Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev. č. 2011/07329

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Absenor 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Absenor 500 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

nátriumvalproát

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš
liek.
0. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
1. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
2. Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Absenor a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Absenor
3. Ako užívať Absenor
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Absenor
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ABSENOR A NA ČO SA POUŽÍVA

Absenor je liek na liečbu epilepsie a mánie.

Nátriumvalproát patrí do skupiny liekov, nazývaných antiepileptiká a
používa sa na liečbu určitých foriem epilepsie, ako sú:
- určité formy krátkodobého bezvedomia, ktoré sú následkom mozgovej
poruchy (petit mal)
- náhle kontrakcie svalov (myoklónia)
- rytmické záchvaty svalových kontrakcií spojené so (svalovým) napätím
(grand mal)
- kombinované formy vyššie uvedených ochorení

Absenor sa môže použiť aj pri epilepsii, ktorá nereaguje dostatočne na
bežnú antiepileptickú liečbu, ako je:
- epilepsia, ktorá nie je spojená s pohybmi alebo (svalovým) napätím
- epilepsia s príznakmi ovplyvňujúcimi vnímanie ako aj s príznakmi
s ohľadom na nedobrovoľné pohyby.

Absenor sa môže použiť aj na liečbu mánie.
- Mánia je stav, kedy môžete cítiť veľké vzrušenie, radosť, rozrušenie,
nadšenie alebo hyperaktivitu. Mánia sa vyskytuje pri type ochorenia,
ktoré sa nazýva “bipolárna afektívna porucha”. Absenor sa môže použiť
vtedy, keď nie je možné použiť lítium.

Presný mechanizmus pôsobenia Absenoru nie je objasnený. Môže sa používať
samostatne alebo v kombinácii s inými antiepileptikami.


2. SKÔR AKO UŽIJETE ABSENOR

Neužívajte Absenor
- keď ste alergický (precitlivený) na nátriumvalproát alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku.
- keď máte hepatitídu
- keď máte ťažkú poruchu funkcie pečene alebo ťažkú poruchu funkcie v
rodinnej anamnéze
- keď máte ťažkú poruchu funkcie pankreasu
- keď máte porfýriu (poruchu metabolizmu)
- keď máte väčší sklon ku krvácaniu

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Absenoru
- ak ste mali problémy počas liečby s inými liekmi obsahujúcimi
nátriumvalproát
- ak máte poruchu krvnej zrážanlivosti alebo pokles krvných doštičiek
- ak máte poškodenie kostnej drene v osobnej anamnéze
- ak máte zápalové ochorenia kože a/alebo vnútorných orgánov (SLE:
systémový lupus erythematosus); toto ochorenie sa môže zhoršiť počas
užívania nátriumvalproátu alebo ho môže nátriumvalproát vyvolať
- ak máte alebo ste mali akúkoľvek poruchu funkcie obličiek, pankreasu
alebo pečene.

Okamžite kontaktujte svojho lekára, keď sa u vás počas liečby objavia
choroby ako:
ospalosť, asténia (vyčerpanie, strata síl), zmätenosť, nepokoj, bolesť
brucha, anorexia, strata chuti k jedlu, averzia ku známemu jedlu alebo k
nátriumvalproátu, vracanie, tendencia ku krvácaniu, opuch alebo opätovný
výskyt epileptických záchvatov napriek dôslednému dodržiavaniu liečby.
Príčinou týchto ťažkostí môže byť zápal pečene alebo pankreasu alebo
zvýšená hladina amoniaku v krvi.

Keď musíte absolvovať chirurgický alebo stomatologický zákrok, a v prípade
spontánnej tvorby modrín a krvácania (pozri časť “ Možné vedľajšie
účinky“), by vám mal váš lekár monitorovať krvný obraz.

Sledujte vašu telesnú hmotnosť a počas liečby sa vyhýbajte prejedaniu. U
žien môže byť prírastok hmotnosti a nepravidelná menštruácia prejavom
vyvíjajúceho sa polycystického ovariálneho syndrómu (PCOS). Keď zaznamenáte
akékoľvek zmeny vo vašom menštruačnom cykle, kontaktujte svojho lekára.

Nátriumvalproát môže u pacientov s diabetom spôsobiť nepravdivé pozitívne
testy moču (na ketózu).

Nátriumvalproát môže ovplyvniť vírusovú záťaž u HIV-pozitívnych pacientov a
tým môže zapríčiniť chybné výsledky laboratórnych testov na stanovenie
vírusovej záťaže.

Prosím kontaktujte svojho lekára, ak sa vás týka alebo v minulosti týkalo
čokoľvek z vyššie uvedeného.

U malého počtu pacientov liečených antiepileptikami akým je Absenor sa
vyskytli
myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek u Vás
vyskytnú takéto
myšlienky, okamžite kontaktujte svojho lekára.


Pozor! Sklenená liekovka obsahuje pohlcovač vlhkosti. Neprehĺtajte ho.

Deti a dospievajúci

Ak sa Absenor podáva dojčatám a deťom do 3 rokov s ťažkou formou epilepsie
(hlavne deťom s anomáliami tykajúcimi sa mozgu, mentálnou retardáciou,
určitými ochoreniami spôsobenými génmi a/alebo známymi metabolickými
chorobami); počas prvých 6 mesiacov liečby existuje vysoké riziko
intoxikácie pečene, zvlášť u veľmi malých detí. Riziko intoxikácie pečene
je vyššie predovšetkým pri kombinovanej liečbe s inými antiepileptikami.

/Deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov:/
Absenor sa nemá používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov na
liečbu mánie.

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím,
oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak sa Absenor užíva súčasne s inými liekmi, môže sa účinok týchto liekov
alebo účinok Absenoru zmeniť alebo sa môže zvýšiť riziko vedľajších
reakcií. Lekár môže zmeniť vašu liečbu alebo podľa potreby upraviť dávku,
ak užívate nasledujúce lieky:
- iné antiepileptiká (ako karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, primidon,
felbamát, etosuximid, lamotrigín a topiramát)
- iné lieky pôsobiace na centrálny nervový systém, napríklad:
. benzodiazepíny užívané ako lieky na spanie a upokojujúce lieky (ako
lorazepam, diazepam a klonazepam)
. antidepresíva (fluoxetín, amitriptylín, nortriptylín)
. antipsychotiká (olanzapín)
- barbituráty (ako fenobarbital)
- antikoagulačnú liečbu, ktorá sa používa na riedenie krvi, napríklad
warfarín
- acetylsalicylovú kyselinu, ktorá sa používa pri liečbe bolesti a horúčky
alebo ako antikoagulačný liek
- meflochín, ktorý sa používa na liečbu malárie
- cimetidín, ktorý sa používa na liečbu žalúdočných vredov
- antibiotiká ako erytromycín a rifampín
- zidovudin, ktorý sa používa na liečbu HIV
- nimodipin, ktorý účinkuje na srdce a cievy
- izoniazid, ktorý sa používa na liečbu tuberkulózy

Prosím, informujte svojho lekára alebo lekárnika o všetkých liekoch, ktoré
užívate:
Karbapenémy (antibiotiká určené k liečbe bakteriálnych infekcií).
Kombinácii kyseliny valproovej (valproátu sodného) s karbapenénmi sa
treba vyhnúť, pretože môže znížiť jej účinok.

Užívanie Absenoru s jedlom a nápojmi

Nepite alkohol, keď užívate tento liek.

Ak sa na začiatku alebo počas liečby objaví gastrointestinálne podráždenie,
je treba užívať tablety s jedlom alebo po jedle.

Tehotenstvo a dojčenie

Neužívajte tento liek, ak ste tehotná alebo ste v plodnom veku, ak Vám to
priamo nenariadil Váš lekár. Ak ste žena v plodnom veku, musíte
používať počas liečby účinnú antikoncepciu.

Užívaním tohto lieku počas tehotenstva môže dôjsť k poškodeniu plodu. Avšak
neprestávajte užívať tento liek náhle, pretože to u vás pravdepodobne
môže vyvolať kŕče alebo manickú fázu, ktoré môžu uškodiť vám i vášmu
dieťaťu. Poraďte sa so svojím lekárom, keď otehotniete, ste tehotná
alebo plánujete tehotenstvo.

Poraďte sa so svojím lekárom či môžete dojčiť vaše dieťa. Tento liek
prestupuje do materského mlieka ale nie je pravdepodobné, že uškodí
vášmu dieťaťu.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Tento liek môže vyvolať vedľajšie účinky ako sú závraty, ospalosť
a spavosť, ktoré môžu znížiť vašu schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať
stroje. Vedeniu vozidla a obsluhe strojov sa musíte vyhnúť dovtedy, než
si budete plne vedomí toho, aké účinky má tento liek na vás.


3. AKO UŽÍVAŤ ABSENOR

Vždy užívajte Absenor presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Liečba sa začína s nízkou počiatočnou dávkou, ktorá sa postupne zvyšuje
počas niekoľkých týždňov na optimálnu účinnú dávku. Zvyčajná úvodná dávka
nátriumvalproátu pre dospelých, adolescentov a deti je 10-15 mg/kg telesnej
hmotnosti na deň.

Optimálna denná udržiavacia dávka je zvyčajne rozdelená na 1 až 2 dávky
užité s jedlom.

Odporúčajú sa nasledujúce denné dávky nátriumvalproátu (tabuľka len pre
orientáciu):

|Vek |Telesná hmotnosť (kg) |Priemerná dávka |
| | |(mg/deň) |
|7 – 11 rokov |(20 – 40 |600 - 1200 |
|12 – 17 rokov |(40 – 60 |1000 - 1500 |
|Dospelí a starší |? 60 |1200 - 2100 |

Maximálna denná dávka 60 mg nátriumvalproátu/kg/deň sa nemá prekračovať.

Tablety sa prehĺtajú celé a zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny
(napríklad pohárom vody), užívajú sa pred alebo po jedle. Tablety sa
nesmú žuť ani drviť. Ak sa na začiatku alebo počas liečby objaví
gastrointestinálne podráždenie, je treba užívať tablety s jedlom alebo
po jedle (ale vždy v rovnakom režime).

Deti do 20 kg
U detí do 20 kg sa majú použiť alternatívne formy obsahujúce
nátriumvalproát.

Starší pacienti a pacienti s poruchou funkcie obličiek
U starších pacientov a pacientov s poškodenou funkciou obličiek môže byť
nutná úprava dávky.

Trvanie liečby
Liečba je spravidla dlhodobá.

Mánia
Dennú dávku Vám musí stanoviť a ďalej kontrolovať lekár.

/Úvodná dávka/
Odporúčaná úvodná denná dávka je 750 mg.

/Priemerná denná dávka/
Odporúčaná denná dávka je obvykle v rozsahu medzi 1 000 mg a 2 000 mg.


Ak užijete viac Absenoru, ako máte

Ihneď kontaktujte svojho lekára, zdravotnícke zariadenie alebo pohotovosť,
keď náhodne užijete (vy alebo niekto iný) väčšiu dávku, ako vám bola
odporučená.

Najčastejšie príznaky menej závažného predávkovania zahrňujú ospalosť,
nevoľnosť, vracanie, závraty a tachykardiu (zvýšená srdcová frekvencia).

Príznaky masívneho predávkovania môžu obsahovať kómu, útlm dychu,
trombocytopéniu (pokles krvných doštičiek), leukopéniu (pokles leukocytov),
nízky krvný tlak, záchvaty, hypoglykémiu (znížený krvný cukor), zväčšený
vnútrolebečný tlak, poruchu elektrolytovej rovnováhy, svalovú slabosť a
nepriaznivé účinky na srdce a krvný obeh.

Ak zabudnete užiť Absenor

Užite čo najskôr vynechanú dávku. Ak už nastal čas na ďalšiu dávku,
preskočte vynechanú dávku. Nikdy neužívajte dvojnásobnú dávku alebo dve
dávky v rade.

Ak prestanete užívať Absenor

Nemeňte si dávku, ani sami neukončujte liečbu. Náhle vysadenie môže mať za
následok vyššiu frekvenciu záchvatov alebo oživenie manickej fázy.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Absenor môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Frekvencie sú definované ako:
Veľmi časté (viac ako 1 z 10 osôb)
Časté (viac ako 1 zo 100 osôb a menej ako 1 z 10 osôb)
Menej časté (viac ako 1 z 1 000 osôb a menej ako 1 zo 100 osôb)
Zriedkavé (viac ako 1 z 10 000 osôb a menej ako 1 z 1 000 osôb)
Veľmi zriedkavé (menej ako 1 z 10 000).

Veľmi časté:
Hyperamonémia (zvýšená hladina amoniaku v krvi) bez neurologických
príznakov.

Časté:
Mierne, úplne vratné tlmivé účinky na kostnú dreň, trombocytopénia (pokles
krvných doštičiek), tras rúk, abnormálne vnímanie citlivosti (napr.
pálenie, pichanie), bolesti hlavy, prechodná strata vlasov, rednutie
vlasov, nepravidelná menštruácia, prírastok hmotnosti (pozri časť
“Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Absenoru”) alebo úbytok hmotnosti,
zvýšená alebo znížená chuť do jedla. Počas kombinovanej terapie s inými
antiepileptikami boli pozorované únava a spavosť, apatia a porucha
koordinácie svalov.

Menej časté:
Krvácanie, hyperaktivita, podráždenosť, zmätenosť, nevoľnosť, vracanie,
nadmerná tvorba slín, dráždenie žalúdku a čriev, periférny opuch.
Niektoré ojedinelé prípady spavosti alebo ospalosti stupňujúce sa až ku
strate vedomia boli tiež zaznamenané počas liečby nátriumvalproátom.
Porucha funkcie pečene (pozri časť “Buďte zvlášť opatrný pri užívaní
Absenoru“), niekedy sprevádzaná hyperamonémiou (vysokou hladinou
amoniaku v krvi) a spavosťou.

Zriedkavé:
Znížená hladina fibrinogénu (proteínu krvnej plazmy), systémový lupus
erythematosus (SLE), fanconiho syndróm (porucha funkcie obličiek), zvýšená
hladina testosterónu, nystagmus (rýchle pohyby oka), závrat, strata sluchu
(vratná alebo nevratná), zápal pankreasu, ťažká kožná reakcia (ako
exantematózna kožná vyrážka, kožná vaskulitída, multiformný erytém),
polycystické ovária (vedúce napr. ku strate menštruácie), zápal ústnej
dutiny, porfýrie (metabolické ochorenie).
Hyperamonémia (vysoká hladina amoniaku v krvi) spojená s neurologickými
príznakmi bola tiež hlásená (pozri časť “ Buďte zvlášť opatrný pri
užívaní Absenoru“).

Veľmi zriedkavé:
Útlm kostnej drene, agranulocytóza (významný pokles počtu bielych
krviniek), anémia, pancytopénia (pokles bielych a červených krviniek a
doštičiek), lymfocytóza (zvýšený počet bielych krviniek), predĺžený čas
krvácavosti, halucinácie, tinnitus (hučanie v ušiach), Lyellov syndróm a
Stevens-Johnsonov syndróm (ťažké ochorenie kože), nočné pomočovanie, útlm,
nervové (extrapyramídové) poruchy.
Bola hlásená vratná demencia a parkinsonizmus.

Keď zaznamenáte akékoľvek zmeny vo vašom menštruačnom cykle, kontaktujte čo
najskôr svojho lekára.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ ABSENOR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Absenor po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.

Uchovávajte pri teplote do 25°C.

Tablety sa môžu uchovávať v dávkovači jeden týždeň pri teplote do 25°C.

Sklenenú fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Absenor obsahuje

- Liečivo je nátriumvalproát. Jedna tableta obsahuje 300 alebo 500 mg
nátriumvalproátu.
- Ďalšie zložky jadra tablety sú kopovidón, hydroxypropylmetycelulóza,
koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát.
- Ďalšie zložky obalu tablety sú, polyvinylalkohol, oxid titaničitý (E
171), mastenec, sójový lecitín (E 322), xanthanová guma.


Ako vyzerá Absenor a obsah balenia

300 mg tableta: Biela alebo takmer biela, okrúhla, konvexná, filmom
obaľovaná tableta s predĺženým uvoľňovaním, s priemerom 12, 7 mm.
500 mg tableta: Biela alebo takmer biela, oválna, filmom obaľovaná tableta
s predĺženým uvoľňovaním, o veľkosti 9,8 x 20,7 mm.

Veľkosť balenia: 100 tabliet.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Orion Corporation
Orionintie 1
FI-02200 Espoo
Fínsko

Výrobca

Orion Corporation
Orionintie 1
FI-02200 Espoo
Fínsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovenská republika:
Absenor
Nemecká spolková republika: Valproate Orion

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 09/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev. č. 2011/07329

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Absenor 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Absenor 500 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 300 alebo 500 mg nátriumvalproátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta s predĺženým uvoľňovaním.

300 mg tableta: Biela alebo takmer biela, okrúhla, konvexná, filmom
obaľovaná tableta s predĺženým uvoľňovaním, s priemerom 12,7 mm.
500 mg tableta: Biela alebo takmer biela, oválna, filmom obaľovaná tableta
s predĺženým uvoľňovaním, o veľkosti 9,8 x 20,7 mm.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Primárna forma generalizovanej epilepsie
- typické a atypické absencie (petit mal)
- myoklonické záchvaty
- tonicko-klonické záchvaty (grand mal)
- zmiešané formy tonicko-klonických záchvatov a absencií
- atonické záchvaty.

Môže sa použiť aj na manifestácie epilepsie, ktoré neodpovedajú adekvátne
na iné antiepileptické liečivá, ako napríklad:
Parciálna epilepsia
- s jednoduchými (fokálnymi) aj komplexnými (psychomotorickými)
symptómami
- sekundárne formy generalizovanej epilepsie, najmä akinetické a atonické
záchvaty.

Monoterapia je často možná v prípade primárnej formy generalizovanej
epilepsie. Pri parciálnej epilepsii bude nutné častejšie nasadiť
kombinovanú liečbu, podobne ako pri sekundárnej forme generalizovanej
epilepsie a pri zmiešaných formách primárnej generalizovanej a parciálnej
epilepsie.

Liečba manickej fázy pri bipolárnej afektívnej poruche.
Liečba manickej epizódy u pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou, u
ktorých je liečba lítiom kontraindikovaná alebo nie je tolerovaná. U
pacientov, ktorí odpovedali na liečbu akútnej mánie nátriumvalproátom, sa
môže zvážiť pokračovanie liečby po manickej epizóde.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Účinná dávka a dĺžka dlhodobej liečby sa má určiť individuálne s cieľom
dosiahnutia toho, aby bol pacient bez záchvatov pri použití najnižšej
možnej dávky, obzvlášť v tehotenstve. V období nastavovania dávky sa
odporúča monitorovanie pacientov. Zatiaľ sa však nepodarilo nájsť presnú
koreláciu medzi dennou dávkou, plazmatickou hladinou a terapeutickým
účinkom. Vo všeobecnosti je snaha dosiahnuť plazmatickú hladinu
nátriumvalproátu medzi 40 až 100 mikrogramami na ml (300 – 700 µmol/l).
Napriek tomu sa uspokojivé výsledky s nižšími alebo vyššími hladinami
nevylučujú, najmä u detí.

V prípade dávkovania 35 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na deň
alebo viac, sa odporúča monitorovať plazmatické hladiny.

V niektorých prípadoch sa úplná terapeutická odpoveď dosiahne po 4-6
týždňoch. Denné dávky preto netreba príliš rýchlo zvyšovať nad stredné
hodnoty.

Maximálna denná dávka 60 mg nátriumvalproátu/kg/deň sa nemá prekračovať.

Pri zmene liečby z predchádzajúcej liečby inými farmaceutickými formami (s
okamžitým uvoľňovaním) na Absenor, tablety s predĺženým uvoľňovaním, je
treba zabezpečiť zachovanie odpovedajúcich sérových hladín.

Vo všeobecnosti sa používa nasledujúci dávkovací režim:

Monoterapia

Počiatočná dávka:

Dospelí, deti a dospievajúci
Počiatočná dávka 10-15 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na deň sa
užíva rozdelená do dvoch alebo viacerých dávok pri jedle. Dávka sa má
zvyšovať po týždni o 5 – 10 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na
deň dokiaľ sa nedosiahne žiaduci terapeutický účinok.

Udržiavacia dávka:

Priemerne sa podáva 20-30 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na deň
v nasledujúcom rozmedzí:
Dospelí a adolescenti: 9-35 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na
deň
Deti: 15-40 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti na deň

Optimálna denná udržiavacia dávka sa zvyčajne rozdeľuje na 1 až 2 dávky
s jedlom.

Deti s telesnou hmotnosťou do 20 kg
V tejto skupine pacientov je kvôli potrebe titrovania dávky treba použiť
alternatívnu formu obsahujúcu nátriumvalproát.

Starší pacienti
Farmakokinetika valproátu sa môže u starších pacientov meniť. Dávka sa má
určiť podľa kontroly nad záchvatmi. (Pozri časť 5.2).

Odporúčajú sa nasledujúce priemerné denné dávky nátriumvalproátu (tabuľka
len pre orientáciu):

|Vek |Telesná hmotnosť (kg) |Priemerná dávka |
| | |(mg/deň) |
|7 – 11 rokov |(20 – 40 |600 - 1200 |
|12 – 17 rokov |(40 – 60 |1000 - 1500 |
|Dospelí a starší |? 60 |1200 - 2100 |

Použitie pri renálnej nedostatočnosti
U pacientov s obličkovou nedostatočnosťou je treba dávku redukovať kvôli
možnému zvýšeniu hladiny voľnej kyseliny valproovej v sére (pozri časť 4.4
a 5.2).

Presná kalkulácia dávky v mg/kg telesnej hmotnosti nie je daná striktne.
U niektorých pacientov s nižšími dávkami sa môže denná dávka podať naraz,
za predpokladu, že je dobre tolerovaná.

Kombinovaná terapia

Ak sa Absenor, tablety s predĺženým uvoľňovaním, nasadzuje v kombinácii,
alebo ako substitučná liečba za predchádzajúcu liečbu, musí sa zvážiť
zníženie dávky predošlého ordinovaného lieku (najmä fenobarbitalu), aby sa
zabránilo nežiaducim účinkom (pozri časť 4.5). Ak sa predchádzajúca
medikácia vysadzuje, treba tak činiť postupne.

Nakoľko účinok enzymatickej indukcie iných antiepileptík ako je
fenobarbital, fenytoin, primidon a karbamazepín je reverzibilný, je treba
približne 4-6 týždňov po poslednej dávke takého antiepileptika skontrolovať
sérovú hladinu kyseliny valproovej a prípadne redukovať dennú dávku.

Manické epizódy u pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou

/U dospelých:/
Dennú dávku musí individuálne stanoviť a kontrolovať ošetrujúci lekár.
Úvodná odporúčaná denná dávka je 750 mg. Ďalej sa v klinických štúdiách
ukázalo, že z hľadiska bezpečnostného profilu je akceptovateľná aj úvodná
dávka 20 mg nátriumvalproátu/kg telesnej hmotnosti. Formy s predĺženým
uvoľňovaním sa môžu podávať jedenkrát alebo dvakrát denne. Dávka sa má
zvyšovať tak rýchlo ako je to možné, aby sa dosiahli najnižšie terapeutické
dávky s požadovaným klinickým účinkom. Denná dávka sa musí upraviť podľa
klinickej odpovede, aby sa stanovila najnižšia účinná dávka individuálne
pre každého pacienta.
Priemerná denná dávka sa pohybuje obvykle v rozsahu medzi 1 000 a 2 000 mg
nátriumvalproátu. Pacienti užívajúci denné dávky vyššie ako 45 mg/kg/deň
telesnej hmotnosti musia byť dôkladne monitorovaní.
Pokračovanie liečby manických epizód v bipolárnej afektívnej poruche sa
musí upraviť individuálne, s použitím najnižšej účinnej dávky.

/U detí a dospievajúcich:/
Bezpečnosť a účinnosť Absenoru na liečbu manických epizód bipolárnej
afektívnej poruchy u pacientov vo veku do 18 rokov sa nehodnotila.

Spôsob podania

Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť dostatočným množstvom tekutiny
(napríklad pohárom vody). Tablety sa nemajú žuť ani drviť. Keď sa na
začiatku alebo v priebehu liečby objaví gastrointestinálne podráždenie,
majú sa tablety užívať s jedlom alebo po jedle.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na nátriumvalproát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Chronická, alebo akútna hepatitída. Osobná alebo rodinná anamnéza ťažkej
poruchy pečeňových funkcií, hlavne spôsobenej liekmi. Ťažká porucha funkcie
pankreasu. Porfýria. Sklon ku krvácavosti.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Upozornenia

Nasadenie antiepileptika môže byť u pacientov zriedka nasledované novým
náhlym vzostupom alebo rozvojom nových typov záchvatov.

Boli hlásené prípady ťažkého poškodenia pečene s možným smrteľným
priebehom. Pacienti s vysokým rizikom sú dojčatá alebo malé deti do 3
rokov, ktoré trpeli ťažkou formou epilepsie, najmä deti s mentálnou
retardáciou, mozgovými léziami, s degeneratívnou alebo vrodenou
metabolickou chorobou alebo s anamnézou ochorenia pečene. V tejto skupine
pacientov sa má podávať kyselina valproová so zvláštnou opatrnosťou a v
monoterapii. Súčasné užívanie iného antiepileptika zvyšuje toto riziko. Ak
sa hepatitída a pankreatitída objavia súčasne, je zvýšené riziko smrteľného
priebehu. Vo väčšine prípadov k poškodeniu pečene dôjde počas prvých 6
mesiacov liečby, zvyčajne medzi 2. a 12. týždňom. U detí starších ako 3
roky sa výskyt poškodenia pečene významne znižuje, a so zvyšovaním veku
pacientov postupne klesá.

Pred začatím liečby je treba odobrať detailnú osobnú a rodinnú anamnézu
a vykonať laboratórne testy, predovšetkým s ohľadom na metabolické poruchy,
hepatopatiu, pankreatické ochorenie a koagulopatie. Klinický stav
a laboratórne parametre sa majú pravidelne monitorovať, zvlášť počas prvých
6 mesiacov liečby (pozri tiež Laboratórne monitorovanie).

Včasná diagnóza poškodenia pečene je založená na klinickom obraze. Hlavne
treba brať do úvahy
nasledujúce príznaky a prejavy, ktoré môžu predchádzať žltačku. Pacientov
a/alebo ich rodiny je treba poučiť, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc
ak sa u nich rozvinú príznaky naznačujúce hepatotoxicitu:
/- Nešpecifické všeobecné symptómy a prejavy/ (zvyčajne s náhlym začiatkom)
ako ospalosť, asténia, zmätenosť, nepokoj, anorexia, bolesť brucha,
vracanie, averzia voči známemu pokrmu alebo kyseline valproovej, sklon ku
krvácaniu a edém.
/- Rekurencia epileptických záchvatov/ bez ohľadu na dôsledné dodržovanie
liečby.
Pri podozrení na hepatotoxicitu je treba okamžite vykonať klinické
vyšetrenie a príslušné laboratórne testy. Nakoľko krvné parametre nemusia
byť nutne abnormálne vo všetkých prípadoch, a aj parametre pečeňových
enzýmov môžu byť v jednotlivých prípadoch zvýšené, nezávisle na tom, či je
porucha pečene prítomná alebo nie, je nutné za účelom ich vyhodnotenia brať
zreteľ na osobnú anamnézu a klinický obraz. Pri podozrení na hepatotoxicitu
sa má nátriumvalproát okamžite vysadiť.

Boli hlásené prípady akútnej pankreatitídy, ktoré môžu mať smrteľný
priebeh. Tieto prípady je možné pozorovať nezávisle na veku a dĺžke trvania
liečby. Pankreatitída s nepriaznivým priebehom je spravidla pozorovaná
u mladších detí, u pacientov s ťažkou epilepsiou, mozgovými léziami, alebo
pri multiliekovej antiepileptickej liečbe. Súčasné poškodenie pečene
zvyšuje riziko fatálneho priebehu.

Pacientov a/alebo ich rodiny je treba poučiť, aby okamžite vyhľadali
lekársku pomoc ak sa u nich rozvinú príznaky naznačujúce pankreatitídu (ako
napríklad bolesť brucha, nevoľnosť a vracanie). Pacientom s príznakmi
naznačujúcimi pankreatitídu sa odporúča lekárske vyšetrenie, zahŕňajúce
meranie hladiny lipázy a/alebo amylázy v sére. Pri podozrení na
pankreatitídu sa má nátriumvalproát okamžite vysadiť.


Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov
hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Meta-analýza randomizovaných
placebom kontrolovaných štúdií s antiepileptikami ukázala malé zvýšenie
rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je
známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika
u nátriumvalproátu.

Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych
myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu .Pacientom (a
opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku
pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.

Opatrenia pri používaní

Pacienti so známou alebo suspektnou poruchou enzýmu cyklu urey
Nátriumvalproát zvyšuje riziko hyperamonémie u pacientov s poruchou funkcie
cyklu urey a u týchto pacientov by sa malo liečbe zabrániť. Pred nasadením
terapie je treba vyhodnotiť poruchu funkcie cyklu urey u pacientov
anamnézou: 1) nevysvetlenej letargie alebo kómy, alebo so zvýšenou hladinou
amoniaku v sére; 2) nevysvetlené hepatogastrointestinálne príznaky
(anorexia, vracanie, epizódy cytolýzy); 3) rodinná anamnéza novorodeneckého
úmrtia alebo úmrtia v detskom veku. Ak sa objavia príznaky ako apatia,
spavosť, vracanie alebo hypotenzia alebo ak sa zvýši frekvencia záchvatov,
je nutné stanoviť hladinu amoniaku a nátriumvalproátu v sére a podľa
potreby sa má liečba vysadiť alebo dávka lieku znížiť.

Laboratórne vyšetrenie

Pred začatím terapie sa musí vedľa ostatných rutinných testov vykonať
laboratórne vyšetrenie so zameraním na funkcie pečene a pankreasu a na
zrážanlivosť krvi. Štyri týždne po začatí liečby je treba znovu
skontrolovať laboratórne testy so stanovením celkového počtu krvných
doštičiek, koagulačných parametrov, aminotransferáz, alkalických fosfatáz,
bilirubínu a amyláz. Vzhľadom k hepatickým funkciám sú veľmi dôležité testy
odrážajúce syntézu proteínov, obzvlášť protrombínový čas. Do úvahy je treba
vziať aj zmeny fibrinogénu, ďalších koagulačných faktorov, bilirubínu
a pečeňových enzýmov.

Ak sa objavia abnormality alebo len minimálne zmeny laboratórnych
parametrov u inak klinicky zdravých pacientov, nevyžadujú iné zvláštne
vyšetrenia. Počas prvých 6 mesiacov liečby sa odporúča kontrolovať klinický
stav a laboratórne parametre v mesačných intervaloch.

Ak sú u inak klinicky zdravých pacientov prítomné závažne abnormálne
laboratórne parametre testovanie sa má zopakovať trikrát v intervaloch
maximálne dvoch týždňov, a potom raz za mesiac až do 6. mesiaca liečby. O
prerušení liečby by sa malo vážne uvažovať keď sa transaminázy (ASAT/ALAT)
3 x zvýšia nad horný limit bežného rozsahu, napriek tomu, že sa neobjavia
žiadne klinické príznaky. Keď sa u pacientov s klinickými príznakmi objavia
abnormálne laboratórne parametre, liečba sa má okamžite vysadiť.

Spravidla sa po 12 mesiacoch liečby bez abnormálnych nálezov, považujú za
dostatočné 2-3 lekárske kontroly ročne.

Pred chirurgickým zákrokom, stomatologickým zákrokom a v prípade hematómu
alebo spontánneho krvácania sa navyše vyžadujú hematologické vyšetrenia
(kompletný krvný obraz vrátane počtu trombocytov, dĺžka krvácania
a koagulačné analýzy) (pozri časť 4.8). Ak je počet doštičiek opakovane pod
100 x 10 9/l, alebo ak sa objaví krvácanie, odporúča sa dávku
nátriumvalproátu znížiť. V prípade závažného krvácania alebo závažného
poklesu počtu krvných doštičiek je treba vziať do úvahy vysadenie
nátriumvalproátu.

V prípade súčasného podávania antagonistov K vitamínu sa odporúča dôkladná
kontrola INR.

Okamžité prerušenie liečby je treba vziať do úvahy, keď sa objaví
ktorýkoľvek z nasledujúcich príznakov: nejasné zhoršenie celkového stavu,
klinické známky poškodenia pečene a/alebo pankreasu, porucha koagulácie,
viac ako 2-3 násobné zvýšenie ALAT alebo ASAT aj bez klinických príznakov
(je treba vziať do úvahy aj indukciu pečeňových enzýmov pri súčasnom
podávaní ďalších liekov), mierne (1 – 1,5 násobné) zvýšenie ALAT alebo ASAT
sprevádzané akútnym infektom s horúčkou, výrazným zhoršením koagulačných
parametrov, výskyt nežiaducich účinkov nezávislých na dávke.

Deti
U dojčiat a detí do 3 rokov sa majú terapeutické hodnoty starostlivo
vyhodnocovať vo vzťahu k riziku hepatotoxicity a pankreatitídy. V tejto
vekovej skupine sa odporúča používať nátriumvalproát v monoterapii.
Z dôvodu zvýšeného rizika hepatotoxicity a hemorhagie (pozri časť 4.5) by
sa malo zamedziť súčasnému užívaniu salicylátových derivátov, a to hlavne
u detí.

Prírastok hmotnosti
Nátriumvalproát zvyčajne spôsobuje prírastok hmotnosti, ktorý môže byť
výrazný a progresívny. Všetkých pacientov je treba upozorniť na toto riziko
na začiatku terapie a vhodnou stratégiou liečby prírastok minimalizovať.

Ženy a dospievajúce dievčatá
Plodné ženy sa majú pred začatím liečby nátriumvalproátom poradiť so
špecialistom z dôvodu potenciálneho teratogénneho rizika pre plod (pozri
časť 4.6). Existujú údaje, nasvedčujúce, že nátriumvalproát môže zvýšiť
riziko syndrómu polycystických ovárií (pozri časť 4.8).

Pacienti s poruchou kostnej drene
Pacientov s poruchou kostnej drene je nutné dôkladne monitorovať.

Systémový lupus erythematosus
Pacientom so systémovým lupus erythematosus, sa lieky obsahujúce kyselinu
valproovú majú podávať len po starostlivom vyhodnotení pomeru rizika a
prínosu, aj keď reakcie imunitného systému sa vyskytli len vzácne.

Pacienti s podozrením na ketoacidózu
Nakoľko sa nátriumvalproát čiastočne vylučuje vo forme ketónových častíc,
môže zapríčiniť nepravdivé pozitívne reakcie na ketózu pri rozbore moču.

Renálne poškodenie
U pacientov s renálnym poškodením sa odporúča brať na zreteľ vzostup
sérovej koncentrácie voľnej formy kyseliny valproovej a dávku primerane
znížiť.

HIV pozitívni pacienti
Existujú určité /in vitro/ štúdie, ktoré naznačujú že nátriumvalproát môže
stimulovať HIV replikáciu, ale v štúdiách na periférnych krvných
mononukleároch subjektov infikovaných HIV, nemal nátriumvalproát účinky
podobné mitogénu na indukciu replikácie HIV. Tento účinok však nebol
potvrdený v /in vivo/ u ľudí. Odporúča sa ale brať na tieto závery ohľad pri
rutinnom stanovovaní vírusovej záťaže HIV-pozitívnych pacientov, ktorí
užívajú nátriumvalproát.

Pacientov je treba upozorniť na to, že fľaša obsahuje pohlcovač vlhkosti,
ktorý sa nemá prehĺtať.

Použitie s karbapenénmi
Súčasné používanie kyseliny valproovej/valproátu sodného a karbapenémov sa
neodporúča (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky iných liečiv na metabolizmus nátriumvalproátu
Karbamazepín, fenytoín, fenobarbital a primidon znižujú koncentráciu
kyseliny valproovej v sére. Odporúča sa klinické monitorovanie
a monitorovanie sérových koncentrácií, predovšetkým na začiatku
kombinovanej liečby, a keď sa liečivo, indukujúce enzýmy, vysadzuje.

Felbamát spôsobuje na dávke závislý lineárny nárast sérovej koncentrácie
voľnej kyseliny valproovej o 18%. Odporúča sa klinické monitorovanie
a monitorovanie sérových koncentrácií, predovšetkým na začiatku
kombinovanej liečby.

Etosuximid môže mierne znížiť hladinu nátriumvalproátu v sére.

Fluoxetín môže zvýšiť hladinu nátriumvalproátu v sére. Boli však hlásené aj
prípady, kde koncentrácia kyseliny valproovej v sére bola následkom
súčasného užívania fluoxetínu znížená.

Meflochín. Meflochín môže znižovať hladiny nátriumvalproátu. Súčasné
užívanie sa neodporúča. Pokiaľ je kombinácia nutná, vyžaduje sa dôsledné
monitorovanie.

Pri súčasnom podávaní karbapenémov a kyseliny valproovej boli hlásené
prípady, kedy hladina kyseliny valproovej v krvi poklesla, a to o 60-100 %
v priebehu dvoch dní. Vzhľadom k uvedenej rýchlosti a miere poklesu sa
súčasné podávanie karbapenémov považuje za ťažko zvládateľné, a preto sa má
lekár u pacientov stabilizovaných na kyseline valproovej tejto kombinácii
vyhnúť (pozri časť 4.4).

Rifampicín zvyšuje klírens nátriumvalproátu a znižuje hladinu
nátriumvalproátu v sére.

Erytromycín a izoniazid môžu zvýšiť hladinu nátriumvalproátu v sére.

Kyselina acetylsalicylová v antipyretických dávkach môže vytesňovať
nátriumvalproát z väzobných miest plazmatických proteínov a inhibovať
metabolizmus nátriumvalproátu.

Cimetidín môže zvyšovať hladinu nátriumvalproátu v sére.

Účinky nátriumvalproátu na metabolizmus iných liečiv
Lamotrigín. Nátriumvalproát inhibuje metabolizmus lamotrigínu a predlžuje
jeho biologický polčas, sérovú koncentráciu a toxicitu. Súčasné podávanie
sa neodporúča. Ak je kombinovaná liečba nevyhnutná, musí sa dávka
lamotrigínu znížiť. Vyžaduje sa dôsledné klinické monitorovanie
a monitorovanie sérových koncentrácií liečiva. Predovšetkým je treba
sledovať závažné kožné reakcie a v prípade ich výskytu lamotrigín ihneď
vysadiť.

Karbamazepín. Nátriumvalproát môže inhibovať metabolizmus karbamazepínu
a karbamazepín-10.11-epoxidu. V prípade podávania nátriumvalproátu s
karbamazepínom sa zaznamenala klinická toxicita.

Fenytoín. Nátriumvalproát vytesňuje fenytoín z jeho väzobných miest na
proteínoch, čím sa akútne zvyšuje koncentrácia neviazaného fenytoínu
v plazme a tkanive. Pri dlhodobom používaní sa koncentrácia neviazaného
fenytoínu zvyčajne vracia do počiatočnej hladiny. Okrem toho
nátriumvalproát môže inhibovať metabolizmus fenytoínu. V prípade, že sa
stanovuje hladina fenytoínu
v plazme, musí sa hodnotiť voľná forma.

Fenobarbital, primidon. Nátriumvalproát inhibuje metabolizmus fenobarbitalu
a primidonu. Ak dôjde k sedácii alebo iným prejavom intoxikácie
barbiturátmi, dávka fenobarbitalu (alebo primidonu) sa má okamžite znížiť.
Preto sa odporúča dôsledné monitorovanie hlavne počas prvých 15 dní
kombinovanej liečby.

Felbamát, ethosuximid. Kyselina valproová môže zvyšovať hladinu felbamátu
v sére približne o 50%.

Zidovudín. Nátriumvalproát inhibuje metabolizmus zidovudínu, čo môže viesť
k zvýšeniu toxicity zidovudínu.

Amitriptylín, nortriptylín. Nátriumvalproát inhibuje metabolizmus a zvyšuje
sérové hladiny amitriptylínu a nortryptilínu.

Nimodipin. Nátriumvalproát inhibuje metabolizmus nimodipinu, čo môže
zapríčiniť hypotenziu.

Benzodiazepíny. U zdravých dobrovoľníkov valproát vytesňoval diazepam z
väzobných miest na plazmatickom albumíne a inhiboval jeho metabolizmus. Pri
kombinovanej liečbe môže byť zvýšená koncentrácia neviazaného diazepamu,
plazmatický klírens a distribučný objem voľnej frakcie diazepamu byť
znížené (o 25% a 20%). Polčas zostává napriek tomu nezmenený.

U zdravých subjektov spôsobovala súčasná liečba valproátom a lorazepamom
pokles plazmatického klírens lorazepamu až na 40%.

U detí môžu byť po súčasnom podaní klonazepamu s kyselinou valproovou
zvýšené sérové hladiny fenytoinu.

Prípady stavu absencií boli popísané pri súčasnom podávaní klonazepamu a
nátriumvalproátu.

Iné
Pri užívaní nátriumvalproátu v kombinácii s novšími antiepileptikami,
ktorých farmakodynamické a farmakokinetické vlastnosti nie sú dobre
preskúmané, je nutná obozretnosť. Riziko hyperamonémie alebo encefalopatie
môže byť vyššie ak sa topiramát a nátriumvalproát užívajú súčasne. Odporúča
sa klinické monitorovanie a meranie hladiny amoniaku v sére, a to
predovšetkým na začiatku kombinovanej terapie a keď sa objavia evokatívne
symptómy.

Nátriumvalproát môže spôsobiť trombocytopéniu, zhoršenú funkciu krvných
doštičiek alebo pokles hladiny koagulačných faktorov. Tým sa môže zvýšiť
riziko hemoragie spojované s antikoagulanciami (napr. warfarín) a liekmi
inhibujúcimi doštičkovú agregáciu (napr. kyselina acetylsalicylová).
Nátriumvalproát môže tiež inhibovať metabolizmus warfarínu. Pri súčasnom
podávaní antikoagulancií sa odporúča pravidelné monitorovanie krvnej
zrážanlivosti.

Súčasné užívanie nátriumvalproátu a olanzapínu môže zvýšiť riziko
neutropénie.

Nátriumvalproát môže zosilniť sedatívny efekt iných liečiv (napr.
antipsychotiká, inhibítory MAO, antidepresíva a benzodiazepíny).

Potenciálne hepatotoxické medicinálne a rastlinné produkty a alkohol môžu
zvyšovať hepatotoxicitu nátriumvalproátu.

Účinnosť hormonálnych kontraceptív nie je nátriumvalproátom znižovaná, a
nátriumvalproát nemá žiadny významný potenciál pre indukciu enzýmov.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Ženy vo fertilnom veku musia používať počas liečby účinnú antikoncepciu.

Plodné ženy je treba pred začatím liečby nátriumvalproátom informovať
o potrebe plánovania a monitorovania tehotenstva.

Riziko spojené s epilepsiou a antiepileptikami
U detí epileptických matiek liečených antiepileptikami sa celkovo vyskytla
malformácia 2-3 krát
častejšie (asi 3%) ako u ostatnej populácie. Napriek zvýšenému počtu detí
postihnutých malformáciou hlásenou počas antiepileptickej liečby, nebolo
formálne dokázané, aká je príslušná úloha liečby alebo základného
ochorenia, ktorá malfomácie spôsobila. Najčastejšie sa vyskytujúce
malformácie boli rázštep pery a kardiovaskulárna malformácia a malformácia
neurálnej rúry.

Epidemiologické štúdie naznačili spojitosť medzi uterínnou expozíciou
antiepileptikám a rizikom oneskorenia vývoja. Tomuto riziku prispieva mnoho
faktorov, vrátane maternicovej epilepsie a genetických faktorov. Napriek
týmto potenciálnym rizikám by sa antiepileptická liečba nemala náhle
prerušiť, čo by mohlo viesť k záchvatom z vysadenia a mať vážne následky
pre matku i plod.

Riziko spojené s nátriumvalproátom
Kyselina valproová prechádza placentou. Celkové riziko malformácií počas
prvého trimestra je vyššie ako pri užívaní iných tradičných antiepileptík.
Nátriumvalproát však prednostne vyvoláva abnormality uzáveru neurálnej rúry
(ako sú myelomeningokéla alebo spina bifida). Frekvencia abnormalít
neurálnej rúry sa odhaduje od 1 do 2%. Okrem toho boli hlásené prípady
fetálneho valproátového syndrómu (FVS). Syndróm je charakterizovaný
kraniofaciálnymi abnormalitami s možným oneskorením vývoja, s alebo bez
veľkých orgánových malformácií. Bola naznačená geneticky podmienená
náchylnosť k FVS.

V súvislosti s vyššie uvedenými údajmi
Ak ženy plánujú tehotenstvo, je to príležitosť na prehodnotenie
antiepileptickej liečby. Plodné ženy je treba informovať o prípadnom riziku
a prospechu antiepileptickej liečby, ktorá pokračuje počas tehotenstva.

Napriek potenciálnym rizikám by sa liečba nátriumvalproátom nemala
prerušovať bez klinického odporučenia špecialistu, pretože náhle prerušenie
liečby, alebo nekontrolované zníženie dávky môže viesť k epileptickým
záchvatom s vážnymi následkami pre matku i plod.

Ak sa nátriumvalproát užíva počas tehotenstva, mala by sa predpisovať
minimálna účinná dávka prednostne ako monoterapia. Preferuje sa dávkovanie
rozdelené do niekoľkých dávok počas dňa a použitie formy s predĺženým
účinkom, aby sa zamedzilo vysokým vrcholovým sérovým hladinám. Incidencia
defektov neurálnej rúry sa zvyšuje so zvýšenou dávkou, zvlášť nad 1000 mg
denne.

Podávanie folátov pred otehotnením a počas tehotenstva môže redukovať
incidenciu defektov neurálnej rúry u potomkov žien vo vysokom riziku. Ženám
treba odporučiť pravidelné užívanie náhrady kyseliny listovej pokiaľ
neužívajú kontraceptíva.

Odporúča sa prenatálne monitorovanie (napr. ultrazvuk a meranie alfa-
fetoproteínu), kvôli včasnej detekcii teratogénnych efektov.

Riziko u novorodencov
Hemoragický syndróm v najťažšej forme, ktorá môže mať smrteľný priebeh sa
zaznamenal vo výnimočných prípadoch u novorodencov, ktorých matky užívali
nátriumvalproát. Tento hemoragický syndróm je vo vzťahu
s hypofibrinogenémiou, ale tento syndróm musí byť odlíšený od zníženia
koagulačných faktorov dependentných na vitamíne K, spôsobeným enzymaticky
pôsobiacimi antiepileptikami. Preto je potrebné sledovať trombocyty,
hladinu fibrinogénu v plazme, koagulačné faktory a vykonať koagulačné testy
u novorodencov.

Ďalšie informácie k liečbe manickej fázy pri bipolárnej afektívnej poruche
Tento liek sa nemá používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku
pokiaľ to nie je jasne
nevyhnutné (napr. v situáciách, pri ktorých nie je účinná iná liečba alebo
nie je tolerovaná).
Ak je použitie tohto lieku nevyhnutné platia informácie a odporúčania
uvedené vyššie.

Laktácia
Exkrécia valproátu sodného do materského mlieka je nízka, s koncentráciou 1-
10 % sérových
koncentrácií matky. Doteraz u dojčených detí, ktoré boli monitorované počas
neonatálneho obdobia, neboli pozorované nijaké klinické účinky. Zdá sa, že
dojčenie u pacientok užívajúcich valproát nie je kontraindikované.
Rozhodnutie o tom, že pacientka smie dojčiť je treba prijať s ohľadom na
všetky známe fakty.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nátriumvalproát má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje, pretože má účinky na centrálny nervový systém (ako napríklad
závraty, ospalosť a zmätenosť). Tieto účinky sú pravdepodobnejšie pri
vysokých dávkach a/alebo súčasnom podávaní nátriumvalproátu s liekmi, ktoré
majú vplyv na centrálny nervový systém (ako sú iné antikonvulzíva,
benzodiazepíny a alkohol).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky často závisia na dávke a sú prechodné. Čo sa týka
hepatotoxicity, pankreatitídy a hematologických porúch pozri časť 4.4.
Ohľadne kongenitálnych porúch pozri časť 4.6.

Veľmi časté (?1/10), Časté (?1/100 až <1/10) Menej časté (?1/1000 až
<1/100), Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1000), Veľmi zriedkavé (<1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému
/Časté/
Mierna, úplne reverzibilná myelosupresia, trombocytopénia
/Menej časté/
Hemoragia
/Zriedkavé/
Zníženie fibrinogénu; väčšinou bez klinických príznakov, najmä pri vysokých
dávkach (nátriumvalproát má inhibičný účinok na druhú fázu agregácie
trombocytov).
/Veľmi zriedkavé/
Myelosupresia sa príležitostne vyskytne v ťažkej forme, progredujúcej do
agranulocytózy, anémie a pancytopénie (lymfopénia, trombocytopénia,
leukopénia). Lymfocytóza.
Predĺžená doba krvácania ako následok porušenej agregácie trombocytov
a/alebo trombocytopatie vplyvom deficitu faktoru VIII/Von Willebrandovho
faktoru.

Poruchy imunitného systému
/Zriedkavé/
Systémový lupus erythematosus.

Poruchy metabolizmu a výživy
/Veľmi časté/
Izolovaná hyperamonémia, t.j. bez symptómov poruchy pečeňových funkcií. Nie
je nutné prerušiť liečbu. Čo sa týka neizolovanej hyperamonémie, pozri časť
4.4.
/Zriedkavé/
Fanconiho syndróm (mechanizmus účinku je dosiaľ neznámy), zvýšené hladiny
testosterónu.

Poruchy nervového systému
/Časté/
Tremor rúk, parestézie, bolesť hlavy.
Únava a somnolencia, apatia a ataxia sa vyskytli počas kombinovanej liečby
s inými antiepileptikami.
/Menej časté/
Hyperaktivita, podráždenosť. Zmätenosť, počas terapie nátriumvalproátom sa
vyskytlo niekoľko prípadov stuporu alebo letargie, ktoré niekedy viedli k
prechodnej kóme (encephalopatia). Vyskytli sa ako izolované alebo súviseli
s výskytom záchvatov počas liečby. Príznaky ustúpili po prerušení liečby
alebo znížení dávky. Väčšina týchto prípadov bola hlásená počas
kombinovanej terapie (najmä s fenobarbitalom) alebo po náhlom zvýšení dávky
nátriumvalproátu.
/Zriedkavé/
Nystagmus a vertigo. Bola tiež hlásená hyperamonémia združená s
neurologickými symptómami. V takýchto prípadoch treba zvážiť ďalšie
vyšetrenia.
/Veľmi zriedkavé/
Nočné pomočovanie, halucinácie, sedácia, extrapyramídové poruchy.
Zaznamenala sa reverzibilná demencia súvisiaca s reverzibilnou atrofiou
mozgu. Zaznamenaný bol aj izolovaný prípad reverzibilného parkinsonizmu.

Poruchy ucha a labyrintu
/Zriedkavé/
Strata sluchu (reverzibilná alebo ireverzibilná, príčinná súvislosť nebola
objasnená)
/Veľmi zriedkavé/
Tinnitus

Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Menej časté/
Nauzea, vracanie, nadmerná tvorba slín a gastrointestinálne poruchy,
zvyčajne prechodné a vyskytujúce sa na začiatku terapie.
/Zriedkavé/
Pankreatitída (niekedy so smrteľným priebehom)

Poruchy pečene a žlčových ciest
/Menej časté/
Porušenie funkcie pečene, niekedy sprevádzané hyperamonémiou
a somnolenciou. Predovšetkým u detí môžu byť veľmi ťažké a s možným
smrteľným priebehom. Objavujú sa v priebehu prvých šiestich mesiacov
liečby.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Časté/
Prechodné vypadávanie vlasov, rednutie vlasov.
/Zriedkavé/
Kožná reakcia ako je exantematózna vyrážka; kožná vaskulitída, multiformný
erytém
/Veľmi zriedkavé/
Toxická epidermálna nekrolýza (Lyellov syndróm), Stevens-Johnsonov syndróm.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
/Časté/
Nepravidelné krvácanie
/Zriedkavé/
Amenorea, polycystické ováriá

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
/Časté/
Prírastok hmotnosti (pozri časť 4.4), úbytok hmotnosti, zvýšená chuť
k jedlu alebo nechuť
/Menej časté/
Prípady nezávažného periférneho edému
/Zriedkavé/
Bola zaznamenaná stomatitída a porfýria.

4.9 Predávkovanie

Pri určovaní každého prípadu intoxikácie musíme myslieť na možnosť
viacnásobnej intoxikácie (napr. užitie viacerých liekov napríklad so
samovražedným úmyslom). Oneskorenie medzi užitím a vrcholovou sérovou
hladinou môže byť dlhšie ako 10 hodín, hlavne keď sa užívajú formy s
predĺženým uvoľňovaním.

Príznaky
Pri miernom predávkovaní (sérové koncentrácie až 5 násobne vyššie ako
maximálne terapeutické hladiny), najčastejšie príznaky zahŕňajú ospalosť,
letargiu, nauzeu, vracanie, závraty a tachykardiu. Pri masívnom
predávkovaní môžu príznaky obsahovať kómu, respiračnú depresiu, metabolickú
acidózu, trombocytopéniu a leukopéniu, hypotenziu, záchvaty, hypoglykémiu,
zvýšený intrakraniálny tlak, poruchy elektrolytov, svalovú slabosť, hypo-,
areflexiu a poruchu kardiovaskulárnych funkcií.
Vyskytlo sa úmrtie.

Liečba
Špecifické antidotum nie je známe. Klinické vyšetrenie sa má zamerať na
liečbu zistených príznakov. Je treba opakovane podávať živočíšne uhlie
a podniknúť ďalšie kroky na zníženie absorpcie. Je nutné neustále sledovať
vitálne funkcie a podľa potreby zabezpečiť podporné merania. Pri miernom
predávkovaní budú tieto opatrenia pravdepodobne dostatočné. Pri masívnom
predávkovaní bola niekoľkokrát úspešne použitá hemodialýza. Občas bolo
použité aj intravenózne podanie naloxonu. Podľa potreby môže byť účinná
forsírovaná diuréza. Keďže je absorpcia po predávkovaní zvyčajne pomalá,
prevencia absorpcie podávaním živočíšneho uhlia, alebo vykonaním výplachu
žalúdka môže byť účinná aj keď od užitia uplynula dlhšia doba (6-12 hodín).


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiepileptiká, deriváty mastných kyselín, ATC
kód: N03AG01

Nátriumvalproát je antiepileptikum. Chemicky sa jedná o rozvetvený reťazec
mastných kyselín, ktorý neprejavuje žiadnu štrukturálnu podobnosť s inými
antikonvulzívnymi látkami.

Mechanizmus účinku nátriumvalproátu nie je plne preskúmaný. Preklinické
štúdie naznačili, že nátriumvalproát zvyšuje koncentráciu inhibičného
neurotransmiteru ?-aminomaslovej kyseliny (GABA) v synaptických štrbinách.
Okrem toho má účinky na excitačné neurotransmitery. Nátriumvalproát môže
mať aj priamy vplyv na sodíkové a draslíkové kanály na membráne neurónu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnej aplikácií sa nátriumvalproát konvertuje v žalúdku a tenkom
čreve na kyselinu valproovú, ktorá sa rýchle a skoro úplne absorbuje.
Absolútna biologická dostupnosť je 90% až 100%. Doba, za ktorú sa dosiahne
maximálna koncentrácia v sére závisí na použitej liekovej forme. Po užití
jednej dávky Absenoru, tablety s predĺženým uvoľňovaním sa maximálna
koncentrácia v sére dosiahne v priebehu 8,6 ± 2,0 hodín (stredný ±
smerodajná odchýlka). Jedlo môže zvýšiť rýchlosť, ale nie rozsah absorpcie.

Distribúcia
Väzba nátriumvalproátu na plazmatické bielkoviny (predovšetkým na albumín)
je 90% až 95%. Pomer neviazaného liečiva je vyšší u starších pacientov,
u pacientov s hypoalbuminémiou alebo s renálnou alebo hepatálnou
nedostatočnosťou, a tiež pri vysokých sérových hladinách nátriumvalproátu
(nad 80-85 mg/l). Distribučný objem je závislý na veku a pohybuje sa
spravidla od 0,13 - 0,23 l/kg, u mladistvých 0,13 - 0,19 l/kg. V
cerebrospinálnom likvore predstavujú hladiny nátriumvalproátu približne 10
% odpovedajúcej sérovej hladiny, ale existujú značné interindividuálne
rozdiely.

Metabolizmus a eliminácia
Nátriumvalproát sa pred exkréciou do moču extenzívne metabolizuje v pečeni.
Hlavná cesta metabolizmu je konjugácia s glukuronidovou kyselinou. Zvyšok
sa z veľkej časti transformuje cez ? (beta), ? (omega) a ?-1 (omega-1)
oxidáciu. Autoindukcia nebola zistená, ale iné lieky môžu zvyšovať
metabolizmus indukciou pečeňových mikrozomálnych enzýmov. Plazmatický
klírens je u zdravých dobrovoľníkov približne 6 až 8 ml/kg/h; u pacientov
užívajúcich lieky indukujúce enzýmy je vyšší (približne 15 až 20 ml/kg/h).
Plazmatický polčas je u zdravých dobrovoľníkov najčastejšie 12 až 16 hodín;
u pacientov užívajúcich lieky indukujúce enzýmy je polčas redukovaný na 4
až 9 hodín. Niektoré metabolity (ako napríklad 2-en valproová kyselina)
môžu mať antikonvulzívne účinky, ale ich klinický význam pre ľudí nie je
plne preskúmaný.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nátriumvalproát demonštroval teratogénne účinky, spôsobujúce vrodené
abnormality ako sú renálne a skeletálne defekty u myší, potkanov a
králikov. Štúdie na zvieratách ukázali, že vysoké maximálne sérové
koncentrácie sú spojené s defektmi uzáveru neurálnej rúry. Štúdie
chronickej toxicity u potkanov a psov demonštrovali redukovanú
spermatogenéziu a testikulárnu atrofiu. Účinok nátriumvalproátu na
testikulárny vývoj, produkciu spermy a fertilitu u ľudí je dosiaľ neznámy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
Kopovidón
Hydroxypropylmetycelulóza
Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát

Obal tablety:
Polyvinylalkohol
Oxid titaničitý (E 171)
Mastenec
Sójový lecitín (E 322)
Xanthanová guma

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C.

Tablety sa môžu uchovávať v dávkovači jeden týždeň pri teplote do 25°C.

Sklenenú fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Liekovka z tmavého skla (typ III). Sklenená fľaša uzavretá poistným
uzáverom so závitom. Vo fľaši je okrúhly plochý silikagel obsahujúci
pohlcovač vlhkosti.
Veľkosť balenia: 100 tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orion Corporation
Orionintie 1
FI-02200 Espoo
Fínsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Absenor 300 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním : 21/0086/07-S
Absenor 500 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním : 21/0087/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

26.03.2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

20.09.2011