Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 K NOTIFIKÁCII ZMENY V REGISTRÁCII, ev.Č.2011/01734


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUžÍVATEľOV


LOZAP H
(Losartanum kalicum + hydrochlortiazidum)
filmom obalené tablety

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Lozap H a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Lozap H
3. Ako užívať Lozap H
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Lozap H
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LOZAP H A NA ČO SA POUžÍVA?

Lozap H je kombináciou antagonistu receptora angiotenzínu II (losartan) a
diuretika, t. j. močopudného lieku (hydrochlorotiazid).
Lozap H je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného
tlaku).


2. SKÔR AKO UžIJETE LOZAP H

Neužívajte Lozap H:
• keď ste alergický (precitlivený) na losartan, hydrochlorotiazid alebo na
ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku,
• keď ste alergický (precitlivený) na iné látky odvodené od sulfónamidov
(napr. iné tiazidy, niektoré antibakteriálne lieky, ako je kotrimoxazol; ak
nie ste si istý, obráťte sa na svojho lekára),
• keď ste viac ako 3 mesiace tehotná (je lepšie vyhnúť sa užívaniu Lozapu H
aj na začiatku
tehotenstva (pozri tiež Tehotenstvo a dojčenie),
• keď dojčíte,
• keď máte ťažké poškodenie funkcie pečene,
• keď máte ťažké poškodenie funkcie obličiek alebo obličky netvoria moč,
• keď máte nízku hladinu draslíka, sodíka alebo vysokú hladinu vápnika,
ktorú nie je možné upraviť liečbou,
• keď máte dnu.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku Lozap H
• ak u Vás v minulosti došlo k opuchu tváre, pier, hrdla alebo jazyka,
• ak užívate diuretiká (močopudné lieky),
• ak držíte diétu so zníženým obsahom soli,
• ak trpíte alebo ste trpeli ťažkým vracaním a/alebo hnačkou,
• ak trpíte na srdcové zlyhanie,
• ak máte úzke tepny vedúce do obličiek (stenóza renálnej artérie) alebo
máte len jednu funkčnú obličku, prípadne ste nedávno podstúpili
transplantáciu obličky,
• ak máte zúženie tepien (aterosklerózu), angínu pektoris (bolesť v
hrudníku v dôsledku slabej funkcie srdca),
• ak máte „aortálnu stenózu alebo stenózu mitrálnej chlopne“ (zúženie
chlopní srdca) alebo „hypertrofickú kardiomyopatiu“ (ochorenie spôsobujúce
zhrubnutie srdcového svalu),
• ak máte cukrovku,
• ak ste mali dnu,
• ak máte alebo mali ste alergické ochorenie, astmu alebo ochorenie, ktoré
spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku (systémový lupus
erythematosus),
• ak máte vysokú hladinu vápnika alebo nízku hladinu draslíka alebo
dodržiavate diétu s nízkym obsahom draslíka,
• ak potrebujete podstúpiť anestéziu (aj u zubára) napr. pred chirurgickým
zákrokom, alebo ak si idete dať urobiť testy na kontrolu funkcie prištítnej
žľazy, musíte lekárovi alebo lekárskemu personálu oznámiť, že užívate Lozap
H,
• ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndróm spojený so zvýšeným
vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličkovej žľazy, ktorý
je spôsobený abnormalitami v žľaze).
• ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná alebo ak plánujete
otehotnieť. Lozap H sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie
sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné
poškodenie Vášho dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva. (pozri
tiež Tehotenstvo a dojčenie).

Užívanie iných liekov
/Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane/
/liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte/
/to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi./
Diuretiká ako je hydrochlorotiazid, ktorý sa nachádza v lieku Lozap H, sa
môžu ovplyvňovať s inými liekmi. Lieky obsahujúce lítium sa nemajú užívať
s Lozapom H bez dôkladného dohľadu lekára. Ak užívate doplnky draslíka,
náhrady solí obsahujúce draslík alebo lieky šetriace draslík, iné diuretiká
(močopudné lieky), niektoré laxatíva, lieky na liečbu dny, na kontrolu
srdcového rytmu alebo na cukrovku (perorálne alebo inzulíny), môže byť
vhodné vykonať osobitné preventívne opatrenia (napr. krvné testy). Je tiež
dôležité, aby Váš lekár vedel, či užívate iné lieky na zníženie krvného
tlaku, steroidy, lieky na liečbu rakoviny, lieky proti bolesti, lieky na
liečbu plesňových infekcií alebo na artritídu, živice používané na vysoký
cholesterol ako je cholestyramín, lieky, ktoré uvoľňujú svaly, tablety na
spanie, omamné látky ako je morfín, „presorické amíny“ ako je adrenalín
alebo iné lieky tej istej skupiny; (perorálne lieky na cukrovku alebo
inzulíny).
Prosím, informujte tiež svojho lekára o tom, že užívate Lozap H, ak sa
zvažuje podanie kontrastnej jódovej látky.

Užívanie Lozapu H s jedlom a nápojmi
Počas užívania týchto tabliet sa neodporúča konzumovať alkohol: alkohol a
Lozap H si môžu navzájom zosilňovať účinok.
Nadmerné množstvá soli môžu rušiť účinok Lozapu H.
Lozap H sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie:
Tehotenstvo:
Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že
môžete otehotnieť) Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať
Lozap H ešte pred otehotnením, alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste
tehotná, a odporučí Vám užívať namiesto Lozapu H iný liek. Lozap H sa
neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste
tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho
dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.

Dojčenie:
Ak dojčíte, nesmiete užívať Lozap H.

/Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo/
/lekárnikom./

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Keď začnete liečbu týmto liekom, nevykonávajte činnosti, ktoré si vyžadujú
osobitnú pozornosť (napríklad vedenie vozidla alebo obsluha nebezpečných
strojov), pokiaľ nebudete vedieť, ako tento liek znášate.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Lozapu H
Liek obsahuje farbivo Ponceau 4R, ktoré môže vyvolávať alergické reakcie.


3. AKO UŽÍVAŤ LOZAP H

/Vždy užívajte Lozap H presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste/
/niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika./
O vhodnej dávke lieku rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či
užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní lieku tak dlho, ako Vám
ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola krvného tlaku.

Vysoký krvný tlak
U väčšiny pacientov s vysokým krvným tlakom je zvyčajná dávka lieku Lozap H
1 tableta denne na kontrolu krvného tlaku počas 24 hodín. Dávku je možné
zvýšiť na 2 tablety raz denne. Maximálna denná dávka sú 2 tablety Lozapu H.

Použitie u detí
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím lieku Lozap H u detí. Preto sa nemá
podávať deťom.

Použitie u starších pacientov
Lozap H účinkuje rovnako dobre a rovnako dobre sa znáša u väčšiny starších
a mladších dospelých. Väčšina starších pacientov potrebuje rovnakú dávku
ako mladší pacienti.

Ak zabudnete užiť Lozap H
Snažte sa užívať Lozap H denne podľa predpisu. Ak však vynecháte dávku,
neužívajte dvojnásobnú dávku. Len sa vráťte k svojmu obvyklému režimu.

Ak užijete viac Lozapu H, ako máte
V prípade predávkovania sa okamžite spojte so svojím lekárom, aby Vám mohla
byť rýchlo poskytnutá lekárska pomoc. Predávkovanie môže spôsobiť pokles
krvného tlaku, búšenie srdca, pomalý tep a dehydratáciu.

Ak prestanete užívať Lozap H
Je dôležité neprestať užívať liek Lozap H, pokiaľ Vám ho lekár naďalej
predpisuje, aby sa udržala stála kontrola Vášho krvného tlaku.

/Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu/
/lekárovi alebo lekárnikovi./


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

/Tak ako všetky lieky, aj Lozap H môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa/
/neprejavia u každého./

Ak sa u Vás vyskytne nasledujúci stav, prestaňte užívať Lozap H a okamžite
sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie
najbližšej nemocnice:
ťažká alergická reakcia (vyrážky, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).
Je to závažný, avšak zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1
z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná
rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Pri losartane a hydrochlorotiazide (čo sú liečivá lieku Lozap H) boli
hlásené tieto vedľajšie účinky:
/Časté (postihujúce menej ako jednu osobu z 10, ale viac ako jednu osobu zo/
/100):/
• kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, upchatý nos, zápal prínosových
dutín, ochorenie prínosovej dutiny,
• hnačka, bolesť brucha, nutkanie na vracanie, porucha trávenia,
• svalová bolesť alebo kŕče, bolesť nohy, bolesť chrbta,
• nespavosť, bolesť hlavy, závrat,
• slabosť, únava, bolesť v hrudníku,
• zvýšená hladina draslíka (ktorá môže spôsobiť abnormálny srdcový rytmus),
znížená hladina hemoglobínu.

/Menej časté (postihujúce menej ako jednu osobu zo 100, ale viac ako jednu/
/osobu z 1 000):/
• málokrvnosť, červené alebo hnedasté škvrny na koži (niekedy zvlášť na
chodidlách, nohách, rukách a zadku, spojené s bolesťou kĺbov, opuchom rúk a
chodidiel a bolesťou žalúdka), zníženie počtu bielych krviniek, problémy so
zrážavosťou krvi a podliatiny,
• strata chuti do jedla, zvýšená hladina kyseliny močovej alebo zrejmá dna,
zvýšená hladina cukru v krvi, abnormálna hladina elektrolytov v krvi,
• úzkosť, nervozita, panická porucha (opakované záchvaty paniky),
zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, ospalosť, zhoršenie
pamäti,
• mravčenie alebo podobné pocity, bolesť v končatinách, trasľavosť,
migréna, mdloby,
• rozmazané videnie, pálenie alebo pichanie v očiach, zápal spojovky,
zhoršenie videnia, žlté videnie,
• zvonenie, bzučanie, hučanie alebo šelest v ušiach,
• nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený so zmenami v držaní tela (pocity
závratov alebo slabosti, keď vstávate, angína pektoris (bolesť v hrudníku),
abnormálny srdcový tep, mozgovocievna príhoda (TIA, „malá mŕtvica“),
infarkt, búšenie srdca,
• zápal krvných ciev, ktorý je často spojený s kožnými vyrážkami alebo
podliatinami,
• bolesť hrdla, dýchavičnosť, zápal priedušiek, zápal pľúc, voda v pľúcach
(čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní), krvácanie z nosa, výtok z nosa,
prekrvenie nosa,
• zápcha, vetry, podráždenie žalúdka, žalúdočné kŕče, vracanie, sucho v
ústach, zápal slinnej žľazy, bolesť zubov,
• žltačka (zožltnutie očí a kože), zápal pankreasu,
• žihľavka, svrbenie, zápal kože, vyrážka, sčervenanie kože, citlivosť na
svetlo, suchá koža, pocit návalu horúčavy, zvýšené potenie, vypadávanie
vlasov,
• bolesť v ramenách, pleciach, bedrách, kolenách alebo iných kĺboch, opuch
kĺbov, stuhnutosť, svalová slabosť,
• časté močenie, vrátane nočného močenia, abnormálna funkcia obličiek,
vrátane zápalu obličiek, infekcia močových ciest, cukor v moči,
• znížený sexuálny apetít, impotencia,
• opuch tváre, horúčka.

/Zriedkavé (viac ako 1 z 10 000 pacientov a menej ako 1 z 1 000 pacientov)/
• hepatitída (zápal pečene), abnormálne výsledky testov funkcie pečene.

/Nie je známe (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)/
• rabdomyolýza (rozpad priečne pruhovaných svalových vlákien s vylučovaním
myoglobínu v moči)

/Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak/
/spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej/
/informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo/
/lekárnikovi./


5. AKO UCHOVÁVAŤ LOZAP H

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C vo vnútornom a vonkajšom obale.
Nepoužívajte Lozap H po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale. Dátum
exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Lozap H obsahuje

- Liečivá sú: 50 mg losartanum kalicum (draselná soľ losartanu), a 12,5
mg hydrochlorothiazidum (hydrochlorotiazid).

- Ďalšie zložky sú: mikrokryštalická celulóza, manitol (E 421), sodná
soľ kroskarmelózy, povidón 30, magnéziumstearát, hypromelóza 2910/5,
makrogol 6 000, mastenec, simetikonová emulzia SE 4 (E 900)
(polydimetylsiloxán, metylcelulóza, kyselina sorbová), obaľovacia sústava
Opaspray M-1-22801 žltá (oxid titaničitý /E 171/, hlinitý lak chinolínovej
žltej /E 104/ a hlinitý lak Ponceau 4R /E 124/).

Ako vyzerá Lozap H a obsah balenia
Lozap H je žltá oválna dvojvypuklá filmom obalená tableta s deliacou ryhou
na oboch stranách.

Veľkosť balenia: 10, 30 alebo 90 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Zentiva, k.s., Praha, Česká republika

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v auguste
2011.


Logo Zentiva

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 K NOTIFIKÁCII ZMENY V REGISTRÁCII, ev.Č.2011//01734


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

LOZAP H


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta Lozapu H obsahuje ako liečivá 50 mg losartanu (ako draselnú
soľ) a
12,5 mg hydrochlorothiazidu (HCTZ).
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 0,0003 mg Ponceau 4R.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.
Žlté oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch
stranách.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Lozap H je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u pacientov,
ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným losartanom alebo
hydrochlorotiazidom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Lozap H sa môže podávať s inými antihypertenzívami.
Tablety Lozapu H sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Lozap H sa môže podávať spolu s jedlom alebo aj bez jedla.

Hypertenzia
Losartan a hydrochlorotiazid nie je určený na použitie ako počiatočná
terapia, ale u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný
samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.
Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan
a hydrochlorotiazid). Ak je to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný
tlak nie je dostatočne kontrolovaný , je možné zvážiť priamu zmenu
z monoterapie na fixnú kombináciu. Zvyčajná udržiavacia dávka lieku Lozap H
je jedna tableta raz denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú adekvátne na
Lozap H, je možné zvýšiť dávku na dve tablety Lozapu H raz denne. Maximálna
dávka sú dve tablety Lozapu H raz denne. Vo všeobecnosti sa
antihypertenzívny účinok dosiahne v priebehu troch až štyroch týždňov od
začiatku liečby.

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov
U pacientov so stredne ťažkým renálnym poškodením (t. j. klírens kreatinínu
30 - 50 ml/min) nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Tablety
s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných
pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkým
renálnym poškodením (t. j. klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť
4.3).

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu
Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet
s losartanom/HCTZ korigovať.

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením
Losartan/HCTZ je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením
kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Použitie u starších pacientov
U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávky.

Použitie u detí a adolescentov (< 18 rokov)
Nie sú žiadne skúsenosti u detí a adolescentov. Preto sa
losartan/hydrochlorotiazid nemá podávať deťom a adolescentom.

4.3 Kontraindikácie

- precitlivenosť na losartan, na liečivá odvodené od sulfónamidov (ako je
hydrochlorotiazid) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok,
- hypokaliémia lebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu,
- ťažké hepatálne poškodenie; cholestáza a obštrukčné ochorenia žlčových
ciest,
- refraktérna hyponatriémia,
- symptomatická hyperurikémia/dna,
- 2. a 3. trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6),
- laktácia (pozri časť 4.6),
- ťažké renálne poškodenie (t. j. klírens kreatinínu < 30 ml/min),
- anúria.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Losartan

/Angioedém/
Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze
sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

/Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu/
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu prudkej liečby
diuretikami, následkom obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo
vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej
dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním Lozapu H (pozri časti
4.2 a 4.3).

/Nerovnováha elektrolytov/
Nerovnováha elektrolytov je častá u pacientov s poškodením obličiek, s
diabetom alebo bez diabetu a má sa liečiť. Preto sa majú pozorne sledovať
plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu; obzvlášť
starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom
kreatinínu medzi 30 - 50 ml/min. Súbežné užívanie diuretík šetriacich
draslík, suplementov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík s
losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

/Poškodenie funkcie pečene/
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má
Lozap H opatrne používať u pacientov s miernym až stredne ťažkým hepatálnym
poškodením v anamnéze. U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie sú s
losartanom žiadne terapeutické skúsenosti. Preto je Lozap H u pacientov s
ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

/Poškodenie funkcie obličiek/
V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli hlásené
zmeny vo funkcii obličiek, vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u
ktorých funkcia obličiek závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového
systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti
s už existujúcou renálnou dysfunkciou). Tak ako pri iných liekoch, ktoré
ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, bolo u pacientov s
bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej
obličky hlásené zvýšenie močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny
renálnej funkcie môžu byť po vysadení liečby reverzibilné. U pacientov s
bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej
obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.

/Transplantácia obličky/
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

/Primárny hyperaldosteronizmus/
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-
angiotenzínového systému. Preto sa použitie Lozapu H neodporúča.

/Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie/
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u
pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by
mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

/Srdcové zlyhanie/
U pacientov so srdcovým zlyhaním, s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek, je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a
(často akútneho) renálneho poškodenia.

/Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická/
/kardiomyopatia/
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná
osobitná opatrnosť.

/Etnické rozdiely/
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a
iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného
tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne z dôvodu
vyššej prevalencie nízkej hladiny renínu v populácii hypertenzívnych
pacientov čiernej pleti.

/Gravidita/
Lozap H sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba losartanom/HCTZ (antagonistom receptora angiotenzínu II (AIIRA))
považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce
otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má
preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia liekom Lozap H sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).


Hydrochlorotiazid


/Hypotenzia a nerovnováha vody a elektrolytov/
Ako pri každej antihypertenznej liečbe sa môže u niektorých pacientov
vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa musia sledovať klinické
príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu,
hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo
hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania.
U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať
elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí k
dilučnej hyponatriémii.

/Metabolické a endokrinné účinky/
Liečba tiazidmi môže znižovať glukózovú toleranciu, a preto môže byť nutné
upraviť dávkovanie antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas
liečby tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.
Tiazidy môžu znižovať vylučovanie kalcia do moču a spôsobiť mierne a
prechodné zvýšenie jeho sérovej hladiny. Významná hyperkalciémia môže byť
príznakom latentného hyperparatyreoidizmu. Tiazidy sa majú vysadiť pred
vykonaním testu funkcie prištítnej žľazy.
S liečbou tiazidovými diuretikami môže súvisieť zvýšenie hladiny
cholesterolu a triglyceridov.
Liečba tiazidmi môže u niektorých pacientov náhle vyvolať hyperurikémiu
a/alebo dnu, keďže losartan urikémiu znižuje, v kombinácii s
hydrochlorotiazidom znižuje hyperurikémiu, ktorá je vyvolaná diuretikami.

/Hepatálne poškodenie/
U pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením
pečene sa majú tiazidy používať opatrne, keďže môžu spôsobiť intrahepatálnu
cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu
vyvolať pečeňovú kómu.
Lozap H je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný
(pozri časti 4.3 a 5.2).

/Iné/
U pacientov, ktorí užívajú tiazidy, môže vzniknúť reakcia z
precitlivenosti pri pozitívnej aj negatívnej alergickej anamnéze či
anamnéze bronchiálnej astmy. Po použití tiazidov bola hlásená exacerbácia
alebo aktivácia systémového /lupus erythematosus/.

/Pomocná látka/
Liek obsahuje farbivo Ponceau 4R, ktoré môže vyvolať alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Losartan
Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladinu aktívneho
metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.
Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné užívanie diuretík šetriacich draslík (napr. spironolaktónu,
triamterénu, amiloridu), suplementov draslíka alebo náhrad solí
obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné
užívanie sa neodporúča.
Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť
k zníženiu exkrécie lítia. Preto, ak majú byť s antagonistami receptora
angiotenzínu II súbežne podávané soli lítia, má sa starostlivo monitorovať
hladina lítia v sére.
Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými
protizápalovými liekmi (NSA, t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2,
kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi
NSA), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Súbežné použitie
antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému
riziku zhoršenia renálnej funkcie, vrátane možného akútneho renálneho
zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou
slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať opatrne, zvlášť u
starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení
súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť
monitorovanie renálnej funkcie.
U niektorých pacientov s poškodenou renálnou funkciou, ktorí sú liečení
nesteroidnými antiflogistikami, vrátane selektívnych inhibítorov
cyklooxygenázy-2, môže súbežné podávanie s antagonistami receptora
angiotenzínu II viesť k ďalšiemu zhoršeniu renálnej funkcie. Tieto účinky
sú zvyčajne reverzibilné.
Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva,
antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi,
ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť
riziko hypotenzie.

Hydrochlorotiazid
Pri súbežnom podávaní môžu nasledujúce lieky interagovať s tiazidovými
diuretikami:

/Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva/
Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.

/Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)/
Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava
dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať opatrne z dôvodu rizika
laktátovej acidózy, navodenej možným zlyhaním renálnej funkcie, spojeným s
hydrochlorotiazidom.

/Iné antihypertenzíva/
Aditívny účinok.

/Cholestyramín a kolestipolové živice/
V prítomnosti aniónomeničových živíc dochádza k zhoršeniu absorpcie
hydrochlorotiazidu. Jednotlivé dávky cholestyramínových alebo
kolestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu z
gastrointestinálneho traktu až o 85 % pri cholestyramínových živiciach a
o 43 % pri kolestipolových živiciach.

/Kortikosteroidy, ACTH/
Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.

/Presorické amíny (napr. adrenalín)/
Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa
znemožnilo ich použitie.

/Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín)/
Možné zvýšenie odpovede na myorelaxans.

/Lítium/
Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity;
súčasné užívanie sa neodporúča.

/Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)/
Môže byť potrebná úprava dávkovania urikozurík, pretože hydrochlorotiazid
môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie
dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže
zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.

/Anticholinergiká (napr. atropín, biperidín)/
Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením
gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

/Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)/
Tiazidy môžu znížiť renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zosilňovať ich
myelosupresívne účinky.

/Salicyláty/
V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický
účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

/Metyldopa/
Pri súbežnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé
hlásenia hemolytickej anémie.

/Cyklosporín/
Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií
ako pri dne.

/Srdcové glykozidy/
Tiazidom vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup
srdcových arytmií vyvolaných digitálisom.

/Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére/
Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené
poruchami draslíka v sére (napr. digitálisovými glykozidmi a
antiarytmikami) a pri nasledujúcich liekoch vyvolávajúcich /torsades de/
/pointes/ (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), keďže
hypokaliémia je predispozičným faktorom /torsades de pointes/ (ventrikulárnej
tachykardie), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:
• antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, disopyramid),
• antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),
• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín,
trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid,
pimozid, haloperidol, droperidol),
• iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i. v., halofantrín,
mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i. v.).

/Kalciové soli/
Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženia exkrécie zvýšiť hladinu kalcia
v sére. Ak je nutné predpísať suplementy kalcia, má sa monitorovať hladina
kalcia v sére a dávka kalcia sa má podľa nej upraviť.

/Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami/
Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus kalcia môžu tiazidy interferovať s
testami funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).

/Karbamazepín/
Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické
monitorovanie.

/Kontrastná jódová látka/
V prípade diuretikami navodenej dehydratácie je zvýšené riziko akútneho
renálneho zlyhania, obzvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky. Pacienti
majú byť pred podaním rehydratovaní.

/Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH, stimulačné laxatíva,/
/alebo glycyrizín (nájdený v sladkom drievku)/
Hydrochlorotiazid môže umocniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým
hypokaliémiu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/
Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie
rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické
údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto
skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba AIIRD považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú
prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia liekom AIIRA sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.
Je známe, že expozícia počas druhého a tretieho trimestra gravidity
spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión,
retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca (zlyhanie obličiek,
hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3). Ak sa expozícia lieku
AIIRA vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková
kontrola funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali liek AIIRA , sa majú starostlivo sledovať
pre možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého
trimestra, sú obmedzené
skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického
mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a
tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na
plod a novorodenca, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov a
trombocytopénia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej
hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženého objemu plazmy
a placentárnej hypoperfúzie, bez pozitívneho účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie
u tehotných žien, s výnimkou zriedkavých situácií, keď nie je možné použiť
žiadnu inú liečbu

/Laktácia/
Nie sú k dispozícii informácie o použití Lozapu H počas dojčenia.
Hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka ľudí. Preto sa použitie
Lozapu H počas dojčenia neodporúča. Vhodnejšie sú iné
lieky s lepšie stanoveným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä pri
dojčení
novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však
potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenzívnej terapie môže
niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby
alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Doleuvedené nežiaduce účinky sú náležite klasifikované podľa triedy
orgánových systémov a frekvencií podľa nasledujúcej konvencie:
veľmi časté: ?1/10,
časté: ?1/100 až <1/10,
menej časté: ?1/1 000 až ?1/100,
zriedkavé: ?1/10 000 až ?1/1 000,
veľmi zriedkavé: ?1/10 000,
neznáme: ?1/10 000 (z dostupných údajov sa nedá stanoviť).

V klinických štúdiách s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom sa
nepozorovali žiadne nové nežiaduce účinky, ktoré by boli špecifické pre
túto kombináciu liečiv. Nežiaduce účinky boli obmedzené na tie, ktoré boli
predtým hlásené u draselnej soli losartanu a/alebo u hydrochlorotiazidu.
V kontrolovaných klinických štúdiách esenciálnej hypertenzie bol závrat
jediným hláseným s liekom súvisiacim nežiaducim účinkom, ktorého
incidencia bola vyššia ako pri placebe u 1 % alebo viac pacientov liečených
losartanom a hydrochlorotiazidom. Okrem týchto účinkov boli po uvedení
draselnej soli losartanu/hydrochloridu na trh hlásené nasledujúce ďalšie
nežiaduce reakcie:

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Zriedkavé: hepatitída.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia/
Zriedkavé: hyperkaliémia, zvýšenie ALT.

Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali pri jednej zo zložiek lieku a
môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami pri draselnej soli
losartanu/hydrochlorotiazide, sú tieto:

Losartan
/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Menej časté: anémia, Henoch-Schönleinova purpura, ekchymóza, hemolýza.
/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavé: anafylaktické reakcie, angioedém, urtikária.

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Menej časté: anorexia, dna.

/Psychické poruchy/
Časté: insomnia,
menej časté: úzkosť, úzkostná porucha, panická porucha, zmätenosť,
depresia, abnormálne sny, porucha spánku, somnolencia, zhoršenie pamäti.

/Poruchy nervového systému/
Časté: bolesť hlavy, závrat,
menej časté: nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tremor, migréna,
synkopa.

/Poruchy oka/
Menej časté: rozmazané videnie, pálenie/pichanie v oku, konjunktivitída,
zníženie zrakovej ostrosti.

/Poruchy ucha a labyrintu/
Menej časté: vertigo, tinitus.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti/
Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angina
pectoris, AV blok II. stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu,
palpitácia, arytmie (atriálne fibrilácie, sínusová bradykardia,
tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia).

/Poruchy ciev/
Menej časté: vaskulitída.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína/
Časté: kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, nasálna kongescia,
sínusitída, ochorenie sínusov,
menej časté: faryngálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe,
bronchitída, epistaxa, rinitída, respiračná kongescia.

/Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu/
Časté: bolesť brucha, nauzea, hnačka, dyspepsia,
menej časté: zápcha, bolesť zubov, sucho v ústach, plynatosť, gastritída,
vracanie.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Neznáme: abnormality funkcie pečene.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Menej časté: alopécia, dermatitída, suchá koža, erytém, pocit návalu
horúčavy, fotosenzitivita, pruritus, vyrážky, urtikária, potenie.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/
Časté: svalový kŕč, bolesť chrbta, bolesť nohy, myalgia,
menej časté: bolesť ramena, opuch kĺbu, bolesť v kolene, muskuloskeletálna
bolesť, bolesť v pleci, stuhnutosť, artralgia, artritída, koxalgia,
fibromyalgia, svalová slabosť.
neznáme: rabdomyolýza.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Menej časté: noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest.

/Poruchy reprodukčného systému a prsníkov/
Menej časté: znížené libido, impotencia.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/
Časté: asténia, únava, bolesť v hrudníku,
menej časté: edém tváre, horúčka.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia/
Časté: hyperkaliémia, mierne zníženie hematokritu a hemoglobínu,
menej časté: mierne zvýšenie hladiny močoviny a kreatinínu v sére,
veľmi zriedkavé: zvýšenie hepatálnych enzýmov a bilirubínu.

Hydrochlorotiazid
/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Menej časté: agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia,
leukopénia, purpura, trombocytopénia.

/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavé: anafylaktická reakcia.

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Menej časté: anorexia, hyperglykémia, hyperurikémia, hypokaliémia,
hyponatriémia.

/Psychické poruchy/
Menej časté: insomnia.

/Poruchy nervového systému/
Časté: cefalalgia.

/Poruchy oka/
Menej časté: prechodné rozmazané videnie, xantopsia.

/Poruchy ciev/
Menej časté: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída).

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastina/
Menej časté: ťažkosti s dýchaním, vrátane pneumonitídy a edému pľúc.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu/
Menej časté: sialoadenitída, spazmy, podráždenie žalúdka, nauzea, vracanie,
hnačka, zápcha.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Menej časté: ikterus (intrahepatálna cholestáza), pankreatitída.
/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Menej časté: fotosenzitivita, urtikária, toxická epidermálna nekrolýza.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/
Menej časté: svalové kŕče.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Menej časté: glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia,
renálne zlyhanie.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/
Menej časté: horúčka, závrat.

4.9 Predávkovanie

O liečbe predávkovania losartanom a hydrochlorotiazidom nie sú k dispozícii
žiadne špecifické údaje. Liečba je symptomatická a podporná. Terapia
Lozapom H sa má prerušiť a pacient má byť starostlivo monitorovaný. Medzi
odporúčané opatrenia patrí vyvolanie vracania, ak bol liek užitý nedávno, a
korekcia dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, hepatálnej kómy a
hypotenzie štandardnými postupmi.

Losartan
K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejším
prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia; k bradykardii by
mohlo dôjsť následkom parasympatickej (vagovej) stimulácie. Ak dôjde k
symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba. Losartan, ani
jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

Hydrochlorotiazid
Najčastejšími pozorovanými známkami a príznakmi sú tie, ktoré sú
zapríčinené depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia,
hyponatriémia) a dehydratácia v dôsledku nadmernej diurézy. Ak bol podaný
aj digitális, môže hypokaliémia zvýrazniť srdcové arytmie. Nebolo
stanovené, do akej miery sa dá hydrochlorotiazid odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antihypertenzívum, kombinácia obsahujúca
antagonistu receptora angiotenzínu II (typ AT1) a tiazidové diuretikum.

ATC kód: C09DA01

Losartan/hydrochlorotiazid

Preukázalo sa, že losartan a hydrochlorotiazid majú aditívny účinok na
zníženie krvného tlaku, znižujú krvný tlak výraznejšie, než každá zložka
samostatne. O tomto účinku sa usudzuje, že je výsledkom navzájom sa
dopĺňajúceho pôsobenia oboch zložiek. Ako dôsledok svojho diuretického
účinku hydrochlorotiazid navyše zvyšuje plazmatickú renínovú aktivitu,
zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje sérovú hladinu draslíka a zvyšuje
hladinu angiotenzínu II.
Podanie losartanu blokuje všetky fyziologicky dôležité účinky angiotenzínu
II a inhibíciou aldosterónu môže znižovať straty draslíka, ktoré sú
vyvolané diuretickou liečbou.
Preukázalo sa, že losartan má mierny a prechodný urikozurický efekt.
Zistilo sa, že hydrochlorotiazid spôsobuje mierne zvýšenie hladiny
kyseliny močovej; kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu vedie k
zmierneniu hyperurikémie vyvolanej diuretikom.

Antihypertenzný účinok losartanu/ hydrochlorotiazidu pretrváva počas 24
hodín. V klinických štúdiách, ktoré trvali minimálne jeden rok,
antihypertenzný účinok pri kontinuálnej liečbe pretrvával. Aj napriek
významnému poklesu krvného tlaku nemalo podnie losartanu/
hydrochlorotiazidu žiadny klinicky významný vplyv na srdcovú frekvenciu. V
klinických štúdiách po 12 týždňoch liečby kombináciou losartan 50
mg/hydrochlorotiazid 12,5 mg sa diastolický krvný tlak, meraný u sediaceho
pacienta pred podaním lieku a po podaní, znížil v priemere o 13,2 mmHg.
Kombinácia losartan 50 mg/hydrochlorotiazid 12,5 mg je účinný pri znižovaní
krvného tlaku u mužov aj u žien a bez rozdielu rasy, u pacientov mladších
(< 65 rokov) aj u pacientov starších (? 65 rokov), a je účinný u všetkých
stupňov hypertenzie.

Losartan

Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptoru (typ AT1)
angiotenzínu II.
Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín-
angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie
hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý sa nachádza v
mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce)
a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov, vrátane
vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje
proliferáciu buniek hladkého svalu.
Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan a
jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú
všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho
zdroj alebo dráhu jeho syntézy. Losartan nemá agonistický účinok, ani
neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v
kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu
II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k nárastu
nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.
Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity
(PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme.
Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzívny účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty
PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové
hodnoty.
Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k
AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je
aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.
V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov
liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými ACE inhibítormi bola
incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo
hydrochlorotiazid, podobná a bola signifikantne nižšia ako u pacientov
liečených ACE inhibítorom. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito
zaslepených klinických skúšok u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne
hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako u
pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %),
zatiaľ čo incidencia kašľa pri ACE inhibítoroch bola 8,8 %.
U nediabetických hypertenzívnych pacientov s proteinúriou podávanie
draselnej soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu
albumínu a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a
znižuje filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny
močovej v sére (zvyčajne < 0,4 mg/dl), ktorý počas dlhodobej terapie
pretrvával.
Losartan nemá účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na
plazmatický noradrenalín.
U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali 25 mg a 50 mg dávky losartanu
pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením
kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár,
poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového
arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín
aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov so
zlyhaním srdca závislý od veľkosti dávky.

Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu raz denne
pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku
štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku.
Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5 - 6 hodín
po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom
prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci
dávkovacieho intervalu bolo 70 - 80 % oproti účinku pozorovanom 5 - 6 hodín
po dávke.
Ukončenie liečby losartanom u hypertenzívnych pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu
krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.
Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a
starších hypertenzívnych pacientov.

Štúdia LIFE

Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“
(LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s
9 193 pacientmi s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou
hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg raz denne alebo atenolol 50 mg raz denne. Ak sa
nedosiahol cieľový krvný tlak (< 140/90 mmHg), najskôr sa pridal
hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo
atenololu sa následne zvýšila na 100 mg raz denne. Ak to bolo potrebné na
dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem
ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.
Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách
došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U
pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p =
0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77 - 0,98). Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba
losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní
s atenololom o 25 % (p = 0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63 - 0,89).
Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito
liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzívneho
účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny
tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu
sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok
hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu
renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následnými zvýšeniami úbytku
draslíka a bikarbonátu v moči a zníženiami draslíka v sére. Renín-
aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má
súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii
úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.
Po perorálnom užití dochádza k diuréze do 2 hodín, vrcholí približne po 4
hodinách a trvá približne 6 až 12 hodín, antihypertenzívny účinok pretrváva
až do 24 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

/Losartan/
Po perorálnom podaní sa losartan dobre vstrebáva a pri metabolizme prvého
prechodu vytvára aktívny metabolit kyseliny karboxylovej a ďalšie neúčinné
metabolity. Systémová biologická dostupnosť pri užití tabliet s obsahom
losartanu je asi 33 %. Priemerná maximálna koncentrácia losartanu sa
dosiahne v priebehu 1 hodiny a jeho účinného metabolitu za 3-4 hodiny.
Podanie lieku so štandardizovaným jedlom nemalo žiadny klinicky významný
účinok na profil plazmatických koncentrácií losartanu

/Distribúcia/

/Losartan/
Losartan aj jeho aktívny metabolit sa z viac ako 99 % viažu na bielkoviny
plazmy, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov.
Štúdie na potkanoch ukazujú, že losartan iba minimálne prechádza, pokiaľ
vôbec prechádza, hematoencefalickou bariérou.

/Hydrochlorotiazid/
Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou, neprechádza
hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.

Biotransformácia

/Losartan/
Asi 14 % intravenózne či perorálne podávanej dávky losartanu sa premieňa na
jeho aktívny metabolit. Po perorálnom alebo intravenóznom podaní losartanu
draselného značeného izotopom 14C sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme
pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Minimálna
premena losartanu na účinný metabolit bola pozorovaná asi u 1 % sledovaných
jedincov.
Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj inaktívne metabolity vrátane dvoch
hlavných metabolitov tvorených hydroxyláciou vedľajšieho butylového reťazca
a menej významného metabolitu, N-2 tetrazolglukuronidu.


Eliminácia


/Losartan/
Plazmatický klírens losartanu je asi 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu
50 ml/min. Renálny klírens losartanu je asi 74 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 26 ml/min. Pri perorálnom podávaní losartanu sa približne 4 %
dávky vylúči v nezmenenej forme močom a asi 6 % dávky sa vylúči močom vo
forme účinného metabolitu. Pri perorálnych dávkach draselnej soli losartanu
až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho aktívneho metabolitu
lineárna.
Po perorálnom podaní klesá plazmatická koncentrácia losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom asi 2 hodiny
(pre losartan) a 6-9 hodín (pre jeho aktívny metabolit). Pri podávaní dávky
100 mg 1-krát denne sa losartan ani jeho aktívny metabolit významne
nekumulujú v plazme.
Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj
močom. Po perorálnej dávke izotopom14C -značeného losartanu u človeka sa
približne 35 % izotopom značenej látky vylúči v moči a 58 % v stolici.

/Hydrochlorotiazid/
Hydrochlorotiazid nie je metabolizovaný, ale rýchlo sa vylučuje obličkami.
Z výsledkov sledovania plazmatickej hladiny počas doby najmenej 24 hodín
vyplynulo, že plazmatický polčas sa pohybuje medzi 5,6 a 14,8 hodinami.
Minimálne 61 % perorálnej dávky sa vylúči v nezmenenej forme do 24 hodín.

Charakteristika po podaní u pacientov

/Losartan/hydrochlorotiazid/
Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu a absorpcia
hydrochlorotiazidu u starších hypertonikov sa výrazne neodlišujú od hodnôt,
ktoré boli zistené u mladších hypertonikov.

/Losartan/
Po perorálnom podaní pacientom s miernou až strednou alkoholickou cirhózou
pečene bola koncentrácia losartanu 5-krát a jeho aktívneho metabolitu v
plazme 1,7-krát vyššia než u mladých dobrovoľníkov mužského pohlavia.
Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií všeobecnej farmakológie,
genotoxicity
a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Toxický potenciál kombinácie losartan/hydrochlorotiazid sa hodnotil v
štúdiách chronickej toxicity trvajúcich až 6 mesiacov po perorálnom podaní
potkanom a psom a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom
boli spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie
losartan/hydrochlorotiazid vyvolalo pokles parametrov červených krviniek
(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie močoviny v sére, zníženie
hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny
(lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). Pri potkanoch alebo
králikoch liečených kombináciou losartan/hydrochlorotiazid nebol žiadny
dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred graviditou a
počas nej, pozorovala sa toxicita plodu dokázaná miernym zvýšením
nadpočetných rebier v generácii F1. Tak ako sa pozorovalo v štúdiách so
samotným losartanom, nežiaduce účinky na plod a novorodenca, vrátane
renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli, keď boli gravidné samice
potkanov liečené kombináciou losartan/hydrochlorotiazid počas neskorého
gestačného štádia a/alebo laktácie.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza
manitol (E 421)
sodná soľ kroskarmelózy
povidón 30
magnéziumstearát
hypromelóza 2910/5
makrogol 6 000
mastenec
simetikónová emulzia SE 4 (E 900) (polydimetylsiloxán, metylcelulóza,
kyselina sorbová)
obaľovacia sústava Opaspray M-1-22801 žltá (oxid titaničitý /E 171/,
hlinitý lak chinolínovej žltej /E 104/ a hlinitý lak Ponceau 4R /E 124/)

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenie na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C vo vnútornom a vonkajšom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/Al blister, písomná informácia pre používateľov, papierová
škatuľka.
Veľkosť balenia: 10, 30 alebo 90 obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k.s., Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0371/03-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE

19.12.2003


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

August 2011