Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č. 2010/04637


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety
Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety

draselná soľ losartanu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.

. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Losartan Zentiva a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Losartan Zentiva
3. Ako užívať Losartan Zentiva
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Losartan Zentiva
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LOSARTAN ZENTIVA A NA ČO SA POUŽÍVA

Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora
angiotenzínu II.
Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory
v krvných cievach, čo spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného
tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II na tieto receptory, čím
spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Losartan
spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom
a cukrovkou 2. typu.

Losartan Zentiva sa používa
. na liečbu pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou).
. na ochranu obličiek u hypertenzných pacientov s cukrovkou 2. typu
s laboratórnym dôkazom poškodenia funkcie obličiek a proteinúriou
?0,5 g denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje abnormálne množstvo
proteínu).
. na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár
nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín
konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie
vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa Vaše srdcové zlyhanie
stabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na losartan.
. u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory
sa preukázalo, že Losartan Zentiva znižuje riziko vzniku cievnej
mozgovej príhody („indikácia LIFE“).


2. SKÔR AKO UŽIJETE Losartan Zentiva

Neužívajte Losartan Zentiva
. ak ste alergický (precitlivený) na losartan alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek,
. ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,
. ak ste viac ako tri mesiace tehotná. Tiež je lepšie vyhnúť sa užívaniu
Losartanu Zentiva na začiatku tehotenstva (pozri tiež “Tehotenstvo a
dojčenie”),

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Losartanu Zentiva
Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať Losartan Zentiva, svojho
lekára informovali:
. ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka),
(pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“),
. ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku
tekutín a/alebo soli z Vášho tela,
. ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré
vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte diétu s obmedzením soli
vedúcu k extrémnemu úbytku tekutín a soli z Vášho tela (pozri časť 3
„Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),
. ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do
obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku,
. ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Losartan
Zentiva“ a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“),
. ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi
srdcovými arytmiami. Ak ste súbežne liečený ß-blokátorom, je potrebná
osobitná opatrnosť.
. ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom,
. ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi
v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným
znížením cirkulácie krvi v mozgu),
. ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným
so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom
nadobličiek, spôsobeným abnormalitou v žľaze).
. ak si myslíte že ste (alebo môžete byť) tehotná. Losartan Zentiva sa
neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná
viac ako 3 mesiace, pretože ak sa používa po treťom mesiaci
tehotenstva, môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa (pozri tiež
“Tehotenstvo a dojčenie”).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby Losartanom Zentiva užívate
nasledujúce lieky:
. iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto Vám môžu dodatočne
znížiť krvný tlak. Krvný tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich
liekov/niektorá z liekových skupín: tricyklické antidepresíva,
antipsychotiká, baklofén, amifostín.
. lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr.
doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík
šetriace lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid, triamterén,
spironolaktón] alebo heparín),
. nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane
inhibítorov COX-2 (liekov, ktoré tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu
od bolesti), pretože tieto môžu znížiť účinok losartanu na zníženie
krvného tlaku.

Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže
viesť k zhoršeniu funkcie obličiek.

Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez
dôkladného dohľadu Vášho lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne
opatrenia (napr. krvné testy).

Užívanie Losartanu Zentiva s jedlom a nápojmi
Losartan Zentiva sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo:
Musíte oznámiť svojmu lekárovi, ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť)
tehotná. Váš lekár Vám obvykle poradí prestať s užívaním Losartanu
Zentiva, keď otehotniete, alebo hneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí
Vám vhodnú náhradnú liečbu namiesto Losartanu Zentiva.
Losartan Zentiva sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa
užívať, ak ste viac ako 3 mesiace tehotná, pretože jeho použitie po treťom
mesiaci tehotenstva môže spôsobiť závažné poškodenie dieťaťa.

Dojčenie:
Ak dojčíte alebo plánujete začať dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi.
Losartan Zentiva sa neodporúča matkám, ktoré dojčia a Váš lekár môže pre
Vás zvoliť inú liečbu, ak si želáte dojčiť. Obzvlášť, ak je Vaše dieťa
novonarodené alebo narodené predčasne.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Použitie u detí a mladistvých
Losartan Zentiva sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na
svojho lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo
a obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že Losartan Zentiva ovplyvní
Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri
iných liekoch používaných na liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže
u niektorých osôb spôsobiť závrat a ospanlivosť. Ak u Vás dôjde k závratu
alebo ospanlivosti, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite
o takéto činnosti.


Dôležité informácie o niektorých zložkách Losartanu Zentiva

Na pomocné látky obsiahnuté v tomto lieku sa nevzťahujú žiadne zvláštne
upozornenia.


3. AKO UŽÍVAŤ LOSARTAN ZENTIVA

Vždy užívajte presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak nie ste si istý,
opýtajte sa Vášho lekára alebo lekárnika.
O vhodnej dávke Losartanu Zentiva rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia
a toho, či užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Losartanu
Zentiva tak dlho, ako Vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená
kontrola Vášho krvného tlaku.

Pacienti s vysokým krvným tlakom
Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu
Zentiva 50 mg) raz denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa má
dosiahnuť 3-6 týždňov po nasadení liečby. U niektorých pacientov je možné
neskôr dávku zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Losartanu Zentiva
50 mg) raz denne.
Ak máte dojem, že účinok losartanu je príliš silný alebo príliš slabý,
obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu
Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu Zentiva
50 mg) raz denne. Dávku je možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu (dve
tablety Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne, v závislosti od odpovede
krvného tlaku.

Tablety s losartanom sa môžu podávať s inými liekmi na znižovanie krvného
tlaku (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta-
blokátormi a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj s inzulínom a inými
bežne používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr.
sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Pacienti so srdcovým zlyhaním
Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu (jedna tableta Losartanu
Zentiva 12,5 mg) raz denne. Zvyčajne sa má dávka postupne každý týždeň
zvyšovať (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne počas druhého
týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa) až na zvyčajnú udržiavaciu dávku
50 mg losartanu (jedna tableta Losartanu Zentiva 50 mg) raz denne, podľa
Vášho stavu.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii
s diuretikom (liekom, ktorý zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete
prostredníctvom obličiek) a/alebo digitálisom (liekom, ktorý pomáha
posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo beta-blokátorom.

Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov
Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení
diuretikami vo vysokých dávkach, pacienti s poškodením funkcie pečene alebo
pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku, obzvlášť na začiatku
liečby. Použitie losartanu sa neodporúča u pacientov s ťažkým poškodením
funkcie pečene (pozri časť „Neužívajte Losartan Zentiva“).

Podávanie
Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju
dennú dávku približne v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste
pokračovali v užívaní Losartanu Zentiva, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.

Ak užijete viac Losartanu Zentiva, ako máte
Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, okamžite sa spojte so svojím
lekárom. Príznaky predávkovania sú nízky krvný tlak, zvýšený tep
a potenciálne znížený tep.

Ak zabudnete užiť Losartan Zentiva
Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom čase.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ak máte
ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára
alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Losartan Zentiva môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety s losartanom
a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné
oddelenie v najbližšej nemocnici:

ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1
z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná
rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:
veľmi časté: vyskytujúce sa u viac ako 1 z 10 používateľov,
časté: vyskytujúce sa u 1 až 10 používateľov zo 100,
menej časté: vyskytujúce sa u 1 až 10 používateľov z 1 000,
zriedkavé: vyskytujúce sa u 1 až 10 používateľov z 10 000,
veľmi zriedkavé: vyskytujúce sa u menej ako 1 z 10 000 používateľov,
neznáme: frekvencia sa z dostupných údajov nedá stanoviť.

S liekom Losartan Zentiva boli hlásené nasledujúce vedľajšie účinky:

/Časté:/
. závrat,
. nízky krvný tlak,
. slabosť,
. únava,
. príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),
. príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia).

Menej časté:
. ospanlivosť,
. bolesť hlavy,
. poruchy spánku,
. pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie),
. ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris),
. nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných
cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe
vysokou dávkou diuretík),
. ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku
vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,
. dýchavičnosť (dyspnoe),
. bolesť brucha,
. zápcha,
. hnačka,
. nutkanie na vracanie,
. vracanie,
. žihľavka (urtikária),
. svrbenie (pruritus),
. vyrážka,
. lokalizovaný opuch (edém).

/Zriedkavé:/
. zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej
purpury),
. pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),
. mdloby (synkopa),
. veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia),
. mozgová príhoda (mŕtvica),
. zápal pečene (hepatitída),
. zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne
upraví po prerušení liečby.

/Neznáme:/
. znížené množstvo červených krviniek (anémia),
. znížené množstvo trombocytov,
. migréna,
. kašeľ,
. abnormality funkcie pečene,
. bolesť svalov a kĺbov,
. zmeny vo funkcii obličiek (môžu byť vratné po prerušení liečby) vrátane
zlyhania obličiek,
. príznaky podobné chrípke,
. zvýšenie močoviny v krvi,
. zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním,
. bolesť chrbta a infekcia močových ciest.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LOSARTAN ZENTIVA


Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Losartan Zentiva po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
obale po značke „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.


Uchovávajte pri teplote do 30o C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.


Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Losartan Zentiva obsahuje
Liečivo je draselná soľ losartanu (losartanum kalicum) 12,5 mg, 50 mg alebo
100 mg v jednej tablete.
Ďalšími zložkami sú :

jadro: mikrokryštalická celulóza, manitol, krospovidón, koloidný bezvodý
oxid kremičitý, mastenec, magnéziumstearát,

obal: obaľovacia sústava Sepifilm 752 biela (hypromelóza, mikrokryštalická
celulóza, stearoylmakrogol 2000, oxid titaničitý (E 171)), makrogol 6000.



Ako vyzerá Losartan Zentiva a obsah balenia

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele,
oválne, obojstranne vypuklé, filmom obalené tablety.

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele,
oválne, obojstranne vypuklé, filmom obalené tablety s deliacou ryhou na
oboch stranách. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety sú biele až takmer biele,
oválne, obojstranne vypuklé, filmom obalené tablety s deliacou ryhou na
oboch stranách. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.


Veľkosť balenia: 30, 60 alebo 90 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Zentiva, a. s., Hlohovec, Slovenská republika

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:


Česká republika: Lozap 12,5 Zentiva, Lozap 50 Zentiva, Lozap 100 Zentiva

Estónska republika: Lozap 12,5, 12,5 mg őhukese polümeerikattega tabletid,
Lozap 50, 50 mg őhukese polümeerikattega tabletid, Lozap 100, 100 mg
őhukese polümeerikattega tabletid

Maďarská republika: Tervalon 12.5 mg filmtabletta, Tervalon 50 mg
filmtabletta, Tervalon 100 mg filmtabletta

Lotyšská republika: Lozap 12.5 mg apvalkot?s tabletes, Lozap 50 mg
apvalkot?s tabletes, Lozap 100 mg apvalkot?s tabletes

Litovská republika: Lozap 50 mg pl?vele dengtos tablet?s , Lozap 100 mg
pl?vele dengtos tablet?s

Poľská republika: Lozap 50

Slovenská republika: Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety,
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety, Losartan Zentiva 100 mg
filmom obalené tablety

Rumunsko: Lozap 12,5, comprimate filmate, 12,5 mg, 25 mg, Lozap 50,
comprimate filmate, 50 mg, Lozap 100, comprimate filmate, 100 mg


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 11/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č.: 2010/04637

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety
Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 12,5 mg draselnej soli losartanu.
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.
Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety:
Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Vzhľad lieku:
Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele
oválne bikonvexné filmom obalené tablety.

Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele oválne
bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách s
rozmerom 11,0 x 5,5 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety: biele až takmer biele
oválne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na oboch stranách
s rozmerom 14,0 x 7 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké polovice.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Liečba esenciálnej hypertenzie.
. Liečba renálneho ochorenia u dospelých pacientov s hypertenziou
a s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ?0,5 g/deň ako súčasť
antihypertenznej liečby.
. Liečba chronického srdcového zlyhania (u pacientov vo veku ?60 rokov),
keď sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)
nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, /obzvlášť kašľa/, alebo
kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú
stabilizovaní ACE inhibítorom, sa nemá prechádzať na losartan. Pacienti
majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory ?40 % a majú byť klinicky
stabilizovaní terapiou chronického srdcového zlyhania.
. Zníženie rizika mozgovej príhody u dospelých hypertenzných pacientov
s hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia
LIFE, Rasa).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Losartan sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia
Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg
jedenkrát denne. Maximálny antihypertenzný účinok sa dosiahne 3-6 týždňov
od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže byť dodatočne prospešné
zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).
Losartan sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami
(napr. hydrochlorotiazidom).

Pediatrická hypertenzia
U detí a adolescentov vo veku 6-16 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje o
účinnosti a bezpečnosti
losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť 5.1). U hypertenzných detí
starších ako jeden mesiac sú
dostupné obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).
Odporúčaná dávka u pacientov s telesnou hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí
dokážu prehltnúť tablety, je 25 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch je
možné dávku zvýšiť na maximálne 50 mg raz denne. U pacientov, ktorí nemôžu
prehĺtať tablety, je odporúčaná dávka 0,7 mg/kg raz denne (až do 25 mg
celkom, vo výnimočných prípadoch až do výšky cieľovej dávky nad 25 mg,
maximálna dávka 50 mg).
Dávkovanie sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.
U pacientov s telesnou hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne.
Vo výnimočných prípadoch je možné dávku upraviť na maximálne 100 mg raz
denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo prekračujúce 100 mg) denne sa u
pediatrických pacientov neskúmali.
Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov, keďže u
týchto skupín pacientov sú
k dispozícii obmedzené údaje.
Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie <30
ml/min/1,73 m2, keďže nie sú
k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť 4.4).
Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť
4.4).

Hypertenzní pacienti s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou ?0,5 g/deň
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede
krvného tlaku po jednom mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku
na 100 mg jedenkrát denne. Losartan sa môže podávať s inými
antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa-
alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom
a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr.
sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Srdcové zlyhanie
Zvyčajná počiatočná dávka losartanu u pacientov so srdcovým zlyhaním je
12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových
intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne) na zvyčajnú
udržiavaciu dávku 50 mg jedenkrát denne podľa tolerancie dávky pacientom.

Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov s hypertrofiou
ľavej komory dokumentovanou EKG
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg losartanu jedenkrát denne. Na základe
odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo
sa má dávka losartanu zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu
U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú
liečení vysokými dávkami diuretík) sa má zvážiť počiatočná dávka 25 mg
jedenkrát denne (pozri časť 4.4).

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov
U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je
potrebná úprava počiatočného dávkovania.

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením
U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka.
U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou.
Preto je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením
kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie u starších pacientov
Hoci sa má u pacientov vo veku nad 75 rokov zvážiť začatie liečby s 25 mg,
u starších pacientov zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časti 4.4 a 6.1).
2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Ťažké hepatálne poškodenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Precitlivenosť
/Angioedém./ Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka)
v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom prudkej terapie
diuretikami, dietetického obmedzenia soli, hnačky alebo vracania sa môže
vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke a po zvýšení
dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním losartanu korigovať alebo sa má
použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa
vzťahuje aj na deti.

Nerovnováhy elektrolytov
Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením
s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej
u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola v porovnaní s placebovou
skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom
(pozri časť 4.8, „Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením –
Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia“ a „Skúsenosti po uvedení lieku
do obehu - Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia“). Preto sa majú
pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka, ako aj hodnoty klírensu
kreatinínu, obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým
zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.
Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad
solí obsahujúcich draslík s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie pečene
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa
u pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze má zvážiť nižšia dávka.
U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická
skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým
hepatálnym poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Losartan sa tiež neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť
4.2).

Poškodenie obličiek
V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny
v renálnej funkcii vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých
renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú
pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou
renálnou dysfunkciou). Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-
angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia
močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť
po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan
používať s opatrnosťou.

Použitie u pediatrických pacientov s poškodením obličiek
Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie
<30 ml/min/1,73 m2, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť
4.2).
Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže
môže dôjsť k jej zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa
losartan podáva pri prítomnosti ďalších ochorení (horúčka, dehydratácia),
pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.
Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie
obličiek. Preto sa ich súbežné použitie neodporúča.

Transplantácia obličky
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-
angiotenzínového systému. Preto sa použitie tabliet losartanu neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku
u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením
by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie
U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie
a (často akútneho) renálneho poškodenia.
U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením,
u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj
u pacientov so srdcovým zlyhaním a symptomatickými život ohrozujúcimi
srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom.
Preto sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou.
Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri
časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná
osobitná opatrnosť.

Gravidita
Losartan sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba losartanom považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť
majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné varovania a upozornenia
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan
a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní
krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne
z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných
pacientov čiernej pleti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzný účinok losartanu. Iné látky
vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká,
baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi,
ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť
riziko hypotenzie.
Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na
aktívny metabolit, karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že
flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje expozíciu aktívnemu metabolitu
približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom s rifampicínom
(induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej
koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je
známy. Pri súbežnej liečbe s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa
nezistil žiaden rozdiel v expozícii.
Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné používanie iných liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. draslík
šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu) alebo môžu
zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad
solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná
liečba nie je vhodná.
Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné
zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež
hlásené prípady s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Súbežné
podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto
kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča
monitorovať hladiny lítia v sére.
Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými
protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou
acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi NSA), môže
dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov
angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku
zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania
a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou
renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť
u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po
nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť
monitorovanie renálnej funkcie.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie
rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické
údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto
skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba blokátorom
receptora angiotenzínu II (ARB) považovaná za nevyhnutnú, pacientky
plánujúce otehotnieť majú
prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pre použitie
v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia losartanom sa má
okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.
Je známe, že expozícia losartanu počas druhého a tretieho trimestra
gravidity spôsobuje u ľudí
fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardáciu
osifikácie lebky) a toxicitu
u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež
časť 5.3 „Predklinické údaje
o bezpečnosti“).
Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre
možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Laktácia
Pretože o použití losartanu počas dojčenia nie sú dostupné žiadne
informácie, losartan sa počas dojčenia neodporúča a vhodnejšie sú
alternatívne terapie s lepšie preukázanými bezpečnostnými profilmi, zvlášť
pri dojčení novonarodeného alebo predčasne narodeného dojčaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však
potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej terapie môže
niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby
alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia nežiaducich účinkov vymenovaných nižšie je stanovená podľa
nasledujúcich konvencií:
veľmi časté (?1/10); časté (?1/100 až <1/10); menej časté (?1/1 000 až
<1/100); zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov sa nedá odhadnúť).
V kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie s
hypertenznými pacientami
s hypertrofiou ľavej komory, chronickým srdcovým zlyhaním ako aj
hypertenziou a diabetes mellitus
2. typu s ochorením obličiek bol najčastejším nežiaducim účinkom závrat.

Hypertenzia
V kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie s losartanom
boli hlásené nasledovné
nežiaduce účinky:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat, vertigo,
menej časté: somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
menej časté: palpitácie, angina pectoris.

/Poruchy ciev:/
menej časté: symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s depléciou
intravaskulárneho objemu, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním
alebo liečených vysokými dávkami diuretík), ortostatické účinky súvisiace
s dávkou, vyrážka.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: bolesť brucha, zápcha.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia, únava, edém.

Hypertenzní pacienti s hypertrofiou ľavej komory
V kontrolovanej klinickej skúške u hypertenzných pacientov s hypertrofiou
ľavej komory boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
časté: vertigo.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava.

Chronické srdcové zlyhanie
V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou
boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
menej časté: závrat, bolesť hlavy,
zriedkavé: parestézia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
zriedkavé: synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda.

/Poruchy ciev:/
menej časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
menej časté: dyspnoe.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: hnačka, nauzea, vracanie.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
menej časté: urtikária, pruritus, vyrážka.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia/únava.

Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením
V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov s diabetom 2. typu
s proteinúriou (štúdia RENAAL, pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce
reakcie súvisiace s liekom, hlásené pri liečbe losartanom, nasledovné:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Poruchy ciev:/
časté: hypotenzia.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
časté: hypoglykémia, hyperkaliémia.

Nasledovné nežiaduce reakcie sa vyskytli častejšie u pacientov
dostávajúcich losartan ako u pacientov dostávajúcich placebo:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
neznáme: synkopa, palpitácie.

/Poruchy ciev:/
neznáme: ortostatická hypotenzia.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: bolesť chrbta.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
neznáme: infekcie močových ciest.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
neznáme: príznaky podobné chrípke.

Skúsenosti po uvedení lieku na trh
Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledovné nežiaduce účinky:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia, trombocytopénia.

/Poruchy imunitného systému:/
zriedkavé: precitlivenosť: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu
hrtana a hlasiviek spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu
tváre, pier, hltana a/alebo jazyka. U niektorých z týchto pacientov bol
angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných liekov
vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej
purpury.

/Poruchy nervového systému:/
neznáme: migréna.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
neznáme: kašeľ.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
zriedkavé: hepatitída,
neznáme: abnormality funkcie pečene.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
neznáme: urtikária, pruritus, vyrážka.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: myalgia, artralgia.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli
u rizikových pacientov hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho
zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť reverzibilné po
prerušení terapie (pozri časť 4.4).

/Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
V kontrolovaných klinických skúškach boli s podávaním tabliet losartanu
zriedkavo spojené klinicky
významné zmeny v štandardných laboratórnych parametroch. Zriedka sa
vyskytli zvýšenia alanínaminotransferázy (ALT) a zvyčajne sa po prerušení
liečby upravili. U 1,5 % pacientov sa v klinických štúdiách hypertenzie
vyskytla hyperkaliémia (hladina draslíka v sére >5,5 mmol/l).
V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2. typu s
nefropatiou došlo u 9,9 % pacientov liečených tabletami s losartanom a u
3,4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie >5,5 mEq/l (pozri
časť 4.4, „Nerovnováhy elektrolytov“).
V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou
boli hlásené zvýšenia
močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére.
Profil nežiaducich účinkov u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný
profilu pozorovanému
u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

/Príznaky intoxikácie/
Dosiaľ nie sú k dispozícii žiadne skúsenosti s predávkovaním u ľudí.
Najpravdepodobnejšie
príznaky, v závislosti od rozsahu predávkovania, sú hypotenzia,
tachykardia, potenciálne bradykardia.

/Liečba intoxikácie/
Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov.
Prioritne je treba zabezpečiť
stabilizáciu obehového systému. Po perorálnom užití sa indikuje podanie
dostatočnej dávky aktívneho
uhlia. Následne sa majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to
potrebné,
vitálne parametre sa majú korigovať.
Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum, antagonista receptora
angiotenzínu II
ATC kód: C09C A01

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II
(typ AT1). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny
hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom
patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý
sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky
a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane
vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje
proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan
a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174
blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu
na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory
alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho
losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín.
Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných
bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity
(PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme.
Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty
PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch dní na svoje východiskové
hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu
k AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je
aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.

Štúdie hypertenzie
V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát
denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou
ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného
tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5-
6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom
prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci
dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po
dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu
krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien, a u mladších (pod 65 rokov)
a starších hypertenzných pacientov.

Štúdia LIFE
Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension)
bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193
pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou
hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát
denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa
pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu
alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo
potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné
antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo
beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách
došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty.
U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika
(p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba
losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní
s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89).
Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito
liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.

/Rasa/
V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko
vzniku primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j.
kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu, kardiovaskulárnej
smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti
liečení atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní
s atenololom v štúdii LIFE s ohľadom na kardiovaskulárnu
morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti s hypertenziou
a hypertrofiou ľavej komory.

Štúdia RENAAL
Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II
Receptor Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná
celosvetovo u 1 513 pacientov s diabetom 2. typu s proteinúriou
s hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených 751
pacientov. Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku
preukázať nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.

Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli
randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát
denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď krvného
tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenznej
terapie s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne,
ak to bolo vhodné; 72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne.
Iné antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty kalcia, blokátory alfa- a beta-
receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa
potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli
sledovaní až do 4,6 roka (priemerne 3,4 roka). Primárnym cieľovým
ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ zdvojnásobenia
sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania (potreba dialýzy
alebo transplantácie) alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní
s placebom (359 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022)
v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ.
Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov
primárneho cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie
rizika v skupine liečenej losartanom: zníženie rizika o 25,3 % pre
zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006); zníženie rizika o 28,6 % pre
terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 %
pre terminálne štádium renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie
rizika o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére alebo terminálne
štádium renálneho zlyhania (p=0,01).
Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami
signifikantne nelíšil.
V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom
prerušení liečby z dôvodu nežiaducich reakcií, ktorý bol porovnateľný
so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Štúdie ELITE I a ELITE II
V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým
zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) nebol medzi pacientami liečenými losartanom
a pacientami liečenými kaptoprilom pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa
primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny v renálnej funkcii.
Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil
riziko úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná
nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná
dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne)
s kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená na
25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom
tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.
V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda
NYHA) sledovaných skoro dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je
losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti z akéhokoľvek dôvodu.
Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel
medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek
príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných)
klinických štúdiách
s pacientami so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita losartanu lepšia ako
tolerabilita kaptoprilu,
vychádzajúc zo signifikantne nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu
nežiaducich účinkov
a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.
V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním)
užívajúcich pri
vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II pozorovala zvýšená
mortalita.

Pediatrická hypertenzia
Antihypertenzný účinok losartanu sa preukázal v klinickej štúdii
zahŕňajúcej 177 hypertenzných pediatrických pacientov vo veku 6 až 16 rokov
s telesnou hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie
>30 ml/min/1,73 m2. Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď
2,5, 25 alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s telesnou hmotnosťou >50 kg
dostávali buď 5, 50 alebo 100 mg losartanu denne. Podávanie losartanu
jedenkrát denne znížilo na konci tretieho týždňa minimálny krvný tlak
v závislosti od veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol
veľmi zreteľný pri porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou
so strednou dávkou (I. obdobie: -6,2 mmHg oproti -11,65 mmHg), ale oslabený
pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou (I.
obdobie: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg
a 5 mg, korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg, nevykazovali
schopnosť poskytnúť súvislú antihypertenznú účinnosť.
Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po
troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo
placebom. Rozdiel vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom
najvyšší v skupine so strednou dávkou (6,70 mmHg pri strednej dávke oproti
5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho diastolického krvného
tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich
v liečbe losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova
poukazuje na to, že v každej skupine nemala najnižšia dávka signifikantný
antihypertenzný účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali.
Dlhodobá účinnosť antihypertenznej terapie losartanom v detskom veku na
zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality tiež nebola stanovená.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa losartan dobre absorbuje a podlieha metabolizmu
prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina
a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet
losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa
dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.

Distribúcia
Losartan aj jeho aktívny metabolit sú (99 % viazané na plazmatické
proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je
34 litrov.

Biotransformácia
Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení
na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-
značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme
pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne
u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena
losartanu na jeho aktívny metabolit.
Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.

Eliminácia
Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min
a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa
približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky
sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach
draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho
aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne
2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní
100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme
signifikantne nekumulujú.

Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou
aj močom. Po perorálnej dávke/intravenóznom podaní 14C-značeného losartanu
u človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 %/50 %
v stolici.

Charakteristiky u pacientov
Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších
hypertenzných pacientov sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených u mladých
hypertenzných pacientov.

U ženských pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až
dvojnásobne vyššie ako u mužských hypertenzných pacientov, zatiaľ čo
plazmatické hladiny jeho aktívneho metabolitu sa u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou
alkoholom boli plazmatické hladiny losartanu po perorálnom podaní 5- a jeho
aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako u mladých mužských
dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu
vyšším ako 10 ml/min sa nemenia. V porovnaní s pacientami s normálnou
funkciou obličiek je AUC losartanu u hemodialyzovaných pacientov približne
dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením
funkcie obličiek, ani u pacientov na hemodialýze nemenia.

Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit nie je možné odstrániť
hemodialýzou.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov
Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzných pediatrických
pacientov vo veku >1 mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne
0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky) jedenkrát denne.
Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na
aktívny metabolit. Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické
parametre losartanu po perorálnom podaní u dojčiat a batoliat, detí
predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické
parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere.
Pri porovnaní detí predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely
štatisticky významné. Expozícia u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej
farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne
osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s opakovanými dávkami
vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených krviniek
(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére
a občasné zvýšenia kreatinínu v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez
histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici,
vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré
pôsobia priamo na renín-angiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce
účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu
a malformáciám.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:
Mikrokryštalická celulóza, manitol, krospovidón, koloidný bezvodý oxid
kremičitý, mastenec, magnéziumstearát
Obal:
obaľovacia sústava Sepifilm 752 biela (hypromelóza, mikrokryštalická
celulóza, stearoylmakrogol 2000, oxid titaničitý) (E171), makrogol 6000.

6. 2. Inkompatibility

Nie sú známe.

6. 3. Čas použiteľnosti

2 roky.

6. 4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 oC v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6. 5. Druh obalu a obsah balenia

1. Blister Al/Al, papierová skladacia škatuľka, písomná informácia pre
používateľov.
2. Blister PVC/PVDC/Al, papierová skladacia škatuľka, písomná informácia
pre používateľov.

Veľkosť balenia: 30, 60 a 90 filmom obalených tabliet.

6. 6. Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, a. s., Nitrianska 100, Hlohovec, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety: 58/0081/08-S
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety: 58/0083/08-S
Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety: 58/0084/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety: 26.3.2008
Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety: 26.3.2008
Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety: 26.3.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2010