Písomná informácia pre používateľov


PRÍloha č.1 k NOTIFIKÁCII O zmene v registracii LIEKU, Ev.č.: 2009/01421,
2009/01425, 2009/01429, 2009/01393, 2009/01403, 2009/01411, 2009/01422,
2009/01426, 2009/01430, 2009/01423, 2009/01427, 2009/01431, 2009/01394,
2009/01404, 2009/01412, 2009/01424, 2009/01428, 2009/01432, 2009/01734,
2009/01736, 2009/01738,



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Tifaxin XR 37,5 mg
Tifaxin XR 75 mg
Tifaxin XR 150 mg
tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Venlafaxín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Tifaxin XR a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Tifaxin XR
3. Ako užívať Tifaxin XR
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Tifaxin XR
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE TIFAXIN XR A NA ČO SA POUŽÍVA

Tifaxin XR patrí do skupiny liekov používaných na liečbu depresie
(antidepresíva).

Tifaxin XR je predpisovaný lekárom:
. na liečbu ťažkej depresie;
. na krátkodobú liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy (určitá dlhodobá
úzkostná porucha, ktorá je zapríčinená prehnanými obavami);
. na krátkodobú liečbu sociálnej úzkostnej poruchy (pretrvávajúci strach
z negatívneho hodnotenia inými v sociálnych situáciách – tiež nazývaný
„sociálna fóbia“);
. na liečbu panických porúch (určitá forma nadmernej úzkosti, ktorá môže
byť tiež spojená s agorafóbiou; agorafóbia je úzkostná porucha, ktorá
sa predovšetkým prejavuje strachom z neznámych miest alebo trápnych
situácií, z ktorých pacient nie je schopný uniknúť).


2. SKÔR AKO UŽIJETE TIFAXIN XR

Neužívajte Tifaxin XR
- keď ste alergický (precitlivený) na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Tifaxinu XR.
- keď v tom istom čase užívate lieky nazývané inhibítory MAO (používané
na liečbu depresie), alebo počas 14 dní po ukončení liečby týmito
liekmi. Takisto, neužívajte inhibítor MAO počas 7 dní po ukončení
liečby Tifaxinom XR.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Tifaxinu XR
Používanie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov:
Tifaxin XR sa za normálnych okolností nesmie používať na liečbu detí a
dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že pacienti
mladší ako 18 rokov majú zvýšené riziko vedľajších účinkov, ako sú
samovražedné pokusy, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie
(predovšetkým agresia, protichodné správanie a zlosť). Napriek tomu, Váš
lekár môže Tifaxin XR predpísať pacientom mladším ako 18 rokov na základe
rozhodnutia, že to je v ich najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal
Tifaxin XR pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a Vy sa chcete podrobnejšie
informovať, obráťte sa, prosím, opätovne na Vášho lekára. Informujte svojho
lekára, ak sa pri užívaní Tifaxinu XR pacientmi mladšími ako 18 rokov
objavia, prípadne zhoršia, niektoré prejavy uvedené vyššie. Zatiaľ nie sú k
dispozícii údaje o bezpečnosti pri dlhodobom užívaní Tifaxinu XR u tejto
skupiny, týkajúce sa rastu, dospievania a rozvoja poznania a správania.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti
Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať
sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky.
Tieto myšlienky môžu byť častejšie od začiatku užívania antidepresív,
dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale
niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:
- ste už mali v minulosti samovražedné myšlienky
ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na
zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25
rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami
Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky , kontaktujte
svojho lekára alebo priamo nemocnicu
Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte
depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú
informáciu pre používateľov.
Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila Vaša
depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo Vašom správaní.

. Keď máte alebo ste mali nasledujúce poruchy alebo ochorenia:
- mániu (fázy duševnej a fyzickej hyperaktivity)
- správanie, pri ktorom ste zamýšľali si ublížiť alebo spôsobiť bolesť
a samovražedné myšlienky,
- epilepsiu (t.j. mozgová choroba prejavujúca sa záchvatmi a kŕčmi),
- cukrovku,
- oslabenú funkciu obličiek,
- stredne závažné až závažné ochorenie pečene (napr. cirhózu, ochorenie
pečene charakterizované trvalým poškodením pečeňového tkaniva),
- ťažkosti s močením,
- zvýšený vnútroočný tlak (glaukóm),
- nízky alebo vysoký krvný tlak,
- niektoré poruchy srdca, napr. poruchy vedenia; pocit bolesti
a napätia na hrudníku (angína pektoris) alebo ste práve prekonali
infarkt.

. Keď ste liečený v depresívnej fáze takzvanej „manicko-depresívnej“
poruchy (opakujúce sa obdobia duševnej hyperaktivity nasledované
záchvatmi ťažkej depresie), Vaša depresia môže prejsť do manickej fázy
(duševná a fyzická hyperaktivita).

. U niektorých pacientov užívajúcich dlhodobo venlafaxín (3 mesiace
alebo viac) bolo v štúdiách pozorované zvýšenie hladín cholesterolu
v krvi. Váš lekár preto rozhodne, že Vám bude počas dlhodobej liečby
pravidelne sledovať hladinu cholesterolu.

. Keď ste náchylný na tvorbu častých alebo nezvyčajných modrín alebo na
krvácanie.

. Keď ste starší pacient a užívate lieky nazývané diuretiká.

. Ak sa objaví vyrážka, žihľavka alebo iná alergická reakcia, prestaňte
Tifaxin XR užívať a informujte o tom svojho lekára.

Je všeobecne známe, že abstinenčné príznaky (napr. nutkanie na vracanie,
bolesť hlavy, zmyslové poruchy, poruchy spánku, zmätenosť, nervozita,
úzkosť, hnačka, potenie, tras a závrat) sa môžu objaviť po náhlom prerušení
liečby antidepresívami. Preto je potrebné zdôrazniť, že dávka sa musí
znižovať pomaly – a pod lekárskym dohľadom – ak sa Vy alebo lekár
rozhodnete ukončiť liečbu Tifaxinom XR.

Požiadajte svojho lekára alebo lekárnika o radu, ak sa Vás týka alebo
týkalo niektoré z vyššie uvedených upozornení.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

. V tom istom čase ako Venlafaxn XR nesmiete užívať antidepresíva známe
ako inhibítory MAO. To platí aj 14 dní po ukončení liečby inhibítorom
MAO. Takisto, nesmiete užívať inhibítor MAO počas 7 dní po ukončení
liečby Tifaxinom XR.

Užívanie Tifaxinu XR krátko po ukončení liečby inhibítorom MAO – alebo
začatie liečby inhibítorom MAO krátko po ukončení liečby Tifaxinom XR –
môže spôsobiť vedľajšie účinky. Hlásené boli nasledujúce vedľajšie
účinky: tras (tremor), mimovoľné svalové zášklby (myoklónia), potenie,
nutkanie na vracanie, vracanie, návaly horúčavy, závrat, zvýšená telesná
teplota (hypertermia) spolu s príznakmi pripomínajúcimi neuroleptický
maligný syndróm (závažné ochorenie, prejavujúce sa stuhnutím svalov,
neschopnosťou obsedieť, vysokou horúčkou, potením, zvýšenou tvorbou slín
a poruchou vedomia), sérotonínový syndróm (niekedy závažný, zriedkavý
stav s nutkaním na vracanie, hnačkou, zvýšeným potením, otupenosťou,
svalovými zášklbmi, trasom [trasenie, chvenie], poruchami spánku, startou
chuti do jedla, poruchou vedomia, zmätenosťou a agitáciou [excitovanosť,
nepokoj], záchvatmi a smrťou).

Užívanie Tifaxinu XR v tom istom čase ako inhibítory MAO môže vyvolať
nasledujúce príznaky: zvýšená telesná teplota (hypertermia), svalová
stuhnutosť, mimovoľné svalové zášklby (myoklonus), mimovoľné pohyby
s krátkodobými výkyvmi životných funkcií, zmeny duševného stavu (vrátane
extrémnej podráždenosti a nepokoja [agitácia], ktoré môžu prejsť do
blúznenia a bezvedomia) a príznaky pripomínajúce neuroleptický maligný
syndróm (pozri predchádzajúci odstavec).

Ak začnete užívať Tifaxin XR 14 dní po ukončení liečby inhibítorom MAO,
mali by ste začať dávkou 37,5 mg raz denne podávanou niekoľko dní. Váš
lekár môže rozhodnúť, že obdobie medzi ukončením liečby inhibítorom MAO
a začiatkom liečby Tifaxinom XR môže byť kratšie ako 14 dní. V takom
prípade sa musí uistiť, že riziko vyššie uvedených vedľajších účinkov je
minimálne.


. Ak užívate lieky na zníženie telesnej hmotnosti (napr. fentermín).
Užívanie venlafaxinu sa v tom istom čase ako užívanie liekov na
zníženie telesnej hmotnosti neodporúča.

. Ak ste náchylný na krvácanie alebo užívate lieky, ktoré zvyšujú
krvácanie, napr. kyselina acetylová alebo lieky, ktoré zabraňujú
zrážaniu krvi.

. Ak pravidelne užívate lieky proti bolesti (ako sú deriváty kyseliny
acetylsalicylovej a nesteroidové protizápalové/antireumatické lieky –
NSAID) alebo máte nízky počet krvných doštičiek, pretože to zvyšuje
riziko krvácania.

. Tifaxin XR môže zosilniť účinky haloperidolu a klozapínu, liekov
používaných na liečbu ťažkých duševných a psychiatrických porúch
(antipsychotiká/neuroleptiká).

. Vedľajšie účinky sa môžu objaviť aj u pacientov užívajúcich cimetidín,
liečiva, ktoré blokuje tvorbu žalúdočnej kyseliny.

. Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí užívajú aj warfarín (liečivo
brániace tvorbe krvných zrazenín).

. Ak užívate lieky, ktoré môžu ovplyvniť hladinu sérotonínu (látka
v mozgu, ktorá ovplyvňuje Vašu náladu) ako sú triptány (používané na
liečbu migrény), selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu
(SSRI, používané na liečbu depresie), diazepam, lítium alebo lieky
obsahujúce Ľubovník bodkovaný.

. Ak podstupujete liečbu elektrickými šokmi.

. Ak užívate ketokonazol (liek na liečbu hubových infekcií), erytromycín
(antibiotikum) alebo verapamil (liek na liečbu určitých srdcových
porúch alebo vysokého krvného tlaku), pretože účinok venlafaxínu sa
môže zosilniť.

Užívanie Tifaxinu XR s jedlom a nápojmi
Hoci Tifaxin XR nezosilňuje účinok alkoholu, užívanie Tifaxinu XR
s alkoholom sa neodporúča.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Tehotenstvo
Ak ste tehotná alebo sa chystáte otehotnieť, povedzte to svojmu lekárovi.
Nie je úplne známe, či užívanie Tifaxinu XR počas tehotenstva má škodlivý
vplyv na nenarodené dieťa. Ak užívate tento liek tesne pred pôrodom,
u novorodenca sa môžu prejaviť abstinenčné príznaky. Ak ste tehotná,
nesmiete užívať Tifaxin XR, pokiaľ Vám to osobitne nenariadil Váš
lekár.

Dojčenie
Ak dojčíte, povedzte to svojmu lekárovi. Venlafaxín a jeho účinný metabolit
prechádza do materského mlieka. Ich účinok na dojčené dieťa nie je
úplne jasný. Váš lekár rozhodne o tom, či máte pokračovať alebo
prerušiť dojčenie alebo či budete pokračovať alebo prerušíte liečbu
Tifaxinom XR.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Tak ako všetky lieky, ktoré sa používajú na liečbu psychických porúch,
Tifaxin XR môže tiež zhoršiť Vašu koncentráciu (sústredenosť) a Vašu
schopnosť reagovať. Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov je preto
potrebná zvýšená opatrnosť.

Pacienti by preto mali pred vykonávaním takýchto činností najprv zistiť ako
reagujú na Tifaxin XR, aby sa ubezpečili, že sa u nich vedľajšie účinky
liečby neprejavujú.


Dôležité informácie o niektorých zložkách Tifaxinu XR


Tifaxin XR 37,5 mg:
Pomocná látka ponso 4R (E124) obsiahnutá v kapsulách môže vyvolať alergické
reakcie.

Tifaxin XR 75 mg:
Pomocná látka oranžová žlť FCF(E110) obsiahnutá v kapsulách môže vyvolať
alergické reakcie.

Tifaxin XR 150 mg:
Pomocná látka oranžová žlť FCF (E110) obsiahnutá v kapsulách môže vyvolať
alergické reakcie.

Liek obsahuje mliečny cukor (laktózu). Ak viete o vašej neznášanlivosti
niektorých druhov cukru, poraďte sa s Vaším lekárom ešte pred začiatkom
liečby.


3. AKO UŽÍVAŤ TIFAXIN XR

Vždy užívajte Tifaxin XR presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tifaxin XR užívajte jedenkrát denne s jedlom, najlepšie každý deň
v rovnakom čase (ráno alebo večer). Kapsulu prehltnite celú a zapite ju
dostatočným množstvom tekutiny. Kapsuly sa nesmú deliť, drviť, žuvať alebo
rozpustiť vo vode.

Môže trvať niekoľko dní alebo viac, kým začnete pociťovať účinok tohto
lieku. Neznepokojujte sa, je to celkom normálne. Môže byť potrebné, aby ste
Tifaxin XR užívali niekoľko mesiacov. Nemajte obavy, nie je to nezvyčajné.

Tifaxin XR sú kapsuly s predĺženým uvoľňovaním, z ktorých sa venlafaxín
uvoľňuje postupne počas určitého obdobia. Váš lekár Vám môže zmeniť liečbu
z klasických tabliet venlafaxínu (s okamžitým uvoľňovaním) na Tifaxin XR.
Ak tak urobí, rozhodne o tom, dávka ktorého Tifaxinu XR je najbližšie
k Vašej celkovej dennej dávke tabliet venlafaxínu. Táto dávka Tifaxinu XR
sa má užívať len jedenkrát denne.

Váš lekár Vám môže pravidelne sledovať Váš krvný tlak a pulz, najmä ak si
Váš stav vyžaduje liečbu vysokými dávkami Tifaxinu XR (viac ako 200 mg
denne).

/Ťažká depresia/
Odporúčaná počiatočná dávka je 75 mg za deň. Príznaky depresie sa zvyčajne
začnú zlepšovať v priebehu 2-4 týždňov. Ak sa Vaše príznaky dostatočne
nezlepšia, Váš lekár Vám môže dávku zvýšiť (postupne v 2- týždňových
intervaloch) na dávku 150 mg a potom znova na 225 mg. Niektorí pacienti
môžu potrebovať vyššie dávky (až do maximálnej dávky 375 mg), hoci
skúsenosti s podávaním vysokých dávok sú stále obmedzené.
Ak sa po užívaní maximálnych denných dávok 375 mg počas 2-4 týždňov Vaše
príznaky nezlepšia, Váš lekár Vám predpíše iný liek.
Aby bola liečba úspešná, bude potrebné liek užívať 4-6 mesiacov.

/Generalizovaná úzkostná porucha/
Odporúčaná dávka je 75 mg denne. Dávka sa môže zvyšovať v prírastkoch o
75 mg, s intervalom medzi jednotlivými zvýšeniami minimálne 4 dni, až na
maximálnu dávku 225 mg. Pokiaľ Váš lekár súhlasí, liečba by nemala trvať
dlhšie ako 8 týždňov, pretože účinnosť liečby trvajúcej dlhšie ako
8 týždňov nebola potvrdená.

/Sociálna úzkostná porucha/sociálna fóbia/
Zvyčajná dávka je 75 mg za deň. U pacientov, ktorí nedostatočne reagujú na
dennú dávku 75 mg, sa táto dávka môže zvyšovať v prírastkoch o 75 mg,
v minimálne štvordňových intervaloch. Maximálna denná dávka je 225 mg.
Pokiaľ Váš lekár súhlasí, liečba by nemala trvať dlhšie ako 12 týždňov,
pretože účinnosť liečby trvajúcej dlhšie ako 12 týždňov nebola potvrdená.

/Panické poruchy (v spojení aj s agorafóbiou)/
Liečba sa musí začať dávkou 37,5 mg denne počas prvých 4-7 dní. Potom sa
odporúča užívať dennú dávku 75 mg. U pacientov, ktorí nedostatočne reagujú
na dennú dávku 75 mg, sa táto dávka môže zvyšovať v prírastkoch o 75 mg,
v minimálne štvordňových intervaloch, až na maximálnu dennú dávku 225 mg.
U pacientov s panickými poruchami môže byť potrebná dlhodobá liečba. Bola
potvrdená účinnosť Tifaxinu XR pri liečbe panických porúch, trvajúcej až
6 mesiacov.

Váš lekár Vám však môže predpísať inú dávku, napr. ak ste starší pacient
alebo máte poškodenú funkciu pečene a/alebo obličiek.

/Pacienti s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene/
Pacienti s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene musia užívať nižšie
dávky. U pacientov s poškodenou funkciou obličiek sa musí celková dávka
znížiť o 25-50%. U pacientov, ktorí podstupujú dialýzu, sa musí celková
dávka znížiť o 50%.
Kapsuly sa smú užívať až po ukončení dialýzy.
Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene smú užívať len
polovičnú dávku.

/Starší pacienti/
U starších pacientov sa musí liečba začať najnižšou odporúčanou dávkou. Po
nastavení individuálnej dávky je potrebné dávku zvyšovať opatrne.

/Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov/
Tifaxin XR sa nemá používať na liečbu detí a dospievajúcich (pozri časť
„/Skôr ako užijete Tifaxin XR/“).

Váš lekár Vám povie, ako dlho máte Tifaxin XR užívať.

Neprestaňte liek užívať skôr ako by ste mali alebo bez súhlasu Vášho
lekára.
Ak máte dojem, že účinok Tifaxinu XR je príliš silný alebo príliš slabý,
povedzte to svojmu lekárovi.

Ak užijete viac Tifaxinu XR, ako máte
Ak ste užili viac kapsúl Tifaxinu XR, prosím, okamžite kontaktujte svojho
lekára alebo lekárnika. Nezabudnite si toto balenie zobrať so sebou, aj
v prípade, že je už prázdne.

Ak ste užili viac kapsúl Tifaxinu XR, môžu sa objaviť nasledujúce príznaky:
únava; vzrušenie a nepokoj; tráviace ťažkosti ako je nutkanie na
vracanie, vracanie a hnačka; trasenie; zrýchlený tlkot srdca a mierne
zvýšený krvný tlak. Boli hlásené aj nasledujúce príznaky: pomalý tlkot
srdca, zníženie krvného tlaku, záchvaty, závraty a kóma (bezvedomie).

Ak zabudnete užiť Tifaxin XR
Neužívajte dvojnásobnú dávku Tifaxinu XR, aby ste nahradili vynechanú
dávku. Ak ste zabudli užiť kapsulu, zoberte si až ďalšiu vo zvyčajnom
čase. Neužívajte kapsulu navyše.

Ak prestanete užívať Tifaxin XR
Tento liek nesmiete prestať užívať náhle, pretože sa môžu u Vás objaviť
príznaky úzkosti, vzrušenie a nepokoj, zmätenosť, hnačka, závrat, sucho
v ústach, bolesť hlavy, mierne formy duševnej hyperaktivity
(hypománia), nespavosť, nutkanie na vracanie a vracanie, nervozita,
pocit svrbenia alebo pálenia kože (parestézia), poruchy spánku
a potenie.

Opýtajte sa svojho lekára, ako môžete dávku znižovať pomalšie.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky aj Tifaxin XR môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky boli rozdelené do nasledujúcich kategórií:
Veľmi časté: u viac ako 1 z 10 pacientov
Časté: u viac ako 1 zo 100, ale menej ako 1 z 10 pacientov
Menej časté: u viac ako 1 z 1 000, ale menej ako 1
zo 100 pacientov
Zriedkavé: u viac ako 1 z 10 000, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov
Veľmi zriedkavé: u menej ako 1 z 10 000 pacientov

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
Zriedkavé: predĺžený čas krvácania.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti (srdce a krvné cievy):/
Menej časté: rýchly alebo nepravidelný tlkot srdca (arytmie),
zrýchlený pulz (tachykardia).
Veľmi zriedkavé: poruchy srdcového rytmu (predĺženie QRS a QT
intervalu, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna
tachykardia vrátane torsade de pointes).

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
Menej časté: krvácanie slizníc.
Zriedkavé: predĺžený čas krvácania, zmeny v počte krvných buniek
(znížený počet krvných doštičiek) sprevádzané tvorbou
modrín a zvýšeným sklonom ku
krvácaniu (trombopénia).
Veľmi zriedkavé: zmeny v krvných zložkách (vrátane agranulocytózy,
aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie).

/Poruchy nervového systému:/
Časté: ospalosť, závrat, bolesť hlavy, zvýšenie svalového
napätia, svrbenie alebo pálenie bez zjavnej príčiny
(parestézia), trasenie (tremor).
Menej časté: mimovoľné pohyby svalov (myoklonus).
Zriedkavé: záchvaty, takzvaný „neuroleptický malígny syndróm“, ktorý
sa môže prejavovať ako stuhnutie svalov, vážna
neschopnosť obsedieť, vysoká horúčka, potenie, zvýšené
vylučovanie slín a poruchy vedomia; takzvaný „sérotonínový
syndróm“, ktorý je sprevádzaný príznakmi nepokoja.
Veľmi zriedkavé: stuhnutie svalov, zriedkavo nemotornosť alebo strata
rovnováhy, náhle mimovoľné zášklby, zmätenosť.

/Poruchy oka:/
Časté: problémy so zaostrovaním zraku, rozšírené zreničky
(mydriáza), problémy so zrakom (poruchy videnia).
Veľmi zriedkavé: glaukóm s ostrým uhlom, akútny glaukóm (zvýšenie
vnútroočného tlaku).

/Poruchy ucha a labyrintu:/
Menej časté: zvonenie v ušiach (tinitus).

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastínia:/
Časté: zívanie.
Veľmi zriedkavé: eozinofilná pneumónia (zápal pľúc s ťažkým
dýchaním), bolesť na hrudníku.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
Časté: znížená chuť do jedla, zápcha, nutkanie na vracanie,
vracanie, sucho v ústach.
Menej časté: zmena vnímania chuti, škrípanie a zatínanie zubov
(bruxizmus), hnačka.
Veľmi zriedkavé: zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída).

/Poruchy obličiek a močovej sústavy:/
Časté: problémy s močením (najmä časté močenie).
Menej časté: zadržiavanie moču v močovom mechúre, z dôvodu jeho
neschopnosti poriadne sa vyprázdňovať.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
Časté: potenie (vrátane nočného potenia).
Menej časté: zápal kože (dermatitída), zvýšená citlivosť kože na
slnečné svetlo (fotosenzitívne reakcie), vyrážka,
vypadávanie vlasov (alopécia).
Veľmi zriedkavé: kožná vyrážka s červenými škvrnami nepravidelného
tvaru (multiformný erytém), Stevensov-Johnsonov syndróm
(ťažká reakcia z precitlivenosti [alergická reakcia] s vysokou
horúčkou, červenými škvrnami na koži, boľavými kĺbmi
a/alebo zápalom očí), žihľavka (urtikária), svrbenie.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
Veľmi zriedkavé: rozpad vlákien kostrových svalov (rabdomyolýza),
ktorá môže byť spojená s akútnym zlyhaním obličiek.

/Poruchy endokrinného systému (sústava žliaz s vnútorným vylučovaním):/
Veľmi zriedkavé: zvýšenie hladín hormónu prolaktínu v krvi. Prolaktín
má mnoho účinkov, najdôležitejším je stimulácia tvorby
mlieka v mliečnych žľazách (laktácia).

/Poruchy metabolizmu a výživy:/
Časté: zvýšenie hladín cholesterolu v krvi, strata telesnej
hmotnosti.
Menej časté: zníženie hladín sodíka v krvi (hyponatriémia),
nárast telesnej hmotnosti.
Zriedkavé: problémy s tvorbou určitého typu hormónu nazývaného
„antidiuretický hormón“.

/Poruchy ciev:/
Časté: zvýšený krvný tlak (hypertenzia), rozšírenie krvných
ciev (vazodilatácia, najčastejšie návaly horúčavy), poranenie,
zvyčajne spôsobené tupým úderom, pri ktorom sa poškodia
kapiláry, umožňujúce prenikaniu krvi do okolitých tkanív
(ekchymóza), krvácanie slizníc.
Menej časté: nízky krvný tlak (hypotenzia), pocit závratu
(posturálna hypotenzia), mdloba (synkopa).
Zriedkavé: predĺžený čas krvácania, neobvyklé krvácanie (ako je
krvácanie z nosa), krvácanie do zažívacieho traktu.

/Celkovéporuchy:/
Časté: slabosť, únava a nedostatok energie (asténia).

/Poruchy imunitného systému:/
Menej časté: precitlivenosť (alergia) na slnečné svetlo
(fototoxické reakcie).
Veľmi zriedkavé: ťažké alergické reakcie (anafylaxia).

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
Menej časté: abnormálne výsledky funkčných pečeňových testov.
Zriedkavé: zápal pečene (hepatitída).

/Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:/
Časté: sexuálne problémy: najmä oneskorená ejakulácia
u mužov, problémy s orgazmom (u mužov), impotencia,
znížená chuť na sex.
Menej časté: problémy s orgazmom (u žien), menštruačné problémy
(u žien).

/Psychické poruchy:/
Časté: čudné sny, nespavosť, nervozita, nezvyčajná
citlivosť kože ako je brnenie, únava.
Menej časté: rozrušenie, otupenosť, halucinácie.
Zriedkavé: duševná a fyzická hyperaktivita (manické reakcie),
takzvaný „neuroleptický malígny syndróm“, ktorý sa môže
prejavovať ako stuhnutie svalov, vážna neschopnosť
obsedieť, vysoká horúčka, potenie, zvýšené vylučovanie slín
a poškodenie vedomia; takzvaný „sérotonínový syndróm“, ktorý je
sprevádzaný príznakmi nepokoja, stuhnutosťou svalov (rigor),
zosilnenými reflexmi (hyperreflexia) a horúčkou;
samovražedné myšlienky a správanie; takzvaný „psychomotorický
nepokoj/akatízia“, ktoré sa môžu prejavovať ako príznaky
nepokoja zahŕňajúce pohybové účinky duševnej aktivity.
Veľmi zriedkavé: blúznenie (delírium).
Frekvencia neznáma: samovražedné myšlienky a správanie.

Počas liečby Tixafinom XR alebo skoro po ukončení liečby sa hlásili prípady
samopoškodzujúcich alebo samovražedných myšlienok alebo správania (pozri
časť 2. Buďte zvlášť opatrný prim užívaní Tifaxinu XR).


/Okrem vyššie uvedených vedľajších účinkov boli hlásené aj nasledujúce/
/vedľajšie účinky:/
Srdcové zlyhanie (t.j. neschopnosť srdca pumpovať do tela dostatok krvi),
intersticiálna pneumónia (určitý typ zápalovej reakcie postihujúci
spojivové tkanivá pľúc), krvácanie, zahŕňajúce krvácanie do mozgu; rôzne
typy zmien krvných buniek, podráždenie, bolesť hrdla, nádcha, bolesť hlavy,
bolesť brucha, bolesť chrbta, príznaky podobné chrípke, bolesti, infekcie.
Aj keď sa tieto hlásené udalosti vyskytli počas liečby venlafaxínom, nebolo
preukázané, či súvisia s liečbou Tifaxinom XR.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ TIFAXIN XR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Tifaxin XR po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli,
blistri a fľaši. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete.
Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Tifaxin XR obsahuje

Liečivo je venlafaxín.


Tifaxin XR 37,5 mg:
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 37,5 mg
venlafaxínu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
ponso 4R (E124)
chinolínová žlť (E104)
oxid titaničitý (E171).

Tifaxin XR 75 mg:
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 75 mg
venlafaxínu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
oranžová žlť FCF (E110)
chinolínová žlť (E104)
oxid titaničitý (E171).

Tifaxin XR 150 mg:
Každá kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 150 mg
venlafaxínu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
oranžová žlť FCF(E110)
chinolínová žlť (E104)
patentná modrá V (E131)
oxid titaničitý (E171).

Ako vyzerá Tifaxin XR a obsah balenia

Tifaxin XR 37,5 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “3” s oranžovým viečkom
a transparentným telom.

Tifaxin XR 75 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “1” so žltým viečkom
a transparentným telom.

Tifaxin XR 150 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “0” so žltohnedým viečkom
a transparentným telom.

Kapsuly s predĺženým uvoľňovaním sú dostupné v baleniach obsahujúcich 20,
28, 30, 50, 98 a 100 kapsúl balených v PVC/Al blistroch. 50 a 100
kapsúl balených v HDPE fľašiach s HDPE skrutkovacím uzáverom
obsahujúcim vrecúško so silikagélom (vysúšadlo).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii


STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecká spolková republika

Výrobcovia:

Dragenopharm Apotheker Püschl GmbH & Co. KG
Göllstrasse 1
84529 Tittmoning
Nemecko

FARMA-APS Productos Farmaceuticos SA
Rua Joao de Deus 19, Venda Nova
2700-487 Amadora
Portugalsko

Centrafarm Services B.V.
Neuwe Donk 9
Etten-Leur
Holandsko

Clonmel Healthcare Ltd.
Waterford Road
Clonmel, Co. Tipperary
Írsko

Eurogenerics NV.
Heizel Esplanade Heysel b 22
1020 Brusel
Belgicko

Genus Pharmaceuticals
Park View House
65 London Road, Newbury
Berkshire, RG14 1JN
Veľká Británia

PharmaCoDane Asp
Marielundvej 46A
2730 Herlev
Dánsko

STADA Arzneimittel GmbH
Muthgasse 36
1190 Viedeň
Rakúsko

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Belgicko: |Venlafaxine EG 37.5 mg |
| |capsules met verlengde afgifte |
| |Venlafaxine EG 75 mg |
| |capsules met verlengde afgifte |
| |Venlafaxine EG 150 mg |
| |capsules met verlengde afgifte |
|Bulharsko: |Tifaxin SR ??????? ? ???????? |
| |?????????????, ?????? |
| |Tifaxin SR ??????? ? ???????? |
| |?????????????, ?????? |
| |Tifaxin SR mg ??????? ? ???????? |
| |?????????????, ?????? |
|Česká republika: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |Tifaxin XR 150 mg |
|Dánsko: |Venlafaxin STADA 37,5 mg |
| |Venlafaxin STADA 75 mg |
| |Venlafaxin STADA 150 mg |
|Fínsko: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |Tifaxin XR 150 mg |
|Francúzsko: |Venlafaxine EG LP 37.5mg |
| |gélule ŕ libération prolongée |
| |Venlafaxine EG LP 75 mg |
| |gélule ŕ libération prolongée |
|Holandsko: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |capsules met verlengde afgifte, |
| |hard |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |capsules met verlengde afgifte, |
| |hard |
| |Tifaxin XR 150 mg |
| |capsules met verlengde afgifte, |
| |hard |
|Írsko: |Venex XL 37.5 mg |
| |prolonged release capsules |
| |Venex XL 75 mg |
| |prolonged release capsules |
| |Venex XL 150 mg |
| |prolonged release capsules |
|Luxembursko: |Venlafaxine EG 37,5 mg |
| |gélule ŕ libération prolongée |
| |Venlafaxine EG 75 mg |
| |gélule ŕ libération prolongée |
| |Venlafaxine EG 150 mg |
| |gélule ŕ libération prolongée |
|Maďarsko: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |Tifaxin XR 150 mg |
|Nemecko: |Tifaxin 37,5 mg Retardkapseln |
| |Hartkapseln, retardiert |
| |Tifaxin 75 mg Retardkapseln |
| |Hartkapseln, retardiert |
| |Tifaxin 150 mg Retardkapseln |
| |Hartkapseln, retardiert |
|Nórsko: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |Tifaxin XR 75 |
| |Tifaxin XR 150 |
|Poľsko: |Tifaxin PR |
| |Tifaxin PR |
| |Tifaxin PR |
|Rakúsko: |Venlafaxin Tiefenbacher 37,5 mg |
| |Retardkapseln |
| |Venlafaxin Tiefenbacher 75 mg |
| |Retardkapseln |
| |Venlafaxin Tiefenbacher 150 mg |
| |Retardkapseln |
|Rumunsko: |POSIPRES 37,5 mg |
| |Capsulă cu eliberare prelungită |
| |POSIPRES 75 |
| |Capsulă cu eliberare prelungită |
| |POSIPRES 150 |
| |Capsulă cu eliberare prelungită |
|Švédsko: |Venlafaxin STADA 37,5 mg |
| |depotkapsel, hĺrd |
| |Venlafaxin STADA 75 mg depotkapsel,|
| |hĺrd |
| |Venlafaxin STADA 150 mg |
| |depotkapsel, hĺrd |
|Taliansko: |Tifaxin XR 37,5 mg |
| |Capsula rigida a rilascio |
| |prolungato |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |Capsula rigida a rilascio |
| |prolungato |
| |Tifaxin XR 150 mg |
| |Capsula rigida a rilascio |
| |prolungato |
|Veľká Británia: |Tifaxin XR 37.5 mg |
| |prolonged release capsules, hard |
| |Tifaxin XR 75 mg |
| |prolonged release capsules, hard |
| |Tifaxin XR 150 mg |
| |prolonged release capsules, hard |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v marci
2009.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k rozhodnutiu o PREVODE REGISTRÁCIE LIEKU, Ev.č.: 2108/ 11530,
11531, 11532


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU

Tifaxin XR 37,5 mg
Tifaxin XR 75 mg
Tifaxin XR 150 mg
tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Tifaxin XR 37,5 mg
Jedna kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 37,5 mg
venlafaxínu.

Pomocné látky:
sacharóza max. 46,35 mg
ponso 4R (E124) 0,0267 mg

Tifaxin XR 75 mg
Jedna kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 75 mg
venlafaxínu.

Pomocné látky:
sacharóza max. 92,69 mg
oranžová žlť FCF (E110) 0,0006 mg

Tifaxin XR 150 mg
Jedna kapsula obsahuje venlafaxíniumchlorid, ktorý zodpovedá 150 mg
venlafaxínu.

Pomocné látky:
sacharóza max. 185,38 mg
oranžová žlť FCF (E110) 0,0008 mg

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.

Tifaxin XR 37,5 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “3” s oranžovým viečkom
a transparentným telom.

Tifaxin XR 75 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “1” so žltým viečkom
a transparentným telom.

Tifaxin XR 150 mg:
Biele až sivobiele granuly v kapsule veľkosti “0” so žltohnedým viečkom
a transparentným telom.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Epizódy veľkej depresie.
. Krátkodobá liečba generalizovanej anxióznej poruchy.
. Krátkodobá liečba sociálnej anxióznej poruchy/sociálnej fóbie.
. Liečba panických porúch s alebo bez agorafóbie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Podávanie
Odporúča sa užívať kapsuly s jedlom. Každá kapsula sa má prehltnúť celá
a zapiť tekutinou. Kapsuly sa nesmú deliť, drviť, žuvať alebo rozpustiť vo
vode. Tifaxin XR sa má užívať raz denne, najlepšie v rovnakom čase, ráno
alebo večer.

Pacienti liečení venlafaxínom v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním môžu
prejsť na liečbu Tifaxinom XR čo najbližšou ekvivalentnou dávkou (mg/deň).
Dávku je však potrebné upraviť podľa individuálnych potrieb pacienta.

Epizódy veľkej depresie:
Účinná dávka na liečbu depresie sa zvyčajne pohybuje v rozpätí 75-225 mg.
Liečba sa má začať dávkou 75 mg jedenkrát denne. Pri štandardných,
primeraných dávkach sa účinok dosiahne po 2-4 týždňoch liečby. Ak je
klinická odpoveď nedostatočná, dávka sa môže zvýšiť na 150 mg a potom na
225 mg. U pacientov, ktorí na liečbu stále neodpovedajú, môžu byť prospešné
vyššie dávky až do 375 mg, skúsenosti s používaním vysokých dávok sú však
stále obmedzené. Vo všetkých prípadoch sa vysoké dávky majú podávať pod
starostlivým dohľadom. Dávky sa majú zvyšovať v približne dvojtýždňových
alebo viactýždňových intervaloch, pričom minimálny interval medzi
jednotlivými zvýšeniami sú 4 dni. Ak sa po 2-4 týždňoch liečby neprejaví
žiadny účinok, pokračovanie v liečbe nemá žiadny prínos.
Spravidla si akútne epizódy veľkej depresie vyžadujú kontinuálnu
farmakologickú liečbu trvajúcu minimálne 4-6 mesiacov. U niektorých
pacientov je potrebná dlhšia liečba (pozri časť 5.1). Ošetrujúci lekár má
pravidelne prehodnocovať potrebu liečby venlafaxínom.

Krátkodobá liečba generalizovanej anxióznej poruchy:
Odporúčaná dávka na liečbu generalizovanej anxióznej poruchy je 75 mg/deň.
U pacientov, ktorí nedostatočne odpovedajú na dávku 75 mg sa dávka môže
zvyšovať v prírastkoch o 75 mg, s intervalom medzi jednotlivými zvýšeniami
minimálne 4 dni, až do maximálnej dávky 225 mg. V prípade generalizovanej
anxióznej poruchy sa účinnosť kontinuálnej liečby trvajúcej dlhšie ako
8 týždňov nepotvrdila.

Krátkodobá liečba sociálnej anxióznej poruchy/sociálnej fóbie:
Odporúčaná dávka na liečbu sociálnej anxióznej poruchy je 75 mg/deň.
U pacientov, ktorí nedostatočne odpovedajú na dávku 75 mg sa dávka môže
zvyšovať v prírastkoch o 75 mg, s intervalom medzi jednotlivými zvýšeniami
minimálne 4 dni, až do maximálnej dávky 225 mg. Účinnosť venlafaxínu
v liečbe sociálnej anxióznej poruchy sa potvrdila v štyroch 12-týždňov
trvajúcich, placebom kontrolovaných štúdiách. Účinnosť dlhodobej liečby sa
nestanovila.

Liečba panických porúch:
Odporúčaná dávka na liečbu panických porúch je 75 mg/deň. Liečba sa má
začať dávkou 37,5 mg/deň počas prvých 4-7 dní a potom sa má dávka zvýšiť na
75 mg/deň. U pacientov, ktorí nedostatočne odpovedajú na dávku 75 mg sa
dávka môže zvyšovať v prírastkoch o 75 mg, v približne dvojtýždňových
intervaloch s intervalom medzi jednotlivými zvýšeniami minimálne 4 dni, až
do maximálnej dávky 225 mg.
U pacientov s panickými poruchami je zvyčajne potrebná dlhodobá liečba.
Potvrdilo sa, že venlafaxín je účinný v dlhodobej liečbe (6-mesačnej)
panických porúch.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene:
Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene majú byť liečení nižšími
dávkami venlafaxínu. U takýchto pacientov je potrebné liečbu začať
venlafaxínom v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek, u ktorých je rýchlosť
glomerulárnej filtrácie 10-70 ml/min sa musí celková dávka zredukovať o 25-
50%. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu sa má celková dávka znížiť na
polovicu. Liek sa má podávať až po ukončení dialýzy.
U pacientov s mierne až stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa má
celková denná dávka znížiť o 50%. Dávkovanie je individuálne, u niektorých
pacientov môže byť potrebné znížiť dávku o viac ako 50%.

Nie sú dostupné žiadne údaje od pacientov s vážnou poruchou funkcie pečene
a preto je potrebná opatrnosť a tiež je potrebné zvážiť redukciu dávky
o viac ako 50%.

Je potrebné zvážiť, či prínos liečby venlafaxínom preváži jej riziko u
pacientov s vážnou poruchou funkcie pečene.
Použitie u detí a mladistvých:
Tifaxin XR sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých do 18 rokov (pozri
časť 4.4).

Starší pacienti:
U starších pacientov sa má liečba začať najnižšou odporúčanou dávkou. Po
titrácii dávky sa má zvýšená opatrnosť venovať zvyšovaniu dávky (pozri časť
4.4).

Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení podávania venlafaxínu:
Náhlemu prerušeniu liečby je potrebné sa vyhnúť. Pri ukončovaní liečby
venlafaxínom sa má dávka znižovať postupne počas minimálne 1-2 týždňov, aby
sa znížilo riziko abstinenčných reakcií (pozri časti 4.4 a časť 4.8). Ak sa
po znížení dávky alebo prerušení liečby objavia neznesiteľné symptómy, je
potrebné zvážiť pokračovanie v podávaní predchádzajúcej predpísanej dávky.
Následne môže lekár pokračovať v pomalšom znižovaní dávky.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
. Venlafaxín sa nesmie podávať súbežne s inhibítorom MAO, alebo počas
14 dní po skončení liečby s inhibítorom MAO. Medzi ukončením liečby
venlafaxínom a začiatkom liečby inhibítorom MAO má uplynúť 7 dní (pozri
časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Použitie u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov:
Tifaxin XR sa nemá používať na liečbu detí a mladistvých do 18 rokov.
Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a
hostilita (predovšetkým agresia, nepriateľské správanie a zlosť) boli v
klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a mladistvými
liečenými antidepresívami než u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak
sa rozhodnutie o liečbe založené na klinickej potrebe predsa len urobí,
pacient má byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných
symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a
mladistvých týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho
vývoja.

Suicídium/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie:
Depresia je spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok,
sebapoškodzovania a suicídia (udalosti súvisiace so samovraždou). Riziko
pretrváva až do signifikantnej remisie symptómov. Ak sa stav pacienta
nezlepší v priebehu niekoľkých prvých týždňov alebo viac týždňov liečby,
pacienta je potrebné starostlivo sledovať až do takéhoto zlepšenia.
Všeobecné klinické skúsenosti ukazujú, že riziko suicídia sa môže
v počiatočných štádiách rekonvalescencie zvýšiť.



Ostatné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých sa Tifaxin XR predpisuje,
môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom udalostí súvisiacich so
suicídiom. Tieto stavy môžu byť navyše patologicky spojené s veľkou
depresívnou poruchou. Pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou je
potrebná rovnaká opatrnosť ako pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými
poruchami.

U pacientov s udalosťami súvisiacimi so suicídiom v anamnéze, s výraznými
samovražednými predstavami pred začatím liečby je väčšie riziko
samovražedných myšlienok alebo pokusu o samovraždu, a preto musia byť počas
liečby starostlivo sledovaní. Metaanalýza placebom kontrolovaných
klinických skúšaní antidepresív u dospelých pacientov s psychickými
poruchami preukázala zvýšené riziko suicidálneho správania pri
antidepresívach v porovnaní s placebom u pacientov vo veku do 25 rokov.
Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné
hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.

Pacienti (a ich opatrovatelia) musia venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu
klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok
a neobyčajných zmien v správaní a keď sa takéto symptómy objavia, okamžite
vyhľadať lekársku pomoc.

U všetkých pacientov s depresiou sa musí vziať do úvahy riziko suicídia,
a preto majú títo pacienti dostávať obmedzený počet kapsúl, aby sa znížilo
riziko predávkovania.

Agresivita:
Tak ako u iných antidepresív, sa počas liečby venlafaxínom, počas
znižovania dávky a na konci liečby môže vyskytnúť agresívne správanie,
a preto sa má pacientom s agresívnym správaním v anamnéze venlafaxín
podávať s opatrnosťou.

Akatízia/psychomotorický nepokoj:
Užívanie Tifaxinu XR bolo spojené s vývojom akatízie, charakterizovanej
subjektívnym nepríjemným alebo stresujúcim nepokojom a potrebou pohybu,
často sprevádzaným neschopnosťou obsedieť alebo obstáť. Tieto symptómy sa
najpravdepodobnejšie objavia počas prvých týždňov liečby. U pacientov,
u ktorých sa objavia tieto symptómy, môže mať zvyšovanie dávok negatívny
účinok.

Mánia/hypománia:
Pri užívaní antidepresív, vrátane venlafaxínu sa u malého počtu pacientov
s poruchami nálad môže objaviť mánia/hypománia.
Počas premarketingových štúdií sa mánia/hypománia vyskytla u 0,2% pacientov
užívajúcich venlafaxín na liečbu sociálnej anxióznej poruchy. Tak ako iné
antidepresíva, pacientom s mániou v anamnéze sa má venlafaxín podávať
s opatrnosťou.
Pri liečbe depresívnej fázy manicko-depresívnej psychózy môže dôjsť
k prechodu do manickej fázy.

Záchvaty:
Záchvaty sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Tak ako u iných antidepresív,
u pacientov s epilepsiou a/alebo organickým mozgovým syndrómom je pri
podávaní venlafaxínu potrebné zvoliť primerané dávkovanie a pacienta
pravidelne a prísne monitorovať. Ak sa objavia záchvaty, liečba sa musí
ukončiť.

Sérotonínový syndróm:
Z dôvodu mechanizmu účinku venlafaxínu a rizika sérotonínového syndrómu je
pri podávaní venlafaxínu v kombinácii s liečivami, ktoré ovplyvňujú
sérotonínergný neurotransmitérový systém napr. triptány, selektívne
inhibítory MAO (moklobemid, toloxaton), linezolid, SSRI alebo lítium
potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

Neuroleptický malígny syndróm:
Tak ako SSRI, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou u pacientov, ktorí sa
liečia antipsychotikami, pretože pri podávaní tejto kombinácie bol hlásený
výskyt symptómov pripomínajúcich neuroleptický malígny syndróm (pozri časť
4.5).

Mydriáza a glaukóm s ostrým uhlom:
Pri užívaní venlafaxínu bola hlásená mydriáza, a preto pacienti so zvýšeným
vnútroočným tlakom alebo u ktorých je riziko glaukómu s ostrým uhlom musia
byť starostlivo sledovaní.

Hepatálna a renálna funkcia:
Pred začiatkom liečby je potrebné skontrolovať hepatálnu a renálnu funkciu.
U pacientov s cirhózou pečene alebo stredne závažnou až závažnou renálnou
dysfunkciou bol klírens venlafaxínu a jeho aktívneho metabolitu znížený,
zatiaľ čo ich polčas eliminácie bol predĺžený.
Môže byť potrebné znížiť dávku alebo predĺžiť interval medzi dávkami.
U takýchto pacientov sa musí venlafaxín, tak ako iné antidepresíva, podávať
s primeranou opatrnosťou.

Diabetes:
U diabetikov môže liečba SSRI/SNRI ovplyvniť hladiny glukózy v krvi,
a preto môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu a/alebo perorálnych
antidiabetík.

Hyponatriémia a SIADH:
V súvislosti s antidepresívami (vrátane SSRI) bol hlásený jeden prípad
hyponatriémie, sekundárne k prechodnému SIADH (Syndrome of Inappropriate
Antidiuretic Hormone Secretion – syndróm neprimeranej sekrécie
antidiuretického hormónu). Väčšinou sa vyskytuje u starších pacientov,
ktorí užívajú diuretiká alebo ktorí trpia objemovou depléciou inej príčiny.
Počas sledovania po uvedení lieku na trh bolo hlásených niekoľko
zriedkavých spontánnych prípadov SIADH u starších pacientov užívajúcich
venlafaxín. Aj napriek tomu, že sa takéto udalosti vyskytli pri liečbe
venlafaxínom, kauzálny vzťah nebol potvrdený. Zriedkavé prípady
hyponatriémie boli hlásené počas liečby venlafaxínom, najmä u starších
pacientov, ktorých stav sa znormalizoval po ukončení liečby venlafaxínom.
U starších pacientov, najmä u tých, ktorí užívajú diuretiká alebo ak trpia
objemovou depléciou sa má venlafaxín podávať opatrne.

Opatrnosť pri dávkovaní, spolu s pravidelným a prísnym monitorovaním
pacienta sú potrebné v prípade:
. porúch močenia (napr. hypertrofia prostaty, hoci vzhľadom na slabý
anticholinergný účinok venlafaxínu sa takéto problémy
nepredpokladajú,);
. akútneho glaukómu s ostrým uhlom, zvýšeného vnútroočného tlaku (opäť,
z dôvodu slabého anticholinergného účinku venlafaxínu existuje len malé
riziko, že sa tieto problémy počas liečby venlafaxínom objavia);
. nízkeho alebo vysokého krvného tlaku;
. srdcových porúch, ako sú abnormality vo vedení, angína pektoris
a nedávno prekonaný infarkt myokardu. V takýchto prípadoch sa vyžadujú
štandardné opatrenia a opatrné dávkovanie súbežne podávaných liekov.

Kardiovaskulárne ochorenia, vysoký alebo nízky krvný tlak:
V klinických skúšaniach bolo často hlásené zvýšenie krvného tlaku závislé
od dávky, najmä ak sa podávali denné dávky vyššie ako 200 mg. Pretrvávajúce
zvýšenie krvného tlaku by mohlo mať nežiaduce následky, a preto sa
pacientom užívajúcim venlafaxín odporúča merať krvný tlak. U pacientov
s pretrvávajúcim zvýšením krvného tlaku (závažná a nekontrolovaná
hypertenzia) sa má počas užívania venlafaxínu zvážiť redukcia dávky alebo
vysadenie liečby. Zrýchlená srdcová frekvencia sa môže objaviť najmä pri
užívaní vysokých dávok. Opatrnosť sa vyžaduje u pacientov, u ktorých sa
v dôsledku zvýšenia srdcovej frekvencia môže zhoršiť skryté ochorenie.

Výrazné zmeny v krvnom tlaku (hypertenzia a hypotenzia) a abnormality
srdcového vedenia boli pozorované najmä u starších pacientov a tiež bola
hlásená možná spojitosť medzi podávaním venlafaxínu a akútnou ischémiou
myokardu. Pacientom s akútnou ischémiou myokardu, akútnym mozgovocievnym
ochorením alebo inými diagnostikovanými ochoreniami srdca, ktoré môžu
zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií, sa má preto venlafaxín podávať
s opatrnosťou.

Výrazné zmeny v PR, QRS alebo QTc intervaloch boli veľmi zriedkavo
pozorované u pacientov liečených venlafaxínom počas klinických skúšaní.

Hypercholesterolémia:
U pacientov užívajúcich venlafaxín, ktorí boli počas dlhodobých, placebom-
kontrolovaných štúdií liečení minimálne 3 mesiace, bolo pozorované klinicky
významné zvýšenie hladiny cholesterolu v sére. Počas dlhodobej liečby sa má
sledovaniu hladín sérového cholesterolu pacientov venovať zvýšená
pozornosť.
Ak sa objaví hypercholesterolémia, je potrebné zvážiť liečbu tohto
ochorenia alebo zmenu antidepresíva.

Starší pacienti:
Starší pacienti sú často citlivejší na antidepresíva. Pri zvyšovaní dávky
je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.2).

Riziko krvácania
U pacientov užívajúcich venlafaxín je zvýšené riziko krvácanie do kože
a slizníc. Tak ako iné látky, ktoré inhibujú spätné vychytávanie
sérotonínu, venlafaxín sa má u pacientov so zvýšeným rizikom krvácania
v týchto miestach, podávať s opatrnosťou.

Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení liečby Tifaxinom XR:
Abstinenčné symptómy sa po prerušení liečby vyskytujú často, hlavne ak je
prerušenie náhle (pozri časť 4.8).

Riziko abstinenčných symptómov môže závisieť od viacerých faktorov, vrátane
dĺžky liečby a dávky, ako aj od rýchlosti znižovania dávky. Najčastejšie
hlásenými reakciami boli závraty, zmyslové poruchy (zahŕňajúce parestéziu),
poruchy spánku (zahŕňajúce nespavosť a intenzívne sny), agitácia alebo
anxiozita, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť hlavy. Všeobecne sú
tieto symptómy mierne až stredne závažné, avšak u niektorých pacientov môžu
mať silnú intenzitu. Zvyčajne sa vyskytujú počas prvých dní po prerušení
liečby, ale veľmi zriedkavo boli hlásené u pacientov, ktorí neúmyselne
vynechali dávku. Tieto symptómy sú spravidla prechodné a zvyčajne ustúpia v
priebehu dvoch týždňov, i keď u niektorých pacientov môžu pretrvávať dlhšie
(2-3 mesiace alebo dlhšie). Z tohto dôvodu sa odporúča postupné znižovanie
dávky pri ukončovaní liečby Tifaxinom XR, trvajúce niekoľko týždňov alebo
mesiacov, podľa potreby pacienta (pozri „Abstinenčné symptómy pozorované po
prerušení podávania venlafaxínu“ v časti 4.2).

Tifaxin XR 37,5 mg:
Pomocná látka ponso 4R (E124) nachádzajúca sa v kapsulách, môže vyvolať
alergické reakcie.
Kapsuly obsahujú sacharózu, a preto pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo
deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.
Tifaxin XR 75 mg:
Pomocná látka oranžová žlť FCF (E110) nachádzajúca sa v kapsulách, môže
vyvolať alergické reakcie.
Kapsuly obsahujú sacharózu a preto pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo
deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.
Tifaxin XR 150 mg:
Pomocná látka oranžová žlť FCF (E110) nachádzajúca sa v kapsulách, môže
vyvolať alergické reakcie.
Kapsuly obsahujú sacharózu a preto pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo
deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory MAO:
Nežiaduce účinky (niektoré z nich závažné) boli hlásené v prípadoch, kde sa
liečba venlafaxínom začala krátko po ukončení liečby inhibítormi MAO,
a v prípadoch, kde liečba inhibítorom MAO bola iniciovaná krátko po
ukončení liečby venlafaxínom.
Hlásenia zahŕňali nasledujúce nežiaduce reakcie: tremor, myoklonus,
potenie, nauzeu, vracanie, návaly horúčavy, závrat, hypertermiu so
symptómami pripomínajúcimi neuroleptický malígny syndróm, sérotonínový
syndróm, záchvaty a smrť.
Pri súbežnom podávaní selektívnych inhibítorov spätného vychytávania
sérotonínu (SSRI) a inhibítorov MAO boli hlásené nasledujúce reakcie:
hypertermia, rigidita, myoklonus, autonómna nestabilita s rýchlou
fluktuáciou vitálnych znakov, zmeny mentálneho stavu (vrátane extrémnej
agitácie progredujúcej do delíria a kómy) a symptómy pripomínajúce
neuroleptický malígny syndróm.
Z dôvodu týchto reakcií a závažných (niekedy fatálnych) interakcií, ktoré
boli hlásené počas súbežného použitia – alebo ako následok okamžitého
následného použitia – inhibítora MAO alebo iných antidepresív s podobnými
farmakologickými vlastnosťami ako má venlafaxín, sa venlafaxín nesmie
podávať súbežne s inhibítorom MAO alebo počas 14 dní od ukončenia liečby
inhibítorom MAO. Medzi ukončením liečby venlafaxínom a začiatkom liečby
inhibítorom MAO má uplynúť minimálne 7 dní (pozri časť 4.3).

Pri iniciácii liečby venlafaxínom 14 dní po ukončení liečby inhibítorom MAO
sa odporúča liečbu začať jednorazovou dennou dávkou 37,5 mg venlafaxínu
počas niekoľkých prvých dní.

Vyššie uvedené odporúčania na špecifické intervaly medzi ukončením liečby
inhibítorom MAO a začiatkom liečby venlafaxínom sú založené na údajoch
o ireverzibilných inhibítoroch MAO. Interval medzi ukončením podávania
moklobemidu (reverzibilného inhibítora MAO) a začiatkom liečby venlafaxínom
môže byť kratší ako 14 dní. Pri prechode z liečby moklobemidom na liečbu
venlafaxínom, vzhľadom na riziko nežiaducich reakcií (uvedených vyššie)
spojených s inhibítormi MAO, sa má dodržať adekvátna „wash-out“ fáza. Pri
určovaní tejto „wash-out“ fázy je potrebné vziať do úvahy farmakologické
vlastnosti moklobemidu, ako aj klinické hodnotenie jednotlivých pacientov
lekárom.

Liečivá s rizikom sérotonínového syndrómu:
Vzhľadom na mechanizmus účinku venlafaxínu a riziko sérotonínového
syndrómu, sa má kombinácia venlafaxínu s liečivami, ktoré ovplyvňujú
sérotonínergný neurotransmiterový systém napr. triptany, selektívne
inhibítory MAO (moklobemid, toloxaton), linezolid, SSRI alebo lítium,
podávať s opatrnosťou (pozri časť 4.4).

Liečivá s rizikom neuroleptického malígneho syndrómu:
Tak ako iné SSRI, venlafaxín sa má s opatrnosťou podávať pacientom, ktorí
užívajú antipsychotiká, pretože pri tejto kombinácii boli hlásené symptómy
pripomínajúce neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4).

Alfa- a beta-sympatomimetiká:
Alfa- a beta-sympatomimetiká (adrenalín, noradrenalín, dopamín), podávané
subkutánne alebo gingiválne pri hemostáze, môžu vyvolať poruchu
ventrikulárnej srdcovej frekvencie z dôvodu zvýšenia kardiálnej
excitability.
Venlafaxín podávaný s alfa- a beta-sympatomimetikami intravenózne, môže
vyvolať paroxyzmálnu hypertenziu s možnou poruchou srdcovej frekvencie
(inhibícia influxu sympatomimetika do nervového vlákna sympatika).

Hypericum perforatum:
Súbežné podávanie venlafaxínu s liekmi, obsahujúcimi ľubovník bodkovaný
(/Hypericum perforatum/) môže viesť k potenciácii sérotonínergnej aktivity so
zvýšenou incidenciou nežiaducich udalostí.

Elektrokonvulzívna liečba:
K dispozícii je len málo klinických skúseností s užívaním venlafaxínu počas
ECT. Pri súbežnej liečbe s antidepresívami zo skupiny SSRI boli hlásené
prolongované záchvaty, a preto je pri takejto liečbe potrebná opatrnosť.

Alkohol:
Farmakokinetické profily venlafaxínu, O-desmetylvenlafaxínu (ODV) a etanolu
sa nezmenili, keď sa etanol (0,5 g/kg raz denne) podával zdravým
dobrovoľníkom. Venlafaxín nezhoršuje mentálne alebo motorické schopnosti
narušené vplyvom alkoholu. Aj napriek tomu sa tak ako u iných liekov
pôsobiacich na CNS, odporúča pacientom nepoužívať alkohol pri liečbe
venlafaxínom.

Antikoagulanciá:
Pri súbežnom podávaní selektívnych inhibítorov spätného vychytávania
sérotonínu (SSRI) a antikoagulancií (NSAID, deriváty kyseliny salicylovej,
tiklopidín, atď) alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania, je
potrebná opatrnosť. Opatrnosť je potrebná aj u pacientov s poruchami
koagulácie.

Anorektiká:
Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s anorektikami
(vrátane fentermínu) sa nestanovila. Súbežné podávanie
venlafaxíniumchloridu a anorektík sa neodporúča. Venlafaxíniumchlorid,
samotný alebo v kombinácii s inými liekmi nie je indikovaný na znižovanie
telesnej hmotnosti.

Klozapín:
Po podávaní venlafaxínu boli hlásené zvýšené hladiny klozapínu, čo dočasne
súviselo s nežiaducimi udalosťami, ako sú záchvaty.

Warfarín:
U pacientov užívajúcich warfarín s venlafaxínom bola hlásená potenciácia
antikoagulačných účinkov vrátane zvýšenia protrombínového času (PT),
parciálneho tromboplastínového času alebo medzinárodného normalizovaného
pomeru (INR).

Lítium a diazepam:
Farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu (ODV)
u zdravých jedincov sa pri súbežnom užívaní venlafaxínu (podávaného v sérii
dávkovacieho režimu 50 mg každých 8 hodín) a diazepamu (jednorazová 10 mg
dávka) alebo lítia (jednorazová 600 mg dávka) nezmenili. Podávanie
venlafaxínu neovplyvnilo psychomotorické a psychometrické účinky indukované
lítiom.
Boli hlásené interakcie medzi lítiom a venlafaxínom vedúce k zvýšeniu
hladín lítia.

Cimetidín:
Cimetidín inhiboval metabolizmus prvého prechodu pečeňou venlafaxínu, nemal
však zreteľný vplyv na tvorbu alebo elimináciu O-desmetylvenlafaxínu (ODV),
ktorý sa v systémovom obehu nachádza v oveľa väčšom množstve. Zdá sa, že
pri súbežnom podávaní venlafaxínu a cimetidínu nie je potrebná úprava
dávkovania. U starších pacientov alebo pacientov s hepatálnou dysfunkciou
by sa interakcie mohli znásobiť, a preto je potrebné týchto pacientov pri
súbežnom užívaní venlafaxínu a cimetidínu klinicky monitorovať.

Risperidón:
Počas súbežného podávania venlafaxínu a risperidónu, venlafaxín zvýšil AUC
(+32%) a znížil CL/F (-38%) risperidónu, pričom AUC 9-hydroxyrisperidónu
a aktívnej látky (risperidón a 9-OH-risperidón) sa výrazne nezmenili.

Indinavir:
Farmakokinetická štúdia s indinavirom preukázala 28% zníženie AUC a 36%
zníženie Cmax indinaviru. Indinavir neovplyvnil farmakokinetiku venlafaxínu
a ODV. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Haloperidol:
Venlafaxín v rovnovážnom stave inhiboval po perorálnom podaní celkový
klírens haloperidolu, čo viedlo k zvýšeniu AUC haloperidolu. Navyše, pri
súbežnom podaní s venlafaxínom sa zvýšila Cmax haloperidolu, zatiaľ čo
hodnota polčasu eliminácie (t1/2) sa nezmenila. Mechanizmus, ktorý by
vysvetľoval toto zistenie nie je známy.

Imipramín:
Imipramín čiastočne inhibuje tvorbu O-desmetylvenlafaxínu sprostredkovanú
CYP2D6. Celková koncentrácia oboch liečiv (venlafaxínu a O-
desmetylvenlafaxínu (ODV)) však nie je súbežným užívaním s imipramínom
ovplyvnená, a preto nie je potrebná úprava dávkovania. Farmakokinetické
vlastnosti imipramínu a 2-OH-imipramínu nie sú venlafaxínom ovplyvnené.
AUC, Cmax a Cmin desipramínu sa však v prítomnosti venlafaxínu zvýšili
približne o 35%. AUC 2-OH-desipramínu sa zvýšila 2,5 - 4,5-násobne.

Restrospektívne hodnotenie pacientov, ktorí užívali venlafaxín súbežne
s antihypertenzívami alebo antidiabetikami v klinických skúšaniach,
nepreukázalo žiadne inkompatibility medzi liečbou venlafaxínom a liečbou
týmito liekmi.

Neuskutočnili sa žiadne klinické štúdie o účinkoch kombinovanej liečby
venlafaxínu s inými antidepresívami.

Liečivá, ktoré inhibujú CYP2D6 a CYP3A4:
Hlavná časť eliminácie venlafaxínu je sprostredkovaná CYP2D6 a CYP3A4.
Venlafaxín sa primárne metabolizuje v pečeni prostredníctvom izoenzýmu
CYP2D6 na jeho aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV)
a prostredníctvom izoenzýmu CYP3A3/4 na N-desmetylvenlafaxín. U pacientov,
ktorí užívajú súbežne s venlafaxínom inhibítor CYP2D6, nie je na základe
farmakokinetického profilu venlafaxínu potrebná úprava dávkovania.
Interakcie počas súbežného podávania venlafaxínu a inhibítorov CYP2D6
a CYP3A4 (dva najvýznamnejšie spôsoby eliminácie) sa neštudovali. Hoci
metabolizmus sprostredkovaný CYP3A4 predstavuje menej významnú cestu
metabolizmu venlafaxínu oproti metabolizmu sprostredkovanému CYP2D6,
existuje tu potenciál klinicky signifikantných liekových interakcií medzi
inhibítormi metabolizmu sprostredkovaného CYP3A4 a venlafaxínom, pretože to
by mohlo viesť k zvýšeniu plazmatických hladín venlafaxínu u tzv. slabých
metabolizérov CYP2D6 (7% európskej populácie). Z toho dôvodu sa silné
inhibítory CYP3A4 (napr. ketokonazol, erytromycín, cimetidín, verapamil)
alebo kombinácie s liekmi, ktoré inhibujú CYP3A4 a CYP2D6, majú užívať
s venlafaxínom len v striktne stanovených indikáciách.
Farmakokinetická štúdia preukázala u extenzívnych metabolizérov CYP2D6
zvýšenie hladín AUC (+36%), pričom u niektorých jedincov, ktorí sú slabými
metabolizérmi CYP2D6 bolo pozorované veľmi výrazné zvýšenie AUC (až do
približne 200%).

Liečivá, ktoré sú metabolizované prostredníctvom cytochrómu P450:
/In vitro/ a/alebo /in vivo/ štúdie naznačujú, že venlafaxín je relatívne
slabým inhibítorom CYP2D6 a že neinhibuje CYP1A2, CYP2C9 alebo CYP3A4.

Väzba venlafaxínu na plazmatické bielkoviny je 27% a O-desmetylvenlafaxínu
30%, a preto sú interakcie, spôsobené väzbou venlafaxínu a jeho
najdôležitejšieho metabolitu na bielkoviny, nepravdepodobné.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití venlafaxínu u gravidných
žien. Obmedzené skúsenosti, ktoré boli doposiaľ získané, nenaznačujú žiadne
zvýšené riziko kongenitálnych abnormalít alebo iných nežiaducich účinkov na
graviditu alebo nenarodené dieťa. Štúdie na zvieratách preukázali
reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko
u ľudí.
Keď sa venlafaxín používa dlhodobo až do pôrodu, je potrebné uvažovať
o riziku abstinenčných symptómov u novorodenca. Venlafaxín sa má používať
počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Laktácia:
Venlafaxín a jeho aktívny metabolit prechádzajú do materského mlieka. Ich
účinok na dojča nie je jasný. Preto je potrebné rozhodnúť, či sa má
pokračovať/prerušiť dojčenie alebo pokračovať/prerušiť liečbu venlafaxínom,
pričom je potrebné vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby
venlafaxínom pre matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Venlafaxín má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Všetky psychoaktívne lieky môžu zhoršiť správny úsudok,
myslenie alebo motorické zručnosti. Pacientom sa má preto odporúčať, aby
neobsluhovali nebezpečné stroje – vrátane motorových vozidiel – až kým sa
nepresvedčia, že liečba neovplyvňuje tieto schopnosti.

4.8 Nežiaduce účinky

U pacientov s depresiou sa vyskytuje mnoho symptómov, ktoré sú spojené
(alebo súvisia) s klinickým stavom ochorenia. Preto je v niektorých
prípadoch ťažké stanoviť, či symptómy sú dôsledkom samotného ochorenia
alebo aktuálnou nežiaducou reakciou na liek.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce účinky boli rozdelené do nasledujúcich kategórií:
Veľmi časté: ?1/10
Časté: ?1/100 až <1/10
Menej časté: ?1/1000 až <1/100
Zriedkavé: ?1/10 000 až <1/1000
Veľmi zriedkavé: <1/10 000, neznáme (z dostupných údajov)

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Zriedkavé: predĺžený čas krvácania.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:
Menej časté: arytmie vrátane tachykardie.
Veľmi zriedkavé: predĺženie QRS a QT intervalu, ventrikulárna
fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane torsade
de pointes), srdcové zlyhanie.

Poruchy krvi a lymfatického systému:
Menej časté: ekchymóza, krvácanie slizníc.
Zriedkavé: predĺžený čas krvácania, trombocytopénia.
Veľmi zriedkavé: dyskrázia krvi (vrátane agranulocytózy, aplastickej
anémie, neutropénie a pancytopénie).

Poruchy nervového systému:
Časté: ospalosť, závrat, bolesť hlavy, zvýšenie svalového
tonusu, parestézia, tremor.
Menej časté: myoklonus.
Zriedkavé: záchvaty, neuroleptický malígny syndróm (NMS),
sérotonínový syndróm.
Veľmi zriedkavé: extrapyramídové reakcie (vrátane dystónie
a dyskinézy), tardívna dyskinéza.

Poruchy oka:
Časté: abnormálna akomodácia, mydriáza, poruchy videnia
Veľmi zriedkavé: glaukóm s ostrým uhlom, akútny glaukóm.

Poruchy ucha a labyrintu:
Menej časté: tinitus.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastínia:
Časté: zívanie.
Veľmi zriedkavé: eozinofilná pneumónia so symptómami ako je dyspnoe,
bolesť na hrudníku.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Časté: znížená chuť do jedla, zápcha, nauzea, vracanie,
sucho v ústach.
Menej časté: zmena vnímania chuti, bruxizmus, diarea.
Veľmi zriedkavé: pankreatitída.

Poruchy obličiek a močových ciest:
Časté: porucha močenia (najmä nutkanie na močenie).
Menej časté: retencia moču.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Časté: potenie (vrátane nočného potenia).
Menej časté: dermatitída, fotosenzitívne reakcie, vyrážka,
alopécia.
Veľmi zriedkavé: multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm,
svrbenie, pruritus, urtikária.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Veľmi zriedkavé: rabdomyolýza.

Poruchy endokrinného systému:
Veľmi zriedkavé: zvýšenie hladín prolaktínu.

Poruchy metabolizmu a výživy:
Časté: zvýšenie hladín cholesterolu v sére (najmä pri
dlhodobej liečbe a pravdepodobne aj pri užívaní
vysokých dávok), strata telesnej hmotnosti.
Menej časté: hyponatriémia, nárast telesnej hmotnosti.
Zriedkavé: syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu
(SIADH).

Poruchy ciev:
Časté: hypertenzia, vazodilatácia (najčastejšie návaly
horúčavy), ekchymóza, krvácanie slizníc.
Menej časté: hypotenzia, posturálna hypotenzia, synkopa.
Zriedkavé: hemorágia (vrátane cerebrálnej hemorágie),
gastrointestinálne krvácanie.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
Časté: asténia/únava.

Poruchy imunitného systému:
Menej časté: fotosenzitívne reakcie.
Veľmi zriedkavé: anafylaxia.

Poruchy pečene a žlčových ciest:
Menej časté: abnormálne výsledky funkčných pečeňových testov.
Zriedkavé: hepatitída.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:
Časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus (u mužov),
anorgazmia, erektilná dysfunkcia, znížené libido.
Menej časté: abnormálny orgazmus (u žien), menorágia.

Psychické poruchy:
Časté: abnormálne sny, insomnia, nervozita, sedácia.
Menej časté: agitácia, apatia, halucinácie.
Zriedkavé: manické reakcie, samovražedné myšlienky/správanie
a psychomotorický nepokoj/akatízia (pozri časť 4.4).
Veľmi zriedkavé: delírium.

Počas výskumu po uvedení lieku na trh boli hlásené:
Poruchy srdca a ciev: srdcová insuficiencia, arytmie,
bolesť na hrudníku, srdcové zlyhanie.
Respiračné poruchy: intersticiálna pneumónia.
Poruchy gastrointestinálneho traktu: pankreatitída.
Poruchy krvi a lymfatického systému: hemorágia (vrátane cerebrálnej
hemorágie), dyskrázia krvi (vrátane
agranulocytózy, aplastickej anémie,
neutropénie a pancytopénie).
Psychické: agitácia, delírium.

Okrem toho boli hlásené aj nasledovné nežiaduce účinky:
Celkovéporuchy: bolesť hlavy, abdominálna bolesť,
bolesť chrbta, syndróm podobný
chrípke, bolesť, infekcie.
Poruchy dýchacej sústavy: faryngitída, rinitída,
sinusitída.

Aj keď sa tieto hlásené udalosti vyskytli počas liečby venlafaxínom, ich
kauzálny vzťah k liečbe Tifaxinom XR nie je známy.

Abstinenčné symptómy pozorované po prerušení liečby SSRI:
Prerušenie užívania venlafaxínu (najmä ak je prerušenie náhle) často vyvolá
abstinenčné symptómy. Najčastejšie hlásenými reakciami sú závraty, zmyslové
poruchy (zahŕňajúce parestéziu), poruchy spánku (zahŕňajúce nespavosť
a intenzívne sny), agitácia alebo anxiozita, nauzea a/alebo vracanie,
tremor a bolesť hlavy. Všeobecne sú tieto symptómy mierne až stredne
závažné a majú určitý a obmedzený priebeh, u niektorých pacientov sú však
závažné a/alebo trvajú dlhšiu dobu. Z tohto dôvodu sa odporúča, ak liečba
venlafaxínom už nie je potrebná, postupné znižovanie dávky (pozri časti 4.2
a 4.4).

4.9 Predávkovanie

V sledovaní po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady fatálneho
predávkovania venlafaxínom, najmä pri užívaní v kombinácii s alkoholom
a/alebo inými liekmi.

Symptómy
K symptómom hláseným po predávkovaní patria zmeny hladín vedomia (od
somnolencie po kómu), ale tiež agitácia, gastrointestinálne problémy ako je
nauzea, vracanie a diarea, tremor, (mierna) hypertenzia a tachykardia.
Hlásené boli aj zmeny na EKG (predĺženie QT intervalu, blokáda ramienka,
predĺženie QRS), sínusová a ventrikulárna tachykardia, bradykardia,
hypotenzia, epileptické záchvaty, vertigo a kóma.

Liečba
Je potrebné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest, oxygenáciu
a ventiláciu.
Liečba pozostáva z opatrení redukujúcich absorpciu (ako je gastrická laváž,
ak sa zavedie zakrátko po príjme veľkého množstva alebo podanie aktívneho
uhlia v kombinácii so sulfátom sodným) a je navyše symptomatická. Indukcia
emézy sa neodporúča, ak hrozí riziko aspirácie. Je potrebné monitorovať
rytmus srdca a vitálne funkcie. Venlafaxín a O-desmetylvenlafaxín sa nedajú
odstrániť dialýzou. Špecifické antidotum venlafaxínu nie je známe.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antidepresíva
ATC kód: N06AX16

Venlafaxín je štruktúrou nové antidepresívum, ktoré nie je chemicky
príbuzné tricyklickým, tetracyklickým alebo iným dostupným antidepresívam.

Predklinické štúdie preukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-
desmetylvenlafaxín (ODV) sú silnými inhibítormi spätného vychytávania
sérotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje spätné
vychytávanie dopamínu.

Štúdie na zvieratách ukazujú, že tricyklické antidepresíva môžu pri
chronickom užívaní redukovať schopnosť reakcie ?-noradrenergného receptora.
Naproti tomu, venlafaxín a jeho aktívny metabolit redukujú schopnosť
reakcie ?-noradrenergného receptora tak pri akútnom podaní (jednorazová
dávka), ako aj pri chronickom podávaní. Klinický význam tohto účinku nie je
známy. Venlafaxín a jeho hlavný metabolit sa javia ako ekvipotentné, pokiaľ
ide o ich celkový účinok na spätné vychytávanie neurotransmiterov.
U potkanov nevykazuje venlafaxín prakticky žiadnu afinitu k muskarínovým
cholinergným, H1-histamínovým alebo ?1-receptorom /in vitro/. Venlafaxín
neinhibuje aktivitu monoaminooxidázy (MAO).

Epizódy veľkej depresie:
V jednej klinickej štúdii ambulantní pacienti – s rekurentnou depresiou
v anamnéze, ktorí reagovali na liečbu venlafaxínom počas 8 týždňov a počas
iniciálnej 6-mesačnej otvorenej fázy liečby sa zlepšenie udržalo – boli
náhodne vybratí na udržiavaciu liečbu venlafaxínom alebo placebom trvajúcu
12 mesiacov. K recidíve depresívnych symptómov došlo u signifikantne
menšieho počtu pacientov užívajúcich venlafaxín ako u pacientov liečených
placebom.

Generalizovaná anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu v liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa
študovala v dvoch 8-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou
dávkou u dospelých ambulantných pacientov, spĺňajúcich kritéria DSM-IV pre
GAD. Dávky sa pohybovali v rozpätí 37,5 mg-225 mg/deň.

Sociálna anxiózna porucha (sociálna fóbia)
Účinnosť venlafaxínu sa študovala u pacientov spĺňajúcich kritéria DSM-IV
pre sociálnu anxióznu poruchu. Venlafaxín sa v štyroch 12-týždňových,
dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách s paralelnými
skupinami ukázal účinnejší ako placebo podľa Liebowitzovej škály pre
sociálnu anxietu (LSAS). Dávky sa pohybovali v rozpätí 75-225 mg/deň.

Panické poruchy
Účinnosť venlafaxínu sa hodnotila v štyroch dvojito zaslepených, 10-12-
týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách, vykonaných
u dospelých ambulantných pacientov spĺňajúcich kritéria DSM-IV pre panické
poruchy s alebo bez agorafóbie. Pacienti dostávali dávky v rozpätí 75-
225 mg/deň.

Účinnosť bola preukázaná v dvoch zo štyroch štúdií. V jednej z týchto
štúdií sa panických atakov zbavilo 58% pacientov užívajúcich venlafaxín
v porovnaní s 34% pacientov liečených placebom. V druhej štúdii sa
panických atakov zbavilo 67% pacientov v skupine s venlafaxínom v porovnaní
s 47% pacientov v ramene s placebom.

V jednej dlhodobej štúdii, dospelí ambulantní pacienti spĺňajúci kritéria
DSM-IV pre panické poruchy a ktorí odpovedali na venlafaxín (75-225 mg/deň)
počas 12-týždňovej otvorenej fázy, boli náhodne vybraní do ďalšej
kontinuálnej liečby tou istou dávkou venlafaxínu alebo prešli na liečbu
placebom, takže u týchto pacientov mohli byť pozorované známky relapsu
počas 6-mesačnej, dvojito zaslepenej fázy.
Recidíva (relaps) počas dvojito zaslepenej fázy sa definovala ako 2 alebo
viac panických atakov so všetkými pridruženými symptómami za týždeň dva po
sebe nasledujúce týždne alebo prerušenie liečby z dôvodu zníženej
účinnosti. Incidencia relapsov po ďalších 6 mesiacoch sa významne znížila u
pacientov, ktorí pokračovali v liečbe venlafaxínom (75, 150 alebo
225 mg/deň) oproti tým, ktorí dostávali placebo.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Venlafaxín sa takmer úplne absorbuje a podlieha extenzívnemu metabolizmu,
pričom sa tvorí aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín. Absolútna
biodostupnosť venlafaxínu po podaní kapsúl s predĺženým uvoľňovaním je
rovnaká ako pri liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním: približne 40-45%.
Po podaní rovnakej dennej dávky venlafaxínu (buď vo forme tabliet
s okamžitým uvoľňovaním dva razy denne alebo kapsúl s predĺženým
uvoľňovaním raz denne) je AUC venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu rovnaká.
Po podaní kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické
koncentrácie venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu dosiahnu v priebehu
približne 6 – 9 hodín. Maximálne koncentrácie venlafaxínu sú nižšie
a fluktuácia plazmatických koncentrácií je miernejšia po podaní liekovej
formy s okamžitým uvoľňovaním.

Distribúcia:
Väzba venlafaxínu na plazmatické bielkoviny je približne 27% a O-
desmetylvenlafaxínu 30%.

Metabolizmus:
Po absorpcii podlieha venlafaxín extenzívnemu systémovému metabolizmu
v pečene. Hlavný metabolit venlafaxínu je O-desmetylvenlafaxín. Venlafaxín
sa však metabolizuje aj na N-desmetylvenlafaxín, N2O-didesmetylvenlafaxín
a ďalšie menej významné metabolity. /In vitro/ štúdie naznačujú, že tvorba O-
desmetylvenlafaxínu je katalyzovaná prostredníctvom CYP2D6 a tvorba N-
desmetylvenlafaxínu prostredníctvom CYP3A3/4. Metabolizmus sprostredkovaný
CYP2D6 nemá význam pre dávkovanie venlafaxínu u slabých a dobrých
metabolizérov. V obidvoch skupinách je celková expozícia liečiv (venlafaxín
a O-desmetylvenlafaxín) rovnaká.

Vylučovanie:
Venlafaxín a O-desmetylvenlafaxín sa primárne vylučujú obličkami. Približne
87% jednorazovej dávky venlafaxínu sa znovu objaví v moči v priebehu
48 hodín ako nezmenený venlafaxín, nekonjugovaný O-desmetylvenlafaxín,
konjugovaný O-desmetylvenlafaxín alebo iné menej významné metabolity.

Opakované podávanie:
Počas opakovaného perorálneho podávania sa rovnovážne koncentrácie
venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu dosiahnu v priebehu 3 dní. Venlafaxín
a O-desmetylvenlafaxín vykazujú lineárne kinetiky v rozpätí dávok 75-
450 mg/deň.

Počas chronického používania u zdravých dobrovoľníkov nebola pozorovaná
žiadna neočakávaná akumulácia venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu.

Interakcie s jedlom a osobitné skupiny pacientov:
Podávanie venlafaxínu s jedlom neovplyvňuje absorpciu venlafaxínu alebo
následnú tvorbu O-desmetylvenlafaxínu.

Pohlavie a vek jedincov nemá významný vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu.
U pacientov starších ako 60 rokov bola pozorovaná 20%-ná redukcia klírensu
O-desmetylvenlafaxínu; čo bolo pravdepodobne spôsobené poruchou funkcie
obličiek, ktorá sa s rastúcim vekom objavuje často.

U niektorých pacientov s kompenzovanou cirhózou pečene sa farmakokinetika
venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu výrazne zmenila. Redukcia metabolizmu
venlafaxínu a eliminácie O-desmetylvenlafaxínu viedla k zvýšeniu
plazmatických koncentrácií venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu.

U pacientov so stredne závažnou až závažnou renálnou dysfunkciou sa celkový
klírens venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu znížil a polčas predĺžil.
Redukcia celkového klírensu je najpravdepodobnejšia u pacientov s klírensom
kreatinínu <30 ml/min.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie chronickej toxicity venlafaxínu preukázali účinky predovšetkým na
CNS.

Venlafaxín a jeho hlavný metabolit u ľudí nepreukázal žiadnu mutagenitu
v širokej škále /in vitro/ a /in vivo/ testov. Dlhodobé štúdie s venlafaxínom
u potkanov a myší neodhalili dôkaz karcinogenézy.
V štúdiách reprodukčnej toxicity u potkanov a králikov nebol pozorovaný
žiadny teratogénny účinok, ale u potkanov bol preukázaný embryotoxický
účinok. Pri podávaní dávok o trochu vyšších ako maximálne denné dávky
u ľudí bolo zistené zníženie hmotnosti plodu a zvýšenie počtu mŕtvo
narodených mláďat a mortality mláďat.
/In vitro/ bola pozorovaná čiastočná blokáda sodíkových kanálov v srdci
v mikromolárnych koncentráciách. Súvislosť s výskytom arytmie
a ventrikulárnej fibrilácie po predávkovaní alebo inhibícii metabolizmu
venlafaxínu nie je jasná.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Tifaxin XR 37,5 mg:
Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
ponso 4R (E124)
chinolínová žlť (E104)
oxid titaničitý (E171).

Tifaxin XR 75 mg:
Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
oranžová žlť FCF (E110)
chinolínová žlť (E104)
oxid titaničitý (E171).

Tifaxin XR 150 mg:
Obsah kapsuly:
Zrnený cukor (obsahuje sacharózu)
Etylcelulóza (E462)
Hydroxypropylcelulóza
Hypromelóza (E464)
Mastenec (E553b)
Dibutylsebakát
Kyselina olejová
Koloidný oxid kremičitý.

Kapsula:
Želatína
Nátriumlaurylsulfát
farbivá:
oranžová žlť FCF (E110)
chinolínová žlť (E104)
patentná modrá V (E131)
oxid titaničitý (E171).


6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

20, 28, 30, 50, 98 a 100 kapsúl balených v blistroch (PVC/Al).
50 a 100 kapsúl balených v HDPE fľašiach s HDPE skrutkovacím uzáverom
obsahujúcim vrecúško so silikagélom (vysúšadlo).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecká spolková republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Tifaxin XR 37,5 mg: 30/0531/08-S
Tifaxin XR 75 mg: 30/0532/08-S
Tifaxin XR 150 mg: 30/0533/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

19.11.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2009