Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 1 k zmene v registrácii lieku ev. č. 2010/05099-ZIA
Príloha č. 3 k zmene v registrácii lieku ev. č. 2010/07210-ZIB

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Parnassan 2,5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 7,5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 10 mg filmom obalené tablety
Parnassan 15 mg filmom obalené tablety
Parnassan 20 mg filmom obalené tablety

olanzapín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Parnassan a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Parnassan
3. Ako užívať Parnassan
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Parnassan
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE PARNASSAN A NA ČO SA POUŽÍVA

Parnassan patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Parnassan sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocity, že
počujete, vidíte alebo cítite
veci, ktoré neexistujú, chybné presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a
následné uzatvorenie sa.
Ľudia s týmto ochorením tiež môžu cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo
napätie.

Parnassan sa tiež používa na liečbu stavu s príznakmi ako sú pocit
povznesenej nálady,
nezvyčajné množstvo energie, omnoho menšia potreba spánku ako zvyčajne,
rýchly tok reči
a myšlienok a niekedy ťažká podráždenosť. Je taktiež udržiavačom stálej
nálady, ktorý zabraňuje
znovuobjaveniu sa výkyvov nálady (povznesenej alebo skľúčenej (depresívnej)
nálady), ktoré tento stav sprevádzajú.


2. SKÔR AKO UŽIJETE PARNASSAN

Neužívajte Parnassan
• ak ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo ktorúkoľvek z
ďalších zložiek Parnassanu. Alergická reakcia sa môže prejaviť ako vyrážka,
svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené dýchanie. Ak toto u
Vás nastane, povedzte to svojmu lekárovi
• ak Vám zistili predtým očné problémy, ako sú niektoré druhy glaukómu
(zvýšený vnútroočný tlak).

Buďte zvlášť opatrní pri užívaní Parnassanu
• Lieky tohto typu môžu spôsobovať nezvyčajné pohyby tváre alebo jazyka.
Ak k tomu dôjde
počas užívania Parnassanu, oznámte to svojmu lekárovi.
• Veľmi zriedka môžu lieky tohto typu spôsobiť horúčku, zrýchlené
dýchanie, potenie, tuhnutie
svalov a otupenie alebo ospalosť. Ak k tomuto dôjde, oznámte to ihneď
svojmu lekárovi.
• Použitie Parnassanu u starších pacientov s demenciou sa neodporúča,
pretože môže mať vážne vedľajšie účinky.

Ak trpíte niektorou z nasledujúcich chorôb, oznámte to čo najskôr
ošetrujúcemu lekárovi:

• cukrovka
• ochorenie srdca
• ochorenie pečene alebo obličiek
• Parkinsonova choroba
• epilepsia
• problém s prostatou
• črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)
• poruchy krvi
• mozgová príhoda alebo “malá” mozgová príhoda (dočasné príznaky
mozgovej príhody)

Ak ste mali mozgovú príhodu alebo “malú“ mozgovú príhodu, oznámte to Vy
alebo Váš príbuzný/opatrovateľ Vášmu lekárovi.

Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár ako bežné opatrenie odmerať
krvný tlak.
Parnassan nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov.

Užívanie iných liekov
Počas užívania Parnassanu užívajte iba lieky, ktorých užívanie Vám odporučí
lekár.

Ak užívate Parnassan v kombinácii s antidepresívami alebo liekmi proti
úzkosti a nespavosti (trankvilizéry), môžete pociťovať ospanlivosť.

Ak užívate fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum),
máte o tom informovať lekára, pretože v takomto prípade môže byť nutné
upraviť Vašu dávku Parnassanu.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je
viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi. Zvlášť oznámte
lekárovi, ak užívate lieky na Parkinsonovu chorobu.

Užívanie Parnassanu s jedlom a nápojmi
Počas liečby Parnassanom nepite alkohol, nakoľko Parnassan môže v
kombinácii s alkoholom spôsobovať ospanlivosť.

Tehotenstvo a dojčenie
V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo najskôr
lekára. Počas tehotenstva
tento liek neužívajte, ak ste sa neporadili s lekárom. Tento liek Vám nemá
byť podaný v prípade, ak
dojčíte, keďže malé množstvá Parnassanu môžu prejsť do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Počas liečby Parnassanom je možné, že sa u Vás objaví pocit ospanlivosti. V
tomto prípade neveďte vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to
lekárovi.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Parnassanu
Parnassan obsahuje laktózu. Ak Vám lekár povedal, že trpíte na
neznášanlivosť niektorých cukrov,
informujte o tom svojho lekára, predtým ako začnete užívať tento liek.
Parnassan obsahuje sójový lecitín. Ak ste alergický na sóju, nemáte užívať
tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ PARNASSAN

Vždy užívajte Parnassan presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si
to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár Vám povie, koľko tabliet Parnassanu máte užívať a ako dlho ich
máte užívať. Denná dávka Parnassanu je medzi 5 a 20 mg. Ak sa Vaše príznaky
vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale neprestaňte užívať Parnassan,
pokiaľ tak lekár nerozhodne.

Máte užívať tablety Parnassan jedenkrát denne, podľa rady lekára. Pokúste
sa užívať tablety vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je dôležité, či ich
užívate počas jedla alebo nalačno. Filmom obalené tablety Parnassan sú
určené na vnútorné užitie. Tablety prehltnite celé s vodou.

Ak užijete viac Parnassanu, ako máte
U pacientov, ktorí užili viac Parnassanu ako mali, sa objavili nasledovné
príznaky: rýchly tlkot srdca,
vzrušenie/agresivita, problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre
alebo jazyka) a zníženie
hladiny vedomia. Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, epileptické
záchvaty, kóma,
kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a
malátnosti alebo ospalosti,
spomalenie dýchania, prídych, vysoký krvný tlak alebo nízky krvný tlak,
nezvyčajný tlkot srdca. Upovedomte ihneď Vášho lekára alebo priamo
nemocnicu. Ukážte lekárovi Vaše balenie tabliet.

Ak zabudnete užiť Parnassan
Užite tablety hneď, ako si to uvedomíte. Neberte dve dávky v jeden deň.

Ak prestanete užívať Parnassan
Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je
dôležité, aby ste pokračovali v užívaní Parnassanu tak dlho, ako Vám povie
Váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať Parnassan, môžu sa objaviť príznaky ako potenie,
neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť a vracanie. Váš lekár
môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením Vašej liečby.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Parnassan môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Veľmi časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 z 10 pacientov
. zvýšenie telesnej hmotnosti
. ospanlivosť
. zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.

Časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 pacientov zo 100
. zmeny hladín niektorých krvných buniek a obiehajúcich tukov
. zvýšenie hladiny cukru v krvi a v moči
. väčší pocit hladu
. závrat
. nepokoj
. triaška
. stuhnutosť alebo ochabnutosť svalov (vrátane pohybov očí)
. problém s rečou
. nezvyčajné pohyby (najmä tváre a jazyka)
. zápcha
. sucho v ústach
. vyrážka
. strata sily
. extrémna únava
. zadržiavanie vody, vedúce k opuchu rúk, členkov alebo nôh
. na začiatku liečby môžu niektorí ľudia pociťovať závrat alebo mdloby (s
pomalým srdcovým rytmom), najmä pri vstávaní z ľahu alebo sedu. Toto
zvyčajne samo odoznie, ak však nie, povedzte to svojmu lekárovi.


Menej časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 pacientov z 1.000
. pomalý srdcový rytmus
. zvýšenie citlivosti na slnečné svetlo
. vypadávanie vlasov.

Zriedkavé vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 pacientov z 10.000
. zväčšenie prsníkov u mužov alebo žien.

Iné možné vedľajšie účinky: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných
údajov.
. alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)
. cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s ketoacidózou
(ketolátky v krvi a
v moči) alebo kómou
. zníženie normálnej telesnej teploty
. záchvaty, ktoré sa zvyčajne vyskytovali už predtým (epilepsia)
. kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti
a únavy alebo
ospanlivosti
. kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí
. nezvyčajný srdcový rytmus
. náhle nevysvetliteľné úmrtie
. krvné zrazeniny ako je krvná zrazenina v hlbokých žilách dolných
končatín alebo krvná zrazenina v pľúcach
. zápal podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktorý spôsobuje silné bolesti
žalúdka, horúčku a vracanie
. ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov
. ochorenie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami
. problémy pri močení
. predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.

Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou
vyskytnúť mozgová príhoda, zápal pľúc, porucha udržania moču
(inkontinencia), pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, vzostup
telesnej teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine
pacientov bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Parnassan zhoršovať jej príznaky.


Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých žien
tvorbu mlieka,
vynechanie alebo nepravidelnosť menštruačného cyklu. V prípade pretrvávania
týchto účinkov
oznámte túto skutočnosť lekárovi. Veľmi zriedkavo sa u detí narodených
matkám, ktoré užívali Parnassan v najvyššom štádiu tehotenstva (3.
trimester), objavil tras, ospanlivosť alebo otupenosť.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky,
ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte
to, prosím, svojmu
lekárovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ PARNASSAN

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 (C.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Parnassan po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Parnassan obsahuje
Liečivo je olanzapín. Jedna filmom obalená tableta obsahuje 2,5; 5; 7,5;
10; 15 alebo 20 mg olanzapínu.

Ďalšie zložky sú:
Jadro tablety:
krospovidón (typ A)
mikrokryštalická celulóza
Ludipress: (laktóza; povidón K30; krospovidón (typ A))
magnéziumstearát

Obal tablety:
OPADRY AMB OY-B-28920 biela:
polyvinylalkohol – čiastočne hydrolyzovaný
oxid titaničitý (E171)
mastenec (E 553b)
lecitín (sója) (E 322)
xantánová živica (E 415)

Ako Parnassan vyzerá a obsah balenia
Parnassan 2,5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N23 na jednej strane, s priemerom 6 mm.
Parnassan 5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N24 na jednej strane, s priemerom 8 mm.
Parnassan 7,5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N25 na jednej strane, s priemerom 9 mm.
Parnassan 15 mg filmom obalené tablety – sú biele, podlhovasté, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N27 na jednej strane. Dĺžka 14 mm a šírka 5,5 mm.
Parnassan 20 mg filmom obalené tablety – sú biele, podlhovasté, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N28 na jednej strane. Dĺžka 15 mm a šírka 6 mm.

Filmom obalené tablety sú balené do oPA-Al-PVC/Al blistrov s obsahom 10
tabliet. V kartónovej škatuli sú 3 blistre.

Parnassan 10 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N26 na jednej strane, s priemerom 10 mm.


Filmom obalené tablety sú balené do oPA-Al-PVC/Al blistrov s obsahom 10
tabliet. V kartónovej škatuli sú 3 alebo 9 blistrov

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
Gedeon Richter Plc.
1103 Budapešť
Gyömrői út 19-21
Maďarsko

Výrobca:
GEDEON RICHTER POLSKA Sp. Z o.o.
ul. ks. J. Poniatowskiego 5
05-825 Grodzisk Mazowiecki
Poľsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Bulharsko: ????????
Česká republika: Parnassan
Estónsko: Parnassan
Maďarsko: Parnassan
Lotyšsko: Parnassan
Litva: Parnassan
Poľsko: Parnassan
Rumunsko: Parnassan
Slovensko: Parnassan


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v marci
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k zmene v registrácii lieku ev. č. 2010/01296-ZIB
Príloha č. 2 k zmene v registrácii lieku ev. č. 2010/07210-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Parnassan 2,5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 7,5 mg filmom obalené tablety
Parnassan 10 mg filmom obalené tablety
Parnassan 15 mg filmom obalené tablety
Parnassan 20 mg filmom obalené tablety



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá filmom obalená tableta obsahuje 2,5; 5; 7,5; 10; 15 alebo 20 mg
olanzapínu.


Pomocné látky:
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 54,173; 108,345; 162,518; 216,690;
162,518 alebo 216,690 mg monohydrátu laktózy a 0,06; 0,12; 0,18; 0,24;
0,18 alebo 0,24 mg sójového lecitínu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalené tablety.


Parnassan 2,5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N23 na jednej strane, s priemerom 6 mm.
Parnassan 5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N24 na jednej strane, s priemerom 8 mm.
Parnassan 7,5 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N25 na jednej strane, s priemerom 9 mm.
Parnassan 10 mg filmom obalené tablety – sú biele, okrúhle, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N26 na jednej strane, s priemerom 10 mm.
Parnassan 15 mg filmom obalené tablety – sú biele, podlhovasté, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N27 na jednej strane, s priemerom 14 mm x 5,5 mm.
Parnassan 20 mg filmom obalené tablety – sú biele, podlhovasté, obojstranne
vypuklé, s vyrazeným N28 na jednej strane, s priemerom 15 mm x 6 mm.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

1. Terapeutické indikácie

Dospelí:
Parnassan je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Parnassan je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej
liečby pacientov, ktorí na začiatku odpovedali na liečbu.

Parnassan je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých mánických
epizód.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou
poruchou, ktorí odpovedali na liečbu manickej epizódy olanzapínom (pozri
časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí:
Schizofrénia: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Počiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v
monoterapii alebo 10 mg denne
pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy: Odporúčaná počiatočná dávka je 10
mg/deň. U pacientov,
ktorí na liečbu manickej epizódy užívali olanzapín, pokračujte v liečbe pre
prevenciu rekurencie rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická,
zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba
olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s
prídavnou liečbou príznakov poruchy nálady, pokiaľ je klinicky indikovaná.

Počas liečby schizofrénie, manických epizód a prevencie rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť denná dávka následne prispôsobená na základe
individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie dávky na
vyššiu ako je odporúčaná počiatočná dávka sa odporúča iba po príslušnom
opätovnom klinickom zhodnotení a nemalo by k nemu spravidla dôjsť v
intervaloch kratších ako 24 hodín. Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na
jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná
potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie
dávky.

Deti a mládež: Neodporúča sa používanie Parnassanu u detí a mladistvých vo
veku do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. U
adolescentných pacientov bol v krátkodobých štúdiách v porovnaní so
štúdiami s dospelými pacientmi hlásený vyšší stupeň prírastku na hmotnosti,
zmien lipidov a prolaktínu (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší pacienti: U pacientov vo veku 65 rokov a viac nie je zvyčajne
indikované podanie nižšej počiatočnej dávky (5 mg/deň), avšak má sa zvážiť,
ak to vyžaduje ich klinický stav (pozri tiež časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek a/alebo pečene: U týchto pacientov
sa má zvážiť nižšia počiatočná dávku (5 mg). V prípadoch mierneho
poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má byť
počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

Pohlavie: Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
počiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Fajčiari: Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné
upravovať počiatočnú dávku
a dávkovacie rozpätie.

Keď je prítomný viac ako jeden faktor, ktorý môže spomaľovať metabolizmus
(ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie počiatočnej
dávky. Ak je zvýšenie dávky u týchto osôb indikované, má byť opatrné.

(Pozri tiež časti 4.5 a 5.2.)

3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Tablety Parnassan obsahujú sójový lecitín. Pacienti, ktorí sú alergickí na
sóju, nesmú užívať tento liek.
Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického
stavu pacienta. V tomto období má byť pacient pozorne sledovaný.

/Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania/
Parnassan nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho
podávanie tejto skupine pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality
a rizika
cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách
(trvanie 6-12 týždňov) u
starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) so psychózou súvisiacou s
demenciou a/alebo poruchami
správania bol u pacientov liečených olanzapínom 2-násobný nárast výskytu
úmrtí v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5% vs. 1,5%). Vyšší
výskyt úmrtí nesúvisel s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg)
alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej
mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek > 65 rokov, dysfágia, sedácia,
podvýživa a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s aspiráciou
alebo bez nej) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyšší výskyt úmrtí u
pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo
bol však od týchto rizikových faktorov nezávislý.

V tých istých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
udalosti (CVAE napr. mozgová príhoda, tranzitórny ischemický atak), vrátane
úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi
užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3% vs. 0,4%). U všetkých
pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto
štúdiách nebola stanovená.

/Parkinsonova choroba:/
Neodporúča sa použitie Parnassanu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním
dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických
štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané
zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri tiež časť 4.8),
pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako
placebo. V týchto štúdiách museli byť pacienti na začiatku štúdie
stabilizovaní na najnižšej účinnej dávke antiparkinsonika (dopamínový
agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po
celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a
podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15
mg/deň.

/Neuroleptický malígny syndróm (NMS):/
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, spojený s antipsychotickou
liečbou. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v
súvislosti s olanzapínom. Klinickými prejavmi NMS sú hyperpyrexia, svalová
rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina
kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne zlyhanie
obličiek. Ak sa u pacienta vyvinú znaky a príznaky, naznačujúce NMS, alebo
ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických prejavov
NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

/Hyperglykémia a diabetes:/
Veľmi zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo rozvoj zhoršenia
diabetu, príležitostne spojené s ketoacidózou alebo kómou, vrátane
niekoľkých prípadov úmrtí. V niektorých prípadoch bolo hlásené
predchádzajúce zvýšenie telesnej hmotnosti, čo môže byť predisponujúcim
faktorom. Odporúča sa vhodné klinické sledovanie najmä u diabetických
pacientov a u pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj diabetes mellitus.

/Zmeny lipidov:/
U pacientov liečených olanzapínom boli v placebom kontrolovaných klinických
štúdiách pozorované nežiaduce zmeny lipidov (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov
sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné.

/Anticholínergná aktivita:/
Pokým /in vitro/ prejavil olanzapín anticholinergný účinok, skúsenosti z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú
však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súčasnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.

/Funkcia pečene:/
Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické
zvýšenie hladiny
pečeňových transamináz ALT a AST. U pacientov so zvýšenými hodnotami ALT
a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u
pacientov s predchádzajúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou
rezervou pečene a u pacientov, ktorí boli liečení potenciálne
hepatotoxickými liekmi je potrebná zvýšená opatrnosť. V prípade zvýšenia
hladín ALT a/alebo AST počas liečby, je potrebné ich sledovanie a zváženie
zníženia dávok. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane
hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), má
sa liečba olanzapínom prerušiť.

/Neutropénia:/
U pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek
dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú
neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity
kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súčasným ochorením,
rádioterapiou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofíliou alebo s
myeloproliferatívnym ochorením je potrebná opatrnosť. Neutropénia bola
často hlásená pri súčasnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8).

/Prerušenie liečby:/
Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (<0,01%)
hlásené akútne príznaky ako
potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea alebo vracanie.

/QT interval:/
V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericiu [QTcF] ?500
milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou
hodnotou QTcF <500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez významných rozdielov
v sprievodných srdcových príhodách v porovnaní s placebom. Tak ako u
ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín
predpisuje s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval, najmä u
starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s
kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo
hypomagneziémiou.

/Tromboembolizmus:/
Časová súvislosť liečby olanzapínom a venózneho tromboembolizmu (VTE) bola
hlásená veľmi zriedkavo (< 0,01%). Príčinná súvislosť medzi výskytom
venózneho tromboembolizmu a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Nakoľko u
pacientov so schizofréniou sú často prítomné získané rizikové faktory
venózneho tromboembolizmu, treba identifikovať všetky možné rizikové
faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a prijať preventívne opatrenia.

/Celkový účinok na CNS:/
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
súčasnom užívaní
s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom. Pretože pôsobí /in vitro/
ako dopamínový
antagonista, môže olanzapín antagonizovať účinky priamych a nepriamych
agonistov dopamínu.

/Záchvaty:/
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo
u tých, ktorí sú
vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U pacientov
liečených olanzapínom boli
záchvaty hlásené zriedkavo. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze
prítomné záchvaty alebo iné
rizikové faktory.

/Tardívna dyskinéza:/
V porovnávacích štúdiách, trvajúcich rok alebo kratšie, sa olanzapín
štatisticky významne menej často spájal so vznikom dyskinézy vyvolanej
liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobej expozícii
narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia
znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo
vysadenie liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo sa objaviť
aj po prerušení liečby.

/Posturálna hypotenzia:/
V klinických štúdiách s olanzapínom bola u starších pacientov zriedkavo
pozorovaná posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov sa, tak
ako u iných antipsychotík, odporúča pravidelné meranie krvného tlaku.

/Použitie u detí a mládeže vo veku menej ako 18 rokov:/
Parnassan nie je indikovaný na liečbu detí a mladistvých. Štúdie s
pacientmi vo veku 13-17 rokov ukázali rôzne nežiaduce reakcie, vrátane
zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a zvýšenia
hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami neboli
skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

/Laktóza:/
Tablety Parnassan obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými
poruchami galaktózovejintolerancie, s vrodenou deficienciou laktázy alebo
malabsorpciou glukózy a galaktózy nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie boli vykonané iba u dospelých.

U pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho
nervového systému je potrebná opatrnosť.

/Potenciálne interakcie ovplyvňujúce olanzapín/:
Nakoľko je olanzapín metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky, ktoré
špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.

/Indukcia CYP1A2/:
Metabolizmus olanzapínu môžu indukovať fajčenie a karbamazepín, čo môže
viesť k
zníženiu koncentrácie olanzapínu. Boli pozorované zanedbateľné, prípadne
len mierne zvýšenia klírensu olanzapínu. Klinické dôsledky sú pravdepodobne
minimálne, odporúča sa však klinické
monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávky
olanzapínu (pozri časť
4.2).

/Inhibícia CYP1A2/:
Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne
inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie Cmax olanzapínu po
podaní fluvoxamínu bolo 54% u žien nefajčiarok a 77% u mužov fajčiarov.
Priemerné zvýšenie AUC olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108% u
mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor
CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky
olanzapínu. Pri začatí liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie
dávok olanzapínu.

/Znížená biologická dostupnosť/:
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní
o 50 až 60%, preto sa
má užívať minimálne 2 hodiny pred, resp. po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (hliník, horčík)
alebo cimetidín, nemali významný vplyv na farmakokinetiku olanzapínu.

/Možný vplyv olanzapínu na iné lieky/:
Olanzapín môže antagonizovať účinok priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.

Olanzapín neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19,
3A4) /in vitro/.
Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj /in vivo/
štúdie, ktoré nepreukázali
inhibíciu metabolizmu nasledovných aktívnych látok: tricyklických
antidepresív (reprezentujúcich
prevažne metabolizmus prostredníctvom CYP2D6), warfarínu (CYP2C9),
teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadne interakcie so súčasne podávaným lítiom alebo
biperidénom.

Terapeutické sledovanie plazmatických hladín valproátu nenaznačilo, že by
po začatí súčasnej liečby olanzapínom bolo potrebné upraviť dávkovanie
valproátu.

/Celková CNS aktivita:/
U pacientov, ktorí konzumujú alkohol alebo užívajú lieky, ktoré môžu
spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému je potrebná opatrnosť.

Súčasné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami sa u pacientov s
Parkinsonovou chorobou
a demenciou neodporúča (pozri časť 4.4).

/QT interval:/
Ak sa olanzapín podáva súčasne s liekmi, ktoré predlžujú QTc interval
(pozri časť 4.4), je potrebná opatrnosť.

6. Gravidita a laktácia

U gravidných žien nie sú primerané a dobre kontrolované štúdie. Pacientky
majú byť poučené, aby informovali svojho lekára, ak počas liečby
olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na
obmedzené skúsenosti u človeka sa má olanzapín podávať počas gravidity len
vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši možné riziko pre plod.

Veľmi zriedkavo boli spontánne hlásené nežiaduce udalosti ako tremor,
hypertónia, letargia a ospalosť u detí narodených matkám, ktoré užívali
olanzapín počas 3. trimestra.

V štúdii u zdravých dojčiacich žien sa olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná
expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8% z
dávky olanzapínu podanej
matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť, aby počas liečby olanzapínom
nedojčili svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neboli uskutočnené žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty,
pacientov treba upozorniť na opatrnosť pri obsluhe strojov, vrátane vedenia
motorových vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

/Dospelí/
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ? 1% pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu
v klinických štúdiách boli ospalosť, zvýšenie telesnej hmotnosti,
eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a
triglyceridov (pozri časť 4.4), glykozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat,
akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická
hypotenzia, anticholínergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie
pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava a edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych
hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú
nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi
časté (?1/10), časté
(?1/100 až <1/10), menej časté (?1/1.000 až <1/100), zriedkavé (?1/10.000
až <1/1.000), veľmi zriedkavé (<1/10.000), neznáme (nemožno odhadnúť z
dostupných údajov).

|Veľmi časté |Časté |Menej časté |Neznáme |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| |eozinofília |leukopénia |trombocytopénia |
| | |neutropénia | |
|Poruchy imunitného systému |
| | | |alergická reakcia |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|zvýšenie |zvýšené hladiny | |rozvoj alebo |
|telesnej |cholesterolu2,3 | |zhoršenie diabetu, |
|hmotnosti1 |zvýšené hladiny | |príležitostne |
| |glukózy4 | |spojené s |
| |zvýšené hladiny | |ketoacidózou alebo |
| |triglyceridov2,5 | |kómou, vrátane |
| |glykozúria | |niekoľkých fatálnych|
| |zvýšená chuť do | |prípadov (pozri časť|
| |jedla | |4.4) |
| | | |hypotermia |
|Poruchy nervového systému |
|ospanlivosť |závrat | |záchvaty, pričom vo |
| |akatízia6 | |väčšine prípadov bol|
| |Parkinsonizmus6 | |hlásený ich výskyt v|
| |dyskinéza6 | |anamnéze alebo |
| | | |rizikové faktory pre|
| | | |ich vznik |
| | | |neuroleptický |
| | | |malígny |
| | | |syndróm (pozri časť |
| | | |4.4) |
| | | |dystónia (vrátane |
| | | |kruhových pohybov |
| | | |očných gúľ) |
| | | |tardívna dyskinéza |
| | | |symptómy z |
| | | |vysadenia7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| | |bradykardia |ventrikulárna |
| | |predĺženie |tachykardia/fibrilác|
| | |QTc (pozri |ia, náhla smrť |
| | |časť 4.4) |(pozri časť 4.4) |
|Poruchy ciev |
| |ortostatická | |tromboembolizmus |
| |hypotenzia | |(vrátane pľúcneho |
| | | |embolizmu a trombózy|
| | | |hlbokých žíl) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |mierne prechodné | |pankreatitída |
| |anticholínergné | | |
| |účinky, vrátane | | |
| |zápchy a sucha v | | |
| |ústach | | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| |prechodné | |hepatitída (vrátane |
| |asymptomatické | |hepatocelulárneho, |
| |zvýšenie pečeňových | |cholestatického |
| |transamináz (ALT, | |alebo zmiešaného |
| |AST), najmä na | |poškodenia pečene) |
| |začiatku liečby | | |
| |(pozri časť 4.4) | | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| |vyrážka |fotosenzitív| |
| | |ne reakcie | |
| | |alopécia | |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| | | |rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| | | |oneskorené močenie |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
| | | |priapizmus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| |asténia | | |
| |únava | | |
| |edém | | |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|zvýšené | |vysoká |zvýšená alkalická |
|hladiny | |kreatinín |fosfatáza |
|prolaktínu v | |fosfokináza | |
|plazme8 | |zvýšený | |
| | |celkový | |
| | |bilirubín | |

1 Klinicky významný nárast telesnej hmotnosti bol pozorovaný vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Nárast telesnej hmotnosti ?7% pôvodnej telesnej hmotnosti bol
veľmi častý a ?15% pôvodnej telesnej hmotnosti bol častý. Zvýšenie telesnej
hmotnosti o ?25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté u pacientov s
dlhodobou expozíciou.

2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL
cholesterol a triglyceridy)
boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<5,17 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na
hladinu vysokú (?6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z
východiskovej hraničnej
hodnoty (?5,17 - <6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (?6,2 mmol/l) boli veľmi
časté.

4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<5,56
mmol/l), ktoré sa zvýšili na
hladinu vysokú (?7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej
hodnoty (?5,56 -
<7 mmol/l) na hodnotu vysokú (?7 mmol/l) boli veľmi časté.

5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<1,69 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na
hladinu vysokú (?2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej
hraničnej hodnoty
(?1,69 mmol/l - <2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (?2,26 mmol/l) boli veľmi
časté.

6 V klinických štúdiách bol výskyt Parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom
početne vyšší, ale štatisticky sa od placeba významne nelíšil. U pacientov
užívajúcich olanzapín bol v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu,
menší výskyt Parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok
podrobných informácií o akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v
osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín
spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré
extrapyramídové syndrómy.

7 Akútne príznaky, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a
vracanie, boli hlásené po
náhlom skončení liečby olanzapínom.

8 Súvisiace klinické prejavy (napr. gynekomastia, galaktorea a zväčšenie
prsníkov) boli zriedkavé.
U väčšiny pacientov sa hladiny upravili do normálneho stavu po skončení
liečby.

/Dlhodobá expozícia (najmenej 48 týždňov)/
Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny
týkajúce sa zvýšenia telesnej hmotnosti, glukózy, celkového/LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4-6 mesiacoch.

/Doplňujúce informácie o špeciálnych populáciách/
V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní
s placebom vyšší výskyt úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií
(pozri tiež časť 4.4).
Veľmi časté nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny
pacientov boli abnormálna
chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná teplota,
letargia, erytém, zrakové
halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi (dopamínovým agonistom)
vyvolanou psychózou,
súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, bolo veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba
zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou viedla kombinácia
valproátu s olanzapínom k výskytu neutropénie v 4,1%; potenciálne
prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu.
Olanzapín podávaný s lítiom alebo valproátom viedol k zvýšeniu výskytu
(?10%) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k zvýšeniu
telesnej hmotnosti. Boli tiež často hlásené poruchy reči. Počas liečby
olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze
liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti u 17,4% pacientov o ?7%
v porovnaní s počiatočnou hodnotou. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12
mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou sa u
39,9% pacientov spájala so zvýšením telesnej hmotnosti o ?7% v porovnaní s
počiatočnou hodnotou.

/Deti a mladiství/
Parnassan nie je indikovaný na liečbu detí a mladistvých pacientov mladších
ako 18 rokov. Hoci neboli uskutočnené žiadne klinické štúdie porovnávajúce
mladistvých pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s mladistvými
pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými
pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke je súhrn nežiaducich reakcií, ktoré boli hlásené s
vyššou frekvenciou u mladistvých pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u
dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u mladistvých pacientov. Zdá sa, že klinicky
významné zvýšenie telesnej hmotnosti (?7%) sa vyskytuje častejšie u
mladistvých v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška
hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých bol
klinicky významné zvýšenie telesnej hmotnosti, bol vyšší pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej
závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (?10 %), časté
(?1 % až <10 %).

|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté: zvýšenie telesnej hmotnosti9, zvýšené hladiny |
|triglyceridov10, zvýšenie chuti do jedla |
|Časté: zvýšené hladiny cholesterolu11 |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté: sedácia (vrátane: hypersomnie, letargie, |
|ospanlivosti) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté: sucho v ústach |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Veľmi časté: zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri |
|časť 4.4) |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Veľmi časté: zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GGT, |
|zvýšenie plazmatických hladín prolaktínu12 |

9 Nárast hmotnosti o ?7% v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg)
sa vyskytoval veľmi
často a o ?15% v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často. Pri
dlhodobej expozícii (aspoň
24 týždňov) dosiahla približne polovica adolescentných pacientov ?15% a
takmer tretina dosiahla
?25% nárastu ich pôvodnej telesnej hmotnosti. Medzi adolescentnými
pacientmi, priemerný
hmotnostný prírastok bol najvyšší u pacientov, ktorí mali predtým nadváhu
alebo boli obézni.

10 Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (<1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na
?1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty
(?1,016 mmol/l -
<1,467 mmol/l) na ?1,467 mmol/l.

11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej
hodnoty (<4,39 mmol/l) na
?5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu
nalačno z hraničnej
počiatočnej hodnoty (?4,39 - <5,17 mmol/l) na ?5,17 mmol/l sa vyskytovali
veľmi často.

12 Zvýšené hladiny prolaktínu v plazme bolo hlásené u 47,4% mladistvých
pacientov.

4.9 Predávkovanie

/Znaky a príznaky:/
Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt >10%) patrí tachykardia,
agitovanosť/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

Ďalšie zdravotne významné dôsledky predávkovania zahrnujú delírium, kŕče,
kómu, možný
neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspiráciu, hypertenziu alebo
hypotenziu, srdcovú
arytmia (<2% prípadov predávkovania) a zástavu dýchania a činnosti srdca.
Smrteľné prípady boli hlásené už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg,
ale takisto bolo popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou 1.500 mg.

/Liečba predávkovania:/
Olanzapín nemá špecifické antidotum. Neodporúča sa vyvolávanie vracania.
Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania
(t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súčasné
podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po
perorálnom podaní o 50 až 60%.

Podľa klinického stavu je potrebné zahájiť symptomatickú liečbu a
monitorovanie vitálnych funkcií,
vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného šoku a podpory respiračných
funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká s
agonistickou aktivitou na ?-receptoroch, keďže beta stimulácia môže viesť k
zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie kardiovaskulárnych parametrov je
nevyhnutné kvôli diagnostike možných arytmií. Pacient má byť až do
zotavenia pod stálou lekárskou kontrolou a majú byť sledované aj jeho
vitálne funkcie.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká, ATC kód: N05A H03.

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký profil
farmakologických účinkov na viaceré receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; <100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2,
D3, D4, D5; cholínergným
muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a histamínovým H1 receptorom.
Behaviorálne štúdie na
zvieratách preukázali antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5HT,
dopamínové a cholínergné
receptory, čo je v súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval /in/
/vitro/ väčšiu afinitu
k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2 ako D2
aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že
olanzapín selektívne znižuje aktivitu
mezolimbických (A10) dopamínergných neurónov bez výraznejšej interakcie so
striatálnymi (A9)
dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku,
čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v
„anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej
tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval olanzapín viac 5HT2A
receptory ako
dopamínové D2 receptory. Navyše, v zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon
Emission Computed Tomography) bola miera obsadzovania D2 receptorov u
schizofrenických pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u
pacientov odpovedajúcich na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u
pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.

V dvoch z dvoch placebom kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích
kontrolovaných štúdií s viac ako 2.900 schizofrenickými pacientami s
pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval
olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u
pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1.481
pacientov so
schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s rôznymi
stupňami pridružených
depresívnych symptómov (priemerné východiskové skóre 16,6 škály MADRS /the
Montgomery-
Asberg Depression Rating Scale) preukázala prospektívna sekundárna analýza
zmenu skóre od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v
prospech olanzapínu
(-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy
preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii
kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu
minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s
lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal
olanzapín voči placebu v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej
poruchy štatisticky
významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom
štatisticky významnú
výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie rekurencie
depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou
epizódou, ktorí dosiahli
remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia a boli potom
randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia, nebol olanzapín
v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky
podradený lítiu (olanzapín 30,0%, lítium 38,3%; p=0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov s manickou alebo
zmiešanou epizódou,
ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu so stabilizátorom
nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá kombinovaná terapia
olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky významne nadradená
liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení doby do rekurencie
bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových (diagnostických)
kritérií.

/Pediatrická populácia:/
Skúsenosti s mladistvými (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o
krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré
zahŕňali menej ako 200 mladistvých. Olanzapín sa podával vo flexibilnej
dávke od 2,5 mg až do 20
mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u mladistvých
podstatne viac ako
u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL cholesterolu,
triglyceridov a prolaktínu
nalačno (pozri časť 4.4 a 4.8) bol väčší u mladistvých ako u dospelých. Nie
sú k dispozícii údaje
o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri
časti 4.4 a 4.8).

2. Farmakokinetické vlastnosti

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
plazmatické koncentrácie
za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené jedlom. Absolútna perorálna
biologická dostupnosť
vo vzťahu k intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným
metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje
hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-
CYP2D6 prispievajú k tvorbe metabolitov N-demetylu a 2-hydroxymetylu,
vykazujúcich /in vivo/
významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín v štúdiách na
zvieratách. Prevažná časť
farmakologickej aktivity je spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom
podaní, priemerný
terminálny polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa
veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími
jedincami priemerný polčas
vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a klírens sa znížil (17,5
oproti 18,2 l/hod).
Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach
odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov vo veku >65
rokov nebol pri dávkach 5-20 mg/deň
nepozorovaný zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti
32,3 hod) a klírens sa
znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu vykazoval olanzapín (5-20 mg)
porovnateľný
bezpečnostný profil tak u žien (n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) v
porovnaní so zdravými
jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného polčasu eliminácie
(37,7 oproti 32,4 hod)
alebo klírensu (21,2 oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že
približne 57% rádioaktívne značeného olanzapínu sa vylučuje do moču vo
forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti
30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti 27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov
a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu veku, pohlavia
alebo fajčenia na klírens
a polčas vylučovania olanzapínu sú malé v porovnaní s celkovou variabilitou
medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi kaukazského typu, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1.000 ng/ml sa olanzapín viaže
približne z 93% na
plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a ?1-kyslý-glykoproteín.

/Pediatrická populácia/
Mladiství (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u
mladistvých a dospelých.
V klinických štúdiách bola priemerná expozícia olanzapínu približne o 27%
vyššia u mladistvých.
Demografické rozdiely medzi mladistvými a dospelými zahŕňali nižšiu
priemernú telesnú hmotnosť
a menší počet fajčiarov medzi mladistvými. Tieto faktory možno prispeli k
vyššej priemernej expozícii pozorovanej u mladistvých.

3. Predklinické údaje o bezpečnosti

/Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)/
Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú
neuroleptickú zložku:
hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a pokles telesnej
hmotnosti. Stredná letálna dávka
u myší bola 210 mg/kg a u krýs 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku
až do 100 mg/kg
s nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras,
zrýchlený pulz, sťažené
dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová perorálna dávka do
100 mg/kg vyčerpanosť
a vyššie dávky čiastočné bezvedomie.

/Toxicita po opakovanom podaní:/
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov
a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a ochorenia periférnej krvi.
Na útlm CNS sa vyvinula
tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné
účinky spojené so zvýšenou
hladinou prolaktínu u krýs zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a
morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

/Hematologická toxicita:/
U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele,
vrátane na dávke závislom poklese počtu leukocytov v krvi u myší a
nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u krýs; cytotoxický účinok na
kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8
alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát
vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná
neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou neboli
pozorované žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce bunky
kostnej drene.

/Reprodukčná toxicita/
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov bol pozorovaný
pokles libida ako
dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou 1,1 mg/kg (čo je 3-
násobok maximálnej
dávky u človeka) a reprodukčné parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou
3 mg/kg (čo je 9-
násobok maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým bol
podávaný olanzapín, bolo pozorované oneskorenie fetálneho vývoja a
prechodný pokles aktivity.

/Mutagenicita/
Olanzapín nemal v žiadnom zo štandardných testov, vrátane testov na mutácie
na baktériách a testov na cicavcoch /in vivo/ a /in vitro/, mutagénne ani
klastogénne účinky.

/Karcinogenicita/
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín
nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
krospovidón (typ A)
mikrokryštalická celulóza
Ludipress: (laktóza; povidón K30; krospovidón (typ A))
magnéziumstearát


Obal tablety:
OPADRY AMB OY-B-28920 biela:
polyvinylalkohol – čiastočne hydrolyzovaný
oxid titaničitý (E171)
mastenec (E 553b)
lecitín (sója) (E 322)
xantánová živica (E 415)

6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti


Parnassan 2,5; 5; 7,5 a 10 mg filmom obalené tablety:
2 roky.


Parnassan 15 a 20 mg filmom obalené tablety:
2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 (C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia

Parnassan 2,5; 5; 7,5; 15 a 20 mg filmom obalené tablety. Filmom obalené
tablety sú balené do oPA-Al-PVC/Al blistrov s obsahom 10 tabliet. V
kartónovej škatuli sú 3 blistre.

Parnassan 10 mg filmom obalené tablety. Filmom obalené tablety sú balené do
oPA-Al-PVC/Al blistrov s obsahom 10 tabliet. V kartónovej škatuli sú 3
alebo 9 blistrov.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Gedeon Richter Plc.
1103 Budapešť
Gyömrői út 19-21
Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

Parnassan 2,5 mg filmom obalené tablety: 68/0770/09-S
Parnassan 5 mg filmom obalené tablety: 68/0771/09-S
Parnassan 7,5 mg filmom obalené tablety: 68/0772/09-S
Parnassan 10 mg filmom obalené tablety: 68/0773/09-S
Parnassan 15 mg filmom obalené tablety: 68/0774/09-S
Parnassan 20 mg filmom obalené tablety: 68/0775/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

26.11.2009

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Marec 2011