Písomná informácia pre používateľov

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev. č. 2108/11931


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU


Tensiomin 12,5 mg
Tensiomin 25 mg
Tensiomin 50 mg



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Tablety Tensiomin 12,5 mg obsahujú liečivo captoprilum 12,5mg.
Tablety Tensiomin 25 mg obsahujú liečivo captoprilum 25mg.
Tablety Tensiomin 50 mg obsahujú liečivo captoprilum 50mg.



3. LIEKOVÁ FORMA


Tableta.

Vzhľad:
Tensiomin 12,5 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo
zrezanými hranami, poliacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom (121 na
druhej strane, s nepatrnou charakteristickou vôňou.
Tensiomin 25 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo
zrezanými hranami, so štvrtiacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom (122 na
druhej strane, s nepatrnou charakteristickou vôňou.
Tensiomin 50 mg: biele až sivobiele, ploché, okrúhle tablety so šikmo
zrezanými hranami, poliacou ryhou na jednej a vtlačeným znakom (123 na
druhej strane, s nepatrnou charakteristickou vôňou.



4. KLINICKÉ ÚDAJE





4.1 Terapeutické indikácie


/Hypertenzia:/ esenciálna hypertenzia, renoparenchymálna hypertenzia,
autoimúnna nefropatia, hypertenzia spojená s diabetes mellitus,
renovaskulárna hypertenzia.

/Kongestívne zlyhanie srdca./

Po infarkte myokardu: v prípade symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie
ľavej komory, v stabilných hemodynamických podmienkach.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie je potrebné určovať v závislosti od individuálnych potrieb
každého pacienta.

/Esenciálna hypertenzia:/ počiatočná dávka je obvykle 12,5 mg kaptoprilu
dvakrát denne. Ak je hypotenzívny účinok v priebehu 1-2 týždňov
nepostačujúci, dávka by sa mala postupne zvýšiť na maximum 50mg trikrát
denne.

Bežná udržiavacia dávka je 25 mg 2-3-krát denne.

Maximálna denná dávka – 150 mg kaptoprilu by sa nemala prekročiť. Vyššie
dávky spôsobia zvýšenú frekvenciu nežiaducich účinkov bez zlepšenia
terapeutického výsledku. Aby sa dosiahlo ďalšie zníženie krvného tlaku,
v dávkovacej schéme možno ku kaptoprilu pridať iné antihypertenzíva (napr.
diuretiká, (-blokátory, blokátory vápnikového kanála).

/Renovaskulárna a renoparenchymálna hypertenzia:/ odporúčaná počiatočná dávka
je 6,25 mg trikrát denne. Udržiavacia dávka môže byť zvýšená postupne na
maximum 25 mg trikrát za deň. Vyššie dávky nie sú obvykle potrebné.

/Pacienti s narušenou renálnou funkciou:/ liečba by sa mala začať malými
dávkami (6,25 mg 2-3-krát za deň). Dávku možno zvyšovať len pomaly postupne
a s extrémnou opatrnosťou. Maximálna dávka závisí od klírens kreatinínu
pacienta a je nasledovná:

|Klírens kreatinínu ml/sek (SI | Dávka mg/deň |
|jednotka) | |
| ( 1,18 | 150 |
| 0,61-1,15 | 75-150 |
| 0,31-0,57 | 50-75 |
| ( 0,29 | 37,5 |
|Pacienti na hemodialýze |12,5mg v deň, keď sa nerobí |
| |dialýza, |
| |25mg v dni, keď sa robí |
| |hemodialýza, hneď po nej |

/Kongestívne zlyhanie srdca:/ pacienti v takom stave by mali byť počas liečby
kaptoprilom pod prísnym lekárskym dohľadom. Odporúča sa počiatočná dávka
6,25mg trikrát denne. Môže sa postupne zvyšovať každé 2-3 týždne až po
udržiavaciu dávku 25mg 2-3-krát denne.

/Po infarkte myokardu:/ liečba kaptoprilom by sa nemala začať skôr ako 3 dni
po akútnom infarkte myokardu za predpokladu, že prevláda stabilný
hemodynamický stav. Počiatočná denná dávka je 6,25 mg. Zvyšovanie dávky by
sa malo robiť postupne podľa tolerancie pacienta, kým sa dosiahne 25 mg
trikrát za deň. V neskoršom štádiu liečby a v závislosti od individuálnej
tolerancie pacienta by sa dávka mohla zvýšiť na 3x50 mg.

/Liečba detí:/ o použití kaptoprilu na liečbu detí nie sú dostatočné údaje.
Takáto liečba vyžaduje extrémnu opatrnosť a mala by sa použiť len
v špeciálnych prípadoch (napr. renovaskulárna a renoparenchymálna
hypertenzia). Počiatočná dávka by mala byť nízka, dennú dávku možno zvýšiť
na 1-2 mg/kg telesnej hmotnosti s nepretržitým sledovaním.

Pacienti liečení diuretikami: pozri časť 4.4.

Tablety je najlepšie užiť hodinu pred jedlom.

Vyhodnotenie účinku prvej dávky je dôležité u ambulantných pacientov.
Lekársky dohľad je potrebný, kým sa nepodarí nastaviť udržiavaciu dávku
kaptoprilu. Mali by sa nastaviť aj dávky iných liekov používaných súčasne
s kaptoprilom.

/Starší pacienti:/ Nevyžaduje sa žiadne špeciálne nastavenie dávkovania, kým
pacient nemá sprievodné renálne poškodenie. Pred začiatkom liečby treba
preto posúdiť renálne funkcie (pozri časť 4.4). Dávku je potrebné nastaviť
na najmenšie možné množstvo, ktorým sa dosiahne adekvátna hodnota krvného
tlaku.



4.3 Kontraindikácie


Liečba Tensiominom je kontraindikovaná v nasledujúcich prípadoch:
- hypersenzitivita na kaptopril alebo iný ACE inhibítor, hypersenzitivita
na ktorúkoľvek pomocnú látku obsiahnutú v tabletách,
- gravidita a/alebo obdobie laktácie,
- pacienti s neutropéniou, agranulocytózou alebo trombocytopéniou,
- prípady hypertrofickej kardiomyopatie s nízkym srdcovým výdajom,
- aortostenóza, závažná mitrálna stenóza,
- primárny hyperaldosteronizmus,
- anamnéza angioneurotického edému s predošlou terapiou ACE inhibítormi,
- bilaterálna stenóza renálnej artérie alebo artérie v jednej funkčnej
obličke.
Po podaní ACE inhibítorov sa popísal zvýšený sérový kreatinín a zlyhanie
obličiek.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba pacientov /so závažným poškodením funkcie obličiek/ vyžaduje
opatrnosť. Počiatočná dávka by mala byť nízka, obvykle 6,25 mg 2-3-krát
denne. Aj zvyšovanie tejto dávky, ak je potrebné, by malo prebiehať
opatrne. Pred začatím liečby kaptoprilom u týchto pacientov by sa mala raz
za mesiac skontrolovať proteinúria. Ak presiahne 1g/deň, alebo ak
progresívne stúpa počas kontroly, odporúča sa prehodnotiť liečbu. Počas
prvých 8 mesiacov liečby sa očakáva objavenie sa zvýšenej proteinúrie.
Preto počnúc 9. mesiacom liečby postačuje kontrolovať proteinúriu každých 3-
6 mesiacov.

Antihypertenzívny účinok kaptoprilu je výraznejší u /renovaskulárnych/
/hypertenzií/, než u pacientov s esenciálnou hypertenziou (s normálnymi
hladinami renínu). Preto sa analýza antihypertenzívneho účinku kaptoprilu
môže považovať aj za diagnostický nástroj.

Kaptopril nie je účinný pri liečbe /Connovho syndrómu./ Tento jav môže slúžiť
pri diagnostike tohto syndrómu. Kaptopril sa však nemá použiť na jeho
liečbu.

U pacientov dialyzovaných použitím vysoko-prietokových
polyakrylnitrilových membrán, ktorí sú zároveň liečení ACE inhibítormi, sa
zaznamenal vysoký výskyt anafylaktických reakcií, napr. opuchy tváre,
sčervenanie, dýchavičnosť, počas prvých minút začínajúcej dialýzy. Odporúča
sa použiť alternatívnu membránu, alebo alternatívny anti-hypertenzívny
liek.

/Pacienti s nízkou hladinou sodíka/ a /dehydratovaní pacienti,/ ako aj pacienti
/s renovaskulárnou hypertenziou/ by sa mali kaptoprilom liečiť len opatrne.
U týchto pacientov má antihypertenzívny účinok lieku vyšší stupeň.

Pacienti s /kongestívnym srdcovým zlyhaním/ často pociťujú hypotenziu po
prvej dávke. Preto je lepšie liečbu začať u hospitalizovaných pacientov. Ak
to nie je možné, mali by byť aspoň pod prísnym lekárskym dohľadom.

/Pacienti liečení v predošlom období diuretikami/ môžu užívať kaptopril až po
trojdňovej prestávke bez diuretík. Ak prerušenie liečby diuretikami nie je
možné, kaptopril by sa mal začať dávkou 6,25 mg trikrát denne.

Raz za mesiac v prvých troch mesiacoch liečby a neskôr raz za tri mesiace
by sa mal kontrolovať /počet bielych krviniek./ Pacientom s autoimúnnymi
ochoreniami, alebo pacientom liečeným cytostatikami a imunosupresívami by
sa mal počet bielych krviniek kontrolovať raz za dva týždne počas prvých
troch mesiacov liečby. Nízke výsledky, ako 4x109/L vyžadujú kontrolu
krvného obrazu. Liečbu kaptoprilom treba prerušiť, ak počet granulocytov
klesne pod 1x109/L. Vo všeobecnosti možno povedať, že krvný obraz treba
urobiť okamžite, keď sa objavia príznaky infekcie.
U pacientov podstupujúcich /operáciu/ môže dôjsť k hypotenzii, ktorú možno
upraviť objemovou expanziou.

Pacienti s /angioneurotickým (Quinckeho) edémom/ by mali kaptopril okamžite
vysadiť. Ak je potrebné, mali by sa pridať podporné terapeutické opatrenia.


Pacienti s /autoimúnnym ochorením/ majú v porovnaní s ostatnými skupinami
pacientov zvýšenú tendenciu na vznik nežiaducich účinkov. Preto je
u týchto pacientov potrebné pravidelne kontrolovať krvný obraz a funkciu
obličiek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Podávanie nasledujúcich preparátov spolu s kaptoprilom sa neodporúča:
- liekov zvyšujúcich hladinu draslíka v sére (napr. draslík šetriacich
diuretík ako spironolaktónu, triamterenu alebo amiloridu), vzhľadom na
zvýšené riziko hyperkaliémie.

Opatrnosť sa vyžaduje pri kombinácii kaptoprilu s nasledujúcimi liekmi:
- diuretikami, najmä u dehydratovaných pacientov,
- vazodilatanciami, kvôli riziku hypotenzie,
- nesteroidnými protizápalovými liekmi, kvôli redukovanému
antihypertenzívnemu účinku,
- imunosupresívami, cytostatickými látkami a/alebo alopurinolom; výsledkom
môže byť zmena v krvnom obraze (najmä zvýšené riziko leukopénie),
- lítiom; ACE inhibítory redukujú vylučovanie lítia,
- probenecidom; výsledkom súčasného použitia oboch liekov je redukovaná
exkrécia kaptoprilu,
- anestetikami; môže sa zvýšiť hypotenzívny účinok niektorých anestetických
látok. Možno to upraviť objemovou expanziou.
- narkotikami / antipsychotikami; môže sa objaviť posturálna hypotenzia,
- antihypertenzívami: tieto látky všeobecne zvyšujú hypotenzívny účinok
kaptoprilu. Avšak predpokladá sa, že hypotenzívny účinok kaptoprilu sa
môže oneskoriť, keď sa pacienti liečení klonidínom prestavia na
kaptopril,
- alkoholom; môže mať za následok zvýšenie hypotenzívneho účinku
kaptoprilu.

4.6 Gravidita a laktácia

Použitie ACE inhibítorov je kontraindikované počas celého obdobia gravidity
a laktácie.
Ženy, ktoré otehotnejú počas užívania ACE inhibítora by mali byť
informované o jeho teratogénnej aktivite.
Kaptopril prechádza placentárnou bariérou a ak sa podáva tehotným ženám,
môže spôsobiť fetálnu a neonatálnu morbiditu a mortalitu.
Vystavenie plodu ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra bolo
spojené s neonatálnou hypotenziou, zlyhaním obličiek, deformáciami tváre a
lebky a/alebo úmrtím. Popísal sa aj materský oligohydramnion odrážajúci
klesajúce renálne funkcie v plode. V súvislosti s oligohydramnionom sa
uvádzajú kontrakcie končatín, kranofaciálne deformácie, hypoplastický vývin
pľúc a intraurinná retardácia rastu. Plody vystavené „/in utero“/ ACE
inhibítorom musia byť prísne pozorované kvôli hypotenzii, oligúrii a
hyperkaliémii. Oligúria by sa mala liečiť podporou krvného tlaku a renálnou
perfúziou.
Zaznamenala sa aj intrauterinná retardácia rastu, predčasná dospelosť,
zrejmý ductus arteriosus a smrť plodu, ale nie je jasné, či sú vo vzťahu
k ACE inhibícii alebo k sprievodnému materskému ochoreniu.

Kaptopril sa vylučuje do materského mlieka, ale jeho účinok na dojčené
dieťa sa nepotvrdil. Keďže kaptopril je kontraindikovaný u dojčiacich
matiek, odporúča sa ukončiť dojčenie, ak je liečba ACE inhibítormi
nevyhnutná.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Treba brať do úvahy možný výskyt závratu alebo únavy, najmä na začiatku
liečby.
Preto treba pacientov varovať pred nebezpečím pri vedení vozidiel, obsluhe
strojov a vykonávaní prác so zvýšeným rizikom úrazu v prípade, ak sa
spomínané účinky prejavia.


4.8 Nežiaduce účinky


Môžu sa objaviť nasledujúce nežiaduce účinky:
anorexia, sucho v ústach, narušenie chuťových vnemov (kovová alebo slaná
chuť, ktorá spontánne vymizne 2-3 mesiace po liečbe), aftóza postihujúca
bukálne mukózne membrány, nauzea a vracanie, peptický vred, cholestáza,
abdominálna bolesť, diarea alebo konstipácia.
- Prechodná závažná hypotenzia (efekt po prvej dávke). Pacienti predtým
liečení diuretikami a pacienti s renovaskulárnou hypertenziou alebo
kongestívnym zlyhaním srdca majú väčšie riziko na prejavenie sa
spomínaného nežiaduceho účinku.
- Bolesť hlavy, závrat, poruchy spánku, parestézia.
- Zriedkavo tachykardia, bolesť v hrudi, palpitácia (najmä
u dehydratovaných pacientov).
- Vyrážky alebo sčervenanie tváre. Zriedkavo angioneurotický (Quinckeho)
edém tváre, perí, jazyka a periférny edém.
- Neproduktívny kašeľ, ale len zriedka je potrebné prerušenie liečby.
- Proteinúria spolu s membranóznou glomerulopatiou alebo syndróm nefrózy.
- Neutropénia a/alebo agranulocytóza ako výsledok myeloidnej hypoplázie.
Následne možná infekcia.
- Zvýšené sérové hladiny pečeňových enzýmov, karbamidnitrogénu, kreatinínu
a/alebo draslíka. Kaptopril môže spôsobiť falošne pozitívne močové testy
na acetón.


4.9 Predávkovanie


Symptómy predávkovania sú hypotenzia, šok, stupor, bradykardia,
elektrolytické poruchy a zlyhanie obličiek.
Po užití nadmernej dávky sa musí pacient držať pod prísnym dohľadom. Sérový
elektrolyt a kreatinín by sa mal často monitorovať. Ak bolo užitie nedávne,
mali by sa urobiť opatrenia na elimináciu a zabránenie absorbcie. Ak sa
vyvinie hypotenzia, pacienta treba umiestniť do protišokovej polohy a potom
zvoliť objemovú expanziu. Možno uvažovať o liečbe antiotenzínom II.
Bradykardia alebo extenzívne vagové reakcie by sa mali liečiť atropínom.
Možno uvažovať o použití kardiostimulátora. Kaptopril sa odstraňuje
dialýzou, ale použitie vysokoprietokových polyakrylnitrilových membrán by
sa malo obísť.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI





5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum, ACE inhibítor
ATC kód: C09AA01
Priaznivý účinok ACE inhibítorov na hypertenziu a srdcové zlyhanie spočíva
v supresii renín-angiotenzín aldosterónového systému. Renín mení
angiotenzinogén na angiotenzín I, ktorý sa pomocou
angiotenzínkonvertujúceho enzýmu peptidylpeptidázy (ACE) mení na
angiotenzín II.
Angiotenzín II je účinný vazokonstriktor zodpovedný za arteriálnu
vazokonstrikciu a zvýšený krvný tlak, rovnako ako za stimuláciu nadobličiek
vylučovať aldosterón. Výsledkom inhibície ACE je zníženie angiotenzínu II v
plazme, ktoré vedie k poklesu vazopresorovej aktivity a redukovanej
sekrécii aldosterónu. Hoci uvedený pokles je malý, môžu sa objaviť malé
zvýšenia koncentrácií sérového draslíka, spolu so stratou sodíka a
tekutiny. Výsledkom prerušenia negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na
sekréciu renínu je zvýšenie aktivity plazmového renínu.

ACE tiež degraduje kinínový peptid bradykinín na inaktívne metabolity.
Výsledkom ACE inhibície je zvýšená aktivita cirkulujúceho a lokálneho
kalikrein-kininového systému, ktorý aktiváciou prostaglandínového systému
prispieva k periferálnej vazodilatácii. Je možné, že tento mechanizmus je
zahrnutý do hypotenzívneho účinku ACE inhibítorov a je zodpovedný za určité
vedľajšie účinky.

U pacientov s hypertenziou je výsledkom podávania ACE inhibítorov redukcia
krvného tlaku v polohe na chrbte a stoji do približne rovnakého rozsahu
s nekompenzačným vzostupom frekvencie srdca. Periférna arteriálna
rezistencia je redukovaná bez klinicky signifikantných zmien v minútovom
objeme.

U pacientov s esenciálnou hypertenziou je malá zmena v renálnom krvnom toku
po dlhodobej liečbe. U pacientov s renovaskulárnou hypertenziou značne
klesá rýchlosť glomerulárnej filtrácie na stenóznej časti , ale nemení sa
na nestenóznej časti.

U niektorých pacientov môže trvať niekoľko týždňov, kým sa dosiahne
optimálna redukcia krvného tlaku. Antihypertenzívny účinok sa udržiava
počas dlhodobej terapie. Pri náhlom vysadení kaptoprilu sa nepozoruje
spontánna hypertenzívna reakcia.

ACE inhibítory sú efektívne aj u hypertonikov s nízkou hladinou renínu.
V štúdiách na odlišných rasách sa zistilo, že u hypertonikov čiernej rasy
(obvykle nízka hladina renínu) je odpoveď na monoterapiu ACE inhibítormi
v priemere slabšia, než u hypertonikov bielej rasy. Tento rozdiel mizne po
pridaní diuretika.

Hemodynamické účinky terapie ACE inhibítormi na pacientov so srdcovým
zlyhaním sú výsledkom arteriálnej ako aj venodilatácie. Znižuje sa pred- a
do- zaťaženie. Dôsledkom sú pokles v ľavom ventrikulárnom plniacom
tlakovom/kapilárnom klinovom tlaku a rast minútového objemu. Klinicky,
znaky a symptómy srdcového zlyhania sa zlepšia a cvičebná kapacita sa
zvýši. Tieto účinky sa udržia počas dlhodobej liečby.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


U zdravých hladujúcich subjektov sa 70% perorálnej dávky absorbuje a
absolútna biologická dostupnosť je 60 % v porovnaní s IV cestou. V jednej
perorálnej dávke je vzťah dávky k plazmatickej hladine (Cmax a AUC) mimo
rozsahu 10-100 mg. Po jednotlivej perorálnej dávke 100mg je Cmax okolo 1,6-
1,9 mg/ml. Tmax je asi 0,8-1,0 hod. S ohľadom na ACE inhibíciu je efektívny
plazmatický polčas 2 hod. Začiatok účinku od perorálneho podania je 30
minút, s maximálnym účinkom pozorovaným za 1 až 2 hodiny.
Antihypertenzívna účinnosť sa nezlepší dávkami prekračujúcimi 150 mg za
deň.

Súčasné podávanie s jedlom znižuje biologickú dostupnosť o 25 až 50%, ale
nemá žiadny vplyv na antihypertenzívny účinok. Antacidá ale redukujú
biologickú dostupnosť o 45%, odďaľujú Tmax o 1,5 hodiny a oneskorujú
antihypertenzívny účinok.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Keďže kaptopril je pre klinické použitie dostupný od roku 1981, skúsenosť
získaná za tento čas používaním u ľudí sa považuje za prevažujúcu nad
predlinickými údajmi.
V štúdiách na myšiach a potkanoch sa nepotvrdila žiadna karcinogenita, ani
pri mnohonásobnom prekročení maximálnej dávky.

Teratogénny účinok kaptoprilu je popísaný vyššie (pozri časť 4.6).



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE





6.1 Zoznam pomocných látok


Lactosum monohydricum, cellulosum microcristallinum, maydis amylum, ricini
oleum hydrogenatum, silica colloidalis anhydrica a magnesii stearas.


6.2. Inkompatibility


Nie sú známe.


6.3. Čas použiteľnosti


48 mesiacov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie



Za normálnych podmienok, pri teplote do 25oC, chrániť pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal: OPA/Al/PVC/Alu blister.
Vonkajší obal: papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

Veľkosť balenia:
Tensiomin 12,5mg: 30x, 90x, 200x.
Tensiomin 25mg: 30x, 90x, 200x.
Tensiomin 50mg: 20x, 30x, 90x, 200x.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC
Budapešť · Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0097/92-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

28.05.1992


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Január 2009