Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č. 2010/05670





PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV



Zemplar 5 ?g/ml


injekčný roztok


parikalcitol



|Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako Vám bude podaný |
|Váš liek. |
|Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si |
|ju znova prečítali. |
|Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo |
|sestru. |
|Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak |
|spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej |
|informácii pre používateľov, povedzte to, svojmu lekárovi alebo sestre. |


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Zemplar a na čo sa používa
2. Skôr ako Vám bude podaný Zemplar
3. Ako bude Zemplar podávaný
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Zemplar
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ZEMPLAR A NA ČO SA POUŽÍVA

Zemplar je syntetický analóg aktivovaného vitamínu D, používaný na
prevenciu a liečbu vysokých hladín parathormónu (hormón prištítnych
teliesok) v krvi u ľudí so zlyhávaním obličiek na hemodialýze. Vysoké
hladiny parathormónu môžu byť spôsobené nízkymi koncentráciami aktivovaného
vitamínu D u pacientov so zlyhávaním obličiek.

Aktivovaný vitamín D je potrebný pre normálnu funkciu mnohých tkanív
v ľudskom tele, vrátane obličiek a kostí.




2. SKÔR AKO VÁM BUDE PODANÝ ZEMPLAR

Zemplar Vám nemá byť podaný

- keď ste alergický (precitlivený) na parikalcitol alebo na niektorú
z ďalších zložiek Zemplaru (pozri časť 6),
- keď máte veľmi vysoké koncentrácie vápnika alebo vitamínu D v krvi. Váš
lekár bude sledovať koncentrácie vápnika a vitamínu D vo Vašej krvi
a povie Vám, či sa Vás tieto okolnosti týkajú.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Zemplaru

- Skôr ako sa začne liečba, je dôležité obmedziť množstvo fosforu vo
Vašej strave. Príklady potravín s vysokým obsahom fosforu sú čaj, sóda,
pivo, syr, mlieko, smotana, ryby, kurčatá alebo hovädzia pečeň, fazuľa,
hrach, obilniny, orechy a zrná.
- Na kontrolu koncentrácií fosforu môžu byť potrebné lieky viažuce
fosfáty, ktoré zabránia tomu, aby boli fosfáty absorbované z Vašej
potravy.
- Ak užívate viazače fosfátov na báze vápnika, možno bude lekár musieť
Vašu dávku upraviť.
- Váš lekár bude musieť robiť krvné testy na kontrolu Vašej liečby.


Používanie iných liekov


Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
svojmu lekárovi, sestre alebo lekárnikovi.

Niektoré lieky môžu ovplyvniť účinok Zemplaru alebo zvýšiť pravdepodobnosť
vedľajších účinkov. Je veľmi dôležité, aby ste informovali svojho lekára,
ak užívate ktorýkoľvek z nasledujúcich liekov:

- lieky používané na liečbu plesňových infekcií ako kandidóza alebo
aftózny zápal ústnej sliznice (napr. ketokonazol);
- lieky na srdce alebo krvný tlak (napr. digoxín a diuretiká alebo lieky
na odvodnenie);
- lieky, ktoré obsahujú horčík (napr. niektoré typy liekov na tráviace
ťažkosti nazývané antacidá, ako je trikremičitan horečnatý);
- lieky, ktoré obsahujú hliník (napr. viazače fosfátov, ako je hydroxid
hlinitý).

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom,
zdravotnou sestrou alebo lekárnikom.

Používanie Zemplaru s jedlom a nápojmi

Zemplar sa môže používať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo zamýšľate otehotnieť, povedzte to svojmu lekárovi
alebo zdravotnej sestre skôr, ako Vám bude podaný Zemplar.

Nie je známe, či je bezpečné použiť tento liek u tehotných alebo dojčiacich
žien. Môže sa preto používať iba na základe konzultácie s lekárom, ktorý
Vám pomôže urobiť rozhodnutie, ktoré bude pre Vás najlepšie.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom,
zdravotnou sestrou alebo lekárnikom.


Vedenie vozidla a obsluha strojov


Neboli vykonané žiadne štúdie, sledujúce účinok Zemplaru na schopnosť viesť
vozidlo alebo obsluhovať stroje. Je možné, že počas liečby Zemplarom bude
ovplyvnená Vaša schopnosť bezpečne viesť vozidlo alebo obsluhovať ťažké
stroje. Počas liečby môžete pociťovať závrat, slabosť a/alebo ospalosť.

Ak pociťujete tieto príznaky, neriaďte vozidlo ani neobsluhujte stroje.


Dôležité informácie o niektorých zložkách Zemplaru


Zemplar obsahuje 20 obj. % etanolu (alkohol). Každá dávka môže obsahovať do
1,3 g etanolu. Môže to byť škodlivé pre ľudí trpiacich alkoholizmom. Tento
fakt je potrebné brať do úvahy aj u tehotných a dojčiacich žien, detí a
vysoko rizikových skupín, ako sú pacienti s ochorením pečene alebo
epilepsiou.


3. AKO BUDE ZEMPLAR PODÁVANÝ


Dávkovanie


Na určenie správnej úvodnej dávky použije lekár výsledky Vašich
laboratórnych testov. Po začiatku liečby Zemplarom sa môže dávka upraviť na
základe výsledkov rutinných laboratórnych testov. Na základe výsledkov
laboratórnych testov určí lekár správnu dávku Zemplaru pre Vás.

Zemplar Vám podá lekár alebo zdravotná sestra počas liečby na
hemodialyzačnom prístroji. Bude Vám podaný cez hadičku, ktorá sa používa na
Vaše pripojenie k prístroju. Nebudete musieť dostať injekciu, pretože
Zemplar sa môže podať priamo do hadičky, ktorá sa používa pri dialýze.
Zemplar nedostanete častejšie ako každý druhý deň a nie častejšie ako
trikrát týždenne.

Ak sa Vám podá viac Zemplaru, ako sa malo

Príliš veľká dávka Zemplaru môže mať za následok vysoké koncentrácie
vápnika v krvi a moči a fosfátu v krvi, čo môže vyžadovať liečbu. Okrem
toho príliš veľa Zemplaru môže znížiť hladiny parathormónu. Nasledujúce
príznaky sa môžu objaviť čoskoro po podaní väčšej dávky Zemplaru:
- pocit slabosti a/alebo ospalosti;
- bolesť hlavy;
- napínanie na vracanie alebo vracanie;
- pocit suchosti v ústach, zápcha;
- bolesť svalov alebo kostí;
- neobvyklá chuť v ústach.

Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť po dlhšej dobe používania príliš
vysokej dávky Zemplaru:
- strata chuti do jedla;
- ospalosť;
- chudnutie;
- zapálené oči;
- nádcha;
- svrbivá koža;
- pocit tepla a horúčky;
- strata pohlavnej túžby;
- ťažká bolesť brucha;
- obličkové kamene;
- ovplyvnenie krvného tlaku a pocit búšenia srdca (palpitácie).

Zemplar obsahuje 30 obj. % propylénglykolu. Prípady otravy súvisiace
s vysokými dávkami propylénglykolu boli hlásené iba zriedkavo a nemali by
sa vyskytnúť, ak sa Zemplar podá pacientom, ktorí sú na dialyzačnom
prístroji, pretože propylénglykol sa odstráni z krvi počas dialýzy.

Ak budete mať po použití Zemplaru vysokú hladinu vápnika v krvi, Váš lekár
zabezpečí vhodnú liečbu, aby sa vápnik vrátil do normálnych hladín. Keď sa
hladiny vápnika vrátia do normálu, možno dostanete Zemplar v nižšej dávke.

Lekár však bude priebežne kontrolovať Vaše krvné testy a ak pocítite
ktorýkoľvek z vyššie uvedených príznakov, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Zemplar môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Počas užívania Zemplaru sa vyskytli rôzne druhy alergických reakcií.
Dôležité: okamžite informujte lekára alebo zdravotnú sestru, ak sa u Vás
vyskytne ktorýkoľvek z nasledujúcich vedľajších účinkov:
- dušnosť;
- ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním;
- sipot;
- vyrážka, svrbenie kože alebo žihľavka;
- opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla.

Povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak sa u Vás vyskytne
niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:

Najčastejšie vedľajšie účinky (najmenej 1 zo 100 pacientov) sú:
- bolesť hlavy;
- neobvyklá chuť v ústach;
- svrbivá koža;
- nízke koncentrácie hormónu prištítnych teliesok (parathormón);
- vysoké koncentrácie vápnika (nevoľnosť alebo vracanie, zápcha alebo
zmätenosť) a fosforu v krvi (nemusia sa vyskytnúť žiadne príznaky, ale
je vyššia pravdepodobnosť zlomenín).

Menej časté vedľajšie účinky (najmenej 1 z 1000 pacientov) sú:
- alergické reakcie (také ako dušnosť, sipot, vyrážka, svrbenie alebo
opuch tváre a pier); svrbivé pľuzgiere;
- otrava krvi, zníženie počtu červených krviniek (anémia – prejavujúca sa
slabosťou, namáhavým dýchaním a bledosťou), zníženie počtu bielych
krviniek (pravdepodobnosť ľahšieho nakazenia sa infekčnými chorobami),
opuchnuté uzliny v krku, podpazuší a/alebo v oblasti slabín,
predĺženie času krvácania (pomalšie zrážanie krvi);
- srdcový infarkt, mŕtvica, bolesť na hrudníku, nepravidelná/zrýchlená
činnosť srdca, nízky krvný tlak, vysoký krvný tlak;
- kóma (stav hlbokého bezvedomia, počas ktorého pacient nereaguje na
okolité podnety);
- neobvyklá únava, slabosť, závrat, mdloba;
- bolesť v mieste podania injekcie;
- zápal pľúc, voda v pľúcach, astma (sipot, kašeľ, sťažené dýchanie);
- bolesť hrdla, nádcha, horúčka, príznaky podobné chrípke, červené oko
(svrbivé/chrastovité očné viečka), zvýšený očný tlak, bolesť ucha,
krvácanie z nosa;
- svalové zášklby, zmätenosť, ktorá je niekedy ťažká (delírium), nepokoj
(pocit nervozity, úzkosť), nervozita, poruchy osobnosti (pocit, že nie
som „sám sebou“);
- tŕpnutie alebo znížená citlivosť, znížená citlivosť na dotyk, problémy
so spánkom, nočné potenie, kŕče svalov v rukách a nohách, dokonca počas
spánku;
- pocit suchosti v ústach, pocit smädu, nevoľnosť, ťažkosti pri
prehĺtaní, vracanie, strata chuti do jedla, chudnutie, pálenie záhy,
hnačka a bolesť brucha, zápcha, krvácanie z konečníka;
- ťažkosti s erekciou, rakovina prsníka, vaginálna infekcia;
- bolesť prsníkov, bolesť chrbta, bolesť kĺbu/svalu, pocit ťažoby
spôsobený celkovým opuchom alebo lokalizovaným opuchom členkov,
chodidiel a nôh (edém), abnormálna chôdza;
- vypadávanie vlasov, nadmerný rast ochlpenia;
- zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, vysoké hladiny hormónu prištítnych
teliesok (parathormón), vysoké hladiny draslíka v krvi, nízke hladiny
vápnika v krvi.

Neznáma frekvencia:
- opuch tváre, pier, úst, jazyka alebo hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti
pri prehĺtaní alebo dýchaní, svrbivá koža (žihľavka), krvácanie zo
žalúdka. Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Vy sami nebudete niektoré tieto účinky pozorovať, kým Vám Váš lekár o nich
nepovie na základe laboratórnych skúšok.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, okamžite svojmu lekárovi,
zdravotnej sestre alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ ZEMPLAR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Zemplar sa musí použiť okamžite po otvorení.

Nepoužívajte Zemplar po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po
skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Nepoužívajte Zemplar, ak si všimnete prítomnosť častíc alebo zmenu farby.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo Zemplar obsahuje


1. Liečivo je parikalcitol. Každý mililiter obsahuje 5 mikrogramov
parikalcitolu.
2. Ďalšie zložky sú: etanol (alkohol), propylénglykol a voda na
injekciu (pozri časť 2).

Ako Zemplar 5 ?g/ml vyzerá a obsah balenia

Zemplar 5 ?g/ml je číry bezfarebný vodný roztok bez viditeľných častíc.
Zemplar 5 µg/ml sa dodáva v škatuliach s 5 sklenenými ampulkami s objemom
1 ml alebo 2 ml.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Abbott Laboratories Slovakia s.r.o.,
Bratislava, Slovenská republika

Výrobca: Abbott S.r.L., Campoverde di Aprilia, Taliansko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v máji
2012.


-------------------perforácia na oddelenie Inštrukcie na použitie od
Písomnej informácie pre používateľov-------------------------


Nasledujúce informácie sú určené len pre zdravotníckych pracovníkov:


Zemplar 5 ?g/ml injekčný roztok


Príprava injekčného roztoku

Zemplar 5 ?g/ml injekčný roztok je určený len na jednorazové použitie. Tak
ako všetky injekčne podávané lieky, aj pripravený roztok Zemplaru sa má
pred podaním prehliadnuť, či neobsahuje cudzorodé látky alebo či nemá
zmenenú farbu.


Kompatibilita

Medzi propylénglykolom a heparínom dochádza k interakcii, pričom
propylénglykol neutralizuje účinok heparínu. Zemplar injekčný roztok
obsahuje propylénglykol ako pomocnú látku a má sa preto podávať iným
injekčným vstupom ako heparín.


Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi.

Uchovávanie a čas použiteľnosti
Parenterálne lieky sa majú pred podaním vizuálne prehliadnuť, či neobsahujú
cudzorodé látky a či nemajú zmenenú farbu. Roztok je číry a bezfarebný.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Čas použiteľnosti tohto lieku je 2 roky.

Dávkovanie a spôsob podávania

Zemplar injekčný roztok sa podáva hemodialyzačným prístupom.

Dospelí
1) Úvodná dávka sa vypočíta podľa východiskových hladín parathormónu
(PTH):


Úvodná dávka parikalcitolu sa vypočíta podľa vzorca:

úvodná dávka (mikrogramy) = východisková hladina intaktného PTH v pmol/l
8
alebo


= východisková hladina intaktného PTH v pg/ml
80

a podáva sa intravenóznym (i.v.) bolusom nie častejšie ako každý druhý deň,
kedykoľvek počas dialýzy.

V klinických štúdiách bola maximálna bezpečne podaná dávka až
40 mikrogramov.

2) Titračná dávka:

V súčasnej dobe akceptovaný cieľový rozptyl hladín PTH u pacientov na
dialýze v konečnom štádiu renálneho zlyhania sú hladiny maximálne 1,5 až 3x
vyššie ako je horná hranica normálnej hodnoty u neuremických pacientov,
t. j. pre intaktný PTH 15,9 až 31,8 pmol/l (150-300 pg/ml). Na dosiahnutie
príslušných fyziologických výsledných parametrov je potrebné starostlivé
sledovanie a individuálna titrácia dávok. Ak sa zistí hyperkalciémia alebo
pretrváva zvýšenie upraveného kalcio-fosfátového súčinu Ca x P nad 5,2
mmol2/l2 (65 mg2/dl2), je potrebné znížiť dávku alebo liečbu prerušiť
dovtedy, kým nedôjde k normalizácii týchto parametrov. Potom sa opäť začne
podávanie parikalcitolu, a to v nižšej dávke. Môže byť potrebné dávky
znížiť v súlade s poklesom hladín PTH ako odpovede na liečbu.

V tabuľke je uvedený navrhovaný postup na titráciu dávky:


|Odporúčané dávkovanie |
|(Úprava dávkovania v 2- až 4-týždenných intervaloch) |
|Hladina iPTH v pomere |Úprava dávky |
|k východiskovej hladine |parikalcitolu |
|rovnaká alebo zvýšená |zvýšenie o 2 až 4 µg |
|pokles o < 30 % | |
|pokles o > 30 %, < 60 % |bez zmeny |
|pokles o > 60 % |zníženie o 2 až 4 µg |
|iPTH < 15,9 pmol/l (150 pg/ml) | |

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev. č.
22010/05642, 2010/05670





SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU

Zemplar 5 µg/ml


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE

1 ml injekčného roztoku obsahuje 5 µg parikalcitolu.

Každá 1 ml ampulka obsahuje 5 µg parikalcitolu.
Každá 2 ml ampulka obsahuje 10 µg parikalcitolu.

Pomocné látky: etanol (20 % V/V), propylénglykol (30 % V/V).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Číry bezfarebný vodný roztok bez viditeľných častíc.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Parikalcitol je indikovaný na prevenciu a liečbu sekundárneho
hyperparatyreoidizmu u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek, ktorí
podstupujú dialýzu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Zemplar 5 µg/ml sa podáva hemodialyzačným prístupom.

Dospelí
1) Úvodná dávka sa vypočíta podľa východiskových hladín parathormónu
(PTH):

Úvodná dávka parikalcitolu sa vypočíta podľa vzorca:

úvodná dávka (mikrogramy) = východisková hladina intaktného PTH v pmol/l
8
alebo


= východisková hladina intaktného PTH v pg/ml
80

a podáva sa intravenóznym (i.v.) bolusom nie častejšie ako každý druhý deň,
kedykoľvek počas dialýzy.

V klinických štúdiách bola maximálna bezpečne podaná dávka až
40 mikrogramov.

2) Titračná dávka:

V súčasnej dobe akceptovaný cieľový rozptyl hladín PTH u pacientov na
dialýze v konečnom štádiu renálneho zlyhania sú hladiny maximálne 1,5 až 3x
vyššie ako je horná hranica normálnej hodnoty u neuremických pacientov,
t. j. pre intaktný PTH 15,9 až 31,8 pmol/l (150 až 300 pg/ml).
Na dosiahnutie príslušných fyziologických výsledných parametrov je potrebné
starostlivé sledovanie a individuálna titrácia dávok. Ak sa zistí
hyperkalciémia alebo pretrváva zvýšenie upraveného kalcio-fosfátového
súčinu Ca x P nad 5,2 mmol2/l2 (65 mg2/dl2), je potrebné znížiť dávku alebo
liečbu prerušiť dovtedy, kým nedôjde k normalizácii týchto parametrov.
Potom sa opäť začne podávanie parikalcitolu, a to v nižšej dávke. Môže byť
potrebné dávky znížiť v súlade s poklesom hladín PTH ako odpovede na
liečbu.

V tabuľke je uvedený navrhovaný postup na titráciu dávky:


|Odporúčané dávkovanie |
|Úprava dávkovania v 2- až 4-týždenných intervaloch |
|Hladina iPTH v pomere |Úprava dávky parikalcitolu |
|k východiskovej hladine | |
|rovnaká alebo zvýšená |zvýšenie o 2 až 4 µg |
|pokles o < 30 % | |
|pokles o > 30 %, < 60 % |bez zmeny |
|pokles o > 60 % |zníženie o 2 až 4 µg |
|iPTH < 15,9 pmol/l (150 pg/ml)| |


Akonáhle je stanovená dávka, je potrebné sledovať hladiny vápnika
a fosfátov v sére minimálne v mesačných intervaloch. Stanovenie intaktného
PTH v sére sa odporúča každé 3 mesiace. Počas úpravy dávky parikalcitolu
môže byť potrebné vykonávať laboratórne vyšetrenia častejšie.

Poškodenie funkcie pečene
Koncentrácie neviazaného parikalcitolu u pacientov s miernou až stredne
ťažkou poruchou funkcie pečene sú podobné ako u zdravých osôb. V tejto
skupine pacientov nie je potrebné upravovať dávku. U pacientov s ťažkou
hepatálnou poruchou nie sú žiadne skúsenosti s dávkovaním.

Použitie u detí (0 až 18 rokov)
Bezpečnosť a účinnosť Zemplaru u detí nebola stanovená a nie sú
k dispozícii žiadne údaje pre deti mladšie ako 5 rokov. Dostupné
informácie, týkajúce sa podávania lieku detskej populácii sú popísané
v časti 5.1.

Použitie u starších pacientov (nad 65 rokov)
Sú len obmedzené skúsenosti s používaním parikalcitolu u pacientov vo veku
65 rokov a starších v klinických štúdiách fázy III. V týchto štúdiách sa
nepozorovali žiadne celkové rozdiely v účinnosti alebo bezpečnosti medzi
pacientmi vo veku 65 rokov alebo staršími a mladšími pacientmi.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok.
Toxicita vitamínu D.
Hyperkalciémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nadmerná supresia parathormónu môže vyústiť do nárastu sérových hladín
vápnika a tým viesť k metabolickému ochoreniu kostí. Na dosiahnutie
príslušných fyziologických hodnôt je potrebné pacienta monitorovať
a individuálne vytitrovať dávku.

Ak dôjde k rozvoju klinicky významnej hyperkalciémie a pacient užíva lieky
na báze vápnika viažuce fosfáty, dávka takýchto liekov sa má znížiť alebo
ich podávanie úplne prerušiť.

Toxicita digitalisu je potencovaná hyperkalciémiou akejkoľvek etiológie,
preto je pri súčasnej preskripcii digitalisu a parikalcitolu potrebná
opatrnosť (pozri časť 4.5).
Pri podávaní parikalcitolu spolu s ketokonazolom je potrebná opatrnosť
(pozri časť 4.5).

Zemplar 5 µg/ml obsahuje etanol (alkohol) 20 % V/V. Každá dávka môže
obsahovať až 1,3 g etanolu. Môže byť škodlivý pre pacientov trpiacich
alkoholizmom. Použitie u gravidných alebo dojčiacich žien, detí a vysoko
rizikových skupín pacientov, takých ako pacienti s pečeňovým ochorením
alebo epilepsiou, je pre obsah etanolu potrebné zvážiť.


4.5 Liekové a iné interakcie

S injekciami parikalcitolu sa neuskutočnili žiadne interakčné štúdie. Bola
však vykonaná interakčná štúdia medzi ketokonazolom a parikalcitolom
s kapsulovou liekovou formou.

Fosfáty alebo lieky podobné vitamínu D sa nesmú podávať spoločne
s parikalcitolom vzhľadom na zvýšené riziko hyperkalciémie a zvýšenie
súčinu Ca x P.

Vysoké dávky liekov obsahujúcich vápnik alebo tiazidových diuretík môžu
zvýšiť riziko hyperkalciémie.

Lieky obsahujúce hliník (napr. antacidá, lieky viažuce fosfáty) sa nesmú
dlhodobo podávať s liekmi obsahujúcimi vitamín D, pretože sa môžu vyskytnúť
zvýšené hladiny hliníka v krvi a toxický účinok hliníka na kosť.

Lieky obsahujúce horčík (napr. antacidá) sa nesmú používať súčasne s liekmi
obsahujúcimi vitamín D, pretože sa môže vyskytnúť hypermagneziémia.

Ketokonazol je nešpecifický inhibítor viacerých enzýmov cytochrómu P450.
Dostupné /in vivo/ a /in vitro/ údaje naznačujú, že ketokonazol môže mať
interakciu s enzýmami, zodpovednými za metabolizmus parikalcitolu a ďalších
analógov vitamínu D. Zvýšená pozornosť je potrebná pri podávaní
parikalcitolu s ketokonazolom (pozri časť 4.4). U zdravých jedincov sa
študoval účinok viacnásobných dávok 200 mg ketokonazolu podávaných 5 dní
dvakrát denne na farmakokinetiku parikalcitolu v kapsulách. V prítomnosti
ketokonazolu bola Cmax parikalcitolu ovplyvnená minimálne, ale AUC0-? sa
zdvojnásobila. Priemerný polčas parikalcitolu v prítomnosti ketokonazolu
bol 17 hodín v porovnaní s 9,8 hodinami, keď sa parikalcitol podával
samostatne. Výsledky tohto skúšania naznačujú, že nie je pravdepodobné, že
by pri súbežnom podaní parikalcitolu a ketokonazolu bolo maximálne zvýšenie
AUC? parikalcitolu väčšie ako dvojnásobné.

Toxicita digitalisu je potencovaná hyperkalciémiou akejkoľvek etiológie,
preto je potrebná opatrnosť pri súčasnej preskripcii digitalisu
a parikalcitolu (pozri časť 4.4).




4.6 Gravidita a laktácia


Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití parikalcitolu u gravidných
žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť
5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Zemplar sa nemá používať
v gravidite, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné.

Laktácia
Štúdie na zvieratách preukázali, že parikalcitol alebo jeho metabolity sa
v malých množstvách vylučujú do materského mlieka. Rozhodnutie, či
pokračovať v dojčení/dojčenie prerušiť alebo pokračovať v liečbe
parikalcitolom/liečbu prerušiť by sa malo urobiť s prihliadnutím na benefit
dojčenia pre dieťa a benefit liečby parikalcitolom pre matku.

7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje.

8. Nežiaduce účinky

Približne 600 pacientov bolo liečených Zemplarom v klinických štúdiách fáz
II/III/IV. Nežiaduce reakcie sa hlásili celkovo u 6 % pacientov, ktorým sa
podával Zemplar.

Najčastejšou nežiaducou reakciou súvisiacou s liečbou Zemplarom bola
hyperkalciémia, ktorá sa vyskytla u 4,7 % pacientov. Hyperkalciémia závisí
od stupni zníženia hladiny PTH a je možné ju minimalizovať správnou
titráciou dávky.

Nežiaduce účinky s aspoň možným vzťahom k parikalcitolu, ako klinické tak
aj laboratórne, sú uvedené podľa MedDRA triedy orgánových systémov,
preferovaného termínu a frekvencie. Použité sú nasledovné kategórie
frekvencie: veľmi časté (( 1/10); časté (( 1/100, < 1/10); menej časté
(( 1/1000, < 1/100); zriedkavé (( 1/10 000, <1/1000); veľmi zriedkavé
(<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

|Trieda orgánového |Preferovaný termín |Frekvencia |
|systému | | |
|Laboratórne a funkčné|Predĺžená doba |menej časté |
|vyšetrenia |krvácania, zvýšenie | |
| |aspartátaminotransferá| |
| |zy, nenormálne | |
| |výsledky laboratórnych| |
| |testov, úbytok | |
| |hmotnosti | |
|Poruchy srdca |Zastavenie srdca, |menej časté |
|a srdcovej činnosti |arytmia, predsieňový | |
| |flutter | |
|Poruchy krvi |Anémia, leukopénia, |menej časté |
|a lymfatického |lymfadenopatia | |
|systému | | |
|Poruchy nervového |Bolesť hlavy, porucha |časté |
|systému |chuti | |
| |Kóma, |menej časté |
| |cerebrovaskulárna | |
| |príhoda, tranzitórny | |
| |ischemický atak, | |
| |synkopa, myoklónia, | |
| |hypoestézia, | |
| |parestézia, závrat , | |
|Poruchy oka |Glaukóm, |menej časté |
| |konjunktivitída, | |
|Poruchy ucha |Ušné ťažkosti |menej časté |
|a labyrintu | | |
|Poruchy dýchacej |Pľúcny edém, astma, |menej časté |
|sústavy, hrudníka |dyspnoe, epistaxa, | |
|a mediastína |kašeľ | |
|Poruchy |Rektálna hemorágia, |menej časté |
|gastrointestinálneho |kolitída, hnačka, | |
|traktu |gastritída, dyspepsia,| |
| |dysfágia, bolesť | |
| |brucha, zápcha, | |
| |nauzea, vracanie, | |
| |suchosť v ústach, | |
| |porucha | |
| |gastrointestinálneho | |
| |traktu | |
| |Gastrointestinálne |neznáme |
| |krvácanie | |
|Poruchy kože |Pruritus |časté |
|a podkožného tkaniva | | |
| |Bulózna dermatitída, |menej časté |
| |alopécia, hirzutizmus,| |
| |vyrážka, hyperhidróza | |
|Poruchy kostrovej |Atralgia, stuhnutosť |menej časté |
|a svalovej sústavy |kĺbov, bolesť chrbta, | |
|a spojivivého tkaniva|svalové zášklby, | |
| |myalgia | |
|Poruchy endokrinného |Hypoparatyreoidizmus |časté |
|systému | | |
| |Hyperparatyreoidizmus |menej časté |
|Poruchy metabolizmu |Hyperkalciémia, |časté |
|a výživy |hyperfosfatémia | |
| |Hyperkaliémia, |menej časté |
| |hypokalciémia, | |
| |anorexia | |
|Infekcie a nákazy |Sepsa, pneumónia, |menej časté |
| |infekcia, faryngitída,| |
| |vaginálna infekcia, | |
| |chrípka | |
|Benígne a malígne |Rakovina prsníka |menej časté |
|nádory, vrátane | | |
|nešpecifikovaných | | |
|novotvarov (cysty | | |
|a polypy) | | |
|Poruchy ciev |Hypertenzia, |menej časté |
| |hypotenzia | |
|Celkové poruchy |Porucha chôdze, edém, |menej časté |
|a reakcie v mieste |periférny edém, | |
|podania |bolesť, bolesť v | |
| |mieste podania, | |
| |pyrexia, bolesť | |
| |na hrudníku, zhoršenie| |
| |stavu, asténia, | |
| |nevoľnosť, smäd | |
|Poruchy imunitného |Hypersenzitivita |menej časté |
|systému | | |
| |Laryngálny edém, |neznáme |
| |angioedém, žihľavka | |
|Poruchy reprodukčného|Bolesť prsníkov, |menej časté |
|systému a prsníkov |erektilná dysfunkcia | |
| Psychické poruchy |Stav zmätenosti, |menej časté |
| |delírium, | |
| |depersonalizácia, | |
| |nepokoj, nespavosť, | |
| |nervozita | |

4.9 Predávkovanie

Nebol hlásený žiadny prípad predávkovania.

Predávkovanie parikalcitolom môže viesť k hyperkalciémii. hyperkalciúrii,
hyperfosfatémii a nadmernému potlačeniu PTH (pozri časť 4.4).

V prípade predávkovania sa majú monitorovať znaky a príznaky hyperkalciémie
(hladiny vápnika v sére) a je potrebné informovať lekára. V prípade potreby
sa má zahájiť liečba.

Parikalcitol nie je pri dialýze významne eliminovaný. Liečba pacientov
s klinicky signifikantnou hyperkalciémiou pozostáva z okamžitej redukcie
dávky alebo prerušenia liečby parikalcitolom a zahŕňa diétu s nízkym
obsahom kalcia, prerušenie užívania kalciových doplnkov, mobilizáciu
pacienta, úpravu nerovnováhy tekutín a elektrolytov, hodnotenie
elektrokardiografických abnormalít (dôležité u pacientov, ktorí užívajú
digitalis) a hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu cez bezkalciový
dialyzačný roztok.

Keď sa hladiny sérového vápnika vrátia k normálnym, môže sa znovu začať
podávanie parikalcitolu v nižšej dávke. Ak sa vyskytnú pretrvávajúce a
výrazne zvýšené hladiny sérového vápnika, môžu sa zvážiť viaceré
terapeutické alternatívy. Medzi ne patrí podávanie liekov, ako sú fosfáty
a kortikosteroidy, ako aj opatrenia na navodenie diurézy.

Zemplar 5 µg/ml obsahuje pomocnú látku propylénglykol 30 % V/V.
V súvislosti s podávaním propylénglykolu vo vysokých dávkach boli ako
toxické účinky propylénglykolu popísané jednotlivé prípady útlmu
centrálneho nervového systému, hemolýzy a laktátovej acidózy. Aj keď sa
nepredpokladá ich výskyt pri podávaní Zemplaru 5 µg/ml, pretože
propylénglykol sa hemodialýzou odstráni, musí sa vziať do úvahy riziko
toxického účinku v prípadoch predávkovania.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiparatyreoidálne látky, ATC kód: H05BX02

Mechanizmus účinku:
Parikalcitol je syntetický, biologicky aktívny analóg vitamínu D
(kalcitriolu) s modifikáciami na postrannom reťazci (D2) a A-kruhu (19-
nor). Parikalcitol je, na rozdiel od kalcitriolu, selektívny aktivátor
receptora pre vitamín D(VDR). Parikalcitol selektívne zvyšuje citlivosť VDR
v prištítnych telieskach bez zvýšenia citlivosti VDR v čreve a má menší
účinok na kostnú resorpciu. Parikalcitol taktiež zvyšuje citlivosť kalcium-
senzitívneho receptora (CaSR) v prištítnych telieskach. V dôsledku toho
parikalcitol inhibíciou paratyreoidálnej proliferácie a znížením syntézy
a sekrécie PTH znižuje hladiny parathormónu (PTH) s minimálnym vplyvom na
hladiny vápnika a fosforu, a môže pôsobiť priamo na kostné bunky
na udržanie kostného objemu a zlepšenie povrchovej mineralizácie. Úpravou
abnormálnych hodnôt PTH spolu s normalizáciou homeostázy vápnika a fosforu
môže predchádzať alebo liečiť metabolické ochorenie kostí spojené
s chronickým ochorením obličiek.

Pediatrické klinické údaje: bezpečnosť a účinnosť Zemplaru sa študovala
v 12-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej
štúdii u 29 pediatrických pacientov vo veku 5 až 19 rokov v konečnom štádiu
renálneho ochorenia na dialýze. Šesť najmladších pacientov liečených
Zemplarom v tejto štúdii bolo vo veku 5 až 12 rokov. Úvodná dávka Zemplaru
bola 0,04 µg/kg trikrát týždenne pri východiskovej hladine iPTH menej ako
500 pg/ml, alebo 0,08 µg/kg trikrát týždenne pri východiskovej hladine iPTH
? 500 pg/ml. Na základe hladín sérového iPTH, kalcia a súčinu Ca x P sa
dávka Zemplaru zvyšovala o 0,04 µg/kg. Štúdiu ukončilo 67 % pacientov
liečených Zemplarom a 14 % pacientov, ktorým sa podávalo placebo. V skupine
so Zemplarom sa vyskytli u 60 % pacientov dve nadväzné 30 % zníženia
východiskového iPTH v porovnaní s 21 % pacientov v skupine s placebom.
V skupine s placebom prerušilo liečbu 71 % pacientov z dôvodu neúmerných
zvýšení hladín iPTH. Ani u jedného pacienta v skupine so Zemplarom ani
v skupine s placebom nedošlo k hyperkalciémii. U pacientov mladších ako 5
rokov nie sú k dispozícii žiadne údaje.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Distribúcia/
Farmakokinetika parikalcitolu sa študovala u pacientov s chronickým
renálnym zlyhaním (CHZO), u ktorých bola potrebná hemodialýza. Parikalcitol
sa podával ako intravenózny bolus. V priebehu dvoch hodín od podania dávok
v rozmedzí od 0,04 do 0,24 ?g/kg koncentrácie parikalcitolu výrazne
poklesli a potom klesali logaritmicko-lineárne s priemerným polčasom asi
15 hodín. Pri opakovanom podaní parikalcitolu sa nepozorovala jeho
akumulácia.

/Eliminácia/
V klinickej štúdii u zdravých osôb plazmatickú rádioaktivitu po
jednorazovom intravenóznom podaní 0,16 ?g/kg bolusovej dávky 3H-
parikalcitolu (n=4) tvorila materská látka. Parikalcitol sa vylučoval
primárne hepatobiliárne, pretože 74 % podanej radioaktívnej dávky sa
vylúčilo stolicou a iba 16 % močom.


/Metabolizmus/

V moči a v stolici bolo detekovaných niekoľko neznámych metabolitov, pričom
v moči nebol detekovaný žiaden parikalcitol. Neuskutočnila sa
charakterizácia a identifikácia týchto metabolitov. Tieto metabolity
predstavovali spolu 51 % rádioaktivity v moči a 59 % rádioaktivity
v stolici. Plazmatická väzba parikalcitolu na bielkoviny /in vitro/ bola
veľmi výrazná (>99,9 %) a nesaturovateľná v koncentračnom rozmedzí 1 až
100 ng/ml.

|Farmakokinetická charakteristika parikalcitolu u pacientov s CHZO |
|(dávka 0,24 ?g/kg) |
|Parameter |n |Hodnoty (priemer ± SD) |
|Cmax (5 minút po podaní|6 |1850 ± 664 (pg/ml) |
|bolusu) | | |
|AUC0-( |5 |27 382 ± 8230 |
| | |(pg.hod/ml) |
|CL |5 |0,72 ± 0,24 (l/h) |
|Vss |5 |6 ± 2 (l) |

Špeciálne skupiny pacientov

/Pohlavie, rasa a/ /vek:/ u sledovaných dospelých pacientov sa nepozorovali
žiadne farmakokinetické rozdiely z hľadiska veku alebo pohlavia. Nezistili
sa farmakokinetické rozdiely z hľadiska rasy.

/Poškodenie funkcie pečene:/ koncentrácie neviazaného parikalcitolu
u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú podobné
ako u zdravých osôb. U týchto pacientov nie je potrebná žiadna úprava
dávok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú s liečbou
parikalcitolom žiadne skúsenosti.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Charakteristické nálezy pozorované v štúdiách toxicity s opakovanými
dávkami u hlodavcov a u psov boli všeobecne prisudzované kalciemickej
aktivite parikalcitolu. K účinkom nejednoznačne súvisiacim
s hyperkalciémiou patrilo zníženie počtu leukocytov a atrofia týmusu u psov
a zmeny hodnôt APTT (zvýšenie u psov, zníženie u potkanov). V klinických
skúškach s parikalcitolom sa zmeny v počte leukocytov nepozorovali.

Parikalcitol neovplyvňoval fertilitu u potkanov a nezistili sa dôkazy jeho
teratogénnej aktivity u potkanov alebo králikov. Podávanie vysokých dávok
iných prípravkov s vitamínom D zvieratám počas gravidity viedlo
k teratogenéze. Dokázalo sa, že parikalcitol pri podaní v dávkach toxických
pre matku ovplyvňuje životaschopnosť plodov a podporuje významný vzostup
perinatálnej a postnatálnej mortality novonarodených potkanov.

V štúdiách genotoxicity /in vitro/ a /in vivo/ sa nepreukázal genotoxický
potenciál parikalcitolu.

Štúdie karcinogenity na hlodavcoch neodhalili žiadne špeciálne riziko pre
použitie u ľudí.

Podávané dávky a/alebo systémové expozície parikalcitolu boli mierne vyššie
ako terapeutické dávky/systémové expozície.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

etanol (20% V/V)
propylénglykol
voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie
miešať s inými liekmi.

Medzi propylénglykolom a heparínom dochádza k interakcii, pričom
propylénglykol neutralizuje účinok heparínu. Zemplar 5 µg/ml obsahuje ako
pomocnú látku propylénglykol, a preto sa má podávať iným injekčným vstupom
ako heparín.

3. Čas použiteľnosti

2 roky

Použiť bezprostredne po otvorení.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky uchovávania.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Každá ampulka zo skla typu I obsahuje 1 ml alebo 2 ml injekčného roztoku.

Dostupné balenia:
Škatuľa obsahujúca 5 ampuliek s 1 ml injekčného roztoku.
Škatuľa obsahujúca 5 ampuliek s 2 ml injekčného roztoku.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Lieky na parenterálne podanie je potrebné pred podaním vizuálne prehliadnuť
na obsah cudzorodých látok a zmenu farby. Roztok je číry a bezfarebný.

Na jednorazové použitie. Nepoužitý roztok má byť znehodnotený.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade
s národnými požiadavkami.


7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Abbott Laboratories Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

87/0274/04-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹžENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22.11.2004

Dátum posledného predĺženia: 09.08.2007


10. dátum poslednej revízie textu

Máj 2012