Písomná informácia pre používateľov


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

OLPINAT 5 mg


OLPINAT 10 mg


filmom obalené tablety


Olanzapín





Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.

. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.

. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.

. Tento liek bol predpísaný iba Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je OLPINAT a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete OLPINAT
3. Ako užívať OLPINAT
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať OLPINAT
6. Ďalšie informácie

1. ČO JE OLPINAT A NA ČO SA POUŽÍVA

OLPINAT patrí do skupiny liekov nazývanej antipsychotiká.

OLPINAT sa používa na liečbu ochorenia s príznakmi ako sú pocity, že
počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú, chybné presvedčenia,
nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie sa. Ľudia trpiaci týmto
ochorením môžu tiež cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.

OLPINAT sa tiež používa na liečbu stavu s príznakmi ako sú pocit
povznesenej, expanzívnej nálady, nezvyčajné množstvo energie, omnoho menšia
potreba spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a niekedy závažná
podráždenosť. Je taktiež stabilizátorom nálady, ktorý zabraňuje
znovuobjaveniam sa zneschopňujúcich extrémov nálady v zmysle povznesenej
alebo skľúčenej (depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.


2. SKÔR AKO UŽIJETE OLPINAT


Neužívajte OLPINAT

. keď ste alergický (precitlivený) na olanzapín alebo ktorúkoľvek z
ďalších zložiek prípravku OLPINAT. Alergická reakcia sa môže prejaviť
ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté pery alebo sťažené
dýchanie. Ak toto u Vás nastane, povedzte to svojmu lekárovi.

. keď Vám boli predtým diagnostikované očné problémy, ako sú niektoré
druhy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní OLPINATU:

. Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby tváre alebo jazyka.
Ak k tomu dôjde počas užívania OLPINATU, oznámte to svojmu lekárovi.

. Veľmi zriedka môžu lieky tohto typu spôsobiť horúčku, zrýchlené
dýchanie, potenie, tuhnutie svalov a otupenie alebo ospalosť. Ak k
tomuto dôjde, oznámte to ihneď svojmu lekárovi.

. Užitie OLPINATU u starších pacientov s demenciou sa neodporúča,
pretože môže mať vážne vedľajšie účinky.

Ak trpíte niektorou z nasledujúcich chorôb, oznámte to čo najskôr Vášmu
lekárovi:

. Cukrovka alebo rizikové faktory pre cukrovku

. srdcové ochorenie

. ochorenie pečene alebo obličiek

. Parkinsonova choroba

. epilepsia

. problémy s prostatou

. črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)

. poruchy krvi

. mozgová porážka alebo „malá mozgová príhoda“ (prechodné príznaky
porážky)

Ak trpíte demenciou a mali ste mozgovú porážku alebo „malú mozgovú
príhodu“, oznámte to Vy alebo Váš príbuzný/opatrovateľ povedzte to svojmu
lekárovi.

Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár preventívne merať krvný tlak.

OLPINAT nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov.


Užívanie iných liekov

Počas liečby OLPINATOM užívajte iné lieky len so súhlasom Vášho lekára.
Súbežné užívanie OLPINATU s antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti, či
nespavosti (trankvilizéry), môže spôsobovať ospalosť.

Musíte informovať lekára, ak užívate fluvoxamín (antidepresívum) alebo
ciprofloxacín (antibiotikum), pretože v takomto prípade môže byť nutné
upraviť Vašu dávku OLPINATU.

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Zvlášť oznámte lekárovi, ak užívate
lieky na Parkinsonovu chorobu.


Užívanie OLPINATU s jedlom a nápojmi

Počas liečby OLPINATOM nepite žiaden alkohol, keďže OLPINAT v kombinácii s
alkoholom môže spôsobovať ospalosť.


Tehotenstvo a dojčenie

V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo najskôr
lekára. Počas tehotenstva tento liek neužívajte, ak ste sa neporadili s
lekárom. Tento liek Vám nemá byť podaný v prípade, ak dojčíte, keďže malé
množstvá OLPINATU môžu prejsť do materského mlieka.


Vedenie vozidla a obsluha strojov

Liečba OLPINATOM môže spôsobovať pocit ospalosti. V tomto prípade neveďte
vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.


Dôležité informácie o niektorých zložkách OLPINATU

OLPINAT obsahuje laktózu. Ak Vám lekár povedal, že trpíte na neznášanlivosť
niektorých cukrov, pred podaním lieku sa obráťte na svojho lekára.

OLPINAT obsahuje sójový lecitín. Ak ste alergický na arašidy alebo sóju,
nesmiete užívať tento liek.



3. AKO UŽÍVAŤ OLPINAT

VžDY UžÍVAJTE OLPINAT presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Lekár Vám povie, koľko tabliet OLPINATU máte užívať a ako dlho ich máte
užívať. Denná dávka OLPINATU sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak sa Vaše
príznaky vrátia, poraďte sa so svojím lekárom, ale neprestaňte užívať
OLPINAT, pokiaľ tak lekár nerozhodne.

OLPINAT máte užívať raz denne, podľa rady lekára. Pokúste sa užívať tablety
vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je dôležité, či ich užívate počas jedla
alebo nalačno. OLPINAT filmom obalené tablety sú určené na vnútorné užitie.
OLPINAT tablety prehltnite celé s malým množstvom vody.


Ak užijete viac OLPINATU, ako máte

U pacientov, ktorí užili viac OLPINATU, ako mali, sa objavili nasledovné
príznaky: rýchly tlkot srdca, nepokoj/agresivita, problémy s rečou,
nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a zníženie hladiny vedomia.
Ďalšie príznaky môžu byť: náhla zmätenosť, záchvaty (epilepsia), kóma,
kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti a
malátnosti alebo ospalosti, spomalenie dýchania, vdýchnutie, vysoký tlak
krvi alebo nízky tlak krvi, abnormálny rytmus srdca. Upovedomte ihneď Vášho
lekára alebo priamo nemocnicu. Ukážte lekárovi Vaše balenie tabliet.


Ak zabudnete užiť OLPINAT

Užite tablety hneď, ako si to uvedomíte. Neberte dve dávky za deň.


Ak prestanete užívať OLPINAT

Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že sa cítite lepšie. Je
dôležité, aby ste OLPINAT užívali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár.

Ak náhle prestanete užívať OLPINAT, môžu sa objaviť príznaky ako potenie,
neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie. Váš lekár
môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením Vašej liečby.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte
sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj OLPINAT môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.


Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 z 10 používateľov

. nárast telesnej hmotnosti

. ospalosť

. zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi




Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 zo 100 používateľov

. zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov.

. zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči

. pocit väčšieho hladu

. závrat

. nepokoj

. tras

. svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka)

. problémy s rečou

. nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)

. zápcha

. sucho v ústach

. vyrážka

. strata sily

. extrémna únava

. zadržiavanie vody, ktoré môže viesť k opuchu rúk, členkov alebo
chodidiel

. na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo pocit
na omdlenie (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z ľahu
alebo sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ak nie, oznámte to
svojmu lekárovi.




Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 1 000 používateľov

. pomalá srdcová činnosť

. citlivosť na slnečné svetlo

. vypadávanie vlasov




Zriedkavé vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 10 000 používateľov

. zväčšenie prsníkov u mužov alebo žien




Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných
údajov

. alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)

. cukrovka alebo zhoršenie cukrovky, príležitostne spojené s
ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou

. zníženie normálnej telesnej teploty

. záchvaty, zvyčajne u pacientov, ktorí už záchvaty mali (epilepsia)

. kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti
a únavy alebo ospalosti

. kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí

. nezvyčajný srdcový rytmus

. náhle nevysvetliteľné úmrtie

. krvné zrazeniny ako je hlboká žilová trombóza dolných končatín alebo
krvná zrazenina v pľúcach

. zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý spôsobuje silné bolesti žalúdka,
horúčku a vracanie

. ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov

. postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami

. problémy pri močení

. predĺžená a/alebo bolestivá erekcia

Počas užívania olanzapínu sa môžu u starších pacientov s demenciou
vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia, inkontinencia moču, pády, extrémna
únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej teploty, sčervenanie kože a
ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v niekoľkých prípadoch
hlásené úmrtie.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže OLPINAT zhoršovať jej príznaky.

Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých žien
tvorbu mlieka, vynechanie alebo nepravidelnosť menštruačného cyklu. V
prípade pretrvávania týchto účinkov oznámte túto skutočnosť lekárovi. Veľmi
zriedkavo sa u detí narodených matkám, ktoré užívali OLPINAT v najvyššom
štádiu tehotenstva (tretí trimester), objavil tras, ospalosť alebo
otupenosť.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ OLPINAT



Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.



Nepoužívajte OLPINAT po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo OLPINAT obsahuje

. Liečivo je olanzapín. Každá filmom obalená tableta OLPINATU obsahuje 5
mg, alebo 10 mg olanzapínu.

. Ďalšie zložky sú

Jadro tablety: Monohydrát laktózy, povidón K30, krospovidón, kopovidín,
koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát

Obal tablety: Oxid titaničitý (E171), polyvinylalkohol, mastenec, xantánová
guma, sójový lecitín


Ako vyzerá OLPINAT a obsah balenia

OLPINAT 5 mg a 10 mg sú biele, okrúhle, obojstranne vypuklé filmom obalené
tablety.




Veľkosť balenia

OLPINAT filmom obalené tablety sú dostupné v škatuli s obsahom 28 alebo 56
filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Vipharm S.A.
ul. Przewoźników 11
03-691 Warszawa
tel.: (+48 22) 679 51 35
fax: (+48 22) 678 92 87
e-mail: vipharm@vipharm.com.pl

Tento liek bol schválený v členských štátoch EEA (Európskeho ekonomického
priestoru) pod nasledovnými názvami:

Nemecko: Olpinat 5 mg (10 mg) Filmtabletten

Česká republika: Olpinat 5 mg (10 mg)

Maďarská republika: Olpinat 5 mg (10 mg) filmtabletta

Poľská republika: Olpinat

Slovenská republika: Olpinat 5 mg (10 mg)


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 4/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

OLPINAT 5 mg

OLPINAT 10 mg

filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE



OLPINAT 5 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.

OLPINAT 10 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.





Pomocné látky

Každá tableta OLPINAT 5 mg obsahuje 159,9 mg monohydrátu laktózy a 0,0384
mg sójového lecitínu..

Každá tableta OLPINAT 10 mg obsahuje 319,8 mg monohydrátu laktózy a 0,0768
mg sójového lecitínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.




3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Biele, okrúhle, obojstranne konvexné filmom obalené tablety.




4. KLINICKÉ ÚDAJE


1. Terapeutické indikácie


Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný pri udržaní klinického zlepšenia počas pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí dosiahli odpoveď na úvodnú liečbu. .

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkej až ťažkej manickej
epizódy.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou
poruchou, ktorí v manickej epizóde odpovedali na liečbu olanzapínom
(pozri časť 5.1).




2. Dávkovanie a spôsob podávania


Dospelí

/Schizofrénia/: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.

/Manická epizóda/: Počiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v
monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).

/Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy:/ Odporúčaná počiatočná dávka je 10
mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom,
pokračujte pre prevenciu rekurencie v terapii rovnakou dávkou. Pokiaľ sa
objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom
má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou
príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manickej epizódy a prevencie rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na
základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie na
vyššiu ako odporúčanú počiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom
opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa spravidla objaviť v intervaloch
kratších ako 24 hodín. Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo,
pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou. Pri ukončovaní liečby
olanzapínom sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.


Deti a dospievajúci

Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladším ako 18
rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti. Vyšší stupeň
prírastku na hmotnosti, zmien lipidov a prolaktínu boli hlásené v
krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so štúdiami s
dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).


Starší

Podanie nižšej počiatočnej dávky (5 mg/deň) nie je zvyčajne indikované,
avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65 rokov a starších, ak to ich
klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).


Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu počiatočnú dávku (5 mg). V
prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda A
alebo B) má byť počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.


Pohlavie

Ženám, v porovnaní s mužmi, nie je zvyčajne nutné upravovať počiatočnú
dávku a dávkovacie rozpätie.


Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať
počiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.

Pri prítomnosti viac ako jedného faktora, ktorý môže spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť zníženie
počiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, musí
byť opatrné.

(Pozri časti 4.5 a 5.2)




3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Pacienti so známym rizikom glaukómu s ostrým uhlom.




4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto období musia byť pacienti
podrobení starostlivej kontrole.





Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania

Olanzapín nie je schválený na liečbu psychózy súvisiacej s demenciou
a/alebo porúch správania a jeho podávanie tejto skupine pacientov sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych príhod.
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (trvanie 6-12 týždňov) u
starších pacientov (priemerný vek 78 rokov) s psychózou súvisiacou s
demenciou a/alebo poruchami správania bola u pacientov liečených
olanzapínom 2-násobná incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi
placebo (3,5% vs. 1,5%). Vyššia incidencia úmrtia nesúvisela s dávkou
olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s dĺžkou liečby. Rizikové
faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite u tejto skupiny
pacientov, sú vek nad 65 rokov, dysfágia, sedácia, malnutrícia a
dehydratácia, pľúcne ochorenia (napr. pneumónia s alebo bez aspirácie)
alebo súbežné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u
pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo
bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický atak), vrátane
úmrtí. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi
užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3% vs. 0,4%). U všetkých
pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené ako rizikové faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu v týchto
štúdiách nebola stanovená.


Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy v súvislosti s
podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V
klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba
zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri
časť 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov
účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku
štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový
agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej dávke po
celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a
podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15
mg/deň.


Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s
podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako
vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia,
svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability
(nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatínfosfokinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta
vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú
horúčku neznámeho pôvodu bez ďalších klinických známok NMS, musia sa
vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.


Hyperglykémia a diabetes

Zriedkavo bola hlásená hyperglykémia a/alebo exacerbácia preexistujúceho
diabetu, príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých
prípadoch vedúcou aj k úmrtiam pacientov (pozri časť 4.8). V niektorých
prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť
predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické monitorovanie s
využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu. U pacientov
liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane OLPINATU je potrebné sledovať
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia, polyúria,
polyfágia a slabosť). Pacientov s diabetom a pacientov s rizikovými
faktormi pre vývoj diabetu treba pravidelne sledovať kvôli možnému
zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne.


Zmeny lipidov

Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov liečených olanzapínom v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny lipidov
sa majú liečiť tak, ako je to klinicky vhodné, najmä u pacientov s
dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre vývoj porúch
lipidového spektra. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom
vrátane OLPINATU majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím zavedených
smerníc pre antipsychotickú liečbu.


Anticholinergný účinok

Aj keď olanzapín /in vitro/ prejavil anticholinergný účinok, skúsenosti z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú
však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.


Funkcia pečene

Častejšie, najmä na začiatku liečby, bolo pozorované prechodné
asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových transamináz alanín transferázy
(ALT) a aspartát transferáza (AST). Zvýšená opatrnosť je potrebná u
pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a
príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými
s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne
hepatotoxickými liekmi. V prípade vyššej hladiny ALT a/alebo AST počas
liečby, je potrebné hladinu sledovať a zvážiť zníženie dávok. Ak sa u
pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho,
cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), musí sa liečba
olanzapínom ukončiť.


Neutropénia

Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých
je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi
navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u
pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou.
Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu
(pozri časť 4.8).


Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli veľmi zriedkavo (< 0,01%)
hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť
alebo vracanie.


QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF] ?500
milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov so vstupnou
hodnotou QTcF<500 msec) menej časté (0,1% až 1%), bez signifikantných
rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s placebom. Tak
ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak sa olanzapín
predpisuje s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u starších pacientov,
u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT, s kongestívnou srdcovou
nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.


Tromboembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie (VTE) bola
hlásená veľmi zriedkavo (< 0,01%). Príčinná súvislosť medzi výskytom
venóznej tromboembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Napriek
tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové
faktory venóznej tromboembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné
rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov, a vykonať preventívne
opatrenia.


Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom. Pretože
pôsobí /in vitro/ ako dopamínový antagonista, môže olanzapín antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.


Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U
pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo väčšine
týchto prípadov boli v anamnéze prítomné záchvaty alebo iné rizikové
faktory.


Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách bol olanzapín štatisticky
významne menej často spojený so vznikom dyskinézy vyvolanej liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri dlhodobom užívaní narastá, a
preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia znaky alebo
príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie
liečby. Tieto príznaky sa môžu prechodne zhoršiť alebo aj objaviť po
prerušení liečby.


Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách olanzapínu sa zriedka u starších pacientov pozorovala
posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov sa, tak ako u
ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.


Používanie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich. Štúdie s
pacientmi vo veku 13-17 rokov preukázali rozličné nežiaduce reakcie,
vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien metabolických parametrov a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito udalosťami
neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).


Laktóza

OLPINAT filmom obalené tablety obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými
dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, Lappovej deficiencie
laktázy alebo malabsorpcie glukózo-galaktózy nemajú užívať tento liek.




5. Liekové a iné interakcie



Štúdie sledujúce interakcie boli uskutočnené len u dospelých.





Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín:

Vzhľadom na fakt, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom CYP1A2, látky,
ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.





Indukcia CYP1A2:

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže
následne viesť ku zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovali sa
zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu. Hoci
klinický dopad je pravdepodobne minimálny, odporúča sa klinické
monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch je možné zvážiť zvýšenie dávok
olanzapínu (pozri časť 4.2).


Inhibícia CYP1A2:

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne
spomaľuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie maximálnej
koncentrácie (Cmax) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54% u žien nefajčiarok a
77% u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy pod krivkou koncentrácie
(AUC) olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108% u mužov fajčiarov. U
pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr.
ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky olanzapínu. Pri
zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.


Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní
o 50 až 60%, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny pred, resp. po podaní
olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom
hliníka, horčíka) alebo cimetidín, nemali signifikantný vplyv na
farmakokinetiku olanzapínu.





Možný vplyv olanzapínu na iné lieky

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov
dopamínu.

Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9,
2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj
/in vivo/ štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledovných
aktívnych látok: tricyklických antidepresív (reprezentujúcich prevažne
CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo
diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne podávaným lítiom alebo
biperidenom.

Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu neukázalo, že
by pri zahájení prídavnej medikácie olanzapínom bola požadovaná úprava
dávkovania valproátu.





Všeobecná CNS aktivita

Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich alkohol alebo užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s
Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).





QTc interval

Opatrnosť je potrebná, ak sa olanzapín podáva súbežne s liekmi, ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).




6. Gravidita a laktácia

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané a dobre kontrolované
štúdie. Pacientky musia byť poučené o nutnosti informovania svojich lekárov
vtedy, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo.
Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u človeka sa má olanzapín podávať
počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos pre matku prevýši
možné riziko pre plod.

Veľmi zriedkavo boli spontánne hlásené nežiaduce udalosti ako tras,
hypertónia, letargia a ospalosť u detí narodených matkám, ktoré užívali
olanzapín v treťom trimestri.

V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien olanzapín vylučoval do materského
mlieka. Priemerná expozícia dieťaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola
odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je
potrebné poučiť o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje
dieťa.




7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Nakoľko olanzapín môže spôsobiť ospalosť a závraty,
pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane vedenia motorových
vozidiel.




8. Nežiaduce účinky


Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ? 1% pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu,
glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do
jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava a
edém.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky a laboratórne vyšetrenia
získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých
skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (? 10%), časté
(? 1% a < 10%), menej časté (? 0,1% and < 1%), zriedkavé (? 0,01% a <
0,1%), veľmi zriedkavé (< 0,01%), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných
údajov).

|Triedy orgánových |Skupina frekvencií |
|systémov | |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Časté |Eozinofília |
|Menej časté |Leukopénia |
| |Neutropénia |
|Neznáme |Trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme |Alergická reakcia |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté |Zvýšenie telesnej hmotnosti1 |
|Časté |Zvýšené hladiny cholesterolu 2,3 |
| |Zvýšené hladiny glukózy 4 |
| |Zvýšené hladiny triglyceridov 2,5 |
| |Glukozúria |
| |Zvýšená chuť do jedla |
|Neznáme |Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne |
| |spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane |
| |niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4) |
| |Hypotermia |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté |Ospalosť |
|Časté |Závrat |
| |Akatízia6 |
| |Parkinsonizmus6 Dyskinéza6 |
|Neznáme |Záchvaty, pričom väčšinou bol hlásený ich výskyt v |
| |anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik |
| |Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4) |
| |Dystónia (vrátane kruhových pohybov očných gúľ) |
| |Tardívna dyskinéza |
| |Symptómy z vysadenia7 |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|Menej časté |Bradykardia |
| |Predĺženie QTc (pozri časť 4.4) |
|Neznáme |Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie |
| |(pozri časť 4.4) |
|Cievne poruchy |
|Časté |Ortostatická hypotenzia |
|Neznáme |Tromboembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej |
| |žilovej trombózy) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté |Mierne, prechodné anticholinergné účinky vrátane |
| |zápchy a |
| |sucha v ústach |
|Neznáme |Pankreatitída |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Časté |Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových |
| |transamináz |
| |(ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť |
| |4.4) |
|Neznáme |Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, |
| |cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene) |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Časté |Vyrážka |
|Menej časté |Fotosenzitívna reakcia |
| |Alopécia |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Neznáme |Rabdomyolýza |
|Poruchy obličiek a močovej sústavy |
|Neznáme |Oneskorené močenie |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
|Neznáme |Priapismus |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Časté |Asténia |
| |Únava |
| |Edém |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Veľmi časté: |Zvýšené hladiny prolaktínu8 |
|Menej časté |Vysoká kreatinín fosfokináza |
| |Zvýšený celkový bilirubín |
|Neznáme |Zvýšená alkalická fosfatáza |





1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých
kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass
Index - BMI). Nárast telesnej hmotnosti ? 7% pôvodnej telesnej hmotnosti
bol veľmi častý a nárast telesnej hmotnosti ? 15% bol častý. Nárast
telesnej hmotnosti ? 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bol u pacientov s
dlhodobou expozíciou veľmi častý.

2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej
lipidovej dysregulácie.

3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 6,2 mmol/l). Zmeny celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,17 - < 6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

4 Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56
mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 7 mmol/l). Zmeny glukózy
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu
vysokú (? 7 mmol/l) boli veľmi časté.

5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (? 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l - < 2,26 mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

6 V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov
liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie
a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a
neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v
súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne
dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

7 Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a
vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

8 Súvisiace klinické prejavy (napr. gynekomastia, galaktorea a zväčšenie
prsníkov) boli zriedkavé. U väčšiny pacientov sa hladiny upravili do
normálneho stavu bez ukončenia liečby.


Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné
zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4-6 mesiacoch.


Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe
olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou
frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej
symptomatológie a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej poruchy
bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia
neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podávanie olanzapínu s lítiom alebo
valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10%) tremoru, suchosti v ústach,
zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli
zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom
alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu
telesnej hmotnosti o ? 7% v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4%
pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu
rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením
telesnej hmotnosti o ? 7% v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9%
pacientov.


Deti a dospievajúci

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18
rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce
dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s
dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s
dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou
frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u
dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas
krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že
klinicky významný prírastok na hmotnosti (? 7%) sa vyskytuje častejšie u
dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách.
Výška hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých
bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

|Triedy orgánových |Skupina frekvencií |
|systémov | |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Veľmi časté |Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina |
| |triglyceridov10, zvýšená chuť do jedla. |
|Časté: |Zvýšená hladina cholesterolu11 |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi časté: |Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, |
| |somnolencie). |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté: |Suchosť v ústach. |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Veľmi časté: |Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri |
| |časť 4.4). |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Veľmi časté: |Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, |
| |zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu12. |


9 Nárast telesnej hmotnosti ? 7% pôvodnej telesnej hmotnosti (kg) bol veľmi
častý a nárast telesnej hmotnosti ? 15% bol častý. Pri dlhodobej expozícii
(aspoň 24 týždňov), zhruba polovica adolescentov mala nárast telesnej
hmotnosti ? 15% a takmer tretina ? 25% pôvodnej telesnej hmotnosti. Vo
skupine adolescentov bol priemerný nárast hmotnosti najväčší u pacientov
s preexistujúcou nadváhou alebo obezitou.

10 Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (< 1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na ? 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z
hraničnej počiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na ? 1,467
mmol/l.

11 Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny hladín
celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (? 4,39 - <
5,17 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali veľmi často.

12 Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4%
mladistvých pacientov.




9. Predávkovanie


Príznaky a symptómy

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10%) patrí tachykardia,
agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium, kŕče,
kóma, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2% prípadov predávkovania)
a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po
akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo popísané prežitie po
akútnom predávkovaní dávkou približne 1,500 mg.


Liečba predávkovania

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri
liečbe predávkovania (tj. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia).
Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60%.

Podľa klinického stavu je potrebné zahájiť symptomatickú liečbu a
monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného
šoku a podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či iné
sympatomimetiká s agonistickou aktivitou na ?-receptoroch, keďže beta
stimulácia môže viesť ku zhoršeniu hypotenzie. Monitorovanie
kardiovaskulárnych parametrov je nevyhnutné kvôli diagnostike možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť až do zotavenia pod stálou lekárskou
kontrolou.




5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


1. Farmakodynamické vlastnosti

/Farmakoterapeutická skupina/: antipsychotiká, diazepíny, oxazepíny a
tiazepíny,

ATC kód: N05A H03.

Olanzapín je antipsychotická, antimanická a náladu stabilizujúca látka,
ktorá vykazuje široký profil farmakologických účinkov na viaceré
receptorové systémy.

V predklinických štúdiách preukázal olanzapín afinitu k radu receptorov
(Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým D1, D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách preukázali antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné receptory, čo je v
súlade s väzbovým profilom látky. Olanzapín vykazoval /in vitro/ väčšiu
afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a vyššiu 5HT2
ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali, že
olanzapín selektívne znižuje aktivitu mezolimbických (A10) dopaminergných
neurónov bez výraznejšej interakcie so striatálnymi (A9) dráhami
ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu úniku, čo je
test na zistenie antipsychotického účinku, v dávkach, ktoré ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce účinky. Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín zvyšuje reaktivitu v
„anxiolytickom“ teste.

V štúdii s jednorazovou perorálnou dávkou (10 mg) a sledovaním pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u zdravých dobrovoľníkov obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory. Navyše, štúdia
využívajúca zobrazovanie pomocou jednofotónovej emisnej počítačovej
tomografie (SPECT) bola miera obsadzovania D2 receptorov u schizofrenických
pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov odpovedajúcich
na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich na
klozapín bola porovnateľná. V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných a dvoch
z troch porovnávacích kontrolovaných štúdií s viac ako 2 900
schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami vykazoval
olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj u
pozitívnych symptómov.

V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej 1 481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a príbuznými poruchami a s
rôznymi stupňami pridružených depresívnych symptómov (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály na Montgomery-Asbergovej škále hodnotiacej
depresiu /) preukázala prospektívna sekundárna analýza zmenu skóre od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001) v
prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).

U pacientov s manickou alebo zmiešanou epizódou bipolárnej poruchy
preukázal olanzapín v znížení manických symptómov za 3 týždne vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex). Olanzapín taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle podielu pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po 6 a 12 týždňoch. V štúdii
kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom po dobu
minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii s
lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie ako tomu bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.

V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní na
užívanie olanzapínu alebo placeba, preukázal olanzapín voči placebu v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy štatisticky významnú
nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní s placebom štatisticky
významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie mánie alebo prevencie
rekurencie depresie.

V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu a lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie samotného olanzapínu alebo lítia,
nebol olanzapín v primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy
štatisticky podradený voči lítiu (olanzapín 30,0%, lítium 38,3%; p =
0,055).

V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov s manickou alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri liečbe olanzapínom spolu
so stabilizátorom nálady (lítium alebo valproát), nebola dlhodobá
kombinovaná terapia olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom štatisticky
významne superiorná voči liečbe samotným lítiom alebo valproátom v
predĺžení doby do rekurencie bipolárnej poruchy definovanej podľa
syndrómových (diagnostických) kritérií.


Pediatrická populácia

Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené na údaje
o krátkodobej účinnosti v prípade schizofrénie (6 týždňov) a mánie v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako 200
dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg až do
20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť u dospievajúcich
podstatne viac ako u dospelých. Rozsah zmien celkového cholesterolu, LDL
cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu nalačno (pozri časť 4.4 a 4.8) bol
väčší u dospievajúcich ako u dospelých. Nie sú k dispozícii údaje o
pretrvávaní účinku a údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené (pozri
časti 4.4 a 4.8).




2. Farmakokinetické vlastnosti

Olanzapín sa po perorálnom podaní dobre vstrebáva a dosahuje maximálne
plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín. Vstrebávanie nie je ovplyvnené
jedlom. Absolútna perorálna biologická dostupnosť vo vzťahu k
intravenóznemu podaniu nebola stanovená.

Olanzapín sa metabolizuje v pečeni konjugáciou a oxidáciou. Hlavným
metabolitom v obehu je 10-N-glukuronid, ktorý neprestupuje
hematoencefalickou bariérou. Cytochrómy P450-CYP1A2 a P450-CYP2D6
prispievajú k tvorbe metabolitov N-desmetylu a 2-hydroxymetylu,
vykazujúcich in vivo významne nižšiu farmakologickú aktivitu ako olanzapín
v štúdiách na zvieratách. Prevažná časť farmakologickej aktivity je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní, priemerný terminálny
polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých jedincov líšil podľa veku a
pohlavia.

U zdravých starších jedincov (nad 65 rokov) sa v porovnaní s mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8 oproti 33,8 hod) a
klírens sa znížil (17,5 oproti 18,2 l/hod). Farmakokinetické odchýlky
pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších jedincov. U
44 schizofrenických pacientov starších ako 65 rokov sa pri dávkach 5-20
mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.

Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom predĺžil (36,7 oproti
32,3 hod) a klírens sa znížil (18,9 oproti 27,3 l/hod). Napriek tomu
vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil tak u žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).

U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) v
porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný rozdiel priemerného
polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2 oproti 25,0
l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že približne 57% olanzapínu označeného
rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moča vo forme metabolitov.

U fajčiarov s miernym poškodením pečene, v porovnaní so zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil a klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).

U nefajčiarov oproti fajčiarom (ženy i muži) sa priemerný polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens znížil (18,6 oproti
27,7 l/hod).

Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.

V klinickej štúdii neboli žiadne rozdiely farmakokinetických parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.

Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže
približne z 93% na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na albumíny a ?1-
kyslý-glykoproteín.


Pediatrická populácia

Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je podobná u
dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola priemerná expozícia
olanzapínu približne o 27% vyššia u dospievajúcich. Demografické rozdiely
medzi dospievajúcich a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú hmotnosť
a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory možno prispeli
k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.




3. Predklinické údaje o bezpečnosti


Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)

Príznaky toxicity po perorálnom podaní hlodavcom obsahovali silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické kŕče, slinenie a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg a u
krýs 175 mg/kg. Psy tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg s nulovou
mortalitou. Medzi klinické príznaky patril útlm, ataxia, tras, zrýchlený
pulz, sťažené dýchanie, mióza a anorexia. U opíc vyvolala jednorazová
perorálna dávka do 100 mg/kg vyčerpanosť a vyššie dávky čiastočné
bezvedomie.


Toxicita po opakovanom podaní

Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii u myší a 1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS, anticholínergné účinky a
ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých
dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou
hladinou prolaktínu u krýs zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a
morfologické zmeny vaginálneho epitelu a mliečnej žľazy.


Hematologická toxicita:

U všetkých druhov boli pozorované účinky na hematologické ukazovatele,
vrátane na dávke závislom poklese počtu leukocytov v krvi u myší a
nešpecifickom poklese leukocytov v krvi u krýs; cytotoxický účinok na
kostnú dreň sa však nedokázal. U niekoľkých psov, ktorým sa podávalo 8
alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC] je 12- až 15-krát
vyššia než pri podaní dávky 12 mg človeku), sa vyvinula reverzibilná
neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s cytopéniou sa
nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové a proliferujúce
bunky kostnej drene.


Reprodukčná toxicita

Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U samcov potkanov sa pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly boli ovplyvnené dávkou
1,1 mg/kg (čo je 3-násobok maximálnej dávky u človeka) a reprodukčné
parametre boli u potkanov ovplyvnené dávkou 3 mg/kg (čo je 9-násobok
maximálnej dávky u človeka). U potomstva potkanov, ktorým sa podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho vývoja a prechodný pokles
aktivity.


Mutagenita

Olanzapín nemal mutanogénne ani klastogénne účinky v žiadnom zo
štandardných testov, vrátane testov bakteriálnych mutácií /in vivo/ a /in/
/vitro/ testov na cicavcoch.


Karcinogenita

Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že olanzapín
nie je karcinogénny.




6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


1. Zoznam pomocných látok


Jadro tablety

Monohydrát laktózy

Povidón K30

Krospovidón
Kopovidón

Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát





Obal tablety

Oxid titaničitý (E171)

Polyvinylalkohol

Mastenec

Xantanová guma

Sójový lecitín




2. Inkompatibility

Neaplikovateľné.




3. Čas použiteľnosti

2 roky




4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.




5. Druh obalu a obsah balenia

OPA/Al/PVC/Al blister po 7 filmom obalených tabliet v každom blistri.

28 filmom obalených tabliet ( 4 blistre) alebo 56 filmom obalených tabliet
( 8 blistrov) v škatuli.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.




6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu


Žiadne zvláštne požiadavky.






7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Vipharm S.A., ul. Przewoźników 11, 03-691 Waršava, Poľsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

OLPINAT 5 mg: 68/0232/10-S
OLPINAT 10 mg: 68/0233/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


APRÍL 2010