Písomná informácia pre používateľov



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok
EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok
vankomycín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je EDICIN a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete EDICIN
3. Ako používať EDICIN
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať EDICIN
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE EDICIN A NA ČO SA POUŽÍVA

Vankomycín patrí do skupiny glykopeptidových antibiotík, ktoré ničia
baktérie spôsobujúce rôzne druhy infekcií, vrátane zápalu pľúc a kožných
infekcií, infekcií kosti a srdcových chlopní.
Používa sa na liečbu:
. závažných infekcií, ktorých pôvodcom sú baktérie citlivé na vankomycín
a rezistentné (necitlivé) na viacero iných antibiotík,
. pacientov s alergiou (precitlivenosťou) na penicilíny a cefalosporíny.

Vankomycín Vám môže byť podaný aj počas chirurgického zákroku, aby sa
predišlo vzniku bakteriálnej endokarditídy (infekcia srdca), ak je u Vás
vysoké riziko vzniku tejto infekcie a nemôžete dostávať iné typy
antibiotík.

Váš liek je vo forme prášku na roztok. Pred použitím sa rozpustí a zriedi v
tekutine na vnútrožilové podanie a potom Vám bude lekárom alebo zdravotnou
sestrou podaný pomalým odkvapkávaním do Vašej žily.


2. SKÔR AKO POUŽIJETE EDICIN

Nepoužívajte EDICIN
- keď ste alergický (precitlivený) na vankomycín.

Ak ste v minulosti mali problémy spojené s týmto alebo akýmkoľvek iným
liekom, povedzte to svojmu lekárovi.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní EDICIN
Predtým ako začnete liečbu s vankomycínom, uistite sa, že Váš lekár pozná
Váš predchádzajúci zdravotný stav, najmä ak:
- máte problémy s obličkami
- máte problémy so sluchom, napr. hluchota
- máte zlý krvný obraz
- ste tehotná alebo plánujete otehotnieť
- dojčíte
- ste starší pacient a vo veku nad 60 rokov
- ide o predčasne narodené dieťa alebo dojča
- plánujete podstúpiť operáciu

V prípade, že sa u Vás objaví závažná alergická reakcia, Váš lekár ukončí
liečbu vankomycínom a podá Vám inú vhodnú liečbu.

Ak sa infúzia podá príliš rýchlo, môžu sa u Vás objaviť niektoré vedľajšie
účinky ako nízky krvný tlak alebo vyrážka. Ukončenie infúzie zvyčajne
vedie k rýchlemu odozneniu týchto reakcií.

Vankomycín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so zlyhávaním
obličiek alebo u tých, ktorí sa súbežne liečia inými liečivami
s toxickým účinkom na obličky, pretože pravdepodobnosť vzniku toxických
účinkov je oveľa vyššia. Pre zníženie tohto rizika sa majú vykonať
série vyšetrení činnosti obličiek a dodržať patričné dávkovacie režimy.

Prechodná alebo trvalá strata sluchu, ktorej predchádza hučanie v ušiach,
sa môže objaviť u pacientov so stratou sluchu v minulosti, ktorým sa
podali vysoké dávky alebo ktorí sa súbežne liečia s inými liečivami,
ktoré poškodzujú sluch. Pre zníženie tohto rizika sa majú pravidelne
stanovovať hladiny liečiva v krvi a odporúča sa pravidelné vyšetrenie
sluchu.

Ak budete dostávať vankomycín dlhodobo, budete sa pravidelne podrobovať
vyšetreniu krvi.
Môžu Vás tiež sledovať kvôli vzniku superinfekcie (nová infekcia, ktorá sa
môže pridružiť k už existujúcej infekcii) alebo závažnej hnačky,
niekedy s prítomnosťou krvi (/stav nazývaný pseudomembranózna kolitída)/.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, rastlinných
liekov alebo vitamínov a minerálov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi. Okrem toho, neužívajte nové lieky bez konzultácie so
svojim lekárom.

Nesledujúce lieky môžu reagovať s vankomycínom, ak sa podávajú v rovnakom
čase, sú to lieky na liečbu:
. bakteriálnych infekcií (streptomycín, neomycín, gentamycín, kanamycín,
amikacín, bacitracín, tobramycín, polymyxín B, kolistín)
. tuberkulózy (viomycín)
. hubových infekcií (amfotericín B)
. rakoviny (cisplatina)

a:

. lieky používané na uvoľnenie svalov počas celkového znecitlivenia
(anestézie)
. liečivá s anestetickým účinkom (ak sa u Vás plánuje celková anestézia).

Ak sa vankomycín podáva v rovnakom čase s inými liekmi, možno bude pre
Vášho lekára potrebné sledovať Vašu krv a upraviť dávkovanie.

Tehotenstvo a dojčenie
/Tehotenstvo/
Ak ste alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, povedzte to svojmu
lekárovi. Vankomycín sa má počas tehotenstva podávať len ak je to
nevyhnutné.

/Dojčenie/
Ak dojčíte, povedzte to svojmu lekárovi pretože EDICIN prestupuje do
materského mlieka. Váš lekár sa rozhodne, či je používanie vankomycínu
nevyhnutné alebo či musíte prestať dojčiť.
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
EDICIN nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje.


3. AKO POUŽÍVAŤ EDICIN

EDICIN Vám bude podávaný zdravotníckym pracovníkom počas Vášho pobytu
v nemocnici.
Váš lekár sa rozhodne aké množstvo tohto lieku máte dostávať každý deň a
ako dlho bude liečba trvať.

/Dávkovanie/
Dávka, ktorú Vám podajú bude závisieť od:
. Vášho veku,
. infekcie, ktorú máte,
. toho, ako dobre pracujú Vaše obličky,
. Vášho sluchu,
. akýchkoľvek iných liekov, ktoré môžete užívať.

Dospelí a deti staršie ako 12 rokov: zvyčajná dávka je 2000 mg denne v
dvoch alebo štyroch dávkach.
Deti mladšie ako 12 rokov: podávajú sa im menšie dávky v závislosti od ich
telesnej hmotnosti.
Pacienti s poškodenou činnosťou obličiek, starší pacienti a predčasne
narodení novorodenci: lekár zníži dávku alebo predĺži časový odstup medzi
dvoma dávkami.

Kvôli zisteniu možných vedľajších účinkov sa počas liečby u Vás môžu
vykonať krvné vyšetrenia, odobratie vzorky moču a prípadne vyšetrenia
sluchu.

/Ako sa bude liečba podávať/
Intravenózna infúzia znamená, že liek prúdi z infúznej fľaše alebo vaku cez
kanylu (rúrku) do jednej z Vašich žíl vo Vašom tele. Váš lekár alebo
zdravotná sestra bude vždy podávať vankomycín do Vašej krvi, nikdy nie do
svalu. EDICIN sa pred podaním zriedi a bude pomaly prúdiť do Vašej žily
počas minimálne 60 minút.

/Dĺžka liečby/
Dĺžka liečby závisí od infekcie, ktorú máte a môže trvať niekoľko týždňov.

Ak použijete viac EDICIN, ako máte
Pretože tento liek Vám bude podávaný počas Vášho pobytu v nemocnici, je
nepravdepodobné, že sa Vám podá príliš veľa vankomycínu. Avšak, ak máte
akékoľvek obavy, povedzte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre

/Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho/
/lekára alebo lekárnika./


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj EDICIN môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Okamžite prestaňte používať liek a vyhľadajte lekársku pomoc ak sa objavia
príznaky alergickej reakcie:
. žihľavka; opuch Vašej tváre, pier, jazyka alebo hrdla; ťažkosti s
dýchaním alebo prehĺtaním alebo závraty.

/Ak si myslíte, že máte niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov alebo/
/príznakov, hneď ako to bude možné, povedzte to svojmu lekárovi:/

/Časté vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov zo 100):/
. zníženie krvného tlaku, opuch, sčervenanie a bolesť pozdĺž žily,
. dýchavičnosť, vysoký piskľavý zvuk v dôsledku vírivého prúdenia vzduchu
v horných dýchacích cestách,
. rozsiahla vyrážka a zápal sliznice, svrbenie, svrbiaca vyrážka,
. sčervenanie hornej časti tela a tváre, bolesť a kŕče hrudníka a svalov
chrbta,
. problémy s obličkami sa môžu stanoviť hlavne zvýšenou hladinou
kreatinínu alebo močoviny vo Vašej krvi.

/Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov z 1000):/
. dočasná alebo trvalá strata sluchu.

/Zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000)//:/
. anafylaktické (prudké celkové alergické) reakcie, alergické reakcie
. horúčka zapríčinená liekom, zimnica,
. zvýšené alebo znížené (niekedy závažne znížené) vylučovanie moču, stopy
krvi v moči,
. zvýšené alebo znížené množstvo niektorých buniek v krvi,
. zvuky (napr. zvonenie) v ušiach,
. pocit na omdletie,
. červené alebo purpurové zafarbenie kože (možný príznak zápalu krvných
ciev),
. nutkanie na vracanie.

/Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000):/


. Poruchy kože zapríčinené alergickou reakciou (mnohopočetné kožné
poranenia, bolesť kĺbov), zástava srdcovej činnosti alebo zápalové
ochorenie čriev, ktoré spôsobuje bolesť brucha alebo krvavú hančku.

/Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak/
/spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej/
/informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo/
/lekárnikovi./


5. AKO UCHOVÁVAŤ EDICIN

Váš lekár alebo zdravotná sestra zaistia správne uchovávanie EDICINU.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku
injekčnej liekovky alebo škatuli.
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Stálosť pripraveného roztoku je uvedená nižšie v informácii určenej pre
zdravotníckych pracovníkov.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo EDICIN obsahuje

- Liečivo je vankomycíniumchlorid.

Každá injekčná liekovka EDICINU obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme
chloridu), čo zodpovedá 500 000 IU.
Každá injekčná liekovka EDICINU obsahuje 1000 mg vankomycínu (vo forme
chloridu), čo zodpovedá 1 000 000 IU.

Ďalšie zložky nie sú prítomné.

Ako vyzerá EDICIN a obsah balenia

EDICIN je biely alebo takmer biely lyofilizovaný prášok na roztok na
vnútrožilovú infúziu. Pred použitím sa musí najprv rozpustiť vo vode na
injekciu a potom zriediť vo vhodnom rozpúšťadle na riedenie.

Tento liek sa dodáva v liekovkách z bezfarebného skla uzatvorených gumovým
uzáverom a utesnených hliníkovými a plastovými vyklápacími viečkami. Tento
liek je dostupný v dvoch silách: 500 a 1000 mg.

EDICIN je balený v papierových škatuliach. Každá škatuľa obsahuje 1, 5, 10
alebo 100 liekoviek.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57, 1000 Ľubľana
Slovinsko

Výrobca
Lek Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1526 Ljubljana
Slovinsko

Salutas Pharma GmbH
Otto-von-Guericke-Allee 1
39179 Barleben
Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP)pod nasledovnými názvami:

Belgicko Vancomycine Sandoz 500 mg poeder voor oplossing voor
infusie
Vancomycine Sandoz 1000 mg poeder voor oplossing
voor infusie
Bulharsko: Vancomycin Sandoz
Česká republika: Vancomycin Sandoz 0,5 g
Vancomycin Sandoz 1 g
Dánsko: Vancomycin Sandoz
Estónsko: Vancomycin Sandoz 500 mg
Vancomycin Sandoz 1000 mg
Fínsko: Vancomycin Sandoz
Vancomycin Sandoz
Taliansko: Vancomycina Sandoz 500 mg polvere per soluzione per infusione
Vancomycina Sandoz 1000 mg polvere per soluzione per
infusione
Lotyšsko: Vancomycin Sandoz 500 mg pulveris inf?ziju š??duma
pagatavošanai
Vancomycin Sandoz 1000 mg pulveris inf?ziju š??duma
pagatavošanai
Holandsko: Vancomycine Sandoz 500 mg, poeder voor oplossing voor
infusie
Vancomycine Sandoz 1000 mg, poeder voor oplossing
voor infusie
Poľsko: Vancomycin Sandoz
Portugalsko: VANCOMICINA BILLEV
Slovenská republika: EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok
EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok
Slovisko: Vankomicin Lek 0,5 g prašek za raztopino za infundiranje
Vankomicin Lek 1 g prašek za raztopino za
infundiranje
Španielsko: Vancomicina Sandoz 500 mg polvo para solución inyectable
EFG
Vancomicina Sandoz 1000 mg polvo para solución
inyectable EFG
Švédsko: Vancomycin Sandoz
Veľká Británia : Vancomycin 500 mg Powder for Solution for Infusion
Vancomycin 1000 mg Powder for Solution for Infusion

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 11/2011

-------------------------------------------------------------------------
-----------------------------------------------------
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:
Toto je výňatok zo súhrnu charakteristických vlastností lieku, ktorý má byť
pomôckou pri podávaní EDICINU. Keď sa určí vhodnosť použitia u
individuálneho pacienta má byť predpisujúci lekár oboznámený so súhrnom
charakteristických vlastností lieku.

Dávkovanie a spôsob podávania

Vankomycín sa podáva intravenóznou infúziou a nie vo forme bolusovej alebo
intramuskulárnej injekcie.

Dospelí a adolescenti starší ako 12 rokov:
/Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2000 mg, rozdelená na 500 mg dávky/
/každých 6 hodín alebo 1000 mg každých 12 hodín./

Vankomycín sa má parenterálne podávať vo forme pomalej intravenóznej
infúzie (nie viac ako 10 mg/min – počas minimálne 60 minút), ktorá je
dostatočne zriedená (500 mg minimálne v 100 ml a 1000 mg minimálne v 200
ml.)

Pacientom, u ktorých sa vyžaduje obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať
roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml. Pri týchto zvýšených
koncentráciách môže byť zvýšené riziko nežiaducich účinkov spojených
s infúznym podaním.

Pri bakteriálnej endokarditíde je všeobecne akceptovateľný dávkovací režim
1000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov
samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamycín
s rifampicínom, gentamycín, streptomycín). Endokarditída spôsobená
enterokokmi sa lieči počas 6 týždňov pomocou vankomycínu v kombinácii
s aminoglykozidovým antibiotikom – v súlade s národnými odporúčaniami.

/Perioperatívna profylaxia:/
Dospelým sa podáva 1000 mg vankomycínu intravenózne pred chirurgickým
zákrokom (pred začiatkom anestézie) a v závislosti od trvania a typu
chirurgického zákroku sa 12 hodín po chirurgickom zákroku môže podať i.v.
dávka 1000 mg vankomycínu.

Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:
Odporúčaná intravenózna dávka je 10 mg/kg každých 6 hodín alebo 20 mg/kg
každých 12 hodín.

Dojčatá a novorodenci:
Odporúčaná úvodná dávka je 15 mg/kg, následne 10 mg/kg každých 12 hodín
počas prvého týždňa života a každých 8 hodín do konca prvého mesiaca
života. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácií vankomycínu v sére
(pozri nižšie).

Starší pacienti:
V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať
nižšie udržiavacie dávky.

Obézni pacienti:
Môže sa vyžadovať úprava zvyčajných denných dávok.

Pacienti s insuficienciou pečene:
Neexistuje dôkaz o tom, že u pacientov s insuficienciou pečene sa musí
dávka znížiť.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek:
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – ako návod
môže poslúžiť nasledujúci nomogram. Odporúča sa pozorné sledovanie
koncentrácie vankomycínu sére (pozri nižšie).

Klírens kreatinínu (ml/s)



|Denn|
|á |
|dávk|
|a |
|vank|
|omyc|
|ínu |
|(mg)|





















Klírens kreatinínu (ml/min)

Dávkovací nomogram pre dospelých s poškodenou funkciou obličiek

Úvodná dávka u pacientov s miernym až stredne závažným zlyhávaním obličiek
nesmie byť menšia ako 15 mg/kg. U pacientov so závažným zlyhávaním obličiek
sa pred podaním nízkych denných dávok uprednostňuje podávať udržiavaciu
dávku 250 mg a 1000 mg počas niekoľkých dní.

Pacientom s /anúriou/ (s takmer žiadnou funkciou obličiek) sa má podávať
dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti do dosiahnutia terapeutickej koncentrácie
v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín.
Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s vážne poškodenou funkciou
obličiek namiesto denných dávok dostávať udržiavaciu dávku 250 – 1000 mg
v intervale niekoľkých dní.

Príprava infúzneho roztoku:

Pri 500 mg dávke, rozpustite 500 mg vankomycínu v 10 ml sterilnej vody na
injekciu.
Pri 1000 mg dávke rozpustite 1000 mg vankomycínu v 20 ml sterilnej vody na
injekciu.
1 ml pripraveného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.
Roztok pripravený za aseptických podmienok sa môže uchovávať 24 hodín pri
25 (C alebo 96 hodín v chladničke pri teplote od 2 (C do 8 (C. Po príprave
sa má tento roztok ďalej zriediť.
Vhodné rozpúšťadlá na riedenie sú:
- 5 % glukóza na injekciu alebo
- 0,9 % chlorid sodný na injekciu alebo
- 5 % glukóza na injekciu s 0,9 % chloridom sodným na injekciu.

Intermitentná infúzia: Pripravený roztok obsahujúci 500 mg vankomycínu (50
mg/ml) sa musí zriediť s ďalšími minimálne 100 ml vyššie uvedeného
rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Pripravený roztok obsahujúci 1000 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 200 ml vyššie uvedeného rozpúšťadla (na 5 mg/ml).
Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nesmie prekročiť 5 mg/ml.

Stabilita zriedených roztokov

Pripravený roztok vankomycínu (50 mg/ml), ďalej zriedený s 5 % glukózou
alebo 0,9 % chloridom sodným (5 mg/ml) sa môže uchovávať v chladničke počas
48 hodín alebo 24 hodín pri 25 °C bez zjavnej straty účinnosti. Roztoky
zriedené kombináciou 5 % glukózy a 0,9 % chloridu sodného sa môžu uchovávať
v chladničke (2 °C – 8 °C) počas 48 hodín alebo pri 25 °C počas 24 hodín.

Pokiaľ príprava a zriedenie neboli vykonané za kontrolovaných
a validovaných aseptických podmienok, z mikrobiologického hľadiska sa má
liek použiť ihneď.
Ak sa ihneď nepoužije, za dobu uchovávania a podmienky počas použitia je
zodpovedný používateľ.

Vzhľad pripraveného roztoku
Po príprave je roztok číry a bezfarebný až jemne žltohnedý bez viditeľných
častíc.

Vzhľad zriedeného roztoku
Po zriedení je roztok číry a bezfarebný bez viditeľných častíc.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať na
prítomnosť častíc a zmenu zafarbenia. Použiť sa má len číry a bezfarebný
roztok bez častíc.

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére:

Koncentrácia vankomycínu v sére sa má monitorovať počas druhého dňa liečby
krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii.
Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 až 40 mg/l
(maximálne 50 mg/l) jednu hodinu po ukončení infúzie, minimálna hladina
(krátko pred podaním nasledujúcej dávky) v rozmedzí 5 až 10 mg/l.
Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2 až 3-krát týždenne.

Inkompatibility

Roztok vankomycínu má nízku hodnotu pH. Zmiešanie s inými liečivami môže
spôsobiť fyzikálnu alebo chemickú nestabilitu. Roztok vankomycínu sa nesmie
miešať s inými roztokmi s výnimkou tých, ktorých kompatibilita bola
spoľahlivo overená.

Kombinovaná liečba

V prípade kombinovanej liečby vankomycínom s inými
antibiotikami/chemoterapeutikami sa majú lieky podávať separátne.

Ako fyzikálne inkompatibilné sa prejavili zmesi roztokov vankomycínu a beta-
laktámových antibiotík. Pravdepodobnosť vzniku precipitátov narastá
so zvyšujúcou sa koncentráciou vankomycínu. Odporúča sa dostatočne
prepláchnuť intravenózne linky pred podaním týchto antibiotík. Odporúča sa
tiež zriediť roztok vankomycínu na 5 mg/l alebo menej.

Likvidácia

Liekovky sú len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí
zlikvidovať.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ


1. NÁZOV LIEKU

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok
EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok:
Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme chloridu), čo
zodpovedá 500 000 IU.

EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok:
Každá injekčná liekovka obsahuje 1000 mg vankomycínu (vo forme chloridu),
čo zodpovedá 1 000 000 IU.


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.
Biely alebo takmer biely prášok.

Po príprave sa získa roztok s hodnotou pH 3.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Roztok vankomycínu používaný intravenózne je indikovaný pri liečbe
závažných, potenciálne život ohrozujúcich infekcií vyvolaných
grampozitívnymi mikroorganizmami, ktoré nemožno liečiť alebo ktoré
neodpovedajú na liečbu inými účinnými, menej toxickými antimikrobiálnymi
liekmi ako sú penicilíny a cefalosporíny.

Aby sa minimalizovala možnosť vzniku rezistencie, má sa vankomycín
rezervovať pre prípady špecifických indikácií.

Vankomycín sa používa pri liečbe nasledujúcich závažných infekcií
zapríčinených citlivými mikroorganizmami (pozri časť 5.1):
- endokarditída,
- infekcie kostí (osteomyelitída),
- pneumónia,
- infekcie mäkkých tkanív.

Endokarditída zapríčinená enterokokmi, /Streptococcus viridans/ alebo /S./
/bovis/ sa má liečiť pomocou kombinácie vankomycínu a aminoglykozidového
antibiotika.

Vankomycín sa môže používať na profylaxiu bakteriálnej endokarditídy počas
operácie u pacientov v prípade vysokého rizika pre vznik bakteriálnej
endokarditídy alebo perioperatívne pri rozsiahlom chirurgickom zákroku
(napr. kardiovaskulárne zákroky a pod.) a ktorí netolerujú penicilíny a iné
beta-laktámové antibiotiká.

/Do úvahy sa majú vziať štandardné postupy pre vhodné použitie/
/antibakteriálnych liečiv./

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Vankomycín vo forme prášku na infúzny roztok sa musí podávať intravenózne./
/Každá dávka sa má podávať pri rýchlosti, ktorá neprekračuje 10 mg/min alebo/
/v časovom intervale minimálne 60 minút (prípadne dlhšom)./
Dávka sa má individuálne nastaviť podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie
obličiek.

Odporúčajú sa nasledovné dávkovacie režimy:

Pacienti s fyziologickou funkciou obličiek

/Dospelí a adolescenti starší ako 12 rokov:/
Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2000 mg, rozdelená na 500 mg dávky
každých 6 hodín alebo 1000 mg každých 12 hodín.

Pri bakteriálnej endokarditíde je všeobecne akceptovateľný dávkovací režim
1000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov
samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamycín
s rifampicínom, gentamycín, streptomycín). Endokarditída spôsobená
enterokokmi sa lieči počas 6 týždňov pomocou vankomycínu v kombinácii
s aminoglykozidovým antibiotikom – v súlade s národnými odporúčaniami.

Perioperatívna profylaxia bakteriálnej endokarditídy: Dospelým sa podáva
1000 mg vankomycínu intravenózne pred chirurgickým zákrokom (pred začiatkom
anestézie) a v závislosti od trvania a typu chirurgického zákroku sa 12
hodín po chirurgickom zákroku môže podať i.v. dávka 1000 mg vankomycínu.

/Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:/
Odporúčaná intravenózna dávka je 10 mg/kg každých 6 hodín alebo 20 mg/kg
každých 12 hodín.

/Dojčatá a novorodenci:/
Odporúčaná úvodná dávka je 15 mg/kg, následne 10 mg/kg každých 12 hodín
počas prvého týždňa života a a potom každých 8 hodín do konca prvého
mesiaca života. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácií vankomycínu
v sére (pozri nižšie).

/Starší pacienti:/
V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať
nižšie udržiavacie dávky.

/Obézni pacienti:/
Môže sa vyžadovať úprava zvyčajných denných dávok.

/Pacienti s insuficienciou pečene:/
Neexistuje dôkaz o tom, že u pacientov s insuficienciou pečene sa musí
dávka znížiť.

/Pacienti s poškodením funkcie obličiek:/
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – ako návod
môže poslúžiť nasledujúci nomogram. Odporúča sa pozorné sledovanie
koncentrácie vankomycínu sére (pozri nižšie).










Klírens kreatinínu (ml/s)



|Denn|
|á |
|dávk|
|a |
|vank|
|omyc|
|ínu |
|(mg)|





















Klírens kreatinínu (ml/min)

Dávkovací nomogram pre dospelých s poškodenou funkciou obličiek

Úvodná dávka u pacientov s miernym až stredne závažným zlyhávaním obličiek
nesmie byť menšia ako 15 mg/kg. U pacientov so závažným zlyhávaním obličiek
sa pred podaním nízkych denných dávok uprednostňuje podávať udržiavaciu
dávku v rozmedzí 250 mg a 1000 mg počas niekoľkých dní.

Pacientom s /anúriou/ (s takmer žiadnou funkciou obličiek) sa má podávať
dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti do dosiahnutia terapeutickej koncentrácie
v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín.
Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s vážne poškodenou funkciou
obličiek namiesto denných dávok dostávať udržiavaciu dávku 250 – 1000 mg
v intervale niekoľkých dní.

Dávkovanie v prípade hemodialýzy
U pacientov bez akejkoľvek funkcie obličiek, dokonca u tých, ktorí
pravidelne podstupujú hemodialýzu, je tiež možné nasledovné dávkovanie:

Saturačná dávka 1000 mg, udržiavacia dávka 1000 mg každých 7 – 10 dní.

Ak sa pri hemodialýze používajú polysulfónové membrány (vysokoprietoková
dialýza), polčas vankomycínu je znížený. U pacientov s pravidelnou
hemodialýzou môže byť potrebná ďalšia udržiavacia dávka.

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére:
Koncentrácia vankomycínu v sére sa má monitorovať počas druhého dňa liečby
krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii.
Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 až 40 mg/l
(maximálne 50 mg/l) jednu hodinu po ukončení infúzie, minimálna hladina
(krátko pred podaním nasledujúcej dávky) v rozmedzí 5 až 10 mg/l.
Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2 až 3-krát týždenne.

Spôsob podávania:
Vankomycín sa má parenterálne podávať vo forme pomalej intravenóznej
infúzie (nie viac ako 10 mg/min – počas minimálne 60 minút), ktorá je
dostatočne zriedená (500 mg minimálne v 100 ml a 1000 mg minimálne v 200
ml.)
Pacientom, u ktorých sa vyžaduje obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať
roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml. Pri týchto zvýšených
koncentráciách môže byť zvýšené riziko nežiaducich účinkov spojených s
podaním infúzie.

Informácie o príprave roztoku, prosím pozri časť 6.6.

Dĺžka liečby:
Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie ako aj klinického
a bakteriologického vývoja.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na vankomycín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Upozornenia:/
Pri výskyte akútnej anúrie alebo poškodenia vnútorného ucha sa vankomycín
môže používať len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné a nie sú dostupné
iné bezpečnejšie alternatívy liečby.

V prípade vážnych akútnych hypersenzitívnych reakcií (napr. anafylaxia)
musí byť liečba vankomycínom okamžite ukončená a má sa začať s vhodnými
bezpečnostnými opatreniami (napr. antihistaminiká, kortikosteroidy
a v prípade potreby umelé dýchanie).

Rýchle bolusové podanie (t.j. počas niekoľkých minút) môže byť spojené
so závažnou hypotenziou (vrátane šoku a zriedkavo zástavy srdca),
histamínovými reakciami a makulopapulárnou alebo erytematóznou vyrážkou
(„syndróm červeného človeka – red man syndrome“ alebo „syndróm červeného
krku – red neck syndrome“). Aby sa zabránilo reakciám v dôsledku rýchleho
infúzneho podania, má sa vankomycín podávať pomalou infúziou v zriedenom
roztoku (2,5 až 5,0 g/l) rýchlosťou nie viac ako 10 mg/min a počas
minimálne 60 minút. Zastavenie infúzie zvyčajne vedie k rýchlemu odzneniu
týchto reakcií.
Kvôli riziku vzniku nekrózy sa musí vankomycín podávať len intravenózne.
Riziko podráždenia žíl sa minimalizuje podávaním vankomycínu vo forme
zriedenej infúzie a obmenou miesta vpichu.

Podávanie vankomycínu intraperitoneálne injekciou počas plynulej
ambulantnej peritoneálnej dialýzy bolo spojené so syndrómom chemickej
peritonitídy.

Nefrotoxicita: vankomycín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so
zlyhávaním obličiek, pretože možnosť vzniku toxických účinkov je pri stave
s dlhodobo vysokými koncentráciami v krvi zvýšená. Pri liečbe týchto
pacientov a tých, ktorí sa súbežne liečia inými nefrotoxickými liečivami
(ako aminoglykozidové antibiotiká), sa musí vykonať séria vyšetrení funkcie
obličiek a dodržiavať vhodné dávkovacie režimy kvôli zníženiu rizika
nefrotoxicity na minimum (pozri časť 4.2).

Ototoxicita: ototoxicita, ktorá môže byť prechodná alebo trvalá (pozri časť
4.8) bola hlásená u pacientov s predchádzajúcou hluchotou, ktorým sa
podávali nadmerné intravenózne dávky alebo ktorí boli súbežne liečení inými
ototoxickými liečivami ako sú napríklad aminoglykozidové antibiotiká.
Hluchote môže predchádzať tinnitus. Skúsenosti s inými antibiotikami
dokazujú, že hluchota môže progredovať aj napriek ukončeniu liečby. Pre
zníženie rizika ototoxicity sa majú pravidelne stanovovať hladiny liečiva
v krvi a odporúča sa pravidelné vyšetrenie funkcie sluchu.

/Bezpečnostné opatrenia:/
Vankomycín pôsobí veľmi dráždivo na tkanivo a spôsobuje nekrózu v mieste
vpichu ak sa podáva intramuskulárne. U viacerých pacientov, ktorým sa
podáva vankomycín, môže vzniknúť bolesť a tromboflebitída, ktoré sú niekedy
závažné. Frekvencia a závažnosť tromboflebitídy sa môže minimalizovať
pomalým podávaním lieku vo forme zriedeného roztoku (pozri časť 6.6)
a pravidelnou obmenou miesta vpichu. Frekvencia nežiaducich účinkov
vzťahujúcich sa na infúzne podanie (hypotenzia, sčervenanie, erytém,
urtikária a pruritus) sa zvyšuje súbežným podaním anestetík. Tento účinok
sa môže znížiť infúznym podávaním vankomycínu viac ako 60 minút pred
navodením anestézie. Vankomycín sa má používať s opatrnosťou u pacientov
s alergickými reakciami na teikoplanín, pretože boli hlásené skrížené
reakcie z precitlivenosti medzi vankomycínom a teikoplanínom.

Vplyvom vankomycínu sa môže zvýšiť myokardiálna depresia vyvolaná
anestéziou. Počas anestézie musia byť dávky dobre zriedené a podávané
pomaly za pozorného sledovania činnosti srdca. Kvôli posturálnej úprave sa
zmeny v polohe majú oddialiť dovtedy, kým infúzia nie je ukončená.

U pacientov, ktorí dostávajú vankomycín počas dlhšieho obdobia alebo
súbežne s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť neutropéniu alebo
agranulocytózu, sa má v pravidelných intervaloch monitorovať počet
leukocytov.

Všetkým pacientom, ktorým sa podáva vankomycín, sa majú pravidelne robiť
hematologické vyšetrenia, rozbor moču a vyšetrenia činnosti pečene
a obličiek.

Dlhodobé užívanie vankomycínu môže viesť k superinfekcii rezistentnými
mikroorganizmami, preto takíto pacienti musia byť pravidelne monitorovaní.
Ak superinfekcia prepukne počas liečby, majú sa vykonať náležité opatrenia.
Takmer u všetkých antibakteriálnych liečiv, vrátane vankomycínu, bola
hlásená pseudomembranózna kolitída, ktorej rozsah závažnosti môže byť od
miernej až po život ohrozujúcu. Preto je veľmi dôležité túto diagnózu
zobrať do úvahy u pacientov, u ktorých sa objavila hnačka následne po
podaní vankomycínu. Lieky znižujúce črevnú motilitu sú kontraindikované.

Počas dlhodobého používania vankomycínu je indikované pravidelné sledovanie
hladín vankomycínu v krvi, najmä u pacientov s dysfunkciou obličiek alebo
poškodeným sluchovým vnímaním ako aj pri súbežnom podávaní nefrotoxických
alebo ototoxických liečiv.

Dávky sa majú titrovať na základe hladín v sére. Monitorovanie hladín
v krvi a vyšetrenia funkcie obličiek sa majú vykonávať pravidelne.
Všeobecne sa odporúča monitorovať koncentrácie 2 až 3-krát týždenne.
Starší pacienti sú zvlášť náchylní na poškodenie sluchu, v prípade
pacientov starších ako 60 rokov sa majú vykonať série vyšetrení funkcie
sluchu. Má sa zabrániť súbežnému alebo následnému použitiu iných
neurotoxických liečiv.

Vankomycín sa má zvlášť opatrne používať u predčasne narodených detí
v dôsledku nedostatočne vyvinutej funkcie obličiek a možného zvýšenia
koncentrácie vankomycínu v sére. Koncentrácie vankomycínu v krvi sa preto
musia pozorne sledovať. U detí bolo súbežné používanie vankomycínu
a anestetík spojené s erytémom a anafylaktoidnými reakciami. Ak je podanie
vankomycínu kvôli profylaxii pri chirurgickom zákroku nevyhnutné, odporúča
sa podať anestetikum po ukončení infúzie vankomycínu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné potenciálne nefrotoxické alebo ototoxické liečivá
Súbežné alebo následné podávanie vankomycínu s inými potenciálne
neurotoxickými a/alebo nefrotoxickými liečivami najmä gentamycínom,
amfotericínom B, streptomycínom, neomycínom, kanamycínom, amikacínom,
tobramycínom, viomycínom, bacitracínom, polymyxínom B, kolistínom alebo
cisplatinou, môže znásobiť nefrotoxicitu a/alebo ototoxicitu vankomycínu
a následne si vyžaduje pozorné sledovanie pacienta.
V dôsledku synergického účinku (napr. s gentamycínom) sa musí maximálna
dávka vankomycínu v týchto prípadoch obmedziť na 500 mg každých 8 hodín.

Anestetiká
Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík bolo spojené s erytémom,
sčervenaním ako pri histamínových reakciách a anafylaktoidnými reakciami.
Toto sa môže zmierniť ak sa vankomycín podá 60 minút pred indukciou
anestézie.

Myorelaxanciá
Ak sa vankomycín podáva počas chirurgického zákroku alebo krátko po ňom,
účinok (nervovosvalová blokáda) súbežne podávaných myorelaxancií (napr.
sukcinylcholín) môže byť zvýšený alebo predĺžený.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita:/
Nie sú dostupné žiadne skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti použitia
vankomycínu počas gravidity u ľudí. Reprodukčné toxikologické štúdie
na zvieratách nepreukázali účinky na vývoj embrya, plodu alebo obdobie
gravidity (pozri časť 5.3).
Avšak vankomycín prestupuje cez placentu, preto sa potenciálne riziko
embryonálnej a neonatálnej ototoxicity a nefrotoxicity nemôže vylúčiť.

/Laktácia:/
Vankomycín sa vylučuje do ľudského materského mlieka, a preto sa má počas
obdobia laktácie používať len vtedy, ak liečba inými antibiotikami zlyhala.
Kvôli možným nežiaducim účinkom na dojča (poruchy intestinálnej flóry
s hnačkou, kolonizácia hubami podobnými kvasinkám a možná senzibilizácia)
sa má vankomycín podávať dojčiacim matkám s opatrnosťou.
O prerušení dojčenia sa má rozhodnúť na základe posúdenia nevyhnutnosti
tohto lieku pre dojčiacu matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vankomycín nemá alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti. Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú
definované podľa konvencií a tried orgánových systémov podľa databázy
MedDRA:
veľmi časté (( 1/10), časté (( 1/100 až < 1/10), menej časté (( 1/1 000 až
< 1/100), zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov).

Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú flebitídy a pseudoalergické reakcie
v súvislosti s príliš rýchlym intravenóznym podaním vankomycínu.

Poruchy krvi a lymfatického systému
/Zriedkavé (? 10 000 až ? 1/1000):/ trombocytopénia, neutropénia,
agranulocytóza, eozinofília.

Poruchy imunitného systému
/Zriedkavé (? 10 000 až ? 1/1000):/ anafylaktické reakcie, reakcie z
precitlivenosti.

Poruchy ucha a labyrintu
/Menej časté (( 1/1 000 až < 1/100):/ prechodná alebo trvalá strata sluchu.
Z/riedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000):/ tinnitus, závrat.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ zástava srdcovej činnosti.

Poruchy ciev
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ zníženie krvného tlaku, tromboflebitída.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ dyspnoe, chrčanie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000):/ nauzea.
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ pseudomembranózna enterokolitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ exantém a zápal sliznice, pruritus, urtikária.
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov
syndróm, Lyellov syndróm, bulózna dermatitída indukovaná IgA.

Poruchy obličiek a močových ciest
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ insuficiencia obličiek primárne manifestovaná
zvýšením koncentrácií kreatinínu alebo urey v sére.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ intresticiálna nefritída, akútne
zlyhávanie obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ sčervenanie hornej časti tela a tváre, bolesť
a spazmy hrudníka a svalov chrbta.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ horúčka zapríčinená liekom, triaška.

Počas rýchleho infúzneho podania alebo krátko po ňom sa môžu objaviť
anafylaktické reakcie. Reakcie ustúpia po ukončení podávania, zvyčajne
v intervale 20 minút až 2 hodiny.

Ototoxicita bola primárne hlásená u pacientov, ktorým sa podávali vysoké
dávky alebo súbežná liečba inými ototoxickými liekmi alebo u pacientov s už
existujúcou zníženou funkciou obličiek alebo sluchu.

4.9 Predávkovanie

Bola hlásená toxicita v dôsledku predávkovania. 500 mg i.v. u detí vo veku
2 rokov viedlo k letálnej intoxikácii. Podanie celkovo 56 g dospelému počas
10 dní viedlo k insuficiencii obličiek. Pri niektorých vysoko rizikových
stavoch (napr. v prípade závažného poškodenia obličiek) sa môžu objaviť
vysoké hladiny v sére, oto- a nefrotoxicita.

/Opatrenia v prípade predávkovania:/
. Špecifické antidotum nie je známe.
. Vyžaduje sa symptomatická liečba za súčasného udržiavania funkcie
obličiek.
. Vankomycín sa slabo odstraňuje hemodialýzou alebo peritoneálnou
dialýzou. Pre zníženie koncentrácií vankomycínu v sére bola použitá
hemofiltrácia alebo hemoperfúzia pomocou polysulfónových živíc.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: glykopeptidové antibiotiká, ATC kód: J01XA01

Mechanizmus účinku:
Vankomycín je glykopeptidové antibiotikum. Vankomycín má baktericídny
účinok na proliferujúce baktérie tým, že inhibuje biosyntézu bunkovej
steny. Navyše porušuje permeabilitu bunkovej membrány baktérie a syntézu
RNA.

Mechanizmus (mechanizmy) rezistencie:
Získaná rezistencia na glykopeptidové antibiotiká je založená na získaní
rôznych /van/-génových komplexov. /Van-/gény boli zriedkavo pozorované u
/Staphylococcus aureus,/ u ktorého zmeny v štruktúre bunkovej steny vedú k
„strednej” citlivosti, ktorá je najčastejšie heterogénna.
Neexistuje skrížená rezistencia medzi vankomycínom a inými antibiotikami,
avšak skrížená rezistencia vzniká s inými glykopeptidovými antibiotikami
ako je napríklad teikoplanín. Sekundárny vývoj rezistencie počas liečby je
zriedkavý.
V niektorých krajinách sú pozorované zvyšujúce sa prípady rezistencie,
najmä u enterokokov, zvlášť alarmujúce sú multirezistentné kmene
/Enterococcus feacium./

Synergický účinok
Kombinácia vankomycínu s aminoglykozidovým antibiotikom má synergický
účinok proti mnohým kmeňom /Staphylococcus aureus,/ neenterokokovým D-
streptokokom, enterokokokom a streptokokom zo skupiny /Viridans./ Konbinácia
vankomycínu s cefalosporínom má synergický účinok proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus epidermidis/ rezistentným voči oxacilínu a kombinácia
vankomycínu s rifampicínom má synergický účinok proti /Staphylococcus/
/epidermidis/ a čiastočne synergický účinok proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus aureus./ Keďže kombinácia vankomycínu s cefalosporínom môže
mať tiež antagonistický účinok proti niektorým kmeňom /Staphylococcus/
/epidermidis/ a v kombinácii s rifampicínom proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus aureus,/ vhodné je predchádzajúce testovanie na synergický
účinok.
Kvôli izolácii a identifikácii mikroorganizmu spôsobujúceho infekciu a na
stanovenie jeho citlivosti na vankomycín sa majú odobrať vzorky pre
bakteriálnu kultiváciu.

/Hraničné hodnoty/

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené
Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European
Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) pre
/Staphylococcus sp./ a /Streptococcus sp./ sú: citlivé ? 2 mg/l a rezistentné
> 2 mg/l, pre /Enterococcus sp./ sú: citlivé ? 4 mg/l a rezistentné > 4 mg/l
a pre tie, ktoré sa nevzťahujú na druh sú: citlivé ? 2 mg/l a rezistentné >
4 mg/l.

/Citlivosť/
Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej
polohy a času pre vybrané druhy a pri liečbe závažných infekcií sú obzvlášť
potrebné lokálne informácie o rezistencii. Ak je lokálny výskyt rezistencie
taký, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií
sporná, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Vankomycín má úzke spektrum účinku:
|Najčastejšie citlivé druhy |
|Staphylococcus sp. |
|Streptococcus pneumoniae |
|Streptococcus sp. |
|Corynebacterium sp. |
|Enterococcus spp. |
|Druhy, u ktorých získaná |
|rezistencia môže spôsobiť |
|problémy |
|Enterococcus faecium |
|V podstate rezistentné |
|mikroorganizmy |
|Gramnegatívne baktérie, |
|mykobaktérie, huby |

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

. Distribúcia: Po intravenóznom podaní sa vankomycín distribuuje takmer
do všetkých tkanív a preniká do pleurálnej, perikardiálnej, ascitickej
a synoviálnej tekutiny ako aj srdcového svalu a srdcových chlopní.
Dosahujú sa porovnateľne vysoké koncentrácie ako v krvnej plazme. Údaje
o koncentráciách vankomycínu v kosti (špongiózna, kompaktná) sa veľmi
odlišujú. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave sa udáva ako
0,43 (až do 0,9) l/kg. Ak meningy nie sú postihnuté zápalom, vankomycín
prestupuje hemoencefalickou bariérou len v malom množstve.
Vankomycín je viazaný na plazmatické bielkoviny v 30 – 55 % a niekedy
aj viac.
. Eliminácia: Vankomycín sa metabolizuje len v malom rozsahu. Po
parenterálnom podaní sa vylučuje takmer úplne vo forme mikrobiálne
účinného liečiva (približne 75 – 90 % počas 24 hodín) prostredníctvom
glomerulárnej filtrácie v obličkách. Vylučovanie do žlče nie je
signifikantné (menej ako 5 % dávky).

U pacientov s fyziologickou funkciou obličiek je polčas v sére približne 4
– 6 (5 – 11) hodín, u detí 2,2 – 3 hodiny. Pri poškodenej funkcii obličiek
môže byť polčas vankomycínu výrazne predĺžený (až do 7,5 dní). V takýchto
prípadoch je vzhľadom na ototoxicitu liečby vankomycínom indikované
monitorovanie koncentrácií v plazme.

Priemerné koncentrácie v plazme po i.v. infúznom podaní 1000 mg vankomycínu
počas viac ako 60 minút boli približne 63 mg/l na konci infúzie, približne
23 mg/l po 2 hodinách a približne 8 mg/l po 11 hodinách.

Klírens vankomycínu v plazme úzko koreluje s rýchlosťou glomerulárnej
filtrácie.

Celkový systémový a renálny klírens vankomycínu môže byť u starších
pacientov znížený.

Ako dokazujú štúdie u anefrických pacientov, metabolický klírens sa zdá byť
veľmi nízky.
Doposiaľ neboli u ľudí identifikované metabolity vankomycínu.

Ak sa vankomycín podáva počas peritoneálnej dialýzy itraperitoneálnou
cestou, približne 60 % dosahuje systémovú cirkuláciu počas 6 hodín. Po i.p.
podaní 30 mg/kg telesnej hmotnosti sa v sére dosahujú hladiny približne 10
mg/l.

Vysoko polárny vankomycín sa v prípade perorálneho použitia prakticky
neabsorbuje. Po perorálnom podaní sa v aktívnej forme objavuje v stolici,
preto je vhodným chemoterapeutikom pri pseudomembranóznej a stafylokokovej
kolitíde.

Vankomycín ľahko preniká placentou a distribuuje sa do pupočníkovej krvi.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií bezpečnosti,
toxicity po opakovanom podávaní, neodhalili žiadne osobitné riziko pre
ľudí.
Obmedzené údaje o mutagénnych účinkoch ukazujú negatívne výsledky, dlhodobé
štúdie na zvieratách týkajúce sa karcinogénneho potenciálu nie sú
k dispozícii. V štúdii zameranej na teratogenitu, v ktorej boli potkanom
a králikom podávané dávky približne rovnaké ako dávky u ľudí vypočítané na
základe telesného povrchu (mg/m2), neboli pozorované žiadne priame alebo
nepriame teratogénne účinky.
Štúdie na zvieratách týkajúce sa používania počas
perinatálneho/postnatálneho obdobia a týkajúce sa účinkov na fertilitu nie
sú dostupné.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6.2 Inkompatibility

Roztok vankomycínu má nízku hodnotu pH. V prípade zmiešania s inými
liečivami môže táto hodnota spôsobiť fyzikálnu alebo chemickú nestabilitu.
Preto pred použitím sa má každý parenterálny roztok vizuálne skontrolovať
na prítomnosť precipitátov alebo zafarbenia.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené
v časti 6.6.

Kombinovaná liečba
V prípade kombinovanej liečby vankomycínom s inými
antibiotikami/chemoterapeutikami sa majú lieky podávať separátne.

Ako fyzikálne inkompatibilné sa prejavili zmesi roztokov vankomycínu a beta-
laktámových antibiotík. Pravdepodobnosť vzniku precipitátov narastá
so zvyšujúcou sa koncentráciou vankomycínu. Odporúča sa dostatočne
prepláchnuť intravenózne linky pred podaním týchto antibiotík. Odporúča sa
tiež zriediť roztok vankomycínu na 5 mg/l alebo menej.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok:
3 roky

Pripravený roztok:
Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 24 hodín pri 25°C a 96
hodín pri 2 – 8°C.

Ďalej riedené roztoky:
Infúzne roztoky, ktoré sú zriedené na 5 mg/ml 5 % glukózou na injekciu
alebo 0,9 % chloridom sodným na injekciu sú v chladničke (2°C – 8°C)
chemicky a fyzikálne stabilné počas 48 hodín alebo 24 hodín pri 25°C.
Infúzne roztoky, ktoré sú zriedené na 5 mg/l 5 % glukózou na injekciu + 0,9
% chloridom sodným na injekciu sú v chladničke (2°C – 8°C) chemicky
a fyzikálne stabilné počas 48 hodín alebo 24 hodín pri 25°C.

Pokiaľ príprava a zriedenie neboli vykonané za kontrolovaných
a validovaných aseptických podmienok, z mikrobiologického hľadiska sa má
liek použiť ihneď.
Ak sa ihneď nepoužije, za dobu uchovávania a podmienky počas použitia je
zodpovedný používateľ.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok:
Uchovávajte pri teplote do 25(C.

Podmienky na uchovávanie pripraveného a zriedeného lieku, pozri časť 6.3.


6.5 Druh obalu a obsah balenia

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok: 15 ml injekčná liekovka
z bezfarebného skla typu I s brómbutylovým uzáverom a hliníkovým/plastovým
vyklápacím viečkom.

EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok: 25 ml injekčná liekovka z bezfarebného
skla typu I s brómbutylovým uzáverom a hliníkovým a plastovým vyklápacím
viečkom.

Veľkosť balenia: 1, 5, 10 a 100 injekčných liekoviek.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Tento liek sa musí pripraviť a výsledná koncentrácia sa pred použitím musí
zriediť.

Príprava roztoku:
Rozpustite EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok v 10 ml sterilnej vody na
injekciu.
Rozpustite EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok v 20 ml sterilnej vody na
injekciu.
1 ml pripraveného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.

Vzhľad pripraveného roztoku
Po príprave je roztok číry a bezfarebný až jemne žltohnedý bez viditeľných
častíc.

Podmienky na uchovávanie pripraveného lieku, pozri časť 6.3.

Príprava konečného zriedeného infúzneho roztoku
Pripravené roztoky obsahujúce 50 mg vankomycínu v 1 ml sa majú ďalej
zriediť.
/Vhodné rozpúšťadlá na riedenie sú:/
5 % glukóza na injekciu alebo
0,9 % chlorid sodný na injekciu alebo
5 % glukóza na injekciu s 0,9 % chloridom sodným na injekciu.

/Intermitentná infúzia:/
Pripravený roztok obsahujúci 500 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 100 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Pripravený roztok obsahujúci 1000 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 200 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nesmie prekročiť 5 mg/ml.
Požadovaná dávka sa má podávať pomalou intravenóznou aplikáciou rýchlosťou
nie viac ako 10 mg/minútu, počas minimálne 60 minút alebo dlhšie.

/Pokračujúca infúzia:/
Táto sa má použiť len vtedy, ak liečba intermitentnou infúziou nie je
možná. Zrieďte 1000 až 2000 mg rozpusteného vankomycínu v dostatočnom
množstve vyššie uvedeného vhodného rozpúšťadla na riedenie a podajte vo
forme kvapkovej infúzie, takže pacientovi sa podá predpísaná denná dávka
počas 24 hodín.

Vzhľad zriedeného roztoku
Po zriedení je roztok číry a bezfarebný bez viditeľných častíc.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať na
prítomnosť častíc a zmenu zafarbenia. Použiť sa má len číry a bezfarebný
roztok bez prítomnosti častíc.

Likvidácia
Liekovky sú len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí
zlikvidovať.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57, 1000 Ľubľana
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok 15/0869/09-S
EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok 15/0870/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

26.01.2010


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2011