Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/08300



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Bloonis 5 mg
Bloonis 10 mg
Bloonis 15 mg
Bloonis 20 mg
orodispergovateľné tablety

Olanzapín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Bloonis a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Bloonis
3. Ako užívať Bloonis
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Bloonis
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE BLOONIS A NA ČO SA POUŽÍVA

Bloonis patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.
Bloonis sa používa na liečbu psychických zdravotných problémov, ktoré
ovplyvňujú ako myslíte, cítite alebo konáte:
. na liečbu schizofrénie
. na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických záchvatov
. na prevenciu extrémnych rozdielov nálady v zmysle rozjarenosti alebo
skľúčenosti bipolárnej poruchy (mánia, depresia)

Viac informácií o týchto psychických zdravotných problémoch
Schizofrénia – môžete:
. počuť, vidieť alebo pociťovať veci, ktoré neexistujú
. vypadnúť z kontaktu s realitou
. byť neschopný myslieť alebo posudzovať jasne, byť nezvyčajne
podozrievavý alebo sa uzavrieť do seba
. mať pocit zúfalstva, úzkosti alebo napätia

Mánia – môžete:
. sa cítiť povznesene a mať nadmerné množstvo energie
. potrebovať omnoho menej spánku ako zvyčajne

Mať rýchly tok reči a myšlienok a niekedy cítiť silnú podráždenosť.

2. SKÔR AKO UŽIJETE BLOONIS

Neužívajte Bloonis:
- keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek (zoznam v časti 6: Ďalšie informácie). Alergická
reakcia sa môže prejaviť ako kožná vyrážka, svrbenie, opuch tváre,
opuch pier alebo sťažené dýchanie.
- keď Vám v minulosti zistili poruchu očí, ako napríklad niektoré typy
glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak)
Neužívajte tento liek v prípade, že sa čokoľvek z vyššie uvedeného vzťahuje
na Vás. Ak nie ste si istý, povedzte to svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi skôr, ako začnete užívať Bloonis.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Bloonis
- tento liek sa neodporúča užívať starším pacientom s demenciou,
nakoľko sa môžu u nich objaviť závažné vedľajšie účinky (pozri „Starší
ľudia s demenciou“ v časti 4: Možné vedľajšie účinky)
- ak máte viac ako 65 rokov.Váš lekár Vám pravdepodobne bude pravidelne
sledovať Váš krvný tlak
- ak máte cukrovku
- ak máte problémy so srdcom
- ak máte problémy pečene alebo obličiek
- ak máte Parkinsonovu chorobu
- ak máte epilepsiu
- ak máte problémy s prostatou
- ak máte nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)
- ak máte poruchy krvi, čo znamená, že sa Vám ľahšie vytvárajú modriny
a trpíte infekciami častejšie ako zvyčajne
- ak ste mali mozgovú príhodu alebo „malú“mozgovú príhodu (prechodné
príznaky porážky)
- ak máte Vy alebo niekto z Vašej rodiny problémy s tvorbou krvných
zrazenín, nakoľko tento typ liekov môže byť s ich tvorbou spojený
Poraďte sa so svojím lekárom predtým ako začnete užívať olanzapín, ak
trpíte niektorým z vyššie uvedených ochorení (alebo nie ste si istý).

Deti
Bloonis nie je určený na liečbu pacientov mladších ako 18 rokov.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis a rastlinných
liekov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Obzvlášť sa poraďte so svojím lekárom, ak už užívate niektorý
z nasledovných liekov:
. lieky na liečbu Parkinsonovej choroby.
. lieky na liečbu depresie alebo úzkosti alebo lieky proti nespavosti,
pretože súčasné užívanie s olanzapínom Vám môže spôsobovať ospalosť.
. fluvoxamín (antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum), pretože
v takomto prípade môže byť nutné upraviť Vašu dávku olanzapínu.

Užívanie Bloonis s jedlom a nápojmi
. Tento liek sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
. Počas liečby s olanzapínom nepite žiadny alkohol, pretože kombinácia
alkoholu a olanzapínu môže vyvolať ospalosť.

Tehotenstvo a dojčenie
. Ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, čo najskôr to
povedzte svojmu lekárovi. Tento liek neužívajte, ak ste tehotná, pokiaľ
ste sa o tom neporadili so svojím lekárom.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť u novorodencov, ktorých matky v
poslednom trimestri (posledné tri mesiace ich tehotenstva) užívali
olanzapín: trasenie, napätie svalov a/alebo svalová slabosť, ospalosť,
nepokoj, problémy s dýchaním a kŕmením. Ak sa u Vášho bábätka objaví
niektorý z týchto príznakov, mali by ste kontaktovať svojho lekára.

. Tento liek nesmiete užívať, ak dojčíte, pretože malé množstvo
olanzapínu môže prechádzať do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liečba Bloonis môže spôsobovať pocit ospalosti. Ak sa u Vás ospalosť
objaví, neveďte vozidlo, ani neobsluhujte žiadne nástroje alebo stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Bloonis
Bloonis obsahuje mliečny cukor laktózu.
Ak viete o vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so
svojím lekárom ešte pred začiatkom liečby.


3. AKO UŽÍVAŤ BLOONIS

Vždy užívajte Bloonis presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Lekár Vám povie, koľko orodispergovateľných tabliet Bloonis máte užívať
a ako dlho máte pokračovať v ich užívaní.
. Denná dávka Bloonis sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg.
. Ak sa príznaky Vášho ochorenia vrátia, poraďte sa so svojím lekárom,
ale liečbu neukončujte, pokiaľ Vám to nenariadi Váš lekár.
. Bloonis orodispergovateľné tablety užívajte raz denne tak, ako Vám
odporučil Váš lekár.
. Orodispergovateľné tablety sa pokúste užívať každý deň v rovnakom čase.
. Nie je dôležité, či ich užívate počas jedla alebo nalačno. Bloonis sa
užíva ústami (perorálne).
. Bloonis orodispergovateľné tablety sa ľahko lámu, preto s nimi
zaobchádzajte opatrne. Dbajte, aby ste nemali vlhké ruky, pretože tak
sa môže tableta ľahko polámať.
. Tabletu si vložte do úst. Rozpustí sa priamo v ústach, takže ju môžete
ľahko prehltnúť.
. Tabletu môžete vhodiť aj do pohára vody a zamiešať. Nápoj okamžite
vypite.

Ak užijete viac Bloonis, ako máte
Ihneď kontaktujte svojho lekára alebo najbližšie zdravotnícke zariadenie.
Zoberte si so sebou zvyšné tablety a obal, aby lekár vedel, čo ste
užili.
Môžu sa objaviť nasledovné príznaky:
. Rýchly alebo neobvyklý tlkot srdca, vysoký alebo nízky krvný tlak
. Vyšší nepokoj alebo agresivita ako zvyčajne
. Problémy s rečou, nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
. Ospalosť, spavosť, zmätenosť alebo znížený stav vedomia
. Záchvaty alebo kŕče (epilepsia)
. Kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej
stuhnutosti, malátnosti alebo ospalosti
. Problémy s dýchaním alebo upadnutie do kómy

Ak zabudnete užiť Bloonis
. Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Avšak, ak je
takmer čas pre ďalšiu dávku, neužívajte vynechanú dávku.
. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Bloonis
Neprestaňte s užívaním tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je dôležité,
aby ste v liečbe Bloonis pokračovali tak dlho, ako Vám povedal Váš
lekár. Váš lekár môže rozhodnúť o ukončení liečby a následne postupne
znižovať Vaše dávky.
Ak náhle ukončíte liečbu, môžu sa objaviť príznaky ako:
. triaška alebo potenie
. nespavosť, pocit úzkosti
. pocit nevoľnosti alebo nevoľnosť (nutkanie na vracanie alebo vracanie)
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Bloonis môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého. Nasledovné vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť pri
užívaní tohto lieku:
|Veľmi časté: vyskytujú sa u viac ako 1 pacienta z 10 |
|Časté: vyskytujú sa u 1 až 10 pacientov zo 100 |
|Menej časté: vyskytujú sa u 1 až 10 pacientov z 1000 |
|Zriedkavé: vyskytujú sa u 1 až 10 pacientov z 10000 |
|Veľmi zriedkavé: vyskytujú sa u menej ako 1 pacienta z 10000 |
|Neznáme: z dostupných údajov |

Ihneď prestaňte užívať olanzapín a kontaktujte svojho lekára alebo
najbližšie zdravotnícke zariadenie, ak:
. Vám opuchnú ruky, nohy, členky, tvár, pery, hrdlo, ktoré môžu spôsobiť
ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní. Môžete si tiež všimnúť svrbiace,
hrčkovité alebo páliace výrážky (žihľavka). Tieto príznaky môžu byť
prejavom alergickej reakcie.
. Trpíte svalovou slabosťou, bolesťou, pocitom nevoľnosti alebo máte
vysokú teplotu. Tieto príznaky môžu byť prejavom život ohrozujúceho
ochorenia, tzv. rabdomyolýzy.
. Máte veľmi vysoké teploty, potenie, stuhnuté svaly, rýchle búšenie
srdca, rýchle dýchanie, cítite ospalosť alebo zmätenosť. Môžete mať
ťažkosti pri chôdzi, triašku alebo mimovoľné nezvyčajné pohyby svalov.
V ojedinelých prípadoch môže dôjsť ku gúľavému pohybu očí. Tieto
príznaky môžu byť prejavom vážneho stavu známeho ako malígny
neuroleptický syndróm.
. Pociťujete akúkoľvek bolesť v hrudníku alebo nohách, alebo začnete mať
problémy s dýchaním. Tieto príznaky môžu byť prejavom krvných zrazenín.
. Máte bolestivú erekciu, ktorá nesúvisí so sexuálnou aktivitou
a neustupuje.

Čo najskôr povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak
spozorujete niektorý z nasledujúcich účinkov:
. Zožltnutie pokožky alebo očných bielok a stmavnutie moču. Môžete mať
tiež vysoké teploty, cítiť únavu, stratiť chuť do jedla, mať bolesť
žalúdka alebo pocit nevoľnosti. Tieto príznaky môžu byť prejavom
pečeňových problémov, ako je žltačka alebo hepatitída.
. Krvné zrazeniny v žilách najmä nôh (príznaky zahrňujúce opuch, bolesť
a začervenanie v nohe), ktoré môžu prejsť cievami do pľúc a spôsobiť
bolesť na hrudi a ťažkosti s dýchaním.
. Záchvaty (kŕče). Tento vedľajší účinok je častejší u pacientov so
záchvatmi v minulosti (epilepsia).
. Mimovoľné nezvyčajné pohyby, vrátane trhavých pohybov rúk a nôh,
čelustí alebo jazyka alebo gúľavé pohyby očí. Tieto príznaky môžu byť
prejavom dystónie.
. Silná bolesť žalúdka, ktorá môže zasiahnuť až chrbát. Môžete mať tiež
horúčku a nutkanie na vracanie alebo vracať. Tieto príznaky môžu byť
prejavom zápalu podžalúdkovej žľazy.
. Cukrovka alebo zhoršujúca sa cukrovka, príležitostne spojená
s ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kóma.
. Nezvyčajný srdcový rytmus zahrňujúci spomalenie alebo zrýchlenie pulzu.
. Zhoršenie príznakov ochorenia u pacientov s Parkinsonovou chorobou.
. Ťažkosti pri močení.

Vedľajšie účinky, o ktorých sa musíte s lekárom alebo lekárnikom
porozprávať, v prípade, že sa zhoršujú alebo trvajú dlhšie ako pár dní:

/Veľmi časté/
. zvýšenie telesnej hmotnosti
. ospalosť
. zvýšenie hladín prolaktínu v krvi (zistené pomocou krvného testu)
/Časté/
. poruchy krvi (ako napríklad eozinofília, neutropénia, leukopénia alebo
trombocytopénia), čo znamená, že sa Vám ľahšie vytvárajú modriny
a trpíte infekciami častejšie ako zvyčajne
. vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) alebo vysoké hladiny
triglyceridov v krvi (hypertriglyceridémia)
. zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči
. pocit väčšieho hladu
. pocit nepokoja a neschopnosť zostať kľudný
. tras
. mimovoľné pohyby svalov, ako napríklad rôzne úškľabky, mľaskanie a
vyplazovanie jazyka. Prejavuje sa najskôr na ústach a tvári, ale môže
zasiahnuť aj zvyšné časti tela. Tieto príznaky môžu byť prejavom tzv.
tardívnej dyskinézy.
. problémy s rečou alebo sucho v ústach
. zápcha
. kožná vyrážka
. slabosť, strata sily alebo nadmerná únava
. zadržiavanie vody v tele spôsobujúce opuch rúk, členkov alebo chodidiel

Ďalšie vedľajšie účinky, o ktorých sa musíte s lekárom alebo lekárnikom
porozprávať, v prípade, že sa zhoršujú alebo trvajú dlhšie ako pár dní:

/Časté/
. pocit závratu alebo mdloby (s pomalým pulzom), predovšetkým pri
vstávaní z ležiacej alebo sediacej polohy. Zvyčajne ustúpia samé, ak
však nie, povedzte to svojmu lekárovi.
/Menej časté/
. spomalenie pulzu
. citlivosť na slnečné svetlo
. neschopnosť udržať moč
. vypadávanie vlasov
/Zriedkavé/
. zmeny prsníkov u mužov a žien, akými sú nenormálna produkcia materského
mlieka alebo nadmerné zväčšenie
/Neznáme (z dostupných údajov)/
. zníženie normálnej telesnej teploty (hypotermia)
. vynechaný alebo nepravidelný menštruačný cyklus
Naviac bolo hlásených niekoľko prípadov úmrtí.

Starší pacienti s demenciou
U starších pacientov s demenciou sa okrem hore uvedených vedľajších reakcií
môže vyskytnúť:
Oznámte čo najskôr Vášmu lekárovi, ak sa u staršieho pacienta s demenciou
vyskytne:
. mozgová príhoda
. zápal pľúc
. vidí veci, ktoré neexistujú (zrakové halucinácie)
. pády alebo problémy pri chôdzi
. neschopnosť udržať moč (inkontinencia moču)

Oznámte Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak sa u staršieho pacienta
s demenciou vyskytne niektorá z nasledujúcich reakcií a zhorší sa alebo
trvá dlhšie ako pár dní:
. zvýšenie telesnej teploty
. začervenanie kože

U tejto osobitnej skupiny pacientov sa hlásilo niekoľko prípadov úmrtia.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ BLOONIS

. Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
. Nepoužívajte Bloonis po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
. Bloonis sa musí uchovávať v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť
životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Bloonis obsahuje
Liečivo je olanzapín. Každá orodispergovateľná tableta Bloonis obsahuje
5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg olanzapínu.
Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, hydroxypropylcelulóza, sodná soľ
karboxymetylškrobu (typ A), sodná soľ sacharínu, magnéziumstearát.

Ako vyzerá Bloonis a obsah balenia
Bloonis 5 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné
tablety.

Bloonis 10 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné
tablety na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane hladké.
Bloonis 15 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné
tablety s označením „Z“ na jednej strane.
Bloonis 20 mg sú okrúhle, hladké, bikonvexné, žlté, orodispergovateľné
tablety na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane
s označením „Z“.
Bloonis 10 mg a 20 mg tablety sa môžu rozdeliť na dve rovnaké polovice.
Bloonis je dostupný v blistroch v škatuli po 14, 28, 35, 56, 70, 98
tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.
Bratislava
Slovenská republika

Výrobca

Sanofi-Aventis Sp. z. o.o.
Drug production and Distribution Plant
ul. Lubelska 52, 35-233 Rzeszów
Poľsko

S.C. Zentiva S.A.
B-dul Theodor Pallady nr.50, sector 3, Bukuresti, cod032266,
Rumunsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:


|Francúzsko |Bloonis 5 mg comprimé orodispersible |
| |Bloonis 10 mg comprimé orodispersible sécable |
| |Bloonis 15 mg comprimé orodispersible |
| |Bloonis 20 mg comprimé orodispersible sécable |
|Bulharsko |Bloonis 10 mg ????????, ???????????? ?? ? ?????? |
|Grécko |Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg, ?????? ????????????? |
| |??? ????? |
|Maďarsko |Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg szájban diszpergálódó |
| |tabletta |
|Poľsko |Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg, orodispersible tablet |
|Rumunsko |BLOONIS 10 mg/15 mg/20 mg comprimate orodispersabile |
|Slovinsko |Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg orodisperzibilne tablete|
|Slovenská |Bloonis 5 mg/10 mg/15 mg/20 mg |
|republika | |


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 04/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/08300


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU

Bloonis 5 mg
Bloonis 10 mg
Bloonis 15 mg
Bloonis 20 mg
orodispergovateľné tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Bloonis 5 mg
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.
Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 89,15 mg
monohydrátu laktózy.

Bloonis 10 mg
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.
Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 178,30 mg
monohydrátu laktózy.

Bloonis 15 mg
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 15 mg olanzapínu.
Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 267,45 mg
monohydrátu laktózy.

Bloonis 20 mg
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 20 mg olanzapínu.
Pomocné látky: Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 356,60 mg
monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta.

Bloonis 5 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná
tableta.
Bloonis 15 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná
tableta s označením „Z“ na jednej strane.
Bloonis 10 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná
tableta, na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane hladká.
Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké polovice.
Bloonis 20 mg: okrúhla, hladká, bikonvexná, žltá, orodispergovateľná
tableta, na jednej strane s deliacou ryhou a na druhej strane s označením
„Z“. Tableta sa môže rozdeliť na dve rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Dospelí/
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.
Olanzapín je účinný na udržanie klinického zlepšenia počas pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.
Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkej až ťažkej manickej
epizódy.
Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou
afektívnou poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola
účinná (pozri časť 5.1)

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dospelí/
Schizofrénia: Odporúčaná úvodná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Úvodná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii
alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy: Odporúčaná úvodná dávka
je 10 mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení
olanzapínom, pokračujte pre prevenciu rekurencie v terapii rovnakou dávkou.
Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba
olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby)
s prídavnou terapiou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

Počas liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie
bipolárnej afektívnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne upravené
podľa individuálneho klinického stavu v rozsahu 5-20 mg. Zvýšenie na vyššiu
ako odporúčanú úvodnú dávku sa odporúča len po patričnom opätovnom
klinickom zhodnotení a spravidla sa to nemá robiť v intervaloch kratších
ako 24 hodín.
Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je
ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné
znižovanie dávky.
Orodispergovateľná tableta olanzapínu sa má vložiť do úst, kde sa rýchlo
rozpustí v slinách, takže sa dá ľahko prehltnúť. Tiež sa môže bezprostredne
pred užitím rozpustiť v pohári plnom vody.
Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná obalenej tablete
olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania. Dávkovanie
a frekvencia podávania sú rovnaké ako u obalených tabliet olanzapínu.
Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu obalených
tabliet olanzapínu.

/Pediatrická populácia/
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vo veku do
18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň
prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené
v krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami
s dospelými pacientami (pozri časť 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

/Starší/
Podanie nižšej úvodnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované, avšak
má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický stav
vyžaduje (pozri časť 4.4).

/Porucha funkcie obličiek a/alebo pečene/
U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu úvodnú dávku (5 mg).V prípade
mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má
byť úvodná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len so zvýšenou opatrnosťou.

/Pohlavie/
Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať úvodnú dávku
a dávkovacie rozpätie.

/Fajčiari/
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
úvodnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) sa má zvážiť zníženie
úvodnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, má byť
opatrné.
V prípadoch, kedy sa považuje za nevyhnutné zvýšiť dávku o 2,5 mg, sa majú
použiť filmom obalené tablety olanzapínu.
(Pozri časti 4.5 a 5.2).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Pacienti
so známym rizikom glaukómu so zatvoreným uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti
podrobení starostlivej kontrole.

/Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania/
Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod.
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov)
u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou
s demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených
olanzapínom 2-násobne vyššia incidencia úmrtia v porovnaní s pacientami
užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela
s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby.
Rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto
skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia
a dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie)
alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia
u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientami užívajúcimi
placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V tých istých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane
úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol, v porovnaní s pacientami
užívajúcimi placebo, 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých
pacientov liečených olanzapínom alebo dostávajúcich placebo, u ktorých sa
vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové
faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako
rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť
olanzapínu v týchto štúdiách nebola stanovená.

/Parkinsonova choroba/
Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním
dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických
štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané
zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8),
pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako
placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú
najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké
antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu
dobu štúdie. Úvodná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia
vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

/Neuroleptický malígny syndróm (NMS)/
NMS je potencionálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti
s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako
vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické príznaky NMS sú hyperpyrexia,
svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
arytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínkinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta
vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú
horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických príznakov NMS, musia
sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

/Hyperglykémia a diabetes/
Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo exacerbácia diabetu,
príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch
vedúcou aj k úmrtiam pacientov (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch
tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným
faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s využitím
zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu.
U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu je
potrebné sledovať znaky a príznaky hyperglykémie (akými sú napríklad
polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom alebo
pacienti s rizikovými faktormi pre vývoj diabetu majú byť pravidelne
sledovaní kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Pravidelne sa
má sledovať hmotnosť.

/Zmeny lipidov/
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom
v placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny
lipidov sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov
s lipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch
lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom
vrátane olanzapínu sa majú pravidelne sledovať lipidy s využitím zavedených
smerníc pre antipsychotickú liečbu.

/Anticholinergný účinok/
Aj keď olanzapín /in vitro/ prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt súvisiacich príhod. Keďže sú však
klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.

/Funkcia pečene/
Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické
zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, alanínaminotransferázy (ALT),
aspartátaminotransferázy (AST). Zvýšená opatrnosť a následné sledovania sú
potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so
znakmi a príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi
spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených
potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje
hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného
poškodenia pečene), má sa liečba olanzapínom ukončiť.

/Neutropénia/
Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých
je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi
navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou,
u pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou. Pri
súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu bola často hlásená neutropénia
(pozri časť 4.8).

/Ukončenie liečby/
Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01%)
hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť
alebo vracanie.

/QT interval/
V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF] ?500
milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou
hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez signifikantných
rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak
ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín
predpisuje spolu s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u starších
pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnou
srdcovou nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo
hypomagneziémiou.

/Trombembolizmus/
V súvislosti s liečbou antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho
trombembolizmu (VTE). Vzhľadom k tomu, že u pacientov liečených
antipsychotikami sú často prítomné získané rizikové faktory VTE, je nutné
identifikovať všetky možné rizikové faktory pred a počas liečby olanzapínom
a majú sa vykonať všetky preventívne opatrenia.
Veľmi zriedkavo (< 0,01%) sa hlásila časová súvislosť medzi liečbou
olanzapínom a výskytom venózneho trombembolizmu. Príčinná súvislosť medzi
výskytom venózneho trombembolizmu a liečbou olanzapínom nebola stanovená.
Keďže sa však u pacientov so schizofréniou často vyskytujú získané rizikové
faktory venózneho trombembolizmu, je nutné brať do úvahy všetky možné
rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne
opatrenia.

/Celkový účinok na CNS/
Vzhľadom na primárne účinky olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože
/in vitro/ pôsobí ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

/Záchvaty/
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah pre záchvaty.
U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo
väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné
rizikové faktory.

/Tardívna dyskinéza/
V porovnávacích štúdiách trvajúcich jeden rok alebo kratšie sa olanzapín
spájal so štatisticky významnou nižšou incidenciou dyskinézy vyvolanej
liečbou. Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní
narastá, a preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia
znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo
vysadenie liečby. Tieto prejavy sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť
po prerušení liečby.

/Posturálna hypotenzia/
V klinických štúdiách olanzapínu sa u starších pacientov zriedkavo
pozorovala posturálna hypotenzia. Podobne ako pri užívaní iných
antipsychotík sa u pacientov starších ako 65 rokov odporúča pravidelné
meranie krvného tlaku.

/Náhla srdcová smrť/
V postmarketingovom sledovaní olanzapínu boli nahlásené prípady náhlej
srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej
observačnej kohortnej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej
smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti
pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri
olanzapíne porovnateľné s rizikom pri atypických antipsychotikách
zahrnutých do súhrnnej analýzy.

/Pediatrická populácia/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie s
pacientami vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie,
vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami
sa neskúmali a sú stále neznáme (pozri časti 4.8 a 5.1).

/Laktóza/
Tablety olanzapínu obsahujú laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so
zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho
deficitu laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

/Pediatrická populácia/
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

/Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín/
Keďže sa olanzapín metabolizuje prostredníctvom CYP1A2, látky, ktoré
špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.

/Indukcia CYP1A2/
Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže
viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa zanedbateľné,
prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci klinický
dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické monitorovanie a v
nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávok olanzapínu (pozri
časť 4.2).

/Inhibícia CYP1A2/
Ukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje
metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej koncentrácie (Cmax)
olanzapínu po podaní fluvoxamínu bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77 % u
mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou koncentrácie (AUC)
olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U
pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr.
ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky olanzapínu. Pri
zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.

/Zníženie biologickej dostupnosti/
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť perorálne podaného olanzapínu o
50 až 60 %, preto sa má užívať najmenej 2 hodiny pred alebo po podaní
olanzapínu.
Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom
hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne neovplyvňujú farmakokinetiku
olanzapínu.

/Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom:/
Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.
Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9,
2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj
/in vivo/ štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných
liečiv: tricyklických antidepresív (metabolizované prevažne prostredníctvom
CYP2D6), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a
2C19).
Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo
biperidonom.
Terapeutické monitorovanie plazmatických hladín valproátu neukázalo, že by
bola potrebná úprava dávkovania valproátu po začatí súbežného podávania
olanzapínu.

/Celkový účinok na CNS/
Opatrnosť je potrebná u pacientov požívajúcich alkohol alebo užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.
U pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča súbežné
užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami (pozri časť 4.4).

/QTc interval/
Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/
Nie sú k dispozícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie u gravidných
žien. Pacientky je potrebné poučiť o nutnosti informovania svojich lekárov
vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo.
Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí, sa má olanzapín podávať
počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši
možné riziko pre plod.


Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Bloonis) počas
tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov
vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré
môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli
hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti,
dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť
novorodenci starostlivo sledovaní.
/Dojčenie/
V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola
odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky majú
byť poučené o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Nakoľko môže olanzapín spôsobovať ospalosť a závraty,
pacienti majú byť opatrní pri obsluhovaní strojov, vrátane motorových
vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

/Dospelí/

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ? 1% pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu,
glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do
jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické
zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia,
únava a edém.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí
klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne:
Veľmi časté (? 10 %), časté (? 1 % až < 10 %), menej časté (? 0,1 % až < 1
%), zriedkavé (? 0,01 % až < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %), neznáme (z
dostupných údajov).

|Veľmi časté |Časté |Menej časté |Neznáme |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| |Eozinofília |Leukopénia |Trombocytopénia |
| | |Neutropénia | |
|Poruchy imunitného systému |
| | | |Alergická reakcia |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Zvýšenie |Zvýšené hladiny | |Vznik alebo exacerbácia |
|telesnej |cholesterolu2,3 | |diabetu príležitostne |
|hmotnosti1 |Zvýšené hladiny | |spojená s ketoacidózou |
| |glukózy4 | |alebo kómou, vrátane |
| |Zvýšené hladiny | |niekoľkých fatálnych |
| |triglyceridov2,5| |prípadov (pozri časť |
| | | |4.4) |
| |Glukozúria | |Hypotermia |
| |Zvýšená chuť do | | |
| |jedla | | |
|Poruchy nervového systému |
|Ospalosť |Závrat | |Záchvaty, pričom |
| |Akatízia6 | |väčšinou bol hlásený ich|
| |Parkinsonizmus6 | |výskyt v anamnéze alebo |
| |Dyskinéza6 | |rizikové faktory pre ich|
| | | |vznik |
| | | |Neuroleptický malígny |
| | | |syndróm (pozri časť 4.4)|
| | | | |
| | | |Dystónia (vrátane |
| | | |kruhových pohybov očných|
| | | |gúľ) |
| | | |Tardívna dyskinéza |
| | | |Abstinenčné príznaky7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| | |Bradykardia |Ventrikulárna |
| | |Predľženie |tachykardia/fibrilácia, |
| | |QTc (pozri |náhle úmrtie (pozri časť|
| | |časť 4.4) |4.4) |
|Poruchy ciev |
| |Ortostatická | |Trombembolizmus (vrátane|
| |hypotenzia | |pľúcnej embólie a |
| | | |hlbokej žilovej |
| | | |trombózy) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Mierne, | |Pankreatitída |
| |prechodné | | |
| |anticholinergné | | |
| |účinky vrátane | | |
| |zápchy a sucha v| | |
| |ústach | | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| |Prechodné, | |Hepatitída (vrátane |
| |asymptomatické | |hepatocelulárneho, |
| |zvýšenie | |cholestatického alebo |
| |pečeňových | |zmiešaného poškodenia) |
| |aminotransferáz | | |
| |(ALT, AST), | | |
| |hlavne na | | |
| |začiatku liečby | | |
| |(pozri časť 4.4)| | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| |Vyrážka |Fotosenzitív| |
| | |na reakcia, | |
| | |Alopécia | |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| | | |Rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| | |Inkontinenci|Oneskorené močenie |
| | |a moču | |
|Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období |
| | | |Novorodenecký syndróm z |
| | | |vysadenia (pozri časť |
| | | |4.6) |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
| | | |Priapizmus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| |Asténia | | |
| |Únava | | |
| |Edém | | |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Zvýšené hladiny| |Vysoká |Zvýšená alkalická |
|prolaktínu8 | |hladina |fosfatáza |
| | |kreatinínkin| |
| | |ázy | |
| | |Zvýšený | |
| | |celkový | |
| | |bilirubín | |

1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast
telesnej hmotnosti ? 7% pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %); ?
15 % častý (4,2 %) a ? 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej
hmotnosti o ? 7 %, ? 15 % a ? 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi
časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou
(minimálne 48 týždňov).
2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej
lipidovej dysregulácie.
3 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,17
mmol/l), ktoré dosiahli vysoké hladiny (? 6,2 mmol/l). Zmeny celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,17 - < 6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.
4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56
mmol/l), ktoré dosiahli vysoké hladiny (? 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno
z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú
(? 7 mmol/l) boli veľmi časté.
5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l),
ktoré dosiahli vysoké hladiny (? 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno
z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l) na
hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.
6 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie
a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a
tardívnych extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v
súčasnosti zistiť, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy
a/alebo ďalšie tardívne extrapyramídové syndrómy.
7 Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a
vracanie, boli hlásené po náhlom ukončení liečby olanzapínom.
8 V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie
plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30
% pacientov liečených olanzapínom s normálnou počiatočnou hladinou
prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a
ostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia. Vo
všeobecnosti sa u pacientov liečených olanzapínom zriedkavo objavili možné
súvisiace klinické prejavy spojené s prsníkmi a menštruáciou (napr.:
amenorea, zväčšenie prsníkov, galaktorea u žien a gynekomastia / zväčšenie
prsníkov u mužov). Často sa pozorovali možné súvisiace nežiaduce reakcie
spojené so sexuálnou funkciou (napr.: erektilná dysfunkcia u mužov a
znížené libido u obidvoch pohlaví).

/Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)/
Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné
zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového/LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4 - 6 mesiacoch.

/Ďalšie informácie o osobitných skupinách pacientov/
V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej
symptomatiky a halucinácie
V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej afektívnej
poruchy bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia
neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo
valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10%) tremoru, suchosti v ústach,
zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli
zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom
alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu
telesnej hmotnosti o ? 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4 %
pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu
rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením
telesnej hmotnosti o ? 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9 %
pacientov.

/Pediatrická populácia/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov do 18
rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie zamerané na porovnanie
dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s
dospievajúcimi pacientami sa porovnali s údajmi získanými zo štúdií s
dospelými pacientami.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou
frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u
dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že
klinicky významný prírastok na hmotnosti (? 7%) sa vyskytuje častejšie u
dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách.
Výška hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých
bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) vyšší ako pri krátkodobej expozícii.
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi
časté (? 10 %), časté (? 1 % až < 10 %).

|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté: Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina triglyceridov10, |
|zvýšená chuť do jedla. |
|Časté: Zvýšená hladina cholesterolu11 |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie). |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté: Suchosť v ústach |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT/AST; pozri časť |
|4.4). |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie |
|plazmatickej hladiny prolaktínu12 |

9 Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ? 7 %
v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často
(40,6 %), o ? 15 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1
%) a ? 25% často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4 %
pribralo ? 7 %, 55,3 % pribralo ? 15 % a 29,1 % pribralo ? 25 % pôvodnej
telesnej hmotnosti.
10 Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (< 1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na ? 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z
hraničnej počiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na ? 1,467
mmol/l.
11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú (? 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často.
Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty
(? 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú (? 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi
často.
12 Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 %
dospievajúcich pacientov.

4.9 Predávkovanie

/Znaky a príznaky/
Medzi veľmi časté príznaky (výskyt > 10 %) predávkovania patrí tachykardia,
agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.
K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče,
kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2 % prípadov
predávkovania) a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa
vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo
popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho
olanzapínu.

/Liečba predávkovania/
Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri
liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia).
Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.
Podľa klinického stavu sa má zahájiť symptomatická liečba a monitorovanie
vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, obehového kolapsu a podpory
respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné
sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na ?-receptoroch, keďže beta
stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie
kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom
a sledovaním až do úplneho zotavenia.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

/Farmakoterapeutická skupina/: Antipsychotiká; diazepíny, oxazepíny
a tiazepíny.
/ATC kód:/ N05A H03

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré
receptorové systémy.
V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; < 100 nM) – k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v
súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval /in vitro/ väčšiu
afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu
5HT2 ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické štúdie
ukázali, že olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10)
dopaminergných neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9)
dráhami ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku,
čo je test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v
„anxiolytickom“ teste.
V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, v
zobrazovacej štúdii Single Photon Emission Computed Tomography (SPECT) bola
miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických pacientov
odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné
antipsychotiká a pacientov odpovedajúcich na risperidón, zatiaľ čo u
pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.
V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích
kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientami s
pozitívnymi a negatívnymi príznakmi vykazoval olanzapín štatisticky
významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych
príznakov.
V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s
rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály Montgomery-Asberg Depression Rating Scale)
preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od východiskovej po
konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p= 0,001) v prospech
olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).
U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej afektívnej
poruchy preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne
vyššiu účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín
taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu
pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V
štúdii kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom
po dobu minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v
kombinácii s lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie
ako tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6
týždňov.
V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy
štatisticky významnú nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s
placebom štatisticky významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie
mánie alebo prevencie rekurencie depresie.
V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia,
nebol olanzapín v primárnom parametre rekurencie bipolárnej afektívnej
poruchy štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %;
p = 0,055).
V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s manickou alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu
so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá
kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky
významne superiorná voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v
predĺžení doby do rekurencie bipolárnej afektívnej poruchy definovanej
podľa syndrómových (diagnostických) kritérií.

/Pediatrická populácia/
Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje
o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v
súvislosti s bipolárnou afektívnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali
menej ako 200 dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od
2,5 mg až do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u
dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového
cholesterolu nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu (pozri
časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k
dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú
obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná filmom obalenej
tablete olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania.
Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu filmom
obalených tabliet olanzapínu.

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
koncentrácie v plazme za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené
jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k
intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným
metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje
hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6
prispievajú k tvorbe metabolitov N-desmetylu a 2-hydroxymetylu,
vykazujúcich /in vivo/ významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín
v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť famakologickej aktivity je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní, priemerný terminálny
polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a
pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a
klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod).
Farmakokinetické odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach
odchýlok mladších jedincov. U 44 schizofrenických pacientov starších ako 65
rokov sa pri dávkach 5-20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich
účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti
32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu
vykazuje olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min)
v porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel
priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2
oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu
označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču vo forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti
27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže približne
z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a ?1-kyslý-
glykoproteín.

/Pediatrická populácia/
Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u
dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia
olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely
medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť
a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno prispeli
k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

/Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)/
Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u
krýs 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do100 mg/kg s nulovou
mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený
pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová
perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné
bezvedomie.

/Toxicita po opakovanom podaní/
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a
ochorenia periférnej krvi.
Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli parametre
rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou prolaktínu u krýs
zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a morfologické zmeny vaginálneho
epitelu a prsných žliaz.
Hematologická toxicita: U všetkých druhov boli pozorované účinky na
hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislom poklese počtu
leukocytov v krvi u myší a nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u krýs;
cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov,
ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC]
je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula
reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou
sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce
bunky kostnej drene.

/Reprodukčná toxicita/
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou
1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné
parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok
maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles
aktivity.

/Mutagenita/
Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných
testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií /in vivo/ a /in vitro/ na
cicavcoch.

/Karcinogenita/
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa dá konštatovať, že
olanzapín nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy
Hydroxypropylcelulóza
Sodná soľ karboxymetylškrobu, typ A
Sodná soľ sacharínu
Magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

5. Druh obalu a obsah balenia

Bloonis 5 mg, 10 mg, 15 mg, a 20 mg je dostupný v OPA/Al/PVC/Al blistroch
po 14, 28, 35, 56, 70 alebo 98 orodispergovateľných tabliet v jednej
škatuli.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


Bloonis 5mg: 68/0277/10-S
Bloonis 10 mg: 68/0278/10-S
Bloonis 15 mg: 68/0279/10-S
Bloonis 20 mg: 68/0280/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

13.05.2010


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

04.2012