuje u
pacientov s rozsiahlym infarktom myokardu a známkami poškodenia funkcie
ľavej srdcovej komory. V liečbe by mali pokračovať len pacienti, u ktorých
sa rozvinú prejavy zlyhávania srdca. Dapril sa môže podávať spolu s
intravenóznym alebo transdermálnym podávaním trinitroglycerínu.

/Poškodenie funkcie obličiek:/
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má liek užívať opatrne,
prípadne znížiť dávky. Pri poklese vylučovania kreatinínu na hodnotu < 10
ml/min (0,166 ml/s) je počiatočná dávka 2,5 mg. Maximálna dávka je 40 mg. U
dialyzovaných pacientov sa zvyčajná dávka podáva v dialyzačný deň, v dňoch
kedy sa dialýza nevykonáva sa dávka riadi hodnotou krvného tlaku.
Podávanie deťom sa neodporúča.

3. Kontraindikácie
Hereditárny alebo idiopatický angioneurotický edém po predchádzajúcej
liečbe ACE inhibítormi, gravidita, laktácia, precitlivenosť na lisinopril
alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku. Relatívnou kontraindikáciou je stenóza
renálnych tepien.

4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
/Hypotenzia:/
ACE inhibítory môžu spôsobiť výrazný pokles krvného tlaku najmä po prvej
dávke. U pacientov s nekomplikovanou hypertenziou je vznik symptomatickej
hypotenzie zriedkavý. Jej objavenie sa je pravdepodobnejšie u pacientov po
strate objemu telesných tekutín spôsobený liečbou diuretikami, diétou s
obmedzením soli, dialýzou, hnačkou alebo zvracaním. Bola opísaná najmä u
pacientov so ťažkým zlyhávaním srdca a súčasnou nedostatočnou funkciou
obličiek alebo aj bez nej. U týchto pacientov by sa liečba mala začať pod
prísnym lekárskym dohľadom, pokiaľ možno v nemocnici, s nízkymi dávkami a
starostlivou titráciou dávky. Ak je to možné, liečba diuretikami by sa mala
dočasne prerušiť. Takéto postupy by sa mali aplikovať u pacientov s angínou
pectoris alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles
tlaku mohol spôsobiť infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.
Ak sa objaví hypotenzia, pacienti sa uložia do ležiacej polohy na chrbte.
Vhodné môže byť doplnenie alebo náhrada objemu telesných tekutín
intravenóznym podaním fyziologického roztoku. Po objavení sa hypotenzie po
prvej úvodnej dávke a po jej efektívnom zvládnutí je naďalej nutné
starostlivé titrovanie dávky lisinoprilu.

/Pacienti s renovaskulárnou hypertenziou:/
U pacientov s renovaskulárnou hypertenziou môže pri podávaní lisinoprilu
vzniknúť riziko závažnej symptomatickej hypotenzie a obličkovej
nedostatočnosti najmä u pacientov s obojstrannou stenózou obličkových
artérii alebo stenózou artérie solitárnej obličky. Prispievajúcim prvkom
môže byť liečba diuretikami. Pri stenóze renálnych tepien môže
vazodilatáciou poststenotickej časti obličkového riečiska nastať výrazné
zníženie prietoku krvi obličkami a dôsledkom je rýchle zhoršenie funkcie
obličiek a ich zlyhávanie.
U pacientov s jednostrannou stenózou obličkovej artérie sa môže zníženie
obličkovej funkcie prejaviť len miernymi zmenami sérového kreatinínu. U
týchto pacientov by sa liečba mala začať pod prísnym lekárskym dohľadom v
nemocnici, nízkymi dávkami a starostlivou titráciou dávky. Počas prvého
týždňa liečby by sa mala prerušiť diuretická terapia a mali by sa sledovať
funkcie obličiek.

/Pacienti s poškodením funkcie obličiek:/
Predpokladá sa, že funkčné zmeny obličiek sú u citlivých ľudí vyvolané
blokádou systému renín-angiotenzín-aldosterón. U pacientov s poškodením
funkcie obličiek alebo s obličkovou nedostatočnosťou, je nutné opatrné
používanie lisinoprilu a počas liečby sa musia starostlivo sledovať funkcie
obličiek a môže sa vhodne znížiť dávka alebo sa pristúpi k menej častému
podávaniu. Zaznamenalo sa zlyhanie obličiek v súvislosti s liečbou
lisiniprilom, najmä u pacientov s ťažkým poškodením srdca alebo so
základným obličkovým ochorením, vrátane stenózy obličkových artérií. Pri
súčasnom podaní diuretík sa u niektorých pacientov bez základného ochorenia
zvýšila hodnota sérovej urey a koncentrácie kreatinínu. Účelné je zníženie
dávky lisinoprilu a/alebo prerušenie užívania diuretík. Počas prvých
týždňov liečby sa odporúča sledovanie funkcií obličiek.

/Akútny infarkt myokardu:/
Liečba lisinoprilom sa nesmie začať u pacientov so zrejmou poruchou
obličiek, (prekročenie koncentrácií kreatinínu v sére nad 177 µmol/l)
a/alebo s proteínúriou prekračujúcou 500 mg/24 hodín. Ak porucha obličiek
vznikne počas liečby Daprilom (koncentrácie kreatinínu v sére nad 265
µmol/l) a/alebo nastane zdvojnásobenie hodnôt zistených pred liečbou potom
by lekár mal pristúpiť k ukončeniu liečby.

/Hemodialyzovaní pacienti:/
U pacientov, ktorí sú dialyzovaní použitím polyakrylnitrilovej membrány s
vysokým prietokom a sú liečení lisinoprilom je vyššia pravdepodobnosť
vzniku anafylaktoidných reakcií ako sú: opuch tváre, sčervenanie,
hypotenzia a pocit sťaženého dýchania po niekoľkých minútach od začiatku
hemodialýzy. Odporúča sa použiť alternatívne membrány, alebo inú skupinu
antihypertenzív.

/Angioedém:/
U pacientov liečených lisinoprilom a/alebo inými ACE inhibítormi, sa môže
najmä počas prvého týždňa liečby objaviť na tvári, končatinách, perách,
sliznici, jazyku, príchlopky hrtana angioedém. Avšak angioedém sa môže
vytvoriť aj pri dlhodobej liečbe s ACE inhibítormi. Liečba sa musí ihneď
prerušiť a nahradiť liekom patriacim do inej liekovej skupiny.
Angioedém na jazyku, príchlopke, alebo hrtane môže spôsobiť smrť. Musí sa
okamžite vykonať rýchly zásah najmä podkožným podaním roztoku adrenalínu
alebo epinefrínu 1:1000 (0,3 - 0,5 ml) alebo adrenalínu pomaly intravenózne
1 mg/ml pri dodržaní návodu na riedenie a pri súčasnej kontrole EKG a
meraní krvného tlaku. Pacient sa musí hospitalizovať a nesmie sa prepustiť,
kým úplne nevymiznú tieto symptómy.

/Kašeľ:/
Počas liečby ACE inhibítormi sa môže objaviť suchý, neproduktívny kašeľ,
ktorý vymizne po prerušení liečby.

/Pacienti s nedostatočnosťou činnosťou pečene:/
Lisinopril nevytvára metabolity a nezmenený sa vylučuje obličkami.
Prispôsobovanie dávky nie je nevyhnutné.

/Pacienti vo vyššom veku:/
Niektorí starší pacienti môžu reagovať na liečbu lisinoprilom výraznejšie
ako mladí. Odporúča sa podanie nízkej počiatočnej dávky a sledovanie
funkcií obličiek na začiatku liečby.

/Liečenie detí:/
Údaje o bezpečnosti alebo účinnosti lisinoprilu u detí nie sú dostupné,
preto sa podávanie neodporúča.

/Hyperkaliémia:/
Počas liečby lisinoprilom sa môže objaviť hyperkaliémia, najmä pri
obličkovej nedostatočnosti a/alebo zlyhaní srdca. Všeobecne sa neodporúčajú
náhrady draslíka alebo draslík šetriace diuretiká, pretože to môže viesť k
významnému nárastu hladín draslíka v plazme. Ak sa liečba obidvomi liekmi
považuje za nevyhnutnú, musí sa počas ich užívania často sledovať hladina
draslíka v sére.

/Chirurgický zákrok/anestézia:/
Lisinopril môže spôsobiť hypotenziu alebo dokonca hypotenzný šok u
pacientov počas veľkého chirurgického zákroku alebo počas anestézie,
pretože sa zvyšuje účinok ostatných hypotenzívnych liekov. Ak nie je možné
vynechať lisinopril, je nutné udržať objemový režim.

/Aortálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia:/
Pri aortálnej stenóze a hypertrofickej kardiomyopatii je nutná obozretnosť
najmä u pacientov s obštrukciou vo výtokovej časti ľavej komory.

/Neutropénia/agranulocytóza:/
Riziko neutropénie a agranulocytózy môže súvisieť s dávkou lieku a typom
pacienta a závisí od jeho celkového klinického stavu. Veľmi zriedkavo sa
objavuje u pacientov s nekomplikovanou diagnózou, ale môže sa vyskytnúť u
pacientov s niektorým stupňom poškodenia obličiek najmä v spojitosti
s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, napr.: systémový lupus
erytematosus, sklerodermia a pri liečbe imunospresívnymi liekmi. Po
prerušení liečby lisinoprilom sa stav reverzibilne stabilizuje.

/Proteinúria:/
Čiastočne sa môže objaviť u pacientov s existujúcim poškodením obličiek a
užívajúcich relatívne vysoké dávky lisinoprilu.

5. Liekové a iné interakcie
Súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík a náhrad draslíka sa
neodporúča, pretože lisinopril znižuje diuretikami spôsobené straty
draslíka. Podávanie draslík šetriacich diuretík ako sú spirolakton,
triamteren alebo amilorid, doplnky draslíka alebo solí obsahujúcich náhrady
draslíka môže viesť k významnému vzostupu draslíka v sére. Ak sa vzhľadom
na dokázanú hypokaliémiu indikuje ich súčasné podávanie, mali by sa podávať
opatrne s častými kontrolami hladín sérového draslíka.
Pri podávaní lisinoprilu je potrebné sa riadiť nasledujúcimi predbežnými
opatreniami:
U pacientov liečených diuretikami najmä takých, ktorí stratili väčší objem
tekutín alebo majú nedostatok soli, môže po počiatočnej dávke lisinoprilu
výraznejšie klesnúť krvný tlak. Možnosť vzniku hypotenzie sa môže znížiť
prerušením liečby diuretikami, zvýšením prívodu tekutín alebo prívodu soli
pred začiatkom liečby a liečbou nízkymi dávkami lisinoprilu. Následné
zvyšovanie dávky by malo vykonávať opatrne.
Súčasné podávanie lítia a lisinoprilu môže spôsobiť zníženie vylučovania
lítia. Preto by sa hladiny lítia v sére mali sledovať pravidelne.
ACE inhibítory, vrátane lisinoprilu môžu zosilniť hypotenzívny účinok
niektorých anestetík.
Pri súčasnom podaní narkotík alebo antipsychotík sa môže objaviť posturálna
hypotenzia.
Hypotenzívny účinok lisinoprilu sa môže zvýšiť súčasným podávaním iných
liekov s antihypertenzívnym účinkom.
Podávanie allopurinolu, cytostatík alebo imunosupresívnych liekov,
systémových kortikosteroidov alebo prokainamidu spolu s lisinoprilom môže
viesť ku zvýšenému riziku vzniku leukopénie.

/Do úvahy je potrebné vziať nasledujúce skutočnosti:/
Súčasné podávanie s nesteroidnými protizápalovými liekmi môže viesť ku
zníženiu antihypertenzívneho účinku lisinoprilu a iných ACE inhibítorov.
Boli tiež opísané skúsenosti, že súčasné podávanie nesteroidných
protizápalových liekov a ACE inhibítorov má aditívny vplyv na zvýšenie
hladiny draslíka v sére, zatiaľčo funkcie obličiek sa môžu obmedziť. Tieto
účinky sú v princípe reverzibilné, a vyskytujú sa predovšetkým u pacientov
s ohrozenými funkciami obličiek.
Súčasné podanie antacíd zníži biodostupnosť ACE inhibítorov.
Sympatikomimetiká môžu účinok ACE inhibítorov znižovať, preto pacient by sa
mal starostlivo sledovať, aby sa potvrdilo, že sa dosiahol požadovaný
účinok.
Alkohol zosilňuje hypotenzívny účinok lisinoprilu.
Biologická dostupnosť lisinoprilu nie je ovplyvnená potravou.

6. Gravidita a laktácia
Nie sú dostupné adekvátne a dobre riadené štúdie na ľuďoch. Lisinopril
preniká placentárnou bariérou a môže spôsobiť fetálnu a neonatálnu
morbiditu a mortalitu, ak sa podáva gravidným ženám.
Fetálna expozícia lisinoprilu počas druhého a tretieho trimestra
ťarchavosti sa prejavovala novorodeneckou hypotenziou, zlyhaním obličiek,
deformitami tváre a lebky a/alebo smrťou. Bol opísaný aj oligohydramnión
matky, s následkom zníženia funkcií obličiek plodu. V súvislosti s
oligohydramniou boli opísané kontraktúry končatín, kraniofaciálne
deformity, vývoj hypoplastických pľúc a spomalený intrauterinný rast.
U detí vystavených účinku lisinoprilu /in utero/ by sa mala dôsledne sledovať
hypotenzia, oligúria a hyperkaliémia. Oligúria by sa mala liečiť zvýšením
krvného tlaku a perfúziou obličiek.
Bolo opísané intrauterinné spomalenie rastu, nezrelosť, otvorený ductus
arteriosus a smrť plodu, nie je však úplne jasné, či ich vznik súvisí
s účinkom lisinoprilu alebo so základným ochorením matky.
Nie je známe, či expozícia len v prvom trimestri môže mať negatívny účinok
na plod. Matky, ktoré počas liečby Daprilom otehotneli, by mali byť
informované o potenciálnom riziku pre plod.
Nie je známe, či sa Dapril vylučuje do materského mlieka a nie je známy ani
vplyv na dojča. Dojčenie sa počas liečby Daprilom neodporúča.

7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú dostupné štúdie, ktoré by sledovali účinok Daprilu na schopnosť
riadenia motorových vozidiel. Pri riadení auta alebo obsluhe strojov treba
vziať do úvahy, že sa občas môžu objaviť závrate a pocit únavy.

8. Nežiaduce účinky
V súvislosti s liečbou ACE inhibítormi sa pozorovali nasledujúce nežiaduce
účinky:

/Kardiovaskulárny systém:/
Pri úvodnej dávke alebo pri zvyšovaní dávky počas liečby sa môže objaviť
závažná hypotenzia. Táto sa objavuje najmä u určitých rizikových skupín
(pozri osobitné upozornenia). Môžu sa objaviť príznaky ako závrate, pocit
slabosti, poruchy videnia, zriedkavo spojené s poruchou vedomia (synkopa).
V súvislosti s hypotenziou sa objavili individuálne prípady tachykardie,
palpitácii, arytmií, angíny pectoris, infarktu myokardu, príznaky
prechodnej ischémie a mozgového krvácania.

/Obličkový systém:/
Môže sa vyskytnúť alebo zintenzívniť renálna insuficiencia. Bolo opísané
akútne zlyhanie obličiek (pozri Osobitné upozornenia).

/Respiračný systém:/
Bolo dokumentované, že u časti pacientov vyvolávajú ACE inhibítory kašeľ.
Zriedkavo boli opísané dyspnoe, sinusitída, rinitída, glositída.
bronchitída a bronchospazmus. V individuálnych prípadoch angioneurotický
edém postihujúci horné dýchacie cesty spôsobil smrteľnú obštrukciu
dýchacích ciest.

/Gastrointestinálny trakt:/
Zriedkavo sa môže objaviť napínanie na vracanie, bolesti brucha, pokazený
žalúdok, zvracanie, hnačka, zápcha a sucho v ústach.
V súvislosti s liečbou ACE inhibítormi boli opísané ojedinelé prípady
vzniku cholestatického ikteru, hepatitídy, pankreatitídy a ileus.

/Koža, cievy:/
Ojedinele sa môžu objaviť precitlivenosť a alergické reakcie ako vyrážky,
svrbenie, žihľavka, erytema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm,
toxická epidermická nekrolýza, psoriáza a alopécia. Tieto môžu byť
sprevádzané horúčkou bolesťami svalov, kĺbov, eozinofíliou a/alebo zvýšeným
titrami antinukleálnych protilátok (ANA).
U malého počtu pacientov sa v súvislosti s užívaním ACE inhibítorov
pozoroval vznik angioneurotického edému s postihnutím tváre a
otofaryngeálnych tkanív.

/Nervový systém:/
Zriedkavo sa vyskytujú bolesti hlavy, závrate, slabosť, výnimočne depresie,
poruchy spánku, parestézie, dočasná impotencia, poruchy stability,
zmätenosť, hučanie v ušiach, porucha videnia a chuti.

/Laboratórne parametre:/
Môže sa vyskytnúť reverzibilné zvýšenie urey v krvi a kreatinínu v plazme
po prerušení liečby najmä pri renálnej insuficiencii, ťažké zlyhávanie
srdca a renovaskulárna hypertenzia.
U niektorých pacientov bol opísaný pokles hemoglobínu, hematokritov,
krvných doštičiek, bielych krviniek, a v ojedinelých prípadoch
agranulocytóza alebo pancytopénia, ako aj zvýšené pečeňové enzýmy a sérový
bilirubín. U pacientov s vrodeným deficitom glukózo-6-fosfátdihydrogenázy
(G-6-PDH) bola v individuálnych prípadoch zverejnená informácia o
hemolytickej anémii.

9. Predávkovanie
Príznaky predávkovania sa prejavujú hypotenziou, poruchami elektrolytickej
rovnováhy a zlyhaním obličiek. Po predávkovaní by mali byť pacienti pod
starostlivým dohľadom a to prednostne na jednotke intenzívnej
starostlivosti. Často by sa mala sledovať hladina kreatinínu a elektrolytov
v sére. Terapeutické opatrenia závisia od charakteru a závažnosti prejavov.
Do tridsať minút po perorálnom užití by sa mali aplikovať postupy na
zabránenie absorpcie a zrýchlenie vylučovania ako sú výplach žalúdka,
podávanie adsorbentov a síranu sodného. Ak sa objaví hypotenzia, pacient by
mal byť uložený do protišokovej polohy a mal by sa mu rýchle podať
fyziologický roztok ako objemová náhrada a prísun soli. Mala by sa zvážiť
liečba angiotenzínom II.
ACE inhibítory sa môžu z krvného obehu odstrániť hemodialýzou. Mali by sme
sa vyhnúť použitiu polyakrylnitrilových dialyzačných membrán s vysokým
prietokom.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum


ATC kód: C09AA03


1. Farmakodynamické vlastnosti
Výhodný účinok lisinoprilu pri hypertenzii a zlyhaní srdca sa zdá byť
vyvolaný v prvom rade potlačením plazmatického systému renín-angiotenzín-
aldosterón. Renín je endogénny enzým syntetizovaný obličkami a vylučovaný
do krvného obehu, kde konvertuje angiotenzinogén na angiotenzín II,
relatívne inaktívny dekapeptid. Angiotenzín I sa potom premieňa
peptidyldipeptidázou (angiotenzín konvertujúcim enzýmom), na angiotenzín
II. Angiotenzín II je účinný vazokonstriktor zodpovedný za vazokonstrikciu
arterií a zvýšený krvný tlak, ako aj za stimuláciu nadobličiek na sekréciu
aldosterónu. Inhibícia ACE spôsobí zníženie plazmatického angiotenzínu II,
ktorý vedie ku zníženiu vazopresorickej aktivity a zníženiu aldosterónovej
sekrécie. Hoci druhé zníženie je malé, môže sa objaviť menšie zvýšenie
sérového draslíka, spolu so stratami sodíka a tekutín. Prerušenie
negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu spôsobuje
zvýšenie plazmatickej aktivity renínu.
Druhá funkcia konvertujúceho enzýmu spočíva v degradácii potenciálneho
vazodepresívneho peptidu kinínu - bradykinínu na inaktívne metabolity.
Preto inhibícia ACE spôsobuje zvýšenú aktivitu obehového a lokálneho
kalikrein-kinínového-systému, ktorý prispieva k periférnej vazodilatácii
aktiváciou prostaglandínového systému. Je možné, že do tohto mechanizmu je
zahrnutý hypotenzívny účinok lisinoprilu a je zodpovedný za určité
nežiaduce účinky.
U pacientov s hypertenziou spôsobuje podanie lisinoprilu pokles krvného
tlaku v rovnakej miere v polohe postojačky aj v ležiacej polohe, bez
kompenzačného zvýšenia srdcovej frekvencie. Periférny odpor artérií je
znížený bez žiadnych zmien alebo zvýšenia srdcového výdaja. Zvyšuje sa
krvný prietok obličkami a stupeň glomerulárnej filtrácie sa zvyčajne
nemení. Dosiahnutie optimálneho krvného tlaku môže u niektorých pacientov
vyžadovať niekoľko týždňovú liečbu.
Antihypertenzívny efekt sa udržoval počas dlhodobej liečby. Rýchle
ukončenie liečby nesúviselo s rýchlym zvýšením krvného tlaku.
ACE inhibítory sú účinné aj u pacientov s nízkorenínovou hypertenziou.
Podľa štúdii antihypertenzívneho účinku u rôznych rás, majú černosi na
hypertenziu (zvyčajne populácia s nízkorenínovou hypertenziou) v priemere
slabšiu odozvu na monoterapiu ACE inhibítormi ako pacienti inej rasy. Tieto
rozdiely vymiznú ak sa pridajú diuretiká.
Hemodynamický účinok ACE inhibítorov pri liečbe pacientov s nedostatočnou
činnosťou srdca vyplýva tak z arteriálnej ako aj venóznej dilatácie.
Systémový vaskulárny odpor sa znižuje a venózna kapacita stúpa. Tak sa
vstupné aj výstupné zaťaženie znižuje. Následkom je zníženie plniaceho
tlaku ľavej komory/klinovitého tlaku kapilár a zvýšenie srdcového výdaja.
Srdcová frekvencia zostáva nezmenená alebo sa môže dokonca znížiť. Klinické
prejavy a príznaky srdcového zlyhania sa upravujú a zvyšuje sa výkonnostná
kapacita. Počas dlhodobej liečby tieto účinky pretrvávajú.

2. Farmakokinetické vlastnosti
Po perorálnom podaní lisinoprilu sa vrchol sérovej koncentrácie objavuje do
7 hodín. U pacientov s infarktom myokardu sa objavujú údaje o miernom
oneskorení dosiahnutia vrcholu sérových hladín. Pri viacnásobnom podávaní
je účinný polčas akumulácie lisinoprilu 12,6 hodiny.
Klesanie sérových koncentrácií má predĺženú terminálnu fázu, čo však
neprispieva k akumulácii lisinoprilu. Terminálna fáza pravdepodobne
predstavuje saturačnú väzbu na ACE a nezávisí od dávky. Zdá sa, že
lisinopril sa neviaže na iné sérové proteíny.
Pri poškodených obličkových funkciách sa znižuje vylučovanie lisinoprilu
obličkami. Zníženie je však klinicky významné len vtedy, ak glomerulárna
filtrácia je nižšia ako 30 ml/60 s. Starší pacienti majú vyššiu aj
plazmatickú hladinu aj plochu pod krivkou. Dialýzou sa lisinopril odstráni.
Podľa údajov z vylučovaní moča, priemerný rozsah absorpcie lisinoprilu je
okolo 25%, so širokým rozsahom interpersonálnej variability, pri
predávkovaní od 5 do 60 mg.
Lisinopril netvorí metabolity a resorbovaný liek sa nezmenený vylučuje
močom.
Potrava absorpciu lisinoprilu neovplyvňuje. Podľa údajov štúdií na krysách,
lisinopril slabo prechádza krvnou mozgovou bariérou.

3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Nie sú žiadne ďalšie dôležité údaje.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
1. Zoznam pomocných látok
Tablety Dapril obsahujú tieto pomocné látky: mannitolum, calcii
hydrogenophosphas dihydricus, ferri oxidum rubrum E 172, maydis amylum,
amylum pregelificatum a magnesii stearas.

2. Inkompatibility
Nie sú známe.

3. Čas použiteľnosti
4 roky

4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávať na suchom mieste pri teplote do +25°C, chrániť pred svetlom, mimo
dosahu detí.

5. Druh obalu a obsah balenia
a) Blister (PVC/PVDC/Al), papierová skladačka, písomná informácia pre
používateľa.
b) Fľaša z PVC s potrebným označením, s písomnou informáciou pre
používateľa.
Tablety 5 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 10 mg: 30, 60, 100 tbl
Tablety 20 mg: 20, 30, 100 tbl

6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Tablety by sa mali prehĺtať celé, ak je treba, zapiť malým množstvom vody.
Môžu sa užívať s jedlom alebo na lačno, pozri 4.2.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Medochemie Ltd., Limassol, Cyprus


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0017/93–S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
15.4.1993


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
apríl 2007