Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 1 k zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2010/06378


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
venlafaxín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácií pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Velaxin s predĺženým uvoľňovaním a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
3. Ako užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE VELAXIN S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM A NA ČO SA POUŽÍVA

Velaxin s predĺženým uvoľňovaním je antidepresívum zo skupiny liekov
nazývaných inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu.
Lieky z tejto skupiny sa používajú na liečbu depresie a iných ochorení ako
sú anxiózne (úzkostné) poruchy. Vie sa, že ľudia s depresiou a/alebo
úzkosťou, majú nižšie hladiny serotonínu a noradrenalínu v mozgu. Doteraz
nebol úplne objasnený mechanizmus, akým antidepresíva účinkujú, avšak
pravdepodobne pomáhajú zvýšením hladín serotonínu a noradrenalínu v mozgu.
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním sa používa na liečbu depresie u dospelých.
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním sa tiež používa na liečbu dospelých
pacientov s nasledovnými anxióznymi (úzkostnými) poruchami: generalizovaná
úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (strach alebo vyhýbanie sa
sociálnym situáciám) a panická porucha (záchvaty paniky). Správna liečba
depresie alebo úzkostných porúch je pre Vás dôležitá a pomôže Vám cítiť sa
lepšie. Ak nie sú tieto ochorenia liečené, Váš stav sa nezmierni, iba sa
stane viac závažný a ich liečba bude náročnejšia.


2. SKÔR AKO UŽIJETE VELAXIN S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM

Neužívajte Velaxin s predĺženým uvoľňovaním

. keď ste alergický (precitlivený) na venlafaxín (účinná látka lieku) alebo
na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním.
. keď užívate súbežne alebo ak ste kedykoľvek počas posledných 14 dní
užívali akékoľvek lieky známe ako ireverzibilné inhibítory
monoaminooxidázy (IMAO), ktoré sa používajú na liečbu depresií alebo
Parkinsonovej choroby. Súbežné užívanie ireverzibilných inhibítorov MAO
spolu s inými liekmi, vrátane Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním, môže
vyvolať vážne alebo dokonca život ohrozujúce vedľajšie účinky. Rovnako,
keď ukončíte užívanie Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním, musíte počkať
najmenej 7 dní a až potom môžete začať užívať akýkoľvek IMAO (pozri tiež
časti „Serotonínový syndróm“ a „Užívanie iných liekov“).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním

. ak užívate iné lieky, ktoré by pri súbežnom užívaní s Velaxinom
s predĺženým uvoľňovaním mohli zvýšiť riziko rozvoja serotonínového
syndrómu (pozri časť „Užívanie iných liekov“).
. ak máte ochorenie zraku ako sú niektoré druhy glaukómu (zvýšený tlak vo
vnútri očí).
. ak ste mali v minulosti hypertenziu (vysoký tlak krvi).
. ak ste mali v minulosti problémy so srdcom.
. ak ste mali v minulosti epilepsiu.
. ak ste mali v minulosti problémy s nízkou hladinou sodíka v krvi
(hyponátriémiu).
. ak sa u Vás ľahko vytvárajú modriny alebo máte sklon k častému krvácaniu
(ak ste mali v minulosti krvácavé stavy) alebo užívate iné lieky, ktoré
môžu zvýšiť riziko krvácania.
. ak máte zvýšené hladiny cholesterolu.
. ak ste Vy alebo niekto z Vašej rodiny mali mániu alebo bipolárnu poruchu
(pocit nadmerného vzrušenia alebo eufórie).
. ak ste mali v minulosti agresívne správanie.

Velaxin s predĺženým uvoľňovaním môže spôsobiť pocit nepokoja alebo
neschopnosť sedieť alebo
stáť v pokoji. Ak spozorujete tieto príznaky, povedzte to svojmu lekárovi.

Pokiaľ sa Vás týkajú ktorékoľvek z vyššie uvedených stavov, povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi
skôr, ako začnete užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti
Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti môžete niekedy mať
sebapoškodzujúce alebo
samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku
užívania
antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú účinkovať, obvykle okolo dvoch
týždňov, ale
niekedy aj dlhšie.
S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:
- ste už mali v minulosti sebapoškodzujúce alebo samovražedné
myšlienky.
- ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú
na zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších
ako 25 rokov s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení
antidepresívami.
Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte
svojho
lekára alebo navštívte okamžite nemocnicu.
Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte
depresiu
alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú
informáciu pre používateľov.
Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, keď si myslia, že sa zhoršila Vaša
depresia alebo
úzkosť, alebo ich trápia zmeny vo Vašom správaní.
Sucho v ústach
Sucho v ústach sa vyskytuje u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. Môže
sa zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto venujte osobitnú pozornosť na
Vašu zubnú hygienu.

Užívanie lieku u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov
Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním sa za normálnych podmienok
nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Rovnako by ste
mali vedieť, že u pacientov mladších ako 18 rokov existuje zvýšené riziko
výskytu vedľajších účinkov ako sú myšlienky na samovraždu, pokusy
o samovraždu a nepriateľské správanie (predovšetkým agresia, vzdorovité
správanie a zlosť), ak užívajú niektorý z tejto skupiny liekov. Napriek
tomu Váš lekár môže predpísať Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým
uvoľňovaním deťom mladším ako 18 rokov, pretože sa rozhodol, že je to v ich
najlepšom záujme. Ak Váš lekár predpísal Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým
uvoľňovaním dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov a ak sa chcete o tom poradiť,
navštívte, prosím, znovu svojho lekára. Pokiaľ sa u detí pri podávaní
Velaxinu tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním zhoršia alebo vyskytnú
akékoľvek vyššie uvedené príznaky, musíte informovať svojho lekára. Treba
tiež poznamenať, že dlhodobá bezpečnosť Velaxinu tvrdých kapsúl
s predĺženým uvoľňovaním vo vzťahu k rastu, dospievaniu, rozvoju poznania
a správania nebola v tejto vekovej skupine preukázaná.


Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi.
Váš lekár by mal rozhodnúť o tom, či môžete užívať Velaxin s predĺženým
uvoľňovaním súbežne s inými liekmi.
Nezačínajte alebo neprestávajte užívať akékoľvek lieky, vrátane tých, ktoré
ste kúpili bez lekárskeho predpisu, prírodné a rastlinné prípravky, kým sa
neporadíte so svojím lekárom.

. Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO): pozrite časť „Skôr ako užijete
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním“.
. Serotonínový syndróm:
Serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav (pozrite časť
„Možné vedľajšie účinky“) sa môže rozvinúť pri liečbe
venlafaxínom najmä vtedy, ak sa užíva s inými liekmi.

Napríklad niektoré z nasledovných:
. triptány (používané na liečbu migrény)
. lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI, tricyklické
antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium
. lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používaný na liečbu infekcií)
. lieky obsahujúce moklobemid, reverzibilný IMAO (používaný na liečbu
depresie)
. lieky obsahujúce sibutramín (používaný na zníženie telesnej hmotnosti)
. lieky obsahujúce tramadol (na tlmenie bolesti)
. prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež /Hypericum/
/perforatum/, prírodný alebo rastlinný prostriedok používaný na liečbu
miernej depresie)
. prípravky obsahujúce tryptofán (používané na liečbu problémov so spánkom
alebo depresie)

Znaky a príznaky serotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu
nasledovných prejavov:
nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, rýchly srdcový pulz, zvýšená
telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku, hyperaktívne reflexy, hnačka,
kóma (bezvedomie), pocit na vracanie, vracanie. Ak si myslíte, že sa u Vás
prejavuje serotonínový syndróm, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Nasledovné lieky môžu tiež navzájom reagovať s Velaxinom s predĺženým
uvoľňovaním a musia sa podávať s opatrnosťou. Je zvlášť dôležité oznámiť
lekárovi alebo lekárnikovi, ak práve užívate lieky obsahujúce:
. ketokonazol (liek na infekcie vyvolané hubami)
. haloperidol alebo risperidon (lieky na liečbu psychiatrických ochorení)
. metoprolol (beta-blokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcových
problémov)


Užívanie lieku Velaxin s predĺženým uvoľňovaním s jedlom a nápojmi
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním sa má užívať s jedlom (pozrite časť 3 „AKO
UŽÍVAŤ VELAXIN S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM“.
Počas užívania Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním sa vyvarujte konzumácii
alkoholických nápojov.


Tehotenstvo a dojčenie
Prosím informujte svojho lekára, ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť.
V takomto prípade máte užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním iba po
porade s lekárom, ktorý posúdi potenciálny prínos liečby a rizika pre
nenarodené dieťa.
Ak užívate Velaxin s predĺženým uvoľňovaním počas tehotenstva, povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi, pretože Vaše dieťa môže mať po narodení niektoré
príznaky. Tieto príznaky sa obvykle prejavia počas prvých 24 hodín po
pôrode. Patria sem ťažkosti pri saní a problémy s dýchaním. Pokiaľ má Vaše
dieťa tieto problémy po narodení a ak máte Vy obavy, vyhľadajte Vášho
lekára a/alebo pôrodnú asistentku, aby Vám poradili.

Ubezpečte sa, že Vaša pôrodná asistentka a/alebo Váš lekár vedia, že
užívate Velaxin. V prípade, že
sa počas tehotenstva užívajú podobné lieky (SSRI), tieto môžu zvýšiť riziko
vzniku vážneho stavu
u detí, ktorý sa nazýva pretrvávajúca pľúcna hypertenzia (PPHN),
prejavujúca sa zrýchleným
dýchaním a namodralým vzhľadom dieťaťa. Tieto príznaky sa zvyčajne objavia
počas prvých 24
hodín po pôrode. V prípade, že sa tieto príznaky objavia u Vášho dieťaťa,
okamžite sa spojte so
svojou pôrodnou asistentkou a/alebo svojim lekárom.


Velaxin s predĺženým uvoľňovaním prechádza do materského mlieka. Existuje
riziko vplyvu na dojča. Preto by ste to mali prediskutovať so svojím
lekárom, ktorý rozhodne, či prerušíte dojčenie, alebo prerušíte liečbu
Velaxinom s predĺženým uvoľňovaním.


Vedenie motorového vozidla a obsluha strojov
Neveďte vozidlo a neobsluhujte zariadenia alebo stroje dovtedy, kým neviete
aký vplyv má na Vás
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním.

3. AKO UŽÍVAŤ VELAXIN S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM

Vždy užívajte Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním presne tak,
ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho
lekára alebo lekárnika.
Obvyklá odporúčaná začiatočná dávka na liečbu depresie, generalizovanej
úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe
depresie Vám lekár môže dávku postupne zvyšovať podľa potreby do maximálnej
dávky 375 mg denne. Ak sa liečite na panickú poruchu, budete dostávať na
začiatku nižšiu dennú dávku (37,5 mg) a táto sa potom bude postupne
zvyšovať. Maximálna dávka na liečbu generalizovanej úzkosti, sociálnej
úzkosti a panickej poruchy je 225 mg denne.

Užívajte Velaxin s predĺženým uvoľňovaním približne v rovnakom čase každý
deň, buď ráno, alebo večer.
Kapsuly sa majú prehltnúť celé s tekutinou. Kapsuly sa nemajú otvárať,
drviť, hrýzť ani rozpúšťať v tekutine.
Velaxin s predĺženým uvoľňovaním sa užíva s jedlom.
Ak máte problémy s pečeňou alebo s obličkami, povedzte to svojmu lekárovi,
pretože možno bude potrebné predpísať Vám inú dávku Velaxinu s predĺženým
uvoľňovaním ako zvyčajnú.
Bez porady s lekárom neprestávajte liek užívať (pozrite časť „Ak prestanete
užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním“).

Ak užijete viac Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním ako máte
Ak ste užili väčšie množstvo Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním, ako Vám
predpísal Váš lekár, okamžite zavolajte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Medzi príznaky možného predávkovania patria rýchly srdcový tep, zmeny
pozornosti a vedomia (od ospalosti po kómu), rozmazané videnie, záchvaty
alebo kŕče a vracanie.

Ak zabudnete užiť Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
Ak vynecháte dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Pokiaľ to bude takmer
v čase, keď by ste mali užiť nasledujúcu dávku, preskočte zabudnutú dávku a
pokračujte v užívaní lieku ako obvykle. Neužívajte väčšie množstvo Velaxinu
s predĺženým uvoľňovaním, ako Vám lekár predpísal na jeden deň.

Ak prestanete užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
Bez porady s lekárom neprestávajte užívať liek alebo neznižujte predpísanú
dávku, aj keď sa cítite lepšie. Ak sa Váš lekár bude domnievať, že už
nepotrebujete ďalej užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním, požiada Vás,
aby ste znižovali dávku postupne ,až kým celkom ukončíte liečbu. Je známe,
že u ľudí, ktorí prestali užívať Velaxin s predĺženým uvoľňovaním sa
vyskytli vedľajšie účinky, najmä ak ho prestali užívať naraz alebo znížili
jeho dávku príliš rýchlo. U niektorých pacientov sa vyskytli prejavy
z prerušenia liečby ako únava, závraty, bolesť hlavy, nespavosť, nočná
mora, sucho v ústach, strata chuti do jedla, pocit na vracanie, hnačka,
nervozita, vzrušenie, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravčenie alebo v
zriedkavých prípadoch pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, záchvaty,
príznaky podobné chrípke.
Váš lekár Vám poradí, ako budete postupne znižovať dávku Velaxinu
s predĺženým uvoľňovaním. Ak sa u Vás vyskytnú vyššie opísané alebo iné
príznaky, ktoré Vás budú znepokojovať, požiadajte svojho lekára o radu.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Velaxin s predĺženým uvoľňovaním môže spôsobovať
vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Nemajte obavy, ak spozorujete malé biele zrniečka alebo guľôčky v stolici
po užití Velaxinu s predĺženým uvoľňovaním. Vnútri kapsuly Velaxinu
s predĺženým uvoľňovaním sú malé guľôčky obsahujúce liečivo venlafaxín.
Tieto guľôčky sa uvoľňujú z kapsuly vo Vašom zažívacom trakte. Keďže
guľôčky cestujú po celej dĺžke zažívacieho traktu, venlafaxín sa
uvoľňuje pomaly. Obal guľôčky zostáva nerozpustený a vylučuje sa v
stolici. Preto aj keď spozorujete guľôčky v stolici, Vaša dávka
venlafaxínu sa absorbovala.

/Alergické reakcie/
Ak sa u Vás prejaví ktorýkoľvek z nižšie uvedených vedľajších účinkov,
neužívajte ďalej Velaxin s predĺženým uvoľňovaním. Vyhľadajte okamžite
svojho lekára alebo najbližšiu lekársku pohotovosť alebo nemocnicu.

. pocit ťažoby na hrudníku, sipot, problémy pri prehĺtaní alebo dýchaní
. opuchy tváre, hrdla, rúk alebo nôh
. pocity nervozity alebo úzkosti, závraty, pocit rýchleho búšenia srdca,
náhle sčervenanie kože a/alebo pocit horúčavy
. závažná vyrážka, svrbenie alebo žihľavka (zväčšené červené alebo bledé
škvrny na koži, ktoré často svrbia)

/Závažné vedľajšie účinky/
Ak sa u Vás vyskytnú nižšie uvedené príznaky, budete pravdepodobne
potrebovať okamžitú lekársku pomoc:

. srdcové problémy ako rýchly alebo nepravidelný tep, zvýšený krvný tlak
. problémy so zrakom ako rozmazané videnie, rozšírené zrenice
. nervové problémy ako závraty, pocit pichania na koži ako „ihly a
špendlíky“, poruchy pri pohybe, záchvaty alebo kŕče
. psychiatrické problémy ako hyperaktivita a eufória
. príznaky z prerušenia liečby (pozri časť „AKO UžÍVAť VELAXIN
S PREDĹŽENÝM UVOĽŇOVANÍM, Ak prestanete užívať Velaxin s predĺženým
uvoľňovaním“)

/Úplný prehľad vedľajších účinkov/
Frekvencia (pravdepodobnosť výskytu) vedľajších účinkov je klasifikovaná
nasledovne:

|Veľmi časté |Postihujú viac ako 1 pacienta z 10 |
|Časté |Postihujú 1 až 10 pacientov zo 100 |
|Menej časté |Postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000 |
|Zriedkavé |Postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000 |
|Neznáme |Nie je možné odhadnúť z dostupných údajov |


Poruchy krvi a lymfatického systému
/Menej časté/: modriny; dechtovo čierna stolica alebo krv v stolici, čo môže
byť prejavom vnútorného
krvácania.
/Neznáme:/ krvácanie do slizníc; predĺžený čas krvácania; znížený počet
krvných doštičiek vo Vašej
krvi, vedúci k zvýšenému rizika tvorby modrín a krvácania; ochorenia krvi,
ktoré môžu
viesť k zvýšenému riziku infekcií.

Poruchy imunitného systému
/Neznáme:/ ťažká alergická reakcia spojená so sťaženým dýchaním alebo
závratmi, vrátane poklesu
tlaku krvi.

Poruchy endokrinného systému
/Neznáme:/ zvýšenie hladiny prolaktínu (hormón, ktorý podporuje tvorbu
materského mlieka) v krvi/./

Poruchy metabolizmu a výživy
/Časté:/ zvýšený sérový cholesterol; úbytok telesnej hmotnosti.
/Menej časté:/ prírastok telesnej hmotnosti/./
Neznáme: nízka hladina sodíka v krvi, čo môže vyvolať únavu a zmätenosť,
svalové zášklby, kŕče
a kómu (bezvedomie); nadmerný príjem tekutín (známy ako syndróm
nedostatočnej sekrécie
antidiuretického hormónu - SIADH).

Psychické poruchy
/Časté:/ abnormálne sny; znížená pohlavná túžba; nespavosť; nervozita;
malátnosť; zmätenosť;
pocit odlúčenia (oddelenia) od seba a od skutočnosti.
/Menej časté:/ ľahostajnosť; halucinácie; rozrušenosť.
/Zriedkavé:/ chorobne dobá nálada.
/Neznáme:/ zmätenosť; samovražedné predstavy a správanie*.

Poruchy nervového systému
/Veľmi časté/: bolesť hlavy (30,3%).
/Časté:/ závraty; zvýšené svalové napätie; brnenie a mravčenie, tras.
/Menej časté/: mimovoľné pohyby svalov; rozrušenosť; porušená koordinácia
a rovnováha.
/Zriedkavé:/ pocit nepokoja alebo neschopnosť sedieť alebo stáť v pokoji;
kŕče.
/Neznáme:/ vysoká telesná teplota so stuhnutými svalmi, zmätenosť alebo
agitovanosť, potenie, alebo
ak pociťujete trhavé pohyby svalov mimo Vašu kontrolu, čo môžu byť príznaky
závažného ochorenia
známeho ako malígny neuroleptický syndróm; euforické pocity, ospalosť,
trvalé rýchle pohyby očí,
nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo stuhnutosť svalov, čo
sú príznaky serotonínového
syndrómu; stuhnutosť, kŕče a neovládateľné pohyby svalov.

Poruchy oka
/Časté:/ rozmazané videnie; rozšírenie zreníc; poruchy videnia.
/Neznáme:/ glaukóm (prudká bolesť v očiach a zhoršené alebo rozmazané
videnie).

Poruchy ucha a labyrintu
Menej /časté:/ zvonenie v ušiach.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
/Časté:/ búšenie srdca.
/Menej časté:/ zrýchlený srdcový tep.
/Neznáme:/ abnormálny, rýchly alebo nepravidelný srdcový tep, ktorý môže
viesť k mdlobám.

Poruchy ciev
/Časté:/ zvýšenie tlaku krvi; nával krvi.
/Menej časté:/ pocit závratu (najmä pri rýchlom vstávaní); mdloby.
/Neznáme:/ zníženie tlaku krvi.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
/Časté:/ zívanie/./
Neznáme: kašeľ, sipot, krátky dych a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu
pľúc so zvýšeným počtom
bielych krviniek (pľúcna eozinofília).

Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Veľmi/ /časté/: pocit na vracanie (20%); sucho v ústach (10%).
/Časté:/ znížená chuť do jedla; zápcha; vracanie.
/Menej časté:/ zmeny vnímania chuti; škrípanie zubami; hnačka.
/Neznáme:/ zápal pankreasu (podžalúdková žľaza).

Poruchy pečene a žlčových ciest
/Neznáme:/ zápal pečene/./

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Veľmi časté:/ potenie (včítane nočného potenia) (12,2%).
/Menej časté:/ výsyp; neobvyklá strata vlasov; nadmerná citlivosť na slnečné
žiarenie.
/Neznáme:/ kožná vyrážka, ktorá sa môže rozvinúť do závažných pľuzgierov
a odlupovania pokožky;
svrbenie; žihľavka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
/Neznáme:/ nevysvetliteľná bolesť svalov, krehkosť alebo slabosť
(rabdomyolýza).

Poruchy obličiek a močovej sústavy
/Časté:/ problémy pri močení; častejšie močenie.
/Menej časté:/ neschopnosť močiť.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
/Časté:/ abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži); chýbanie orgazmu; erektilná
dysfunkcia
(impotencia); poruchy menštruačného cyklu so zvýšeným krvácaním alebo
zvýšeným nepravidelným
krvácaním.
/Menej časté:/ abnormálny orgazmus (ženy).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
/Časté:/ slabosť (únava); triaška.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
/Neznáme:/ abnormálne funkčné pečeňové testy.

Velaxin s predĺženým uvoľňovaním niekedy spôsobuje vedľajšie účinky,
ktorých si nemusíte byť vedomí, ako je zvýšenie krvného tlaku alebo
abnormálny srdcový tep; malé zmeny hodnôt pečeňových enzýmov v krvi, sodíka
alebo cholesterolu. Velaxin s predĺženým uvoľňovaním môže zriedkavo
spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek, čo zvyšuje riziko vzniku
modrín a krvácania. Z týchto dôvodov Vám lekár možno bude chcieť robiť
občas vyšetrenie krvi, najmä ak užívate Velaxin s predĺženým uvoľňovaním
dlhú dobu.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. UCHOVÁVANIE VELAXINU

Uchovávajte pri teplote do 30°C, na suchom mieste.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Nepoužívajte po dátume exspirácie uvedenom na obale. Dátum exspirácie sa
vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Nepoužívajte Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním ak spozorujete
viditeľné znaky poškodenia lieku (napr. zblednutie).

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete.
Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. ĎALšIE INFORMÁCIE

Čo Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním obsahujú

Liečivo:
37,5 mg, 75 mg, a 150 mg venlafaxínu (ako hydrochlorid venlafaxínu) v
každej kapsule.

Pomocné látky:
/Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním/
Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný
mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný oxid kremičitý
bezvodý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-3.
Želatína, žltý oxid železitý (E172), indigokarmín (E132), erytrozín (E127),
oxid titaničitý (E171).

/Velaxin 75 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním/
Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný
mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný oxid kremičitý
bezvodý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-2.
Želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid
titaničitý (E171).

/Velaxin/ /150 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním/
Mikrokryštalická celulóza, chlorid sodný, etylcelulóza, mikronizovaný
mastenec, dimetikón, chlorid draselný, kopovidón, koloidný bezvodý oxid
kremičitý, xantánová guma, žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdé želatínové kapsuly CONI-SNAP-0EL.
Želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid
titaničitý (E171).

Ako vyzerá Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním a obsah balenia

Vzhľad:
Velaxin 37,5 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly s nepriehľadnou oranžovou hlavou a priehľadným
bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.

Velaxin 75 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly s nepriehľadnou červenou hlavou a priehľadným
bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.

Velaxin 150 mg, tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly s priesvitnou červenou hlavou a priehľadným
bezfarebným telom, obsahujúce okrovo-žlté obalené a biele neobalené pelety.

Balenie:
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVdC//Al blistri, papierová škatuľka.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
EGIS PHARMACEUTICALS PLC
1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO

Výrobca
EGIS PHARMACEUTICALS PLC
1165 Budapešť, Bökényföldi út 116-120
MAĎARSKO
a
EGIS PHARMACEUTICALS PLC
9900 Körmend, Mátyás király u. 65
MAĎARSKO


Táto písomná informácia pre užívateľov bola naposledy schválená v
11/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.:2009/06378,
2009/06379, 2009/06380
Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/02669-
Z1B
Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/02667-
Z1B
Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/02668-
Z1B

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: Každá kapsula obsahuje 37,5 mg, 75 mg a 150 mg venlafaxínu (vo
forme 42,42 mg, 84,84 mg a 169,68 mg venlafaxín hydrochloridu).

Pomocné látky:
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti č.3 s nepriehľadnou oranžovou hlavou a
priehľadným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 109,55 mg okrovožltých
obalených a bielych neobalených peliet.
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti č.2 s nepriehľadnou červenou hlavou a
priehľadným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 219,08 mg okrovožltých
obalených a bielych neobalených peliet.
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 0EL s nepriehľadnou červenou hlavou a
priesvitným, bezfarebným telom, ktoré obsahujú 438,15 mg okrovožltých
obalených a bielych neobalených peliet.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie
. Liečba epizód veľkej depresie.
? Prevencia relapsu epizód veľkej depresie.
. Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.
. Liečba sociálnej úzkostnej poruchy.
. Liečba panickej poruchy s alebo bez agorafóbie.

2. Dávkovanie a spôsob podávania

Epizódy veľkej depresie

Odporučená začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg
jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na začiatočnú dennú dávku
75 mg, sa môže dávka zvyšovať do maximálnej dávky 375 mg denne. Dávka sa
môže zvyšovať v intervale 2 alebo viac týždňov. Dávky sa môžu zvyšovať aj
v kratších intervaloch, ak je to kvôli závažnosti symptómov klinicky
odôvodniteľné, avšak odstup nesmie byť kratší ako 4 dni.
Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka
zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia
účinná dávka.
Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov
alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.
Dlhodobejšia liečba môže byť tiež vhodná pre
prevenciu relapsu epizód veľkej depresie. Vo väčšine prípadov je odporúčaná
dávka pre prevenciu relapsu epizód veľkej depresie rovnaká ako pre liečbu
práve prebiehajúcej epizódy.
Liečba antidepresívami má pokračovať najmenej počas ďalších 6 mesiacov po
ustúpení príznakov.

Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg
jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na začiatočnú dennú dávku
75 mg, sa môže dávka zvyšovať do maximálnej dávky 225 mg denne. Dávka sa má
zvyšovať v dvoch a viac týždňových intervaloch.
Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka
zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať čo
najnižšia účinná dávka.
Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov
alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.

Sociálna anxiózna porucha

Odporúčaná začiatočná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg
jedenkrát denne. Nie je dokázané, že by vyššie dávky poskytli lepší účinok.

Avšak v individuálnych prípadoch, u pacientov ktorí neodpovedajú na
začiatočnú dávku 75 mg/deň, je možné zvážiť zvýšenie dávok až do maximálnej
dávky 225 mg denne. Dávka sa môže zvyšovať v 2 a viac týždňových
intervaloch.
Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka
zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia
účinná dávka.
Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov
alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.

Panická porucha

Odporúča sa podávať dennú dávku 37,5 mg venlafaxínu s predĺženým
uvoľňovaním počas 7 dní. Po uplynutí tejto doby sa má dávka zvýšiť na 75 mg
denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na túto dávku, môžu byť prospešné
vyššie dávky až do maximálnej dávky 225 mg denne. Dávka sa môže zvýšiť v 2
a viac týždňových intervaloch..
Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka
zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia
účinná dávka.
Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov
alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.

Použitie u starších pacientov
Pri podávaní starším pacientom nie je ich vek dôvodom pre úpravu
dávkovania. U starších pacientov je napriek tomu potrebná opatrnosť
(napríklad vzhľadom k možnosti poruchy funkcie obličiek, potenciálneho
výskytu zmien citlivosti neurotransmiterov a afinity v súvislosti so
starnutím). Vždy je nutné podávať najnižšiu účinnú dávku, a pokiaľ je
potrebné ju zvýšiť, musia byť pacienti pod starostlivým dohľadom.

Deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov.
Venlafaxín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.
Kontrolované klinické štúdie vykonané u detí a dospievajúcich s veľkou
depresívnou poruchou nepreukázali účinnosť liečby a nie sú odôvodnením pre
použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).
Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu v iných indikáciách u detí a
dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

Použitie u pacientov s poškodením pečene
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene možno vo
všeobecnosti zvážiť 50% zníženie dávky. Kvôli interindividuálnej
variabilite hodnoty klírensu u jednotlivých pacientov je však potrebný
individuálny prístup pri stanovení dávok.
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené
údaje. Odporúča sa opatrnosť a zvážiť podávanie dávok znížených o viac ako
50 %. U týchto pacientov je potrebné zvážiť pomer potenciálneho prínosu a
rizika liečby.

Použitie u pacientov s poškodením obličiek
Aj keď u pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) v rozpätí 30
– 70 ml/min nie je nutné upravovať dávkovanie, odporúča sa opatrnosť.
Dávkovanie je potrebné znížiť o 50 % u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu a
u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min). Vzhľadom
k interindividuálnej variabilite hodnôt klírensu medzi jednotlivými
pacientmi môže byť nutný individuálny prístup pri stanovení dávok.

Symptómy z vysadenia zaznamenané po prerušení liečby venlafaxínom
Je potrebné vyvarovať sa náhleho prerušenia liečby. Pred ukončením liečby
venlafaxínom sa má dávka postupne znižovať najmenej počas 1 alebo 2
týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časti 4.4 a
4.8). Pokiaľ sa napriek tomu vyskytnú neznesiteľné príznaky pri znižovaní
dávky alebo pri ukončení liečby, má sa zvážiť pokračovanie liečby s predtým
predpísanou dávkou. Následne potom môže lekár začať so znižovaním dávky,
avšak s nižšou rýchlosťou.

Na vnútorné použitie.

Odporúča sa, aby sa kapsuly venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užívali
s jedlom približne v rovnakom čase každý deň. Kapsuly sa musia prehltnúť
celé s tekutinou a nie rozdeliť, drviť, hrýzť ani rozpúšťať vo vode.
Pacienti užívajúci venlafaxín v tabletách s okamžitým uvoľňovaním sa môžu
previesť na liečbu kapsulami s predĺženým uvoľňovaním s najbližšou
ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad liečba venlafaxínom v tabletách
s okamžitým uvoľňovaním podávaných v dávke 37,5 mg dvakrát denne sa môže
zmeniť na podávanie kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v dávke 75 mg raz
denne. Niekedy môže byť potrebné upraviť dávkovanie individuálne.

Venlafaxín kapsuly s predĺženým uvoľňovaním obsahuje guľôčky, z ktorých sa
v zažívacom trakte pomaly uvoľňuje liečivo. Nerozpustená časť týchto
guľôčok sa vylúči a možno ich spozorovať v stolici.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných
látok.
? Súbežné podávanie s ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy
(IMAO) je kontraindikované
z dôvodu rizika serotonínového sydrómu s príznakmi agitácie, tremoru
a prehriatia organizmu.
Liečba venlafaxínom sa nesmie začať skôr ako 14 dní po ukončení
liečby ireverzibilným IMAO.
Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby
ireverzibilným IMAO (pozri časti
4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie
Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných
myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou).
Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie
nemusí ukázať počas niekoľkých alebo viacerých týždňoch liečby, pacienti
musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo
všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže
zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

/Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých sa venlafaxín predpisuje, môžu/
/byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho,/
/tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké/
/opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou/
/majú byť dodržované aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými/
/poruchami./
Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi
samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko
samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť
starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom-kontrolovaných
klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s
psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania
s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.
Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné
hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.
Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania
výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok
a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa
tieto príznaky objavia.

Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov
Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním sa nesmie používať na liečbu
detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokus
o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia,
protichodné správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách častejšie
pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než
u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe
založené na klinickej potrebe predsa len urobí, pacient by mal byť
starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše,
chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa
rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Serotonínový syndróm
Podobne, ako u iných serotonínergných látkach, môže sa pri liečbe
venlafaxínom, vyskytnúť serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci
stav, zvlášť pri súbežnom užívaní iných liekov ako sú inibítory MAO, ktoré
môžu ovplyvniť sérotonínergné neurotransmiterové systémy (pozri časti 4.3 a
4.5).
Medzi príznaky serotonínového syndrómu patria zmeny mentálneho stavu (napr.
agitácia, halucinácie, kóma), autonómna nestabilita (napr. tachykardia,
nestály krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne aberácie (napr.
vystupňovanie reflexov, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne
symptómy (napr. nauzea, vracanie, hnačka).

Glaukóm s ostrým uhlom
Pri užívaní venlafaxínu sa môže vyskytnúť mydriáza. Odporúča sa preto, aby
pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti, u ktorých je riziko
glaukómu s ostrým uhlom (glaukóm so zatvoreným uhlom), boli pod
starostlivým lekárskym dohľadom.

Krvný tlak
Pri užívaní venlafaxínu sa môže často, v závislosti od dávky, prejaviť
zvýšenie krvného tlaku. V niektorých prípadoch sa pri postmarketingovom
sledovaní pozorovalo závažné zvýšenie krvného tlaku vyžadujúce okamžitú
liečbu. U všetkých pacientov preto treba sledovať , či sa u nich nevyskytne
hypertenzia a už existujúcu hypertenziu treba regulovať ešte pred začiatkom
liečby. Krvný tlak treba pravidelne sledovať po začatí liečby a pri zvýšení
dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie
mohol zhoršiť zvýšený krvný tlak, napríklad u pacientov s poruchou
srdcovej funkcie.

Srdcová frekvencia
Môže sa vyskytnúť zvýšená srdcová frekvencia, najmä pri podávaní vyšších
dávok. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie
mohla zhoršiť zvýšená srdcová frekvencia.

Ochorenia srdca a riziko arytmie
Podávanie venlafaxínu sa nehodnotilo u pacientov, ktorí v nedávnej dobe
prekonali infarkt myokardu alebo majú nestabilné srdcové ochorenie. Preto
sa u týchto pacientov má liek používať s opatrnosťou.
Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali fatálne prípady srdcovej
arytmie v súvislosti s používaním venlafaxínu, zvlášť pri predávkovaní.
Pred podaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom srdcovej arytmie je
potrebné zvážiť pomer rizika a benefitu.

Kŕče
Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Podobne, ako pri iných
antidepresívach, sa má venlafaxín u pacientov s anamnézou kŕčov zavádzať
opatrne a pod starostlivým lekárskym dohľadom. Liečba sa musí prerušiť
u každého pacienta, u ktorého sa vyskytne epileptický záchvat.

Hyponatriémia
Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť prípady hyponatriémie a/alebo
syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto
príznaky boli najčastejšie zaznamenané u pacientov s depléciou objemu alebo
u dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto
prípadov možno predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich
diuretiká a u pacientov s depléciou objemu rôzneho pôvodu.

Abnormálne krvácanie
Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie serotonínu, môžu spôsobiť zníženie
funkcie krvných doštičiek. U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť
zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc, vrátane gastrointestinálnej
hemorágie. Tak ako v prípade iných látok, ktoré inhibujú spätné
vychytávanie serotonínu, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom
so zvýšeným rizikom vzniku krvácania, vrátane pacientov užívajúcich
antikoagulanciá a inhibítory krvných doštičiek.

Sérový cholesterol
Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu sa zaznamenalo u 5,3%
pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0 % pacientov, ktorým sa podávalo
placebo počas najmenej 3 mesiacov v placebom kontrolovanej klinickej
štúdii. Pri dlhodobej liečbe treba zvážiť kontrolovanie sérových hladín
cholesterolu.

Súbežné podávanie s liekmi znižujúcimi telesnú hmotnosť
Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na redukciu
telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, neboli stanovené. Súbežné podávanie
venlafaxínu a liekov na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča.
Venlafaxín samotný, alebo v kombinácii s inými liekmi, nie je indikovaný
na zníženie telesnej hmotnosti.

Mánia / hypománia
Mánia / hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov trpiacich
poruchami nálad, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Podobne,
ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom
s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.

Agresia
U malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane
venlafaxínu, sa môže vyskytnúť agresia. Tento výskyt sa zaznamenal na
začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri skončení liečby.
Podobne, ako u iných antidepresívach, venlafaxín sa má používať
s opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.

Ukončenie liečby
Ak sa liečba ukončí abstinenčné príznaky sú časté, najmä ak je ukončenie
liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa zaznamenali
nežiaduce udalosti pri vysadení lieku (počas znižovania dávky alebo po
vysadení) približne u 31 % pacientov liečených venlafaxínom a u 17 %
pacientov užívajúcich placebo.
Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov,
vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a od rýchlosti znižovania
dávky. Medzi najčastejšie hlásené reakcie patria závraty, zmyslové poruchy
(vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych
snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška a bolesť
hlavy; vo všeobecnosti sú tieto symptómy mierne až stredne závažné; no
u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa
vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale vyskytli sa
aj veľmi zriedkavé hlásenia o týchto príznakoch u pacientov, ktorí
neúmyselne vynechali dávku. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti prechodné a
zvyčajne spontánne vymiznú do dvoch týždňov, hoci u niektorých pacientov
môžu pretrvávať aj dlhšie (2 – 3 miesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča,
aby sa pri ukončovaní liečby dávky venlafaxínu znižovali postupne
v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to v závislosti od potrieb
pacienta (pozri časť 4.2).

Akatízia /psychmotorický nepokoj
Užívanie venlafaxínu je spojené so vznikom akatízie, ktorá je
charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a
potrebou hýbať sa, často spojenej s neschopnosťou
pokojne sedieť alebo stáť. Tieto príznaky sa najčastejšie vyskytujú počas
niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto
príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

Sucho v ústach
Sucho v ústach sa zaznamenalo u 10 % pacientov liečených venlafaxínom.
Týmto môže dochádzať k zvýšenému riziku vzniku zubných kazov a preto treba
pacientov upozorniť na dôležitosť dodržiavania ústnej hygieny.

5. Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO):

/Ireverzibílné neselektívne IMAO/
Venlafaxín sa nesmie používať v kombinácii s ireverzibilnými neselektívnymi
inhibítormi MAO. Venlafaxín sa nesmie podať skôr ako 14 dní po ukončení
liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO. Venlafaxín sa musí
vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym
inhibítorom MAO (pozri časti 4.3 a 4.4).

/Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)/
Vzhľadom k existujúcemu riziku vzniku serotonínového syndrómu sa kombinácia
venlafaxínu s reverzibilným selektívnym inhibítorom MAO, napr.
moklobemidom, neodporúča. Pred začiatkom liečby venlafaxínom sa môže
vysadiť reverzibilný selektívny inhibítor MAO v odstupe kratšom ako 14 dní.
Odporúča sa, aby sa liečba venlafaxínom ukončila najmenej 7 dní pred
začiatkom liečby reverzibilným inhibítorom MAO (pozri časť 4.4).

/Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid)/
Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny inhibítor MAO
a nemá sa podávať pacientom liečených venlafaxínom (pozri časť 4.4).
Závažné nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov, u ktorých sa nedávno
vysadil inhibítor MAO a začala sa liečba venlafaxínom alebo ktorí skončili
liečbu venlafaxínom pred začatím liečby inhibítorom MAO. Tieto reakcie
zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly, závraty a
hypertemiu so znakmi podobnými malígnemu neuroleptickemu syndrómu, záchvaty
a smrť.

Serotonínový syndróm
Podobne, ako pri iných sérotonínergných látkach, pri užívaní venlafaxínu
môže vzniknúť serotonínový syndróm, najmä pri jeho súbežnom užívaní s inými
látkami, ktoré pôsobia na systém serotonergného neurotransmiteru (vrátane
triptánov, inhibítorov SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu alebo
ľubovníku bodkovaného [/Hypericum perforatum/]) s liekmi, ktoré ovplyvňujú
metabolizmus serotonínu (vrátane inhibítorov MAO), alebo s prekurzormi
serotonínu (napr. doplnky obsahujúce tryptofán).
Ak je z klinického hľadiska odôvodnené súbežne podávať venlafaxín s SSRI,
SNRI alebo agonistom serotonínového receptora (triptánom), odporúča sa
starostlivo sledovať pacienta, zvlášť počas iniciálnej fázy liečby a počas
zvyšovania dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu
(napríklad s doplnkami obsahujúcimi tryptofán) sa neodporúča (pozri časť
4.4).

Lieky pôsobiace na CNS
Riziko podávania venlafaxínu v kombinácii s inými liekmi pôsobiacimi na CNS
nebolo systematicky hodnotené. Z týchto dôvodov sa pri súbežnom podávaní
venlafaxínu s liekmi pôsobiacimi na CNS vyžaduje opatrnosť.

/Etanol/
Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických
schopností spôsobených konzumáciou alkoholu. Napriek tomu, podobne ako pri
iných liekoch pôsobiacich na CNS, teba pacientov upozorniť, aby sa počas
liečby vyvarovali konzumácii alkoholu.

Účinok iných liekov na venlafaxín
/Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)/
Výsledkom farmakokinetickej štúdie vplyvu ketokonazolu u extenzívnych (EM)
a slabých (PM) metabolizérov za katalýzy CYP2D6 boli vyššie hodnoty AUC
venlafaxínu (70 % u EM a 21 % u PM) a O-demetylvenlafaxínu (33 % u EM a
23 % u PM). Súbežné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr. atazanavir,
klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol,
ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sachinavir, telitromycín) a venlafaxínu
môže viesť ku zvýšeniu hladín venlafaxínu a O-demetylvenlafaxínu. Preto je
potrebná opatrnosť, ak sa pacient lieči súbežne inhibítorom CYP3A4
a venlafaxínom.

Účinok venlafaxínu na iné lieky
/Lítium/
Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a lítia sa môže vyskytnúť serotonínový
syndróm (pozri Serotonínový syndróm)

/Diazepam/
Venlafaxín nemá žiadny vplyv na farmakokinetické a farmakodynamické
vlastnosti diazepamu a jeho aktívneho metabolitu, demetyldiazepamu. Nezdá
sa, že diazepam ovplyvňuje farmakokinetiku buď venlafaxínu, alebo O-
demetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje akákoľvek farmakokinetická
a/alebo farmakodynamická interakcia s inými liekmi zo skupiny
benzodiazepínov.

/Imipramín/
Venlafaxín neovplyvňuje farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Pri
podávaní venlafaxínu v dávke 75 mg až 150 mg denne sa zistilo 2,5 až 4,5-
násobné zvýšenie AUC pre 2-OH-desipramín v závislosti od dávky. Imipramín
neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu a O-demetylvenlafaxínu. Klinický
význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a
imipramínu sa odporúča opatrnosť.

/Haloperidol/
Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala pokles celkového
perorálneho klírensu o 42 %, zvýšenie AUC o 70 %, zvýšenie Cmax o 88 %,
zatiaľ čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do
úvahy u pacientov liečených súbežne venlafaxínom a haloperidolom. Klinický
význam tejto interakcie nie je známy.

/Risperidon/
Venlafaxín zvýšil hodnotu AUC risperidonu o 50 %, ale nezmenil významne
farmakokinetický profil celkovej aktívne pôsobiacej substancie (risperidon
plus 9-hydroxyrisperidon). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

/Metoprolol/
Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo
farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok
zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30-40% bez
zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu, (-
hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných
pacientov nie je známy. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil
venlafaxínu ani jeho aktívneho metabolitu, O-demetylvenlafaxínu. Opatrnosť
je potrebná pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.

/Indinavir/
Pri farmakokinetickej štúdii s indinavirom sa zistilo zníženie AUC o 28 % a
zníženie Cmax o 36 % pre indinavir. Indinavir nemal žiadny vplyv na
farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O-demetylvenlafaxínu. Klinický
význam tejto interakcie nie je známy.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní venlafaxínu u gravidných
žien.
Štúdie u zvierat ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne
riziko pre ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať gravidným ženám len
ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.
Podobne ako pri iných inhibítorov spätného vychytávania serotonínu
(SSRI/SNRI), u novorodencov sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky, ak sa
venlafaxín užíva až doby tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov,
ktorí boli vystavení účinkom venlafaxínu v poslednej fázetretieho
trimestra, sa vyskytli komplikácie vyžadujúce enterálnu výživu, podporu
dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu vzniknúť
hneď po pôrode.
Nasledovné symptómy sa môžu pozorovať u novorodencov, ak matka v poslednom
štádiu gravidity užívala SSRI/ SNRI: podráždenosť, tremor, hypotónia,
pretrvávajúci plač a problémy pri saní alebo spánku. Tieto symptómy sa môžu
vyskytnúť v dôsledku sérotonínergných účinkov alebo aj
symptómov expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie objavia hneď
alebo do 24 hodín po pôrode.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä
počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej
pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách
neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania
serotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní
venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so
SSRI (inhibícia spätného vychytávania serotonínu).


Dojčenie

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-demetylvenlafaxín, sa vylučujú do
materského mlieka. Riziko pre dojčatá nie je možné vylúčiť. Z týchto
dôvodov je pri rozhodovaní, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či
pokračovať/prerušiť terapiu Velaxinom s predĺženým uvoľňovaním, nutné
zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Každý psychoaktívny liek môže nepriaznivo ovplyvniť úsudok, uvažovanie
a motorické schopnosti. Preto každého pacienta je potrebné upozorniť, že
jeho schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje je znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásené (>1/10) nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli
nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).
Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú rozdelené podľa orgánových systémov
a frekvencie výskytu.
Podľa frekvencie výskytu sú definované ako veľmi časté ((1/10), časté
((1/100 až <1/10), menej časté ((1/1 000 až <1/100), zriedkavé ((1/10 000
až <1/1 000) a neznáme (frekvencia nie je možná odhadnúť z dostupných
údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému
/Menej časté/: ekchymóza, gastrointestinálna hemorágia.
/Neznáme:/ krvácanie do slizníc, predĺžený čas krvácania trombocytopénia/,/
dyskrázia krvi (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a
pancytopénie).

Poruchy imunitného systému
/Neznáme:/ anafylaktická reakcia

Poruchy endokrinného systému
/Neznáme/: zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.

Poruchy metabolizmu a výživy
/Časté:/ zvýšený sérový cholesterol, úbytok telesnej hmotnosti
/Menej časté:/ prírastok telesnej hmotnosti/./
Neznáme: hyponatriémia, syndróm nedostatočnej sekrécie antidiuretického
hormónu (SIADH).

Psychické poruchy
/Časté:/ abnormálne sny, znížené libido, nespavosť, nervozita, sedácia,
zmätenosť, depersonalizácia. /Menej časté:/ apatia, halucinácie, agitácia.
/Zriedkavé:/ mánické reakcie.
/Neznáme:/ delírium, suicidálne predstavy a správanie*.

Poruchy nervového systému
/Veľmi časté/: bolesť hlavy (30,3%).
/Časté:/ závraty, zvýšené svalové napätie (hypertonia), parestézie, tremor.

/Menej časté/: myoklonus, poruchy koordinácie a rovnováhy.
/Zriedkavé:/ akatízia/psychomotorický nepokoj, konvulzie.
/Neznáme:/ neuroleptický malígny syndróm (NMS), serotonínový syndróm,
extrapyramídové reakcie (vrátane dystónie a dyskinézy), tardívna dyskinéza.

Poruchy oka
/Časté:/ abnormality akomodácie, mydriáza, poruchy videnia.
/Neznáme:/ glaukóm so zatvoreným uhlom.

Poruchy ucha a labyrintu
/Menej/ /časté:/ tinitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
/Časté:/ palpitácie.
/Menej časté:/ tachykardia.
/Neznáme:/ predĺženie QT intervalu, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna
tachykardia (vrátane Torsade de pointes).

Poruchy ciev
/Časté:/ hypertenzia, vazodilatácia (prevažne návaly horúčavy/sčervenanie).
Menej časté: posturálna hypotenzia, synkopa.
/Neznáme:/ hypotenzia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
/Časté:/ zívanie/./
Neznáme: pľúcna eozinofília.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Veľmi/ /časté/: nauzea (20%), sucho v ústach (10%).
/Časté:/ znížená chuť do jedla (anorexia), konstipácia, vracanie.
/Menej časté:/ zmeny vnímania chuti, bruxizmus, hnačka.
/Neznáme:/ pankreatitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest
/Neznáme:/ hepatitída/./

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Veľmi časté:/ potenie (vrátane nočného potenia) (12,2%).
/Menej časté:/ výsyp, alopécia, fotosenzitívne reakcie.
/Neznáme:/ multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, Stevens
Johnsonov syndróm, pruritus, urtikária.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
/Neznáme:/ rabdomyolýza.

Poruchy obličiek a močovej sústavy
/Časté:/ poruchy močenia (zadržiavanie moču), polakizúria.
/Menej časté:/ retencia moču.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
/Časté:/ abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži), chýbanie orgazmu, erektilná
dysfunkcia (impotencia), poruchy menštruačného cyklu so zvýšeným krvácaním
alebo zvýšeným nepravidelným krvácaním (menorágia, metrorágia).
/Menej časté:/ abnormálny orgazmus (ženy).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
/Časté:/ asténia (únava), triaška.

Laboratórne a funkčné testy
/Neznáme:/ abnormálne funkčné pečeňové testy.

* Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas
liečby venlafaxínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť 4.4).
Pri zhrnutí výsledkov všetkých klinických štúdií bol výskyt bolesti
hlavy 30,3 % pri podávaní venlafaxínu v porovnaní s placebom 31,3%.
Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä pokiaľ je náhle) vedie často k
abstinenčným príznakom. Medzi najčastejšie zaznamenané reakcie patria
závraty, poruchy zmyslov (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane
nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo
vracanie, tremor, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Vo všeobecnosti sú
tieto príhody mierne až stredne závažné a spontánne vymiznú; u niektorých
pacientov však môžu byť závažné a/alebo trvať dlhšie. Preto sa odporúča,
ak už liečba venlafaxínom nie je potrebná, liek postupne vysadiť znižovaním
denných dávok (pozri časti 4.2 a 4.4).

Pediatrickí pacienti

Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií pri podávaní venlafaxínu (v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek 6-
17 rokov) podobný profilu zistenému u dospelých. Podobne, ako u dospelých,
boli pozorované znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený
krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).
V pediatrických klinických štúdiách sa pozorovala nežiaduca reakcia
suicidálne myšlienky. Zaznamenalo sa tiež viac správ o výskyte
nepriateľského správania a, zvlášť pri veľkej depresívnej poruche,
sebapoškodenie.
U pediatrických pacientov sa pozorovali predovšetkým nasledovné nežiaduce
reakcie: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, epistaxa a myalgia.


4.9 Predávkovanie

Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali prípady predávkovania
venlafaxínom prevažne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi.
Najčastejšie zaznamenané reakcie pri predávkovaní sú tachykardia, zmeny na
úrovni vedomia (od spavosti po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Medzi
ďalšie hlásené príznaky patria zmeny EKG (napr. predĺženie QT intervalu,
blokáda ramienka, prolongácia QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia,
hypotenzia, vertigo a smrť.
Publikované retrospektívne štúdie hlásili, že predávkovanie venlafaxínom
môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov porovnateľných
s rizikom zisteným u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických
antidepresív. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo, že pacienti
liečení venlafaxínom sú pod vyššou záťažou suicidálnych rizikových faktorov
ako pacienti liečení SSRI. Miera, do akej možno nález zvýšeného rizika
fatálnych následkov prisúdiť toxicite pri predávkovaní venlafaxínu v
protiklade k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom,
nie je jasná. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je potrebné vždy
predpisovať venlafaxín v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho
liečebnému účinku.

Odporúčaná liečba
Odporúčané sú všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa
monitorovať srdcový rytmus a vitálne znaky. Pri riziku aspirácie sa
neodporúča vyvolávať vracanie. Výplach žalúdka sa môže indikovať ak sa
vykoná krátko po požití lieku alebo u symptomatických pacientov. Absorpciu
liečiva možno tiež obmedziť podaním aktívneho uhlia. Nútená diuréza,
dialýza, hemoperfúzia a transfúzia krvi pravdepodobne nebudú prospešné. Nie
je známe špecifické antidotum venlafaxínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva, ATC kód: N06A X16

Predpokladá sa, že mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu u ľudí
sa spája s potencovaním jeho neurotransmiterovej aktivity v centrálnom
nervovom systéme. Predklinické štúdie dokázali, že venlafaxín a jeho hlavný
metabolit, O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania
serotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež mierne inhibuje vychytávanie
dopamínu.
Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú ?-adrenergnú odpoveď po jeho
akútnom (jednorazovom) ako aj chronickom podávaní. Venlafaxín a ODV sú
veľmi podobné vzhľadom k ich celkovému pôsobeniu na spätné vychytávanie
neurotransmiterov a väzbe na receptory.
Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu /in vitro/ k muskarínovému,
cholinergnému, H1-histaminergnému alebo (1-adrenergnému receptoru v mozgu
potkanov. Farmakologická aktivita u týchto receptorov môže byť spojená
s rôznymi vedľajšími účinkami – anticholinergný, sedatívny
a kardiovaskulárny – pozorovanými u iných antidepresív.
Venlafaxín nevykazuje žiadny inhibičný účinok na monoaminooxidázu (MAO).
Štúdie /in vitro/ ukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu
k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepín.

Epizódy veľkej depresie
Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním pri liečbe
epizód veľkej depresie
bola demonštrovaná v piatich randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom
kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách trvajúcich od 4 do 6
týždňov, s dávkami do 375 mg denne. Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme
s predĺženým uvoľňovaním sa stanovila v dvoch placebom kontrolovaných
krátkodobých klinických štúdiách, trvajúcich 8 a 12 týždňov, s rozpätím
dávok od 75 do 225 mg/deň.
V jednej dlhodobej štúdii boli dospelí ambulantní pacienti, u ktorých sa
zaznamenávala odpoveď na liečbu v 8 týždňovej otvorenej štúdii
s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (dávka 75, 150 alebo 225 mg),
randomizovaní do skupín, v ktorých sa pokračovalo podávaním rovnakej dávky
alebo sa podávalo placebo, štúdia pokračovala 26 týždňov, a pozorovalo sa,
či nastane relaps.
V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu pri prevencii
rekurencie depresívnych epizód počas 12 mesiacov stanovená pomocou dvojito
zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie u dospelých ambulantných
pacientov s rekurentnými epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na
liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg denne, v režime dvoch dávok denne) pri
poslednej epizóde depresie.

Generalizovaná anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním
pri liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa stanovila v dvoch 8-
týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou (75 až 225 mg
denne), v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou
(75 až 225 mg denne) a v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii
s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg denne) u dospelých ambulantných
pacientov.
Aj keď sa dokázala prevaha v porovnaní s placebom aj pri dávke 37,5 mg
denne, táto dávka nebola taká účinná ako vyššie dávky.

Sociálna anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním
pri liečbe sociálnej anxióznej poruchy bola demonštrovaná v štyroch dvojito
zaslepených 12-týžňových multicentrických, placebom kontrolovaných
klinických štúdiách s flexibilnými dávkami a s paralelnou skupinou
a v jednej dvojito zaslepenej 6-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii s
paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných
pacientov. Pacienti užívali dávky v intervale 75 až 225 mg denne. V 6-
mesačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150 do 225mg denne nebola
dokázaná vyššia účinnosť ako v skupine s podávanou dávkou 75 mg denne.

Panická porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v
liečbe panickej poruchy sa stanovila v dvoch dvojito zaslepených, 12-
týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u
dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s agorafóbiou alebo
bez nej. Počiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg denne
počas 7 dní. Potom pacienti dostávali fixné dávky 75 alebo 150 mg denne
v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg denne v druhej štúdii.
Účinnosť sa tiež stanovila v jednej dlhodobej, dvojito zaslepenej, placebom
kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami zameranej na dlhodobú
bezpečnosť, účinnosť a prevenciu relapsu u dospelých ambulantných
pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti ďalej pokračovali
v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú
dostávali už predtým na konci otvorenej fázy (75, 150 alebo 225 mg).

2. Farmakokinetické vlastnosti

Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit, O-
demetylvenlafaxín (ODV). Stredná ± SD hodnota biologického polčasu
venlafaxínu je (5 ± 2) hodiny a ODV (11 ± 2) hodiny. Rovnovážne
koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú za 3 dni po opakovanom
perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV preukazujú v intervale dávok 75 až
450 mg denne lineárnu kinetiku.

Absorpcia
Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním sa
venlafaxín absorbuje najmenej z 92 %. Absolútna biologická dostupnosť je 40
až 45 % v dôsledku presystémového metabolizmu. Po podaní venlafaxínu
v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické
koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní
venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne
plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pokiaľ
sa podávajú rovnaké dávky venlafaxínu v tabletách s okamžitým uvoľňovaním
alebo v kapsulách s predĺženým uvoľňovaním, kapsuly s predĺženým
uvoľňovaním preukazujú nižšiu rýchlosť, avšak rovnaký stupeň absorpcie ako
tablety s okamžitým uvoľňovaním. Príjem potravy neovplyvňuje biologickú
dostupnosť venlafaxínu ani ODV.

Distribúcia
Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách minimálne viažu na
ľudské plazmatické proteíny (27 % venlafaxínu a 30 % ODV). Distribučný
objem venlafaxínu po intravenóznom podaní je v rovnovážnom stave 4,4 ±
1,6 l/kg.

Metabolizmus
Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Štúdie /in vitro/ a /in/
/vivo/ ukazujú, že venlafaxín sa transformuje na hlavný aktívny metabolit,
ODV, prostredníctvom CYP2D6. Podľa /in vitro/ a /in vivo/ štúdií sa
predpokladá, že sa venlafaxín metabolizuje na minoritný, menej účinný
metabolit N-demetylvenlafaxín prostredníctvom CYP3A4. V štúdiách /in vitro/ a
/in vivo/ sa ukázalo, že venlafaxín je slabým inhibítorom CYP2D6. Venlafaxín
neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.

Eliminácia
Venlafaxín a jeho metabolity sa vylučujú primárne obličkami. Približne 87%
podanej dávky venlafaxínu sa vylúči močom počas 48 hodín buď ako nezmenený
venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%) alebo
ostatné minoritné inaktívne metabolity (27%). Priemerný ± SD rovnovážny
plazmatický klírens venlafaxínu je 1,3 ± 0,6 l/h/kg a ODV 0,4 ± 0,2 l/h/kg.

Špeciálne populácie

/Vek a pohlavie/
Vek a pohlavie pacienta neovplyvňujú významne farmakokinetické vlastnosti
venlafaxínu a ODV.
/Pacienti s extenzívnym/slabým metabolizmom CYP2D6/
U pacientov so slabým metabolizmom katalyzovaným CYP2D6 sú vyššie
koncentrácie venlafaxínu v plazme ako u pacientov so silným metabolizmom.
Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u obidvoch
skupín pacientov, nie sú potrebné rozdielne dávkovacie režimy.

/Pacienti s poruchou funkcie pečene/
Pacienti s Child-Pughovým skóre A (mierna porucha funkcie pečene) a Child-
Pughovým skóre B (stredne závažná porucha funkcie pečene) mali predĺžené
biologické polčasy venlafaxínu v porovnaní s normálnymi pacientmi. Hodnoty
perorálneho klírensu boli znížené pre venlafaxín, aj pre ODV. Zaznamenal sa
vysoký stupeň variability medzi pacientmi. U pacientov so závažnou poruchou
funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje (pozri časť 4.2).

/Pacienti s poruchou funkcie obličiek/
U pacientov na dialýze bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený
približne o 180 % a klírens znížený o 57 % v porovnaní so zdravými
pacientmi, zatiaľ čo polčas eliminácie ODV bol predĺžený približne o 142 %
a klírens znížený o 56 %. U pacientov so závažným poškodením obličkovej
funkcie a u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu je potrebné upraviť
dávkovanie (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom u myší a potkanov nedokázali karcinogenézu. Pri
širokom spektre vykonaných testov /in vitro/ a /in vivo/ nebola dokázaná
mutagenita venlafaxínu.
V štúdiách reprodukčnej toxicity na zvieratách bola zistená u potomstva
potkanov znížená hmotnosť, zvýšený počet mŕtvo narodených potomkov a
zvýšenie úmrtnosti počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je
známa. Tieto účinky sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň, čo je 4-násobok
dávky 375 mg venlafaxínu pre ľudských pacientov (mg/kg). Dávka, ktorá
nevyvolávala žiadne účinky na plod, zodpovedala 1,3-násobku dávky pre
ľudských pacientov. Potenciálne riziko týchto zistení pre ľudí nie je
známe.
Znížená fertilita sa pozorovala v štúdii u samčekov aj samičiek potkanov
vystavených ODV. Táto expozícia bola približne 1 až 2 násobná v porovnaní
s dávkou venlafaxínu 37,5 mg/deň používanou u ľudí. Význam tohto zistenia
pre ľudí nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-3

želatína, žltý oxid železitý (E172), indigokarmín (E132), erytrozín (E127),
oxid titaničitý (E171).
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-2

želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid
titaničitý (E171).

Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)

Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-0EL

želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid
titaničitý (E171).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30°C, na suchom mieste.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.

Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


EGIS Pharmaceuticals PLC
1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO




8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO / ČÍSLA

Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0246/07-S
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0247/07-S
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0248/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Júl 2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2010