Písomná informácia pre používateľov


PRÍLOHA Č. 2 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII, EV.Č.: 2108/06181



Písomná informácia pre používateľov


MaxipimeR 1 g
MaxipimeR 2 g

prášok na injekčný roztok
cefepimi dihydrochloridum monohydricum (monohydrát cefepimiumdichloridu)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Maxipime a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Maxipime
3. Ako užívať Maxipime
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Maxipime
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE MAXIPIME A NA ČO SA POUŽÍVA

Maxipime je cefalosporínové antibiotikum IV. generácie so širokým spektrom
účinku na grampozitívne a gramnegatívne baktérie vrátane väčšiny kmeňov
rezistentných na liečbu aminoglykozidmi a cefalosporínmi III. generácie. Je
určený na vnútrožilové alebo vnútrosvalové podanie.
Účinná látka cefepim usmrcuje citlivé baktérie tak, že bráni tvorbe ich
bunkovej steny.

Maxipime sa používa u dospelých na liečbu nasledovných infekcií (ak sú
vyvolané citlivými mikrobiálnymi kmeňmi):
. infekcie dolných dýchacích ciest (vrátane pľúc a priedušiek)
. infekcie močových ciest (nekomplikované aj komplikované, vrátane
bakteriálneho hnisavého zápalu obličiek)
. infekcie kože, podkožia a mäkkých tkanív
. infekcie brušnej dutiny (vrátane zápalu pobrušnice a infekcií žlčových
ciest)
. gynekologické infekcie
. septické stavy (stavy vzniklé v dôsledku reakcie orgánových systémov
na rozsiahlu mikrobiálnu infekciu)
. empirická terapia febrilnej neutropénie (terapia poruchy prejavujúcej
sa recidivujúcimi horúčkami a poklesom početu neutrofilov)
. ochrana pred určitým ochorením, ktoré by mohlo vzniknúť u pacientov
podstupujúcich vnútrobrušný chirurgický zákrok

Maxipime sa používa u detí na liečbu nasledovných infekcií (ak sú vyvolané
citlivými mikrobiálnymi kmeňmi):
. zápaly pľúc
. infekcie močových ciest (nekomplikované aj komplikované, vrátane
bakteriálneho hnisavého zápalu obličiek )
. infekcie kože, podkožia a mäkkých tkanív
. septické stavy (septikémie)
. empirická terapia febrilnej neutropénie (terapia poruchy prejavujúcej
sa recidivujúcimi horúčkami a poklesom početu neutrofilov)
. bakteriálna meningitída (zápal mozgových blán)


2. SKÔR AKO UŽIJETE MAXIPIME

Nepoužívajte Maxipime
- keď ste alergický (precitlivený) na cefepim alebo na niektorú z ďalších
zložiek Maxipime
- keď ste alergický (precitlivený) na cefalosporínové, penicilínové alebo
iné beta-laktámové antibiotiká

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Maxipime
- keď máte poškodené obličky alebo ak súbežne užívate lieky, ktoré môžu
funkciu obličiek poškodzovať ako sú napr. aminoglykozidy alebo silné lieky
na odvodnenie.
- keď trpíte silnou hnačkou po použití antibiotík, povedzte to ihneď svojmu
lekárovi

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi.
Pri kombinácii s liekmi ovplyvňujúcimi krvnú zrážanlivosť je možná zvýšená
krvácavosť. Probenecid spomaľuje vylučovanie cefepimu obličkami a tým
predlžuje a zosilňuje jeho účinok.

Používanie Maxipime s jedlom a nápojmi
V kombinácii s alkoholom spôsobuje cefepim "antabusovú" reakciu spojenú
s nevoľnosťou a vracaním.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.
Maxipime sa v tehotenstve odporúča podávať len vtedy, pokiaľ liečebný
prínos liečby prevýši možné riziká pre plod.
Cefepim sa vylučuje do materského mlieka v nízkej koncentrácii. Preto sa
Maxipime môže počas dojčenia podávať iba po veľmi starostlivom zvážení
očakávaného prínosu a možného rizika.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Maxipime
Maxipime obsahuje ako pomocnú látku aminokyselinu L-arginín.


3. AKO POUŽÍVAŤ MAXIPIME

Maxipime bude Vám alebo Vášmu dieťaťu podávať lekár alebo zdravotná sestra
vnútrožilovo alebo vnútrosvalovo. Dávka a spôsob podávania závisia od
citlivosti pôvodcu infekcie, závažnosti infekcie, funkcie obličiek a
celkového stavu pacienta. Vnútrožilové podanie sa uprednostňuje pri ťažkých
a život ohrozujúcich infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja šoku.
Deťom sa odporúča Maxipime podávať len vnútrožilovo, keďže skúsenosti s
vnútrosvalovým podávaním sú obmedzené.
Pri vnútrosvalovom podaní sa Maxipime aplikuje hlboko do veľkého sedacieho
svalu (horný štvorec veľkého sedacieho svalu).

Obvyklá dĺžka liečby je 7-10 dní, vážnejšie infekcie môžu vyžadovať dlhšiu
liečbu.

Dávkovanie:
. mierne až stredne ťažké infekcie: 500 mg - 1 g každých 12 hodín
. ťažké infekcie: 2 g každých 12 hodín
. veľmi ťažké alebo život ohrozujúce infekcie: 2 g každých 8 hodín

U pacientov s poškodenou funkciou obličiek, u detí do 40 kg a tiež u
pacientov, ktorí majú podstúpiť vnútrobrušný chirurgický zákrok je potrebná
úprava dávkovania, ktorú Vám určí Váš lekár.

Ak použijete viac Maxipime, ako máte
V prípade ťažkého predávkovania, predovšetkým u pacientov s poškodenou
funkciou obličiek, vylučovanie cefepimu z organizmu urýchli hemodialýza;
peritoneálna dialýza nie je účinná.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Maxipime môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.
Maxipime sa všeobecne dobre znáša.

V klinických štúdiach boli často hlásenými vedľajšími účinkami:
precitlivenosť: vyrážka (1,8 %), hnačka (1,2 %), lokálny zápal žily v
mieste infúzie, abnormality výsledkov laboratórnych testov.

Menej časté vedľajšie účinky: svrbenie kože, žihľavka, nevoľnosť, vracanie,
výskyt plesne v ústnej dutine, kolitída (zápal hrubého čreva), bolesti
hlavy, horúčka, zápal pošvy, sčervenanie kože.

Zriedkavé vedľajšie účinky: bolesti brucha, zápcha, sťažené dýchanie,
závrat, zníženie kožnej citlivosti, svrbenie v oblasti genitálií, zmeni
chuti, triaška.

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky: ťažká alergická reakcia, záchvaty kŕčov.

Po uvedení lieku na trh (postmarketingové sledovanie) boli hlásené
nasledovné vedľajšie účinky: encefalopatia (poruchy vedomia vrátane
zmätenosti, halucinácií, kómy), záchvaty kŕčov, myoklonus a/alebo zlyhanie
obličiek. Väčšinou sa objavili u pacientov s poruchou obličkových funkcií,
ktorí dostávali vyššie než odporúčané dávky cefepimu.
Vyskytlo sa tiež závažné postihnutie kože, obličiek, červených krviniek,
krvácanie a falošne pozitívny test pri vyšetrení glukózy v moči.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ MAXIPIME

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí

Neotvorený liek uchovávajte pri teplote 15 - 30 şC, chráňte pred svetlom.

Nariedený liek si uchováva chemickú a fyzikálnu stabilitu počas 7 dní pri
teplote 2-8 °C (chladnička) alebo počas 24 hodín pri teplote 15 - 25 °C.

Nepoužívajte Maxipime po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku
injekčnej liekovky a na vonkajšom obale po EXP (skratka používaná pre dátum
exspirácie). Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Maxipime obsahuje
Liečivo je cefepimi dihydrochloridum monohydricum (monohydrát
cefepimiumdichloridu) 1189,2 mg alebo 2378,4 mg v množstve zodpovedajúcom
cefepimum (cefepim) 1 g alebo 2 g..
Ďalšia zložka je L-argininum (arginín).

Ako vyzerá Maxipime a obsah balenia
Cefepim je dostupný ako prášok, ktorý sa dodáva v injekčnej liekovke z
bezfarebného skla.
Balenie obsahuje 1 injekčná liekovku obsahujúcu 1 g alebo 2 g cefepimu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
Bristol-Myers Squibb spol. s r.o.
Olivova 4
110 00 Praha, Česká republika

Výrobca:
Bristol-Myers Squibb S.r.l.
Via del Murillo Km 2800
Sermoneta (Latina)
Taliansko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v Máji
2009



-------------------------------------------------------------------------
---------------------------------------------------------------
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:

Spôsob podávania lieku:

/Intravenózne podanie:/ sa uprednostňuje pri ťažkých a život ohrozujúcich
infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja šoku a tiež u detí.
Na priame podanie sa liek Maxipime rozpustí v sterilnej vode na injekciu, v
5 % roztoku glukózy, alebo v 0,9 % roztoku chloridu sodného s dilučným
objemom podľa nižšie uvedenej tabuľky. Roztok sa podáva pomaly priamo do
žily počas 3-5 minút alebo sa priamo podá do infúznej súpravy počas
podávania kompatibilnej intravenóznej tekutiny.
Na podanie lieku Maxipime i.v. infúziou sa pripraví roztok Maxipime rovnako
ako pri podávaní i.v. injekcie ako je to vyššie uvedené a potom sa
primerané množstvo roztoku pridá do infúznej fľaše s jednou
z kompatibilných intravenóznych tekutín. Takto pripravený roztok sa má
v infúzii podávať približne 30 minút.
/Intramuskulárne podanie/: Maxipime sa má rozpustiť v jednej z nasledujúcich
tekutín pri dodržaní dilučných objemov uvedených nižšie v tabuľke: sterilná
voda na injekciu, 0,9 % injekčný roztok chloridu sodného, 5 % roztok
glukózy alebo bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo
benzylalkoholom. Aplikuje se hlboko do svalu (horný vonkajší kvadrant
gluteus max.).
Maxipime sa môže rozpustiť v 0,5 % alebo 1 % roztoku lidokaíniumchloridu,
zvyčajne to však nie je potrebné, pretože intramuskulárne podanie lieku
MAXIPIME je len mierne bolestivé.

Príprava roztoku MAXIPIME


|Cesta podania|Objem |Približný |Približná |
| |potrebného|konečný |koncentrácia |
|Množstvo |rozpúšťadl|objem (ml) |cefepimu |
|v liekovke |a (ml) | |(mg/ml) |
|Intravenózne | | | |
| | | | |
|1,0 g |10 |11,4 |90 |
| | | | |
|2,0 g |10 |12,8 |160 |
|Intramuskulár| | | |
|ne | | | |
| | | | |
|1,0 g |3,0 |4,4 |230 |



Kompatibilita

/Intravenózne podanie/ /–/ Maxipime je kompatibilný pri koncentráciach medzi 1
a 40 mg/ml s jedným z nasledovných intravenóznych rozpúšťadiel: 0,9 %
roztok chloridu sodného, 5 % alebo 10 % roztok glukózy, izotonický [0,17
molárny] roztok laktátu sodného (inf. natr. lact. isoton.), roztok 5
% glukózy a 0,9 % chloridu sodného, Ringerov laktát a roztok 5 % glukózy.
Tieto roztoky sú stabilné 24 hodín pri teplote 15- 25 (C alebo 7 dní
v chladničke (pri teplote 2-8 (C).

/Intramuskulárne podanie/ - Maxipime je stabilný 24 hodín pri teplote 15 - 25
(C alebo 7 dní v chladničke (pri teplote 2-8 (C) ak sa riedi nasledovnými
rozpúšťadlami: sterilná voda na injekciu, 0,9 % roztok chloridu sodného, 5
% roztok glukózy, bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo
benzylalkoholom, 0,5 % alebo 1 % lidokaíniumchlorid.

Z dôvodu chemickej a fyzikálnej inkompatibility sa Maxipime nesmie miešať v
jednej striekačke ani v jednej infúznej súprave (podobne ako väčšina iných
beta-laktámových antibiotík) s roztokmi metronidazolu, vankomycínu,
gentamicínu, tobramycíniumsulfátu ani netilmicíniumsulfátu. Ak je
indikovaná súčasná terapia s týmito liečivami, môže sa ktorákoľvek z týchto
látok podať zvlášť.

Maxipime sa nemá miešať s inými liekmi v jednej injekčnej striekačke či
v jednej infúznej fľaši.

Poznámka: Parenterálne lieky sa majú pred podaním kontrolovať na prítomnosť
pevných častíc. Ak sú v roztoku prítomné, roztok sa nemá použiť.
Podobne ako ostatné cefalosporíny, môže pripravený roztok lieku Maxipime
stmavnúť na jantárovo-žltú farbu bez straty účinnosti lieku.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII, EV.Č.: 2108/06181



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU


MaxipimeR 1 g
MaxipimeR 2 g

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE

Cefepimi dihydrochloridum monohydricum 1189,2 mg alebo 2378,4 mg v jednej
injekčnej liekovke v množstve zodpovedajúcom cefepimum 1,0 g alebo 2,0 g.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

Maxipime je indikovaný na liečbu týchto infekcií, ak sú vyvolané citlivými
mikrobiálnymi kmeňmi:
- infekcie dolných dýchacích ciest vrátane pneumónie a bronchitídy
- infekcie močových ciest nekomplikované aj komplikované vrátane
pyelonefritídy
- infekcie kože, podkožných a mäkkých tkanív
- infekcie brušnej dutiny vrátane peritonitídy a infekcií žlčových ciest
- gynekologické infekcie
- septické stavy
- empirická terapia febrilnej neutropénie: cefepim v monoterapii je
indikovaný na liečbu pacientov s febrilnou neutropéniou. U pacientov s
vysokým rizikom závažnej infekcie (napr. u pacientov s anamnézou nedávnej
transplantácie kostnej drene, prítomnou hypotenziou, hematologickými
malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou) nie je vhodná
antimikrobiálna monoterapia. Sú dostupné iba nedostatočné údaje
preukazujúce účinnosť monoterapie cefepimom u týchto pacientov.
- profylaxia u pacientov podstupujúcich intraabdominálny chirurgický zákrok
/Deti od 2 mesiacov veku/
- pneumónie
- infekcie močových ciest nekomplikované aj komplikované vrátane
pyelonefritídy
- infekcie kože, podkožných a mäkkých tkanív
- septické stavy (septikémie)
- empirická terapia febrilnej neutropénie: cefepim v monoterapii je
indikovaný na liečbu pacientov s febrilnou neutropéniou. U pacientov s
vysokým rizikom závažnej infekcie (napr. u pacientov s anamnézou nedávnej
transplantácie kostnej drene, prítomnou hypotenziou, hematologickými
malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou) nie je vhodná
antimikrobiálna monoterapia. Sú dostupné iba nedostatočné údaje
preukazujúce účinnosť monoterapie cefepimom u týchto pacientov.
- bakteriálna meningitída

Empirickú terapiu liekom Maxipime je možné začať aj skôr než sú známe
výsledky kultivačných vyšetrení a vyšetrení na citlivosť. Široké
baktericídne spektrum na grampozitívne i gramnegatívne baktérie umožňuje
podávať liek Maxipime v monoterapii ešte pred identifikáciou patogénnych
mikróbov. U pacientov s rizikom zmiešanej aeróbno-anaeróbnej infekcie
vrátane infekcií s potenciálnou účasťou /Bacteroides fragilis/ sa odporúča
začať súčasne i terapiu liekom s účinkom na anaeróbne mikroorganizmy skôr,
než je známy výsledok testov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Maxipime sa môže podávať intravenózne alebo intramuskulárne. Dávka a spôsob
podávania závisia od citlivosti patogénneho mikroorganizmu, závažnosti
infekcie, funkcie obličiek a celkového stavu pacienta.

/Dospelí a detskí pacienti s telesnou hmotnosťou ( 40 kg./
Návod na dávkovanie lieku Maxipime dospelým a deťom s telesnou hmotnosťou
nad 40 kg s normálnou funkciou obličiek uvádza tabuľka č.1.


Tabuľka č. 1. Odporúčaná dávkovacia schéma pre dospelých a detských
pacientov s telesnou hmotnosťou (40 kg a normálnou funkciou obličiek

| | |Interval medzi |
|Infekcia |Dávka |dávkami |
|Mierne až stredne ťažké infekcie |0,5-1g i.v. alebo|12 hodín |
|močových ciest |i.m. | |
|Mierne až stredne ťažké infekcie |1 g i.v. alebo |12 hodín |
|iné než močových ciest |i.m. | |
|Ťažké infekcie |2 g i.v. |12 hodín |
|Veľmi ťažké alebo život ohrozujúce |2 g i.v. |8 hodín |
|infekcie | | |


Obvyklá dĺžka terapie je 7-10 dní, vážnejšie infekcie môžu vyžadovať
dlhšiu liečbu. Empirická liečba febrilnej neutropénie trvá obvykle 7 dní v
závislosti od výsledku neutropénie.


/Chirurgická profylaxia (dospelí)/
Odporúčané dávkovanie na prevenciu infekcie u pacientov, ktorí majú
podstúpiť intraabdominálny chirurgický zákrok, je nasledujúce:

(Jednotlivá i.v. dávka 2 g lieku Maxipime (ako 30 minútová infúzia – pozri
časť 4.4) podávaná 60 minút pred začatím operačného výkonu. Jednotlivú
dávku 500 mg metronidazolu je potrebné podať vzápätí po ukončení infúzie
lieku Maxipime. Dávka metronidazolu sa má pripraviť a podať podľa
oficiálneho návodu na prípravu lieku, ktorý je uvedený v písomnej
informácii pre používateľov. Z dôvodu inkompatibility sa Maxipime a
metronidazol nemajú miešať v tej istej liekovke (pozri časť 4.4). Odporúča
sa prepláchnuť kanyly intravenóznej súpravy kompatibilnou tekutinou pred
podaním metronidazolu.

( Ak chirurgický zákrok trvá dlhšie než 12 hodín od úvodnej profylaktickej
dávky, je potrebné celý postup opakovať - podať druhú dávku lieku Maxipime
a druhú dávku metronidazolu.

/Detskí pacienti s normálnou funkciou obličiek (vo veku 2 mesiace a/
/starší//)/
Zvyčajné odporúčané dávky:
/Pneumónie, infekcie močových ciest, infekcie kože, podkožia, mäkkých/
/častí/:
Deti staršie ako 2 mesiace s telesnou hmotnosťou do 40 kg: 50 mg/kg každých
12 hodín počas 10 dní. Pri závažnejších infekciách je možné podať dávku
každých 8 hodín.

/Septikémia, bakteriálna meningitída a empirická liečba febrilnej/
/neutropénie:/
Deti staršie ako 2 mesiace s telesnou hmotnosťou do 40 kg: 50 mg/kg každých
8 hodín počas 7 až 10 dní.
Pre deti s hmotnosťou vyššou ako 40 kg platia dávkovacie schémy ako pre
dospelých. Dávkovanie u detí nemá prekročiť maximálnu odporúčanú dávku pre
dospelých (2 g každých 8 hodín).

Deťom sa má podávať liek Maxipime intravenózne, pretože skúsenosti s
intramuskulárnym podávaním sú obmedzené.

/Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek//:/
U pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné upraviť dávkovanie
lieku Maxipime, pretože vylučovanie lieku poškodenými obličkami je
spomalené. Odporúčaná úvodná dávka u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým
poškodením funkcie obličiek je rovnaká ako u pacientov bez poškodenia
funkcie obličiek.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené odporúčané udržiavacie dávky pre
dospelých pacientov s poškodenou funkciou obličiek (tab. č.2).

Ak sú dostupné iba hladiny kreatinínu v sére za rovnovážneho stavu, dá sa
klírens kreatinínu
(Clkr , v ml/min) vypočítať podľa vzorca:

/u mužov/: Cl kr = hmotnosť ( v kg) x (140 - vek [v rokoch]
72 x hladina kreatinínu v sére (v µmol/l)

/u žien/ : Clkr = 0,85 x hodnota u mužov



Tabuľka č. 2 Udržiavacia dávkovacia schéma pre dospelých pacientov
s renálnou poruchou*
|Klírens |Odporúčaná udržiavacia dávka |
|kreatinínu | |
|(ml/min) | |
| Viac než 50 | Normálne dávkovanie, úprava |
| |nie je potrebná |
| |2 g každých 8 hod. 2 g každých 12 hod. 1 g každých 12 |
| |hod. 500 mg každých 12 |
| |hod |
| 30 – | 2 g každých | 2g každých |1g každých | 500 mg |
|50 |12 hod. |24 hod. |24 hod. |každých 24 |
| | | | |hod. |
| 11 – |2 g každých 24| 1 g každých | 500 mg | 500 mg |
|29 |hod. |24 hod. |každých 24 |každých 24 |
| | | |hod. |hod. |
| ( 10 | 1 g každých| 500 mg | 250 mg | 250 mg |
| |24 hod. |každých 24 |každých 24 |každých 24 |
| | |hod. |hod. |hod. |
|Hemodialyzova|500 mg každých|500 mg |500 mg |500 mg |
|ní* |24 hod. |každých 24 |každých 24 |každých 24 |
| | |hod. |hod. |hod. |

* Farmakokinetický model poukazuje na to, že u týchto pacientov je
nevyhnutné redukované dávkovanie. Pacienti podstupujúci dialýzu a súčasne
užívajúci cefepim majú dostávať nasledujúce dávky: prvý deň začiatočnú
dávku 1 g a potom 500 mg denne na liečbu všetkých infekcií okrem febrilnej
neutropénie, na liečbu ktorej sa podáva 1 g denne. Počas dialyzovaných dní
sa má cefepim podávať po dialýze. Vždy keď je to možné sa má cefepim
podávať každý deň v rovnaký čas.

U hemodialyzovaných pacientov sa počas 3-hodinovej dialýzy vylúči asi 68 %
celkového množstva cefepimu. Preto musí byť po ukončení každej dialýzy
podaná ďalšia dávka lieku Maxipime ekvivalentná iniciálnej. U pacientov s
kontinuálnou peritoneálnou dialýzou sa môže liek Maxipime podávať
v odporúčaných dávkach, napr. 500 mg, 1 g alebo 2 g v závislosti na
závažnosti infekcie a v predĺženom dávkovacom intervale 48 hodín.




/Dávkovanie u detských pacientov s poškodenou funkciou obličiek//:/


U pediatrických pacientov je potrebné zvážiť úpravu dávkovania lieku
Maxipime, pretože primárnou cestou vylučovania cefepimu u detí je
vylučovanie močom. U týchto pacientov je potrebné použiť rovnaké predĺženie
intervalov a/alebo redukciu dávky tak, ako je uvedené v tab. č.2. Ak je
známa iba hodnota kreatinínu v sére, klírens kreatinínu je možné odhadnúť
použitím niektorej z nasledujúcich metód:


klírens kreatinínu (ml/min/1,73m2)= 0,55 x výška(v cm)/ kreatinín v sére
(µmol/l)


alebo


klírens kreatinínu (ml/min/1,73m2)= 0,52 x výška(v cm) – 3,6/kreatinín
v sére (µmol/l )


/Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie pečene/: u týchto pacientov nie je
potrebná úprava dávkovania.

Spôsob podávania

/Intravenózne podanie:/ intravenózny spôsob podania sa uprednostňuje pri
ťažkých a život ohrozujúcich infekciách, predovšetkým pri možnosti rozvoja
šoku.
Na priame podanie sa liek Maxipime rozpustí v sterilnej vode na injekciu, v
5 % roztoku glukózy, alebo v 0,9 % roztoku chloridu sodného s dilučným
objemom podľa tab. 3. Roztok sa podáva pomaly priamo do žily počas 3 - 5
minút alebo sa priamo podá do infúznej súpravy počas podávania
kompatibilnej intravenóznej tekutiny (pozri časť 6.2).
Na podanie lieku Maxipime i.v. infúziou sa pripraví roztok lieku Maxipime
rovnako ako pri podávaní i.v. injekcie, tak ako je to vyššie uvedené a
potom sa primerané množstvo roztoku pridá do infúznej fľaše s jednou
z kompatibilných intravenóznych tekutín. Takto pripravený roztok sa má
v infúzii podávať približne 30 minút.
/Intramuskulárne podanie/: Maxipime sa má rozpustiť v jednej z nasledujúcich
tekutín pri dodržaní dilučných objemov uvedených v tab.3: sterilná voda na
injekciu, 0,9 % injekčný roztok chloridu sodného, 5 % roztok glukózy alebo
bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo benzylalkoholom.
Aplikuje sa hlboko do svalu (horný vonkajší kvadrant gluteus max.).
Vo farmakokinetickej štúdii boli dávky do 1 g (objemy menšie než 3,1 ml)
podané do jedného miesta vpichu. Maximálna intramuskulárna dávka (2g/6,2
ml) bola podaná do dvoch miest. Aj keď sa liek Maxipime môže rozpustiť v
0,5 % alebo 1 % roztoku lidokaínchloridu, zvyčajne to nie je potrebné,
pretože intramuskulárne podanie lieku Maxipime je len mierne bolestivé.

Tabuľka č. 3


Príprava roztoku
Maxipime


|Cesta podania|Objem |Približný |Približná |
| |potrebného|konečný |koncentrácia |
|Množstvo |rozpúšťadl|objem (ml) |cefepimu |
|v liekovke |a (ml) | |(mg/ml) |
|Intravenózne | | | |
| | | | |
|1,0 g |10 |11,4 |90 |
| | | | |
|2,0 g |10 |12,8 |160 |
|Intramuskulár| | | |
|ne | | | |
| | | | |
|1,0 g |3,0 |4,4 |230 |

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok,
precitlivenosť na cefalosporínové, penicilínové alebo iné beta-laktámové
antibiotiká.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov s poruchou renálnych funkcií spojenou so zníženou produkciou
moču (klírens kreatinínu ( 50 ml/min alebo u iných stavov, ktoré zhoršujú
funkciu obličiek, je potrebné kvôli zníženej eliminácii dávkovanie lieku
znížiť. Pretože v týchto prípadoch dochádza k vysokej a prolongovanej
koncentrácii antibiotika v sére, je potrebné zredukovať udržiavacie dávky.
Pokračujúce dávkovanie má byť určené stupňom renálneho poškodenia,
závažnosťou infekcie a citlivosťou infekčného agensu.


Počas postmarketingového sledovania lieku Maxipime boli zaznamenané
nasledujúce závažné nežiaduce účinky: reverzibilná encefalopatia (poruchy
vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu, kómy), myoklonus,
záchvaty kŕčov (vrátane non-konvulzívneho status epilepticus) a/alebo
zlyhanie obličiek (pozri časť 4.8). Väčšina týchto stavov bola zaznamenaná
u pacientov s poruchami obličiek, ktorí dostávali vyššie ako odporúčané
dávky. I keď niektoré mali fatálny následok, vo všeobecnosti príznaky
neurotoxicity vymizli po prerušení liečby cefepimom a/alebo po hemodialýze.


Pred začatím terapie liekom Maxipime je potrebné v anamnéze vylúčiť
precitlivenosť na liek. Ak sa objaví alergická reakcia po podaní Maxipime
je potrebné ďalšie podávanie lieku prerušiť a závažné reakcie podľa potreby
liečiť adrenalínom a podpornou terapiou.

S /Clostridium difficile/ súvisiaca hnačka (Clostridium difficile associated
diarrhea - CDAD) sa vyskytla čoskoro po použití všetkých antibakteriálnych
prípravkov vrátane Maxipime a môže mať rozpätie závažnosti od miernej
hnačky až po fatálnu kolitídu. CDAD sa musí zvážiť u všetkých pacientov,
ktorí majú hnačku po použití antibiotika. Starostlivé medicínske sledovanie
je nevyhnutné po vyskytnutí sa CDAD počas 2 mesiacov po používaní
antibakteriálych liekov. Ak je podozrenie na CDAD alebo ak sa CDAD potvrdí,
je potrebné prebiehajúcu antibiotickú liečbu ukončiť, ak nie je zameraná na
/C.difficile/.

Aj počas liečby liekom Maxipime sa môže prejaviť necitlivosť niektorých
kmeňov. Ak sa objaví počas liečby liekom Maxipime superinfekcia, je
potrebné začať adekvátnu liečbu.

Ak sa s liekom Maxipime podávajú lieky s potenciálne nefrotoxickým účinkom
ako sú aminoglykozidy alebo silné diuretiká, je nutné starostlivo sledovať
funkcie obličiek.

/Geriatrickí pacienti : V/ klinických štúdiach bolo sledovaných viac ako
6 400 pacientov, z ktorých 35 % bolo 65-ročných a starších a 16 % bolo 75-
ročných a starších. Ak títo pacienti nemali poškodené funkcie obličiek, tak
sa pri odporúčanom dávkovaní klinická účinnosť a bezpečnosť neodlišovala od
účinnosti a bezpečnosti u mladších dospelých pacientov. V porovnaní
s mladšími jedincami, sa prejavilo mierne predĺženie polčasu eliminácie a
zníženie hodnoty renálneho klírensu. Ak je funkcia obličiek znížená,
odporúča sa úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Pretože sa cefepim vylučuje hlavne obličkami, pri poruche renálnych funkcií
sa zvyšuje riziko jeho toxicity. Pretože u starších pacientov je zníženie
renálnych funkcií pravdepodobné, vyžaduje si určenie dávky lieku Maxipime
v tejto vekovej kategórii zvýšenú opatrnosť. Rovnako je odporúčané
monitorovať renálne funkcie. U geriatrických pacientov s renálnou
insuficienciou sa po podaní obvyklej dávky lieku môžu objaviť i závažné
nežiaduce účinky, vrátane reverzibilnej encefalopatie (poruchy vedomia
vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu, kómy), myoklonus, záchvaty kŕčov
( vrátane non-konvulzívneho status epilepticus) a/alebo zlyhanie obličiek.


4.5 Liekové a iné interakcie

Pri kombinovanom podávaní s antikoagulanciami, trombolytikami a
antiagreganciami sa môže zvýšiť krvácavosť.
Probenecid spomaľuje renálnu elimináciu cefepimu a tým predlžuje a
zosilňuje jeho účinnosť.
V kombinácii s alkoholom spôsobuje cefepim "antabusovú, disulfiramovú"
reakciu s nauzeou a vracaním.
Vyskytli sa prípady pozitívneho Coombsovho testu bez príznakov hemolýzy u
pacientov liečených liekom Maxipime.
Vzhľadom k výskytu falošne pozitivních výsledkov pri vyšetreniach glukózy
v moči, uprednostňuje sa použitie glukózo-oxidázových analytických metód.

4.6 Gravidita a laktácia

V pokusoch na zvieratách nebolo dokázané nežiaduce ovplyvnenie fertility
ani poškodenie plodu. Výsledky kontrolovaných štúdií u tehotných žien nie
sú k dispozícii.
Preto sa u tehotných žien odporúča podávať liek Maxipime iba vtedy, ak je
to nevyhnutné a pokiaľ terapeutický prínos prevýši možné riziká pre plod.
Cefepim sa vylučuje do materského mlieka v nízkej koncentrácii. Preto sa
liek Maxipime môže v období dojčenia podávať iba po veľmi starostlivom
zvážení očakávaného prínosu a možného rizika.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje.


4.8 Nežiaduce účinky


Nežiaduce účinky sú zatriedené podľa triedy orgánových systémov a
nasledujúcou frekvenciou výskytu: veľmi časté (?1/10), časté (?1/100/
<1/10), menej časté (?1/1000/ <1/100), zriedkavé (?1/10000I <1000), veľmi
zriedkavé (<1/10000) a neznáme (nemôžu byť určené z dostupných údajov).


|Triedy orgánových |Frekvencia výskytu |Nežiaduci účinok |
|systémov | | |
|Infekcie a nákazy |Menej časté |Vaginálna infekcia, |
| | |orálna kandidóza |
|Ochorenia krvi a |Veľmi časté |Pozitívny Coombsov test |
|lymfatického systému |Časté |Predĺžený protrombínový |
| | |čas, predĺžený |
| |Menej časté |tromboplastínový čas. |
| | |Trombocytopénia, |
| |Neznáme |leukopénia, neutropénia |
| | |Aplastická anémia, |
| | |hemolytická anémia, |
| | |agranulocytóza |
|Poruchy imunitného |Zriedkavé |Anafylaktická reakcia |
|systému |Neznáme |Anafylaktický šok |
|Poruchy metabolizmu a |Neznáme |Falošne pozitívny test |
|výživy | |na glykozúriu |
|Psychiatrické poruchy a|Neznáme |Stavy zmätenosti, |
|ochorenia | |halucinácie |
|Poruchy nervového |Menej časté |Bolesť hlavy |
|systému |Zriedkavé |Záchvaty kŕčov, |
| | |parestézia, dysgeúzia, |
| |Neznáme |závrat |
| | |Kóma, stupor, |
| | |encefalopatia, zmenený |
| | |stav vedomia, myoklonus |
|Cievne poruchy |Časté |Flebitída v mieste |
| |Zriedkavé |podania |
| |Neznáme |Vazodilatácia |
| | |Hemorágia |
|Ochorenia dýchacej |Zriedkavé |Dyspnoe |
|sústavy, hrudníka a | | |
|mediastína | | |
|Poruchy a ochorenia |Časté |Hnačka |
|gastrointestinálneho |Menej časté |Pseudomembranózna |
|traktu | |kolitída, kolitída, |
| |Zriedkavé |nauzea, vracanie |
| |Neznáme |Bolesť brucha, zápcha |
| | |Gastrointestinálne |
| | |poruchy |
|Ochorenia pečene a |Časté |Zvýšenie |
|žlčových ciest | |alanínaminotransferázy, |
| | |aspartataminotransferázy|
| | |, bilirubínu v krvi |
|Poruchy kože a |Časté |Vyrážka |
|podkožného tkaniva |Menej časté |Erytém, urtikária, |
| |Neznáme |pruritus |
| | |Toxická epidermálna |
| | |nekrolýza, |
| | |Stevenson-Johnsonov |
| | |syndróm, multiformný |
| | |erytém |
|Poruchy obličiek a |Menej časté |Zvýšenie močoviny a |
|močovej sústavy | |kreatinínu v krvi |
|Ochorenia reprodukčného|Zriedkavé |Genitálny pruritus |
|systému a prsníkov | | |
|Celkové ochorenia a |Časté |Reakcie v mieste podania|
|reakcie v mieste | |infúzie, bolesť v mieste|
|podania | |podania injekcie, zápal |
| | |v mieste podania |
| | |injekcie |
| |Menej časté |Horúčka, zápal v mieste |
| | |podania infúzie |
| |Zriedkavé |Triaška |
|Abnormálne laboratórne |Časté |Zvýšenie alkalickej |
|a funkčné vyšetrenia | |fosfatázy |


/Pacienti s febrilnou neutropéniou/

Dostupné sú nedostatočné údaje dokazujúce účinnosť monoterapie cefepimom u
pacientov s vysokým rizikom závažnej infekcie (vrátane pacientov s
anamnézou nedávnej transplantácie kostnej drene, prítomnou hypotenziou,
hematologickými malignitami alebo závažnou a prolongovanou neutropéniou).
Nie sú dostupné údaje u pacientov so septickým šokom.

/Postmarketingové sledovania/
Počas postmarketingového sledovania boli hlásené: encefalopatia (poruchy
vedomia vrátane zmätenosti, halucinácií, stuporu a kómy), záchvaty kŕčov,
myoklonus a/alebo zlyhanie obličiek. Väčšinou sa objavili u pacientov
s poruchou obličkových funkcií, ktorí dostávali vyššie než odporúčané dávky
cefepimu (pozri časť 4.4).

Podobne ako u iných cefalosporínov, vyskytli sa prípady anafylaxie vrátane
anafylaktického šoku, prechodná leukopénia, neutropénia, agranulocytóza
a trombocytopénia.

Profil bezpečnosti podávania lieku Maxipime u detí a dojčiat je podobný ako
u dospelých.
Najčastejším hláseným nežiaducim účinkom v klinických štúdiach bola
vyrážka.


4.9 Predávkovanie

V prípade ťažkého predávkovania, predovšetkým u pacientov s poškodenou
funkciou obličiek, vylučovanie cefepimu z organizmu urýchli hemodialýza;
peritoneálna dialýza nie je účinná. Náhodné predávkovanie sa objavilo pri
podávaní vysokých dávok pacientom s poškodenou funkciou obličiek (pozri
časť 4.2 a 4.4).


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné beta-laktámové antibiotiká, cefalosporíny
4. generácie, cefepim
ATC kód: J01DE01
Cefepim je baktericídna látka, ktorá inhibuje syntézu bunkovej steny.
Pôsobí na mnohé grampozitívne a gramnegatívne baktérie vrátane väčšiny
kmeňov rezistentných na liečbu aminoglykozidmi a cefalosporínmi tretej
generácie.

Cefepim sa ukázal ako účinný na väčšinu nasledujúcich mikroorganizmov:
/Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy/: /Staphylococcus aureus/ (vrátane kmeňov
produkujúcich beta-laktamázu), /Staphylococcus epidermidis/ (vrátane kmeňov
produkujúcich beta-laktamázu), iné stafylokoky vrátane /S. hominis/ a /S./
/saprophyticus/, /Streptococcus pyogenes/ (streptokoky skupiny A),
/Streptococcus agalactiae/ (streptokoky skupiny B), /Streptococcus/
/pneumoniae/ (vrátane kmeňov stredne rezistentných voči penicilínu s MIC
penicilínu od 0,1 do 1 (g/ml), iné (-hemolytické streptokoky (skupina C, G,
F) /Str. bovis/, /Str. viridans./
Väčšina kmeňov enterokokov, napr. /Enterococcus faecalis,/ a stafylokokov
rezistentných na meticilín, je rezistentná na väčšinu cefalosporínov
vrátane lieku Maxipime.

/Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy/: /Pseudomonas/ sp. (vrátane /P./
/aeruginosa/, /P. putida, P. stutzeri/), /Escherichia coli/, /Klebsiella/ sp.
(vrátane /K. pneumoniae, K. oxytoca, K. ozaenae/), /Enterobacter/ sp. (vrátane
/E. cloacae, E. aerogenes, E. agglomerans, E. sakazakii/), /Proteus/ sp.
(vrátane /P. mirabilis, P. vulgaris/), /Acinetobacter calcoaceticus/ (subsp.
/anitratus, Iwoffi/), /Aeromonas hydrophila/, /Capnocytophaga/ sp/.,/
/Citrobacter/ sp. (vrátane /C. diversus a C. freundii), Campylobacter/
/(Helicobacter) jejuni/, /Gardnerella vaginalis,/
/Haemophilus/ /ducreyi,/ /Haemophilus influenzae/ ( vrátane kmeňov produkujúcich
beta-laktamázu), /Haemophilus parainfluenzae, Hafnia alvei, Legionella/ sp.,
/Morganella morganii, Moraxella catarrhalis/ (/Branhamella catarrhalis/-
vrátane kmeňov produkujúcich beta-laktamázu/), Neisseria gonorrhoeae/
(vrátane kmeňov produkujúcich beta-laktamázu) /, Neisseria/ /meningitidis,/
/Providencia/ sp. (vrátane /P. rettgeri, P, stuartii/), /Salmonella/ sp.,
/Serratia/ (vrátane /S. marcescens, S. liquefaciens), Shigella/ sp., /Yersinia/
/enterocolitica/.
Poznámka: cefepim je neúčinný na početné kmene /Stenotrophomonas maltophilia/
/(/skôr známy ako /Xanthomonas maltophila/ [Pseudomonas maltophilia]).
/Anaeróbne mikroorganizmy:/ /Bacteroides/ sp., /Clostridium perfringens/,
/Fusobacterium/ sp.,
/Mobiluncus/ sp., /Peptostreptococcus/ sp., /Pervotella melaninogenica (/skôr
známa ako /Bacteroides meleninogenicus), Veillonella/ sp.
Poznámka: cefepim je neúčinný na /Bacteroides fragilis/ a /Clostridium/
/difficile/.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


/Dospelí/
Priemerné koncentrácie cefepimu, zistené v plazme zdravých dospelých mužov
po podaní cefepimu v dávkach 500 mg; 1,0 g a 2,0 g v samostatnej 30-
minútovej i.v. infúzii alebo po i.m. podaní, zahŕňa tabuľka č. 4. Po
intramuskulárnom podaní sa cefepim kompletne absorbuje. Koncentráciu
cefepimu v rôznych tkanivách a tekutinách ukazuje tabuľka č. 5.

Tabuľka č. 4: Priemerné koncentrácie cefepimu v plazme ((g/ml) u zdravých
dospelých mužov.



|Dávka cefepimu |0,5 hod|1 hod |2 hod |4 hod |8 hod |12 hod |
| | | | | | | |
|500 mg i.v. |38,2 |21,6 |11,6 |5,0 |1,4 |0,2 |
| | | | | | | |
|1 g i.v. |78,7 |44,5 |24,3 |10,5 |2,4 |0,6 |
| | 163,1| | | | | |
|2 g i.v. | |85,8 |44,8 |19,2 |3,9 |1,1 |
| | | | | | | |
|500 mg i.m. |8,2 |12,5 |12,0 |6,9 |1,9 |0,7 |
| | | | | | | |
|1 g i.m. |14,8 |25,9 |26,3 |16,0 |4,5 |1,4 |
| | | | | | | |
|2 g i.m. |36,1 |49,9 |51,3 |31,5 |8,7 |2,3 |


Tabuľka č.5: Priemerné koncentrácie cefepimu v rôznych telových tekutinách
((g/ml) a tkanivách ((g/g) u zdravých dospelých mužov



|Telové tekutiny | Dávka |Priemerný čas |Priemerná |
|alebo tkanivá |(i.v.) |odberu vzorky po |koncentrácia |
| | |dávke (hod) | |
|Moč | 500 mg | | |
| | |0-4 |292 |
| | 1 g| | |
| | |0-4 |926 |
| | 2 g| | |
| | |0-4 |3120 |
|Žlč | 2 g| | |
| | |9,4 |17,8 |
|Peritoneálna | 2 g| | |
|tekutina | |4,4 |18,3 |
|Tekutina pľuzgierov| 2 g| | |
| | |1,5 |81,4 |
|Bronchiálna | 2 g| | |
|sliznica | |4,8 |24,1 |
|Spútum | 2 g| | |
| | |4,0 |7,4 |
|Prostata | 2 | | |
| |g |1,0 |31,5 |
|Apendix | 2 | | |
| |g |5,7 |5,2 |
|Žlčník | 2 | | |
| |g |8,9 |11,9 |


Cefepim sa metabolizuje na N-metylpyrolidín, ktorý sa rýchlo konvertuje na
N-oxid. Močom sa vylúči v nezmenenej podobe približne 85 % podaného
cefepimu, preto sa v moči nachádza vysoká koncentrácia cefepimu. Menej ako
1 % podanej látky sa vylučuje do moču ako N-metylpyrolidín, 6,8 % ako N-
oxid a 2,5 % ako epimér cefepimu.

Priemerný polčas vylučovania cefepimu je približne 2 hodiny a nemení sa
v závislosti na dávke v rozpätí 250 mg až 2 g. U zdravých osôb sa
nevyskytla kumulácia pri dávkovaní do 2 g i.v. každých 8 hodín po dobu 9
dní. Priemerný telový klírens je 120 ml/min. Priemerný renálny klírens
cefepimu je 110 ml/min, z čoho vyplýva, že cefepim sa vylučuje takmer
výlučne obličkami, najmä glomerulárnou filtráciou.

/Špeciálne skupiny/
Zdraví dobrovoľníci nad 65 rokov, ktorí dostali jednotlivú i.v. dávku 1 g
lieku Maxipime mali väčšiu AUC a nižšie hodnoty renálneho klírensu
v porovnaní s mladšími jedincami. Úprava dávky u starších pacientov sa
odporúča, pokiaľ majú poruchu funkcií obličiek (pozri časť 4.2).

Farmakokinetika cefepimu sa nezmenila u pacientov s poškodením funkcie
pečene, ktorí dostali jednotlivú dávku 1 g. U takto postihnutých pacientov
nie je dôvod k zmene odporúčaného dávkovania.

Polčas eliminácie je predĺžený u pacientov s rozličným stupňom renálnej
insuficiencie, s lineárnym vzťahom medzi celkovým klírensom a klírensom
kreatinínu. Tento fakt slúži ako základ k odporúčaniu úpravy dávkovania v
tejto skupine pacientov (pozri časť 4.2). Priemerný polčas u pacientov
s ťažkým poškodením obličiek vyžadujúcich dialýzu je 13 hodín pre
hemodialýzu a 19 hodín pre kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu.

Farmakokinetika jednotlivej a opakovanej dávky cefepimu bola hodnotená u
pacientov vo veku od 2,1 mesiacov do 11,2 rokov, ktorí dostali dávku 50
mg/kg vo forme i.v. infúzie alebo i.m. injekcie. Opakované dávky boli
podávané každých 8 alebo 12 hod. najmenej po dobu 48 hod.
Po opakovanom podávaní i.v. dávok bola koncentrácia cefepimu v plazme
v rovnovážnom stave podobná hodnote po prvej dávke (kumulácia sa objavila
len mierna).
Priemerný vrchol koncentrácie v plazme 68 (g/ml bol dosiahnutý po i.m.
podaní v rovnovážnom stave po 0,75 hod. Priemerná minimálna koncentrácia po
i.m. podaní v rovnovážnom stave bola 6,0 (g/ml po 8 hodinách. Priemerná
biologická dostupnosť po i.m. podaní bola 82 %.

Po jednotlivej i.v. dávke bol priemerný celkový telesný klírens 3,3
ml/min/kg a priemerný objem distribúcie bol 0,3 l/kg. Celkový priemerný
polčas eliminácie bol 1,7 hod. Priemerné vylučovanie cefepimu do moču bolo
60,4 % podanej dávky a najdôležitejšou cestou eliminácie bol renálny
klírens (v priemere 2,0 ml/min/kg).

Koncentrácie cefepimu v mozgovomiechovom moku zodpovedajúce plazmatickým
koncentráciám sú uvedené v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 6: Stredná (SD) plazmatická (PL) koncentrácia a koncentrácia
v cerebrospinálnej tekutine (CSF) a podiel CSF/PL cefepimu u dojčiat a
detí*


|Doba odberu | |Koncentrácia |Koncentrácia |Podiel |
|vzorky | |v |v |CSF/PL |
| |N |plazme |CSF ((g/ml) | |
| | |((g/ml) | | |
| | 7 | 67,1 | | 0,12 |
|0,5 | |(51,2) |5,7 (7,3) |(0,14) |
| | 4 | 44,1 | | 0,10 |
|1 | |(7,8) |4,3 (1,5) |(0,04) |
| | 5 | 23,9 | | 0,17 |
|2 | |(12,9) |3,6 (2,0) |(0,09) |
| | 5 | 11,7 | | 0,87 |
|4 | |(15,7) |4,2 (1,1) |(0,56) |
| | 5 | 4,9 | | 1,02 |
|8 | |(5,9) |3,3 (2,8) |(0,64) |


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Hoci u zvierat neboli prevedené žiadne dlhodobé štúdie na zhodnotenie
karcinogénneho potenciálu, /in vitro/ a /in vivo/ testy na genotoxicitu
preukázali, že cefepim nie je genotoxický. U potkanov nebolo pozorované
žiadne poškodenie fertility.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE



6.1 Zoznam pomocných látok

L- argininum




6.2 Inkompatibility


Maxipime sa nesmie miešať s inými liekmi v jednej injekčnej striekačke či
v jednej infúznej fľaši.

Z dôvodu chemickej a fyzikálnej inkompatibility, sa Maxipime nesmie miešať
v jednej striekačke ani v jednej infúznej súprave (podobne ako väčšina
iných beta-laktámových antibiotík) s roztokmi metronidazolu, vankomycínu,
gentamicínu, tobramycíniumsulfátu ani netilmicíniumsulfátu. Ak je
indikovaná súčasná terapia s týmito liečivami, môže sa ktorákoľvek z týchto
látok podať zvlášť.


6.3 Čas použiteľnosti

3 roky



6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Neotvorenú liekovku uchovávať pri teplote 15 - 30 o C, chrániť pred
svetlom.

Nariedený liek si uchováva chemickú a fyzikálnu stabilitu počas 7 dní pri
teplote 2 - 8 °C (chladnička) alebo počas 24 hodín pri teplote 15 - 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
Zloženie obalu: injekčná liekovka z bezfarebného skla, gumová zátka,
hliníkový uzáver, kryt z plastickej hmoty.
Veľkosť balenia: injekčná liekovka 1 x 1 g, 1 x 2 g

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Liek sa nemá miešať s iným liečivom v jednej injekčnej striekačke alebo
v jednej infúznej fľaši.
Spôsob podania, pozri časť 4.2.

KOMPATIBILITA
/Intravenózne podanie/ /–/ Maxipime je kompatibilný pri koncentráciach medzi 1
a 40 mg/ml s jedným z nasledovných intravenóznych rozpúšťadiel: 0,9 %
roztok chloridu sodného, 5 % alebo 10 % roztok glukózy, izotonický [0,17
molárny] roztok laktátu sodného (inf. natr. lact. isoton.), roztok 5
% glukózy a 0,9 % chloridu sodného, Ringerov laktát a roztok 5 % glukózy.
Tieto roztoky sú stabilné 24 hodín pri teplote 15-25 (C alebo 7 dní
v chladničke (pri teplote 2-8 (C).

/Intramuskulárne podanie/ - Maxipime je stabilný 24 hodín pri teplote 15-25
(C alebo 7 dní v chladničke (pri teplote 2-8 (C) ak sa riedi nasledovnými
rozpúšťadlami: sterilná voda na injekciu, 0,9 % roztok chloridu sodného, 5
% roztok glukózy, bakteriostatická voda na injekciu s parabénmi alebo
benzylalkoholom, 0,5 % alebo 1 % lidokaíniumchlorid.

Poznámka: Parenterálne lieky sa majú pred podaním kontrolovať na prítomnosť
pevných častíc. Ak sú v roztoku prítomné, roztok sa nemá použiť.

Podobne ako ostatné cefalosporíny, môže pripravený roztok lieku Maxipime
stmavnúť na jantárovo-žltú farbu bez straty účinnosti lieku.


7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Bristol-Myers Squibb spol. s r.o., Olivova 4, 110 00 Praha 1, Česká
republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0139/97-S

9. DÁTUM PREDĹžENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
MÁJ 2009