Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev.č.:
2010/03588, 2010/03589
Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.:
2108/10604, 2108/10605
Príloha č. 3 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2010/03044
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2010/04568
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/04993


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valsacor 80 mg
Valsacor 160 mg
filmom obalené tablety
valsartan

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Valsacor a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Valsacor
3. Ako užívať Valsacor
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valsacor
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE VALSACOR A NA ČO SA POUŽÍVA

Valsacor patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptora
angiotenzínu II, ktoré pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín
II je látka v ľudskom tele, ktorá zapríčiňuje zúženie ciev, čím zvyšuje
krvný tlak. Valsacor pôsobí tak, že blokuje účinok angiotenzínu II.
Výsledkom je rozšírenie ciev a zníženie krvného tlaku.

Valsacor 80 mg a 160 mg filmom obalené tablety sa môžu použiť na tri rôzne
ochorenia:
- na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých a u detí a dospievajúcich
vo veku od 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž
srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca,
a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhania srdca alebo obličiek.
Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu. Zníženie krvného
tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku týchto ochorení.
- na liečbu dospelých pacientov po nedávnom srdcovom infarkte (infarkt
myokardu). „Nedávny“ tu znamená pred 12 hodinami až 10 dňami.
- na liečbu symptomatického zlyhania srdca u dospelých pacientov.
Valsacor sa používa vtedy, keď nemožno použiť skupinu liekov
nazývaných inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (inhibítory
ACE) (skupina liekov na liečbu zlyhania srdca), alebo sa môže použiť
ako prídavná liečba k inhibítorom ACE, keď nie je možné použiť
betablokátory (iná skupina liekov na liečbu zlyhania srdca).
Zlyhanie srdca sa prejavuje dýchavičnosťou a opuchom chodidiel
a dolných častí nôh následkom hromadenia tekutiny. Zlyhanie srdca
znamená, že srdcový sval nie je schopný prečerpávať toľko krvi, koľko
je potrebné na zásobovanie celého tela.


2. SKÔR AKO UŽIJETE VALSACOR

Neužívajte Valsacor
- keď ste alergický (precitlivený) na valsartan alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Valsacoru;
- keď máte ťažké ochorenie pečene;
- keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (je lepšie sa vyhnúť užívaniu
Valsacoru na začiatku tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo
a dojčenie“).

Ak sa Vás ktorákoľvek z vyššie uvedených možností týka, neužívajte
Valsacor.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valsacoru
- ak trpíte na ochorenie pečene;
- ak trpíte na ochorenie obličiek alebo ak podstupujete dialýzu;
- ak máte zúženú obličkovú tepnu.
- ak ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky (dostali ste novú
obličku).
- ak sa liečite po srdcovom záchvate alebo na srdcové zlyhanie, Váš
lekár Vám môže skontrolovať funkciu obličiek.
- ak trpíte závažným srdcovým ochorením, iným ako zlyhanie srdca alebo
srdcový záchvat.
- ak užívate lieky zvyšujúce množstvo draslíka v krvi. Medzi ne patria
výživové doplnky s draslíkom alebo náhrady soli obsahujúce draslík,
lieky šetriace draslík a heparín. Môže byť nevyhnutné v pravidelných
intervaloch kontrolovať množstvo draslíka vo Vašej krvi.
- ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valsacor v kombinácii s inými
liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón (lieky na
zníženie krvného tlaku), lekár Vám možno bude pravidelne kontrolovať
funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.

- ak trpíte aldosteronizmom. Pri tomto ochorení Vaše nadobličkové žľazy
tvoria príliš veľké množstvo hormónu aldosterón. Ak sa Vás toto
ochorenie týka, užívanie Valsacoru sa neodporúča.
- ak ste stratili príliš veľké množstvo tekutín (dehydratácia) kvôli
hnačke, vracaniu alebo užívaním vysokých dávok liekov na odvodnenie
(tzv. diuretiká).
- - Vášmu lekárovi musíte povedať, ak si myslíte, že ste tehotná
(alebo môžete otehotnieť). Užívanie Valsacoru sa neodporúča užívať na
začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako
3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa
(pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Ak sa Vás ktorákoľvek z vyššie uvedených možností týka, povedzte to Vášmu
lekárovi predtým, ako začnete užívať Valsacor.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Účinok liečby môže byť ovplyvnený, ak sa Valsacor užíva spoločne
s niektorými ďalšími liekmi. Môže byť nevyhnutné zmeniť dávku, prijať iné
opatrenia alebo v niektorých prípadoch prestať užívať Valsacor. To sa týka
liekov na lekársky predpis, ako aj liekov bez lekárskeho predpisu,
obzvlášť:

- iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, najmä lieky na
odvodnenie (diuretiká);
- lieky zvyšujúce množstvo draslíka v krvi. Medzi ne patria doplnky
obsahujúce draslík alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky
šetriace draslík a heparín.
- určité lieky proti bolesti nazývané nesteroidové protizápalové lieky
(NSAID).
- lítium, liek určený na liečbu niektorých psychických ochorení.

Navyše:
- Ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia
s inhibítormi ACE (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu).
- Ak sa liečite pre srdcové zlyhanie, neodporúča sa trojkombinácia
s inhibítormi ACE a betablokátormi (skupiny liekov na liečbu zlyhania
srdca).

Užívanie Valsacoru s jedlom a nápojmi
Valsacor môžete užívať spolu s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.


. Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že
môžete otehotnieť). Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať
Valsacor ešte pred otehotnením, alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste
tehotná, a odporučí Vám užívať namiesto Valsacoru iný liek. Valsacor sa
neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste
tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie
Vášho dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.


. Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť. Valsacor sa
neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár Vám môže vybrať
iný liek. Platí to najmä vtedy, ak Vaše dieťa je novorodenec, alebo ak sa
narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné
činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na Vás
Valsacor. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého
krvného tlaku, aj Valsacor môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a
ovplyvniť sústredenie.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valsacoru
Valsacor obsahuje laktózu. Ak Vám niekedy lekár povedal, že netolerujete
niektoré druhy cukrov, povedzte to svojmu lekárovi predtým, ako začnete
užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ VALSACOR

Vždy užívajte Valsacor presne tak, ako Vám povedal Váš lekár, aby ste
dosiahli čo najlepšie výsledky liečby a znížili riziko vedľajších účinkov.
Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Ľudia s vysokým krvným tlakom si často nevšimnú príznaky tohto problému.
Mnohí sa môžu cítiť ako zvyčajne. Práve preto je dôležité chodiť na
pravidelné lekárske prehliadky, aj keď sa cítite dobre.

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom: Zvyčajná dávka je jedna 80 mg
tableta raz denne. Niektorým pacientom však lekár môže predpísať vyššie
dávky (napr. 160 mg alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valsacor s ďalším
liekom (napr. diuretikom).

Deti a dospievajúci (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým tlakom krvi
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, zvyčajná dávka
valsartanu je 40 mg raz denne.
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, zvyčajná
začiatočná dávka valsartanu je 80 mg raz denne.
V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže
zvýšiť na 160 mg a najviac na 320 mg).

Dospelí pacienti po nedávnom srdcovom infarkte: Liečba sa začína spravidla
už 12 hodín po srdcovom infarkte, zvyčajne nízkou dávkou 20 mg dvakrát
denne. Dávku 20 mg získate rozpolením 40 mg tablety. Váš lekár bude túto
dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát
denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.
Valsacor možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového infarktu a
Váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre Vás vhodná.

Dospelí pacienti so zlyhaním srdca: Liečba sa spravidla začína dávkou 40 mg
dvakrát denne. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne
zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od toho, ako
budete znášať liečbu.
Valsacor možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového zlyhania a
Váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre Vás vhodná.

Valsacor môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Valsacor zapite pohárom
vody.
Valsacor užívajte každý deň v približne rovnakom čase.

Ak užijete viac Valsacoru ako máte
Ak sa u Vás prejavia silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď sa
skontaktujte so svojím lekárom. Ak ste náhodne užili príliš veľa tabliet,
kontaktujte okamžite svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.

Ak zabudnete užiť Valsacor
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak zabudnete užiť dávku, užite ju ihneď, ako si na to spomeniete. Avšak, ak
sa blíži čas užitia ďalšej dávky, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.

Ak prestanete užívať Valsacor
Ukončenie liečby Valsacorom môže zapríčiniť zhoršenie Vášho ochorenia.
Neukončujte užívanie lieku, pokiaľ Vám to Váš lekár neodporučí.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Valsacor môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.
Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytovať s určitou frekvenciou (častosťou
výskytu), ktorá je definovaná nasledovne:
- Veľmi časté: postihujú viac ako 1 pacienta z 10
- Časté: postihujú 1 až 10 pacientov zo 100
- Menej časté: postihujú 1 až 10 pacientov z 1 000
- Zriedkavé: postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000
- Veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000
- Neznáme: frekvencia sa nedá zistiť z dostupných údajov.

Niektoré príznaky vyžadujú okamžitý lekársky zásah:
Môžu sa vyskytnúť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia), ako:
- opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla;
- ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním;
- žihľavka, svrbenie.
Keď zaznamenáte ktorýkoľvek z týchto príznakov, ihneď vyhľadajte lekára.

Medzi ostatné vedľajšie príznaky patria:

Časté:
- závraty;
- nízky krvný tlak s príznakmi alebo bez príznakov ako závrat a mdloby
pri vstávaní;
- znížená funkcia obličiek (príznaky poruchy funkcie obličiek).

Menej časté:
- angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú liečbu“);
- náhla strata vedomia (synkopa);
- pocit točenia (vertigo);
- závažne znížená funkcia obličiek (príznaky akútneho zlyhania obličiek);
- svalové kŕče, abnormálny srdcový rytmus (príznaky hyperkaliémie);
- dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním v polohe ležmo, opuchy chodidiel
alebo nôh (príznaky srdcového zlyhania);
- bolesti hlavy;
- kašeľ;
- bolesť brucha;
- nevoľnosť;
- hnačka;
- únava;
- slabosť.

Neznáme:
- alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť
príznaky ako horúčka, opuch kĺbov a bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené
lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej
choroby);
- purpurovo-červené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných
ciev tiež nazývaného ako vaskulitída);
- nezvyčajné krvácanie alebo tvorba modrín (príznaky trombocytopénie);
- bolesť svalov (myalgia);
- horúčka, bolesť hrdla alebo vriedky v ústach infekčného pôvodu
(príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, čo sa označuje aj ako
neutropénia);
- zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu
červených krviniek v krvi (ktoré v závažných prípadoch vedú k anémii);
- zvýšená hladina draslíka v krvi (ktorá môže v závažných prípadoch
vyvolať svalové kŕče, abnormálny srdcový rytmus),
- znížená hladina sodíka v krvi (ktorá môže byť príčinou vyčerpanosti
a zmätenosti, svalových zášklbov, záchvatov alebo kómy);
- zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov (ktoré môžu poukazovať na
poškodenie pečene) vrátane zvýšeného bilirubínu v krvi (čo môže
v závažných prípadoch vyvolať zožltnutie pokožky a očí);
- zvýšenie hladiny močovinového dusíka a zvýšenie hladiny kreatinínu
v sére (čo môže poukazovať na poruchu funkcie obličiek).

Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže líšiť v závislosti od
Vášho stavu. Napríklad, vedľajšie účinky ako závraty a znížená funkcia
obličiek boli pozorované menej často u pacientov liečených na vysoký krvný
tlak, ako u pacientov so zlyhaním srdca alebo po nedávnom srdcovom
infarkte.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VALSACOR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Valsacor po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke
a blistri po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Uchovávajte pri teplote do 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Valsacor obsahuje

- Liečivo je valsartan.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg alebo 160 mg valsartanu.
- Ďalšie zložky v jadre tabliet sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická
celulóza, povidón, sodná soľ kroskarmelózy, koloidný oxid kremičitý
bezvodý a magnéziumstearát.
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve 80 mg filmom obalených tabliet sú
hypromelóza, oxid titaničitý, E 171, makrogol 4000 a červený oxid
železitý (E 172).
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve 160 mg filmom obalených tabliet sú
hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 4000, žltý oxid železitý
(E 172) a červený oxid železitý (E 172).

Ako vyzerá Valsacor a obsah balenia
Valsacor 80 mg filmom obalené tablety sú ružové, okrúhle, obojstranne
vypuklé filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
Valsacor 160 mg filmom obalené tablety sú žltohnedé, oválne, obojstranne
vypuklé filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
Tablety sa môžu rozdeliť na dve rovnaké časti.
Každá sila je balená v škatuľkách po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90,
98, 120 a 180 filmom obalených tabliet v blistrovom balení.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
KRKA Slovensko, s.r.o., Moyzesova 4, 811 05 Bratislava,
krka.slovakia@krka.biz, 02/571 04 504

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Názov členského štátu |Názov lieku |
|Česká republika |Valsacor |
|Maďarsko |Valsacor |
|Poľsko |Valsacor |
|Lotyšsko |Valsacor |
|Estónsko |Valsacor |
|Slovenská republika |Valsacor |
|Rumunsko |Valsacor |
|Rakúsko |Valsacor |
|Bulharsko |Valsacor |
|Belgicko |Valsartan Krka |
|Cyprus |Valsartan Krka |
|Nemecko |Valsacor |
|Dánsko |Valsartan Krka |
|Grécko |Valsartan TAD |
|Španielsko |Valsacor |
|Fínsko |Valsartan Krka |
|Francúzsko |Valsartan Krka |
|Írsko |Valsartan |
|Taliansko |Valsacor |
|Litva |Valsacor |
|Malta |Valsartan Krka |
|Holandsko |Valsartan Krka |
|Nórsko |Valsartan Krka |
|Portugalsko |Valsartan Krka |
|Švédsko |Valsartan Krka |
|Veľká Británia |Valsartan |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy aktualizovaná
v 02/2012.
Príloha č. 3 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2107/5388,
2107/5389, 2107/5390


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valsacor 40 mg
Valsacor 80 mg
Valsacor 160 mg
filmom obalené tablety
valsartan

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Valsacor a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Valsacor
3. Ako užívať Valsacor
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valsacor
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE VALSACOR A NA ČO SA POUŽÍVA

Tablety Valsacor obsahujú liečivo valsartan. Patrí do skupiny liekov
nazývanej antagonisti angiotenzínu II.

Valsacor sa používa na:
- liečbu vysokého krvného tlaku (známeho tiež ako hypertenzia);
- liečbu zlyhania srdca (stav, kedy srdce nie je schopné prečerpávať
dostatočné množstvo krvi, potrebné pre telo);
- zlepšenie kvality života a zmiernenie ďalších problémov so srdcom po
srdcovej príhode (infarkte myokardu).


2. SKÔR AKO UŽIJETE VALSACOR

Neužívajte Valsacor
- keď ste alergický (precitlivený) na valsartan alebo na niektorú
z ďalších zložiek Valsacoru;
- ak máte ťažké ochorenie pečene;
- keď ste tehotná.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valsacoru
- keď trpíte na akékoľvek ochorenie obličiek;
- keď trpíte na akékoľvek ochorenie pečene;
- keď trpíte alebo ste trpeli akýmkoľvek ochorením srdca;
- ak užívate lieky, ktoré zvyšujú množstvo vylúčeného moču (diuretiká);
- ak ste boli nedávno chorý (vracanie) a/alebo ste mali hnačku;
- ak máte stenózu obličkových artérií (zúženie ciev, ktoré zásobujú
obličky krvou) alebo stenózu artérie samostatne fungujúcej obličky.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Taktiež povedzte Vášmu lekárovi ak
užívate nasledovné lieky:
- iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, vrátane liekov, ktoré
zvyšujú množstvo vylúčeného moču (diuretiká);
- lieky šetriace draslík (napr. spironolaktón, triamterén alebo
amilorid), náhrady draslíka alebo soľné náhrady obsahujúce draslík;
- nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs) – lieky na zmiernenie a
potlačenie bolesti;
- lieky obsahujúce lítium, používané ne liečbu duševných ochorení.

Užívanie Valsacoru s jedlom a nápojmi
Valsacor môžete užívať spolu s jedlom alebo na prázdny žalúdok, s
dostatočným množstvom tekutiny, ako je napr. pohár vody.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.
Valsacor sa nemá užívať počas tehotenstva.
Nie je známe, či môže mať užívanie valsartanu počas prvých troch mesiacov
tehotenstva škodlivý účinok. Predĺžené vystavenie podobným liekom v
priebehu 2. a 3. trimestra tehotenstva (medzi 4. a 9. mesiacom) môže byť
pre Vaše dieťa škodlivé.
Ak počas liečby Valsacorom otehotniete, odporúčame okamžité ukončenie
liečby a v čo najkratšom čase konzultáciu s lekárom o ďalšej liečbe.
Nie je známe, či valsartan prechádza do materského mlieka. Keď dojčíte,
neužívajte Valsacor.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
V ojedinelých prípadoch môže byť užívanie Valsacoru spojené so závratom,
najmä na začiatku liečby alebo po zvýšení dávky. Ak sa takéto reakcie
vyskytnú, nemali by ste sa zapájať do aktivít vyžadujúcich bdelosť, ako
napr. vedenie vozidla a obsluha strojov.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valsacoru
Valsacor obsahuje laktózu. Ak Vám niekedy lekár povedal, že netolerujete
niektoré druhy cukrov, povedzte to svojmu lekárovi predtým, ako začnete
užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ VALSACOR

Vždy užívajte Valsacor presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Vysoký krvný tlak: Zvyčajná dávka na liečbu vysokého krvného tlaku je jedna
80 mg tableta raz denne. Niektorým pacientom však lekár môže predpísať
vyššie dávky (napr. 160 mg) alebo ďalšie lieky (napr. diuretiká).
Zlyhanie srdca: Zvyčajná dávka Valsacoru pre pacientov so zlyhaním srdca je
jedna 40 mg tableta dvakrát denne. Dávka sa môže zvýšiť na 80 mg dvakrát
denne a neskôr na 160 mg tablety dvakrát denne, v závislosti na
prijateľnosti liečby.
Ak ste mali infarkt myokardu: liečba sa spravidla začína už 12 hodín po
srdcovej príhode. Zvyčajná úvodná dávka je 20 mg dvakrát denne. 20 mg dávku
získate rozdelením 40 mg tablety. Ak to bude možné, Váš lekár Vám bude
zvyšovať dávku postupne počas niekoľkých týždňov na maximálne 160 mg
dvakrát denne.
Použitie u detí a starších pacientov:
Valsacor môžete užívať aj ak máte 65 rokov a viac.
S užívaním Valsacoru u detí nie sú žiadne skúsenosti. Preto sa užívanie u
detí neodporúča.

Ak máte pocit, že účinok Valsacoru je príliš silný alebo príliš slabý,
povedzte to Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak užijete viac Valsacoru ako máte
Ak ste náhodne užili veľa tabliet, poraďte sa okamžite so svojim lekárom.
Ak pociťujete silný závrat a/alebo mdloby, čo najskôr to povedzte Vášmu
lekárovi.

Ak zabudnete užiť Valsacor
Ak zabudnete užiť dávku, neznepokojujte sa. Ďalšiu dávku užite vo zvyčajnom
čase.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Valsacor
Prerušenie liečby môže zapríčiniť zhoršenie vášho ochorenia. Preto, ak
plánujete ukončiť liečbu Valsacorom, najskôr sa musíte porozprávať s Vaším
lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Valsacor môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Časté vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u viac ako 1 zo 100 a menej ako 1 z
10 liečených pacientov):
Príznaky podobné nádche.
Menej časté vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u viac ako 1 z 1 000 liečených
pacientov):
Infekcie horných dýchacích ciest (kašeľ, zápal prinosových dutín, infekcie
hrdla), krvácanie z nosa, vyčerpanosť (únava, celková telesná slabosť),
depresia, mdloby, závrat, poruchy spánku (nespavosť), zápal očí (zápal
očných spojiviek), tráviace obtiaže (hnačka, bolesť brucha), bolesť chrbta,
bolesť svalov, zápal kĺbov (artritída) a zlyhanie srdca.
Zriedkavé vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 z 1 000 liečených
pacientov):
Precitlivenostné (alergické) reakcie, kožné reakcie (opuchnutie, vyrážka
sprevádzaná svrbením a iné alergické prejavy), zápal podpovrchových krvných
ciev, točenie hlavy a záchvaty neurotických bolestí.
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 z 10 000
liečených pacientov):
Bolesť hlavy, nádcha (rinitída), bolesť kĺbov (artralgia), tráviace obtiaže
– pocit nevoľnosti (nauzea) a zápal sliznice žalúdka a čriev
(gastroenteritída), porucha funkcie obličiek (poškodenie obličiek a akútne
zlyhanie obličiek), poruchy krvnej zrážanlivosti (zníženie trombocytov a
krvácavosť).

U pacientov užívajúcich valsartan po srdcovej príhode sa objavili
nasledovné vedľajšie účinky:
Menej časté vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 zo 100 liečených
pacientov):
Kašeľ, krátkodobý závrat a zníženie krvného tlaku, mdloby, srdcová
nedostatočnosť, poškodená funkcia obličiek, zvýšené hladiny draslíka, kožné
reakcie (opuch a iné alergické prejavy).
U pacientov užívajúcich valsartan na liečbu srdcovej nedostatočnosti sa
ešte objavili nasledovné vedľajšie účinky:
Časté vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u viac ako 1 zo 100 liečených
pacientov):
Krátkodobý závrat a zníženie krvného tlaku, poškodená funkcia obličiek.
Menej časté vedľajšie účinky (vyskytujúce sa u menej ako 1 zo 100 liečených
pacientov):
Bolesť hlavy, nevoľnosť.

Vždy kontaktujte lekára ak pocítite také vedľajšie účinky, ako:
- náhly opuch tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla spojené s problémami s
prehĺtaním a dýchaním.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VALSACOR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote do 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Nepoužívajte Vlasacor po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Valsacor obsahuje

- Liečivo je valsartan. Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg, 80
mg alebo 160 mg valsartanu.
- Ďalšie zložky v jadre tabliet sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická
celulóza, povidón, sodná soľ kroskarmelózy, koloidný oxid kremičitý
bezvodý a magnéziumstearát.
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve Valsacoru 40 mg sú hypromelóza, oxid
titaničitý, E 171, makrogol 4000 a žltý oxid železitý (E 172).
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve Valsacoru 80 mg sú hypromelóza, oxid
titaničitý, E 171, makrogol 4000 a červený oxid železitý (E 172).
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve Valsacoru 160 mg sú hypromelóza, oxid
titaničitý, E 171, makrogol 4000, žltý oxid železitý (E 172) a červený
oxid železitý (E 172).

Ako vyzerá Valsacor a obsah balenia


Valsacor 40 mg sú žltohnedé, okrúhle, mierne bikonvexné filmom obalené
tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
Valsacor 80 mg sú ružové, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s
deliacou ryhou na jednej strane.
Valsacor 160 mg sú žltohnedé, oválne, bikonvexné filmom obalené tablety s
deliacou ryhou na jednej strane.
Každá sila je balená v škatuľkách po 28, 56, 84 a 98 filmom obalených
tabliet v blistrovom balení.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.



Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
KRKA, d.d., Novo mesto
Smarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko

Výrobca:
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
KRKA, tovarna zdravil, d.d., Slovensko organizačná zložka, Moyzesova 4, 811
05 Bratislava, krka.slovakia@krka.biz

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v novembri 2007.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev.č.:
2010/03588, 2010/03589
Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.:
2108/10604, 2108/10605
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2010/03044
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2010/04568


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Valsacor 80 mg
Valsacor 160 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu.

Pomocné látky:
| |80 mg filmom |160 mg filmom obalené|
| |obalené tablety |tablety |
|Laktóz|28,5 mg/tableta |57 mg/tableta |
|a | | |

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Vzhľad 80 mg filmom obalenej tablety: ružová okrúhla bikonvexná filmom
obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane.
Vzhľad 160 mg filmom obalenej tablety: žltohnedá oválna bikonvexná filmom
obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane.

Tablety oboch síl sa môžu rozdeliť na dve rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie.

Nedávny infarkt myokardu
Liečba klinicky stabilných dospelých pacientov so symptomatickým zlyhaním
srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po
nedávnom (12 hodín – 10 dní) infarkte myokardu (pozri časti 4.4 a 5.1).

Zlyhanie srdca
Liečba symptomatického zlyhania srdca u dospelých pacientov, keď nie je
možné použiť ACE inhibítory alebo ako prídavná liečba k ACE inhibítorom,
keď nie je možné použiť betablokátory (pozri časti 4.4 a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie/

Hypertenzia
Odporúčaná začiatočná dávka valsartanu je 80 mg jedenkrát denne.
Antihypertenzný účinok sa zreteľne prejaví v priebehu 2 týždňov a maximálny
účinok sa pozoruje po 4 týždňoch. U pacientov, ktorých krvný tlak nie je
primerane kontrolovaný, možno dennú dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na
320 mg.
Valsartan sa môže podávať aj spolu s inými liekmi na liečbu hypertenzie.
Pridanie diuretika, ako je hydrochlorotiazid, týmto pacientom ešte viac
zníži krvný tlak.

Nedávny infarkt myokardu
U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte
myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má liečba valsartanom
titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg
dvakrát denne. Na podanie začiatočnej dávky je určená 40 mg deliteľná
tableta.
Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby
pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od
začatia liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch
mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne
symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť
zníženie dávkovania.
Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po
infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú,
betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa
neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť
funkcia obličiek.

Zlyhanie srdca
Odporúčaná začiatočná dávka valsartanu je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na
dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej
dvoch týždňov na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa uvážiť
zníženie dávky súčasne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná
v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.
Valsartan sa môže podávať s inou liečbou zlyhania srdca. Avšak
trojkombinácia inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu sa neodporúča
(pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia
obličiek.

/Ďalšie informácie pre osobitné populácie/

Starší pacienti
U starších pacientov sa úprava dávkovania nevyžaduje.

Poruchy funkcie obličiek
U pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min) sa nevyžaduje úprava
dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).

Poruchy funkcie pečene:
U pacientov s ťažkým poškodením pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov
s cholestázou je valsartan kontraindikovaný (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). U
pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene bez cholestázy nemá
byť maximálna denná dávka valsartanu vyššia ako 80 mg.

/Deti a dospievajúci/

Hypertenzia u detí a dospievajúcich
/Deti a dospievajúci vo veku od 6 do 18 rokov/
Úvodná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako
35 kg a 80 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac.
Dávka sa má upravovať podľa reakcie krvného tlaku. Maximálne dávky skúmané
v klinických skúšaniach sa uvádzajú nižšie v tabuľke.
Vyššie ako uvedené dávky sa neskúmali, preto sa neodporúčajú.

|Telesná |Maximálna dávka skúmaná v |
|hmotnosť |klinických štúdiách |
|?18 kg do <35 |80 mg |
|kg | |
|?35 kg do <80 |160 mg |
|kg | |
|?80 kg do ?160|320 mg |
|kg | |

/Deti vo veku menej ako 6 rokov/
Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2. Bezpečnosť a účinnosť
Valsacoru u detí vo veku od 1 do 6 rokov sa však nestanovovala.

/Použitie u/ /detí a dospievajúcich/ /vo veku od 6 do 18 rokov s poškodením/
/funkcie obličiek/
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu <30 ml/min a
u dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie
valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná
u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu >30 ml/min. Funkcia obličiek
a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.4
a 5.2).

/Použitie u/ /detí a dospievajúcich/ /vo veku od 6 do 18 rokov s poškodením/
/funkcie pečene/
Tak ako u dospelých, valsartan je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich
s ťažkým poškodením funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s
cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím
valsartanu u detí a dospievajúcich s ľahkým až stredne ťažkým poškodením
funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá
prekročiť 80 mg.

/Zlyhanie srdca a nedávny infarkt myokardu u/ /detí a dospievajúcich/
Valsartan sa neodporúča na liečbu zlyhania srdca alebo nedávneho infarktu
myokardu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim
údajom o bezpečnosti a účinnosti.

/Spôsob podávania/
Valsartan sa môže užívať bez ohľadu na jedlo a má sa užívať s vodou.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Ťažké poškodenie pečene, cirhóza pečene a cholestáza.
- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hyperkaliémia
Súčasné užívanie valsartanu s doplnkami draslíka, draslík šetriacimi
diuretikami, náhradami soli obsahujúcimi draslík alebo inými látkami, ktoré
môžu zvýšiť hladiny draslíka (heparín, atď.) sa neodporúča. Monitorovanie
hladín draslíka sa má robiť podľa potreby.

Poškodenie funkcie obličiek
V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s
klírensom kreatinínu <10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má
valsartan používať u týchto pacientov opatrne. Úprava dávky nie je potrebná
u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min (pozri časti 4.2
a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez
cholestázy sa má valsartan používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých,
ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby valsartanom
v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka
a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby valsartanom, napr.
znížením dávky diuretika.

Stenóza renálnej artérie
U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou
solitárnej obličky nebola bezpečnosť valsartanu stanovená.
Krátkodobé podávanie valsartanu dvanástim pacientom s renovaskulárnou
hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie
nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, kreatinínu v sére,
alebo dusíka močoviny v krvi (blood urea nitrogen, BUN). Pretože iné lieky
ovplyvňujúce systém renín-angiotenzín-aldosterón môžu zvýšiť močovinu v
krvi alebo kreatinín v sére u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej
artérie liečených valsartanom sa ako bezpečnostné opatrenie odporúča
monitorovanie renálnych funkcií.

Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným používaním valsartanu u
pacientov, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu obličky.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom sa valsartanom nemajú liečiť,
pretože ich renín-angiotenzínový systém nie je aktivovaný.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, hypertrofická obštrukčná
kardiomyopatia
Tak ako u všetkých ostatných vazodilatátorov, u pacientov trpiacich
stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo hypertrofickou obštrukčnou
kardiomyopatiou (hypertrophic obstructive cardiomyopathy, HOCM) je potrebná
zvláštna opatrnosť.

Gravidita
Počas gravidity sa nesmie začať liečba antagonistami receptora angiotenzínu
II. Ak nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II
považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce tehotenstvo majú prejsť na
alternatívnu liečbu hypertenzie, ktorá má overený bezpečnostný profil pre
použitie počas gravidity. Ak sa potvrdí gravidita, liečba antagonistami
receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a pokiaľ je to vhodné,
má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Nedávny infarkt myokardu
Kombinácia kaptoprilu a valsartanu nepreukázala žiadny ďalší klinický
prínos, naproti tomu sa zvýšilo riziko nežiaducich udalostí v porovnaní
s liečbou každým z týchto liekov (pozri časti 4.2 a 5.1). Preto sa
kombinácia valsartanu s inhibítorom ACE neodporúča.
Pri začatí liečby u pacientov po infarkte myokardu je potrebná opatrnosť.
Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť
funkcia obličiek (pozri časť 4.2).
Použitie valsartanu u pacientov po infarkte myokardu má často za následok
určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu
symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú
pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).

Zlyhanie srdca
Liečba trojkombináciou inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu u
pacientov so zlyhaním srdca nepreukázala klinickú prospešnosť (pozri časť
5.1). Táto kombinácia podľa všetkého zvýšila riziko výskytu nežiaducich
účinkov a preto sa neodporúča.
Pri začatí liečby u pacientov so zlyhaním srdca je potrebná opatrnosť. Pri
hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia
obličiek (pozri časť 4.2).
Použitie valsartanu u pacientov so zlyhaním srdca má často za následok
určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu
symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú
pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému
renín-angiotenzín (napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca),
liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín bola spojená s
oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s
akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou. Keďže valsartan je antagonista
angiotenzínu II, nie je možné vylúčiť, že použitie valsartanu môže byť
spojené so zhoršením funkcie obličiek.

/Deti a dospievajúci/

Poškodenie funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u
dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie
valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná
u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu >30 ml/min (pozri časti 4.2
a 5.2). Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú počas liečby valsartanom
starostlivo sledovať. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti
iných ochorení (horúčka, dehydratácia), ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu
obličiek.

Poškodenie funkcie pečene
Tak ako u dospelých, valsartan je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich
s ťažkým poškodením funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s
cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím
valsartanu u detí a dospievajúcich s ľahkým až stredne ťažkým poškodením
funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá
prekročiť 80 mg.

/Osobitné upozornenie na pomocné látky/
Valsacor obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorbcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

/Súčasné užívanie sa neodporúča/

/Lítium/
Pri súčasnom užívaní lítia a ACE inhibítorov bol zaznamenaný reverzibilný
nárast sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity. Keďže nie je dostatok
skúseností so súčasným používaním valsartanu a lítia, táto kombinácia sa
neodporúča. Ak je použitie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa
dôsledné monitorovanie hladiny lítia v sére.

/Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce/
/draslík a iné látky, ktoré môžu zvyšovať hladiny draslíka/
Ak je užívanie lieku ovplyvňujúceho hladiny draslíka v kombinácii
s valsartanom nevyhnutné, odporúča sa monitorovať plazmatické hladiny
draslíka.


/Pri súčasnom používaní je potrebná opatrnosť/

/Nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs), vrátane selektívnych inhibítorov/
/COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň a neselektívnych NSAIDs/
Pri súčasnom podávaní antagonistov angiotenzínu II s NSAIDs môže dôjsť k
oslabeniu antihypertenzného účinku. Navyše môže súčasné použitie
antagonistov angiotenzínu II a NSAIDs viesť k zvýšenému riziku zhoršenia
funkcie obličiek a k zvýšeniu hladín draslíka v sére. Preto sa na začiatku
liečby, spolu s dostatočnou hydratáciou pacienta, odporúča monitorovanie
funkcie obličiek.

/Ďalšie/
Pri štúdiách liekových interakcií s valsartanom neboli pozorované klinicky
významné interakcie medzi valsartanom a nasledovnými látkami: cimetidín,
warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid,
amlodipín a glibenklamid.

/Deti a dospievajúci/
Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným
ochorením renálne abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súčasnom
podávaní valsartanu a iných látok, ktoré inhibujú systém renín-angiotenzín-
aldosterón, čo môže zvyšovať draslík v sére. Funkcia obličiek a draslík
v sére sa majú starostlivo sledovať.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/

Podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa v prvom trimestri
gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Podávanie antagonistov receptora
angiotenzínu II je počas druhého a tretieho trimestra gravidity
kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity pri podávaní ACE
inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé; avšak malý
nárast rizika sa nedá vylúčiť. Aj keď nie sú k dispozícii žiadne
kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika spojeného s podávaním
antagonistov receptora angiotenzínu II, môže pre túto triedu liečiv
existovať podobné riziko. Ak nie je pokračovanie liečby antagonistami
receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce
tehotenstvo majú prejsť na alternatívnu liečbu hypertenzie, ktorá má
overený bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Ak je gravidita
zistená, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite
ukončiť a pokiaľ je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou.
Je známe, že expozícia počas liečby antagonistom receptora angiotenzínu II
v období druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí
fetotoxicitu (zhoršenie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie
osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia,
hyperkaliémia); pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.
Ak od druhého trimestra gravidity došlo k expozícii antagonistom receptora
angiotenzínu II, odporúča sa sonografická kontrola funkcie obličiek a
lebky.
Deti, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, musia
byť kvôli možnej hypotenzii starostlivo sledované (pozri tiež časti 4.3
a 4.4).

/Laktácia/
Keďže nie sú k dispozícii informácie o užívaní valsartanu počas dojčenia,
valsartan sa neodporúča a sú uprednostňované alternatívne liečby, ktoré
majú lepšie preukázaný bezpečnostný profil počas dojčenia, najmä ak sú
dojčení novorodenci alebo predčasne narodené deti.

/Fertilita/
Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc
potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát
vyššia než maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2 (výpočty
vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou
60 kg).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov treba vziať na
vedomie, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V kontrolovaných klinických štúdiách s pacientmi s hypertenziou bola
celková incidencia nežiaducich účinkov porovnateľná s placebom a zhoduje sa
s farmakologickými vlastnosťami valsartanu. Incidencia nežiaducich účinkov
nemala vzťah k dávke alebo trvaniu liečby a nesúvisela ani s pohlavím,
vekom alebo rasou.

Nežiaduce účinky zaznamenané v klinických štúdiách, po uvedení lieku na trh
a laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu, najčastejšie sa
vyskytujúce sú prvé, s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté
(?1/10); časté (?1/100, <1/10); menej časté (?1/1 000, <1/100); zriedkavé
(?1/10 000, <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých
prípadov.
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti.
U všetkých nežiaducich účinkov zaznamenaných po uvedení lieku na trh a z
laboratórnych nálezov nie je možné použiť žiadnu frekvenciu výskytu
nežiaducich účinkov a preto sú v tabuľke uvedené s frekvenciou výskytu
„neznáme”.

Hypertenzia

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| Neznáme |Znížený hemoglobín, znížený hematokrit, |
| |neutropénia, trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
| Neznáme |Hypersenzitivita vrátane sérovej choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
| Neznáme |Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia |
|Poruchy ucha a labyrintu |
| Menej časté |Vertigo |
|Poruchy ciev |
| Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
| Menej časté |Kašeľ |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| Menej časté |Bolesť brucha |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| Neznáme |Zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov |
| |vrátane zvýšenej hladiny bilirubínu v sére |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| Neznáme |Angioedém, vyrážka, svrbenie |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| Neznáme |Myalgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| Neznáme |Zlyhanie a poškodenie obličiek, zvýšená hladina |
| |kreatinínu v sére |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| Menej časté |Únava |

/Deti a dospievajúci/

Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa vyhodnotil v dvoch randomizovaných,
dvojito zaslepených klinických štúdiách s 561 deťmi a dospievajúcimi vo
veku od 6 do 18 rokov. S výnimkou ojedinelých porúch gastrointestinálneho
traktu (napr. bolesť brucha, nauzea, vracanie) a závratov sa nezistili
žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich
reakcií v bezpečnostnom profile u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do
18 rokov a bezpečnostnom profile predtým hlásenom u dospelých pacientov.

Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja detí a dospievajúcich vo
veku od 6 do 16 rokov sa nezistil žiadny celkovo klinicky významný
nežiaduci vplyv liečby valsartanom trvajúcej do jedného roka.

V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s 90 deťmi vo veku od 1 do
6 rokov, po ktorej nasledovala jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali
dve úmrtia a ojedinelé prípady výrazného zvýšenia pečeňových
aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s významnými
komorbiditami. Príčinná súvislosť s valsartanom sa nestanovila. V druhej
štúdii, v ktorej bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa
pri liečbe valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie pečeňových
aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.

Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6
do 18 rokov so základným chronickým ochorením obličiek.

Bezpečnostný profil zaznamenaný v kontrolovaných klinických štúdiách u
pacientov so stavom po infarkte myokardu a/alebo so zlyhaním srdca sa líši
od celkového bezpečnostného profilu zaznamenaného u pacientov
s hypertenziou. Táto odlišnosť môže súvisieť so základným ochorením
pacienta. Nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli u pacientov po infarkte
myokardu a/alebo so zlyhaním srdca, sú uvedené nižšie.

Stav po infarkte myokardu a/alebo zlyhaní srdca (sledované len u dospelých
pacientov)

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| Neznáme |Trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
| Neznáme |Hypersenzitivita vrátane sérovej |
| |choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
| Menej časté |Hyperkaliémia |
| Neznáme |Nárast hladiny draslíka v sére, |
| |hyponatriémia |
|Poruchy nervového systému |
| Časté |Závrat, posturálny závrat |
| Menej časté |Synkopa, bolesť hlavy |
|Poruchy ucha a labyrintu |
| Menej časté |Vertigo |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| Menej časté |Zlyhanie srdca |
|Poruchy ciev |
| Časté |Hypotenzia, ortostatická hypotenzia|
| Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
| Menej časté |Kašeľ |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| Menej časté |Nevoľnosť, hnačka |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| Neznáme |Zvýšenie hodnôt funkčných |
| |pečeňových testov |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| Menej časté |Angioedém |
| Neznáme |Vyrážka, svrbenie |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového |
|tkaniva |
| Neznáme |Myalgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| Časté |Zlyhanie a poškodenie obličiek |
| Menej časté |Akútne zlyhanie obličiek, zvýšená |
| |hladina kreatinínu v sére |
| Neznáme |Zvýšená hladina močovinového dusíka|
| |v krvi |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| Menej časté |Asténia, únava |

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Predávkovanie valsartanom môže spôsobiť výraznú hypotenziu, čo môže viesť k
zníženiu stavu vedomia, cirkulačnému kolapsu a/alebo šoku.

Liečba
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia lieku, typu a závažnosti
symptómov. Prvoradá je stabilizácia cirkulačného stavu.
Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy ležmo a rýchlo sa
má doplniť objem krvi.
Odstránenie valsartanu hemodialýzou je nepravdepodobné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód:
C09C A03.

Valsartan je perorálne účinný, silný a špecifický antagonista receptora
angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý
zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené hladiny Ang II v plazme
po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu stimulovať nezablokovaný receptor
AT2, ktorý pravdepodobne vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan
neprejavuje žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má
oveľa (asi 20 000-krát) vyššiu afinitu k receptoru AT1 ako k receptoru AT2.
Nie je známe, že by sa valsartan viazal na iné receptory hormónov alebo ich
blokoval alebo sa viazal alebo blokoval iónové kanály, o ktorých je známe,
že sú dôležité pri regulácii kardiovaskulárneho systému.

Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa Ang I
na Ang II a rozkladá bradykinín. Pretože účinok na ACE a potenciácia
bradykinínu alebo substancie P nie sú prítomné, antagonisty angiotenzínu II
sa pravdepodobne nespájajú s kašľom. V klinických skúšaniach
porovnávajúcich valsartan s ACE inhibítorom sa suchý kašeľ vyskytoval
významne (P<0,05) v menšej miere u pacientov liečených valsartanom ako u
tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7,9 %). V klinickom
skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby ACE inhibítormi
malo kašeľ 19,5 % zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0 %
liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5 % liečených ACE
inhibítorom (P<0,05).

Hypertenzia
Podanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobuje pokles krvného tlaku
bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.
U väčšiny pacientov dochádza po podaní jednorazovej perorálnej dávky k
nástupu antihypertenzného účinku v priebehu 2 hodín a najvyššie zníženie
krvného tlaku sa dosiahne v priebehu počas 4 – 6 hodín. Antihypertenzný
účinok pretrváva po dobu 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného
podávania sa zjavný antihypertenzný účinok dosiahne do 2 týždňov
a maximálny účinok sa dosiahne do 4 týždňov a pretrváva počas dlhodobej
liečby. Kombináciou s hydrochlorotiazidom sa dosahuje významné dodatočné
zníženie krvného tlaku.
Náhle prerušenie liečby valsartanom sa nespájalo s rýchlym vzostupom
krvného tlaku (“rebound“) alebo s inými nepriaznivými klinickými
udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa
preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL
(Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie
vylučovania albumínu močom (urinary albumin excretion, UAE) valsartanom
(80–160 mg/raz denne) oproti amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov
s diabetom typu 2 (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou
(valsartan: 58 µg/min; amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým
krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek (kreatinín v krvi
<120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p<0,001) o 42 % (–24,2 µg/min;
95 % CI: –40,4 až –19,1) pri valsartane a asi o 3 % (–1,7 µg/min; 95 %
CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne, napriek podobnej miere zníženia krvného
tlaku v oboch skupinách.
Štúdia zníženia proteinúrie Diovanom (Diovan Reduction of Proteinuria
(DROP)) ďalej skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s
hypertenziou (BP = 150/88 mmHg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer =
102 µg/min; 20–700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný
kreatinín v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3
dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení
30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na
zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch
bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená
o 36 % pri 160 mg valsartanu (95 % CI: 22 až 47 %), a o 44 % pri 320 mg
valsartanu (95 % CI: 31 až 54 %). Záverom štúdie bolo, že 160–320 mg
valsartanu u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky
významné zníženie UAE.

Nedávny infarkt myokardu
VALIANT (VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial) bolo
randomizované, kontrolované, medzinárodné, dvojito zaslepené klinické
skúšanie so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi,
prejavmi alebo rádiologickým dôkazom kongestívneho zlyhania srdca a/alebo
potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná
frakcia ?40% pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo ?35% pri
echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti
boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní po nástupe príznakov
infarktu myokardu do skupín buď valsartanu, kaptoprilu alebo kombinácie
oboch. Liečba trvala priemerne 2 roky. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola
mortalita zo všetkých príčin.
Valsartan bol rovnako účinný ako kaptopril pri znižovaní mortality zo
všetkých príčin po infarkte myokardu. Mortalita zo všetkých príčin bola
podobná v skupine valsartanu (19,9 %), kaptoprilu (19,5 %) a valsartanu +
kaptoprilu (19,3 %). Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prínos
liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol
rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia,
rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan bol tiež
účinný v predĺžení času do úmrtia z kardiovaskulárnych príčin a znížení
kardiovaskulárnej mortality, hospitalizácie pre srdcové zlyhanie, ďalšieho
infarktu myokardu, zastavenia srdca s resuscitáciou a nefatálnej cievnej
mozgovej príhody (sekundárny zložený cieľový ukazovateľ).
Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov
liečených po infarkte myokardu. Pokiaľ sa týka funkcie obličiek,
zdvojnásobenie hodnoty kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov
liečených valsartanom, 4,8 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom
a 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom. Prerušenie liečby pre rôzne typy
dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom,
1,3 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a 0,8 % pacientov
liečených kaptoprilom. Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má
zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.
Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite a
morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu +
kaptoprilu, samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom. Bez ohľadu na
liečbu, mortalita bola nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali
betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa u tejto
populácie zachoval známy prínos betablokátorov.

Zlyhanie srdca
Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné klinické skúšanie
porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5 010
pacientov so zlyhaním srdca triedy II podľa NYHA (62 %), III (36 %) a IV
(2 %) s ejekčnou frakciou ľavej komory (LVEF) <40 % a vnútorným
diastolickým priemerom ľavej komory (left ventricular internal diastolic
diameter LVIDD) >2,9 cm/m2. Základná liečba zahŕňala ACE inhibítory (93 %),
diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36 %). Priemerné
sledovanie trvalo takmer 2 roky. Priemerná denná dávka valsartanu v štúdii
Val-HeFT predstavovala 254 mg. Skúšanie malo dva primárne cieľové
ukazovatele: mortalita zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a morbidita
súvisiaca so zlyhaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti), definované
ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizácia pre zlyhanie srdca
alebo potreba intravenózneho podania liekov s inotropným alebo
vazodilatačným účinkom počas 4 hodín a viac bez hospitalizácie.
Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p = NS) v skupinách valsartanu
(19,7 %) a placeba (19,4 %). Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika
pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až
37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce prínos placeba (zložená
mortalita a morbidita bola 21,9 % pri placebe oproti 25,4 % v skupine
valsartanu) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu
inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu.
Prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol najvyšší v podskupine pacientov,
ktorí nedostávali inhibítor ACE (n = 366). V tejto podskupine sa mortalita
zo všetkých príčin valsartanom významne znížila v porovnaní s placebom
o 33 % (95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pri valsartane oproti 27,1 % pri
placebe) a zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 44 %
(24,9 % pri valsartane oproti 42,5 % pri placebe).
U pacientov, ktorí dostávali inhibítor ACE bez betablokátora, bola
mortalita zo všetkých príčin podobná (p = NS) v skupine valsartanu (21,8 %)
a placeba (22,5 %). Zložené riziko mortality a morbidity sa významne
znížilo o 18,3 % (95 % CI: 8 % až 28 %) pri valsartane v porovnávaní s
placebom (31,0 % oproti 36,3 %).
V celkovej populácii klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených
valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy
NYHA a príznakov a prejavov zlyhania srdca vrátane dyspnoe, únavy, edémov
a šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu
kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure
Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov
liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná
frakcia a významne sa znížil LVIDD v koncovom bode oproti východiskovej
hodnote.

/Deti a dospievajúci/

Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných,
dvojito zaslepených klinických štúdiách u 561 detí a dospievajúcich vo veku
od 6 do 18 rokov a u 165 detí a dospievajúcich vo veku od 1 do 6 rokov.
Najčastejšími základnými ochoreniami potenciálne prispievajúcimi k vzniku
hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií boli ochorenia obličiek a
močových ciest a obezita.

/Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac/
V klinickej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 261 detí a dospievajúcich s
hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, pacienti s telesnou hmotnosťou <35 kg
dostávali tablety s 10, 40 alebo 80 mg valsartanu denne (nízka, stredná a
vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou ?35 kg dostávali tablety s
20, 80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci
2. týždňa valsartan znížil systolický aj diastolický krvný tlak úmerne
dávke.
Vo všeobecnosti tri hladiny dávok valsartanu (nízka, stredná a vysoká)
významne znížili systolický krvný tlak o 8, 10 a 12 mm Hg oproti
východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na
pokračujúce podávanie rovnakej dávky valsartanu, alebo prešli na placebo. U
pacientov, ktorí naďalej dostávali stredné a vysoké dávky valsartanu, bol
minimálny systolický tlak krvi o -4 a -7 mm Hg nižší než u pacientov, ktorí
dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol
minimálny systolický tlak krvi podobný ako u pacientov, ktorí dostávali
placebo. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok valsartanu závislý od
dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými podskupinami.

V ďalšej klinickej štúdii, do ktorej bolo zaradených 300 detí a
dospievajúcich s hypertenziou vo veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti
randomizovaní na podávanie tabliet valsartanu alebo enalaprilu počas
12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou medzi ?18 kg a <35 kg dostávali
80 mg valsartanu alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou medzi
?35 kg a <80 kg dostávali 160 mg valsartanu alebo 20 mg enalaprilu; deti s
telesnou hmotnosťou ?80 kg dostávali 320 mg valsartanu alebo 40 mg
enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov
užívajúcich valsartan (15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota p pre
noninferioritu <0,0001). Zhodné výsledky sa pozorovali pri diastolickom
tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri valsartane a 8,5 mm Hg pri
enalaprile.

/Klinické skúsenosti u detí vo veku menej ako 6/ /rokov/
Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, na
ktorých sa zúčastnilo 90 a 75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti
mladšie ako 1 rok. V prvej štúdii sa účinnosť valsartanu potvrdila
porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa nepreukázala. V
druhej štúdii boli vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom TK,
ale tendencia závislosti odpovede od dávky nedosiahla štatistickú
významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom nebol významný.
Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej
skupiny (pozri časť 4.8).
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky
štúdií s valsartanom vo všetkých vekových podskupinách detí a
dospievajúcich so zlyhaním srdca a so zlyhaním srdca po nedávnom infarkte
myokardu. Informácie o použití u detí a dospievajúcich pozri v časti 4.2.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia:/
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sú maximálne plazmatické
koncentrácie dosiahnuté v priebehu 2-4 hodín pri tabletách a 1–2 hodiny pri
liekovej forme roztoku. Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23 %
pri tabletách a 39 % pri liekovej forme roztoku. Jedlo znižuje expozíciu
(meranú pomocou AUC) valsartanu približne o 40 % a maximálnu plazmatickú
koncentráciu (Cmax) približne o 50 %, hoci približne po 8 hodinách po
podaní dávky sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné pre skupinu, ktorá
ho užila s jedlom i pre skupinu osôb, ktorá ho užila nalačno. Aj napriek
tomu nie je toto zníženie AUC sprevádzané klinicky významným znížením
terapeutického účinku a valsartan preto môže byť užívaný s jedlom alebo bez
neho.

/Distribúcia:/
Distribučný objem valsartanu je v rovnovážnom stave po intravenóznom podaní
približne 17 litrov, čo znamená, že sa valsartan nedistribuuje extenzívne
do tkanív. Valsartan sa silno viaže na proteíny v sére (94 - 97 %),
predovšetkým na sérový albumín.

/Biotransformácia:/
Valsartan sa nebiotransformuje vo veľkej miere, pretože len asi 20 % dávky
je nájdených vo forme metabolitov. Hydroxymetabolit bol identifikovaný v
plazme v nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento
metabolit nie je farmakologicky aktívny.

/Vylučovanie:/
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozpadu (t˝? <1 h a
t˝? približne 9 h). Valsartan sa primárne vylučuje žlčou do stolice
(približne 83 % dávky) a obličkami do moču (približne 13 % dávky),
v prevažnej miere ako nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je
plazmatický klírens valsartanu približne 2 l/h a jeho renálny klírens je
0,62 l/h (približne 30 % celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.


U pacientov so zlyhaním srdca:
Priemerný čas do maximálnej koncentrácie a polčas eliminácie valsartanu
u pacientov so zlyhaním srdca sú podobné ako hodnoty pozorované u zdravých
dobrovoľníkov. Hodnoty AUC a Cmax valsartanu sú v rozmedzí klinických dávok
takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke (40 až 160 mg dvakrát denne). Priemerný
faktor akumulácie je asi 1,7. Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom
podaní je približne 4,5 l/h. Vek zdanlivý klírens u pacientov so zlyhaním
srdca neovplyvňuje.

/Osobitné populácie/

Starší pacienti:
U niektorých starších osôb bola pozorovaná o trochu vyššia systémová
expozícia valsartanu v porovnaní s mladšími osobami. Tento rozdiel však
nemal žiaden klinický význam.

Porucha funkcie obličiek:
Ako sa dá očakávať u látky, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 %
celkového plazmatického klírensu, nezistila sa žiadna korelácia medzi
funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto nie je u
pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu >10 ml/min)
potrebná úprava dávky. O pacientoch so závažným poškodením funkcie obličiek
(klírens kreatinínu <10 ml/min) a dialyzovaných pacientoch nie sú k
dispozícii údaje o bezpečnosti a preto má byť valsartan týmto pacientom
podávaný s opatrnosťou (pozri časť 4.2 a 4.4). Valsartan sa vo veľkej miere
viaže na plazmatické bielkoviny a nie je pravdepodobné, že by sa odstránil
dialýzou.

Poškodenie pečene:
Približne 70 % absorbovanej dávky valsartanu sa vylučuje žlčou, najmä
v nezmenenej forme. Valsartan nepodlieha extenzívnej biotransformácii.
Zdvojnásobenie expozície (AUC) v porovnaní so zdravými osobami bola
pozorovaná u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene.
Napriek tomu nebola pozorovaná korelácia medzi koncentráciami valsartanu v
plazme a stupňom poruchy funkcie pečene. Valsartan nebol študovaný u
pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).


/Deti a dospievajúci/
V štúdii s 26 deťmi a dospievajúcimi s hypertenziou (vo veku 1 až
16 rokov), ktorým sa podala jednorazová dávka suspenzie valsartanu
(priemer: 0,9 až 2 mg/kg, s maximálnou dávkou 80 mg), bol klírens
(litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až
16 rokov a bol podobný ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú
formu.

Poškodenie funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u
dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie
valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná
u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu >30 ml/min. Funkcia obličiek
a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a 4.4).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií
bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho
potenciálu neodhalili osobitné riziko pre ľudí.
Materské toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní
gravidity a počas laktácie viedli k zníženiu prežívania, menším prírastkom
hmotnosti a oneskorenému vývinu (oddelenie vonkajšej chrupavkovej časti
ucha a otvorenie ušného kanála) mláďat (pozri časť 4.6). Tieto dávky
podávané potkanom (600 mg/kg/deň) sú asi osemnásťnásobkom maximálnej
odporučenej dávky u ľudí na základe prepočtu na mg/m2 (kalkulácia
predpokladá perorálnu dávku 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou
60 kg).
V predklinických štúdiách bezpečnosti spôsobili vysoké dávky valsartanu
(200 až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov
červenej krvnej zložky (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit) a boli
preukázané zmeny v hemodynamike obličiek (mierne zvýšená hladina močoviny v
plazme a hyperplázia obličkových tubulov a bazofília tubulov u samcov).
Tieto dávky u potkanov (200 až 600 mg/kg/deň) sú približne šesť- až
osemnásťnásobkom maximálnej odporučenej dávky u ľudí na základe prepočtu na
mg/m2 (kalkulácia predpokladá perorálnu dávku 320 mg/deň u pacienta s
telesnou hmotnosťou 60 kg).
U kosmáčov došlo pri rovnaných dávkach k podobným, ale závažnejším zmenám,
najmä na obličkách, kde tieto zmeny viedli k nefropatii so zvýšenou
hladinou močoviny a kreatinínu.
Tiež bola u obidvoch druhov pozorovaná hypertrofia juxtaglomerulárnych
buniek v obličkách. Predpokladá sa, že všetky zmeny sú spôsobené
farmakologickým účinkom valsartanu, ktorý spôsobuje, predovšetkým u
kosmáčov, dlhodobú hypotenziu. Pre použitie terapeutických dávok u ľudí
nemá hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek obličiek pravdepodobne žiadnu
relevanciu.

/Deti a dospievajúci/
Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom
(od 7. dňa po narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach až
1 mg/kg/deň (asi 10-35 % maximálnej odporúčanej pediatrickej dávky
4 mg/kg/deň na základe systémovej expozície) vyvolalo pretrvávajúce,
ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky predstavujú
očakávaný vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu
konvertujúceho angiotenzín a blokátorov receptorov angiotenzínu II
podtypu 1; tieto účinky sa pozorujú u potkanov pri podávaní počas prvých
13 dní života.
Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí, ktoré sa
príležitostne môže u ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. Juvenilným
potkanom v štúdii sa valsartan podával až do 70. dňa a účinky na
dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení) nemožno vylúčiť.
Dozrievanie funkcie obličiek je proces prebiehajúci u ľudí v prvom roku
života. Preto sa nedá vylúčiť klinická významnosť u detí vo veku <1 rok,
zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú na bezpečnostné riziko u detí
starších ako 1 rok.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Jadro tabliet/
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Povidón
Sodná soľ kroskarmelózy
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Magnéziumstearát

/Obal tabliet/
Hypromelóza
Oxid titaničitý, E 171
Makrogol 4000

Žltý oxid železitý, E 172*
Červený oxid železitý, E 172

* prítomný vo Valsacore 160 mg
prítomný vo Valsacore 80 mg a 160 mg

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC Al blistrové balenie.
80 mg a 160 mg: 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 120, 180 filmom
obalených tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Valsacor 80 mg: 58/0197/07-S
Valsacor 160 mg: 58/0198/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

28.5.2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Január 2012

Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2107/5388,
2107/5389, 2107/5390


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Valsacor 40 mg
Valsacor 80 mg
Valsacor 160 mg

Filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg, 80 mg alebo160 mg valsartanu.

Pomocné látky: monohydrát laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Vzhľad 40 mg filmom obalenej tablety: žltohnedá, okrúhla, mierne bikonvexná
filmom obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane.
Vzhľad 80 mg filmom obalenej tablety: ružová, okrúhla, bikonvexná filmom
obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane.
Vzhľad 160 mg filmom obalenej tablety: žltohnedá oválna, bikonvexná filmom
obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane.

Tablety všetkých troch síl sa môžu rozdeliť na dve rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie.
Zlyhanie srdca
Liečba chronického zlyhania srdca (NYHA klasifikácia II-IV), keď nie je
možné použiť ACE inhibítory, alebo ako prídavná liečba k ACE inhibítorom,
keď nie je možné použiť betablokátory (pozri časť 4.4 a 5.1).
Stav po infarkte myokardu
Liečba klinicky stabilných pacientov s príznakmi, prejavmi alebo
rádiologickým potvrdením zlyhania ľavej komory a/alebo systolickou
dysfunkciou ľavej komory po nedávno prekonanom (12 hodín – 10 dní) infarkte
myokardu (pozri časť 4.4 a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Valsacor sa môže užívať nezávisle od jedla a má sa zapiť tekutinou.

Hypertenzia
Odporúčaná dávka valsartanu 80 mg 1-krát denne bez ohľadu na rasu alebo
pohlavie. Antihypertenzný účinok sa zreteľne prejaví v priebehu 2 týždňov a
maximálny účinok sa pozoruje po 4 týždňoch. U pacientov, ktorých krvný tlak
nie je primerane kontrolovaný, možno dennú dávku zvýšiť na 160 mg alebo sa
väčší pokles krvného tlaku môže dosiahnuť pridaním tiazidového diuretika.

Valsartan možno podávať aj v kombinácii s inými antihypertenzívami.

Poruchy funkcie obličiek:
U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (t.j, klírens kreatinínu 20-
50 ml/min) nie je na začiatku liečby potrebná úprava dávky. U pacientov so
stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (t.j, klírens kreatinínu
menej ako 20 ml/min) alebo u dialyzovaných pacientov sa odporúča začať
liečbu so zníženou dávkou 40 mg raz denne.

Poruchy funkcie pečene:
Pri podávaní valsartanu pacientom s poškodením pečene alebo s biliárnymi
obštrukčnými poruchami je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.3 a 4.4). U
pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene bez cholestázy je
maximálna odporučená denná dávka valsartanu 80 mg.

Zlyhanie srdca
Odporúčaná začiatočná dávka je 40 mg dvakrát denne. Dávka sa môže postupne
zvýšiť na 80 až 160 mg dvakrát denne, v závislosti na tolerancii pacienta.
Zvyšovanie dávky sa má vykonať v intervaloch najmenej dvoch týždňov.
Najvyššia denná dávka podávaná v klinických skúšaniach bola 320 mg
rozdelených na dve dávky.

Pri tejto liečbe sa má uvážiť zníženie dávky súčasne podávaných diuretík.

Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia
obličiek.

Stav po infarkte myokardu
U klinicky stabilných pacientov môže liečba začať už 12 hodín po infarkte
myokardu. Po úvodnej dávke 20 mg dvakrát denne sa v priebehu niekoľkých
najbližších týždňov môže valsartan titrovať na 40, 80 a 160 mg dvakrát
denne. Začiatočná dávka sa podáva vo forme 40 mg deliteľných tabliet.
Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Vo všeobecnosti sa
odporúča, aby pacient dosiahol dávku 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov a
cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch mesiacov od začiatku
liečby v závislosti na schopnosti pacienta tolerovať valsartan počas
zvyšovania dávky. Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia alebo porucha
činnosti obličiek, má sa uvážiť zníženie dávky.

Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po
infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú,
betablokátory, statíny a diuretiká.

Neodporúča sa kombinácia s ACE inhibítormi (pozri časť 4.4, 4.8 a 5.1).

Poruchy funkcie obličiek:
Pri indikácii stav po infarkte myokardu nie je u pacientov s miernou až
stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek potrebná úprava dávky. V
súčasnosti nie sú k dispozícii údaje o pacientoch po infarkte myokardu s
ťažkou poruchou funkciou obličiek (sérový kreatinín [pic]221 ?mol/l). Preto
sa má u takýchto pacientov valsartan používať s opatrnosťou a funkcia
obličiek sa má náležite posúdiť (pozri časť 4.4).

Poruchy funkcie pečene:
Podávanie dávok vyšších ako 80 mg dvakrát denne pacientom s miernou až
stredne ťažkou poruchou funkcie pečene možno zvažovať len vtedy, ak je
predpoklad, že klinický úžitok preváži možné riziko spojené so zvýšeným
vplyvom valsartanu. Pacienti s ťažkou poruchou funkcie pečene, cirhózou
alebo s obštrukciou žlčovodu nemajú valsartan užívať (pozri časť 4.4).

Starší pacienti
Starším pacientom sa majú podávať rovnaké dávky ako mladým pacientom.

Deti a mladiství
Valsacor sa neodporúča používať u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov
kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti, Bezpečnosť a účinnosť sa
u detí nestanovovala.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na valsartan alebo na niektorú z pomocných látok.
Ťažké poškodenie pečene, cirhóza, biliárna obštrukcia.
Tehotenstvo (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých,
ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby valsartanom
v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka
a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby valsartanom, napr.
znížením dávky diuretika. Ak sa vyskytne hypotenzia, má sa pacient uložiť
do ležiacej polohy, a ak je to potrebné, má sa mu podať i.v. infúzia
fyziologického roztoku chloridu sodného. V liečbe možno pokračovať po
stabilizácii krvného tlaku.

Stenóza renálnej artérie
U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou
solitárnej obličky nebola bezpečnosť valsartanu stanovovaná.

Krátkodobé podávanie valsartanu dvanástim pacientom s renovaskulárnou
hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie
nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, kreatinínu v sére,
alebo dusíka močoviny v krvi (BUN). Pretože iné lieky ovplyvňujúce systém
renín-angiotenzín-aldosterón môžu zvýšiť močovinu v krvi alebo kreatinín v
sére u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej artérie, ako
bezpečnostné opatrenie sa odporúča ich monitorovanie.

Poruchy funkcie obličiek
Ako následok inhibície renín-aldosterón-angiotenzínového systému boli,
najmä u pacientov s preexistujúcou renálnou dysfunkciou alebo u pacientov s
ťažkou srdcovou nedostatočnosťou, hlásené nárasty močoviny a kreatinínu v
krvi a zmeny v renálnych funkciách vrátane zlyhania obličiek (veľmi
vzácne).

Poruchy funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy sa vyžaduje úprava dávkovania. Dávka valsartanu nemá prekročiť
80 mg (pozri časť 4.2). Valsartan sa vylučuje prevažne nezmenený do žlče a
u pacientov s biliárnymi obštrukčnými poruchami sa pozorovalo zníženie
klírensu valsartanu (pozri časť 5.2). Preto sa takýmto pacientom neodporúča
podávať valsartan. Nie sú k dispozícii údaje o používaní valsartanu u
pacientov s ťažkou hepatálnou dysfunkciou.

Zlyhanie srdca / stav po infarkte myokardu
Použitie valsartanu u pacientov so srdcovým zlyhaním alebo po infarkte
myokardu má často za následok určitý pokles krvného tlaku, prerušenie
liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je
potrebné za predpokladu, že sa dodržujú pokyny pre dávkovanie. Pri začatí
liečby u pacientov so zlyhaním srdca alebo po infarkte myokardu je potrebná
opatrnosť.
V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa môžu u
náchylných jedincov očakávať zmeny vo funkcii obličiek. U pacientov,
ktorých funkcia obličiek môže vo zvýšenej miere závisieť od systému renín-
angiotenzín-aldosterón (napr. u pacientov so závažným kongestívnym zlyhaním
srdca), sa liečba inhibítormi ACE spájala s oligúriou a/alebo progredujúcou
azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek.
Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca a po infarkte myokardu sa
má vždy vyšetriť funkcia obličiek.
Liečba trojkombináciou inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu u
pacientov so zlyhaním srdca nepreukázala klinickú prospešnosť(pozri časť
5.1). Táto kombinácia zrejme zvýšila riziko výskytu nežiaducich účinkov a
preto sa neodporúča. U pacientov so zlyhaním srdca sa má trojkombinácia ACE
inhibítora, betablokátora a valsartanu používať s opatrnosťou (pozri časť
5.1).
U pacientov s nedávnym infarktom myokardu dvojkombinácia kaptoprilu a
valsartanu neukázala žiaden ďalší klinický úžitok, naopak riziko
nežiaducich účinkov narástlo v porovnaní s liečbou jednotlivými liekmi
(pozri časť 4.8 a 5.1). Preto sa táto kombinácia neodporúča.

/Osobitné upozornenie na pomocné látky/
Valsacor obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorbcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Nezistili sa žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie s
nasledujúcimi liekmi, ktoré sa bežne používajú na liečbu hypertenzívnych
pacientov: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín,
hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.
Pretože sa valsartan vo významnej miere nemetabolizuje, neočakávajú sa
klinicky významné interakcie s valsartanom vo forme metabolickej indukcie
alebo inhibície systému cytochrómového systému P450. Hoci sa vysoký podiel
valsartanu viaže na bielkoviny plazmy, štúdie /in vitro/ neukázali žiadnu
interakciu na tejto úrovni s radom molekúl, ktoré sa tiež vo veľkej miere
viažu na bielkoviny, ako napr. diklofenak, furosemid a warfarín.
Súčasné užívanie s diuretikami šetriacimi kálium (napr. spironolaktón,
triamteren, amilorid), doplnkami draslíka alebo náhradami soli obsahujúcimi
draslík môže spôsobiť zvýšenie hladiny draslíka v sére a u pacientov so
srdcovým zlyhaním nárast kreatinínu v sére. Ak je potrebné ich súčasné
podanie, má sa postupovať s veľkou opatrnosťou.
Kombinácia s nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSAIDs): Keď sa
antagonisti angiotenzínu II podávajú súčasne s nesteroidovými
protizápalovými liekmi (napr. selektívnymi COX-2 inhibítormi,
acetylsalicylovou kyselinou (>3 g/deň) a neselektívnymi NSAID), môže sa
vyskytnúť zoslabenie antihypertenzívneho účinku.
Tak ako pri iných ACE inhibítoroch, súčasné užívanie antagonistov
angiotenzínu II a NSAIDs môže viesť k zvýšenej možnosti zhoršenia renálnych
funkcií, vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a k nárastu sérového
kália, najmä u pacientov so zhoršenými preexistujúcimi renálnymi funkciami.
Táto kombinácia sa má používať s opatrnosťou, najmä u starších pacientov.
Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a treba zvažovať monitorovanie
renálnych funkcií po začatí súčasnej liečby a periodicky počas liečby.
Súčasné užívanie valsartanu a liekov obsahujúcich lítium môže, z dôvodu
zvýšenej reabsorbcie lítia v proximálnych tubuloch, zosilniť nežiaduce
účinky lítia. Preto sa odporúča sledovanie hladín sérového lítia.
Súčasné užívanie iných antihypertenzív môže zvýšiť hypotenzívny účinok
valsartanu.

4.6 Gravidita a laktácia

V dôsledku mechanizmu účinku antagonistov angiotenzínu II nemožno vylúčiť
riziko pre plod. Intrauterinná expozícia inhibítorom enzýmu konvertujúceho
angiotenzín (inhibítory ACE), ktoré sa podávali gravidným ženám počas
druhého a tretieho trimestra, spôsobila poškodenie a usmrtenie vyvíjajúceho
sa plodu. Boli hlásené spontánne potraty, oligohydramnion a renálne
dysfunkcie u novorodencov, keď ženy neúmyselne užívali valsartan. Tak ako
každý liek, ktorý pôsobí priamo na renín-angiotenzín-aldosterónový systém
(RAAS), nemá sa valsartan používať v gravidite. Ak sa počas liečby zistí
gravidita, má sa valsartan čo najskôr vysadiť.

Nie je známe, či sa valsartan vylučuje do ľudského mlieka. Valsartan sa
vylučoval do mlieka dojčiacich potkanov. Preto sa neodporúča používať
valsartan u dojčiacich matiek.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tak ako pri iných antihypertenzívnych látkach, odporúča sa zvýšená
opatrnosť pri vedení vozidla a obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

V kontrolovaných klinických skúšaniach s pacientmi s hypertenziou bola
celková incidencia nežiaducich udalostí (AE) porovnateľná s placebom.
Incidencia AE nemala vzťah k dávke alebo trvaniu liečby a nesúvisela ani s
pohlavím, vekom alebo rasou. Nižšieuvedená tabuľka sumarizuje nežiaduce
účinky z 10 placebom-kontrolovaných klinických štúdií na pacientoch
liečených rôznymi dávkami valsartanu (od 10 do 320 mg) až 12 týždňov.
AE zaznamenané v klinických skúšaniach s pacientmi s hypertenziou bez
ohľadu na príčinnú súvislosť s valsartanom a vyskytujúce sa častejšie pri
valsartane ako pri placebe a nežiaduce liekové reakcie z individuálnych
hlásení sú uvedené nižšie, zatriedené podľa orgánových systémov. Z 2 316
pacientov bolo 1281 osôb liečených dávkou 80 mg a 660 osôb dávkou 160 mg
valsartanu denne. Žiadny nežiaduci účinok nemal súvislosť s dávkou a ani s
dĺžkou liečby a preto nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli pri rozdielnych
dávkach boli zoskupené spolu. Výskyt nežiaducich účinkov nesúvisel s
pohlavím, vekom alebo rasou pacienta. Všetky nežiaduce účinky v skupine
pacientov liečených valsartanom a s incidenciou vyššou ako 1 % sú zahrnuté
v tabuľke, bez ohľadu na príčinnú súvislosť so skúmaným liekom.

Bezpečnostný profil valsartanu u pacientov po infarkte myokardu bol v
súlade s farmakologickými vlastnosťami liečiva a celkovo súvisel so
základným ochorením. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nie smrteľné závažné
nežiaduce udalosti (SAE) s podozrením na súvislosť so skúšaným liekom,
ktoré sa pozorovali v klinickom skúšaní s incidenciou ?0,1%.
Nežiaduce liekové reakcie (ADR) zaznamenané v klinických skúšaniach s
pacientmi so zlyhaním srdca, ktoré sa pozorovali s incidenciou vyššou ako
1% a vyskytujúce sa častejšie pri valsartane ako pri placebe, sú tiež
uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (?1/10); časté (?1/100, <1/10);
menej časté (?1/1 000, <1/100); zriedkavé (?1/10 000, <1/1 000); veľmi
zriedkavé (<1/10 000).

|Infekcie a nákazy |
|Časté: |Vírusové infekcie |
|Menej časté: |Infekcia horných dýchacích ciest, |
| |faryngitída, sinusitída |
|Veľmi zriedkavé: |Gastroenteritída, rinitída |
| |
|Ochorenia krvi a lymfatického systému |
|Veľmi zriedkavé: |Trombocytopénia |
| |
|Poruchy imunitného systému |
|Zriedkavé: |Precitlivenosť vrátane sérovej choroby|
| |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Menej časté: |Hyperkaliémia*,# |
| |
|Psychiatrické poruchy a ochorenia |
|Menej časté: |Depresia, nespavosť |
| |
|Poruchy nervového systému: |
|Časté: |Posturálne závraty# |
|Menej časté: |Synkopa* |
|Zriedkavé: |Závraty##, neuralgia |
|Veľmi zriedkavé: |Bolesť hlavy |
| |
|Ochorenia oka |
|Menej časté: |Konjunktivitída |
| |
|Ochorenia ucha a labyrintu |
|Menej časté: |Vertigo |
| |
|Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti |
|Menej časté: |Zlyhanie srdca |
| |
|Cievne poruchy |
|Časté: |Ortostatická hypotenzia# |
|Menej časté: |Hypotenzia*,## |
|Zriedkavé: |Vaskulitída |
|Veľmi zriedkavé: |Krvácanie |
| |
|Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté: |Kašeľ, epistaxa |
| |
|Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu |
|Menej časté: |Hnačka, bolesť brucha |
|Veľmi zriedkavé: |Nauzea## |
| |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Zriedkavé: |Angioneurotický edém, vyrážka, |
| |svrbenie |
| |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Menej časté: |Bolesť chrbta, svalové kŕče, myalgia, |
| |artritída |
|Veľmi zriedkavé: |Artralgia |
| |
|Poruchy obličiek a močových sústavy |
|Veľmi zriedkavé: |Zhoršenie funkcie obličiek,##, |
| |akútne zlyhanie obličiek, |
| |insuficiencia obličiek |
| |
|Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania |
|Menej časté: |Únava, asténia |

*Hlásené pri indikácii stav po infarkte myokardu
# Hlásené pri indikácii srdcové zlyhanie
Hlásené ako “menej časté” pri indikácii stav po infarkte myokardu
## Častejšie hlásené pri indikácii srdcového zlyhania (časté: závrat,
zhoršenie funkcie obličiek, hypotenzia; menej časté: bolesť hlavy,
nauzea)

V klinickom skúšaní sa u pacientov po infarkte myokardu zaznamenali
predovšetkým štyri typy nežiaducich udalostí, a to hypotenzia, porucha
funkcie obličiek, kašeľ a angioneurotický edém. Vopred určenou nežiaducou
udalosťou, ktorá mala najčastejšie za následok trvalé ukončenie podávania
skúšaného lieku, bola hypotenzia: túto udalosť hlásilo 1,8 % pacientov
liečených valsartanom + kaptoprilom v porovnaní s 1,4 % pacientov liečených
valsartanom a 0,8 % pacientov liečených kaptoprilom. Porucha funkcie
obličiek bola najmenej častá u pacientov liečených kaptoprilom a kašeľ bol
najmenej častý u pacientov liečených valsartanom. Pri angioneurotickom
edéme neboli žiadne rozdiely.

Percentuálny podiel trvalého ukončenia liečby pre nežiaduce udalosti bol
5,8 % u pacientov liečených valsartanom, 7,7 % u pacientov liečených
kaptoprilom a 9,0 % u pacientov liečených valsartanom a kaptoprilom.

Laboratórne nálezy
Veľmi zriedkavo sa valsartan môže spájať s poklesom hemoglobínu a
hematokritu. V kontrolovaných klinických skúšaniach sa zistilo významné
zníženie (>20 %) hematokritu u 0,8 % a hemoglobínu u 0,4 % pacientov, ktorí
dostávali valsartan. V porovnaní s tým sa zníženie hematokritu aj
hemoglobínu zistilo u 0,1% pacientov, ktorí dostávali placebo.
Neutropénia sa pozorovala u 1,9 % pacientov liečených valsartanom v
porovnaní s 1,6 % pacientov liečených ACE inhibítorom.
V kontrolovaných klinických skúšaniach sa zaznamenalo významné zvýšenie
kreatinínu v sére
u 0,8 %, draslíka u 4,4 % a celkového bilirubínu u 6 % pacientov liečených
valsartanom v porovnaní s 1,6 %, 6,4 % a 12,9 % pacientov liečených ACE
inhibítorom.
U pacientov po infarkte myokardu sa pozorovalo zdvojnásobenie sérového
kreatinínu u 4,2 % pacientov liečených valsartanom, u 4,8 % pacientov
liečených valsartanom + kaptoprilom a u 3,4 % pacientov liečených
kaptoprilom.
U pacientov so zlyhaním srdca sa zvýšenie sérového kreatinínu o viac ako
50% pozorovalo u 3,9 % pacientov liečených valsartanom v porovnaní s 0,9 %
pacientov liečených placebom. U týchto pacientov sa zvýšenie draslíka v
sére o viac ako 20 % pozorovalo u 10 % pacientov liečených valsartanom v
porovnaní s 5,1 % pacientov liečených placebom.
V klinických skúšaniach sa pri zlyhaní srdca pozorovalo zvýšenie dusíka
močoviny v krvi (BUN) o viac ako 50 % u 16,6 % pacientov liečených
valsartanom v porovnaní so 6,3 % pacientov liečených placebom.
U pacientov po infarkte myokardu sa u 4,2 % pacientov liečených
valsartanom, 4,8 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a 3,4 %
pacientov liečených kaptoprilom pozorovalo zdvojenie sérového kreatinínu.
U pacientov s hypertenziou liečených valsartanom sa príležitostne
pozorovalo zvýšenie hodnôt funkcie pečene.

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie valsartanom môže spôsobiť výraznú hypotenziu, čo môže viesť k
zníženiu stavu vedomia, cirkulačnému kolapsu a/alebo šoku.
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia lieku, typu a závažnosti
symptómov. Prvoradá je stabilizácia cirkulačných pomerov.
Pacientovi sa má vždy podať dostatočné množstvo aktívneho uhlia.
Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa má uložiť do vodorovnej polohy a
rýchlo sa má doplniť objem a chlorid sodný.
Valsartan sa nemôže odstrániť prostredníctvom hemodialýzy, nakoľko sa pevne
viaže na plazmatické proteíny.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisti angiotenzínu II, ATC kód: C09C
A03.

Aktívnym hormónom systému RAA je angiotenzín II, ktorý sa tvorí z
angiotenzínu I pôsobením ACE. Angiotenzín II sa viaže na špecifické
receptory lokalizované v bunkových membránach rozličných tkanív. Má širokú
škálu fyziologických účinkov, najmä sa však priamo i nepriamo zúčastňuje na
regulácii krvného tlaku. Ako účinná vazokonstrikčná látka vyvoláva
angiotenzín II priamu presorickú odpoveď. Naviac podporuje retenciu sodíka
a stimuláciu sekrécie aldosterónu.
Valsartan je perorálne účinný, silne pôsobiaci a špecifický antagonista
receptorov angiotenzínu II. Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1,
ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické
hladiny angiotenzínu II po blokáde receptorov AT1 valsartanom môžu
stimulovať neblokované receptory AT2, ktoré vykazujú antagonistický účinok,
keď pôsobia na krvné cievy ovplyvnené AT1 receptormi.
Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú účinnosť na receptore AT1 a má
mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1 ako k
receptoru AT2.
Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý premieňa
angiotenzín I na angiotenzín II a rozkladá bradykinín. Pretože účinok na
ACE a potenciácia bradykinínu alebo substancie P nie sú prítomné,
antagonisti angiotenzínu II sa pravdepodobne nespájajú s kašľom. V
klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE sa suchý
kašeľ vyskytoval významne (P< 0,05) zriedkavejšie u pacientov liečených
valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7, 9
%). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby
inhibítormi ACE malo kašeľ 19,5 % zúčastnených pacientov liečených
valsartanom a 19,0 % liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5 %
liečených inhibítorom ACE (P< 0,05). Valsartan neblokuje ani sa neviaže na
receptory iných hormónov alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú
významné v kardiovaskulárnej regulácii.

Hypertenzia
Podanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobuje pokles krvného tlaku
bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.
U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje
antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálny pokles krvného tlaku
sa dosiahne počas 4 - 6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva počas 24
hodín po podaní. Počas opakovaného podávania sa maximálny pokles krvného
tlaku dosahuje akoukoľvek dávkou spravidla v priebehu 2 - 4 týždňov a
zostáva zachovaný počas dlhodobej liečby. Kombináciou s hydrochlorotiazidom
sa dosahuje významné dodatočné zníženie krvného tlaku.
Náhle prerušenie liečby valsartanom sa nespájalo s rýchlym vzostupom
krvného tlaku (“rebound“) alebo s inými nepriaznivými klinickými
udalosťami.
V skúšaniach s rôznym dávkovaním nemal valsartan u pacientov s hypertenziou
žiadne zistiteľné účinky na celkový cholesterol, triacylglyceroly nalačno,
sérovú glykémiu nalačno alebo na kyselinu močovú.

Zlyhanie srdca
/Hemodynamika a neurohormóny./
Vyhodnotenie cirkulačnej dynamiky a sérových koncentrácií neurohormónov
bolo uskutočnené na pacientoch so srdcovým zlyhaním (NYHA klasifikácia II -
IV), ktoré bolo charakterizované pľúcnym tlakom (PCWP) > 15 mmHg v 2
krátkych časových úsekoch počas dlhodobého sledovania. V prvej štúdii na
pacientoch liečených ACE inhibítormi, sa pacientom spolu s ACE inhibítormi
podával jednorazovo alebo opakovane valsartan čo viedlo k zlepšeniu
hemodynamických parametrov, vrátane kapilárneho pľúcneho tlaku,
diastolického tlaku v pľúcnych artériách a systolického arteriálneho tlaku.
Po 28 dňoch liečby sa pozorovalo zníženie sérového aldosterónu a zníženie
sérového noradrenalínu. V druhej štúdii na pacientoch, ktorí neboli 6
mesiacov pred štúdiou liečení ACE inhibítormi, valsartan po 28 dňoch
zlepšil kapilárny pľúcny tlak, periférnu vaskulárnu rezistenciu, stroke
volume a systolický arteriálny tlak.
V dlhodobých Val-HeFT testoch na pacientoch, ktorým bol podávaný valsartan,
bola sérová koncentrácia noradrenalínu a cerebrálneho natriuretického
peptidu výrazne nižšia (oproti východiskovému stavu) v porovnaní so
skupinou, ktorej bolo podávané placebo.
/Morbidita a mortalita./
Klinická štúdia Val-HeFT (Valsartan Heart Failure Trial) bola multinárodná,
dvojito slepá štúdia do ktorej boli vybraní pacienti so zlyhaním srdca
dostávajúci zvyčajnú liečbu (62% triedy II, 36% triedy III a 2% triedy IV
podľa NYHA) s ejekčnou frakciou ľavej komory (LVEF) < 40% a vnútorným
diastolickým priemerom ľavej komory (LVIDD) > 2.9 cm/m2, aby sa porovnal
výskyt morbidity a úmrtnosti pre valsartan a placebo. 5 010 pacientom zo 16
krajín bol náhodne podávaný valsartan alebo placebo. V oboch prípadoch
podporná liečba zahŕňala ACE inhibítory (93%), diuretiká (86%), digoxín
(67%) a betablokátory (36%). Priemerné sledovanie trvalo takmer 2 roky.
Priemerná denná dávka valsartanu v štúdii Val-HeFT predstavovala 254 mg.
Skúšanie malo dva primárne koncové body: mortalita zo všetkých príčin (čas
úmrtia) a morbidita súvisiaca so zlyhaním srdca (čas do prvej chorobnej
úmrtnosti), neskôr definované ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou,
hospitalizácia pre zlyhanie srdca a potreba intravenózneho podania liekov s
inotropným alebo vazodilatačným účinkom počas najmenej 4 hodín (bez
hospitalizácie). Mortalita zo všetkých príčin bola v skupinách valsartanu a
placeba porovnateľná. Celková morbidita bola výrazne nižšia (o 13,2%) pre
valsartanovú skupinu v porovnaní so skupinou, ktorej bolo podávané placebo.

Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika (o 27,5%) pred prvou
hospitalizáciou pacientov pre zlyhanie srdca. U pacientov, ktorí
nedostávali ani ACE inhibitory, ani betablokátory, mala liečba najväčší
prospech pre chorobnosť zlyhania srdca. Avšak v porovnaní s placebom boli
výsledky lepšie u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu: betablokátor,
ACE inhibítor a antagonista angiotenzín II receptoru – valsartan. Analýza
podskupín je zložitá pretože nie je jasné, či sú výsledky reprodukovateľné
alebo sa vyskytli náhodne.
/Záťažová tolerancia a spôsobilosť na záťaž/
Účinok valsartanu (podávaného súčasne so štandardnou liečbou zlyhania
srdca) na záťažovú toleranciu u pacientov so zlyhaním srdca (NYHA
klasifikácia II-IV) s nedostatočnosťou ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej
komory < 40%) bola vyhodnotená použitím modifikovaného Haughtonovho
protokolu U všetkých skupín bol pozorovaný predĺžený čas záťažovej
tolerancie v porovnaní s kľudovým stavom. Väčší priemerný nárast v
porovnaní s kľudovým stavom bol pozorovaný vo valsartanovej skupine, bol
ale štatisticky nevýznamný. Najvýraznejšie zlepšenie sa pozorovalo u
podskupiny pacientov, ktorí nedostávali ACE inhibítory, kde priemerná zmena
v čase záťažovej tolerancie bola dvojnásobná vo valsartanovej skupine v
porovnaní so skupinou ktorej bolo podávané placebo.
Účinok valsartanu v porovnaní s enalaprilom sa vyhodnocoval v 6-minútovom
teste chôdzou u pacientov so zlyhaním srdca (NYHA klasifikácia II a III) s
ejekčnou frakciou ľavej komory < 45%, ACE inhibitory boli nasadené najmenej
3 mesiace pred testom. V 6-minútovom teste chôdzou sa u pacientov už
stabilizovaných ACE inhibítormi a liečených valsartanom alebo enalaprilom
vyhodnocoval účinok valsartanu v dávke 80 mg a 160 mg raz denne na
spôsobilosť na záťaž.
/NYHA klasifikácia, objektívne a subjektívne symptómy, kvalita života,/
/ejekčná frakcia./
V klinickom skúšaní Val-HeFT sa u pacientov liečených valsartanom
preukázalo v porovnaní s palcebom významné zlepšenie triedy NYHA, ako aj
objektívnych a subjektívnych symptómov zlyhania srdca, vrátane
dýchavičnosti, únavy, edémov a šelestov pri dýchaní. Podľa skóre hodnotenia
“Minnesota Living with Heart Failure Quality of Life” je kvalita života
pacientov liečených valsartanom lepšia, v porovnaní s placebom, oproti
východiskovému stavu.
U pacientov liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne
zvýšila ejekčná frakcia v koncovom bode a významne sa znížil vnútorný
diastolický priemer ľavej komory (LVIDD) oproti východiskovej hodnote a v
porovnaní s pacebom.

Stav po infarkte myokardu
VALIANT (VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial) bolo
randomizované, kontrolované, medzinárodné, dvojito slepé klinické skúšanie
so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a dokázaným kongestívnym
zlyhaním srdca a/alebo potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory
(prejavujúcej sa ako ejekčná frakcia ?40% pri rádionuklidovej
ventrikulografii alebo ?35% pri echokardiografii alebo ventrikulárnej
kontrastnej angiografii). Pacienti boli randomizovaní v priebehu 12 hodín
až 10 dní po nástupe symptómov infarktu myokardu do jednej z troch skupín
liečby a liečba trvala priemerne 2 roky: valsartan, kaptopril alebo
kombinácia valsartan + kaptopril. Základná liečba zahŕňala kyselinu
acetylsalicylovú, betablokátory, ACE inhibítory, trombolytiká a statíny.
Študovaná populácia bola 69% mužov, 94% belochov, a 53% boli pacienti 65-
roční alebo starší. Primárnym koncovým bodom bol čas do úmrtia zo všetkých
príčin.
Valsartan bol rovnako účinný ako kaptopril pri znižovaní mortality zo
všetkých príčin po infarkte myokardu. Mortalita zo všetkých príčin bola
podobná v skupine valsartanu (19,9%), kaptoprilu (19,5%) a valsartanu +
kaptoprilu (19,3%). Valsartan účinne oddialil a znížil kardiovaskulárnu
mortalitu, hospitalizáciu pre srdcové zlyhanie a ďalší infarktu myokardu.
Pretože to bolo klinické skúšanie aktívne kontrolované (kaptopril),
vykonala sa navyše analýza mortality zo všetkých príčin, aby sa odhadla
účinnosť valsartanu oproti placebu. Pri použití výsledkov z
predchádzajúcich referenčných klinických skúšaní pri infarkte myokardu –
SAVE, AIRE a TRACE – zodpovedal odhadovaný účinok valsartanu 99,6% účinku
kaptoprilu (97,5% CI=60–139%).
Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prospešnosť liečby oproti
samotnému kaptoprilu, preto sa ich kombinácia neodporúča. Nebol rozdiel v
mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia, rasy,
základnej liečby alebo základného ochorenia.
Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite a
morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu +
kaptoprilu, samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom. Navyše sa
zachovala prospešnosť liečby kombináciou valsartanu + kaptoprilu,
monoterapie valsartanom a monoterapie kaptoprilom u pacientov liečených
betablokátormi.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia valsartanu po perorálnom podaní je rýchla, hoci sa absorbované
množstvá značne líšia. Priemerná absolútna biologická dostupnosť valsartanu
je 23%. Valsartan vykazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t1/2 ? < 1
hod a t1/2 ? asi 9 hod).
Farmakokinetika valsartanu je v rozmedzí testovaných dávok lineárna. Pri
opakovanom podávaní sa kinetika valsartanu nemení a pri podávaní raz denne
je akumulácia malá. Pozorované plazmatické koncentrácie sú podobné u mužov
i žien.
Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94 - 97%),
predovšetkým na sérový albumín. Rovnovážny distribučný objem je nízky (asi
17 l). Plazmatický klírens je pomerne pomalý (asi
2 l/hod) v porovnaní s prietokom krvi pečeňou (asi 30 l/hod). Po perorálnom
podaní sa valsartan vylučuje stolicou (70%) a močom (30%), prevažne v
nezmenenej forme.
Valsartan sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Keď sa valsartan užíva spolu s jedlom, zmenšuje sa plocha pod krivkou
plazmatickej koncentrácie valsartanu (AUC) o 48%, avšak po po 8 hodinách sú
plazmatické koncentrácie, použití na lačno alebo s jedlom, podobné.
Zníženie AUC nemá významný vplyv na terapeutickú účinnosť a preto sa môže
valsartan užívať s jedlom alebo bez jedla.
Priemerný čas potrebný na dosiahnutie maximálnej koncentrácie a polčas
eliminácie valsartanu je porovnateľný u pacientov so zlyhaním srdca a u
zdravých dobrovoľníkov. Hodnoty AUC a Cmax valsartanu vzrastajú lineárne a
sú takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke v rozmedzí klinického dávkovania (40
mg - 160 mg valsartanu dvakrát denne).
Priemerný akumulačný faktor je približne 1,7.
Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom podaní je približne 4,5 l za
hodinu. Vek nemá vplyv na zdanlivý klírens u pacientov so srdcovým
zlyhaním.

Osobitné skupiny obyvateľstva
/Starší pacienti/:
U niektorých starších pacientov bol, v porovnaní s mladšími pacientmi,
antihypertenzný účinok valsartanu silnejší. Tento rozdiel však nemal žiaden
klinický význam.
/Porucha funkcie obličiek:/
Ako sa dá očakávať u látky, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30%
celkového plazmatického klírensu, nezistila sa žiadna korelácia medzi
funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto nie je u
pacientov s miernym poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 20-50
ml/min) potrebná úprava dávky.
O pacientoch so závažným poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu
<10 ml/min) a dialyzovaných pacientoch nie sú dáta k dispozícii. Valsartan
sa však vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a nie je
pravdepodobné, že by sa odstránil dialýzou.
/Porucha funkcie pečene:/
Približne 70% valsartanu sa vylučuje v nezmenenej forme žlčou. Valsartan
nepodlieha extenzívnej biotransformácii a, ako sa očakávalo, systémová
expozícia valsartanom nesúvisí so stupňom poškodenia pečene. U pacientov
s nebiliárnou poruchou funkcie pečene a bez cholestázy nie je potrebná
úprava dávky. U pacientov s biliárnou cirhózou alebo stenózou žlčových
ciest plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) v priemere
dvakrát väčšia ako u zdravých dobrovoľníkov (pozri časť 4.4).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Pri rozličných predklinických skúškach bezpečnosti vykonaných na viacerých
druhoch zvierat sa nedokázala systémová toxicita alebo toxicita pre cieľové
orgány, okrem fetotoxicity. Potomstvo potkanov, ktorým sa podávalo 600
mg/kg počas poslednej tretiny gravidity a počas laktácie, vykazovalo mierne
znížené prežívanie a mierne oneskorenie vývoja (pozri časť 4.6). Hlavné
predklinické zistenia o bezpečnosti možno pripísať farmakologickým účinkom
látky, pričom sa nedokázalo, že by mali akýkoľvek klinický význam.
Nedokázala sa mutagenita, klastogenita alebo karcinogenita.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tabliet:
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Povidón
Sodná soľ kroskarmelózy
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Magnéziumstearát

Obal tabliet
Hypromelóza
Oxid titaničitý, E 171
Makrogol 4000
Žltý oxid železitý, E 172*
Červený oxid železitý, E 172

* prítomný vo Valsacore 40 mg a 160 mg
prítomný vo Valsacore 80 mg a 160 mg

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote do 30°C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu
pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC Al blistrové balenie.
40 mg, 80 mg, 160 mg: 7, 14, 28, 56, 84 a 98 filmom obalených tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Valsacor 40 mg: 58/0196/07-S
Valsacor 80 mg: 58/0197/07-S
Valsacor 160 mg: 58/0198/07-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

28.5.2007


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2007