Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.3 k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.: 2010/01993 a 2010/01997


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety
ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety

draselná soľ losartanu


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je liek Zepreze a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete liek Zepreze
3. Ako užívať liek Zepreze
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať liek Zepreze
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LIEK ZEPREZE A NA ČO SA POUŽÍVA

Liek Zepreze patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora
angiotenzínu II.
Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory v
krvných cievach, čo spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného
tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II na tieto receptory, čím
spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Zepreze
spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a
cukrovkou 2. typu.

Liek Zepreze sa používa:
- na liečbu dospelých pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou);
- na ochranu obličiek u hypertenzívnych pacientov s cukrovkou 2. typu s
laboratórnym dôkazom poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou ?0,5 g
denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje abnormálne množstvo proteínu);
- na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár nepovažuje
liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín konvertujúceho
enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie vysokého krvného tlaku)
za vhodnú. Ak sa Vaše srdcové zlyhanie stabilizovalo ACE inhibítorom,
nemali by ste prejsť na losartan;
- u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory
sa preukázalo, že liek Zepreze znižuje riziko vzniku cievnej mozgovej
príhody („indikácia LIFE“).


2. SKÔR AKO UŽIJETE LIEK ZEPREZE

Neužívajte liek Zepreze:

- ak ste alergický (precitlivený) na draselnú soľ losartanu alebo na
ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku Zepreze;
- ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene;
- ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace. (Lieku Zepreze je lepšie sa vyhnúť
aj vo včasnom tehotenstve - pozri časť Tehotenstvo).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku Zepreze

Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať liek Zepreze, svojho lekára
informovali:
- ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka),
(pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“);
- ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku
tekutín a/alebo soli z Vášho tela;
- ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré
vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte diétu s obmedzením soli
vedúcu k extrémnemu úbytku tekutín a soli z Vášho tela (pozri časť 3
„Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“);
- ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do
obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku;
- ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte liek
Zepreze“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“);
- ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi
srdcovými arytmiami. Ak ste súbežne liečený ß-blokátorom, je potrebná
osobitná opatrnosť (liek na zníženie krvného tlaku a liečbu niektorých
ďalších srdcových porúch);
- ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom;
- ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi v
krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným znížením
cirkulácie krvi v mozgu),
- ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným so zvýšeným
vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličiek, spôsobeným
abnormalitou v žľaze).

Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to
povedať svojmu lekárovi. Liek Zepreze sa neodporúča vo včasnom tehotenstve
a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože ak sa
používa v tomto štádiu, môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu (pozri časť
Tehotenstvo).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis alebo rastlinných
prípravkov a prírodných produktov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby liekom Zepreze užívate nasledujúce
lieky:
- iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto Vám môžu dodatočne
znížiť krvný tlak. Krvný tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich
liekov/niektorá z liekových skupín: tricyklické antidepresíva,
antipsychotiká, baklofén, amifostín;
- lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr.
doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík šetriace
lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid, triamterén, spironolaktón]
alebo heparín);
- nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane inhibítorov
COX 2 (liekov, ktoré tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu od bolesti),
pretože tieto môžu znížiť účinok losartanu na zníženie krvného tlaku. Ak
máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže viesť
k zhoršeniu funkcie obličiek;
- Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez
dôkladného dohľadu Vášho lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne
opatrenia (napr. krvné testy).



Užívanie lieku Zepreze s jedlom a nápojmi

Liek Zepreze sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr, ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

/Tehotenstvo/
Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli otehotnieť), musíte to
povedať svojmu lekárovi.
Váš lekár Vám predtým, ako otehotniete alebo hneď ako sa dozviete, že ste
tehotná, odporučí ukončiť užívanie lieku Zepreze a namiesto neho poradí iný
liek.
Liek Zepreze sa neodporúča vo včasnom tehotenstve a nesmie sa užívať, ak
ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože ak sa používa po treťom mesiaci
tehotenstva, môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu.
/Dojčenie/
Ak dojčíte alebo plánujete začať dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi.
Liek Zepreze sa neodporúča matkám, ktoré dojčia a Váš lekár môže pre Vás
zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť. Obzvlášť, ak je Vaše dieťa
novonarodené alebo narodené predčasne.

Použitie u detí a adolescentov

Losartan sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho
lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že liek Zepreze ovplyvní Vašu
schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných
liekoch používaných na liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u
niektorých osôb spôsobiť závrat a ospanlivosť. Ak u Vás dôjde k závratu
alebo ospanlivosti, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o
takéto činnosti.

Dôležité informácie o niektorých zložkách lieku Zepreze

Liek Zepreze obsahuje monohydrát laktózy. Ak Vás lekár informoval, že máte
neznášanlivosť na niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára skôr, ako tento
liek užijete.


3. AKO UŽÍVAŤ LIEK ZEPREZE

Vždy užívajte Zepreze presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. O vhodnej
dávke lieku Zepreze rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či
užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní lieku Zepreze tak
dlho, ako Vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola
Vášho krvného tlaku.

Pacienti s vysokým krvným tlakom
Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg draselnej soli losartanu (jedna filmom
obalená tableta lieku Zepreze 50 mg) raz denne. Maximálny účinok na
zníženie krvného tlaku sa má dosiahnuť 3 - 6 týždňov po nasadení liečby. U
niektorých pacientov je možné neskôr dávku zvýšiť na 100 mg draselnej soli
losartanu (jedna filmom obalená tableta lieku Zepreze 100 mg) raz denne.
Ak máte dojem, že účinok lieku Zepreze je príliš silný alebo príliš slabý,
obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu
Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg draselnej soli losartanu (jedna filmom
obalená tableta lieku Zepreze 50 mg) raz denne. Dávku je možné neskôr
zvýšiť na 100 mg losartanu (jedna filmom obalená tableta lieku Zepreze 100
mg) raz denne, v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Tablety Zepreze sa môžu podávať s inými liekmi na znižovanie krvného tlaku
(napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-
blokátormi a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj s inzulínom a inými
bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr.
sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Pacienti so srdcovým zlyhaním
Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg draselnej soli losartanu raz denne.
Liek Zepreze nie je k dispozícii v sile 12,5 mg . Pre dávky ktoré nie sú
dostupné pri lieku Zepreze, Vám Váš lekár predpíše iný liek obsahujúci
draselnú soľ losartanu v potrebnej dávke. Zvyčajne sa má dávka postupne
každý týždeň zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne
počas druhého týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa) až na zvyčajnú
udržiavaciu dávku 50 mg draselnej soli losartanu (jedna filmom obalená
tableta lieku Zepreze 50 mg) raz denne.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii s
diuretikom (liekom, ktorý zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete
prostredníctvom obličiek) a/alebo digitálisom (liekom, ktorý pomáha
posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo beta-blokátorom (liek na
zníženie krvného tlaku a liečbu niektorých ďalších srdcových porúch).

Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov

Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení
diuretikami vo vysokých dávkach, pacienti s poškodením funkcie pečene alebo
pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku, obzvlášť na začiatku
liečby.
Použitie losartanu sa neodporúča u pacientov s ťažkým poškodením funkcie
pečene (pozri časť „Neužívajte liek Zepreze“).

Podávanie

Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju
dennú dávku približne v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste
pokračovali v užívaní lieku Zepreze, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.

Ak užijete viac Zepreze, ako máte

Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet alebo ak tabletu užije dieťa,
okamžite sa spojte so svojím lekárom. Príznaky predávkovania sú nízky krvný
tlak, zvýšený tep a potenciálne znížený tep.

Ak zabudnete užiť liek Zepreze

Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom
čase. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.







4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Zepreze môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety Zepreze a
okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné oddelenie
v najbližšej nemocnici:

Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní). Toto je
závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1 z 10 000
pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná rýchla
lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:
veľmi časté: vyskytnú sa u viac ako 1 z 10 používateľov,
časté: vyskytnú sa u 1 až 10 používateľov zo 100,
menej časté: vyskytnú sa u 1 až 10 používateľov z 1000,
zriedkavé: vyskytnú sa u 1 až 10 používateľov z 10 000,
veľmi zriedkavé: vyskytnú sa u menej ako 1 z 10 000 používateľov,
neznáme: frekvencia sa z dostupných údajov nedá stanoviť.

Pri lieku Zepreze boli hlásené nasledujúce vedľajšie účinky:

/Časté:/
- závrat
- nízky krvný tlak
- slabosť
- únava
- príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia)
- príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia)

/Menej časté:/
- ospanlivosť
- bolesti hlavy
- poruchy spánku
- pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie)
- ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris)
- nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných
cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe
vysokou dávkou diuretík)
- ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku
vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu
- dýchavičnosť (dyspnoe)
- bolesť brucha
- zápcha
- hnačka
- nutkanie na vracanie
- vracanie
- žihľavka (urtikária)
- svrbenie (pruritus)
- vyrážka
- lokalizovaný opuch (edém)

/Zriedkavé:/
- zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henoch-Schönleinovej purpury)
- pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia)
- mdloby (synkopa)
- veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia)
- mozgová príhoda (mŕtvica)
- zápal pečene (hepatitída)
- zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne
upraví po prerušení liečby

/Neznáme:/
- znížené množstvo červených krviniek (anémia)
- znížené množstvo trombocytov
- migréna
- kašeľ
- abnormality funkcie pečene
- bolesť svalov a kĺbov
- zmeny vo funkcii obličiek (môžu byť vratné po prerušení liečby) vrátane
zlyhania obličiek
- príznaky podobné chrípke
- zvýšenie močoviny v krvi
- zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním
- bolesť chrbta a infekcia močových ciest

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LIEK ZEPREZE

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte liek Zepreze po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli
alebo na blistri po EXP (skratka používaná pre dátum exspirácie). Dátum
exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.



6. ĎALŠIE INFORMÁCIE





Čo liek Zepreze obsahuje





Liečivo je draselná soľ losartanu.

ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.
ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu.

Ďalšie zložky sú:
Jadro tablety: magnéziumstearát (E572), mikrokryštalická celulóza (E460),
hydrolyzát škrobu, monohydrát laktózy, sodná soľ karboxymetyl škrobu (typ
A).
/Obal tablety:/ hydroxypropylcelulóza (E463), oxid titaničitý (E171).





Ako vyzerá liek Zepreze a obsah balenia

ZEPREZE 50 mg sú biele okrúhle vypuklé filmom obalené tablety s deliacou
ryhou na jednej strane. Tabletu je možné rozdeliť na rovnaké polovice.
Liek sa dodáva v papierovej škatuli s 30 filmom obalenými tabletami (3
Al/PVC blistre po 10 filmom obalených tabliet).

ZEPREZE 100 mg sú biele okrúhle vypuklé filmom obalené tablety s deliacim
krížom na jednej strane. Deliaci kríž slúži iba na ľahšie rozlomenie
tablety, aby sa ľahšie prehĺtala a nie na delenie na rovnaké dávky.
Liek sa dodáva v papierovej škatuli s 30 filmom obalenými tabletami (2
Al/PVC blistre po 15 filmom obalených tabliet).

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Alkaloid d.o.o., Celovška 40a, 1000 Ljubljana, Slovinsko

Tento liek je registrovaný v členských štátoch EHP pod nasledujúcimi
názvami:

|Bulharsko |LOTAR 100 mg; 50 mg film-coated tablets |
|Česká |SIDOK 100 mg; 50 mg potahované tablety |
|republika | |
|Poľsko |ZEPREZ 100 mg; 50 mg tabletki powlekane |
|Slovensko |ZEPREZE 100 mg; 50 mg filmom obalené tablety |
|Slovinsko |LOTAR 100 mg; 50 mg filmsko obložene tablete |
|Rumunsko |SARLON 100 mg; 50 mg comprimate filmate |


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v auguste
2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k rozhodnutiu o registrácii, ev. č.: 2010/01993 a 2010/01997


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety
ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 35,10 mg monohydrátu laktózy a 4,24
mg (0,108 mmol) draslíka.

ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 70,20 mg monohydrátu laktózy a 848 mg
(0,216 mmol) draslíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Filmom obalené tablety

ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety:
Biele okrúhle vypuklé filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej
strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety:
Biele okrúhle vypuklé filmom obalené tablety s deliacim krížom na jednej
strane. Deliaci kríž iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a
neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

- Liečba esenciálnej hypertenzie.
- Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou a s
diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ?0,5 g/deň ako súčasť
antihypertenzívnej liečby.
- Liečba chronického srdcového zlyhania (u pacientov vo veku ?60 rokov),
keď sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)
nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, /obzvlášť kašľa/, alebo
kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú stabilizovaní
ACE inhibítorom, sa nemá prechádzať na losartan. Pacienti majú mať ejekčnú
frakciu ľavej komory ?40 % a majú byť klinicky stabilizovaní a liečení
zavedeným terapeutickým režimom chronického srdcového zlyhania.
- Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzívnych pacientov s
hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 štúdia LIFE,
Rasa).


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Zepreze sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia
Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg
jedenkrát denne. Maximálny antihypertenzívny účinok sa dosiahne 3-6 týždňov
od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže byť dodatočne prospešné
zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).
Losartan sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami
(napr. hydrochlorotiazidom).

Pediatrická hypertenzia
U detí a adolescentov vo veku 6-18 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o
účinnosti a bezpečnosti losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1).
U hypertenzívnych detí starších ako jeden mesiac sú dostupné obmedzené
farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).

Odporúčaná dávka u pacientov s hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu
prehltnúť tablety, je 25 mg raz denne. Dávkovanie sa má upraviť podľa
odpovede krvného tlaku.

U pacientov s telesnou hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne.
Vo výnimočných prípadoch je možné dávku upraviť maximálne na 100 mg raz
denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo prekračujúce 100 mg) denne sa u
pediatrických pacientov neskúmali.

Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov z dôvodu
nedostatočných údajov o bezpečnosti a/alebo účinnosti v týchto skupinách
pacientov.

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30
ml/min/1,73 m2, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť
4.4).

Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť
4.4).

Hypertenzívni pacienti s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ?0,5
g/deň
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede
krvného tlaku po jednom mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku
na 100 mg jedenkrát denne. Losartan sa môže podávať s inými
antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa-
alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom
a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr.
sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Srdcové zlyhanie
Zvyčajná počiatočná dávka losartanu u pacientov so srdcovým zlyhaním je
12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových
intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne) na zvyčajnú
udržiavaciu dávku 50 mg jedenkrát denne podľa tolerancie dávky pacientom.
ZEPREZE nie je k dispozícii v sile, ktorá sa odporúča pre zvyčajnú
počiatočnú odporúčanú dávku u pacientov so srdcovým zlyhaním. Pri dávke,
ktorú nie je možné zaistiť týmto liekom sa odporúča použiť iný liek
s obsahom draselnej soli losartanu.

/Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzívnych pacientov s/
/hypertrofiou ľavej komory/ dokumentovanou EKG
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg ZEPREZE jedenkrát denne. Na základe
odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo
sa má dávka ZEPREZE zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.


/Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu/
U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú
liečení vysokými dávkami diuretík) sa má zvážiť počiatočná dávka 25 mg
jedenkrát denne (pozri časť 4.4).

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov
U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je
potrebná úprava počiatočného dávkovania.

/Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením/
U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka. U
pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou. Preto
je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaný
(pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie u starších pacientov
Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg,
u starších pacientov zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časti 4.4 a 6.1).
2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Ťažké hepatálne poškodenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Precitlivenosť
/Angioedém./ Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka)
v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie
diuretikami, dietetického obmedzenia soli, hnačky alebo vracania sa môže
vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke a po zvýšení
dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním losartanu korigovať alebo sa má
použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa
vzťahuje aj na deti.

Nerovnováhy elektrolytov
Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením s
diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej u
pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola v porovnaní s placebovou
skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom
(pozri časť 4.8 „Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením -
/Laboratórne a funkčné vyšetrenia“/ a „Skúsenosti po uvedení na trh -
/Laboratórne a funkčné vyšetrenia“/). Preto sa majú pozorne sledovať
plazmatické koncentrácie draslíka, ako aj hodnoty klírensu kreatinínu,
obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním a
klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.
Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad
solí obsahujúcich draslík s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie pečene
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa u
pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze má zvážiť nižšia dávka.
U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická
skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým
hepatálnym poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť 4.2).


Poškodenie obličiek
V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny v
renálnej funkcii vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých
renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú
pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou
renálnou dysfunkciou). Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-
angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia
močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť
po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan
používať s opatrnosťou.

Použitie u pediatrických pacientov s poškodením obličiek
Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30
ml/min/1,73 m2, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť 4.2).
Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže
môže dôjsť k jej zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa
losartan podáva pri prítomnosti ďalších ochorení (horúčka, dehydratácia),
pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.

Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie
obličiek. Preto sa ich súbežné použitie neodporúča.

Transplantácia obličky
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-
angiotenzínového systému. Preto sa použitie losartanu neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u
pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by
mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie
U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a
(často akútneho) renálneho poškodenia.
U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením, u
pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj u pacientov
so srdcovým zlyhaním a symptomatickými život ohrozujúcimi srdcovými
arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto sa
má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou. Kombinácia
losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná
osobitná opatrnosť.

Osobitné upozornenie k pomocným látkam
Zepreze obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo
glukózo-galaktózovej malabsorpcie tento liek nesmú užívať.

Gravidita
Inhibítory receptora angiotenzínu II sa nemajú začať užívať počas
gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba antagonisty receptora
angiotenzínu II považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť
majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia antagonisty receptora angiotenzínu II sa má
okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba
(pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné varovania a upozornenia
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a
iní antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinní pri znižovaní krvného
tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne z dôvodu
vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzívnych
pacientov čiernej pleti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzívny účinok losartanu. Súbežné
používanie s inými liečivami, ktoré môžu ako nežiaducu reakciu vyvolať
hypotenziu (ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén a
amifostín), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na
aktívny metabolit, karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že
flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje expozíciu aktívnemu metabolitu
približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom s rifampicínom
(induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej
koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je
známy. Pri súbežnej liečbe s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa
nezistil žiaden rozdiel v expozícii.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné používanie iných liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. draslík
šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu) alebo môžu
zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad
solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná
liečba nie je vhodná.

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné
zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež
hlásené prípady s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Súbežné
podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto
kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča
monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými
protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou
acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi NSA), môže
dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Súbežné použitie antagonistov
angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku
zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a
zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou
renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť u
starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení
súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť
monitorovanie renálnej funkcie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie
rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické
údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto
skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba inhibítormi receptora angiotenzínu II (AIIRA) považovaná za
nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu
antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre
použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia AIIRA sa
má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia terapii AIIA počas druhého a tretieho trimestra
gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie,
oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca
(zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3).
Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre
možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Laktácia
Pretože o použití Zepreze počas dojčenia nie sú dostupné žiadne informácie,
Zepreze sa počas dojčenia neodporúča a vhodnejšie sú alternatívne terapie s
lepšie preukázanými bezpečnostnými profilmi, zvlášť pri dojčení
novonarodeného alebo predčasne narodeného dojčaťa.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však
potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenzívnej terapie môže
niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby
alebo pri zvýšení dávky.

8. Nežiaduce účinky

Frekvencia nežiaducich reakcií vymenovaných nižšie je stanovená podľa
nasledujúcej konvencie:
veľmi časté ([pic]1/10), časté ([pic]1/100 až <1/10), menej časté
([pic]1/1 000 až <1/100), zriedkavé
(1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných
údajov).

V kontrolovaných klinických skúšaniach s pacientmi s esenciálnou
hypertenziou, s hypertenznými pacientmi s hypertrofiou ľavej komory,
pacientmi s chronickým srdcovým zlyhaním ako aj s pacientmi s hypertenziou
a diabetom 2. typu s renálnym ochorením bol najčastejšou nežiaducou
reakciou závrat.

Hypertenzia

V kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie s losartanom
boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému/
časté: závrat, vertigo
menej časté: somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
menej časté: palpitácie, angina pectoris

/Poruchy ciev:/
menej časté: menej časté: symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s
depléciou intravaskulárneho objemu, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým
zlyhaním alebo liečených vysokými dávkami diuretík), ortostatické účinky
súvisiace s dávkou, vyrážka

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: bolesť brucha, zápcha

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia, únava, edém


Hypertenzívni pacienti s hypertrofiou ľavej komory

V kontrolovanej klinickej skúške u hypertenzívnych pacientov s hypertrofiou
ľavej komory boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat

/Ochorenie ucha a labyrintu:/
časté: vertigo
/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava

Chronické srdcové zlyhanie

V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou
boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
menej časté: závrat, bolesť hlavy
zriedkavé: parestézia

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
zriedkavé: synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda

/Poruchy ciev:/
menej časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie

/Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
menej časté: dyspnoe

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: hnačka, nauzea, vracanie

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
menej časté: urtikária, pruritus, vyrážka

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia/únava

Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením

V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov s diabetom 2. typu s
proteinúriou (štúdia RENAAL, pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce
reakcie súvisiace s liekom, hlásené pri liečbe losartanom, nasledovné:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat

/Poruchy ciev:/
časté: hypotenzia

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava


/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
časté: hypoglykémia, hyperkaliémia

Nasledovné nežiaduce reakcie sa vyskytli častejšie u pacientov
dostávajúcich losartan ako u pacientov dostávajúcich placebo:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
neznáme: synkopa, palpitácie

/Poruchy ciev:/
neznáme: ortostatická hypotenzia

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: bolesť chrbta

/Poruchy obličiek a močovej sústavy:/
neznáme: infekcie močových ciest

/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:/
neznáme: príznaky podobné chrípke

Skúsenosti po uvedení lieku na trh

Po uvedení na trhu boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia, trombocytopénia

/Poruchy imunitného systému:/
zriedkavé: precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu
hrtana a hlasiviek spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu
tváre, pier, hltana a/alebo jazyka. U niektorých z týchto pacientov bol
angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných liekov
vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henoch-Schönleinovej purpury

/Poruchy nervového systému:/
neznáme: migréna

/Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
neznáme: kašeľ

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
zriedkavé: hepatitída
neznáme: abnormality funkcie pečene

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
neznáme: urtikária, pruritus, vyrážka

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: myalgia, artralgia

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli u
rizikových pacientov hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho
zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť reverzibilné po
prerušení terapie (pozri časť 4.4).

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
V kontrolovaných klinických skúškach boli s podávaním tabliet losartanu
zriedkavo spojené klinicky významné zmeny v štandardných laboratórnych
parametroch. Zriedka sa vyskytli zvýšenia alanín-aminotransferázy (ALT) a
zvyčajne sa po prerušení liečby upravili. U 1,5 % pacientov sa v klinických
skúškach hypertenzie vyskytla hyperkaliémia (hladina draslíka v sére >5,5
mmol/l). V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu s
nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami s losartanom a u
3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie >5,5 mEq/l (pozri
časť 4.4 „Nerovnováhy elektrolytov“).

V kontrolovaných klinických skúšaniach boli u pacientov so srdcovou
nedostatočnosťou hlásené zvýšenie močoviny v krvi, sérového kreatinínu
a sérového draslíka..

Profil nežiaducich reakcií u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný
profilu pozorovanému u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii
sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky intoxikácie/
K dispozícii nie sú údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejším
prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia, možno bradykardia.


/Liečba intoxikácie/
Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov.
Prioritne je treba zabezpečiť stabilizáciu kardiovaskulárneho systému. Po
perorálnom užití sa indikuje podanie dostatočnej dávky aktívneho uhlia.
Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to potrebné,
vitálne parametre sa majú korigovať.
Losartan, ani jeho aktívny metabolit, sa nedajú odstrániť hemodialýzou.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód:
C09CA01

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II
(typ AT1). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny
hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom
patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý
sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky
a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane
vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje
proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan a
jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú
všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho
zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory
alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho
losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín.
Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných
bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity
(PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme.
Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzívny účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty
PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch dní na svoje východiskové
hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k
AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je
aktívny metabolit 10 až 40 krát účinnejší ako losartan.

Štúdie hypertenzie

V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát
denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku
štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku.
Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5 - 6 hodín
po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom
prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci
dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5 - 6 hodín
po dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzívnych pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu
krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien, a u mladších (pod 65 rokov) a
starších hypertenzívnych pacientov.

Štúdia LIFE
Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension)
bola randomizovaná, trojito slepá, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193
pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou
hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát
denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa
pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu
alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo
potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné
antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo
beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách
došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U
pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika
(p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77 - 0,98). Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba
losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s
atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63 - 0,89).
Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito
liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

Rasa
V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko
vzniku primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j.
kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu, kardiovaskulárnej
smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti
liečení atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní
s atenololom v štúdii LIFE s ohľadom na kardiovaskulárnu
morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti s hypertenziou a
hypertrofiou ľavej komory.

Štúdia RENAAL
Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II
Receptor Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná
celosvetovo u 1 513 pacientov s diabetom 2. typu s proteinúriou s
hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených 751
pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku
preukázať nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.
Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli
randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát
denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď krvného
tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenzívnej
terapie s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Skúšajúci boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne, ak
to bolo vhodné; 72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne. Iné
antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty kalcia, blokátory alfa- a beta-
receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa
potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli
sledovaní až do 4,6 roka (priemerne 3,4 roka).
Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ
zdvojnásobenia sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania
(potreba dialýzy alebo transplantácie) alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní s
placebom (359 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022) v počte
pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ. Čo sa
týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov primárneho
cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie rizika v
skupine liečenej losartanom: zníženie rizika o 28,6 % pre terminálne
štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 % pre
terminálne štádium renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie rizika
o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére alebo terminálne štádium
renálneho zlyhania (p=0,01).
Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami
signifikantne nelíšil. V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal,
čo je preukázané počtom prerušení liečby z dôvodu nežiaducich reakcií,
ktorý bol porovnateľný so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Štúdie ELITE I a ELITE II
V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým
zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) nebol medzi pacientami liečenými losartanom
a pacientami liečenými kaptoprilom pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa
primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny v renálnej funkcii.
Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil
riziko úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná
nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná
dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne) s
kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg
a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom tejto
prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.

V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda
NYHA) sledovaných skoro dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je
losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti z akéhokoľvek dôvodu.
Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel
medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek
príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných)
klinických štúdiách s pacientami so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita
losartanu lepšia ako tolerabilita kaptoprilu, vychádzajúc zo signifikantne
nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu nežiaducich reakcií a
signifikantne nižšej frekvencie kašľa.

V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním)
užívajúcich pri vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II
pozorovala zvýšená mortalita.

Pediatrická hypertenzia
Antihypertenzívny účinok losartanu sa preukázal v klinickej štúdii
zahŕňajúcej 177 hypertenzívnych pediatrických pacientov vo veku 6 až 16
rokov s hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie >30
ml/min/1,73 m2. Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď 2,5,
25 alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s hmotnosťou >50 kg dostávali buď
5, 50 alebo 100 mg losartanu denne. Podávanie losartanu jedenkrát denne
znížilo na konci tretieho týždňa minimálny krvný tlak v závislosti od
veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol
veľmi zreteľný pri porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou so
strednou dávkou (I. obdobie: 6,2 mmHg oproti 11,65 mmHg), ale oslabený pri
porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou (I.
obdobie: 11,65 mmHg oproti 12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg a
5 mg, korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg, nevykazovali
schopnosť poskytnúť súvislú antihypertenzívnu účinnosť.

Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po
troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo
placebom. Rozdiel vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom
najvyšší v skupine so strednou dávkou (6,70 mmHg pri strednej dávke oproti
5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho diastolického krvného
tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich v
liečbe losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova
poukazuje na to, že v každej skupine nemala najnižšia dávka signifikantný
antihypertenzívny účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali.
Dlhodobá účinnosť antihypertenzívnej terapie losartanom v detskom veku na
zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality tiež nebola stanovená.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu
prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina a
iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet losartanu
je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú
za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.

Distribúcia

Losartan aj jeho aktívny metabolit sú ( 99 % viazané na plazmatické
proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je 34
litrov.

Biotransformácia

Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení
na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-
značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme
pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne u
jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena
losartanu na jeho aktívny metabolit.
Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.

Eliminácia

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a
jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa
približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky
sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach
draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho
aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne 2
hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní
100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme
signifikantne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou aj
močom. Po perorálnej dávke/intravenóznom podaní 14C značeného losartanu u
človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 %/50 % v
stolici.

Charakteristika u pacientov

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších
hypertenzívnych pacientov sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u
mladých hypertenzívnych pacientov.

U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až
dvojnásobne vyššie ako u mužských hypertenzívnych pacientov, zatiaľ čo
plazmatické hladiny jeho aktívneho metabolitu sa u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou
alkoholom boli plazmatické hladiny losartanu po perorálnom podaní 5 a jeho
aktívneho metabolitu 1,7 násobne vyššie ako u mladých mužských
dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu
vyšším ako 10 ml/min sa nemenia. V porovnaní s pacientami s normálnou
funkciou obličiek je AUC losartanu u hemodializovaných pacientov približne
dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením
funkcie obličiek, ani u pacientov na hemodialýze nemenia.

Losartan, ani jeho aktívny metabolit, sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov
Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzívnych pediatrických
pacientov vo veku >1 mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne
0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky) jedenkrát denne.
Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na
aktívny metabolit. Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické
parametre losartanu po perorálnom podaní u dojčiat a batoliat, detí
predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické
parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere.
Pri porovnaní detí predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely
štatisticky významné. Expozícia u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.





3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej
farmakológie, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej
toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách
toxicity s opakovanými dávkami vyvolalo podanie losartanu pokles počtu
erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu, zvýšenie dusíka močoviny v sére a
občasné zvýšenia kreatinínu v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez
histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici,
vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré
pôsobia priamo na renín-angiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce
účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a
malformáciám.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
magnéziumstearát (E572)
mikrokryštalická celulóza (E 460)
hydrolyzát škrobu
monohydrát laktózy
sodná soľ karboxymetyl škrobu (typ A)
Obal tablety:
hydroxypropylcelulóza (E463)
oxidum titanicum (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

5. Druh obalu a obsah balenia

ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety:
Filmom obalené tablety sú balené v blistroch (Al/PVC-fólia), ktoré obsahujú
10 filmom obalených tabliet. Papierová škatuľa obsahuje 30 tabliet (3
blistre) a písomnú informáciu pre používateľov.

ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety:
Filmom obalené tablety sú balené v blistroch (Al/PVC-fólia), ktoré obsahujú
15 filmom obalených tabliet. Papierová škatuľa obsahuje 30 tabliet (2
blistre) a písomnú informáciu pre používateľov.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.






7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Alkaloid d.o.o.
Celovška 40a
1000 Ljubljana
Slovinsko
Tel.: 01 300 42 90
Fax: 01 300 42 91
E-mail: info@alkaloid.si


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


ZEPREZE 50 mg filmom obalené tablety: 58/0578/10-S
ZEPREZE 100 mg filmom obalené tablety: 58/0579/10-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE




10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


08/2010