Písomná informácia pre používateľov
SCHVÁLENÝ TEXT K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV.Č.2011/00777
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
Lamictal 25 mg tablety
Lamictal 50 mg tablety
Lamictal 100 mg tablety
Lamotrigín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť,
dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete
1. Čo je Lamictal a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Lamictal
3. Ako užívať Lamictal
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Lamictal
6. Ďalšie informácie
1. ČO JE LAMICTAL A NA ČO SA POUžÍVA
Lamictal patrí do skupiny liekov nazývaných /antiepileptiká/. Používa sa na
liečbu dvoch ochorení - epilepsie a bipolárnej poruchy.
Lamictal lieči epilepsiu tým, že v mozgu blokuje signály, ktoré spúšťajú
epileptické záchvaty (záchvaty kŕčov).
. U dospelých a detí vo veku 13 a viac rokov sa Lamictal môže používať
samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi na liečbu epilepsie.
Lamictal v kombinácii s inými liekmi sa môže používať aj na liečbu
epileptických záchvatov, ktoré sa vyskytujú pri stave nazývanom
Lennoxov-Gastautov syndróm.
. U detí vo veku od 2 do 12 rokov sa Lamictal v kombinácii s inými
liekmi môže používať na liečbu uvedených stavov. Môže sa používať
samostatne na liečbu epileptických záchvatov nazývaných záchvaty typu
absencie.
Lamictal lieči aj bipolárnu poruchu.
Ľudia s bipolárnou poruchou (niekedy nazývanou /maniodepresívna psychóza/)
majú extrémne zmeny nálady, pri ktorých sa obdobia mánie (vzrušenia alebo
eufórie) striedajú s obdobiami depresie (hlbokého smútku alebo zúfalstva).
U dospelých vo veku 18 a viac rokov sa Lamictal môže používať samostatne
alebo v kombinácii s inými liekmi na predchádzanie obdobiam depresie, ktoré
sa vyskytujú pri bipolárnej poruche. Zatiaľ nie je známe, akým pôsobením v
mozgu Lamictal dosahuje takýto účinok.
2. SKÔR AKO UžIJETE LAMICTAL
Neužívajte Lamictal
. keď ste alergický /(precitlivený)/ na lamotrigín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Lamictalu (uvedených v časti 6).
Ak sa Vás to týka:
( Povedzte to svojmu lekárovi a neužívajte Lamictal.
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Lamictalu
Vášho lekára musíte informovať skôr, ako užijete Lamictal:
. ak máte akékoľvek problémy s obličkami
. ak u Vás niekedy vznikla vyrážka po užití lamotrigínu alebo iných
liekov proti bipolárnej poruche alebo epilepsii
. ak u Vás niekedy vznikla meningitída po užití lamotrigínu /(prečítajte/
/si opis týchto príznakov v časti 4 tejto písomnej informácie pre/
/používateľov: Ďalšie vedľajšie účinky)/
. ak už užívate liek, ktorý obsahuje lamotrigín.
Ak sa Vás niektoré z tohoto týka:
( Povedzte to svojmu lekárovi, ktorý sa môže rozhodnúť, že zníži dávku
alebo že Lamictal pre Vás nie je vhodný.
Dôležité informácie o potenciálne závažných reakciách
U malého počtu ľudí užívajúcich Lamictal sa vyskytuje alergická reakcia
alebo potenciálne závažná kožná reakcia, ktorá môže prejsť do vážnejších
problémov v prípade, keď sa nelieči. Je potrebné, aby ste poznali príznaky,
na ktoré si počas užívania Lamictalu musíte dávať pozor.
( Prečítajte si popis týchto príznakov v časti 4 tejto písomnej
informácie pre používateľov pod /„Potenciálne závažné reakcie: okamžite/
/vyhľadajte lekársku pomoc“/.
Myšlienky na sebapoškodenie alebo na samovraždu
Antiepileptiká sa používajú na liečbu niekoľkých ochorení, vrátane
epilepsie a bipolárnej poruchy. Ľudia s bipolárnou poruchou niekedy môžu
mať myšlienky na sebapoškodenie alebo na spáchanie samovraždy. Ak máte
bipolárnu poruchu, výskyt takýchto myšlienok môže byť u Vás
pravdepodobnejší:
. keď liečbu začínate prvýkrát
. keď ste v minulosti mysleli na sebapoškodenie alebo na samovraždu
. keď máte menej ako 25 rokov.
Ak máte tiesnivé myšlienky alebo tiesnivé pocity alebo ak počas užívania
Lamictalu zistíte, že sa cítite horšie alebo že máte nové príznaky:
( Čo najskôr navštívte lekára alebo vyhľadajte pomoc v najbližšej
nemocnici.
Malý počet ľudí liečených antiepileptikami ako je Lamictal mal taktiež
myšlienky na sebapoškodenie alebo na samovraždu. Ak budete mať kedykoľvek
takéto myšlienky, ihneď sa obráťte na svojho lekára.
Ak užívate Lamictal na epilepsiu
Záchvaty spojené s niektorými typmi epilepsie sa počas užívania Lamictalu
občas môžu zhoršiť alebo sa vyskytovať častejšie. Niektorí pacienti môžu
mať silné záchvaty, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ak sa
počas liečby Lamictalom Vaše záchvaty vyskytujú častejšie alebo ak
prekonáte ťažký záchvat:
( Čo najskôr navštívte lekára.
Lamictal sa nesmie predpísať na liečbu bipolárnej poruchy ľuďom mladším ako
18 rokov. Lieky na liečbu depresie a iných problémov duševného zdravia
zvyšujú riziko samovražedných myšlienok a samovražedného správania u detí
a mladistvých mladších ako 18 rokov.
Užívanie iných liekov
Povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate ešte iné lieky,
užívali ste ich nedávno alebo začínate užívať nové lieky - platí to aj pre
lieky rastlinného pôvodu alebo iné lieky, ktoré ste si kúpili bez
lekárskeho predpisu.
Vášho lekára musíte informovať, ak užívate iné lieky na liečbu epilepsie
alebo problémov duševného zdravia. Je to kvôli tomu, aby sa uistil, že
užívate správnu dávku Lamictalu. Tieto lieky zahŕňajú:
. oxkarbazepín, felbamát, gabapentín, levetiracetam, pregabalín,
topiramát alebo zonisamid, používajú sa na liečbu epilepsie
. lítium alebo olanzapín, používané na liečbu problémov duševného
zdravia
. bupropión, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia alebo na
odvykanie od fajčenia
( Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate akýkoľvek z týchto liekov.
Niektoré lieky sa s Lamictalom navzájom ovplyvňujú alebo môžu zvyšovať
pravdepodobnosť, že u ľudí vzniknú vedľajšie účinky. Tieto zahŕňajú:
. valproát, používa sa na liečbu epilepsie a problémov duševného zdravia
. karbamazepín, používa sa na liečbu epilepsie a problémov duševného
zdravia
. fenytoín, primidón alebo fenobarbital, používajú sa na liečbu
epilepsie
. risperidón, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia
. rifampicín, čo je antibiotikum
. lieky, ktoré sa používajú na liečbu infekcie spôsobenej vírusom
ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) (kombinácia lopinaviru
a ritonaviru alebo atazanaviru a ritonaviru)
. hormonálnu antikoncepciu, napríklad antikoncepčné tablety /(pozri/
/nižšie)/.
( Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate akýkoľvek z týchto liekov, alebo
ak niektorý z nich začnete alebo prestanete užívať.
Hormonálna antikoncepcia (napríklad antikoncepčné tablety) môže ovplyvniť
spôsob, akým Lamictal účinkuje
Váš lekár Vám môže odporučiť, aby ste používali konkrétny druh hormonálnej
antikoncepcie, alebo iný spôsob antikoncepcie, ako napríklad prezervatív,
pesar alebo vnútromaternicové teliesko. Ak používate hormonálnu
antikoncepciu, ako antikoncepčné tablety, Váš lekár Vám môže odoberať
vzorky krvi na kontrolu hladiny Lamictalu. Ak používate hormonálnu
antikoncepciu, alebo ak plánujete, že ju začnete používať:
( Informujte o tom svojho lekára, ktorý sa s Vami porozpráva o vhodných
spôsoboch antikoncepcie.
Lamictal môže, naopak, ovplyvniť spôsob, akým účinkuje hormonálna
antikoncepcia, aj keď nie je pravdepodobné, že zníži jej účinnosť. Ak
používate hormonálnu antikoncepciu a spozorujete akékoľvek zmeny
v charaktere menštruačného krvácania, ako je medzimenštruačné krvácanie
alebo špinenie:
( Povedzte to svojmu lekárovi. Môžu to byť prejavy toho, že Lamictal
ovplyvňuje spôsob, akým Vaša antikoncepcia účinkuje.
Tehotenstvo a dojčenie
U detí, ktorých matky užívali Lamictal počas tehotenstva, môže existovať
zvýšené riziko vrodených chýb. Tieto chyby zahŕňajú rázštep pery alebo
rázštep podnebia. Váš lekár Vám môže odporučiť, aby ste užívali výživové
doplnky s obsahom kyseliny listovej, ak plánujete otehotnieť a počas
tehotenstva.
Tehotenstvo môže taktiež zmeniť účinnosť Lamictalu, a preto môžete
potrebovať krvné vyšetrenia a Vaša dávka Lamictalu môže byť upravená.
( Informujte svojho lekára, ak ste tehotná, ak môžete byť tehotná alebo
ak plánujete otehotnieť. Liečbu nesmiete ukončiť bez toho, že by ste sa
o tom porozprávali so svojím lekárom. Je to zvlášť dôležité, ak máte
epilepsiu.
( Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Účinná
zložka Lamictalu prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na
Vaše dieťa. Váš lekár sa s Vami porozpráva o rizikách a prínosoch
dojčenia počas užívania Lamictalu a Vaše dieťa bude občas kontrolovať,
ak sa rozhodnete dojčiť.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Lamictal môže spôsobovať závraty a dvojité videnie.
( Neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje, pokiaľ si nie ste istý, že sa
u Vás takéto príznaky nevyskytujú.
Ak máte epilepsiu, poraďte sa so svojím lekárom o vedení vozidla a obsluhe
strojov.
Dôležité informácie o niektorých zložkách Lamictalu
Tablety Lamictalu obsahujú malé množstvo cukru nazývaného laktóza. Ak
neznášate laktózu alebo niektoré iné cukry:
( Povedzte to svojmu lekárovi a neužívajte Lamictal.
3. AKO UžÍVAť LAMICTAL
Vždy užívajte Lamictal presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Aká dávka Lamictalu sa užíva
Môže trvať istý čas, kým sa zistí dávka, ktorá je pre Vás najlepšia. Dávka,
ktorú budete užívať, bude závisieť:
. od Vášho veku
. od toho, či užívate Lamictal v kombinácii s inými liekmi
. od toho, či máte nejaké problémy s obličkami alebo pečeňou.
Váš lekár Vám na začiatku liečby predpíše nízku dávku a počas niekoľkých
týždňov bude dávku postupne zvyšovať, kým sa nedosiahne dávka, ktorá u Vás
účinkuje (nazývaná /účinná dávka/). Nikdy neužívajte viac Lamictalu, ako Vám
povie Váš lekár.
U dospelých a detí vo veku 13 a viac rokov je zvyčajná účinná dávka
Lamictalu v rozsahu od 100 mg do 400 mg denne.
U detí vo veku od 2 do 12 rokov závisí účinná dávka od ich telesnej
hmotnosti - zvyčajne je v rozsahu od 1 mg do 15 mg na každý kilogram
telesnej hmotnosti dieťaťa, pričom najvyššia dávka je 400 mg denne.
Lamictal sa neodporúča pre deti mladšie ako 2 roky.
Ako sa dávka Lamictalu užíva
Užívajte dávku Lamictalu jedenkrát alebo dvakrát denne, ako Vám odporučil
Váš lekár. Môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.
Váš lekár Vám taktiež môže odporučiť, aby ste začali alebo prestali užívať
iné lieky, a to v závislosti od ochorenia, na ktoré sa liečite a od toho,
ako Vaše telo reaguje na liečbu.
. Prehltnite tablety vcelku. Tablety nelámte, nežuvajte ani ich
nerozdrvte.
. Vždy užívajte plnú dávku, ktorú Vám predpísal Váš lekár. Nikdy
neužívajte iba časť tablety.
Ak užijete viac Lamictalu ako máte
( Ihneď kontaktujte lekára alebo lekárnika. Ak je to možné, ukážte mu
balenie Lamictalu.
Niekto, kto užil príliš veľkú dávku Lamictalu, môže mať akýkoľvek z týchto
príznakov:
. rýchle, neovládateľné pohyby očí /(nystagmus)/
. nemotornosť alebo strata koordinácie pohybov ovplyvňujúca rovnováhu
/(ataxia)/
. strata vedomia alebo kóma.
Ak zabudnete užiť Lamictal
Neužívajte tablety navyše ani dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili
zabudnutú dávku.
( Poraďte sa so svojím lekárom o tom, ako máte Lamictal znovu začať
užívať. Je dôležité, aby ste sa s ním o tom poradili.
Neprestaňte užívať Lamictal bez odporúčania
Lamictal musíte užívať tak dlho, ako Vám odporučí Váš lekár. Neprestaňte ho
užívať, pokiaľ Vám to neodporučí Váš lekár.
Ak užívate Lamictal na epilepsiu
Pri ukončovaní liečby Lamictalom je dôležité, aby sa dávka znižovala
postupne, a to počas približne 2 týždňov. Ak Lamictal prestanete užívať
náhle, príznaky Vašej epilepsie sa môžu vrátiť alebo zhoršiť.
Ak užívate Lamictal na bipolárnu poruchu
Môže trvať istý čas, kým Lamictal začne účinkovať, a preto sa pravdepodne
nebudete cítiť lepšie ihneď. Pri ukončovaní liečby Lamictalom sa Vaša dávka
bude musieť znižovať postupne. Napriek tomu sa však najskôr porozprávajte
so svojím lekárom, ak Lamictal chcete prestať užívať.
4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj Lamictal môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.
Potenciálne závažné reakcie: okamžite vyhľadajte lekársku pomoc
U malého počtu ľudí užívajúcich Lamictal sa vyskytuje alergická reakcia
alebo potenciálne závažná kožná reakcia, ktorá môže prejsť do vážnejších
problémov, a to v prípade, keď sa nelieči.
Výskyt týchto príznakov je pravdepodobnejší počas niekoľkých prvých
mesiacov liečby Lamictalom, najmä ak je počiatočná dávka príliš vysoká
alebo ak sa dávka zvyšuje príliš rýchlo alebo ak sa Lamictal užíva s ďalším
liekom nazývaným /valproát/. Niektoré z týchto príznakov sa častejšie
vyskytujú u detí, a preto sa musia rodičia zvlášť pozorne zamerať na ich
vznik.
Príznaky týchto reakcií zahŕňajú:
. kožné vyrážky alebo začervenanie kože, ktoré môžu prejsť do závažných
kožných reakcií zahŕňajúcich rozsiahlu vyrážku spojenú s tvorbou
pľuzgierov a odlupovaním kože, najmä v oblasti úst, nosa, očí a
pohlavných orgánov /(Stevensov-Johnsonov syndróm)/, rozsiahle
odlupovanie kože (viac než na 30 % plochy tela - /toxická epidermálna/
/nekrolýza/)
. boľavé ústa alebo oči
. vysokú teplotu (horúčku), príznaky podobné chrípke alebo ospalosť
. opuch v oblasti tváre alebo opuchnutné uzliny na krku, v podpazuší
alebo v slabinách
. nečakané krvácanie alebo tvorbu krvných podliatin, alebo zmodranie
prstov na rukách
. bolesť hrdla, alebo častejšie infekcie (ako je prechladnutie) ako
zvyčajne.
V mnohých prípadoch budú tieto príznaky prejavmi menej závažných vedľajších
účinkov. Musíte však mať na pamäti, že sú potenciálne závažné a môžu prejsť
do vážnejších problémov, akým je zlyhanie orgánov, a to v prípade, keď sa
neliečia. Ak spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov:
( Ihneď kontaktujte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že Vám urobí
vyšetrenia pečene, obličiek alebo krvi a môže Vám povedať, aby ste
Lamictal prestali užívať.
Veľmi časté vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí:
. bolesť hlavy
. závraty
. ospalosť alebo spavosť
. nemotornosť a strata koordinácie pohybov /(ataxia)/
. dvojité videnie alebo rozmazané videnie
. napínanie na vracanie /(nauzea)/ alebo vracanie /(dávenie)/
. kožná vyrážka.
Časté vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí:
. agresivita alebo podráždenosť
. rýchle, neovládateľné pohyby očí /(nystagmus)/
. tras alebo chvenie rúk
. ťažkosti so spánkom
. hnačka
. suchosť v ústach
. únava
. bolesť chrbta, kĺbov alebo ktorejkoľvek časti tela.
Zriedkavé vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 1 000 ľudí:
. svrbenie očí spojené s výtokom z očí a chrastavením očných viečok
/(konjunktivitída)/
. závažná kožná reakcia /(Stevensov-Johnsonov syndróm): pozrite si aj/
/informácie na začiatku časti 4/.
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí:
. halucinácie („videnie“ alebo „počutie“ vecí, ktoré nie sú skutočné)
. zmätenosť alebo nepokoj
. pocit neistoty alebo nestability pri chôdzi
. neovládateľné telesné pohyby /(tiky)/, neovládateľné svalové sťahy
postihujúce oči, hlavu a trup /(choreatetóza)/ alebo iné nezvyčajné
telesné pohyby, ako sú zášklby, tras alebo strnulosť
. závažná kožná reakcia /(toxická epidermálna nekrolýza): pozrite si aj/
/informácie na začiatku časti 4/
. častejší výskyt epileptických záchvatov u ľudí, ktorí už majú
epilepsiu
. zmeny funkcie pečene, ktoré sa ukážu v krvných vyšetreniach, alebo
zlyhanie pečene
. zmeny, ktoré sa môžu ukázať v krvných vyšetreniach - zahŕňajúce
znížený počet červených krviniek /(anémia)/, znížený počet bielych
krviniek /(leukopénia, neutropénia, agranulocytóza)/, znížený počet
krvných doštičiek /(trombocytopénia)/, znížený počet všetkých druhov
krvných buniek /(pancytopénia)/ a porucha kostnej drene nazývaná
/aplastická anémia/
. závažná porucha zrážania krvi, ktorá môže spôsobiť nečakané krvácanie
alebo tvorbu krvných podliatin /(diseminovaná intravaskulárna/
/koagulácia)/
. vysoká teplota (/horúčka/)
. opuch v oblasti tváre (/edém/) alebo opuchnutné uzliny na krku, v
podpazuší alebo v slabinách (/lymfadenopatia/)
. zhoršenie parkinsonovských príznakov u ľudí, ktorí už majú
Parkinsonovu chorobu.
Ďalšie vedľajšie účinky
U malého počtu ľudí sa vyskytli ďalšie vedľajšie účinky, ale presná
frekvencia ich výskytu nie je známa:
( Skupina príznakov spolu zahŕňajúca:
- horúčku, napínanie na vracanie, vracanie, bolesť hlavy, stuhnutú šiju
a mimoriadnu citlivosť na jasné svetlo. Tieto príznaky môžu byť
spôsobené zápalom blán, ktoré pokrývajú mozog a miechu /(meningitída)/.
Tieto príznaky zvyčajne vymiznú po ukončení liečby, avšak ak príznaky
pretrvávajú alebo sa zhoršia, kontaktujte svojho lekára.
Ak sa u Vás prejavia vedľajšie účinky
( Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo
nepríjemný, alebo ak spozorujete akékoľvek vedľajšie účinky, ktoré nie
sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
5. AKO UCHOVÁVAť LAMICTAL
Uchovávajte Lamictal mimo dohľadu a dosahu detí.
Nepoužívajte Lamictal po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistroch,
škatuli alebo na fľaši. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.
Lamictal nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Ak máte akékoľvek nepotrebné tablety Lamictalu, nelikvidujte ich odpadovou
vodou ani domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. ĎALšIE INFORMÁCIE
Čo tablety Lamictalu obsahujú
Liečivo je lamotrigín. Každá tableta obsahuje 25 mg, 50 mg, 100 mg alebo
200 mg lamotrigínu.
Ďalšie zložky sú: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza,
povidón K30, sodná soľ karboxymetylškrobu (Typ A), žltý oxid železitý
(E172) a magnéziumstearát.
Ako vyzerajú tablety Lamictalu a obsah balenia
Tablety Lamictalu (všetky sily) sú štvorcové so zaguľatenými rohmi a svetlo
žltohnedej farby. Vo Vašej krajine nemusia byť k dispozícii všetky uvedené
veľkosti balenia.
25 mg tablety Lamictalu majú označenie „GSEC7“ na jednej a „25“ na druhej
strane. Každé balenie obsahuje blistre so 14, 21, 28, 30, 42, 50, 56 alebo
100 tabletami. K dispozícii sú aj balenia pre počiatočnú liečbu obsahujúce
21 alebo 42 tabliet, ktoré sa používajú počas niekoľkých prvých týždňov
liečby, keď sa dávka pomaly zvyšuje.
50 mg tablety Lamictalu majú označenie „GSEE1“ na jednej a „50“ na druhej
strane. Každé balenie obsahuje blistre so 14, 28, 30, 42, 56, 90, 98 alebo
100 tabletami. K dispozícii sú aj balenia pre počiatočnú liečbu obsahujúce
42 tabliet, ktoré sa používajú počas niekoľkých prvých týždňov liečby, keď
sa dávka pomaly zvyšuje.
100 mg tablety Lamictalu majú označenie „GSEE5“ na jednej a „100“ na druhej
strane. Každé balenie obsahuje blistre s 28, 30, 42, 50, 56, 60, 90, 98
alebo 100 tabletami.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobcovia
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.,
Galvaniho 7/A
Bratislava, Slovenská republika
tel.:+421 2 48261 111
fax.:+421 2 48261 110
e-mail.: recepcia.sk@gsk.com
Výrobcovia:
kráľovstvo.>
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:
|Rakúsko Lamictal |Belgicko Lamictal |Bulharsko Lamictal |
|Cyprus Lamictal |Česká republika |Dánsko Lamictal |
| |Lamictal | |
|Estónsko Lamictal |Fínsko Lamictal |Francúzsko Lamictal |
| | |Lamicstart |
|Nemecko Lamictal |Grécko Lamictal |Maďarsko Lamictal |
|Island Lamictal |Írsko Lamictal |Taliansko Lamictal |
|Lotyšsko Lamictal |Litva Lamictal |Luxembursko Lamictal |
|Malta Lamictal |Holandsko Lamictal |Nórsko Lamictal |
|Poľsko Lamitrin |Portugalsko Lamictal |Rumunsko Lamictal |
|Lamitrin S | | |
|Slovenská republika |Slovinsko Lamictal |Španielsko Lamictal |
|Lamictal | | |
|Švédsko Lamictal |Spojené kráľovstvo | |
| |Lamictal | |
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 04/2012.
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
SCHVÁLENÝ TEXT K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV.Č. 2011/00777
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Lamictal 25 mg tablety
Lamictal 50 mg tablety
Lamictal 100 mg tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá 25 mg tableta Lamictalu obsahuje 25 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 23,5 mg laktózy.
Každá 50 mg tableta Lamictalu obsahuje 50 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 46,9 mg laktózy.
Každá 100 mg tableta Lamictalu obsahuje 100 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 93,9 mg laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta.
25 mg tablety:
Svetlo žltohnedá, multifazetová, supereliptická tableta s označením „GSEC7“
na jednej a „25“ na druhej strane.
50 mg tablety:
Svetlo žltohnedá, multifazetová, supereliptická tableta s označením „GSEE1“
na jednej a „50“ na druhej strane.
100 mg tablety:
Svetlo žltohnedá, multifazetová, supereliptická tableta s označením „GSEE5“
na jednej a „100“ na druhej strane.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Epilepsia
/Dospelí a dospievajúci vo veku 13 a viac rokov/
- Prídavná liečba alebo monoterapia parciálnych záchvatov a
generalizovaných záchvatov zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty.
- Záchvaty súvisiace s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom. Lamictal sa
podáva ako prídavná terapia, ale môže byť úvodným antiepileptickým
liekom (AE), ktorým sa začne liečba pri Lennoxovom-Gastautovom
syndróme.
/Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov/
- Prídavná liečba parciálnych záchvatov a generalizovaných záchvatov
zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty a záchvaty súvisiace
s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.
- Monoterapia záchvatov typu absencie.
Bipolárna porucha
/Dospelí vo veku 18 a viac rokov/
- Prevencia depresívnych epizód u pacientov s bipolárnou poruchou I.
typu, u ktorých sa vyskytujú prevažne depresívne epizódy (pozri
časť 5.1).
Lamictal nie je indikovaný na akútnu liečbu manických alebo depresívnych
epizód.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Tablety Lamictalu sa majú prehltnúť vcelku a nemajú sa žuvať ani rozdrviť.
Ak vypočítaná dávka lamotrigínu (napríklad na liečbu detí s epilepsiou
alebo pacientov s poruchou funkcie pečene) nezodpovedá celým tabletám, podá
sa dávka, ktorá zodpovedá nižšiemu počtu celých tabliet.
Opätovné začatie liečby
Lekári majú posúdiť potrebu zvyšovania udržiavacej dávky, keď liečbu
Lamictalom znovu začínajú u pacientov, ktorí prerušili užívanie Lamictalu
z akéhokoľvek dôvodu, pretože riziko závažnej vyrážky je spojené s vysokými
počiatočnými dávkami a s prekročením odporúčaného zvyšovania dávky
lamotrigínu (pozri časť 4.4). Čím je časový odstup od predchádzajúcej dávky
väčší, tým dôkladnejšie zváženie sa musí venovať zvyšovaniu udržiavacej
dávky. Keď časový odstup od prerušenia podávania lamotrigínu presahuje päť
polčasov (pozri časť 5.2), Lamictal sa zvyčajne má zvyšovať na udržiavaciu
dávku podľa príslušnej schémy.
Liečbu Lamictalom sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili
z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ
potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.
Epilepsia
Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých a mladistvých
vo veku 13 a viac rokov (Tabuľka 1) a pre deti a mladistvých vo veku od 2
do 12 rokov (Tabuľka 2) sú uvedené nižšie. Kvôli riziku vyrážky sa
počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť
4.4).
Keď sa súbežne podávané AE vysadia alebo keď sa iné AE/lieky pridajú
k liečebným režimom obsahujúcim lamotrigín, má sa vziať do úvahy, aký vplyv
to môže mať na farmakokinetiku lamotrigínu (pozri časť 4.5).
/Tabuľka 1: Dospelí a dospievajúci vo veku 13 a viac rokov - odporúčaný/
/režim liečby epilepsie/
|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. |Zvyčajná udržiavacia dávka |
| |týždeň |týždeň | |
|Monoterapia: |25 mg/deň |50 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
| |(jedenkrát |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
| |denne) |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
| | | | |
| | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
| | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 50 - 100 mg |
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
| | | | |
| | | |Niektorí pacienti vyžadujú na|
| | | |dosiahnutie požadovanej |
| | | |odpovede 500 mg/deň |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie |
|lamotrigínu - pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |12,5 mg/deň |25 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(podávaných |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
|s valproátom bez |ako 25 mg |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
|ohľadu na ďalšie |každý druhý | | |
|súbežne podávané |deň) | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|lieky | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 25 - 50 mg |
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |50 mg/deň |100 mg/deň |200 - 400 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát |(rozdelenýc|(rozdelených do dvoch dávok) |
|bez valproátu, ale: |denne) |h do dvoch | |
| | |dávok) |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|s fenytoínom | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|s karbamazepínom | | |dávky najviac o 100 mg raz za|
|s fenobarbitalom | | |jeden až dva týždne až do |
|s primidónom | | |dosiahnutia optimálnej |
|s rifampicínom | | |odpovede |
|s | | | |
|lopinavirom/ritonavi| | |Niektorí pacienti vyžadujú na|
|rom | | |dosiahnutie požadovanej |
| | | |odpovede 700 mg/deň |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |25 mg/deň |50 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
|s inými liekmi, |denne) |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
|ktoré významne | | | |
|neinhibujú ani | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|neindukujú | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|glukuronidáciu | | |dávky najviac o 50 - 100 mg |
|lamotrigínu | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie |
|s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť |
|režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii |
|s valproátom. |
/Tabuľka 2: Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 12 rokov - odporúčaný režim/
/liečby epilepsie (celková denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti/deň)/
|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. |Zvyčajná udržiavacia dávka |
| |týždeň |týždeň | |
|Monoterapia |0,3 mg/kg/de|0,6 mg/kg/d|1 - 10 mg/kg/deň, aj keď |
|záchvatov typu |ň (jedenkrát|eň |niektorí pacienti vyžadujú na|
|absencie: |denne alebo |(jedenkrát |dosiahnutie požadovanej |
| |rozdelených |denne alebo|odpovede vyššie dávky |
| |do dvoch |rozdelených|(do 15 mg/kg/deň) |
| |dávok) |do dvoch |(jedenkrát denne alebo |
| | |dávok) |rozdelených do dvoch dávok) |
| | | | |
| | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
| | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 0,6 mg/kg/deň|
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie |
|lamotrigínu - pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |0,15 mg/kg/d|0,3 mg/kg/d|1 - 5 mg/kg/deň |
|schéma sa má použiť |eň* |eň |(jedenkrát denne alebo |
|s valproátom bez |(jedenkrát |(jedenkrát |rozdelených do dvoch dávok) |
|ohľadu na ďalšie |denne) |denne) | |
|súbežne podávané | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|lieky | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 0,3 mg/kg raz|
| | | |za jeden až dva týždne až do |
| | | |dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede a do maximálnej |
| | | |udržiavacej dávky 200 mg/deň |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Tento dávkovací |0,6 mg/kg/de|1,2 mg/kg/d|5 - 15 mg/kg/deň |
|režim sa má použiť |ň |eň |(jedenkrát denne alebo |
|bez valproátu, ale: |(rozdelených|(rozdelenýc|rozdelených do dvoch dávok) |
| |do dvoch |h do dvoch | |
|s fenytoínom |dávok) |dávok) |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|s karbamazepínom | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|s fenobarbitalom | | |dávky najviac o 1,2 mg/kg raz|
|s primidónom | | |za jeden až dva týždne až do |
|s rifampicínom | | |dosiahnutia optimálnej |
|s | | |odpovede a do maximálnej |
|lopinavirom/ritonavi| | |udržiavacej dávky 400 mg/deň |
|rom | | | |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |0,3 mg/kg/de|0,6 mg/kg/d|1 - 10 mg/kg/deň |
|schéma sa má použiť |ň (jedenkrát|eň |(jedenkrát denne alebo |
|s inými liekmi, |denne alebo |(jedenkrát |rozdelených do dvoch dávok) |
|ktoré významne |rozdelených |denne alebo| |
|neinhibujú ani |do dvoch |rozdelených|Potrebnú udržiavaciu dávku |
|neindukujú |dávok) |do dvoch |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|glukuronidáciu | |dávok) |dávky najviac o 0,6 mg/kg raz|
|lamotrigínu | | |za jeden až dva týždne až do |
| | | |dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede a do maximálnej |
| | | |udržiavacej dávky 200 mg/deň |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie |
|s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť |
|režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii |
|s valproátom. |
Aby sa zaistilo udržanie terapeutickej dávky, je nutné sledovať telesnú
hmotnosť dieťaťa a pri výskyte zmien telesnej hmotnosti dávku prehodnotiť.
Je pravdepodobné, že pacienti vo veku od dvoch do šiestich rokov budú
vyžadovať udržiavaciu dávku pri hornej hranici odporúčaného dávkovania.
Keď sa pri prídavnej liečbe dosiahne kontrola epilepsie, súbežne podávané
AE sa môžu vysadiť a pacienti môžu pokračovať v monoterapii Lamictalom.
/Deti mladšie ako 2 roky/
K dispozícii sú obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti lamotrigínu ako
prídavnej terapie parciálnych záchvatov u detí vo veku od 1 mesiaca do
2 rokov (pozri časť 4.4). Nie sú k dispozícii žiadne údaje u detí mladších
ako 1 mesiac. Lamictal sa preto neodporúča používať u detí mladších ako 2
roky. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie o
liečbe, pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2.
Bipolárna porucha
Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých vo veku 18 a
viac rokov sú uvedené nižšie v tabuľkách. Prechodný režim obsahuje
zvyšovanie dávky lamotrigínu na udržiavaciu stabilizačnú dávku počas
šiestich týždňov (Tabuľka 3), po ktorej sa môže prerušiť podávanie iných
psychotropných liekov a/alebo AE, ak je to klinicky indikované (Tabuľka 4).
Úpravy dávky po pridaní iných psychotropných liekov a/alebo AE sú taktiež
poskytnuté nižšie (Tabuľka 5). Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj
jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).
/Tabuľka 3: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - odporúčané zvyšovanie dávky až/
/do udržiavacej celkovej dennej stabilizačnej dávky pri liečbe bipolárnej/
/poruchy/
|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. |5. týždeň |Cieľová |
| |týždeň |týždeň | |stabilizačná dávka |
| | | | |(6. týždeň)* |
|Monoterapia s lamotrigínom ALEBO prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ |
|induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |25 mg/deň |50 mg/deň |100 mg/deň|200 mg/deň - zvyčaj|
|schéma sa má použiť |(jedenkrát |(jedenkrát| |ná cieľová dávka na|
|s inými liekmi, ktoré|denne) |denne |(jedenkrát|dosiahnutie |
|významne neinhibujú | |alebo |denne |optimálnej odpovede|
|ani neindukujú | |rozdelenýc|alebo | |
|glukuronidáciu | |h do dvoch|rozdelenýc|(jedenkrát denne |
|lamotrigínu | |dávok) |h do dvoch|alebo rozdelených |
| | | |dávok) |do dvoch dávok) |
| | | | | |
| | | | |V klinických |
| | | | |štúdiách boli |
| | | | |použité dávky |
| | | | |v rozsahu |
| | | | |100 - 400 mg/deň |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie |
|lamotrigínu - pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |12,5 mg/deň|25 mg/deň |50 mg/deň |100 mg/deň - zvyčaj|
|schéma sa má použiť | |(jedenkrát|(jedenkrát|ná cieľová dávka na|
|s valproátom bez |(podávaných|denne) |denne |dosiahnutie |
|ohľadu na ďalšie |ako 25 mg | |alebo |optimálnej odpovede|
|súbežne podávané |každý druhý| |rozdelenýc| |
|lieky |deň) | |h do dvoch|(jedenkrát denne |
| | | |dávok) |alebo rozdelených |
| | | | |do dvoch dávok) |
| | | | | |
| | | | |Môže sa použiť |
| | | | |maximálna dávka |
| | | | |200 mg/deň, a to |
| | | | |v závislosti od |
| | | | |klinickej odpovede |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |50 mg/deň |100 mg/deň|200 mg/deň|300 mg/deň v 6. |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát | | |týždni, podľa |
|bez valproátu, ale: |denne) |(rozdelený|(rozdelený|potreby zvýšených |
| | |ch do |ch do |na zvyčajnú cieľovú|
|s fenytoínom | |dvoch |dvoch |dávku 400 mg/deň |
|s karbamazepínom | |dávok) |dávok) |v 7. týždni, aby sa|
|s fenobarbitalom | | | |dosiahla optimálna |
|s primidónom | | | |odpoveď |
|s rifampicínom | | | |(rozdelených do |
|s | | | |dvoch dávok) |
|lopinavirom/ritonavir| | | | |
|om | | | | |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie |
|s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť |
|zvyšovanie dávky, ktoré je odporúčané pre lamotrigín podávaný v kombinácii |
|s valproátom. |
* Cieľová stabilizačná dávka sa bude meniť v závislosti od klinickej
odpovede
/Tabuľka 4: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - udržiavacia stabilizačná/
/celková denná dávka po vysadení súbežne podávaných liekov pri liečbe/
/bipolárnej poruchy/
Po dosiahnutí cieľovej dennej udržiavacej stabilizačnej dávky sa môžu iné
lieky vysadiť, ako je uvedené nižšie.
|Režim liečby |Súčasná |1. týždeň |2. týždeň |Od 3. |
| |stabilizačná |(počínajúc | |týždňa* |
| |dávka |vysadením | | |
| |lamotrigínu |iných | | |
| |(pred vysadením|liekov) | | |
| |iných liekov) | | | |
|Vysadenie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu - pozri |
|časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Po vysadení valproátu |100 mg/deň |200 mg/deň |Udržiavajte túto |
|zdvojnásobte stabilizačnú | | |dávku (200 mg/deň) |
|dávku, nezvyšujte dávku o | | |(rozdelených do dvoch|
|viac ako 100 mg/týždeň | | |dávok) |
| |200 mg/deň |300 mg/deň |400 mg/deň|Udržiavajt|
| | | | |e túto |
| | | | |dávku |
| | | | |(400 mg/de|
| | | | |ň) |
|Vysadenie induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5), |
|v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |400 mg/deň |400 mg/deň |300 mg/deň|200 mg/deň|
|má použiť po vysadení: | | | | |
| | | | | |
|fenytoínu | | | | |
|karbamazepínu | | | | |
|fenobarbitalu | | | | |
|primidónu | | | | |
|rifampicínu | | | | |
|lopinaviru/ritonaviru | | | | |
| |300 mg/deň |300 mg/deň |225 mg/deň|150 mg/deň|
| | | | | |
| |200 mg/deň |200 mg/deň |150 mg/deň|100 mg/deň|
| | | | | |
| | | | | |
|Vysadenie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu |
|lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia schéma sa |Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri |
|má použiť po vysadení |zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozdelených do dvoch|
|iných liekov, ktoré |dávok) |
|významne neinhibujú ani |(rozsah dávok 100 - 400 mg/deň) |
|neindukujú glukuronidáciu | |
|lamotrigínu | |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie |
|s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa odporúča |
|režim liečby lamotrigínom, pri ktorom sa spočiatku udržiava aktuálna dávka |
|a liečba lamotrigínom sa upravuje podľa klinickej odpovede. |
* Dávka môže byť podľa potreby zvýšená na 400 mg/deň
/Tabuľka 5: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - úprava dennej dávky/
/lamotrigínu po pridaní iných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy/
Nie sú klinické skúsenosti s upravovaním dennej dávky lamotrigínu po
pridaní iných liekov. Na základe štúdií skúmajúcich interakcie s inými
liekmi sa však môže odporúčať nasledovné:
|Režim liečby |Súčasná |1. týždeň|2. týždeň |Od 3. týždňa|
| |stabilizačná |(počínajú| | |
| |dávka |c | | |
| |lamotrigínu |pridaním | | |
| |(pred pridaním |iných | | |
| |iných liekov) |liekov) | | |
|Pridanie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu - pozri |
|časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |200 mg/deň |100 mg/de|Udržiavajte túto dávku |
|má použiť po pridaní | |ň |(100 mg/deň) |
|valproátu bez ohľadu na | | | |
|ďalšie súbežne podávané | | | |
|lieky | | | |
| | | | |
| |300 mg/deň |150 mg/de|Udržiavajte túto dávku |
| | |ň |(150 mg/deň) |
| |400 mg/deň |200 mg/de|Udržiavajte túto dávku |
| | |ň |(200 mg/deň) |
|Pridanie induktorov glukuronidácie lamotrigínu u pacientov, ktorí NEUŽÍVAJÚ|
|valproát (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |200 mg/deň |200 mg/de|300 mg/deň|400 mg/deň |
|má použiť pri liečbe bez | |ň | | |
|valproátu po pridaní: | | | | |
| | | | | |
|fenytoínu | | | | |
|karbamazepínu | | | | |
|fenobarbitalu | | | | |
|primidónu | | | | |
|rifampicínu | | | | |
|lopinaviru/ritonaviru | | | | |
| |150 mg/deň |150 mg/de|225 mg/deň|300 mg/deň |
| | |ň | | |
| |100 mg/deň |100 mg/de|150 mg/deň|200 mg/deň |
| | |ň | | |
|Pridanie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu |
|lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia schéma sa |Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri |
|má použiť po pridaní iných|zvyšovaní dávky (200 mg/deň; rozsah dávok |
|liekov, ktoré významne |100 - 400 mg/deň) |
|neinhibujú ani neindukujú | |
|glukuronidáciu lamotrigínu| |
| | |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie |
|s lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť |
|režim liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii |
|s valproátom. |
/Vysadenie Lamictalu u pacientov s bipolárnou poruchou/
V klinických štúdiách nenastalo žiadne zvýšenie vo výskyte, závažnosti ani
type nežiaducich reakcií po náhlom ukončení podávania lamotrigínu oproti
placebu. Pacienti preto môžu ukončiť užívanie Lamictalu bez postupnej
redukcie dávky.
/Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov/
Lamictal sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli
chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).
Všeobecné odporúčania pre dávkovanie Lamictalu v osobitných skupinách
pacientov
/Ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu/
Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 (g/150 (g) zvyšuje
klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám
lamotrigínu. Po titrácii môžu byť potrebné vyššie udržiavacie dávky
lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej
odpovede. Počas týždňa inaktívnej liečby (týždňa bez antikoncepčných
tabliet) sa pozorovalo dvojnásobné zvýšenie hladín lamotrigínu. Nie je
možné vylúčiť nežiaduce účinky súvisiace s dávkou. Z tohto dôvodu sa má
v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň
inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo
nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).
/Nasadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú/
/udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
Vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až
dvojnásobne (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa, aby sa v období od
nasadenia hormonálnej antikoncepcie dávka lamotrigínu zvyšovala o 50 až
100 mg/deň raz za týždeň, podľa individuálnej klinickej odpovede.
Odporúčané zvyšovanie dávky sa nemá prekračovať, pokiaľ klinická odpoveď
nepodporuje väčšie zvýšenia. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií
lamotrigínu v sére pred a po nasadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa
potvrdilo udržanie východiskovej koncentrácie lamotrigínu. V prípade
potreby sa má dávka upraviť. U žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu,
ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných
tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3. týždňa
aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Z tohto
dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré
nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna
antikoncepcia alebo nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).
/Vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú/
/udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
Vo väčšine prípadov bude potrebné znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až
o 50 % (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa postupné znižovanie dennej
dávky lamotrigínu o 50-100 mg raz za týždeň (najviac o 25 % celkovej dennej
dávky týždenne) počas obdobia 3 týždňov, pokiaľ to klinická odpoveď
nevyžaduje inak. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére
pred a po vysadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie
východiskovej koncentrácie lamotrigínu. U žien, ktoré chcú ukončiť užívanie
hormonálnej antikoncepcie, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby
(týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu
v sére vykonať počas 3. týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu
užívania tabliet. Vzorky na stanovenie hladín lamotrigínu po trvalom
vysadení antikoncepčných tabliet sa nemajú odoberať počas prvého týždňa po
vysadení antikoncepčných tabliet.
/Nasadenie lamotrigínu u pacienok, ktoré už užívajú hormonálnu antikoncepciu/
Zvyšovanie dávky sa má riadiť zvyčajným odporúčaným dávkovaním uvedeným v
tabuľkách.
/Nasadenie a vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už/
/užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a UŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
Úprava odporúčanej udržiavacej dávky lamotrigínu nemusí byť potrebná.
/Použitie s atazanavirom/ritonavirom/
Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu,
keď sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe atazanavirom/ritonavirom.
U pacientov, ktorí už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a neužívajú
induktora glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť, ak sa
atazanavir/ritonavir pridajú, alebo znížiť, ak sa atazanavir/ritonavir
vysadia. Kontrola koncentrácií lamotrigínu v plazme sa má vykonať pred
nasadením alebo vysadením atazanaviru/ritonaviru, ako aj počas 2 týždňov po
ich nasadení alebo vysadení, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávky
lamotrigínu (pozri časť 4.5).
/Použitie s lopinavirom/ritonavirom/
Nie sú potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu,
keď sa lamotrigín pridáva k existujúcej liečbe lopinavirom/ritonavirom.
U pacientov, ktorí už užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a neužívajú
induktora glukuronidácie, môže byť potrebné dávku lamotrigínu zvýšiť, ak sa
lopinavir/ritonavir pridajú, alebo znížiť, ak sa lopinavir/ritonavir
vysadia. Kontrola koncentrácií lamotrigínu v plazme sa má vykonať pred
nasadením alebo vysadením lopinaviru/ritonaviru, ako aj počas 2 týždňov po
ich nasadení alebo vysadení, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávky
lamotrigínu (pozri časť 4.5).
/Starší pacienti (nad 65 rokov)/
Nie je potrebná žiadna úprava dávky mimo odporúčanej schémy.
Farmakokinetika lamotrigínu v tejto vekovej skupine sa významne neodlišuje
od mladšej dospelej populácie (pozri časť 5.2).
/Porucha funkcie obličiek/
Opatrnosť sa vyžaduje pri podávaní Lamictalu pacientom s renálnym zlyhaním.
U pacientov s konečným štádiom renálneho zlyhania majú počiatočné dávky
lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne podávaných liekov; u pacientov
so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené
udržiavacie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).
/Porucha funkcie pečene/
Počiatočné dávkovanie, zvyšovanie a udržiavanie dávok sa vo všeobecnosti má
zredukovať na približne 50 % u pacientov so stredne ťažkou (stupeň B
Childovej-Pughovej klasifikácie) a 75 % u pacientov s ťažkou (stupeň C
Childovej-Pughovej klasifikácie) poruchou funkcie pečene. Zvyšovanie a
udržiavanie dávok sa má upraviť podľa klinickej odpovede (pozri 5.2).
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Kožná vyrážka
Boli hlásené nežiaduce kožné reakcie, ktoré sa zvyčajne objavili v priebehu
prvých ôsmich týždňov po začatí liečby lamotrigínom. Väčšina vyrážok má
mierny a krátkodobý priebeh, hlásené boli však taktiež závažné vyrážky,
ktoré vyžadovali hospitalizáciu a prerušenie užívania lamotrigínu. Tieto
zahŕňali potenciálne život ohrozujúce vyrážky, ako sú Stevensov-Johnsonov
syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8).
U dospelých, ktorí sa zúčastnili v štúdiách využívajúcich súčasné
odporúčania pre dávkovanie lamotrigínu, je výskyt závažných kožných vyrážok
približne 1 na 500 u epileptických pacientov. Približne polovica z týchto
prípadov bola hlásená ako Stevensov-Johnsonov syndróm (1 na 1 000).
V klinických štúdiách je výskyt závažnej vyrážky u pacientov s bipolárnou
poruchou približne 1 na 1 000.
Riziko závažných kožných vyrážok je u detí vyššie ako u dospelých. Dostupné
údaje z niekoľkých štúdií naznačujú, že výskyt vyrážok spojených
s hospitalizáciou u detí s epilepsiou je v rozsahu od 1 na 300 do 1 na 100.
U detí sa môže počiatočná prítomnosť vyrážky nesprávne považovať za
infekciu, lekári preto majú zvážiť možnosť reakcie na liečbu lamotrigínom u
detí, u ktorých sa vyvinú príznaky vyrážky a horúčka počas prvých ôsmich
týždňov liečby.
Okrem toho sa zdá, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:
- s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním
odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
- so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).
Opatrnosť je potrebná aj pri liečbe pacientov s anamnézou alergie alebo
vyrážky po použití iných AE, keďže frekvencia nezávažnej vyrážky po liečbe
lamotrigínom bola u týchto pacientov približne trojnásobne vyššia ako
u pacientov bez takejto anamnézy.
Je potrebné okamžite vyšetriť všetkých pacientov (dospelých a detí), u
ktorých sa vyvinie vyrážka, a ihneď prerušiť podávanie Lamictalu, okrem
prípadov, kedy vyrážka jednoznačne nesúvisí s liečbou lamotrigínom. Liečbu
Lamictalom sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili
z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ
potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.
Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal
rôzne kombinácie celkových príznakov zahŕňajúcich horúčku, lymfadenopatiu,
opuch tváre, abnormality krvi a pečene a aseptickú meningitídu (pozri
časť 4.8). Tento syndróm preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti
a zriedkavo môže viesť k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a
multiorgánovému zlyhaniu. Je dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy
precitlivenosti (napríklad horúčka, lymfadenopatia) môžu byť prítomné
napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná. Ak sú takéto znaky a príznaky
prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť a prerušiť podávanie
Lamictalu, ak nie je možné stanoviť alternatívnu príčinu.
Aseptická meningitída bola vo väčšine prípadov po vysadení lieku
reverzibilná, ale v niekoľkých prípadoch sa po opakovanej expozícii
lamotrigínu znovu objavila. Opakovaná expozícia viedla k rýchlemu návratu
príznakov, ktoré boli často závažnejšie. Liečba lamotrigínom sa nemá znovu
začať u pacientov, ktorí jeho užívanie ukončili kvôli aseptickej
meningitíde súvisiacej s predchádzajúcou liečbou lamotrigínom.
Zhoršenie klinického stavu a riziko samovraždy
Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov
hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných
placebom kontrolovaných štúdií s antiepileptikami ukázala malé zvýšenie
rizika suicidálnych myšlienok a správania.Mechanizmus tohto rizika nie je
známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u lamotrigínu.
Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych
myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu.Pacientom (a
opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť,aby vyhľadali lekársku
pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.
U pacientov s bipolárnou poruchou môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych
symptómov a/alebo k objaveniu sa suicidality bez ohľadu na to, či užívajú
alebo neužívajú lieky na bipolárnu poruchu, vrátane Lamictalu. Pacienti
užívajúci Lamictal na bipolárnu poruchu sa preto musia starostlivo sledovať
kvôli zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov)
a suicidalite, hlavne na začiatku liečby alebo v čase zmien dávky. Niektorí
pacienti, ako sú pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými
myšlienkami v anamnéze, mladí dospelí a pacienti, u ktorých sa pred začatím
liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, môžu byť vystavení
väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu,
a preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať.
U pacientov, u ktorých dôjde k zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku
nových symptómov) a/alebo k objaveniu sa samovražedných predstáv/správania,
sa má zvážiť zmena režimu liečby, vrátane možnosti vysadiť liek, najmä ak
sú tieto príznaky ťažké, vzniknú náhle, alebo ak neboli súčasťou
doterajších symptómov pacienta.
Hormonálna antikoncepcia
/Vplyv hormonálnej antikoncepcie na účinnosť lamotrigínu/
Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 (g/150 (g) zvyšuje
klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám
lamotrigínu (pozri časť 4.5). Pokles hladín lamotrigínu bol spojený so
stratou kontroly epileptických záchvatov. Po titrácii budú vo väčšine
prípadov potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na
dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Po vysadení hormonálnej
antikoncepcie sa klírens lamotrigínu môže znížiť na polovicu. Zvýšenie
koncentrácií lamotrigínu môže byť spojené s nežiaducimi účinkami
súvisiacimi s dávkou. Pacientky sa majú kvôli tomuto sledovať.
U žien, ktoré ešte neužívajú induktora glukuronidácie lamotrigínu a užívajú
hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby
(napríklad týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa počas týždňa inaktívnej
liečby vyskytnú postupné prechodné vzostupy hladín lamotrigínu (pozri
časť 4.2). Zmeny hladín lamotrigínu takéhoto rozsahu môžu byť spojené
s nežiaducimi účinkami. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť
použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad
kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy).
Interakcia medzi inou perorálnou antikoncepciou alebo liekmi hormonálnej
substitučnej terapie (HRT) a lamotrigínom nebola skúmaná, aj keď môžu
ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu podobným spôsobom.
/Vplyv lamotrigínu na účinnosť hormonálnej antikoncepcie/
Interakčná štúdia u 16 zdravých dobrovoľníčok ukázala, že keď sa lamotrigín
a hormonálna antikoncepcia podávajú v kombinácii (kombinácia
etinylestradiolu/levonorgestrelu), dochádza k miernemu vzostupu klírensu
levonorgestrelu a zmenám vo FSH a LH v sére (pozri časť 4.5). Vplyv týchto
zmien na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy. Nie je však možné
vylúčiť možnosť, že tieto zmeny budú u niektorých pacientok užívajúcich
hormonálne lieky s lamotrigínom viesť k zníženej účinnosti antikoncepcie.
Pacientky musia byť preto poučené o tom, aby okamžite hlásili zmeny
v charaktere menštruačného krvácania, t.j. medzimenštruačné krvácanie.
Dihydrofolátreduktáza
Lamotrigín má mierny inhibičný účinok na reduktázu kyseliny
dihydrolistovej, a preto je počas dlhodobej liečby možná interferencia s
metabolizmom folátu (pozri časť 4.6). Počas prolongovaného dávkovania u
ľudí však lamotrigín nevyvolal významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu,
v strednom objeme erytrocytu alebo v koncentráciách folátu v sére alebo
červených krvinkách až po dobu 1 roku alebo zmeny v koncentráciách folátu
v červených krvinkách až po dobu 5 rokov.
Renálne zlyhanie
V štúdiách jednorazovej dávky u jedincov s konečným štádiom renálneho
zlyhania sa plazmatické koncentrácie lamotrigínu významne nezmenili. Je
však možné očakávať nahromadenie glukuronidového metabolitu; preto je v
liečbe pacientov s renálnym zlyhaním nutná opatrnosť.
Pacienti užívajúci iné lieky obsahujúce lamotrigín
Lamictal sa nemá podávať pacientom, ktorí sú súbežne liečení iným liekom
obsahujúcim lamotrigín bez odporúčania lekára.
Pomocná látka tabliet Lamictalu
Tablety Lamictalu obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými
dedičným problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy
alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Vývoj u detí
Nie sú k dispozícii údaje o vplyve lamotrigínu na rast, pohlavné
dozrievanie a kognitívny, emocionálny a behaviorálny vývoj u detí.
Opatrenia týkajúce sa epilepsie
Tak ako u iných AE, náhle prerušenie podávania Lamictalu môže vyprovokovať
spontánne epileptické záchvaty. Pokiaľ si znepokojenia ohľadom bezpečnosti
(napr. vyrážka) nevyžadujú náhle prerušenie liečby, dávka Lamictalu sa má
postupne znižovať počas obdobia dvoch týždňov.
V literatúre sú uvádza, že závažné konvulzívne záchvaty vrátane status
epilepticus môžu viesť k rabdomyolýze, multiorgánovému zlyhaniu a
diseminovanej intravaskulárnej koagulácii, niekedy s následkom smrti.
Podobné prípady sa vyskytli v súvislosti s použitím lamotrigínu.
Je možné, že namiesto zlepšenia sa spozoruje klinicky významné zhoršenie
frekvencie epileptických záchvatov. U pacientov s viac ako jedným typom
epileptických záchvatov sa má pozorovaný prínos pre zvládnutie jedného typu
epileptických záchvatov zvážiť oproti akémukoľvek pozorovanému zhoršeniu
iného typu epileptických záchvatov.
Liečba lamotrigínom môže zhoršiť myoklonické záchvaty.
Údaje poukazujú na to, že odpoveď na liečbu je pri používaní kombinácie s
induktormi enzýmov menšia ako pri používaní kombinácie s antiepileptikami,
ktoré neindukujú enzýmy. Príčina tohoto je neznáma.
U detí, ktoré užívajú lamotrigín na liečbu záchvatov typu absencie sa
účinok nemusí udržať u všetkých pacientov.
Opatrenia týkajúce sa bipolárnej poruchy
/Deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov/
U detí a mladistvých s veľkou depresiou a inými psychiatrickými poruchami
je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedného
myslenia a samovražedného správania.
4.5 Liekové a iné interakcie
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP-glukuronyltransferázy.
Neexistujú dôkazy, že lamotrigín spôsobuje klinicky závažnú indukciu alebo
inhibíciu pečeňových oxidačných enzýmov metabolizujúcich lieky a interakcie
medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450 nie
sú pravdepodobné. Lamotrigín môže indukovať svoj vlastný metabolizmus, ale
účinok je mierny a závažné klinické následky sú nepravdepodobné.
/Tabuľka 6: Účinky ďalších liekov na glukuronidáciu lamotrigínu/
|Lieky, ktoré významne |Lieky, ktoré významne |Lieky, ktoré významne |
|inhibujú glukuronidáciu |indukujú glukuronidáciu |neinhibujú ani |
|lamotrigínu |lamotrigínu |neindukujú |
| | |glukuronidáciu |
| | |lamotrigínu |
|Valproát |Fenytoín |Oxkarbazepín |
| |Karbamazepín |Felbamát |
| |Fenobarbital |Gabapentín |
| |Primidón |Levetiracetam |
| |Rifampicín |Pregabalín |
| |Lopinavir/ritonavir |Topiramát |
| |Kombinácia |Zonisamid |
| |etinylestradiolu/levonor| |
| |gestrelu | |
| |Atazanavir/ritonavir* |Lítium |
| | |Bupropión |
| | |Olanzapín |
| | |Aripiprazol |
* Informácie o odporúčaných dávkach si pozrite v časti 4.2
Iná perorálna antikoncepcia a lieky hormonálnej substitučnej terapie
(HRT) neboli skúmané, aj keď môžu ovplyvniť farmakokinetické parametre
lamotrigínu podobným spôsobom (pozri časti 4.2 a 4.4).
Interakcie zahŕňajúce antiepileptiká
Valproát, ktorý inhibuje glukuronidáciu lamotrigínu, znižuje metabolizmus
lamotrigínu a zvyšuje priemerný polčas lamotrigínu takmer dvojnásobne.
U pacientov súbežne liečených valproátom sa má použiť príslušný režim
liečby (pozri časť 4.2).
Niektoré AE (ako sú fenytoín, karbamazepín, fenobarbital a primidón), ktoré
indukujú pečeňové enzýmy metabolizujúce lieky, indukujú glukuronidáciu
lamotrigínu a zvyšujú metabolizmus lamotrigínu. U pacientov súbežne
liečených fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo primidónom sa má
použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).
Boli hlásené prípady, keď u pacientov užívajúcich karbamazepín, došlo po
nasadení lamotrigínu k nežiaducim účinkom na centrálny nervový systém
zahŕňajúcim závraty, ataxiu, diplopiu, rozmazané videnie a nauzeu. Tieto
nežiaduce účinky zvyčajne vymiznú po znížení dávky karbamazepínu. Podobný
účinok bol pozorovaný počas štúdie lamotrigínu a oxkarbazepínu u zdravých
dospelých dobrovoľníkov, zníženie dávky sa však neskúmalo.
V literatúre sa uvádzajú údaje o znížených hladinách lamotrigínu, keď sa
lamotrigín podával v kombinácii s oxkarbazepínom. V prospektívnej štúdii
u zdravých dospelých dobrovoľníkov s použitím dávok 200 mg lamotrigínu
a 1200 mg oxkarbazepínu však oxkarbazepín nezmenil metabolizmus lamotrigínu
a lamotrigín nezmenil metabolizmus oxkarbazepínu. U pacientov, ktorí sú
súbežne liečení oxkarbazepínom, sa preto má použiť režim liečby pre
lamotrigín používaný v prídavnej terapii bez valproátu a bez induktorov
glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.2).
V štúdii u zdravých dobrovoľníkov súbežne podávanie felbamátu (1 200 mg
dvakrát denne) s lamotrigínom (100 mg dvakrát denne počas 10 dní) zrejme
nemalo žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.
Na základe retrospektívnej analýzy plazmatických hladín u pacientov, ktorí
užívali lamotrigín s gabapentínom ako aj bez neho, gabapentín zrejme nemení
zdanlivý klírens lamotrigínu.
Potenciálne interakcie medzi levetiracetamom a lamotrigínom boli hodnotené
pomocou stanovenia sérových koncentrácií oboch liečiv počas placebom
kontrolovaných klinických štúdií. Tieto údaje svedčia o tom, že lamotrigín
nemá vplyv na farmakokinetiku levetiracetamu a že levetiracetam nemá vplyv
na farmakokinetiku lamotrigínu.
Rovnovážne minimálne plazmatické koncentrácie lamotrigínu neboli ovplyvnené
súbežne podaným pregabalínom (200 mg, 3-krát denne). Nezistili sa
farmakokinetické interakcie medzi lamotrigínom a pregabalínom.
Podávanie topiramátu neviedlo k zmene plazmatických koncentrácií
lamotrigínu. Podávanie lamotrigínu viedlo k 15 % zvýšeniu koncentrácií
topiramátu.
V štúdii u pacientov s epilepsiou nemalo súbežné podávanie zonisamidu (200
až 400 mg/deň) s lamotrigínom (150 až 500 mg/deň) počas 35 dní významný
vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.
Aj keď boli hlásené zmeny plazmatických koncentrácií iných AE, kontrolované
štúdie nedokázali, že lamotrigín ovplyvňuje plazmatické koncentrácie
súbežne podávaných AE. Dôkazy zo štúdií /in vitro/ ukazujú, že lamotrigín
nevytesňuje iné AE z väzby na plazmatické bielkoviny.
Interakcie zahŕňajúce ďalšie psychoaktívne látky
Farmakokinetika lítia po 2 g bezvodého glukonátu litného podávaného
20 zdravým osobám dvakrát denne po dobu šiestich dní nebola zmenená
súbežným podávaním lamotrigínu 100 mg/deň.
Opakované perorálne dávky bupropiónu nemali štatisticky významný vplyv na
farmakokinetiku jednorazovej dávky lamotrigínu u 12 jedincov a spôsobili
len mierne zvýšenie AUC glukuronidu lamotrigínu.
V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov 15 mg olanzapínu znížilo AUC
lamotrigínu o približne 24 % a Cmax lamotrigínu o približne 20 %. Takýto
účinok olanzapínu na AUC a Cmax sa zvyčajne nepovažuje za klinicky
významný. Lamotrigín v dávke 200 mg neovplyvnil farmakokinetiku olanzapínu.
Opakované perorálne dávky lamotrigínu 400 mg denne nemali klinicky významný
vplyv na farmakokinetiku jednorazovej 2 mg dávky risperidónu u 14 zdravých
dospelých dobrovoľníkov. Po súbežnom podávaní 2 mg risperidónu
s lamotrigínom bola ospalosť hlásená u 12 zo 14 dobrovoľníkov v porovnaní s
1 z 20 dobrovoľníkov, ktorí užívali samotný risperidón a nevyskytla sa
u žiadneho z dobrovoľníkov, ktorí užívali samotný lamotrigín.
V štúdii s 18 dospelými pacientami s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí
dostávali zavedený režim liečby lamotrigínom (100 - 400 mg/deň), boli počas
7-dňového obdobia dávky aripiprazolu zvýšené z 10 mg/deň na cieľovú dávku
30 mg/deň, ktorú užívali jedenkrát denne počas ďalších 7 dní. Pozorovalo sa
približne 10 % priemerné zníženie hodnoty Cmax a AUC lamotrigínu.
Predpokladá sa, že zníženie uvedených hodnôt takéhoto rozsahu nebude mať
klinické následky.
Experimenty /in vitro/ ukázali, že tvorba primárneho metabolitu lamotrigínu,
2-N-glukuronidu, bola minimálne ovplyvnená inkubáciou s amitriptylínom,
bupropiónom, klonazepamom, haloperidolom alebo lorazepamom. Tieto
experimenty taktiež poukázali na to, že metabolizmus lamotrigínu
pravdepodobne nebude inhibovaný klozapínom, fluoxetínom, fenelzínom,
risperidónom, sertralínom alebo trazadónom. Štúdia metabolizmu bufuralolu s
použitím mikrózomu ľudskej pečene navyše poukázala na to, že lamotrigín
zrejme neznižuje klírens liekov, ktoré sú metabolizované predovšetkým
prostredníctvom CYP2D6.
Interakcie zahŕňajúce hormonálnu antikoncepciu
/Vplyv hormonálnej antikoncepcie na farmakokinetiku lamotrigínu/
V štúdii u 16 dobrovoľníčok podávanie spolu s 30 (g etinylestradiolu/150 (g
levonorgestrelu v kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablete spôsobilo
približne dvojnásobný vzostup klírensu lamotrigínu, čo viedlo k približne
52 % zníženiu AUC lamotrigínu a 39 % zníženiu Cmax lamotrigínu. Sérové
koncentrácie lamotrigínu sa počas týždňa inaktívnej liečby (zahŕňajúcej
týždeň bez antikoncepčných tabliet) postupne zvýšili, pričom koncentrácie
pred podaním dávky na konci týždňa inaktívnej liečby boli v priemere
dvojnásobne vyššie ako počas súbežnej liečby (pozri časť 4.4). Nie sú
potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu
zakladajúce sa výhradne na používaní hormonálnej antikoncepcie, ale vo
väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť alebo znížiť udržiavaciu dávku
lamotrigínu po nasadení alebo vysadení hormonálnej antikoncepcie (pozri
časť 4.2).
/Vplyv lamotrigínu na farmakokinetiku hormonálnej antikoncepcie/
V štúdii u 16 dobrovoľníčok nemala 300 mg dávka lamotrigínu v rovnovážnom
stave žiadny vplyv na farmakokinetiku etinylestradiolovej zložky
kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablety. Bol pozorovaný mierny
vzostup perorálneho klírensu levonorgestrelovej zložky, ktorý viedol
k priemernému 19 % zníženiu AUC levonorgestrelu a 12 % zníženiu Cmax
levonorgestrelu. Meranie FSH, LH a estradiolu v sére počas štúdie poukázalo
na istú stratu supresie hormonálnej aktivity vaječníkov u niektorých žien,
aj keď meranie progesterónu v sére poukázalo na to, že u žiadnej zo 16 žien
sa nevyskytli hormonálne známky ovulácie. Vplyv mierneho vzostupu klírensu
levonorgestrelu a zmien vo FSH a LH v sére na ovulačnú aktivitu vaječníkov
nie je známy (pozri časť 4.4). Vplyv dávok lamotrigínu iných ako 300 mg/deň
nebol skúmaný a štúdie s inými ženskými hormonálnymi liekmi sa
neuskutočnili.
Interakcie zahŕňajúce ďalšie lieky
V štúdii u 10 mužských dobrovoľníkov podávanie rifampicínu zvýšilo klírens
lamotrigínu a znížilo polčas lamotrigínu v dôsledku indukcie pečeňových
enzýmov zodpovedných za glukuronidáciu. U pacientov súbežne liečených
rifampicínom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).
V štúdii u zdravých dobrovoľníkov podávanie lopinaviru/ritonaviru znížilo
plazmatické koncentrácie lamotrigínu približne na polovicu, pravdepodobne
v dôsledku indukcie glukuronidácie. U pacientov súbežne liečených
lopinavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť
4.2).
V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov 9-dňové podávanie
atazanaviru/ritonaviru (300 mg/100 mg) znížilo plazmatickú AUC lamotrigínu
(jednorazová 100 mg dávka) priemerne o 32 % a jeho Cmax priemerne o 6 %. U
pacientov súbežne liečených atazanavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný
režim liečby (pozri časť 4.2).
Údaje získané z hodnotenia /in vitro/ preukazujú, že lamotrigín, ale nie N(2)-
glukuronidový metabolit, je pri potenciálne klinicky významných
koncentráciách inhibítor organického transportéra 2 (OCT 2). Tieto údaje
preukazujú, že lamogrigín je /in vitro/ silnejší inhibítor OCT 2 ako
cimetidín, pričom hodnota IC50 je 53,8 ?M pri lamotrigíne a 186 ?M pri
cimetidíne. Súbežné podávanie lamotrigínu s liekmi, ktoré sú vylučované
obličkami a sú substráty OCT 2 (napr. metformín, gabapentín a vareniklín),
môže viesť k zvýšeným plazmatickým hladinách týchto liekov.
Klinický význam tohto zistenia nie je jasne definovaný, avšak u pacientov,
ktorým sú súbežne podávané tieto lieky, je potrebná obozretnosť.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Všeobecné riziko spojené s antiepileptikami
Ženám vo fertilnom veku sa musí poskytnúť odborná rada. Keď žena plánuje
otehotnieť, potreba liečby AE sa musí prehodnotiť. U žien liečených na
epilepsiu je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby AE, pretože to
môže viesť k relapsu záchvatov, ktoré môžu mať závažné následky pre ženu aj
pre plod.
Riziko vrodených malformácií je zvýšené na dvojnásobok až trojnásobok u
potomkov matiek liečených AE v porovnaní s očakávaným výskytom vo
všeobecnej populácii, ktorý je približne 3 %. Najčastejšie hlásené defekty
sú rázštep pery, kardiovaskulárne malformácie a defekty nervovej
trubice. Liečba viacerými AE sa spája s vyšším rizikom kongenitálnych
malformácií ako monoterapia, a preto sa má vždy, keď je to možné, použiť
monoterapia.
Riziko spojené s lamotrigínom
/Gravidita/
Údaje z niekoľkých prospektívnych tehotenských registrov získané v období
po uvedení lieku na trh zdokumentovali výsledky gravidity u viac ako
2 000 žien, ktoré sa liečili lamotrigínom v monoterapii počas prvého
trimestra gravidity. Tieto údaje celkovo nesvedčia o značnom zvýšení rizika
závažných vrodených malformácií, i keď sú stále príliš obmedzené na to,aby
vylúčili stredne závažné zvýšenie rizika rázštepov pery a podnebia. Štúdie
na zvieratách preukázali vývojovú toxicitu (pozri časť 5.3).
Ak sa liečba Lamictalom počas gravidity považuje za nevyhnutnú, odporúča sa
najnižšia možná terapeutická dávka.
Lamotrigín má mierny inhibičný účinok na reduktázu kyseliny
dihydrolistovej, a preto by mohol teoreticky viesť k zvýšenému riziku
embryofetálneho poškodenia tým, že znižuje hladiny kyseliny listovej (pozri
časť 4.4). Môže sa zvážiť príjem kyseliny listovej, keď sa plánuje
gravidita a počas skorej gravidity.
Fyziologické zmeny počas gravidity môžu ovplyvniť hladiny lamotrigínu
a/alebo jeho terapeutický účinok. Počas gravidity boli hlásené znížené
plazmatické hladiny lamotrigínu a potenciálne riziko straty kontroly
epileptických záchvatov. Po pôrode sa môžu hladiny lamotrigínu rýchlo
zvýšiť, dôsledkom čoho je riziko nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou.
Koncentrácie lamotrigínu v sére sa preto majú kontrolovať pred, počas a po
gravidite ako aj krátko po pôrode. V prípade potreby sa má dávka upraviť
tak, aby sa koncentrácia lamotrigínu v sére udržala na rovnakej úrovni ako
pred graviditou, alebo sa má upraviť podľa klinickej odpovede. Okrem toho
sa po pôrode majú sledovať nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.
/Laktácia/
Zistilo sa, že lamotrigín prechádza do materského mlieka vo veľmi
premenlivých koncentráciách, výsledkom čoho sú celkové hladiny lamotrigínu
u dojčiat zodpovedajúce až 50 %-ám koncentrácií dosiahnutých u matky. U
niektorých dojčených detí preto môžu koncentrácie lamotrigínu v sére
dosiahnuť hodnoty, pri ktorých sa objavujú farmakologické účinky.
V obmedzenej skupine dojčiat vystavených účinku lamotrigínu sa nepozorovali
žiadne nežiaduce účinky.
Možný prínos dojčenia má prevyšovať možné riziko nežiaducich účinkov, ktoré
sa vyskytujú u dojčiat. Ak sa žena rozhodne dojčiť počas liečby
lamotrigínom, dojča sa má sledovať kvôli nežiaducim účinkom.
/Fertilita/
Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením
lamotrigínu (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pretože odpoveď na liečbu AE je individuálna, pacienti užívajúci Lamictal
sa majú poradiť s lekárom o špecifikách týkajúcich sa vedenia vozidiel
a epilepsie.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Dve štúdie na dobrovoľníkoch ukázali, že účinok
lamotrigínu na jemnú motorickú koordináciu, pohyby očí, pohybovú istotu a
subjektívne sedatívne účinky sa nelíšil od placeba. V klinických štúdiách
s lamotrigínom boli hlásené nežiaduce reakcie neurologického rázu ako
závraty a diplopia. Z tohto dôvodu majú pacienti pred vedením vozidiel
a obsluhou strojov posúdiť, aký účinok na nich má liečba Lamictalom.
8. Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky boli na základe v súčasnosti dostupných údajov rozdelené
do dvoch špecifických častí, jedna sa týka epilepsie a druhá bipolárnej
poruchy. Pri zvážení celkového bezpečnostného profilu lamotrigínu je však
potrebné zaoberať sa oboma časťami.
Nežiaduce reakcie zistené v klinických štúdiách monoterapie (označené
krížikom †) a počas iných klinických skúseností sú uvedené nižšie v tabuľke
podľa ich výskytu v klinických štúdiách.
Pri klasifikácii nežiaducich účinkov sa využilo nasledujúce pravidlo: veľmi
časté (? 1/10); časté (? 1/100 až < 1/10); menej časté (? 1/1 000 až
< 1/100); zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
Epilepsia
|Trieda |Nežiaduca príhoda |Frekvencia |
|orgánových | | |
|systémov | | |
|Poruchy krvi a |Hematologické abnormality1 zahŕňajúce | |
|lymfatického |neutropéniu, leukopéniu, anémiu, | |
|systému |trombocytopéniu, pancytopéniu, |Veľmi |
| |aplastickú anémiu, agranulocytózu |zriedkavé |
| | | |
| |Lymfadenopatia1 |Neznáme |
|Poruchy |Syndróm precitlivenosti2 (zahŕňajúci | |
|imunitného |také symptómy ako horúčku, | |
|systému |lymfadenopatiu, opuch tváre, | |
| |abnormality krvi a pečene, |Veľmi |
| |diseminovanú intravaskulárnu |zriedkavé |
| |koaguláciu, multiorgánové zlyhanie). | |
|Psychické |Agresivita, podráždenosť |Časté |
|poruchy | | |
| |Zmätenosť, halucinácie, tiky |Veľmi |
| | |zriedkavé |
|Poruchy |Bolesť hlavy† |Veľmi časté |
|nervového | | |
|systému |Ospalosť†, závraty†, tremor†, |Časté |
| |insomnia† | |
| | |Menej časté |
| |Ataxia† | |
| | |Zriedkavé |
| |Nystagmus† | |
| | |Veľmi |
| |Agitovanosť, motorický nepokoj, |zriedkavé |
| |pohybové ťažkosti, zhoršenie | |
| |Parkinsonovej choroby3, | |
| |extrapyramídové symptómy, | |
| |choreatetóza†, zvýšenie frekvencie | |
| |epileptických záchvatov |Neznáme |
| | | |
| |Aseptická meningitída (pozri časť 4.4)| |
|Poruchy oka |Diplopia†, rozmazané videnie† |Menej časté |
| | | |
| |Konjunktivitída |Zriedkavé |
|Poruchy |Nauzea†, dávenie†, hnačka† |Časté |
|gastrointestinál| | |
|neho traktu | | |
|Poruchy pečene a|Zlyhanie pečene, hepatálna |Veľmi |
|žlčových ciest |dysfunkcia4, zvýšené hodnoty funkčných|zriedkavé |
| |vyšetrení pečene | |
|Poruchy kože a |Kožná vyrážka5 |Veľmi časté |
|podkožného | | |
|tkaniva |Stevensov-Johnsonov syndróm |Zriedkavé |
| | | |
| |Toxická epidermálna nekrolýza |Veľmi |
| | |zriedkavé |
|Poruchy |Reakcie podobné lupusu |Veľmi |
|kostrovej a | |zriedkavé |
|svalovej sústavy| | |
|a spojivového | | |
|tkaniva | | |
|Celkové poruchy |Únava |Časté |
|a reakcie v | | |
|mieste podania | | |
Opis vybratých nežiaducich reakcií
1Hematologické abnormality môžu a nemusia súvisieť so syndrómom
precitlivenosti (pozri Poruchy imunitného systému2).
2Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý
mal rôzne kombinácie celkových príznakov zahŕňajúcich horúčku,
lymfadenopatiu, opuch tváre a abnormality krvi a pečene. Tento syndróm
preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť
k diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je
dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka,
lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná.
Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť
a prerušiť podávanie Lamictalu, ak nie je možné stanoviť alternatívnu
príčinu.
3Tieto účinky boli hlásené počas iných klinických skúseností. Vyskytli sa
hlásenia, že lamotrigín môže zhoršiť parkinsonovské symptómy u pacientov,
u ktorých Parkinsonova choroba existovala skôr a takisto jednotlivé
hlásenia o extrapyramídových symptómoch a choreatetóze u pacientov bez
takéhoto východiskového stavu.
4Hepatálna dysfunkcia sa zvyčajne vyskytuje v súvislosti s reakciami z
precitlivenosti, ale boli hlásené aj jednotlivé prípady bez zjavných znakov
precitlivenosti.
5V dvojito zaslepených klinických štúdiách overujúcich prídavnú liečbu
u dospelých sa kožné vyrážky vyskytli až u 10 % pacientov, ktorí užívali
lamotrigín a u 5 % pacientov, ktorí užívali placebo. Kožné vyrážky viedli
k prerušeniu liečby lamotrigínom u 2 % pacientov. Vyrážka, zvyčajne
makulopapulózneho charakteru, sa obvykle objavila do ôsmich týždňov od
začiatku liečby a po vysadení liečby Lamictalom sa stav upravil (pozri časť
4.4).
Boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky zahŕňajúce
Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (Lyellov
syndróm). Aj keď u väčšiny pacientov nastane po vysadení liečby Lamictalom
uzdravenie, u niektorých pacientov môže dôjsť k tvorbe ireverzibilných
jaziev a vyskytli sa aj zriedkavé prípady úmrtí (pozri časť 4.4).
Zdá sa, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:
- s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním
odporúčaného zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
- so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).
Vyrážka sa vyskytla aj ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne
kombinácie celkových príznakov (pozri Poruchy imunitného systému2).
Bipolárna porucha
Pre celkový bezpečnostný profil lamotrigínu sa majú zvážiť nižšie uvedené
nežiaduce účinky spolu s nežiaducimi účinkami pozorovanými pri epilepsii.
Nežiaduce príhody zahrnuté v tabuľke sa zistili počas klinických štúdií
bipolárnej poruchy.
|Trieda |Nežiaduca príhoda |Frekvencia |
|orgánových | | |
|systémov | | |
|Poruchy |Bolesť hlavy |Veľmi časté |
|nervového | | |
|systému |Agitovanosť, ospalosť, závraty |Časté |
|Poruchy |Suchosť v ústach |Časté |
|gastrointestinál| | |
|neho traktu | | |
|Poruchy kože |Kožná vyrážka |Veľmi časté |
|a podkožného | |1 |
|tkaniva |Stevensov-Johnsonov syndróm | |
| | |Zriedkavé |
|Poruchy |Artralgia |Časté |
|kostrovej a | | |
|svalovej sústavy| | |
|a spojivového | | |
|tkaniva | | |
|Celkové poruchy |Bolesť, bolesť chrbta. |Časté |
|a reakcie v | | |
|mieste podania | | |
1Pri zvážení všetkých štúdií s lamotrigínom zaoberajúcich sa bipolárnou
poruchou (kontrolovaných a nekontrolovaných) sa kožná vyrážka vyskytla
u 12 % pacientov užívajúcich lamotrigín. Zatiaľ čo v kontrolovaných
klinických štúdiách u pacientov s bipolárnou poruchou sa kožná vyrážka
vyskytla u 8 % pacientov užívajúcich lamotrigín a u 6 % pacientov
užívajúcich placebo.
4.9 Predávkovanie
Príznaky a znaky
Bolo hlásené akútne užitie lieku v dávkach 10- až 20-násobne vyšších ako je
maximálna terapeutická dávka. Výsledkom predávkovania boli príznaky
zahŕňajúce nystagmus, ataxiu, poruchy vedomia a kómu.
Liečba
V prípade predávkovania má byť pacient hospitalizovaný a liečený podpornou
terapiou. Má sa vykonať liečba zameraná na zníženie absorpcie lieku
(podanie aktívneho uhlia), ak je to indikované. Ďalšie liečebné opatrenia
sa musia zvoliť podľa klinického stavu pacienta. Nie sú skúsenosti
s hemodialýzou ako liečbou predávkovania. U šiestich zdravých dobrovoľníkov
so zlyhaním obličiek sa 20 % lamotrigínu odstránilo z tela počas 4-
hodinovej hemodialýzy (pozri časť 5.2).
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: iné antiepileptiká, ATC kód: N03AX09.
Mechanizmus účinku
Výsledky farmakologických štúdií ukazujú, že lamotrigín je na použití a na
napätí závislý blokátor napäťovo riadených sodíkových kanálov. Inhibuje
pretrvávajúce opakované výboje neurónov a inhibuje uvoľňovanie glutamátu
(neurotransmitera, ktorý má kľúčovú úlohu pri vzniku epileptických
záchvatov). Tieto účinky pravdepodobne prispievajú k antikonvulzívnym
vlastnostiam lamotrigínu.
Mechanizmy, ktorými lamotrigín vykazuje terapeutický účinok pri bipolárnej
poruche však nie sú objasnené, aj keď pravdepodobne je dôležitá interakcia
s napäťovo riadenými sodíkovými kanálmi.
Farmakodynamické účinky
V testoch, ktoré hodnotia účinok liekov na centrálny nervový systém, sa
výsledky po podaní 240 mg lamotrigínu zdravým dobrovoľníkom nelíšili od
placeba, zatiaľ čo podanie 1 000 mg fenytoínu a 10 mg diazepamu významne
ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit
rovnováhy a vyvolalo subjektívne sedatívne účinky.
V inej štúdii podanie jednorazovej perorálnej 600 mg dávky karbamazepínu
významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo
pocit rovnováhy a zvýšilo tepovú frekvenciu, zatiaľ čo výsledky po podaní
150 mg a 300 mg lamotrigínu sa nelíšili od placeba.
Klinická účinnosť a bezpečnosť u detí vo veku od 1 do 24 mesiacov
Účinnosť a bezpečnosť prídavnej terapie parciálnych záchvatov u pacientov
vo veku od 1 do 24 mesiacov bola hodnotená v malej, dvojito zaslepenej,
placebom kontrolovanej štúdii overujúcej predčasné ukončenie liečby. Liečba
sa začala u 177 jedincov so schémou titrácie dávky podobnou ako u detí vo
veku od 2 do 12 rokov. Vzhľadom na to, že 2 mg tablety lamotrigínu sú
najnižšou dostupnou silou, štandardná schéma dávkovania bola v niektorých
prípadoch počas fázy titrácie dávky upravená (napríklad sa podávala 2 mg
tableta každý druhý deň, keď bola vypočítaná dávka nižšia ako 2 mg). Sérové
hladiny sa merali na konci 2. týždňa titrácie a následná dávka sa buď
znížila, alebo sa nezvýšila, ak koncentrácia prekračovala 0,41 µg/ml, čo je
v danom čase očakávaná koncentrácia u dospelých. Na konci 2. týždňa bolo u
niektorých pacientov potrebné znížiť dávku až o 90 %. Tridsiatiôsmi
pacienti odpovedajúci na liečbu (> 40 % zníženie frekvencie epileptických
záchvatov) boli náhodne priradení buď do skupiny s placebom, alebo do
skupiny, ktorá pokračovala v liečbe lamotrigínom. Podiel jedincov so
zlyhaním liečby bol 84 % (16/19 jedincov) v skupine s placebom a 58 %
(11/19 jedincov) v skupine s lamotrigínom. Rozdiel nebol štatisticky
významný: 26,3 %, 65 % Interval spoľahlivosti (IS): -2,6 % <> 50,2 %,
p=0,07.
Celkovo bolo 256 jedincov vo veku od 1 do 24 mesiacov vystavených pôsobeniu
lamotrigínu v rozsahu dávky od 1 do 15 mg/kg/deň počas 72 týždňov.
Bezpečnostný profil lamotrigínu u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov bol
podobný ako u starších detí, s výnimkou klinicky významného zhoršenia
epileptických záchvatov (>=50 %), ktoré bolo hlásené častejšie u detí
mladších ako 2 roky (26 %) v porovnaní so staršími deťmi (14 %).
Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o monoterapii epileptických záchvatov
súvisiacich s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.
Klinická účinnosť v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou
poruchou
Účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov
s bipolárnou poruchou I. typu bola hodnotená v dvoch štúdiách.
Štúdia SCAB2003 bola multicentrická, dvojito zaslepená, double-dummy,
placebom a lítiom kontrolovaná, randomizovaná, s pevne stanovenou dávkou
lamotrigínu hodnotiaca dlhodobú prevenciu relapsov a rekurencie výskytu
depresií a/alebo výskytu prejavov mánie u pacientov s bipolárnou poruchou
I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu veľkej depresie.
Po stabilizovaní s použitím monoterapie alebo prídavnej liečby lamotrigínom
boli pacienti náhodne priradení do jednej z piatich liečebných skupín:
lamotrigín (50, 200, 400 mg/deň), lítium (sérové hladiny od
0,8 do 1,1 mmol/l) alebo placebo, po dobu maximálne 76 týždňov
(18 mesiacov). Primárny cieľový ukazovateľ bol „Čas na intervenciu do
epizódy zmeny nálady (TIME)“, pričom intervenciou bola ďalšia
farmakoterapia alebo elektrokonvulzívna liečba (ECT). Štúdia SCAB2006 mala
podobné usporiadanie ako štúdia SCAB2003, ale od štúdie SCAB2003 sa líšila
v tom, že hodnotila flexibilnú dávku lamotrigínu (100 až 400 mg/deň) a
zahŕňala pacientov s bipolárnou poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo
práve epizódu mánie. Výsledky sú uvedené v Tabuľke 7.
/Tabuľka 7: Súhrn výsledkov zo štúdií skúmajúcich účinnosť lamotrigínu v/
/prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu/
|„Podiel“ pacientov bez epizódy zmeny nálady v 76. týždni |
| |Štúdia SCAB2003 |Štúdia SCAB2006 |
| |Bipolárna porucha I. typu |Bipolárna porucha I. typu |
|Kritéria pre |Epizóda veľkej depresie |Epizóda závažnej mánie |
|zaradenie do | | |
|štúdie | | |
| |Lamotrigí|Lítium |Placebo |Lamotrigí|Lítium |Placebo |
| |n | | |n | | |
|Bez intervencie|0,22 |0,21 |0,12 |0,17 |0,24 |0,04 |
|p-hodnota Log |0,004 |0,006 |- |0,023 |0,006 |- |
|rank testu | | | | | | |
| | | | | | | |
|Bez depresie |0,51 |0,46 |0,41 |0,82 |0,71 |0,40 |
|p-hodnota Log |0,047 |0,209 |- |0,015 |0,167 |- |
|rank testu | | | | | | |
| | | | | | | |
|Bez mánie |0,70 |0,86 |0,67 |0,53 |0,64 |0,37 |
|p-hodnota Log |0,339 |0,026 |- |0,280 |0,006 |- |
|rank testu | | | | | | |
V podporných analýzach času do prvej depresívnej epizódy a času do prvej
manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy mali pacienti liečení
lamotrigínom dlhšie časové obdobie do prvej depresívnej epizódy ako
pacienti užívajúci placebo a liečebný rozdiel týkajúci sa času do
manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy nebol štatisticky významný.
Účinnosť lamotrigínu v kombinácii so stabilizátormi nálady nebola
dostatočne sledovaná.
Štúdia vplyvu lamotrigínu na vedenie srdcových vzruchov
Štúdia u zdravých dospelých dobrovoľníkov hodnotila vplyv opakovaných dávok
lamotrigínu (do 400 mg/deň) na vedenie srdcových vzruchov, ktorý sa
hodnotil prostredníctvom 12-zvodového EKG. Nezistil sa klinicky významný
vplyv lamotrigínu na QT interval v porovnaní s placebom.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Lamotrigín sa z čreva rýchlo a úplne absorbuje a významne sa nemetabolizuje
pri prvom prechode pečeňou. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosahujú
približne do 2,5 hodiny po perorálnom podaní lamotrigínu. Čas do
dosiahnutia maximálnej koncentrácie sa mierne predlžuje pri podaní po
jedle, ale rozsah absorpcie zostáva nezmenený. Maximálne koncentrácie v
rovnovážnom stave vykazujú značnú interindividuálnu variabilitu, ale
u jednotlivca sú koncentrácie zriedkavo premenlivé.
Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny je asi 55 %, toxicita spôsobená vytesnením
z tejto väzby je veľmi nepravdepodobná.
Distribučný objem je 0,92 až 1,22 l/kg.
Metabolizmus
Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP-glukuronyltransferázy.
Lamotrigín v závislosti od dávky mierne indukuje svoj vlastný metabolizmus.
Nie je však dokázané, že lamotrigín ovplyvňuje farmakokinetiku iných AE a
údaje ukazujú, že interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými
enzýmami cestou cytochrómu P450 sú nepravdepodobné.
Eliminácia
U zdravých jedincov je zdanlivý plazmatický klírens približne 30 ml/min.
Klírens lamotrigínu je predovšetkým metabolický, s následným vylučovaním
glukuronidovaných metabolitov do moču. Do moču sa vylúči menej ako 10 %
nezmenenej látky. Asi iba 2 % látok súvisiacich s lamotrigínom sa vylúčia
stolicou. Klírens a polčas nie sú závislé od dávky. U zdravých jedincov sa
zdanlivý plazmatický polčas odhaduje na približne 33 hodín (rozsah 14 až
103 hodín). V štúdii u jedincov s Gilbertovým syndrómom bol priemerný
zdanlivý klírens znížený o 32 % v porovnaní s hodnotou klírensu u zdravých
jedincov, ale bol v rozsahu hodnôt pozorovaných vo všeobecnej populácii.
Polčas lamotrigínu významne ovplyvňujú súbežne podávané lieky. Pri podávaní
spolu s liekmi indukujúcimi glukuronidáciu, ako sú karbamazepín alebo
fenytoín, sa priemerný polčas skracuje približne na 14 hodín a pri súbežnom
podávaní samotného valproátu sa predĺži v priemere na približne 70 hodín
(pozri časť4.2).
Linearita
Farmakokinetika lamotrigínu je lineárna do 450 mg dávky, čo je najvyššia
skúmaná jednorazová dávka.
Osobitné skupiny pacientov
/Deti/
U detí je klírens prepočítaný na telesnú hmotnosť vyšší ako u dospelých,
pričom jeho najvyššie hodnoty sa zistili u detí mladších ako 5 rokov.
U detí je polčas lamotrigínu zvyčajne kratší ako u dospelých, pričom pri
podávaní spolu s liekmi indukujúcimi enzýmy, ako sú karbamazepín, fenytoín,
má priemernú hodnotu približne 7 hodín a pri súbežnom podávaní samotného
valproátu sa jeho priemerná hodnota zvýši na 45 až 50 hodín (pozri časť
4.2).
/Deti vo veku od 2 do 26 mesiacov/
U 143 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov, s telesnou
hmotnosťou 3 až 16 kg, bol klírens znížený v porovnaní so staršími deťmi s
rovnakou telesnou hmotnosťou, keď užívali podobné perorálne dávky na kg
telesnej hmotnosti ako deti staršie ako 2 roky. Priemerný polčas bol
odhadnutý na 23 hodín u detí mladších ako 26 mesiacov liečených liekmi
indukujúcimi enzýmy, 136 hodín pri súbežnej liečbe valproátom a 38 hodín u
jedincov liečených bez induktorov/inhibítorov enzýmov. Interindividuálna
variabilita perorálneho klírensu bola v skupine pediatrických pacientov
vo veku od 2 do 26 mesiacov vysoká (47 %). Predpokladané sérové
koncentrácie u detí vo veku od 2 do 26 mesiacov boli zvyčajne v rovnakom
rozsahu hôdnot ako u starších detí, aj keď u niektorých detí s telesnou
hmotnosťou nižšou ako 10 kg sa pravdepodobne zistia vyššie hodnoty Cmax.
/Starší pacienti/
Výsledky populačnej farmakokinetickej analýzy zahŕňajúcej mladších aj
starších pacientov s epilepsiou, zaradených do tých istých štúdií,
poukázali na to, že klírens lamotrigínu sa nezmenil v klinicky významnom
rozsahu. Po podaní jednorazových dávok klesol zdanlivý klírens o 12 %
z 35 ml/min u 20-ročných pacientov a na 31 ml/min u 70-ročných pacientov.
Pokles po 48 týždňoch liečby bol 10 %, zo 41 na 37 ml/min, a to v skupine
mladších aj starších pacientov. Farmakokinetika lamotrigínu bola okrem toho
skúmaná u 12 zdravých starších jedincov po užití 150 mg jednorazovej dávky.
Priemerný klírens u starších pacientov (0,39 ml/min/kg) sa pohybuje v
rozsahu priemerných hodnôt klírensu (od 0,31 do 0,65 ml/min/kg) získaných z
deviatich štúdií s mladšími dospelými pacientmi po podaní jednorazovej
dávky od 30 do 450 mg.
/Porucha funkcie obličiek/
Dvanástim dobrovoľníkom s chronickým renálnym zlyhaním a šiestim ďalším
osobám podstupujúcim hemodialýzu bola podaná jednorazová dávka 100 mg
lamotrigínu. Priemerný klírens bol 0,42 ml/min/kg (chronické renálne
zlyhanie), 0,33 ml/min/kg (medzi hemodialýzou) a 1,57 ml/min/kg (počas
hemodialýzy) v porovnaní s 0,58 ml/min/kg u zdravých dobrovoľníkov.
Priemerný plazmatický polčas bol 42,9 hodiny (chronické renálne zlyhanie),
57,4 hodiny (medzi hemodialýzou) a 13,0 hodín (počas hemodialýzy)
v porovnaní s 26,2 hodiny u zdravých dobrovoľníkov. V priemere približne
20 % (rozsah = 5,6 až 35,1) z množstva lamotrigínu prítomného v tele sa
vylúčilo počas 4-hodinovej hemodialýzy. V tejto skupine pacientov majú
počiatočné dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne užívaných
liekov; u pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť
účinné znížené udržiavacie dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).
/Porucha funkcie pečene/
Farmakokinetická štúdia s jednorazovou dávkou bola vykonaná u 24 jedincov
s rôznym stupňom poruchy funkcie pečene a u 12 zdravých jedincov slúžiacich
ako kontrola. U pacientov s A, B alebo C stupňom (Childovej-Pughovej
klasifikácie) poruchy funkcie pečene bola v uvedenom poradí stredná hodnota
zdanlivého klírensu lamotrigínu 0,31, 0,24 alebo 0,1 ml/min/kg v porovnaní
s 0,34 ml/min/kg u zdravých jedincov. U pacientov so stredne ťažkou alebo
ťažkou poruchou funkcie pečene sa počiatočné dávkovanie, zvyšovanie a
udržiavanie dávok má vo všeobecnosti zredukovať (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií
bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho
potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
V štúdiách reprodukčnej a vývojovej toxicity na hlodavcoch a králikoch sa
pri hladinách expozície nižších alebo podobných ako je očakávaná klinická
expozícia nepozorovali žiadne teratogénne účinky, okrem zníženej hmotnosti
plodu a spomalenej osifikácie skeletu. Keďže nebolo možné skúmať vyššie
hladiny expozície, vzhľadom na ich závažné toxické účinky na samice,
teratogénny potenciál lamotrigínu nebol charakterizovaný pri expozícii
prevyšujúcej klinickú expozíciu.
U potkanov bola pozorovaná zvýšená fetálna ako aj postnatálna mortalita,
keď sa lamotrigín podával počas neskorej fázy gestácie a počas skorej fázy
postnatálneho obdobia. Tieto účinky boli pozorované pri očakávanej
klinickej expozícii.
U juvenilných potkanov sa pri expozíciách približne dvojnásobne vyšších ako
sú terapeutické expozície u dospelých ľudí pozoroval vplyv na učenie
v Bielovom vodnom bludisku, mierne oneskorenie v oddelení žaluďa
a predkožky a otvorení vagíny a pokles prírastku postnatálnej telesnej
hmotnosti u zvierat F1 generácie.
Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením
lamotrigínu. Lamotrigín znížil hladiny kyseliny listovej u potkaních
plodov. Predpokladá sa, že nedostatok kyseliny listovej je spojený so
zvýšeným rizikom vrodených malformácií tak u zvierat, ako aj u ľudí.
Lamotrigín vyvolal dávkovo-závislú inhibíciu oneskoreného prúdu
draslíkových kanálov hERG v ľudských embryonálnych obličkových bunkách.
Hodnota IC50 bola približne deväťnásobne vyššia ako je maximálna
terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. Lamotrigín u zvierat
nevyvolal predĺženie QT intervalu, a to pri expozíciách približne až
dvojnásobne vyšších ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného
lamotrigínu. V klinickej štúdii nemal lamotrigín klinicky významný vplyv na
QT interval u zdravých dospelých dobrovoľníkov (pozri časť 5.1).
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Povidón K30
Sodná soľ karboxymetylškrobu (Typ A)
Žltý oxid železitý (E172)
Magnéziumstearát.
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
Tri roky.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
25 mg tablety:
Blister z PVC/hliníkovej fólie.
Balenia obsahujúce 14, 21, 28,30, 42, 50, 56 alebo 100 tabliet.
Balenie pre počiatočnú liečbu obsahujúce 21 alebo 42 tabliet.
50 mg tablety:
Blister z PVC/hliníkovej fólie.
Balenia obsahujúce 14, 28,30, 42, 56, 90,98 alebo 100 tabliet.
Balenie pre počiatočnú liečbu obsahujúce 42 tabliet.
100 mg tablety:
Blister z PVC/hliníkovej fólie.
Balenia obsahujúce 28,30, 42,50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.,
Galvaniho 7/A
Bratislava, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
25 mg tablety: 21/0802/92-C/S
50 mg tablety: 21/0404/09-S
100 mg tablety: 21/0407/09-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum registrácie: 16.12. 1992
Dátum predĺženia registrácie: 15.07.2009
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Apríl 2012
Polsko Alternatíva
![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/de.png)
![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/cy.png)
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Questax 200 mg
- LEGALON 70
- FLUTASIN250mg
- Bioptická ihla Bard®...
- ATEHEXAL 50
- SOLUTIO ACID. SALIC....
- Systém implantibilný...
- INDIVINA 2 mg/5 mg...
- Zariadenie extrakčné...
- SPIROPENT
- Prístroj načúvací...
- REYATAZ 150 mg
- Molipants 2000 xxlarge
- Helicobacter Test INFAI...
- Letrozol-Teva 2,5 mg...
- AMOKSIKLAV 2x457 mg/5 ml
- Activon TubeTM
- Eplerenone Teva 50 mg
- Shiley - tracheostomická...
- TRUND 500 mg