Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 1 k oznámeniu o zmene v registrácii. ev.č. 2011/07879



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok
(Imipeném s cilastatínom)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete
používať Váš liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste
si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Xantum a na čo sa používa
2. Skôr, ako použijete Xantum
3. Ako používať Xantum
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Xantum
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE XANTUM A NA ČO SA POUžÍVA

Liečivami Xantumu sú imipeném a cilastatín vo forme sodnej soli.
Imipeném patrí do skupiny liekov známych ako betalaktámové antibiotiká.
Antibiotiká ničia baktérie v organizme. Baktérie sú mikroorganizmy, ktoré
môžu vyvolať infekciu v rôznych častiach tela.

Imipeném je inaktivovaný v obličkách chemickým rozkladom. Sodná soľ
cilastatínu zabraňuje tomu, aby došlo k tomuto rozkladu, a zvyšuje účinnosť
imipenému zvýšením koncentrácie imipenému v krvi a moči. Preto sú tieto dve
liečivá skombinované v lieku Xantum.

Váš lekár Vám mohol predpísať Xantum, pretože trpíte závažnou bakteriálnou
infekciou.

Xantum je účinný proti nasledovným infekciám:

- komplikovaná vnútrobrušná infekcia,
- závažná infekcia dolných dýchacích ciest a pľúc,
- komplikované infekcie pohlavných orgánov,
- komplikované infekcie močového traktu,
- komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív.


2. SKÔR, AKO POUžIJETE XANTUM

Nepoužívajte Xantum:
- keď ste už predtým mali alergickú reakciu na Xantum alebo na
ktorúkoľvek zložku uvedenú na konci tejto písomnej informácie pre
používateľov (Alergická reakcia môže zahŕňať kožnú vyrážku, svrbenie,
opuch tváre, pier, jazyka a hrdla alebo problémy s dýchaním.);

- keď ste už predtým mali alergickú reakciu na podobné
antibiotiká (betalaktámové antibiotiká, ako napr. penicilín,
amoxicilín, ampicilín, ceftriaxon, cefotaxím atď.).

Nepodávajte Xantum dieťaťu mladšiemu ako 3 roky alebo dieťaťu, ktoré má
obličkové problémy.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Xantumu (a povedzte svojmu lekárovi):

- ak ste už mali alergickú reakciu na podobné antibiotiká
(betalaktámové antibiotiká, ako napr. penicilín, amoxicilín,
ampicilín, ceftriaxon, cefotaxím atď.);
- ak trpíte ochorením žalúdka alebo čriev (zápal tenkého
a hrubého čreva nazývaný enterokolitída);
- ak trpíte ochorením centrálneho nervového systému (napr. lézie
v mozgu);
- ak ste mali záchvaty alebo kŕče;
- ak máte problémy s obličkou (obličkami);
- ak ste tehotná;
- ak dojčíte;
- ak trpíte myasténiou gravis (dôjde k progresii svalovej
slabosti počas liečby, ale po čase sa opäť zlepší).

Xantum môže spôsobiť pozitívny výsledok Coombsovho testu.

Informujte svojho lekára, aj ak sa tieto stavy vyskytli u Vás kedykoľvek
v minulosti.

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, ktorých výdaj
nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi. Je to zvlášť dôležité, ak užívate:

- ganciklovir, valganciklovir (používajú sa na liečbu vírusových
infekcií). Nesmiete užívať Xantum, pokiaľ užívate ganciklovir alebo
valganciklovir. Pokiaľ sa tieto lieky užívajú súbežne, existuje zvýšené
riziko záchvatov či kŕčov;
- probenecid (užíva sa na liečbu dny);
- kyselinu valproovú (používa sa na liečbu záchvatov). Xantum môže
znížiť množstvo kyseliny valproovej v krvi, čo môže viesť k výskytu
záchvatov.

Tehotenstvo
V tehotenstve sa Vám môže podať Xantum len v prípade, ak je to absolútne
nevyhnutné alebo pokiaľ očakávaný prospech pre matku prevažuje nad možným
rizikom pre plod. O tom musí rozhodnúť Váš lekár.
Skôr, ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.

Dojčenie
Je nevyhnutné, aby ste prerušili dojčenie, ak Vám bol predpísaný Xantum.
Skôr, ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Xantum môže spôsobovať závraty, zmätenosť, psychicné poruchy a záchvaty,
ktoré môžu ovplyvniť schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje. Pred
začatím jazdy, obsluhy stroja alebo akejkoľvek inej činnosti vyžadujúcej si
Vašu sústredenú pozornosť musí Vám byť známe, aký účinok má na Vás liečba
Xantumom.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Xantumu
Váš liek obsahuje malé množstvo inaktivovaného sodíka (37,5 mg v jednej
injekčnej liekovke Xantumu). Pacienti na diéte s kontrolovaným obsahom
sodíka to musia vziať do úvahy.


3. AKO POUŽÍVAŤ XANTUM

Dávkovanie
Xantum Vám bude podávať zdravotnícky personál.

Táto injekcia sa podáva len do žily (intravenózna injekcia). Xantum sa
NESMIE podávať do svalu (intramuskulárna injekcia); NESMIE sa podávať
ústami.

Počet injekcií, ktoré budete potrebovať, závisí od typu alebo závažnosti
infekcie. Uvedené dávkovanie je len pre imipeném. Váš liek bude tiež
obsahovať úmerné množstvo cilastatínu.

Ak máte pocit, že účinok Xantumu je príliš silný alebo príliš slabý,
povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Dospelí
Na liečbu infekcií: Pokiaľ máte hmotnosť viac ako 70 kg, Vaša obvyklá dávka
bude 250 alebo 500 mg imipenému každých 6 alebo 8 hodín podávaná v priebehu
20 – 30 minút. Pokiaľ infekcia, ktorou trpíte, je závažná, môžete dostávať
dávku 1000 mg (1 g) imipenému každých 6 alebo 8 hodín podávanú v priebehu
40 – 60 minút.

Celková denná dávka Xantumu nesmie prekročiť 4 g.

Pokiaľ je Vaša telesná hmotnosť nižšia ako 70 kg, budete dostávať úmerne
zníženú dávku.

Obličkové problémy a pacienti na dialýze
- Pokiaľ máte obličkové problémy, dávka má byť znížená.
- Pokiaľ dochádzate na typ dialýzy nazývaný hemodialýza, dostanete
obvyklú dávku pre dospelých 250 alebo 500 mg hneď po dialýze a potom
v 12-hodinových intervaloch.
- Pokiaľ dochádzate na dialýzu, je potrebné, aby Váš lekár alebo iný
zdravotnícky pracovník starostlivo sledoval Váš zdravotný stav.

Deti
Xantum sa nemá používať u detí mladších ako 3 roky.
- Pokiaľ je telesná hmotnosť dieťaťa nižšia ako 40 kg, veľkosť dávky
závisí od hmotnosti dieťaťa. Obvyklá dávka pre deti je 15 mg imipenému
na 1 kg telesnej hmotnosti podávaná každých 6 hodín pri dodržaní
celkovej dennej dávky 60 mg imipenému na 1 kg telesnej hmotnosti.
- Pokiaľ je telesná hmotnosť dieťaťa vyššia ako 40 kg, podávajú sa dávky
ako u dospelých.
- Maximálna celková denná dávka u detí nesmie byť vyššia ako 2 g.
- Xantum sa nemá používať u detí s obličkovými problémami.

Ak Vám zabudli podať Xantum alebo ak ste dostali viac lieku, ako ste mali
Je veľmi nepravdepodobné, že k tomu dôjde, pretože injekcie Vám bude
podávať zdravotnícky personál. Napriek tomu, pokiaľ si myslíte, že Vám
zabudli podať dávku alebo ste dostali väčšie množstvo lieku, povedzte to čo
najskôr zdravotníckemu personálu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Xantum môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Veľmi závažné vedľajšie účinky
Pokiaľ sa vyskytne čokoľvek z nasledovného, Xantum sa Vám nesmie podať
a musíte to ihneď povedať svojmu lekárovi alebo ísť na pohotovosť
do najbližšej nemocnice:
- vyrážky, žihľavka, svrbenie, zvieranie na hrudníku, opuch tváre, pier,
rúk či nôh alebo dýchavičnosť, mdloba, vysoká horúčka;
- závažná kožná reakcia s pľuzgiermi, bolestivé miesta alebo vredy.
Uvedené vedľajšie účinky sú veľmi závažné. Pokiaľ sa u Vás vyskytli, môže
ísť o závažnú alergickú reakciu alebo iný typ reakcie na Xantum. Môžete
potrebovať okamžitú lekársku pomoc alebo hospitalizáciu.

Závažné vedľajšie účinky
Povedzte ihneď Vášmu lekárovi alebo choďte na pohotovosť do najbližšej
nemocnice, pokiaľ zaznamenáte akékoľvek nasledovné príznaky:
- hnačka s nepríjemným zápachom, horúčkou a bolesťou brucha s krvou
alebo bez nej a s hlienom v stolici (pseudomembranózna kolitída);
- neobvyklé krvácanie alebo zvýšená tendencia ku krvácaniu,
pretrvávajúca bolesť hrdla a časté infekcie, bledosť a únava (tieto
prejavy môžu nastať pre znížený počet krvných doštičiek);
- opuch tváre, členkov alebo iných častí tela s náhlym zvýšeným alebo
zníženým množstvom moču (môžu to byť prejavy problémov s obličkami);
- žltnutie kože a očných bielkov so zníženou chuťou do jedla, bolesťou
brucha (môžu to byť prejavy problémov s pečeňou);
- náhly zápal pečene;
- encefalopatia (strata vedomých funkcií, ľahšie zmeny osobnosti,
neschopnosť koncentrácie, letargia a znížené vedomie);
- záchvaty alebo kŕče;
- multiformný erytém (stredne závažné svrbenie, ružovočervené škvrny,
ktoré sa začínajú objavovať na končatinách).

Ostatné vedľajšie účinky
Povedzte Vášmu lekárovi, pokiaľ zaznamenáte nasledovné:

/Časté/ (vyskytujúce sa viac ako u 1 zo 100 liečených pacientov, ale menej
ako u 1 z 10):
kožná vyrážka, svrbenie, žihľavka;
citlivosť a bolestivosť so začervenaním a/alebo opuch v mieste podania.

/Menej časté/ (vyskytujú sa viac ako u 1 z 1000 pacientov, ale menej ako u 1
zo 100):
bolesť hlavy, závraty, nadmerná ospalosť;
nauzea (pocit nevoľnosti), vracanie (pocit na vracanie), hnačka, tráviace
problémy, pálenie záhy, zvýšené slinenie, bolesť hrdla, bolesť brucha;
sfarbenie zubov a/alebo jazyka.

/Zriedkavé/ (vyskytujú sa viac ako u 1 z 10 000 liečených pacientov, ale
menej ako u 1 z 1000):
zmena vnímania chuti;
strata sluchu, závrat (pocit točenia);
mentálne problémy vrátane halucinácií (videnie, počutie alebo cítenie
niečoho, čo nie je), zmätenosť;
pocit pichania špendlíkmi a ihlami, tŕpnutie a znecitlivenie rúk a/alebo
nôh;
zvonenie v ušiach;
mimovoľné svalové zášklby;
zvýšené močenie.

/Veľmi zriedkavé/ (vyskytujúce sa viac ako u 1 zo 100 000 liečených
pacientov, ale menej ako u 1 z 10 000):
opuch jazyka, bolesť hrdla;
bolesť rôznych kĺbov, zhoršenie myasténie gravis (progresia svalovej
slabosti počas podávania a zlepšenie po pauze), slabosť;
bolesť na hrudníku, zrýchlené dýchanie, dýchavičnosť, cyanóza (modré
sfarbenie nechtov a pokožky);
neškodné zmeny farby moču (sfarbenie).

/Neznáme/ (z dostupných údajov nie je možné určiť):
horúčka;
zvýšené potenie, zhrubnutie kože;
svrbenie alebo podráždenie v oblasti vulvy.

Laboratórne testy
Môžu sa zaznamenať zmeny vo výsledkoch niektorých laboratórnych vyšetrení:
- krvné zmeny (eozinofília, trombocytóza, leukopénia, znížený
hemoglobín, neutropénia vrátane agranulocytózy, pancytopénia,
hemolytická anémia, útlm kostnej drene);
- predĺžený protrombínový čas, pozitívny priamy Coombsov test;
- abnormálne funkčné obličkové testy;
- abnormálne funkčné pečeňové testy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAť XANTUM

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Xantum po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na injekčnej
liekovke a škatuľke po Exp. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.

Injekčné liekovky so suchým Xantumom uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte liek vo vnútornom a vonkajšom obale, z ktorého sa môže vybrať
až tesne pred použitím.

Po rozpustení sa má Xantum ihneď použiť.
Váš lekár alebo lekárnik vie, ako uchovávať Xantum.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domových odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Xantum obsahuje

Každá injekčná liekovka Xantumu obsahuje:
530,1 mg imipenému, čo zodpovedá 500 mg bezvodého imipenému,
530,7 mg cilastatínu vo forme sodnej soli, čo zodpovedá 500 mg cilastatínu.
Je to sterilný biely až svetložltý prášok.

Xantum tiež obsahuje 37,5 mg (1,36 mmol) sodíka v injekčnej liekovke ako
pomocnú látku.

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok je dostupný ako:
- 30 ml injekčná liekovka v samostatnom balení alebo v balení po 10
injekčných liekoviek,
- 100 ml infúzne fľaše,
- monoliekovka, ktorá má zabudovanú ihlu na prepichnutie, aby bolo možné
dať obsah lieku priamo do infúzneho vaku.

Všetky veľkosti balenia nemusia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Ranbaxy (UK) Limited
Building 4, Chiswick Park, 566 Chiswick High Road
Londýn, W4 5YU, Veľká Británia

Výrobca


Terapia S.A.
Str. Fabricii Nr. 124, Cluj-Napoca 400632
Rumunsko



Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 02/2012.


Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov.

/Intravenózne podanie/

V tejto forme sa liek nesmie použiť intramuskulárne.

Poznámka: Všetky odporúčané dávkovania sa vzťahujú na imipenémovú frakciu
Xantumu.

Dospelí (pri telesnej hmotnosti 70 kg): Obvyklá denná dávka je 1,5 – 2 g
podávaná v 3 – 4 rovnako veľkých oddelených dávkach (pozri nasledujúcu
tabuľku). Pri infekciách vyvolaných menej citlivými mikroorganizmami sa
môže denná dávka zvýšiť na maximálnu dávku 50 mg/kg/deň (nesmie prekročiť 4
g denne).

Obvyklé intravenózne podávanie pre dospelých

Každá 250 mg alebo 500 mg dávka sa má podať v intravenóznej infúzii v
priebehu 20 – 30 minút. Každá 1000 mg dávka sa má podať v infúzii v
priebehu 40 – 60 minút. Pacientom, u ktorých sa objaví nevoľnosť počas
podávania infúzie, sa môže rýchlosť infúzie spomaliť.


|Intravenózne podanie |
|Závažnosť infekcie |Dávka |Interval |Celková |
| | |mezi |denná dávka |
| | |dávkami | |
|Stredná |500 mg |6 – 8 hodín|1,5 – 2,0 g |
|Závažná – úplne citlivé kmene |500 mg |6 hodín |2,0 g |
|Závažná a/alebo život |1000 mg |8 hodín |3,0 g |
|ohrozujúca infekcia spôsobená | | | |
|menej citlivými | | | |
|mikroorganizmami (predovšetkým |1000 mg |6 hodín |4,0 g |
|niektoré kmene P. aeruginosa) | | | |


Použitie u starších osôb

Vek obvykle nemá vplyv na toleranciu a účinnosť Xantumu.

Dávkovanie u detí a dospievajúcich

|Vek |Dávka |Interval |Celková denná|
| | |mezi dávkami|dávka |
|3 roky a staršie (menej ako 40 |15 mg/kg|6 hodín |60 mg/kg |
|kg telesnej hmotnosti | | | |


Celková denná dávka nesmie prekročiť 2 g.

Deti a dospievajúci nad 40 kg telesnej hmotnosti majú dostávať dávky pre
dospelých.

Klinické údaje nie sú dostatočné na to, aby bolo možné uviesť odporúčania
pre optimálne dávkovanie pre deti mladšie ako 3 roky alebo dojčatá a deti
s poruchou funkcie obličiek (sérový kreatinín > 177 µmol/l).

/Dávkovanie u pacientov s renálnou insuficienciou/

U pacientov s normálnou funkciou obličiek sa dávkovanie riadi závažnosťou
infekcie. Maximálna dávka pre pacientov s rôznym stupňom funkčnej poruchy
obličiek je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Dávkovanie je udávané pre
telesnú hmotnosť 70 kg. U pacientov s nižšou telesnou hmotnosťou sa musí
urobiť zodpovedajúce zníženie dávky.

/Maximálne dávkovanie vo vzťahu k funkcii obličiek/


|Funkcia obličiek|Klírens |Dávka |Interval |Maximálna |
| |kreatinín|(mg) |mezi dávkami|celková |
| |u | | |denná dávka*|
| |(ml/min) | |(hodiny) |(g) |
|Stredne závažná |21 – 30 |500 |8 – 12 |1 – 1,5 |
|porucha* | | | | |
|Závažná |0 – 20 |250 – 500|12 |0,5 – 1,0 |
|porucha | | | | |


* Vyššia dávka sa má ponechať pre infekcie vyvolané menej citlivými
mikroorganizmami.

Pacienti s klírensom kreatinínu 6 – 20 ml/min sa majú liečiť 250 mg
(alebo 3,5 mg/kg, podľa toho, ktorá je nižšia) podávaných každých 12 hodín
pre väčšinu patogénov. Ak sa u týchto pacientov použije dávka 500 mg, môže
sa vyskytnúť zvýšené riziko kŕčov.

Pacienti s klírensom kreatinínu < 5 ml/min nemajú dostávať Xantum, pokiaľ
sa do 48 hodín nezačne dialýza.

Xantum sa eliminuje dialýzou. Pacient má dostať Xantum okamžite po
hemodialýze a v 12-hodinových intervaloch po nej. Dialyzovaní pacienti,
zvlášť s anamnézou ochorenia CNS, musia byť starostlivo sledovaní; pacienti
na hemodialýze majú dostať Xantum len vtedy, keď úžitok prevýši potenciálne
riziko záchvatov.

V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje pre odporučenie
používania Xantumu u pacientov na peritoneálnej dialýze.


/Príprava intravenózneho roztoku/

V nasledovnej tabuľke je uvedený návod na riedenie Xantumu na intravenóznu
infúziu.

|Xantum na |Objem pridaného |Približná |
|intravenóznu infúziu|rozpúšťadla (0,9 % |koncentrácia |
| |roztok chloridu |imipenému (mg/ml) |
|Sila |sodného) (ml) | |
|Xantum 500 mg/500 mg|100 |5 |


/Pridanie Xantumu v monoliekovke do infúzneho roztoku/

1. Pred použitím skontrolujte, či sa v prášku nenachádza žiadna iná látka
a či uzáver medzi krytom a liekovkou nie je porušený.

2. Otáčaním a ťahom uvoľňujte kryt, pokiaľ sa uzáver neotvorí.


3. Kanyla je vsunutá do ďalšieho vstupu infúzneho vaku. Tlačte ochranu
kanyly proti liekovke, pokiaľ nebudete počuť kliknutie.

4. Držte liekovku kolmo a stlačte niekoľkokrát vak infúzie tak, aby 2/3
liekovky boli naplnené rozpúšťadlom (0,9 % chlorid sodný).
Pretrepávajte liekovkou, pokiaľ nie je prášok úplne rozpustený.

5. Obráťte liekovku a presuňte obsah liekovky stláčaním
infúzneho vaku späť do vaku infúzie.

Opakujte 4. a 5. krok, pokiaľ nie je liekovka úplne
prázdna.

6. Časť štítku z liekovky sa môže odlúpiť a prichytiť na vak
infúzie.

Fľaška sa môže odstrániť z vaku infúzie alebo ponechať na ňom.


/Príprava intravenózneho roztoku (30 ml injekčná liekovka)/


Nasledujúca tabuľka má slúžiť ako návod na prípravu roztoku.



|Xantum na intravenóznu |Objem pridaného |Približná koncentrácia|
|infúziu |rozpúšťadla (0,9 % |imipenému (mg/ml) |
|Sila |chloridu sodného) (ml) | |
|Xantum 500 mg/500 mg |100 |5 |


Príprava intravenózneho roztoku sa musí uskutočniť za náležitých podmienok
a vo vhodnom prostredí.

Z obsahu injekčných liekoviek treba vytvoriť suspenziu, ktorá sa má
premiestniť do 100 ml vhodného infúzneho roztoku (pozri časť Kompatibilita
a stabilita). Odporúča sa nasledovný postup:




1. Pred použitím skontrolujte, či sa v prášku nenachádza žiadna iná látka
a či uzáver medzi krytom a liekovkou nie je porušený.



2. Otáčaním a ťahom uvoľňujte kryt, pokiaľ sa uzáver neotvorí.


3. Pridajte približne 10 ml vhodného infúzneho roztoku do injekčnej
liekovky. Dobre pretrepte.


4. Prelejte vzniknutú suspenziu do nádoby s infúznym roztokom.


5. Opakujte 3. a 4. krok.
UPOZORNENIE: SUSPENZIA NIE JE URČENÁ NA PRIAME POUŽITIE.


6. Pretrepávajte zmes, pokiaľ nie je číra.


/Pred podaním má byť urobená vizuálna kontrola, či roztok neobsahuje/
/časti nerozpustenej látky a nie je sfarbený. Rozpustený roztok je čistý a/
/bezfarebný./
/Nepoužitý roztok a liekovka sa má zodpovedajúcim spôsobom zlikvidovať/
/v súlade s miestnymi požiadavkami./
/./


Po rozpustení sa má liek okamžite použiť.


/Kompatibilita a stabilita/

Xantum sa má podávať ako čerstvo pripravený roztok a musí sa podať ihneď po
príprave. Ako rozpúšťadlo na rekonštitúciu prášku na intravenóznu infúziu
sa používa 0,9 % roztok chloridu sodného.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k oznámeniu o zmene v registrácii. ev.č. 2011/03141-Z1B




SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 530,1 mg imipenému, čo je ekvivalentné
500 mg bezvodého imipenému, a 530,7 mg sodnej soli cilastatínu, čo je
ekvivalentné 500 mg cilastatínu.

Každá injekčná liekovka obsahuje tiež 37,5 mg (1,63 mmol) sodíka.

Po nariedení (pozri časť 6.6) roztok obsahuje 5 mg/ml imipenému a 5 mg/ml
cilastatínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.

Svetložltý prášok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Xantum je indikovaný na liečbu nasledujúcich závažných infekcií vyvolaných
citlivými mikroorganizmami (pozri časť 4.4 a 5.1):

- nozokomiálna pneumónia alebo komplikovaná pneumónia získaná
v komunite vyžadujúca hospitalizáciu,
- komplikované intraabdominálne infekcie,
- komplikované urogenitálne infekcie,
- komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív.

Do úvahy sa má vziať oficiálne usmernenie o náležitom používaní
antibakteriálnych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Celková denná dávka Xantumu sa má určiť podľa typu a závažnosti infekcie
a s ohľadom na stupeň citlivosti patogénu (patogénov), funkciu obličiek
a telesnú hmotnosť.
Uvedené dávky sú určené pre pacientov s telesnou hmotnosťou ( 70 kg.
Celková denná dávka má byť rozdelená na rovnaké dávky.

Nasledujúce odporúčania pre dávkovanie špecifikujú množstvo imipenému,
ktoré sa má podať. Zároveň sa podáva rovnaké množstvo cilastatínu. Jedna
injekčná liekovka obsahujúca Xantum 500 mg/500 mg poskytuje dávku
zodpovedajúcu 500 mg bezvodého imipenému a 500 mg cilastatínu.

Návod na nariedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

INTRAVENÓZNE PODANIE

V tejto forme sa nesmie podať intramuskulárne.

Upozornenie: Všetky odporúčané dávky sa týkajú imipenémovej zložky Xantumu.

/Dospelí/ (s telesnou hmotnosťou 70 kg)

Zvyčajná denná dávka pre dospelých je 1,5 – 2 g podávaná v 3 – 4 rovnako
veľkých oddelených dávkach (pozri nasledujúcu tabuľku). Pri infekciách
vyvolaných menej citlivými mikroorganizmami sa denná dávka môže zvýšiť na
maximálnu dávku 50 mg/kg/deň (nesmú sa prekročiť 4 g denne).

/Zvyčajná intravenózna dávka pre dospelých/

Každá 250 mg alebo 500 mg dávka sa má podať intravenóznou infúziou v
priebehu 20 - 30 minút. Každá 1000 mg dávka sa má podať infúziou v
priebehu 40 - 60 minút. Pacientom, u ktorých sa počas podávania infúzie
objaví nauzea, môže sa rýchlosť podávania infúzie spomaliť.

|Intravenózne podanie |
|Závažnosť infekcie |Dávka |Interval medzi |Celková denná |
| | |dávkami |dávka |
|Stredne závažná |500 mg |6 - 8 hodín |1,5 - 2,0 g |
|Závažná - úplne |500 mg |6 hodín |2,0 g |
|citlivé kmene | | | |
|Závažná a/alebo život |1000 mg |8 hodín |3,0 g |
|ohrozujúca infekcia | | | |
|vyvolaná menej | | | |
|citlivými | | | |
|mikroorganizmami | | | |
|(predovšetkým kmeňmi |1000 mg |6 hodín |4,0 g |
|P. aeruginosa) | | | |

/Pacienti s renálnou insuficienciou/

Podobne ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek dávka sa má stanoviť
podľa závažnosti infekcie. Maximálne dávky pre pacientov s rôznym stupňom
poruchy funkcie obličiek sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Uvedené dávky
sú určené pre pacientov s telesnou hmotnosťou 70 kg. U pacientov s nižšou
telesnou hmotnosťou sa má podávaná dávka úmerne znížiť.

/Maximálna dávka v súvislosti s funkciou obličiek/

|Funkcia |Klírens |Dávka (mg) |Interval medzi |Maximálna |
|obličiek |kreatinínu | |dávkami (hodiny) |celková |
| |(ml/min) | | |denná dávka*|
| | | | |(g) |
|Stredne ťažká |21 - 30 |500 |8 – 12 |1 - 1,5 |
|porucha* | | | | |
|Ťažká |0 - 20 |250 - 500 |12 |0,5 - 1,0 |
|porucha | | | | |


* Vyššia dávka sa má podávať iba pri infekciách vyvolaných menej citlivými
mikroorganizmami.
Pacientom s klírensom kreatinínu 6 - 20 ml/min sa má podávať 250 mg
(alebo 3,5 mg/kg, podľa toho, ktorá z dávok je nižšia) každých 12 hodín
pri väčšine patogénov. Keď sa u týchto pacientov použije 500 mg dávka, môžu
mať zvýšené riziko kŕčov.

Pacientom s klírensom kreatinínu ( 5 ml/min sa Xantum nemá podať, pokiaľ sa
do 48 hodín po podaní nezačne hemodialýza.

Xantum sa odstraňuje hemodialýzou. Pacientom sa má Xantum podať tesne po
hemodialýze a následne v 12-hodinových intervaloch. Dialyzovaní pacienti,
najmä pacienti so základným ochorením CNS, majú byť starostlivo sledovaní;
hemodialyzovaným pacientom sa má Xantum podávať len vtedy, ak prínos liečby
prevažuje možné riziko kŕčov (pozri časť 4.4).

V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje, aby bolo možné uviesť
odporúčania pre použitie Xantumu u pacientov liečených peritoneálnou
dialýzou.

/Použitie u starších pacientov/

Vek zvyčajne nemá vplyv na znášanlivosť a účinnosť Xantumu.

/Dávkovanie pre deti a dospievajúcich/

|Vek |Dávka |Interval medzi |Celková denná |
| | |dávkami |dávka |
|3 a viac rokov |15 mg/kg |6 hodín |60 mg/kg |
|(s telesnou | | | |
|hmotnosťou nižšou| | | |
|ako 40 kg) | | | |

Maximálna denná dávka nesmie prekročiť 2 g.

Deťom a dospievajúcim s telesnou hmotnosťou nad 40 kg sa má podávať dávka
pre dospelých.

Nie sú k dispozícii dostatočné klinické údaje, aby bolo možné uviesť
odporúčania pre optimálne dávkovanie pre deti mladšie ako 3 roky alebo pre
dojčatá a deti s poruchou funkcie obličiek (sérová hodnota kreatinínu > 177
?mol/l).

Xantum sa neodporúča na liečbu meningitídy. Pri podozrení na meningitídu sa
má použiť vhodné antibiotikum.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časť 4.4 a 4.8).
Alergické/anafylaktické reakcie na betalaktámovú zložku v anamnéze.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Varovanie/
Imipeném/cilastatín sa majú používať iba pri podozreniach na závažné alebo
komplikované infekcie alebo pri ochoreniach vyvolaných baktériami
rezistentnými na iné betalaktámy a citlivými na imipeném/cilastatín.

Niektoré klinické a laboratórne údaje preukazujú čiastočnú skríženú alergiu
medzi imipenémom/cilastatínom a inými betalaktámovými antibiotikami,
penicilínmi a cefalosporínmi. Ťažké reakcie (vrátane anafylaxie) boli
hlásené pri väčšine betalaktámových antibiotík.

Pred začatím liečby Xantumom sa má podrobne preskúmať, či sa u pacienta v
predošlom období nevyskytli hypersenzitívne reakcie na betalaktámové
antibiotiká. Ak sa objaví alergická reakcia na imipeném/cilastatín,
podávanie lieku treba prerušiť a urobiť náležité opatrenia.

Prakticky pri všetkých antibiotikách sa hlásila pseudomembranózna kolitída,
ktorej závažnosť sa môže pohybovať od miernej až po život ohrozujúcu.
Xantum sa má predpisovať so zvýšenou opatrnosťou pacientom, ktorí majú
v anamnéze ochorenie gastrointestinálneho traktu, najmä kolitídu.
Pri výskyte hnačky súvisiacej s liečbou antibiotikami sa má vždy uvažovať
o možnosti tejto diagnózy. Hoci štúdie naznačujú, že jednou z hlavných
príčin kolitídy súvisiacej s podávaním antibiotík je toxín, ktorý produkuje
/Clostridium difficile/, musia sa vziať do úvahy aj iné príčiny.

/Použitie u detí/

Klinické údaje preukazujúce účinnosť a bezpečnosť imipenému/cilastatínu
u detí sú značne obmedzené. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť pri
podávaní tohto lieku deťom vo veku 3 a viac rokov. Účinnosť a znášanlivosť
u detí mladších ako 3 roky zatiaľ nebola stanovená, a preto sa Xantum
neodporúča používať u detí mladších ako 3 roky.

Účinnosť a znášanlivosť u detí s poruchou funkcie obličiek zatiaľ nebola
stanovená.

/Centrálny nervový systém/: U pacientov s poruchami CNS a/alebo s oslabenou
funkciou obličiek (môže dôjsť ku kumulácii podaného množstva) sa vyskytli
vedľajšie účinky na CNS, najmä pri prekročení dávok odporúčaných na základe
telesnej hmotnosti a funkcie obličiek. Preto sa odporúča prísne dodržiavať
schémy dávkovania Xantumu a pokračovať v zavedenej antikonvulzívnej
liečbe.

Ak sa vyskytne lokalizovaný tremor, myoklónia alebo kŕče, pacientovi sa má
urobiť neurologické vyšetrenie a nasadiť antikonvulzívna liečba, ak ešte
nebola zavedená. Ak príznaky pretrvávajú, má sa dávka Xantumu znížiť alebo
sa má tento liek úplne vysadiť.

/Upozornenie:/ Xantum nie je indikovaný na použitie priinfekciách centrálneho
nervového systému.

Pri liečbe Xantumom môže dôjsť k asténii a k zhoršeniu myasténie gravis.
Preto v prípade akýchkoľvek symptómov ukazujúcich na zhoršenie myasténie
gravis je potrebné obrátiť sa na lekára.

/Použitie u pacientov s renálnou insuficienciou/

Pacientom s klírensom kreatinínu ( 5 ml/min sa Xantum nemá podať, pokiaľ sa
do 48 hodín po podaní nezačne hemodialýza. U hemodialyzovaných pacientov sa
podávanie Xantumu odporúča len vtedy, ak prínos liečby prevažuje možné
riziko kŕčov.

Pri dlhodobej liečbe treba pravidelne kontrolovať funkciu pečene
a obličiek, ako aj krvné parametre.

Tento liek obsahuje 16,3 mmol (37,5 mg) sodíka na 500 mg dávku. Tento údaj
treba vziať do úvahy pri pacientoch na diéte s kontrolovaným obsahom
sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

U pacientov, ktorým sa podával ganciklovir a imipeném/cilastatín, boli
hlásené generalizované epileptické záchvaty. Tieto lieky sa nesmú podávať
súbežne, pokiaľ možný prínos neprevažuje riziko.
Valganciklovir môže taktiež vyvolať epileptické záchvaty, keď sa podáva
v kombinácii s imipenémom/cilastatínom.

Zistilo sa, že súbežné podávanie probenecidu vedie k dvojnásobnému zvýšeniu
plazmatickej koncentrácie a polčasu cilastatínu, ale nemá žiaden vplyv na
jeho vylučovanie močom.

Zistilo sa, že súbežné podávanie probenecidu vedie iba k minimálnemu
zvýšeniu plazmatickej koncentrácie a polčasu imipenému, pričom vylučovanie
účinného imipenému močom je znížené približne na 60 % podanej dávky.

Po súbežnom podávaní karbapenémových látok sa pozorovali znížené
plazmatické koncentrácie kyseliny valproovej. Znížená koncentrácia kyseliny
valproovej môže viesť k nedostatočnej kontrole epileptických záchvatov. Je
potrebné zvážiť použitie alternatívnych antibakteriálnych látok. Ak sa
imipeném a kyselina valproová podávajú súbežne, je potrebné prísne sledovať
koncentrácie kyseliny valproovej v sére.

Xantum môže byť príčinou pozitívneho výsledku Coombsovho testu.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita/

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití imipenému/cilastatínu
u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu
(pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Xantum sa nemá
používať počas gravidity, pokiaľ predpokladaný prínos pre matku neprevažuje
možné riziko pre plod.

/Laktácia/

Imipeném a cilastatín sa do materského mlieka vylučujú v malých množstvách.
Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu Xantumom sa
má urobiť po zvážení prínosu pre dieťa a prínosu liečby pre ženu. .

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje.
Niektoré vedľajšie účinky na CNS, ako napríklad závraty, psychické
poruchy, zmätenosť a epileptické záchvaty, však môžu ovplyvniť schopnosť
viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledovné nežiaduce účinky boli pozorované počas liečby Xantumom a boli
klasifikované podľa frekvencie výskytu nasledovne:

Hodnotenie nežiaducich reakcií je založené na nasledujúcej definícii
frekvencie:
veľmi časté (? 1/10), časté (? 1/100 až < 1/10), menej časté (? 1/1 000 až
< 1/100), zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Nasledujúce nežiaduce reakcie sú zriedkavé, veľmi zriedkavé alebo sa ich
frekvencia nedá odhadnúť z dostupných údajov, ak sa vyskytnú, ale môžu byť
závažné:
- anafylaktické reakcie: angioedém, horúčka, toxická epidermálna
nekrolýza/Stevensov-Johnsonov syndróm, exfoliatívna dermatitída,
akútne zlyhanie obličiek,
- pseudomembranózna kolitída,
- epileptické záchvaty alebo kŕče.
V prípade ich výskytu sa musí pacientom poskytnúť okamžitá lekárska pomoc.

/Infekcie a nákazy:/
Zriedkavé: kandidóza vyvolaná /Xanthomonas maltophila./

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
Časté: eozinofília, trombocytóza.
Menej časté: leukopénia, znížené hodnoty hemoglobínu a predĺžený
protrombínový čas.
Zriedkavé: neutropénia vrátane agranulocytózy, pancytopénia, hemolytická
anémia.
Veľmi zriedkavé: útlm kostnej drene.

/Poruchy imunitného systému:/
Zriedkavé: multiformný erytém, anafylaktické reakcie, ťažké alergické
reakcie (s okamžitým nástupom).

/Poruchy nervového systému:/
Menej časté: myoklonická aktivita, psychické poruchy vrátane halucinácií,
parestézie, zmätenosť alebo kŕče, somnolencia, závraty, vertigo a bolesť
hlavy.
Zriedkavé: encefalopatia.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
Zriedkavé: strata sluchu.
Neznáme: pískanie v ušiach.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
Zriedkavé: hypotenzia.
Neznáme: tachykardia a palpitácie.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
Veľmi zriedkavé: hyperventilácia a dyspnoe.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
Menej časté: nauzea, vracanie, hnačka, škvrnité zuby a/alebo jazyk.
Zriedkavé: pseudomembranózna kolitída, zmena chuti.
Neznáme: hemoragická kolitída, gastroenteritída, abdominálna bolesť,
glositída, jazyková papilárna hypertrofia, pálenie záhy, faryngeálna
bolesť, zvýšené slinenie.
Nauzea a vracanie spojené s užívaním Xantumu sa objavujú častejšie
u pacientov s granulocytopéniou ako u pacientov bez nej.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
Časté: mierny vzostup hodnôt sérových transamináz, bilirubínu a/alebo
sérovej alkalickej fosfatázy.
Zriedkavé: hepatitída so zlyhaním pečene.
Veľmi zriedkavé: fulminantná hepatitída.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
Časté: vyrážka, pruritus, žihľavka.
Zriedkavé: multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm, angioedém,
toxická epidermálna nekrolýza, exfoliatívna dermatitída.
Neznáme: sčervenanie, cyanóza, hyperhydróza, zmena štruktúry kože, svrbenie
vulvy.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
Veľmi zriedkavé: asténia a zhoršenie myasténie gravis.
Neznáme: polyartralgia a nepríjemný pocit/bolesť v hrudníku.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
Zriedkavé: oligúria/anúria a polyúria.
Veľmi zriedkavé: akútne renálne zlyhanie, zvýšené hodnoty kreatinínu v sére
a močoviny v krvi, neškodná zmena sfarbenia moču, ktorá sa pozorovala
u detí.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
Menej časté: erytém, lokálna bolesť a indurácia, tromboflebitída.
Zriedkavé: asténia/slabosť.
Neznáme: horúčka vrátane liekovej horúčky.

4.9 Predávkovanie

Nie sú k dispozícii žiadne konkrétne informácie o liečbe predávkovania
Xantumom.

Xantum je hemodialyzovateľný. Užitočnosť tejto liečebnej procedúry pri
predávkovaní však nie je známa.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne látky na systémové použitie.

ATC kód: J01D H51

Mechanizmus účinku
Imipeném je betalaktámová antibakteriálna látka zo skupiny karbapenémov.
Antibakteriálny účinok vykazuje prostredníctvom inhibície syntézy
bakteriálnej bunkovej steny.

Sodná soľ cilastatínu je kompetitívny, reverzibilný a špecifický inhibítor
dehydropeptidázy-I, obličkového enzýmu, ktorý metabolizuje a inaktivuje
imipeném. Sodná soľ cilastatínu nevykazuje žiaden antibakteriálny účinok.

/Bakteriológia/

Xantum pôsobí baktericídne voči širokému spektru patogénov. Xantum má
podobné spektrum účinnosti proti gramnegatívnym druhom ako novšie
cefalosporíny a penicilíny; Xantum vykazuje vysokú antibakteriálnu účinnosť
voči grampozitívnym druhom. Túto vlastnosť v minulosti mali len
betalaktámové antibiotiká s úzkym spektrom a cefalosporíny prvej generácie.

/In vitro/ testy ukazujú, že imipeném účinkuje synergicky
s aminoglykozidovými antibiotikami proti niektorým izolátom /Pseudomonas/
/aeruginosa/.

Vzťah medzi farmakokinetikou/farmakodynamikou
Účinnosť závisí hlavne od času, počas ktorého je koncentrácia antibiotika
nad minimálnou inhibičnou koncentráciou (T/MIC) pre príčinný patogén
(patogény).

Rezistencia
Imipeném je stabilný voči hydrolýze väčšinou tried betalaktamáz okrem
karbapenemáz, ktoré môžu byť serínovými enzýmami alebo metaloenzýmami.
Prevalencia týchto enzýmov pri gramnegatívnych patogénnych baktériách
narastá a zvyčajne vyvolávajú rezistenciu na všetky ostatné karbapenémy.
Rezistencia na imipeném, či už so (skríženou) rezistenciou na niektoré
alebo všetky karbapenémy a iné betalaktámové látky alebo bez nej, môže byť
taktiež následkom zmien v penicilín viažucich proteínoch, v efluxných
pumpách a/alebo v nepriepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych
baktérií.

Medzi imipenémom a nebetalaktámovými antibakteriálnymi látkami nie je
skrížená rezistencia na podklade zmeny cieľovej molekuly. Baktérie však
môžu vykazovať rezistenciu na viac než jednu skupinu antibakteriálnych
látok, keď mechanizmus rezistencie súvisí s efluxnou pumpou alebo
s nepriepustnosťou membrány.

Prevalencia rezistencie sa môže pri vybraných druhoch geograficky a časovo
meniť a je potrebné získať lokálne informácie o rezistencii, najmä pri
liečbe ťažkých infekcií. V prípade potreby sa má vyhľadať rada odborníka,
keď je lokálna prevalencia rezistencie taká, že užitočnosť liečiva je
minimálne pri niektorých typoch infekcie sporná.

Hraničné hodnoty
Hraničné hodnoty podľa EUCAST



|Organizmus |Citlivosť |Rezistencia |
|Enterobacteriaceae |( 2 mg/l |> 8 mg/l |
|Pseudomonas |( 4 mg/l |> 8 mg/l |
|Acinetobacter spp. |( 2 mg/l |> 8 mg/l |
|Enterococcus spp. |( 4 mg/l |> 8 mg/l |
|Streptococcus spp. |( 2 mg/l |> 2 mg/l |
|(skupina A, B, C, G) | | |
|Streptococcus pneumoniae |( 2 mg/l |> 2 mg/l |
|Haemophilus influenzae |( 2 mg/l |> 2 mg/l |
|Moraxella catarrhalis |( 2 mg/l |> 2 mg/l |
|Gramnegatívne anaeróby |( 2 mg/l |> 8 mg/l |
|Grampozitívne anaeróby |( 2 mg/l |> 8 mg/l |
| Hraničné hodnoty nesúvisiace |( 2 mg/l |> 8 mg/l |
|s druhom | | |






Citlivosť stafylokokov na karbapenémy sa odvodzuje od citlivosti na
meticilín.

Antibakteriálne spektrum imipenému je uvedené nižšie.


Druhy so spoločnou citlivosťou

/Aeróbne grampozitívne/

/Enterococcus faecalis/

Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín)

/Staphylococcus coagulase negative/(citlivý na meticilín)

/Streptococcus agalactiae/

Streptococcus pneumoniae

/Streptococcus pyogenes/

streptokoky skupiny Viridans

/Aeróbne gramnegatívne/

/Acinetobacter baumannii/

Citrobacter freundii

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Escherichia coli

/Haemophilus influenzae/

Klebsiella oxytoca

Klebsiella pneumoniae

Moraxella catarrhalis

Serratia marcescens

/Anaeróbne/

/Bacteroides fragilis/

/Fusobacterium spp./

/Peptococcus spp./

/Peptostreptococcus spp./

/Prevotella spp./

/Veillonella spp./

Clostridium Spp.(okrem /Clostridium difficile/)

Druhy, u ktorých môže byť problémom získaná rezistencia
/Aeróbne grampozitívne/
/Enterococcus faecium+/

/Aeróbne gramnegatívne/
/Pseudomonas aeruginosa/

Organizmy s vlastnou rezistenciou
/Aeróbne grampozitívne/
/Staphylococcus/ (rezistentné voči meticilínu)

/Aeróbne gramnegatívne/
/Stenotrophomonas maltophilia/

/Anaeróbne grampozitívne/
/Clostridium difficile/

/Ďalšie/
/Chlamydia/ /spp./
/Chlamydophila/ /spp./
/Mycoplasma/ /spp./
/Legionella pneumophila/
Ureaplasma urealyticum

+ Druhy, u ktorých bola v niektorých európskych krajinách pozorovaná vysoká
miera rezistencie (> 50 %).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Imipeném sa po perorálnom podaní významne neabsorbuje. Po intravenóznom
podaní 500 mg sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie asi 36 µg/ml.
Opakované podávanie nemá vplyv na farmakokinetiku imipenému ani cilastatínu
a nepozorovala sa kumulácia imipenému/cilastatínu.

Distribúcia:
Imipeném sa viaže na plazmatické bielkoviny asi z 20 % a cilastatín asi zo
40 %. Distribučný objem je u oboch liečiv približne 10 l.

Metabolizmus:
Imipeném sa metabolizuje hlavne v proximálnych tubuloch obličiek
prostredníctvom dehydropeptidázy I na neúčinný metabolit s otvoreným
kruhom, čo má za následok relatívne nízke koncentrácie imipenému v moči.
Systémový metabolizmus imipenému zodpovedá približne 30 %. Cilastatín,
inhibítor tohto enzýmu, účinne zabraňuje metabolizmu imipenému v obličkách,
čo má za následok vyššie koncentrácie imipenému v moči.

Cilastatín sa v obličkách čiastočne metabolizuje na Nacetyl-cilastatín.

Eliminácia:
Plazmatický klírens imipenému je 225 ml/min a cilastatínu asi 200 ml/min.

Súbežné podanie má za následok pokles plazmatického klírensu imipenému asi
na 195 ml/min a zvýšenie renálneho klírensu, množstva vylúčeného močom
a koncentrácií v moči. Plazmatický klírens cilastatínu nie je ovplyvnený.
Eliminačný polčas imipenému, ako aj cilastatínu je asi 1 hod. Močom sa
v nezmenenej forme vylúči približne 70 % podanej dávky imipenému
a približne 70 - 80 % dávky cilastatínu.

Osobitné skupiny pacientov:

Starší pacienti:
U zdravých starších dobrovoľníkov (vo veku 65 až 75 rokov s normálnou, veku
zodpovedajúcou funkciou obličiek) sa farmakokinetika jednorazovej dávky
imipenému 500 mg a cilastatínu 500 mg podávanej intravenózne počas 20 minút
zhoduje s farmakokinetikou predpokladanou u jedincov s miernou poruchou
funkcie obličiek, pri ktorej nie je potrebná žiadna úprava dávky.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek:
Plazmatický klírens imipenému je znížený približne o 40 % u jedincov so
stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek a až o 70 % u pacientov s ťažkou
poruchou funkcie obličiek. Okrem toho sa eliminačný polčas predĺži
približne na 2,5 hodiny. Hemodialyzovaní pacienti majú eliminačný polčas
asi 3,4 hodiny.
Klírens cilastatínu je znížený približne o 50 % u jedincov so stredne
ťažkou poruchou funkcie obličiek a až o 80 % u pacientov s ťažkou poruchou
funkcie obličiek. Okrem toho sa eliminačný polčas predĺži približne na
4 hodiny. Hemodialyzovaní pacienti majú eliminačný polčas asi 12 hodín.
Počas hemodialýzy dochádza k vyššiemu klírensu imipenému a cilastatínu.

Deti:
Distribučný objem imipenému a cilastatínu je u detí mierne vyšší ako u
dospelých. Eliminačný polčas imipenému je asi 1 hod a cilastatínu asi
40 min. Močom sa vylúči 50 - 70 % podanej dávky imipenému/cilastatínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity po opakovanom podávaní sa nezistili nijaké ďalšie
účinky okrem tých, ktoré už sú známe z klinického použitia u ľudí. Štúdie
/in vivo/ a /in vitro/ okrem toho nepreukázali mutagénne účinky.

Štúdie na gravidných myšiach a potkanoch neodhalili reprodukčnú toxicitu.
Podanie imipenému/cilastatínu formou bolusovej injekcie gravidným opiciam
rodu /Cynomolgus/ malo za následok toxické účinky na matku, vrátane emézy,
hnačky, potratov a úmrtí. Keď sa imipeném/cilastatín podali gravidným
opiciam v dávkach a rýchlosťou intravenóznej infúzie, ktoré boli podobné
ako pri klinickom použití, u matky došlo k minimálnej neznášanlivosti, ale
pozorovalo sa zvýšenie embryonálnych strát.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Hydrogenuhličitan sodný

6.2 Inkompatibility

Xantum je chemicky inkompatibilný s laktátom a nesmie sa rekonštituovať
pomocou rozpúšťadiel obsahujúcich laktát. Xantum sa napriek tomu môže
podávať intravenóznym systémom, ktorým sa zároveň podáva roztok laktátu.
Xantum sa nesmie miešať s inými antibiotikami ani sa k nim fyzicky
pridávať.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené
v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

/Pred otvorením:/
2 roky

/Rekonštituovaný roztok:/
Pripravené/nariedené roztoky sa musia použiť ihneď.

/Kompatibilita a stabilita/
Pri dodržaní správnej klinickej a farmaceutickej praxe sa má Xantum podávať
ako čerstvo pripravený roztok.
Na rekonštitúciu prášku sa ako rozpúšťadlo môže použiť 0,9 % roztok
chloridu sodného.

Bezpečnostné opatrenia pri zaobchádzaní s liekom, pozri časť 6.6.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v suchu pri teplote do 25 °C.
Injekčnú liekovku/fľašu uchovávajte vo vonkajšom obale.

Podmienky na uchovávanie pripraveného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok je k dispozícii v injekčnej
liekovke z číreho skla typu I s brómbutylovou gumenou zátkou
a polypropylénovým flip-off uzáverom.
Veľkosť injekčnej liekovky je 100 ml.
Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka na infúziu
10 injekčných liekoviek na infúziu

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok je tiež k dispozícii v 22 ml
„monoliekovke“ z číreho skla typu I s chlórbutylovou gumenou zátkou
a prenosnou súpravou, ktorá sa skladá z ochranného puzdra na ihlu, krytu a
„O“ uzatváracieho krúžku.
Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka

Xantum 500 mg/500 mg prášok na infúzny roztok je k dispozícii v 30 ml
injekčnej liekovke z číreho skla typu I so sivou brómbutylovou gumenou
zátkou a polypropylénovým flip-off uzáverom.
Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka v papierovej škatuľke alebo 10
injekčných liekoviek

Všetky veľkosti balenia nemusia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

/Príprava intravenózneho roztoku/

Nasledujúca tabuľka má slúžiť ako návod na prípravu roztoku Xantumu na
intravenóznu infúziu. Odporúčaným rozpúšťadlom na intravenóznu infúziu je
0,9 % roztok chloridu sodného.

|Sila |Objem pridaného |Približná |
| |rozpúšťadla (0,9 %|koncentrácia |
| |chloridu sodného) |imipenému (mg/ml) |
| |(ml) | |
|Xantum 500 mg/500 mg |100 |5 |

/Pridanie/ Xantumu /v monoliekovke do infúzneho roztoku/

1. Pred použitím skontrolujte, či sa v prášku nenachádza žiadna iná látka a
či je uzáver medzi krytom a liekovkou neporušený.

2. Otáčaním a ťahom uvoľňujte kryt, pokiaľ sa uzáver neotvorí.


3. Kanyla je vsunutá do ďalšieho vstupu infúzneho vaku. Tlačte ochranu
kanyly proti liekovke, pokiaľ nebudete počuť kliknutie.

4. Držte liekovku kolmo a stlačte niekoľkokrát vak infúzie tak, aby 2/3
liekovky boli naplnené rozpúšťadlom (0,9 % chlorid sodný). Pretrepávajte
liekovkou, pokiaľ nie je prášok úplne rozpustený.

5. Obráťte liekovku a presuňte obsah liekovky stláčaním infúzneho vaku späť
do vaku infúzie.

Opakujte 4. a 5. krok, pokiaľ nie je liekovka úplne prázdna.

6. Časť štítku z liekovky sa môže odlúpiť a prichytiť na vak infúzie.

Fľaška sa môže odstrániť z vaku infúzie alebo ponechať na ňom.

/Príprava intravenózneho roztoku (30 ml injekčná liekovka)/

Nasledujúca tabuľka má slúžiť ako návod na prípravu roztoku.

|Xantum na intravenóznu |Objem pridaného |Približná koncentrácia|
|infúziu |rozpúšťadla (0,9 % |imipenému (mg/ml) |
|Sila |chloridu sodného) (ml) | |
|Xantum 500 mg/500 mg |100 |5 |

Príprava intravenózneho roztoku sa musí uskutočniť za náležitých podmienok
a vo vhodnom prostredí.
Z obsahu injekčných liekoviek je potrebné vytvoriť suspenziu, ktorá sa má
premiestniť do 100 ml vhodného infúzneho roztoku (pozri časť Kompatibilita
a stabilita). Odporúča sa nasledovný postup:

1. Pred použitím skontrolujte, či sa v prášku nenachádza žiadna iná látka
a či je uzáver medzi krytom a liekovkou neporušený.

2. Otáčaním a ťahom uvoľňujte kryt, pokiaľ sa uzáver neotvorí.


3. Pridajte približne 10 ml vhodného infúzneho roztoku do injekčnej
liekovky. Dobre potrepte.


4. Prelejte vzniknutú suspenziu do nádoby s infúznym roztokom.


5. Opakujte 3. a 4. krok.
UPOZORNENIE: SUSPENZIA NIE JE URČENÁ NA PRIAME POUŽITIE.

6. Pretrepávajte zmes, pokiaľ nie je číra.

/Pred podaním má byť urobená vizuálna kontrola, či roztok neobsahuje/
/časti nerozpustenej látky a/
n/ie je zafarbený. Rozpustený roztok je čistý a bezfarebný./

/Nepoužitý roztok a liekovka sa má zodpovedajúcim spôsobom zlikvidovať/
/v súlade s miestnymi požiadavkami./
/./
Po rozpustení: Liek sa má ihneď použiť.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Ranbaxy (UK) Limited
Building 4, Chiswick Park, 566 Chiswick High Road
Londýn, W4 5YU, Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0462/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

6. 5. 2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2011