Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.3 k notifikácii zmeny v registrácii ev.č.2009/05859



Písomná informácia pre používateľ/ov/
Informácia o použití, čítajte pozorne!


HEPARIN LÉČIVA

(heparinum natricum)
injekčný roztok

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Zentiva k.s., Praha, Česká republika

Zloženie lieku
/Liečivo:/ heparinum natricum (sodná soľ heparínu) 5 000 IU v 1 ml injekčného
roztoku
/Pomocné látky:/ metylparabén, voda na injekciu

Farmakoterapeutická skupina
Antikoagulans

Charakteristika
Heparín, prirodzená látka znižujúca krvnú zrážavosť, je heterogénna zmes
sulfónovaných mukopolysacharidov. Je produkovaný žírnymi bunkami v
tkanivách cicavcov, pôsobi antikoagulačne /in vivo/ a /in vitro/. Biologická
aktivita heparínu je podmienená prítomnosťou plazmatického antitrombínu
III. Ten inhibuje proteolytické pôsobenie aktivovaných faktorov zrážania,
predovšetkým trombínu a aktivovaného faktoru Xa tým, že s nimi tvorí
stabilné ekvimolárne komplexy. Heparín ich tvorbu asi 1000-krát urýchľuje.
Pôsobením heparínu sa blokuje viac stupňov koagulačného procesu a zabraňuje
sa premene fibrinogénu na fibrín. Heparín takisto ovplyvňuje funkciu
krvných doštičiek a pôsobí antilipemicky - urýchľuje vyčírenie
postprandiálnej lipémie uvoľňovaním lipoproteínovej lipázy z tkanív.
Heparín nemá fibrinolytickú aktivitu.

Farmakokinetické vlastnosti
Heparín účinkuje okamžite po intravenóznom podaní, po subkutánnej aplikácii
za 20 až 60 minút s veľkou interindividuálnou variabilitou, viaže sa
rozsiahlo na plazmatické bielkoviny. Biologický polčas je po intravenóznom
podaní približne 1 hodina, po subkutánnom podaní približne 2 hodiny. Je
nepatrne predĺžený pri poruche renálnych funkcií, skrátený pri pľúcnej
embolizácii a môže sa znížiť alebo zvýšiť u pečeňových lézií. Heparín je
vychytávaný RES.
Heparín neprestupuje cez placentárnu bariéru a nevylučuje sa do materského
mlieka.

Indikácie
Profylaxia a terapia všetkých foriem trombóz a tromboembólií akejkoľvek
lokalizácie v žilovom a tepnovom systéme, predovšetkým hlbokej trombózy
žíl, embolizácia pľúc, začatie antikoagulačnej liečby pred aplikáciou
perorálnych antikoagulancií, pri niektorých formách diseminovanej
intravaskulárnej koagulopatie, kde riziko krvácania je relatívne menšie v
porovnaní s priaznivým vplyvom na tvorbu mikrotrombov, niektoré formy
infarktu myokardu (napr. prevencia systémovej embolizácie pri veľkých
predných transmurálnych infarktoch s poruchou rytmu), prevencia nestabilnej
anginy pectoris, iktu (opakované trombózy) a tranzietneho ischemického
ataku, prevencia zrážania krvi počas dialýzy a iných zákrokov s
extrakorporálnym obehom, bypass koronárnych artérií, perkutánna
transluminálna koronárna angioplastika, doplnok k trombolytickej terapii na
zabránenie reoklúzie otvorených ciev, m. Kawasaki, príprava vzoriek
nezrážavej krvi na laboratórne a transfúzne účely.
Liek sa môže použiť aj na liečbu detí.

Kontraindikácie
Známa precitlivenosť na heparín alebo na metylparabén, stavy s aktívnym
krvácaním, trombocytopénia, purpura, krvácanie alebo predpokladané riziko
krvácania u pacientov s hemofíliou, subakútnou bakteriálnou endokarditídou,
žalúdkovým alebo dvanástnikovým vredom, pažerákovými varixami, pri
cerebrovaskulárnych poruchách pri ťažkej hypertenzii,
pri stavoch s ťažkým poškodením pečene alebo obličiek, u pacientov s
recentným chirurgickým zákrokom v lokalizácii, kde je zvýšené riziko
krvácania (napr. počas a po operácii mozgu, chrbtice a očí), pri lumbálnej
punkcii a regionálnej blokáde anestetikom, ďalej pri aktívnej TBC, pri
hroziacom potrate a pri karcinóme, ak je zdrojom krvácania.
/Použitie počas tehotenstva a pri dojčení/
Napriek tomu, že heparín neprestupuje cez placentu, má sa u tehotných
podávať iba v jasne indikovaných prípadoch a pri mimoriadne starostlivom
monitorovaní pacientky( tu je heparín vhodnejší ako perorálne
antikoagulanciá, ktoré môžu spôsobiť malformáciu plodu. Pri podaní heparínu
v tehotenstve sa zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu
alebo pôrodu mŕtveho plodu.
Počas liečby heparínom je dojčenie možné.

Nežiaduce účinky
Predovšetkým pri vyššom dávkovaní a dlhšie trvajúcom podávaní môže dôjsť ku
krvácaniu, mikroskopickému aj manifestnému. Okrem krvácania z miestnych
lézií (vredy, nádory, čerstvé rany) môže nastať aj krvácanie slizničné,
kožné, do seróznych dutín, do retroperitonea, do nadobličiek a mozgu. Ku
krvácaniu sú osobitne náchylní pacienti s obličkovou nedostatočnosťou. Pri
nadmernom antikoagulačnom účinku sa heparín ihneď vysadí. Rozsiahlejšie
krvácanie do vnútorných orgánov vyžaduje podanie antidota protamínsulfátu,
ktorý viaže heparín. Dávka závisí od množstva heparínu, ktoré je nutné
neutralizovať, závisí teda od doby, ktorá uplynula od podania heparínu v
závislosti od biologického polčasu (pri i.v. podaní približne 1 hodina).
Odporúča sa titrácia podľa stanovenia zrážavosti pacientovej krvi. Pretože
sa heparín nepretržite vylučuje, dávka protamínsulfátu sa musí redukovať,
ak uplynulo viac ako 15 minút po podaní heparínu. V jednotlivej dávke
protamínsulfátu sa nemá podať viac ako 50 mg, ak sú potrebné ďalšie dávky,
pacient sa musí starostlivo monitorovať. Na neutralizáciu sa podáva 1 mg
protamínsulfátu na 100 IU heparínu. Rýchlosť infúzie nemá prekročiť 50 mg
na každých 10 minút podávania. Je nutné vyhnúť sa nadmernej dávke
protamínsulfátu, ktorá má tiež antikoagulačný účinok.
Môže dôjsť k miestnej tkanivovej reakcii v mieste aplikácie (ojedinele až
k odumretiu tkaniva).
Zriedkavo sa po podaní heparínu pozoroval vzostup teploty. Môžu sa objaviť
bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolesti kĺbov, zvýšený krvný tlak a
zvýšený počet určitého typu bielych krviniek v krvi (eozinofilov). Môže
dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku a zvýšeniu hladiny pečeňových enzýmov
(transamináz), voľných mastných kyselín, tyroxínu (hormónu štítnej žľazy) a
draslíka v krvi.

Zriedkavejšie sa môže vyskytnúť trombocytopénia. U všetkých pacientov
liečených heparínom dlhšie ako niekoľko dní je potrebné monitorovať počet
trombocytov (najlepšie denne). Ak vznikne trombocytopénia, je nutné heparín
vysadiť. Trombocytopénia je dôsledkom buď priameho pôsobenia heparínu alebo
imunopatologického mechanizmu. V typickom prípade vznikne táto
trombocytopénia 5. alebo neskorší deň podávania heparínu. U pacientov
postihnutých týmto syndrómom sa paradoxne vyvíjajú trombotické komplikácie,
tzv. syndróm bieleho trombu, ktoré sú najpravdepodobnejšie vyvolané /in/
/vivo/ prebiehajúcou aktiváciou doštičiek. Tromboembolické ochorenie, o
ktorom sa môže usudzovať, že bolo spôsobené heparínom, sa má liečiť
vysadením heparínu, a pokiaľ je to klinicky oprávnené, aj podávaním
perorálnych antikoagulancií, fibrinolytík či antiagregačných látok. Ďalej
sa môžu vyskytnúť prechodné alergické reakcie, pri dlhodobom podávaní
osteoporóza so spontánnymi fraktúrami ako následok kolagenolýzy, ďalej
vypadávanie vlasov.

Interakcie
Účinok heparínu zosilňujú perorálne antikoagulanciá a látky ovplyvňujúce
agregáciu krvných doštičiek ako kyselina acetylsalicylová, fenylbutazón,
ibuprofén, indometacín, dipyridamol. Ostatné lieky ovplyvňujúce
hemokoaguláciu ako je dextrán, trombolytické enzýmy, napr. streptokináza,
vysoké dávky penicilínov a niektorých cefalosporínov, niektoré kontrastné
látky a asparagináza takisto zvyšujú riziko krvácania. V laboratórnych
testoch môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu sérových aminotransferáz.
Výsledky kontroly terapie perorálnymi antikoagulanciami sa môžu tiež
modifikovať pôsobením heparínu na protrombín.
Môže dôjsť k falošne zníženým, hodnotám cholesterolu, zvýšenej koncentrácii
glukózy a nesprávnym výsledkom brómsulfoftaleínového testu.

Dávkovanie a spôsob podávania
Heparin Léčiva injekčný roztok sa aplikuje subkutánne a intravenózne.
Intramuskulárne podanie sa neodporúča kvôli možnosti vzniku hematómu. Ani
iné liečiva sa u heparinizovaných pacientov nemajú podávať vo forme
intramuskulárnych injekcií.
Subkutánna aplikácia sa používa najmä v prevencii:
Prevencia tromboembolických chorôb: podáva sa s.c. v dávke 2 až 3-krát 5000
IU denne bez laboratórnych kontrol. Účinok sa tu sleduje klinicky, event.
je možné pozorovať zlepšenie orgánovej perfúzie (zvýšenie diurézy, zvýšenie
pO2 a pod.). U pacientov s vyšším rizikom trombózy sa však aj pri
preventívnom podávaní odporúčajú kontroly aPTT s prípadnou úpravou dávky
tak, aby sa jeho hodnota pohybovala v rozmedzí 1,2 - 1,3 kontrol.
Pri liečbe akútnej trombózy sa pri subkutánnom podaní heparínu riadi
dávkovanie v závislosti od veľkosti aPTT odobraného v prostriedku intervalu
medzi injekciami tak, aby sa pohyboval v rozmedzí 1,5 - 2,5 kontrol.
Pri začatí liečby tromboembolických chorôb spočíva štandardne používaný
postup v podaní bolusu 5000 - 10 000 IU heparínu i.v. a v nasledovnej
kontinuálnej infúzii cca 1000 IU/hodinu. Za najvhodnejšie sa považuje
úvodné dávkovanie u dospelých a detí v závislosti od hmotnosti pacienta: 18
- 20 IU/kg telesnej hmotnosti za hodinu. Táto dávka sa potom upravuje
smerom hore alebo dole podľa kontrol aPTT tak, aby sa ich hodnota
pohybovala medzi 1,5 - 2,5 kontrol. Odbery krvi na aPTT sa spočiatku
uskutočňujú v 6-hodinových intervaloch do doby dosiahnutia a stabilizácie
uvedeného terapeutického rozmedzia. Ďalej sa kontroly aPTT naberajú 1 raz
denne, pokiaľ sa nemení dávkovanie.
Prípadný prechod na perorálne antikoagulanciá by sa mal uskutočniť tak, aby
nedošlo k prerušeniu účinnej antikoagulačnej liečby. Perorálny preparát sa
preto podáva súbežne s heparínom a ten sa vysadzuje až po dosiahnutí
terapeuticky účinných dávok perorálneho antikoagulancia (vyžaduje zvyčajne
2 - 4 dni súčasného podávania).
Cievna chirurgia: Odporúča sa intravenózna kvapôčková infúzia 20 000 IU
heparínu na 1000 ml infúzneho roztoku rýchlosťou 15 - 25 kvapiek za minútu.
Hemodialýza: Pri celkovej heparinizácii sa aplikuje na začiatku 10 000 IU
i.v. a 3 000 - 5 000 IU i.v. podľa kontroly zrážavosti v prostriedku
výkonu. Môže sa podávať aj kontinuálna infúzia 20 000 IU/100 ml infúzneho
roztoku. U starších osôb je vhodné dávky heparínu redukovať.

Osobitné upozornenia
Heparin Léčiva injekcie sa riedia len fyziologickým roztokom alebo 5 %
glukózou. Roztoky heparínu vo fyziologickom roztoku a v 5 % glukóze sú
stabilné počas 24 hodín. Heparín je inkompatibilný s hydrokortizónom,
streptomycínom, cefaloridínom, tetracyklínom, prometazínom,
chlórpromazínom. Pretože je heparín živočíšneho pôvodu, podáva sa opatrne u
alergikov, tu sa odporúča testovanie dávky.
U pacientov s diabetom či renálnou insuficienciou liečených heparínom môže
dôjsť k hypoaldosteronizmu, odporúča sa preto počas liečby vykonávať
častejšie kontroly kaliémie.
/Predávkovanie:/
Krvácavé komplikácie môžu byť aj pri správnom dávkovaní, ich liečba je
uvedená v odseku „Nežiaduce účinky“.

Varovanie
Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačeného na
obale.
Liek sa môže používať po dobu 28 dní po odbere prvej dávky. Po ukončení
tohto obdobia by mal byť nepoužitý materiál znehodnotený.

Balenie
1 fľaška po 10 ml (50 000 IU) alebo 1 fľaška po 5 ml (25 000 IU)

Uchovávanie
V suchu, pri teplote 10 - 25 (C, chrániť pred svetlom.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí!

Dátum poslednej revízie
Jún 2009

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č.2009/05859


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

HEPARIN LÉČIVA

(heparinum natricum)
injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Heparinum natricum 5000 IU v 1 ml injekčného roztoku
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok
Číry, bezfarebný, maximálne slabo žlto sfarbený injekčný roztok, bez
mechanických nečistôt.

4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Profylaxia a terapia všetkých foriem trombóz a tromboembólií akejkoľvek
lokalizácie v žilovom a tepnovom systéme, predovšetkým hlboké trombózy žíl,
embolizácia pľúc, začatie antikoagulačnej liečby pred aplikáciou
perorálnych antikoagulancií, pri niektorých formách diseminovanej
intravaskulárnej koagulopatie, kde riziko krvácania je relatívne menšie v
porovnaní s priaznivým vplyvom na tvorbu mikrotrombov, niektoré formy
infarktu myokardu (napr. prevencia systémovej embolizácie pri veľkých
predných transmurálnych infarktoch s poruchou rytmu), prevencia nestabilnej
anginy pectoris, iktu (opakované trombózy) a tranzietného ischemického
ataku, prevencia zrážania krvi počas dialýzy a iných zákrokov s
extrakorporálnym obehom, bypass koronárnych artérií, perkutánna
transluminálna koronárna angioplastika, doplnok k trombolytickej terapii na
zabránenie reoklúzie otvorených ciev, m. Kawasaki, príprava vzoriek
nezrážavej krvi na laboratórne a transfúzne účely.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Heparin Léčiva injekčný roztok sa aplikuje subkutánne a intravenózne.
Intramuskulárne podanie sa neodporúča kvôli možnosti vzniku hematómu. Ani
iné liečivá sa u heparinizovaných pacientov nemajú podávať vo forme
intramuskulárnych injekcií.
Subkutánna aplikácia sa používa najmä v prevencii:
Prevencia tromboembolických chorôb: podáva sa s.c. v dávke 2 až 3-krát
5000 IU denne bez laboratórnych kontrol. Účinok sa tu sleduje klinicky,
event. je možné pozorovať zlepšenie orgánovej perfúzie (zvýšenie diurézy,
zvýšenie pO2 a pod.). U pacientov s vyšším rizikom trombózy sa však aj pri
preventívnom podávaní odporúčajú kontroly aPTT s prípadnou úpravou dávky
tak, aby sa jeho hodnota pohybovala v rozmedzí 1,2 - 1,3 kontrol.
Pri liečbe akútnej trombózy sa pri subkutánnom podaní heparínu riadi
dávkovanie v závislosti od veľkosti aPTT odobraného v prostriedku intervalu
medzi injekciami tak, aby sa pohyboval v rozmedzí 1,5 - 2,5 kontrol.
Pri začatí liečby tromboembolických chorôb spočíva štandardne používaný
postup v podaní bolusu 5 000 - 10 000 IU heparínu i.v. a v nasledovnej
kontinuálnej infúzii cca 1000 IU/hodinu. Za najvhodnejšie sa považuje
úvodné dávkovanie u dospelých a detí v závislosti od hmotnosti pacienta: 18
- 20 IU/kg telesnej hmotnosti za hodinu. Táto dávka sa potom upravuje
smerom hore alebo dole podľa kontrol aPTT tak, aby sa ich hodnota
pohybovala medzi 1,5 - 2,5 kontrol. Odbery krvi na aPTT sa spočiatku
uskutočňujú v 6-hodinových intervaloch do doby dosiahnutia a stabilizácie
uvedeného terapeutického rozmedzia. Ďalej sa kontroly aPTT naberajú 1 raz
denne, pokiaľ sa nemení dávkovanie.
Prípadný prechod na perorálne antikoagulanciá by sa mal uskutočniť tak, aby
nedošlo k prerušeniu účinnej antikoagulačnej liečby. Perorálny preparát sa
preto podáva súbežne s heparínom a ten sa vysadzuje až po dosiahnutí
terapeuticky účinných dávok perorálneho antikoagulancia (vyžaduje zvyčajne
2 - 4 dni súčasného podávania).
Cievna chirurgia: Odporúča sa intravenózna kvapôčková infúzia 20 000 IU
heparínu na 1000 ml infúzneho roztoku rýchlosťou 15 - 25 kvapiek za minútu.
Hemodialýza: Pri celkovej heparinizácii sa aplikuje na začiatku 10 000 IU
i.v. a 3000 - 5000 IU i.v. podľa kontroly zrážavosti v prostriedku výkonu.
Môže sa podávať aj kontinuálna infúzia 20 000 IU/100 ml infúzneho roztoku.
U starších osôb je vhodné dávky heparínu redukovať.

4.3 Kontraindikácie
Známa precitlivenosť na heparín alebo na metylparabén, stavy s aktívnym
krvácaním, trombocytopénia, purpura, krvácanie alebo predpokladané riziko
krvácania u pacientov s hemofíliou, subakútnou bakteriálnou endokarditídou,
žalúdkovým alebo dvanástnikovým vredom, pažerákovými varixami, pri
cerebrovaskulárnych poruchách pri ťažkej hypertenzii, pri stavoch s ťažkým
poškodením pečene alebo obličiek, u pacientov s recentným chirurgickým
zákrokom v lokalizácii, kde je zvýšené riziko krvácania (napr. počas a po
operácii mozgu, chrbtice a očí), pri lumbálnej punkcii a regionálnej
blokáde anestetikom, ďalej pri aktívnej TBC, pri hroziacom potrate a pri
karcinóme, ak je zdrojom krvácania.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Heparin Léčiva injekcie sa riedia len fyziologickým roztokom alebo 5 %
glukózou. Roztoky heparínu vo fyziologickom roztoku a v 5 % glukóze sú
stabilné počas 24 hodín. Inkompatibility sa uvádzajú v príslušnom odseku.
Pretože je heparín živočíšneho pôvodu, podáva sa opatrne u alergikov, tu sa
odporúča testovanie dávky.
U pacientov s diabetom či renálnou insuficienciou liečených heparínom môže
dôjsť k hypoaldosteronizmu, odporúča sa preto počas liečby vykonávať
častejšie kontroly kaliémie.

4.5 Liekové a iné interakcie
Účinok heparínu zosilňujú perorálne antikoagulanciá a látky ovplyvňujúce
agregáciu krvných doštičiek ako kyselina acetylsalicylová, fenylbutazón,
ibuprofén, indometacín, dipyridamol. Ostatné lieky ovplyvňujúce
hemokoaguláciu ako je dextrán, trombolytické enzýmy, napr. streptokináza,
vysoké dávky penicilínov a niektorých cefalosporínov, niektoré kontrastné
látky a asparagináza takisto zvyšujú riziko krvácania. V laboratórnych
testoch môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu sérových aminotransferáz.
Výsledky kontroly terapie perorálnymi antikoagulanciami sa môžu tiež
modifikovať pôsobením heparínu na protrombín.
Môže dôjsť k falošne zníženým hodnotám cholesterolu, zvýšenej koncentrácii
glukózy a nesprávnym výsledkom bromsulfoftaleínového testu.

4.6 Gravidita a laktácia
Napriek tomu, že heparín neprestupuje cez placentu, má sa u tehotných
podávať iba v jasne indikovaných prípadoch a pri mimoriadne starostlivom
monitorovaní pacientky( tu je heparín vhodnejší ako perorálne
antikoagulanciá, ktoré môžu spôsobiť malformáciu plodu. Pri podaní heparínu
v tehotenstve sa zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu
alebo pôrodu mŕtveho plodu.
Počas liečby heparínom je dojčenie možné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Schopnosť nie je ovplyvnená.



4.8 Nežiaduce účinky
Predovšetkým pri vyššom dávkovaní a dlhšie trvajúcom podávaní môže dôjsť ku
krvácaniu, mikroskopickému aj manifestnému. Okrem krvácania z miestnych
lézií (vredy, nádory, čerstvé rany) môže nastať aj krvácanie slizničné,
kožné, do seróznych dutín, retroperitonea, nadobličiek a mozgu. Ku
krvácaniu sú osobitne náchylní pacienti s obličkovou nedostatočnosťou. Pri
nadmernom antikoagulačnom účinku sa heparín ihneď vysadí. Rozsiahlejšie
krvácanie do vnútorných orgánov vyžaduje podanie antidota protamínsulfátu,
ktorý viaže heparín. Dávka závisí od množstva heparínu, ktoré je nutné
neutralizovať, závisí teda od doby, ktorá uplynula od podania heparínu v
závislosti od biologického polčasu (pri i.v. podaní približne 1 hodina).
Odporúča sa titrácia podľa stanovenia zrážavosti pacientovej krvi. Pretože
sa heparín nepretržite vylučuje, dávka protamínsulfátu sa musí redukovať,
ak uplynulo viac ako 15 minút po podaní heparínu. V jednotlivej dávke
protamínsulfátu sa nemá podať viac ako 50 mg, ak sú potrebné ďalšie dávky,
pacient sa musí starostlivo monitorovať. Na neutralizáciu sa podáva 1 mg
protamínsulfátu na 100 IU heparínu. Rýchlosť infúzie nemá prekročiť 50 mg
na každých 10 minút podávania. Je nutné vyhnúť sa nadmernej dávke
protamínsulfátu, ktorá má tiež antikoagulačný účinok.
Môže dôjsť k lokálnej tkanivovej reakcii v mieste aplikácie (ojedinele až
so vznikom nekrózy).
Zriedkavo sa po podaní heparínu pozoroval vzostup teploty. Môžu sa objaviť
bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolesti kĺbov, zvýšený krvný tlak a
eozinofília. Môže dôjsť k zvýšeniu transamináz, voľných mastných kyselín,
tyroxínu a kália v krvi.
Zriedkavejšie sa môže vyskytnúť trombocytopénia. U všetkých pacientov
liečených heparínom dlhšie ako niekoľko dní je potrebné monitorovať počet
trombocytov (najlepšie denne). Ak vznikne trombocytopénia, je nutné heparín
vysadiť. Trombocytopénia je dôsledkom buď priameho pôsobenia heparínu alebo
imunopatologického mechanizmu. V typickom prípade vznikne táto
trombocytopénia 5. alebo neskorší deň podávania heparínu. U pacientov
postihnutých týmto syndrómom sa paradoxne vyvíjajú trombotické komplikácie,
tzv. syndróm bieleho trombu, ktoré sú najpravdepodobnejšie vyvolané /in/
/vivo/ prebiehajúcou aktiváciou doštičiek. Tromboembolické ochorenie, o
ktorom sa usudzuje, že bolo spôsobené heparínom, sa má liečiť vysadením
heparínu, a pokiaľ je to klinicky oprávnené, aj podávaním perorálnych
antikoagulancií, fibrinolytík či antiagregačných látok. Ďalej sa môžu
vyskytnúť prechodné alergické reakcie, pri dlhodobom podávaní osteoporóza
so spontánnymi fraktúrami ako následok kolagénolýzy, ďalej alopécie.

4.9 Predávkovanie
Krvácavé komplikácie môžu byť aj pri správnom dávkovaní, ich liečba je
uvedená v odseku “Nežiaduce účinky”.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antikoagulans.
ATC kód: B01AB01

Heparín, prirodzená látka znižujúca krvnú zrážavosť, je heterogénna zmes
sulfónovaných mukopolysacharidov. Je produkovaný žírnymi bunkami v
tkanivách cicavcov, pôsobí antikoagulačne /in vivo a in vitro/. Biologická
aktivita heparínu je podmienená prítomnosťou plazmatického antitrombínu
III. Ten inhibuje proteolytické pôsobenie aktivovaných faktorov zrážania,
predovšetkým trombínu a aktivovaného faktoru Xa tým, že s nimi tvorí
stabilné ekvimolárne komplexy. Heparín ich tvorbu asi 1000 krát urýchľuje.
Pôsobením heparínu sa blokuje viac stupňov koagulačného procesu a zabraňuje
sa premene fibrinogénu na fibrín. Heparín takisto ovplyvňuje funkciu
krvných doštičiek a pôsobí antilipemicky - urýchľuje vyčírenie
postprandiálnej lipémie uvoľňovaním lipoproteínovej lipázy z tkanív.
Heparín nemá fibrinolytickú aktivitu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Heparín účinkuje okamžite po intravenóznom podaní, po subkutánnej aplikácii
za 20 až 60 minút s veľkou interindividuálnou variabilitou, viaže sa
rozsiahlo na plazmatické bielkoviny. Biologický polčas je po intravenóznom
podaní približne 1 hodina, po subkutánnom podaní približne 2 hodiny. Je
nepatrne predĺžený pri poruche renálnych funkcií, skrátený pri pľúcnej
embolizácii a môže sa znížiť alebo zvýšiť u pečeňových lézií. Heparín je
vychytávaný RES.
Heparín neprestupuje cez placentárnu bariéru a nevylučuje sa do materského
mlieka.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Dlhodobá celosvetová skúsenosť s podaním heparínu u ľudí prekonala staré a
neúplné informácie z klinických štúdií. Používa sa od 40. rokov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Methylparabenum, aqua ad iniectabilia

6.2 Inkompatibility
Heparín je inkompatibilný s hydrokortizónom, streptomycínom, cefaloridínom,
tetracyklínom, prometazínom, chlórpromazínom.

6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
Liek sa môže používať po dobu 28 dní po odbere prvej dávky. Po ukončení
tohto obdobia by mal byť nepoužitý materiál znehodnotený.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
V suchu, pri teplote 10 - 25 (C, chrániť pred svetlom.
Chemická a fyzikálna stabilita po prvom použití (t.j. odobranie dávky
sterilnou ihlou cez pryžovú zátku) je preukázaná počas 28 dní pri teplote
25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska môže byť liek po prvom použití uchovávaný
počas 28 dní pri teplote
25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
Fľaška s gumenou zátkou a kovovým uzáverom, pertlovaná, papierová škatuľka,
písomná informácia pre používateľov.
Balenie: 1 fľaška po 10 ml (50 000 IU) alebo 1 fľaška po 5 ml (25 000 IU)

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Na subkutánne a intravenózne použitie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Zentiva k.s., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
16/0171/69-C/S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
30.12.1969/

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Jún 2009