Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č. 2010/05948, 2010/05949



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


FRENOS 5
FRENOS 10
orodispergovateľné tablety
olanzapín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete :
1. Čo je Frenos a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Frenos
3. Ako užívať Frenos
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Frenos
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE FRENOS A NA ČO SA POUŽÍVA

Frenos patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Frenos sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocity, že
počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú, chybné presvedčenia,
nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie sa. Ľudia s týmto
ochorením môžu tiež cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.

Frenos sa tiež používa na liečbu stavu s príznakmi ako sú pocit
povznesenej, expanzívnej nálady, nezvyčajné množstvo energie, omnoho menšia
potreba spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a niekedy závažná
podráždenosť. Je taktiež stabilizátorom nálady, ktorý zabraňuje návratom
zneschopňujúcich extrémov nálady v zmysle povznesenej alebo skľúčenej
(depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.


2. SKÔR AKO UŽIJETE FRENOS

Neužívajte Frenos
- keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo ktorúkoľvek z ďalších
zložiek Frenosu . Alergická reakcia sa môže prejaviť ako vyrážka, svrbenie,
opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené dýchanie. Ak toto u Vás
nastane, povedzte to svojmu lekárovi.
- keď Vám boli predtým diagnostifikované očné problémy, ako sú niektoré
druhy glaukómu (vysoký vnútroočný tlak).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Frenosu :
- Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby tváre alebo jazyka. Ak
k tomu dôjde počas užívania Frenosu , oznámte to svojmu lekárovi.
- Veľmi zriedka môžu lieky tohto typu spôsobiť horúčku, zrýchlené dýchanie,
potenie, tuhnutie svalov a otupenie alebo ospalosť. Ak k tomuto dôjde,
oznámte to ihneď svojmu lekárovi.
- Užitie Frenosu u starších pacientov s demenciou sa neodporúča, pretože
môže mať vážne vedľajšie účinky.
Ak máte niektorú z nasledujúcich chorôb, oznámte to čo najskôr ošetrujúcemu
lekárovi:
• cukrovka
• srdcové ochorenie
• ochorenie pečene alebo obličiek
• Parkinsonova choroba
• epilepsia
• problémy s prostatou
• črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)
• poruchy krvi
• mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky porážky)


Ak máte demenciu a ak ste mali mozgovú porážku alebo „malú mozgovú
príhodu“, oznámte to Vy alebo Váš príbuzný, prípadne opatrovník Vášmu
lekárovi.
Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár pravidelne merať krvný tlak.
Frenos nie je určený pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. To je preto, že Frenos pôsobí podobne
ako iné lieky. Tiež iné lieky môžu pôsobiť ako Frenos.

Informujte Vášho lekára alebo lekárnika najmä o užívaní nasledovných
liekov:

antidepresíva( napr. fluvoxamín) alebo lieky proti úzkosti, či nespavosti
(trankvilizéry). Môžete sa cítiť ospalý ak užívate Frenos v kombinácii
s týmito liekmi.
ciprofloxacín (antibiotikum)
lieky na liečbu Parkinsonovej choroby.

Užívanie Frenosu s jedlom a nápojmi
Počas liečby Frenosom nepite žiaden alkohol, keďže Frenos v kombinácii s
alkoholom môže spôsobovať ospalosť. Frenos môžete užívať bez ohľadu na
jedlo.

Tehotenstvo a dojčenie
V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo najskôr
lekára. Počas tehotenstva tento liek neužívajte, ak ste sa neporadili s
lekárom.
Tento liek Vám nemá byť podaný v prípade, ak dojčíte, keďže malé množstvá
Frenosu môžu prejsť do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liečba Frenosom môže spôsobovať pocit ospalosti. V tomto prípade neveďte
vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Frenosu
Pacienti s neznášanlivosťou fenylalanínu nemajú užívať Frenos, ktorý
obsahuje aspartám, ktorý je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre
ľudí s fenylketonúriou.
Pacienti s neznášanlivosťou manitolu majú vedieť že Frenos obsahuje
manitol.


3. AKO UŽÍVAŤ FRENOS

Vždy užívajte Frenos presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Lekár Vám povie, koľko tabliet Frenosu máte užívať a ako dlho ich máte
užívať. Denná dávka Frenosu sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak sa Vaše
príznaky vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale neprestaňte užívať
Frenos , pokiaľ tak lekár nerozhodne.

Frenos máte užívať raz denne, podľa rady lekára. Pokúste sa užívať tablety
vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je dôležité, či ich užívate počas jedla
alebo nalačno. Orodisperzné tablety Frenosu sú určené na vnútorné užitie.
Frenos tablety držte opatrne a ľahko ich zlomte. Počas prelomenia tabliet
ich nedržte v mokrých rukách. Tabletu si vložte do úst, kde sa rýchlo
rozpustí a môžete ju ľahko prehltnúť. Tabletu môžete rozpustiť aj v pohári
vody, pomarančovom, jablkovom džúse, mlieku, káve. S niektorými nápojmi
môže zmes zmeniť farbu a zakaliť sa. Nápoj ihneď vypite.

Ak užijete viac Frenosu, ako máte
Ak ste užili viac Frenosu, ako ste mali, kontaktujte ihneď svojho lekára
alebo choďte priamo do najbližšej nemocnice. Nezabudnite si zobrať so
sebou balenie zvyšných tabliet a ukázať ich lekárovi.
Pacienti, ktorí užili viac Frenosu, ako mali môžu pociťovať nasledovné
príznaky: rýchly tlkot srdca, vzrušenie/agresivita, problémy s rečou,
nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie hladiny vedomia.
Ďalšie príznaky môžu byť: akútna zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma,
kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a
malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych (hrtanový zvuk),
vysoký tlak krvi alebo nízky tlak krvi, abnormálny rytmus srdca.

Ak zabudnete užiť Frenos
Užite tablety hneď, ako si na to spomeniete. Neberte dve dávky za deň.

Ak prestanete užívať Frenos
Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je
dôležité, aby ste Frenos užívali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár.
Ak náhle prestanete užívať Frenos, môžu sa objaviť príznaky ako potenie,
neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť alebo nevoľnosť. Váš lekár môže
navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením Vašej liečby.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Frenos môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u viac ako 1 z 10 používateľov

• nárast telesnej hmotnosti
• ospalosť
• zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi

Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u menej ako 1 z 10, ale viac ako 1
zo 100 používateľov,
• zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov
• zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči
• pocit väčšieho hladu
• závrat
• nepokoj
• tras
• svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka)
• problémy s rečou
• nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
• zápcha
• sucho v ústach
• vyrážka
• strata sily
• extrémna únava
• zadržiavanie vody, ktoré môže viesť k opuchu rúk, členkov alebo chodidiel
• na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo pocit na
omdletie (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z ľahu alebo
sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ak nie, oznámte to svojmu
lekárovi.
• sexuálna porucha ako napríklad zmenšená pohlavná túžba u mužov a žien
alebo porucha erekcie u mužov

Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u menej ako 1 zo 100, ale viac
ako 1 z 1 000 používateľov
• pomalá srdcová činnosť
• citlivosť na slnečné svetlo
• neschopnosť udržať moč
• vypadávanie vlasov
• vynechanie alebo predĺženie menštruačného cyklu
• zmeny prsníkov u mužov aj žien, akými sú nenormálna produkcia mlieka
alebo nadmerné zväčšenie

Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných
údajov.
• alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)
• cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s ketoacidózou
(ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou
• zníženie normálnej telesnej teploty
• záchvaty, zvyčajne sú prítomné v anamnéze (zdravotné údaje o pacientovi a
príbuzných) (epilepsia)
• kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti a
únavy alebo ospalosti
• kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí
• nezvyčajný srdcový rytmus
• náhle nevysvetliteľné úmrtie
• krvné zrazeniny ako je hlboká žilová trombóza dolných končatín alebo
krvná zrazenina v pľúcach
• zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka, horúčku
a vracanie
• ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov
• postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami
• problémy pri močení
• predĺžená a/alebo bolestivá erekcia

Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou
vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia, inkontinencia moču (neschopnosť
udržať moč), pády, extrémna únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej
teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov
bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.
U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže Frenos zhoršovať jej príznaky.

Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých žien
tvorbu mlieka, vynechanie alebo nepravidelnosť menštruačného cyklu. V
prípade pretrvávania týchto účinkov oznámte túto skutočnosť lekárovi.
Veľmi zriedkavo sa u detí narodených matkám, ktoré užívali Frenos v
najvyššom štádiu tehotenstva (tretí trimester), objavil tras, ospalosť
alebo otupenosť.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ FRENOS

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Liek nepoužívajte po uplynutí dátumu exspirácie vyznačenom na škatuľke
alebo na okraji blistra (dátum uvedený za skratkou EXP). Dátum exspirácie
sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Frenos obsahuje

Liečivo je olanzapín.
Jedna orodispergovateľná tableta obsahuje 5/10 mg olanzapínu.

Ďalšie zložky sú: manitol, krospovidón, aspartám, pomarančová aróma,
koloidný bezvodý oxid kremičitý, natrium-stearyl-fumarát

Ako vyzerá Frenos a obsah balenia

Frenos 5 sú žlté okrúhle ploché tablety s označením „5“ na jednej strane.
Frenos 10 sú žlté okrúhle ploché tablety s označením „10“ na jednej strane.

Tablety sú balené v PA/Al / PVC/Al blistri.
28 orodispergovateľných tabliet je balených v papierovej škatuľke, písomná
informácia pre používateľov.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Belupo, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika.

Výrobca
Belupo s.r.o., Bratislava, Slovenská republika.


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená vo
februári 2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.2010/05948, 2010/05949


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

FRENOS 5
FRENOS 10


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna orodispergovateľná tableta obsahuje 5/10 mg olanzapínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Orodispergovateľná tableta.
Žlté okrúhle ploché tablety s označením „5“/ „10“ na jednej strane.“


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Dospelí/
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.
Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.
Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických
epizód.
Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou
poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri
časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dospelí/
/Schizofrénia/: Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.
/Manická epizóda/: Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v
monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).
/Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy/: Odporúčaná začiatočná dávka je 10
mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom,
pokračujte na prevenciu rekurencie v terapii rovnakou dávkou. Pokiaľ sa
objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom
má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou
príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.
V priebehu liečby schizofrénie, manických epizód a prevencie rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na
základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na
vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom
opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa spravidla objaviť v intervaloch
kratších ako 24 hodín.
Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je
ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné
znižovanie dávky.
Tablety sa po vložení do úst slinami rýchlo rozpustia a následne ľahko
prehltnú. Odstránenie neporušenej orodispergovateľnej tablety z úst je už
obtiažne. Vzhľadom k tomu, že orodispergovateľná tableta je veľmi krehká,
musí sa užiť ihneď po otvorení blistra. Môže sa rozpustiť aj v pohári vody
alebo inom nápoji ( pomarančový, jablkový džús, mlieko, káva) bezprostredne
pred užitím.
Olanzapín orodispergovateľné tablety sú totožné s olanzapínom poťahované
tablety, s rovnakým stupňom a mierou absorpcie. Olanzapín
orodispergovateľné tablety sa môžu užívať ako alternatíva za olanzapín
poťahované tablety.

/Deti a mladiství/
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a mladistvých vo veku do 18 rokov
kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň
prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v
krátkodobých štúdiách u adolescentných pacientov v porovnaní so štúdiami s
dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

Starší pacienti
Podanie nižšej začiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované,
avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický
stav vyžaduje (pozri časť 4.4).

/Pacienti s poruchou funkcie obličiek/
U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu začiatočnú dávku (5 mg). V
prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Child-Pugh trieda A alebo B)
má byť začiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

/Pohlavie/
Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať začiatočnú
dávku a dávkovacie rozpätie.

/Fajčiari/
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie
začiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí
byť opatrné. (Pozri časti 4.5 a 5.2)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Pacienti
so známym rizikom
glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti
podrobení starostlivej kontrole

/Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania/
Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod.
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u
starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s
demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených
olanzapínom 2-násobná incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi
placebo (3,5 % vs. 1,5 %). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou
olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové
faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny
pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a
dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie)
alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u
pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo
bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.
V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane
úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi
užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých
pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto
štúdiách nebola stanovená.

/Parkinsonova choroba/
Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním
dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických
štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané
zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8),
pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako
placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú
najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké
antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po celú zostávajúcu
dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia
vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

/Neuroleptický malígny syndróm (NMS)/
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s
podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako
vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia,
svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínfosfokinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta
vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú
horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických známok NMS, musia sa
vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

/Hyperglykémia a diabetes/
Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo exacerbácia preexistujúceho
diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých
prípadoch vedúcou aj k úmrtiam pacientov (pozri časť 4.8). V niektorých
prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť
predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s
využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu. U pacientov
liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane Frenosu majú byť sledované
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria,
polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom a pacienti s rizikovými faktormi
pre vývoj diabetu majú byť pravidelne sledovaní kvôli možnému zhoršovaniu
sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne.

/Zmeny lipidov/
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov
sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s
dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch
lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom,
vrátane olanzapínu, majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím
zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu.

/Anticholinergný účinok/
Aj keď olanzapín /in vitro/ prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú
však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.

/Funkcia pečene/
Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické
zvýšenie hladiny pečeňových transamináz ALT (alanín transferáza) a AST
(aspartát transferáza). Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so
zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi
poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými s
obmedzenou funkčnou rezervou
pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. V
prípade vyššej hladiny ALT a/alebo AST počas liečby, je potrebné hladinu
sledovať a zvážiť zníženie dávok. Ak sa u pacientov diagnostikuje
hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného
poškodenia pečene), musí sa liečba olanzapínom ukončiť.

/Neutropénia/
Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých
je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi
navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u
pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou.
Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu
(pozri časť 4.8).

/Ukončenie liečby/
Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01 %)
hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť
alebo vracanie.

/QT interval/
V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF]
?500milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so
vstupnou hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1 % až 1 %), bez
signifikantných rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní
s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť,
ak sa olanzapín predpisuje s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u
starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s
kongestívnou srdcovou nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou
alebo hypomagneziémiou.

/Trombembólia/
Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej trombembólie (VTE) bola
hlásená veľmi zriedkavo (< 0,01 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom
venóznej trombembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Napriek tomu,
keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové
faktory venóznej trombembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové
faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne opatrenia.

/Celkový účinok na CNS/
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom. Pretože
pôsobí /in vitro/ ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

/Záchvaty/
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov s epileptickými záchvatmi v
anamnéze alebo u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať
záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené
zriedkavo. Vo väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty
alebo iné rizikové faktory.

/Tardívna dyskinéza/
V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín štatisticky
významne menej často spojený so vznikom dyskinézy vyvolanej liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní narastá, a
preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo
príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie
liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po
prerušení liečby.

/Posturálna hypotenzia/
V klinických štúdiách olanzapínu sa zriedka u starších pacientov pozorovala
posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov sa, tak ako u
ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.

/Používanie u detí a mladistvých/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a mladistvých. Štúdie s
pacientmi vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie,
vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami
neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

Pomocné látky
Tablety Frenosu obsahujú manitol. Obsahujú aj aspartám , ktorý je zdrojom
fenylalanínu, ktorý môže byť škodlivý pre ľudí s fenylketonúriou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

/Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín/
Vzhľadom na fakt, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky,
ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.

/Indukcia CYP1A2/
Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže
následne viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa
zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci
klinický dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické
monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávok
olanzapínu (pozri časť 4.2).

/Inhibícia CYP1A2/
Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne
spomaľuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej
koncentrácie (Cmax) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54 % u žien nefajčiarok
a 77 % u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou
koncentrácie (AUC) olanzapínu bolo 52 % u žien nefajčiarok a 108 % u mužov
fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor
CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky
olanzapínu. Pri začatí liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie
dávok olanzapínu.

/Zníženie biologickej dostupnosti/
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní
o 50 až 60 %, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny pred, resp. po podaní
olanzapínu.
Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom
hliníka, horčíka) alebo cimetidín, nemali signifikantný vplyv na
farmakokinetiku olanzapínu.

/Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom/
Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.
Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9,
2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj
/in vivo/ štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných
aktívnych látok: tricyklických antidepresív (reprezentujúcich prevažne
CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo
diazepamu (CYP3A4 a 2C19).
Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo
biperidenom.
Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu neukázalo, že
by pri začatí prídavnej medikácie olanzapínom bola požadovaná úprava
dávkovania valproátu.

/Všeobecná CNS aktivita/
Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.
Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s
Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

/QTc interval/
Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/
U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované
štúdie. Pacientky musia byť poučené o nutnosti informovania svojich lekárov
vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo.
Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u človeka sa má olanzapín podávať
počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši
možné riziko pre plod.
Veľmi zriedkavo boli spontánne hlásené nežiaduce udalosti ako tras,
hypertónia, letargia a ospalosť u detí narodených matkám, ktoré užívali
olanzapín v treťom trimestri.

/Laktácia/
V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola
odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je
potrebné poučiť o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje
dieťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neboli vykonané štúdie účinku na schopnosť vedenia a používania strojov.
Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty, pacienti musia byť
opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia vozidiel.

8. Nežiaduce účinky

/Dospelí/
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ? 1 % pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu,
glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do
jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava a
edém.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí
klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (?
10 %), časté (? 1 % - < 10 %), menej časté (? 0,1 % - < 1 %), zriedkavé (?
0,01 % - < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %), neznáme (z dostupných
údajov).

|Veľmi časté |Časté |Menej časté|Neznáme |
| | | | |
|Poruchy krvi a lymfatického | | | |
|systému | | | |
| |Eozinofília |Leukopénia,|Trombocytopénia|
| | |Neutropénia| |
| | | | |
|Poruchy imunitného systému | | | |
| | | |Alergická |
| | | |reakcia |
|Poruchy metabolizmu a výživy | | | |
|Zvýšenie telesnej hmotnosti1 |Zvýšené | |Vznik alebo |
| |hladiny | |exacerbácia |
| |cholesterolu | |diabetu |
| |2,3 Zvýšené | |príležitostne |
| |hladiny | |spojená s |
| |glukózy4, | |ketoacidózou |
| |Zvýšené | |alebo kómou, |
| |hladiny | |vrátane |
| |triglyceridov| |niekoľkých |
| |2,5, | |fatálnych |
| |glukozúria, | |prípadov (pozri|
| |zvýšená chuť | |časť 4.4) |
| |do jedla | |Hypotermia |
|Poruchy nervového systému | | | |
|Ospalosť |Závrat, | |Záchvaty aké?, |
| |Akatízia6 | |pričom väčšinou|
| |Parkinzonismu| |bol hlásený ich|
| |s6 Dyskinéza | |výskyt v |
| |6 | |anamnéze alebo |
| | | |rizikové |
| | | |faktory pre ich|
| | | |vznik. |
| | | |Neuroleptický |
| | | |malígny syndróm|
| | | |(pozri časť |
| | | |4.4) |
| | | |Dystónia |
| | | |(vrátane |
| | | |kruhových |
| | | |pohybov očných |
| | | |gúľ) |
| | | |Tardívna |
| | | |dyskinéza |
| | | |Symptómy z |
| | | |vysadenia7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti | | | |
| | |Bradykardia|Ventrikulárna |
| | |Predĺženie |tachykardia/fib|
| | |QTc (pozri |rilácia, náhle |
| | |časť 4.4) |úmrtie (pozri |
| | | |časť 4.4) |
|Poruchy ciev | | | |
| |Ortostatická | |Trombembólia |
| |hypotenzia | |(vrátane |
| | | |pľúcnej embólie|
| | | |a hlbokej |
| | | |žilovej |
| | | |trombózy) |
| Poruchy gastrointestinálneho |Mierne, | |Pankreatitída |
|traktu |prechodné | | |
| |anticholinerg| | |
| |né účinky | | |
| |vrátane | | |
| |zápchy a | | |
| |sucha v | | |
| |ústach | | |
| | | | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |Prechodné, | |Hepatitída |
| |asymptomatick| |(vrátane |
| |é zvýšenie | |hepatocelulárne|
| |pečeňových | |ho, |
| |transamináz | |cholestatického|
| |(ALT, AST), | |alebo |
| |hlavne na | |zmiešaného |
| |začiatku | |poškodenia) |
| |liečby (pozri| | |
| |časť 4.4 | | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva | | | |
| |Vyrážka |Fotosenzití| |
| | |vna | |
| | |reakcia, | |
| | |Alopécia | |
|Poruchy kostrovej a svalovej | | | |
|sústavy a spojivového tkaniva | | | |
| | | |Rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močovej sústavy| | | |
| | |Inkontinenc|Oneskorené |
| | |ia moču |močenie |
|Poruchy reprodukčného systému a | | | |
|prsníkov | | | |
| | | |Priapizmus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste| | | |
|podania | | | |
| |Asténia, | | |
| |Únava, Edém | | |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia | | | |
|Zvýšené hladiny prolaktínu8 | |Vysoká |Zvýšená |
| | |kreatinín |alkalická |
| | |fosfokináza|fosfatáza |
| | |, Zvýšený | |
| | |celkový | |
| | |bilirubín | |

1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast
telesnej hmotnosti ? 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %),
? 15 % častý (4,2 %) a ? 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej
hmotnosti o ? 7 %, ? 15 % a ? 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi
časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou expozíciou
(minimálne 48 týždňov).

2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej
lipidovej dysregulácie.

3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 6,2 mmol/l). Zmeny celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,17 - < 6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56
mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 7 mmol/l). Zmeny glukózy
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu
vysokú (? 7 mmol/l) boli veľmi časté.

5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

6 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie
a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a
neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v
súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne
dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

7 Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a
vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.
8 Spoločné klinické prejavy ( napr. gynekomastia, galaktorea, zväčšenie
prsníkov) boli zriedkavé.
U väčšiny pacientov sa hladiny vrátili do normálu bez prerušenia liečby.

/Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)/
Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné
zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového/LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

/Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách/
V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.
V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej
symptomatiky a halucinácie.
V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej poruchy
bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia
neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom mohli byť vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo
valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10 %) tremoru, suchosti v ústach,
zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli
zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom
alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu
telesnej hmotnosti o ?7 % v porovnaní so začiatočnou hodnotou u 17,4 %
pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu
rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením
telesnej hmotnosti o ?7 % v porovnaní so začiatočnou hodnotou u 39,9 %
pacientov.

/Deti a mladiství/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a mladistvých pacientov do 18
rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce
mladistvých pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s mladistvými
pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými
pacientmi.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou
frekvenciou u mladistvých pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých
pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u mladistvých pacientov. Zdá sa, že klinicky
významný prírastok na hmotnosti (? 7 %) sa vyskytuje častejšie u
mladistvých v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška
hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých bol
klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi
časté (? 10 %), časté (? 1 % - < 10 %).

|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté: Hmotnostný prírastok 9, zvýšená hladina triglyceridov 10,|
|zvýšená chuť do jedla. |
|Časté: Zvýšená hladina cholesterolu 11 |
| |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie). |
|Gastrointestinálne poruchy |
|Časté: Suchosť v ústach. |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri časť |
|4.4). |
| |
|Vyšetrenia |
|Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie |
|plazmatickej hladiny prolaktínu 12. |

9 Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ? 7 %
v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často
(40,6 %), o ? 15 % v porovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou často
(7,1 %) a ? 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov)
89,4 % pribralo ? 7 %, 55,3 % pribralo ? 15 % a 29,1 % pribralo ? 25 %
pôvodnej telesnej hmotnosti.

10 Pozorované pri normálnych začiatočných hladinách nalačno (< 1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na ? 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z
hraničnej začiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na ? 1,467
mmol/l.

11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej začiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny hladín
celkového cholesterolu nalačno z hraničnej začiatočnej hodnoty (? 4,39 - <
5,17 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali veľmi často.

12 Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 %
mladistvých pacientov.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky a symptómy/
Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10 %) patrí tachykardia,
agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.
K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče,
kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2 % prípadov
predávkovania) a zastavenie dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa
vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo
popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho
olanzapínu.

/Liečba predávkovania/
Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri
liečbe predávkovania (tj. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia).
Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60 %.
Podľa klinického stavu je potrebné začať symptomatickú liečbu a
monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného
šoku a podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné
sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na ?-receptoroch, keďže beta
stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie
kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť až do zotavenia pod stálou lekárskou
kontrolou a majú byť sledované aj jeho vitálne funkcie.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: diazepíny, oxazepíny a tiazepíny, ATC kód:
N05AH03.

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré
receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; á1-adrenergným; a histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v
súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval /in vitro/ väčšiu
afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2
ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že
olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných
neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami
ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je
test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické vedľajšie účinky. Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v
„anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, v
zobrazovacej štúdii SPECT (Single Photon Emission Computed Tomography) bola
miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických pacientov
odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich na iné
antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na
klozapín bola porovnateľná.

V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch z troch porovnávacích
kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrenickými pacientmi s
pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky
významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych
symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s
rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály MADRS /the Montgomery-Asberg Depression
Rating Scale/) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v
prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy
preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii
kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu
minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s
lítiom alebo valproátom) k väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú
nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky
významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie
rekurencie depresie.
V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie samotného 13 olanzapínu alebo lítia,
nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy
štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p =
0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov s manickou alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu
so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá
kombinovaná terapia olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky
významne superiorná voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v
predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa
syndrómových (diagnostických) kritérií.

/Pediatrická populácia/
Skúsenosti s mladistvými (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje o
krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200
mladistvých. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do 20
mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u mladistvých
podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL
cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu nalačno (pozri časť 4.4 a 4.8) bol
väčší u mladistvých ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o
pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri
časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Olanzapín orodispergovateľné tablety sú totožné s olanzapínom poťahované
tablety, s rovnakým stupňom a mierou absorpcie. Olanzapín
orodispergovateľné tablety sa môžu užívať ako alternatíva za olanzapín
poťahované tablety.
Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené
jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k
intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným
metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje
hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6
prispievajú k tvorbe metabolitov N-desmetylu a 2-hydroxymetylu,
vykazujúcich /in vivo/ významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín
v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť famakologickej aktivity je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní, priemerný terminálny
polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a
pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a
klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky
pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U
44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5-20
mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti
32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu
vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) v
porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného
polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0
l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu označeného
rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moču vo forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti
27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže
približne z 93 % na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a ?1-
kyslý-glykoproteín

/Pediatrická populácia/
Mladiství (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u
mladistvých a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia
olanzapínu približne o 27 % vyššia u mladistvých. Demografické rozdiely
medzi mladistvými a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť a
menší počet fajčiarov medzi mladistvými. Tieto faktory možno prispeli k
vyššej priemernej expozícii pozorovanej u mladistvých.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

/Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)/
Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u
potkanov 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg s
nulovou mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras,
zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala
jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky
čiastočné bezvedomie.

/Toxicita po opakovanom podaní/
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a
ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých
dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou
hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a
morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.
/Hematologická toxicita/: U všetkých druhov boli pozorované účinky na
hematologické ukazovatele, vrátane na dávke závislom poklese počtu
leukocytov v krvi u myší a nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u
potkanov; cytotoxický účinok na kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých
psov, ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu
[AUC] je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa
vyvinula reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s
cytopéniou sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a
proliferujúce bunky kostnej drene.

/Reprodukčná toxicita/
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou
1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné
parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok
maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles
aktivity.

/Mutagenita/
Olanzapín nemal mutanogénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo
štandardných testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií /in vivo/ a /in/
/vitro/ testov na cicavcoch.

/Karcinogenita/
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín
nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
Manitol( E421), krospovidón, aspartám( E951), pomarančová aróma, koloidný
bezvodý oxid kremičitý, natrium-stearyl-fumarát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al / PVC/Al blister.
28 orodispergovateľných tabliet je balených v papierovej škatuľke, písomná
informácia pre používateľov.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Belupo, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

FRENOS 5: 68/0135/11-S
FRENOS 10: 68/0136/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2011