Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č. : 2011/01723
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valzap 80 mg
Valzap 160 mg
filmom obalené tablety

valsartan

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Valzap a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Valzap
3. Ako užívať Valzap
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valzap
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE VALZAP A NA ČO SA POUŽÍVA

Valzap patrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora
angiotenzínu II, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II
je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev a tým vyvoláva zvýšenie
krvného tlaku. Valzap bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je uvoľnenie
ciev a zníženie krvného tlaku.

Valzap 80 mg filmom obalené tablety a Valzap 160 filmom obalené tablety sa
môžu použiť na tri rôzne ochorenia:

. na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých pacientov a u detí a
dospievajúcich vo veku 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje
pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy
mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhania srdca
alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu.
Zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku
týchto ochorení.
. na liečbu dospelých pacientov po nedávnom srdcovom infarkte (infarkt
myokardu). „Nedávny“ tu znamená pred 12 hodinami až 10 dňami.
. na liečbu symptomatického zlyhania srdca u dospelých pacientov.
Valzap sa používa vtedy, keď nemožno použiť skupinu liekov nazvaných
inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (inhibítory ACE)
(skupina liekov na liečbu zlyhania srdca), alebo sa môže použiť ako
prídavná liečba k inhibítorom ACE, keď nie je možné použiť
betablokátory (iná skupina liekov na liečbu zlyhania srdca).

Zlyhanie srdca sa prejavuje dýchavičnosťou a opuchom
chodidiel a dolných častí nôh následkom hromadenia tekutiny. Zlyhanie
srdca znamená, že srdcový sval nie je schopný prečerpávať toľko krvi,
koľko je potrebné na zásobovanie celého tela.


2. SKÔR AKO UŽIJETE VALZAP

Neužívajte Valzap:

. keď ste alergický (precitlivený) na valsartan alebo na ktorúkoľvek z
ďalších zložiek Valzapu uvedených na konci tejto písomnej informácie
pre používateľov.
. keď máte závažné ochorenie pečene.
. keď ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa Valzapu v
ranom štádiu tehotenstva - pozri časť tehotenstvo).

Ak sa Vás niečo z uvedeného týka, Valzap neužívajte.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valzapu:

. Ak máte ochorenie pečene.
. Ak máte závažné ochorenie obličiek, alebo ak chodíte na dialýzu.
. Ak máte zúženú obličkovú tepnu.
. Ak Vám nedávno transplantovali obličku (dostali ste novú obličku).
. Ak sa liečite po srdcovom infarkte alebo pre zlyhanie srdca, Váš lekár
Vám možno vyšetrí funkciu obličiek.
. Ak máte závažné ochorenie srdca iné ako zlyhanie srdca alebo srdcový
infarkt.
. Ak užívate lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to
doplnky draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace
draslík a heparín. Možno bude potrebné pravidelne kontrolovať množstvo
draslíka vo Vašej krvi.
. Ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valzap v kombinácii s inými
liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón (lieky na
zníženie krvného tlaku), lekár Vám možno bude pravidelne
kontrolovať funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.
. Ak máte hyperaldosteronizmus. To je ochorenie, pri ktorom nadobličkové
žľazy tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa Vás to týka,
použitie Valzapu sa neodporúča.
. Ak ste stratili veľa tekutín (dehydratácia) hnačkou, vracaním alebo
vysokými dávkami liekov na odvodnenie (diuretiká).
. Musíte upozorniť svojho lekára, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo
že môžete otehotnieť). Valzap sa neodporúča užívať na začiatku
tehotenstva a nesmie sa užívať po 3 mesiacoch tehotenstva, pretože
jeho užívanie v tomto období môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho
dieťaťa (pozri časť Tehotenstvo a dojčenie).

Ak sa Vás to týka, povedzte o tom svojmu lekárovi skôr, ako užijete Valzap.


Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Užívanie Valzapu s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok liečby.
Možno bude potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých
prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov. Platí to rovnako pre lieky
s výdajom viazaným na lekársky predpis a pre voľnopredajné lieky, a to
zvlášť pre:

. iné lieky, ktoré znižujú krvný tlak, hlavne lieky na odvodnenie
(diuretiká).
. lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi. Zahŕňa to doplnky
draslíka alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík
a heparín.
. určitý typ liekov proti bolesti, ktoré sa označujú ako nesteroidné
protizápalové lieky (NSAID).
. lítium, čo je liek na liečbu niektorých duševných chorôb.

Navyše:
. Ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia s
inhibítormi ACE (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu).
. Ak sa liečite pre srdcové zlyhanie, neodporúča sa trojkombinácia s
inhibítormi ACE a betablokátormi (skupiny liekov na liečbu zlyhania
srdca).

Užívanie Valzapu s jedlom alebo nápojmi
Valzap môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.


. Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo
že môžete otehotnieť). Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali
užívať Valzap ešte pred otehotnením, alebo ihneď, keď budete vedieť,
že ste tehotná, a odporučí Vám užívať namiesto Valzapu iný liek.
Valzap sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa
užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť
závažné poškodenie Vášho dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci
tehotenstva.

. Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť. Valzap sa
neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár Vám môže
vybrať iný liek. Platí to najmä vtedy, ak Vaše dieťa je novorodenec,
alebo ak sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné
činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na Vás
Valzap. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého
krvného tlaku, aj Valzap môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a
ovplyvniť sústredenie.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valzapu
Valzap obsahuje laktózu a sorbitol, čo sú cukry. Ak vám váš lekár povedal,
že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto
lieku.
Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, čo je
v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.


3. AKO UŽÍVAŤ VALZAP

Ak máte dosiahnuť čo najlepšie výsledky a znížiť riziko vedľajších účinkov,
vždy užívajte Valzap presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Ľudia, ktorí
majú vysoký krvný tlak, si často nevšimnú žiadne príznaky tohto ochorenia.
Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi dôležité, aby ste
chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa budete cítiť dobre.

Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom: Zvyčajná dávka je 80 mg denne. V
niektorých prípadoch Vám lekár môže predpísať vyššie dávky (napr. 160 mg
alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valzap s ďalším liekom (napr.
diuretikom).

Deti a dospievajúci (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým tlakom krvi:
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, zvyčajná dávka
valsartanu je 40 mg raz
denne.
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, zvyčajná
začiatočná dávka valsartanu je
80 mg raz denne.
V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže
zvýšiť na 160 mg
a najviac na 320 mg).

Dospelí pacienti po nedávnom srdcovom infarkte: Liečba sa začína spravidla
už 12 hodín po srdcovom infarkte, zvyčajne nízkou dávkou 20 mg dvakrát
denne. Dávku 20 mg získate rozpolením 40 mg tablety. Váš lekár bude túto
dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát
denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.
Valzap možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového infarktu a
Váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre Vás vhodná.

Dospelí pacienti so zlyhaním srdca: Liečba sa spravidla začína dávkou 40
mg dvakrát denne. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov
postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od
toho, ako budete znášať liečbu.
Valzap možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového zlyhania a
Váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre Vás vhodná.

Valzap môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Valzap zapite pohárom vody.
Užívajte Valzap každý deň približne v rovnakom čase.

Ak užijete viac Valzapu, ako máte
Ak sa u Vás vyskytnú silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď sa
spojte so svojím lekárom. Ak ste nedopatrením užili príliš veľa tabliet
Valzapu, spojte so svojím lekárom, lekárnikom alebo nemocnicou.

Ak zabudnete užiť Valzap
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už
takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.

Ak prestanete užívať Valzap
Ukončenie liečby Valzapom môže zhoršiť Vaše ochorenie. Neprerušte užívanie
lieku, kým Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Valzap môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je
určená takto:
. veľmi časté: postihujú viac ako 1 z 10 používateľov
. časté: postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov
. menej časté: postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov
. zriedkavé: postihujú 1 až 10 z 10 000 používateľov
. veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 z 10 000 používateľov
. neznáme: častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.

Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú liečbu:
Môžu sa u Vás objaviť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia),
napríklad:
. opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla
. ťažkosti s dýchaním alebo pri prehĺtaní
. žihľavka, svrbenie

Ak sa u Vás objaví niektorý z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekára.


K vedľajším účinkom patria:

Časté:
. závraty
. nízky tlak bez príznakov, alebo s príznakmi ako sú závraty a mdloby
pri postavení sa,
. pokles funkcie obličiek (známky poškodenia obličiek)

Menej časté:
. angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú liečbu“)
. náhla strata vedomia (synkopa)
. pocit, že sa krúti okolie (vertigo)
. závažný pokles funkcie obličiek (známky akútneho zlyhania obličiek)
. svalové kŕče, abnormálny rytmus srdca (príznaky zvýšenej hladiny
draslíka v krvi)
. dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním poležiačky, opuchy chodidiel alebo
nôh (príznaky zlyhania srdca)
. bolesť hlavy
. kašeľ
. bolesť brucha
. nutkanie na vracanie
. hnačka
. únava
. slabosť

Neznáme
. alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť
príznaky ako horúčka, bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické
uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej choroby)
. purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných
ciev, označovaného aj vaskulitída)
. neobvyklé krvácanie alebo podliatiny (príznaky nízkeho počtu krvných
doštičiek)
. bolesť svalov (myalgia)
. horúčka, bolesť v krku alebo vredy v ústach spôsobené infekciami
(príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, označovaného aj neutropénia)
. zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu
červených krviniek v krvi (čo môže v závažných prípadoch viesť k
anémii)
. zvýšenie hladiny draslíka v krvi (čo môže v závažných prípadoch
vyvolať svalové kŕče a poruchu srdcového rytmu)
. zvýšenie hodnôt funkčných testov pečene (čo môže naznačovať poškodenie
pečene) vrátane zvýšenia hladiny bilirubínu v krvi (čo môže v
závažných prípadoch vyvolať zožltnutie kože a očí)
. zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi a zvýšenie hladiny sérového
kreatinínu (čo môže naznačovať poruchu funkcie obličiek)

Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže meniť v závislosti od
Vášho stavu. Napríklad vedľajšie účinky ako sú závraty a pokles funkcie
obličiek sa pozorovali menej často u pacientov liečených na vysoký krvný
tlak ako u pacientov liečených pre srdcové zlyhanie alebo po nedávnom
srdcovom infarkte.

Vedľajšie účinky pozorované u detí a dospievajúcich sú podobné ako
u dospelých.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VALZAP

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu
pred vlhkosťou.
Nepoužívajte Valzap po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Valzap obsahuje

Liečivo je valsartan. Valzap 80 mg: každá tableta obsahuje 80 mg valsartanu
(Valzap 160 mg: každá tableta obsahuje 160 mg valsartanu)

Ďalšie zložky sú: mikrokryštalická celulóza, koloidný oxid kremičitý
bezvodý, sorbitol (E420), magnéziumkarbonát, predželatínový škrob, povidón
K-25, stearylfumarát sodný, laurylsulfát sodný, krospovidón (Kollidon CL),
monohydrát laktózy, hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 4000.

Valzap 80 mg obsahuje farbivo červený oxid železitý (E 172).
Valzap 160 mg obsahuje farbivá žltý oxid železitý (E 172) zmes čierneho,
červeného a žltého oxidu železitého.

Ako vyzerá Valzap a obsah balenia
Valzap 80 mg : sú valcovité, obalené, s deliacou ryhou na jednej strane,
ružové filmom obalené tablety.
Valzap 160 mg: sú valcovité, obalené, s deliacou ryhou na jednej
strane, okrovožlté filmom obalené tablety.
Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.

Tablety sú dostupné v baleniach po 28, 30, 84, 90 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledujúcimi názvami:

Nemecko VALZAP 80 mg, Filmtabletten
VALZAP 160 mg, Filmtabletten
Česká republika: VALZAP 80 mg,
potahované tablety
VALZAP 160 mg,
potahované tablety
Slovenská republika: VALZAP 80 mg,
filmom obalené tablety
VALZAP 160 mg,
filmom obalené tablety
Poľsko: VALTAP
Lotyšsko: VALZAP 80 mg apvalkot?s tabletes
VALZAP 160 mg apvalkot?s tabletek
Litva: VALZAP 80 mg pl?vele dengtos tablet?s
VALZAP 160 mg pl?vele dengtos tablet?s
Estónsko: VALZAP 80, 80 mg őhukese polümeerikattega tabletid
VALZAP 160, 160 mg őhukese polümeerikattega tabletid
Maďarsko: ALVASTRAN 80 mg filmtabletta
ALVASTRAN 160 mg filmtabletta
Rumunsko: CORETON, 80 mg, comprimate filmate
CORETON, 160 mg, comprimate filmaře
Bulharsko: ?????? 80
?????? 160


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 08/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č. : 2011/01723

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Valzap 80 mg
Valzap 160 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Valzap 80 mg filmom obalené tablety: Jedna filmom obalená tableta obsahuje
80 mg valsartanu
Valzap 160 mg filmom obalené tablety: Jedna filmom obalená tableta obsahuje
160 mg valsartanu

Pomocné látky:

Valzap 80 mg filmom obalené tablety:
Sorbitol ............................... 9,25 mg
monohydrát laktózy ........... 1,08 mg
sodík ................................... 0,32 mg (0,01 mmol)

Valzap 160 mg filmom obalené tablety:
Sorbitol ..............................18,50 mg
monohydrát laktózy ...........2,16 mg
sodík ..................................0,63 mg (0,03 mmol)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta
Valzap 80 mg filmom obalené tablety: valcovité, obalené, s deliacou ryhou
na jednej strane, ružové filmom obalené tablety.
Valzap 160 mg filmom obalené tablety: valcovité, obalené, s deliacou ryhou
na jednej strane, okrovožlté filmom obalené tablety.

Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a hypertenzie u detí a
dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.

Nedávny infarkt myokardu
Liečba klinicky stabilných dospelých pacientov so symptomatickým zlyhaním
srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po
nedávnom (pred 12 hodinami – 10 dňami) infarkte myokardu (pozri časti 4.4 a
5.1).

Zlyhanie srdca
Liečba symptomatického zlyhania srdca u dospelých pacientov, keď nie je
možné použiť inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), alebo ako
prídavná liečba k inhibítorom ACE, keď nie je možné použiť betablokátory
(pozri časti 4.4 a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie/

Hypertenzia
Odporúčaná začiatočná dávka Valzapu je 80 mg raz denne.
Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do 2 týždňov a maximálne účinky
sa dosahujú do 4 týždňov. U niektorých pacientov, ktorých krvný tlak nie je
primerane kontrolovaný, možno dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na 320 mg.

Valzap možno podávať aj s inými antihypertenzívami. Pridanie diuretika,
napr. hydrochlorotiazidu, u týchto pacientov krvný tlak ešte viac zníži.

Nedávny infarkt myokardu
U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte
myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má liečba valsartanom
titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg
dvakrát denne. Začiatočná dávka je poskytovaná podaním 40 mg deliteľnej
tablety.
Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby
pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od
začatia liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch
mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne
symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť
zníženie dávky.
Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po
infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú,
betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa
neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť
funkcia obličiek.

Zlyhanie srdca
Odporúčaná začiatočná dávka Valzapu je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na
dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej
dvoch týždňov na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa uvážiť
zníženie dávky súčasne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná
v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.
Valsartan sa môže podávať s inou liečbou zlyhania srdca. Avšak
trojkombinácia inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu sa neodporúča
(pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia
obličiek.

/Ďalšie informácie o špeciálnych populáciách/

Starší pacienti
U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.

Poškodenie obličiek
Úprava dávky sa nevyžaduje u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu >10
ml/min (pozri časti 4.4 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene
Valzap je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene,
biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3 a 4.4 a
5.2). U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.

Pediatrická populácia

Hypertenzia v pediatrickej populácii
/Deti a dospievajúci vo veku od 6 do 18 rokov/
Začiatočná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako
35 kg a 80 mg raz
denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac. Dávka sa má
upravovať podľa reakcie krvného
tlaku. Maximálne dávky skúmané v klinických skúšaniach sa uvádzajú nižšie v
tabuľke.
Vyššie ako uvedené dávky sa neskúmali, preto sa neodporúčajú.

|Telesná hmotnosť |Maximálna dávka skúmaná v |
| |klinických skúšaniach |
|(18 kg to <35 kg |80 mg |
|(35 kg to <80 kg |160 mg |
|(80 kg to ?160 kg |320 mg |

/Deti vo veku menej ako 6 rokov/
Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2. Bezpečnosť a
účinnosť Valzapu u detí vo veku
od 1 do 6 rokov sa však nestanovila.

/Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poškodením/
/funkcie obličiek/
Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u
dialyzovaných
pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto
pacientov neodporúča.
Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom
kreatinínu >30 ml/min. Funkcia
obličiek a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.4 a
5.2).

/Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poškodením/
/funkcie pečene/
Tak ako u dospelých je Valzap kontraindikovaný u pediatrických pacientov s
ťažkým poškodením
funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti
4.3, 4.4 a 5.2). Klinické
skúsenosti s použitím Valzapu u pediatrických pacientov s ľahkým až stredne
ťažkým poškodením
funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá
prekročiť 80 mg.

/Zlyhávanie srdca a nedávny infarkt myokardu v pediatrickej populácii/
Valzap sa neodporúča na liečbu zlyhávania srdca alebo nedávneho infarktu
myokardu u detí a
dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti
a účinnosti.

/Spôsob podania/
Valzap sa môže užívať bez ohľadu na jedlo a má sa užívať s vodou.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Ťažké poškodenie funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hyperkaliémia
Súbežné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík,
náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu
draslíka zvyšovať (heparín atď.) sa neodporúča. Podľa potreby sa má
monitorovať hladina draslíka.

Poškodenie funkcie obličiek
V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s
klírensom kreatinínu
<10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má valsartan používať u
týchto pacientov opatrne.
Úprava dávky nie je potrebná u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu
>10 ml/min (pozri časti
4.2 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez
cholestázy sa má Valzap
používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých,
ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby Valzapom v
zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka
a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby Valzapom, napr.
znížením dávky diuretika.

Stenóza renálnej artérie
Bezpečnosť používania Valzapu sa nestanovila u pacientov s obojstrannou
stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke.
Krátkodobé podávanie Valzapu dvanástim pacientom s renovaskulárnou
hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie
nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, kreatinínu v sére
alebo močoviny v krvi (BUN). Avšak iné lieky, ktoré ovplyvňujú systém renín-
angiotenzín, môžu zvýšiť močovinu v krvi a sérový kreatinín u pacientov s
jednostrannou stenózou renálnej artérie, preto sa odporúča sledovanie
funkcie obličiek pri liečbe pacientov valsartanom.

Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím Valzapu u pacientov,
ktorým nedávno transplantovali obličku.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valzapom,
pretože ich systém renín-angiotenzín nie je aktivovaný.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa
vyžaduje u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou
hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).

Poškodenie funkcie obličiek
U pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min sa úprava dávkovania
nevyžaduje. O bezpečnom použití u pacientov s klírensom kreatinínu < 10
ml/min a pacientov, ktorí podstupujú dialýzu, v súčasnosti nie sú
skúsenosti, preto sa valstartan má použiť u týchto pacientov opatrne (pozri
časti 4.2 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez
cholestázy sa Valzap má používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).

Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas
gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú,
pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu
antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití
počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite
ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti
4.3 a 4.6).

Nedávny infarkt myokardu
Kombinácia kaptoprilu a valsartanu nepreukázala žiadny ďalší klinický
prínos, naproti tomu sa zvýšilo riziko nežiaducich udalostí v porovnaní s
liečbou každým z týchto liekov (pozri časti 4.2 a 5.1). Preto sa kombinácia
valsartanu s inhibítorom ACE neodporúča.
Pri začatí liečby u pacientov po infarkte myokardu je potrebná opatrnosť.
Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť
funkcia obličiek (pozri časť 4.2).
Použitie Valzapu u pacientov po infarkte myokardu má často za následok
určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu
symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú
pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).

Zlyhanie srdca
U pacientov so zlyhaním srdca liečba trojkombináciou inhibítora ACE,
betablokátora a Valzapu nepreukázala žiadny klinický prínos (pozri časť
5.1). Táto kombinácia zjavne zvyšuje riziko nežiaducich udalostí, preto sa
neodporúča.
Pri začatí liečby u pacientov so zlyhaním srdca je potrebná opatrnosť. Pri
hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia
obličiek (pozri časť 4.2).
Použitie Valzapu u pacientov po infarkte myokardu má často za následok
určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu
symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú
pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému
renín-angiotenzín (napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca),
liečba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín bola spojená s
oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s
akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou. Keďže valsartan je antagonista
angiotenzínu II, nie je možné vylúčiť, že použitie Valzapu môže byť spojené
so zhoršením funkcie obličiek.

/Pediatrická populácia/

Poškodenie funkcie obličiek
Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u
dialyzovaných
pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto
pacientov neodporúča.
Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom
kreatinínu >30 ml/min (pozri
časti 4.2 a 5.2). Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú počas liečby
valsartanom starostlivo
sledovať. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti iných
ochorení (horúčka, dehydratácia),
ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu obličiek.

Poškodenie funkcie pečene
Tak ako u dospelých, Valzap je kontraindikovaný u pediatrických pacientov s
ťažkým poškodením
funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti
4.3 a 5.2). Klinické
skúsenosti s použitím Valzapu u pediatrických pacientov s ľahkým až stredne
ťažkým poškodením
funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá
prekročiť 80 mg.

Upozornenie o pomocných látkach:
Tento liek obsahuje sorbitol. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
intolerancie fruktózy nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy (nedostatok je
pozorovaný u určitej populácie Laponcov) alebo glukózogalaktózovej
malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg)v jednej dávke, čo je
v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

/Súbežné použitie sa neodporúča/

/Lítium/
Počas súčasného podávania s inhibítormi ACE sa zaznamenalo reverzibilné
zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Kvôli nedostatku
skúseností so súbežným použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia
neodporúča. Ak sa preukáže, že táto kombinácia je potrebná, odporúča sa
starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.

/Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom/
/draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka/
Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v
kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.

/Súbežné použitie vyžadujúce opatrnosť/

/Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov/
/COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívne NSAID/
Pri antagonistoch angiotenzínu II podávaných súčasne s NSAID môže dôjsť k
oslabeniu antihypertenzného účinku. Okrem toho súčasné používanie
antagonistov angiotenzínu II a NSAID môže mať za následok väčšie riziko
zhoršovania funkcie obličiek a zvýšenie draslíka v sére. Preto sa odporúča
sledovanie funkcie obličiek na začiatku liečby, ako aj náležitá hydratácia
pacienta.

/Iné/
V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne
klinicky významné farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s
niektorou z nasledujúcich látok: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín,
atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín, glibenklamid.

/Pediatrická populácia/
Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným
ochorením renálne
abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súčasnom podávaní
valsartanu a iných látok, ktoré
inhibujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, čo môže zvyšovať draslík v
sére. Funkcia obličiek
a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas
prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je
kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti
4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii
inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity neposkytli jednoznačné
závery, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Zatiaľ čo nie sú
kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch receptorov
angiotenzínu II, podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať. Ak
sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce
graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu,
ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa
potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné,
má sa začať alternatívna liečba.
Je známe, že expozícia AIIRA pri liečbe počas druhého a tretieho trimestra
gravidity vyvoláva u ľudí fetotoxické účinky (zníženie funkcie obličiek,
oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a toxické účinky u
novorodencov (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia), pozri aj časť
5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.
Ak by došlo k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa
ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre
hypotenziu (pozri aj časť 4.3 a 4.4).

/Laktácia/
Keďže nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia,
Valzap sa neodporúča a vhodnejšie sú iné druhy liečby s lepšie stanoveným
bezpečnostnými profilmi počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo
predčasne narodeného dieťaťa.

/Fertilita/
Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc
potkana pri perorálnych
dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššia než maximálna
odporúčaná dávka u ľudí pri
prepočte na mg/m2 (výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u
pacienta s telesnou
hmotnosťou 60 kg).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá. Pri
vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že občas
sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V kontrolovaných klinických skúšaniach s dospelými pacientmi s hypertenziou
bola celková incidencia nežiaducich reakcií (ADR) porovnateľná s placebom a
zhoduje sa s farmakologickými vlastnosťami valsartanu. Incidencia ADR
zjavne nemala vzťah k dávke alebo trvaniu liečby a nesúvisela ani s
pohlavím, vekom alebo rasou.
ADR hlásené z klinických štúdií, skúseností po uvedení na trh a
laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.
Nežiaduce udalosti sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé,
pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (?l/10), časté (?l/100 až
000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých hlásení. V rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí
klesajúcej závažnosti.
Pri všetkých ADR hlásených zo skúsenosti po uvedení na trh a laboratórnych
nálezov nie je možné použiť frekvenciu ADR, preto sú uvedené v tabuľke s
frekvenciou „neznáme“.

Hypertenzia
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Neznáme |Pokles hemoglobínu, |
| |pokles hematokritu, |
| |neutropénia, |
| |trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme |Precitlivenosť |
| |vrátane sérovej |
| |choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Neznáme |Zvýšenie hladiny |
| |draslíka v sére |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Vertigo |
|Poruchy ciev |
|Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté |Kašeľ |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Menej časté |Bolesť brucha |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Neznáme |Zvýšenie hodnôt |
| |funkcie pečene |
| |vrátane zvýšenia |
| |hodnoty bilirubínu v |
| |sére |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Neznáme |Angioedém, exantém, |
| |pruritus |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Neznáme |Myalgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Zlyhanie obličiek a |
| |poškodenie, zvýšenie |
| |hladiny kreatinínu v |
| |sére |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Menej časté |Únava |

/Pediatrická populácia/

Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa vyhodnotil v dvoch randomizovaných,
dvojito zaslepených
klinických štúdiách s 561 pediatrickými pacientmi vo veku od 6 do 18 rokov.
S výnimkou ojedinelých
porúch gastrointestinálneho traktu (napr. bolesť brucha, nauzea, vracanie)
a závratov sa nezistili
žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich
reakcií v bezpečnostnom profile
u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov a bezpečnostnom profile
predtým hlásenom u
dospelých pacientov.
Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja pediatrických pacientov
vo veku od 6 do
16 rokov sa nezistil žiadny celkový klinicky významný nežiaduci vplyv
liečby valsartanom trvajúcej do jedného roka.
V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s 90 deťmi vo veku od 1 do 6
rokov, po ktorej nasledovala
jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali dve úmrtia a ojedinelé prípady
výrazného zvýšenia
pečeňových aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s
významnými komorbiditami.
Príčinná súvislosť s valsartanom sa nestanovila. V druhej štúdii, v ktorej
bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa pri liečbe
valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie pečeňových
aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.
Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6
do 18 rokov so základným
chronickým ochorením obličiek.

Bezpečnostný profil pozorovaný v kontrolovaných klinických štúdiách
u dospelých pacientov po nedávnom infarkte myokardu a/alebo so srdcovým
zlyhaním sa líši od celkového bezpečnostného profilu pozorovaného u
pacientov s hypertenziou. Môže to súvisieť so základnou chorobou pacienta.
ADR, ktoré sa vyskytli u dospelých pacientov po nedávnom infarkte myokardu
a/alebo so srdcovým zlyhaním sú uvedené nižšie:

Stav po nedávnom infarkte myokardu a/alebo srdcové zlyhanie (sledované len
u dospelých pacientov)

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Neznáme |Trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme |Precitlivenosť vrátane|
| |sérovej choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Menej časté |Hyperkaliémia |
|Neznáme |Zvýšenie hladiny |
| |draslíka v sére, |
| |hyponatriémia |
|Poruchy nervového systému |
|Časté |Závraty, polohové |
| |závraty |
|Menej časté |Synkopa, bolesť hlavy |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Vertigo |
|Srdcové poruchy |
|Menej časté |Srdcové zlyhanie |
|Poruchy ciev |
|Časté |Hypotenzia, |
| |ortostatická |
| |hypotenzia |
|Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté |Kašeľ |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Menej časté |Nauzea, hnačka |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Neznáme |Zvýšenie hodnôt |
| |funkcie pečene |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Menej časté |Angioedém |
|Neznáme |Exantém, pruritus |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Neznáme |Myalgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Časté |Zlyhanie obličiek a |
| |poškodenie |
|Menej časté |Akútne zlyhanie |
| |obličiek, zvýšenie |
| |hladiny kreatinínu v |
| |sére |
|Neznáme |Zvýšenie dusíka |
| |močoviny v krvi |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Menej časté |Únava, malátnosť |

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Predávkovanie Valzapom môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá môže
viesť k poruchám vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku.

Liečba
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti
symptómov, pričom prvoradý význam má stabilizovanie stavu cirkulácie.
Ak vznikne hypotenzia, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a má sa mu
doplniť objem krvi.
Odstránenie valsartanu hemodialýzou nie je pravdepodobné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód:
C09CA03

Valsartan je perorálne účinný, silne pôsobiaci a špecifický antagonista
receptora angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora
AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické
hladiny Ang II po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu stimulovať
neblokovaný receptor AT2, čo zjavne vyvažuje účinok receptora
AT1. Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1
a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1 ako k
receptoru AT2. O valsartane nie je známe, že by sa viazal alebo blokoval
iné receptory hormónov alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú
významné v kardiovaskulárnej regulácii.
Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa Ang I
na Ang II a rozkladá bradykinín. Keďže neexistuje žiadny účinok na ACE a
žiadne potenciovanie bradykinínu ani substancie P, je nepravdepodobné, že
by antagonisty angiotenzínu II boli spojené s kašľom. V klinických
skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola incidencia
suchého kašľa významne (P< 0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom
ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6 % oproti 7,9 %). V
klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby
inhibítorom ACE malo kašeľ 19,5 % zúčastnených pacientov liečených
valsartanom a 19,0 % pacientov liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní
so 68,5 % pacientov liečených inhibítorom ACE (P< 0,05).

Hypertenzia
Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného
tlaku bez bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie.
U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej dávky nastupuje
antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného
tlaku sa dosiahne počas 4 - 6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac
ako 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného podávania antihypertenzný
účinok je v zásade prítomný do 2 týždňov a maximálny účinok sa dosahuje do
4 týždňov a pretrváva počas dlhodobej liečby. V kombinácii s
hydrochlorotiazidom sa dosahuje významné ďalšie zníženie krvného tlaku.
Náhle vysadenie Valzapu nebolo spojené s nárazovou hypertenziou, ani
ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa
preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL
(Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie
vylučovania albumínu močom (UAE) valsartanom (80–160 mg/raz denne) oproti
amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný
vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 ?g/min;
amlodipín: 55,4 ?g/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou
funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 ?mol/l). Po 24 týždňoch sa UAE
znížilo (p<0,001) o 42 % (–24,2 ?g/min; 95 % CI: –40,4 až –19,1) pri
valsartane a asi o 3 % (–1,7 ?g/min; 95 % CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne,
napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách.
Štúdia zníženia proteinúrie Diovanom (Diovan Reduction of Proteinuria
(DROP)) ďalej skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s
hypertenziou (BP = 150/88 mmHg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer =
102 ?g/min; 20–700 ?g/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný
kreatinín v sére = 80 ?mol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3
dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom
štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u
pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola
percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená o 36 %
pri 160 mg valsartanu (95 % CI: 22 až 47 %), a o 44 % pri 320 mg valsartanu
(95 % CI: 31 až 54 %). Záverom štúdie bolo, že 160–320 mg valsartanu u
pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné
zníženie UAE.

Nedávny infarkt myokardu
VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial (VALIANT) bolo
randomizované, kontrolované, medzinárodné, dvojito slepé klinické skúšanie
so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi, prejavmi
alebo rádiologickým potvrdením kongestívneho zlyhania srdca a/alebo
potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná
frakcia ?40 % pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo ?35 % pri
echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti
boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní od nástupu symptómov
infarktu myokardu do skupín buď valsartanu, kaptoprilu, alebo kombinácie
oboch. Priemerné trvanie liečby bolo dva roky. Primárnym cieľovým
ukazovateľom bola mortalita zo všetkých príčin.
Valsartan bol pri znižovaní mortality zo všetkých príčin po infarkte
myokardu rovnako účinný ako kaptopril. Mortalita zo všetkých príčin bola
podobná v skupine valsartanu (19,9 %), kaptoprilu (19,5 %) a valsartanu +
kaptoprilu (19,3 %). Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prínos
liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol
rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia,
rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan bol tiež
účinný v predĺžení času do úmrtia z kardiovaskulárnych príčin a znížení
kardiovaskulárnej mortality, hospitalizácie pre srdcové zlyhanie, ďalšieho
infarktu myokardu, zastavenia srdca s resuscitáciou a nefatálnej cievnej
mozgovej príhody (sekundárny zložený cieľový ukazovateľ).
Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov
liečených po infarkte myokardu. Pokiaľ sa týka funkcie obličiek,
zdvojnásobenie hodnoty kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov
liečených valsartanom, 4,8 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom
a 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom. Prerušenie liečby pre rôzne typy
dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom,
1,3 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a 0,8 % pacientov
liečených kaptoprilom. Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má
zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.
Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite a
morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu +
kaptoprilu, so samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom. Bez ohľadu
na liečbu, mortalita bola nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali
betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa u tejto
populácie zachoval známy prínos betablokátorov.

Zlyhanie srdca
Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné klinické skúšanie
porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5 010
pacientov so zlyhaním srdca triedy II podľa NYHA (62 %), III (36 %) a IV (2
%), s LVEF <40 % a vnútorným diastolickým priemerom ľavej komory (LVIDD)
>2,9 cm/m2, ktorí dostávali zvyčajnú liečbu. Základná liečba zahŕňala
inhibítory ACE (93 %), diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36
%). Priemerné následné sledovanie trvalo takmer 2 roky. Priemerná denná
dávka Valzapu v skúšaní Val-HeFT bola 254 mg. Skúšanie malo dva primárne
cieľové ukazovatele: mortalitu zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a
morbiditu súvisiacu so zlyhaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti),
definovanú ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizácia pre
zlyhanie srdca, alebo intravenózne podanie liekov s inotropným alebo
vazodilatačným účinkom počas štyroch alebo viac hodín bez hospitalizácie.
Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p=NS) v skupinách valsartanu
(19,7 %) a placeba (19,4 %). Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika
pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až
37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce prínos placeba (zložená
mortalita a morbidita bola 21,9 % pri placebe oproti 25,4 % v skupine
valsartanu) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu
inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu.
Prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol najvyšší v podskupine pacientov,
ktorí nedostávali inhibítor ACE (n=366). V tejto podskupine sa mortalita zo
všetkých príčin valsartanom významne znížila v porovnaní s placebom, o 33 %
(95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pri valsartane oproti 27,1 % pri placebe) a
zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 44 % (24,9 % pri
valsartane oproti 42,5 % pri placebe).

U pacientov, ktorí dostávali inhibítor ACE bez betablokátora, bola
mortalita zo všetkých príčin podobná (p=NS) v skupine valsartanu (21,8 %) a
placeba (22,5 %). Zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo
o 18,3 % (95 % CI: 8 % až 28 %) pri valsartane v porovnávaní s placebom
(31,0 % oproti 36,3 %).
V celkovej populácii klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených
valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy
NYHA a príznakov a prejavov zlyhania srdca vrátane dyspnoe, únavy, edémov a
šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu
kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure
Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov
liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná
frakcia a významne sa znížil LVIDD v koncovom bode oproti východiskovej
hodnote.

/Pediatrická populácia/

Hypertenzia

Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných,
dvojito zaslepených
klinických štúdiách u 561 pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov
a u 165 pediatrických
pacientov vo veku od 1 do 6 rokov. Najčastejšími základnými ochoreniami
potenciálne
prispievajúcimi k vzniku hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií
boli ochorenia obličiek a
močových ciest a obezita.

/Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac/
V klinickej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 261 pediatrických pacientov s
hypertenziou vo veku 6 až
16 rokov, pacienti s telesnou hmotnosťou <35 kg dostávali tablety s 10, 40
alebo 80 mg valsartanu
denne (nízka, stredná a vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou 35
kg dostávali tablety s 20,
80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci 2.
týždňa valsartan znížil
systolický aj diastolický krvný tlak úmerne dávke. Vo všeobecnosti tri
hladiny dávok valsartanu
(nízka, stredná a vysoká) významne znížili systolický krvný tlak o 8, 10 a
12 mm Hg oproti
východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na
pokračujúce podávanie
rovnakej dávky valsartanu, alebo prešli na placebo. U pacientov, ktorí
naďalej dostávali stredné a
vysoké dávky valsartanu, bol minimálny systolický tlak krvi o -4 a -7 mm Hg
nižší než u pacientov,
ktorí dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol
minimálny systolický
tlak krvi podobný ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vo všeobecnosti
sa antihypertenzný
účinok valsartanu závislý od dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými
podskupinami.

V ďalšej klinickej štúdii, do ktorej bolo zaradených 300 pediatrických
pacientov s hypertenziou vo
veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti randomizovaní na podávanie tabliet
valsartanu alebo
enalaprilu počas 12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou ?18 kg a <35 kg
dostávali 80 mg valsartanu
alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ?35 kg a <80 kg
dostávali 160 mg valsartanu
alebo 20 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ?80 kg dostávali 320 mg
valsartanu alebo 40 mg
enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov
užívajúcich valsartan
(15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota p pre noninferioritu <0,0001).
Zhodné výsledky sa
pozorovali pri diastolickom tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri
valsartane a 8,5 mm Hg pri
enalaprile.

/Klinické skúsenosti u detí vo veku menej ako 6 rokov/
Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, na
ktorých sa zúčastnilo 90 a
75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti mladšie ako 1 rok. V prvej
štúdii sa účinnosť valsartanu
potvrdila porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa
nepreukázala. V druhej štúdii boli
vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom TK, ale tendencia
závislosti odpovede od dávky
nedosiahla štatistickú významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom
nebol významný.
Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej
skupiny (pozri časť 4.8).

Európska lieková agentúra upustila od záväzku predložiť výsledky štúdií s
valsartanom vo všetkých
podsúboroch pediatrickej populácie so zlyhávaním srdca a so zlyhávaním
srdca po nedávnom infarkte
myokardu. Informácie o použití u detí pozri v časti 4.2.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia:/
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie
valsartanu v plazme dosahujú za 2–4 hodiny. Priemerná absolútna biologická
dostupnosť je 23 %. Jedlo znižuje expozíciu (meranú ako AUC) valsartanu asi
o 40 % a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50 %, hoci asi 8
hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách,
ktoré ho užili s jedlom a nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza
klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a valsartan sa preto môže
podávať s jedlom alebo bez jedla.

/Distribúcia:/
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17
litrov, čo naznačuje, že valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje.
Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra (94–97 %),
predovšetkým na sérový albumín.

/Biotransformácia:/
Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20 %
dávky sa nájde ako metabolity. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v
nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento metabolit nie
je farmakologicky aktívny.

/Vylučovanie:/
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t˝? <1 h a t˝ß
okolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým biliárnou exkréciou
stolicou (asi 83 % dávky) a renálne močom (asi 13 % dávky), hlavne ako
nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu
asi 2 l/hod a obličkový klírens je 0,62 l/hod (asi 30 % celkového
klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.

U pacientov so zlyhaním srdca:
Priemerný čas do maximálnej koncentrácie a polčas eliminácie valsartanu u
pacientov so zlyhaním srdca sú podobné ako hodnoty pozorované u zdravých
dobrovoľníkov. Hodnoty AUC a Cmax valsartanu sú v rozmedzí klinických dávok
takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke (40 až 160 mg dvakrát denne). Priemerný
faktor akumulácie je asi 1,7. Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom
podaní je približne 4,5 l/hod. Vek zdanlivý klírens u pacientov so zlyhaním
srdca neovplyvňuje.

/Osobitné populácie pacientov/
Starší pacienti
U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia
valsartanu v porovnaní s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny
klinický význam tohto zistenia.

Poškodenie funkcie obličiek
Ako sa dá predpokladať o látke, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 %
celkového plazmatického klírensu, nepozorovala sa žiadna korelácia medzi
funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto sa úprava dávky
u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu >10 ml/min)
nevyžaduje. V súčasnosti nie sú dostupné údaje o bezpečnom použití u
pacientov klírensom kreatinínu <10 ml/min a u dialyzovaných pacientov,
preto sa valsartan má u týchto pacientov používať opatrne (pozri časti 4.2
a 4.4). Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a nie
je pravdepodobné, že by sa odstránil dialýzou.

Poškodenie funkcie pečene
Asi 70 % absorbovanej dávky sa eliminuje žlčou, prevažne v nezmenenej
forme. Valsartan neprechádza významnou biotransformáciou. Dvojitá expozícia
(AUC) bola pozorovaná u pacientov s miernym až stredným stupňom poškodenia
pečene v porovnaní so zdravými probandmi. Avšak nepozoroval sa žiaden
vzájomný vzťah medzi plazmatickou koncentráciou valsartanu a stupňom
hepatálnej dysfunkcie. Valzap sa neskúmal u pacientov s ťažkým poškodením
funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).

/Pediatrická populácia/
V štúdii s 26 pediatrickými pacientmi s hypertenziou (vo veku 1 až 16
rokov), ktorým sa podala
jednorazová dávka suspenzie valsartanu (priemer: 0,9 až 2 mg/kg, s
maximálnou dávkou 80 mg), bol
klírens (litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až
16 rokov a bol podobný
ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú formu.

Poškodenie funkcie obličiek
Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u
dialyzovaných
pediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto
pacientov neodporúča.
Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom
kreatinínu >30 ml/min. Funkcia
obličiek a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a
4.4).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti,
toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné
riziko pre ľudí.
Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní
gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu
prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej
časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u
potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna
odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku
320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg).
V neklinických štúdiách bezpečnosti vyvolali vysoké dávky valsartanu (200
až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov erytrocytov
(erytrocytov, hemoglobínu, hematokritu) a dokázané zmeny renálnej
hemodynamiky (mierne zvýšenie močoviny v plazme a hyperpláziu obličkových
tubulov a bazofíliu u samcov). Tieto dávky u potkanov (200 až
600 mg/kg/deň) sú približne 6 až 18-krát vyššie ako maximálna odporúčaná
dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a
pacienta s hmotnosťou 60 kg).
Pri podobných dávkach u opíc kozmáčov boli zmeny podobné, hoci
závažnejšie, najmä v obličkách, kde sa vyvinuli do nefropatie zahrňujúcej
zvýšenie močoviny a kreatinínu.
U oboch druhov sa pozorovala aj hypertrofia obličkových juxtaglomerulárnych
buniek. Za príčinu všetkých zmien sa považoval farmakologický účinok
valsartanu, ktorý zvlášť u kozmáčov vyvoláva dlhodobú hypotenziu. Vzhľadom
na terapeutické dávky valsartanu u ľudí sa nezdá, že by hypertrofia
obličkových juxtaglomerulárnych buniek bola významná.

/Pediatrická populácia/
Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom
(od 7. dňa po
narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach až 1 mg/kg/deň (asi 10-
35 % maximálnej
odporúčanej pediatrickej dávky 4 mg/kg/deň na základe systémovej expozície)
vyvolalo
pretrvávajúce, ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky
predstavujú očakávaný
vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu konvertujúceho
angiotenzín a blokátorov
receptorov angiotenzínu II podtypu 1; tieto účinky sa pozorujú u potkanov
pri podávaní počas prvých
13 dní života. Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí,
ktoré sa príležitostne môže u
ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. Juvenilným potkanom v štúdii sa
valsartan podával až do
70. dňa a účinky na dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení)
nemožno vylúčiť. Dozrievanie
funkcie obličiek je proces prebiehajúci u ľudí v prvom roku života. Preto
sa nedá vylúčiť klinická
významnosť u detí vo veku <1 rok, zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú
na bezpečnostné riziko u
detí starších ako 1 rok.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok




/Jadro tablety/

mikrokryštalická celulóza
koloidný oxid kremičitý bezvodý
sorbitol (E420)
magnéziumkarbonát
predželatínový škrob
povidón K-25
stearylfumarát sodný
laurylsulfát sodný
krospovidón (Kollidon CL)


/Filmový obal tablety/

monohydrát laktózy
hypromelóza
oxid titaničitý (E 171)
makrogol 4000

Valzap 80 mg, filmom obalené tablety obsahuje okrem toho: červený oxid
železitý (E 172).
Valzap 160 mg, filmom obalené tablety obsahuje okrem toho: žltý oxid
železitý (E 172) zmes čierneho, červeného a žltého oxidu železitého.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu
pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC (triplex)/hliníkový blister.

Veľkosť balenia: 28, 30, 84, 90 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Valzap 80 mg: 58/0686/09-S
Valzap 160 mg: 58/0687/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

19.11.2009


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2011