Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii ev. č.: 2011/02364



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUžÍVATEľOV


CORDARONE® 200 mg
(Amiodaroni hydrochloridum)
tablety


Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
sanofi-aventis Slovakia s.r.o.
Bratislava
Slovenská republika

ZLOŽENIE LIEKU
/Liečivo//:/ amiodaróniumchlorid 200 mg v 1 tablete.
/Pomocné látky//:/ kukuričný škrob, laktóza, magnéziumstearát, povidón,
koloidný oxid kremičitý.

FARMAKOTERAPEUTICKÁ SKUPINA
Antiarytmikum.

CHARAKTERISTIKA
Liek spomaľuje vedenie vzruchu zo srdcových predsiení na komory, čím
spomaľuje srdcový rytmus a zároveň svojim pôsobením na hladké svaly
niektorých ciev znižuje nároky srdcového svalu na spotrebu kyslíka.

INDIKÁCIE
CORDARONE® sa užíva pri niektorých poruchách srdcového rytmu jednak na
liečbu, jednak na prevenciu u pacientov s vysokým rizikom srdcového
zlyhania.




KONTRAINDIKÁCIE

Liek sa nesmie užívať v nasledujúcich prípadoch:
• pri veľmi pomalej činnosti srdca a pri niektorých poruchách srdcového
rytmu (pokiaľ nemá pacient zavedený kardiostimulátor)
• v kombinácii s inými liekmi, ktoré môžu ovplyvniť srdcový rytmus (pozri
Interakcie).
• známa precitlivenosť na amiodarón, jód alebo inú pomocnú látku, ktorá je
súčasťou lieku,
• ochorenie štítnej žľazy
• tehotenstvo (pozri Tehotenstvo a dojčenie)
• dojčenie (pozri Tehotenstvo a dojčenie)

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa CORDARONE® podáva pri
kardiopulmonálnej resuscitácii šoku s rezistentnou fibriláciou komôr.

Ak sa uvedené stavy u Vás vyskytnú až počas užívania prípravku, informujte
o tom svojho ošetrujúceho lekára.

NEŽIADUCE ÚČINKY
Ako každý iný liek, môže aj CORDARONE® spôsobiť nežiaduce účinky. Patria
k nim:

Anémia - málokrvnosť (spôsobená rozpadom červených krviniek alebo útlmom
kostnej drene), pokles počtu krvných doštičiek. Vplyvom lieku na srdcový
rytmus môže dôjsť k zvyčajne miernemu spomaleniu srdcovej činnosti, ktoré
závisí od veľkosti dávky, menej často ku vzniku alebo zhoršeniu
existujúcich porúch rytmu srdca, ktoré môžu v niektorých prípadoch viesť až
k zastaveniu srdca, k poruchám vedenia vzruchov, veľmi zriedkavo k
výraznému spomaleniu činnosti srdca alebo sínusovej zástave, najmä
u pacientov s poruchou sínusového uzla a/alebo u starších pacientov. Môžu
sa vyskytnúť poruchy štítnej žľazy, a to buď jej znížená funkcia
(zvyšovanie telesnej hmotnosti, únava) alebo naopak jej zvýšená funkcia
(chudnutie, hnačky), syndróm nevhodnej sekrécie antidiuretického hormónu.
CORDARONE® môže spôsobiť očné komplikácie: mikropovlaky na rohovke,
obyčajne v oblasti pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov
jasných farieb alebo nejasným videním. Povlaky obsahujú lipidové komplexy
a po prerušení liečby ustúpia, ďalej je to veľmi zriedkavo zápalové alebo
nezápalové ochorenie zrakového nervu, čo môže viesť k slepote. Najmä na
začiatku liečby sa môžu vyskytnúť ľahké poruchy trávenia (nevoľnosť,
vracanie, nechutenstvo), ktoré sa objavia obyčajne na začiatku liečby a po
znížení dávok vymiznú. Môže sa objaviť izolovaný, mierny vzostup hladín
pečeňových enzýmov (aminotransferáz) na začiatku liečby, ktorý vymizne po
znížení dávky alebo dokonca spontánne, akútne poruchy pečene s vysokou
hladinou pečeňových enzýmov (aminotransferáz) a/alebo žltačka, zlyhanie
pečene, niekedy s fatálnym koncom, veľmi zriedkavo chronické ochorenie
pečene (zápal pečene - hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom,
veľmi zriedkavo zvýšená hladina kreatinínu v krvi. Môžu sa vyskytnúť
poruchy nervového systému, ako sú tras, nočné mory, poruchy spánku, menej
často ochorenie nervov a/alebo svalov nezápalového pôvodu, ktoré po
prerušení liečby zvyčajne vymizne, veľmi zriedkavo poruchy pohyblivosti
spôsobené ochorením mozočku, ľahko liečiteľná vnútrolebečná hypertenzia
(pseudotumor cerebri), bolesť hlavy.
Môže sa vyskytnúť angioneurotický edém (Quinckeho edém).
Veľmi zriedkavo sa vyskytli poruchy reprodukčného systému, zápal
nadsemeníka, impotencia. Môžu sa vyskytnúť poruchy dýchacej sústavy, pľúcna
toxicita (zápalové ochorenie pľúcnych alveolov alebo medzipľúcneho tkaniva,
zmnoženie pľúcneho väziva, zápal pohrudnice, zápal drobných priedušiek
s upchatím a so začínajúcim sa zápalom pľúc) niekedy s fatálnym koncom, u
pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bolo
veľmi zriedkavo popísané aj zúženie priedušiek (bronchospazmus), syndróm
akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom,
pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po
chirurgickom zákroku. Môže sa vyskytnúť aj krvácanie do pľúc. Poruchy kože
a podkožného tkaniva sa veľmi často môžu prejaviť ako zvýšená citlivosť
kože na slnečné žiarenie – fotosenzitivita, šedé až modré sfarbenie kože,
ktoré po skončení liečby pomaly ustúpi, veľmi zriedkavo aj ščervenanie kože
počas rádioterapie, nešpecifická vyrážka na koži, zápalové ochorenie
s odlupovaním kože, vypadávanie vlasov. Veľmi zriedkavo sa môže obaviť
zápalové ochorenie ciev.

V prípade výskytu uvedených alebo iných nežiaducich účinkov sa o ďalšom
užívaní ihneď poraďte so svojím lekárom.

INTERAKCIE
Účinky lieku CORDARONE® a účinky iných súčasne užívaných liekov sa môžu
navzájom ovplyvňovať. Váš lekár by mal byť preto informovaný o všetkých
liekoch, ktoré v súčasnosti užívate alebo ktoré začnete užívať počas
liečby, a to na lekársky predpis alebo bez neho. Skôr ako začnete užívať
nejaký voľnopredajný liek súčasne s liekom CORDARONE®, konzultujte so
svojím lekárom. Ten rozhodne, či užívanie lieku bude prerušené, alebo či je
potrebné detailnejšie sledovanie alebo úprava dávky alebo dávkovacej
schémy.

• CORDARONE® sa nesmie užívať súčasne s nasledujúcimi liekmi:
- lieky ovplyvňujúce rytmus srdca – antiarytmiká, vrátane triedy Ia,
sotalolu a bepridilu,
- iné látky bez antiarytmického účinku vrátane vinkamínu, niektoré
psychofarmaká (neuroleptiká), cisaprid, erytromycín podaný vnútrožilovo,
pentamidín podaný parenterálne.

• Súčasné užívanie lieku CORDARONE® a nasledujúcich liekov sa neodporúča:
- beta blokátory a blokátory kalciového kanála, ktoré znižujú srdcovú
frekvenciu (verapamil, diltiazem),
- preháňadlá dráždiace črevnú stenu, ktoré môžu viesť k zníženiu hladiny
draslíka v krvi (hypokaliémii), ostatné preháňadlá je možné podať.
- fluorochinolóny (antiinfekčné lieky).

• CORDARONE® je možné kombinovať iba s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:
- látky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (zníženie hladiny draslíka),
diuretiká spôsobujúce zníženú hladinu draslíka, samotné alebo
v kombinácii, systémové kortikosteroidy (gluko-, mineralo-),
tetrakosaktid, vnútrožilovo podaný amfotericín. Je nutné zníženiu hladiny
draslíka zabrániť, prípadne ju upraviť, ak už vznikla,

- perorálne (cez ústa) podávané lieky ovplyvňujúce zrážavosť krvi: warfarín
podaný súbežne s liekom CORDARONE® môže zvyšovať riziko krvácania. Počas
liečby aj po jej ukončení je potrebná úprava dávkovania,

- digitális (liek na podporu srdcovej činnosti) – môžu sa vyskytnúť poruchy
automaticity (závažné spomalenie činnosti srdca), poruchy vedenia vzruchu
a/alebo sa môže zvýšiť hladina digoxínu v plazme,

- fenytoín (liek na liečbu epilepsie) – súbežné podávanie môže viesť k
predávkovaniu fenytoínom, ktoré sa prejavuje neurologickými príznakmi,

- flekainid – súbežné podávanie zvyšuje hladinu flekainidu v plazme,

- Súčasné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov môže zvýšiť ich
plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:
- cyklosporín – súbežné podávanie môže viesť k zvýšeniu hladiny
cyklosporínu v plazme a preto je potrebné upraviť dávku,
- fentanyl – súbežné podávanie môže zvýšiť farmakologický účinok
fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity,
- statíny – súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými
CYP 3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje
riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu
s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa
nemetabolizujú CYP 3A4.
- ostatné lieky – lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam,
triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.

- Celková anestézia:
Počas celkovej anestézie boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie:
spomalenie činnosti srdca, hypotenzia (znížený tlak krvi), poruchy vedenia
vzruchov, znížený srdcový výdaj. Ďalej bolo zaznamenaných niekoľko veľmi
zriedkavých prípadov závažných respiračných (dýchacích) komplikácií,
niekedy s fatálnym koncom, najčastejšie krátko po chirurgickom výkone
(akútny syndróm respiračného zlyhania u dospelých).

TEHOTENSTVO A DOJČENIE
Podávanie lieku CORDARONE® je počas tehotenstva kontraindikované,
s výnimkou prípadov, keď prospech podania preváži nad možným rizikom.
Upozornite vášho lekára na prípadné tehotenstvo.
Počas dojčenia je CORDARONE® kontraindikovaný (prechádza vo významných
množstvách do materského mlieka).

DÁVKOVANIE A SPÔSOB PODÁVANIA
Dávkovanie je pre každého pacienta individuálne. V každom prípade musíte
striktne dodržiavať pokyny lekára a nemeniť dávkovanie bez jeho vedomia.
Rovnako nesmiete bez vedomia vášho lekára svojvoľne liečbu prerušiť.

Na začiatku liečby sa zvyčajne užíva počiatočná dávka 3-5 tabliet denne,
počas 8 až 10 dní.
Neskôr sa užíva ˝ tablety až 2 tablety denne.

CORDARONE® sa môže užívať každý druhý deň (200 mg tableta sa môže užívať
každý druhý deň, ak je predpísaná dávka 100 mg), alebo sa používa
terapeutické okno (2 dni v týždni)).

Tablety sa užívajú ústami, prehltnú sa v celku (ale môžu byť aj rozdrvené),
pred, počas alebo po jedle. Dobre zapiť tekutinou. Ak zabudnete liek užiť,
nespôsobí vám to žiadne komplikácie, pokračujte v predpísanom dávkovaní,
ako keby k vynechaniu nedošlo.

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o bezpečnosti a účinnosti
lieku u detí. Vhodné dávkovanie určí lekár.

AKO UŽÍVAŤ CORDARONE?
Ak vám lekár predpísal 1/2 tablety (jeden alebo viackrát denne), postupujte
podľa uvedeného návodu!

| | | | | |
| | | | | |
| | | | | |
| | | | | |
| | | | | |
| | | | | |
| | | | | |
|Tableta CORDARONE® | |1. Tableta | |2. Po rozlomení sú|
|je ľahko | |CORDARONE® obsahuje | |obidve polovice |
|rozoznateľná podľa | |deliacu ryhu. Ak ju | |tablety ľahko |
|dvoch symbolov | |chcete rozlomiť, | |rozlíšiteľné podľa|
|vrytých do povrchu.| |stlačte hladkú | |vrytých symbolov. |
| | |stranu tablety | |(Nemôže dôjsť k |
| | |palcom proti | |omylu). |
| | |podložke. | | |


UPOZORNENIA
CORDARONE® môže spôsobiť isté zmeny v elektrokardiografickom obraze (EKG),
ktoré sú dôkazom jeho farmakologického účinku. Spomalenie srdcového rytmu
môže byť výraznejšie u starších osôb.

Počas užívania lieku alebo aj niekoľko mesiacov po skončení užívania môže
dôjsť k zvýšenej činnosti štítnej žľazy (hypertyreóza), ktorá sa prejavuje
väčšinou miernymi klinickými príznakmi ako sú úbytok hmotnosti, zmeny
srdcového rytmu, bolesti za hrudnou kosťou (angina pectoris) a kongestívne
zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí laboratórnym vyšetrením a liečba sa
musí ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých
mesiacov po ukončení liečby.

Pri výskyte nasledujúcich nežiaducich účinkov informujte svojho lekára:
zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažné
spomalenie srdcovej frekvencie, môže ísť o zníženú činnosť štítnej žľazy
(hypotyreózu).

Podávanie lieku CORDARONE® môže ovplyvniť niektoré testy funkcie štítnej
žľazy.
CORDARONE® sa teda musí užívať s opatrnosťou, ak vy alebo vaši príbuzní
trpíte na ochorenia štítnej žľazy. Pred začiatkom, počas aj niekoľko
mesiacov po skončení liečby sa preto odporúča klinické a laboratórne
sledovanie pacienta.

V prípade výskytu silnej dýchavičnosti (pocit nedostatku vzduchu) alebo
neproduktívneho kašľa informujte svojho lekára. V prípade podozrenia na
intersticiálnu pneumóniu (zápal pľúcneho tkaniva) sa má urobiť RTG
vyšetrenie pľúc, podávanie amiodarónu by sa malo prehodnotiť a malo by sa
zvážiť podávanie kortikosteroidov (hormonálne lieky).

Počas liečby amiodarónom sa odporúča pravidelné a dôkladné vykonávanie
funkčných testov pečene.

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia by sa malo okamžite urobiť
kompletné oftalmologické vyšetrenie. Zápalové alebo nezápalové ochorenie
očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby liekom CORDARONE®.

Počas liečby je potrebné vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu. Liečba
musí byť pravidelne kontrolovaná.

Liek obsahuje aj laktózu (mliečny cukor). Ak Vám Váš lekár povedal, že
neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto
lieku.

Bezpečenosť a účinnosť u detí nebola dokázaná.

Anesteziológ má byť pred zákrokom informovaný, že užívate CORDARONE®.

Predávkovanie: Tak ako pri iných liekoch, predávkovanie môže byť
nebezpečné. V prípade predávkovania alebo náhodného užitia lieku dieťaťom
ihneď vyhľadajte lekára.

VAROVANIE
Neužívajte po dátume použiteľnosti vyznačenom na obale.

BALENIE
30, 60 tabliet

UCHOVÁVANIE
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí!

Dátum poslednej revízie
Máj 2011

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

CORDARONE 200 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:
- Život ohrozujúce komorové tachykardie alebo komorové fibrilácie - liečba
sa musí začať v nemocnici za monitorovania.
- Symptomatická alebo potvrdená život ohrozujúca komorová tachykardia.
- Potvrdená komorová tachykardia u pacientov so sprievodnou chorobou srdca.
U ostatných pacientov, v prípade kontraindikácie alebo rezistencie na iné
lieky, ak je liečba nevyhnutná.
- Poruchy rytmu spojené s WPW syndrómom (Wolffov-Parkinson-White syndrome).


Liečba potvrdenej supraventrikulárnej tachykardie:
- Spomalenie alebo zmiernenie predsieňovej fibrilácie alebo fluttera.
- Amiodarón sa zvlášť odporúča u pacientov s ischemickou chorobou srdca
a/alebo dysfunkciou ľavej komory.
- Amiodarón je indikovaný v prevencii celkovej mortality vrátane náhlej
kardiálnej smrti u vysokorizikových pacientov s kongestívnym zlyhaním
srdca ischemického alebo neischemického pôvodu. Vysoké riziko je
definované prítomnosťou klinických príznakov zjavného zlyhania srdca alebo
hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory menšou ako 40 % s prítomnosťou
komorovej arytmie alebo bez nej.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Počiatočná dávka/:
Bežne sa používajú rôzne varianty dávkovania. Obvyklá nasycovacia dávka sa
pohybuje od 600 do 1000 mg denne a môže sa podávať počas 8 až 10 dní.

/Udržiavacia dávka:/
Má sa podávať minimálna účinná dávka podľa individuálnej odpovede. Táto
dávka sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 mg denne. Vzhľadom na to, že
amiodarón má veľmi dlhý biologický polčas, môže sa podávať každý druhý deň
(200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná denná
dávka 100 mg), alebo sa používa terapeutické okno (dva dni v týždni).

/Pediatrická populácia/
Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená.
V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

4.3 Kontraindikácie

- Sínusová bradykadia, sínoatriálna blokáda a syndróm chorého sínusu
(riziko sínusového zastavenia), závažné poruchy atrioventrikulárneho
vedenia, ak pacient nemá zavedený kardiostimulátor.
- Kombinovaná liečba liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu /torsades de/
/pointes/ (pozri časť 4.5).
- Tyreoidálna dysfunkcia.
- Známa precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na niektorú z pomocných
látok.
- Gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).
- Laktácia (pozri časť 4.6).

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri
kardiopulmonálnej resuscitácii šoku (defibrilátor) s rezistentnou
fibriláciou komôr.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Osobitné upozornenia/

Poruchy funkcie srdca (pozri časť 4.8)

Amiodarón spôsobuje zmeny EKG: predĺženie QT intervalu
(následkom predĺženia repolarizácie) s možným vývojom U vĺn. Tieto zmeny
sú dôkazom jeho farmakologického účinku a nie sú známkou toxicity.
U starších ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu poklesu srdcovej frekvencie.
Liečba sa má prerušiť, ak sa objaví AV blok 2. alebo 3. stupňa,
sínoatriálny blok alebo bifascikulárna blokáda.


Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených
arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď
obtiažne, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku
vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca.
Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami
hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s liekovými
interakciami a/alebo poruchami elektrolytov (pozri časť 4.5 a 4.8).

Hypertyreóza (pozri časti 4.4 a 4.8)

Hypertyreóza sa môže vyskytnúť počas liečby amiodarónom alebo aj niekoľko
mesiacov po jej ukončení. Lekára majú varovať klinické príznaky, väčšinou
mierne, ako sú úbytok hmotnosti, vznik arytmie, angina pektoris a
kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí zreteľným poklesom
ultrasenzitívneho TSH (usTSH v sére). V tomto prípade sa musí liečba
amiodarónom ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu
niekoľkých mesiacov po ukončení liečby; úprave klinického obrazu
predchádza normalizácia výsledkov funkčného stavu štítnej žlazy. Závažné
stavy, niekedy fatálne, si vyžadujú okamžité začatie liečby. Liečba sa má
prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta: antityreoidálne lieky (nemusia
byť vždy účinné), kortikosteroidy, beta-blokátory.

Poruchy funkcie pľúc (pozri časť 4.8)

Vznik dýchavice alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou
toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. U pacientov so
silnou dýchavicou, bez ohľadu na to, či sa zhorší aj celkový zdravotný
stav (únava, úbytok hmotnosti, teplota), sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc.
Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého
vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná - klinické príznaky
vymiznú zvyčajne v priebehu 3-4 týždňov, RTG nález a výsledky funkčného
vyšetrenia pľúc sa upravia pomalšie - v priebehu niekoľkých mesiacov), sa
musí liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie
kortikosteroidov. Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli
veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm
respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto
stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka
(pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne liečba amiodarónom a pravidelne počas liečby amiodarónom
sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene
(aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu i.v.
a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane
ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene
niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak
hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa
dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.
Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu
byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene,
päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po
vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8)

Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu
a/alebo myopatiu.
Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov
upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Ochorenie oka (pozri časť 4.8)

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť
kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia
oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si
vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu potenciálnej progresie
slepoty.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča:
betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú
frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť
k hypokaliémii.

/Opatrenia pri používaní/

Nežiaduce účinky (pozri časť 4.8) zvyčajne závisia od dávky lieku; preto je
potrebné venovať veľkú pozornosť stanoveniu minimálnej účinnej udržiavacej
dávky.
Je potrebné upozorniť pacientov, aby sa počas liečby vyhýbali slnečnému
žiareniu a aby používali príslušné ochranné prostriedky (pozri časť 4.8).

Kontrolné vyšetrenia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Pred začatím liečby sa odporúča uskutočniť tieto vyšetrenia: EKG
a stanovenie hladiny draslíka v sére.
Počas liečby sa odporúča pravidelné sledovanie hladín aminotransferáz
(pozri časť 4.4) a EKG.
Amiodarón môže spôsobiť poruchu štítnej žľazy (hypertyreózu alebo
hypotyreózu), najmä u pacientov s osobnou anamnézou takýchto porúch. Preto
sa odporúča klinické a laboratórne monitorovanie (usTSH) pred začiatkom
liečby, počas nej a počas niekoľkých mesiacov po jej ukončení. Pri
podozrení na tyreoidálnu dysfunkciu je potrebné vyšetriť hladinu us-TSH
v sére.
Najmä v súvislosti s dlhodobým podávaním antiarytmík boli hlásené prípady
vzostupu defibrilačného a/alebo stimulačného prahu komôr
kardiostimulátorov alebo implantovateľných defibrilátorov, čo môže
potenciálne ovplyvniť ich účinnosť. Z tohto dôvodu sa pred liečbou a počas
liečby amiodarónom odporúča opakované preverenie funkcie prístroja.

Poruchy štítnej žľazy (pozri časť 4.8)

Amiodarón obsahuje jód a môže tak ovplyvniť vychytávanie rádioaktívneho
jódu pri funkčných vyšetreniach štítnej žľazy. Tieto testy (voľná frakcia
- T3, voľná frakcia - T4, ultrasenzitívny TSH -/usTSH/) zostávajú napriek
tomu interpretovateľné. Amiodarón inhibuje periférnu premenu tyroxínu (T4)
na trijódtyronín (T3) a môže tak u klinicky eutyreoidných pacientov viesť
k izolovaným prípadom biochemických zmien (zvýšené hodnoty voľného T4
v sére, mierne znížené alebo dokonca normálne hodnoty voľného T3).
V týchto prípadoch nie je dôvod na prerušenie podávania amiodarónu.
Pri výskyte nasledujúcich klinických príznakov, zvyčajne miernych, sa má
zvážiť podozrenie na hypotyreózu: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť
chladu, znížená aktivita, závažná bradykardia. Diagnóza sa potvrdí
jednoznačným zvýšením usTSH v sére. Eutyreóza sa zvyčajne dosiahne
v priebehu 1 až 3 mesiacov po prerušení liečby. V prípade život
ohrozujúceho stavu sa v liečbe amiodarónom môže pokračovať za súbežného
podávania L-tyroxínu. Dávka L-tyroxínu sa upraví podľa hladín TSH.

Pediatrickí pacienti

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u pediatrických pacientov nebola
potvrdená.

Anestézia (pozri časti 4.5 a 4.8)

Anesteziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient
užíva amiodarón.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinovaná liečba amiodarónu s liekmi, ktoré môžu vyvolať /torsades de/
/pointes/ je kontraindikovaná (pozri časť 4.3). Ide o:
- Antiarytmiká, vrátane triedy IA, sotalolu, bepridilu.
- Ďalšie liečivá bez antiarytmického účinku, napr. vinkamín, niektoré
neuroleptiká, cisaprid, erytromycín i.v., pentamidín (v prípade
parenterálneho podávania), pretože zvyšujú riziko potenciálne smrteľných
/torsades de pointes/.

Neodporúča sa kombinovaná liečba s nasledujúcimi liekmi:
- Betablokátory a blokátory kalciového kanála znižujúce srdcovú frekvenciu
(verapamil, diltiazem): môže dôjsť k poruchám automaticity (závažná
bradykardia) a vedenia vzruchov.
- Stimulujúce laxatíva, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a následne zvýšiť
riziko arytmií typu /torsades de pointes/; ostatné laxatíva je možné použiť.
- Fluorochinolóny musia byť vylúčené u pacientov užívajúcich amiodarón.

Len s veľkou opatrnosťou možno amiodarón kombinovať s nasledujúcimi liekmi:

Lieky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu

. Diuretiká spôsobujúce hypokaliémiu, samostatné a/alebo
v kombinácii.
. Systémové kortikosteroidy (glukokortikoidy, mineralokortikoidy),
tetrakozaktid.
. Amfotericín B podávaný intravenózne.
Je nutné zabrániť vzniku hypokaliémie, prípadne ju upraviť, ak už vznikla.
Ďalej je potrebné monitorovať QT interval a ak sa objaví /torsades de/
/pointes/, nesmú sa podávať antiarytmiká, ale je potrebné zaviesť
kardiostimuláciu, ďalej je možné intravenózne podať magnézium.

Perorálne antikoagulanciá

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje koncentráciu
warfarínu. Podávanie warfarínu spolu s amiodarónom môže potencovať účinok
perorálnych antikoagulancií a zvyšuje tak riziko krvácania. Je teda
nevyhnutné častejšie monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie
perorálneho antikoagulancia počas liečby i po jej ukončení.

Srdcové glykozidy

Môžu sa objaviť poruchy automaticity (závažná bradykardia) a
atrioventrikulárneho vedenia (synergické pôsobenie). Okrem toho je možný
vzostup plazmatickej hladiny digoxínu (vzhľadom k poklesu jeho klírensu),
preto sú nutné klinické (monitorovanie príznakov toxicity), laboratórne
(plazmatická hladina digoxínu) a EKG kontroly, prípadne úprava dávkovania
srdcových glykozidov.

Fenytoín

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje plazmatické
koncentrácie fenytoínu. Kombinácia fenytoínu s amiodarónom môže viesť
k predávkovaniu fenytoínom, s neurologickými príznakmi. Je nutné klinické
sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť
dávka fenytoínu; musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu.

Flekainid

Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu
flekainidu v plazme (pozri časť 4.8). Preto sa má dávka flekainidu
upraviť.

Lieky metabolizované cytochrómom P450 CYP3A4

Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi,
môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich
toxicity:
/. Cyklosporín:/ môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu,
preto sa musí upraviť dávka.
/. Fentanyl: k/ombinácia s amiodarónom môže zvýšiť farmakologický účinok
fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity.
/. Statíny:/ súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP
3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje
riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu
s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa
nemetabolizujú CYP 3A4.
/. Ostatné lieky metabolizované CYP 3A4:/ lidokaín, takrolimus, sildenafil,
midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.

Celková anestézia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov
počas celkovej anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín,
hypotenzia, poruchy vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.
Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných
respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie
krátko po chirurgickom zákroku (syndróm akútnej respiračnej tiesne u
dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých
koncentrácií kyslíka.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až
na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom,
kontraindikovaný.

/Laktácia/

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je
amiodarón v období laktácie kontraindikovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu
na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na
základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté ((1/10), časté ((1/100
až <1/10), menej časté ((1/1 000 až <1/100), zriedkavé ((1/10 000 až
<1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia,
trombocytopénia

Poruchy srdca a poruchy srdcovej činnosti
Časté: bradykardia, ktorá je obvykle mierna a závisí od veľkosti dávky
Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované
v niekoľkých prípadoch zastavením srdca (pozri časť 4.4 a 4.5),
poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda,
atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä
u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo
u starších pacientov

Poruchy endokrinného systému
Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom
Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického
hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone
secretion)

Poruchy oka
Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne
obmedzuje na oblasť pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním
kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne
mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po
prerušení liečby ustúpia
Veľmi zriedkavé: zápal zrakového nervu alebo neuropatia, čo môže
viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo),
ktoré sa obyčajne prejavujú na začiatku liečby a po znížení
dávok vymiznú

Poruchy pečene a žlčových ciest
Veľmi časté: zvyčajne mierny izolovaný vzostup sérových aminotransferáz
(1,5 až 3-násobok normálnej hodnoty) na začiatku liečby.
Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne
Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére
a/alebo žltačkou vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym
koncom
Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická
hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom

Poruchy imunitného systému
Neznáma frekvencia výskytu: angioneurotický edém

Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Poruchy nervového systému
Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku
Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia,
zvyčajne reverzibilná po prerušení liečby (pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: cerebelárna ataxia, benígna intrakraniálna
hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída
alebo fibróza, pleuritída, organizujúca sa pneumónia
s obliterujúcou bronchiolitídou/BOOP), niekedy s fatálnym
zakončením (pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u
pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm
akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym
koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli
bezprostredne po chirurgickom zákroku - možná interakcia
s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časť 4.4 a 4.5)
Neznáma frekvencia výskytu: pulmonálna hemorágia

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Veľmi časté: fotosenzitivita (pozri časť 4.4)
Časté: sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie
vysokými dennými dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly
ustúpi
Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne
nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia
Neznáma frekvencia výskytu: urtikária

Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé: vaskulitída

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií.
Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda,
komorová tachykardia, arytmie typu /torsades de pointes/, obehové zlyhanie a
poškodenie pečene.
Liečba má byť symptomatická. Amiodarón, ani jeho metabolity nie sú
dialyzovateľné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum
ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti
- Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu, v dôsledku poklesu toku draslíka
(III. trieda podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie
nie je závislé na srdcovej frekvencii.
- Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii
neodpovedajúcej na podávanie atropínu.
- Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.
- Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je
výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia.
- Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.
- Predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na
atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni.
- Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej fázy v akcesórnych
atrioventrikulárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti
- Stredný pokles periférneho odporu a zníženie frekvencie srdca, čo vedie
k poklesu spotreby kyslíka.
- Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.
- Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly
koronárnych artérií myokardu.
- Udržiavanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a
periférneho odporu.

Iné vlastnosti
Amiodarón nemá žiadny výrazný negatívne inotropný efekt.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so
zastavením srdca spôsobeným šokom (defibrilátor) s rezistentnou fibriláciou
komôr sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia
(porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu
s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo
prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením
srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou
tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov
a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo
300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do
periférnej žily a 258 pacientom bolo podané placebo. Amiodarón výrazne
zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do nemocnice 197 (39 %) zachráneným
pacientom, z ktorých 44 % bolo zo skupiny, ktorej bol podaný amiodarón a
34 % zo skupiny s placebom, p = 0,03. Po zohľadnení ostatných nezávislých
faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky, v skupine s amiodarónom
v porovnaní s placebom, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice
1,6 (95 % interval spoľahlivosti, 1,1 až 2,4; p = 0,02). V skupine s
amiodarónom malo v porovnaní so skupinou, kde sa podávalo placebo viac
pacientov hypotenziu (59 % verzus 25 %, p = 0,04) alebo bradykardiu (41 %
verzus 25 %, p = 0,004).

Do štúdie ALIVE bolo randomizovaných 347 pacientov s fibriláciou komôr
rezistentnou na tri defibrilačné šoky, adrenalín a ďalší defibrilačný šok
alebo pacienti s opakovanou fibriláciou komôr po pôvodne úspešnej
defibrilácii, ktorým bol podávaný amiodarón (5 mg/kg stanovenej telesnej
hmotnosti, zriedených v 30 ml 5 % glukózy) a lidokaín vs. placebo; alebo
lidokaín (1,5 mg/kg s koncentráciou 10 mg/ml) a amiodarón vs. placebo; bol
použitý ten istý riediaci roztok (polysorbát 80). Z 347 zaradených
pacientov amiodarón výrazne zvýšil šance na resuscitáciu a prijatie do
nemocnice 22,8 % pacientov v skupine s amiodarónom (41 pacientov zo 180) a
12 % pacientov v skupine s lidokaínom (20 pacientov zo 167), p = 0,009. Po
zohľadnení ostatných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť pravdepodobnosť
prežitia, bol pomer šancí prežitia po prijatie do nemocnice u pacientov,
ktorým bol podaný amiodarón v porovnaní so skupinou s lidokaínom, 2,49
(95 % interval spoľahlivosti, 1,28 až 4,85; p = 0,007). Medzi liečenými
skupinami neboli rozdiely v počte pacientov, u ktorých bolo potrebné liečiť
bradykardiu atropínom alebo dopamínom zvyšujúcim krvný tlak a v počte
pacientov dostávajúcich lidokaín. V skupine pacientov liečených lidokaínom
bol počet pacientov, u ktorých sa po defibrilačnom šoku a po podaní
počiatočnej dávky študijnej medikácie objavili asystólie výrazne vyšší
(28,9 %) v porovnaní so skupinou dostávajúcou amiodarón (18,4 %), p = 0,04.

Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii.
V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118
pediatrických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách
v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Perorálne podanie:
- Nasycovacia dávka: 10 až 20 mg/kg/deň počas 7 až 10 dní (alebo
prepočítané na meter štvorcový 500 mg/m2/deň)
- Udržiavacia dávka: použiť sa má minimálna účinná dávka v závislosti od
individuálnej odpovede, môže byť v rozmedzí 5 – 10 mg/kg/deň (alebo
prepočítané na meter štvorcový 250 mg/m2/deň)

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia amiodarónu po perorálnom podaní je pomalá a variabilná.
Amiodarón má značný, ale premenlivý distribučný objem vzhľadom
k extenzívnej akumulácii v rôznych tkanivách (tukové tkanivo, orgány
s dobrou perfúziou ako pečeň, pľúca alebo slezina).
Biologická dostupnosť po perorálnom podaní je individuálna a pohybuje sa
medzi 30 a 80 % (priemer okolo 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne
amiodarón maximálnu plazmatickú koncentráciu po 3 až 7 hodinách.
Terapeutický účinok sa obvykle dostaví po 1 týždni (v rozmedzí niekoľkých
dní až dvoch týždňov), v závislosti na výške nasycovacej dávky.
Amiodarón má dlhý biologický polčas, s veľkou individuálnou variabilitou
(20 - 100 dní).
V priebehu prvých dní liečby sa látka akumuluje takmer vo všetkých
tkanivách organizmu, predovšetkým v tukovom tkanive. K vylučovaniu dochádza
za niekoľko dní a rovnovážna plazmatická koncentrácia sa dosiahne za 1 až
viac mesiacov, v závislosti od individuálnych vlastností organizmu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je treba nasadiť vyššie počiatočné dávky,
aby sa dosiahla rýchla počiatočná saturácia tkanív, ktorá je nutná pre
terapeutický účinok.
Dávka 200 mg amiodarónu obsahuje 75 mg jódu, z ktorých sa podľa odhadu
uvoľní asi 6 mg voľného jódu. Amiodarón sa vylučuje najmä žlčou a stolicou.
Renálne vylučovanie je zanedbateľné.
Táto skutočnosť umožňuje podávanie štandardných dávok pacientom s renálnym
poškodením.
Vylučovanie pokračuje ešte niekoľko mesiacov po prerušení liečby.
Farmakodynamický účinok sa má brať do úvahy ešte počas nasledujúcich 10 dní
až jedného mesiaca.
Nevykonali sa žiadne kontrolované štúdie v pediatrickej populácii.
V limitovaných údajoch, ktoré boli publikované, sa v pediatrickej populácii
neuvádzali žiadne rozdiely v porovnaní s dospelými.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Maydis amylum, lactosum, magnesii stearas, polyvidonum, silica colloidalis
anhydrica.

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.
30 alebo 60 tabliet


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika.


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0135/82-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE

16.4.1982


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Máj 2011