Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2011/06936

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

SINGULAIR® 4 mg žuvacie tablety
montelukast

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako Vaše dieťa začne
užívať tento liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vášmu dieťaťu. Nedávajte ho nikomu inému.
Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vaše
dieťa.
. Ak začne Vaše dieťa pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný
alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto
písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je SINGULAIR a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete SINGULAIR
3. Ako užívať SINGULAIR
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať SINGULAIR
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE SINGULAIR A NA ČO SA POUŽÍVA

SINGULAIR je antagonista leukotriénového receptora, ktorý blokuje látky
nazývané leukotriény. Leukotriény spôsobujú zúženie a opuch dýchacích ciest
v pľúcach. Blokádou leukotriénov SINGULAIR zlepšuje príznaky astmy a pomáha
kontrolovať astmu.

Lekár predpísal Vášmu dieťaťu na liečbu astmy SINGULAIR, ktorý pomáha
predchádzať astmatickým príznakom počas dňa a noci.

. SINGULAIR sa používa na liečbu pacientov vo veku 2 až 5 rokov, ktorí
nie sú dostatočne kontrolovaní svojou liečbou a potrebujú dodatočnú
terapiu.
. SINGULAIR sa tiež môže použiť ako alternatívna liečba k inhalačným
kortikosteroidom u pacientov vo veku 2 až 5 rokov, ktorí v poslednej
dobe neužívali na astmu perorálne kortikosteroidy a u ktorých sa
preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy.
. SINGULAIR tiež pomáha u pacientov vo veku 2 roky a starších zabrániť
zúženiu dýchacích ciest vyvolaných námahou.

Váš lekár určí, ako sa má SINGULAIR užívať v závislosti od príznakov
a závažnosti astmy u Vášho dieťaťa.

Čo je astma?
Astma je dlhodobé ochorenie.
Astma zahŕňa:
1. sťažené dýchanie v dôsledku zúžených dýchacích ciest. Toto zúženie
dýchacích ciest sa zhoršuje alebo zlepšuje vplyvom rôznych podmienok.
2. citlivé dýchacie cesty, ktoré reagujú na veľa podnetov, ako je
cigaretový dym, peľ, studený vzduch alebo námaha.
3. opuch (zápal) výstelky dýchacích ciest.
Medzi príznaky astmy patrí: kašeľ, sipot a ťažoba na hrudníku.


2. SKÔR AKO UŽIJETE SINGULAIR

Informujte svojho lekára o všetkých zdravotných ťažkostiach alebo
alergiách, ktoré Vaše dieťa teraz má alebo malo v minulosti.

Nepodávajte SINGULAIR Vášmu dieťaťu, keď
. je alergické (precitlivené) na montelukast alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku SINGULAIR (pozri časť 6. ĎALŠIE INFORMÁCIE).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku SINGULAIR
. Ak sa astma alebo dýchanie Vášho dieťaťa zhoršia, okamžite to oznámte
svojmu lekárovi.
. Perorálny SINGULAIR (užívaný ústami) nie je určený na liečbu akútnych
astmatických záchvatov. Ak sa záchvat objaví, riaďte sa pokynmi, ktoré
Vám pre Vaše dieťa dal lekár. Vždy pri sebe majte inhalačný záchranný
liek Vášho dieťaťa na astmatický záchvat.
. Je dôležité, aby Vaše dieťa užívalo všetky lieky na astmu, ktoré mu
predpísal lekár. SINGULAIR sa nemá používať namiesto iných astmatických
liekov, ktoré lekár Vášmu dieťaťu predpísal.
. Ak Vaše dieťa užíva antiastmatiká, majte na pamäti, že ak sa u neho
objaví kombinácia príznakov, ako ochorenie podobné chrípke, mravenčenie
alebo znecitlivenie horných alebo dolných končatín, zhoršenie pľúcnych
príznakov a/alebo vyrážka, máte sa obrátiť na svojho lekára.
. Vaše dieťa nemá užívať kyselinu acetylsalicylovú alebo protizápalové
lieky (známe tiež ako nesteroidové protizápalové lieky alebo NSA), ak
zhoršujú jeho astmu.

Užívanie iných liekov
Niektoré lieky môžu ovplyvňovať účinok lieku SINGULAIR alebo SINGULAIR môže
mať vplyv na účinok iných liekov, ktoré Vaše dieťa užíva.

Ak Vaše dieťa užíva alebo v poslednom čase užívalo ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Skôr, ako Vaše dieťa začne užívať SINGULAIR, informujte svojho lekára, ak
užíva niektoré z nasledujúcich liečiv:
. fenobarbital (používaný na liečbu epilepsie),
. fenytoín (používaný na liečbu epilepsie),
. rifampicín (používaný na liečbu tuberkulózy a niektorých ďalších
infekcií).

Užívanie lieku SINGULAIR s jedlom a nápojmi
SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety sa nemajú užívať bezprostredne s jedlom,
majú sa užiť minimálne 1 hodinu pred alebo dve hodiny po jedle.

Tehotenstvo a dojčenie
Tento odsek nie je pre SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety aplikovateľný,
pretože liek je určený na použitie u detí vo veku 2 až 5 rokov, nasledovné
informácie sa však vzťahujú na liečivo - montelukast.

/Používanie v tehotenstve/
Ženy, ktoré sú tehotné alebo plánujú otehotnieť, sa musia pred začatím
užívania lieku SINGULAIR poradiť so svojím lekárom. Váš lekár určí, či
môžete počas tohto obdobia SINGULAIR užívať.

/Používanie pri dojčení/
Nie je známe, či SINGULAIR prechádza do materského mlieka. Ak dojčíte alebo
plánujete dojčiť, musíte sa pred užívaním lieku SINGULAIR poradiť so svojím
lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Tento odsek nie je pre SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety aplikovateľný,
pretože liek je určený na použitie u detí vo veku 2 až 5 rokov, nasledovné
informácie sa však vzťahujú na liečivo - montelukast.

Nepredpokladá sa, že SINGULAIR ovplyvní Vašu schopnosť viesť motorové
vozidlo alebo obsluhovať stroje. Individuálna odpoveď na liečbu sa však
môže líšiť. Niektoré vedľajšie účinky (ako je závrat a ospanlivosť), ktoré
boli veľmi zriedkavo hlásené v súvislosti s liekom SINGULAIR, môžu
ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlo alebo obsluhovať
stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách lieku SINGULAIR
SINGULAIR žuvacie tablety obsahujú aspartám, zdroj fenylalanínu. Ak má Vaše
dieťa fenylketonúriu (zriedkavé dedičné ochorenie metabolizmu), musíte
vziať do úvahy, že každá 4-mg žuvacia tableta obsahuje fenylalanín
(zodpovedajúci 0,674 mg fenylalanínu v jednej 4-mg žuvacej tablete).


3. AKO UŽÍVAŤ SINGULAIR

. Tento liek sa má dieťaťu podávať pod dohľadom dospelého. Pre deti,
ktoré majú problémy s užitím žuvacej tablety, je k dispozícii lieková
forma granulát.
. Vaše dieťa má užívať len jednu tabletu lieku SINGULAIR jedenkrát denne
tak, ako to predpísal Váš lekár.
. Liek sa má užívať, aj keď Vaše dieťa nemá žiadne príznaky, ako aj pri
akútnom astmatickom záchvate.
. Zabezpečte, aby Vaše dieťa vždy užívalo SINGULAIR tak, ako Vám povedal
Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u lekára Vášho
dieťaťa alebo lekárnika.
. Užíva sa ústami.

Deti vo veku 2 až 5 rokov
Jedna 4-mg žuvacia tableta denne sa má užívať večer. SINGULAIR 4 mg žuvacie
tablety sa nemajú užívať bezprostredne s jedlom, má sa užiť minimálne
1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle.
Ak Vaše dieťa užíva SINGULAIR, uistite sa, že neužíva žiadne iné lieky,
ktoré obsahujú rovnaké liečivo, montelukast.

Pre deti vo veku 2 až 5 rokov je k dispozícii SINGULAIR 4 mg žuvacie
tablety a SINGULAIR 4 mg granulát.
Pre deti vo veku 6 až 14 rokov je k dispozícii SINGULAIR 5 mg žuvacie
tablety. SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety sa neodporúča deťom mladším ako 2
roky.

Ak Vaše dieťa užije viac lieku SINGULAIR, ako má
Ihneď kontaktujte lekára Vášho dieťaťa a poraďte sa s ním.
Vo väčšine prípadov predávkovania neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky hlásené pri predávkovaní
u dospelých a detí patrili bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy,
vracanie a hyperaktivita.

Ak zabudnete Vášmu dieťaťu podať SINGULAIR
Snažte sa podávať SINGULAIR podľa predpisu. Ak však Vaše dieťa vynechá
dávku, jednoducho pokračujte podľa obvyklej schémy jedna tableta jedenkrát
denne.
Nepodávajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak Vaše dieťa prestane užívať SINGULAIR
SINGULAIR môže liečiť astmu Vášho dieťaťa len vtedy, ak ho Vaše dieťa
naďalej užíva.
Je dôležité, aby Vaše dieťa naďalej pokračovalo v užívaní lieku SINGULAIR
počas celej doby, ako ho lekár predpisuje. To pomôže kontrolovať astmu
Vášho dieťaťa.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa lekára
Vášho dieťaťa alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj SINGULAIR môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

V klinických štúdiách s liekom SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety najčastejšie
hlásené vedľajšie účinky (vyskytujúce sa aspoň u 1 zo 100 pacientov a menej
ako u 1 z 10 liečených detských pacientov) považované za súvisiace s liekom
SINGULAIR boli:
. bolesť brucha,
. smäd.
Okrem toho, nasledovný vedľajší účinok bol hlásený v klinických štúdiách
s liekom SINGULAIR 10 mg filmom obalené tablety a 5 mg žuvacie tablety:
. bolesť hlavy.
Tieto účinky boli zvyčajne mierne a vyskytli sa vo vyššej frekvencii
u pacientov liečených liekom SINGULAIR než pri placebe (tableta
neobsahujúca žiadne liečivo).

Častosť možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je definovaná podľa
nasledujúceho pravidla:
Veľmi časté (postihujú aspoň 1 používateľa z 10)
Časté (postihujú 1 až 10 používateľov zo 100)
Menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1 000)
Zriedkavé (postihujú 1 až 10 používateľov z 10 000)
Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000)

Po uvedení lieku do praxe boli dodatočne hlásené nasledovné vedľajšie
účinky:
. infekcia horných dýchacích ciest (/veľmi časté/),
. zvýšený sklon ku krvácaniu (/zriedkavé/),
. alergické reakcie vrátane opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla, čo
môže spôsobiť ťažkosti pri dýchaní alebo prehĺtaní (/menej časté/),
. zmeny správania a nálady (poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, ťažkosti
so zaspávaním, námesačnosť, podráždenosť, pocit úzkosti, nepokoj,
agitovanosť vrátane agresívneho alebo nepriateľského správania,
depresia (/menej časté/), tras (/zriedkavé/), halucinácie, dezorientácia,
samovražedné myšlienky a činy (veľmi zriedkavé)),
. závrat, ospalosť, mravenčenie/znecitlivenie, záchvat (/menej časté/),
. búšenie srdca (/zriedkavé/),
. krvácanie z nosa (/menej časté/),
. hnačka, nevoľnosť, vracanie (/časté/) , sucho v ústach, tráviace ťažkosti
(/menej časté/)
. hepatitída (zápal pečene) (/veľmi zriedkavé/),
. vyrážka /(časté)/, podliatina, svrbenie, žihľavka (/menej časté/), citlivé
červené opuchliny pod kožou, najčastejšie na predkolení (erythema
nodosum), závažné kožné reakcie (multiformný erytém), ktoré sa môžu
objaviť bez varovných príznakov (/veľmi zriedkavé/),
. bolesť kĺbov alebo svalov, svalové kŕče (/menej časté/),
. horúčka (/časté/), únava, pocit choroby, opuch (/menej časté/).

U astmatických pacientov liečených montelukastom boli hlásené veľmi
zriedkavé prípady kombinácie príznakov, ako je ochorenie podobné chrípke,
mravenčenie alebo znecitlivenie horných a dolných končatín, zhoršenie
pľúcnych príznakov a/alebo vyrážka (Churgov-Straussov syndróm). Ak sa
u Vášho dieťaťa objaví jeden alebo viacero z týchto príznakov, musíte o tom
ihneď informovať svojho lekára.

Pre ďalšie informácie o vedľajších účinkoch sa obráťte na svojho lekára
alebo lekárnika. Ak Vaše dieťa začne pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok
ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené
v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, lekárovi
Vášho dieťaťa alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ SINGULAIR

. Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
. Nepoužívajte tento liek po dátume, ktorý je znázornený na škatuli
šiestimi číslicami po „Použiteľné do“ alebo „EXP“. Prvé dve číslice
označujú mesiac, posledné štyri číslice označujú rok. Doba
použiteľnosti tohto lieku sa končí na konci uvedeného mesiaca.
. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť
životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo SINGULAIR obsahuje
. Liečivo je montelukast. Každá tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu
zodpovedajúcu 4 mg montelukastu.
. Ďalšie zložky sú:
manitol, mikrokryštalická celulóza, hydroxypropylcelulóza (E463),
červený oxid železitý (E172), sodná soľ kroskarmelózy, čerešňová aróma,
aspartám (E951) a magnéziumstearát.

Ako vyzerá SINGULAIR a obsah balenia
SINGULAIR 4 mg žuvacie tablety sú ružové, oválne, bikonvexné tablety
s vyrytým SINGULAIR na jednej strane a MSD 711 na druhej strane.
Blistre v baleniach po: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 140 a 200
tabliet.
Blistre (umožňujúce oddelenie jednotlivej dávky) v baleniach po: 49, 50
a 56 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Merck Sharp & Dohme B.V.
Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem
P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem
Holandsko

Tento liek je schválený v členských štátoch EEA pod nasledujúcimi názvami:
Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko,
Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko,
Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko,
Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká
Británia:

SINGULAIR

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v máji
2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2011/06936

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU





SINGULAIR® 4 mg žuvacie tablety




2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE





Jedna žuvacia tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu zodpovedajúcu 4 mg
montelukastu.





Pomocná látka: 1,2 mg aspartámu (E951) v jednej tablete.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.






3. LIEKOVÁ FORMA



Žuvacia tableta.


Ružová tableta oválneho bikonvexného tvaru, ktorá má na jednej strane
vyryté SINGULAIR a na druhej strane MSD 711.



4. KLINICKÉ ÚDAJE



4.1 Terapeutické indikácie


SINGULAIR je indikovaný v liečbe astmy ako prídavná terapia u tých
pacientov vo veku 2 až 5 rokov s miernou až stredne ťažkou perzistujúcou
astmou, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi
a u ktorých podávanie „podľa potreby“ (-agonistov s krátkodobým účinkom
nezabezpečuje dostatočnú klinickú kontrolu astmy.

SINGULAIR môže byť tiež alternatívnou možnosťou liečby k nízkym dávkam
inhalačných kortikosteroidov u pacientov vo veku 2 až 5 rokov s miernou
perzistujúcou astmou, ktorí nemali v nedávnej minulosti závažné astmatické
záchvaty, ktoré si vyžadovali použitie perorálnych kortiskosteroidov
a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné
kortikosteroidy (pozri časť 4.2).

SINGULAIR je tiež indikovaný v profylaxii astmy vo veku od 2 rokov a viac,
ktorej hlavnou zložkou je námahová bronchokonstrikcia.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Tento liek sa má dieťaťu podávať pod dohľadom dospelého. Pre deti, ktoré
majú problémy s užitím žuvacej tablety, je k dispozícii lieková forma
granulát (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku SINGULAIR 4 mg
granulát). Dávka pre pediatrických pacientov vo veku 2-5 rokov je jedna 4
mg žuvacia tableta denne, ktorá sa má užiť večer. Ak sa užíva v spojitosti
s jedlom, má sa SINGULAIR užiť 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle. Pre
túto vekovú skupinu nie je potrebná úprava dávkovania. SINGULAIR 4 mg
žuvacie tablety sa neodporúčajú deťom mladším ako 2 roky.

/Všeobecné odporúčania./ Terapeutický účinok lieku SINGULAIR na ukazovatele
kontroly astmy sa objaví v priebehu jedného dňa. Pacientom treba odporučiť,
aby pokračovali v užívaní lieku SINGULAIR, keď je ich astma kontrolovaná,
ako aj v obdobiach jej zhoršenia.

U pacientov s renálnou insuficienciou alebo miernym až stredne ťažkým
hepatálnym poškodením nie je potrebná úprava dávkovania. Nie sú
k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkým hepatálnym poškodením. Dávkovanie
je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia.

/SINGULAIR ako alternatívna možnosť liečby k nízkym dávkam inhalačných/
/kortikosteroidov pre miernu perzistujúcu astmu/
Montelukast sa neodporúča ako monoterapia u pacientov so stredne ťažkou
perzistujúcou astmou. Použitie montelukastu ako alternatívnej liečebnej
možnosti k nízkym dávkam inhalačných kortikosteroidov pre deti s miernou
perzistujúcou astmou sa má zvážiť len u tých pacientov, ktorí nemali
v nedávnej minulosti závažný astmatický záchvat, ktorý si vyžadoval
použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa dokázalo, že nie sú
schopní používať inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.1). Mierna
perzistujúca astma je definovaná ako astmatické symptómy vyskytujúce sa
viac ako jedenkrát týždenne, ale menej ako jedenkrát za deň, nočné symptómy
viac ako dvakrát za mesiac, ale menej ako jedenkrát týždenne, s normálnou
pľúcnou funkciou medzi epizódami. Ak pri ďalšom vyšetrení nie je dosiahnutá
dostatočná kontrola astmy (zvyčajne v priebehu jedného mesiaca), má sa
prehodnotiť potreba prídavnej alebo odlišnej protizápalovej liečby na
základe postupného systému terapie astmy. U pacientov sa má pravidelne
vyhodnocovať kontrola astmy.

/SINGULAIR ako profylaxia astmy u pacientov vo veku 2 až 5 rokov, u ktorých/
/je predominantnou zložkou námahová bronchokonstrikcia/
U pacientov vo veku 2 až 5 rokov môže byť predominantnou manifestáciou
perzistujúcej astmy námahová bronchokonstrikcia, čo si vyžaduje liečbu
inhalačnými kortikosteroidmi. Po 2 až 4 týždňoch liečby montelukastom je
treba pacientov zhodnotiť. Ak nie je dosiahnutá dostatočná odpoveď, má sa
zvážiť prídavná alebo odlišná liečba.

/Terapia liekom SINGULAIR vo vzťahu k inej liečbe astmy/
Keď je liečba liekom SINGULAIR použitá ako prídavná terapia k inhalačným
kortikosteroidom, SINGULAIR nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy
(pozri časť 4.4).

Pre dospelých vo veku 15 rokov a starších sú k dispozícii 10-mg filmom
obalené tablety.
Pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sú k dispozícii 5-mg
žuvacie tablety.
Pre pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov je k dispozícii 4-
mg granulát.


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Pacienti majú byť informovaní, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast
na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby na tento účel pri sebe mali
k dispozícii svoju zvyčajnú vhodnú záchrannú liečbu. Ak dôjde k akútnemu
záchvatu, má sa použiť inhalačný (-agonista s krátkodobým účinkom. Ak
pacienti potrebujú vyšší počet inhalácií (-agonistu s krátkodobým účinkom
než zvyčajne, majú sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje, ktoré by preukazovali, že pri súbežnom užívaní
s montelukastom je možné znížiť dávky perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami
vrátane montelukastu vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy sprevádzaná
klinickými znakmi vaskulitídy zhodujúcimi sa s Churgov-Straussovej
syndrómom, ochorením, ktoré sa často lieči systémovou kortikosteroidovou
terapiou. Tieto prípady boli zvyčajne, ale nie vždy, spojené so znížením
dávok alebo vysadením perorálnej kortikosteroidovej terapie. Možnosť, že
antagonisti leukotriénových receptorov môžu byť spojené so vznikom Churgov-
Straussovej syndrómu sa nedá ani vylúčiť ani preukázať. V prípade výskytu
eozinofílie, vaskulitickej vyrážky, zhoršenia pľúcnych príznakov, srdcových
komplikácií a/alebo neuropatie majú lekári venovať svojim pacientom zvýšenú
pozornosť. Pacienti, u ktorých dôjde k vzniku týchto symptómov, sa majú
znova vyšetriť a majú sa prehodnotiť ich liečebné režimy.

SINGULAIR obsahuje aspartám, zdroj fenylalanímu. Pacienti s fenylketonúriou
majú vziať do úvahy, že každá 4-mg žuvacia tableta obsahuje fenylalanín
v množstve ekvivalentnom 0,674 mg fenylalanínu v jednej dávke.


4.5 Liekové a iné interakcie





Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi rutinne používanými na
profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala
odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významné účinky na
farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu, prednizónu, prednizolónu,
perorálnych kontraceptív (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadínu,
digoxínu a warfarínu.


Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa zmenšila
približne o 40 % u ľudí, ktorým sa súbežne podával fenobarbital. Vzhľadom
na to, že sa montelukast metabolizuje prostredníctvom CYP 3A4, pri podávaní
montelukastu súbežne s induktormi CYP 3A4, ako je fenytoín, fenobarbital
a rifampicín je najmä u detí potrebná opatrnosť.

/In vitro/ štúdie preukázali, že montelukast je silným inhibítorom CYP 2C8.
Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast
a rosiglitazón (skúšobný substrát reprezentujúci lieky primárne
metabolizované prostredníctvom CYP 2C8) však preukázali, že montelukast
neinhibuje CYP 2C8 /in vivo./ Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast
výrazne meniť metabolizmus liekov metabolizovaných týmto enzýmom (napr.
paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid.)


4.6 Gravidita a laktácia




/Použitie počas gravidity/


Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo na
embryonálny/fetálny vývoj.


Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidity nepoukazujú na kauzálnu
súvislosť medzi liekom SINGULAIR a malformáciami (t.j. defektmi končatín),
ktoré boli zriedkavo hlásené po celosvetovom uvedení lieku do praxe.

SINGULAIR sa môže užívať počas gravidity, iba ak sa to považuje za úplne
nevyhnutné.

/Použitie počas laktácie/

Štúdie na potkanoch preukázali, že sa montelukast vylučuje do
materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast
vylučuje do materského mlieka u ľudí.

Dojčiace matky môžu užívať SINGULAIR, iba ak sa to považuje za úplne
nevyhnutné.




4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje



Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť pacienta viesť
vozidlo alebo obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však
pacienti hlásili ospalosť alebo závrat.





4.8 Nežiaduce účinky


Montelukast sa v klinických štúdiách u pacientov s perzistujúcou astmou
hodnotil nasledovne:
. 10-mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých pacientov
vo veku 15 rokov a starších,
. 5-mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku 6
až 14 rokov a
. 4-mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.
Montelukast sa v klinických štúdiách u pacientov s intermitentnou astmou
hodnotil nasledovne:
. 4-mg granulát a žuvacie tablety u 1 038 pediatrických pacientov vo veku
6 mesiacov až 5 rokov.

Nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom boli v klinických štúdiách
u pacientov liečených montelukastom hlásené často (? 1/100 až
< 1/10) a s väčšou incidenciou ako u pacientov liečených placebom:

|Trieda orgánových |Dospelí pacienti |Pediatrickí |Pediatrickí |
|systémov |vo veku 15 rokov |pacienti vo veku |pacienti vo veku |
| |a starší |6 až 14 rokov |2 až 5 rokov |
| |(dve 12-týždňové |(jedna 8-týždňová|(jedna |
| |štúdie; |štúdia; n=201) |12-týždňová |
| |n=795) |(dve 56-týždňové |štúdia; n=461) |
| | |štúdie; n=615) |(jedna |
| | | |48-týždňová |
| | | |štúdia; n=278) |
|Poruchy nervového |bolesť hlavy |bolesť hlavy | |
|systému | | | |
|Poruchy |bolesť brucha | |bolesť brucha |
|gastrointestinálneho | | | |
|traktu | | | |
|Celkové poruchy | | |smäd |
|a reakcie v mieste | | | |
|podania | | | |

Pri predĺženej liečbe v klinických skúškach s obmedzeným množstvom
pacientov až do 2 rokov u dospelých pacientov a až do 12 mesiacov
u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil
nezmenil.

Súhrnne bolo montelukastom liečených 502 pediatrických pacientov vo veku 2
až 5 rokov minimálne po dobu 3 mesiacov, 338 po dobu 6 mesiacov alebo
dlhšie a 534 pacientov po dobu 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri predĺženej
liečbe sa u týchto pacientov rovnako bezpečnostný profil nezmenil.

Skúsenosti po uvedení lieku na trh
Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní lieku po jeho uvedení na trh sú v
tabuľke nižšie uvedené podľa triedy orgánových systémov a špecifického
názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe
príslušných klinických štúdií.


|Trieda orgánových |Názov nežiaducej reakcie |Kategória |
|systémov | |frekvencie* |
|Infekcie a nákazy |infekcia horného dýchacieho |veľmi časté |
| |traktu † | |
|Poruchy krvi |zvýšený sklon ku krvácaniu |zriedkavé |
|a lymfatického | | |
|systému | | |
|Poruchy imunitného |reakcie z precitlivenosti |menej časté |
|systému |vrátane anafylaxie | |
| |hepatálna eozinofilná |veľmi zriedkavé |
| |infiltrácia | |
|Psychické poruchy |poruchy snov zahŕňajúce nočné |Menej časté |
| |mory, insomnia, | |
| |somnambulizmus, podráždenosť, | |
| |anxieta, nepokoj, agitovanosť | |
| |zahŕňajúca agresívne správanie| |
| |alebo hostilitu, depresia | |
| |tremor |zriedkavé |
| |halucinácie, dezorientácia, |veľmi zriedkavé |
| |suicidálne myšlienky | |
| |a správanie (suicidalita) | |
|Poruchy nervového |závrat, ospalosť |menej časté |
|systému |parestézia/hypestézia, záchvat| |
|Poruchy srdca |palpitácie |zriedkavé |
|a srdcovej činnosti | | |
|Poruchy dýchacej |epistaxa |menej časté |
|sústavy, hrudníka a | | |
|mediastína | | |
| |Churgov-Straussovej syndróm |veľmi zriedkavé |
| |(CSS) (pozri časť 4.4) | |
|Poruchy |hnačka‡, nauzea‡, vracanie‡ |časté |
|gastrointestinálneho| | |
|traktu | | |
| |sucho v ústach, dyspepsia |menej časté |
|Poruchy pečene |zvýšené hladiny sérových |časté |
|a žlčových ciest |transamináz (ALT, AST) | |
| |hepatitída (vrátane |veľmi zriedkavé |
| |cholestatického, | |
| |hepatocelulárneho a zmiešaného| |
| |poškodenia pečene) | |
|Poruchy kože |vyrážka‡ |časté |
|a podkožného tkaniva| | |
| |podliatina, urtikária, |menej časté |
| |pruritus | |
| |angioedém |zriedkavé |
| |nodózny erytém, multiformný |veľmi zriedkavé |
| |erytém | |
|Poruchy kostrovej |artralgia, myalgia vrátane |menej časté |
|a svalovej sústavy |svalových kŕčov | |
|a spojivového | | |
|tkaniva | | |
|Celkové poruchy |pyrexia‡ |časté |
|a reakcie v mieste | | |
|podania | | |
| |asténia/únava, celková |menej časté |
| |nevoľnosť, edém | |
|* Kategória frekvencie: definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa |
|výskytu hláseného v databáze klinických štúdií: Veľmi časté (? 1/10),|
|Časté (? 1/100 až < 1/10), Menej časté (? 1/1 000 až < 1/100), |
|Zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000), Veľmi zriedkavé (< 1/10 000). |
| |
|† Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov |
|dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá |
|u pacientov dostávajúcich v klinických štúdiách placebo. |
| |
|‡ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich|
|montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich v|
|klinických štúdiách placebo. |

4.9 Predávkovanie



Nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie o liečbe predávkovania
montelukastom. V dlhodobých štúdiách astmy sa montelukast podával dospelým
pacientom v dávkach až do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých
štúdiách až do 900 mg/deň približne počas jedného týždňa bez klinicky
významných nežiaducich účinkov.

Po uvedení lieku do praxe a v klinických štúdiách s montelukastom boli
hlásené prípady akútneho predávkovania. Tieto prípady zahŕňali hlásenia
u dospelých a detí s dávkou až 1 000 mg (približne 61 mg/kg u dieťaťa
vo veku 42 mesiacov). Pozorované klinické a laboratórne nálezy sa zhodovali
s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov. U väčšiny
hlásených prípadov predávkovania nedošlo k žiadnym nežiaducim reakciám.
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky sa zhodovali s bezpečnostným
profilom montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, somnolenciu, smäd, bolesť
hlavy, vracanie a psychomotorickú heperaktivitu.

Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo
hemodialýzou.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI



5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antagonista leukotriénových receptorov
ATC kód: R03D C03




Cysteinylleukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú účinné zápalové eikosanoidy
uvoľňované z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto
dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinylleukotriénové
receptory (CysLT), ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka a majú
účinky na dýchacie cesty zahŕňajúce bronchokonstrikciu, sekréciu hlienu,
cievnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov.


Montelukast je perorálne aktívna látka, ktorá sa s vysokou afinitou
a selektivitou viaže na CysLT1 receptor. V klinických štúdiách montelukast
inhiboval bronchokonstrikciu spôsobenú inhaláciou LTD4 už pri dávkach 5 mg.
Bronchodilatácia sa pozorovala v priebehu 2 hodín po perorálnom podaní.
Bronchodilatačný účinok spôsobený (-agonistom bol aditívny
k bronchodilatácii spôsobenej montelukastom. Liečba montelukastom
inhibovala ranú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie navodenej expozíciou
antigénu. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov
v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej
štúdii liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích
cestách (podľa merania v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov
vo veku 2 až 14 rokov montelukast v porovnaní s placebom znížil počet
eozinofilov v periférnej krvi a zároveň zlepšil klinickú kontrolu astmy.

V štúdiách u dospelých pacientov preukázal montelukast v dávke 10 mg
jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenie ranného
FEV1 (zmena oproti východiskovej hodnote 10,4 % vs. 2,7 %), dopoludňajšej
maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena oproti východiskovej hodnote
24,5 l/min vs. 3,3 l/min) a významné zníženie celkového užívania (-agonistu
(zmena oproti východiskovej hodnote -26,1 % vs. –4,6 %). Zlepšenie
pacientmi hláseného skóre denných a nočných astmatických príznakov bolo
signifikantne väčšie ako pri placebe.

Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu prispieť
ku klinickému účinku inhalačného kortikosteroidu (zmena FEV1 v % oproti
východiskovej hodnote pre inhalačný beklometazón plus montelukast oproti
beklometazónu: 5,43 % oproti 1,04 %; použitie (-agonistu: -8,70 % oproti
2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 (g dvakrát denne
s nadstavcom (spacer)) preukázal montelukast rýchlejšiu počiatočnú odpoveď,
hoci počas 12-týždovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný
účinok (% zmena FEV1 oproti východiskovej hodnote pre montelukast oproti
beklometazónu: 7,49 % oproti 13,3 %; použitie (-agonistu: -28,28 % oproti
–43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov
liečených montelukastom dosiahlo podobné klinické odpovede (napr. 50 %
pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 o približne 11 %
alebo viac nad východiskovú hodnotu a zároveň približne 42 % pacientov
liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).

V 12-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov
vo veku 2 až 5 rokov zlepšil montelukast 4 mg jedenkrát denne v porovnaní
s placebom ukazovatele kontroly astmy bez ohľadu na súbežnú terapiu
kontrolórom (kortikosteroidy na inhaláciu/rozprašovanie alebo
dinátriumkromoglykát na inhaláciu/rozprašovanie). Šesťdesiat percent
pacientov neužívalo inú terpiu kontrolórmi. Montelukast v porovnaní
s placebom zlepšil denné príznaky (zahŕňajúce kašeľ, piskot, ťažkosti
s dýchaním a obmedzenie aktivity) a nočné príznaky. Montelukast v porovnaní
s placebom znížil tiež užívanie (-agonistov „podľa potreby“ a záchrannú
terapiu kortikosteroidmi pri zhoršení astmy. Pacienti užívajúci montelukast
boli viac dní bez astmy ako pacienti, ktorí užívali placebo. Terapeutický
účinok sa dosiahol po prvej dávke.

V 12-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov
vo veku 2 až 5 rokov s miernou astmou a epizodickými exacerbácimi
montelukast v dávke 4 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom
signifikantne (p ? 0,001) znížil ročnú mieru epizód exacerbácie astmy
(exacerbation episodes, EE) (1,60 EE oproti 2,34 EE), [EE definované ako
? 3 po sebe idúce dni s dennými príznakmi vyžadujúcimi použitie (-agonistu
alebo kortikosteroidov (perorálne alebo inhalačné) alebo hospitalizáciu
z dôvodu astmy]. Percentuálne zníženie ročnej miery EE bolo 31,9 %, s 95 %
IS 16,9; 44,1.

V placebom kontrolovanej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6
mesiacov až 5 rokov, ktorí mali intermitentnú astmu, ale nemali
perzistujúcu astmu, sa liečba montelukastom podávala počas 12-mesačného
obdobia, buď v režime so 4 mg montelukastu raz denne alebo ako séria 12-
dňových cyklov, z ktorých každý začal, keď nastala epizóda intermitentných
príznakov. Medzi pacientmi liečenými 4 mg montelukastu alebo placebom sa
nepozoroval významný rozdiel v počte epizód astmy vyúsťujúcich do
astmatického záchvatu, definovaného ako epizóda astmy vyžadujúca si
využitie zdravotnej starostlivosti, ako napr. neplánovaná návšteva
ambulancie lekára, pohotovosti alebo nemocnice, alebo liečbu perorálnymi,
intravenóznymi alebo intramuskulárnymi kortikosteroidmi.

V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov
montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom
signifikantne zlepšil respiračnú funkciu (zmena FEV1 oproti východiskovej
hodnote 8,71 % vs. 4,16 %; zmena dopoludňajšieho PEFR oproti východiskovej
hodnote 27,9 l/min vs. 17,8 l/min) a znížil použitie (-agonistu „podľa
potreby“ (zmena oproti východiskovej hodnote -11,7 % vs. +8,2 %).

V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inhalačným
flutikazónom na kontrolu astmy u pediatrických pacientov vo veku 6 až
14 rokov s miernou perzistujúcou astmou nebol montelukast menej účinný
v porovnaní s flutikazónom pri zvyšovaní percenta dní bez záchrannej
astmatickej terapie (rescue-free days, RFD), čo bol primárny cieľový
ukazovateľ. Počas 12-mesačnej doby liečby sa priemerné percento astma RFD
zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine s montelukastom a zo 60,9 na 86,7
v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších
štvorcov) vo zvýšení percenta astma RFD bol štatisticky významný (-2,8
s 95% IS –4,7; -0,9), ale v rámci limitu, ktorý bol vopred definovaný ako
klinicky nie menej účinný.
Montelukast aj flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy podľa sekundárnych
premenných hodnotených počas 12-mesačnej doby trvania liečby:
FEV1 sa zvýšil z 1,83 l na 2,09 l v skupine s montelukastom a z 1,85 l na
2,14 l v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel (priemer najmenších
štvorcov) zvýšenia FEV1 bol –0,02 l s 95 % IS –0,06; 0,02. Priemerný nárast
oproti východiskovej hodnote v % predikovaného FEV1 bol 0,6 % v liečebnej
skupine s montelukastom a 2,7 % v liečebnej skupine s flutikazónom. Rozdiel
(priemer najmenších štvorcov) v zmene oproti východiskovej hodnote v %
predikovaného FEV1 bol signifikantný: -2,2 % s 95 % IS –3,6; -0,7.
Percento dní s použitím ?-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine
s montelukastom a z 38,5 na 12,8 v skupine s flutikazónom. Medziskupinový
rozdiel (priemer najmenších štvorcov) v percente dní s použitím (-agonistu
bol signifikantný: 2,7 s 95 % IS 0,9; 4,5.
Percento pacientov s astmatickým záchvatom (astmatický záchvat definovaný
ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré si vyžiadalo liečbu perorálnymi
steroidmi, neplánovanú návštevu ambulancie lekára, pohotovosti alebo
hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine s montelukastom a 25,6 v skupine
s flutikazónom; miera pravdepodobnosti (95 % IS) bola významná: rovná 1,38
(1,04; 1,84).
Percento pacientov, ktorí použili systémové (hlavne perorálne)
kortikosteroidy počas trvania štúdie, bolo 17,8 % v skupine s montelukastom
a 10,5 % v skupine s flutikazónom. Medziskupinový rozdiel priemerov
najmenších štvorcov bol signifikantný: 7,3 % s 95 % IS 2,9; 11,7.

Významný pokles bronchokonstrikcie vyvolanej telesnou námahou (exercise-
induced bronchoconstriction, EIB) bol preukázaný v 12-týždňovej štúdii
u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33 % pre montelukast oproti 32,40 %
pre placebo; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu pred námahou ± 5%
bol 44,22 min pre montelukast oproti 60,64 min pre placebo). Tento účinok
bol konzistentný počas celých 12 týždňov trvania štúdie. Pokles EIB sa
preukázal aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14
rokov (maximálny pokles FEV1 18,27 % oproti 26,11 %; čas obnovenia FEV1 na
východiskovú hodnotu pred námahou ± 5% bol 17,76 min pre montelukast oproti
27,98 min pre placebo). V oboch štúdiách sa účinok preukázal na konci
dávkovacieho intervalu jedenkrát denne.

U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú súbežne
užívajúcich inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy viedla liečba
montelukastom v porovnaní s placebom k signifikantnému zlepšeniu kontroly
astmy (zmena FEV1 oproti východiskovej hodnote 8,55 % vs. -1,74 % a pokles
celkového použitia (-agonistov oproti východiskovej hodnote –27,78 % vs.
2,09 %).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


/Absorpcia./ Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní
10-mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna
plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne za 3 hodiny (Tmax). Priemerná
perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje
perorálnu biologickú dostupnosť ani Cmax. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala
v klinických štúdiách, kde sa 10-mg filmom obalená tableta podávala bez
ohľadu na dobu príjmu potravy.

Po podaní 5-mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne za
2 hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardné
jedlo ju zníži na 63 %.

Po podaní 4-mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku 2 až 5 rokov
nalačno sa Cmax dosiahne 2 hodiny po podaní. Priemerná Cmax je o 66 %
vyššia, zatiaľ čo priemerná Cmin je nižšia ako u dospelých užívajúcich 10-
mg tabletu.

/Distribúcia./ Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické
bielkoviny. Distribučný objem montelukastu v rovnovážnom stave je priemerne
8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom
poukazujú na minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Okrem toho
boli koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu vo všetkých ďalších
tkanivách 24 hodín po podaní minimálne.

/Biotransformácia./ Montelukast je extenzívne metabolizovaný. V štúdiách
s terapeutickými dávkami u dospelých a detí sa plazmatické koncentrácie
metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Štúdie /in vitro/ na mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme
montelukastu sa zúčastňuje cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe
ďalších /in vitro/ výsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že
terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450
3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom
účinku montelukastu je minimálny.

/Eliminácia./ Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých
priemerne 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného
montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86 % rádioaktivity
a močom sa vylúčilo < 0,2 % rádioaktivity. Spolu s hodnotami perorálnej
biologickej dostupnosti montelukastu to poukazuje na to, že montelukast
a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

/Charakteristiky u pacientov./ Nie je potrebná úprava dávkovania u starších
pacientov, ani u pacientov s miernou až stredne ťažkou hepatálnou
insuficienciou. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa
neuskutočnili. Pretože montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčovými
cestami, nepredpokladá sa, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek bude
potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike
montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-
Pughovo skóre > 9).

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobkoch odporúčanej dávky
u dospelých osôb) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu.
Tento účinok sa nepozoroval pri odporúčanej dávke 10 mg jedenkrát denne.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali mierne biochemické zmeny
ALT, glukózy, fosforu a triglyceridov v sére, ktoré mali prechodný
charakter. Medzi znaky toxicity u zvierat patrilo zvýšené vylučovanie slín,
gastrointestinálne príznaky, riedka stolica a nerovnováha iónov. Tieto sa
vyskytli v dávkach, ktoré boli > 17-násobok systémovej expozície
pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa nežiaduce účinky objavili
pri dávkach od 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície
pozorovanej pri klinickej dávke). V štúdiách na zvieratách montelukast
neovplyvnil plodnosť ani reprodukčnú schopnosť pri systémovej expozícii
prevyšujúcej klinickú systémovú expozíciu viac než 24-násobne. V štúdii
samičej plodnosti u potkanov pri dávkach 200 mg/kg/deň (> 69-násobok
klinickej systémovej expozície) sa zaznamenal mierny pokles
hmotnosti mláďat. V štúdiách na králikoch sa v porovnaní so súbežnými
kontrolnými zvieratami pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie pri
systémovej expozícii > 24-násobku klinickej systémovej expozície
pozorovanej pri klinickej dávke. U potkanov sa žiadne abnormality
nepozorovali. Zistilo sa, že montelukast prestupuje placentovou bariérou
a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Po jednorazových perorálnych dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov
(15 000 mg/m2 u myší a 30 000 mg/m2 u potkanov), čo bola maximálna
testovaná dávka, sa nevyskytli žiadne úmrtia. Táto dávka je ekvivalentná
25 000 násobku odporúčanej dennej dávky pre dospelého človeka (vychádzajúc
z hmotnosti dospelého pacienta 50 kg).

Zistilo sa, že montelukast v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200
násobok vychádzajúc zo systémovej expozície) nie je u myší fototoxický
s UVA, UVB alebo viditeľnými svetelnými spektrami.

Montelukast nebol ani mutagénny v /in vitro/ a v /in vivo/ testoch, ani
tumorogénny u hlodavcov.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE



6.1 Zoznam pomocných látok


Manitol,
mikrokryštalická celulóza,
hydroxypropylcelulóza (E463),
červený oxid železitý (E172),
sodná soľ kroskarmelózy,
čerešňová aróma,
aspartám (E951),
magnéziumstearát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.




6.5 Druh obalu a obsah balenia


Balené v polyamidovom/PVC/hliníkovom blistrovom balení v:

blistroch v baleniach po: 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 140
a 200 tabliet.
blistroch (umožňujúcich oddelenie jednotlivej dávky) v baleniach po: 49, 50
a 56 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu




Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade
s miestnymi požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Merck Sharp & Dohme B.V.
Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem
P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem
Holandsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


14/0118/01-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


4. apríl 2001



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU 5/2012