Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev č.: 2010/01022

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Timonil® 150 retard
Timonil® 300 retard
Timonil® 600 retard
(Carbamazepinum)
Tablety s predĺženým uvoľňovaním


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
0. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
1. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
2. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Timonil retard a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Timonil retard
3. Ako užívať Timonil retard
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Timonil retard
6. Ďalšie informácie

1. ČO JE TIMONIL RETARD A NA ČO SA POUŽÍVA
Liečivo lieku Timonil retard, karbamazepín, sa používa pri liečbe
epileptických záchvatov, neepileptických záchvatov pri roztrúsenej
skleróze a bolesti nervov (neuralgia trojklaného
nervu/jazykovohltanového nervu, neuropatia pri cukrovke). Používa sa
tiež na predchádzanie záchvatov v rámci abstinenčného syndrómu pri
liečbe alkoholizmu (len v nemocniciach) a manicko-depresívnych fáz..

2. SKÔR AKO UŽIJETE TIMONIL RETARD
Neužívajte Timonil retard
- keď ste alergický (precitlivený) na karbamazepín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku Timonil retard,
- keď máte poškodenie kostnej drene,
- keď máte AV blok (určitý typ poruchy srdcového rytmu),
- keď máte akútnu intermitentnú porfýriu (neobvyklý stav s narušeným
metabolizmom červeného krvného pigmentu),
- keď užívate (alebo ste užívali počas posledných dvoch týždňov)
inhibítory monoaminooxidázy (lieky proti depresii alebo Parkinsonovej
chorobe),
- keď máte absenčné záchvaty (záchvaty zahŕňajúce chvíľkové straty
vedomia).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku Timonil retard
- ak máte poruchy postihujúce krv,
- ak máte narušený metabolizmus sodíka,
- ak máte závažné problémy so srdcom, pečeňou či obličkami,
- keď máte zelený zákal (zvýšený tlak v oku),
- u detí mladších ako 6 rokov a u starších pacientov,
- ak sa pri liečbe liekom Timonil retard objavia príznaky, ako horúčka,
bolesti v krku, vyrážky s opuchom lymfatických uzlín, a/alebo chrípkové
príznaky alebo známky zápalu pečene, ako napr. malátnosť, strata chuti
do jedla, nevoľnosť alebo žlté sfarbenie kože či očí, okamžite prosím,
informujte svojho lekára.

Pri liečbe liekom Timonil retard sa môžu zriedka vyskytnúť závažné kožné
vedľajšie účinky. Toto riziko sa dá predpovedať podľa vzorky krvi u osôb
čínskeho alebo thajského pôvodu. Ak ste takéhoto etnického pôvodu,
prejednajte to so svojím ošetrujúcim lekárom predtým, ako budete liek
Timonil retard užívať.

U malého počtu pacientov liečených antiepileptikami, akým je karbamazepín,
sa vyskytli myšlienky na samopoškodenie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek
u vás vyskytnú takéto myšlienky, okamžite kontaktujte svojho lekára.

Informujte prosím svojho lekára aj v prípade, že ste ktorýkoľvek
z uvedených stavov mali kedykoľvek v minulosti.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Toto je obzvlášť dôležité ak
užívate niektorý z nasledovných liekov:

- iné lieky na epilepsiu, napr. klonazepam, etosuximid, fenobarbital,
primidon, fenytoín, lamotrigín, kyselina valproová,
- upokojujúce lieky a lieky na spanie, ako napr. alprazolam, klobazam
(používajú sa tiež na liečbu úzkosti),
- lieky na liečbu psychiatrických stavov: lítium (na liečbu manicko-
depresívneho ochorenia), neuroleptiká,
- lieky na liečbu depresií, napr. inhibítory monoaminooxidázy (používajú
sa tiež pri Parkinsonovej chorobe), imipramín, desipramín, viloxazín,
fluoxetín, ľubovník bodkovaný /(Hypericum perforatum),/
- antibiotiká: tetracyklíny, napr. doxycyklín, alebo makrolidy, napr.
erytromycín, josamycín,
- lieky na pľúcne ochorenia: izoniazid (používaný na liečbu tuberkulózy),
teofylín (liek na liečbu astmy),
- protihubové lieky: takzvané azolové antimykotiká, napr. itrakonazol,
ketokonazol, flukonazol,
- kortikosteroidy (na liečbu zápalov), napr. prednizolón, dexametazón,
- cyklosporín (používaný po transplantáciách orgánov),
- lieky na utíšenie bolesti: metadon (používaný tiež pri liečbe
závislosti na opioidoch), dextropropoxyfén/propoxyfén,
- lieky na srdcové problémy: digoxín, kalciové blokátory, napr.
felodipín, verapamil, diltiazem,
- lieky na riedenie krvi, napr. warfarín, fenprokumon, dikumarol,
- lieky na liečbu hormonálnych porúch: danazol, hormóny štítnej žľazy,
- diuretiká („tablety podporujúce močenie“), napr. acetazolamid,
hydrochlorothiazid, furosemid,
- nikotínamid (doplnok vitamínu B3),
- lieky na liečbu gastrointestinálnych problémov: cimetidín (liek na
žalúdočné vredy), metoklopramid (používaný na liečbu nevoľnosti),
- svalová relaxancia (používaná v anestézii), napr. pankuronium,
- izotretinoín (liek na liečbu akné),
- lieky na zabránenie tehotenstva, napr. „antikoncepčná tabletka“. Je
potrebné uvažovať o nehormonálnej antikoncepcii.

Užívanie lieku Timonil retard s jedlom a nápojmi
Timonil retard sa má užívať počas jedenia alebo po jedení s malým množstvom
tekutiny (napr. pohár vody).

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.
Timonil retard môže negatívne pôsobiť na plod. Počas tehotenstva teda
Timonil retard užívajte len vtedy, keď to výslovne určil Váš lekár.
Timonil retard prechádza do materského mlieka len v malom množstve a
jeho vplyv na dieťa je nepravdepodobný. Pokiaľ však Timonil retard
budete užívať v období dojčenia, poraďte sa so svojím lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liek môže nepriaznivo ovplyvniť činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť
(napr. vedenie vozidla alebo obsluhu strojov), obzvlášť pri súčasnom
požívaní alkoholu.

3. AKO UŽÍVAŤ TIMONIL RETARD
Vždy užívajte Timonil retard presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si
nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Liečba liekom Timonil retard má začať nízkou začiatočnou dávkou, ktorá sa
potom postupne zvyšuje až do dosiahnutia čo najúčinnejšej udržiavacej
dávky. Dávka sa mení podľa veku a telesnej hmotnosti a je individuálne
upravená Vaším lekárom v závislosti od hladiny lieku v plazme a účinnosti.

Normálna denná dávka pre dospelých sa pohybuje medzi 600 až 1200 mg pri
liečbe epilepsie a medzi 300 až 900 mg pri iných indikáciách. V niektorých
prípadoch sa však môže požadovaná dávka značne odchýliť od týchto hodnôt.
Celková denná dávka 1600 mg sa vo všeobecnosti nemá prekročiť. Normálna
denná dávka pre deti je 10 – 20 mg na kg telesnej hmotnosti. Denná dávka
býva zvyčajne rozdelená na 1-2 jednotlivé dávky.

/Spôsob užívania/
Tablety s predĺženým uvoľňovaním sú deliteľné. Užívajú sa počas jedla alebo
po jedle nerozhryzené s malým množstvom tekutiny (napr. pohár vody), alebo
sa môžu najprv nechať rozpustiť (rozptýliť) vo vode. Rozpustenie tabliet sa
musí vykonať priamo pred ich užitím.

Trvanie liečby sa v jednotlivých prípadoch líši v závislosti od indikácie a
reakcie pacienta. O nasadení, pokračovaní a ukončení liečby má
individuálne rozhodnúť Váš lekár.

Ak máte dojem, že účinok lieku Timonil retard je priveľmi silný alebo
priveľmi slabý, povedzte to svojmu lekárovi.

Ak užijete viac lieku Timonil retard, ako máte
Ak ste užili príliš veľa lieku, ihneď kontaktujte lekára alebo nemocnicu.

Ak zabudnete užiť Timonil retard
Ak zabudnete užiť pravidelnú dávku, užite ju hneď, len čo si na to
spomeniete a pokračujte ako obyčajne. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby
ste nahradili vynechanú dávku. Pokiaľ vynecháte niekoľko dávok lieku
Timonil retard, skontaktujte sa so svojím lekárom.

Ak prestanete užívať Timonil retard
Nikdy nemeňte dávku ani neprerušujte liečbu bez predchádzajúcej konzultácie
s lekárom. Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku,
opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj Timonil retard môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého. Obzvlášť na začiatku liečby sa môžu
prejaviť nasledujúce vedľajšie účinky:

Časté vedľajšie účinky vyskytujú sa : ?1 – <10 % (menej ako u 1 z 10, ale
viac ako u 1 zo 100 pacientov)
- ospalosť, únava, sedácia (útlm), malátnosť, závraty, zhoršená
koordinácia pohybov,
- zmeny krvného obrazu (zvýšený či znížený počet bielych krviniek,
znížený počet krvných doštičiek),,
- alergické kožné reakcie s horúčkou či bez nej, napríklad urtikária
(žihľavka) a svrbenie.

Menej časté vedľajšie účinky vyskytujú sa : ?0,1 – <1 % (menej ako u 1 zo
100, ale viac ako u 1 z 1000 pacientov)
- zmätenosť, nepokoj, bolesti hlavy, prechodné poruchy videnia
(rozmazané videnie, dvojité videnie),
- pomalý srdcový tep (bradykardia), nepravidelný srdcový tep, zhoršenie
existujúcej koronárnej choroby srdca,
- alergické kožné reakcie s horúčkou či bez nej, napr. začervenanie kože
(erytroderma), ťažké šupinaté a pľuzgierové reakcie kože a slizníc
(multiformný exsudatívny erytém a uzlovitý erytém, Stevensov-Johnsonov
syndróm, Lyellov syndróm),
- zvýšená citlivosť kože na slnečné svetlo, malé krvácajúce plochy pod
kožou (purpura), systémový lupus erythematosus disseminatus (porucha
imunitného systému spôsobujúca bolesť kĺbov, kožnú vyrážku a horúčku),
- strata chuti do jedla, sucho v ústach, pocit nevoľnosti či
nevoľnosť, zmeny hodnoty testov funkcií pečene,
- strata vlasov, nadmerné potenie, opuch lymfatických uzlín, zápal krvných
ciev.

- Zriedkavé vedľajšie účinky vyskytujú sa ?0,01 – <0,1 % (menej ako u 1
z 1000 pacientov)
- abnormálne, nekontrolované pohyby, napríklad tváre či končatín, obzvlášť
u starších pacientov alebo u pacientov so zhoršenou mentálnou funkciou,
- zápcha, hnačka, zožltnutie kože a očí, zvýšenie telesnej hmotnosti, opuch
rúk, chodidiel a nôh (edém),
- zhoršená funkcia obličiek, ktorá sa prejavuje znížením objemu moču,
obsahom krvi či nadmerným množstvom bielkovín v moči,
- sexuálne dysfunkcie, napr. impotencia a znížená sexuálna túžba (libido),
- AV blok (určitý typ poruchy srdcového rytmu), v ojedinelých prípadoch so
stratou vedomia, zvýšením alebo znížením krvného tlaku,
- nízka hladina sodíka v krvi sprevádzaná bolesťou hlavy a vracaním,
v ojedinelých prípadoch tiež zmätenosťou,
- oneskorené alergické reakcie sprevádzané horúčkou, kožnou vyrážkou,
zápalom krvných ciev, zmeneným počtom bielych krviniek, bolesťami kĺbov,
zväčšenou pečeňou, opuchom lymfatických uzlín, zväčšením sleziny,
zhoršenou funkciou pečene. Tieto účinky môžu nastať v akejkoľvek
kombinácii a môžu nepriaznivo ovplyvňovať ostatné orgány, ako pľúca,
obličky, pankreas a srdce.

- Vedľajšie účinky s neznámou frekvenciou výskytu (z dostupných údajov sa
nedajú určiť):
- možné život ohrozujúce zmeny v krvnom obraze, ako znížené množstvo
červených krviniek (anémia) alebo všetkých druhov krviniek (aplastická
anémia, agranulocytóza), opuchy lymfatických uzlín alebo zväčšená
slezina,
- psychiatrické príznaky vrátane depresívnej nálady, agresívneho správania,
zmeny ako –poruchy myslenia, halucinácií. Už existujúca psychóza
(výrazný odklon od spôsobu vnímania a/alebo správania) sa môže znovu
prejaviť
- rečové ťažkosti, poruchy zmyslového vnímania, zápal nervov (periférna
neuritída), porucha chuti,
- bolesť kĺbov, svalová slabosť, bolesť svalov, svalové kŕče, čiastočná
strata hybnosti dolných končatín,
- zápal očí (konjunktivitída), zakalenie šošoviek, zvonenie v ušiach
(tinnitus),
- bolesti žalúdka a zápaly v oblasti úst a hltana (/stomatitída,/
/gingivitída, glositída/),
- abnormálna funkcia štítnej žľazy, abnormálna látková premena vápnika,
ktorá môže spôsobiť zmäknutie kostí (osteomalácia),
- rast prsníkov u mužov (gynekomastia), nezodpovedajúca sekrécia materského
mlieka (galaktorea),
- akútna intermitentná porfýria (narušený metabolizmus červeného krvného
farbiva),
- pulmonálna fibróza (jazvy v pľúcach), alergická reakcia pľúc s horúčkou,
dýchacie ťažkosti a infekcia hrudníka (pneumonitída, pneumónia),
- zlyhávanie obličiek, iné urologické príznaky, napr. ťažkosti pri močení,
bolestivé alebo časté močenie,
- zápal žíl, tvorba krvných zrazenín (trombembólia), zníženie krvného
tlaku,
- akútne systémové alergické reakcie, neinfekčný zápal mozgových blán
(aseptická meningitída) so šklbaním svalov (myoklonus) a zmenami krvného
obrazu (eozinofília),
- zápal pečene, zápal pankreasu.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

5. AKO UCHOVÁVAŤ TIMONIL RETARD
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Liek uchovávajte pri teplote do 25 şC, na suchom mieste.
Nepoužívajte Timonil retard po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo Timonil retard obsahuje
- Liečivo je karbamazepín. 1 tableta s predĺženým uvoľňovaním Timonil 150
retard/Timonil 300 retard/Timonil 600 retard obsahuje carbamazepinum
(karbamazepín) 150 mg/300 mg/600 mg.
- Ďalšie zložky sú cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická
celulóza), magnesii stearas (magnéziumstearát), copolymerum
methacrylatum C (metakrylátový kopolymér typu C), carboxymethylamylum
natricum (sodná soľ karboxymetylškrobu), aqua purificata (čistená voda),
silica colloidalis anhydrica (koloidný oxid kremičitý bezvodý), talcum
(mastenec).

Ako vyzerá Timonil retard a obsah balenia
Timonil 150 retard: biele okrúhle ploché tablety s deliacim krížom na
jednej strane a označením „T150“ na druhej strane.
Timonil 300 retard: biele okrúhle ploché tablety s deliacim krížom na
jednej strane a označením „T“ na druhej strane.
Timonil 600 retard: biele podlhovasté tablety s deliacou ryhou na jednej
strane a označením „T“ na druhej strane.

Balenie
Timonil 150 retard, Timonil 300 retard: 50 a 100 tabliet s predĺženým
uvoľňovaním
Timonil 600 retard: 50 tabliet s predĺženým uvoľňovaním

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
DESITIN ARZNEIMITTEL GMBH
Weg beim Jäger 214
D-22335 Hamburg
Nemecko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
Desitin Pharma s.r.o., Trojičné námestie 13, 82106 Bratislava,
Slovensko.

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v júni
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev č.: 2010/01022



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU

Timonil 150 retard
Timonil 300 retard
Timonil 600 retard


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE LIEKU

Liečivo: carbamazepinum (karbamazepín)
Timonil 150 retard tableta s predĺženým uvoľňovaním
obsahuje: carbamazepinum 150 mg
Timonil 300 retard tableta s predĺženým uvoľňovaním
obsahuje: carbamazepinum 300 mg
Timonil 600 retard tableta s predĺženým uvoľňovaním
obsahuje: carbamazepinum 600 mg

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

tableta s predĺženým uvoľňovaním

Timonil 150 retard: biele okrúhle ploché tablety s deliacim krížom na
jednej strane a označením „T150“ na druhej strane. Deliaci kríž iba pomáha
rozlomiť tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké
dávky.

Timonil 300 retard: biele okrúhle ploché tablety s deliacim krížom na
jednej strane a označením „T“ na druhej strane. Tableta sa môže rozdeliť na
rovnaké polovice.

Timonil 600 retard: biele podlhovasté tablety s deliacou ryhou na jednej
strane a označením „T“ na druhej strane. Tableta sa môže rozdeliť na
rovnaké polovice.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

- Epilepsie:
jednoduché parciálne záchvaty (fokálne záchvaty); komplexné parciálne
záchvaty
(psychomotorické záchvaty); záchvaty grand mal, predovšetkým fokálnej
genézy (grand mal v spánku, difúzny grand mal); zmiešané formy epilepsií
- Neuralgia n. trigemini
- Genuinná neuralgia n. glossopharyngei
- Bolestivá diabetická neuropatia
- Neepileptické záchvaty pri skleróze multiplex, ako napr. neuralgia n.
trigemini, tonické záchvaty, paroxyzmálna dyzartria a ataxia,
paroxyzmálna parestézia a záchvaty bolesti
- Prevencia záchvatov pri alkoholickom abstinenčnom syndróme
Upozornenie: Karbamazepín sa smie používať na prevenciu záchvatov pri
alkoholickom abstinenčnom syndróme len pri súčasnej hospitalizácii
pacienta.
- Profylaxia manicko-depresívnych fáz, najmä keď liečba lítiom nebola
úspešná, alebo ak pacienti liečení lítiom majú rýchle zmeny fáz, a tiež
keď je liečba lítiom kontraindikovaná.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba karbamazepínom má začať nízkou, individuálnou, začiatočnou dávkou v
závislosti od charakteru a závažnosti choroby. Dávka sa potom postupne
zvyšuje až po dosiahnutie čo najúčinnejšej udržiavacej dávky. Normálna
denná dávka sa pohybuje medzi 400 až 1200 mg. Celková denná dávka 1600 mg
sa vo všeobecnosti nemá prekročiť, pretože pri vyšších dávkach sa vyskytuje
viac nežiaducich účinkov.
Terapeutická dávka sa má stanoviť, najmä pri kombinovanej terapii, meraním
hladín plazmatickej koncentrácie. Podľa klinických skúseností je
terapeutická koncentrácia karbamazepínu medzi 4 a 12 µg/ml. V
individuálnych prípadoch sa môže požadovaná dávka výrazne odchýliť od
odporúčanej začiatočnej a udržiavacej dávky (napr. pri urýchlenom
metabolizme v dôsledku enzymatickej indukcie alebo pri liekových
interakciách pri kombinovanej liečbe).
Denná dávka býva zvyčajne rozdelená na 1-2 jednotlivé dávky. V niektorých
prípadoch sa ukázalo osobitne účinným rozdelenie dennej dávky na 4-5
jednotlivých dávok. V takýchto prípadoch sú vhodné neretardované formy
tabliet.


Odporúča sa nasledujúce dávkovanie:

/Antikonvulzívna terapia/
Karbamazepín sa má v liečbe epilepsie prednostne užívať v monoterapii.
Liečbu má sledovať odborný lekár (neurológ, neuropediater). Pri prechode na
liečbu karbamazepínom z iného antiepileptika má vysadzovanie
predchádzajúceho antiepileptika prebiehať postupne. Vo všeobecnosti je
začiatočná denná dávka karbamazepínu u dospelých 300 mg, ktorá sa postupne
zvyšuje na udržiavaciu dávku 600 – 1200 mg. U detí je priemerná denná
udržiavacia dávka spravidla 10 – 20 mg/kg telesnej hmotnosti.


Odporúča sa nasledujúca schéma dávkovania:

Timonil retard Timonil retard
začiatočná dávka udržiavacia dávka
denne v jednej dávke denne v 1 - 2 jednotl. dávkach

Dospelí 300 mg 600 - 1200 mg

Deti*:
6 - 10 rokov 150 mg 300 - 600 mg

11 - 15 rokov 150 mg 600 - 900 mg


*Upozornenie:
Pre deti je zvlášť vhodná suspenzia nízkej dávky.
Užívanie tabliet s predĺženým uvoľňovaním sa neodporúča deťom mladším ako 6
rokov pre nedostatok poznatkov.

/Neuralgia n. trigemini, genuinná neuralgia n. glossopharyngei/
Denná dávka sa zvyšuje zo začiatočnej úrovne 150 - 300 mg/deň, až kým sa
nedosiahne ústup bolesti – s priemernou dávkou 300 - 900 mg/deň (v 1 - 2
jednotlivých dávkach). V niektorých prípadoch je potom možné pokračovať v
liečbe s nižšou udržiavacou dávkou 300 - 450 mg/deň (v 1 - 2 jednotlivých
dávkach).
U starších a citlivých pacientov je postačujúca začiatočná dávka 150 mg/deň
(ráno alebo večer).

/Bolestivé stavy pri diabetickej neuropatii/
Priemerná denná dávka je 600 mg, vo výnimočných prípadoch až 1200 mg
(rozdelená do 2 jednotlivých dávok).

/Neepileptické záchvaty pri skleróze multiplex/
Priemerná denná dávka je 300 - 900 mg (v 1 - 2 jednotlivých dávkach).

/Prevencia záchvatov pri nemocničnej liečbe alkoholického abstinenčného/
/syndrómu/
Priemerná denná dávka je 600 mg rozdelená do 2 jednotlivých dávok. V
ťažkých prípadoch môže byť počas prvých dní zvýšená až na 1200 mg.
Kombinovanie karbamazepínu s liekmi so sedatívnymi/hypnotickými účinkami sa
neodporúča. Avšak podľa potrieb pacienta môže byť karbamazepín kombinovaný
s inými liekmi na liečenie alkoholického abstinenčného syndrómu.
Počas liečby sa má pravidelne kontrolovať plazmatická hladina
karbamazepínu. Vzhľadom na centrálne nervové a vegetatívne nežiaduce účinky
(pozri abstinenčné príznaky v časti “Nežiaduce účinky”) sa odporúča
starostlivé klinické sledovanie.

/Profylaxia manicko-depresívnych stavov/
Začiatočná dávka je 300 mg karbamazepínu 1 krát za deň alebo rozdelená do
dvoch dávok po 150 mg, ktorá je zvyčajne postačujúca ako udržiavacia dávka.
V prípade potreby sa dávka môže zvýšiť na
450 mg dvakrát denne.

/Upozornenie:/ U pacientov s ťažkými poruchami kardiovaskulárneho systému,
chorobami pečene alebo obličiek a u starších pacientov sa odporúča nižšie
dávkovanie.

/POZNÁMKA:/ Pred rozhodnutím o začatí liečby pacientov čínskeho (etnikum Han)
a thajského pôvodu je potrebné, kedykoľvek je to možné, vykonať screening
na HLA-B*1502, pretože táto alela silne predpovedá riziko závažného
Stevensovho-Johnsonovho syndrómu spojeného s karbamazepínom (pozri časť
4.4).

/Spôsob užívania/
Tablety s predĺženým uvoľňovaním sú deliteľné. Užívajú sa počas jedla alebo
po jedle nerozhryzené s malým množstvom tekutiny (napr. pohár vody), alebo
sa môžu najprv nechať rozpustiť vo vode a vzniknutú suspenziu vypiť, pričom
ak sa suspenzia okamžite užije, nezníži sa retardovaný účinok lieku.
V niektorých prípadoch sa ako obzvlášť účinné osvedčilo delenie dennej
dávky na 4 – 5 jednotlivých dávok. V týchto prípadoch sú vhodné liekové
formy bez predĺženého uvoľňovania. Trvanie liečby závisí od indikácie a
individuálnej reakcie pacienta. V žiadnom prípade nesmie pacient liek
svojvoľne vysadiť. Antiepileptická liečba je v zásade dlhodobá terapia. O
nasadení liečby, jej trvaní a vysadení karbamazepínu musí vždy rozhodnúť
odborný lekár (neurológ, neuropediater). Vo všeobecnosti sa nemá druh lieku
meniť pri pacientoch bez záchvatov, ak na to neexistujú zdravotné dôvody,
keďže vzhľadom k úzkej terapeutickej šírke účinnej látky už mierne zmeny
plazmatickej hladiny môžu viesť k recidíve záchvatov alebo k intoxikácii.
Vo všeobecnosti sa má uvažovať o redukcii dávky alebo vysadení lieku
najskôr po 2 – 3 ročnom bezzáchvatovom období.

Vysadenie sa musí robiť po etapách, postupným redukovaním dávky počas 1 až
2 rokov. Deti môžu zo svojej dávky na kg telesnej hmotnosti “vyrásť”
namiesto úpravy dávkovania, pričom sa však nesmie zhoršiť EEG nález.

Pri liečbe neuralgií sa osvedčila terapia s ešte postačujúcou analgetickou
dávkou počas niekoľkých týždňov. Opatrným znižovaním dávky sa potom má
zistiť, či sa medzičasom nedostavila spontánna remisia. Pri opakovanom
nástupe bolestí sa má pokračovať v liečbe s pôvodnou udržiavacou dávkou.

To isté platí pre dĺžku liečby bolestivých stavov pri diabetickej
neuropatii a neepileptických záchvatov pri skleróze multiplex.

Pri prevencii záchvatov pri alkoholovom abstinenčnom syndróme sa má liečba
karbamazepínom postupne ukončiť po 7- 10 dňoch.

Profylaxia manicko-depresívnych fáz je dlhodobá liečba.

4.3 Kontraindikácie

Karbamazepín sa nesmie podávať pacientom:
- s existujúcim poškodením kostnej drene,
- s atrioventrikulárnym blokom,
- so známou precitlivenosťou na karbamazepín alebo na niektorú
z pomocných látok,
- so známou precitlivenosťou na tricyklické antidepresíva,
- s akútnou intermitentnou porfýriou.

Karbamazepín sa nesmie podávať súčasne, alebo po dobu najmenej 14 dní od
ukončenia liečby inhibítormi MAO.

Keďže karbamazepín môže vyvolať záchvaty absencií, alebo potenciovať už
existujúce záchvaty absencií, nemá sa podávať pacientom s touto formou
epilepsie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Karbamazepín sa môže podávať len po dôkladnom zvážení potreby a možných
rizík a pri dodržaní vhodných preventívnych opatrení u pacientov s:
- hematologickými ochoreniami (ochoreniami krvotvorných orgánov),
- poruchami metabolizmu nátria,
- ťažkými poruchami funkcie srdca, pečene a obličiek.



Vo výnimočných prípadoch sa môže Timonil retard podávať profylakticky v
kombinácii s lítiom na liečbu manicko-depresívnych fáz, keď bola
monoterapia lítiom neúspešná. Aby sa predišlo interakciám (pozri časť 4.5
“Liekové a iné interakcie”), nemá sa prekročiť určitá plazmatická
koncentrácia karbamazepínu (8 µg/ml), hladina lítia sa má udržiavať v
nižšom terapeutickom rozpätí (0,3 až 0,8 mmol/l), pričom liečba
neuroleptikami sa musí ukončiť najmenej 8 týždňov vopred a nesmú sa podávať
súčasne.
/Upozornenie:/
U detí mladších ako 6 rokov sa karbamazepín môže podávať len po dôkladnom
zvážení prínosu liečby a možných rizík.

Ukázalo sa, že pri liečbe karbamazepínom je HLA-B*1502 u osôb čínskeho
(etnikum Han) a thajského pôvodu silne spojená s rizikom vzniku závažných
kožných reakcií známych ako Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS). Kedykoľvek
to bude možné, je potrebné vykonať u týchto osôb screening na túto alelu
predtým, než bude začatá liečba karbamazepínom. Ak majú títo pacienti
pozitívny test, karbamazepín sa im nemá podávať, pokiaľ existuje akýkoľvek
ďalší liečebný variant. U testovaných pacientov, u ktorých sa zistí
negatívna HLA-B*1502, existuje nízke riziko SJS, hoci sa tieto reakcie môžu
napriek tomu veľmi vzácne vyskytnúť.

Pre nedostatok údajov nie je s konečnou platnosťou známe, či sú ohrození
všetci pacienti pôvodom z juhovýchodnej Ázie. Ukázalo sa, že alela HLA-
B*1502 nie je spojená s SJS u belošskej populácie.

Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov
hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných
placebom kontrolovaných štúdií antiepileptikami ukázala malé zvýšenie
rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je
známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u karbamazepínu.
Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy suicidálnych
myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu. Pacientom
(a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali lekársku
pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok alebo správania.

/Preventívne laboratórne vyšetrenia:/

1. Kontroly sú potrebné v krátkom intervale (do 1 týždňa) pri: horúčke,
infekcii, kožnej vyrážke, všeobecnom pocite slabosti, zápale hrdla,
ulcerácii ústnej sliznice, náhlom výskyte kožných hemorágií, vzostupe
transamináz, poklese leukocytov pod 3*109/l resp. granulocytov pod
1.5109/l, poklese trombocytov pod 125109/l, poklese retikulocytov pod
0.003 (= 20*109/l), a vzostupe železa v séru nad 26.9 mmol/l.
2. Vysadenie karbamazepínu je nutné pri:
petechii alebo purpure, poklese erytrocytov pod 4*1012/l, poklese
hematokritu pod 0.32, poklese hemoglobínu pod 6.9 mmol/l ,poklese
leukocytov pod 2109/l alebo granulocytov pod 1109/l, alebo trombocytov
pod 80*109/l.


4.5 Liekové a iné interakcie

Liečba karbamazepínom sa môže začať najskôr dva týždne po ukončení terapie
inhibítormi MAO.


Účinky karbamazepínu na plazmatické koncentrácie iných liekov


Karbamazepín môže zvýšiť aktivitu určitých pečeňových enzýmov a tým znížiť
plazmatické hladiny iných liekov.
Účinok niektorých iných súčasne podávaných liekov, ktoré sú odbúravané
rovnakým spôsobom ako karbamazepín, môže byť preto oslabený alebo dokonca
zrušený.
Pri súčasnom podávaní karbamazepínu treba dávkovanie nasledujúcich účinných
látok prispôsobiť klinickým požiadavkám: klobazam, klonazepam, etosuximid,
primidón, kyselina valproová, alprazolam, kortikosteroidy (napr.
prednizolón, dexametazón), cyklosporín, digoxín, tetracyklíny (napr.
doxycyklín), felodipín, neuroleptiká (napr. haloperidol), imipramín,
lamotrigín, metadón, teofylín, antikoagulanciá ako warfarín, fenprokumon,
dikumarol, hormonálne kontraceptíva.
Pri súčasnom užívaní antikoncepčných tabliet sa môže v dôsledku oslabenia
účinnosti hormonálnych kontraceptív objaviť medzimenštruačné krvácanie.
Preto treba zvážiť inú, nehormonálnu antikoncepčnú metódu.


Plazmatická koncentrácia fenytoínu môže byť karbamazepínom rovnako znížená
ako aj zvýšená, čo môže vo výnimočných prípadoch viesť k stavom zmätenosti,
alebo dokonca až ku kóme.


Zníženie plazmatickej koncentrácie karbamazepínu


Plazmatická hladina karbamazepínu môže byť znížená podaním fenobarbitalu,
fenytoínu, primidónu, kyseliny valproovej, teofylínu a liekov s obsahom
ľubovníka bodkovaného /(Hypericum perforatum/). Na druhej strane môžu byť
plazmatické hladiny farmakologicky účinného metabolitu karbamazepínu, 10,11-
epoxy-karbamazepínu, zvýšené kyselinou valproovou a primidónom.
Vzhľadom na toto vzájomné ovplyvňovanie sa najmä pri súčasnom podávaní
viacerých antiepileptík odporúčajú pravidelné kontroly plazmatických hladín
karbamazepínu a v prípade potreby upravenie jeho dávkovania.

Zvýšenie plazmatickej koncentrácie karbamazepínu


Plazmatickú koncentráciu karbamazepínu môžu zvýšiť nasledujúce účinné
látky:
makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín, josamycín), izoniazid,
antagonisty kalcia (napr. verapamil, diltiazem), acetazolamid,
dextropropoxyfén /propoxyfén, viloxazín, danazol, azol-derivované
antimykotiká (napr. itrakonazol, ketokonazol, flukonazol), nikotínamid (vo
vysokých dávkach u dospelých), pravdepodobne aj cimetidín a dezipramín.
Zvýšené plazmatické hladiny karbamazepínu môžu viesť k symptómom popísaným
v časti 4.8 „Nežiaduce účinky” (napr. závraty, únavnosť, neistota pri
chôdzi, dvojité videnie). Pri výskyte týchto príznakov sa musia vyšetriť
plazmatické koncentrácie karbamazepínu a v prípade potreby znížiť jeho
dávkovanie.




Ostatné interakcie


Súčasné podávanie karbamazepínu a neuroleptík alebo metoklopramidu môže
podporovať výskyt neurologických nežiaducich účinkov.
U pacientov liečených súčasne neuroleptikami môže zase karbamazepín
znižovať plazmatické hladiny týchto liekov, čím znižuje účinnosť liečby.
Potom môže byť potrebné zvýšenie dávky týchto neuroleptík.
Treba tiež upozorniť, že najmä súčasné podávanie lítia a karbamazepínu môže
potenciovať neurotoxické účinky oboch liekov. Preto je nevyhnutné
starostlivé sledovanie plazmatických hladín oboch liekov. Liečba
neuroleptikami sa má ukončiť najmenej 8 týždňov pred začatím liečby
karbamazepínom, a tieto lieky sa nemajú podávať súčasne. Potrebné je
sledovať výskyt nasledujúcich neurotoxických príznakov: neistá chôdza,
ataxia, horizontálny nystagmus, hyperreflexia, svalové zášklby (svalové
fascikulácie).
Karbamazepín môže zvýšiť hepatotoxicitu izoniazidu.
Kombinované podávanie karbamazepínu a niektorých diuretík
(hydrochlórotiazid, furosemid) môže znížiť hladiny nátria v krvi
(hyponatriémia).
Účinnosť liekov používaných ako svalové relaxanciá (napr. pankurónium) môže
byť karbamazepínom znížená a teda trvanie neuromuskulárnej blokády sa môže
skrátiť. Pacienti, ktorí sú liečení myorelaxanciami, majú byť preto
starostlivo sledovaní a dávkovanie týchto liekov sa má v prípade potreby
zvýšiť.
Pri súčasnom podávaní izotretinoínu a karbamazepínu sa majú sledovať
plazmatické hladiny karbamazepínu. Karbamazepín zrejme zvyšuje elimináciu
hormónov štítnej žľazy a zvyšuje tak ich potrebu u pacientov s
hypotyreózou. Preto treba u týchto pacientov so substitučnou terapiou pri
začatí a ukončení liečby karbamazepínom vyšetriť parametre činnosti štítnej
žľazy a prípadne upraviť dávkovanie hormonálnych liekov štítnej žľazy.
Súčasné podávanie antidepresív typu inhibítorov spätného vychytávania
serotonínu (napr. fluoxetín) môže viesť k vzniku toxického serotonínového
syndrómu.

4.6 Gravidita a laktácia

/Používanie v gravidite a počas laktácie/

V období gravidity a počas laktácie sa má karbamazepín predpisovať len po
starostlivom zvážení prínosu liečby a rizík ošetrujúcim lekárom.

Už gravidné ženy, alebo tie, ktoré otehotneli po začatí liečby
karbamazepínom, majú dostávať čo možno najnižšie udržiavacie
antikonvulzívne dávky, predovšetkým medzi 20. až 40. dňom gravidity. Keďže
malformácie sú s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené špičkovými
plazmatickými koncentráciami, denná dávka sa má podávať – najmä počas
najcitlivejšej fázy – rozdelená na niekoľko malých dávok v priebehu dňa
(odporúča sa sledovanie plazmatických hladín). Vo všetkých štádiách
gravidity je vhodné maximálne obmedziť kombinácie s inými antikonvulzívami
a inými liekmi, pretože riziko malformácie sa zvyšuje pri kombinovanej
terapii s inými antiepileptikami.
Vzhľadom na schopnosť enzymatickej indukcie karbamazepínu môže byť
podávanie kyseliny listovej prospešné pred vznikom aj počas gravidity.
Odporúča sa tiež podávanie vitamínu K1 v posledných týždňoch gravidity
matke a po pôrode novorodencovi.
Ženy v reprodukčnom veku musia byť bezpodmienečne upozornené na
nevyhnutnosť plánovaného tehotenstva a nutnosť lekárskeho sledovania počas
prípadnej gravidity. Počas gravidity sa odporúča pravidelne sledovať
plazmatickú hladinu karbamazepínu a udržiavať ju na dolnej hranici
terapeutickej účinnosti (3 - 7 µg/ml).
Účinná látka karbamazepín a jej farmakologicky účinné metabolity síce
prechádzajú do materského mlieka, ale pri terapeutických dávkach obvykle v
takých malých množstvách, že nepredstavujú riziko pre dojča. Dojčenie sa
má prerušiť len ak dojča slabo priberá na telesnej hmotnosti alebo javí
zvýšenú potrebu spánku (sedácia).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vzhľadom na možnosť výskytu nežiaducich účinkov súvisiacich s pôsobením
karbamazepínu na CNS, ako závraty, malátnosť, únavnosť na začiatku liečby
alebo pri vyšších dávkach a/alebo pri súčasnom podávaní iných liekov, ktoré
tiež ovplyvňujú centrálnu nervovú sústavu, môže Timonil retard – dokonca aj
keď sa užíva podľa pokynov a nezávisle od vplyvu základného ochorenia –
znížiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. To platí vo
zvýšenej miere pri súčasnej konzumácii alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky boli zoradené podľa frekvencie výskytu použitím
nasledujúcej konvencie: veľmi časté (? 1/10); časté (? 1/100 až < 1/10);
menej časté (? 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1000);
veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Pozorované nežiaduce účinky sa vyskytovali častejšie pri súčasnom podávaní
karbamazepínu s inými antiepileptikami (kombinovaná liečba) než pri liečbe
samotným karbamazepínom (monoterapia).
Podľa dávky a najmä na začiatku liečby sa môžu prejaviť nasledujúce
nežiaduce účinky:

/Psychické poruchy/
Zriedkavo boli pozorované depresívne rozklady, agresívne správanie,
sťažené myslenie, ochudobnenie motivácie, halucinácie a tinnitus.
Karbamazepín môže aktivovať latentné psychózy.

/Poruchy nervového systému/
Často sa vyskytuje útlm, somnolencia, spavosť, závraty, ataxia (ataxické
a cerebelárne poruchy), menej často aj bolesti hlavy a hlavne u starších
pacientov, stavy zmätenosti a nepokoja (agitovanosť).
Zriedkavo sa vyskytujú mimovoľné pohyby ako asterixis, tiky alebo
nystagmus. Navyše, u starších pacientov a pacientov s mozgovým poškodením
sa môžu vyvinúť dyskinetické poruchy ako orofaciálne dyskinézy (mimovoľné
pohyby v oblasti úst a tváre ako grimasy) alebo choreoatetózy (mimovoľné
pohyby rôznych častí tela). Veľmi zriedkavo sa vyskytujú poruchy reči,
dyzestézie, svalová slabosť, zápaly nervov (periférne neuritídy), slabosť
dolných končatín (paréza) a poruchy chuti.
Väčšina týchto nežiaducich účinkov zmizne spontánne, zvyčajne po 8 - 14
dňoch alebo po prechodnom znížení dávkovania. Preto sa má dávka lieku podľa
možnosti zvyšovať postupne.

/Poruchy oka/
Zriedkavo sa vyskytujú prípady konjunktivitídy, veľmi zriedkavo prechodné
poruchy videnia (napr. pri akomodácii) a diplopia. Vyskytol sa aj zákal
šošovky.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/
Zriedkavo sa opisujú artralgie, myalgie a svalové kŕče. Tieto nežiaduce
účinky sa stratili po vysadení karbamazepínu.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Zriedkavo až menej často sa vyskytujú alergické kožné reakcie s horúčkou
alebo bez nej, ako napr. žihľavka, pruritus, príležitostne- exfoliatívna
dermatitída, erytrodermia, Lyellov syndróm, fotosenzibilita, erythema
exsudative multiforme a erythema nodosum, Stevensov-Johnsonov syndróm,
purpura and lupus erythematodus disseminatus. Zriedkavo až veľmi zriedkavo
bolo hlásené vypadávanie vlasov, zvýšené potenie.

/Poruchy ciev/
Zriedkavo až veľmi zriedkavo bola hlásená vaskulitída.

/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Zriedkavo až menej často sa vyskytujú zmeny krvného obrazu vo forme
leukocytózy, eozinofílie alebo leukopénie a trombocytopénie. Podľa
literárnych údajov ide najčastejšie o benignú leukopéniu, v asi 10 %
prípadov prechodnú, v 2 % dlhodobú. Ojedinele boli hlásené aj prípady až
život ohrozujúcich zmien krvného obrazu, ako aplastické anémie,
agranulocytózy a iné formy anémií (hemolytická, megaloblastická),
lymfadenopatia a zväčšená slezina.
Karbamazepín sa musí vysadiť pri objavení sa leukocytopénie (hlavne
neutropénia) alebo trombocytopénie a/alebo v spojení s alergickými kožnými
prejavmi a horúčkou.

/Poruchy gastrointestináleho traktu/
Zriedkavo sa vyskytuje strata chuti do jedla, sucho v ústach, nauzea a
dávenie, zriedka hnačky alebo zápchy. Popísané sú ojedinelé prípady bolestí
žalúdka a zápaly ústnej a hltanovej sliznice (stomatitis, gingivitis,
glossitis).
Tieto príznaky zvyčajne vymiznú spontánne po 8 - 14 dňoch alebo po dočasnom
znížení dávky (stúpajúca dávka). V literatúre sa uvádza, že karbamazepín
môže vyvolať pankreatitídu.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Zriedkavo sa vyskytujú zmeny hodnoty testov funkcií pečene, žltačka
a veľmi zriedkavo rôzne druhy hepatitíd (cholestatická, hepatocelulárna,
granulomatózna, zmiešaná).

/Poruchy metabolizmu a výživy/
V dôsledku antidiuretického účinku karbamazepínu sa v zriedkavých prípadoch
vyskytuje hyponatriémia pri súčasnom dávení a bolestiach hlavy,
sprevádzaná ojedinele až so zmätenosťou. V ojedinelých prípadoch boli
pozorované edémy a váhový prírastok. Karbamazepín môže vďaka zrýchlenému
metabolizmu 25-hydroxy-cholekalciferolu znížiť hladinu kalcia v séru, čo
môže ojedinele viesť až k osteomalácii.

/Poruchy endokrinného systému/
Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená gynekomastia a galaktorea.
Karbamazepín môže ovplyvniť parametre štítnej žľazy T3, T4, TSH a FT4,
najmä pri kombinovanej liečbe s inými antiepileptikami.
V dvoch prípadoch bola zaznamenaná akútna intermitentná porfýria.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína/
V literatúre boli popísané veľmi zriedkavé prípady pľúcnej formy
hypersenzitívnej reakcie s horúčkou, dyspnoe a pneumonitídou alebo
pneumóniou (alveolitis) a pľúcnou fibrózou.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Zriedkavo sa objavuje porucha obličkových funkcií, ktorú možno dať niekedy
do súvislosti s antidiuretickým účinkom karbamazepínu, napr. proteinúria,
hematúria, oligúria alebo ďalšie príznaky ochorenia obličiek, ojedinele
dokonca až zlyhanie obličiek a iné ťažkosti pri močení (dyzúria,
polakizúria, močová retencia). V ojedinelých prípadoch sa vyskytujú aj
poruchy sexuálnych funkcií ako impotencia, zníženie libida, atď.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti/
Zriedkavo až veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť bradykardia a poruchy
srdcového rytmu ako aj zhoršenie ochorenia koronárneho systému,
predovšetkým u starších pacientov alebo u pacientov s poruchami srdcových
funkcií. Zriedkavo sa vyskytuje AV blok, vo veľmi zriedkavých prípadoch so
synkopami a s hypertenziou alebo hypotenziou. Najmä pri vyššom dávkovaní sa
môže vyskytnúť pokles krvného tlaku. Okrem toho boli pozorované
tromboflebitídy a trombembólie.

/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavo môžu byť pozorované oneskorené reakcie precitlivenosti,
postihujúce viac orgánových systémov, s horúčkou, alergickými kožnými
reakciami, vaskulitídou, zväčšením lymfatických uzlín, bolesťami kĺbov,
leukopéniou, zväčšením pečene a sleziny alebo so zmenami pečeňových
funkcií. Tieto prejavy sa môžu vyskytovať v rôznych kombináciách a môžu
postihnúť aj iné orgány, ako pľúca, obličky, pankreas a myokard.
Vo veľmi zriedkavých prípadoch boli pozorované akútne celkové alergické
reakcie a aseptická meningitída s myoklonom a eozinofíliou.

/Upozornenie/
Pri objavení sa horúčky, bolestí v krku, alergických kožných reakcií, ako
vyrážky s opuchom lymfatických uzlín a/alebo chrípke podobných ťažkostí
počas liečby karbamazepínom, je potrebné okamžité vyšetrenie lekárom s
kontrolou krvného obrazu. Pri ťažkých alergických reakciách je nutné
okamžité vysadenie karbamazepínu.
Potrebné je upozorniť pacienta, aby pri prípadnom výskyte príznakov
hepatitídy, napr. malátnosti, nechutenstva, nevoľnosti, žltého sfarbenia
kože alebo zväčšenia pečene okamžite vyhľadal lekára.
Vzhľadom na možnosť vyššie uvedených nežiaducich účinkov a reakcií
precitlivenosti sú potrebné pravidelné kontroly krvného obrazu, hepatálnych
a obličkových funkcií, a to predovšetkým pri dlhodobej liečbe. Potrebné je
tiež pravidelné vyšetrenie plazmatických hladín karbamazepínu a ostatných
antiepileptík v prípade kombinovanej liečby, a úpravy dennej dávky podľa
výsledkov.
Odporúča sa vyšetrenie krvného obrazu a hepatálnych funkcií najprv pred
začiatkom liečby karbamazepínom, a potom v týždenných intervaloch v
priebehu prvého mesiaca liečby a potom v mesačných intervaloch. Po 6
mesiacoch liečby môžu byť vhodné 2-4 kontroly za rok.
U pacientov s glaukómom má byť pravidelne vyšetrený vnútroočný tlak.
Pokiaľ sa u pacientov s epilepsiou, ktorí sú liečení karbamazepínom,
objavia nežiaduce účinky, liečba karbamazepínom sa má pri prechode na iné
antiepileptikum vysadzovať nie náhle, ale postupne, s postupným
vysadzovaním karbamazepínu a pomalým zavádzaním iného lieku.
Treba pamätať aj na skutočnosť, že nežiaduce účinky pri liečení
karbamazepínom sú podobné príznakom alkoholického abstinenčného syndrómu a
môžu byť zamenené s abstinenčnými príznakmi.

4.9 Predávkovanie

V prípade intoxikácie treba vždy uvažovať aj o možnosti kombinovanej
intoxikácie, napr. pri požití viac druhov liekov so samovražedným úmyslom.
Pri intoxikácii karbamazepínom sa často stretávame s veľmi vysokými dávkami
(4 - 20 g), keď plazmatická hladina vždy presahuje 20 µg/ml.
V literatúre boli popísané prípady intoxikácie niekedy so smrteľným
ukončením (po požití karbamazepínu so samovražedným úmyslom alebo po
náhodnom požití). Pacienti prežili náhodné alebo samovražedné požitie s
plazmatickou koncentráciou až 38 µg/ml.

a) Príznaky intoxikácie
Pri každom predávkovaní karbamazepínom sa môžu vo zvýšenej miere prejaviť
príznaky popísané pod nežiaducimi účinkami, ako sú závraty, ataxia,
ospalosť, stupor, nauzea, vracanie, nepokoj, zmätenosť, mimovoľné pohyby,
mydriáza, nystagmus, návaly horúčavy, retencia moču, cyanóza, opistotonus,
abnormality reflexov (zvýšenie alebo zníženie).
Môžu sa objaviť aj nasledujúce symptómy: tremor, vzrušenie, tonicko-
klonické kŕče, respiračné a kardiovaskulárne poruchy, skôr s poklesom
krvného tlaku (ale niekedy s jeho vzostupom), tachykardia a AV blok,
poruchy vedomia až k zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti.
Môžu sa tiež objaviť EEG dysrytmie a zmeny na EKG (arythmie, prevodové
poruchy). V ojedinelých prípadoch sa zistili aj zmeny laboratórnych
parametrov: leukocytóza, leukopénia, neutropénia, glykozúria, acetonúria.

b) Spôsob prístupu pri intoxikácii

Špecifické antidotum pri akútnej intoxikácii karbamazepínom zatiaľ
neexistuje. Liečba predávkovania je preto symptomatická, t.j. čo
najrýchlejšia eliminácia jedu vyvolaním vracania a/alebo výplachom žalúdka
a snaha znížiť absorpciu včasným podaním napríklad aktívneho uhlia alebo
laxatíva. Za sústavného klinického sledovania je nutné zaistiť vitálne
funkcie, sledovať plazmatickú koncentráciu a srdcové funkcie, v prípade
potreby úprava zmien elektrolytovej rovnováhy.
Pri záchvatoch kŕčov sa majú podať vhodné antikonvulzíva. V literatúre sa
neodporúča podanie barbiturátov vzhľadom k riziku vyvolania útlmu dýchania,
najmä u detí. Forsírovaná diuréza a hemodialýza alebo peritoneálna dialýza
sú málo prospešné vzhľadom na vysokú väzbu karbamazepínu na plazmatické
bielkoviny.


5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptikum

ATC-kód: N03AF01
Karbamazepín je dibenzoazepínový derivát.
Účinná látka prejavuje chemicky podobné vlastnosti ako tricyklické
antidepresíva a farmakologicky podobné ako fenytoín. Mechanizmus účinku nie
je úplne jasný. Podobne ako fenytoín, aj karbamazepín potláča synaptické
prenosy a tým znižuje ďalší prenos konvulzívnych výbojov. Vo vyšších
koncentráciách karbamazepín znižuje posttetanickú potenciáciu.
Analgetický účinok pri neuralgii trigeminu nastáva pravdepodobne v dôsledku
inhibície synaptických prenosov vzruchu v miechovom jadre nervus
trigeminus.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
/Absorpcia, plazmatická hladina/
V závislosti od galenickej formy sa karbamazepín absorbuje po perorálnom
podaní relatívne pomaly a takmer úplne.
Absorpčný polčas je v priemere 8,5 hodín a prejavuje veľké intra- a
interindividuálne rozdiely (približne od 1,7 do 12 hodín).
Maximálne plazmatické hladiny po jednorazovej dávke sa dosiahnu (v
závislosti od galenickej formy) u dospelého po 4 až 16 hodinách (veľmi
zriedka až po 35 hodinách) a u detí po približne 4 - 6 hodinách.
Plazmatické hladiny nie sú lineárne závislé od dávky a pri vyššom dávkovaní
prejavujú plochý priebeh krivky. Maximálne plazmatické hladiny sa dosahujú
rýchlejšie po podaní suspenzie než po podaní normálnych tabliet alebo
tabliet s predĺženým uvoľňovaním. Plazmatické hladiny po podaní tabliet s
predĺženým uvoľňovaním sú nižšie než po podaní neretardovaných tabliet.
Po 2-8 dňoch sa dosiahne stacionárny stav. Neexistuje žiadna úzka súvislosť
medzi dávkou karbamazepínu a plazmatickou koncentráciou v stacionárnom
stave. V stacionárnom stave sú fluktuácie plazmatickej hladiny
karbamazepínu a jeho metabolitu karbamazepín-10,11-epoxidu pri intervale
dávok 8 alebo 12 hodín malé.
V literatúre sa uvádza, že čo sa týka terapeutickej a toxickej
koncentrácie, bezzáchvatový stav sa môže dosiahnuť pri plazmatickej hladine
4 až 12 µg/ml. Prekročenie plazmatickej hladiny 20 µg/ml viedlo k
zhoršovaniu klinického obrazu. Zmiernenie bolesti pri neuralgii trigeminu
sa dosahuje pri plazmatickej koncentrácii 5 až 18 µg/ml.
Prahová koncentrácia výskytu nežiaducich účinkov je približne 8 až 9 µg/ml.

/Distribúcia, väzba na plazmatické bielkoviny/
Celkový distribučný objem sa u človeka udáva medzi hodnotami 0,8 – 1,9
l/kg.
70 % až 80 % karbamazepínu sa viaže na plazmatické bielkoviny. Voľná
frakcia karbamazepínu je až do koncentrácie 50 µg/ml konštantná. Na
plazmatické bielkoviny sa viaže aj 48 % až 53 % (približne 0,74 l/kg)
karbamazepín-10,11-epoxidu, farmakologicky aktívneho metabolitu.
Pravdepodobné sú farmakologické interakcie, pozri “Liekové a iné
interakcie”.
Koncentrácia karbamazepínu v cerebrospinálnej tekutine je asi 33 %
zodpovedajúcej plazmatickej koncentrácie. Koncentrácia karbamazepínu v
slinách zodpovedá koncentrácii voľnej materskej substancie. Keďže je v
dobrej korelácii k plazmatickej hladine (asi 20 – 30 %), koncentrácia
karbamazepínu v slinách sa po vynásobení koeficientom 4 môže využiť na
orientačné určenie plazmatickej koncentrácie.
Karbamazepín prechádza placentárnou bariérou a prechádza do plodu, ako aj
do materského mlieka (asi 58 % plazmatickej koncentrácie). Koncentrácie
karbamazepínu zistené v plazme dojčených detí zodpovedajú koncentráciám v
materskom mlieku ich matiek.

/Metabolizmus/
Karbamazepín sa v pečeni oxiduje, dezaminuje, hydroxyluje a konečne
esterifikuje s kyselinou glukurónovou.
Doteraz bolo v ľudskom moči izolovaných sedem metabolitov karbamazepínu. V
najväčšej miere ide o farmakologicky neaktívny metabolit trans-10,11-
dihydroxy-10,11-dihydrokarbamazepín, pričom len 0,1 % až 2 % predstavuje
metabolit karbamazepín-10,11-epoxid, ktorý sám má antikonvulzívne účinky.

/Polčas eliminácie, vylučovanie/
Po jednorazovom podaní je karbamazepín eliminovaný z plazmy s polčasom asi
36 (18 - 65) hodín.
Po dlhodobej liečbe klesá hodnota polčasu v dôsledku enzymatickej indukcie
o asi 50 %, t.j. na 10 - 20 hodín. Keď sa karbamazepín podáva v kombinácii
s inými antiepileptikami, polčas je kratší (priemerne 6 - 10 hodín) než pri
monoterapii (11 - 13 hodín); u detí sú polčasy kratšie než u dospelých, u
novorodencov sú však dlhšie než u dojčiat.
Plazmatický klírens je u zdravého človeka približne 19,8 ± 2,7 ml/h/kg, u
pacientov s monoterapiou asi 54,6 ± 6,7 ml/h/kg a u pacientov s
kombinovanou terapiou 113,3 ± 33,4 ml/h/kg.
Po jednorazovom perorálnom podaní sa vylúčilo asi 72 % podanej dávky vo
forme metabolitov močom. Zvyšných 28 % sa vylúčilo stolicou, z toho časť v
nemetabolizovanej forme. Len 2 – 3 % podanej dávky sa vylúčilo močom ako
materská substancia.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti




/Akútna toxicita/

Pozri časť 4.9 (“Predávkovanie”).

/Chronická toxicita/
Po perorálnom podávaní 50, 100 a 200 mg karbamazepínu na 1 kg telesnej
hmotnosti za deň potkanom počas 24 týždňov neboli pozorované žiadne
degeneratívne orgánové zmeny. Ani pri perorálnom podávaní 100 mg
karbamazepínu na 1 kg telesnej hmotnosti za deň psom počas 52 týždňov
neboli zistené žiadne znaky toxického poškodenia.

/Mutagénny a karcinogénny potenciál/
Ani pri vyšetreniach /in-vitro/ ani pri pokusoch na zvieratách neboli zistené
žiadne indikácie mutagénneho potenciálu karbamazepínu.
U potkanov, ktorým sa podával karbamazepín 2 roky, sa zvýšila koncom ich
normálneho života incidencia hepatómov. Neexistujú však žiadne údaje
svedčiace o tom, že tieto pozorovania majú význam pre terapeutické využitie
u ľudí.

/Reprodukčná toxikológia/
Analýza všetkých teratologických štúdií od roku 1963 nepreukázala u
laboratórnych zvierat žiadne zásadné dôkazy o teratogénnom účinku
karbamazepínu. Novšie vyšetrenia potvrdili, že karbamazepín, na rozdiel od
niektorých iných antiepileptík, nemá žiadne teratogénne účinky na
laboratórne myši, druh, ktorý zvlášť citlivo reaguje na karbamazepín. Až
pri dávkach, ktoré sú už pre samice a plod toxické, bolo zistené mierne
zvýšenie incidencie malformácií (napr. rázštep podnebia). U potkanov ani
vysoké dávky karbamazepínu neovplyvnili fertilitu, implantáciu ani
životaschopnosť embryí, fétov a novorodených mláďat.
U ľudí sú k dispozícii skúsenosti z užívania karbamazepínu v prvom
trimestri u viac než 500 tehotenstiev. Ako v prípade iných antikonvulzív,
aj v prípade karbamazepínu boli popísané vývojové vady rôzneho typu.
Doteraz nie je jasné, do akej miery je karbamazepín zodpovedný za tieto
vady, nedá sa však úplne vylúčiť aj vplyv základného ochorenia a/alebo
genetických faktorov. Podľa niekoľkých epidémiologických štúdií sa udáva
riziko približne 1 % pre výskyt spina bifida.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza),
magnesii stearas (magnéziumstearát),
copolymerum methacrylatum C (metakrylátový kopolymér typu C),
carboxymethylamylum natricum (sodná soľ karboxymetylškrobu),
aqua purificata (čistená voda),
silica colloidalis anhydrica (koloidný oxid kremičitý bezvodý),
talcum (mastenec).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti lieku Timonil 150 retard, 300 retard a 600 retard je 5
rokov. Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti (pozri obal).

6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Liek uchovávať pri teplote do 25 ş C, na suchom mieste.
.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

AL/PVC blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov

Timonil 150 retard: 50 tabliet s predĺženým uvoľňovaním, 100 tabliet s
predĺženým uvoľňovaním
Timonil 300 retard: 50 tabliet s predĺženým uvoľňovaním, 100 tabliet s
predĺženým uvoľňovaním

Timonil 600 retard: 50 tabliet s predĺženým uvoľňovaním

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


DESITIN ARZNEIMITTEL GMBH
Weg beim Jäger 214
D-22335 Hamburg

Nemecko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

21/0134/92-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
18.12.1992/ 11.12.2006 - bez obmedzenia platnosti


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Jún 2011