Písomná informácia pre používateľov



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


RIVODARON® 200

tablety


amiodaróniumchlorid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Rivodaron na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Rivodaron
3. Ako užívať Rivodaron
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Rivodaron
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE RIVODARON A NA ČO SA POUŽÍVA

Liečivom Rivodaronu je amiodaróniumchlorid. Amiodaróniumchlorid je
antiarytmikum. Spomaľuje vedenie vzruchu zo srdcových predsiení na komory,
čím spomaľuje srdcový rytmus a zároveň svojim pôsobením na hladké svaly
niektorých ciev znižuje nároky srdcového svalu na spotrebu kyslíka.

Rivodaron sa používa pri niektorých poruchách srdcového rytmu buď na liečbu
alebo na prevenciu u pacientov s vysokým rizikom srdcového zlyhania.
Liek je určený na liečbu dospelých pacientov.


2. SKÔR AKO UŽIJETE RIVODARON

Neužívajte Rivodaron
keď ste alergický (precitlivený) na amiodaróniumchlorid, jód alebo na
ktorúkoľvek z ďalších zložiek Rivodaronu,
keď máte ochorenie štítnej žľazy,
keď máte veľmi pomalý srdcový rytmus,
keď máte určitú poruchu tvorby a vedenia srdcového vzruchu,
keď užívate iné lieky, ktoré ovplyvňujú srdcový rytmus (pozri odsek
Užívanie iných liekov)
keď ste tehotná a/alebo dojčíte.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Rivodaronu
Rivodaron môže spôsobiť isté zmeny v elektrokardiografickom obraze (EKG),
ktoré sú dôkazom jeho farmakologického účinku. Spomalenie srdcového rytmu
môže byť výraznejšie u starších osôb.

Počas užívania lieku alebo aj niekoľko mesiacov po skončení užívania môže
dôjsť k zvýšenej činnosti štítnej žľazy (hypertyreóza), ktorá sa prejavuje
väčšinou miernymi klinickými príznakmi ako sú úbytok hmotnosti, zmeny
srdcového rytmu, bolesti za hrudnou kosťou (angína pektoris) a kongestívne
zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí laboratórnym vyšetrením a liečba sa
musí ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých
mesiacov po ukončení liečby.

Pri výskyte nasledujúcich nežiaducich účinkov informujte svojho lekára:
zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažné
spomalenie srdcovej frekvencie, môže ísť o zníženú činnosť štítnej žľazy
(hypotyreózu).

Podávanie Rivodaronu môže ovplyvniť niektoré testy funkcie štítnej žľazy.
Rivodaron sa preto musí užívať s opatrnosťou, ak vy alebo vaši príbuzní
trpíte na ochorenia štítnej žľazy. Pred začiatkom, počas aj niekoľko
mesiacov po skončení liečby sa preto odporúča klinické a laboratórne
sledovanie pacienta.

V prípade výskytu silnej dýchavičnosti (pocit nedostatku vzduchu) alebo
neproduktívneho kašľa informujte svojho lekára. V prípade podozrenia na
intersticiálnu pneumóniu (zápal pľúcneho tkaniva) sa má urobiť RTG
vyšetrenie pľúc, podávanie amiodarónu sa má prehodnotiť a má sa zvážiť
podávanie kortikosteroidov (hormonálne lieky).

Počas liečby amiodarónom sa odporúča pravidelné a dôkladné vykonávanie
funkčných testov pečene.

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa má okamžite urobiť
kompletné oftalmologické vyšetrenie. Zápalové alebo nezápalové ochorenie
očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby Rivodaronom.

Počas liečby je potrebné vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu. Liečba sa
musí pravidelne kontrolovať.

Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola dokázaná.

Anesteziológ má byť pred zákrokom informovaný, že užívate Rivodaron.


Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Účinky Rivodaronu a iných liekov sa môžu vzájomne ovplyvňovať. Váš lekár má
byť preto informovaný o všetkých liekoch, ktoré v súčasnosti užívate alebo
ktoré začnete užívať, a to na lekársky predpis i bez neho. Skôr ako začnete
užívať súčasne s Rivodaronom akýkoľvek iný voľnopredajný liek, poraďte sa
so svojím ošetrujúcim lekárom.

• Rivodaron sa nesmie užívať súčasne s nasledujúcimi liekmi:
- lieky ovplyvňujúce rytmus srdca – antiarytmiká, vrátane triedy Ia,
sotalolu a bepridilu,
- iné látky bez antiarytmického účinku vrátane vinkamínu, niektoré
psychofarmaká (neuroleptiká), cisaprid, erytromycín podaný vnútrožilovo,
pentamidín podaný parenterálne.

• Súbežné užívanie Rivodaronu a nasledujúcich liekov sa neodporúča:
- betablokátory a blokátory kalciového kanála, ktoré znižujú srdcovú
frekvenciu (verapamil, diltiazem),
- preháňadlá dráždiace črevnú stenu, ktoré môžu viesť k zníženiu hladiny
draslíka v krvi (hypokaliémii), ostatné preháňadlá je možné podať.
- fluorochinolóny (antiinfekčné lieky).

Rivodaron sa môže kombinovať iba s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:
- látky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (zníženie hladiny draslíka),
diuretiká spôsobujúce zníženú hladinu draslíka, samotné alebo
v kombinácii, systémové kortikosteroidy (glukokortikoidy,
mineralokortikoidy), tetrakozaktid, vnútrožilovo podaný amfotericín. Je
nutné zníženiu hladiny draslíka zabrániť, prípadne ju upraviť, ak už
vznikla,
- perorálne (cez ústa) podávané lieky ovplyvňujúce zrážavosť krvi: warfarín
podaný súbežne s Rivodaronom môže zvyšovať riziko krvácania. Počas liečby
aj po jej ukončení je potrebná úprava dávkovania,
- digoxín (liek na podporu srdcovej činnosti) – môžu sa vyskytnúť poruchy
automaticity (závažné spomalenie činnosti srdca), poruchy vedenia vzruchu
a/alebo sa môže zvýšiť hladina digoxínu v plazme,
- fenytoín (liek na liečbu epilepsie) – súbežné podávanie môže viesť k
predávkovaniu fenytoínom, ktoré sa prejavuje neurologickými príznakmi,
- flekainid – súbežné podávanie zvyšuje hladinu flekainidu v plazme,
- Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov môže zvýšiť ich
plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich toxicity:
- cyklosporín – súbežné podávanie môže viesť k zvýšeniu hladiny
cyklosporínu v plazme a preto je potrebné upraviť dávku,
- fentanyl – súbežné podávanie môže zvýšiť farmakologický účinok
fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity,
- statíny – súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými
CYP 3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje
riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu
s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa
nemetabolizujú CYP 3A4.
- ostatné lieky – lidokaín, takrolimus, sildenafil, midazolam,
triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.
- Celková anestézia:
Počas celkovej anestézie boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie:
spomalenie činnosti srdca, hypotenzia (znížený tlak krvi), poruchy vedenia
vzruchov, znížený srdcový výdaj. Ďalej bolo zaznamenaných niekoľko veľmi
zriedkavých prípadov závažných respiračných (dýchacích) komplikácií,
niekedy s fatálnym koncom, najčastejšie krátko po chirurgickom výkone
(akútny syndróm respiračného zlyhania u dospelých).

Užívanie Rivodaronu s jedlom a nápojmi
Neaplikovateľné.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Rivodaron sa nemá užívať počas tehotenstva s výnimkou ojedinelých prípadov.

Ihneď informujte svojho lekára, ak ste tehotná.

Amiodaróniumchlorid prestupuje do materského mlieka a preto sa nesmie
užívať počas dojčenia.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Nie sú dostupné údaje o účinkoch lieku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhu
strojov.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Rivodaronu
Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Ak vám váš lekár povedal, že
neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto
lieku.


3. AKO UŽÍVAŤ RIVODARON

Vždy užívajte Rivodaron presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Dávkovanie je u jednotlivých pacientov individuálne. V každom prípade
musíte veľmi prísne dodržovať dávkovanie predpísané lekárom, bez porady s
ním dávky nemeňte ani liečbu neprerušujte.
Na začiatku liečby dospelí pacienti zvyčajne užívajú 3 až 5 tabliet denne,
neskôr pol až 2 tablety denne.

Tablety sa prehĺtajú celé (môžu sa aj rozdrviť) pred jedlom, počas jedla
alebo po jedle.

Ak užijete viac Rivodaronu, ako máte
Pri podozrení na predávkovanie Rivodaronom ihneď vyhľadajte lekára, ktorý
rozhodne o vykonaní potrebných opatrení.
Pri náhodnom požití tabliet dieťaťom okamžite vyhľadajte lekára.

Ak zabudnete užiť Rivodaron
Ak zabudnete užiť Rivodaron, užite predpísané množstvo lieku v najbližšom
čase, keď máte liek užiť a snažte sa v budúcnosti dodržať pokyny.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Rivodaron
Nikdy neprerušte alebo predčasne neukončujte liečbu Rivodaronom, pokiaľ sa
vopred neporadíte s lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Rivodaron môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Patria sem:
Anémia - málokrvnosť (spôsobená rozpadom červených krviniek alebo útlmom
kostnej drene), pokles počtu krvných doštičiek.
Vplyvom lieku na srdcový rytmus môže dôjsť k zvyčajne miernemu spomaleniu
srdcovej činnosti, ktoré závisí od veľkosti dávky, menej často ku vzniku
alebo zhoršeniu existujúcich porúch rytmu srdca, ktoré môžu v niektorých
prípadoch viesť až k zastaveniu srdca, k poruchám vedenia vzruchov, veľmi
zriedkavo k výraznému spomaleniu činnosti srdca alebo sínusovej zástave,
najmä u pacientov s poruchou sínusového uzla a/alebo u starších pacientov.
Môžu sa vyskytnúť poruchy štítnej žľazy, a to buď jej znížená funkcia
(zvyšovanie telesnej hmotnosti, únava) alebo naopak jej zvýšená funkcia
(chudnutie, hnačky), syndróm nevhodnej sekrécie antidiuretického hormónu.
Rivodaron môže spôsobiť očné komplikácie: mikropovlaky na rohovke, zvyčajne
v oblasti pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb
alebo nejasným videním. Povlaky obsahujú lipidové komplexy a po prerušení
liečby ustúpia, ďalej je to veľmi zriedkavo zápalové alebo nezápalové
ochorenie zrakového nervu, čo môže viesť k slepote.
Najmä na začiatku liečby sa môžu vyskytnúť ľahké poruchy trávenia
(nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa objavia obyčajne na začiatku
liečby a po znížení dávok vymiznú.
Môže sa objaviť izolovaný, mierny vzostup hladín pečeňových enzýmov
(aminotransferáz) na začiatku liečby, ktorý vymizne po znížení dávky alebo
dokonca spontánne, akútne poruchy pečene s vysokou hladinou pečeňových
enzýmov (aminotransferáz) a/alebo žltačka, zlyhanie pečene, niekedy
s fatálnym koncom, veľmi zriedkavo chronické ochorenie pečene (zápal pečene
- hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom, veľmi zriedkavo zvýšená
hladina kreatinínu v krvi.
Môžu sa vyskytnúť poruchy nervového systému, ako sú tras, nočné mory,
poruchy spánku, menej často ochorenie nervov a/alebo svalov nezápalového
pôvodu, ktoré po prerušení liečby zvyčajne vymizne, veľmi zriedkavo poruchy
pohyblivosti spôsobené ochorením mozočku, ľahko liečiteľná vnútrolebečná
hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy.
Môže sa vyskytnúť angioneurotický edém (Quinckeho edém).
Veľmi zriedkavo sa vyskytli poruchy reprodukčného systému, zápal
nadsemeníka, impotencia.
Môžu sa vyskytnúť poruchy dýchacej sústavy, pľúcna toxicita (zápalové
ochorenie pľúcnych alveolov alebo medzipľúcneho tkaniva, zmnoženie pľúcneho
väziva, zápal pohrudnice, zápal drobných priedušiek s upchatím a so
začínajúcim sa zápalom pľúc) niekedy s fatálnym koncom, u pacientov
s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bolo veľmi
zriedkavo popísané aj zúženie priedušiek (bronchospazmus), syndróm akútnej
respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom, pričom
najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom
zákroku. Môže sa vyskytnúť aj krvácanie do pľúc.
Poruchy kože a podkožného tkaniva sa veľmi často môžu prejaviť ako zvýšená
citlivosť kože na slnečné žiarenie – fotosenzitivita, šedé až modré
sfarbenie kože, ktoré po skončení liečby pomaly ustúpi, veľmi zriedkavo aj
začervenanie kože počas rádioterapie, nešpecifická vyrážka na koži,
zápalové ochorenie s odlupovaním kože, vypadávanie vlasov.
Veľmi zriedkavo sa môže objaviť zápalové ochorenie ciev.

/Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak/
/spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej/
/informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo/
/lekárnikovi./


5. AKO UCHOVÁVAŤ RIVODARON

Liek uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote 15 – 25 şC vo vnútornom a vonkajšom obale na
ochranu pred svetlom.

Nepoužívajte po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli/blistri po
EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Rivodaron obsahuje
Liečivo je amiodaróniumchlorid.

. Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.
. Ďalšie zložky sú: kukuričný škrob, povidón, monohydrát laktózy,
koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát, predželatínovaný škrob.

Ako vyzerá Rivodaron a obsah balenia
Rivodaron sú biele ploché tablety s priemerom 9,5 mm a deliacou ryhou.
Rivodaron je dostupný v baleniach po 30 a 60 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.




Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

PRO.MED.CS Praha a.s.
Telčská 1, 140 00 Praha 4, Česká republika

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v septembri 2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku




SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

RIVODARON 200


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchloridu.

Pomocná látka: monohydrát laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.
Biele ploché tablety s priemerom 9,5 mm a deliacou ryhou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:
- život ohrozujúce komorové tachykardie alebo komorové fibrilácie - liečba
sa musí začať v nemocnici za
monitorovania,
- symptomatická alebo potvrdená život ohrozujúca komorová tachykardia,
- potvrdená komorová tachykardia u pacientov so sprievodnou chorobou srdca.
U ostatných pacientov,
v prípade kontraindikácie alebo rezistencie na iné lieky, ak je liečba
nevyhnutná,
- poruchy rytmu spojené s WPW syndrómom (Wolffov-Parkinsonov-Whiteov
syndróm).

Liečba potvrdenej supraventrikulárnej tachykardie:
- spomalenie alebo zmiernenie predsieňovej fibrilácie alebo fluttera,
- amiodarón sa zvlášť odporúča u pacientov s ischemickou chorobou srdca
a/alebo dysfunkciou
ľavej komory,
- amiodarón je indikovaný v prevencii celkovej mortality vrátane náhlej
kardiálnej smrti u vysokorizikových pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca
ischemického alebo neischemického pôvodu. Vysoké riziko je definované
prítomnosťou klinických príznakov zjavného zlyhania srdca alebo hodnotou
ejekčnej frakcie ľavej komory menšou ako 40 % s prítomnosťou komorovej
arytmie alebo bez nej.

Liek je určený na liečbu dospelých.

2. Dávkovanie a spôsob podávania

Počiatočná dávka: Bežne sa používajú rôzne varianty dávkovania. Obvyklá
nasycovacia dávka sa pohybuje od 600 do 1000 mg denne, rozdelená do 3
dávok, a môže sa podávať počas 8 - 10 dní.
Udržovacia dávka: Má sa podávať minimálna účinná dávka podľa individuálnej
odpovede. Táto
dávka sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 mg denne. Vzhľadom na to, že
amiodarón má veľmi dlhý biologický polčas, môže sa podávať každý druhý deň
(200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná denná
dávka 100 mg), alebo sa používa prerušované podávanie (dva dni v týždni).
Spôsob podávania: Tablety sa prehltávajú v celku (ale môžu byť aj
rozdrvené) pred, počas jedla alebo po jedle.

4.3 Kontraindikácie

- sínusová bradykardia a sinoatriálna blokáda,
- syndróm chorého sínusu, pokiaľ pacient nemá zavedený kardiostimulátor
(riziko sínusového zastavenia),
- poruchy vedenia vyššieho stupňa, pokiaľ pacient nemá zavedený
kardiostimulátor,
- tyreoidálna dysfunkcia,
- známa precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na ktorúkoľvek pomocnú
látku lieku,
- kombinovaná liečba s liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu /torsades de/
/pointes/,
- laktácia (pozri časť 4.6)
- gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri
kardiopulmonálnej resuscitácii šoku (defibrilátor) s rezistentnou
fibriláciou komôr.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Osobitné upozornenia/

Poruchy funkcie srdca (pozri časť 4.8)
Amiodarón spôsobuje zmeny EKG: predĺženie QT intervalu
(následkom predĺženia repolarizácie) s možným vývojom U vĺn. Tieto zmeny
sú dôkazom jeho farmakologického účinku a nie sú známkou toxicity.
U starších ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu poklesu srdcovej frekvencie.
Liečba sa má prerušiť, ak sa objaví AV blok 2. alebo 3. stupňa,
sínoatriálny blok alebo bifascikulárna blokáda.


Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených
arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď
obtiažne, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku
vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca.
Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami
hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s liekovými
interakciami a/alebo poruchami elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8).

Hypertyreóza (pozri časti 4.4 a 4.8)
Hypertyreóza sa môže vyskytnúť počas liečby amiodarónom alebo aj niekoľko
mesiacov po jej ukončení. Lekára majú varovať klinické príznaky, väčšinou
mierne, ako sú úbytok hmotnosti, vznik arytmie, angína pektoris a
kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí zreteľným poklesom
ultrasenzitívneho TSH (usTSH v sére). V tomto prípade sa musí liečba
amiodarónom ukončiť. Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu
niekoľkých mesiacov po ukončení liečby; úprave klinického obrazu
predchádza normalizácia výsledkov funkčného stavu štítnej žlazy. Závažné
stavy, niekedy fatálne, si vyžadujú okamžité začatie liečby. Liečba sa má
prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta: antityreoidálne lieky (nemusia
byť vždy účinné), kortikosteroidy, betablokátory.

Poruchy funkcie pľúc (pozri časť 4.8)
Vznik dýchavice alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou
toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. U pacientov so
silnou dýchavicou, bez ohľadu na to, či sa zhorší aj celkový zdravotný
stav (únava, úbytok hmotnosti, teplota), sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc.
Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého
vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná - klinické príznaky
vymiznú zvyčajne v priebehu 3-4 týždňov, RTG nález a výsledky funkčného
vyšetrenia pľúc sa upravia pomalšie - v priebehu niekoľkých mesiacov), sa
musí liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie
kortikosteroidov. Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli
veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm
respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto
stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka
(pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)
Len čo sa začne liečba amiodarónom a pravidelne počas liečby amiodarónom
sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene
(aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu i.v.
a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane
ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene
niekedy s fatálnym koncom) a chronické poškodenie funkcie pečene. Ak
hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa
dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.
Klinické a laboratórne príznaky chronického poškodenia funkcie pečene môžu
byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene,
päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po
vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8)
Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu
a/alebo myopatiu.
Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov
upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Poruchy oka (pozri časť 4.8)
V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť
kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia
oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si
vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu potenciálnej progresie
slepoty.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)
Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča:
betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú
frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť
k hypokaliémii.

/Opatrenia pri používaní/

Nežiaduce účinky (pozri časť 4.8) zvyčajne závisia od dávky lieku; preto je
potrebné venovať veľkú pozornosť stanoveniu minimálnej účinnej udržiavacej
dávky.
Je potrebné upozorniť pacientov, aby sa počas liečby vyhýbali slnečnému
žiareniu a aby používali príslušné ochranné prostriedky (pozri časť 4.8).

Kontrolné vyšetrenia (pozri časti 4.4 a 4.8)
Pred začatím liečby sa odporúča uskutočniť tieto vyšetrenia: EKG
a stanovenie hladiny draslíka v sére.
Počas liečby sa odporúča pravidelné sledovanie hladín aminotransferáz
(pozri časť 4.4) a EKG.
Amiodarón môže spôsobiť poruchu štítnej žľazy (hypertyreózu alebo
hypotyreózu), najmä u pacientov s osobnou anamnézou takýchto porúch. Preto
sa odporúča klinické a laboratórne monitorovanie (usTSH) pred začiatkom
liečby, počas nej a počas niekoľkých mesiacov po jej ukončení. Pri
podozrení na tyreoidálnu dysfunkciu je potrebné vyšetriť hladinu us-TSH
v sére.
Najmä v súvislosti s dlhodobým podávaním antiarytmík boli hlásené prípady
vzostupu defibrilačného a/alebo stimulačného prahu komôr
kardiostimulátorov alebo implantovateľných defibrilátorov, čo môže
potenciálne ovplyvniť ich účinnosť. Z tohto dôvodu sa pred liečbou a počas
liečby amiodarónom odporúča opakované preverenie funkcie prístroja.

Poruchy štítnej žľazy (pozri časť 4.8)
Amiodarón obsahuje jód a môže tak ovplyvniť vychytávanie rádioaktívneho
jódu pri funkčných vyšetreniach štítnej žľazy. Tieto testy (voľná frakcia
- T3, voľná frakcia - T4, ultrasenzitívny TSH -/usTSH/) zostávajú napriek
tomu interpretovateľné. Amiodarón inhibuje periférnu premenu tyroxínu (T4)
na trijódtyronín (T3) a môže tak u klinicky eutyreoidných pacientov viesť
k izolovaným prípadom biochemických zmien (zvýšené hodnoty voľného T4
v sére, mierne znížené alebo dokonca normálne hodnoty voľného T3).
V týchto prípadoch nie je dôvod na prerušenie podávania amiodarónu.
Pri výskyte nasledujúcich klinických príznakov, zvyčajne miernych, sa má
zvážiť podozrenie na hypotyreózu: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť
chladu, znížená aktivita, závažná bradykardia. Diagnóza sa potvrdí
jednoznačným zvýšením usTSH v sére. Eutyreóza sa zvyčajne dosiahne
v priebehu 1 až 3 mesiacov po prerušení liečby. V prípade život
ohrozujúceho stavu sa v liečbe amiodarónom môže pokračovať za súbežného
podávania L-tyroxínu. Dávka L-tyroxínu sa upraví podľa hladín TSH.

Pediatrickí pacienti: bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u pediatrických
pacientov nebola dokázaná.

Anestézia: Pred chirurgickými zákrokmi má byť anesteziológ informovaný, že
pacient užíva amiodarón (pozri časti 4.5 a 4.8).

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami galaktózovej intolerancie, vrodeného deficitu laktázy alebo
glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinovaná liečba amiodarónu s liekmi, ktoré môžu vyvolať /torsades de/
/pointes/ (pozri časť 4.3) je kontraindikovaná.
Ide o:
- antiarytmiká vrátane triedy Ia sotalolu, bepridilu
- ďalšie liečivá bez antiarytmického účinku, napr. vinkamín, niektoré
neuroleptiká, cisaprid, erytromycín i.v., pentamidínu (v prípade
parenterálneho podávania), pretože zvyšujú riziko potenciálne smrteľných
/torsades de pointes/.

Neodporúča sa kombinovaná liečba s nasledujúcimi liekmi:
- betablokátory a blokátory kalciového kanála znižujúce srdcovú frekvenciu
(verapamil, diltiazem) - môže dôjsť k poruchám automaticity (závažná
bradykardia) a vedenia vzruchov,
- stimulujúce laxatíva, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu a následne zvýšiť
riziko arytmií typu /torsades de pointes/, ostatné laxatíva je možné použiť.
- fluorochinolóny musia byť vylúčené u pacientov užívajúcich amiodarón.

Len s veľkou opatrnosťou je možné amiodarón kombinovať s nasledujúcimi
liekmi:
- lieky, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu:
• diuretiká spôsobujúce hypokaliémiu, samotne a/alebo v kombinácii.

• systémové kortikosteroidy (glukokortikoidy, mineralokortikoidy),
tetrakozaktid.
• amfotericín B podávaný intravenózne.
Je potrebné zabrániť hypokaliémii, prípadne ju upraviť, ak už vznikla. Je
potrebné sledovať QT interval a ak sa objaví /torsades de pointes/, nesmú sa
podávať antiarytmiká, ale treba zaviesť kardiostimulátor, ďalej je možné
intravenózne podávať magnézium.

- Perorálne antikoagulanciá:
Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje koncentráciu
warfarínu. Podávanie warfarínu spolu s amiodarónom môže potenciovať účinok
perorálnych antikoagulancií a zvyšuje tak riziko krvácania. Je potrebné
pravidelne monitorovať hladinu protrombínu a upraviť dávkovanie perorálneho
antikoagulancia počas liečby i po jej ukončení.

- Srdcové glykozidy:
Môžu sa objaviť poruchy automaticity (závažná bradykardia) a
átrioventrikulárneho vedenia (synergické pôsobenie). Okrem toho je možný
vzostup plazmatickej hladiny digoxínu (vzhľadom k poklesu jeho klírensu),
preto sú nutné klinické (monitorovanie príznakov toxicity), laboratórne
(plazmatická hladina digoxínu) a EKG kontroly, prípadne úprava dávkovania
srdcových glykozidov.

- Fenytoín:
Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2C9 a tým zvyšuje plazmatické
koncentrácie fenytoínu. Kombinácia fenytoínu s amiodarónom môže viesť
k predávkovaniu fenytoínom, s neurologickými príznakmi. Je nutné klinické
sledovanie a ihneď ako sa prejavia príznaky predávkovania musí sa znížiť
dávka fenytoínu; musí sa stanoviť plazmatická hladina fenytoínu.

- Flekainid:
Amiodarón inhibuje cytochróm P450 CYP2D6 a tým zvyšuje koncentráciu
flekainidu v plazme (pozri časť 4.8). Preto sa má dávka flekainidu
upraviť.

Lieky metabolizované cytochrómom P450 CYP3A4
Súbežné podávanie amiodarónu, inhibítora CYP3A4, s nasledujúcimi liekmi,
môže zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a to môže viesť k zvýšeniu ich
toxicity:
/. Cyklosporín:/ môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických hladín cyklosporínu,
preto sa musí upraviť dávka.
/. Fentanyl: k/ombinácia s amiodarónom môže zvýšiť farmakologický účinok
fentanylu a zvýšiť riziko jeho toxicity.
/. Statíny:/ súbežným podávaním amiodarónu so statínmi metabolizovanými CYP
3A4, ako napr. simvastatín, atorvastatín a lovastatín, sa zvyšuje
riziko muskulárnej toxicity. Keď sa statíny podávajú spolu
s amiodarónom, odporúča sa používať tie statíny, ktoré sa
nemetabolizujú CYP 3A4.
/. Ostatné lieky metabolizované CYP 3A4:/ lidokaín, takrolimus, sildenafil,
midazolam, triazolam, dihydroergotamín, ergotamín.

- Celková anestézia (pozri časti 4.4 a 4.8):
Boli zaznamenané potenciálne závažné komplikácie u pacientov počas celkovej
anestézie: bradykardia neodpovedajúca na atropín, hypotenzia, poruchy
vedenia vzruchov, znížený srdcový výdaj.
Ďalej bolo pozorovaných niekoľko veľmi zriedkavých prípadov závažných
respiračných komplikácií, niekedy i s fatálnym zakončením, najčastejšie
krátko po chirurgickom zákroku (akútny syndróm respiračnej tiesne u
dospelých), ktoré je možné dať do súvislosti s podávaním vysokých
koncentrácií kyslíka.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/
Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až
na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom,
kontraindikovaný.

/Laktácia/
Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je
amiodarón v období laktácie kontraindikovaný.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu
na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na
základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté ((1/10), časté ((1/100
až <1/10), menej časté ((1/1 000 až <1/100), zriedkavé ((1/10 000 až
<1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia,
trombocytopénia

Poruchy srdca a poruchy srdcovej činnosti
Časté: bradykardia, ktorá je obvykle mierna a závisí od veľkosti dávky
Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované
v niekoľkých prípadoch zastavením srdca (pozri časť 4.4 a 4.5),
poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda,
atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä
u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo
u starších pacientov

Poruchy endokrinného systému
Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom
Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického
hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone
secretion)

Poruchy oka
Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne
obmedzuje na oblasť pod zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním
kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne
mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po
prerušení liečby ustúpia
Veľmi zriedkavé: zápal zrakového nervu alebo neuropatia, čo môže
viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo),
ktoré sa obyčajne prejavujú na začiatku liečby a po znížení
dávok vymiznú

Poruchy pečene a žlčových ciest
Veľmi časté: zvyčajne mierny izolovaný vzostup sérových aminotransferáz
(1,5 až 3-násobok normálnej hodnoty) na začiatku liečby.
Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne
Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére
a/alebo žltačkou vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym
koncom
Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická
hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom

Poruchy imunitného systému
Neznáma frekvencia výskytu: angioneurotický edém

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Poruchy nervového systému
Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku
Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia,
zvyčajne reverzibilná po prerušení liečby (pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: cerebelárna ataxia, benígna intrakraniálna
hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída
alebo fibróza, pleuritída, organizujúca sa pneumónia
s obliterujúcou bronchiolitídou/BOOP), niekedy s fatálnym
zakončením (pozri časť 4.4)
Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u
pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm
akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym
koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli
bezprostredne po chirurgickom zákroku - možná interakcia
s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časti 4.4 a 4.5)
Neznáma frekvencia výskytu: pulmonálna hemorágia

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Veľmi časté: fotosenzitivita (pozri časť 4.4)
Časté: sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie
vysokými dennými dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly
ustúpi
Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne
nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia
Neznáma frekvencia výskytu: urtikária

Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé: vaskulitída

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií.
Objavilo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda,
komorová tachykardia, arytmie typu /torsades de pointes/, obehové zlyhanie a
poškodenie pečene.
Liečba má byť symptomatická. Amiodiarón ani jeho metabolity nie sú
dialyzovateľné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmikum (III. trieda podľa Vaughamovej-
Williamsovej klasifikácie).
ATC: C01BD01.

Antiarytmické:
- pokles prúdu draslíka, ktorý vedie k predĺženiu 3. fázy stiahnutia
vlákien srdcového svalu,
- zníženie sínusovej automaticity, vedúce k bradykardii neodpovedajúce na
podanie atropínu,
- nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda,
- spomalenie sinoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je
výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia,
- intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené,
- predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na
atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni,
- spomalenie vedenia a predĺženia refraktérnej fázy v akcesórnych
atrioventrikulárnych dráhach.
Antiischemické :
- stredný pokles periférneho cievneho odporu a zníženie srdcovej
frekvencie, vedúce k poklesu spotreby
kyslíka,
- nekompetitívna alfa- a beta-adrenergná inhibícia,
- zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly
artérií myokardu,
- udržovanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a
periférneho cievneho odporu.

Iné:
Amiodarón má len mierny negatívne inotropný účinok.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Amiodarón má vysokú afinitu k tkanivám, ale prestupuje do nich len pomaly.

Biologická dostupnosť po perorálnom podaní individuálne kolíše medzi 30 -
80 % (priemer 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne
amiodarón maximálnych plazmatických koncentrácií po 3 - 7 hodinách.
Terapeutické účinky sa zvyčajne dostavia po 1 týždni, v závislosti na výške
úvodnej dávky.
Amiodarón má dlhý polčas, individuálne veľmi variabilný (20 - 100 dní).
Počas prvých dní liečby sa látka kumuluje takmer vo všetkých tkanivách,
obzvlášť v tukovom tkanive. Vylučovanie sa začína po niekoľkých dňoch a
rovnovážna koncentrácia v plazme sa dosiahne za 1 i viac mesiacov, v
závislosti na individuálnych vlastnostiach organizmu.
Vzhľadom na uvedené vlastnosti amiodarónu sa úvodné vyššie dávky používajú
k dosiahnutiu rýchlej saturácie tkanív. Jód je z molekuly látky čiastočne
uvoľňovaný a je možné ho nájsť v moči - jodúria. Takto sa vylučuje asi 6
mg za 24 hodín pri dennej dávke 200 mg amiodarónu. Zvyšná časť molekuly
spolu s väčšinou jódu sa po prechode pečeňou vylučuje stolicou.
Miera vylučovania obličkami je zanedbateľná, čo dovoľuje podávanie
obvyklých dávok i u pacientov s renálnym zlyhávaním.
Po prerušení liečby vylučovanie látky pokračuje ešte niekoľko mesiacov, je
potrebné počítať s tým, že reziduálne účinky pretrvávajú ešte 10 - 30 dní
po vysadení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Po jednorazovom podaní stredných efektívnych dávok je amiodarón takmer
netoxický.
Pri opakovanom podaní počas niekoľkých týždňov boli popísané nasledujúce
zmeny:
- hyperfunkcia štítnej žľazy - hyperplastické a neoplastické zmeny
folikulov u laboratórnych potkanov;
- dyslipidóza s infiltráciou pľúc a lymforetikulárneho systému makrofágov u
psov a potkanov;
- fototoxicita a fotosenzibilizácia u morčiat.
Hodnoty maximálnej dávky bez toxického účinku sú nižšie ako 16 mg/kg/deň u
potkanov a 12,5 mg/kg/deň u psov.
V štúdiách na reprodukčnú toxicitu bol zaznamenaný pokles fertility a vplyv
na vývoj potomstva, ale žiadne teratogénne účinky. Amiodarón prechádza do
materského mlieka. V štúdiách na mutagenitu liečivo nevykazovalo žiadny
genotoxický potenciál.
V rámci štúdií na karcinogenitu vykonaných na potkanoch a myšiach sa
neoplastické zmeny tyreoidálnych folikúl vyskytli iba u potkanov.
Predpokladá sa, že tieto tumory sú epigenetického pôvodu a že samotné
liečivo nemá karcinogénne vlastnosti.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kukuričný škrob, monohydrát laktózy, povidón, koloidný oxid kremičitý,
magnéziumstearát, predželatínovaný škrob.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15 – 25 °C vo vnútornom a vonkajšom obale na
ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/PVC blister, papierová škatuľka.
Veľkosť balenia: 30 alebo 60 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO. MED.CS Praha a.s.
Telčská 1, 140 00 Praha 4
Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0478/06-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE

8.11.2006


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

September 2011