Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: /2009/08952,/
/2009/08953, 2009/08954/


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Plexxo 25 mg tablety
Plexxo 50 mg tablety
Plexxo 75 mg tablety

lamotrigín


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť,
dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov
1. Čo je Plexxo a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Plexxo
3. Ako užívať Plexxo
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Plexxo
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE PLEXXO A NA ČO SA POUŽÍVA

Plexxo patrí do skupiny liekov nazývaných /antiepileptiká/. Používa sa na
liečbu dvoch ochorení - epilepsie a bipolárnej poruchy.

Plexxo lieči epilepsiu tým, že v mozgu blokuje signály, ktoré spúšťajú
epileptické záchvaty (záchvaty kŕčov).

. U dospelých a detí vo veku 13 a viac rokov sa Plexxo môže používať
samostatne alebo v kombinácii s inými liekmi na liečbu epilepsie. Plexxo
v kombinácii s inými liekmi sa môže používať aj na liečbu epileptických
záchvatov, ktoré sa vyskytujú pri stave nazývanom Lennoxov-Gastautov
syndróm.
. U detí vo veku od 2 do 12 rokov sa Plexxo v kombinácii s inými liekmi
môže používať na liečbu uvedených stavov. Môže sa používať samostatne na
liečbu epileptických záchvatov nazývaných záchvaty typu absencie.

Plexxo lieči aj bipolárnu poruchu.
Ľudia s bipolárnou poruchou (niekedy nazývanou /maniodepresívna psychóza/)
majú extrémne zmeny nálady, pri ktorých sa obdobia mánie (vzrušenia alebo
eufórie) striedajú s obdobiami depresie (hlbokého smútku alebo zúfalstva).
U dospelých vo veku 18 a viac rokov sa Plexxo môže používať samostatne
alebo v kombinácii s inými liekmi na predchádzanie obdobiam depresie, ktoré
sa vyskytujú pri bipolárnej poruche. Zatiaľ nie je známe, akým pôsobením v
mozgu Plexxo dosahuje takýto účinok.



2. SKÔR AKO UŽIJETE PLEXXO

Neužívajte Plexxo

. keď ste alergický /(precitlivený)/ na lamotrigín alebo na niektorú z
ďalších zložiek lieku Plexxo (uvedených v časti 6).

Ak sa Vás to týka:

( Povedzte to svojmu lekárovi a neužívajte Plexxo.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku Plexxo
Vášho lekára musíte informovať skôr, ako užijete Plexxo:
. ak máte problémy s obličkami
. ak ste niekedy mali vyrážku počas užívania lamotrigínu alebo iných liekov
proti epilepsii
. ak už užívate liek, ktorý obsahuje lamotrigín.

Ak sa Vás niektoré z tohoto týka:
( Povedzte to svojmu lekárovi, ktorý sa môže rozhodnúť, že Vám zníži dávku
alebo že Plexxo pre Vás nie je vhodný.

Dávajte si pozor na závažné príznaky
Ak sa u Vás vyskytne akýkoľvek z týchto príznakov po začatí užívania lieku
Plexxo, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc:
. nezvyčajná kožná reakcia, napríklad začervenanie kože alebo vyrážky
. boľavé ústa alebo oči
. vysoká teplota (horúčka), príznaky podobné chrípke alebo ospalosť
. opuch v oblasti tváre, alebo opuchnuté uzliny na krku, v podpazuší alebo
v slabinách
. nečakané krvácanie alebo tvorba krvných podliatin, alebo zmodranie prstov
na rukách
. bolesť hrdla, alebo častejšie infekcie (ako je prechladnutie) ako
zvyčajne.

Tieto príznaky sa pravdepodobnejšie vyskytnú počas niekoľkých prvých
mesiacov liečby liekom Plexxo, najmä ak sa Vaša liečba začne príliš vysokou
dávkou alebo ak sa Vaša dávka zvyšuje príliš rýchlo alebo ak Plexxo užívate
s ďalším liekom nazývaným /valproát/. Pravdepodobnosť ich výskytu je u detí
vyššia ako u dospelých.

Vyššie uvedené príznaky môžu prejsť do vážnejších problémov, ako je
zlyhanie orgánov alebo veľmi závažné kožné ochorenie, a to v prípade, keď
sa neliečia. Ak spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov:

( Čo najskôr navštívte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že Vám urobí
vyšetrenia pečene,
obličiek alebo krvi a môže Vám povedať, aby ste Plexxo prestali užívať.

Myšlienky na sebapoškodenie alebo na samovraždu
Ľudia s bipolárnou poruchou niekedy môžu mať myšlienky na sebapoškodenie
alebo na spáchanie samovraždy. Ak máte bipolárnu poruchu, výskyt takýchto
myšlienok môže byť u Vás pravdepodobnejší:
. keď liečbu začínate prvýkrát
. keď ste v minulosti mysleli na sebapoškodenie alebo na samovraždu
. keď máte menej ako 25 rokov.
Aj ľudia s epilepsiou občas môžu mať myšlienky na sebapoškodenie alebo na
spáchanie samovraždy. Malý počet pacientov, ktorí sa liekom Plexxo liečili
na bipolárnu poruchu alebo epilepsiu, mal takéto myšlienky. Ak máte
tiesnivé myšlienky alebo tiesnivé pocity alebo ak počas užívania lieku
Plexxo zistíte, že sa cítite horšie alebo že máte nové príznaky:
( Čo najskôr navštívte lekára alebo vyhľadajte pomoc v najbližšej
nemocnici.

Ak užívate Plexxo na epilepsiu
Záchvaty spojené s niektorými typmi epilepsie sa počas užívania lieku
Plexxo občas môžu zhoršiť alebo sa vyskytovať častejšie. Niektorí pacienti
môžu mať silné záchvaty, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ak
sa počas liečby liekom Plexxo Vaše záchvaty vyskytujú častejšie alebo ak
prekonáte ťažký záchvat:
( Čo najskôr navštívte lekára.

Plexxo sa nesmie predpísať na liečbu bipolárnej poruchy ľuďom mladším ako
18 rokov.
Lieky na liečbu depresie a iných problémov duševného zdravia zvyšujú riziko
samovražedných myšlienok a samovražedného správania u detí a mladistvých
mladších ako 18 rokov.

Užívanie iných liekov
Povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate ešte iné lieky, ak
ste ich užívali nedávno alebo ak začínate užívať nové lieky - platí to aj
pre lieky rastlinného pôvodu alebo iné lieky, ktoré ste si kúpili bez
lekárskeho predpisu.

Pri užívaní niektorých liekov môže byť potrebné, aby Váš lekár skontroloval
dávku lieku Plexxo. Tieto zahŕňajú:
. oxkarbazepín, felbamát, gabapentín, levetiracetam, pregabalín, topiramát
alebo zonisamid, používajú sa na liečbu epilepsie
. lítium, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia
. bupropión, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia alebo na
odvykanie od fajčenia
( Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate akýkoľvek z týchto liekov.

Niektoré lieky sa s liekom Plexxo navzájom ovplyvňujú alebo môžu zvyšovať
pravdepodobnosť vzniku vedľajších účinkov. Tieto zahŕňajú:
. valproát, používa sa na liečbu epilepsie a problémov duševného zdravia
. karbamazepín, používa sa na liečbu epilepsie a problémov duševného
zdravia
. fenytoín, primidón alebo fenobarbital, používajú sa na liečbu epilepsie
. olanzapín, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia
. risperidón, používa sa na liečbu problémov duševného zdravia
. rifampicín, čo je antibiotikum
. kombináciu lopinaviru a ritonaviru, používa sa na liečbu infekcie
spôsobenej vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV)
. hormonálnu antikoncepciu, napríklad antikoncepčné tablety /(pozri nižšie)/.
( Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate, alebo ak začnete alebo prestanete
užívať akýkoľvek z týchto liekov.

Hormonálna antikoncepcia (napríklad antikoncepčné tablety) môže ovplyvniť
spôsob, akým Plexxo účinkuje
Váš lekár Vám môže odporučiť, aby ste používali konkrétny druh hormonálnej
antikoncepcie, alebo iný spôsob antikoncepcie, ako napríklad prezervatív,
pesar alebo vnútromaternicové teliesko.
Ak používate hormonálnu antikoncepciu, ako antikoncepčné tablety, Váš lekár
Vám môže odoberať vzorky krvi na kontrolu hladiny lieku Plexxo. Ak
plánujete, že začnete používať hormonálnu antikoncepciu:
( Informujte o tom svojho lekára, ktorý sa s Vami porozpráva o vhodných
spôsoboch
antikoncepcie.

Plexxo môže, naopak, ovplyvniť spôsob, akým účinkuje hormonálna
antikoncepcia, aj keď nie je pravdepodobné, že zníži jej účinnosť. Ak
používate hormonálnu antikoncepciu a spozorujete akékoľvek zmeny v
charaktere menštruačného krvácania, ako je medzimenštruačné krvácanie alebo
špinenie:
( Povedzte to svojmu lekárovi. Môžu to byť prejavy toho, že Plexxo
ovplyvňuje spôsob, akým Vaša antikoncepcia účinkuje.

Tehotenstvo a dojčenie
( Informujte svojho lekára, ak ste tehotná, ak môžete byť tehotná alebo ak
plánujete
otehotnieť.

Počas tehotenstva nesmiete liečbu epilepsie ukončiť. Avšak u detí, ktorých
matky užívali Plexxo počas tehotenstva, existuje zvýšené riziko vrodených
chýb. Tieto chyby zahŕňajú rázštep pery alebo rázštep podnebia. Váš lekár
Vám môže odporučiť, aby ste užívali výživové doplnky s obsahom kyseliny
listovej, ak plánujete otehotnieť a počas tehotenstva.
Tehotenstvo môže taktiež zmeniť účinnosť lieku Plexxo, a preto Vám Váš
lekár môže odoberať vzorky krvi na kontrolu hladiny lieku Plexxo a môže Vám
upraviť dávku.

( Informujte svojho lekára, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Účinná
zložka lieku Plexxo prechádza do materského mlieka a môže mať vplyv na Vaše
dieťa. Váš lekár sa s Vami porozpráva o rizikách a prínosoch dojčenia počas
užívania lieku Plexxo a Vaše dieťa bude občas kontrolovať, ak sa rozhodnete
dojčiť.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Plexxo môže spôsobovať závraty a dvojité videnie.
( Neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje, pokiaľ si nie ste istý, že sa u
Vás takéto príznaky nevyskytujú.

Ak máte epilepsiu, poraďte sa so svojím lekárom o vedení vozidla a obsluhe
strojov.

Dôležité informácie o niektorých zložkách lieku Plexxo
Tablety Plexxo obsahujú malé množstvo cukru nazývaného laktóza. Ak
neznášate laktózu alebo niektoré iné cukry:
( Povedzte to svojmu lekárovi a neužívajte Plexxo.

3. AKO UŽÍVAŤ PLEXXO

Vždy užívajte Plexxo presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Aká dávka lieku Plexxo sa užíva
Môže trvať istý čas, kým sa zistí dávka, ktorá je pre Vás najlepšia. Dávka,
ktorú budete užívať, bude závisieť:
. od Vášho veku
. od toho, či užívate Plexxo v kombinácii s inými liekmi
. od toho, či máte problémy s obličkami alebo pečeňou.

Váš lekár začne Vašu liečbu nízkou dávkou a počas niekoľkých týždňov bude
dávku postupne zvyšovať, kým sa nedosiahne dávka, ktorá u Vás účinkuje
(nazývaná /účinná dávka/). Nikdy neužívajte viac lieku Plexxo, ako Vám povie
Váš lekár.

U dospelých a detí starších ako 12 rokov je zvyčajná účinná dávka lieku
Plexxo v rozsahu od 100 mg do 400 mg denne.

U detí vo veku od 2 do 12 rokov závisí účinná dávka od ich telesnej
hmotnosti - zvyčajne je v rozsahu od 1 mg do 15 mg na každý kilogram
telesnej hmotnosti dieťaťa, pričom najvyššia dávka je 400 mg denne.

Ako sa dávka lieku Plexxo užíva
Užívajte dávku lieku Plexxo jedenkrát alebo dvakrát denne, ako Vám
odporučil Váš lekár. Môžete ju užívať s jedlom alebo bez jedla.

Váš lekár Vám taktiež môže odporučiť, aby ste začali alebo prestali užívať
iné lieky, a to v závislosti od ochorenia, na ktoré sa liečite a od toho,
ako Vaše telo reaguje na liečbu.

Tablety Plexxo sa dajú rozdeľovať.

. Tabletu alebo rozdelenú tabletu prehltnite vcelku a zapite troškou vody.
Tablety nerozdrvte ani nežuvajte.
. Vždy užívajte plnú dávku, ktorú Vám predpísal Váš lekár. Nikdy neužívajte
iba časť tablety.


Ak užijete viac lieku Plexxo ako máte
Ak niekto užije príliš veľkú dávku lieku Plexxo:
( Ihneď kontaktujte lekára alebo lekárnika. Ak je to možné, ukážte mu
balenie lieku Plexxo.

Niekto, kto užil príliš veľkú dávku lieku Plexxo, môže mať akýkoľvek z
týchto príznakov:
. rýchle, neovládateľné pohyby očí /(nystagmus)/
. nemotornosť alebo strata koordinácie pohybov ovplyvňujúca rovnováhu
/(ataxia)/
. strata vedomia alebo kóma.

Ak zabudnete užiť Plexxo
Neužívajte tablety navyše ani dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili
zabudnutú dávku.

Ak vynecháte užitie dávky lieku Plexxo:
( Poraďte sa so svojím lekárom o tom, ako máte Plexxo znovu začať užívať.
Je dôležité, aby ste sa s ním o tom poradili.

Neprestaňte užívať Plexxo bez odporúčania
Užívajte Plexxo tak dlho, ako Vám odporučí Váš lekár. Neprestaňte ho
užívať, pokiaľ Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak užívate Plexxo na epilepsiu
Pri ukončovaní liečby liekom Plexxo je dôležité, aby sa Vaša dávka
znižovala postupne, a to počas približne 2 týždňov. Ak Plexxo prestanete
užívať náhle, príznaky Vašej epilepsie sa môžu vrátiť alebo zhoršiť.

Ak užívate Plexxo na bipolárnu poruchu
Môže trvať istý čas, kým Plexxo začne účinkovať, a preto sa pravdepodobne
nebudete cítiť lepšie ihneď. Pri ukončovaní liečby liekom Plexxo sa Vaša
dávka bude musieť znižovať postupne. Napriek tomu sa však najskôr
porozprávajte so svojím lekárom, ak Plexxo chcete prestať užívať.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Plexxo môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Alergická reakcia alebo potenciálne závažná kožná reakcia: okamžite
vyhľadajte lekársku pomoc
U malého počtu ľudí užívajúcich Plexxo sa vyskytuje alergická reakcia alebo
potenciálne závažná kožná reakcia, ktorá môže prejsť do vážnejších, dokonca
až život ohrozujúcich problémov, a to v prípade, keď sa nelieči. Príznaky
týchto reakcií zahŕňajú:
. kožné vyrážky alebo začervenanie kože
. boľavé ústa alebo oči
. vysokú teplotu (horúčku), príznaky podobné chrípke alebo ospalosť
. opuch v oblasti tváre alebo opuchnutné uzliny na krku, v podpazuší alebo
v slabinách
. nečakané krvácanie alebo tvorbu krvných podliatin, alebo zmodranie prstov
na rukách
. bolesť hrdla, alebo častejšie infekcie (ako je prechladnutie) ako
zvyčajne.

V mnohých prípadoch budú tieto príznaky prejavmi menej závažných vedľajších
účinkov. Musíte však mať na pamäti, že sú potenciálne závažné - a preto, ak
spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov:

( Čo najskôr navštívte lekára. Váš lekár sa môže rozhodnúť, že Vám urobí
vyšetrenia pečene, obličiek alebo krvi a môže Vám povedať, aby ste Plexxo
prestali užívať.

Veľmi časté vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí:
. bolesť hlavy
. závraty
. ospalosť alebo spavosť
. nemotornosť a strata koordinácie pohybov /(ataxia)/
. dvojité videnie alebo rozmazané videnie
. napínanie na vracanie /(nauzea)/ alebo vracanie /(dávenie)/
. kožná vyrážka.

Časté vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí:
. agresivita alebo podráždenosť
. rýchle, neovládateľné pohyby očí /(nystagmus)/
. tras alebo chvenie rúk
. ťažkosti so spánkom
. hnačka
. suchosť v ústach
. únava
. bolesť chrbta, kĺbov alebo ktorejkoľvek časti tela.

Zriedkavé vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 1 000 ľudí:
. svrbenie očí spojené s výtokom z očí a chrastavením očných viečok
/(konjunktivitída)/
. zriedkavé kožné ochorenie spojené so závažnými pľuzgiermi a krvácaním z
pier, očí, úst, nosa a oblasti pohlavných orgánov /(Stevensov-Johnsonov/
/syndróm)/.

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky
Tieto môžu postihnúť až 1 z 10 000 ľudí:
. halucinácie („videnie“ alebo „počutie“ vecí, ktoré nie sú skutočné)
. zmätenosť alebo nepokoj
. pocit neistoty alebo nestability pri chôdzi
. neovládateľné telesné pohyby /(tiky)/, neovládateľné svalové sťahy
postihujúce oči, hlavu a trup /(choreatetóza)/ alebo iné nezvyčajné telesné
pohyby, ako sú zášklby, tras alebo strnulosť
. závažná kožná reakcia, ktorá sa začne bolestivým začervenaním, potom sa
vytvoria veľké pľuzgiere a následne sa odlupujú vrstvy kože /(toxická/
/epidermálna nekrolýza)/
. častejší výskyt epileptických záchvatov u ľudí, ktorí už majú epilepsiu
. zmeny funkcie pečene, ktoré sa ukážu v krvných vyšetreniach, alebo
zlyhanie pečene
. zmeny, ktoré sa môžu ukázať v krvných vyšetreniach - zahŕňajúce znížený
počet červených krviniek /(anémia)/, znížený počet bielych krviniek
/(leukopénia, neutropénia, agranulocytóza)/, znížený počet kvných doštičiek
/(trombocytopénia)/, znížený počet všetkých druhov krvných buniek
/(pancytopénia)/ a porucha kostnej drene nazývaná /aplastická anémia/
. porucha zrážania krvi, ktorá môže spôsobiť nečakané krvácanie alebo
tvorbu krvných podliatin /(diseminovaná intravaskulárna koagulácia)/
. vysoká teplota (/horúčka/)
. opuch v oblasti tváre (/edém/) alebo opuchnutné uzliny na krku, v podpazuší
alebo v slabinách (/lymfadenopatia/)
. zhoršenie parkinsonovských príznakov u ľudí, ktorí už majú Parkinsonovu
chorobu.

Ak sa u Vás prejavia vedľajšie účinky

( Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo
nepríjemný, alebo ak spozorujete akékoľvek vedľajšie účinky, ktoré nie sú
uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím,
svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ PLEXXO

Uchovávajte Plexxo mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte Plexxo po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na blistroch,
škatuli alebo na fľaši. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.

Plexxo nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Ak máte akékoľvek nepotrebné tablety Plexxo, nelikvidujte ich odpadovou
vodou ani domovým odpadom. Vráťte ich lekárnikovi, ktorý ich zlikviduje
spôsobom, ktorý neškodí životnému prostrediu.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo tablety Plexxo obsahujú

Liečivo je lamotrigín. Každá tableta obsahuje 25 mg, 50 mg alebo 100 mg
lamotrigínu.
Ďalšie zložky sú lactosum monohydricum, cellulosum microcristallinum, ferri
oxidum flavum (E 172), povidonum K 30, aqua purificata, carboxymethylamylum
natricum, magnesii stearas, talcum, silica colloidalis anhydrica.

Ako vyzerajú tablety Plexxo a obsah balenia

Tablety Plexxo 25 mg a Plexxo 50 mg sú bledožlté, okrúhle, ploché tablety
s deliacou ryhou na jednej strane. Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké
polovice.
Tablety Plexxo 100 mg sú bledožlté, štvorhranné tablety, jeden povrch je
vypuklý, druhý povrch je plochý a rozdelený na štvrtiny. Tablety sa môžu
rozdeliť na rovnaké štvrtiny.

Každé balenie obsahuje blistre s 30, 50, 60, 90 alebo 100 tabletami.

Vo Vašej krajine nemusia byť k dispozícii všetky uvedené veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Desitin Arzneimittel GmbH
Weg beim Jäger 214,
22335 Hamburg, Nemecko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 09/2009

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/08952,
2009/08953, 2009/08954





SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Plexxo 25 mg tablety.
Plexxo 50 mg tablety.
Plexxo 100 mg tablety.


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 25 mg tableta Plexxo obsahuje 25 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 48,75 mg monohydrátu laktózy.
Každá 50 mg tableta Plexxo obsahuje 50 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 97,50 mg monohydrátu laktózy.
Každá 100 mg tableta Plexxo obsahuje 100 mg lamotrigínu.
Pomocná látka: Každá tableta obsahuje 195 mg monohydrátu laktózy.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

25 mg tablety:
Bledožltá, okrúhla, plochá tableta s deliacou ryhou na jednej strane.
Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.

50 mg tablety:
Bledožltá, okrúhla, plochá tableta s deliacou ryhou na jednej strane.
Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.

100 mg tablety:
Bledožltá, štvorhranná tableta, jeden povrch je vypuklý, druhý povrch je
plochý a rozdelený na štvrtiny. Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké
štvrtiny/./


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie


Epilepsia



/Dospelí a mladiství vo veku 13 a viac rokov/


- Prídavná liečba alebo monoterapia parciálnych záchvatov a
generalizovaných záchvatov zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty.
- Záchvaty súvisiace s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom. Plexxo sa podáva
ako prídavná terapia, ale môže byť úvodným antiepileptickým liekom (AE),
ktorým sa začne liečba pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme.


/Deti a mladiství vo veku od 2 do 12 rokov/

- Prídavná liečba parciálnych záchvatov a generalizovaných záchvatov
zahŕňajúcich tonicko-klonické záchvaty a záchvaty súvisiace s Lennoxovým-
Gastautovým syndrómom.
- Monoterapia záchvatov typu absencie.


Bipolárna porucha



/Dospelí vo veku 18 a viac rokov/

- Prevencia depresívnych epizód u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu,
u ktorých sa vyskytujú prevažne depresívne epizódy (pozri časť 5.1).

Plexxo nie je indikovaný na akútnu liečbu manických alebo depresívnych
epizód.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety Plexxo sa dajú rozdeľovať a majú sa prehltnúť s troškou vody.


Ak vypočítaná dávka lamotrigínu (napríklad na liečbu detí s epilepsiou
alebo pacientov s poruchou funkcie pečene) nezodpovedá celým alebo
rozdeleným tabletám, podá sa dávka, ktorá zodpovedá nižšiemu počtu celých
alebo rozdelených tabliet.





Opätovné začatie liečby


Lekári majú posúdiť potrebu zvyšovania udržiavacej dávky, keď liečbu liekom
Plexxo znovu začínajú u pacientov, ktorí prerušili užívanie lieku Plexxo z
akéhokoľvek dôvodu, pretože riziko závažnej vyrážky je spojené s vysokými
počiatočnými dávkami a s prekročením odporúčaného zvyšovania dávky
lamotrigínu (pozri časť 4.4). Čím je časový odstup od predchádzajúcej dávky
väčší, tým dôkladnejšie zváženie sa musí venovať zvyšovaniu udržiavacej
dávky. Keď časový odstup od prerušenia podávania lamotrigínu presahuje päť
polčasov (pozri časť 5.2), Plexxo sa zvyčajne má zvyšovať na udržiavaciu
dávku podľa príslušnej schémy.

Liečbu liekom Plexxo sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju
prerušili z dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom,
pokiaľ potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.


Epilepsia


Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých a mladistvých
vo veku 13 a viac rokov (Tabuľka 1) a pre deti a mladistvých vo veku od 2
do 12 rokov (Tabuľka 2) sú uvedené nižšie. Kvôli riziku vyrážky sa
počiatočná dávka aj jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť
4.4).

Keď sa súbežne podávané AE vysadia alebo keď sa iné AE/lieky pridajú k
liečebným režimom obsahujúcim lamotrigín, má sa vziať do úvahy, aký vplyv
to môže mať na farmakokinetiku lamotrigínu (pozri časť 4.5).




/Tabuľka 1: Dospelí a mladiství vo veku 13 a viac rokov - odporúčaný režim/
/liečby epilepsie/


|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. | Zvyčajná udržiavacia dávka |
| |týždeň |týždeň | |
|Monoterapia: |25 mg/deň |50 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
| |(jedenkrát |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
| |denne) |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
| | | | |
| | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
| | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 50 - 100 mg |
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
| | | | |
| | | |Niektorí pacienti vyžadujú na|
| | | |dosiahnutie požadovanej |
| | | |odpovede 500 mg/deň |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu - |
|pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |12,5 mg/deň |25 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(podávaných |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
|s valproátom bez |ako 25 mg |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
|ohľadu na ďalšie |každý druhý | | |
|súbežne podávané |deň) | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|lieky | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 25 - 50 mg |
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |50 mg/deň |100 mg/deň |200 - 400 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát |(rozdelenýc|(rozdelených do dvoch dávok) |
|bez valproátu, ale: |denne) |h do dvoch | |
| | |dávok) |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|s fenytoínom | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|s karbamazepínom | | |dávky najviac o 100 mg raz za|
|s fenobarbitalom | | |jeden až dva týždne až do |
|s primidónom | | |dosiahnutia optimálnej |
|s rifampicínom | | |odpovede |
|s | | | |
|lopinavirom/ritonavi| | |Niektorí pacienti vyžadujú na|
|rom | | |dosiahnutie požadovanej |
| | | |odpovede 700 mg/deň |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |25 mg/deň |50 mg/deň |100 - 200 mg/deň |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát |(jedenkrát |(jedenkrát denne alebo |
|s inými liekmi, |denne) |denne) |rozdelených do dvoch dávok) |
|ktoré významne | | | |
|neinhibujú ani | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|neindukujú | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|glukuronidáciu | | |dávky najviac o 50 - 100 mg |
|lamotrigínu | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s |
|lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim |
|liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s |
|valproátom. |

/Tabuľka 2: Deti a mladiství vo veku od 2 do 12 rokov - odporúčaný režim/
/liečby epilepsie (celková/
denná dávka v mg/kg telesnej hmotnosti/deň)


|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. | Zvyčajná udržiavacia dávka |
| |týždeň |týždeň | |
|Monoterapia |0,3 |0,6 |1 - 10 mg/kg/deň, aj keď |
|záchvatov typu |mg/kg/deň |mg/kg/deň |niektorí pacienti vyžadujú na|
|absencie: |(jedenkrát |(jedenkrát |dosiahnutie požadovanej |
| |denne alebo |denne alebo|odpovede vyššie dávky (do 15 |
| |rozdelených |rozdelených|mg/kg/deň) |
| |do dvoch |do dvoch |(jedenkrát denne alebo |
| |dávok) |dávok) |rozdelených do dvoch dávok) |
| | | | |
| | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
| | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 0,6 mg/kg/deň|
| | | |raz za jeden až dva týždne až|
| | | |do dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu - |
|pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |0,15 |0,3 |1 - 5 mg/kg/deň |
|schéma sa má použiť |mg/kg/deň* |mg/kg/deň |(jedenkrát denne alebo |
|s valproátom bez |(jedenkrát |(jedenkrát |rozdelených do dvoch dávok) |
|ohľadu na ďalšie |denne) |denne) | |
|súbežne podávané | | |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|lieky | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
| | | |dávky najviac o 0,3 mg/kg raz|
| | | |za jeden až dva týždne až do |
| | | |dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede a do maximálnej |
| | | |udržiavacej dávky 200 mg/deň |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Tento dávkovací |0,6 |1,2 |5 - 15 mg/kg/deň |
|režim sa má použiť |mg/kg/deň |mg/kg/deň |(jedenkrát denne alebo |
|bez valproátu, ale: |(rozdelených|(rozdelenýc|rozdelených do dvoch dávok) |
| |do dvoch |h do dvoch | |
|s fenytoínom |dávok) |dávok) |Potrebnú udržiavaciu dávku |
|s karbamazepínom | | |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|s fenobarbitalom | | |dávky najviac o 1,2 mg/kg raz|
|s primidónom | | |za jeden až dva týždne až do |
|s rifampicínom | | |dosiahnutia optimálnej |
|s | | |odpovede a do maximálnej |
|lopinavirom/ritonavi| | |udržiavacej dávky 400 mg/deň |
|rom | | | |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ induktorov glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |0,3 |0,6 |1 - 10 mg/kg/deň |
|schéma sa má použiť |mg/kg/deň |mg/kg/deň |(jedenkrát denne alebo |
|s inými liekmi, |(jedenkrát |(jedenkrát |rozdelených do dvoch dávok) |
|ktoré významne |denne alebo |denne alebo| |
|neinhibujú ani |rozdelených |rozdelených|Potrebnú udržiavaciu dávku |
|neindukujú |do dvoch |do dvoch |možno dosiahnuť zvyšovaním |
|glukuronidáciu |dávok) |dávok) |dávky najviac o 0,6 mg/kg raz|
|lamotrigínu | | |za jeden až dva týždne až do |
| | | |dosiahnutia optimálnej |
| | | |odpovede a do maximálnej |
| | | |udržiavacej dávky 200 mg/deň |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s |
|lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim |
|liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s |
|valproátom. |
| |*Poznámka: V závislosti od telesnej hmotnosti pacienta sa odporúčaná dávka|
| |nedá dosiahnuť u všetkých pacientov užívajúcich valproát so súčasnými |
| |silami tohto lieku. Pre týchto pacientov sú k dispozícii iné lamotrigínové|
| |lieky obsahujúce menej liečiva. Ak je vypočítaná dávka u pacientov |
| |užívajúcich valproát menšia ako 1 mg lamotrigínu, lamotrigín sa nemá |
| |podávať. |

Aby sa zaistilo udržanie terapeutickej dávky, je nutné sledovať telesnú
hmotnosť dieťaťa a pri výskyte zmien telesnej hmotnosti dávku prehodnotiť.
Je pravdepodobné, že pacienti vo veku od dvoch do šiestich rokov budú
vyžadovať udržiavaciu dávku pri hornej hranici odporúčaného dávkovania.

Keď sa pri prídavnej liečbe dosiahne kontrola epilepsie, súbežne podávané
AE sa môžu vysadiť a pacienti môžu pokračovať v monoterapii liekom Plexxo.



/Deti mladšie ako 2 roky/

K dispozícii sú obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti lamotrigínu ako
prídavnej terapie parciálnych záchvatov u detí vo veku od 1 mesiaca do 2
rokov (pozri časť 4.4). Nie sú k dispozícii žiadne údaje u detí mladších
ako 1 mesiac. Plexxo sa preto neodporúča používať u detí mladších ako 2
roky. Ak sa na základe klinickej potreby napriek tomu prijme rozhodnutie o
liečbe, pozri časti 4.4, 5.1 a 5.2.


Bipolárna porucha


Odporúčané zvyšovanie dávky a udržiavacie dávky pre dospelých vo veku 18 a
viac rokov sú uvedené nižšie v tabuľkách. Prechodný režim obsahuje
zvyšovanie dávky lamotrigínu na udržiavaciu stabilizačnú dávku počas
šiestich týždňov (Tabuľka 3), po ktorej sa môže prerušiť podávanie iných
psychotropných liekov a/alebo AE, ak je to klinicky indikované (Tabuľka 4).
Úpravy dávky po pridaní iných psychotropných liekov a/alebo AE sú taktiež
poskytnuté nižšie (Tabuľka 5). Kvôli riziku vyrážky sa počiatočná dávka aj
jej ďalšie zvyšovanie nemá prekračovať (pozri časť 4.4).









/Tabuľka 3: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - odporúčané zvyšovanie dávky až/
/do udržiavacej/
celkovej dennej stabilizačnej dávky pri liečbe bipolárnej poruchy

|Režim liečby |1. a 2. |3. a 4. | 5. týždeň| Cieľová |
| |týždeň |týždeň | |stabilizačná dávka |
| | | | |(6. týždeň)* |
|Monoterapia s lamotrigínom ALEBO prídavná terapia BEZ valproátu a BEZ |
|induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |25 mg/deň |50 mg/deň |100 mg/deň|200 mg/deň - |
|schéma sa má použiť s|(jedenkrát |(jedenkrát| |zvyčajná cieľová |
|inými liekmi, ktoré |denne) |denne |(jedenkrát|dávka na |
|významne neinhibujú | |alebo |denne |dosiahnutie |
|ani neindukujú | |rozdelenýc|alebo |optimálnej odpovede|
|glukuronidáciu | |h do dvoch|rozdelenýc| |
|lamotrigínu | |dávok) |h do dvoch|(jedenkrát denne |
| | | |dávok) |alebo rozdelených |
| | | | |do dvoch dávok) |
| | | | | |
| | | | |V klinických |
| | | | |štúdiách boli |
| | | | |použité dávky v |
| | | | |rozsahu 100 - 400 |
| | | | |mg/deň |
|Prídavná terapia S valproátom (inhibítorom glukuronidácie lamotrigínu - |
|pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |12,5 mg/deň|25 mg/deň |50 mg/deň |100 mg/deň - |
|schéma sa má použiť s| |(jedenkrát|(jedenkrát|zvyčajná cieľová |
|valproátom bez ohľadu|(podávaných|denne) |denne |dávka na |
|na ďalšie súbežne |ako 25 mg | |alebo |dosiahnutie |
|podávané lieky |každý druhý| |rozdelenýc|optimálnej odpovede|
| |deň) | |h do dvoch| |
| | | |dávok) |(jedenkrát denne |
| | | | |alebo rozdelených |
| | | | |do dvoch dávok) |
| | | | | |
| | | | |Môže sa použiť |
| | | | |maximálna dávka 200|
| | | | |mg/deň, a to v |
| | | | |závislosti od |
| | | | |klinickej odpovede |
|Prídavná terapia BEZ valproátu a S induktormi glukuronidácie lamotrigínu |
|(pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia |50 mg/deň |100 mg/deň|200 mg/deň|300 mg/deň v 6. |
|schéma sa má použiť |(jedenkrát | | |týždni, podľa |
|bez valproátu, ale: |denne) |(rozdelený|(rozdelený|potreby zvýšených |
| | |ch do |ch do |na zvyčajnú cieľovú|
|s fenytoínom | |dvoch |dvoch |dávku 400 mg/deň v |
|s karbamazepínom | |dávok) |dávok) |7. týždni, aby sa |
|s fenobarbitalom | | | |dosiahla optimálna |
|s primidónom | | | |odpoveď |
|s rifampicínom | | | |(rozdelených do |
|s | | | |dvoch dávok) |
|lopinavirom/ritonavir| | | | |
|om | | | | |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s |
|lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť |
|zvyšovanie dávky, ktoré je odporúčané pre lamotrigín podávaný v kombinácii s|
|valproátom. |


* Cieľová stabilizačná dávka sa bude meniť v závislosti od klinickej
odpovede

/Tabuľka 4: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - udržiavacia stabilizačná/
/celková denná dávka po vysadení súbežne podávaných liekov pri liečbe/
/bipolárnej poruchy/
Po dosiahnutí cieľovej dennej udržiavacej stabilizačnej dávky sa môžu iné
lieky vysadiť, ako je uvedené nižšie.


|Režim liečby | Súčasná |1. týždeň |2. týždeň |Od 3. |
| |stabilizačná |(počínajúc | |týždňa* |
| |dávka |vysadením | | |
| |lamotrigínu |iných | | |
| |(pred |liekov) | | |
| |vysadením | | | |
| |iných liekov) | | | |
|Vysadenie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu - pozri časť |
|4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Po vysadení valproátu |100 mg/deň |200 mg/deň |Udržiavajte túto |
|zdvojnásobte stabilizačnú | | |dávku |
|dávku, nezvyšujte dávku o | | |(200 mg/deň) |
|viac ako 100 mg/týždeň | | |(rozdelených do dvoch|
| | | |dávok) |
| |200 mg/deň |300 mg/deň |400 mg/deň|Udržiavajt|
| | | | |e túto |
| | | | |dávku |
| | | | |(400 |
| | | | |mg/deň) |
|Vysadenie induktorov glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.5), v |
|závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |400 mg/deň | 400 mg/deň| 300 | 200 |
|má použiť po vysadení: | | |mg/deň |mg/deň |
|fenytoínu karbamazepínu | | | | |
|fenobarbitalu primidónu | | | | |
|rifampicínu | | | | |
|lopinaviru/ritonaviru | | | | |
| |300 mg/deň | 300 mg/deň| 225 | 150 |
| | | |mg/deň |mg/deň |
| |200 mg/deň | 200 mg/deň| 150 | 100 |
| | | |mg/deň |mg/deň |
|Vysadenie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu |
|lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia schéma sa |Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri |
|má použiť po vysadení |zvyšovaní dávky |
|iných liekov, ktoré |(200 mg/deň; rozdelených do dvoch dávok) |
|významne neinhibujú ani |(rozsah dávok 100 - 400 mg/deň) |
|neindukujú glukuronidáciu | |
|lamotrigínu | |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s |
|lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim |
|liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s |
|valproátom. |

* Dávka môže byť podľa potreby zvýšená na 400 mg/deň

/Tabuľka 5: Dospelí vo veku 18 a viac rokov - úprava dennej dávky/
/lamotrigínu po pridaní iných liekov pri liečbe bipolárnej poruchy/
Nie sú klinické skúsenosti s upravovaním dennej dávky lamotrigínu po
pridaní iných liekov. Na základe štúdií skúmajúcich interakcie s inými
liekmi sa však môže odporúčať nasledovné:


|Režim liečby | Súčasná |1. týždeň|2. týždeň | Od 3. |
| |stabilizačná |(počínajú| |týždňa |
| |dávka |c | | |
| |lamotrigínu |pridaním | | |
| |(pred pridaním|iných | | |
| |iných liekov) |liekov) | | |
|Pridanie valproátu (inhibítora glukuronidácie lamotrigínu - pozri časť 4.5),|
|v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |200 mg/deň |100 |Udržiavajte túto dávku |
|má použiť po pridaní | |mg/deň |(100 mg/deň) |
|valproátu bez ohľadu na | | | |
|ďalšie súbežne podávané | | | |
|lieky | | | |
| |300 mg/deň |150 |Udržiavajte túto dávku |
| | |mg/deň |(150 mg/deň) |
| |400 mg/deň |200 |Udržiavajte túto dávku |
| | |mg/deň |(200 mg/deň) |
|Pridanie induktorov glukuronidácie lamotrigínu u pacientov, ktorí NEUŽÍVAJÚ |
|valproát (pozri časť 4.5), v závislosti od pôvodnej dávky lamotrigínu: |
|Táto dávkovacia schéma sa |200 mg/deň | 200 | 300 | 400 mg/deň |
|má použiť pri liečbe bez | |mg/deň |mg/deň | |
|valproátu po pridaní: | | | | |
| | | | | |
|fenytoínu | | | | |
|karbamazepínu | | | | |
|fenobarbitalu | | | | |
|primidónu | | | | |
|rifampicínu | | | | |
|lopinaviru/ritonaviru | | | | |
| |150 mg/deň | 150 | 225 | 300 mg/deň |
| | |mg/deň |mg/deň | |
| |100 mg/deň | 100 | 150 | 200 mg/deň |
| | |mg/deň |mg/deň | |
|Pridanie liekov, ktoré významne NEINHIBUJÚ ani NEINDUKUJÚ glukuronidáciu |
|lamotrigínu (pozri časť 4.5): |
|Táto dávkovacia schéma sa |Udržiavajte cieľovú dávku dosiahnutú pri |
|má použiť po pridaní iných|zvyšovaní dávky |
|liekov, ktoré významne |(200 mg/deň; rozsah dávok 100 - 400 mg/deň) |
|neinhibujú ani neindukujú | |
|glukuronidáciu lamotrigínu| |
|U pacientov užívajúcich lieky, u ktorých farmakokinetické interakcie s |
|lamotrigínom nie sú v súčasnosti známe (pozri časť 4.5), sa má použiť režim |
|liečby, ktorý je odporúčaný pre lamotrigín podávaný v kombinácii s |
|valproátom. |


/Vysadenie lieku Plexxo u pacientov s bipolárnou poruchou/

V klinických štúdiách nenastalo žiadne zvýšenie vo výskyte, závažnosti ani
type nežiaducich reakcií po náhlom ukončení podávania lamotrigínu oproti
placebu. Pacienti preto môžu ukončiť užívanie lieku Plexxo bez postupnej
redukcie dávky.


/Deti a mladiství mladší ako 18 rokov/

Plexxo sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim
údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.4).


Všeobecné odporúčania pre dávkovanie lieku Plexxo v osobitných skupinách
pacientov



/Ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu/

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 ?g/150 ?g) zvyšuje
klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám
lamotrigínu. Po titrácii môžu byť potrebné vyššie udržiavacie dávky
lamotrigínu (až dvojnásobné) na dosiahnutie maximálnej terapeutickej
odpovede. Počas týždňa inaktívnej liečby (týždňa bez antikoncepčných
tabliet) sa pozorovalo dvojnásobné zvýšenie hladín lamotrigínu. Nie je
možné vylúčiť nežiaduce účinky súvisiace s dávkou. Z tohto dôvodu sa má v
prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň
inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo
nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).

/Nasadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú/
/udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
Vo väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až
dvojnásobne (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa, aby sa v období od
nasadenia hormonálnej antikoncepcie dávka lamotrigínu zvyšovala o 50 až 100
mg/deň raz za týždeň, podľa individuálnej klinickej odpovede. Odporúčané
zvyšovanie dávky sa nemá prekračovať, pokiaľ klinická odpoveď nepodporuje
väčšie zvýšenia. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére
pred a po nasadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie
východiskovej koncentrácie lamotrigínu. V prípade potreby sa má dávka
upraviť. U žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden
týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa má
kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať počas 3. týždňa aktívnej
liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania tabliet. Z tohto dôvodu sa má
v prvej línii liečby zvážiť použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň
inaktívnej liečby (napríklad kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo
nehormonálne metódy; pozri časti 4.4 a 4.5).

/Vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už užívajú/
/udržiavacie dávky lamotrigínu a NEUŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
/Vo väčšine prípadov bude potrebné znížiť udržiavaciu dávku lamotrigínu až o/
/50 % (pozri časti 4.4 a 4.5). Odporúča sa postupné znižovanie dennej dávky/
/lamotrigínu o 50-100 mg raz za týždeň (najviac o 25 % celkovej dennej dávky/
/týždenne) počas obdobia 3 týždňov, pokiaľ to klinická odpoveď nevyžaduje/
/inak. Môže sa zvážiť stanovenie koncentrácií lamotrigínu v sére pred a po/
/vysadení hormonálnej antikoncepcie, aby sa potvrdilo udržanie východiskovej/
/koncentrácie lamotrigínu. U žien, ktoré chcú ukončiť užívanie hormonálnej/
/antikoncepcie, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby (týždeň bez/
/antikoncepčných tabliet), sa má kontrola hladiny lamotrigínu v sére vykonať/
/počas 3. týždňa aktívnej liečby, t.j. v 15. až 21. deň cyklu užívania/
/tabliet. Vzorky na stanovenie hladín lamotrigínu po trvalom vysadení/
/antikoncepčných tabliet sa nemajú odoberať počas prvého týždňa po vysadení/
/antikoncepčných tabliet./


/Nasadenie lamotrigínu u pacienok, ktoré už užívajú hormonálnu antikoncepciu/

Zvyšovanie dávky sa má riadiť zvyčajným odporúčaným dávkovaním uvedeným v
tabuľkách.

/Nasadenie a vysadenie hormonálnej antikoncepcie u pacientok, ktoré už/
/užívajú udržiavacie dávky lamotrigínu a UŽÍVAJÚ induktory glukuronidácie/
/lamotrigínu/
Úprava odporúčanej udržiavacej dávky lamotrigínu nemusí byť potrebná.

/Starší pacienti (nad 65 rokov)/
Nie je potrebná žiadna úprava dávky mimo odporúčanej schémy.
Farmakokinetika lamotrigínu v tejto vekovej skupine sa významne neodlišuje
od mladšej dospelej populácie (pozri časť 5.2).


/Porucha funkcie obličiek/

Opatrnosť sa vyžaduje pri podávaní lieku Plexxo pacientom s renálnym
zlyhaním. U pacientov s konečným štádiom renálneho zlyhania majú počiatočné
dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne podávaných liekov; u
pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené
udržiavacie dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).


/Porucha funkcie pečene/

Počiatočné dávkovanie, zvyšovanie a udržiavanie dávok sa vo všeobecnosti má
zredukovať na približne 50 % u pacientov so stredne ťažkou (stupeň B
Childovej-Pughovej klasifikácie) a 75 % u pacientov s ťažkou (stupeň C
Childovej-Pughovej klasifikácie) poruchou funkcie pečene. Zvyšovanie a
udržiavanie dávok sa má upraviť podľa klinickej odpovede (pozri 5.2).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Kožná vyrážka


Boli hlásené nežiaduce kožné reakcie, ktoré sa zvyčajne objavili v priebehu
prvých ôsmich týždňov po začatí liečby lamotrigínom. Väčšina vyrážok má
mierny a krátkodobý priebeh, hlásené boli však taktiež závažné vyrážky,
ktoré vyžadovali hospitalizáciu a prerušenie užívania lamotrigínu. Tieto
zahŕňali potenciálne život ohrozujúce vyrážky, ako sú Stevensov-Johnsonov
syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8).

U dospelých, ktorí sa zúčastnili v štúdiách využívajúcich súčasné
odporúčania pre dávkovanie lamotrigínu, je výskyt závažných kožných vyrážok
približne 1 na 500 u epileptických pacientov. Približne polovica z týchto
prípadov bola hlásená ako Stevensov-Johnsonov syndróm (1 na 1 000). V
klinických štúdiách je výskyt závažnej vyrážky u pacientov s bipolárnou
poruchou približne 1 na 1 000.

Riziko závažných kožných vyrážok je u detí vyššie ako u dospelých. Dostupné
údaje z niekoľkých štúdií naznačujú, že výskyt vyrážok spojených s
hospitalizáciou u detí s epilepsiou je v rozsahu od 1 na 300 do 1 na 100.

U detí sa môže počiatočná prítomnosť vyrážky nesprávne považovať za
infekciu, lekári preto majú zvážiť možnosť reakcie na liečbu lamotrigínom u
detí, u ktorých sa vyvinú príznaky vyrážky a horúčka počas prvých ôsmich
týždňov liečby.

Okrem toho sa zdá, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

- s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného
zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
- so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).

Opatrnosť je potrebná aj pri liečbe pacientov s anamnézou alergie alebo
vyrážky po použití iných AE, keďže frekvencia nezávažnej vyrážky po liečbe
lamotrigínom bola u týchto pacientov približne trojnásobne vyššia ako u
pacientov bez takejto anamnézy.

Je potrebné okamžite vyšetriť všetkých pacientov (dospelých a detí), u
ktorých sa vyvinie vyrážka, a ihneď prerušiť podávanie lieku Plexxo, okrem
prípadov, kedy vyrážka jednoznačne nesúvisí s liečbou lamotrigínom. Liečbu
liekom Plexxo sa neodporúča znovu začať u pacientov, ktorí ju prerušili z
dôvodu vyrážky súvisiacej s predošlou liečbou lamotrigínom, pokiaľ
potenciálny prínos jasne neprevažuje riziko.

Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal
rôzne kombinácie celkových príznakov zahŕňajúcich horúčku, lymfadenopatiu,
opuch tváre a abnormality krvi a pečene (pozri časť 4.8). Tento syndróm
preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k
diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je
dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka,
lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná.
Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť
a prerušiť podávanie lieku Plexxo, ak nie je možné stanoviť alternatívnu
príčinu.


Zhoršenie klinického stavu a riziko samovraždy


U pacientov liečených AE boli hlásené samovražedné predstavy a samovražedné
správanie (suicidalita) pri niekoľkých indikáciách, vrátane epilepsie a
bipolárnej poruchy. Meta-analýza placebom kontrolovaných štúdií AE (vrátane
lamotrigínu) preukázala zvýšené riziko samovražedného správania (pozri časť
5.1). Hoci pre AE nie sú takéto údaje k dispozícii, podobnú súvislosť s
udalosťami súvisiacimi so samovraždou nie je možné vylúčiť. Počas liečby
liekom Plexxo sa preto pacienti majú sledovať kvôli príznakom suicidality.
Pacienti (a osoby, ktoré pacientom poskytujú starostlivosť) sa majú
upozorniť na to, že musia vyhľadať lekársku pomoc, ak sa príznaky
suicidality objavia.

U pacientov s bipolárnou poruchou môže dôjsť k zhoršeniu depresívnych
symptómov a/alebo k objaveniu sa suicidality bez ohľadu na to, či užívajú
alebo neužívajú lieky na bipolárnu poruchu, vrátane lieku Plexxo. Pacienti
užívajúci Plexxo na bipolárnu poruchu sa preto musia starostlivo sledovať
kvôli zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku nových symptómov) a
suicidalite, hlavne na začiatku liečby alebo v čase zmien dávky. Niektorí
pacienti, ako sú pacienti so samovražedným správaním alebo samovražednými
myšlienkami v anamnéze, mladí dospelí a pacienti, u ktorých sa pred začatím
liečby prejavuje významná miera samovražedných predstáv, môžu byť vystavení
väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a
preto sa musia počas liečby starostlivo sledovať.

U pacientov, u ktorých dôjde k zhoršeniu klinického stavu (vrátane vzniku
nových symptómov) a/alebo k objaveniu sa samovražedných predstáv/správania,
sa má zvážiť zmena režimu liečby, vrátane možnosti vysadiť liek, najmä ak
sú tieto príznaky ťažké, vzniknú náhle, alebo ak neboli súčasťou
doterajších symptómov pacienta.


Hormonálna antikoncepcia



/Vplyv hormonálnej antikoncepcie na účinnosť lamotrigínu/

Použitie kombinácie etinylestradiolu/levonorgestrelu (30 µg/150 µg) zvyšuje
klírens lamotrigínu približne dvojnásobne, čo vedie k zníženým hladinám
lamotrigínu (pozri časť 4.5). Pokles hladín lamotrigínu bol spojený so
stratou kontroly epileptických záchvatov. Po titrácii budú vo väčšine
prípadov potrebné vyššie udržiavacie dávky lamotrigínu (až dvojnásobné) na
dosiahnutie maximálnej terapeutickej odpovede. Po vysadení hormonálnej
antikoncepcie sa klírens lamotrigínu môže znížiť na polovicu. Zvýšenie
koncentrácií lamotrigínu môže byť spojené s nežiaducimi účinkami
súvisiacimi s dávkou. Pacientky sa majú kvôli tomuto sledovať.

U žien, ktoré ešte neužívajú induktora glukuronidácie lamotrigínu a užívajú
hormonálnu antikoncepciu, ktorá zahŕňa jeden týždeň inaktívnej liečby
(napríklad týždeň bez antikoncepčných tabliet), sa počas týždňa inaktívnej
liečby vyskytnú postupné prechodné vzostupy hladín lamotrigínu (pozri časť
4.2). Zmeny hladín lamotrigínu takéhoto rozsahu môžu byť spojené s
nežiaducimi účinkami. Z tohto dôvodu sa má v prvej línii liečby zvážiť
použitie antikoncepcie, ktoré nezahŕňa týždeň inaktívnej liečby (napríklad
kontinuálna hormonálna antikoncepcia alebo nehormonálne metódy).

Interakcia medzi inou perorálnou antikoncepciou alebo liekmi hormonálnej
substitučnej terapie (HRT) a lamotrigínom nebola skúmaná, aj keď môžu
ovplyvniť farmakokinetické parametre lamotrigínu podobným spôsobom.


/Vplyv lamotrigínu na účinnosť hormonálnej antikoncepcie/

Interakčná štúdia u 16 zdravých dobrovoľníčok ukázala, že keď sa lamotrigín
a hormonálna antikoncepcia podávajú v kombinácii (kombinácia
etinylestradiolu/levonorgestrelu), dochádza k miernemu vzostupu klírensu
levonorgestrelu a zmenám vo FSH a LH v sére (pozri časť 4.5). Vplyv týchto
zmien na ovulačnú aktivitu vaječníkov nie je známy. Nie je však možné
vylúčiť možnosť, že tieto zmeny budú u niektorých pacientok užívajúcich
hormonálne lieky s lamotrigínom viesť k zníženej účinnosti antikoncepcie.
Pacientky musia byť preto poučené o tom, aby okamžite hlásili zmeny v
charaktere menštruačného krvácania, t.j. medzimenštruačné krvácanie.


Dihydrofolátreduktáza


Lamotrigín má mierny inhibičný účinok na reduktázu kyseliny
dihydrolistovej, a preto je počas dlhodobej liečby možná interferencia s
metabolizmom folátu (pozri časť 4.6). Počas prolongovaného dávkovania u
ľudí však lamotrigín nevyvolal významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu, v
strednom objeme erytrocytu alebo v koncentráciách folátu v sére alebo
červených krvinkách až po dobu 1 roku alebo zmeny v koncentráciách folátu v
červených krvinkách až po dobu 5 rokov.


Renálne zlyhanie


V štúdiách jednorazovej dávky u jedincov s konečným štádiom renálneho
zlyhania sa plazmatické koncentrácie lamotrigínu významne nezmenili. Je
však možné očakávať nahromadenie glukuronidového metabolitu; preto je v
liečbe pacientov s renálnym zlyhaním nutná opatrnosť.


Pacienti užívajúci iné lieky obsahujúce lamotrigín


Plexxo sa nemá podávať pacientom, ktorí sú súbežne liečení iným liekom
obsahujúcim lamotrigín bez odporúčania lekára.


Pomocná látka tabliet Plexxo


Tablety Plexxo obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými
dedičným problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy
alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.


Vývoj u detí


Nie sú k dispozícii údaje o vplyve lamotrigínu na rast, pohlavné
dozrievanie a kognitívny, emocionálny a behaviorálny vývoj u detí.


Opatrenia týkajúce sa epilepsie


Tak ako u iných AE, náhle prerušenie podávania lieku Plexxo môže
vyprovokovať spontánne epileptické záchvaty. Pokiaľ si znepokojenia ohľadom
bezpečnosti (napr. vyrážka) nevyžadujú náhle prerušenie liečby, dávka lieku
Plexxo sa má postupne znižovať počas obdobia dvoch týždňov.

V literatúre sú uvádza, že závažné konvulzívne záchvaty vrátane status
epilepticus môžu viesť k rabdomyolýze, multiorgánovému zlyhaniu a
diseminovanej intravaskulárnej koagulácii, niekedy s následkom smrti.
Podobné prípady sa vyskytli v súvislosti s použitím lamotrigínu.

Je možné, že namiesto zlepšenia sa spozoruje klinicky významné zhoršenie
frekvencie epileptických záchvatov. U pacientov s viac ako jedným typom
epileptických záchvatov sa má pozorovaný prínos pre zvládnutie jedného typu
epileptických záchvatov zvážiť oproti akémukoľvek pozorovanému zhoršeniu
iného typu epileptických záchvatov.

Liečba lamotrigínom môže zhoršiť myoklonické záchvaty.

Údaje poukazujú na to, že odpoveď na liečbu je pri používaní kombinácie s
induktormi enzýmov menšia ako pri používaní kombinácie s antiepileptikami,
ktoré neindukujú enzýmy. Príčina tohoto je neznáma.

U detí, ktoré užívajú lamotrigín na liečbu záchvatov typu absencie sa
účinok nemusí udržať u všetkých pacientov.


Opatrenia týkajúce sa bipolárnej poruchy



/Deti a mladiství mladší ako 18 rokov/

U detí a mladistvých s veľkou depresiou a inými psychiatrickými poruchami
je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedného
myslenia a samovražedného správania.


4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP-glukuronyltransferázy.
Neexistujú dôkazy, že lamotrigín spôsobuje klinicky závažnú indukciu alebo
inhibíciu pečeňových oxidačných enzýmov metabolizujúcich lieky a interakcie
medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými enzýmami cytochrómu P450 nie
sú pravdepodobné. Lamotrigín môže indukovať svoj vlastný metabolizmus, ale
účinok je mierny a závažné klinické následky sú nepravdepodobné.


/Tabuľka 6: Účinky ďalších liekov na glukuronidáciu lamotrigínu/



|Lieky, ktoré významne |Lieky, ktoré významne |Lieky, ktoré významne |
|inhibujú glukuronidáciu |indukujú glukuronidáciu |neinhibujú ani |
|lamotrigínu |lamotrigínu |neindukujú |
| | |glukuronidáciu |
| | |lamotrigínu |
|Valproát |Fenytoín |Oxkarbazepín |
| | Karbamazepín |Felbamát |
| |Fenobarbital |Gabapentín |
| | Primidón |Levetiracetam |
| | Rifampicín |Pregabalín |
| | Lopinavir/ritonavir |Topiramát |
| | Kombinácia |Zonisamid |
| |etinylestradiolu/levonor| |
| |gestrelu* | |
| | |Lítium |
| | |Bupropión |
| | |Olanzapín |

* Iná perorálna antikoncepcia a lieky hormonálnej substitučnej terapie
(HRT) neboli skúmané, aj keď môžu ovplyvniť farmakokinetické parametre
lamotrigínu podobným spôsobom (pozri časti 4.2 a 4.4).


Interakcie zahŕňajúce antiepileptiká


Valproát, ktorý inhibuje glukuronidáciu lamotrigínu, znižuje metabolizmus
lamotrigínu a zvyšuje priemerný polčas lamotrigínu takmer dvojnásobne. U
pacientov súbežne liečených valproátom sa má použiť príslušný režim liečby
(pozri časť 4.2).

Niektoré AE (ako sú fenytoín, karbamazepín, fenobarbital a primidón), ktoré
indukujú pečeňové enzýmy metabolizujúce lieky, indukujú glukuronidáciu
lamotrigínu a zvyšujú metabolizmus lamotrigínu. U pacientov súbežne
liečených fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo primidónom sa má
použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

Boli hlásené prípady, keď u pacientov užívajúcich karbamazepín, došlo po
nasadení lamotrigínu k nežiaducim účinkom na centrálny nervový systém
zahŕňajúcim závraty, ataxiu, diplopiu, rozmazané videnie a nauzeu. Tieto
nežiaduce účinky zvyčajne vymiznú po znížení dávky karbamazepínu. Podobný
účinok bol pozorovaný počas štúdie lamotrigínu a oxkarbazepínu u zdravých
dospelých dobrovoľníkov, zníženie dávky sa však neskúmalo.

V literatúre sa uvádzajú údaje o znížených hladinách lamotrigínu, keď sa
lamotrigín podával v kombinácii s oxkarbazepínom. V prospektívnej štúdii u
zdravých dospelých dobrovoľníkov s použitím dávok 200 mg lamotrigínu a 1200
mg oxkarbazepínu však oxkarbazepín nezmenil metabolizmus lamotrigínu a
lamotrigín nezmenil metabolizmus oxkarbazepínu. U pacientov, ktorí sú
súbežne liečení oxkarbazepínom, sa preto má použiť režim liečby pre
lamotrigín používaný v prídavnej terapii bez valproátu a bez induktorov
glukuronidácie lamotrigínu (pozri časť 4.2).

V štúdii u zdravých dobrovoľníkov súbežne podávanie felbamátu (1 200 mg
dvakrát denne) s lamotrigínom (100 mg dvakrát denne počas 10 dní) zrejme
nemalo žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.

Na základe retrospektívnej analýzy plazmatických hladín u pacientov, ktorí
užívali lamotrigín s gabapentínom ako aj bez neho, gabapentín zrejme nemení
zdanlivý klírens lamotrigínu.

Potenciálne interakcie medzi levetiracetamom a lamotrigínom boli hodnotené
pomocou stanovenia sérových koncentrácií oboch liečiv počas placebom
kontrolovaných klinických štúdií. Tieto údaje svedčia o tom, že lamotrigín
nemá vplyv na farmakokinetiku levetiracetamu a že levetiracetam nemá vplyv
na farmakokinetiku lamotrigínu.

Rovnovážne minimálne plazmatické koncentrácie lamotrigínu neboli ovplyvnené
súbežne podaným pregabalínom (200 mg, 3-krát denne). Nezistili sa
farmakokinetické interakcie medzi lamotrigínom a pregabalínom.

Podávanie topiramátu neviedlo k zmene plazmatických koncentrácií
lamotrigínu. Podávanie lamotrigínu viedlo k 15 % zvýšeniu koncentrácií
topiramátu.

V štúdii u pacientov s epilepsiou nemalo súbežné podávanie zonisamidu (200
až 400 mg/deň) s lamotrigínom (150 až 500 mg/deň) počas 35 dní významný
vplyv na farmakokinetiku lamotrigínu.

Aj keď boli hlásené zmeny plazmatických koncentrácií iných AE, kontrolované
štúdie nedokázali, že lamotrigín ovplyvňuje plazmatické koncentrácie
súbežne podávaných AE. Dôkazy zo štúdií /in vitro/ ukazujú, že lamotrigín
nevytesňuje iné AE z väzby na plazmatické bielkoviny.


Interakcie zahŕňajúce ďalšie psychoaktívne látky


Farmakokinetika lítia po 2 g bezvodého glukonátu litného podávaného 20
zdravým osobám dvakrát denne po dobu šiestich dní nebola zmenená súbežným
podávaním lamotrigínu 100 mg/deň.

Opakované perorálne dávky bupropiónu nemali štatisticky významný vplyv na
farmakokinetiku jednorazovej dávky lamotrigínu u 12 jedincov a spôsobili
len mierne zvýšenie AUC glukuronidu lamotrigínu.

V štúdii u zdravých dospelých dobrovoľníkov 15 mg olanzapínu znížilo AUC
lamotrigínu o približne 24 % a Cmax lamotrigínu o približne 20 %. Takýto
účinok olanzapínu na AUC a Cmax sa zvyčajne nepovažuje za klinicky
významný. Lamotrigín v dávke 200 mg neovplyvnil farmakokinetiku olanzapínu.

Opakované perorálne dávky lamotrigínu 400 mg denne nemali klinicky významný
vplyv na farmakokinetiku jednorazovej 2 mg dávky risperidónu u 14 zdravých
dospelých dobrovoľníkov.

Po súbežnom podávaní 2 mg risperidónu s lamotrigínom bola ospalosť hlásená
u 12 zo 14 dobrovoľníkov v porovnaní s 1 z 20 dobrovoľníkov, ktorí užívali
samotný risperidón a nevyskytla sa u žiadneho z dobrovoľníkov, ktorí
užívali samotný lamotrigín.

Experimenty /in vitro/ ukázali, že tvorba primárneho metabolitu lamotrigínu,
2-N-glukuronidu, bola minimálne ovplyvnená inkubáciou s amitriptylínom,
bupropiónom, klonazepamom, haloperidolom alebo lorazepamom. Tieto
experimenty taktiež poukázali na to, že metabolizmus lamotrigínu
pravdepodobne nebude inhibovaný klozapínom, fluoxetínom, fenelzínom,
risperidónom, sertralínom alebo trazadónom. Štúdia metabolizmu bufuralolu s
použitím mikrózomu ľudskej pečene navyše poukázala na to, že lamotrigín
zrejme neznižuje klírens liekov, ktoré sú metabolizované predovšetkým
prostredníctvom CYP2D6.




Interakcie zahŕňajúce hormonálnu antikoncepciu



/Vplyv hormonálnej antikoncepcie na farmakokinetiku lamotrigínu/

V štúdii u 16 dobrovoľníčok podávanie spolu s 30 µg etinylestradiolu/150 µg
levonorgestrelu v kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablete spôsobilo
približne dvojnásobný vzostup klírensu lamotrigínu, čo viedlo k približne
52 % zníženiu AUC lamotrigínu a 39 % zníženiu Cmax lamotrigínu. Sérové
koncentrácie lamotrigínu sa počas týždňa inaktívnej liečby (zahŕňajúcej
týždeň bez antikoncepčných tabliet) postupne zvýšili, pričom koncentrácie
pred podaním dávky na konci týždňa inaktívnej liečby boli v priemere
dvojnásobne vyššie ako počas súbežnej liečby (pozri časť 4.4). Nie sú
potrebné žiadne úpravy odporúčaného zvyšovania dávky lamotrigínu
zakladajúce sa výhradne na používaní hormonálnej antikoncepcie, ale vo
väčšine prípadov bude potrebné zvýšiť alebo znížiť udržiavaciu dávku
lamotrigínu po nasadení alebo vysadení hormonálnej antikoncepcie (pozri
časť 4.2).


/Vplyv lamotrigínu na farmakokinetiku hormonálnej antikoncepcie/

V štúdii u 16 dobrovoľníčok nemala 300 mg dávka lamotrigínu v rovnovážnom
stave žiadny vplyv na farmakokinetiku etinylestradiolovej zložky
kombinovanej perorálnej antikoncepčnej tablety. Bol pozorovaný mierny
vzostup perorálneho klírensu levonorgestrelovej zložky, ktorý viedol k
priemernému 19 % zníženiu AUC levonorgestrelu a 12 % zníženiu Cmax
levonorgestrelu. Meranie FSH, LH a estradiolu v sére počas štúdie poukázalo
na istú stratu supresie hormonálnej aktivity vaječníkov u niektorých žien,
aj keď meranie progesterónu v sére poukázalo na to, že u žiadnej zo 16 žien
sa nevyskytli hormonálne známky ovulácie. Vplyv mierneho vzostupu klírensu
levonorgestrelu a zmien vo FSH a LH v sére na ovulačnú aktivitu vaječníkov
nie je známy (pozri časť 4.4). Vplyv dávok lamotrigínu iných ako 300 mg/deň
nebol skúmaný a štúdie s inými ženskými hormonálnymi liekmi sa
neuskutočnili.


Interakcie zahŕňajúce ďalšie lieky


V štúdii u 10 mužských dobrovoľníkov podávanie rifampicínu zvýšilo klírens
lamotrigínu a znížilo polčas lamotrigínu v dôsledku indukcie pečeňových
enzýmov zodpovedných za glukuronidáciu. U pacientov súbežne liečených
rifampicínom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť 4.2).

V štúdii u zdravých dobrovoľníkov podávanie lopinaviru/ritonaviru znížilo
plazmatické koncentrácie lamotrigínu približne na polovicu, pravdepodobne v
dôsledku indukcie glukuronidácie. U pacientov súbežne liečených
lopinavirom/ritonavirom sa má použiť príslušný režim liečby (pozri časť
4.2).

4.6 Gravidita a laktácia


Všeobecné riziko spojené s antiepileptikami


Ženám vo fertilnom veku sa musí poskytnúť odborná rada. Keď žena plánuje
otehotnieť, potreba liečby AE sa musí prehodnotiť. U žien liečených na
epilepsiu je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby AE, pretože to
môže viesť k relapsu záchvatov, ktoré môžu mať závažné následky pre ženu aj
pre plod.

Riziko vrodených malformácií je zvýšené na dvojnásobok až trojnásobok u
potomkov matiek liečených AE v porovnaní s očakávaným výskytom vo
všeobecnej populácii, ktorý je približne 3 %. Najčastejšie hlásené defekty
sú rázštep pery, kardiovaskulárne malformácie a defekty nervovej trubice.
Liečba viacerými AE sa spája s vyšším rizikom kongenitálnych malformácií
ako monoterapia, a preto sa má vždy, keď je to možné, použiť monoterapia.





Riziko spojené s lamotrigínom



/Gravidita/

Epidemiologické štúdie zahŕňajúce celkovo približne 2 000 žien vystavených
monoterapii lamotrigínom počas gravidity nedokážu vylúčiť zvýšené riziko
vrodených malformácií. V jednom registri bol hlásený zvýšený výskyt
orofaciálnych rázštepov. Ďalšie súbory údajov toto zistenie nepotvrdili.
Štúdie na zvieratách preukázali vývojovú toxicitu (pozri časť 5.3).

Ak sa liečba liekom Plexxo počas gravidity považuje za nevyhnutnú, odporúča
sa najnižšia možná terapeutická dávka.

Lamotrigín má mierny inhibičný účinok na reduktázu kyseliny
dihydrolistovej, a preto by mohol teoreticky viesť k zvýšenému riziku
embryofetálneho poškodenia tým, že znižuje hladiny kyseliny listovej (pozri
časť 4.4). Môže sa zvážiť príjem kyseliny listovej, keď sa plánuje
gravidita a počas skorej gravidity.

Fyziologické zmeny počas gravidity môžu ovplyvniť hladiny lamotrigínu
a/alebo jeho terapeutický účinok. Počas gravidity boli hlásené znížené
plazmatické hladiny lamotrigínu a potenciálne riziko straty kontroly
epileptických záchvatov. Po pôrode sa môžu hladiny lamotrigínu rýchlo
zvýšiť, dôsledkom čoho je riziko nežiaducich účinkov súvisiacich s dávkou.
Koncentrácie lamotrigínu v sére sa preto majú kontrolovať pred, počas a po
gravidite ako aj krátko po pôrode. V prípade potreby sa má dávka upraviť
tak, aby sa koncentrácia lamotrigínu v sére udržala na rovnakej úrovni ako
pred graviditou, alebo sa má upraviť podľa klinickej odpovede. Okrem toho
sa po pôrode majú sledovať nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.


/Laktácia/

Údaje svedčia o tom, že lamotrigín prechádza do materského mlieka. U
niektorých dojčených detí dosiahli sérové koncentrácie lamotrigínu hodnoty,
pri ktorých sa môžu objaviť farmakologické účinky.

Možný prínos dojčenia má prevyšovať možné riziko nežiaducich účinkov, ktoré
sa vyskytujú u dojčiat. Ak sa žena rozhodne dojčiť počas liečby
lamotrigínom, dojča sa má sledovať kvôli nežiaducim účinkom.


/Fertilita/

Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením
lamotrigínu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pretože odpoveď na liečbu AE je individuálna, pacienti užívajúci Plexxo sa
majú poradiť s lekárom o špecifikách týkajúcich sa vedenia vozidiel a
epilepsie.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Dve štúdie na dobrovoľníkoch ukázali, že účinok
lamotrigínu na jemnú motorickú koordináciu, pohyby očí, pohybovú istotu a
subjektívne sedatívne účinky sa nelíšil od placeba. V klinických štúdiách s
lamotrigínom boli hlásené nežiaduce reakcie neurologického rázu ako závraty
a diplopia. Z tohto dôvodu majú pacienti pred vedením vozidiel a obsluhou
strojov posúdiť, aký účinok na nich má liečba liekom Plexxo.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky boli na základe v súčasnosti dostupných údajov rozdelené
do dvoch špecifických častí, jedna sa týka epilepsie a druhá bipolárnej
poruchy. Pri zvážení celkového bezpečnostného profilu lamotrigínu je však
potrebné zaoberať sa oboma časťami.

Pri klasifikácii nežiaducich účinkov sa využilo nasledujúce pravidlo: veľmi
časté (? 1/10), časté (? 1/100, < 1/10), menej časté (? 1/1 000,< 1/100),
zriedkavé (? 1/10 000, < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej závažnosti.


Epilepsia



/Poruchy krvi a lymfatického systému/

Veľmi zriedkavé: hematologické abnormality zahŕňajúce neutropéniu,
leukopéniu, anémiu, trombocytopéniu, pancytopéniu,
aplastickú anémiu, agranulocytózu.

Hematologické abnormality môžu a nemusia súvisieť so syndrómom
precitlivenosti (pozri Poruchy imunitného systému).


/Poruchy imunitného systému/

Veľmi zriedkavé: syndróm precitlivenosti (zahŕňajúci také symptómy
ako horúčku, lymfadenopatiu, opuch tváre, abnormality
krvi a pečene, diseminovanú intravaskulárnu
koaguláciu, multiorgánové zlyhanie).

Vyrážka bola taktiež hlásená ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý
mal rôzne kombinácie celkových príznakov zahŕňajúcich horúčku,
lymfadenopatiu, opuch tváre a abnormality krvi a pečene. Tento syndróm
preukazuje široké spektrum klinickej závažnosti a zriedkavo môže viesť k
diseminovanej intravaskulárnej koagulácii a multiorgánovému zlyhaniu. Je
dôležité uvedomiť si, že včasné prejavy precitlivenosti (napríklad horúčka,
lymfadenopatia) môžu byť prítomné napriek tomu, že vyrážka nie je prítomná.
Ak sú takéto znaky a príznaky prítomné, je potrebné pacienta ihneď vyšetriť
a prerušiť podávanie lieku Plexxo, ak nie je možné stanoviť alternatívnu
príčinu.


/Psychické poruchy/

Časté: agresivita, podráždenosť.
Veľmi zriedkavé: zmätenosť, halucinácie, tiky.


/Poruchy nervového systému/

Počas klinických štúdií monoterapie:
Veľmi časté: bolesť hlavy.
Časté: ospalosť, závraty, tremor, insomnia.
Menej časté: ataxia.
Zriedkavé: nystagmus.

Počas iných klinických skúseností:
Veľmi časté: ospalosť, ataxia, závraty, bolesť hlavy.
Časté: nystagmus, tremor, insomnia.
Veľmi zriedkavé: agitovanosť, motorický nepokoj, pohybové ťažkosti,
zhoršenie Parkinsonovej choroby, extrapyramídové
sympómy, choreatetóza, zvýšenie frekvencie
epileptických záchvatov.

Vyskytli sa hlásenia, že lamotrigín môže zhoršiť parkinsonovské symptómy u
pacientov, u ktorých Parkinsonova choroba existovala skôr a takisto
jednotlivé hlásenia o extrapyramídových symptómoch a choreatetóze u
pacientov bez takéhoto východiskového stavu.


/Poruchy oka/

Počas klinických štúdií monoterapie:
Menej časté: diplopia, rozmazané videnie.

Počas iných klinických skúseností:
Veľmi časté: diplopia, rozmazané videnie.
Zriedkavé: konjunktivitída.


/Poruchy gastrointestinálneho traktu/

Počas klinických štúdií monoterapie:
Časté: nauzea, dávenie, hnačka.

Počas iných klinických skúseností:
Veľmi časté: nauzea, dávenie.
Časté: hnačka.


/Poruchy pečene a žlčových ciest/

Veľmi zriedkavé: zlyhanie pečene, hepatálna dysfunkcia, zvýšené
hodnoty funkčných vyšetrení pečene.
Hepatálna dysfunkcia sa zvyčajne vyskytuje v súvislosti s reakciami z
precitlivenosti, ale boli hlásené aj jednotlivé prípady bez zjavných znakov
precitlivenosti.


/Poruchy kože a podkožného tkaniva/

Veľmi časté: kožná vyrážka.
Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm.
Veľmi zriedkavé: toxická epidermálna nekrolýza.

V dvojito zaslepených klinických štúdiách overujúcich prídavnú liečbu u
dospelých sa kožné vyrážky vyskytli až u 10 % pacientov, ktorí užívali
lamotrigín a u 5 % pacientov, ktorí užívali placebo. Kožné vyrážky viedli k
prerušeniu liečby lamotrigínom u 2 % pacientov. Vyrážka, zvyčajne
makulopapulózneho charakteru, sa obvykle objavila do ôsmich týždňov od
začiatku liečby a po vysadení liečby liekom Plexxo sa stav upravil (pozri
časť 4.4).

Boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce kožné vyrážky zahŕňajúce
Stevensov-Johnsonov syndróm a toxickú epidermálnu nekrolýzu (Lyellov
syndróm). Aj keď u väčšiny pacientov nastane po vysadení liečby liekom
Plexxo uzdravenie, u niektorých pacientov môže dôjsť k tvorbe
ireverzibilných jaziev a vyskytli sa aj zriedkavé prípady úmrtí (pozri časť
4.4).

Zdá sa, že celkové riziko vyrážky silne súvisí:

- s vysokými počiatočnými dávkami lamotrigínu a prekračovaním odporúčaného
zvyšovania dávky v liečbe lamotrigínom (pozri časť 4.2)
- so súbežným užívaním valproátu (pozri časť 4.2).

Vyrážka sa vyskytla aj ako súčasť syndrómu precitlivenosti, ktorý mal rôzne
kombinácie celkových príznakov (pozri Poruchy imunitného systému).


/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/

Veľmi zriedkavé: reakcie podobné lupusu.


/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/

Časté: únava.


Bipolárna porucha


Pre celkový bezpečnostný profil lamotrigínu sa majú zvážiť nižšie uvedené
nežiaduce účinky spolu s nežiaducimi účinkami pozorovanými pri epilepsii.


/Poruchy nervového systému/

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:
Veľmi časté: bolesť hlavy.
Časté: agitovanosť, ospalosť, závraty.


/Poruchy gastrointestinálneho traktu/

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:
Časté: suchosť v ústach


/Poruchy kože a podkožného tkaniva/

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:
Veľmi časté: kožná vyrážka.
Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm.

Pri zvážení všetkých štúdií s lamotrigínom zaoberajúcich sa bipolárnou
poruchou (kontrolovaných a nekontrolovaných) sa kožná vyrážka vyskytla u 12
% pacientov užívajúcich lamotrigín. Zatiaľ čo v kontrolovaných klinických
štúdiách u pacientov s bipolárnou poruchou sa kožná vyrážka vyskytla u 8 %
pacientov užívajúcich lamotrigín a u 6 % pacientov užívajúcich placebo.


/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:
Časté: artralgia.


/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/

Počas klinických štúdií bipolárnej poruchy:
Časté: bolesť, bolesť chrbta.

4.9 Predávkovanie


Príznaky a znaky


Bolo hlásené akútne užitie lieku v dávkach 10- až 20-násobne vyšších ako je
maximálna terapeutická dávka. Výsledkom predávkovania boli príznaky
zahŕňajúce nystagmus, ataxiu, poruchy vedomia a kómu.


Liečba


V prípade predávkovania má byť pacient hospitalizovaný a liečený podpornou
terapiou. Má sa vykonať liečba zameraná na zníženie absorpcie lieku
(podanie aktívneho uhlia, laxatíva alebo výplach žalúdka), ak je to
indikované. Nie sú skúsenosti s hemodialýzou ako liečbou predávkovania. U
šiestich zdravých dobrovoľníkov zo zlyhaním obličiek sa 20 % lamotrigínu
odstránilo z tela počas 4-hodinovej hemodialýzy (pozri časť 5.2).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antiepileptiká, ATC kód: N03AX09.


Mechanizmus účinku


Výsledky farmakologických štúdií ukazujú, že lamotrigín je na použití a na
napätí závislý blokátor napäťovo riadených sodíkových kanálov. Inhibuje
pretrvávajúce opakované výboje neurónov a inhibuje uvoľňovanie glutamátu
(neurotransmitera, ktorý má kľúčovú úlohu pri vzniku epileptických
záchvatov). Tieto účinky pravdepodobne prispievajú k antikonvulzívnym
vlastnostiam lamotrigínu.

Mechanizmy, ktorými lamotrigín vykazuje terapeutický účinok pri bipolárnej
poruche však nie sú objasnené, aj keď pravdepodobne je dôležitá interakcia
s napäťovo riadenými sodíkovými kanálmi.





Farmakodynamické účinky


V testoch, ktoré hodnotia účinok liekov na centrálny nervový systém, sa
výsledky po podaní 240 mg lamotrigínu zdravým dobrovoľníkom nelíšili od
placeba, zatiaľ čo podanie 1 000 mg fenytoínu a 10 mg diazepamu významne
ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo pocit
rovnováhy a vyvolalo subjektívne sedatívne účinky.

V inej štúdii podanie jednorazovej perorálnej 600 mg dávky karbamazepínu
významne ovplyvnilo jemnú motorickú koordináciu a pohyby očí, zhoršilo
pocit rovnováhy a zvýšilo tepovú frekvenciu, zatiaľ čo výsledky po podaní
150 mg a 300 mg lamotrigínu sa nelíšili od placeba.


Klinická účinnosť a bezpečnosť u detí vo veku od 1 do 24 mesiacov


Účinnosť a bezpečnosť prídavnej terapie parciálnych záchvatov u pacientov
vo veku od 1 do 24 mesiacov bola hodnotená v malej, dvojito zaslepenej,
placebom kontrolovanej štúdii overujúcej predčasné ukončenie liečby. Liečba
sa začala u 177 jedincov so schémou titrácie dávky podobnou ako u detí vo
veku od 2 do 12 rokov. Vzhľadom na to, že 2 mg tablety lamotrigínu sú
najnižšou dostupnou silou, štandardná schéma dávkovania bola v niektorých
prípadoch počas fázy titrácie dávky upravená (napríklad sa podávala 2 mg
tableta každý druhý deň, keď bola vypočítaná dávka nižšia ako 2 mg). Sérové
hladiny sa merali na konci 2. týždňa titrácie a následná dávka sa buď
znížila, alebo sa nezvýšila, ak koncentrácia prekračovala 0,41 ?g/ml, čo je
v danom čase očakávaná koncentrácia u dospelých. Na konci 2. týždňa bolo u
niektorých pacientov potrebné znížiť dávku až o 90 %. Tridsiatiôsmi
pacienti odpovedajúci na liečbu (> 40 % zníženie frekvencie epileptických
záchvatov) boli náhodne priradení buď do skupiny s placebom, alebo do
skupiny, ktorá pokračovala v liečbe lamotrigínom. Podiel jedincov so
zlyhaním liečby bol 84 % (16/19 jedincov) v skupine s placebom a 58 %
(11/19 jedincov) v skupine s lamotrigínom. Rozdiel nebol štatisticky
významný: 26,3 %, 65 % Interval spoľahlivosti (IS): -2,6 % <> 50,2 %,
p=0,07.

Celkovo bolo 256 jedincov vo veku od 1 do 24 mesiacov vystavených pôsobeniu
lamotrigínu v rozsahu dávky od 1 do 15 mg/kg/deň počas 72 týždňov.
Bezpečnostný profil lamotrigínu u detí vo veku od 1 mesiaca do 2 rokov bol
podobný ako u starších detí, s výnimkou klinicky významného zhoršenia
epileptických záchvatov (?50 %), ktoré bolo hlásené častejšie u detí
mladších ako 2 roky (26 %) v porovnaní so staršími deťmi (14 %).





Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Lennoxovom-Gastautovom syndróme


Nie sú k dispozícii žiadne údaje o monoterapii epileptických záchvatov
súvisiacich s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.





Klinická účinnosť v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s bipolárnou
poruchou


Účinnosť lamotrigínu v prevencii epizód zmien nálady u pacientov s
bipolárnou poruchou I. typu bola hodnotená v dvoch štúdiách.

Štúdia SCAB2003 bola multicentrická, dvojito zaslepená, double-dummy,
placebom a lítiom kontrolovaná, randomizovaná, s pevne stanovenou dávkou
lamotrigínu hodnotiaca dlhodobú prevenciu relapsov a rekurencie výskytu
depresií a/alebo výskytu prejavov mánie u pacientov s bipolárnou poruchou
I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu veľkej depresie.
Po stabilizovaní s použitím monoterapie alebo prídavnej liečby lamotrigínom
boli pacienti náhodne priradení do jednej z piatich liečebných skupín:
lamotrigín (50, 200, 400 mg/deň), lítium (sérové hladiny od 0,8 do 1,1
mmol/l) alebo placebo, po dobu maximálne 76 týždňov (18 mesiacov). Primárny
cieľový ukazovateľ bol „Čas na intervenciu do epizódy zmeny nálady (TIME)“,
pričom intervenciou bola ďalšia farmakoterapia alebo elektrokonvulzívna
liečba (ECT). Štúdia SCAB2006 mala podobné usporiadanie ako štúdia
SCAB2003, ale od štúdie SCAB2003 sa líšila v tom, že hodnotila flexibilnú
dávku lamotrigínu (100 až 400 mg/deň) a zahŕňala pacientov s bipolárnou
poruchou I. typu, ktorí mali nedávno alebo práve epizódu mánie. Výsledky sú
uvedené v Tabuľke 7.

/Tabuľka 7: Súhrn výsledkov zo štúdií skúmajúcich účinnosť lamotrigínu v/
/prevencii epizód zmien/
nálady u pacientov s bipolárnou poruchou I. typu


|„Podiel„ pacientov bez epizódy zmeny nálady v 76. týždni |
| | Štúdia SCAB2003 |Štúdia SCAB2006 |
| |Bipolárna porucha I. typu |Bipolárna porucha I. typu |
|Kritéria pre |Epizóda veľkej depresie |Epizóda závažnej mánie |
|zaradenie do | | |
|štúdie | | |
| |Lamotrigí|Lítium | Placebo|Lamotrigí|Lítium | Placebo|
| |n | | |n | | |
|Bez intervencie|0,22 |0,21 |0,12 |0,17 |0,24 |0,04 |
|p-hodnota Log |0,004 |0,006 |- |0,023 |0,006 |- |
|rank testu | | | | | | |
| | | | | | | |
|Bez depresie |0,51 |0,46 |0,41 |0,82 |0,71 |0,40 |
|p-hodnota Log |0,047 |0,209 |- |0,015 |0,167 |- |
|rank testu | | | | | | |
| | | | | | | |
|Bez mánie |0,70 |0,86 |0,67 |0,53 |0,64 |0,37 |
|p-hodnota Log |0,339 |0,026 |- |0,280 |0,006 |- |
|rank testu | | | | | | |

V podporných analýzach času do prvej depresívnej epizódy a času do prvej
manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy mali pacienti liečení
lamotrigínom dlhšie časové obdobie do prvej depresívnej epizódy ako
pacienti užívajúci placebo a liečebný rozdiel týkajúci sa času do
manickej/hypomanickej alebo zmiešanej epizódy nebol štatisticky významný.

Účinnosť lamotrigínu v kombinácii so stabilizátormi nálady nebola
dostatočne sledovaná.








Analýza suicidality


Výskyt samovražedných predstáv a samovražedného správania sa hodnotil v
súhrnnej analýze placebom kontrolovaných klinických štúdií s lamotrigínom
zahŕňajúcich celkovo 6 467 pacientov liečených kvôli rôznym indikáciám.

V podskupine klinických štúdií zameraných na bipolárnu poruchu bol výskyt
takýchto nežiaducich účinkov číselne, ale nie štatisticky významne, vyšší u
pacientov užívajúcich lamotrigín (29/1 212 [2,4 %]) oproti pacientom
užívajúcim placebo (19/1 054 [1,8 %]). Súhrnná analýza psychiatrických
indikácií ukázala, že u pacientov užívajúcich lamotrigín sa takéto
nežiaduce účinky vyskytovali častejšie počas prvého mesiaca liečby.
Nežiaduce účinky súvisiace so správaním sa vyskytovali častejšie u mužov.

V podskupine klinických štúdií zameraných na epilepsiu neboli medzi
pacientmi užívajúcimi lamotrigín a pacientmi užívajúcimi placebo žiadne
štatisticky významné rozdiely vo výskyte nežiaducich účinkov. Aj keď počet
prípadov výskytu samovražedných predstáv a samovražedného správania bol
príliš nízky (6/1 073 [0,6 %] u pacientov užívajúcich lamotrigín a 2/805
[0,3 %] u pacientov užívajúcich placebo), aby bolo možné vykonať konečné
porovnanie medzi liečebnými skupinami, relatívny výskyt hlásený z tejto
analýzy lamotrigínu sa zhoduje s hláseným skupinovým účinkom AE (pozri časť
4.4).


Štúdia vplyvu lamotrigínu na vedenie srdcových vzruchov


Štúdia u zdravých dospelých dobrovoľníkov hodnotila vplyv opakovaných dávok
lamotrigínu (do 400 mg/deň) na vedenie srdcových vzruchov, ktorý sa
hodnotil prostredníctvom 12-zvodového EKG. Nezistil sa klinicky významný
vplyv lamotrigínu na QT interval v porovnaní s placebom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Absorpcia


Lamotrigín sa z čreva rýchlo a úplne absorbuje a významne sa nemetabolizuje
pri prvom prechode pečeňou. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosahujú
približne do 2,5 hodiny po perorálnom podaní lamotrigínu. Čas do
dosiahnutia maximálnej koncentrácie sa mierne predlžuje pri podaní po
jedle, ale rozsah absorpcie zostáva nezmenený. Maximálne koncentrácie v
rovnovážnom stave vykazujú značnú interindividuálnu variabilitu, ale u
jednotlivca sú koncentrácie zriedkavo premenlivé.


Distribúcia


Väzba na plazmatické bielkoviny je asi 55 %, toxicita spôsobená vytesnením
z tejto väzby je veľmi nepravdepodobná.

Distribučný objem je 0,92 až 1,22 l/kg.


Metabolizmus


Enzýmy zodpovedné za metabolizmus lamotrigínu sú UDP-glukuronyltransferázy.

Lamotrigín v závislosti od dávky mierne indukuje svoj vlastný metabolizmus.
Nie je však dokázané, že lamotrigín ovplyvňuje farmakokinetiku iných AE a
údaje ukazujú, že interakcie medzi lamotrigínom a liekmi metabolizovanými
enzýmami cestou cytochrómu P450 sú nepravdepodobné.


Eliminácia


U zdravých jedincov je zdanlivý plazmatický klírens približne 30 ml/min.
Klírens lamotrigínu je predovšetkým metabolický, s následným vylučovaním
glukuronidovaných metabolitov do moču. Do moču sa vylúči menej ako 10 %
nezmenenej látky. Asi iba 2 % látok súvisiacich s lamotrigínom sa vylúčia
stolicou. Klírens a polčas nie sú závislé od dávky. U zdravých jedincov sa
zdanlivý plazmatický polčas odhaduje na približne 33 hodín (rozsah 14 až
103 hodín). V štúdii u jedincov s Gilbertovým syndrómom bol priemerný
zdanlivý klírens znížený o 32 % v porovnaní s hodnotou klírensu u zdravých
jedincov, ale bol v rozsahu hodnôt pozorovaných vo všeobecnej populácii.

Polčas lamotrigínu významne ovplyvňujú súbežne podávané lieky. Pri podávaní
spolu s liekmi indukujúcimi glukuronidáciu, ako sú karbamazepín alebo
fenytoín, sa priemerný polčas skracuje približne na 14 hodín a pri súbežnom
podávaní samotného valproátu sa predĺži v priemere na približne 70 hodín
(pozri časť4.2).


Linearita


Farmakokinetika lamotrigínu je lineárna do 450 mg dávky, čo je najvyššia
skúmaná jednorazová dávka.


Osobitné skupiny pacientov



/Deti/

U detí je klírens prepočítaný na telesnú hmotnosť vyšší ako u dospelých,
pričom jeho najvyššie hodnoty sa zistili u detí mladších ako 5 rokov. U
detí je polčas lamotrigínu zvyčajne kratší ako u dospelých, pričom pri
podávaní spolu s liekmi indukujúcimi enzýmy, ako sú karbamazepín, fenytoín,
má priemernú hodnotu približne 7 hodín a pri súbežnom podávaní samotného
valproátu sa jeho priemerná hodnota zvýši na 45 až 50 hodín (pozri časť
4.2).


/Deti vo veku od 2 do 26 mesiacov/

U 143 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 26 mesiacov, s telesnou
hmotnosťou 3 až 16 kg, bol klírens znížený v porovnaní so staršími deťmi s
rovnakou telesnou hmotnosťou, keď užívali podobné perorálne dávky na kg
telesnej hmotnosti ako deti staršie ako 2 roky. Priemerný polčas bol
odhadnutý na 23 hodín u detí mladších ako 26 mesiacov liečených liekmi
indukujúcimi enzýmy, 136 hodín pri súbežnej liečbe valproátom a 38 hodín u
jedincov liečených bez induktorov/inhibítorov enzýmov. Interindividuálna
variabilita perorálneho klírensu bola v skupine pediatrických pacientov vo
veku od 2 do 26 mesiacov vysoká (47 %). Predpokladané sérové koncentrácie u
detí vo veku od 2 do 26 mesiacov boli zvyčajne v rovnakom rozsahu hodnôt
ako u starších detí, aj keď u niektorých detí s telesnou hmotnosťou nižšou
ako 10 kg sa pravdepodobne zistia vyššie hodnoty Cmax.


/Starší pacienti/

Výsledky populačnej farmakokinetickej analýzy zahŕňajúcej mladších aj
starších pacientov s epilepsiou, zaradených do tých istých štúdií,
poukázali na to, že klírens lamotrigínu sa nezmenil v klinicky významnom
rozsahu. Po podaní jednorazových dávok klesol zdanlivý klírens o 12 % z 35
ml/min u 20-ročných pacientov a na 31 ml/min u 70-ročných pacientov. Pokles
po 48 týždňoch liečby bol 10 %, zo 41 na 37 ml/min, a to v skupine mladších
aj starších pacientov. Farmakokinetika lamotrigínu bola okrem toho skúmaná
u 12 zdravých starších jedincov po užití 150 mg jednorazovej dávky.
Priemerný klírens u starších pacientov (0,39 ml/min/kg) sa pohybuje v
rozsahu priemerných hodnôt klírensu (od 0,31 do 0,65 ml/min/kg) získaných z
deviatich štúdií s mladšími dospelými pacientmi po podaní jednorazovej
dávky od 30 do 450 mg.


/Porucha funkcie obličiek/

Dvanástim dobrovoľníkom s chronickým renálnym zlyhaním a šiestim ďalším
osobám podstupujúcim hemodialýzu bola podaná jednorazová dávka 100 mg
lamotrigínu. Priemerný klírens bol 0,42 ml/min/kg (chronické renálne
zlyhanie), 0,33 ml/min/kg (medzi hemodialýzou) a 1,57 ml/min/kg (počas
hemodialýzy) v porovnaní s 0,58 ml/min/kg u zdravých dobrovoľníkov.
Priemerný plazmatický polčas bol 42,9 hodiny (chronické renálne zlyhanie),
57,4 hodiny (medzi hemodialýzou) a 13,0 hodín (počas hemodialýzy) v
porovnaní s 26,2 hodiny u zdravých dobrovoľníkov. V priemere približne 20 %
(rozsah = 5,6 až 35,1) z množstva lamotrigínu prítomného v tele sa vylúčilo
počas 4-hodinovej hemodialýzy. V tejto skupine pacientov majú počiatočné
dávky lamotrigínu vychádzať z pacientových súbežne užívaných liekov; u
pacientov so závažným funkčným poškodením obličiek môžu byť účinné znížené
udržiavacie dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).


/Porucha funkcie pečene/

Farmakokinetická štúdia s jednorazovou dávkou bola vykonaná u 24 jedincov s
rôznym stupňom poruchy funkcie pečene a u 12 zdravých jedincov slúžiacich
ako kontrola. U pacientov s A, B alebo C stupňom (Childovej-Pughovej
klasifikácie) poruchy funkcie pečene bola v uvedenom poradí stredná hodnota
zdanlivého klírensu lamotrigínu 0,31, 0,24 alebo 0,1 ml/min/kg v porovnaní
s 0,34 ml/min/kg u zdravých jedincov. U pacientov so stredne ťažkou alebo
ťažkou poruchou funkcie pečene sa počiatočné dávkovanie, zvyšovanie a
udržiavanie dávok má vo všeobecnosti zredukovať (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti,
toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu
neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

V štúdiách reprodukčnej a vývojovej toxicity na hlodavcoch a králikoch sa
pri hladinách expozície nižších alebo podobných ako je očakávaná klinická
expozícia nepozorovali žiadne teratogénne účinky, okrem zníženej hmotnosti
plodu a spomalenej osifikácie skeletu. Keďže nebolo možné skúmať vyššie
hladiny expozície, vzhľadom na ich závažné toxické účinky na samice,
teratogénny potenciál lamotrigínu nebol charakterizovaný pri expozícii
prevyšujúcej klinickú expozíciu.

U potkanov bola pozorovaná zvýšená fetálna ako aj postnatálna mortalita,
keď sa lamotrigín podával počas neskorej fázy gestácie a počas skorej fázy
postnatálneho obdobia. Tieto účinky boli pozorované pri očakávanej
klinickej expozícii.

U juvenilných potkanov sa pri expozíciách približne dvojnásobne vyšších ako
sú terapeutické expozície u dospelých ľudí pozoroval vplyv na učenie v
Bielovom vodnom bludisku, mierne oneskorenie v oddelení žaluďa a predkožky
a otvorení vagíny a pokles prírastku postnatálnej telesnej hmotnosti u
zvierat F1 generácie.

Experimenty na zvieratách neodhalili narušenie fertility pôsobením
lamotrigínu. Lamotrigín znížil hladiny kyseliny listovej u potkaních
plodov. Predpokladá sa, že nedostatok kyseliny listovej je spojený so
zvýšeným rizikom vrodených malformácií tak u zvierat, ako aj u ľudí.

Lamotrigín vyvolal dávkovo-závislú inhibíciu oneskoreného prúdu
draslíkových kanálov hERG v ľudských embryonálnych obličkových bunkách.
Hodnota IC50 bola približne deväťnásobne vyššia ako je maximálna
terapeutická koncentrácia neviazaného lamotrigínu. Lamotrigín u zvierat
nevyvolal predĺženie QT intervalu, a to pri expozíciách približne až
dvojnásobne vyšších ako je maximálna terapeutická koncentrácia neviazaného
lamotrigínu. V klinickej štúdii nemal lamotrigín klinicky významný vplyv na
QT interval u zdravých dospelých dobrovoľníkov (pozri časť 5.1).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Lactosum monohydricum
Cellulosum microcristallinum
Ferri oxidum flavum (E 172)
Povidonum K 30
Aqua purificata
Carboxymethylamylum natricum
Magnesii stearas
Talcum
Silica colloidalis anhydrica

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

25 mg/50 mg/100 mg tablety:
Blister z PVC/hliníkovej fólie.
Balenia obsahujúce 30, 50, 60, 90 alebo 100 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Desitin Arzneimittel GmbH
Veg beim Jäger 214,
22335 Hamburg, Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Plexxo 25 mg: 21/0172/02-S
Plexxo 50 mg: 21/0173/02-S
Plexxo 75 mg: 21/0174/02-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
20. augusta 2002/10.04.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
9/2009