Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku ev. č.: 2010/04480-82

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Nopretens 12,5 mg
Nopretens 25 mg
Nopretens 50 mg

filmom obalené tablety
losartan (draselná soľ losartanu)

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Nopretens a na čo sa používa
2. Skôr ako Nopretens užijete
3. Ako užívať Nopretens
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Nopretens
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE NOPRETENS A NA ČO SA POUŽÍVA

Losartan patrí do skupiny liekov známych ako antagonisty receptora
angiotenzínu II.

Angiotenzín II je látka produkovaná telom, ktorá sa viaže na receptory
v krvných cievach, čo spôsobuje ich zúženie. To vedie k zvýšeniu krvného
tlaku. Losartan zabraňuje väzbe angiotenzínu II na tieto receptory, čím
spôsobuje uvoľnenie krvných ciev, čo následne znižuje krvný tlak. Losartan
spomaľuje pokles funkcie obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom
a cukrovkou 2. typu.

Nopretens sa používa:
- na liečbu pacientov s vysokým krvným tlakom (hypertenziou).
- na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, keď lekár
nepovažuje liečbu osobitnými liekmi nazývanými inhibítory angiotenzín
konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory, lieky používané na zníženie
vysokého krvného tlaku) za vhodnú. Ak sa Vaše srdcové zlyhanie
stabilizovalo ACE inhibítorom, nemali by ste prejsť na losartan.

- na ochranu obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a s cukrovkou
2. typu s laboratórnym dôkazom poškodenia funkcie obličiek a
proteinúriou ? 0,5 g denne (ochorenie, pri ktorom moč obsahuje
nadmerné množstvo proteínu).
- u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutím ľavej srdcovej komory
sa preukázalo, že Nopretens znižuje riziko vzniku cievnej mozgovej
príhody („indikácia LIFE“).


2. SKÔR AKO UŽIJETE NOPRETENS
Neužívajte Nopretens
- ak ste alergický (precitlivený) na losartan alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek.
- ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene.
- ak ste tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, alebo
plánujete otehotnieť (pozri
tiež „Tehotenstvo a dojčenie“).
- ak dojčíte.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Nopretensu
Je dôležité, aby ste skôr, ako začnete užívať Nopretens, svojho lekára
informovali:
- ak ste prekonali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka),
(pozri tiež časť 4 „Možné vedľajšie účinky“).
- ak trpíte nadmerným vracaním alebo hnačkou vedúcim k extrémnemu úbytku
tekutín a/alebo soli z Vášho tela.
- ak dostávate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré
vylúčite prostredníctvom obličiek) alebo máte diétu s obmedzením soli
vedúcu k extrémnemu úbytku tekutín a soli z Vášho tela (pozri časť 3
„Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“).
- ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy vyúsťujúce do
obličiek, alebo Vám nedávno transplantovali obličku.
- ak máte poškodenú funkciu pečene (pozri časti 2 „Neužívajte Nopretens“
a 3 „Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov“).
- ak trpíte srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek alebo súbežnými ťažkými, život ohrozujúcimi
srdcovými arytmiami (porucha srdcového rytmu). Ak ste súbežne liečený ß-
blokátorom, je potrebná osobitná opatrnosť.
- ak máte problémy so srdcovými chlopňami alebo srdcovým svalom.
- ak trpíte koronárnou chorobou srdca (spôsobenou znížením prietoku krvi
v krvných cievach srdca) alebo mozgovocievnym ochorením (spôsobeným
znížením cirkulácie krvi v mozgu).
- ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndrómom spojeným
so zvýšeným vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom
nadobličiek, spôsobeným abnormalitou v žľaze).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis alebo rastlinných
prípravkov a prírodných produktov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi.

Buďte obzvlášť opatrný, ak počas liečby Nopretensom užívate nasledujúce
lieky:
- iné lieky na zníženie krvného tlaku, pretože tieto Vám môžu dodatočne
znížiť krvný tlak. Krvný tlak môže znížiť aj niektorý z nasledujúcich
liekov/niektorá z liekových skupín: tricyklické antidepresíva,
antipsychotiká, baklofén, amifostín.
- lieky, ktoré zadržujú draslík alebo môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr.
doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo draslík
šetriace lieky, ako sú niektoré diuretiká [amilorid, triamterén,
spironolaktón] alebo heparín).
- nesteroidné protizápalové lieky, ako sú indometacín, vrátane
inhibítorov COX-2 (liekov, ktoré tlmia zápal a môžu sa použiť na úľavu
od bolesti), pretože tieto môžu znížiť účinok losartanu na zníženie
krvného tlaku.

Ak máte poškodenú funkciu obličiek, súbežné použitie týchto liekov môže
viesť k zhoršeniu funkcie obličiek.

Lieky obsahujúce lítium sa nesmú užívať v kombinácii s losartanom bez
dôkladného dohľadu Vášho lekára. Môžu byť vhodné osobitné preventívne
opatrenia (napr. krvné testy).

Užívanie Nopretensu s jedlom a nápojmi
Nopretens sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Počas prvých 12 týždňov tehotenstva by ste nemali užívať losartan a vôbec
ho nesmiete užívať po 13. týždni, pretože jeho použitie v tehotenstve môže
mať možné škodlivé účinky na dieťa.
Ak otehotniete počas užívania losartanu, ihneď o tom informujte svojho
lekára. Pred plánovaným tehotenstvom sa má prejsť na vhodnú náhradnú
liečbu.
Ak dojčíte, nesmiete užívať losartan.
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojim lekárom alebo
lekárnikom.

Použitie u detí a adolescentov
Nopretens sa skúmal u detí. Pre ďalšie informácie sa obráťte na svojho
lekára.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo
a obsluhovať stroje.

Nie je pravdepodobné, že Nopretens ovplyvní Vašu schopnosť viesť vozidlo
alebo obsluhovať stroje. Avšak tak, ako pri iných liekoch používaných na
liečbu vysokého krvného tlaku, losartan môže u niektorých osôb spôsobiť
závrat alebo ospanlivosť. Ak u Vás dôjde k závratu alebo ospanlivosti,
poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako sa pokúsite o takéto činnosti.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Nopretensu
Tento liek obsahuje 5,85 mg (Nopretens 12,5 mg), 11,7 mg (Nopretens 25 mg),
23,4 mg (Nopretens 50 mg) monohydrátu laktózy. Ak Vám lekár povedal, že
máte neznášanlivosť niektorých cukrov, kontaktujte svojho lekára skôr, ako
začnete užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ NOPRETENS

Vždy užívajte Nopretens presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. O vhodnej
dávke Nopretensu rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či
užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Nopretensu tak dlho,
ako Vám ho lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola Vášho
krvného tlaku.

Pacienti s vysokým krvným tlakom
Liečba zvyčajne začína dávkou 50 mg losartanu (jedna tableta Nopretensu
50 mg) raz denne. Maximálny účinok na zníženie krvného tlaku sa má
dosiahnuť 3-6 týždňov po nasadení liečby. U niektorých pacientov je možné
neskôr dávku zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety Nopretensu 50 mg) raz
denne.
Ak máte dojem, že účinok losartanu je príliš silný alebo príliš slabý,
obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Pacienti so srdcovým zlyhaním
Liečba zvyčajne začína dávkou 12,5 mg losartanu (jedna tableta Nopretensu
12,5 mg) raz denne. Všeobecne sa môže dávka zvyšovať v týždenných
intervaloch (t.j. 12,5 mg denne počas prvého týždňa, 25 mg denne počas
druhého týždňa, 50 mg denne počas tretieho týždňa) až na zvyčajnú
udržiavaciu dávku 50 mg losartanu (jedna tableta Nopretensu 50 mg) raz
denne, podľa Vášho stavu.

Pri liečbe srdcového zlyhania sa losartan zvyčajne podáva v kombinácii
s diuretikom (liekom, ktorý zvyšuje množstvo vody, ktorú vylučujete
prostredníctvom obličiek) a/alebo digitálisom (liekom, ktorý pomáha
posilňovať srdce a zvyšovať jeho výkon) a/alebo beta-blokátorom.

Pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu
Liečba zvyčajne začína 50 mg losartanu (jedna tableta Nopretensu 50 mg) raz
denne. Dávku je možné neskôr zvýšiť na 100 mg losartanu (dve tablety
Nopretensu 50 mg) raz denne, v závislosti od odpovede krvného tlaku.

Losartan sa môže podávať s inými liekmi na znižovanie krvného tlaku (napr.
diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- alebo beta- blokátormi
a centrálne účinkujúcimi látkami) ako aj s inzulínom a inými bežne
používanými liekmi, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi (napr.
sulfonylmočovinami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).

Dávkovanie v osobitných skupinách pacientov
Lekár môže u niektorých pacientov, ako sú napr. pacienti liečení
diuretikami vo vysokých dávkach, pacienti s poškodením funkcie pečene alebo
pacienti starší ako 75 rokov, odporučiť nižšiu dávku, obzvlášť na začiatku
liečby.
Použitie losartanu sa neodporúča u pacientov s ťažkým poškodením funkcie
pečene (pozri časť „Neužívajte Nopretens“).

Podávanie
Tablety sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody. Snažte sa užívať svoju
dennú dávku približne v rovnakom čase každý deň. Je dôležité, aby ste
pokračovali v užívaní Nopretensu, pokiaľ Vám lekár nepovie inak.

Ak užijete viac Nopretensu, ako máte
Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, alebo dieťa prehltne niekoľko
tabliet, okamžite sa spojte so svojím lekárom. Príznaky predávkovania sú
nízky krvný tlak, zvýšený tep, možný znížený tep.

Ak zabudnete užiť Nopretens
Ak náhodne vynecháte dennú dávku, užite nasledujúcu dávku v obvyklom čase.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu. Ak máte
ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára
alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Nopretens môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne nasledovné, prestaňte užívať tablety s losartanom
a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo navštívte pohotovostné
oddelenie v najbližšej nemocnici:

Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1
z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť potrebná
rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Vedľajšie účinky liekov sú zatriedené nasledovne:
veľmi časté: vyskytnú sa u viac ako 1 z 10 pacientov,
časté: vyskytnú sa u 1 zo 100 až 1 z 10 pacientov,
menej časté: vyskytnú sa u 1 z 1 000 až 1 zo 100 pacientov,
zriedkavé: vyskytnú sa u 1 z 10 000 až 1 z 1 000 pacientov,
veľmi zriedkavé: vyskytnú sa u menej ako 1 z 10 000 pacientov,
neznáme: (frekvencia sa z dostupných údajov nedá stanoviť).

S losartanom boli hlásené nasledujúce vedľajšie účinky:
/Časté:/
- závrat,
- nízky krvný tlak,
- slabosť,
- únava,
- príliš málo cukru v krvi (hypoglykémia),
- príliš veľa draslíka v krvi (hyperkaliémia).

Menej časté:
- ospanlivosť,
- bolesť hlavy,
- poruchy spánku,
- pocit zvýšeného srdcového tepu (palpitácie),
- ťažká bolesť na hrudníku (angina pectoris),
- nízky krvný tlak (najmä po nadmernom úbytku vody z organizmu v krvných
cievach, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním alebo pri liečbe
vysokou dávkou diuretík),
- ortostatické účinky súvisiace s dávkou, ako je zníženie krvného tlaku
vyskytujúce sa po vstávaní z ľahu alebo zo sedu,
- dýchavičnosť (dyspnoe),
- bolesť brucha,
- zápcha,
- hnačka,
- nutkanie na vracanie,
- vracanie,
- žihľavka (urtikária),
- svrbenie (pruritus),
- vyrážka,
- lokalizovaný opuch (edém).

/Zriedkavé:/
- zápal krvných ciev (vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej
purpury),
- pocit znecitlivenia alebo tŕpnutia (parestézia),
- mdloby (synkopa),
- veľmi rýchly a nepravidelný srdcový tep (atriálna fibrilácia),
- mozgová príhoda (mŕtvica),
- zápal pečene (hepatitída),
- zvýšenie hladín alanínaminotransferázy (ALT) v krvi, ktoré sa zvyčajne
upraví po prerušení liečby.

/Neznáme:/
- znížené množstvo červených krviniek (anémia),
- znížené množstvo trombocytov,
- migréna,
- kašeľ,
- abnormality funkcie pečene,
- bolesť svalov a kĺbov,
- zmeny vo funkcii obličiek (môžu byť vratné po prerušení liečby) vrátane
zlyhania obličiek,
- príznaky podobné chrípke,
- zvýšenie močoviny v krvi,
- zvýšenie kreatinínu a draslíka v sére u pacientov so srdcovým zlyhaním,
- bolesť chrbta a infekcia močových ciest.


Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ NOPRETENS

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Nopretens po dátume exspirácie (označené ako použiteľné do
(EXP)), ktorý je uvedený na krabičke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na
posledný deň v mesiaci.

Tento liek nevyžaduje osobitné podmienky uchovávania.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Nopretens obsahuje:
Liečivo je draselná soľ losartanu.
Nopretens 12,5 mg : každá tableta obsahuje 12,5 mg draselnej soli
losartanu.
Nopretens 25 mg : každá tableta obsahuje 25 mg draselnej soli losartanu.
Nopretens 50 mg : každá tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.

/Jadro tablety/:
mikrokryštalická celulóza,
monohydrát laktózy,
predželatínovaný kukuričný škrob,
natrium-glykolát škrobu (typ A),
magnéziumstearát.

/Obal tablety:/
Poťahová zmes Opadry white 20A18334 v zložení
hyprolóza (E463),
hypromelóza 6cP (E464),
oxid titaničitý (E171).

Ako vyzerá Nopretens a obsah balenia
filmom obalené tablety

Nopretens 12,5 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 5,1 mm a približnou hrúbkou 2,27 mm.

Nopretens 25 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 5,1 mm.

Nopretens 50 mg sú biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 7,6 mm a deliacou ryhou na jednej strane.

Veľkosť balenia: 30 filmom obalených tabliet


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
ICN Polfa Rzeszów S.A.,
Przemysłowa 2,
35-959 Rzeszów, Poľsko

Výrobca
Specifar S.A., Atény, Grécko
alebo
ICN Polfa Rzeszów S.A., Rzeszów, Poľsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

BG: Nopretens 12,5/25/50 mg
HU: Valezaar 12,5/25/50 mg
RO: Valezaar 12,5/25/50 mg
SK: Nopretens 12,5/25/50 mg
CZ: Nopretens 12,5/25/50


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v januári
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku ev. č.: 2010/04480-82

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Nopretens 12,5 mg
Nopretens 25 mg
Nopretens 50 mg

Filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Každá tableta Nopretensu 12,5 mg obsahuje 12,5 mg draselnej soli losartanu.
Každá tableta Nopretensu 25 mg obsahuje 25 mg draselnej soli losartanu.
Každá tableta Nopretensu 50 mg obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.

Každá tableta Nopretensu 12,5 mg obsahuje 5,85 mg monohydrátu laktózy.
Každá tableta Nopretensu 25 mg obsahuje 11,7 mg monohydrátu laktózy.
Každá tableta Nopretensu 50 mg obsahuje 23,4 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

filmom obalené tablety

Nopretens 12,5 mg: biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 5,1 mm a približnou hrúbkou 2,27 mm.

Nopretens 25 mg: biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 5,1 mm.

Nopretens 50 mg: biele okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety
s približným priemerom 7,6 mm a deliacou ryhou na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

- liečba esenciálnej hypertenzie.
- liečba chronického srdcového zlyhania (u pacientov vo veku ?60 rokov),
keď sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)
nepovažuje za vhodnú z dôvodu neznášanlivosti, /obzvlášť kašľa/, alebo
kontraindikácie. U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí sú
stabilizovaní ACE inhibítorom, sa nemá prechádzať na losartan. Pacienti
majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory ?40 % a majú byť klinicky
stabilizovaní a liečení zavedeným terapeutickým režimom chronického
srdcového zlyhania.
- liečba renálneho ochorenia u pacientov s hypertenziou a s diabetes
mellitus 2. typu s proteinúriou ?0,5 g/deň ako súčasť
antihypertenzívnej liečby.
- zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzívnych pacientov
s hypertrofiou ľavej komory dokumentovanou EKG (pozri časť 5.1 Štúdia
LIFE, Rasa).



4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety s losartanom sa majú prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Nopretens sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia
Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je pre väčšinu pacientov 50 mg
jedenkrát denne. Maximálny antihypertenzívny účinok sa dosiahne 3-6 týždňov
od začiatku liečby. U niektorých pacientov môže byť dodatočne prospešné
zvýšenie dávky na 100 mg jedenkrát denne (ráno).
Nopretens sa môže podávať s inými antihypertenzívami, najmä diuretikami
(napr. hydrochlorotiazidom).

Pediatrická hypertenzia
U detí a adolescentov vo veku 6-16 rokov sú k dispozícii obmedzené údaje
o účinnosti a bezpečnosti losartanu pri liečbe hypertenzie (pozri časť
5.1). U hypertenzívnych detí starších ako jeden mesiac sú dostupné
obmedzené farmakokinetické údaje (pozri časť 5.2).

Odporúčaná dávka u pacientov s hmotnosťou >20 až <50 kg, ktorí dokážu
prehltnúť tablety, je 25 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch je možné
dávku zvýšiť na maximálne 50 mg raz denne. Dávkovanie sa má upraviť podľa
odpovede krvného tlaku.

U pacientov s telesnou hmotnosťou >50 kg je zvyčajná dávka 50 mg raz denne.
Vo výnimočných prípadoch je možné dávku upraviť maximálne na 100 mg raz
denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo prekračujúce 100 mg) denne sa
u pediatrických pacientov neskúmali.

Losartan sa neodporúča na použitie u detí mladších ako 6 rokov z dôvodu
nedostatočných údajov o bezpečnosti a/alebo účinnosti v týchto skupinách
pacientov.

Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie
<30 ml/min/1,73 m2, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri tiež časť
4.4).

Losartan sa neodporúča ani u detí s hepatálnym poškodením (pozri tiež časť
4.4).

Srdcové zlyhanie
Zvyčajná počiatočná dávka Nopretensu u pacientov so srdcovým zlyhaním je
12,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa má spravidla titrovať v týždňových
intervaloch (t.j. 12,5 mg denne, 25 mg denne, 50 mg denne) na zvyčajnú
udržiavaciu dávku 50 mg jedenkrát denne podľa tolerancie dávky pacientom.

Hypertenzívni pacienti s diabetes mellitus 2. typu s proteinúriou
?0,5 g/deň
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg jedenkrát denne. Na základe odpovede
krvného tlaku po jednom mesiaci od začiatku terapie je možné zvýšiť dávku
na 100 mg jedenkrát denne. Nopretens sa môže podávať s inými
antihypertenzívami (napr. diuretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa-
alebo beta-blokátormi a centrálne pôsobiacimi látkami), ako aj s inzulínom
a inými bežne používanými hypoglykemizujúcimi látkami (napr.
sulfonylureami, glitazónmi a inhibítormi glukozidázy).


Zníženie rizika mozgovej príhody u hypertenzívnych pacientov s hypertrofiou
ľavej komory dokumentovanou EKG
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg Nopretensu jedenkrát denne. Na základe
odpovede krvného tlaku sa má pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo
sa má dávka Nopretensu zvýšiť na 100 mg jedenkrát denne.

Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu
/U pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu (napr. u tých, ktorí sú/
/liečení vysokými dávkami diuretík) sa má zvážiť počiatočná dávka 25 mg/
/jedenkrát denne (pozri časť 4.4)./

Použitie u pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov
U pacientov s renálnym poškodením a u hemodialyzovaných pacientov nie je
potrebná úprava počiatočného dávkovania.

Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením
U pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze sa má zvážiť nižšia dávka.
U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je skúsenosť s liečbou.
Preto je losartan u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením
kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie u starších pacientov
U starších pacientov zvyčajne nie je potrebná úprava dávkovania,
u pacientov vo veku nad 75 rokov sa má zvážiť začatie liečby s 25 mg.

4.3 Kontraindikácie

- precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časti 4.4 a 6.1),
- 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6),
- ťažké hepatálne poškodenie.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Precitlivenosť
/Angioedém./ Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka)
v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
/U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka následkom mohutnej terapie/
/diuretikami, dietetickým obmedzením soli, hnačkou alebo vracaním sa môže/
/vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej dávke a po zvýšení/
/dávky. Tieto stavy sa majú pred podaním Nopretensu korigovať alebo sa má/
/použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Toto odporúčanie sa/
/vzťahuje aj na deti./

Nerovnováhy elektrolytov
Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s renálnym poškodením
s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. V klinickej štúdii vykonanej
u pacientov s diabetom 2. typu s nefropatiou bola v porovnaní s placebovou
skupinou incidencia hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom
(pozri časť 4.8, „Hypertenzia a diabetes 2.typu s renálnym ochorením –
Laboratórne a funkčné vyšetrenia“ a „Skúsenosti po uvedení lieku do obehu –
Laboratórne a funkčné vyšetrenia“ ). Preto sa majú pozorne sledovať
plazmatické koncentrácie draslíka, ako aj hodnoty klírensu kreatinínu,
obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním
a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.
Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, suplementov draslíka a náhrad
solí obsahujúcich draslík s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Poškodenie funkcie pečene
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa
u pacientov s hepatálnym poškodením v anamnéze má zvážiť nižšia dávka.
U pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením nie je žiadna terapeutická
skúsenosť s losartanom. Preto sa losartan nesmie podávať pacientom s ťažkým
hepatálnym poškodením (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Losartan sa neodporúča u detí s hepatálnym poškodením (pozri časť 4.2).

Poškodenie funkcie obličiek
V dôsledku inhibície renín-angiotenzínového systému boli hlásené zmeny
v renálnej funkcii vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých
renálna funkcia závisí od renín-angiotenzín-aldosterónovho systému, ako sú
pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou
renálnou dysfunkciou). Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-
angiotenzín-aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia
močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť
po ukončení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan
používať s opatrnosťou.

/Použitie u pediatrických pacientov s poškodením funkcie obličiek/
Losartan sa neodporúča u detí s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie
<30 ml/min/1,73 m2, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť
4.2).
Počas liečby losartanom sa má pravidelne sledovať funkcia obličiek, keďže
môže dôjsť k jej zhoršeniu. To sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa
losartan podáva za prítomnosti ďalších ochorení (horúčka, dehydratácia),
pri ktorých je pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek.

Súbežné použitie losartanu a ACE inhibítorov viedlo k zhoršeniu funkcie
obličiek. Preto sa ich súbežné použitie neodporúča.

Transplantácia obličky
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-
angiotenzínového systému. Preto sa použitie losartanu neodporúča.

Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku
u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením
by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

Srdcové zlyhanie
U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie
a (často akútneho) renálneho poškodenia.
U pacientov so srdcovým zlyhaním a súbežným ťažkým renálnym poškodením,
u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním (IV. trieda NYHA), ako aj
u pacientov so srdcovým zlyhaním a symptomatickými život ohrozujúcimi
srdcovými arytmiami nie je dostatočná terapeutická skúsenosť s losartanom.
Preto sa má v týchto skupinách pacientov losartan používať s opatrnosťou.
Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať s opatrnosťou (pozri
časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná
osobitná opatrnosť.

Galaktózová intolerancia, lapónsky deficit laktázy, glukózo-galaktózová
malabsorpcia
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie,
lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú
užívať tento liek.

Gravidita
Losartan sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba losartanom považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť
majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné varovania a upozornenia
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan
a iní antagonisti angiotenzínu sú očividne menej účinní pri znižovaní
krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, potenciálne
z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii
hypertenzívnych pacientov čiernej pleti.


4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzívny účinok losartanu. Súbežné
používanie s inými liečivami, ktoré môžu ako nežiaducu reakciu vyvolať
hypotenziu (ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén
a amifostín), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný predovšetkým cytochrómom P450 (CYP) 2C9 na
aktívny metabolit, karboxylovú kyselinu. V klinickej skúške sa zistilo, že
flukonazol (inhibítor CYP2C9) zmenšuje expozíciu aktívnemu metabolitu
približne o 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom s rifampicínom
(induktorom metabolických enzýmov) vyvolala 40 % zníženie plazmatickej
koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam tohto účinku nie je
známy. Pri súbežnej liečbe s fluvastatínom (slabým inhibítorom CYP2C9) sa
nezistil žiaden rozdiel v expozícii.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné používanie iných liekov, ktoré zadržujú draslík (napr. draslík
šetriacich diuretík: amiloridu, triamterénu, spironolaktónu) alebo môžu
zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín), suplementov draslíka alebo náhrad
solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežná
liečba nie je vhodná.

Počas súbežného podávania lítia s ACE inhibítormi boli hlásené reverzibilné
zvýšenia koncentrácií lítia v sére a toxicita. Veľmi zriedkavo boli tiež
hlásené prípady s antagonistami receptorov angiotenzínu II. Súbežné
podávanie lítia a losartanu sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak sa táto
kombinácia preukáže ako nevyhnutná, počas súbežného používania sa odporúča
monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisti angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidnými
protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou
acetylsalicylovou v protizápalových dávkach a neselektívnymi NSA), môže
dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Súbežné použitie antagonistov
angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku
zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania
a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou
renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť
u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po
nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť
monitorovanie renálnej funkcie.

4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Podávanie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas 2. a 3. trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie
rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické
údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto
skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú
prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, terapia losartanom sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.

Je známe, že expozícia losartanu počas druhého a tretieho trimestra
gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie,
oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca
(zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3
Predklinické údaje o bezpečnosti).
Ak sa expozícia losartanu vyskytovala od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali losartan, sa majú starostlivo sledovať pre
možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Laktácia
Nie je známe, či sa losartan vylučuje do materského mlieka u ľudí. Losartan
sa však vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov. Vzhľadom na potenciálne
nežiaduce účinky na dojča je losartan počas dojčenia kontraindikovaný
(pozri časť 4.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však
potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenzívnej terapie môže
niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, obzvlášť na začiatku liečby
alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky
Frekvencia nežiaducich reakcií vymenovaných nižšie je stanovená podľa
nasledujúcej konvencie:
/veľmi časté (?1/10); časté (?1/100 až <1/10); menej časté (?1/1 000 až/
/<1/100); zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000),/
/neznáme (z dostupných údajov sa nedá odhadnúť)./ V kontrolovaných klinických
skúškach esenciálnej hypertenzie s hypertenzívnymi pacientami
s hypertrofiou ľavej komory, chronickým srdcovým zlyhaním ako aj
hypertenziou a diabetes mellitus 2.typu s ochorením obličiek bol
najčastejším nežiaducim účinkom závrat.

Hypertenzia
V kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie s losartanom
boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému//:/
časté: závrat, vertigo,
menej časté: somnolencia, bolesť hlavy, poruchy spánku.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
menej časté: palpitácie, angina pectoris.

/Cievne poruchy:/
menej časté: symptomatická hypotenzia (obzvlášť u pacientov s depléciou
intravaskulárneho objemu, napr. u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním
alebo liečených vysokými dávkami diuretík), ortostatické účinky súvisiace
s dávkou, vyrážka.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: bolesť brucha, zápcha.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia, únava, edém.

Hypertenzívni pacienti s hypertrofiou ľavej komory
V kontrolovanej klinickej skúške u hypertenzívnych pacientov s hypertrofiou
ľavej komory boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
časté: vertigo.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava.

Chronické srdcové zlyhanie
V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou
boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy nervového systému:/
menej časté: závrat, bolesť hlavy,
zriedkavé: parestézia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
zriedkavé: synkopa, atriálna fibrilácia, cerebrovaskulárna príhoda.

/Cievne poruchy:/
menej časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
menej časté: dyspnoe.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
menej časté: hnačka, nauzea, vracanie.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
menej časté: urtikária, pruritus, vyrážka.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
menej časté: asténia/únava.

Hypertenzia a diabetes 2. typu s renálnym ochorením
V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov s diabetom 2. typu
s proteinúriou (štúdia RENAAL, pozri časť 5.1) boli najčastejšie nežiaduce
reakcie súvisiace s liekom, hlásené pri liečbe losartanom, nasledovné:

/Poruchy nervového systému:/
časté: závrat.

/Cievne poruchy:/
časté: hypotenzia.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
časté: asténia/únava.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
časté: hypoglykémia, hyperkaliémia.

Nasledovné nežiaduce reakcie sa vyskytli častejšie u pacientov s losartanom
ako u pacientov s placebom:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
neznáme: synkopa, palpitácie.

/Cievne poruchy:/
neznáme: ortostatická hypotenzia.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: bolesť chrbta.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
neznáme: infekcie močových ciest.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
neznáme: príznaky podobné chrípke.

Skúsenosti po uvedení lieku na trh
Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledovné nežiaduce reakcie:

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
neznáme: anémia, trombocytopénia.

/Poruchy imunitného systému:/
zriedkavé: precitlivenosť, anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu
hrtana a hlasiviek spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu
tváre, pier, hltana a/alebo jazyka. U niektorých z týchto pacientov bol
angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných liekov
vrátane ACE inhibítorov; vaskulitída vrátane Henochovej-Schönleinovej
purpury.

/Poruchy nervového systému:/
neznáme: migréna.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
neznáme: kašeľ.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
neznáme: hnačka.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
zriedkavé: hepatitída,
neznáme: abnormality funkcie pečene.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
neznáme: urtikária, pruritus, vyrážka.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
neznáme: myalgia, artralgia.

/Poruchy obličiek:/
Následkom inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli
u rizikových pacientov hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane renálneho
zlyhania; tieto zmeny vo funkcii obličiek môžu byť reverzibilné po
prerušení terapie (pozri časť 4.4).

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
V kontrolovaných klinických štúdiách boli s podávaním tabliet losartanu
zriedkavo spojené klinicky významné zmeny v štandardných laboratórnych
parametroch. Zriedka sa vyskytli zvýšenia alanín-aminotransferázy (ALT) a
zvyčajne sa po prerušení liečby upravili. U 1.5 % pacientov sa v
klinických štúdiách hypertenzie vyskytla hyperkaliémia (hladina draslíka v
sére >5,5 mmol/l). V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom
2. typu s nefropatiou došlo u 9.9 % pacientov liečených tabletami s
losartanom a u 3.4 % pacientov liečených placebom k vzniku hyperkaliémie
>5.5 mEq/l (pozri časť 4.4, “Nerovnováhy elektrolytov”).

V kontrolovanej klinickej skúške u pacientov so srdcovou nedostatočnosťou
boli hlásené zvýšenia močoviny v krvi, kreatinínu v sére a draslíka v sére.


Profil nežiaducich účinkov u pediatrických pacientov sa zdá byť podobný
profilu pozorovanému u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej populácii
sú obmedzené.


4.9 Predávkovanie

/Príznaky intoxikácie/
K dispozícii sú obmedzené údaje o predávkovaní u ľudí. Najpravdepodobnejšie
príznaky, v závislosti od rozsahu predávkovania, sú hypotenzia
a tachykardia, potenciálne bradykardia.

/Liečba intoxikácie/
Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti príznakov.
Prioritne je treba zabezpečiť stabilizáciu obehového systému. Po perorálnom
užití sa indikuje podanie dostatočnej dávky aktívneho uhlia. Následne sa
majú dôsledne monitorovať vitálne parametre. Ak je to potrebné, vitálne
parametre sa majú korigovať.

Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antagonisti receptora angiotenzínu II, ATC
kód: C09CA01

Losartan je syntetický perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II
(typ AT1). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny
hormón renín/angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom
patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý
sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky
a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane
vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje
proliferáciu buniek hladkého svalu.

Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan
a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174
blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu
na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory
alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho
losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín.
Preto nedochádza k umocneniu nežiaducich účinkov sprostredkovaných
bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity
(PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme.
Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzívny účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty
PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu troch dní na svoje východiskové
hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu
k AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je
aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.

Štúdie s hypertenzívnymi pacientami
V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát
denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou
ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného
tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5-
6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom
prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci
dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po
dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzívnych pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu
krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien, a u mladších (pod 65 rokov)
a starších hypertenzívnych pacientov.

Štúdia LIFE
Štúdia LIFE (Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension)
bola randomizovaná, trojito slepá, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193
pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou
hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých
dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát
denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa
pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu
alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo
potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné
antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo
beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách
došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty.
U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika
(p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba
losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní
s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89).
Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito
liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.


/Rasa/
V štúdii LIFE mali pacienti čiernej pleti liečení losartanom vyššie riziko
vzniku primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa, t.j.
kardiovaskulárnej príhody (napr. infarktu myokardu, kardiovaskulárnej
smrti) a obzvlášť cievnej mozgovej príhody ako pacienti čiernej pleti
liečení atenololom. Preto sa výsledky pozorované pri losartane v porovnaní
s atenololom v štúdii LIFE s ohľadom na kardiovaskulárnu
morbiditu/mortalitu nevzťahujú na pacientov čiernej pleti s hypertenziou
a hypertrofiou ľavej komory.

Štúdia RENAAL
Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II
Receptor Antagonist Losartan) bola kontrolovaná klinická štúdia vykonaná
celosvetovo u 1 513 pacientov s diabetom 2. typu s proteinúriou
s hypertenziou alebo bez hypertenzie. Losartanom bolo liečených 751
pacientov.
Cieľom tejto štúdie bolo okrem prínosu zníženia krvného tlaku preukázať
nefroprotektívny účinok draselnej soli losartanu.

Pacienti s proteinúriou a kreatinínom v sére 1,3 – 3,0 mg/dl boli
randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát
denne, v prípade nutnosti titrovaný tak, aby sa dosiahla odpoveď krvného
tlaku alebo dostávali placebo, a to na pozadí konvenčnej antihypertenzívnej
terapie s výnimkou ACE inhibítorov a antagonistov angiotenzínu II.

Investigátori boli inštruovaní, aby titrovali skúmaný liek na 100 mg denne,
ak to bolo vhodné; 72 % pacientov užívalo väčšinu času dávku 100 mg denne.
Iné antihypertenzíva (diuretiká, antagonisty kalcia, blokátory alfa- a beta-
receptorov a tiež centrálne pôsobiace antihypertenzíva) sa mohli podľa
potreby v oboch skupinách pridať ako doplnková liečba. Pacienti boli
sledovaní až do 4,6 roka (priemerne 3,4 roka).
Primárnym cieľovým ukazovateľom štúdie bol kompozitný cieľový ukazovateľ
zdvojnásobenia sérového kreatinínu, terminálne štádium renálneho zlyhania
(potreba dialýzy alebo transplantácie) alebo smrť.

Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 prípadov) v porovnaní
s placebom (359 prípadov) viedla k zníženiu rizika o 16,1 % (p=0,022)
v počte pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ.
Čo sa týka nasledovných individuálnych a kombinovaných komponentov
primárneho cieľového ukazovateľa, výsledky ukázali signifikantné zníženie
rizika v skupine liečenej losartanom: zníženie rizika o 25,3 % pre
zdvojnásobenie kreatinínu v sére (p=0,006); zníženie rizika o 28,6 % pre
terminálne štádium zlyhania obličiek (p=0,002); zníženie rizika o 19,9 %
pre terminálne štádium renálneho zlyhania alebo smrť (p=0,009); zníženie
rizika o 21,0 % pre zdvojnásobenie kreatinínu v sére alebo terminálne
štádium renálneho zlyhania (p=0,01).
Počet úmrtí z akejkoľvek príčiny sa medzi oboma liečebnými skupinami
signifikantne nelíšil.
V tejto štúdii sa losartan spravidla dobre znášal, čo je preukázané počtom
prerušení liečby z dôvodu nežiaducich účinkov, ktorý bol porovnateľný
so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Štúdie ELITE I a ELITE II
V štúdii ELITE uskutočnenej počas 48 týždňov u 722 pacientov so srdcovým
zlyhaním (II.-IV. trieda NYHA) nebol medzi pacientami liečenými losartanom
a pacientami liečenými kaptoprilom pozorovaný žiaden rozdiel týkajúci sa
primárneho cieľového ukazovateľa – dlhodobej zmeny v renálnej funkcii.
Pozorovanie v štúdii ELITE, že v porovnaní s kaptoprilom losartan znížil
riziko úmrtia, sa nepotvrdilo v následnej štúdii ELITE II, ktorá je opísaná
nižšie.

V štúdii ELITE II sa porovnával losartan 50 mg jedenkrát denne (počiatočná
dávka 12,5 mg, zvýšená na 25 mg a následne na 50 mg jedenkrát denne)
s kaptoprilom 50 mg trikrát denne (počiatočná dávka 12,5 mg, zvýšená na
25 mg a následne na 50 mg trikrát denne). Primárnym cieľovým ukazovateľom
tejto prospektívnej štúdie bola úmrtnosť z akejkoľvek príčiny.

V tejto štúdii bolo 3 152 pacientov so srdcovým zlyhaním (II.-IV. trieda
NYHA) sledovaných skoro dva roky (medián 1,5 roka), aby sa zistilo, či je
losartan lepší ako kaptopril v znižovaní úmrtnosti z akéhokoľvek dôvodu.
Primárny cieľový ukazovateľ nepreukázal žiaden štatisticky významný rozdiel
medzi losartanom a kaptoprilom pri znižovaní úmrtnosti z akejkoľvek
príčiny.

V oboch komparátorom kontrolovaných (nie placebom kontrolovaných)
klinických štúdiách s pacientami so srdcovým zlyhaním bola tolerabilita
losartanu lepšia ako tolerabilita kaptoprilu, vychádzajúc zo signifikantne
nižšieho počtu prerušení terapie z dôvodu nežiaducich reakcií
a signifikantne nižšej frekvencie kašľa.

V malej podskupine pacientov (22 % všetkých pacientov so srdcovým zlyhaním)
užívajúcich pri vstupe do štúdie beta-blokátory sa v štúdii ELITE II
pozorovala zvýšená mortalita.

Pediatrická hypertenzia
Antihypertenzívny účinok losartanu sa preukázal v klinickej štúdii
zahŕňajúcej 177 hypertenzívnych pediatrických pacientov vo veku 6 až 16
rokov s hmotnosťou >20 kg a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie
>30 ml/min/1,73 m2. Pacienti, ktorí vážili >20 kg a <50 kg dostávali buď
2,5, 25 alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s hmotnosťou >50 kg
dostávali buď 5, 50 alebo 100 mg losartanu denne. Podávanie losartanu
jedenkrát denne znížilo na konci tretieho týždňa minimálny krvný tlak
v závislosti od veľkosti dávky.

Celkovo došlo k odpovedi v závislosti od dávky. Vzťah dávka-odpoveď bol
veľmi zreteľný pri porovnaní skupiny s nízkou dávkou so skupinou
so strednou dávkou (I. obdobie: -6,2 mmHg oproti -11,65 mmHg), ale oslabený
pri porovnaní skupiny so strednou dávkou a skupiny s vysokou dávkou (I.
obdobie: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie skúmané dávky 2,5 mg
a 5 mg, korešpondujúce s priemernou dennou dávkou 0,07 mg/kg, nevykazovali
schopnosť poskytnúť súvislú antihypertenzívnu účinnosť.

Tieto výsledky sa potvrdili počas II. obdobia štúdie, kde boli pacienti po
troch týždňoch liečby randomizovaní na pokračovanie s losartanom alebo
placebom. Rozdiel vo vzostupe krvného tlaku bol v porovnaní s placebom
najvyšší v skupine so strednou dávkou (6,70 mmHg pri strednej dávke oproti
5,38 mmHg pri vysokej dávke). Zvýšenie minimálneho diastolického krvného
tlaku bolo u pacientov užívajúcich placebo a pacientov pokračujúcich
v liečbe losartanom v najnižšej dávke v každej skupine rovnaké, čo znova
poukazuje na to, že v každej skupine nemala najnižšia dávka signifikantný
antihypertenzívny účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neskúmali.
Dlhodobá účinnosť antihypertenzívnej terapie losartanom v detskom veku na
zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality tiež nebola stanovená.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Vstrebávanie
Po perorálnom podaní sa losartan dobre vstrebáva a podlieha metabolizmu
prvého prechodu, pričom sa tvorí aktívny metabolit - karboxylová kyselina
a iné neaktívne metabolity. Systémová biologická dostupnosť tabliet
losartanu je približne 33 %. Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa
dosahujú za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3-4 hodiny.

Distribúcia
Losartan aj jeho aktívny metabolit sú (99 % viazané na plazmatické
proteíny, predovšetkým na albumín. Distribučný objem losartanu je
34 litrov.

Biotransformácia
Približne 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení
na jeho aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní 14C-
značenej draselnej soli losartanu sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme
pripisuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Približne
u jedného percenta sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena
losartanu na jeho aktívny metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria aj neaktívne metabolity.

Eliminácia
Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min
a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa
približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme v moči a približne 6 % dávky
sa vylúči v moči vo forme aktívneho metabolitu. Pri perorálnych dávkach
draselnej soli losartanu až do 200 mg je farmakokinetika losartanu a jeho
aktívneho metabolitu lineárna.

Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne
2 hodiny pre losartan a 6-9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri dávkovaní
100 mg jedenkrát denne sa ani losartan ani jeho aktívny metabolit v plazme
signifikantne nekumulujú.


Na eliminácii losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou
aj močom. Po perorálnej dávke/intravenóznom podaní 14C-značeného losartanu
u človeka sa približne 35 %/43 % rádioaktivity vylúči v moči a 58 %/50 %
v stolici.

Charakteristiky u pacientov
Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu u starších
hypertenzívnych pacientov sa podstatne nelíšia od hodnôt zistených
u mladých hypertenzívnych pacientov.

U žien - pacientok s hypertenziou boli plazmatické hladiny losartanu až
dvojnásobne vyššie ako u mužov s hypertenziou, zatiaľ čo plazmatické
hladiny jeho aktívneho metabolitu sa u mužov a žien nelíšili.

U pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou pečene spôsobenou
alkoholom boli plazmatické hladiny losartanu po perorálnom podaní 5- a jeho
aktívneho metabolitu 1,7-násobne vyššie ako u mladých mužských
dobrovoľníkov (pozri časť 4.2 a 4.4).

Plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s klírensom kreatinínu
vyšším ako 10 ml/min sa nemenia. V porovnaní s pacientami s normálnou
funkciou obličiek je AUC losartanu u hemodialyzovaných pacientov približne
dvojnásobne väčšia.

Plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu sa u pacientov s poškodením
funkcie obličiek, ani u pacientov na hemodialýze nemenia.

Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit nie je možné odstrániť
hemodialýzou.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov
Farmakokinetika losartanu sa skúmala u 50 hypertenzívnych pediatrických
pacientov vo veku >1 mesiac do <16 rokov po perorálnom podaní približne
0,54 až 0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky) jedenkrát denne.
Výsledky ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa losartan pretvára na
aktívny metabolit. Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické
parametre losartanu po perorálnom podaní u dojčiat a batoliat, detí
predškolského veku, školopovinných detí a adolescentov. Farmakokinetické
parametre metabolitu sa medzi vekovými skupinami líšili vo väčšej miere.
Pri porovnaní detí predškolského veku s adolescentmi boli tieto rozdiely
štatisticky významné. Expozícia u dojčiat/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej
farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne
osobitné riziko pre ľudí. V štúdiách toxicity s opakovanými dávkami
vyvolalo podanie losartanu pokles parametrov červených krviniek
(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére
a občasné zvýšenia kreatinínu v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez
histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici,
vredy, erózie, hemorágie). Preukázalo sa, že tak ako iné látky, ktoré
pôsobia priamo na renín-angiotenzínový systém, losartan vyvoláva nežiaduce
účinky na vývoj plodu v neskorom štádiu vedúce k smrti plodu a malformáciám

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Jadro tablety/:
mikrokryštalická celulóza,
monohydrát laktózy,
predželatínovaný kukuričný škrob,
natrium-glykolát škrobu (typ A),
magnéziumstearát.

/Obal tablety:/
Poťahová zmes Opadry white 20A18334 v zložení
hyprolóza (E463),
hypromelóza 6cP (E464),
oxid titaničitý (E171).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje osobitné podmienky uchovávania.


6.5 Druh obalu a obsah balenia



Biely nepriehľadný PVC-PE- PVDC/Al blister v škatuliach.

Veľkosť balenia: 30 filmom obalených tabliet.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Nopretens 12,5 mg: 58/0075/11-S
Nopretens 25 mg: 58/0076/11-S
Nopretens 50 mg: 58/0077/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE




10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU