Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, evid. č. 2108/07041 a
2108/07042


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Arkolamyl 5 mg
Arkolamyl 10 mg
orodispergovateľné tablety
olanzapín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Arkolamyl a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Arkolamyl
3. Ako užívať Arkolamyl
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Arkolamyl
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ARKOLAMYL A NA ČO SA POUŽÍVA

Arkolamyl patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.

Arkolamyl sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi, ako sú pocity, že
počujete, vidíte alebo pociťujete veci, ktoré neexistujú, chybné
presvedčenia, nezvyčajná podozrievavosť a uzatváranie sa do seba. Ľudia
trpiaci týmto ochorením môžu tiež pociťovať skľúčenosť (depresiu), úzkosť
alebo napätie.

Arkolamyl sa tiež používa na liečbu stavu s príznakmi, ako sú pocit
povznesenej nálady, nadmerné množstvo energie, omnoho menšia potreba
spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a niekedy závažná
podráždenosť. Je taktiež stabilizátorom nálady, ktorý zabraňuje
znovuobjaveniam sa obmedzujúcich extrémov nálady v zmysle povznesenej
alebo skľúčenej (depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.


2. SKÔR AKO UŽIJETE ARKOLAMYL

Neužívajte Arkolamyl
. keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo ktorúkoľvek z
ďalších zložiek Arkolamylu. Alergická reakcia sa môže prejaviť ako
vyrážka, svrbenie, opuchnutie tváre, opuchnutie pier alebo dýchavica
(sťažené dýchanie). Ak sa u Vás vyskytla takáto reakcia, oznámte to
svojmu lekárovi.
. keď Vám boli predtým diagnostikované očné problémy, ako sú niektoré
druhy glaukómu (vysoký vnútroočný tlak).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Arkolamylu
. Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby, hlavne tváre alebo
jazyka. Ak k tomu dôjde po podaní Arkolamylu, oznámte to svojmu
lekárovi.
. Veľmi zriedka môžu lieky tohto typu spôsobiť kombináciu horúčky,
zrýchleného dýchania, potenia, tuhnutia svalov a otupenia alebo
ospalosti. Ak k tomuto dôjde, oznámte to ihneď svojmu lekárovi.
. Užívanie Arkolamylu u starších pacientov s demenciou sa neodporúča,
pretože môže mať závažné vedľajšie účinky.

Keď trpíte niektorou z nasledujúcich chorôb, oznámte to čo najskôr svojmu
ošetrujúcemu lekárovi:
. cukrovka (diabetes)
. srdcové ochorenie
. ochorenie pečene alebo obličiek
. Parkinsonova choroba
. epilepsia
. problémy s prostatou
. nepriechodnosť čriev (paralytický ileus)
. poruchy krvi
. mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky porážky)



Ak trpíte demenciou, je potrebné, aby ste Vy alebo Váš opatrovateľ/príbuzný
informovali Vášho lekára, či ste niekedy prekonali mozgovú porážku alebo
„malú mozgovú príhodu".

Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár ako bežné preventívne opatrenie
kontrolovať krvný tlak.

Arkolamyl nie je určený pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Užívanie iných liekov
Počas liečby Arkolamylom užívajte iné lieky len so súhlasom Vášho lekára.
Súbežné užívanie Arkolamylu s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti,
či nespavosti (trankvilizéry) môže spôsobovať pocit ospalosti.

Je potrebné, aby ste informovali Vášho lekára, ak užívate fluvoxamín
(antidepresívum) alebo ciprofloxacín (antibiotikum), pretože v takomto
prípade môže byť nutné zmeniť Vašu dávku Arkolamylu.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Zvlášť oznámte lekárovi, ak
užívate lieky na Parkinsonovu chorobu.

Užívanie Arkolamylu s jedlom a nápojmi
Počas liečby Arkolamylom nepite žiaden alkohol, keďže Arkolamyl v
kombinácii s alkoholom môže spôsobovať pocit ospalosti.

Tehotenstvo a dojčenie
V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo najskôr
Vášho lekára. Počas tehotenstva neužívajte tento liek, ak ste sa
neporadili s Vaším lekárom. Tento liek Vám nemá byť podaný v prípade,
ak dojčíte, keďže malé množstvá Arkolamylu môžu prejsť do materského
mlieka.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liečba Arkolamylom môže spôsobovať pocit ospalosti. V takomto prípade
neveďte vozidlá ani nepoužívajte žiadne nástroje alebo neobsluhujte
stroje. Oznámte to Vášmu lekárovi.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Arkolamylu
Arkolamyl obsahuje laktózu. Ak Vám Váš lekár povedal, že trpíte
neznášanlivosťou niektorých cukrov, kontaktujte svojho lekára skôr, ako
začnete užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ ARKOLAMYL

Vždy užívajte Arkolamyl presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Váš lekár Vám povie, koľko tabliet Arkolamylu máte užívať a ako dlho ich
máte užívať. Denná dávka Arkolamylu sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak
sa Vaše príznaky vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale neprestaňte
užívať Arkolamyl, pokiaľ Vám to Váš lekár nepovie.

Orodispergovateľné tablety Arkolamyl máte užívať raz denne, podľa rady
Vášho lekára. Pokúste sa užívať tablety vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je
dôležité, či ich užívate počas jedla alebo nalačno. Orodispergovateľné
tablety Arkolamyl sú určené na vnútorné užitie.

Tablety Arkolamyl sa ľahko lámu, preto s nimi zaobchádzajte opatrne. Dbajte
na to, aby ste nemali vlhké ruky, pretože tak sa môže tableta rozlomiť.

1. Blister (pretlačovací pás) chyťte za okraje a oddeľte jednu bunku
blistra od zvyšku blistra tak, že ho jemne odtrhnete pozdĺž perforácií
okolo bunky.
2. Opatrne odlúpnite zadnú fóliu.
3. Tabletu jemne vytlačte.
4. Tabletu si vložte do úst. Rozpustí sa priamo v ústach, takže ju môžete
ľahko prehltnúť.

Tabletu môžete vhodiť aj do pohára vody, pomarančového džúsu, jablkového
džúsu, mlieka alebo kávy a zamiešať. U niektorých nápojov môže dôjsť k
zmene farby a zakaleniu. Nápoj ihneď vypite.

[pic]

Ak užijete viac Arkolamylu, ako máte
U pacientov, ktorí užili viac Arkolamylu, ako mali, sa objavili nasledovné
príznaky: rýchly tlkot srdca, rozrušenie/agresivita, problémy s rečou,
nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie hladiny vedomia.
Ďalšie príznaky môžu byť: akútna zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma,
kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a
únavy alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych, vysoký tlak krvi alebo
nízky tlak krvi, abnormálny rytmus srdca. Ihneď vyhľadajte svojho lekára
alebo nemocnicu. Ukážte lekárovi Vaše balenie tabliet.

Ak zabudnete užiť Arkolamyl
Užite tablety hneď, ako si spomeniete. Neberte dve dávky v jeden deň.

Ak prestanete užívať Arkolamyl
Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je
dôležité, aby ste Arkolamyl užívali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár.
Ak náhle prestanete užívať Arkolamyl, môžu sa objaviť príznaky ako potenie,
neschopnosť zaspať, tras, úzkosť alebo nevoľnosť (nutkanie na vracanie) a
vracanie. Váš lekár Vám môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred
ukončením Vašej liečby.

/Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho/
/lekára alebo lekárnika./


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Arkolamyl môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Veľmi časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 z 10 používateľov
. nárast telesnej hmotnosti
. ospalosť
. zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.

Časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 zo 100 používateľov
. zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov
. zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči
. pocit väčšieho hladu
. závrat
. nepokoj
. tras
. svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka)
. problémy s rečou
. nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
. zápcha
. sucho v ústach
. vyrážka
. strata sily
. extrémna únava
. zadržiavanie vody, vedúce k opuchu rúk, členkov alebo chodidiel
. na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo
mdloby (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z ľahu alebo
sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ale ak nie, oznámte to
svojmu lekárovi.

Menej časté vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 z 1 000 používateľov
. pomalá srdcová činnosť
. citlivosť na slnečné svetlo
. vypadávanie vlasov.

Zriedkavé vedľajšie účinky: postihujúce 1 až 10 z 10 000 používateľov
. zväčšenie prsníkov u mužov alebo žien

Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných
údajov
. alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)
. cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s
ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou
. zníženie normálnej telesnej teploty
. záchvaty, zvyčajne sú prítomné v chorobopise (anamnéze) (epilepsia)
. kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti
a únavy alebo ospalosti
. kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí
. nezvyčajný srdcový rytmus
. náhle nevysvetliteľné úmrtie
. krvné zrazeniny, ako je hlboká žilová trombóza dolných končatín alebo
krvná zrazenina v pľúcach
. zápal podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktorý spôsobuje silné bolesti
žalúdka, horúčku a vracanie (nevoľnosť)
. ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov
. postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami
. problémy pri močení
. predĺžená a/alebo bolestivá erekcia.

Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou
vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia (zápal pľúc), inkontinencia moču
(neschopnosť udržať moč), pády, extrémna únava, zrakové halucinácie,
zvýšenie telesnej teploty, sčervenanie kože a ťažkosti pri chôdzi. V tejto
skupine pacientov bolo v niekoľkých prípadoch hlásené úmrtie.

Arkolamyl môže zhoršovať príznaky u pacientov s Parkinsonovou chorobou.

V zriedkavých prípadoch bolo dlhodobé užívanie liekov tohto typu u
niektorých žien spojené so začatím tvorby mlieka a vynechaním alebo
nepravidelnosťou menštruačného cyklu. V prípade pretrvávania týchto účinkov
to oznámte svojmu lekárovi. Veľmi zriedkavo sa u detí narodených matkám,
ktoré užívali Arkolamyl (olanzapín) v poslednom štádiu tehotenstva (tretí
trimester), môže vyskytnúť tras, ospalosť alebo únava.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ ARKOLAMYL

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Arkolamyl po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke
a blistri po skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň
v mesiaci.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Arkolamyl obsahuje
. Liečivo je olanzapín. Každá orodispergovateľná tableta Arkolamyl obsahuje
5 mg alebo 10 mg liečiva, olanzapínu.
. Ďalšie zložky sú krospovidón (typ A), monohydrát laktózy, koloidný oxid
kremičitý (bezvodý), hydroxypropylcelulóza, mentolová príchuť (zložená z:
mätovej silice, mätovej silice bez obsahu terpénov, cineolu, mentónu,
izomentónu, metylacetátu, mentolu), mastenec, magnéziumstearát.


Ako vyzerá Arkolamyl a obsah balenia
Arkolamyl 5 mg a 10 mg sú žlté, orodispergovateľné tablety.
Orodispergovateľná tableta je technický názov pre tabletu, ktorá sa
rozpustí priamo vo Vašich ústach a dá sa preto ľahko prehltnúť.

Arkolamyl 5 mg a 10 mg sú dostupné v baleniach po:
10, 28, 30, 56, 60, 70, 84, 90, 98, 100 alebo 112 orodispergovateľných
tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobcovia

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Generics [UK] Ltd.
Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia



Výrobca
Pharmathen S.A.
6, Dervenakion str., 153 51 Pallini, Attiki, Grécko
McDermott Laboratories t/a Gerard Laboratories
35/36 Baldoyle Industrial Estate, Grange Road, Dublin 13, Írsko


Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
MYLAN s r.o., Rožňavská 24, 82104 Bratislava, Slovenská republika


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:
Belgicko: Arkolamyl
Česká republika: Arkolamyl
Dánsko: Arkolamyl
Fínsko: Arkolamyl
Francúzsko: Arkolamyl
Holandsko: Arkolamyl
Írsko: Arkolamyl
Maďarsko: Arkolamyl
Nórsko: Arkolamyl
Poľsko: Arkolamyl
Rakúsko: Arkolamyl 5 mg, 10 mg, 15 mg Schmelztabletten
Slovenská republika: Arkolamyl 5 mg, 10 mg
Slovinsko: Arkolamyl 5 mg, 10 mg, 15 mg a 20 mg orodisperzibilne
tablete
Švédsko: Arkolamyl
Taliansko: Arkolamyl
Veľká Británia: Arkolamyl


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
03/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, evid. č. 2108/07041 a
2108/07042


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Arkolamyl 5 mg
Arkolamyl 10 mg
orodispergovateľné tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Arkolamyl 5 mg:
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

Pomocné látky:
57,60 mg laktózy v 1 orodispergovateľnej tablete.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

Arkolamyl 10 mg:
Každá orodispergovateľná tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.

Pomocné látky:
115,10 mg laktózy v 1 orodispergovateľnej tablete.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Arkolamyl 5 mg:
Orodispergovateľná tableta
Žltá, okrúhla, bikonvexná tableta s priemerom 6 mm ± 0,1 mm a hrúbkou
2,6 mm ± 0,2 mm.

Arkolamyl 10 mg:
Orodispergovateľná tableta
Žltá, okrúhla, plochá tableta s priemerom 8,2 mm ± 0,1 mm a hrúbkou 2,4 mm
± 0,2 mm.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Dospelí/
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických
epizód.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou
poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri
časť 5.1).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dospelí/
Schizofrénia: Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

Manická epizóda: Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v
monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy: Odporúčaná začiatočná dávka je
10 mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom,
pokračujte v terapii pre prevenciu rekurencie rovnakou dávkou. Pokiaľ sa
objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom
má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou
príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manických epizód a prevencie rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na
základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na
vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom
opätovnom klinickom zhodnotení a spravidla nemá nastať v intervaloch
kratších ako 24 hodín. Olanzapín môže byť podávaný bez ohľadu na jedlo,
pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní olanzapínu
sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Orodispergovateľnú tabletu Arkolamyl je potrebné vložiť do úst, kde sa
rýchlo rozpustí v slinách, takže sa dá ľahko prehltnúť. Odstrániť túto
orodispergovateľnú tabletu z úst bez porušenia je obtiažne. Keďže je táto
orodispergovateľná tableta krehká, musí sa užiť bezprostredne po otvorení
blistra. Tiež je možné ju bezprostredne pred užitím rozpustiť v pohári
plnom vody alebo iného vhodného nápoja (pomarančového džúsu, jablkového
džúsu, mlieka alebo kávy).

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná obalenej tablete
olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom vstrebávania. Dávkovanie a
frekvencia podávania sú rovnaké ako u obalenej tablety olanzapínu.
Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu obalených
tabliet olanzapínu.

/Deti a dospievajúci/
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18
rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. V krátkodobých
štúdiách u dospievajúcich pacientov bol hlásený vyšší stupeň prírastku na
telesnej hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu ako v štúdiách s dospelými
pacientmi. (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).

/Starší pacienti/
Podanie nižšej začiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované,
avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a viac, ak to ich klinický
stav vyžaduje (pozri tiež časť 4.4).

/Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene/
U týchto pacientov sa má zvážiť nižšia začiatočná dávku (5 mg). V prípade
mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A alebo B) má
byť začiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

/Pohlavie/
Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať začiatočnú
dávku a dávkovacie rozpätie.

/Fajčiari/
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) sa má zvážiť zníženie
začiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto pacientov, ak je indikované,
má byť opatrné.

V prípadoch, kedy je zvýšenie dávky o 2,5 mg považované za nevyhnutné, sa
majú použiť filmom obalené tablety s obsahom olanzapínu.

(Pozri časti 4.5 a 5.2)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období majú byť pacienti
podrobení starostlivej kontrole.

/Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania/
Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto konkrétnej skupine
pacientov sa neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika
cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách
(trvanie 6-12 týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s
psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania bola u
pacientov liečených olanzapínom 2-násobný nárast incidencie úmrtia v
porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo (3,5 % vs. 1,5 %, v uvedenom
poradí). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou olanzapínu (priemerná
denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové faktory, ktoré sa môžu
podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny pacientov, sú vek nad 65
rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a dehydratácia, pľúcne ochorenia
(napr. pneumónia s alebo bez aspirácie) alebo súčasné užívanie
benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom
v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo bola však od týchto rizikových
faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane
úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi
užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3 % vs. 0,4 %). U všetkých
pacientov liečených olanzapínom a placebom, u ktorých sa vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto
štúdiách nebola stanovená.

/Parkinsonova choroba/
Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním
dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických
štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané
zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri časť 4.8),
pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako
placebo. V týchto štúdiách bolo na začiatku potrebné pacientov stabilizovať
na najnižšej účinnej dávke antiparkinsonika (dopamínový agonista) a počas
celej zostávajúcej doby štúdie im podávať rovnaké antiparkinsoniká
v rovnakých dávkach. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa
uváženia skúšajúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň.

/Neuroleptický malígny syndróm (NMS)/
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý súvisí s podávaním
antipsychotík. Zriedkavé prípady hlásené ako NMS sa vyskytli aj v
súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová
rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínfosfokinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta
vyvinú známky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má
vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických známok NMS,
musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

/Hyperglykémia a diabetes mellitus/
Zriedkavo sa hlásili prípady hyperglykémie a/alebo vývoja alebo zhoršenia
diabetes mellitus, ktoré boli príležitostne spojené s ketoacidózou alebo
kómou, vrátane niekoľkých prípadov s fatálnymi následkami (pozri časť 4.8).
V niektorých prípadoch tomu predchádzal nárast telesnej hmotnosti, čo môže
byť predispozičný faktor. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s
využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu. U pacientov
liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu sa majú sledovať
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria,
polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom alebo pacienti s rizikovými
faktormi pre vývoj diabetu majú byť pravidelne sledovaní kvôli možnému
zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Telesná hmotnosť sa má sledovať
pravidelne.

/Zmeny lipidov/
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov
sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s
dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch lipidov.
U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane olanzapínu sa majú
pravidelne sledovať lipidy v súlade so zavedenými smernicami pre
antipsychotickú liečbu.

/Anticholinergný účinok/
Aj keď olanzapín /in vitro/ prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich udalostí. Keďže
sú však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými
súbežnými ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní lieku pacientom
s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa
odporúča opatrnosť.

/Funkcia pečene/
Často, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné asymptomatické
zvýšenie hladiny pečeňových transamináz, alaníntransaminázy (ALT) a
aspartáttransaminázy (AST). Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so
zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so známkami a príznakmi
poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými s
obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne
hepatotoxickými liekmi. V prípade vyššej hladiny ALT a/alebo AST počas
liečby, je potrebné hladinu sledovať a zvážiť zníženie dávky. Ak sa u
pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho,
cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), liečba olanzapínom sa
má ukončiť.

/Neutropénia/
Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých
je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi
navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u
pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou.
Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu
(pozri časť 4.8).

/Ukončenie liečby/
Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01 %)
hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nauzea alebo
vracanie.

/QT interval/
V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericia [QTcF]
? 500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so
vstupnou hodnotou QTcF < 500 msec) menej časté (0,1 % až 1 %),
bez signifikantných rozdielov v sprievodných srdcových príhodách v
porovnaní s placebom. Tak ako u ostatných antipsychotík je však potrebná
opatrnosť, ak sa olanzapín predpisuje s liekmi, o ktorých je známe, že
predlžujú QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným
syndrómom predĺženého QT intervalu, s kongestívnym srdcovým zlyhaním,
hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

/Tromboembólia/
Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie (VTE) bola
hlásená veľmi zriedkavo (< 0,01 %). Kauzálna súvislosť medzi výskytom
venóznej tromboembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Napriek
tomu, keďže u pacientov so schizofréniou sú často prítomné získané rizikové
faktory venóznej tromboembólie, je nutné identifikovať všetky možné
rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne
opatrenia.

/Celková aktivita CNS/
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi a alkoholom. Pretože
/in vitro/ vykazuje dopamínový antagonizmus, môže olanzapín antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

/Záchvaty/
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah pre záchvaty.
U pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo
väčšine týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo rizikové
faktory pre záchvaty.

/Tardívna dyskinéza/
V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín štatisticky
významne menej často spojený so vznikom dyskinézy vyvolanej liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní narastá a
preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo
príznaky tardívnej dyskinézy, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo
vysadenie liečby. Tieto prejavy sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť
po prerušení liečby.

/Posturálna hypotenzia/
V klinických štúdiách s olanzapínom sa zriedka u starších pacientov
pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov sa, tak
ako u ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.

/Používanie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie s
pacientmi vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie,
vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami
neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).

/Laktóza/
Orodispergovateľné tablety Arkolamyl obsahujú laktózu. Pacienti so
zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho
deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať
tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

/Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín/
Keďže olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP 1A2, látky, ktoré
špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.

/Indukcia CYP 1A2/
Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže
viesť ku zníženiu koncentrácií olanzapínu. Pozorovali sa len zanedbateľné,
prípadne mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Klinické dôsledky sú
pravdepodobne obmedzené, ale odporúča sa klinické sledovanie a v prípade
potreby sa môže zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).



/Inhibícia CYP 1A2/
Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP 1A2, významne
inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej
koncentrácie Cmax olanzapínu fluvoxamínom bolo 54 % u žien nefajčiarok a 77
% u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie AUC olanzapínu bolo 52 % u žien
nefajčiarok a 108 % u mužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín
alebo akýkoľvek iný inhibítor CYP 1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má
zvážiť podanie nižšej začiatočnej dávky olanzapínu. Pri začatí liečby
inhibítorom CYP 1A2 sa má zvážiť zníženie dávky olanzapínu.

/Zníženie biologickej dostupnosti/
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní
o 50 až 60 %, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny pred alebo po podaní
olanzapínu.
Fluoxetín (inhibítor CYP 2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom
hliníka, horčíka) alebo cimetidín, nemali signifikantný vplyv na
farmakokinetiku olanzapínu.

/Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom/
Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.
Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP 450 (napr. 1A2, 2D6,
2C9, 2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo
potvrdzujú aj /in vivo/ štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu
nasledovných liečiv: tricyklických antidepresív (reprezentujúcich prevažne
CYP 2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP 2C9), teofylínu (CYP 1A2)
alebo diazepamu (CYP 3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo
biperidénom.

Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu neukázalo, že
by pri zahájení prídavnej liečby olanzapínom bola požadovaná úprava
dávkovania valproátu.

/Celková aktivita CNS/
Opatrnosť je potrebná u pacientov požívajúcich alkohol alebo užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s
Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

/QTc interval/
Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, o ktorých
je známe, že predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

4.6 Gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie u gravidných
žien. Pacientky je potrebné poučiť o nutnosti informovania svojich lekárov
vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú otehotnieť.
Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí, sa má olanzapín počas
gravidity užívať len vtedy, ak potenciálny prínos liečby opodstatňuje
potenciálne riziko pre plod.

Veľmi zriedkavo sa zaznamenali spontánne hlásenia nežiaducich udalostí ako
tras, hypertónia, letargia a ospalosť u dojčiat narodených matkám, ktoré
užívali olanzapín v treťom trimestri gravidity.

V štúdii u zdravých dojčiacich žien sa olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola
odhadnutá na 1,8 % z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je
potrebné poučiť, aby počas užívania olanzapínu nedojčili.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty,
pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia motorových
vozidiel.

4.8 Nežiaduce účinky

/Dospelí/
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ? 1 % pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu,
glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do
jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava a
edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie a laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí
klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (?
1/10), časté (? 1/100 až < 1/10), menej časté (? 1/1 000 až < 1/100),
zriedkavé (? 1/10 000 až ? 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme
(z dostupných údajov).


|Trieda orgánových systémov |
|Veľmi časté |Časté |Menej časté |Neznáme |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| |Eozinofília |Leukopénia |Trombocytopénia |
| | |Neutropénia | |
|Poruchy imunitného systému |
| | | |Alergické reakcie |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Nárast telesnej|Zvýšené hladiny | |Vývoj alebo |
|hmotnosti1 |cholesterolu2,3 | |zhoršenie diabetes |
| |Zvýšené hladiny | |mellitus |
| |glukózy4 | |príležitostne |
| |Zvýšené hladiny | |spojené |
| |triglyceridov2,5 | |s ketoacidózou alebo|
| |Glukozúria | |kómou, vrátane |
| |Zvýšená chuť do | |niekoľkých fatálnych|
| |jedla | |prípadov (pozri časť|
| | | |4.4) |
| | | |Hypotermia |
|Poruchy nervového systému |
|Somnolencia |Závraty | |Záchvaty, pri |
| |Akatízia6 | |ktorých sa |
| |Parkinsonizmus6 | |vo väčšine prípadov |
| |Dyskinéza6 | |zaznamenali záchvaty|
| | | |alebo rizikové |
| | | |faktory pre vznik |
| | | |záchvatov |
| | | |v anamnéze. |
| | | |Neuroleptický |
| | | |malígny syndróm |
| | | |(pozri časť 4.4) |
| | | |Dystónia (vrátane |
| | | |kruhových pohybov |
| | | |očných gúľ) |
| | | |Tardívna dyskinéza |
| | | |Príznaky z |
| | | |vysadenia7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| | |Bradykardia |Ventrikulárna |
| | |Predĺženie QTc|tachykardia/fibrilác|
| | |intervalu |ia, náhla smrť |
| | |(pozri časť |(pozri časť 4.4) |
| | |4.4) | |
|Poruchy ciev |
| |Ortostatická | |Tromboembólia |
| |hypotenzia | |(vrátane pľúcnej |
| | | |embólie a hlbokej |
| | | |venóznej trombózy) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Mierne, prechodné| |Pankreatitída |
| |anticholinergné | | |
| |účinky vrátane | | |
| |zápchy a sucha v | | |
| |ústach | | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| |Prechodné, | |Hepatitída (vrátane |
| |asymptomatické | |hepatocelulárneho, |
| |zvýšenie | |cholestatického |
| |pečeňových | |alebo zmiešaného |
| |transamináz (ALT,| |poškodenia pečene) |
| |AST), najmä na | | |
| |začiatku liečby | | |
| |(pozri časť 4.4) | | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| |Vyrážka |Fotosenzitívna| |
| | |reakcia | |
| | |Alopécia | |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| | | |Rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| | | |Oneskorené močenie |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
| | | |Priapizmus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| |Asténia | | |
| |Únava | | |
| |Edém | | |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Zvýšené | |Vysoká hladina|Zvýšenie alkalickej |
|plazmatické | |kreatínfosfoki|fosfatázy |
|hladiny | |názy | |
|prolaktínu8 | |Zvýšený | |
| | |celkový | |
| | |bilirubín | |


1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast
telesnej hmotnosti ? 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %);
? 15 % častý (4,2 %) a ? 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej
hmotnosti o ? 7 %, ? 15 % a ? 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi
časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %, v uvedenom poradí) u pacientov s dlhodobou
expozíciou (minimálne 48 týždňov).

2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým preukázanej
lipidovej dysregulácie.

3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (? 6,2 mmol/l). Zmeny celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,17 - < 6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.
4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56
mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 7 mmol/l). Zmeny glukózy
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu
vysokú (? 7 mmol/l) boli veľmi časté.

5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

6 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie
a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o preexistujúcich
akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie
je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často
tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

7 Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a
vracanie, boli hlásené po náhlom ukončení liečby olanzapínom.

8 Súvisiace klinické prejavy (napr. gynekomastia, galaktorea a zväčšenie
prsníkov) boli zriedkavé. U väčšiny pacientov sa hladiny upravili do
normálneho stavu bez potreby ukončenia liečby.

/Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)/
Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné
zmeny týkajúce sa zvýšenia telesnej hmotnosti, glukózy, celkového/LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú liečbu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

/Ďalšie informácie o osobitných populáciách/
V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou boli veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej
symptomatiky a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov v mánickej fáze bipolárnej poruchy
bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia
neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom
viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10 %) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej
chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj
poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo
divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) u 17,4% pacientov k
nárastu telesnej hmotnosti o ? 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou.
Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u
pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti
o ? 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

/Deti a dospievajúci/
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov
mladších ako 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie
porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií
s dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s
dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou
frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u
dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že
klinicky významný prírastok na hmotnosti (? 7 %) sa vyskytuje častejšie
u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách.
Výška hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých
bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej závažnosti.

|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté: Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina |
|triglyceridov10, zvýšená chuť do jedla. |
|Časté: Zvýšené hladiny cholesterolu11 |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie). |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté: Sucho v ústach. |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri časť |
|4.4). |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GGT |
|(gama-glutamyltranspeptidázy), zvýšenie plazmatických hladín |
|prolaktínu12. |

9 Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ? 7 %
v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často
(40,6 %), o ? 15 % v porovnaní s počiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1
%) a ? 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4
% pribralo o ? 7 %, 55,3 % pribralo o ? 15 % a 29,1 % pribralo o ? 25 %
pôvodnej telesnej hmotnosti.

10 Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (<
1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysoké (? 1,467 mmol/l) a zmeny
triglyceridov nalačno z hraničnej východiskovej hodnoty (? 1,016 mmol/l -
< 1,467 mmol/l) na vysoké (? 1,467 mmol/l).

11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na vysokú (? 5,17 mmol/l) sa vyskytovali často.
Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty
(? 4,39 - < 5,17 mmol/l) na vysokú (? 5,17 mmol/l) sa vyskytovali veľmi
často.

12 Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 %
dospievajúcich pacientov.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky a symptómy/
Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10 %) patrí tachykardia,
agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.
K ďalším medicínsky signifikantným dôsledkom predávkovania patria delírium,
kŕče, kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2 % prípadov
predávkovania) a zástava dýchania a činnosti srdca. Fatálne prípady sa
vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo
popísané prežitie po akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho
olanzapínu.

/Liečba predávkovania/
Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri
liečbe predávkovania (ako je výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia).
Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60%.

Podľa klinického stavu sa má začať symptomatická liečba a monitorovanie
vitálnych funkcií orgánov, vrátane liečby hypotenzie, obehového kolapsu a
podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné
sympatomimetiká s agonistickým pôsobením na betareceptory, keďže beta-
stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie
kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym dohľadom
a sledovaním až do jeho zotavenia.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká; diazepíny, oxazepíny a
tiazepíny
ATC kód: N05AH03.

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré
receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5-HT 2A/2C, 5-HT3, 5-HT6; dopamínovým D1,
D2, D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým m1-m5; ?1-adrenergným; a
histamínovým H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali
antagonistické pôsobenie olanzapínu na 5-HT, dopamínové a cholínergné
receptory, čo je v súlade s profilom väzby látky na receptory. Olanzapín
vykazoval /in vitro/ väčšiu afinitu k serotonínovým 5-HT2 receptorom než k
dopamínovým D2, a vyššiu 5-HT2 ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch.
Elektrofyziologické štúdie ukázali, že olanzapín selektívne znižuje
aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných neurónov bez výraznejšieho
účinku na striatálne (A9) dráhy ovládajúce motoriku. Olanzapín znižoval
podmienenú reakciu úniku, čo je test na zistenie antipsychotického účinku,
v dávkach, ktoré ešte nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické
vedľajšie účinky. Na rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín
zvyšuje reaktivitu v „anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval
olanzapín viac 5-HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše štúdia
využívajúca zobrazovanie pomocou jednofotónovej emisnej počítačovej
tomografie (SPECT) odhalila, že u schizofrénických pacientov odpovedajúcich
na liečbu olanzapínom bola miera obsadzovania striatálnych D2 receptorov
menšia ako u pacientov odpovedajúcich na liečbu niektorými inými
antipsychotikami a risperidonóm, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na
liečbu klozapínom bola porovnateľná.

V dvoch z dvoch placebom kontrolovaných a v dvoch z troch porovnávacích
kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900 schizofrénickými pacientmi s
pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval olanzapín štatisticky
významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u pozitívnych
symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s
rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály MADRS [Montgomery-Asberg Depression Rating
Scale]) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmeny skóre
od východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=
0,001) v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s mánickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy
preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu
účinnosť ako placebo a semisodná soľ valproátu (divalproex). Olanzapín
taktiež preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu
pacientov v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V
štúdii kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom
po dobu minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v
kombinácii s lítiom alebo valproátom) k väčšej redukcii symptómov mánie ako
tomu bolo pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6
týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s mánickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú
nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky
významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie
rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s mánickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia,
nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy
štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0 %, lítium 38,3 %; p =
0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u pacientov s mánickou alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu
so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá
kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky
významne nadradená voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v predĺžení
doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa syndrómových
(diagnostických) kritérií.

/Pediatrická populácia/
Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje
o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200
dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až
do 20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u
dospievajúcich podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového
cholesterolu nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu (pozri
časti 4.4 a 4.8) bol väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k
dispozícii údaje o pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú
obmedzené (pozri časti 4.4 a 4.8).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná filmom obalenej
tablete olanzapínu, s podobnou rýchlosťou a rozsahom absorpcie.
Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu filmom
obalených tabliet olanzapínu.

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
koncentrácie v plazme za 5 až 8 hodín. Absorpcia nie je ovplyvnená jedlom.
Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k intravenóznemu
podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni cestou konjugácie a oxidácie. Hlavným
metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprechádza
hematoencefalickou bariérou. Izoenzýmy cytochrómu P450-CYP 1A2 a P450-
CYP 2D6 prispievajú k tvorbe N-desmetyl a 2-hydroxymetyl metabolitov,
vykazujúcich /in vivo/ významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín
v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť farmakologickej aktivity je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní sa priemerný
terminálny polčas vylučovania olanzapínu u zdravých jedincov líšil podľa
veku a pohlavia.

U zdravých starších jedincov (vo veku 65 rokov a starších) sa v porovnaní s
mladšími jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8
hod) a klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické
odchýlky pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších
jedincov. U 44 schizofrénických pacientov starších ako 65 rokov sa pri
dávkach 5-20 mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti
32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu
vykazuje olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien
(n= 467) ako aj u mužov (n= 869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min)
v porovnaní so zdravými jedincami sa nezaznamenal významný rozdiel
priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2
oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57 % olanzapínu
označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moča, predovšetkým vo
forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti
27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže na
plazmatické bielkoviny v rozsahu približne 93 %, predovšetkým na albumíny a
?1-kyslý-glykoproteín.

/Pediatrická populácia/
Dospievajúci (vo veku 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je
podobná u dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná
expozícia olanzapínu približne o 27 % vyššia u dospievajúcich. Demografické
rozdiely medzi dospievajúcimi a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú
hmotnosť a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno
prispeli k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

/Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)/
Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u
potkanov 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú perorálnu dávku až
do 100 mg/kg bez mortality. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia,
tras, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala
jednorazová perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky
čiastočné bezvedomie.

/Toxicita po opakovanom podaní/
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a
ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých
dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou
hladinou prolaktínu u potkanov zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a
morfologické zmeny vaginálneho epitelu a prsných žliaz.

/Hematologická toxicita/
U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele,
vrátane na dávke závislom poklese počtu leukocytov v krvi u myší a
nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u potkanov; cytotoxický účinok na
kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8
alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát
vyššia než pri podaní dávky 12 mg u ľudí), sa vyvinula reverzibilná
neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa
nepozorovali žiadne nežiaduce účinky na progenitorové a proliferujúce bunky
kostnej drene.

/Reprodukčná toxicita/
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou
1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné
parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok
maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles
aktivity.

/Mutagenita/
Olanzapín nemal mutagénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo štandardných
testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií a /in vitro/ a /in vivo/ testov na
cicavcoch.

/Karcinogenita/
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín
nie je karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Krospovidón (typ A)
Monohydrát laktózy
Koloidný oxid kremičitý (bezvodý)
Hydroxypropylcelulóza
Mentolová príchuť je zložená z:
- mätovej silice
- mätovej silice bez obsahu terpénov
- cineolu
- mentónu
- izomentónu
- metylacetátu
- mentolu
Mastenec
Magnéziumstearát.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Papierová škatuľa obsahujúca PA/Al/PVC-Al blistre po:
10, 28, 30, 56, 60, 70, 84, 90, 98, 100, 112 orodispergovateľných tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.





7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Generics [UK] Ltd.
Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Arkolamyl 5 mg: 68/0152/10-S
Arkolamyl 10 mg: 68/0153/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE




10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2010