Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, evid. č.:
2010/06506-Z1A
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, evid. č.:
2010/04603-ZIB

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valtensin 80 mg/12,5 mg
Valtensin 160 mg/12,5 mg
Valtensin 160 mg/25 mg

filmom obalené tablety

valsartan/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
0. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
1. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
2. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Valtensin a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Valtensin
3. Ako užívať Valtensin
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valtensin
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE VALTENSIN A NA ČO SA POUŽÍVA

Filmom obalené tablety Valtensinu obsahujú dve liečivá, ktoré sa nazývajú
valsartan a hydrochlorotiazid. Obe tieto látky pomáhajú upravovať
vysoký krvný tlak (hypertenziu).
? Valsartan patrí do skupiny liekov známych ako „antagonisty receptora
angiotenzínu II“, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak.
Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev, a tým
vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Valsartan bráni účinku angiotenzínu
II. Následkom je uvoľnenie ciev a zníženie krvného tlaku.
? Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové
diuretiká (tiež známych ako „tablety na odvodnenie“). Hydrochlorotiazid
zvyšuje tvorbu moču, čím sa tiež znižuje krvný tlak.

Valtensin sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku, ak sa nedosiahla
dostatočná úprava len jednou z týchto látok.

Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči,
môže poškodiť krvné cievy
mozgu, srdca a obličiek a môže zapríčiniť mozgovú porážku, zlyhanie srdca
alebo zlyhanie obličiek.
Vysoký krvný tlak zväčšuje nebezpečenstvo srdcového infarktu. Zníženie
krvného tlaku na normálne
hodnoty zmenšuje riziko vzniku týchto ochorení.


2. SKÔR AKO UŽIJETE VALTENSIN

Neužívajte Valtensin
- keď ste alergický (precitlivený) na valsartan, hydrochlorotiazid,
deriváty sulfónamidov (látky chemicky príbuzné hydrochlorotiazidu),
sójový olej, arašidový olej alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek
Valtensinu.
- ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je lepšie vyhnúť sa užívaniu
Valtensinu aj na začiatku tehotenstva- pozri časť o tehotenstve).
- ak máte závažné ochorenie pečene.
- ak máte závažné ochorenie obličiek.
- ak nemôžete močiť.
- ak Vás liečia pomocou umelej obličky.
- ak máte hladinu draslíka alebo sodíka v krvi nižšiu, než je obvyklé,
alebo ak máte hladinu vápnika v krvi napriek liečbe vyššiu, než je
obvyklé.
- ak máte dnu.

Ak sa Vás niečo z uvedeného týka, neužívajte tento liek a porozprávajte sa
so svojim lekárom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valtensinu
. ak užívate draslík šetriace lieky, doplnky draslíka, náhrady soli
obsahujúce draslík alebo iné lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka
v krvi, napr. heparín. Možno bude potrebné, aby Vám lekár pravidelne
kontroloval množstvo draslíka v krvi.
. ak máte nízke hladiny draslíka v krvi.
. ak máte hnačku alebo prudko vraciate.
. ak užívate vysoké dávky tabliet na odvodnenie (diuretiká).
. ak máte závažné ochorenie srdca.
. ak máte zúženú obličkovú tepnu.
. ak ste nedávno dostali novú obličku.
. ak máte hyperaldosteronizmus. Je to ochorenie, pri ktorom žľazy
nadobličiek vytvárajú príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak máte toto
ochorenie, použitie Valtensinu sa neodporúča.
. ak máte ochorenie pečene alebo obličiek.
. ak máte horúčku, vyrážky alebo bolesť kĺbov, čo môžu byť prejavy
systémového lupus erythematosus (SLE, takzvaná autoimunitná choroba).
. ak máte cukrovku, dnu, vysokú hladinu cholesterolu alebo tukov v krvi.
. ak ste mali alergické reakcie pri použití iných liekov na zníženie
krvného tlaku, ktoré patria do tejto skupiny (antagonisty receptorov
angiotenzínu II) alebo ak máte alergiu alebo astmu.
. môže zvyšovať citlivosť kože na slnko.

Použitie Valtensinu u detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov) sa
neodporúča.

Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo že
môžete otehotnieť). Valtensin
sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať ani ak ste
tehotná viac ako
3 mesiace, pretože jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné
poškodenie Vášho dieťaťa
(pozri časť o tehotenstve).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Užívanie Valtensinu s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť liečebný
účinok. Možno bude
potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch
ukončiť užívanie
niektorého z liekov. Vzťahuje sa to najmä na nasledujúce lieky:

. lítium, liek používaný na liečbu niektorých duševných ochorení
. lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu draslíka v krvi, ako sú digoxín, liek
na úpravu srdcového rytmu, niektoré lieky na liečbu duševných porúch
. lieky, ktoré môžu zvyšovať množstvo draslíka v krvi, napr. doplnky
draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík, draslík šetriace lieky,
heparín
. lieky, ktoré môžu znižovať množstvo draslíka v krvi, napr.
kortikosteroidy, niektoré preháňadlá
. diuretiká (tablety na odvodnenie), lieky na liečbu dny, ako alopurinol,
liečebné doplnky vitamínu D a vápnika, lieky na liečbu cukrovky
(vnútorne užívané lieky alebo inzulíny)
. iné lieky na znižovanie krvného tlaku, ako sú beta-blokátory alebo
metyldopa alebo lieky na zúženie krvných ciev alebo na podporu srdca,
napr. noradrenalín a adrenalín
. lieky na zvyšovanie hladiny cukru v krvi, napr. diazoxid
. lieky na liečbu rakoviny, napr. metotrexát alebo cyklofosfamid
. lieky proti bolesti
. lieky proti zápalu kĺbov
. lieky na uvolňovanie svalov, napr. tubokurarín
. anticholinergiká, anpr. atropín alebo biperidén
. amantadín (liek používaný na prevenciu chrípky)
. cholestyramín a kolestipol (lieky používané na liečbu vysokých hladín
tukov v krvi)
. cyklosporín, liek používaný pri transplantácii orgánov na zabránenie
odvrhnutia orgánu
. niektoré antibiotiká (tetracyklíny), anestetiká a sedatíva
. karbamazepín, liek používaný na liečbu záchvatov kŕčov

Užívanie Valtensinu s jedlom a nápojmi
Valtensin môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
Vyvarujte sa pitia alkoholických nápojov, kým sa neporozprávate so svojim
lekárom. Alkohol môže spôsobiť väčší pokles krvného tlaku a/alebo
zvýšiť riziko závratov alebo pociťovania mdlôb.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojim lekárom alebo
lekárnikom.

. Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by
ste mohli otehotnieť). Lekár Vám zvyčajne poradí, aby ste prestali
užívať Valtensin ešte pred otehotnením alebo ihneď ako zistíte, že ste
tehotná a odporučí Vám užívať iný liek namiesto Valtensinu. Valtensin
sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste
tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie
Vášho dieťaťa, ak sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.
. Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť.
Valtensin sa neodporúča dojčiacim matkám a ak chcete dojčiť, lekár Vám
môže vybrať iný typ liečby, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec alebo
sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje
alebo vykonávať iné
činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na Vás
Valtensin. Tak
ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku,
aj Valtensin môže
v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valtensinu
Tento liek obsahuje obsahuje laktózu, ak Vám lekár povedal, že neznášate
niektoré druhy cukrov,
povedzte to svojmu lekárovi pred užitím tohto lieku.

Valtensin obsahuje sójový olej. Ak ste precitlivený na arašidy alebo sóju,
neužívajte tento liek.

Valtensin 160 mg/12,5 mg obsahuje aj oranžovú žlť FCF (E110), ktorá môže
vyvolať alergické reakcie.


3. AKO UŽÍVAŤ VALTENSIN

Vždy užívajte Valtensin presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Pomôže Vám
to dosiahnuť čo najlepšie výsledky a znížiť riziko vedľajších účinkov. Ak
si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak si často nevšimnú žiadne príznaky tohto
ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité,
aby ste chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa cítite dobre.
Váš lekár Vám presne povie, koľko tabliet Valtensinu máte užívať.
V závislosti od Vašej odpovede na liečbu, Vám lekár môže navrhnúť vyššiu
alebo nižšiu dávku.

. Zvyčajná dávka Valtensinu je jedna tableta denne.
. Dávku nemeňte, ani neprerušujte liečbu bez toho, aby ste sa poradili
s lekárom.
. Liek sa má užívať každý deň v rovnakom čase, obvykle ráno.
. Valtensin môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
. Tabletu zapite pohárom vody.

Ak užijete viac Valtensinu, ako máte:
Ak sa u Vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď
zavolajte Vášho lekára. Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet,
navštívte lekára, lekárnika alebo nemocnicu.

Ak zabudnete užiť Valtensin:
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď ako si spomeniete. Ak už je však čas
na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Valtensin:
Ukončenie liečby Valtensinom môže zhoršiť Vaše ochorenie. Neprerušte
užívanie lieku, kým
Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo
lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Valtensin môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou frekvenciou, ktorá je
určená takto:
. veľmi časté: sa vyskytujú u viac ako 1 z 10 pacientov
. časté: sa vyskytujú u 1 až 10 zo 100 pacientov
. menej časté: sa vyskytujú u 1 až 10 z 1 000 pacientov
. zriedkavé: sa vyskytujú u 1 až 10 z 10 000 pacientov
. veľmi zriedkavé: sa vyskytujú u menej ako 1 z 10 000 pacientov
. neznáme: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.

Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú lekársku starostlivosť:

Okamžite navštívte svojho lekára, ak sa u Vás objavia príznaky angioedému,
napríklad
. opuch tváre, jazyka alebo hrtana
. ťažkosti pri prehĺtaní
. žihľavka a ťažkosti s dýchaním

Ďalšie vedľajšie účinky:

/Menej časté:/
. kašeľ
. nízky krvný tlak
. slabé závraty
. odvodnenie (s príznakmi ako sú smäd, suchosť úst a jazyka, zriedkavé
močenie, tmavý moč, suchosť kože)
. bolesť svalov
. únava
. mravčenie alebo strata citlivosti
. neostré videnie
. zvuky v ušiach (napríklad syčanie, bzučanie)


/Veľmi zriedkavé/
. závraty
. hnačka
. bolesť kĺbov

/Neznáme/
. ťažkosti s dýchaním
. závažné zníženie tvorby moču
. nízka hladina sodíka v krvi (niekedy spojená s nutkaním na vracanie,
únavou, zmätenosťou, celkovou nevoľnosťou, záchvatmi kŕčov)
. nízka hladina draslíka v krvi (niekedy spojená so slabosťou svalov,
svalovými kŕčmi, poruchami srdcového rytmu)
. nízka hladina bielych krviniek v krvi (s prejavmi ako horúčka, kožné
infekcie, bolesť hrdla alebo vredy v ústach spôsobené infekciami,
slabosť)
. zvýšená hladina bilirubínu v krvi (ktorá v závažných prípadoch môže
spôsobovať zožltnutie kože a očí)
. zvýšená hladina močovinového dusíka a kreatinínu v krvi (ktorá môže
naznačovať poruchu funkcie obličiek)
. zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (ktorá môže v závažných
prípadoch vyvolať dnu)
. synkopa (mdloba)


Vedľajšie účinky hlásené pri monoterapii valsartanom alebo
hydrochlorotiazidom, ale ktoré sa nepozorovali pri Valtensine:


Valsartan


/Menej časté/


. pocit, že sa krúti okolie
. bolesť brucha

/Neznáme/

. kožné vyrážky so svrbením alebo bez svrbenia, s niektorým
s nasledujúcich príznakov alebo prejavov: horúčka, bolesť kĺbov, bolesť
svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke
. vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu
krvných ciev)
. nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s neobvyklým krvácaním alebo
podliatinami)
. vysoká hladina draslíka v krvi (niekedy so svalovými kŕčmi, poruchou
srdcového rytmu)
. alergické reakcie (s príznakmi ako sú vyrážky, svrbenie, žihľavka,
ťažkosti pri dýchaní alebo prehĺtaní, závraty)
. opuch, najmä tváre a hrdla; vyrážky; svrbenie
. zvýšenie hodnôt funkcie pečene
. znížená hladina hemoglobínu a znížený percentuálny podiel červených
krviniek v krvi (obe môžu v závažných prípadoch vyvolať anémiu)
. zlyhanie obličiek

Hydrochlorotiazid

/Časté/

. svrbiaca kožná vyrážka a iné typy vyrážok
. znížená chuť do jedla
. mierna nevoľnosť a vracanie
. slabosť, mdloby pri postavení sa
. impotencia.

/Zriedkavé/
. opuch a pľuzgiere na koži (spôsobené zvýšenou citlivosťou na slnko)
. zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku alebo v črevách, poruchy pečene
(žltá koža alebo oči)
. nepravidelný tep srdca
. bolesť hlavy
. poruchy spánku
. smutná nálada (depresia)
. nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s krvácaním alebo podliatinami
pod kožou).

/Veľmi zriedkavé:/
. zápal krvných ciev s prejavmi ako vyrážky, purpurovočervené škvrny,
horúčka
. svrbenie alebo sčervenanie kože
. pľuzgiere na perách, očiach alebo ústach
. odlupovanie kože
. horúčka
. svalové poruchy
. horúčka (kožný lupus erythematosus)
. silná bolesť v hornej časti brucha; nedostatok alebo nízke hladiny
rôznych krviniek
. závažné alergické reakcie
. ťažkosti s dýchaním
. pľúcna infekcia, dýchavičnosť

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VALTENSIN

. Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
. Nepoužívajte Valtensin po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
škatuli, blistri a na fľaši ako EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na
posledný deň v mesiaci.
. Blister: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30(C.
. Neužívajte žiadne balenie Valtensinu, ktoré je poškodené alebo vykazuje
znaky nedovoleného zaobchádzania.
. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť
životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Valtensin obsahuje

Liečivá sú valsartan a hydrochlorotiazid.
Valtensin 80 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg
valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Valtensin 160 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg
valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Valtensin 160 mg/25 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg
valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Ďalšie zložky sú:
/jadro tablety/: mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, sodná soľ
kroskarmelózy,
povidón K29-32, mastenec, magnéziumstearát, bezvodý koloidný oxid
kremičitý;
/filmový obal:/
[80 mg/12,5 mg tablety] polyvinylalkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171),
makrogol 3350, lecitín
(obsahuje sójový olej) (E322), červený oxid železitý (E172), žltý oxid
železitý (E172) a čierny oxid
železitý (E172).
[160 mg/12,5 mg tablety] polyvinylalkohol, mastenec, makrogol 3350, oxid
titaničitý (E171), červený
oxid železitý (E172), hlinitý lak oranžovej žlte FCF (E110), lecitín
(obsahuje sójový olej) (E322).
[160 mg/25 mg tablety] polyvinylalkohol, mastenec, oxid titaničitý (E171),
makrogol 3350, žltý oxid
železitý (E172), lecitín (obsahuje sójový olej) (E322), červený oxid
železitý (E172), čierny oxid
železitý (E172).

Ako vyzerá Valtensin a obsah balenia:

Valtensin 80 mg/12,5 mg, filmom obalené tablety: Ružové, oválne, bikonvexné
filmom obalené tablety, 11 x 5,8 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na
druhej strane.
Valtensin 160 mg/12,5 mg, filmom obalené tablety: Červené, oválne,
bikonvexné filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane
a "H" na druhej strane.
Valtensin 160 mg/25 mg, filmom obalené tablety: Oranžové, oválne,
bikonvexné filmom obalené tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane
a "H" na druhej strane.

Obsah balenia:
Blister:
7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.

Fľaša:
7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
+pharma arzneimittel gmbh
Hafnerstrasse 211
8054 Graz
Rakúsko

Výrobca:
Actavis Ltd.
BLB016 Bulebel Industrial Estate
Zejtun ZTN3000
Malta

Genericon Pharma GmbH
Hafnerstrasse 211
A-8054 Graz
Rakúsko

Balkanpharma – Dupnitsa AD
3 Samokovsko Schosse Str.
Dupnitsa 2600
Bulharsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Krajina |Názov lieku |
|Island |Valpress Comp |
|Rakúsko |Valsartan/HCT Actavis 80 mg/12,5 mg Filmtabletten |
| |Valsartan/HCT Actavis 160 mg/12,5 mg Filmtabletten |
| |Valsartan/HCT Actavis 160 mg/25 mg Filmtabletten |
|Bulharsko |Valtensin Plus |
|Cyprus |Valsotens HCT |
|Nemecko |Valsartan - Actavis comp 80mg/12,5 mg Filmtabletten |
| |Valsartan - Actavis comp 160mg/12,5 mg Filmtabletten |
| |Valsartan - Actavis comp 160mg/25 mg Filmtabletten |
|Španielsko |Valsartán/Hidroclorotiazida |
| |Actavis 80mg/12,5 mg |
| |comprimidos EFG |
| |Valsartán/Hidroclorotiazida |
| |Actavis 160mg/12,5 mg |
| |comprimidos EFG |
| |Valsartán/Hidroclorotiazida |
| |Actavis 160mg/25 mg |
| |comprimidos EFG |
|Fínsko |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 80mg/12,5 mg |
| |Tabletti, |
| |kalvopäällysteinen |
| |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/12,5 mg |
| |Tabletti, |
| |kalvopäällysteinen |
| |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/25 mg |
| |Tabletti, |
| |kalvopäällysteinen |
|Maďarsko |Valsotens HCT 80/12,5mg tabletta; |
| |Valsotens HCT 160/12,5mg;tabletta |
| |Valsotens HCT 160/25mg tabletta; |
|Malta |Valsotens HCT |
|Nórsko |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis |
|Poľsko |Valsotens HCT |
|Portugalsko|Valsartan + Hidroclorotiazida Actavis |
|Rumunsko |Valsartan HCT Actavis 80 mg/12,5 mg comprimate filmate|
| | |
| |Valsartan HCT Actavis 160 mg/12,5 mg comprimate |
| |filmate |
| |Valsartan HCT Actavis 160 mg/25 mg comprimate filmate |
|Slovinsko |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 80mg/12,5 mg |
| |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/12,5 mg |
| |Valsartan/Hydroklortiazid Actavis 160mg/25 mg |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 08/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k Notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2009/01994,
2009/001996, 2009/01998
PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV. Č.:
2009/02078, 2009/02079, 2009/02080

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Valtensin 80 mg/12,5 mg
Valtensin 160 mg/12,5 mg
Valtensin 160 mg/25 mg

filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Valtensin 80 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg
valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Valtensin 160 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg
valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Valtensin 160 mg/25 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg
valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Pomocné látky: Každá filmom obalená tableta Valtensinu 80 mg/12,5 mg
obsahuje 29,72 mg monohydrátu laktózy a 0,25 mg lecitínu
(obsahuje sójový olej).
Každá filmom obalená tableta Valtensinu 160 mg/12,5 mg obsahuje
71,94 mg monohydrátu laktózy, 0,50 mg lecitínu (obsahuje sójový
olej) a 0,56 mg oranžovej žlte FCF (E110).
Každá filmom obalená tableta Valtensinu 160 mg/25 mg obsahuje
59,44 mg monohydrátu laktózy a 0,50 mg lecitínu (obsahuje sójový
olej).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Valtensin 80 mg/12,5 mg: Ružové, oválne, bikonvexné filmom obalené tablety,
11 x 5,8 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.
Valtensin 160 mg/12,5 mg: Červené, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.
Valtensin 160 mg/25 mg: Oranžové, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety, 15 x 6 mm, označené "V" na jednej strane a "H" na druhej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Fixná kombinácia dávok Valtensinu je indikovaná pacientom, ktorých krvný
tlak nie je dostatočne regulovaný monoterapiou valsartanom alebo
hydrochlorotiazidom.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie/

Odporúčaná dávka Valtensinu 80 mg/12,5 mg; 160 mg/12,5 mg a 160 mg/25 mg je
jedna filmom obalená tableta denne.
Odporúča sa titrácia dávok jednotlivých zložiek. V každom prípade sa má
dodržať titrácia jednotlivých zložiek nahor k najbližšej dávke, aby sa
znížilo riziko hypotenzie a iných nežiaducich udalostí. Ak je to klinicky
vhodné, možno zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu
u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne regulovaný monoterapiou
valsartanom alebo hydrochlorotiazidom za predpokladu, že sa dodržiava
odporúčaná postupná titrácia dávky jednotlivých zložiek.

Klinická odpoveď na Valtensin sa má vyhodnotiť po začatí liečby a ak sa
krvný tlak neupraví, dávka sa môže zvýšiť tak, že sa zvýši jedna zo zložiek
na maximálnu dávku 320/25mg.

Antihypertenzný účinok sa v podstate dosiahne do 2 týždňov.
U väčšiny pacientov sa maximálne účinky pozorujú do 4 týždňov. U niektorých
pacientov však môže byť potrebných 4-8 týždňov liečby, čo treba vziať do
úvahy pri titrácii dávok.

/Spôsob podávania/
Valtensin sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla a má sa podávať s vodou.

/Osobitné populácie/

/Porucha funkcie obličiek/
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens
kreatinínu ? 30 ml/min) sa nevyžaduje úprava dávkovania. Pre
hydrochlorotiazidovú zložku je Valtensin kontraindikovaný u pacientov
s ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

/Porucha funkcie pečene/
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg (pozri časť 4.4).
Valtensin je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením funkcie
pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

/Starší pacienti/
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky.

/Pediatrickí pacienti/
Valtensin sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli
chýbajúcim údajom o
bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na valsartan, hydrochlorotiazid, iné deriváty
sulfónamidov, sójový olej, arašidový olej alebo na ktorúkoľvek z
pomocných látok.
- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4. a 4.6).
- Ťažké poškodenie funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
- Ťažké poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min),
anúria.
- Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a
symptomatická hyperurikémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Zmeny sérových elektrolytov
/Valsartan/
Neodporúča sa súbežné používanie doplnkov draslíka, diuretík šetriacich
draslík, náhrad solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu
zvýšiť hladiny draslíka (heparín, atď.).
Odporúča sa monitorovanie draslíka podľa potreby.

/Hydrochlorotiazid/
Pri liečbe tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, sa
zaznamenala hypokaliémia. Odporúča sa časté monitorovanie sérového
draslíka.
Liečba tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, súvisela
s hyponatriémiou a hypochloremickou alkalózou.
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo
môže spôsobiť hypomagneziémiu. Tiazidové diuretiká znižujú vylučovanie
vápnika. To môže viesť k hyperkalciémii.
Ako u všetkých pacientov liečených tiazidovými diuretikami, vo vhodných
intervaloch sa majú pravidelne stanovovať sérové elektrolyty.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, sa
majú sledovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov.

U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, ako sú pacienti,
ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže v zriedkavých prípadoch po
začatí liečby Valtensinom objaviť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka
a/alebo objemu sa má upraviť pred začiatkom liečby Valtensinom.

Pacienti so závažným chronickým srdcovým zlyhaním alebo inými ochoreniami
so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity renín-
angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným
kongestívnym srdcovým zlyhaním), súvisela liečba inhibítormi angiotenzín
konvertujúceho enzýmu s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v
zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek. Používanie Valtensinu u
pacientov so závažným srdcovým zlyhaním nebolo presne určené. Nemožno preto
vylúčiť, že v dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému
môže aj podávanie Valtensinu súvisieť s poruchou funkcie obličiek.
Valtensin sa u týchto pacientov nemá používať.

Stenóza renálnej artérie
Valtensin sa nemá používať na liečbu hypertenzie u pacientov
s unilaterálnou a bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou
artérie solitárnej obličky, keďže sa u tejto skupiny pacientov môžu zvýšiť
hladiny močoviny v krvi a hladiny sérového kreatinínu.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valtensinom,
pretože ich
renín-angiotenzínový systém nie je aktivovaný.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť je
potrebná u pacientov, ktorí trpia aortálnou a mitrálnou stenózou alebo
obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek s klírensom kreatinínu ? 30 ml/min
nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2). U pacientov s
poruchou funkcie obličiek, ktorí užívajú Valtensin, sa odporúča pravidelné
sledovanie sérového draslíka, kreatinínu a hladiny kyseliny močovej.

Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím
valsartanu/hydrochlorotiazidu u pacientov, ktorým nedávno transplantovali
obličku.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez
cholestázy sa má Valtensin používať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).

Systémový lupus erythematosus
Pri používaní tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, bola
hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.

Iné metabolické poruchy
Tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zmeniť toleranciu
glukózy a zvýšiť sérové hladiny cholesterolu, triglyceridov a kyseliny
močovej. Možno bude potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálne
podávaných antidiabetík u diabetických pacientov.
Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika do moču a spôsobovať občasné
a mierne zvýšenie sérového vápnika aj pri absencii známych porúch
metabolizmu vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom základného
ochorenia hyperparatyreoidizmu. Pred vyšetrením funkcie prištítnej žľazy sa
majú tiazidy vysadiť.

Fotosenzitivita
Pri užívaní tiazidových diuretík boli hlásené prípady fotosenzitívnych
reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby objaví fotosenzitívna reakcia,
odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa považuje opätovné podanie diuretika za
nevyhnutné, odporúča sa chrániť exponované miesta pred slnkom alebo umelým
UVA.

Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas
gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA považuje za nevyhnutnú, má sa
liečba pacientok plánujúcich graviditu zmeniť na
alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil
pre používanie počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa
má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba
(pozri časti 4.3 a 4.6).

Všeobecne
Opatrnosť je potrebná u pacientov s precitlivenosťou na iné antagonisty
receptorov angiotenzínu II v anamnéze. Precitlivenosť na hydrochlorotiazid
je pravdepodobnejšia u pacientov s alergiami alebo astmou.

Galaktózová intolerancia, lapónsky deficit laktázy, glukózo-galaktózová
malapsorpcia
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie,
lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú
užívať tento liek.

Lecitín
Ak je pacient precitlivený na arašidy alebo sóju, nemá používať tento liek.

Valtensin 160 mg/12,5 tiež obsahuje oranžovú žlť FCF (E110), ktorá môže
spôsobiť hypersenzitívne reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie spojené s valsartanom aj hydrohlorotiazidom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Lítium/
Počas súčasného používania s ACE inhibítormi a tiazidom, vrátane
hydrochlorotiazidu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových
koncentrácií lítia a toxicity. Kvôli nedostatku skúseností so súbežným
používaním valsartanu a lítia, sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa
preukáže, že je táto kombinácia potrebná, odporúča sa dôkladné sledovanie
hladín lítia v sére.

/Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť/
/Iné antihypertenzíva/
Valtensin môže zvýšiť účinok iných antihypertenzív (napr. ACEI,
betablokátory, blokátory vápnikového kanála).

/Presorické amíny/ (napr. noradrenalín a adrenalín)
Účinok presorických amínov môže byť znížený, ale nie natoľko, aby sa
vylúčilo ich použitie.

/Nesteroidné protizápalové liečivá (NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov/
/COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívnych NSAID/
NSAID môžu oslabiť antihypertenzný účinok antagonistov angiotenzínu II
a hydrochlorotiazidu ak sa podávajú súčasne. Navyše, súčasné používanie
Valtensinu a NSAID môže viesť k zhoršeniu funkcie obličiek a k zvýšeniu
sérových hladín draslíka. Preto sa na začiatku liečby odporúča sledovanie
funkcie obličiek, rovnako ako aj adekvátna hydratácia pacienta.

Interakcie spojené s valsartanom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom/
/draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka/
Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný
v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie plazmatických hladín
draslíka.

/Žiadne interakcie/
V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili klinicky
významné liekové interakcie s valsartanom alebo s inými z nasledujúcich
liečiv: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín,
hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid. Digoxín a indometacín môžu
vzájomne spolupôsobiť s hydrochlorotiazidom, ktorý je zložkou Valtensinu
(pozri interakcie spojené s hydrochlorotiazidom).

Interakcie spojené s hydrochlorotiazidom

/Súbežné užívanie vyžadujúce opatrnosť/
/Lieky súvisiace s úbytkom draslíka a hypokaliémiou/ (napr. kaliuretické
diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, ACTH, amfotericín, karbenoxolón,
penicilín G, kyselina salicylová a deriváty).
Ak sa plánujú predpísať tieto lieky spolu s kombináciou hydrochlorotiazid-
valsartan, odporúča sa sledovanie plazmatických hladín draslíka. Tieto
lieky môžu zosilňovať účinok hydrochlorotiazidu na sérový draslík (pozri
časť 4.4).

/Lieky ktoré môžu vyvolať torsades de pointes/
- antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)
- antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)
- niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín,
levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid,
amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)
- iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, i.v. erytromycín,
halofantrín, ketanserín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín,
terfenadín, i.v. vinkamín).
Vzhľadom na riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid podávať
s opatrnosťou spolu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes.

/Srdcové glykozidy/
Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako
nežiaduce účinky napomáhajúce vzniku srdcových arytmií indukovaných
srdcovým glykozidom.

/Soli vápnika a vitamín D/
Podávanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, súčasne s
vitamínom D alebo so soľami vápnika môže zosilniť zvýšenie sérového
vápnika.

/Antidiabetiká/ (perorálne antidiabetiká a inzulín)
Liečba tiazidom môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná
úprava dávkovania antidiabetík.
Metformín sa má užívať s opatrnosťou vzhľadom na riziko vzniku laktátovej
acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným
hydrochlorotiazidu.

/Beta-blokátory a diazoxid/
Súčasné používanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, s beta-
blokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká, vrátane
hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť hyperglykemický účinok diazoxidu.

/Lieky používané na liečbu dny/ (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)
Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, keďže hydrochlorotiazid
môže zvyšovať hladinu sérovej kyseliny močovej. Môže byť potrebné zvýšiť
dávkovanie probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových
diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, môže zvýšiť výskyt reakcií z
precitlivenosti na alopurinol.

/Anticholinergiká/ (napr. atropín, biperidén)
Anticholinergiká môžu zvýšiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového
typu, zrejme z dôvodu zníženia gastrointestinálnej motility a rýchlosti
vyprázdňovania žalúdka.

/Amantadín/
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov
spôsobených amantadínom.

/Cholestyramín a kolestipolové živice/
Absorpcia tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, je zhoršená v
prítomnosti aniónových iónomeničových živíc.

/Cytotoxické látky/ (napr. cyklofosfamid, metotrexát)
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu znižovať renálnu exkréciu
cytotoxických liečiv a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.

/Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva/ (napr. tubokurarín)
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, zvyšujú účinnosť derivátov kurarínu.

/Cyklosporín/
Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií
súvisiacich s dnou.

/Alkohol,anestetiká a sedatíva/
Môže sa vyskytnúť zosilnenie ortostatickej hypotenzie.

/Metyldopa/
Ojedinelé prípady hemolytickej anémie sa vyskytli u pacientov, ktorí
dostávali súbežnú liečbu metyldopou a hydrochlorotiazidom.

/Karbamazepín/
U pacientov, ktorí dostávajú hydrochlorotiazid súčasne s karbamazepínom,
môže vzniknúť hyponatriémia. Preto je potrebné týchto pacientov informovať
o možnosti hyponatremických reakcií a je potrebné dôkladne ich monitorovať.

/Jódové kontrastné médiá/
V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami hrozí riziko akútneho zlyhania
obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódových produktov. Pacienti majú byť
pred podaním rehydratovaní.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita/

Valsartan
Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) počas prvého
trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je počas
druhého a tretieho trimestra gravidity kontraindikované (pozri časti 4.3 a
4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE
inhibítormi počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; mierne
zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované
epidemiologické údaje o riziku spojenom s inhibítormi receptorov
angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môže existovať rovnaké
riziko. Pokiaľ sa pokračujúca liečba s AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, má
sa liečba pacientok plánujúcich graviditu zmeniť na
alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný
profil pre používanie počas gravidity. Pri zistení gravidity treba liečbu
AIIRA ihneď ukončiť a, ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu.
Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity
vyvoláva fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión,
spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek,
hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri tiež 5.3).
Pokiaľ došlo od druhého trimestra gravidity k expozícii AIIRA, odporúča sa
ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, sa majú dôsledne sledovať pre
hypotenziu (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).

Hydrochlorotiazid
S používaním hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého
trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.
Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického
mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho používanie počas druhého a
tretieho trimestra oslabiť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať u plodu
a novorodenca účinky ako sú žltačka, porucha elektrolytovej rovnováhy
a trombocytopénia.

/Laktácia/
Nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia.
Hydrochlorotiazid sa vylučuje do ľudského mlieka. Preto sa použitie
Valtensinu počas dojčenia neodporúča. Vhodnejšie sú iné druhy liečby
s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri
dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje.
Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov treba mať na pamäti, že sa môže
príležitostne vyskytnúť závrat alebo ospanlivosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie hlásené v klinických štúdiách a laboratórne nálezy
vyskytujúce sa častejšie pri kombinácii valsartanu s hydrochlorotiazidom
oproti placebu alebo v individuálnych hláseniach po uvedení na trh sú
uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov. Počas liečby
valsartanom/hydrochlorotiazidom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, o
ktorých je známe, že sa vyskytujú pri jednotlivých zložkách podávaných
samostatne, ale ktoré neboli pozorované v klinických štúdiách.

Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako
prvé, pomocou nasledujúcej konvencie:
Veľmi časté (? 1/10); časté (? 1/100 až < 1/10); menej časté (? 1/1 000 až
< 1/100); zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich reakcií u valsartanu/hydrochlorotiazidu
| |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Menej časté |Dehydratácia |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi zriedkavé |Závrat |
|Menej časté |Parestézia |
|Neznáme |Synkopa |
|Poruchy oka |
|Menej časté |Rozmazané videnie |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Tinitus |
|Poruchy ciev |
|Menej časté |Hypotenzia |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté |Kašeľ |
|Neznáme |Nekardiogénny edém pľúc |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Veľmi zriedkavé |Hnačka |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Menej časté |Myalgia |
|Veľmi zriedkavé |Artralgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Poškodená funkcia obličiek |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Menej časté |Únava |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Neznáme |Zvýšená kyselina močová v sére, zvýšený |
| |bilirubín a kreatinín v sére, |
| |hypokaliémia, hyponatriémia, zvýšená |
| |hladina močovinového dusíka v krvi, |
| |neutropénia |

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách
Nežiaduce účinky hlásené v minulosti v súvislosti s niektorou z
jednotlivých zložiek môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami
Valtensinu, dokonca aj vtedy, keď neboli pozorované v klinických štúdiách
alebo po uvedení na trh.

Tabuľka 2. Frekvencia nežiaducich účinkov valsartanu

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Neznáme |Znížená hladina hemoglobínu, pokles |
| |hematokritu, trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme |Iné hypersenzitívne/alergické reakcie, |
| |vrátane sérovej choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Neznáme |Zvýšený sérový draslík |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Závrat |
|Poruchy ciev |
|Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Menej časté |Bolesť brucha |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Neznáme |Zvýšené hodnoty pečeňových funkcií |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Neznáme |Angiodém, vyrážka, svrbenie |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Zlyhanie obličiek |

Tabuľka 3. Frekvencia nežiaducich účinkov hydrochlorotiazidu

Hydrochlorotiazid sa vo veľkej miere predpisoval mnoho rokov, často vo
vyšších dávkach ako sú dávky podávané vo Valtensine. U pacientov liečených
monoterapiou tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, boli
hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé: Trombocytopénia niekedy s purpurou
Veľmi zriedkavé: Agranulocytóza, leukopénia,
hemolytická anémia,
útlm kostnej drene
Poruchy imunitného systému
Veľmi zriedkavé: Hypersenzitívne reakcie
Psychické poruchy
Zriedkavé: Depresia, poruchy spánku
Poruchy nervového systému
Zriedkavé: Bolesť hlavy
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Zriedkavé: Srdcové arytmie
Poruchy ciev
Časté : Posturálna hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Veľmi zriedkavé: Respiračný distres, vrátane pneumonitídy
a pľúcneho
edému
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: Strata chute do jedla, slabá
nauzea a vracanie
Zriedkavé: Zápcha, gastrointestinálny dyskomfort
Veľmi zriedkavé: Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: Intrahepatálna cholestáza alebo žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: Urtikária a iné druhy vyrážok
Zriedkavé: Fotosenzibilizácia
Veľmi zriedkavé: Nekrotizujúca vaskulitída a toxická
epidermálna nekrolýza,
kožné
reakcie podobné lupus erythematozus, reaktivácia
kožného lupus erythematosus
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Časté: impotencia


4.9 Predávkovanie

/Symptómy/
Predávkovanie valsartanom môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá
môže viesť ku poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku. Okrem toho
sa následkom predávkovania hydrochlorotiazidovou zložkou môžu objaviť aj
nasledujúce príznaky a prejavy: nauzea, ospanlivosť, hypovolémia a porucha
elektrolytov so srdcovou arytmiou a svalovými kŕčmi.

/Liečba/
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti
symptómov, pričom prvoradé je
zabezpečiť stabilizáciu obehového systému.
Ak dôjde k hypotenzii, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a urýchlene mu
doplniť objem a
soli.
Valsartan sa nedá odstrániť hemodialýzou pre jeho silnú väzbu na plazmu,
zatiaľ čo odstránenie
hydrochlorotiazidu sa dosiahne dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká,
valsartan a diuretiká;
ATC kód: C09DA03

/Valsartan/hydrochlorotiazid/
V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa
u pacientov s nedostatočnou reguláciou hydrochlorotiazidom 12,5 mg
zaznamenal výrazne vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri
kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (14,9/11,3 mmHg),
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (5,2/2,9 mmHg)
a hydrochlorotiazidom 25 mg (6,8/5,7 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento
pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 80 mg/12,5 mg (60%) v porovnaní s
hydrochlorotiazidom 12,5 mg (25%) a hydrochlorotiazidom 25 mg (27%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa
u pacientov s nedostatočnou reguláciou valsartanom 80 mg zaznamenal výrazne
vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (9,8/8,2 mmHg), v porovnaní s
valsartanom 80 mg (3,9/5,1 mmHg) a valsartanom 160 mg (6,5/6,2 mmHg).
Navyše, výrazne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK
<90 mmHg alebo pokles ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80
mg/12,5 mg (51%) v porovnaní s valsartanom 80 mg (36%) a valsartanom 160 mg
(37%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii
s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcim rôzne kombinácie dávok
valsartanu/hydrochlorotiazidu a ich komponentov, sa zaznamenal výrazne
vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (16,5/11,8 mmHg) v porovnaní s
placebom (1,9/4,1 mmHg) a hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg) aj
valsartanom 80 mg (8,8/8,6 mmHg). Navyše, výrazne vyššie percento pacientov
odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo pokles ?10 mmHg) na kombináciu
valsartanu/hydrochlorotiazidu 80 mg/12,5 mg (64%) v porovnaní s placebom
(29%) a hydrochlorotiazidom (41%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa
u pacientov s nedostatočnou reguláciou hydrochlorotiazidom 12,5 mg
zaznamenal vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri
kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg)
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (5,6/2,1 mmHg). Navyše, výrazne
vyššie percento pacientov odpovedalo (TK <140/90 mmHg alebo pokles STK
?20 mmHg alebo pokles DTK ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160
mg/12,5 mg (50%) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii sa
u pacientov s nedostatočnou reguláciou valsartanom 160 mg, pozorovalo
výrazné zníženie priemerného systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/25 mg (14,6/11,9 mmHg) a pri
kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (12,4/10,4 mmHg) v
porovnaní s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v poklese TK medzi
dávkami 160 mg/25 mg a 160 mg/12,5 mg dosiahol štatistickú významnosť.
Navyše, významne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK
<90 mmHg alebo pokles ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160 mg/25 mg
(68%) a 160 mg/12,5 mg (62%) v porovnaní s valsartanom 160 mg (49%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii
s faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcim rôzne kombinácie dávok
valsartanu/hydrochlorotiazidu a ich komponentov, sa zaznamenal výrazne
vyšší priemerný pokles systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a 160
mg/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s placebom 1,9/4,1 mmHg) a
príslušnými monoterapiami, t.j., hydrochlorotiazidom 12,5 mg
(7,3/7,2 mmHg), hydrochlorotiazidom 25 mg (12,7/9,3 mmHg) a valsartanom
160 mg (12,1/9,4 mmHg).
Navyše, významne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK
<90 mmHg alebo pokles ?10 mmHg) na kombináciu valsartanu/hydrochlorotiazidu
160 mg/25 mg (81%) a valsartanu/hydrochlorotiazidu 160 mg/12,5 mg (76%) v
porovnaní s placebom (29%) a príslušnými monoterapiami, t.j.,
hydrochlorotiazidom 12,5 mg (41%), hydrochlorotiazidom 25 mg (54%) a
valsartanom 160 mg (59%).

Pokles sérového draslíka závislý od dávky sa vyskytol v kontrolovaných
klinických štúdiách s valsartanom + hydrochlorotiazidom. Zníženie
hladiny sérového draslíka sa vyskytovalo častejšie u pacientov, ktorí
dostávali 25 mg hydrochlorotiazidu ako u tých, ktorí dostávali 12,5 mg
hydrochlorotiazidu. V kontrolovaných klinických štúdiách
s valsartanom/hydrochlorotiazidom bol účinok hydrochlorotiazidu na
znižovanie hladiny draslíka zoslabený draslík šetriacim účinkom valsartanu.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky valsartanu v kombinácii
s hydrochlorotiazidom na kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu.
Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom
znižuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

/Valsartan/
Valsartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptorov
angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý
zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny
angiotenzínu II po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu stimulovať
neblokovaný receptor AT2, čo zjavne vyvažuje účinok receptora AT1.
Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má
mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1 ako k
receptoru AT2. Nie je známe, či valsartan viaže alebo blokuje iné
hormonálne receptory alebo iónové kanály, o ktorých a vie, že sú dôležité
pre kardiovaskulárnu reguláciu.

Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý konvertuje
angiotenzín I na angiotenzín II a rozkladá bradykinín. Keďže neexistuje
žiadny účinok na ACE a žiadna potenciácia bradykinínu ani substancie P, je
nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II súviseli s kašľom.
V klinických skúšaniach, keď sa valsartan porovnával s ACE inhibítorom, sa
suchý kašeľ vyskytoval výrazne zriedkavejšie (P( 0,05) u pacientov
liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili ACE inhibítorom (2,6%
oproti 7,9%). V klinickom skúšaní na pacientoch s anamnézou suchého kašľa
počas liečby ACE inhibítormi malo kašeľ 19,5% zúčastnených osôb liečených
valsartanom a 19,0% liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5%
osôb liečených ACE inhibítorom (P(0,05).

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobuje pokles krvného
tlaku bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. U väčšiny pacientov nastupuje
antihypertenzný účinok po podaní jednorazovej perorálnej dávky v priebehu
2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne v priebehu 4-
6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva 24 hodín po podaní dávky. Počas
opakovaného podávania sa maximálne zníženie krvného tlaku akoukoľvek dávkou
všeobecne dosahuje do 2-4 týždňov a udržiava sa počas dlhodobej liečby.
V kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosiahne ďalšie významné zníženie
krvného tlaku.

Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s rebound fenoménom hypertenzie
(syndróm náhleho vysadenia), ani ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.
U hypertenzných pacientov s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa
preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL
(Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie
vylučovania albumínu močom (UAE) valsartanom (80–160 mg/raz denne) oproti
amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný
vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min;
amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou
funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE
znížilo (p<0,001) o 42% (–24,2 µg/min; 95% CI: –40,4 až –19,1) pri
valsartane a asi o 3% (–1,7 µg/min; 95% CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne,
napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách. Štúdia
zníženia proteinúrie valsartanom (DROP) ďalej skúmala účinnosť valsartanu
pri znížení UAE u 391 hypertenzných pacientov (BP = 150/88 mmHg) s diabetom
typu 2, albuminúriou (priemer = 102 µg/min; 20–700 µg/min) a zachovanou
funkciou obličiek (priemerný kreatinín v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli
randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a
liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky
valsartanu na zníženie UAE u hypertenzných pacientov s diabetom typu 2. Po
30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote
významne znížená o 36% pri 160 mg valsartanu (95% CI: 22 až 47 %), a o 44%
pri 320 mg valsartanu (95% CI: 31 až 54%). Záverom štúdie bolo, že
160–320 mg valsartanu u hypertenzných pacientov s diabetom typu 2 vyvolalo
klinicky významné zníženie UAE.

/Hydrochlorotiazid/
Miesto účinku tiazidových diuretík je primárne v distálnom stočenom
kanáliku obličiek. Ukázalo sa, že v kôre obličiek sa nachádza receptor
s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom pôsobenia
tiazidových diuretík a inhibície transportu NaCl v distálnom stočenom
kanáliku. Spôsob účinku tiazidov spočíva v inhibícii symportéra Na+Cl-,
pravdepodobne kompetíciou o väzbové miesto Cl-, čo vedie k ovplyvneniu
mechanizmov reabsorpcie elektrolytov, a to priamo zvýšením vylučovania
sodíka a chloridu v približne rovnakom rozsahu, a týmto diuretickým účinkom
nepriamo znižujú objem plazmy, s následným znížením plazmatickej aktivity
renínu, sekrécie aldosterónu a strát draslíka močom a zníženie hladín
sérového draslíka. Spojenie renínu a aldosterónu je sprostredkované
angiotenzínom II, a preto je pri súbežnom podávaní valsartanu zníženie
hladín sérového draslíka menej výrazné ako bolo pozorované pri monoterapii
hydrochlorotiazidom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Valsartan/hydrochlorotiazid/
Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu je pri súčasnom podaní
s valsartanom znížená asi o 30%. Kinetika valsartanu nie je výrazne
ovplyvnená súčasným podaním hydrochlorotiazidu. Táto pozorovaná interakcia
nemá žiadny vplyv na kombinované použitie valsartanu a hydrochlorotiazidu,
pretože kontrolované klinické skúšania dokázali jednoznačný antihypertenzný
účinok, a to väčší ako pri monoterapii alebo pri placebe.

/Valsartan/
/Absorpcia/
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie
valsartanu v plazme dosahujú za 2–4 hodiny. Priemerná absolútna biologická
dostupnosť je 23%. Jedlo znižuje expozíciu valsartanu (meranú ako AUC) asi
o 40% a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50%, hoci asi 8 hodín
po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho
užili s jedlom a nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky
významné zníženie terapeutického účinku, a valsartan sa preto môže podávať
s jedlom alebo bez jedla.

/Distribúcia:/
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17
litrov, čo naznačuje, že sa valsartan do tkanív významne nedistribuuje.
Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94–97%), predovšetkým
na sérový albumín.

/Biotransformácia:/
Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20%
dávky sa vyskytuje vo forme metabolitov. V plazme sa identifikoval
hydroxymetabolit v nízkych koncentráciách (menej ako 10% AUC valsartanu).
Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.

/Vylučovanie:/
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t˝? < 1 h a
t˝ß okolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým stolicou (asi 83%
dávky) a močom (asi 13% dávky), hlavne ako nezmenený liek. Po intravenóznom
podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a obličkový klírens je
0,62 l/h (asi 30% celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.

/Hydrochlorotiazid/
/Absorpcia/
Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmax asi 2 h)
s podobnými absorpčnými vlastnosťami pre suspenziu aj tabletové formy.
Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je
60 až 80%. Pri súbežnom podaní s jedlom sa pozorovalo zvýšenie aj zníženie
systémovej dostupnosti hydrochlorotiazidu v porovnaní s podaním nalačno.
Tieto účinky sú malé a majú minimálny klinický význam. Vzostup priemernej
AUC v terapeutickom rozmedzí je lineárny a úmerný dávke. Kinetika
hydrochlorotiazidu sa nemení pri opakovanom podávaní a pri dávke raz denne
je akumulácia minimálna.

/Distribúcia/
Kinetika distribúcie a eliminácie bola všeobecne popísaná biexponenciálnou
funkciou rozkladu.
Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa
viaže na sérové bielkoviny (40-70%), najmä na sérový albumín.
Hydrochlorotiazid sa tiež kumuluje v erytrocytoch, v hladine približne o
1,8–krát vyššej ako v plazme.

/Vylučovanie/
Viac ako 95% absorbovanej dávky hydrochlorotiazidu sa vylučuje v nezmenenej
forme močom. Renálny klírens pozostáva z pasívnej filtrácie a aktívnej
sekrécie do renálneho tubulu. Terminálny polčas je 6-15 hodín.

Osobitné populácie /pacientov/

/Starší pacienti/
U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia
valsartanu v porovnaní s mladými osobami; nepreukázal sa však žiadny
klinický význam tohto zistenia. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový
klírens hydrochlorotiazidu je nižší aj u zdravých aj u hypertenzných
starších osôb v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

/Poškodenie funkcie obličiek/
U pacientov s klírensom kreatinínu 30-70 ml/min nie je potrebná úprava
odporúčanej dávky Valtensinu.

Nie sú dostupné žiadne údaje o Valtensine u pacientov so závažným
poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min)
a u dialyzovaných pacientov. Valsartan sa vo vysokej miere viaže na
plazmatické bielkoviny a z organizmu sa nedá odstrániť dialýzou, zatiaľ čo
odstránenie hydrochlorotiazidu možno dosiahnuť dialýzou.

Renálny klírens hydrochlorotiazidu pozostáva z pasívnej filtrácie
a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu. Funkcia obličiek významne
ovplyvňuje kinetiku hydrochlorotiazidu, ako sa dá očakávať pri látke, ktorá
sa takmer výlučne eliminuje obličkami (pozri časť 4.3).

/Porucha funkcie pečene/
Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s ľahkou (n=6) až stredne ťažkou
(n=5) poruchou funkcie pečene bola expozícia valsartanu približne
dvojnásobne vyššia v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Nie sú
k dispozícii údaje o použití valsartanu u pacientov so závažnou poruchou
funkcie pečene (pozri časť 4.3). Ochorenie pečene signifikantne
neovplyvňuje farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Potenciálna toxicita kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu po
perorálnom podaní sa skúmala u potkanov a kozmáčov (opíc) v štúdiách
trvajúcich až šesť mesiacov. Nevyskytli sa žiadne nálezy, ktoré by
vylučovali použitie terapeutických dávok u človeka.

Zmeny vyvolané kombináciou v štúdiách chronickej toxicity boli s najväčšou
pravdepodobnosťou spôsobené zložkou valsartanu. Toxikologickým cieľovým
orgánom boli obličky, pričom reakcia bola výraznejšia u kozmáčov ako u
potkanov. Používanie kombinácie viedlo k poškodeniu obličiek (nefropatia
s bazofíliou tubulov, zvýšenie plazmatických hladín močoviny, zvýšenie
plazmatických hladín kreatinínu a sérového draslíka, zvýšenie objemu moču
a množstva elektrolytov v moči, a to u potkanov od dávky 30 mg/kg/deň
valsartanu + 9 mg/kg/deň hydrochlorotiazidu a u kozmáčov od dávky 10 +
3 mg/kg/deň), pravdepodobne v dôsledku zmeny renálnej hemodynamiky. Tieto
dávky u potkanov predstavujú 0,9-násobok maximálnej odporúčanej dávky
valsartanu pre ľudí a 3,5- násobok hydrochlorotiazidu (MRHD) odporúčanej
dávky pre ľudí na mg/m2. Tieto dávky predstavujú u kozmáčov 0,3-násobok
maximálnej odporúčanej dávky valsartanu pre ľudí a 1,2-násobok maximálnej
odporúčanej dávky hydrochlorotiazidu (MRHD) na mg/m2. (Výpočty
predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň valsartanu v kombinácii s dávkou
25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg).

Vysoké dávky kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu spôsobili zníženie
ukazovateľov červených krviniek (počet červených krviniek, hemoglobín,
hematokrit, od 100 + 31 mg/kg/deň u potkanov a 30 + 9 mg/kg/deň u
kozmáčov). Tieto dávky u potkanov predstavujú 3-násobok maximálnej
odporúčanej dávky valsartanu (MRHD) pre ľudí a 12-násobok
hydrochlorotiazidu (MRHD) odporúčanej dávky pre ľudí na mg/m2. Tieto dávky
predstavujú u kozmáčov 0,9-násobok maximálnej odporúčanej dávky (MRHD)
valsartanu pre ľudí a 3,5- násobok maximálnej odporúčanej dávky
hydrochlorotiazidu na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku
valsartanu 320 mg/deň v kombinácii s dávkou hydrochlorotiazidu 25 mg/deň a
pacienta s hmotnosťou 60 kg).

U kozmáčov sa zistilo poškodenie žalúdočnej sliznice (od dávky 30 + 9
mg/kg/deň). Kombinácia spôsobila aj hyperpláziu aferentných arteriol
v obličkách (u potkanov po dávke 600 + 188 mg/kg/deň a u kozmáčov od dávky
30 + 9 mg/kg/deň). Tieto dávky predstavujú u kozmáčov 0,9- násobok
maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a 3,5- násobok maximálnej
odporúčanej dávky hydrochlorotiazidu pre ľudí (MRHD) na mg/m2. Tieto dávky
u potkanov predstavujú 18-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu
pre ľudí a 73-násobok hydrochlorotiazidu odporúčanej dávky pre ľudí (MRHD)
na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku valsartanu 320 mg/deň
v kombinácii s dávkou hydrochlorotiazidu 25 mg/deň a pacienta s hmotnosťou
60 kg).

Zdá sa, že vyššie uvedené účinky sú dôsledkom farmakologických účinkov
vysokých dávok valsartanu (blokáda inhibície uvoľňovania renínu vyvolanej
angiotenzínom II, so stimuláciou buniek produkujúcich renín) a vyskytujú sa
aj pri ACE inhibítoroch. Zdá sa, že tieto zistenia nie sú významné pre
používanie terapeutických dávok valsartanu u ľudí.

Kombinácia valsartanu a hydrochlorotiazidu nebola testovaná na mutagenitu,
poškodenie chromozómov alebo karcinogenitu, pretože nie sú dôkazy
o interakcii medzi týmito dvoma látkami. Tieto skúšania sa však vykonali
samostatne s valsartanom a hydrochlorotiazidom a neposkytli žiadny dôkaz
mutagenity, poškodenia chromozómov alebo karcinogenity.

Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní
gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu
prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej
časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u
potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna
odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku
320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg). Podobné nálezy sa pozorovali pri
valsartane/hydrochlorotiazide u potkanov a králikov. V
štúdiách embryofetálneho vývoja (Segment II) s
valsartanom/hydrochlorotiazidom sa u potkanov a králikov nezaznamenali
žiadne dôkazy o teratogenite, pozorovala sa však fetotoxicita spojená s
maternálnou toxicitou.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Sodná soľ kroskarmelózy
Povidón K29-32
Mastenec
Magnéziumstearát
Bezvodý koloidný oxid kremičitý

/Filmový obal/
Valtensin 80 mg/12,5 mg:
Polyvinylalkohol
Mastenec
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 3350
Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)
Červený oxid železitý (E172)
Žltý oxid železitý (E172)
Čierny oxid železitý (E172)

Valtensin 160 mg/12,5 mg:
Polyvinylalkohol
Mastenec
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 3350
Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)
Červený oxid železitý (E172)
Hlinitý lak oranžovej žlte FCF (E110)

Valtensin 160 mg/25 mg:
Polyvinylalkohol
Mastenec
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 3350
Lecitín (obsahuje sójový olej) (E322)
Červený oxid železitý (E172)
Žltý oxid železitý (E172)
Čierny oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Blister: 30 mesiacov
Fľaša: 3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Blister: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30(C.

Fľaša: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC/Al blister:
7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.

PE fľaša:
7, 14, 28, 30, 56, 98 a 280 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

+pharma arzneimittel gmbh
Hafnerstrasse 211
8054 Graz
Rakúsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Valtensin 80 mg/12,5 mg: 58/0152/09-S
Valtensin 160 mg/12,5 mg: 58/0153/09-S
Valtensin 160 mg/25 mg : 58/0154/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

16.03.2009


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2010