Písomná informácia pre používateľov


PRÍLOHA Č.3 K ROZHODNUTIU O PREVODE REGISTRÁCIE LIEKU, EV.Č.: 2011/04197

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Retrovir 100 mg, kapsuly
Retrovir 250 mg, kapsuly
Zidovudín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
0. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
1. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
2. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Retrovir a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Retrovir
3. Ako užívať Retrovir
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Retrovir
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE RETROVIR A NA ČO SA POUŽÍVA

Retrovir sa používa na liečbu infekcie HIV (vírus ľudskej
imunodeficiencie).

Aktívna zložka Retroviru je zidovudín. Retrovir je druh lieku, známy ako
antiretrovirotikum. Patrí do skupiny liekov nazývaných NRTIs /(analógy/
/nukleozidových inhibítorov reverznej transkriptázy)/.

Retrovir úplne neodstráni infekciu HIV. Znižuje množstvo vírusu vo
Vašom tele a udržiava ho na nízkej hladine. Retrovir zvyšuje tiež počet CD4
buniek vo Vašej krvi. CD4 bunky sú biele krvinky, ktoré sú dôležité pri
pomoci organizmu v boji proti infekcii.

Retrovir sa používa v kombinácii s inými liekmi („kombinovaná liečba“) na
liečbu HIV u dospelých a detí. Na kontrolu infekcie HIV a zastavenie
zhoršenia Vášho ochorenia musíte užívať všetky lieky.

Ak ste tehotná, Váš lekár môže chcieť, aby ste užívali Retrovir, aby
pomohol zabrániť prestupu HIV do Vášho plodu. Po narodení môže Vaše dieťa
dostávať Retrovir, aby mu pomohol zabrániť infekcii HIV.


2. SKÔR AKO UŽIJETE RETROVIR

Neužívajte Retrovir
- keď ste alergický (precitlivený) na zidovudín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Retroviru (uvedených v časti 6)
- keď máte veľmi malý počet bielych krviniek (neutropéniu) alebo veľmi
malý počet červených krviniek (málokrvnosť ).

< Ak si myslíte, že sa Vás čokoľvek z tohto týka, neužívajte Retrovir,
pokiaľ si to nepreveríte u svojho lekára.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Retroviru


Dávajte si pozor na závažné príznaky


U niektorých ľudí, ktorí užívajú lieky proti infekcii HIV sa vyvíjajú
ďalšie stavy, ktoré môžu byť závažné. Je potrebné, aby ste o týchto
závažných znakoch a príznakoch vedeli, a aby ste si na ne počas užívania
Retroviru dávali pozor.

V časti 4 tejto písomnej informácie pre používateľov si prečítajte
informácie o ďalších možných vedľajších účinkoch. Ak máte akékoľvek otázky
týkajúce sa týchto informácií alebo potrebujte dostať radu:
< Spýtajte sa svojho lekára.

Užívanie iných liekov
Ak užívate, idete užívať alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky,
rastlinné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky
predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

S Retrovirom sa neodporúča tento liek:
< stavudín, používa sa na liečbu infekcie HIV
< Preverte si u svojho lekára, či užívate tento liek.


Niektoré lieky môžu vyvolať to, že budete mať pravdepodobnejšie vedľajšie
účinky alebo sa môžu vedľajšie účinky zhoršiť
Sem patria:
< ribavirín, používa sa na liečbu hepatitídy C (zápal pečene)
< gancyklovir alebo interferón, používajú sa na liečbu vírusových
infekcií
< pyrimetamín, používa sa na liečbu malárie a iných parazitických
infekcií
< dapson, používa sa na prevenciu zápalu pľúc a na liečbu kožných
infekcií
< flucytozín, používa sa na liečbu hubovitých infekcií, ako je kandida
< atovakvón, používa sa na liečbu parazitických infekcií, ako je PCP
< amfotericín alebo kotrimoxazol, používajú sa na liečbu hubovitých
a bakteriálnych infekcií
< probenecid, používa sa na liečbu dny a podobné stavy, a podáva sa
s niektorými antibiotikami, aby pôsobili účinnejšie
< metadón, používa sa ako náhrada heroínu
< vinkristín, vinblastín alebo doxorubicín, používa sa na liečbu
rakoviny .
< Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate ktorýkoľvek z nich.


Niektoré lieky vzájomne spolupôsobia s Retrovirom
Sem patria:
< rifampicín a klaritromycín, čo sú antibiotiká
< fenytoín, používa sa na liečbu epilepsie
< kyselina acetylsalicylová, kodeín alebo morfín, používajú sa na
zmiernenie bolesti
< indometacín, ketoprofén alebo naproxén, používajú sa na zmiernenie
bolesti a zápal
< oxazepam alebo lorazepam, používajú sa na liečbu úzkosti alebo
na podporu spánku
< cimetidín, používa sa na liečbu vredov
< klofibrát, používa sa na zníženie vysokého cholesterolu
< izoprinozín, používa sa na liečbu vírusovej infekcie


< Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate ktorýkoľvek z týchto liekov. Možno
bude potrebné, aby Vás Váš lekár sledoval počas užívania Retroviru.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Ak tehotné ženy, ktoré sú HIV pozitívne užívajú Retrovir, sú menej
náchylnejšie na prenos infekcie HIV na ich plod. V niektorých prípadoch sa
môže infekcia HIV prenášať na plod, aj ak sa užíva Retrovir.

Retrovir a podobné lieky môžu vyvolávať u plodu vedľajšie účinky, ktoré sa
neobjavia do narodenia dieťaťa. Toto však neovplyvňuje odporúčanie používať
Retrovir, aby pomohol ochrániť Vaše dieťa voči HIV.

Ak ste tehotná, ak otehotniete alebo ak plánujete otehotnieť:
< Porozprávajte sa so svojím lekárom o rizikách a prínosoch užívania
Retroviru.


Ak je to možné, ženy, ktoré sú HIV pozitívne nemajú dojčiť, pretože
infekcia HIV sa môže na dieťaťa prenášať materským mliekom.

Ak dojčíte alebo uvažuje o dojčení:
< Bez omeškania sa porozprávajte so svojím lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Retrovir môže vyvolať závrat a môže mať ďalšie vedľajšie účinky, ktoré môžu
znížiť Vašu pozornosť.
< Ak sa necítite dobre, neveďte vozidlo alebo neobsluhujte stroje.

Počas užívania Retroviru
Budete potrebovať pravidelné vyšetrenia krvi
Tak dlho, ako budete užívať Retrovir bude Váš lekár zabezpečovať pravidelné
vyšetrenia krvi, aby skontroloval vedľajšie účinky.

Zostaňte v pravidelnom kontakte so svojím lekárom
Retrovir pomáha kontrolovať Váš stav, no nevylieči infekciu HIV. Je
potrebné, aby ste ho užívali každý deň na to, aby ste zastavili zhoršenie
Vášho ochorenia. Keďže Retrovir nevylieči infekciu HIV, môžu sa u Vás
vyvíjať iné infekcie a ochorenia súvisiace s infekciou HIV.

Chráňte iných ľudí
Infekcia HIV sa šíri pohlavným stykom s kýmkoľvek, kto infekciu dostal
alebo sa prenáša nakazenou krvou (napríklad pri vymieňaní ihiel). Retrovir
nezastaví prenos infekcie HIV na iných ľudí, s ktorými máte pohlavný styk
ani pri prenose krvou.
Na ochranu iných ľudí od infekcie HIV:
. Používajte kondóm pri orálnom alebo klasickom pohlavnom styku.
. Neriskujte prenos krvi - napríklad, nevymieňajte si ihly.


3. AKO UŽÍVAŤ RETROVIR

Vždy užívajte Retrovir presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Koľko kapsúl Retroviru užívať
Dospelí a mladiství s hmotnosťou minimálne 30 kg:
Zvyčajná dávka Retroviru je 250 mg alebo 300 mg dvakrát denne. Každú dávku
užite v 12 hodinových odstupoch.


/Dávkovanie iba pre 100 mg kapsuly/
Deti s hmotnosťou minimálne 8 kg a menej ako 14 kg:
Zvyčajná dávka Retroviru je jedna 100 mg kapsula dvakrát denne. Každú dávku
užite v 12 hodinových odstupoch.

Deti s hmotnosťou minimálne 14 kg a menej ako 21 kg:
Zvyčajná dávka Retroviru je jedna 100 mg kapsula ráno a dve 100 mg kapsuly
večer.

Deti s hmotnosťou viac ako 21 kg a menej ako 30 kg:
Zvyčajná dávka Retroviru sú dve 100 mg kapsuly dvakrát denne. Každú dávku
užite v 12 hodinových odstupoch.

Kapsuly nie sú vhodné pre deti, ktoré vážia menej ako 4 kg. Lekár sa môže
rozhodnúť podať Vášmu dieťaťu roztok Retroviru alebo mu môže podať injekciu
Retroviru.

Ľudia s ťažkosťami obličiek alebo pečene
Ak máte závažné ťažkosti s obličkami alebo pečeňou môžete dostať nižšiu
dávku Retroviru v závislosti od toho, ako správne pracujú Vaše obličky
alebo pečeň. Postupujte podľa odporúčaní lekára.

Ako Retrovir užívať
Kapsuly prehltnite celé a zapite ich vodou. Ak nemôžete prehĺtať celé
kapsuly, môžete kapsulu otvoriť a prášok vo vnútri zmiešať s malým
množstvom polotekutej potravy alebo nápoja. Musíte ju okamžite zjesť alebo
ho okamžite vypiť.

Ak užijete viac Retroviru, ako máte
Nie je pravdepodobné, že náhodné užitie priveľkého množstva Retroviru
vyvolá závažné ťažkosti. Najčastejšie účinky po užití priveľkého množstva
Retroviru sú únava, bolesť hlavy a pocit choroby (vracanie). Ak sa
necítite dobre:

< Požiadajte svojho lekára alebo lekárnika o radu.

Ak zabudnete užiť Retrovir
Ak ste zabudli užiť dávku, užite Vašu nasledujúcu dávku vo zvyčajnom čase.

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Retrovir bez odporúčania
Retrovir užívajte tak dlho, ako Vám odporučil lekár. Neprestaňte ho užívať,
pokiaľ Vám to neodporučil lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Retrovir môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
nemusia neprejaviť u každého.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť viditeľné len na krvných testoch
a nemusia sa objaviť do 4 až 6 týždňov od začatia užívania Retroviru. Ak
dostanete ktorékoľvek z týchto účinkov a ak sú závažné, lekár Vám môže
odporučiť ukončiť užívanie Retroviru.

Rovnako, ako účinky uvedené nižšie, počas kombinovanej liečby HIV sa môžu
vyvinúť aj ďalšie stavy.
< Je dôležité prečítať si informácie na konci tejto časti „/Ďalšie možné/
/vedľajšie účinky kombinovanej liečby HIV“/.

Veľmi časté vedľajšie účinky
Môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí:
< bolesť hlavy
< pocit choroby (nevoľnosť).

Časté vedľajšie účinky
Môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí:
< pocit choroby (vracanie)
< hnačka
< bolesť žalúdka
< celkový pocit ochorenia (/nepokojnosť/)
< pocit závratu
< bolesť svalov.
Časté vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť na Vašich krvných testoch sú:
< nízky počet červených krviniek /(málokrvnosť)/ alebo nízky počet
bielych krviniek /(neutropénia alebo leukopénia)/
< zvýšená hladina pečeňových enzýmov
< zvýšená kyselina mliečna
< zvýšené množstvo /bilirubínu/ (látka, ktorá sa tvorí v pečeni).


Menej časté vedľajšie účinky

Môžu postihnúť až 1 zo 100 ľudí:
< kožná vyrážka (červená, vyvýšená alebo svrbivá koža)
< pocit udýchanosti
< horúčka (vysoká teplota)
< celkový pocit bolesti a bolesť
< vetry (nadúvanie)
< slabosť.
Menej časté vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť na Vašich krvných
testoch sú:
< znížený počet buniek, ktoré sa zúčastňujú zrážania krvi
/(trombocytopénia)/ alebo všetkých druhov krviniek /(pancytopénia)/.





Zriedkavé vedľajšie účinky

Môžu postihnúť menej ako 1 z 1 000 ľudí:
< ochorenia pečene, ako je zväčšenie pečene alebo tukovitá pečeň
< laktátová acidóza (pozri časť /„Ďalšie možné vedľajšie účinky/
/kombinovanej liečby HIV“)./
< zápal podžalúdkovej žľazy
< bolesť na hrudi; ochorenie srdcového svalu
< záchvaty kŕčov (kŕče)
< depresívne pocity alebo úzkosť; neschopnosť zaspať (insomnia);
neschopnosť koncentrovať sa; pocit ospalosti
< porucha trávenia; strata chuti do jedla; porucha chuti
< zmeny farby nechtov, kože alebo kože z vnútornej strany úst
< pocit podobný chrípke – triaška, potenie a kašeľ
< pocity svrbenia na koži (pichanie a mravčenie)
< častejšie močenie
< zväčšenie pŕs u mužov.
Zriedkavé vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť na Vašich krvných testoch
sú:
< znížený počet červených krviniek /(aplázia červených krviniek)/.


Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky

Môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí:
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť na Vašich krvných
testoch sú:
< zlyhanie kostnej drene vytvárať nové krvinky /(aplastická anémia)/.

Ak máte nežiaduce účinky
< Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo
problémový alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené
v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.

Ďalšie možné vedľajšie účinky kombinovanej liečby HIV
Počas liečby HIV sa môžu vyvinúť niektoré ďalšie stavy.

Stará infekcia môže znovu prepuknúť
Ľudia s rozvinutou infekciou HIV (AIDS) majú slabý imunitný systém a sú
náchylnejší na vývoj závažných infekcií /(oportúnne infekcie)/. Ak sa títo
ľudia začnú liečiť, môžu zistiť, že staré skryté infekcie znovu vzplanú
a spôsobia znaky a príznaky zápalu. Tieto príznaky sú pravdepodobne
spôsobené imunitným systémom organizmu, ktorý sa stáva silnejší, a tak telo
začína bojovať s týmito infekciami.
Ak máte počas užívania Retroviru akékoľvek príznaky infekcie:
< Okamžite to povedzte svojmu lekárovi. Neužívajte iné lieky proti infekcii
bez dohody so svojím lekárom.

Tvar Vášho tela sa môže meniť
Ľudia, ktorí užívajú kombinovanú liečbu proti HIV môžu zistiť, že ich tvar
tela sa mení, pretože sa mení rozloženie tukov (/lipodystrofia/):
< Tuk môže ubudnúť z nôh, rúk alebo tváre.
< Nadbytočný tuk sa môže hromadiť okolo brucha (abdomen) alebo
v prsníkoch alebo vnútorných orgánoch.
< Tukové hrčky (niekedy nazývané byvolie hrčky) sa môžu objaviť na
zadnej časti krku.
< V krvných testoch sa môžu objaviť zvýšené hladiny cukru, mastných
kyselín /(triglyceridov)/ a cholesterolu v krvi.
Nie je ešte známe, čo spôsobuje tieto zmeny alebo či majú nejaké dlhodobé
účinky na Vaše zdravie. Ak spozorujte zmeny tvaru Vášho tela:
< Povedzte to lekárovi.

Laktátová acidóza je zriedkavý, no závažný vedľajší účinok
U niektorých ľudí, ktorí užívajú Retrovir alebo lieky, ako je Retrovir
(NRTIs), sa vyvíja stav, ktorý nazývame laktátová acidóza spolu so
zväčšením pečene. Laktátová acidóza je vyvolaná tvorbou kyseliny mliečnej v
tele. Je zriedkavá. Ak sa objaví, zvyčajne sa vyvíja po niekoľkých
mesiacoch liečby. Môže byť život ohrozujúca, tým že spôsobuje zlyhanie
vnútorných orgánov.
Laktátová acidóza sa pravdepodobnejšie vyvíja u žien a u ľudí, ktorí majú
ochorenie pečene.

Znaky laktátovej acidózy zahŕňajú:
< hlboké, rýchle, ťažké dýchanie
< slabosť v končatinách
< strata chuti do jedla, náhla strata telesnej hmotnosti z neznámej
príčiny
< pocit choroby (nevoľnosť), pocit ťažoby (vracanie)
< bolesť žalúdka.

Počas liečby bude Váš lekár sledovať znaky laktátovej acidózy. Ak máte
akékoľvek príznaky uvedené vyššie alebo nejaké iné príznaky, ktorých sa
obávate:
< Čo najskôr navštívte svojho lekára.


5. AKO UCHOVÁVAŤ RETROVIR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávať v suchu pri teplote do 30 °C. Chrániť pred svetlom.

Nepoužívajte Retrovir po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po
EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Retrovir obsahuje

- Liečivo Retroviru je zidovudín. Kapsuly sú dostupné v dvoch silách,
jedna obsahuje 100 mg zidovudínu a druhá 250 mg zidovudínu.
- Kapsula obsahuje kukuričný škrob, mikrokryštalickú celulózu,
sodnú soľ karboxymetylškrobu a magnéziumstearát.
Ďalšie zložky v obale kapsuly sú oxid titaničitý, želatína,
indigokarmín a čierny oxid železitý.

Ako vyzerá Retrovir a obsah balenia

100 mg želatínové kapsuly majú nepriehľadné biele viečko a telo so
stredovým tmavomodrým prúžkom, s potlačou Wellcome, 100 a označením Y9C.
Dodávajú sa vo fľašiach zo skla jantárovej farby obsahujúcich 100 kapsúl.

250 mg želatínové kapsuly majú nepriehľadné modré viečko a nepriehľadné
biele telo so stredovým tmavomodrým prúžkom, s potlačou Wellcome, 250
a označením H2F. Dodávajú sa v blistrových baleniach obsahujúcich 40
kapsúl.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
ViiV Healthcare UK Limited
980 Great West Road
Brentford
Middlesex
TW8 9GS
Veľká Británia


Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:

GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.
Tel: + 421 (0)2 48 26 11 11
recepcia.sk@gsk.com


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v auguste
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


PRÍLOHA Č.2 K ROZHODNUTIU O PREVODE REGISTRÁCIE LIEKU, EV.Č.: 2011/04197


Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU

Retrovir 100 mg
Retrovir 250 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Retrovir 100 mg: 100 mg zidovudinum v jednej kapsule.
Retrovir 250 mg: 250 mg zidovudinum v jednej kapsule.


3. LIEKOVÁ FORMA

Kapsuly

Retrovir 100 mg
100 mg želatínové kapsuly s nepriehľadným bielym viečkom a telom so
stredovým tmavomodrým prúžkom, s potlačou Wellcome, 100 a označením Y9C.
Retrovir 250 mg
250 mg želatínové kapsuly s nepriehľadným modrým viečkom, nepriehľadným
bielym telom so stredovým tmavomodrým prúžkom, s potlačou Wellcome, 250
a označením H2F.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Retrovir perorálne liekové formy sú v kombinácii s inými protivírusovými
látkami indikované na liečbu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie
(HIV) u dospelých a detí.

Retrovir je indikovaný na použitie u HIV pozitívnych gravidných žien a
u ich novorodencov, keďže sa potvrdilo, že znižuje stupeň materno-fetálneho
prenosu HIV (pozri 4.6. Gravidita a laktácia).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu Retrovirom má začať lekár, ktorý má skúsenosti s manažmentom
infekcie HIV.

Skupiny pacientov

Dospelí a mladiství s hmotnosťou minimálne 30 kg

Odporučená dávka Retroviru v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami
je 250 alebo 300 mg dvakrát denne. V skorších klinických skúšaniach sa
použili 1 000 mg a viac denne podávané vo viacerých dávkach. Účinnosť dávok
pod 1 000 mg/deň v liečbe alebo prevencii neurologických porúch súvisiacich
s HIV nie je známa.

Aby sa zabezpečilo podanie celej dávky, ideálne sa majú kapsuly prehltnúť
bez ovorenia. Pacienti, ktorí nie sú schopní kapsuly prehltnúť, ich môžu
otvoriť a prášok pridať k malému množstvu polotekutej potraviny alebo do
nápoja a všetko okažite skonzumovať.

Deti

/Deti s hmotnosťou minimálne 9 kg a menej ako 30 kg:/ Odporučená dávka
Retroviru je 9 mg/kg dvakrát denne v kombinácii s inými antiretrovírusovými
látkami. Účinnosť dávok pod 720 mg/m2 denne (približne 18 mg/kg dvakrát
denne) u tých pacientov, kde sa použije zidovudín na liečbu alebo prevenciu
neurologických porúch súvisiacich s HIV, nie je známa. Maximálna dávka
nesmie prekročiť 300 mg dvakrát denne.

/Deti s hmotnosťou minimálne 4 kg a menej ako 9 kg:/ Odporučená dávka
zidovudínu je 12 mg/kg dvakrát denne v kombinácii s inými
antiretrovírusovými látkami.

Aby sa zabezpečilo podanie celej dávky, ideálne sa majú kapsuly prehltnúť
bez ovorenia. Pacienti, ktorí nie sú schopní kapsuly prehltnúť, ich môžu
otvoriť a prášok pridať k malému množstvu polotekutej potraviny alebo do
nápoja a všetko okažite skonzumovať.

Deti s hmotnosťou minimálne 8 kg a menej ako 14 kg: Odporučená dávka
zidovudínu je jedna 100 mg kapsula dvakrát denne.

Deti s hmotnosťou minimálne 14 kg a maximálne 21 kg: Odporučená dávka
zidovudínu je jedna 100 mg kapsula ráno a dve 100 mg kapsuly večer.

Deti s hmotnosťou vyššou ako 21 kg a nižšiu ako 30 kg: Odporučená dávka
zidovudínu sú dve 100 mg kapsuly dvakrát denne.

Dostupné údaje neumožňujú stanoviť zvláštne odporúčania na dávkovanie pre
deti s hmotnosťou menej ako 4 kg (pozri Prevencia materno-fetálneho prenosu
a 5.2. Farmakokinetika).

Starší pacienti

U pacientov nad 65 rokov sa farmakokinetika zidovudínu neskúmala a nie sú
dostupné žiadne špecifické údaje. Vzhľadom na potrebu zvláštnej
starostlivosti v tejto vekovej skupine pacientov v dôsledku zmien
súvisiacich so starnutím, ako je znížená funkcia obličiek a zmeny
hematologických parametrov, sa pred a počas používania Retroviru odporúča
adekvátne sledovanie.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek sa majú denné dávky
upraviť na 300 až 400 mg. Potreba ďalšej úpravy dávkovania sa riadi
hematologickými parametrami a klinickou odpoveďou pacienta. Hemodialýza
a peritoneálna dialýza nemajú významný účinok na elimináciu zidovudínu,
zatiaľ čo eliminácia metabolitu glukuronidu sa zvyšuje. U pacientov
s konečným štádiom ochorenia obličiek udržiavaných na hemodialýze alebo na
peritoneálnej dialýze sa odporúča dávka 100 mg každých 6 až 8 hodín (pozri
5.2 Farmakokinetické vlastnosti).

Poškodenie funkcie pečene

Údaje u pacientov s cirhózou naznačujú, že u pacientov s poškodením funkcie
pečene môže dôjsť ku akumulácii zidovudínu v dôsledku zníženej
glukuronidácie. Môže byť potrebná úprava dávkovania, no keďže sú dostupné
iba obmedzené údaje nemožno stanoviť presné odporúčania. Ak nie je dostupné
monitorovanie plazmatických hladín zidovudínu, lekár musí sledovať príznaky
intolerancie a zodpovedajúcim spôsobom upraviť dávku a/alebo predĺžiť
interval medzi dávkami.



Pacienti s hematologickými nežiaducimi účinkami

U pacientov, u ktorých klesla hladina hemoglobínu na 7,5 g/dl (4,65 mmol/l)
až 9 g/dl (5,59 mmol/l) alebo u ktorých klesol počet neutrofilov na 0,75 x
109/l až 1,0 x 109/l môže byť potrebné zníženie dávky alebo prerušenie
liečby zidovudínom (pozri 4.3 Kontraindikácie a 4.4 Osobitné upozornenia
a opatrenia pri používaní).

Prevencia materno-fetálneho prenosu

Ako účinné sa potvrdili nasledovné režimy dávkovania zidovudínu (pozri 4.6
Gravidita a laktácia):

/Skúšanie ACTG 076:/ Odporúčaná dávka zidovudínu pre gravidné ženy je (po
14. týždni gravidity) 500 mg denne perorálne (100 mg 5-krát denne) až do
nástupu pôrodných bolestí. Počas pôrodných bolestí a pôrodu sa má zidovudín
podávať vnútrožilovo v dávke 2 mg/kg telesnej hmotnosti počas 1 hodiny s
následnou kontinuálnou i.v. infúziou v dávke 1 mg/kg/h až do podviazania
pupočníka.

Novorodencom sa má podávať zidovudín v dávke 2 mg/kg telesnej hmotnosti
perorálneho roztoku každých 6 hodín so začiatkom 12 hodín po pôrode a
pokračovať do veku šiestich týždňov. Novorodencom, ktorí nemôžu užívať liek
perorálne, sa zidovudín má podávať intravenózne v dávke 1,5 mg/kg telesnej
hmotnosti počas 30 minút každých 6 hodín.

/Skúšanie v Thajských centrách na kontrolu ochorenia (CDC):/ Odporúčaná dávka
zidovudínu pre gravidné ženy od 36. týždňa gravidity je 300 mg zidovudínu
dvakrát denne perorálne až do nástupu pôrodných bolestí a 300 mg zidovudínu
perorálne každé 3 hodiny od nástupu pôrodných bolestí až do pôrodu.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na zidovudín alebo na niektorú z pomocných látok.
. Zidovudín sa nesmie podávať pacientom s abnormálne nízkym počtom
neutrofilov (menej ako 0,75 x 109/l) alebo abnormálne nízkymi
hladinami hemoglobínu (menej ako 7,5 g/dl alebo 4,65 mmol/l) (pozri
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientov je potrebné upozorniť na súbežné používanie liekov, ktoré
užívajú sami (pozri 4.5 Liekové a iné interakcie).

Pacientov je potrebné poučiť, že sa nedokázalo, že by liečba zidovudínom
dokázala zabrániť prenosu HIV na iné osoby sexuálnym stykom alebo
kontaminovanou krvou. Je potrebné stále pokračovať s príslušnými
opatreniami.

Zidovudín nedokáže vyliečiť HIV infekciu a u pacientov pretrváva riziko
vzniku ochorení spojených s imunosupresiou vrátane oportúnnych infekcií a
nádorov. I keď sa dokázalo zníženie rizík vzniku oportúnnych infekcií ,
údaje o vzniku nádorov vrátane lymfómov sú obmedzené. Dostupné údaje u
liečených pacientov v pokročilom štádiu HIV infekcie ukazujú, že riziko
vzniku lymfómov je rovnaké ako sa pozorovalo u neliečených pacientov. U
dlhodobo liečených pacientov vo včasnom štádiu HIV infekcie nie je známe
riziko vzniku lymfómov.

Gravidné ženy, ktoré zvažujú použitie zidovudínu počas gravidity na
zabránenie prenosu HIV na ich deti, je potrebné upozorniť, že v niektorých
prípadoch môže dôjsť k prenosu vírusu aj napriek liečbe.


Hematologické nežiaduce účinky

U pacientov so symptomatickou pokročilou HIV infekciou, ktorí užívajú
zidovudín, možno očakávať anémiu (zvyčajne až po 6 týždňoch liečby
zidovudínom, no príležitostne sa môže vyskytnúť aj skôr), neutropéniu
(zvyčajne až po 4 týždňoch liečby, no niekedy sa môže vyskytnúť aj skôr) a
leukopéniu (zvyčajne sekundárne v dôsledku neutropénie). Vyskytujú sa
častejšie pri vyšších dávkach (1 200 až 1 500 mg denne) a u pacientov so
zlou funkčnou rezervou kostnej drene už pred liečbou, najmä s pokročilou
HIV infekciou.

Hematologické parametre si vyžadujú starostlivé sledovanie. U pacientov s
pokročilou symptomatickou HIV infekciou sa spravidla odporúča sledovať
krvný obraz najmenej každé 2 týždne počas prvých 3 mesiacov liečby a
následne minimálne v mesačných intervaloch. U pacientov s včasnou HIV
infekciou (ak je funkčná rezerva kostnej drene je celkovo dobrá) sú
hematologické nežiaduce účinky zriedkavejšie. Krvný obraz možno v
závislosti od celkového stavu pacienta sledovať zriedkavejšie, napríklad
každý 1 až 3 mesiace.

Pri poklese hladiny hemoglobínu na hodnoty medzi 7,5 g/dl (4,65 mmol/l) a
až 9 g/dl (5,59 mmo/l) alebo pri poklese počtu neutrofilov na hodnoty medzi
0,75 x 109/l až 1,0 x 109/l možno znížiť dennú dávku, až kým sa
nedosiahne úprava stavu kostnej drene, ktorú možno prípadne urýchliť
krátkym (2 až 4 - týždňovým) prerušením liečby zidovudínom. Úprava stavu
kostnej drene sa zvyčajne pozoruje do 2 týždňov, po ktorých možno opäť
začať liečbu zidovudínom so zníženou dávkou. U pacientov s výraznou
anémiou úprava dávkovania nemusí nevyhnutne odstrániť potrebu transfúzie
(pozri 4.3 Kontraindikácie).

Laktátová acidóza/ťažká hepatomegália so steatózou

Pri použití antiretrovírusových nukleozidových analógov, vrátane
zidovudínu, v monoterapii alebo v kombinovanej liečbe bola hlásená
laktátová acidóza a ťažká hepatomegália so steatózou vrátane fatálnych
prípadov. Väčšina týchto prípadov bola u žien.

Klinické symptómy, ktoré môžu naznačovať vznik laktátovej acidózy zahrnujú
celkovú slabosť, anorexiu a náhlu neočakávanú stratu telesnej hmotnosti,
gastrointestinálne symptómy a respiračné symptómy (dyspnoe a tachypnoe).

Opatrnosť je potrebná pri podávaní zidovudínu akémukoľvek pacientovi
a osobitne tým, u ktorých sú známe rizikové faktory ochorenia pečene.
U každého pacienta, u ktorého sa vyvinú klinické alebo laboratórne známky
svedčiace o laktátovej acidóze alebo hepatotoxicite (ktoré môžu zahrnovať
hepatomegáliu a steatózu, aj bez zvýšenej aktivity aminotrasferáz) je
potrebné prerušiť liečbu zidovudínom.

Redistribúcia telesného tuku

U niektorých pacientov, ktorí užívali kombinovanú antiretrovírusovú liečbu
sa pozorovala redistribúcia/akumulácia telesného tuku vrátane centrálnej
obezity, zmnoženia dorzo-cervikálneho tuku (býčia šija), chradnutie
končatín, chradnutie tváre, zväčšenie prsníkov, zvýšené hladiny lipidov
v sére a krvnej glukózy, tieto prejavy sa vyskytovali buď jednotlivo alebo
spolu. (pozri 4.8 Nežiaduce účinky).

Aj keď sa u všetkých zástupcov liekov z tried inhibítorov proteázy (PI)
a nukleozidových inhibítorov reverznej transkriptázy (NRTI) zaznamenala
jedna alebo viacero špecifických nežiaducich udalostí súvisiacich
s celkovým syndrómom vo všeobecnosti označovaným ako lipodystrofia, údaje
naznačujú, že existujú rozdiely v riziku medzi medzi jednotlivými
zástupcami príslušnej terapeutickej skupiny.


Okrem toho má syndróm lipodystrofie multifaktoriálnu etiológiu. Napríklad
stav infekcie HIV, vyšší vek a trvanie antiretrovírusovej terapie zohrávajú
významnú, pravdepodobne synergickú úlohu.

Dlhodobé následky týchto udalostí nie sú v súčasnosti známe.

Klinické vyšetrenie má zahŕňať hodnotenie fyzických znakov redistribúcie
telesného tuku. Je potrebné zvážiť meranie lipidov v sére a krvnej glukózy.
Poruchy lipidov sa majú riešiť s ohľadom na klinický stav.


Syndróm imunitnej reaktivácie





U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase
nasadenia antiretrovírusovej terapie (ART) vzniknúť zápalová reakcia na
asymptomatické alebo reziduálne oportúnne infekcie a spôsobiť závažné
klinické stavy alebo zhoršenie symptómov. Takéto reakcie sa pozorovali
počas prvých niekoľkých týždňov alebo mesiacov po nasadení ART.
Relevantnými príkladmi sú cytomegalovírusová retinitída, generalizované
a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená /Pneumocystis/
/jiroveci (P.carinii)/. Akékoľvek zápalové symptómy sa musia zhodnotiť a v
prípade potreby sa musí nasadiť liečba.




/Pacienti súčasne infikovaní vírusom hepatitídy C/

Ak bol súčasťou režimu používaného na liečbu HIV zidovudín hlásila sa
exacerbácia anémie vyvolaná ribavirínom, i keď presný mechanizmus nie je
doposiaľ vysvetlený. Preto sa súbežné podávanie ribavirínu a zidovudínu
neodporúča a je potrebné zvážiť nahradenie zidovudínu v antiretrovírusovej
liekovej kombinácii ak už je nasadená. Je to osobitne dôležité u pacientov
so známou anamnézou anémie vyvolanej zidovudínom.



4.5. Liekové a iné interakcie

Zidovudín sa eliminuje predovšetkým konjugáciou v pečeni za vzniku
neúčinných glukuronidových metabolitov. Liečivá, ktorých hlavná eliminačná
cesta je glukuronidácia v pečeni, môžu potenciálne inhibovať metabolizmus
zidovudínu. Interakcie uvedené nižšie nemožno považovať za vyčerpávajúce,
ide skôr o predstaviteľov jednotlivých liekových skupín, pri ktorých je
potrebná opatrnosť.

/Atovaquon:/ nepotvrdilo sa, že zidovidín ovplyvňuje farmakokinetiku
atovaquonu. Farmakokinetické údaje však ukázali, že atovaquon spomaľuje
rýchlosť metabolizácie zidovudínu na jeho glukuronidové metabolity
(rovnovážny stav AUC zidovudínu sa zvýšil o 33 % a maximálna plazmatická
koncentrácia glukuronidu sa znížila o 19 %). Pri dávkovaní zidovudínu 500
alebo 600 mg denne sa nezdá pravdepodobné, že by trojtýždňová súbežná
liečba atovaquonom na liečbu akútnej PCP mohla viesť k zvýšenej incidencii
nežiaducich reakcií zodpovedajúcich zvýšenej plazmatickej koncentrácii
zidovudínu. Osobitná starostlivosť v monitorovaní pacientov je potrebná pri
dlhodobej liečbe atovaquonom.

/Klaritromycín:/ tablety klaritromycínu znižujú absorpciu zidovudínu. Treba
sa tomu vyhnúť separátnym podaním zidovudínu a klaritromycínu s odstupom
minimálne 2 hodiny.

/Lamivudín/: pri podávaní zidovudínu a lamivudínu sa pozorovalo mierne
zvýšenie Cmax (o 28 %) zidovudínu, no celková expozícia (AUC) nebola
významne zmenená. Zidovudín neovplyvňuje farmakokinetiku lamivudínu.

/Fenytoín:/ u niektorých pacientov užívajúcich zidovudín sa hlásili nízke
hladiny fenytoínu v krvi, kým u jedného pacienta sa zaznamenala vysoká
hladina. Uvedené pozorovania naznačujú, že u pacientov užívajúcich oba
lieky je potrebné starostlivo sledovať hladiny fenytoínu.


/Probenecid:/ obmedzené údaje ukazujú, že probenecid zvyšuje priemerný polčas
a AUC zidovudínu mechanizmom zníženia glukuronidácie. V prítomnosti
probenecidu sa znižuje renálne vylučovanie glukuronidu (a možno aj
samotného zidovudínu).

/Rifampicín:/ obmedzené údaje naznačujú, že súbežné podávanie zidovudínu a
rifampicínu znižuje AUC zidovudínu o 48 ( 34 %. Klinický význam však nie je
známy.

/Stavudín:/ zidovudín môže inhibovať intracelulárnu fosforyláciu stavudínu ak
sa súbežne použijú oba lieky. Stavudín sa preto nedoporúča používať
v kombinácii so zidovudínom.

/Iné:/ metabolizmus zidovudínu môžu kompetitívnou inhibíciou glukuronidácie
alebo priamou inhibíciou mikrozómového systému v pečeni ovplyvňovať aj
ďalšie liečivá, ktorých neúplný zoznam zahŕňa kyselinu acetylsalicylovú,
kodeín, morfín, metadón, indometacín, ketoprofen, naproxén, oxazepam,
lorazepam, cimetidín, klofibrát, dapson a izoprinozín. Pred použitím týchto
liečiv v kombinácii so zidovudínom je potrebné starostlivo zvážiť možnosť
interakcií, najmä pri chronickom podávaní.

Súbežná liečba, najmä v akútnych prípadoch, potenciálne nefrotoxickými
alebo myelosupresívne pôsobiacimi liečivami (napríklad systémovo podávaný
pentamidín, dapson, pyrimetamín, kotrimoxazol, amfotericín, flucytozín,
ganciklovir, interferón, vinkristín, vinblastín a doxorubicín) môže zvýšiť
riziko nežiaducich účinkov zidovudínu. Ak je súbežné podávanie niektorého
z týchto liečiv nevyhnutné, je potrebné obzvlášť starostlivo sledovať
renálne funkcie a hematologické parametre a v prípade potreby znížiť
dávkovanie jedného alebo viacerých liečiv.

Keďže u niektorých pacientov užívajúcich zidovudín môžu naďalej vznikať
oportúnne infekcie, môže byť potrebné zvážiť súbežné profylaktické
podávanie antimikrobiálnych látok. Profylaxia zahŕňa kotrimoxazol, aerosól
pentamidínu, pyrimetamín a acyklovir. Obmedzené údaje z klinických skúšaní
s perorálnym zidovudínom nenaznačujú významné zvýšenie rizika nežiaducich
účinkov zidovudínu v kombinácii s týmito liečivami.

4.6 Gravidita a laktácia

Fertilita

O účinku zidovudínu na fertilitu žien nie sú žiadne údaje. U mužov
zidovudín neovplyvňuje počet, morfológiu ani pohyblivosť spermií.


Gravidita


Povrdilo sa, že zidovudín prechádza placentou ľudí (pozri 5.2
Farmakokinetika).
Vzhľadom na obmedzené dostupné údaje o celkovom použití zidovudínu
v gravidite, sa má použitie zidovudínu do 14. týždňa gravidity zvážiť len
v prípade, že potenciálne úžitok pre matku preváži riziko pre plod (pozri
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti).

Existujú hlásenia mierneho prechodného zvýšenia hladín laktátu v sére,
ktoré môžu byť dôsledkom dysfunkcie mitochondrií u novorodencov a dojčiat
vystavených účinku NRTIs /in utero/ alebo peripartum. Klinicky význam
prechodného zvýšenia laktátu v sére nie je známy. Veľmi zriedkavo sa tiež
hlásil oneskorený vývoj, záchvaty a iné neurologické poruchy. Príčinná
súvislosť medzi týmito udalosťami a expozíciou NRTI /in utero/ alebo peri-
partum sa nestanovila. Tieto nálezy neovplyvňujú súčasné odporúčania na
použitie antiretrovírusovej liečby u gravidných žien na zabránanie prenosu
HIV.


Materno-fetálny prenos

Skúšanie ACTG 076 s použitím zidovudínu u gravidných žien po 14. týždni
gravidity s následnou liečbou ich novorodencov potvrdilo významné zníženie
stupňa materno-fetálneho prenosu HIV (23 % výskyt infekcie po placebe
oproti 8 % výskytu po zidovudíne). Liečba perorálnym zidovudínom sa začala
medzi 14. a 34. týždňom gravidity a pokračovala do nástupu pôrodu. Počas
nástupu a v priebehu pôrodu sa zidovudín podával intravenózne. Novorodenci
užívali zidovudín perorálne do 6. týždňa veku. Dojčatá, ktoré neboli
schopné užívať liek perorálne dostávali i.v. liekovú formu.

Dlhodobé dôsledky expozície plodu /in utero/ a novorodenca na zidovudín nie
sú známe. Na základe nálezov karcinogenity/mutagenity na zvieratách nemožno
vylúčiť riziko karcinogenity u ľudí (pozri 5.3. Predklinické údaje o
bezpečnosti). Význam týchto nálezov pre infikovaných a neinfikovaných
novorodencov vystavených účinku zidovudínu nie je známy. Gravidné ženy
zvažujúce použitie zidovudínu je však potrebné upozorniť na tieto zistenia.

V CDC štúdii v Thajsku z roku 1998 použitie perorálnej liečby zidovudínom v
monoterapii od 36. týždňa gravidity do pôrodu významne znížilo frekvenciu
materno-fetálneho prenosu HIV (frekvencia prenosu HIV pri placebe 19 %
oproti 9 % pri zidovudíne). Žiadna matka zaradená do štúdie nedojčila
dieťa.

Laktácia

Niektorí špecialisti odporúčajú, aby na zabránenie prenosu vírusu na dieťa
HIV infikované matky nedojčili. Po podaní jednorazovej dávky 200 mg
zidovudínu HIV infikovaným ženám boli priemerné koncentrácie zidovudínu v
materskom mlieku podobné ako koncentrácie v sére. Z dôvodu prestupu
zidovudínu a vírusu HIV do materského mlieka sa odporúča, aby matky
užívajúce zidovudín nedojčili deti.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch zidovudínu na schopnosť viesť
vozidlá a obsluhovať stroje.
Vzhľadom na farmakologické vlastnosti liečiva sa nepredpokladajú
nepriaznivé účinky.
Pri posudzovaní schopnosti pacienta viesť vozidlá a obsluhovať stroje je
však vždy potrebné prihliadnuť na klinický stav pacienta a profil
nežiaducich účinkov zidovudínu.

4.8. Nežiaduce účinky

Profil nežiaducich účinkov sa u dospelých a detí prejavuje podobne.
U pacientov liečených zidovudínom sa hlásili nasledovné nežiaduce účinky.

Na klasifikáciu nežiaducich účinkov sa použila nasledovná konvencia:

Veľmi časté (?1/10), časté (?1/100 až <1/10), menej časté (?1/1 000 až
<1/100), zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Časté: |anémia (ktorá si môže vyžadovať transfúzie), |
| |neutropénia a leukopénia. |
| | |
|Ich výskyt je častejší pri vyšších dávkach (1200 až 1500 mg denne)|
|a u pacientov s pokročilou HIV infekciou (najmä v prípadoch |
|zníženej funkčnej rezervy kostnej drene už pred liečbou) a hlavne |
|u pacientov s počtom CD4+ lymfocytov nižším ako 100/mm3. Môže byť |
|nevyhnutné znížiť dávku alebo prerušiť liečbu (pozri 4.4 Osobitné |
|upozornenia a opatrenia pri používaní). |
|Výskyt neutropénie bol zvýšený aj u pacientov, ktorí na začiatku |
|liečby zidovudínom mali nízky počet neutrofilov, nízke hladiny |
|hemoglobínu a nízke hladiny vitamínu B12 v sére. |
| |
|Menej časté: |trombocytopénia a pancytopénia (s hypopláziou |
| |kostnej drene). |
|Zriedkavé: |samostatná aplázia červených krviniek. |
|Veľmi |aplastická anémia. |
|zriedkavé: | |
| | |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Časté: |hyperlaktémia. |
|Zriedkavé: |laktátová acidóza (pozri 4.4 Osobitné upozornenia |
| |a opatrenia pri používaní), anorexia. |
| | |
|Redistribúcia/akumulácia telesného tuku (pozri 4.4 Osobitné |
|upozornenia a opatrenia pri používaní). Výskyt tohto účinku závisí|
|od mnohých faktorov vrátane špecifickej kombinácie |
|antiretrovírusových liečiv. |
| |
|Psychické poruchy |
|Zriedkavé: |úzkosť a depresia |
| | |
|nervového systému |
|Veľmi časté: |bolesť hlavy. |
|Časté: |závrat. |
|Zriedkavé: |insomnia, parestézia, somnolencia, zníženie |
| |psychickej aktivity, konvulzie. |
| | |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|Zriedkavé: |kardiomyopatia. |
| | |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté: |dyspnoe. |
|Zriedkavé: |kašeľ. |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Veľmi časté: |nevoľnosť. |
|Časté: |vracanie, bolesť brucha a hnačka. |
|Menej časté: |flatulencia |
|Zriedkavé: |pigmentácie sliznice ústnej dutiny, poruchy chute |
| |a dyspepsia. Pankreatitída. |
| | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Časté: |zvýšené hladiny pečeňových enzýmov a bilirubínu. |
|Zriedkavé: |poruchy pečene, ako je závažná hepatomegália so |
| |steatózou. |
| | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Menej časté: |vyrážka a svrbenie. |
|Zriedkavé: |pigmentácia kože a nechtov, urtikária a potenie. |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Časté: |myalgia. |
|Menej časté: |myopatia. |
| | |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Zriedkavé: |častejšie močenie. |
| | |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
|Zriedkavé: |gynekomastia. |
| | |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Časté: |malátnosť. |
|Menej časté: |horúčka, celková bolesť a asténia. |
|Zriedkavé: |triaška, bolesť na hrudi a syndróm podobný chrípke. |
| | |
|Dostupné údaje s placebom kontrolovaných aj otvorených štúdií |
|s perorálnym zidovudínom ukazujú, že výskyt nevoľnosti a iných |
|často hlásených nežiaducich účinkov sa počas prvých týždňov liečby|
|zidovudínom postupne znižuje. |
| |
|Skúsenosti s i.v. zidovudínom v infúznej liečbe dlhšie ako dva |
|týždne sú obmedzené i napriek tomu, že niektorí pacienti dostávali|
|liečbu maximálne 12 týždňov. Najčastejšími nežiaducimi účinkami je|
|anémia, neutropénia a leukopénia. Lokálne reakcie sú zriedkavé. |
| |
|Nežiaduce účinky zidovudínu pri profylaxii materno-fetálneho |
|prenosu HIV: |
| |
|V štúdii kontrolovanej placebom (ACTG 076) gravidné ženy veľmi |
|dobre znášali zidovudín v dávkach odporúčaných na túto indikáciu. |
|Klinické nežiaduce účinky a abnormality laboratórnych testov boli |
|v skupine so zidovudínom aj v skupine s placebom podobné. |
| |
|V rovnakej štúdii boli koncentrácie hemoglobínu u novorodencov |
|vystavených účinku zidovudínu pre túto indikáciu hranične nižšie |
|než u novorodencov v skupine s placebom, no transfúzna liečba |
|nebola potrebná. Anémia sa upravila v priebehu 6 týždňov po |
|ukončení liečby zidovudínom. Iné klinické nežiaduce účinky |
|a abnormality laboratórnych testov boli v skupine so zidovudínom |
|podobné ako v skupine s placebom . Dlhodobé následky u |
|novorodencov vystavených účinku zidovudínu in utero nie sú známe. |

4.9 Predávkovanie

Príznaky a znaky

Pri akútnom predávkovaní zidovudínom sa nepozorovali žiadne zvláštne
príznaky alebo znaky, okrem už uvedených nežiaducich účinkov, ako je únava,
bolesť hlavy, vracanie a príležitostných hlásení hematologických zmien.
Podľa kazuistiky hláseného predávkovania nešpecifikovaným množstvom
zidovudínu, pri ktorom hladina zidovudínu v krvi viac než 16-násobne
prekročila zvyčajnú terapeutickú hladinu, sa nezistili žiadne krátkodobé
klinické, biochemické alebo hematologické následky.

Liečba

Pacientov je potrebné starostlivo sledovať z hľadiska toxicity (pozri 4.8
Nežiaduce účinky) a poskytnúť potrebnú podpornú liečbu.
Hemodialýza a peritoneálna dialýza majú zrejme len obmedzený účinok na
elimináciu zidovudínu, no zvyšujú elimináciu glukuronidového metabolitu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Nukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy

ATC kód: J05AF01

/Mechanizmus účinku/

Zidovudín je protivírusová látka, ktorá má in vitro vysokú účinnosť proti
retrovírusom vrátane vírusu ľudskej imunodeficiencie (HIV).

Zidovudín sa v infikovaných aj neinfikovaných bunkách pomocou bunkovej
tymidínkinázy fosforyluje na monofosfát (MP). Následnú fosforyláciu
zidovudínu-MP na difosfát (DP) a trifosfát (TP) katalyzuje bunková
tymidínkináza a nešpecifické kinázy. Zidovudín-TP pôsobí ako substrát a
zároveň inhibítor vírusovej reverznej transkriptázy. Inkorporáciou
zidovudínu-TP do reťazca DNA provírusu sa zablokuje jeho ďalšia syntéza a
dôjde k predčasnému ukončeniu reťazca. Afinita zidovudínu-TP k HIV
reverznej transkriptáze je asi 100-násobne vyššia než k bunkovej DNA
polymeráze alfa.
Dokázalo sa aditívne alebo synergické pôsobenie zidovudínu s mnohými anti-
HIV liečivami, ako je lamivudín, didanozín a interferón alfa, pričom
dochádza k inhibícii replikácie HIV v bunkových kultúrach.

/Postexpozičná profylaxia (PEP):/

Medzinárodne uznávané smernice (Centre for Disease Control and Prevention –
jún 1998) odporúčajú, aby sa v prípade náhodnej expozície infikovanou krvou
HIV, napr. pri zranení hrotom ihly okamžite podala kombinácia zidovudínu
a lamivudínu (v priebehu 1 až 2 h.). V prípadoch zvýšeného rizika infekcie
sa má pridať k režimu liečby inhibítor proteázy. Odporúča sa, aby sa
v antiretrovírusovej profylaxii pokračovalo štyri týždne. Nevykonali sa
žiadne klinické skúšania na postexpozičnú profylaxiu a podporné údaje sú
obmedzené. I napriek promptnej liečbe antiretrovírusovými liečivami sa môže
sérokonverzia vždy vyskytnúť.

/Farmakodynamické účinky/

Rezistencia na tymidínové analógy (jeden z nich je zidovudín) je dobre
opísaná a je vyvetľovaná postupnou akumuláciou šiestich špecifických
mutácií reverznej transkriptázy HIV na kodónoch 41, 67, 70, 210, 215 a 219.
Vírusy získajú fenotypovú rezistenciu na tymidínové analógy prostredníctvom
kombinácie mutácií v kodónoch 41 a 215 alebo kumuláciou minimálne štyroch
zo šiestich mutácií. Tieto mutácie tymidínových analógov samotné
nespôsobujú vysokú hladinu skríženej rezistencie na iné nukleozidy, a teda
je možné následné použitie iných schválených inhibítorov reverznej
transkriptázy.

Dva druhy mutácií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou, prvá
charakterizovaná mutáciami reverznej transkriptázy HIV v kodónoch 62, 75,
77, 116 a 151 a druhá zvyčajne zahŕňajúca mutáciu T69S a vmedzerenie 6
párových báz na rovnakom mieste, vedú k fenotypovej rezistencii na
zidovudín ako aj na iné schválené inhibítory nukleozidovej reverznej
transkriptázy. Ktorákoľvek z týchto dvoch druhov mutácií multinukleozidovej
rezistencie závažne obmedzuje budúce liečebné možnosti.

Znížená citlivosť zidovudínu /in vitro/ sa hlásila pre izoláty HIV od
pacientov, ktorí sa dlhodobo liečili zidovudínom. Dostupné informácie
naznačujú, že výskyt a stupeň poklesu citlivosti /in vitro/ je pri včasnej
HIV infekcii podstatne nižší než pri pokročilom ochorení.

Vzťah medzi /in vitro/ citlivosťou HIV na zidovudín a klinickou odpoveďou na
liečbu sa stále skúma. /In vitro/ testy citlivosti nie sú štandardizované a
výsledky sa môžu líšiť v závislosti od metodologických faktorov.

Štúdie /in vitro/ zidovudínu v kombinácii s lamivudínom naznačujú, že
izolovaná vírusová rezistencia na zidovudín sa môžu zmeniť na zidovudín
senzitívnu, ak sa súbežne získa rezistencia na lamivudín. Výsledky
klinických štúdií ukazujú, že lamivudín a zidovudín oddiaľujú objavenie sa
izolovanej rezistencie na zidovudín u jedincov bez predchádzajúcej
antiretrovírusovej liečby.

Zidovudín sa často používa ako komponent kombinovanej antiretrovírusovej
liečby s inými antiretrovírusovými látkami rovnakej skupiny (inhibítory
nukleozidovej reverznej transkriptázy) alebo z iných skupín (inhibítory
proteázy, inhibítory nenukleozidovej reverznej transkriptázy).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Zidovudín sa dobre vstrebáva z tráviaceho traktu. Biologická dostupnosť
bola pri všetkých sledovaných hladinách dávok 60 až 70 %. V štúdii fázy
I bola po perorálnom podávaní zidovudínu (v roztoku) v dávkach 5 mg/kg
každé 4 hodiny priemerná maximálna plazmatická koncentrácia v rovnovážnom
stave (C[ss]max) 7,1 (M (1,9 (g/ml) a minimálna koncentrácia (C[ss]min) 0,4
(M (0,1 (g/ml). V bioekvivalenčnej štúdii po perorálnom podávaní kapsúl
zidovudínu v normalizovanej dávke 200 mg každé 4 hodiny boli priemerné
C[ss]max 4,5 (M (alebo 1,2 (g/ml) a C[ss]min 0,4 (M (alebo 0,1 (g/ml).


Bioekvivalencia


U pacientov infikovaných HIV užívajúcich zidovudín bola 300 mg tableta
zidovudínu v rovnovážnom stave biologicky ekvivalentná 250 mg kapsule, ak
sa upravila dávka. Keďže kinetika zidovudínu nie je po opakovanom
perorálnom podávaní závislá od dávky, možno 200 mg tabletu zidovudínu
rovnakého zloženia ako 300 mg tableta považovať za biologicky ekvivalentnú
250 mg kapsule po úprave dávky.

Zidovudín perorálny roztok sa ukázal u pacientov ako biologicky
ekvivalentný zidovudínu kapsulám z hľadiska plochy pod krivkou (AUC)
koncentrácie zidovudínu v čase. Vstrebávanie zidovudínu po podaní
perorálneho roztoku je o niečo rýchlejšie než po podaní kapsúl, pričom čas
na dosiahnutie maximálnych koncentrácií je 0,5 a 0,8 hodiny. Priemerné
hodnoty C[ss]max po normalizovanej dávke 200 mg boli 5,8 (M (alebo 1,55
(g/ml) po perorálnom roztoku a 4,5 (M (alebo 1,2 (g/ml) po kapsulách. Údaje
sa získali pri použití zidovudínu perorálne vo forme sirupu, no možno ich
považovať za aplikovateľné aj pre perorálny roztok.




Distribúcia


Pri sledovaní intravenózne podávaného zidovudínu bol priemerný terminálny
plazmatický polčas 1,1 hodiny, priemerný celkový telesný klírens 27,1
ml/min/kg a zdanlivý distribučný objem 1,6 l/kg.

U dospelých sa pomer koncentrácie zidovudínu v mozogovomiechovom moku a
plazme 2 - 4 hodiny po podaní pohyboval priemerne okolo 0,5. Údaje ukazujú,
že zidovudín prechádza placentou a možno ho dokázať v amniovej tekutine a
krvi plodu. Zidovudín bol dokázaný tiež v sperme a materskom mlieku.

Väzba na plazmatické bielkoviny je relatívne nízka (34 až 38 %) a
interakcie v dôsledku vytesňovania z väzbového miesta inými liečivami sú
nepravdepodobné.


Metabolizmus

Hlavným metabolitom zidovudínu v plazme aj v moči je 5’-glukuronid, ktorý
tvorí asi 50 až 80 % podanej dávky vylúčenej obličkami. Po i.v. podaní bol
ako ďalší metabolit dokázaný 3’-amino-3’-deoxytymidín (AMT).

Eliminácia

Renálny klírens zidovudínu značne prevyšuje klírens kreatinínu, čo ukazuje,
že dochádza k významnej tubulárnej sekrécii.


Špeciálne skupiny pacientov


Deti

U detí starších ako 5 až 6 mesiacov je farmakokinetický profil zidovudínu
podobný ako u dospelých.

Zidovudín sa dobre vstrebáva z tráviaceho traktu. Biologická dostupnosť
bola pri všetkých sledovaných hladinách dávkok 60 až 74 % s priemerom 65 %.
Po podaní zidovudínu v dávke 120 mg/m2 telesného povrchu (v roztoku) bola
C[ss]max 4,45 (M (1,19 (g/ml) a po dávke 180 mg/m2 telesného povrchu bola
C[ss]max 7,7 (M (2,06 (g/ml).

U detí sa pomer koncentrácie zidovudínu v mozogovomiechovom moku a plazme
stanovil v rozmedzí 0,52 až 0,85 0,5 až 4 hodiny po perorálnom podaní a
0,87 počas intravenóznej liečby 1 až 5 hodín po 1- hodinovej intravenóznej
infúzii. Počas kontinuálnej intravenóznej infúzie bol priemerný pomer
koncentrácie zidovudínu v mozgovomiechovom moku a plazme v rovnovážnom
stave 0,24.

Po intravenóznom podávaní bol priemerný terminálny plazmatický polčas 1,5
hodiny a priemerný celkový telesný klírens 30,9 ml/min/kg. Hlavným
metabolitom je 5’-glukuronid. Po intravenóznom podaní sa 29 % dávky
vylúčilo močom v nezmenenej forme a 45 % vo forme glukuronidu. Renálny
klírens zidovudínu značne prevyšuje klírens kreatinínu, čo ukazuje, že
dochádza k významnej tubulárnej sekrécii.

Dostupné údaje o farmakokinetike u novorodencov a malých dojčiat ukazujú,
že glukuronidácia zidovudínu je znížená u novorodencov do 14. dňa veku, čo
má za následok zvýšenie biologickej dostupnosti, zníženie klírensu a
predĺženie polčasu. Neskôr je farmakokinetika podobná ako u dospelých.

Starší pacienti

U pacientov nad 65 rokov sa farmakokinetika zidovudínu neštudovala.

Poškodenie funkcie obličiek

V porovnaní so zdravými jedincami majú pacienti s pokročilým renálnym
zlyhaním o 50 % vyššiu maximálnu plazmatickú koncentráciu zidovudínu.
Systémová expozícia (meraná ako plocha pod krivkou koncentrácie zidovudínu
v čase) je zvýšená o 100 %. Polčas nie je významne zmenený. Pri renálnom
zlyhaní dochádza k významnej akumulácii hlavného metabolitu glukuronidu, no
nezdá sa, že by to viedlo k toxicite. Hemodialýza a peritoneálna dialýza
nemajú významný účinok na elimináciu zidovudínu, zatiaľ čo eliminácia
metabolitu glukuronidu sa zvyšuje (pozri 4.2 Dávkovanie a spôsob
podávania).


Poškodenie funkcie pečene

Údaje u pacientov s cirhózou naznačujú, že u pacientov s poškodením funkcie
pečene môže dôjsť k akumulácii zidovudínu v dôsledku zníženej
glukuronidácie. Môže byť potrebná úprava dávkovania, no keďže sú dostupné
iba obmedzené údaje nemožno stanoviť presné odporúčania (pozri 4.2
Dávkovanie a spôsob podávania).

Gravidita



Farmakokinetika zidovudínu sa sledovala u 8 žien počas posledného
trimestra gravidity.
Neexistujú žiadne dôkazy, že by v postupnom priebehu gravidity dochádzalo k
akumulácii zidovudínu. Farmakokinetika zidovudínu je podobná ako u iných
dospelých pacientov. Koncentrácie zidovudínu v plazme novorodencov boli pri
pôrode prakticky rovnaké ako v plazme matky, čo zodpovedá pasívnemu
prestupu zidovudínu placentou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Mutagenita


V Amesovom teste sa nepozorovala žiadna mutagenita. Zidovudín však bol
slabo mutagénny v teste na myších lymfómových bunkách a bol pozitívny v /in/
/vitro/ transformačnom teste.
V /in vitro/ teste na ľudských lymfocytoch a v /in vivo/ mikronukleárnych
testoch na myšiach a potkanoch sa pozoroval klastogénny efekt. V /in/
/vivo/ cytogenetickej štúdii na potkanoch sa nepozorovalo poškodenie
chromozómov. Sledovanie lymfocytov periférnej krvi u 11 pacientov s AIDS
ukázalo vyšší výskyt chromozómových zlomov u pacientov užívajúcich
zidovudín v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pilotná štúdia potvrdila, že
zidovudín sa inkorporuje do jadrovej DNA leukocytov dospelých pacientov
vrátane gravidných žien, ktorí sa liečia zidovudínom pre infekciu HIV-1
alebo na prevenciu prenosu vírusu z matky na dieťa. Zidovudín sa tiež
inkorporoval do DNA z krvných leukocytov pupočnej šnúry detí matiek, ktoré
sa liečili zidovudínom. Klinický význam týchto nálezov nie je jasný.


Karcinogenita


V štúdiách perorálnej karcinogenity zidovudínu na myšiach a potkanoch sa
pozorovali neskoro vznikajúce epitelové nádory vagíny. Iné nádory súvisiace
so zidovudínom sa nepozorovali u žiadneho pohlavia ani druhu. Následná
štúdia intravaginálnej karcinogenity potvrdila hypotézu, že vaginálne
nádory vznikajú v dôsledku dlhodobej expozície vaginálneho epitelu
hlodavcov vysokým koncentráciám nemetabolizovaného zidovudínu v moči.
Prediktívna hodnota testov karcinogenity u hlodavcov je pre ľudí neistá
a preto je klinický význam týchto nálezov nejasný.

U myší sa vykonali dve ďalšie štúdie karcinogenity pri transplacentárnom
prechode liečiva. V jednej štúdii vykonanej v US National Cancer Institute
sa zidovudín podával v maximálnych tolerovaných dávkach gravidným myšiam od
12. do 18. dňa gestácie. Jeden rok po narodení sa u potomstva, ktoré bolo
exponované najvyšším hladinám dávkok (420 mg/kg/telesnej hmotnosti počas
gravidity), pozoroval zvýšený výskyt nádorov pľúc, pečene a reprodukčného
systému samíc.

V druhej štúdii sa podával zidovudín v dávkach do 40 mg/kg myšiam 24
mesiacov so začiatkom expozície na 10. deň gestácie. V súvislosti s liečbou
sa dokázal len vznik neskorých epitelových nádorov vagíny, ktorých výskyt a
čas vzniku bol podobný ako pri štandardnej perorálnej štúdii karcinogenity.
Táto druhá štúdia teda nedokázala účinok zidovudínu ako transplacentárneho
karcinogénu.

Možno konštatovať, že údaje o transplacentárnej karcinogenite z prvej
štúdie predstavujú hypotetické riziko, kým zníženie rizika
transplacentárnej infekcie dieťaťa vírusom HIV je spoľahlivo dokázané.


Reprodukčná toxicita


Štúdie zidovudínu u gravidných potkanov a králikov ukázali zvýšený výskyt
predčasných úmrtí plodov. Osobitná štúdia s potkanmi ukázala, že dávkovanie
veľmi blízke mediánu perorálnej letálnej dávky spôsobuje zvýšenie výskytu
malformácií plodov. Pri nižších testovaných dávkach sa nepozorovali žiadne
známky teratogenity.

/Fertilita:/ V štúdiách s potkanmi zidovudín nezhoršoval fertilitu samcov
a samíc.


6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Obal kapsuly:/
Titanium dioxidum
Gelatina
Indigocarminum

Ferri oxidum nigrum



/Obsah kapsuly:/

Cellulosum microcristallinum
Maydis amylum
Carboxymethylamylum natricum
Magnesii stearas

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávať v suchu pri teplote do 30 °C. Chrániť pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Retrovir 100 mg: sklenená fľaša, polyetylénový uzáver, papierová škatuľka,
písomná informácia pre používateľov.
Retrovir 250 mg: blister z PVC a hliníkovej fólie, papierová škatuľka,
písomná informácia pre používateľov.

Veľkosť balenia:
100 kapsúl x 100 mg
40 kapsúl x 250 mg

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ViiV Healthcare UK Limited
980 Great West Road
Brentford
Middlesex
TW8 9GS
Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

59/0151/88-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

24.8.1988/

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2011