Písomná informácia pre používateľov


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Procard 20 mg/ ml,
prášok na infúzny roztok

dexrazoxán

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používať
Váš liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Procard a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Procard
3. Ako používať Procard
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Procard
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE PROCARD A NA ČO SA POUŽÍVA

Procard je liek na predchádzanie poškodenia srdca, ktoré môže byť
zapríčinené niektorými liekmi používanými na liečbu rakoviny
(chemoterapia doxorubicínom a epirubicínom). Procard sa používa
u pacientov s pokročilou a/alebo šíriacou sa rakovinou po
predchádzajúcej liečbe týmito liekmi.

Procard je dostupný vo forme prášku. Zdravotnícky pracovník rozpustí
prášok, aby pripravil roztok na infúziu („odkvapkávanie“) do Vašich
ciev.


2. SKÔR AKO POUŽIJETE PROCARD

Nepoužívajte /Procard/:
- keď ste alergický (precitlivený) na dexrazoxán.
- keď dojčíte.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní /Procardu/:
. Počas liečby Procardom Vám vykonajú vyšetrenia krvi kvôli kontrole
Vášho krvného obrazu. Ak dostávate vyššie dávky Procardu s vyššími
dávkami chemoterapie, zníženie činnosti kostnej drene vyvolané
chemoterapiou sa vplyvom Procardu môže zhoršiť. Toto môže ovplyvniť
Vašu schopnosť bojovať proti infekciám.
. Ak sa Procard podáva dieťaťu v kombinácii s typom chemoterapie, ktorá
obsahuje niekoľko liečiv ako napr. etopozid, doxorubicín alebo
cyklofosfamid, môže to zvýšiť riziko rozšírenia rakoviny do iných častí
tela.
. Počas liečby rakoviny doxorubicínom alebo epirubicínom sa má Vaše srdce
sledovať. Sledovanie Vášho srdca bude u Vás pokračovať aj počas
používania Procardu.
. Ak máte problémy s pečeňou z minulosti, Váš lekár môže sledovať činnosť
Vašej pečene.
. Ak Vaše obličky nepracujú správne, schopnosť Vášho tela zbaviť sa lieku
môže byť znížená.
. Kombinácia Procardu s chemoterapiou môže zvýšiť riziko vzniku krvnej
zrazeniny. (pozri, prosím, časť 4 „Možné vedľajšie účinky“)
. Sexuálne aktívni muži a ženy majú počas liečby používať spoľahlivé
metódy antikoncepcie, muži minimálne 3 mesiace po ukončení liečby
Procardom.

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Dexrazoxán môže zhoršiť zníženú činnosť kostnej drene, ktorá je vyvolaná
chemoterapiou.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Procard môže mať škodlivé účinky na nenarodené dieťa.
Sexuálne aktívni muži a ženy majú počas liečby používať spoľahlivé metódy
antikoncepcie, muži minimálne 3 mesiace po ukončení liečby Procardom.
Muži majú pokračovať v antikoncepcii počas minimálne 3 mesiacov po ukončení
liečby Procardom.
Tehotenstvo: Ak ste tehotná, Váš lekár Vám nebude podávať Procard dovtedy,
pokiaľ to nebude absolútne nevyhnutné.
Dojčenie: Počas liečby Procardom nesmiete dojčiť, pretože nie je známe, či
liek prestupuje do materského mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Nie je známe, čí Procard ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá alebo
obsluhovať stroje, preto sa odporúča opatrnosť.


3. AKO POUŽÍVAŤ PROCARD

Roztok Procardu, v dávke vhodnej pre Vás, pripraví Váš lekár alebo
zdravotná sestra. Bude Vám podaný pomocou infúzie do Vašich žíl
(„odkvapkávanie“) počas 15 minút. S infúziou sa začne približne 30
minút pred tým, ako Vám podajú chemoterapiu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Procard môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého. Niektoré vedľajšie účinky môžu súvisieť
s protirakovinovými liečbami, ktoré dostanete s Procardom.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné a vyžadujú okamžitú lekársku
starostlivosť:
Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 pacientov):
4. Poruchy krvi ako napr. nízky počet červených krviniek (/anémia/), nízky
počet bielych krviniek (/leukopénia alebo neutropénia/) a nízka hladina
krvných doštičiek (/trombocytopénia/). Niektoré znaky a príznaky sú časté
infekcie, horúčka, nevysvetliteľná tvorba modrín alebo krvácanie. Váš
krvný obraz sa však môže upraviť na pôvodný po každom liečebnom cykle.

Menej časté (postihujú menej ako 1 zo 100 pacientov):
5. Začervenanie alebo bolesť pozdĺž žily, najmä na nohe (/bolesť lýtka/)
ktoré môžu byť spôsobené zrazením krvi (/tromboflebitída/).

Zriedkavé prípady (postihujú menej ako 1 z 1 000 pacientov):
6. Alergické reakcie ako napr. vyrážka, svrbenie, opuch tváre, okolia očí,
problémy s prehĺtaním alebo dýchaním.

Veľmi zriedkavé prípady (postihujú menej ako 1 z 10 000 pacientov):
7. Krvná zrazenina v pľúcach (pľúcna embólia). Znaky a príznaky zahŕňajú
náhly vznik dýchavičnosti, vykašliavanie krvi a bolesť na hrudníku.

Ak sa u Vás vyskytne čokoľvek z vyššie uvedeného, okamžite to povedzte
svojmu lekárovi a navštívte najbližšiu pohotovosť.

Ostatné vedľajšie účinky zahŕňajú:
Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 pacientov):
8. Vypadávanie vlasov (/alopécia/)
9. Vracanie (/vomitus/), tvorba vriedkov v ústach (/stomatitída/) alebo
nevoľnosť (/nauzea/)
10. Slabosť (/asténia/)

Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov):
11. Hnačka, bolesť žalúdka, zápcha, pocit plného žalúdka a strata chuti do
jedla (/anorexia/).
12. Ťažkosti s dýchaním (/dyspnoe/).
13. Zníženia činnosť srdcového svalu.
14. Bolesť, začervenanie alebo opuchnutie vlhkej výstelky vnútorných ciest
ako sú napr. dýchacie cesty alebo tráviaca trubica (/zápal sliznice/).
15. Porucha nechtov ako napr. sčernenie.
16. Bolesť, podráždenie, začervenanie a opuch v mieste podania injekcie.
17. Tŕpnutie alebo znecitlivenie rúk alebo chodidiel (/parastézia/).
18. Výtok z oka so svrbením, začervenaním alebo opuchom (/konjunktivitída/).
19. Celkový pocit choroby (/slabosť/).
20. Miene zvýšená teplota.

Neznáme (z dostupných údajov):
21. Kombinácia Procardu s určitými protirakovinovými liekmi môže zvýšiť
riziko vzniku iného typu rakoviny (sekundárna akútna myeloidná leukémia
(AML)/myelodysplastický syndróm (MDS) u detí s Hodgkinovou chorobou
alebo akútnou lymfoblastickou leukémiou.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ PROCARD

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli. Dátum
exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Pred otvorením:
. Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Po príprave a nariedení:
Roztok sa má použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas
použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ
a zvyčajne nemajú byť dlhšie ako 4 hodiny pri 2 °C až 8 °C
(v chladničke) s ochranou proti svetlu.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Procard obsahuje

Liečivo je dexrazoxán (vo forme hydrochloridu).

1 ml pripraveného roztoku obsahuje 20 mg dexrazoxánu (vo forme
hydrochloridu).

Jedna liekovka obsahuje 250 mg dexrazoxánu (vo forme hydrochloridu), ktoré
sa majú rozpustiť v 12,5 ml vody na injekciu.
Jedna liekovka obsahuje 500 mg dexrazoxánu (vo forme hydrochloridu), ktoré
sa majú rozpustiť v 25 ml vody na injekciu.

Neobsahuje žiadne iné pomocné látky.

Ako vyzerá Procard a obsah balenia
Je to biely alebo takmer biely prášok na infúzny roztok. Dodáva sa
v baleniach po 1 alebo 4 hnedých sklenených injekčných liekovkách
obsahujúcich 500 mg (250 mg) prášku.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
CYATHUS Exquirere
PharmaforschungsGmbH
Rudolfsplatz 2/1/8, 1010 Viedeň
Rakúsko

Výrobca:
BAG Health Care GmbH
Amtsgerichtsstrasse 1-5, 35423 Lich
Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Rakúsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko,
Rumunsko, Slovensko: Procard

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
04/2011.

-------------------------------------------------------------------------
-----------------------------------------------------
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:

Príprava pre intravenózne podanie
Príprava: Pri príprave sa má obsah každej 500 mg injekčnej liekovky
rozpustiť v 25 ml vody na injekciu. Obsah injekčnej liekovky sa rozpustí
počas niekoľkých minút pri miernom pretrepávaní. Výsledný roztok má hodnotu
pH približne 1,8. Tento roztok sa má pred podaním pacientovi ďalej
nariediť.

Pri príprave sa má obsah každej 200 mg injekčnej liekovky rozpustiť
v 12,5 ml vody na injekciu. Obsah injekčnej liekovky sa rozpustí počas
niekoľkých minút pri miernom pretrepávaní. Výsledný roztok má hodnotu pH
približne 1,8. Tento roztok sa má pred podaním pacientovi ďalej nariediť.

Nariedenie: Aby sa zabránilo riziku tromboflebitídy v mieste podania
injekcie, Procard sa má pred infúznym podaním nariediť jedným z roztokov
uvedených v tabuľke nižšie. Uprednostňuje sa používať roztoky s vyšším pH.
Konečný objem je proporcionálny počtu použitých injekčných liekoviek
Procardu a množstvu infúznej tekutiny na nariedenie, ktorý sa môže
pohybovať medzi 12,5 ml a 100 ml na každú injekčnú liekovku.

Tabuľky nižšie zhŕňajú konečný objem a približnú hodnotu pH pripraveného
a nariedeného lieku v jednej alebo štyroch injekčných liekovkách Procardu.
Minimálne a maximálne objemy infúznych tekutín, ktoré sa majú použiť na
jednu liekovku sú zobrazené nižšie.

500 mg injekčná liekovka:
|Infúzna tekutina |Objem tekutiny |Konečný |Konečný |pH |
|použitá na |použitý na |objem z 1 |objem zo 4 |(približ|
|nariedenie |nariedenie 1 |injekčnej |injekčných |ne) |
| |injekčnej liekovky |liekovke |liekoviek | |
| |pripraveného | | | |
| |Procardu | | | |
|Ringerov |25 ml |50 ml |200 ml |2,4 |
|laktátový roztok |100 ml |125 ml |500 ml |3,5 |
|0,16 molárny |25 ml |50 ml |200 ml |3,9 |
|roztok |100 ml |125 ml |500 ml |4,6 |
|nátriumlaktátu* | | | | |
|Zvyčajne sa odporúča použitie väčších objemov na nariedenie (s |
|maximálne 100 ml infúznej tekutiny na 25 ml pripraveného Procardu |
|navyše) pre zvýšenie hodnoty pH v roztoku. V prípade potreby sa môžu |
|použiť menšie objemy na nariedenie (s minimálne 25 ml infúznej |
|tekutiny na 25 ml pripraveného Procardu navyše), v závislosti od |
|hemodynamického stavu pacienta. |

250 mg injekčná liekovka:
|Infúzna tekutina |Objem tekutiny |Konečný |Konečný |pH |
|použitá na |použitý na |objem z 1 |objem zo 4 |(približ|
|nariedenie |nariedenie 1 |injekčnej |injekčných |ne) |
| |injekčnej liekovky |liekovke |liekoviek | |
| |pripraveného | | | |
| |Procardu | | | |
|Ringerov |12,5 ml |25 ml |100 ml |2,4 |
|laktátový roztok |50 ml |62,5 ml |250 ml |3,5 |
|0,16 molárny |12,5 ml |25 ml |100 ml |3,9 |
|roztok |50 ml |62,5 ml |250 ml |4,6 |
|nátriumlaktátu* | | | | |
|Zvyčajne sa odporúča použitie väčších objemov na nariedenie (s |
|maximálne 50 ml infúznej tekutiny na 12,5 ml pripraveného Procardu |
|navyše) pre zvýšenie hodnoty pH v roztoku. V prípade potreby sa môžu |
|použiť menšie objemy na nariedenie (s minimálne 12,5 ml infúznej |
|tekutiny na 12,5 ml pripraveného Procardu navyše), v závislosti od |
|hemodynamického stavu pacienta. |

* 11,2 % roztok nátriumlaktátu sa má nariediť faktorom 6, aby dosiahol
koncentráciu 0,16 mol.

Lieky na parenterálne použitie sa majú vizuálne skontrolovať na prítomnosť
častíc vždy, keď to roztok a obal umožňuje. Hneď po príprave je roztok
Procardu zvyčajne bezfarebný až žltý, ale časom je sa môže pozorovať určitá
odlišnosť vo farbe, ktorá nenaznačuje stratu účinku, ak sa liek uchovával
podľa pokynov. Odporúča sa však, aby sa liek zlikvidoval, ak farba hneď po
príprave nie je bezfarebná až žltá.

Dávkovanie: Procard sa podáva krátkodobou intravenóznou infúziou (15 minút)
približne 30 minút pred podaním antracyklínu v dávke rovnajúcej sa 20-
násobku rovnakej dávky doxorubicínu a 10-násobku rovnakej dávky
epirubicínu.
Odporúča sa teda, aby sa Procard podával v dávke 1 000 mg/m2 v prípade, že
sa súbežne použije dávkovací režim 50 mg/m2 doxorubicínu alebo 100
mg/m2 epirubicínu.

Porucha činnosti obličiek: U pacientov so stredne závažnou až závažnou
poruchou činnosti obličiek (klírens kreatinínu < 40 ml/min) sa má dávka
dexrazoxánu znížiť o 50 %.
Porucha činnosti pečene: Pomer dávky sa má zachovať, t.j. ak je dávka
antracyklínu znížená, dávka dexrazoxánu sa má podľa toho znížiť.

Deti a dospievajúci: K dispozícii sú obmedzené údaje o bezpečnosti
a účinnosti u detí a dospievajúcich.

Predávkovanie: Znaky a príznaky predávkovania pravdepodobne pozostávajú
z leukopénie, trombocytopénie, nauzey, vracania, hnačky, kožných reakcií
a alopécie. Neexistuje žiadne špecifické antidotum a má sa poskytnúť
symptomatická liečba.
Liečba má zahŕňať profylaxiu a liečbu infekcií, úpravu tekutín
a udržiavanie výživy.

Inkompatibility: Dexrazoxán môže zvyšovať hematologickú toxicitu vyvolanú
chemoterapiou alebo ožarovaním, vyžadujúcu si starostlivé sledovanie
hematologických parametrov počas prvých dvoch liečebných cyklov.

Interakčné štúdie s dexrazoxánom sú obmedzené. Účinky na enzýmy CYP450
alebo prenášače lieku neboli študované.
Dexrazoxán sa počas infúzie nesmie miešať s inými liekmi.

Osobitné pokyny pre uchovávanie
Pred otvorením:
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale
na ochranu pre svetlom.

Po príprave a nariedení:
Chemická a fyzikálna stabilita počas používania bola stanovená na 8 hodín
pri 4 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas použiteľnosti a podmienky uchovania pred
použitím je zodpovedný používateľ a zvyčajne by nemali byť dlhšie ako 4
hodiny pri 2 °C až 8 °C (v chladničke) s ochranou proti svetlu.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Procard 20 mg/ ml,
prášok na infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml pripraveného roztoku obsahuje 20 mg dexrazoxánu (vo forme
hydrochloridu).

250 mg injekčná liekovka:
Jedna liekovka obsahuje 250 mg dexrazoxánu (vo forme hydrochloridu), ktoré
sa majú rozpustiť v 12,5 ml vody na injekciu.

500 mg injekčná liekovka:
Jedna liekovka obsahuje 500 mg dexrazoxánu (vo forme hydrochloridu), ktoré
sa majú rozpustiť v 25 ml vody na injekciu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.

Biely až takmer biely lyofilizovaný prášok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Prevencia chronickej kumulatívnej kardiotoxicity spôsobenej doxorubicínom
alebo epirubicínom, ktoré sa používajú u pacientov s pokročilým a/alebo
metastázujúcim karcinómom po predchádzajúcej liečbe obsahujúcej
antracyklín.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Procard sa podáva krátkodobou intravenóznou infúziou (15 minút), približne
30 minút pred podaním antracyklínu v dávke rovnajúcej sa 20-násobku
rovnakej dávky doxorubicínu a 10-násobku rovnakej dávky epirubicínu.

Odporúča sa teda, aby sa Procard podával v dávke 1 000 mg/m2 v prípade, že
sa súbežne použije dávkovací režim 50 mg/m2 doxorubicínu alebo 100
mg/m2 epirubicínu.

Porucha činnosti obličiek: U pacientov so stredne závažnou až závažnou
poruchou činnosti obličiek (klírens kreatinínu < 40 ml/min) sa má dávka
dexrazoxánu znížiť o 50 %.

Porucha činnosti pečene: Pomer dávky sa má zachovať, t.j. ak je dávka
antracyklínu znížená, dávka dexrazoxánu sa má podľa toho znížiť.

Deti a dospievajúci: Skúsenosť u detí a dospievajúcich je obmedzená (pozri
časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).
4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na dexrazoxán.

Laktácia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri dexrazoxáne boli hlásené myelosupresívne účinky, ktoré sa môžu
pridružiť k účinkom chemoterapie. Sledovanie hematologických parametrov je
preto nevyhnutné. Leukopénia a trombocytopénia zvyčajne odznejú krátko po
ukončení liečby dexrazoxánom.

Myelosupresia sa môže výrazne zvýšiť pri vysokých dávkach chemoterapie,
kedy dávky dexrazoxánu presahujú 1 000 mg/m2.

U pacientov so znížením klírensom kreatinínu môže byť klírens dexrazoxánu
a jeho účinných metabolitov znížený.

U pacientov liečených dexrazoxánom bola zriedkavo pozorovaná porucha
činnosti pečene.

Štandardné sledovanie srdca súvisiace s liečbou doxorubicínom alebo
epirubicínom má pokračovať.

K dispozícii sú obmedzené údaje o použití dexrazoxánu v kombinácii
s podpornou liečbou alebo chemoterapiou určenej na liečbu, v týchto
skupinách pacientov je preto protinádorová účinnosť neznáma (pozri časť
5.1).

Počas klinických štúdií u detí a dospievajúcich s Hodginovou chorobou
a akútnou lymfoplastistickou leukémiou, ktoré dostávali chemoterapeutické
režimy obsahujúce niekoľko cytotoxických látok (napr. etopozid,
doxorubicín, cyklofosfamid) boli hlásené sekundárne malígne nádory. Keďže
je dexrazoxán cytotoxickou látkou s inhibičným účinkom na topoizomerázu II,
kombinácia dexrazoxánu s chemoterapiou môže viesť k zvýšenému riziku vzniku
sekundárneho malígneho nádoru.

K dispozícii nie sú údaje, ktoré by podporovali použitie dexrazoxánu
u pacientov s infarktom myokardu počas posledných 12 mesiacov, u pacientov
s už existujúcim srdcovým zlyhávaním (vrátane klinického zlyhania srdca,
sekundárneho k liečbe antracyklínom), neliečenou angínou alebo
symptomatickým ochorením srdcovej chlopne.

Kombinácia dexrazoxánu s chemoterapiou môže viesť k zvýšenému riziku
tromboembólie.

Vzhľadom k tomu, že dexrazoxán je cytotoxickou látkou, sexuálne aktívni
muži majú pokračovať v používaní účinných metód antikoncepcie počas
minimálne 3 mesiacov po ukončení liečby dexrazoxánom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Procard môže zvýšiť hematologickú toxicitu vyvolanú chemoterapiou alebo
ožarovaním, ktorá si vyžaduje starostlivé sledovanie hematologických
parametrov počas prvých dvoch liečebných cyklov (pozri časť 4.4).

Interakčné štúdie s dexrazoxánom sú obmedzené. Účinky na enzýmy CYP450
alebo prenášače lieku neboli študované.

Procard sa počas infúzie nesmie miešať so žiadnymi inými liekmi.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

K dispozícii nie sú dostatočné údaje o používaní dexrazoxánu u gravidných
žien. Štúdie na zvieratách preukazujú embryotoxické a teratogénne účinky
(pozri časť 5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti). Potenciálne riziko pre
ľudí nie je známe. Procard sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie
je jednoznačne potrebné. Sexuálne aktívni muži a ženy majú počas liečby
používať účinné metódy antikoncepcie. U mužov má používanie antikoncepcie
pokračovať počas minimálne 3 mesiacov po ukončení liečby Procardom (pozri
časť 4.4).

Neexistujú štúdie o prestupe liečiva a/alebo jeho metabolitov do mlieka u
zvierat. Nie je známe, či sa Procard vylučuje do materského mlieka ľudí.
Kvôli možným závažným nežiaducim reakciám u dojčiat vystavených Procardu,
majú matky počas liečby Procardom prerušiť dojčenie (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Štúdie účinkov na schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje neboli
vykonané.

4.8 Nežiaduce účinky

V dávkach odporúčaných na ochranu srdca, Procard v kombinácii
s antracyklínmi nezvýšil výskyt alebo závažnosť klinických znakov toxicity
režimov s antracyklínmi, s výnimkou hematologických účinkov, ktoré boli
hlásené častejšie; najčastejšie to boli neutropénia, ktorá môže byť ťažká
a niekedy závažná. Veľmi zriedkavo môžu byť spojené s trombocytopéniou
a/alebo anémiou alebo dokonca s apláziou kostnej drene. Relatívna miera
podieľania sa dexrazoxánu a chemoterapie na tomto účinku nie je jasná.

U detí s dospievajúcich s Hodginovou chorobou alebo akútnou lymfoblastickou
leukémiou, dostávajúcich dexrazoxán v kombinácii s chemoterapiou, bola
pozorovaná sekundárna akútna myelodiná lekukémia (AML)/myelodispastický
syndróm (MDS).

Najčastejšie nežiaduce udalosti (tie, ktoré sa vyskytujú u viac ako 10 %
pacientov) hlásené v klinických štúdiách s chemoterapiou obsahujúcou
antracyklín používaný v monoterapii alebo v súvislosti s dexrazoxánom sú
poruchy krvi a lymfatického systému, poruchy gastrointestinálneho traktu,
poruchy kože a podkožného tkaniva a celkové poruchy a reakcie v mieste
podania (pozri tabuľku nežiaducich udalostí nižšie).

Ďalšie nežiaduce účinky hlásené počas používania dexrazoxánu
Infekcie: infekcie horného dýchacieho traktu a pľúc, septikémia.

Poruchy imunitného systému: nežiaduce účinky vytvárajúce celkový obraz
pripomínajúci precitlivenosť.

Poruchy ciev: venózne tromboembolické ochorenie (flebitída, pľúcna
embólia).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: bolesť, erytém, pruritus,
nekróza kože a flebitída.

Nežiaduce udalosti pozorované v klinických štúdiách
Nasledujúce údaje (pozri tabuľku nižšie) sú nežiaduce udalosti pozorované
u viac ako 1 % z 375 pacientov dostávajúcich chemoterapiu v kombinácii
s dexrazoxánom počas klinických štúdií a zo 157 pacientov dostávajúcich
samotnú chemoterapiu. V skupine s kombináciou sa nežiaduce udalosti
považovali za súvisiace s buď antracyklínom alebo dexrazoxánom a nie
špecificky s dexrazoxánom.

Pacienti a liečby
Pacienti dostávajúci chemoterapiu a dexrazoxán (n = 375):
. Z nich bolo 76 % liečených na nádor prsníka a 24 % na rôzne pokročilé
nádory.
. Liečba dexrazoxánom: priemerná dávka 1 010 mg/m2 (priemer 1 000 mg/m2)
v kombinácii s doxorubicínom a priemerná dávka 941 mg/m2 (priemer 997
mg/m2) v kombinácii s epirubicínom.
. Chemoterapia, ktorú dostávali pacienti liečení na nádor prsníka: 45 %
kombinovaná liečba s doxorubicínom 50 mg/m2 (hlavne s 5-fluorouracylom
a cyklofosfamidom): 17 % so samotným epirubicínom; 14 % kombinovaná
liečba s epirubicínom 60 alebo 90 mg/m2 (hlavne s 5-fluorouracylom
a cyklofosfamidom).
. Chemoterapia pacientov s pokročilými nádormi, ktoré sú iné ako nádor
prsníka: 18 % monoterapia alebo kombinovaná liečba s doxorubicínom 50
mg/m2; 4 % monoterapia doxorubicínom 100 mg/m2 + GCSF; 2 % komplexná
liečba non-Hodginovho lymfómu zahŕňajúca epirubicín, mitoxantrón.

Pacienti dostávajúci samotnú chemoterapiu (n = 157)
Všetci boli liečený na nádor prsníka.

Podaná chemoterapia: 43 % monoterapia epirubicínom 120 mg/m2; 33 %
kombinovaná liečba s 50 mg/m2 doxorubicínu (hlavne s 5-fluorouracylom
a cyklofosfamidom); 24 % kombinovaná liečba epirubicínom pri 60 alebo 90
mg/m2 (hlavne s 5-fluorouracylom a cyklofosfamidom).

Časté nežiaduce udalosti u > 1 % pacientov dostávajúcich buď chemoterapiu
osamote alebo v kombinácii s dexrazoxánom

|Nežiaduce udalosti |Chemoterapia a |Samotná |
| |dexrazoxán |chemoterapia |
| |n = 375 | |
| | |n = 157 |
|Poruchy krvi a lymfatického | | |
|systému | | |
|Anémia |14 % |18 % |
|Leukopénia |18 % |24 % |
|Neutropénia |9 % |20 % |
|Febrilná neutropénia |4 % |8 % |
|Trombocytopénia |5 % |8 % |
|Poruchy metabolizmu a výživy | | |
|Anorexia |2 % |4 % |
|Poruchy nervového systému | | |
|Parastézia |2 % |4 % |
|Poruchy oka | | |
|Konjunktivitída |1 % |3 % |
|Poruchy dýchacej sústavy, | | |
|hrudníka a mediastína | | |
|Dyspnoe |2 % |3 % |
|Poruchy gastrointestinálneho | | |
|traktu | | |
|Nauzea |50 % |54 % |
|Stomatitída |16 % |34 % |
|Vracanie |51 % |38 % |
|Zápcha |4 % |10 % |
|Hnačka |9 % |17 % |
|Bolesť brucha |2 % |4 % |
|Bolesť v hornej časti brucha |1 % |2 % |
|Dyspepsia |1 % |3 % |
|Poruchy kože a podkožného | | |
|tkaniva | | |
|Alopécia |72 % |75 % |
|Poškodenie nechtov |2 % |3 % |
|Celkové poruchy a reakcie | | |
|v mieste podania | | |
|Asténia |13 % |27 % |
|Zápal sliznice |3 % |14 % |
|Pyrexia |9 % |13 % |
|Únava |4 % |9 % |
|Nevoľnosť |8 % |1 % |
|Laboratórne a funkčné | | |
|vyšetrenia | | |
|Zníženie ejekčnej frakcie |3 % |10 % |

Maximálna tolerovateľná dávka dexrazoxánu (MTD) podávaná v monoterapii
formou krátkodobej infúzie každé tri týždne na ochranu srdca nebola
osobitne študovaná. V štúdiách cytotoxicity dexrazoxánu sa MTD dexrazoxánu
preukázala ako závislá od dávkovania a dávkovacieho režimu a pohybovala sa
od 3,750 mg/m2,ak sa podávala krátkodobou infúziou v rozdelených dávkach
počas 3 dní, do 7,420 mg/m2 ak sa podávala týždenne počas 4 týždňov,
s myelosupresiou a abnormálnymi výsledkami vyšetrení činnosti pečene sa
stáva dávku limitujúcou. MTD je nižšia u pacientov, ktorým bola podaná
silná premedikácia chemoterapiou a tých, u ktorých sa už vyskytovala
imunosupresia (napr. AIDS).

Nasledujúce nežiaduce reakcie sú hlásené pri podávaní dexrazoxánu pri
dávkach približujúcich sa MTD: neutropénia, trombocytopénia, nauzea,
vracanie, zvýšenie pečeňových parametrov. Ďalšie toxické účinky boli únava,
mierne zvýšená teplota, zvýšený klírens železa a zinku v moči, anémia,
abnormálne zrážanie krvi, prechodné zvýšenie hladín triglyceridov a amylázy
v sére a prechodné zníženie hladiny vápnika v sére.

4.9 Predávkovanie

Znaky a príznaky predávkovania pravdepodobne pozostávajú z leukopénie,
trombocytopénie, nauzey, vracania, hnačky, kožných reakcií a alopécie.
Neexistuje špecifické antidotum a má sa poskytnúť symptomatická liečba.

Liečba má zahŕňať profylaxiu a liečbu infekcií, úpravu tekutín
a udržiavanie výživy.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: detoxikačné látky pri antineoplastickej liečbe
ATC kód: V03AF02

Presný mechanizmus účinku, ktorým dexrazoxán vykazuje svoj
kardioprotektívny účinok nebol úplne objasnený, avšak na základe dostupných
dôkazov sa predpokladá nasledujúci mechanizmus účinku. Kardiotoxicita
závislá od dávky pozorovaná počas podávania antracyklínu vzniká dôsledkom
antracyklínom indukovaného od železa závislého oxidatívneho stresu voľných
radikálov na relatívne nechránenom srdcovom svale. Dexrazoxán, analóg EDTA
(kyselina etyléndiamíntetraoctová) je hydrolyzovaný v bunkách srdcového
svalu na kruhovo otvorený produkt ICRF-198. Aj dexrazoxán (ICRF-187) aj
ICRF-198 sú schopné tvoriť cheláty s iónmi kovov. Vo všeobecnosti sa
predpokladá, že kardioprotektívny účinok poskytujú vychytávaním kovových
iónov, a tak chránia Fe3+-antracyklínový komplex pred redoxnou cyklizáciou
a tvorbou reaktívnych radikálov.

Dôkaz z klinických štúdií v súčasnosti naznačuje zvyšujúci sa
kardioprotektívny prínos dexrazoxánu, pri zvýšenej kumulatívnej dávke
antracyklínu.

Dexrazoxán nechráni pred toxickými účinkami, vyvolanými antracyklínmi,
ktoré nesúvisia sa srdcom.

Z dostupných údajov nie je jasné, čí dexrazoxán vyvoláva protinádorovú
účinnosť antracyklínov. Na základe súčasných údajov neexistuje jasný dôkaz,
že je protinádorová účinnosť negatívne ovplyvnená, ale v obmedzených
údajoch nebol doteraz zaznamenaný žiadny pokles v celkovej miere
prežívania.

Väčšina kontrolovaných klinických štúdií bola porovnávaná u pacientov
s pokročilým nádorom prsníka. Boli preskúmané údaje od dospelých pacientov,
liečených v 8 kontrolovaných randomizovaných klinických štúdiách, 780
pacientov dostávalo dexrazoxán plus chemoterapiu a 789 pacientov dostávalo
samotnú chemoterapiu. Podiel úmrtí v štúdii bol vyšší pri kombinácii
s dexrazoxánom s chemoterapiou (5,0 %) v porovnaní so samotnou
chemoterapiou (3,4 %). Rozdiel nebol štatisticky významný a zhodný prípad
sa nevyskytoval, avšak podieľanie sa dexrazoxánu na tomto rozdiele nie je
možné vylúčiť.

Deti a dospievajúci: U detí a dospievajúcich sú k dispozícii obmedzené
údaje o bezpečnosti a účinnosti. Randomizovaná štúdia u detí s vysokým
rizikom akútnej lymfocytovej leukémie preukázala kardioprotektívnu účinnosť
založenú na hladinách troponínu T v srdci ako náhradného koncového bodu pri
poškodení srdca (pozri tiež časti 4.2, 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po intravenóznom podaní pacientom s rakovinou sa kinetika dexrazoxánu
v sére zvyčajne nasleduje otvorený dvojito-porovnávaný model s elimináciou
prvého rádu. Maximálna koncentrácia v plazme pozorovaná po 12 – 15 minútach
infúzie 1 000 mg/m2 je približne 80 ?g/ml s plochou pod krivkou času
koncentrácie (AUC) 130 ± 15 mg.h/l. Koncentrácie v plazme potom klesli
s priemernou hodnotou polčasu 2,2 ± 1,2 hodiny. Zdanlivý distribučný objem
je 44,0 ± 3,9 l, pri predpoklade, že sa dexrazoxán distribuuje hlavne
v celom množstve vody v organizme. Celkový klírens dexrazoxánu v organizme
dospelých sa odhaduje na 14,4 ± 1,6 l/h. Dexrazoxán a jeho metabolity boli
stanovené v plazme a v moči zvierat a ľudí. Väčšina podanej dávky sa
eliminuje hlavne močom vo forme nezmeneného dexrazoxánu. Celkové
vylučovanie nezmeneného dexrazoxánu močom je 40 %. Väzba dexrazoxánu na
plazmatické bielkoviny je nízka (2 %) a neprestupuje do cerebrospinálnej
tekutiny v klinicky významnom množstve. Klírens liečiva môže byť znížený
u starších pacient a pacientov s nízky klírensom kreatinínu. K dispozícii
sú obmedzené údaje o farmakokinetických interakciách s chemoterapiou, inou
ako doxorubicín, epirubicín, cyklofosfamid, 5-fluorouracyl a paklitaxel.
U starších pacientov a subjektov s poruchou činnosti pečene alebo obličiek
neboli vykonané štúdie.

Deti a dospievajúci: Veľmi obmedzené farmakokinetické údaje u detí
a dospievajúcim naznačujú, že hoci sú absolútne hodnoty klírensu vyššie,
hodnoty normalizované na plochu telesného povrchu nie sú výrazne odlišné od
tých u dospelých.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické štúdie naznačujú, že pri opakovanom podávaní dexrazoxánu, sú
primárnymi cieľovými orgánmi tie, ktoré obsahujú rýchlo sa deliace bunky:
kostná dreň, lymfatické tkanivo, semenníky a sliznica gastrointestinálneho
traktu. Dávkovací režim Procardu je primárnym faktorom pri znižovaní
vzniknutej tkanivovej toxicity. Jednorazová vysoká dávka je tolerovaná
lepšie ako rovnaká dávka podávaná niekoľkokrát denne.

Preukázalo sa, že dexrazoxán má mutagénny účinok. Karcinogénny potenciál
dexrazoxánu nebol skúmaný. Avšak dlhodobé podávanie vysokých dávok
razoxánu, racemická zmes, v ktorej je dexrazoxánu S (+)-enanciomér, bolo
spojené so vznikom sekundárnych zhubných nádorov (primárna akútna myeloidná
leukémia). V reprodukčných štúdiách sa dokázalo, že razoxazón bol
embryotoxický u myší, potkanov a králikov a tiež teratogénny u potkanov a
myší, hoci boli použité odlišné dávkovanie režimy v porovnani s ľuďmi.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Neaplikovateľné.

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi, okrem tých, ktoré sú uvedené
v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Pred otvorením:
2 roky

Po príprave a nariedení:
Chemická a fyzikálna stabilita počas používania bola stanovená na 8 hodín
pri 4 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas použiteľnosti a podmienky na uchovávanie
pred použitím je zodpovedný používateľ a zvyčajne nemajú byť dlhšie ako 4
hodiny pri 2 °C a 8 °C (v chladničke) s ochranou proti svetlom.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Pred otvorením: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte
v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie pripraveného/nariedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Injekčné liekovky (hnedé sklo typ I), obsahujúce 500 mg (250 mg) prášku,
uzatvorené brómbutylovým gumovým uzáverom a hliníkovým vyklápacím viečkom
s farebným polypropylénovým diskom (500 mg injekčné liekovky: biely disk;
250 mg injekčné liekovky: žltý disk). Liek je ďalej balený do vonkajšej
škatule. Dodáva sa v baleniach po 1 x 1 a 1 x 4 injekčné liekovky. Nie
všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Odporúčania pre bezpečnú manipuláciu
Pri používaní Procardu majú predpisujúci lekári postupovať podľa
medzinárodných alebo uznávaných pokynov pre zaobchádzanie s cytotoxickými
látkami. Prípravu má vykonávať len školený personál a na mieste určenom pre
cytotoxické látky. Prípravu nesmú vykonávať gravidné zdravotnícke
pracovníčky.

Odporúča sa používanie rukavíc a iného ochranného oblečenia, aby sa
predišlo kontaktu s pokožkou. Po kontakte s dexrazoxánom boli hlásené kožné
reakcie.

Ak sa prášok alebo roztok Procardu dostane do kontaktu s pokožkou alebo
povrchom slizníc, postihnuté miesta sa majú okamžite dôkladne opláchnuť
vodou.

Príprava na intravenózne podanie:
Príprava Procardu:
Pri príprave sa má obsah 500 mg (250 mg) z každej injekčnej liekovky
rozpustiť v 25 (12,5) ml vody na injekciu. Obsah injekčnej liekovky sa
rozpustí počas niekoľkých minút pri jemnom pretrepávaní. Hodnota pH
konečného roztoku je približne 1,8. Tento roztok sa má pred podaním
pacientovi ďalej nariediť.

Nariedenie pripraveného roztoku
Aby sa zabránilo riziku tromboflebitídy v mieste podania injekcie, Procard
sa má pred infúznym podaním nariediť jedným z roztokov uvedených v tabuľke
nižšie. Uprednostňuje sa používať roztoky s vyšším pH. Konečný objem je
proporcionálny počtu použitých injekčných liekoviek Procardu a množstvu
infúznej tekutiny na nariedenie, ktorý sa môže pohybovať medzi 12,5 ml
a 100 ml na každú injekčnú liekovku.

Tabuľka nižšie zhŕňa konečný objem a približnú hodnotu pH pripraveného
a nariedeného lieku v jednej alebo štyroch injekčných liekovkách Procardu.
Minimálne a maximálne objemy infúznych tekutín, ktoré sa majú použiť na
jednu liekovku sú zobrazené nižšie.

250 mg injekčná liekovka: Procard 20 mg/ml prášok na infúzny roztok.

|Infúzna tekutina |Objem tekutiny |Konečný |Konečný |pH |
|použitá na |použitý na |objem z 1 |objem zo 4 |(približ|
|nariedenie |nariedenie 1 |injekčnej |injekčných |ne) |
| |injekčnej liekovky |liekovky |liekoviek | |
| |pripraveného | | | |
| |Procardu | | | |
|Ringerov |12,5 ml |25 ml |100 ml |2,4 |
|laktátový roztok |50 ml |62,5 ml |250 ml |3,5 |
|0,16 molárny |12,5 ml |25 ml |100 ml |3,9 |
|roztok |50 ml |62,5 ml |250 ml |4,6 |
|nátriumlaktátu* | | | | |


* 11,2 % roztok nátriumlaktátu sa má nariediť faktorom 6, aby dosiahol
koncentráciu 0,16 mol.

Zvyčajne sa odporúča použitie väčších objemov na nariedenie (s maximálne 50
ml infúznej tekutiny na 12,5 ml pripraveného Procardu navyše) pre zvýšenie
hodnoty pH v roztoku. V prípade potreby sa môžu použiť menšie objemy na
nariedenie (s minimálne 12,5 ml infúznej tekutiny na 12,5 ml pripraveného
Procardu navyše), v závislosti od hemodynamického stavu pacienta.

500 mg injekčná liekovka: Procard 20 mg/ml prášok na infúzny roztok

|Infúzna tekutina |Objem tekutiny |Konečný |Konečný |pH |
|použitá na |použitý na |objem z 1 |objem zo 4 |(približ|
|nariedenie |nariedenie 1 |injekčnej |injekčných |ne) |
| |injekčnej liekovky |liekovke |liekoviek | |
| |pripraveného | | | |
| |Procardu | | | |
|Ringerov |25 ml |50 ml |200 ml |2,4 |
|laktátový roztok |100 ml |125 ml |500 ml |3,5 |
|0,16 molárny |25 ml |50 ml |200 ml |3,9 |
|roztok |100 ml |125 ml |500 ml |4,6 |
|nátriumlaktátu* | | | | |


* 11,2 % roztok nátriumlaktátu sa má nariediť faktorom 6, aby dosiahol
koncentráciu 0,16 mol.

Zvyčajne sa odporúča použitie väčších objemov na nariedenie (s maximálne
100 ml infúznej tekutiny na 25 ml pripraveného Procardu navyše) pre
zvýšenie hodnoty pH v roztoku. V prípade potreby sa môžu použiť menšie
objemy na nariedenie (s minimálne 25 ml infúznej tekutiny na 25 ml
pripraveného Procardu navyše), v závislosti od hemodynamického stavu
pacienta.

Procard je len na jednorazové použitie. Tento liek sa má použiť okamžite.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas použiteľnosti a podmienky uchovania pred
použitím je zodpovedný používateľ a zvyčajne nemajú byť dlhšie ako 4 hodiny
pri 2 °C až 8 °C (v chladničke) s ochranou proti svetlu.

Lieky na parenterálne použitie sa majú vizuálne skontrolovať na prítomnosť
častíc vždy, keď to roztok a obal umožňuje. Hneď po príprave je roztok
Procardu zvyčajne bezfarebný až žltý, ale časom je sa môže pozorovať určitá
odlišnosť vo farbe, ktorá nenaznačuje stratu účinku, ak sa liek uchovával
podľa pokynov. Odporúča sa však, aby sa liek zlikvidoval, ak farba hneď po
príprave nie je bezfarebná až žltá.

Likvidácia
Akýkoľvek nepoužitý roztok sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami. Pri likvidácii pomôcok použitých na prípravu a nariedenie
Procardu sa má venovať náležitá pozornosť a opatrnosť.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

CYATHUS Exquirere PharmaforschungsGmbH
Rudolfsplatz 2/1/8
1010 Viedeň
Rakúsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

87/0281/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU