Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.:
2010/02351-ZME
Príloha č.1. k zmene v registrácii lieku, ev.č. 2011/04495-ZIA
Príloha č.3 k zmene v registrácii lieku, ev.č. 2011/02331-ZIA



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Mollome 37,5 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Mollome 75 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Mollome 150 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Venlafaxín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Mollome a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Mollome
3. Ako užívať Mollome
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Mollome
6. Ďalšie informácie

1. ČO JE MOLLOME A NA ČO SA POUŽÍVA

Mollome je antidepresívum, ktoré patrí do skupiny liekov nazývaných
inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a norepinefrínu (SNRI). Lieky z
tejto skupiny sa používajú na liečbu depresie a iných ochorení ako sú
anxiózne (úzkostné) poruchy. Vie sa, že ľudia s depresiou a/alebo úzkosťou
majú nižšie hladiny serotonínu a noradrenalínu v mozgu. Doteraz nebol úplne
objasnený mechanizmus, akým antidepresíva účinkujú, avšak pravdepodobne
pomáhajú zvýšením hladín serotonínu a noradrenalínu v mozgu.

Mollome sa používa na liečbu depresie u dospelých. Mollome sa tiež používa
na liečbu dospelých pacientov s nasledovnými anxióznymi (úzkostnými)
poruchami: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha
(strach alebo vyhýbanie sa sociálnym situáciám) a panická porucha (záchvaty
paniky). Správna liečba depresie alebo úzkostných porúch je pre Vás
dôležitá a pomôže Vám cítiť sa lepšie. Ak nie sú tieto ochorenia liečené,
Váš stav sa nezmierni, iba sa stane viac závažný a ich liečba bude
náročnejšia.



2. SKÔR AKO UŽIJETE MOLLOME

Neužívajte Mollome
. keď ste alergický (precitlivený) na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Mollome.
. keď užívate súbežne alebo ak ste kedykoľvek počas posledných 14 dní
užívali akékoľvek lieky známe ako ireverzibilné inhibítory
monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú na liečbu depresií alebo
Parkinsonovej choroby. Súbežné užívanie ireverzibilných inhibítorov MAO
spolu s inými liekmi, vrátane Mollome, môže vyvolať vážne alebo dokonca
život ohrozujúce vedľajšie účinky. Rovnako keď ukončíte užívanie
Mollome, musíte počkať najmenej 7 dní a až potom môžete začať užívať
akýkoľvek IMAO (pozri tiež časti „Serotonínový syndróm“ a „Užívanie
iných liekov“).



Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Mollome
. ak užívate iné lieky, ktoré by pri súbežnom užívaní s Mollome mohli
zvýšiť riziko rozvoja serotonínového syndrómu (pozri časť „Užívanie
iných liekov“).
. ak máte ochorenie zraku ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený tlak
vo vnútri očí).
. ak ste mali v minulosti hypertenziu (vysoký tlak krvi).
. ak ste mali v minulosti problémy so srdcom.
. ak ste mali v minulosti záchvaty.
. ak ste mali v minulosti problémy s nízkou hladinou sodíka v krvi
(hyponatrémiu).
. ak sa u Vás ľahko vytvárajú modriny alebo máte tendenciu k častému
krvácaniu (krvácavosť v anamnéze) alebo užívate lieky, ktoré môžu
zvýšiť krvácavosť.
. ak máte zvýšené hladiny cholesterolu.
. ak ste Vy alebo niekto z Vašej rodiny mali mániu alebo bipolárnu
poruchu (pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie).
. ak ste mali v minulosti agresívne správanie.


Mollome môže spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť
v pokoji. Ak spozorujete tieto príznaky, povedzte to svojmu lekárovi.

Pokiaľ sa Vás týkajú ktorékoľvek z vyššie uvedených stavov, povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi skôr, ako začnete užívať Mollome.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti

Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti, môžete niekedy mať
sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť
častejšie od začiatku užívania antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú
účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:

- ste už mali v minulosti sebapoškodzujúce alebo samovražedné
myšlienky.
- ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú
na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako
25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení
antidepresívami.

Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte
svojho lekára alebo priamo nemocnicu.

Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte
depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú
informáciu pre používateľov. Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, keď si
myslia, že sa zhoršila Vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny
vo Vašom správaní.

Sucho v ústach

Sucho v ústach sa vyskytuje u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. Môže
sa zvýšiť riziko zubných kazov. Preto dbajte osobitne na Vašu zubnú
hygienu.

Deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov
Mollome sa za normálnych podmienok nemá používať u detí a dospievajúcich
mladších ako 18 rokov. Taktiež by ste mali vedieť, že u pacientov
mladších ako 18 rokov existuje zvýšené riziko vedľajších účinkov, ako
sú myšlienky na samovraždu, pokusy o samovraždu a nepriateľské
správanie (najmä agresia, vzdorovité správanie a hnev), ak užívajú
niektorý z tejto skupiny liekov. Napriek tomu, Váš lekár môže predpísať
Mollome pacientom mladším ako 18 rokov, pretože sa rozhodne, že je to v
ich najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal Mollome pacientovi
mladšiemu ako 18 rokov a chcete sa o tom porozprávať, navštívte Vášho
lekára. Ak sa u pacienta mladšieho ako 18 rokov užívajúceho Mollome
objavia alebo zhoršia symptómy spomenuté vyššie, musíte o tom
informovať Vášho lekára. Taktiež ešte nebola stanovovaná bezpečnosť
dlhodobých účinkov Mollome na rast, dospievanie, mentálny vývoj a vývoj
správania u tejto skupiny pacientov.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím,
oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Váš lekár rozhodne o tom, či môžete užívať Mollome súbežne s inými liekmi.

Nezačínajte alebo neprestávajte užívať akékoľvek lieky, vrátane tých,
ktorých ste kúpili bez lekárskeho predpisu, prírodné a rastlinné prípravky,
bez porady so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Inhibítory monoaminooxidázy (MAOI): (pozri časť „Skôr ako užijete Mollome“)

Serotonínový syndróm:
Serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav (pozri časť „Možné
vedľajšie účinky“) sa môže rozvinúť pri liečbe venlafaxínom najmä vtedy, ak
sa užíva s inými liekmi. Napríklad niektoré z nasledovných:

. Triptány (používané na liečbu migrény)
. Lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI, tricyklické
antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium
. Lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používaný na liečbu infekcií)
. Lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používaný na liečbu
depresie)
. Lieky obsahujúce sibutramín (používaný na zníženie telesnej hmotnosti)
. Lieky obsahujúce tramadol (na tlmenie bolesti)
. Prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež /Hypericum/
/perforatum/), prírodný alebo rastlinný prostriedok používaný na liečbu
miernej depresie)
. Prípravky obsahujúci tryptofán (používané na liečbu problémov so
spánkom alebo depresie)

Príznaky a symptómy serotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu
nasledovných symptómov: nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, rýchly
srdcový pulz, zvýšená telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku,
hyperaktívne reflexy, hnačka, kóma, pocit na vracanie, vracanie. Ak si
myslíte, že sa u Vás prejavuje serotonínový syndróm, okamžite vyhľadajte
lekársku pomoc.

Nasledovné lieky môžu tiež interagovať s Mollome a musia sa podávať
s opatrnosťou. Je zvlášť dôležité upovedomiť lekára alebo lekárnika, ak
práve užívate lieky obsahujúce:
. Ketokonazol (liek na liečbu hubových ochorení)
. Haloperidol alebo risperidon (lieky na liečbu psychiatrických
ochorení)
. Metoprolol (beta-blokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcových
problémov)


Užívanie Mollome s jedlom a nápojmi
Mollome užívajte s jedlom (pozri časť 3 „ AKO UŽÍVAŤ MOLLOME”)

Počas liečby s Mollome sa vyvarujte konzumácie alkoholických nápojov.

Tehotenstvo a dojčenie
Povedzte svojmu lekárovi, ak otehotniete alebo sa pokúšate otehotnieť.
V takom prípade máte užívať Mollome iba po porade s lekárom, ktorý
posúdi potenciálny prínos liečby a rizika pre nenarodené dieťa.

Uistite sa, že Vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vie, že užívate
Mollome. Pri užívaní v tehotenstve podobné lieky (SSRI) môžu zvyšovať
riziko vážneho ochorenia u detí, nazývaného perzistentná pulmonárna
hypertenzia novorodenca (PPHN), čo sa prejavuje rýchlejším dýchaním dieťaťa
a modrastým sfarbením. Tieto príznaky sa obvykle prejavia počas prvých
24 hodín po pôrode. Ak sa to stane Vášmu dieťaťu, kontaktujte ihneď pôrodnú
asistentku a/alebo lekára.

Ak užívate tento liek počas tehotenstva, ďalším príznakom, ktoré môže mať
Vaše dieťa pri narodení, je okrem problémov s dýchaním aj nedostatočná
výživa. Ak má Vaše dieťa pri narodení tieto príznaky a Vy ste znepokojená,
spojte sa so svojím lekárom a/alebo pôrodnou asistentkou, ktorí Vám budú
vedieť poradiť.

Mollome prechádza do materského mlieka. Existuje riziko vplyvu na dojča.
Preto toto prediskutujte so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či prerušíte
dojčenie, alebo prerušíte liečbu s Mollome.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neveďte vozidlá ani nepoužívajte nástroje alebo stroje, pokiaľ neviete, ako
na Vás Mollome pôsobí.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Mollome

Kapsuly Mollome obsahujú sacharózu. Ak Vám niekedy lekár povedal, že
netolerujete niektoré druhy cukrov, poraďte sa s Vaším lekárom ešte
pred tým, ako začnete liek užívať.

Mollome 37,5 mg kapsuly obsahujú ponso 4R (E124), Mollome 75 mg kapsuly
obsahujú oranžovú žlť
FCF (E110), Mollome 150 mg kapsuly obsahujú oranžovú žlť FCF (E110) a
patentovú modrú V (E131) ako farbivá tiež v obale kapsuly, ktoré môžu
vyvolať alergickú reakciu.


3. AKO UŽÍVAŤ MOLLOME

Vždy užívajte Mollome presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Obvyklá odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie, generalizovanej
úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe
depresie Vám lekár môže dávku postupne zvyšovať podľa potreby do maximálnej
dávky 375 mg denne. Ak sa liečite na panickú poruchu, budete dostávať na
začiatku nižšiu dennú dávku (37,5 mg) a táto sa potom bude postupne
zvyšovať. Maximálna dávka na liečbu generalizovanej úzkosti, sociálnej
úzkosti a panickej poruchy je 225 mg denne.

Užívajte Mollome približne v rovnakom čase každý deň, buď ráno, alebo
večer.
Kapsuly sa majú prehltnúť celé s tekutinou. Kapsuly sa nemajú deliť, drviť,
hrýzť ani rozpúšťať vo vode.

Mollome sa má užívať s jedlom.

Ak máte ťažkosti s pečeňou alebo obličkami, oznámte to svojmu lekárovi,
vzhľadom na to, že v tomto prípade sa dávkovanie Mollome môže líšiť.

Neprestávajte užívať Mollome bez toho, aby ste to oznámili Vášmu lekárovi
(pozri časť „Ak prestanete užívať Mollome.“)

Ak užijete viac Mollome, ako máte
Zavolajte okamžite Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užijete väčšie
množstvo Mollome, ako Vám bolo predpísané Vašim lekárom.

Symptómy možného predávkovania sú: rýchly tep, zmeny v čulosti (od
ospalosti až po kómu), zahmlené videnie, záchvaty a vracanie.

Ak zabudnete užiť Mollome
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Avšak, ak je už
čas ďalšej dávky, neužite vynechanú dávku a zoberte si iba jednu dávku
ako obyčajne. Neužívajte za deň vyššie dávky Mollome, ako Vám bolo
predpísané.

Ak prestanete užívať Mollome
Neprestávajte užívať Váš liek alebo neznižujte dávku bez poradenia sa
s Vašim lekárom, a to ani keď sa budete cítiť lepšie. Ak sa Váš lekár
rozhodne, že už viac nepotrebujete liečbu s Mollome, môže Vás požiadať
o postupné znižovanie dávky pred úplným vysadením liečby. Sú známe
nežiaduce účinky, ak pacienti náhle vysadia Mollome, alebo si znížia
dávky veľmi rýchlo. Niektorí pacienti môžu mať príznaky ako únava,
malátnosť, povznesenosť, bolesti hlavy, nespavosť, nočné mory, suché
ústa, strata chuti do jedla, pocit na vracanie, hnačka, nervozita,
agitácia, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravenčenie alebo zriedka pocit
elektrického šoku, slabosť, potenie, kŕče alebo symptómy podobné
chrípke.

Váš lekár Vám poradí, ako by ste postupne mali znižovať dávky Mollome. Ak
sa u Vás vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov, alebo iné
príznaky, informujte o tom Vášho lekára.

Ak máte ďalšie otázky ako používať tento produkt, informujte sa u svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Mollome môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Alergické reakcie
Ak nastane niektorý z nasledujúcich prípadov, neužívajte viac Mollome.
Ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo navštívte pohotovostnú
ambulanciou v najbližšej nemocnici.
. Pocit tlaku v hrudníku, dýchavičnosť, problémy s prehĺtaním alebo
dýchaním
. Opuchnutie tváre, krku, rúk alebo nôh
. Pocit nervozity alebo úzkosti, závrat, pocit pulzovania, náhle
začervenanie pokožky a/alebo pocit tepla
. Bolestivé vyrážky, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené miesta červenej
alebo bledej pokožky, ktorá často svrbí)

Vážne vedľajšie účinky
Ak si všimnete niektorý z nasledujúcich príznakov, je možné, že budete
potrebovať neodkladné lekárske vyšetrenie:
. Srdcové ťažkosti ako zrýchený alebo nepravidelný srdcový pulz, zvýšený
krvný tlak
. Problémy s očami ako neostré videnie a rozšírené zreničky
. Nervové problémy ako závraty, mravenčenie, poruchy hybnosti, kŕče
. Psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória
. Príznaky z prerušenia liečby (pozri časť „Ako užívať Mollome“ a časť
„Ak prestanete užívať Mollome“).

Kompletný zoznam vedľajších účinkov
Frekvencia (pravdepodobnosť výskytu) vedľajších účinkov je klasifikovaná
nasledovne:

Veľmi časté Postihujú viac ako 1 užívateľa z 10
Časté Postihujú 1 až 10 užívateľov z 100
Menej časté Postihujú 1 až 10 užívateľov z 1000
Zriedkavé Postihujú 1 až 10 užívateľov z 10 000
Neznáme Frekvenciu nie je možné stanoviť z dostupných údajov

. Poruchy krvi
/Menej časté:/ modriny, dechtovo čierna stolica alebo krv v stolici, čo
môže byť príznakom vnútorného krvácania.
/Neznáme:/ znížený počet krvných doštičiek vo Vašej krvi vedúci
k zvýšenému riziku tvorby modrín alebo krvácania; ochorenia krvi,
ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie.

. Poruchy metabolizmu a výživy
/Časté:/ pokles hmotnosti; zvýšený cholesterol
/Menej časté:/ prírastok hmotnosti
/Neznáme:/ mierne zmeny hodnôt pečeňových enzýmov v krvi; znížená
hladina sodíka v krvi; svrbenie, žlto sfarbená koža alebo oči, tmavý
moč alebo príznaky podobné chrípke, čo sú symptómy zápalu pečene
(hepatitídy); zmätenosť, nadmerný príjem tekutín (známy ako SIADH);
abnormálna tvorba materského mlieka


. Poruchy nervového systému
/Veľmi časté:/ sucho v ústach; bolesť hlavy
/Časté:/ abnormálne sny; znížené libido; závraty; zvýšené napätie
svalov; nespavosť; nervozita; pocity na koži ako „mravenčenie“,
malátnosť, trasenie; zmätenosť; pocit odlúčenia (oddelenia) od seba a
od skutočnosti
/Menej časté:/ nedostatok citov a emócií; halucinácie; mimovoľné pohyby
svalov; agitácia; porušená koordinácia a rovnováha
/Zriedkavé:/ pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť
v pokoji; záchvaty alebo kŕče; pocit nadmerného vzrušenia a eufórie
/Neznáme:/ vysoká telesná teplota a stuhnutosť svalov, zmätenosť alebo
agitácia, potenie, alebo ak pociťujete trhavé pohyby svalov mimo Vašu
kontrolu, čo môžu byť príznaky závažného ochorenia známeho ako malígny
neuroleptický syndróm; euforické pocity, ospalosť, trvalé rýchle
pohyby očných viečok, nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie
alebo stuhnutosť svalov, čo sú príznaky serotonergného syndrómu;
dezorientácia a zmätok často sprevádzaná halucináciami (delírium);
stuhnutosť, kŕče a neovládateľné pohyby svalov; myšlienky na
sebapoškodenie a samovraždu


. Poruchy zraku a sluchu
/Časté:/ rozmazané videnie
/Menej časté./ zmeny vnímania chutí; tinitus (zvonenie v ušiach)
/Neznáme:/ prudká bolesť v očiach a zhoršené alebo rozmazané videnie

. Poruchy srdca a srdcovej činnosti
/Časté:/ zvýšenie krvného tlaku; návaly krvi; búšenie srdca
/Menej časté:/ pocit závratu (najmä pri rýchlom vstávaní), mdloby,
rýchly srdcový tep
/Neznáme:/ pokles krvného tlaku; abnormálny, rýchly alebo nepravidelný
srdcový tep, ktorý môže viesť k mdlobám


. Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
/Časté:/ zívanie
/Neznáme:/ kašeľ, sipot, krátky dych a vysoká teplota, čo sú príznaky
zápalu pľúc so zvýšeným počtom bielych krviniek (pľúcna eozinofília)


. Tráviace ťažkosti
V/eľmi časté:/ pocit na vracanie
/Časté:/ znížená chuť do jedla; zápcha; vracanie
/Menej časté:/ škrípanie zubami počas spánku; hnačka
/Neznáme:/ prudká bolesť brucha alebo chrbta (čo môže znamenať závažné
problémy s črevami, pečeňou alebo slinivkou brušnou)

. Kožné problémy
/Veľmi časté:/ potenie (vrátane nočného potenia)
/Menej časté:/ kožná vyrážka; abnormálna strata vlasov
/Neznáme:/ kožná vyrážka, ktorá sa môže rozvinúť do závažných pľuzgier a
odlupovania pokožky; svrbenie; mierna vyrážka


. Svalové poruchy
/Neznáme:/ nevysvetliteľná bolesť svalov, krehkosť alebo slabosť
(rabdomyolýza)

. Poruchy močového systému
/Časté:/ problémy pri močení; častejšie močenie
/Menej časté:/ neschopnosť močiť


. Reprodukčné a sexuálne poruchy
/Časté:/ abnormálna ejakulácia/orgazmus (u mužov); nedostatok orgazmu;
erektilná dysfunkcia (impotencia); nepravidelnosti menštruácie ako je
zvýšené krvácanie alebo nepravidelné zvýšené krvácanie
/Menej časté:/ abnormálny orgazmus (u žien)


. Celkové
/Časté:/ slabosť (asténia); triaška
/Menej časté:/ citlivosť na slnečné žiarenie
/Neznáme:/ opuch tváre alebo jazyka, krátky dych alebo dýchacie
problémy, často sprevádzané kožnou vyrážkou (čo môže byť príznakom
závažných alergických reakcií)

Mollome niekedy spôsobuje vedľajšie účinky, ktorých si nemusíte byť vedomí,
ako je zvýšenie krvného tlaku alebo abnormálny srdcový tep; malé zmeny
hodnôt pečeňových enzýmov v krvi, sodíka alebo cholesterolu. Mollome môže
zriedkavo spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek, čo zvyšuje riziko
vzniku modrín a krvácania. Z týchto dôvodov Vám lekár možno bude chcieť
robiť občas vyšetrenie krvi, najmä ak je Vaša liečba dlhodobá.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ MOLLOME

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Mollome po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a
blistri alebo fľaši po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný
deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Mollome obsahuje

Liečivo je venlafaxín. Každá kapsula obsahuje 37,5 mg, 75 mg alebo 150 mg
venlafaxínu.

Ďalšie zložky sú mikrogranuly sacharózy, ktoré obsahujú sacharózu (37,5 mg
kapsula: 46, 35 mg,
75 mg kapsula: 92,69 mg, 150 mg kapsula: 185,38 mg), hydroxypropylcelulóza,
hypromelóza, mastenec, etylcelulóza, dibutylsebakát, kyselina olejová,
koloidný oxid kremičitý v obsahu kapsuly a želatína, nátrium laurylsulfát,
chinolínová žltá (E104) a oxid titaničitý (E171) v obale kapsuly.
Okrem toho, Mollome 37,5 mg kapsula obsahuje ponso 4R (E124), Mollome 75 mg
kapsula obsahuje
oranžovú žlť FCF (E110) a Mollome 150 mg kapsula obsahuje oranžovú žlť FCF
(E110) a patentovú
modrú V (E131) ako farbivá v obale kapsuly.

Ako vyzerá Mollome a obsah balenia

Mollome 37,5 mg kapsula obsahuje biele až šedobiele granuly v kapsulách s
oranžovou hornou
polovicou a s priesvitnou spodnou polovicou.


Mollome 75 mg kapsula obsahuje biele až šedobiele granuly v kapsulách so
žltou hornou
polovicou a s priesvitnou spodnou polovicou.

Mollome 150 mg kapsula obsahuje biele až šedobiele granuly v kapsulách s
okrovo sfarbenou hornou
polovicou a s priesvitnou spodnou polovicou.

20, 28, 30, 50, 98 a 100 kapsúl balených v blistroch (PVC/alumínium) alebo
50 a 100 kapsúl vo fľaši
HDPE so skrutkovacím uzáverom HDPE a s vrecúškom so silikónovým gélom
(vysúšacím
prostriedkom).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Gedeon Richter Plc.
H-1103 Budapešť
Gyömrői út 19-21
Maďarsko

Výrobca:
Gedeon Richter Plc., Maďarsko
S.C. Gedeon Richter Romania S.A., Rumunsko
Generis Farmaceutica S.A., Portugalsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod
nasledovnými názvami:

Česká republika: Mollome 37.5/75/150 mg tvrdé tobolky s prodloužen?m
uvolňovanim
Maďarsko:Jarvis 37.5/75/150 mg retard kemény kapszula
Holandsko: Jarvis 37.5/75/150 mg capsules met verlengde afgifte, hard
Poľsko: Jarvis 37.5/75/150 mg kapsułki twarde o predłułožnym owalnianiu
Slovensko: Mollome 37.5/75/150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 01/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.:
2010/02351-ZME
Príloha č.2. k zmene v registrácii lieku, ev.č. 2011/02331-ZIA

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Mollome 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Mollome 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Mollome 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

/Mollome 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 37,5 mg
venlafaxínu.
Pomocné látky: každá kapsula obsahuje 46,35 mg sacharózy a 0,0267 mg
ponceau 4R (E124).

/Mollome 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním/
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 75 mg
venlafaxínu.
Pomocné látky: každá kapsula obsahuje 92,69 mg sacharózy a 0,0006 mg
oranžoavej žltej FCF (E110).

/Mollome 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 150 mg
venlafaxínu.
Pomocné látky: každá kapsula obsahuje 185.38 mg sacharózy a 0,0008 mg
oranžovej žltej FCF (E110).


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.

/Mollome 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/
Biele až šedobiele granuly v kapsulách s oranžovou hornou polovicou a s
priesvitnou spodnou polovicou.

/Mollome 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/
Biele až šedobiele granuly v kapsulách so žltou hornou polovicou a s
priesvitnou spodnou polovicou.

/Mollome 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/
Biele až šedobiele granuly v kapsulách s okrovo sfarbenou hornou polovicou
a s priesvitnou spodnou polovicou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Liečba epizód veľkej depresie.
. Na prevenciu znovuobjavenia sa epizód veľkej depresie.
. Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.
. Liečba sociálnej anxióznej poruchy.
. Liečba panickej poruchy s alebo bez agorafóbie.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Epizódy veľkej depresie

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát
denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže dávka
zvýšiť až na maximálne 375 mg denne. Zvýšenie dávky sa môže robiť v 2-
a viac-týždňových intervaloch. Ak je to klinicky opodstatnené vzhľadom na
príznaky závažnosti, dávky sa môžu zvyšovať častejšie, avšak nie za menej
ako 4 dni.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou, dávka sa má zvyšovať
až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má sa udržiavať najnižšia
účinná dávka.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a
viac. Liečba sa má pravidelne, na individuálnej báze, prehodnocovať.
Dlhodobejšia liečba je tiež vhodná na prevenciu návratu epizód veľkej
depresie. Vo väčšine prípadov sa na prevenciu opätovného výskytu epizódy
veľkej depresie odporúča rovnaká dávka ako je dávka účinná pri aktuálnej
epizóde.

Antidepresívne lieky sa po ústupe choroby majú ďalej podávať počas najmenej
6 mesiacov.

Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát
denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodnú dávku 75 mg denne, sa môže
dávka zvýšiť až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky sa môže robiť v 2-
a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou, by sa mala dávka
zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Mala by sa udržiavať
najnižšia účinná dávka.
Pacienti by mali byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko
mesiacov alebo viac. Liečba sa má na individuálnej báze pravidelne
prehodnocovať.

Sociálna anxiózna porucha

Odporúča sa úvodná dávka 75 mg venlafaxínu s predĺženým účinkom jedenkrát
denne. Nie je žiaden dôkaz, že vyššie dávky lieku poskytujú lepší účinok.
Avšak, u pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže
zvážiť zvýšenie maximálnej dávky na 225 mg denne. Zvýšenie dávky sa má
uskutočniť v 2- a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nárastu nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa mala
dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má sa udržovať
najnižšia účinná dávka.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov
alebo dlhšie. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Panická porucha

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 37,5 mg jedenkrát
denne počas 7 dní. Dávka môže byť zvýšená na 75 mg/deň. Pacientom, ktorí
neodpovedajú na liečbu môže byť zvýšená dávka na maximálne 225 mg denne.
Zvýšenie dávky má prebiehať v 2- a viac-týždňových intervaloch.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov v závislosti na dávke, by sa má dávka
zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Má sa udržiavať
najnižšia účinná dávka.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov a
viac. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Použitie u starších pacientov

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa
nepovažujú za nevyhnutné. Avšak, pri liečbe starších pacientov je potrebná
opatrnosť (napr. kvôli možnému poškodeniu obličiek, potenciálu pre zmeny v
neurotransmiterovej senzitivite a afinite, ktorá sa objavuje so starnutím).
Vždy má byť použitá najnižšia účinná dávka a pacienti majú byť pozorne
sledovaní, ak je potrebné zvýšenie dávky.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Neodporúča sa používať venlafaxín u detí a dospievajúcich.

Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej
depresie nepreukázali účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u
týchto pacientov (pozri časť 4.4 a 4.8).

Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu na iné indikácie pre deti a
dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

Použitie u pacientov s poškodenou funkciou pečene

Celková denná dávka venlafaxínu má byť znížená na 50 % u pacientov s
miernym až stredne závažným poškodením pečene. Dávka má byť stanovená na
individuálnej báze, kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto
pacientov.

Existujú limitované údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie
pečene. Odporúča sa opatrnosť a zváženie zníženia dávky o viac ako 50 %.
Potenciálny benefit má byť porovnaný s rizikom v liečbe pacientov so silne
poškodenou funkciou pečene.

Použitie u pacientov s poškodením obličiek

U pacientov s glomerulárnou filtráciou 30-70 ml/min nie je zmena dávkovania
nevyhnutná, ale u týchto pacientov je odporučená opatrnosť. U pacientov,
ktorí vyžadujú hemodialýzu a u pacientov s vážnym poškodením obličiek
(miera glomerulárnej filtrácie <30 ml/min), sa má dávka znížiť o 50 %.
Kvôli individuálnej variabilite v klírense u týchto pacientov môže byť
potrebná individuálna úprava dávky.

Abstinenčný syndróm po prerušení liečby venlafaxínom

Má sa vyhnúť náhlemu prerušeniu užívania. Ak sa ukončuje liečba
venlafaxínom, dávka má byť postupne redukovaná počas obdobia najmenej
jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko abstinenčného syndrómu
(pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa objavia neznesiteľné symptómy po znížení
dávky alebo po prerušení liečby, potom sa má zvážiť pokračovanie v
predošlej predpísanej dávke. Následne lekár môže pokračovať v znižovaní
dávky, ale dávka má byť redukovaná postupne.

Na vnútorné použitie.

Odporúča sa, aby sa kapsula venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užila
spolu s jedlom, každý deň približne v rovnaký čas. Kapsuly musia byť celé
prehltnuté s tekutinou, tablety sa nemajú deliť, drviť, rozhrýzť ani
rozpúšťať.

Pacienti liečení tabletami venlafaxínu s okamžitým účinkom môžu prejsť na
kapsuly venlafaxínu s predĺženým účinkom s najbližšou ekvivalentnou dennou
dávkou. Napríklad 37,5 mg tablety venlafaxínu s okamžitým účinkom podávané
dvakrát denne môžu byť nahradené 75 mg kapsulami venlafaxínu s predĺženým
účinkom s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť potrebné individuálne úpravy
dávok.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Súčasná liečba ireverzibilnými inhibítormi monaminooxidázy (MAOI) je
kontraindikovaná rizikom serotonínového syndrómu so symptómami ako chvenie,
tremor a hypertermia. Venlafaxín sa nemá užívať najmenej 14 dní po ukončení
liečby ireverzibilnými MAOI.

Liečba venlafaxínom musí byť na najmenej 7 dní prerušená, kým sa začne
liečba ireverzibilnými MAOI (pozri časť 4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných
myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou).
Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie
nemusí ukázať počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby,
pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo
všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže
zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na ktorých liečbu bol venfalaxín predpísaný, môžu
byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho,
tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké
opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa
majú dodržiavať aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi
samovražedných myšlienok pred začatím liečby majú väčšie riziko
samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť
starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom kontrolovaných
klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s
psychiatrickými poruchami preukázala zvýšené riziko samovražedného
správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako
25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné
hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.
Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovať
výskyt klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok
a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa
tieto príznaky objavia.

Používanie u detí a dospievajúcich do 18 rokov

Venlafaxín sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich do 18 rokov.
Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky)
a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a hnev) boli
v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi
liečenými antidepresívami, než u tých, ktorí boli liečení placebom. Ak sa
na základe objektívnej potreby o liečbe predsa len rozhodne, pacient musí
byť starostlivo sledovaný kvôli možnému výskytu samovražedných symptómov.
Taktiež chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich
týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Serotonínový syndróm

Ako aj u ostatných serotoninergných látok, serotonínový syndróm je
potenciálne život-ohrozujúci stav, a môže sa vyskytnúť pri liečbe
venlafaxínom, obzvlášť pri súčasnej liečbe s inými látkami, ako MAO
inhibítory, ktoré ovplyvňujú serotoninergný neurotransmiterový systém
(pozri časť 4.3 a časť 4.5).

Príznaky serotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (agitácia,
halucinácie, kóma) autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný
tlak, hypertermia), neuromuskulárne zmeny (napr. hyperreflexia,
nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. napínanie na
vracanie, vracanie, hnačka).

Glaukóm s ostrým uhlom

V súvislosti s venlaflaxínom sa môže objaviť myadráza. Pacientom so
zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom glaukómu s ostrým
uhlom (glaukómu s uzavretým uhlom) by mali byť starostlivo sledovaní.

Krvný tlak

Pri užívaní venlafaxínu sa môže často, v závislosti od dávky, prejaviť
zvýšenie krvného tlaku. V niektorých prípadoch sa pri postmarketingovom
sledovaní pozorovalo závažné zvýšenie krvného tlaku vyžadujúce okamžitú
liečbu. U všetkých pacientov preto treba sledovať, či sa u nich nevyskytne
hypertenzia a už existujúcu hypertenziu treba regulovať ešte pred začiatkom
liečby. Krvný tlak treba pravidelne sledovať po začatí liečby a pri zvýšení
dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie
mohol zhoršiť zvýšená krvný tlak, napríklad u pacientov s poruchou srdcovej
funkcie.

Srdcová frekvencia

Môže sa vyskytnúť zvýšená srdcová frekvencia, najmä pri podávaní vyšších
dávok. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie
mohla zhoršiť zvýšená srdcová frekvencia.

Ochorenia srdca a riziko arytmie

Podávanie venlafaxínu sa nehodnotilo u pacientov, ktorí v nedávnej dobe
prekonali infarkt myokardu alebo majú nestabilné srdcové ochorenie. Preto
sa u týchto pacientov má liek používať s opatrnosťou.

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali fatálne prípady srdcovej
arytmie v súvislosti s užívaním venlafaxínu, zvlášť pri predávkovaní. Pred
podaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom srdcovej arytmie je
potrebné zvážiť pomer rizika a benefitu.

Kŕče

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Podobne, ako pri iných
antidepresívach, sa má venlafaxín u pacientov s anamnézou kŕčov zavádzať
opatrne a pod starostlivým lekárskym dohľadom. Liečba sa musí prerušiť
u každého pacienta, u ktorého sa vyskytne záchvat.

Hyponatrémia

Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť prípady hyponatrémie a/alebo
syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto
príznaky boli najčastejšie zaznamenané u pacientov s depléciou objemu alebo
u dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto prípadov možno
predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich diuretiká
a u pacientov s depléciou objemu rôzneho pôvodu.

Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie serotonínu, môžu spôsobiť zníženie
funkcie krvných doštičiek. U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť
zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc, vrátane gastrointestinálnej
hemorágie. Tak ako v prípade iných látok, ktoré inhibujú spätné
vychytávanie serotonínu, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s
predispozíciou na krvácanie, vrátane pacientov užívajúcich antikoagulanciá
a inhibítory krvných doštičiek.

Sérový cholesterol

Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu sa zaznamenalo u 5,3%
pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0% pacientov, ktorým sa podávalo
placebo počas najmenej 3 mesiacov v placebom kontrolovanej klinickej
štúdii. Pri dlhodobej liečbe treba zvážiť kontrolovanie sérových hladín
cholesterolu.

Súbežné podávanie s liekmi znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na redukciu
telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, neboli stanovené. Súbežné podávanie
venlafaxínu a liekov na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča.
Venlafaxín nie je indikovaný na redukciu telesnej hmotnosti samostatne
alebo v kombinácii s inými liekmi.

Mánia/hypománia

Mánia/hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov trpiacich
poruchami nálad, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Podobne,
ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom
s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.

Agresia

U malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane
venlafaxínu, sa môže vyskytnúť agresia. Tento výskyt sa zaznamenal na
začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri skončení liečby.

Podobne, ako u iných antidepresívach, venlafaxín sa má používať
s opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.

Ukončenie liečby

Abstinenčné príznaky, ak sa liečba ukončí, sú časté, najmä ak je ukončenie
liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa zaznamenali
nežiaduce udalosti pri vysadení lieku (počas znižovania dávky alebo po
vysadení) približne u 31% pacientov liečených venlafaxínom a u 17%
pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov,
vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a od rýchlosti znižovania
dávky. Medzi najčastejšie hlásené reakcie patria závraty, zmyslové poruchy
(vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych
snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška a bolesť
hlavy; vo všeobecnosti sú tieto symptómy mierne až stredne závažné; no
u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa
vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale vyskytli sa
aj veľmi zriedkavé hlásenia o týchto príznakoch u pacientov, ktorí
neúmyselne vynechali dávku. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti prechodné a
zvyčajne spontánne vymiznú do dvoch týždňov, hoci u niektorých pacientov
môžu pretrvávať aj dlhšie (2-3 miesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča,
aby sa pri ukončovaní liečby dávky venlafaxínu znižovali postupne
v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to v závislosti od potrieb
pacienta (pozri časť 4.2).

Akatízia /psychmotorický nepokoj

Užívanie venlafaxínu je spojené so vznikom akatízie, ktorá je
charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a
potrebou hýbať sa, často spojenej s neschopnosťou pokojne sedieť alebo
stáť. Tieto príznaky sa najčastejšie vyskytujú počas niekoľkých prvých
týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže
byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Sucho v ústach

Sucho v ústach sa zaznamenalo u 10% pacientov liečených venlafaxínom. To
môže zvýšiť riziko zubného kazu, pacientov treba poučiť o dôležitosti
dentálnej hygieny.

Pomocné látky

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-
galaktózovou malabsorpcie alebo sacharázo-izomaltázovou nedostatočnosťou
nesmú užívať tento liek.

Mollome 37,5 mg kapsula obsahuje ponso 4R (E124), Mollome 75 mg kapsula
obsahuje oranžovú žlť FCF (E110), Mollome 150 mg kapsula obsahuje oranžovú
žlť FCF (E110) a patentovú modrú V (E131) ako farbivá tiež v obale kapsuly,
ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy (MAOI)

/Ireverzibilné neselektívne IMAO/

Venlafaxín sa nemá podávať súčasne s ireverzibilne neselektívnym IMAO.
Venlafaxín sa nesmie podať skôr ako 14 dní po ukončení liečby
ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO. Venlafaxín sa musí vysadiť
najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym
inhibítorom MAO (pozri časti 4.3 a 4.4).

/Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)/

Vzhľadom k existujúcemu riziku vzniku serotonínového syndrómu sa kombinácia
venlafaxínu s reverzibilným a selektívnym inhibítorom MAO, napr.
moklobemidom, neodporúča. Pred začiatkom liečby venlafaxínom sa môže
vysadiť reverzibilný selektívny inhibítor MAO v odstupe kratšom ako 14 dní.
Odporúča sa, aby sa liečba venlafaxínom ukončila najmenej 7 dní pred
začiatkom liečby reverzibilným inhibítorom MAO (pozri časť 4.4).

/Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid)/

Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny inhibítor MAO
a nemá sa podávať pacientom liečených venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov, u ktorých sa nedávno
vysadil inhibítor MAO a začala sa liečba venlafaxínom alebo ktorí skončili
liečbu venlafaxínom pred začatím liečby inhibítorom MAO. Tieto reakcie
zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly, závraty a
hypertemiu so znakmi podobnými malígnemu neuroleptickému syndrómu, záchvaty
a smrť.

/Serotonínový syndróm/

Podobne, ako pri iných sérotonínergných látkach, pri užívaní venlafaxínu
môže vzniknúť serotonínový syndróm, najmä pri jeho súbežnom užívaní s inými
látkami, ktoré pôsobia na systém serotonergného neurotransmiteru (vrátane
triptánov, inhibítorov SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu alebo
ľubovníka bodkovaného [/Hypericum perforatum/]) s liekmi, ktoré ovplyvňujú
metabolizmus serotonínu (vrátane inhibítorov MAO), alebo s prekurzormi
serotonínu (napr. doplnky obsahujúce tryptofán).

Ak je z klinického hľadiska odôvodnené súbežne podávať venlafaxín s SSRI,
SNRI alebo agonistom serotonínového receptora (triptánom), odporúča sa
starostlivo sledovať pacienta, zvlášť počas iniciálnej fázy liečby a počas
zvyšovania dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu
(napríklad s doplnkami obsahujúcimi tryptofán) sa neodporúča (pozri časť
4.4).

/Lieky pôsobiace na CNS/

Riziko podávania venlafaxínu v kombinácii s inými liekmi pôsobiacimi na CNS
nebolo systematicky hodnotené. Z týchto dôvodov sa pri súbežnom podávaní
venlafaxínu s liekmi pôsobiacimi na CNS vyžaduje opatrnosť.

/Etanol/
Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických
schopností spôsobených etanolom. Napriek tomu, podobne ako pri iných
liekoch pôsobiacich na CNS, pacientov treba upozorniť, aby sa počas liečby
vyvarovali konzumácii alkoholu.

Účinok iných liekov na venlafaxín

/Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)/

Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP2D6 extenzívnych (EM) a
slabých (PM)metabolyzérov viedla/ vyústila do vyššej AUC venlafaxínu (70% a
21% u CYP2D6 PM A EM jedincov) a O-demetyl venlafaxínu (33% a 23% u CYP2D6
PM a EM jedincov) po podaní ketokonazolu. Súbežné užívanie inhibítorov
CYP3A4 (napr. atazanavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol,
vorikonazol, posakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sachinavir,
telitromycín) a venlafaxínu môže viesť ku zvýšeniu hladín venlafaxínu a O-
demetylvenlafaxínu. Preto je potrebná opatrnosť, ak sa pacient lieči
súbežne inhibítorom CYP3A4 a venlafaxínom.

Účinok venlafaxínu na iné lieky

/Lítium/
Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a lítia sa môže vyskytnúť serotonínový
syndróm.(Pozri Serotonínový syndróm)

/Diazepam/
Venlafaxín nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku a farmakodynamiku diazepamu
a jeho aktívneho metabolitu, demetyldiazepamu. Nezdá sa, že diazepam
ovplyvňuje farmakokinetiku buď venlafaxínu, alebo O-demetylvenlafaxínu. Nie
je známe, či existuje farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia
s inými liekmi zo skupiny benzodiazepínov.

/Imipramín/
Venlafaxín neovplyvňuje farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Pri
podávaní venlafaxínu v dávke 75 mg až 150 mg denne sa zistilo 2,5 až 4,5-
násobné zvýšenie AUC pre 2-OH-desipramín v závislosti od dávky. Imipramín
neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu a O-demetylvenlafaxínu. Klinický
význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a
imipramínu sa odporúča opatrnosť.

/Haloperidol/
Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala pokles celkového
perorálneho klírensu o 42%, zvýšenie AUC o 70%, zvýšenie Cmax o 88%, zatiaľ
čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do úvahy
u pacientov liečených súbežne venlafaxínom a haloperidolom. Klinický význam
tejto interakcie nie je známy.

/Risperidon/
Venlafaxín zvýšil hodnotu AUC risperidonu o 50%, ale nezmenil významne
farmakokinetický profil celkovej aktívne pôsobiacej substancie (risperidon
plus 9-hydroxyrisperidon). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

/Metoprolol/
Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo
farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok
zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30-40% bez
zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu, (-
hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných
pacientov nie je známy. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil
venlafaxínu ani jeho aktívneho metabolitu, O-demetylvenlafaxínu. Opatrnosť
je potrebná pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.

/Indinavir/
Pri farmakokinetickej štúdii s indinavirom sa zistilo zníženie AUC o 28% a
zníženie Cmax o 36% pre indinavir. Indinavir nemal žiadny vplyv na
farmakokinetiku venlafaxínu a O-demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto
interakcie nie je známy.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje u užívaní venlafaxínu u gravidných
žien.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Potenciálne riziko u ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať gravidným
ženám, len ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že užívanie SSRI v tehotenstve, najmä v
neskorom tehotenstve, môže zvýšiť riziko vzniku perzistentnej pulmonárnej
hypertenzie u novorodencov (PPHN). Aj keď žiadne štúdie neskúmali súvislosť
medzi PPHN a liečbou SNRI, nie je možné vylúčiť potencionálne riziko s
venlafaxínom, berúc do úvahy súvisiaci mechanizmus účinku (inhibícia
opätovného vychytávania).

Podobne ako pri iných inhibítorov spätného vychytávania serotonínu
(SSRI/SNRI), u novorodencov sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky, ak sa
podával venlafaxín do pôrodu alebo tesne pred pôrodom. U niektorých
novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom venlafaxínu v poslednej fáze
tretieho trimestra, sa vyskytli komplikácie vyžadujúce enterálnu výživu,
podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu
vzniknúť hneď po pôrode.

Nasledovné symptómy sa môžu pozorovať u novorodencov, ak matka v poslednom
štádiu gravidity užívala SSRI/ SNRI: podráždenosť, tremor, hypotónia,
pretrvávajúci plač a problémy pri saní alebo zaspávaní.

Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť v dôsledku sérotonínergných účinkov alebo
aj symptómov expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie objavia
hneď alebo do 24 hodín po pôrode.

Laktácia

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit O-demetylvenlafaxín sa vylučujú do
materského mlieka. Riziko pre dojčatá nie je možné vylúčiť. Z týchto
dôvodov je pri rozhodovaní, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či
pokračovať/prerušiť terapiu s venlafaxínom, nutné zvážiť prínos dojčenia
pre dieťa a prínos liečby s venlafaxínom pre ženu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Každý psychoaktívny liek môže nepriaznivo ovplyvniť úsudok, uvažovanie
a motorické schopnosti. Preto je potrebné každého pacienta upozorniť, že
jeho schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje je znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené (>1/10) nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli
nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

Nežiaduce účinky nižšie uvedené v tabuľke sú rozdelené podľa orgánových
systémov a frekvencie výskytu.

Podľa frekvencie výskytu sú definované ako veľmi časté ((1/10), časté
((1/100 až <1/10), menej časté ((1/1 000 až <1/100), zriedkavé ((1/10 000
až <1/1 000) a neznáme (odhadnúť z dostupných údajov).

|Orgánový |Veľmi časté|Časté |Menej časté|Zriedkavé |Neznáme |
|systém | | | | | |
|Poruchy | | |Ekchymóza, | |Porucha |
|krvi a | | |gastrointes| |slizníc, |
|lymfatickéh| | |tinál-na | |predĺžená doba|
|o systému | | |hemorágia | |krvácania, |
| | | | | |trombocytopéni|
| | | | | |a, krvná |
| | | | | |dyskrázia |
| | | | | |(vrátane |
| | | | | |agranulocytózy|
| | | | | |, aplastickej |
| | | | | |anémie, |
| | | | | |neutropénie a |
| | | | | |pancytopénie) |
|Poruchy | | | | |Anafylaxia |
|imunitného | | | | | |
| | | | | | |
|systému | | | | | |
|Poruchy | |Zvýšený |Prírastok | |Abnormálne |
|metabolizmu| |sérový |hmotnosti | |funkčné |
|a výživy | |cholesterol| | |pečeňové |
| | |, pokles | | |testy, |
| | |hmotnosti | | |hyponatrémia, |
| | | | | |hepatitída, |
| | | | | |syndróm |
| | | | | |nedostatočnej |
| | | | | |sekrécie |
| | | | | |antidiuretické|
| | | | | |ho hormónu |
| | | | | |(SIADH), |
| | | | | |zvýšený |
| | | | | |prolaktín |
|Poruchy |Sucho |Abnormálne |Apatia, |Akatízia/Psy|Malígny |
|nervového |v ústach |sny, |halucinácie|cho-motorick|neuroleptický |
|systému |(10,0 %), |znížené |, |ý nepokoj, |syndróm (NMS),|
| |bolesť |libido, |myoklonus, |konvulzie, |sérotonínergný|
| |hlavy |závraty, |agitácia, |manické |syndróm, |
| |(30,3%)* |zvýšené |poruchy |reakcie |delírium, |
| | |svalové |koordinácie| |extrapyramidál|
| | |napätie |a | |ne reakcie |
| | |(hypertónia|rovnováhy, | |(vrátane |
| | |), |zmena | |dystónie a |
| | |nespavosť, |chuti, | |dyskinézy), |
| | |nervozita, |synkopa | |oneskorená |
| | |parestézia,| | |dyskinéza, |
| | |sedácia, | | |suicidálne |
| | |tremor, | | |predstavy a |
| | |zmätenosť, | | |správanie |
| | |depersonali| | | |
| | |zá-cia | | | |
|Poruchy oka| |Abnormality| | |Glaukóm |
| | |akomodácie,| | |so zatvoreným |
| | |mydriáza, | | |uhlom |
| | |poruchy | | | |
| | |videnia | | | |
|Poruchy | | |Tinitus | | |
|ucha | | | | | |
|a labyrintu| | | | | |
|Poruchy | |Palpitácie |Tachykardia| |Predĺženie QT |
|srdca a | | | | |intervalu, |
|srdcovej | | | | |ventrikulárna |
|činnosti | | | | |fibrilácia, |
| | | | | |ventrikulárna |
| | | | | |tachykardia |
| | | | | |(vrátane |
| | | | | |torsade de |
| | | | | |pointes) |
|Poruchy | |Hypertenzia|Posturálna | |Hypotenzia |
|ciev | |, |hypotenzia | | |
| | |vazodilatác| | | |
| | |ia | | | |
| | |(prevažne | | | |
| | |návaly | | | |
| | |horúčavy/ | | | |
| | |sčervenanie| | | |
| | |) | | | |
|Poruchy | |Zívanie | | |Pľúcna |
|dýchacej | | | | |eozinofília |
|sústavy, | | | | | |
|hrudníka a | | | | | |
|mediastína | | | | | |
|Poruchy |Nauzea |Znížená |Škrípanie | |Pankreatitída |
|gastrointes|(20,0%) |chuť do |zubami, | | |
|tinál-neho | |jedla |hnačka | | |
|traktu | |(anorexia),| | | |
| | |zápcha, | | | |
| | |vracanie | | | |
|Poruchy |Potenie | |Vyrážka, | |Erythema |
|kože a |(vrátane | |alopécia, | |multiforme, |
|podkožného |nočného | |fotosenzití| |toxická |
|tkaniva |potenia) | |vna | |epidermálna |
| |[12,2 %] | |reakcia | |nekrolýza, |
| | | | | |Stevensov-John|
| | | | | |so-nov |
| | | | | |syndróm, |
| | | | | |pruritus, |
| | | | | |žihľavka |
|Poruchy | | | | |Rabdomyolýza |
|kostrovej | | | | | |
|a svalovej | | | | | |
|sústavy | | | | | |
|a spojivové| | | | | |
|ho tkaniva | | | | | |
|Poruchy | |Porucha |Retencia | | |
|obličiek | |močenia |moču | | |
|a močových | |(najmä | | | |
|ciest | |nutkanie na| | | |
| | | | | | |
| | |močenie), | | | |
| | |polakizúria| | | |
|Poruchy | |Abnormálna |Abnormálny | | |
|reprodukčné| |ejakulácia/|orgazmus | | |
|ho systému | | |(ženy) | | |
|a prsníkov | |orgazmus | | | |
| | |(muži), | | | |
| | |anorgazmia,| | | |
| | |erektilná | | | |
| | |dysfunkcia | | | |
| | |(impotencia| | | |
| | |), poruchy | | | |
| | |menštruácie| | | |
| | |spojené so | | | |
| | |zvýšeným | | | |
| | |alebo | | | |
| | |nepravideln| | | |
| | |ým | | | |
| | |krvácaním | | | |
| | |(napr. | | | |
| | |menorágia, | | | |
| | |metrorágia)| | | |
|Celkové | |Únava, | | | |
|poruchy | |triaška | | | |
|a reakcie | | | | | |
|v mieste | | | | | |
|podania | | | | | |

* Pri zhrnutí výsledkov všetkých klinických štúdií bol výskyt bolesti hlavy
30,3% pri podávaní venlafaxínu v porovnaní s placebom 31,3%.

Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené
počas liečby venlafaxínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť 4.4).

Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä pokiaľ je náhle) vedie často vedie k
abstinenčným príznakom. Medzi najčastejšie zaznamenané reakcie patria
závraty, poruchy zmyslov (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane
nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo
vracanie, tremor, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Vo všeobecnosti sú
tieto príhody mierne až stredne závažné a spontánne vymiznú; u niektorých
pacientov však môžu byť závažné a/alebo trvať dlhšie. Preto sa odporúča, ak
už liečba venlafaxínom nie je potrebná, liek postupne vysadiť znižovaním
denných dávok (pozri časti 4.2 a 4.4).

Deti a dospievajúci

Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií pri podávaní venlafaxínu (v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek 6-
17 rokov) podobný profilu zistenému u dospelých. Podobne, ako u dospelých,
boli pozorované znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený
krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách sa pozorovali suicidálne predstavy ako
nežiaduca reakcia. Zaznamenalo sa tiež viac správ o výskyte nepriateľského
správania a, zvlášť pri veľkej depresívnej poruche, sebapoškodenie.

U pediatrických pacientov sa pozorovali predovšetkým nasledovné nežiaduce
reakcie: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, epistaxia a
myalgia.

4.9 Predávkovanie

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali prípady predávkovania
venlafaxínom prevažne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi.
Najčastejšie hlásené reakcie pri predávkovaní sú tachykardia, zmeny na
úrovni vedomia (od spavosti po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Medzi
ďalšie hlásené príznaky patria zmeny EKG (napr. predĺženie QT intervalu,
blokáda ramienka, prolongácia QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia,
hypotenzia, vertigo a smrť.

Publikované retrospektívne štúdie hlásili, že predávkovanie venlafaxínom
môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov porovnateľným
s rizikom zisteným u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických
antidepresív. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo, že pacienti
liečení venlafaxínom sú pod vyššou záťažou suicidálnych rizikových faktorov
ako pacienti liečení SSRI. Miera, do akej možno nález zvýšeného rizika
fatálnych následkov prisúdiť toxicite pri predávkovaní venlafaxínu v
protiklade k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom,
nie je jasná. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je potrebné vždy
predpisovať venlafaxín v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho
liečebnému účinku.

Odporúčaná liečba

Odporúčané sú všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa
monitorovať srdcový rytmus a vitálne znaky. Pri riziku aspirácie sa
neodporúča vyvolávať vracanie. Výplach žalúdka sa môže indikovať ak sa
vykoná krátko po požití lieku alebo u symptomatických pacientov. Absorpciu
liečiva možno tiež obmedziť podaním aktívneho uhlia. Nútená diuréza,
dialýza, hemoperfúzia a transfúzia krvi pravdepodobne nebudú užitočné. Nie
je známe špecifické antidotum venlafaxínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva,
ATC kód: N06AX16.

Predpokladá sa, že mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu u ľudí
je spojený so zosilnením neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom
systéme. Predklinické štúdie ukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit
O-demetylvenlafaxín (ODV) sú inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a
noradrenalínu. Venlafaxín taktiež slabo inhibuje spätné vychytávanie
dopamínu. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú ?-adrenergnú odpoveď
po jeho akútnom (jednorazovom) ako aj dlhodobom podávaní. Venlafaxín a ODV
sú veľmi podobné vzhľadom k ich celkovému pôsobeniu na spätné vychytávanie
neurotransmiterov a väzbe na receptory.

Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu /in vitro/ k muskarínovému,
cholinergnému, H1-histaminergnému alebo (1-adrenergnému receptoru v mozgu
krýs. Farmakologická aktivita u týchto receptorov môže byť spojená
s rôznymi vedľajšími účinkami – anticholinergný, sedatívny
a kardiovaskulárny – pozorovanými u iných antidepresív.

Venlafaxín nevykazuje žiaden inhibičný účinok na monoaminooxidázu (MAO).
Štúdie /in vitro/ ukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu
k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepín.

Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním pri liečbe
epizód veľkej depresie bola demonštrovaná v piatich randomizovaných,
dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdií
trvajúcich od 4 do 6 týždňov, s dávkami do 375 mg denne. Účinnosť
venlafaxínu v liekovej forme s predĺženým uvoľňovaním v liečbe epizód
veľkej depresie sa stanovila v dvoch placebom kontrolovaných krátkodobých
klinických štúdiách, trvajúcich 8 a 12 týždňov, s rozpätím dávok od 75 do
225 mg / deň.

V jednej dlhodobej štúdii boli dospelí ambulantní pacienti, u ktorých sa
zaznamenávala odpoveď na liečbu v 8-týždňovej otvorenej štúdii
s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (dávka 75, 150 alebo 225 mg),
randomizovaní do skupín, v ktorých sa pokračovalo podávaním rovnakej dávky
alebo sa podávalo placebo, štúdia pokračovala 26 týždňov, a pozorovalo sa,
či nastane relaps.

V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu pri prevencii
rekurencie depresívnych epizód počas 12 mesiacov stanovená pomocou dvojito
zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie u dospelých ambulantných
pacientov s rekurentnými epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na
liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg denne, v režime dvoch dávok denne) pri
poslednej epizóde depresie.

Generalizovaná anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním
pri liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa stanovila v dvoch 8-
týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou (75 až 225 mg
denne), v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou
(75 až 225 mg denne) a v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii
s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg denne) u dospelých ambulantných
pacientov.

Aj keď sa dokázala prevaha v porovnaní s placebom aj pri dávke 37,5 mg
denne, táto dávka nebola taká účinná ako vyššie dávky.

Sociálna anxiózna porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním
pri liečbe sociálnej anxióznej poruchy bola demonštrovaná v štyroch dvojito
zaslepených paralelných 12-týžňových multicentrických, placebom
kontrolovaných klinických štúdiách s flexibilnými dávkami a s paralelnou
skupinou a v jednej dvojito zaslepenej paralelnej 6-mesačnej placebom
kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou
u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti užívali dávky v intervale 75
až 225 mg denne. V 6-mesiačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150
do 225 mg denne nebola dokázaná vyššia účinnosť ako v skupine s podávanou
dávkou 75 mg denne.

Panická porucha

Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v
liečbe panickej poruchy sa stanovila v dvoch dvojito zaslepených, 12-
týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u
dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s agorafóbiou alebo
bez nej. Počiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg denne
počas 7 dní. Potom pacienti dostávali fixné dávky 75 alebo 150 mg denne
v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg denne v druhej štúdii.

Účinnosť sa tiež stanovila v jednej dlhodobej, dvojito zaslepenej, placebom
kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami zameranej na dlhodobú
bezpečnosť, účinnosť a prevenciu relapsu u dospelých ambulantných
pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti ďalej pokračovali
v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú
dostávali už predtým na konci otvorenej fázy (75, 150 alebo 225 mg).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit, O-
demetylvenlafaxín (ODV). Stredná ± SD hodnota biologického polčasu
venlafaxínu v plazme je (5 ± 2) hodiny a ODV (11 ± 2) hodiny. Rovnovážne
koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú za 3 dni po opakovanom
perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV preukazujú v intervale dávok 75 až
450 mg denne lineárnu kinetiku.
/Absorpcia/
Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním sa
absorbuje najmenej 92% venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40
až 45% v dôsledku presystémového metabolizmu. Po podaní venlafaxínu
v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické
koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní
venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne
plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pokiaľ
sa podávajú rovnaké dávky venlafaxínu v tabletách s okamžitým uvoľňovaním
alebo v kapsulách s predĺženým uvoľňovaním, kapsuly s predĺženým
uvoľňovaním preukazujú nižšiu rýchlosť, avšak rovnaký stupeň absorpcie ako
tablety s okamžitým uvoľňovaním. Príjem potravy neovplyvňuje biologickú
dostupnosť venlafaxínu ani ODV.

/Distribúcia/
Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách minimálne viažu na
ľudské plazmatické proteíny (27% venlafaxínu a 30% ODV). Distribučný objem
venlafaxínu po intravenóznom podaní je v rovnovážnom stave 4,4 ± 1,6 l/kg.

/Metabolizmus/
Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Štúdie /in vitro/ a /in/
/vivo/ ukazujú, že venlafaxín sa transformuje na hlavný aktívny metabolit,
ODV, prostredníctvom CYP2D6. Podľa /in vitro/ a /in vivo/ štúdií sa
predpokladá, že sa venlafaxín metabolizuje na minoritný, menej účinný
metabolit N-demetylvenlafaxín prostredníctvom CYP3A4. V štúdiach /in vitro/ a
/in vivo/ sa ukázalo, že venlafaxín je slabým inhibítorom CYP2D6. Venlafaxín
neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.

/Eliminácia/
Venlafaxín a jeho metabolity sa vylučujú primárne obličkami. Približne 87%
podanej dávky venlafaxínu sa spätne vychytáva z moču do 48 hodín ako
nezmenený venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%)
alebo ostatné minoritné inaktívne metabolity (27%). Priemerný ± SD
rovnovážny plazmatický klírens venlafaxínu je 1,3 ± 0,6 l/h/kg a ODV
0,4 ± 0,2 l/h/kg.

Špeciálne populácie

/Vek a pohlavie/
Vek a pohlavie pacienta neovplyvňujú významne farmakokinetické vlastnosti
venlafaxínu a ODV.

/Pacienti s extenzívnym/slabým metabolizmom CYP2D6/
U pacientov so slabým metabolizmom katalyzovaným CYP2D6 sú vyššie
koncentrácie venlafaxínu v plazme ako u pacientov so silným metabolizmom.
Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u obidvoch
skupín pacientov, nie sú potrebné rozdielne dávkovacie režimy.

/Pacienti s poruchou funkcie pečene/
Pacienti s Child-Pughovým skóre A (mierna porucha funkcie pečene) a Child-
Pughovým skóre B (stredne závažná porucha funkcie pečene) mali predĺžené
biologické polčasy venlafaxínu a ODV v porovnaní s normálnymi pacientmi.
Hodnoty perorálneho klírensu boli znížené pre venlafaxín, aj pre ODV.
Zaznamenal sa vysoký stupeň variability medzi pacientmi. U pacientov so
závažnou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje (pozri
časť 4.2).

/Pacienti s poruchou funkcie obličiek/
U pacientov na dialýze bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený
približne o 180% a klírens znížený o 57% v porovnaní s normálnymi
pacientmi, zatiaľ čo polčas eliminácie ODV bol predĺžený približne o 142% a
klírens znížený o 56%. U pacientov so závažným poškodením obličkovej
funkcie a u pacientom vyžadujúcich hemodialýzu je potrebné upraviť
dávkovanie (pozri časť 4.2).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom u myší a potkanov nedokázali karcinogenézu. Pri
širokom spektre vykonaných testov /in vitro/ a /in vivo/ nebola dokázaná
mutagenicita venlafaxínu.

V štúdiách reprodukčnej toxicity na zvieratách bola zistená u potomstva
potkanov znížená hmotnosť, zvýšený počet mŕtvo narodených potomkov a
zvýšenie úmrtnosti počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je
známa. Tieto účinky sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň, čo je 4-násobok
dávky 375 mg venlafaxínu pre ľudských pacientov (mg/kg). Dávka, ktorá
nevyvolávala žiadne účinky na plod, zodpovedala 1,3-násobku dávky pre
ľudských pacientov. Potenciálne riziko týchto zistení pre ľudí nie je
známe.

Znížená fertilita sa pozorovala v štúdii u samčekov aj samičiek potkanov
vystavených ODV. Táto expozícia bola približne 1 až 2 násobná v porovnaní
s dávkou venlafaxínu 37,5 mg/deň používanou u ľudí. Význam tohto zistenia
pre ľudí nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Mollome 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/

Obsah kapsuly:

Mikrogranuly sacharózy (obsahujú sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Obal kapsuly:
Želatína
Nátrium laurylsulfát
Pigmenty:
ponceau 4R (E124)
chinolínová žltá (E104)
oxid titaničitý (E171).

/Mollome 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/

Obsah kapsuly:
Mikrogranuly sacharózy (obsahujú sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.


Obal kapsuly:
Želatína
Nátrium laurylsulfát
Pigmenty:
Oranžová žltá FCF (E110)
Chinolínová žltá (E104)
Oxid titaničitý (E171).

/Mollome 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním:/

Obsah kapsuly:
Mikrogranuly sacharózy (obsahujú sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Obal kapsuly:
Želatína
Nátrium laurylsulfát
Pigmenty:
Oranžová žltá FCF (E110)
Chinolínová žltá (E104)
Patentná modrá V (E131)
Oxid titaničitý (E171).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

20, 28, 30, 50, 98 a 100 kapsúl balených v blistroch (PVC/alumínium)
alebo
50 a 100 kapsúl vo fľaši HDPE so skrutkovacím uzáverom HDPE a s vrecúškom
so silikónovým
gélom (vysúšacím prostriedkom).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Gedeon Richter Plc.
H-1103 Budapešť, Gyömrői út 19-21
Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Mollome 37,5 mg: 30/0129/07-S
Mollome 75 mg: 30/0130/07-S
Mollome 150 mg: 30/0131/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

30.04.2007

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2012