Písomná informácia pre používateľov


Písomná informácia pre používateľOV

ZAVEDOS( 5 mg
ZAVEDOS( 10 mg
prášok na na injekčný roztok
idarubicíniumhydrochlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete
používať Váš liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je ZAVEDOS® a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete ZAVEDOS®
3. Ako používať ZAVEDOS®
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať ZAVEDOS®
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ZAVEDOS® A NA ČO SA POUŽÍVA

ZAVEDOS® je cytostatikum, ktoré obsahuje liečivo idarubicín. Idarubicín je
antracyklínové antibiotikum s protinádorovými účinkami.
ZAVEDOS® sa používa na liečbu akútnej myeloblastovej leukémie u predtým
neliečených pacientov, u pacientov s relapsom (návratom) ochorenia
a u pacientov nereagujúcich na predchádzajúcu iečbu.
ZAVEDOS® sa používa na liečbu pokročilého karcinómu prsníka po zlyhaní
predchádzajúcej liečby.


2. SKÔR AKO POUŽIJETE ZAVEDOS®

Nepoužívajte ZAVEDOS®
- keď ste alergický (precitlivený) na idarubicín alebo na niektorú
z ďalších zložiek ZAVEDOSu® alebo na iné antracyklíny alebo
antracenedióny
- keď máte závažné poškodenie pečene
- keď máte závažné poškodenie obličiek
- keď máte závažné srdcové zlyhávanie
- keď ste nedávno prekonali infarkt myokardu
- keď závažné srdcové arytmie
- keď máte pretrvávajúcu myelosupresiu (potlačenú činnosť kostnej drene)
- keď ste mali predchádzajúcu liečbu s maximálnymi kumulatívnymi
(súhrnnými) dávkami idarubicínom a/alebo inými antracyklínmi
a antracéndiónmi
- keď dojčíte

Buďte zvlášť opatrný pri používaní ZAVEDOSU®

ZAVEDOS® sa má používať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti
s chemoterapeutickou protinádorovou liečbou.
Pred začatím liečby idarubicínom sa pacienti majú zotaviť z akútnych
nežiaducich účinkov predošlej cytotoxickej liečby.

/Funkcia srdca./
Rizikom liečby antracyklínmi je poškodenie funkcie srdca.

Pred začatím liečby idarubicínom je potrebné u pacientov vyšetriť funkciu
srdca a monitorovať ju počas liečby (najmä u pacientov, ktorí dostávajú
vysoké kumulatívne dávky, a u pacientov s rizikovými faktormi). Toto riziko
sa môže znížiť pravidelným monitorovaním LVEF (ejekčnej frakcie ľavej
komory – objem krvi, ktorý srdce vypudí z ľavej komory pri jednom sťahu)
počas liečby a okamžitým prerušením podávania idarubicínu pri prvých
prejavoch jeho zhoršenej funkcie.

Informujte svojho lekára
- ak máte prítomné kardiovaskulárne ochorenie,
- ak ste absolvovali, alebo absolvujete rádioterapiu na oblasť
mediastína, resp. oblasť srdca
- ak ste liečený/á antracyklínmi alebo antracéndiónmi
- ak súčasne používate lieky, ktoré môžu znížiť kontraktilitu srdca.

/Útlm kostnej drene./
Idarubicín vyvoláva silný útlm kostnej drene. Pred a počas každého cyklu
liečby idarubicínom je potrebné vyšetriť hematologické parametre, vrátane
diferenciálneho krvného obrazu.

/Tráviaci trakt./
Idarubicín vyvoláva vracanie a zápal sliznice úst a pažeráka, ktorý sa môže
rozvinúť až do tvorby vredov a zriedkavo do krvácania a prederavenia
tráviaceho traktu.
Informujte svojho lekára, ak máte prítomné ochorenie tráviaceho traktu.

/Pečeňové a/alebo obličkové funkcie//./
Informujte svojho lekára, ak máte prítomné ochorenie pečene alebo obličiek.

/Reakcie v mieste podania a únik lieku mimo žily,/
Ak počas aplikácie lieku pociťujete bolesť v oblasti podania, ihneď
informujte Vášho lekára.
V prípade vzniku znakov alebo príznakov úniku lieku mimo žily sa musí
infúzia okamžite zastaviť.

/Syndróm z rozpadu nádoru./
Počas užívania lieku je nevyhnutný dostatočný príjem tekutín. Dodržiavajte
všetky preventívne opatrenia odporúčané Vaším ošetrujúcim lekárom, aby ste
sa vyhli riziku syndrómu z rozpadu nádoru.

/Oslabenie imunity/zvýšená citlivosť k infekciám./
Liečba idarubicínom spôsobuje oslabenie imunity, čo môže mať za následok
vážne až smrteľné infekcie. Je potrebné sa vyhnúť očkovaniu živými
vakcínami počas liečby idarubicínom. Inaktivované alebo neživé vakcíny môžu
byť podané, avšak odpoveď na vakcíny môže byť oslabená.

/Reprodukčný system./
Mužom liečeným idarubicínom sa odporúča používanie účinných metód
antikoncepcie počas liečby a pokiaľ je to potrebné a možné, vyhľadať pomoc
na uchovanie spermií, vzhľadom na možnosť neplodnosti spôsobenej liečbou.

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Kombinácia ZAVEDOSU® s inými cytostatikami alebo rádioterapiou môže ešte
viac zvýšiť útlm kostnej drene.

Informujte Vášho lekára, ak užívate lieky ovplyvňujúce funkciu srdca,
pečene alebo obličiek. priebehu 2 až 3 týždňov pred liečbou ZAVEDOSom®.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.
Ak ste žena vo fertilnom veku musíte sa vyhnúť otehotneniu počas liečby a
používať účinnú antikoncepciu podľa odporúčania lekára.
Počas liečby idarubicínom nesmiete dojčiť.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Účinok idarubicínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa
nehodnotil.


3. AKO UŽÍVAŤ ZAVEDOS®

Vždy používajte ZAVEDOS® presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

/Ako sa má podávať ZAVEDOS//(//?/
Dávka sa zvyčajne vyráta na základe celkovej veľkosti povrchu tela (mg/m2).


ZAVEDOS® sa podáva len vnútrožilovo.


Akútna non-lymfoblastová leukémia (ANLL)
Pri liečbe ANLL u dospelých je odporúčaná dávka ZAVEDOSu® 12 mg/m2/deň
intravenózne po dobu 3 dní v kombinácii s cytarabínom.
Pri inej schéme podávania používanej u ANLL sa podáva idarubicín
v monoterapii alebo v kombinácii v dávke 8 mg/m2/deň intravenózne počas
5 dní.

/Akútna lymfoblastová leukémia (ALL)/
Pri liečbe ALL v monoterapii sa u dospelých odporúča dávka 12 mg/m2/deň
intravenózne po dobu 3 dní a u detí 10 mg/m2/deň intravenózne počas 3 dní.

Pri všetkých schémach podávania je potrebné zohľadniť hematologický stav
pacienta a dávky iných cytotoxických látok podávaných v kombinácii.

/Príprava roztoku:/
Pri príprave roztoku sa obsah injekčnej liekovky s 5 mg prášku musí
rozpustiť v 5 ml sterilnej vody na injekciu; obsah injekčnej liekovky
s 10 mg prášku sa musí rozpustiť v 10 ml sterilnej vody na injekciu.
Výsledný roztok po rozpustení je hypotonický a pri jeho podávaní sa musí
dodržať odporúčaný postup do voľne tečúcej infúzie (pozri nižšie).

/Spôsob podávania:/
Pripravený roztok ZAVEDOSu® sa musí podávať výlučne intravenózne do
infúznej súpravy s voľne tečúcim infúznym fyziologickým roztokom (0,9%
roztok chloridu sodného) počas 5 až 10 minút po ubezpečení sa, že ihla je
v žile dobre zavedená a teda nedochádza k paravenóznej aplikácii. Tento
postup znižuje riziko trombózy a paravenózneho podania, ktoré by mohlo
viesť k ťažkej celulitíde a nekróze. Pri podávaní do žily malého priemeru
alebo pri opakovanom podávaní do rovnakej žily môže dôjsť ku skleróze
príslušnej žily.

/Úprava dávky/

Keďže na základe obmedzených dostupných údajov u pacientov s poškodením
pečene a/alebo obličiek nie je možné stanoviť špecifické odporúčania pre
úpravu dávky, treba zvážiť úpravu dávky u pacientov s hladinami bilirubínu
a/alebo kreatinínu v sére vyššími ako 2,0 mg%.
Idarubicín sa nesmie podávať pacientom so závažným poškodením pečene
a/alebo obličiek.


Ak použijete viac ZAVEDOS®u ako máte
Veľmi vysoké dávky idarubicínu môžu v priebehu 24 hodín spôsobiť akútne
poškodenie srdcového svalu a v priebehu jedného alebo dvoch týždňov ťažký
útlm kostnej drene.
Niekoľko mesiacov po predávkovaní antracyklínmi bolo pozorované oneskorené
zlyhanie srdca.
Pacienti liečení idarubicínom musia byť pozorovaní kvôli možnému krvácaniu
do tráviaceho traktu a ťažkému poškodeniu sliznice.


Ak prestanete užívať ZAVEDOS®

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Frekvencie nežiaducich účinkov sú založené na nasledovných kategóriách :
Veľmi časté (?1/10)
Časté (?1/100 až <1/10)
Menej časté (?1/1 000 až <1/100)
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)

|Infekcie a nákazy | |
|Veľmi časté |Infekcie |
|Menej časté |Sepsa, septikémia |
| | |
|Benígne a malígne nádory | |
|(vrátane cýst a polypov) | |
|Menej časté |Sekundárna leukémia, (akútna |
| |myeloblastová leukémia |
| |a myelodysplastický syndróm) |
| | |
|Poruchy krvi a lymfatického | |
|systému | |
|Veľmi časté |Málokrvnosť, závažné zníženie |
| |počtu bielych krviniek, |
| |neutrofilov (podskupina bielych|
| |krviniek)a krvných doštičiek |
| | |
|Poruchy imunitného systému | |
|Veľmi zriedkavé |Anafylaxia (veľmi vážna |
| |alergická reakcia, ktorá môže |
| |viesť až k smrti) |
| | |
|Poruchy endokrinného systému | |
|Veľmi časté |Anorexia (výrazné chudnutie pri|
| |zníženom príjme potravy) |
|Menej časté |Zvýšená hladina kyseliny |
| |močovej v krvi |
| | |
|Poruchy nervového systému | |
|Zriedkavé |Krvácanie do mozgu |
| | |
|Poruchy srdca a srdcovej | |
|činnosti | |
|Časté |Spomalenie srdcového rytmu, |
| |zrýchlenie srdcového rytmu |
| |vychádzajúce zo sínusového |
| |uzla, zrýchlená a nepravidelná |
| |srdcová činnosť, asymptomatické|
| |(bezpríznakové) zníženie |
| |ejekčnej frakcie ľavej komory, |
| |kongestívne (mestnavé) zlyhanie|
| |srca |
|Zriedkavé |EKG abnormality (nešpecifické |
| |zmeny ST segmentu), infarkt |
| |myokardu. |
|Veľmi zriedkavé |Zápal osrdcovníka a srdcového |
| |svalu, predsieňovo-komorové |
| |a ramienkové blokády |
|Poruchy ciev | |
|Časté |Miestny zápal žíl, |
| |tromboflebitída (zápal žíl |
| |s prítomnosťou krvnej |
| |zrazeniny) |
|Menej časté |Šok |
|Veľmi zriedkavé |Tromboembolizácia (uvoľnenie |
| |krvnej zrazeniny a zanesenie do|
| |inej časti cievneho systému), |
| |začervenanie tváre |
| | |
|Poruchy gastrointestinálneho | |
|traktu | |
|Veľmi časté |Nutkanie na vracanie, vracanie,|
| |zápal slizníc/zápal sliznice |
| |ústnej dutiny, hnačky, bolesť |
| |brucha alebo pocity pálenia |
|Časté |Krvácanie z tráviaceho traktu, |
| |bolesť brucha |
| | |
|Menej časté |Zápal pažeráka, zápal hrubého |
| |čreva (vrátane ťažkej |
| |enterokolitídy / neutropenickej|
| |enterokolitídy s perforáciou) |
|Veľmi zriedkavé |Žalúdočné erózie alebo vredy |
|Poruchy pečene a žlčových ciest| |
|Časté |Zvýšenie hladiny pečeňových |
| |transamináz a bilirubínu |
| | |
|Poruchy kože a podkožného | |
|tkaniva | |
|Veľmi časté |Vypadávanie vlasov |
|Časté |Kožná vyrážka, svrbenie, |
| |precitlivenosť v oblasti |
| |ožiarenej pokožky (“radiation |
| |recall” reakcia) |
|Menej časté |Zvýšená pigmentácia kože |
| |a nechtov, žihľavka |
|Veľmi zriedkavé |Okrajové začervenanie |
| | |
|Poruchy obličiek a močových | |
|ciest | |
|Veľmi časté |Červené sfarbenie moču 1 – |
| |2 dni po podaní liečiva |
| | |
|Celkové poruchy a reakcie | |
|v mieste podania | |
|Veľmi časté |Horúčka |
|Časté |Krvácania |
|Menej časté |Dehydratácia (odvodnenie) |


/Útlm kostnej drene/

Výrazný útlm kostnej drene je najzávažnejšou nežiadúcou reakciou liečby
idarubicínom. Avšak tento je nevyhnutný pre likvidáciu leukemických buniek.

Počty bielych krviniek a krvných doštičiek dosiahnu zvyčajne minimum medzi
10. a 14. dňom po podaní idarubicín hydrochloridu. Počty buniek sa vrátia
k normálnym hodnotám vo väčšine prípadov počas tretieho týždňa.

Klinické dôsledky útlmu kostnej drene sa môžu prejaviť ako horúčka,
infekcie, sepsa, septický šok, krvácania a tkanivová hypoxia a môžu viesť
až k smrti.

/Poškodenie srdca/
Najzávažnejšou formou antracyklínmi vyvolaného poškodenia srdcového svalu
je život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie.


5. AKO UCHOVÁVAŤ ZAVEDOS®

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 (C.

/Čas použiteľnosti po rozpustení prášku:/
Pripravený roztok je chemicky stabilný počas 48 hodín, ak sa uchováva pri
teplote 2 °C - 8 °C (v chladničke) a 24 hodín, ak sa uchováva pri teplote
neprevyšujúcej 25 °C.
Avšak z mikrobiologického hľadiska sa má pripravený injekčný roztok použiť
okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, čas skladovania počas používania
a podmienky uchovávania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a za
normálnych okolností nemajú presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 °C – 8 °C
(v chladničke), pokiaľ rozpustenie prášku neprebehlo za kontrolovaných
a validovaných aseptických podmienok

Nepoužitú časť roztoku znehodnoťte.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo ZAVEDOS® obsahuje

- Liečivo je idarubicíniumhydrochlorid.
- Ďalšia zložka je laktóza.

Ako vyzerá ZAVEDOS( a obsah balenia
ZAVEDOS( prášok na injekčný roztok je dodávaný v sklenených injekčných
liekovkách v nasledujúcich veľkostiach balenia:

ZAVEDOS® 5 mg: 1 injekčná liekovka s práškom (5 mg
idarubicíniumchloridu)
ZAVEDOS® 10 mg: 1 injekčná liekovka s práškom (10 mg idarubicíniumchloridu)


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Pfizer Europe MA EEIG, Ramsgate Road, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká
Británia


Táto písomná informácia bola naposledy schválená v 03/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


1. NÁZOV LIEKU

ZAVEDOS 5 mg
ZAVEDOS 10 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

/Liečivo:/ idarubicini hydrochloridum
Jedna injekčná liekovka obsahuje idarubicini hydrochloridum 5 mg alebo
10 mg.

Pomocné látky, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Prášok na injekčný roztok


/Vzhľad lieku:/ porózny, červeno-oranžový lyofilizovaný prášok


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Akútna myeloblastová (AML)/
Indukcia remisie pri akútnej myeloblastovej leukémii (AML) u dospelých:
- v prvej línii terapie AML
- u pacientov s relapsom AML
- liečba AML nereagujúcej na predchádzajúcu terapiu.

/Akútna lymfoblastová leukémia (ALL)/: liek druhej voľby u dospelých
a u detí.

Idarubicín sa bežne používa v kombinovaných chemoterapeutických režimoch
spolu s inými cytotoxickými látkami.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávka sa zvyčajne vypočíta na základe celkovej veľkosti povrchu tela
(mg/m2).

ZAVEDOS sa podáva len vnútrožilovo.

/Akútna non-lymfoblastová leukémia (ANLL)/
Pri liečbe ANNL u dospelých je odporúčaná dávka ZAVEDOSu 12 mg/m2/deň
intravenózne po dobu 3 dní v kombinácii s cytarabínom. Pri inej schéme
podávania používanej u ANLL sa idarubicín podáva v monoterapii alebo
v kombinácii v dávke 8 mg/m2/deň intravenózne počas 5 dní.

/Akútna lymfoblastová leukémia (ALL)/:
Pri liečbe ALL v monoterapii sa u dospelých odporúča dávka 12 mg/m2/deň
intravenózne po dobu 3 dní a u detí 10 mg/m2/deň intravenózne počas 3 dní.

Pri všetkých schémach podávania je potrebné zohľadniť hematologický stav
pacienta a dávky iných cytotoxických látok podávaných v kombinácii.

Návod na prípravu rekonštituovaného roztoku ZAVEDOS je uvedený v časti 6.6
Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom.

Pri vnútrožilovom podávaní idarubicínu sa vyžaduje opatrnosť.
Rekonštitouvaný roztok idarubicínu sa má podávať do infúznej súpravy
s voľne tečúcim infúznym fyziologickým roztokom (0,9 % roztok chloridu
sodného) počas 5 až 10 minút po uistení sa, že ihla je v žile dobre
zavedená. Uvedená technika znižuje riziko trombózy a paravenózneho podania,
ktoré by mohlo viesť k ťažkej celulitíde, tvorbe pľuzgierov a nekróze
tkanív.
Ak sa injekcia podáva do malých žíl alebo sa opakovane podáva do tej istej
žily, môže sa objaviť venózna skleróza.

Priame injekčné podávanie ako bolus sa neodporúča pre možné riziko
paravenózneho podania, ku ktorému môže dôjsť aj pri dostatočnom návrate
krvi do ihly pri aspirácii.

4.3 Kontraindikácie

- precitlivelosť na idarubicín alebo ktorúkoľvek z pomocných látok, alebo
na iné antracyklíny alebo antracenedióny
- závažné poškodenie pečene
- závažné poškodenie obličiek
- závažné srdcové zlyhávanie
- nedávno prekonaný infarkt myokardu
- závažné srdcové arytmie
- pretrvávajúca myelosupresia
- predchádzajúca liečba s maximálnymi kumulatívnymi dávkami idarubicínom
a/alebo inými antracyklínmi a antracéndiónmi (pozri časť 4.4)
- počas liečby treba ukončiť dojčenie (pozri časť 4.6)

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

ZAVEDOS sa má používať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti
s chemoterapeutickou liečbou leukémie.

To zaručuje, že sa môže začať okamžitá a účinná liečba závažných
komplikácií ochorenia a/alebo jeho liečby (krvácanie, ťažké život
ohrozujúce infekcie).

Pred začatím liečby idarubicínom sa pacienti musia zotaviť z akútnych
prejavov toxicity predošlej cytotoxickej liečby (stomatitída, neutropénia,
trombocytopénia a generalizovaná infekcia).

/Funkcia srdca./
Rizikom liečby antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť ako
včasné (t.j. akútne) alebo oneskorené (t.j. chronické) nežiaduce príhody.

/Včasné (t.j. akútne) prejavy kardiotoxicity./
Včasnú kardiotoxicitu idarubicínu predstavuje najmä sínusová tachykardia
a/alebo abnormality na EKG, ako nešpecifické zmeny úseku ST-T. Hlásené boli
tiež tachyarytmie, vrátane komorových extrasystol a komorovej tachykardie,
bradykardia, ako aj atrio-ventrikulárne a ramienkové blokády. Podľa týchto
prejavov sa zvyčajne nedá predvídať rozvoj oneskorenej kardiotoxicity,
zriedka sú klinicky významné a vo všeobecnosti nie sú dôvodom pre
prerušenie liečby idarubicínom.

/Oneskorené (t.j. chronické) prejavy kardiotoxicity./
Oneskorená kardiotoxicita sa zvyčajne rozvinie neskôr počas liečby, alebo
v priebehu 2 - 3 mesiacov po ukončení liečby; boli hlásené aj neskoršie
prípady - niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby. Oneskorená
kardiomyopatia sa prejaví znížením ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF =
“left ventricular ejection fraction”) a/alebo znakmi a príznakmi
kongestívneho zlyhávania srdca, ako napr. dýchavica, pľúcny edém,
posturálne edémy, kardiomegália, hepatomegália, oligúria, ascites,
pleurálny výpotok a galopový rytmus. Boli hlásené aj subakútne prejavy, ako
perikarditída/myokarditída. Najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej
kardiomyopatie je život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie, ktoré
predstavuje kumulatívnu, dávku limitujúcu toxicitu lieku.

Limity kumulatívnej dávky pre i.v. alebo perorálnu formu idarubicínu sa
nestanovili. Napriek tomu s liečbou idarubicínom súvisiaca kardiomyopatia
bola hlásená u 5 % pacientov, ktorí dostali intravenózne kumulatívne dávky
od 150 do 290 mg/m2. Dostupné údaje o pacientoch liečených perorálnou
formou idarubicínu, s celkovou kumulatívnou dávkou až do 400 mg/m2,
naznačujú nízku pravdepodobnosť kardiotoxicity.

Pred začiatkom liečby idarubicínom je potrebné u pacientov vyšetriť funkciu
srdca a monitorovať ju počas liečby, aby sa minimalizovalo riziko možného
závažného neliečiteľného poškodenia srdca. Toto riziko sa môže znížiť
pravidelným monitorovaním LVEF (ejekčnej frakcie ľavej komory) počas liečby
a okamžitým prerušením podávania idarubicínu pri prvých prejavoch jeho
zhoršenej funkcie. Vhodnými kvantitatívnymi metódami pre opakované
hodnotenie funkcie srdca (t.j. hodnotenie LVEF) je MUGA (Multiple Uptake
Gated Acquisition Scan / MUGA-viacvstupová rádionuklidová ventrikulografia)
alebo echokardiografia (ECHO). Základné kardiologické vyšetrenie
pozostávajúce z EKG a ECHO-kardiografického vyšetrenia alebo MUGA, sa
odporúča u pacientov so zvýšeným rizikom vzniku kardiotoxicity. Opakované
vyšetrenia LVEF pomocou MUGA alebo ECHO-kardiografického vyšetrenia je
potrebné vykonať pri podávaní vyšších, kumulatívnych dávok antracyklínu.
Počas celého sledovania sa má používať rovnaká vyšetrovacia metóda.

Rizikovými faktormi kardiotoxicity sú aktívne alebo latentné
kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súčasne prebiehajúca
rádioterapia na oblasť mediastína, resp. perikardiálnu oblasť,
predchádzajúca liečba inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi a súčasné
používanie liekov, ktoré potenciálne znižujú kontraktilitu srdca. Kardiálne
funkcie je potrebné starostlivo monitorovať u pacientov, ktorí dostávajú
vysoké kumulatívne dávky, a u pacientov s rizikovými faktormi. Avšak
kardiotoxicita idarubicínu sa môže vyskytnúť aj pri nižších kumulatívnych
dávkach, bez ohľadu na prítomnosť kardiálnych rizikových faktorov.

Zdá sa, že u detí a dojčiat je vyššia vnímavosť na antracyklínmi indukovanú
kadiotoxicitu, a teda je potrebné dlhodobé pravidelné sledovanie funkcií
srdca u tejto skupiny liečených pacientov. Je pravdepodobné, že toxicita
idarubicínu a ostatných antracyklínov, alebo antracéndiónov je aditívna.

/Hematologická toxicita./
Idarubicín je silné myelosupresívum. Ťažkú myelosupresiu je možné očakávať
u všetkých pacientov pri terapeutických dávkach týmto liekom. Pred a počas
každého cyklu liečby idarubicínom je potrebné vyšetriť hematologické
parametre vrátane diferenciálneho krvného obrazu. Predominantným prejavom
idarubicínovej hematotoxicity je reverzibilná, od dávky závislá leukopénia
a/alebo granulocytopénia (neutropénia) a táto je aj najčastejšia akútna
dávku-limitujúca toxicita tohto liečiva. Leukopénia a neutropénia sú
zyčajne ťažkého stupňa; trombocytopénia a anémia sa môžu objaviť tiež.
Počet neutrofilov a trombocytov dosiahne zvyčajne minimum (nadir) medzi 10.
a 14. dňom po podaní lieku; avšak ich počet sa vo všeobecnosti vráti
k normálnym hodnotám vo väčšine prípadov počas tretieho týždňa. Medzi
klinické následky závažnej myelosupresie patrí horúčka, infekcie,
sepsa/septikémia, septický šok, krvácanie, tkanivová hypoxia alebo smrť.

/Sekundárna leuk//émia./
U pacientov liečených antracyklínmi, vrátane idarubicínu, bola hlásená
sekundárna leukémia, s preleukemickou fázou alebo bez nej. Sekundárna
leukémia sa vyskytuje častejšie pri kombinovanej liečbe s DNA
poškodzujúcimi protinádorovými liekmi, u pacientov, ktorí boli intenzívne
predliečení cytotoxickými liekmi, alebo ak boli prudko zvyšované dávky
antracyklínov. Tento typ leukémie môže mať periódu latencie od 1 do
3 rokov.

/Gastrointestinálny trakt./
Idarubicín je emetogénny. Mukozitída (najmä stomatitída, menej často
ezofagitída) sa vo všeobecnosti vyvinie krátko po podaní lieku, a ak je
závažná, môže počas niekoľkých dní progredovať do slizničných ulcerácií.
U väčšiny pacientov sa tento nežiaduci účinok upraví počas tretieho týždňa
liečby/./ Príležitostne sa pozorovali aj závažné gastrointestinálne stavy
(perforácia, krvácanie) u pacientov s akútnou leukémiou liečených
perorálnym idarubicínom pre akútnu leukémiu, alebo s anamnézou iných
ochorení, alebo u takých, ktorí boli liečení liekmi, o ktorých je známe, že
môžu spôsobovať gastrointestinálne komplikácie. U pacientov s aktívnym
gastrointestinálnym ochorením, alebo so zvýšeným rizikom výskytu
gastrointestinálnych komplikácií, krvácania alebo perforácie, musí lekár
zvážiť pomer prínosu a rizika z liečby perorálnym idarubicínom.

/Pečeňové a/alebo obličkové funkcie/
Vzhľadom na to, že zhoršenie pečeňových a/alebo obličkových funkcií môže
ovplyvniť dostupnosť idarubicínu, je potrebné ich vyšetriť pred liečbou
a sledovať aj počas liečby, pomocou bežných klinických laboratórnych testov
(stanovením sérového bilirubínu a kreatinínu ako indikátorov). Vo viacerých
klinických skúšaniach fázy III. bola liečba kontraindikovaná, ak sérové
koncentrácie bilirubínu a/alebo kreatinínu presiahli 2,0 mg %. Pri
ostatných antracyklínoch sa vo všeobecnosti redukuje dávka na 50 %, ak sú
hladiny sérového bilirubínu v rozmedzí od 1,2 do 2,0 mg %.

/Reakcie v mieste podania/
Aplikácia do malej cievy alebo opakované podanie do tej istej žily môžu
spôsobiť flebosklerózu. Postup podľa odporúčaní pre spôsob podania
minimalizuje riziko vzniku flebitídy/tromboflebitídy v mieste injekčného
podania.

/Extravazácia/
Extravazácia idarubicínu počas intravenóznej injekcie môže spôsobiť lokálnu
bolestivosť, ťažké tkanivové lézie (tvorbu pľuzgierov, závažnú celulitídu)
a nekrózu. V prípade vzniku znakov alebo príznakov extravazácie aplikácie
počas intravenózneho podávania idarubicínu sa musí infúzia okamžite
zastaviť.

/Syndróm z rozpadu nádoru/
Idarubicín môže spôsobiť hyperurikémiu ako následok extenzívneho purínového
katabolizmu, ktorý sprevádza rýchly rozpad nádorových buniek, indukovaný
podaním lieku (syndróm z rozpadu nádoru – tumor lysis syndrome). Po začatí
liečby je potrebné sledovať sérové hladiny kyseliny močovej, draslíka,
fosforečnanu vápenatého a kreatinínu. Hydratácia, alkalizácia moču
a profylaktické podávanie alopurinolu ako prevencia hyperurikémie, môže
minimalizovať možné komplikácie sprevádzajúce rozpad nádoru.

/Následky imunosupresie/zvýšen//á citlivosť k infekciám./
Podanie živých alebo živých-atenuovaných vakcín pacientom, ktorí sú
imunokompromitovaní chemoterapeutikami, vrátane idarubicínu, môže mať za
následok vážne až smrteľné infekcie. Treba sa vyhnúť očkovaniu živými
vakcínami počas liečby idarubicínom. Inaktivované alebo neživé vakcíny sa
môžu podať, avšak odpoveď na vakcíny môže byť oslabená.

/Reprodukčný systém/
Mužom liečeným idarubicíniumhydrochloridom sa odporúča používanie účinných
metód antikoncepcie počas liečby a pokiaľ je to potrebné a možné, vyhľadať
pomoc na uchovanie spermií, vzhľadom na možnosť ireverzibilnej neplodnosti
spôsobenej liečbou.

/Iné/
Tak ako aj pri iných cytotoxických liečivách boli aj pri liečbe
idarubicínom náhodne hlásené tromboflebitída, tromboembólia, vrátane
embolizácie do pľúc pri liečbe idarubicínom.

4.5 Liekové a iné interakcie

ZAVEDOS je silné myelosupresívum a v kombinovaných chemoterapeutických
režimoch, ktoré zahŕňajú látky s podobným účinkom možno očakávať, že sa
útlm kostnej drene ešte zvýši (pozri časť 4.4.).
Užívanie kombinácie idarubicínu s inými potenciálne kardiotoxickými liekmi,
tak ako aj súčasné podávanie iných látok ovplyvňujúcich srdce (napr.
blokátorov kalciových kanálov) vyžaduje monitorovanie funkcie srdca počas
liečby.

Zmeny funkcie pečene alebo obličiek navodené inou súčasnou liečbou môžu
ovplyvňovať metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo
toxicitu idarubicínu (pozri časť 4.4).
Ďalší myelosupresívny účinok sa očakáva aj pri rádioterapii podávanej
súčasne alebo v priebehu 2 až 3 týždňov pred liečbou idarubicínom.

4.6 Gravidita a laktácia

/Vplyv na plodnosť,/
Idarubicín môže indukovať chromozomálne poškodenie v ľudských spermiách.
Z tohto dôvodu muži podstupujúci liečbu idarubicínom majú používať účinné
metódy antikoncepcie počas liečby. (pozri časť 4.4)

/Gravidita/
Embryotoxický potenciál idarubicínu sa potvrdil /in vitro/ aj /in vivo/
štúdiách. K dispozícii ale nie sú žiadne adekvátne a dobre kontrolované
štúdie o gravidných ženách vystavených účinku lieku.
Ženy vo fertilnom veku majú byť poučené, aby sa vyhli otehotneniu počas
liečby a aby používali účinnú antikoncepciu podľa odporúčania lekára.
Idarubicín sa môže použiť počas tehotenstva len v prípade, ak potenciálny
prínos prevyšuje potenciálne riziko pre plod. Pacientky majú byť poučené
o potenciálnom riziku pre plod. Pacientom túžiacim po dieťati po ukončení
liečby, sa má odporučiť najskôr genetické poradenstvo, ak je to vhodné
a možné.

/Laktácia/
Nie je známe či sa idarubicín alebo jeho metabolity vylučujú do materského
mlieka. Ženy počas liečby idarubicínumhydrochloridom nesmú dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Účinok idarubicínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje sa
systematicky nehodnotil.


4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencie nežiaducich účinkov sú založené na nasledovných kategóriách :
Veľmi časté (?1/10)
Časté (?1/100 až <1/10)
Menej časté (?1/1 000 až <1/100)
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)

|Infekcie a nákazy | |
|Veľmi časté |Infekcie |
|Menej časté |Sepsa, septikémia |
| | |
|Benígne a malígne nádory | |
|(vrátane cýst a polypov) | |
|Menej časté |Sekundárna leukémia, (akútna |
| |myeloblastová leukémia |
| |a myelodysplastický syndróm) |
| | |
|Ochorenia krvi a lymfatického | |
|systému | |
|Veľmi časté |Anémia, závažná leukopénia |
| |a neutropénia, trombocytopénia |
| | |
|Poruchy imunitného systému | |
|Veľmi zriedkavé |Anafylaxia |
| | |
|Poruchy endokrinného systému | |
|Veľmi časté |Anorexia |
|Menej časté |Hyperurikémia |
| | |
|Poruchy nervového systému | |
|Zriedkavé |Krvácanie do mozgu |
| | |
|Poruchy srdca a poruchy | |
|srdcovej činnosti | |
|Časté |Bradykardia, sínusová |
| |tachykardia, tachyarytmia, |
| |asymptomatické zníženie |
| |ejekčnej frakcie ľavej komory, |
| |kongestívne zlyhanie srca |
|Zriedkavé |EKG abnormality (nešpecifické |
| |zmeny ST segmentu), infarkt |
| |myokardu. |
|Veľmi zriedkavé |Perikarditída, myokarditída, |
| |atrioventrikulárne a ramienkové|
| |blokády |
|Poruchy ciev | |
|Časté |Lokálna flebitída, |
| |tromboflebitída |
|Menej časté |Šok |
|Veľmi zriedkavé |Tromboembolizácia, flush |
| | |
|Poruchy gastrointestinálneho | |
|traktu | |
|Veľmi časté |Nauzea, vracanie, |
| |mukozitída/stomatitída, hnačky,|
| |bolesť brucha alebo pocity |
| |pálenia |
|Časté |Gastrointestinálne krvácanie, |
| |bolesť brucha |
| | |
|Menej časté |Ezofagitída, kolitída (vrátane |
| |ťažkej enterokolitídy / |
| |neutropenickej enterokolitídy s|
| |perforáciou) |
|Veľmi zriedkavé |Žalúdočné erózie alebo |
| |ulcerácie |
| | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest| |
|Časté |Zvýšenie hladiny pečeňových |
| |transamináz a bilirubínu |
| | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest| |
|Veľmi časté |Alopécia |
|Časté |Raš, svrbenie, precitlivenosť |
| |v oblasti ožiarenej pokožky |
| |(“radiation recall” reakcia) |
|Menej časté |Hyperpigmentácia kože |
| |a nechtov, urtikária |
|Veľmi zriedkavé |Akrálny erytém |
| | |
|Poruchy obličiek a močových | |
|ciest | |
|Veľmi časté |Červené sfarbenie moču 1 - 2 |
| |dni po podaní liečiva |
| | |
|Celkové poruchy a reakcie | |
|v mieste podania | |
|Veľmi časté |Horúčka |
|Časté |Krvácania |
|Menej časté |Dehydratácia |

/Hematopoetický systém/
Výrazná myelosupresia je najzávažnejšou nežiadúcou reakciou liečby
idarubicínom. Je ale nevyhnutná pre eradikáciu leukemických buniek. (pozri
časť 4.4)

Počty leukocytov a trombocytov dosiahnu zvyčajne minimum (nadir) medzi 10.
a 14. dňom po podaní idarubicín hydrochloridu. Počty buniek sa vrátia
k normálnym hodnotám vo väčšine prípadov počas tretieho týždňa. Boli
hlásené úmrtia pacientov z dôvodov infekcie a/alebo krvácania vo fáze
ťažkej myelosupresie.

Klinické dôsledky myelosupresie sa môžu prejaviť ako horúčka, infekcie,
sepsa, septický šok, krvácania a tkanivová hypoxia a môžu viesť až k smrti.
Ak sa objaví febrilná neutropénia, odporúča sa začať s intravenóznou
liečbou antibiotikami.

/Kardiotoxicita/
Najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej kardiomyopatie je život
ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhávanie, ktoré predstavuje kumulatívnu,
dávku limitujúcu toxicitu lieku (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie

Veľmi vysoké dávky idarubicínu môžu v priebehu 24 hodín zapríčiniť akútnu
myokardiálnu toxicitu a v priebehu jedného alebo dvoch týždňov ťažký útlm
kostnej drene. Niekoľko mesiacov po predávkovaní antracyklínmi bolo
pozorované oneskorené zlyhanie srdca.
Pacienti liečení idarubicínom musia byť pozorovaní kvôli možnému
gastrointestinálnemu krvácaniu a ťažkému poškodeniu sliznice.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

/Farmakoterapeutická skupina:/ cytostatikum / antracyklínové antibiotikum
s protinádorovými účinkami / idarubicín
ATC kód: L01DB06

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Idarubicín je DNA interkalačným analógom daunorubicínu, ktorý má inhibičný
efekt na syntézu nukleovej kyseliny a interaguje s enzýmom topoizomeráza
II. Neprítomnosť metoxyskupiny na pozícii 4 v štruktúre antracyklínu, dáva
zlúčenine vysokú lipofilitu, ktorej následkom je zvýšená miera vychytávania
bunkami, v porovnaní s doxorubicínom a daunorubicínom.

Idarubicín preukázal vyššiu potenciu vzhľadom ku daunorubicínu, aj to, že
je účinným prostriedkom proti leukémii a lymfómom u myší pri oboch, i.v. aj
perorálnej forme podania. /In vitro/ štúdie s humánnymi aj myšími antracyklín-
rezistentnými bunkami preukázali nižší stupeň skríženej rezistencie pre
idarubicín v porovnaní s doxorubicínom a daunorubicínom. Štúdie zamerané na
kardiotoxicitu ukázali, že idarubicín má lepší terapeutický index ako
daunorubicín a doxorubicín. Hlavný metabolit, idarubicinol preukázal, /in/
/vitro,/ aj /in vivo/, protinádorovú aktivitu v experimentálnych modeloch.
U potkanov, podaný idarubicinol v rovnakých dávkach ako materský liek, je
zreteľne menej kardiotoxický ako idarubicín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Intravenózne podanie/
Po intravenóznom podaní pacientom s normálnou funkciou pečene a obličiek,
sa idarubicín eliminuje zo systémovej cirkulácie s koncovým plazmatickým
polčasom v rozmedzí 11 - 25 hodín, vo výraznej miere zmetabolizovaný na
aktívny metabolit, idarubicinol, ktorý sa vylučuje pomalšie s plazmatickým
polčasom v rozmedzí 41 – 69 hodín. Liek sa vylučuje prevažne vo forme
idarubicinolu obličkami a biliárnou exkréciou.
Štúdie zamerané na vnútrobunkovú (jadrové bunky krvi a kostnej drene)
koncentráciu lieku u pacientov s leukémiou preukázali, že maximálna
vnútrobunková koncentrácia idarubicínu sa dosiahne behom pár minút po
injekčnom podaní. Koncentrácie idarubicínu a idarubicinolu v jadrových
bunkách krvi a kostnej drene sú 100-krát vyššie ako plazmatické
koncentrácie. Miery vylučovania idarubicínu z plazmy a buniek boli takmer
porovnateľné s koncovým polčasom okolo 15 hodín. Koncový polčas
idarubicinolu v bunkách bol okolo 72 hodín.

/Perorálne podanie/
Po perorálnom podaní pacientom s normálnymi funkciami obličiek a pečene sa
idarubicín rýchlo absorbuje s maximálnou hladinou do 2 – 4 hodín, eliminuje
sa zo systémovej cirkulácie s koncovým plazmatickým polčasom v rozmedzí
10 – 35 hodín a vo výraznej miere zmetabolizovaný na aktívny metabolit,
idarubicinol, ktorý sa pomalšie eliminuje s plazmatickým polčasom
v rozmedzí 33 – 60 hodín. Liek sa vylučuje hlavne formou biliárnej
exkrécie, najmä ako idarubicinol, močom sa vylučuje asi 1-2 % z dávky vo
forme nezmeneného liečiva a 4,6 % ako idarubicinol.

Priemerné hodnoty absolútnej biologickej dostupnosti sa preukázali
v rozmedzí medzi 18-39 % (individuálne hodnoty pozorované v štúdiách sa
pohybovali medzi 3-77 %), pričom priemerné hodnoty vypočítané z údajov
o aktívnom metabolite, idarubicinole, sú o niečo vyššie (29-58 %; extrémy
medzi 12-153 %).

Štúdie zamerané na vnútrobunkovú (jadrové bunky krvi a kostnej drene)
koncentráciu lieku u pacientov s leukémiou preukázali, že vychytávanie
liečiva je rýchle, a takmer súbežné s objavením sa liečiva v plazme.
Koncentrácie idarubicínu a idarubicinolu v jadrových bunkách krvi a kostnej
drene sú viac ako 200-krát vyššie ako plazmatické koncentrácie. Miery
vylučovania idarubicínu z plazmy a buniek boli takmer porovnateľné.

/Špecifické populácie/

/Pečeňová a obličková nedostatočnosť,/
Farmakokinetika idarubicínu u pacientov s pečeňovou a/alebo obličkovou
nedostatočnosťou nebola dostatočne vyhodnotená. Predpokladá sa, že
u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou pečeňovou nedostatočnosťou môže byť
metabolizmus idarubicínu narušený, čo môže viesť k vyšším systémovým
hladinám lieku. Dostupnosť (dispozícia) idarubicínu môže byť tiež
ovplyvnená obličkovou nedostatočnosťou. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť
redukciu dávky lieku u pacientov s pečeňovou a/alebo obličkovou
nedostatočnosťou. (pozri časť 4.2 a 4.4) a podávanie idarubicínu je
kontraindikované u pacientov s ťažkým pečeňovým a/alebo obličkovým zlyhaním
(pozri časť 4.3.).

3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Idarubicín bol genotoxický vo väčšine /in vitro/, alebo /in vivo/ vykonaných
testov. Intravenózny idarubicín bol karcinogénny, toxický pre reprodukčné
orgány, a embryotoxický a teratogénny u potkanov. Žiadne pozoruhodné učinky
na samice potkanov alebo ich potomstvo, ktorým bol podaný idarubicín
intravenózne v dávke až do 0,2 mg/kg/deň, počas peri- a postnatálneho
obdobia, neboli pozorované. Nie je známe, či sa účinná látka vylučuje do
materského mlieka. Intravenózne podávaný idarubicín, tak ako aj iné
antracyklíny a cytotoxické liečivá, boli pre potkanov karcinogénne. Štúdia
zameraná na lokálnu bezpečnosť u psov odhalila, že extravazácia lieku
spôsobuje tkanivovú nekrózu.

LD50 (priemerné hodnoty) intravenózneho idarubicínu bola 4,4 mg/kg pre
myši, 2,9 mg/kg pre potkanov, a okolo 1,0 mg/kg pre psov. Hlavným cieľom po
úvodnej dávke bol hemopoetický systém a najmä u psov gastrointestinálny
trakt.

Toxické účinky po opakovanom podávaní intravenózneho idarubicínu sa zistili
u potkanov a psov. Hlavným terčom intravenózneho idarubicínu u týchto
zvieracích druhov boli hemo-lymfopoetický systém, gastrointestinálny trakt,
obličky, pečeň a mužské a ženské reprodukčné orgány.

Vo vzťahu k srdcu, subakútne a kardiotoxicitu sledujúce štúdie naznačili,
že intravenózny idarubicín bol málo až mierne kardiotoxický iba v letálnych
dávkach, kým doxorubicín a daunorubicín zapríčinili jednoznačne
myokardiálne poškodenie pri neletálnych dávkach.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

lactosum

6.2 Inkompatibility

ZAVEDOS sa nesmie miešať s heparínom, pretože by to mohlo spôsobiť
precipitáciu. Tiež sa ZAVEDOS nemá miešať s inými liekmi.
Musí sa zamedziť dlhšie trvajúcemu kontaktu s roztokmi s alkalickým pH,
pretože by to mohlo spôsobiť degradáciu lieku.

6.3 Čas použiteľnosti

/Prášok na injekčný roztok:/ 3 roky

/Roztok po rekonštitúcii/:
Roztok po rekonštitúcii je chemicky stabilný počas 48 hodín, ak sa uchováva
pri teplote 2 °C - 8 °C (v chladničke) a 24 hodín, ak sa uchováva pri
teplote neprevyšujúcej 25 °C.
Avšak z mikrobiologického hľadiska sa má pripravený injekčný roztok použiť
okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, čas skladovania počas používania
a podmienky uchovávania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a za
normálnych okolností by nemali presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 °C – 8 °C
(v chladničke), pokiaľ rekonštitúcia neprebehla za kontrolovaných
a validovaných aseptických podmienok

Nepoužitá časť roztoku sa musí znehodnotiť.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebná sklenená injekčná liekovka (sklo typu I) uzavretá chlórbutylovou
gumenou zátkou a utesnená hliníkovým viečkom so vsunutým polypropylénovým
diskom.

/Veľkosť balenia:/
ZAVEDOS 5 mg: 1 injekčná liekovka s práškom (5 mg idarubicíniumchloridu)
ZAVEDOS 10 mg: 1 injekčná liekovka s práškom (10 mg idarubicíniumchloridu)

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

V injekčnej liekovke je podtlak kvôli zamedzeniu tvorby aerosolu počas
rekonštitúcie. Obzvlášť opatrne sa má postupovať pri zavedení ihly do
injekčnej liekovky. Musí sa zabrániť inhalácii aerosolu vznikajúceho počas
rekonštitúcie.

/Príprava roztoku:/
Obsah injekčnej liekovky (5 mg alebo 10 mg prášku na injekčný roztok) sa
musí rozpustiť v 5 ml alebo 10 ml sterilnej vody na injekciu. Výsledný
roztok po rekonštitúcii je hypotonický a pri jeho podávaní sa musí dodržať
odporúčaný postup (do voľne tečúcej infúzie).

/Vnútrožilové podávanie:/
ZAVEDOS roztok po rekonštitúcii sa musí podávať výlučne
intravenózne a pomaly (počas 5 až 10 minút) do infúznej súpravy s voľne
tečúcim infúznym fyziologickým roztokom (0,9 % roztok chloridu sodného) po
uistení sa, že ihla je v žile dobre zavedená. Uvedená technika znižuje
riziko trombózy a paravenózneho podania, ktoré by mohlo viesť k ťažkej
celulitíde a nekróze. Pri podávaní do žily malého priemeru alebo pri
opakovanom podávaní do rovnakej žily môže dôjsť ku skleróze žily.

/Musia sa dodržiavať nasledovné ochranné opatrenia platné pre zaobchádzanie/
/so všetkými cytotoxickými látkami:/
- Personál musí byť poučený o správnej technike rekonštitúcie
a zaobchádzania s liekom.
- Prácu s týmto liekom nesmú vykonávať tehotné ženy.
- Personál, ktorý zaobchádza s týmto liekom, musí používať ochranné
pomôcky ako ochranné okuliare, plášte, masky a rukavice na jednorazové
použitie.
- Rekonštitúcia lieku sa musí vykonávať v určenom priestore, najlepšie
v digestore s laminárnym prúdením vzduchu, pracovný povrch musí byť
pokrytý absorbujúcim papierom s nepriepustným podkladom určeným na
jednorazové použitie.
- Všetky pomôcky použité pri rozpúšťaní, aplikácii a čistení, vrátane
rukavíc, sa musia odkladať do odpadových vriec pre nebezpečný odpad
určených na spálenie pri vysokej teplote.
- Pri náhodnom vyliatí alebo vytečení lieku sa musí na vyčistenie použiť
roztok chlórnanu sodného (1 % voľného chlóru) a následne voda.
- Všetky použité čistiace pomôcky sa musia zlikvidovať podľa pokynov
uvedených vyššie.
- Pri náhodnom kontakte s pokožkou alebo pri vniknutí lieku do očí sa
musí postihnuté miesto ihneď opláchnuť veľkým množstvom vody, mydlovej
vody alebo roztokom bikarbonátu sodného a vyhľadať lekársku pomoc. Pri
prehltnutí alebo vdýchnutí lieku sa musí okamžite vyhľadať lekárska
pomoc.
- Po odstránení rukavíc si vždy umyte ruky.

Nepoužitá časť roztoku sa musí znehodnotiť.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

ZAVEDOS® 5 mg: 44/0167/00-S
ZAVEDOS® 10 mg: 44/0168/00-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 04.mája 2000 Predĺženie registrácie do: bez časového
obmedzenia


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2010