Písomná informácia pre používateľov


PRÍLOHA Č.1 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII, ev.č. 2010/00969



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUžÍVATEľOV


Noveril® 240 mg
(dibenzepini hydrochloridum)
tablety s predĺženým uvoľňovaním

DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII Novartis s.r.o., Praha, Česká republika

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako vy.

V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Noveril a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Noveril
3. Ako užívať Noveril
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Noveril
6. Ďalšie informácie

Noveril 240 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
- Liečivo Noverilu je dibenzepini hydrochloridum (dibenzepíniumchlorid).
Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním Noveril 240 mg obsahuje 240 mg
dibenzepíniumchloridu.
- Ďalšie zložky sú cera carnauba (karnaubský vosk), acidum stearicum
(kyselina stearová), ethylcellulosum (etylcelulóza), paraffinum solidum
(tvrdý parafín), silica colloidalis anhydrica (koloidný oxid kremičitý
bezvodý), magnesii stearas (magnéziumstearát), povidonum (povidón), ricini
oleum hydrogenatum (hydrogénovaný ricínový olej), aluminii hydroxidum
(hydroxid hlinitý), talcum (mastenec), calcii sulfas dihydricus (dihydrát
síranu vápenatého), triacetinum (triacetín) a copolymerum methacrylatum E
(metakrylátový kopolymér, typ E).


1. ČO JE NOVERIL A NA ČO SA POUŽÍVA

Noveril patrí do skupiny liekov, ktoré sa používajú na liečbu duševných
porúch. K prejavom týchto porúch patrí smútok, strach, nepokoj, vnútorné
napätie, neschopnosť mať radosť, strata záujmu o okolie, neplodné úvahy a
pocity zlyhania alebo viny.
Noveril vyvoláva predovšetkým zlepšenie nálady. Okrem toho vyváženým
spôsobom súčasne upokojuje, zvyšuje aktivitu a zmierňuje pocit úzkosti.
Noveril je druh tabliet, z ktorých sa liečivo uvoľňuje postupne, čo
umožňuje jednoduché dávkovanie a zlepšuje znášanlivosť a bezpečnosť liečby.

Súčasne Noveril účinkuje aj proti telesným ťažkostiam, ktoré majú duševné
príčiny.


2. SKÔR AKO UŽIJETE NOVERIL


Neužívajte Noveril

- ak ste alergický (precitlivený) na dibenzepín alebo alebo na niektorú
z ďalších zložiek Noverilu
- ak máte zvýšený vnútroočný tlak (glaukóm).

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Noverilu
- ak uvažujete o samovražde
- ak máte alebo ste v minulosti mali ťažkosti pri močení (zväčšenie
prostaty)
- ak máte ochorenie srdca a ciev alebo vysoký krvný tlak
- ak máte zvýšenú činnosť štítnej žľazy
- ak máte trvalo alebo občas ťažkosti s dýchaním (astma)
- ak máte ťažké ochorenie pečene alebo obličiek
- ak mávate záchvaty kŕčov (epilepsia)
- ak ste náchylný k črevnej nepriechodnosti
- ak máte sklon k vzniku krvných zrazenín v cievach.
Ak sa na vás vzťahuje niektorá z týchto možností, porozprávajte sa so
svojím lekárom skôr, ako užijete Noveril. Váš lekár vám možno dá ďalšie
pokyny.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie depresie alebo úzkosti
Ak máte depresiu a/alebo máte stavy úzkosti, môžete niekedy mať
sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť
častejšie od začiatku užívania antidepresív, dovtedy, kým tieto lieky začnú
účinkovať, obvykle okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.
S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky vtedy, ak:
- ste už mali v minulosti samovražedné myšlienky
- ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických skúšaní ukazujú na
zvyšovanie rizika samovražedného správania u dospelých mladších ako 25
rokov so psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.
Ak máte kedykoľvek samovražedné a sebapoškodzujúce myšlienky, kontaktujte
svojho lekára alebo priamo nemocnicu.
Môže byť vhodné informovať rodinu alebo blízkych priateľov o tom, že máte
depresiu alebo stavy úzkosti a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú
informáciu pre používateľov. Môžete ich požiadať, aby Vám povedali, keď si
myslia, že sa zhoršila Vaša depresia alebo úzkosť, alebo ich trápia zmeny
vo Vašom správaní.

Informácia pre rodinných príslušníkov a opatrovateľov
Sledujte, či sa u vášho rodinného príslušníka/pacienta trpiaceho depresiou
objavia zmeny správania, napr. neobvyklá úzkosť, nepokoj, nespavosť,
podráždenosť, agresivita, prílišná rozrušenosť alebo iné nezvyčajné zmeny
správania, zhoršenie depresie alebo úvahy o samovražde. Oznámte takéto
prejavy ošetrujúcemu lekárovi pacienta, zvlášť ak sú závažné, objavili sa
náhle alebo ak sa u pacienta predtým nevyskytovali. Vznik takýchto prejavov
vyhodnocujte denne, najmä na začiatku liečby depresie a pri zvyšovaní alebo
znižovaní dávky antidepresíva, pretože k zmenám môže dochádzať náhle.
Takéto prejavy sa môžu spájať so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok
a správania a naznačujú potrebu dôsledného dohľadu a prípadne aj zmeny
liečby.

Deti a dospievajúci
Použitie Noverilu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov sa
neodporúča.

Tehotenstvo a dojčenie
Neužívajte Noveril v tehotenstve a v období dojčenia, pokiaľ vám to
výslovne neodporučí váš lekár. Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek,
poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi. Keďže Noveril a niektoré iné lieky sa navzájom
ovplyvňujú, možno bude potrebné upraviť dávkovanie alebo ukončiť užívanie
niektorého z liekov.
Je zvlášť dôležité, aby váš lekár a lekárnik vedeli, či užívate niektoré z
nasledujúcich liekov: lieky proti zvýšenému krvnému tlaku, iné
antidepresíva (napr. inhibítory MAO), sedatíva, trankvilizéry, lieky na
liečbu epilepsie (napr. barbituráty), lieky brániace vzniku krvných
zrazenín (antikoagulanciá), lieky proti astme alebo alergiám, lieky
používané na liečbu Parkinsonovej choroby, lieky používané na liečbu
žalúdkových vredov a proti páleniu záhy (napr. cimetidín).
Opatrnosť je potrebná pri podaní katecholamínov alebo lokálnych anestetík
obsahujúcich katecholamíny, pretože môžu vyvolať zrýchlenie tepu srdca,
poruchy srdcového rytmu alebo zvýšenie krvného tlaku.
Noveril zosilňuje účinok alkoholu, preto počas liečby Noverilom nepite
alkoholické nápoje.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Noveril môže zhoršiť vašu schopnosť reagovať, preto buďte opatrný pri
vedení vozidla alebo obsluhe strojov.


3. AKO UŽÍVAŤ NOVERIL

Vždy užívajte Noveril presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Úspech liečby
závisí od pravidelného užívania lieku a od dodržiavania pokynov vášho
lekára. Nikdy nemeňte dávkovanie a neprerušte liečbu bez toho, aby ste sa
najprv poradili s vaším lekárom.
Váš lekár rozhodne o vhodnom dávkovaní vo vašom prípade. Liečba sa zvyčajne
začína nízkou dávkou, ktorá sa postupne zvyšuje podľa vašej odpovede na
liečbu. Spravidla sa užíva 480 až 720 mg (2 až 3 tablety) denne. Nesmiete
užiť viac ako najvyššiu dennú dávku 720 mg (3 tablety). Odporúčaná dávka
u starších pacientov je 240 až 480 mg (1 až 2 tablety) denne.
Po zmiernení príznakov možno väčšinou prejsť na nižšie dávky. Pri dlhodobej
liečbe môže váš lekár znížiť dávku na polovicu až tretinu dávok uvedených
vyššie. Denná dávka sa užíva v jednej alebo v dvoch čiastkových dávkach.
Pri ťažkostiach so zaspávaním sa odporúča užiť večernú dávku pred 16.
hodinou.
Ak máte pocit, že liek pôsobí príliš slabo alebo príliš silno,
porozprávajte sa o tom s vaším lekárom alebo lekárnikom.

Časti tablety, ktoré sa niekedy vylúčia stolicou, už neobsahujú liečivo.


Ak užijete viac Noverilu ako máte
Ak ste omylom užili oveľa viac tabliet, ako vám predpísal váš lekár,
okamžite navštívte centrálne prijímacie oddelenie najbližšej nemocnice
alebo sa spojte s vaším lekárom.

Ak zabudnete užiť Noveril
Ak zabudnete užiť dávku Noverilu, užite vynechanú dávku čo najskôr a potom
sa vráťte k vášmu obvyklému dávkovaciemu režimu. Ak je už takmer čas na
ďalšiu dávku, neužite vynechanú dávku a pokračujte vo vašom obvyklom
dávkovacom režime. Neužite dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú
dávku. Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na vášho lekára.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Noveril môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého pacienta.
Na začiatku liečby sa môžu vyskytnúť nasledujúce nežiaduce účinky: bolesť
hlavy, únava, ospalosť, alebo slabá rozrušenosť a vnútorný nepokoj.
Pozorovala sa aj suchosť v ústach, slabé poruchy videnia, zápcha a ťažkosti
pri močení. Počas liečby väčšinou úplne zmiznú.
Môžu sa vyskytnúť aj kožné vyrážky alebo poruchy činnosti srdca a ciev,
napr. pokles krvného tlaku, závraty, zrýchlený tep srdca alebo poruchy
srdcového rytmu. V takýchto prípadoch sa spojte s vaším lekárom.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ NOVERIL

Nepoužívajte Noveril po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Balenie
20 tabliet s predĺženým uvoľňovaním


Dátum poslednej revízie textu

Marec 2010

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII, EV. Č. 2009/09032




1. NÁZOV LIEKU

Tegretol 2 %


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo je carbamazepinum.

5 ml sirupu (jedna odmerka) obsahuje 100 mg karbamazepínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Sirup

Viskózna suspenzia bielej farby a karamelovej chuti.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Epilepsia
- Komplexné alebo simplexné parciálne záchvaty (so stratou vedomia alebo
bez nej), so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej.
- Generalizované tonicko-klonické záchvaty. Zmiešané formy záchvatov.

Tegretol je vhodný tak na monoterapiu, ako aj na kombinovanú terapiu.

Tegretol obvykle neúčinkuje proti absenciám (petit mal) a myoklonickým
záchvatom (pozri časť 4.4).

. Akútna mánia a udržiavacia liečba na prevenciu alebo zmiernenie
recidívy pri bipolárnych afektívnych poruchách.
. Alkoholický abstinenčný syndróm.
. Idiopatická neuralgia trojklaného nervu a neuralgia trojklaného nervu
pri sclerosis multiplex (typická alebo atypická). Idiopatická
glosofaryngálna neuralgia.
. Bolestivá diabetická neuropatia.
. Diabetes insipidus centralis. Polyúria a polydipsia neurohormonálneho
pôvodu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Sirup (pred použitím sa má potriasť) možno užívať počas jedla, po jedle
alebo medzi jedlami.

Sirup (1 odmerka = 5 ml = 100 mg; 1/2 odmerky = 2,5 ml = 50 mg) je zvlášť
vhodný pre pacientov, ktorí majú ťažkosti s prehĺtaním tabliet alebo ktorí
potrebujú starostlivú úpravu dávkovania na začiatku liečby.
Pretože dávkou sirupu Tegretol sa dosiahnu vyššie maximálne hladiny ako
rovnakou dávkou vo forme tabliet, odporúča sa začať nízkymi dávkami a
dávkovanie pomaly zvyšovať, aby sa zabránilo nežiaducim reakciám.

Zmena liečby z tabliet Tegretol na sirup: má sa podávať rovnaké množstvo mg
denne v menších, častejších dávkach (napr. sirup 3-krát denne namiesto
tabliet 2-krát denne).

Vzhľadom na liekové interakcie a odlišnú farmakokinetiku antiepileptík sa
má pri určení dávkovania Tegretolu u starších pacientov postupovať opatrne.


Epilepsia
Tegretol sa má podať ako monoterapia vždy, keď je to možné.

Liečba sa má začať nízkou dennou dávkou, ktorá sa pomaly zvyšuje až do
dosiahnutia optimálneho účinku.

Pri určení optimálneho dávkovania môže pomôcť stanovenie hladín v plazme
(pozri časť 4.4).

Keď sa Tegretol pridáva k inej antiepileptickej liečbe, má sa to urobiť
postupne pri achovaní, alebo, ak je to potrebné, úprave dávkovania
pôvodného antiepileptika (pozri časť 4.5).

Dospelí
Na začiatku 100 až 200 mg 1- alebo 2-krát denne; dávkovanie sa má pomaly
zvyšovať až do dosiahnutia optimálnej odpovede - spravidla pri 400 mg 2- až
3-krát denne. U niektorých pacientov môže byť potrebných 1600 mg alebo
dokonca 2000 mg denne.

Deti
U 4-ročných a mladších detí sa odporúča začiatočná dávka 20 až 60 mg denne,
ktorá sa zvyšuje každý druhý deň o 20 až 60 mg. U detí starších ako 4-
ročných sa môže liečba začať 100 mg denne a dávkovanie sa zvyšuje v
týždňových intervaloch o 100 mg.

Udržiavacie dávkovanie: 10 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti denne rozdelených
na čiastkové dávky, napr.:
. vek do 1 roka 100 až 200 mg denne (= 1 až 2 odmerky sirupu)
. vek 1 až 5 rokov 200 až 400 mg denne (= 2-krát 1 až 2 odmerky
sirupu)
. vek 6 až 10 rokov 400 až 600 mg denne (= 2- až 3-krát 2 odmerky
sirupu)
. vek 11 až 15 rokov 600 až 1000 mg denne (= 2- až 3-krát 3 až 3˝
odmerky sirupu)

Akútna mánia a udržiavacia liečba bipolárnych afektívnych porúch
Dávkovacie rozmedzie: asi 400 až 1600 mg denne, zvyčajné dávkovanie je 400
až 600 mg denne podávané v 2 až 3 čiastkových dávkach.

Pri akútnej mánii sa má dávkovanie zvyšovať pomerne rýchlo, zatiaľ čo pri
udržiavacej liečbe bipolárnych porúch sa odporúča zvyšovanie dávky po
malých množstvách, aby sa zaistila optimálna znášanlivosť.

Alkoholický abstinenčný syndróm
Priemerné dávkovanie: 200 mg 3-krát denne. V závažných prípadoch možno
dávkovanie počas prvých dní zvýšiť (napr. na 400 mg 3-krát denne). Na
začiatku liečby ťažkých abstinenčných prejavov sa má Tegretol podávať v
kombinácii s liečivami so sedatívnym a hypnotickým účinkom (napr.
klometiazolom, chlórdiazepoxidom). Po skončení akútnej fázy možno Tegretol
podávať ďalej ako monoterapiu.

Neuralgia trojklaného nervu
Začiatočná dávka 200 až 400 mg denne sa má pomaly zvyšovať až do
odstránenia bolesti (obvykle pri 200 mg 3- až 4-krát denne). Dávkovanie sa
má potom postupne znižovať na najnižšiu možnú udržiavaciu hladinu. U
starších pacientov sa odporúča začiatočná dávka 100 mg 2-krát denne.

Bolestivá diabetická neuropatia
Priemerné dávkovanie: 200 mg 2- až 4-krát denne.

Diabetes insipidus centralis
Priemerné dávkovanie u dospelých: 200 mg 2- až 3-krát denne. U detí sa má
dávkovanie znížiť úmerne veku a telesnej hmotnosti dieťaťa.

4.3 Kontraindikácie

. Známa precitlivenosť na karbamazepín alebo liečivá s príbuznou štruktúrou
(napr. tricyklické antidepresíva), alebo na ktorúkoľvek z pomocných
látok.
. Pacienti s atrioventrikulárnou blokádou.
. Pacienti s útlmom kostnej drene v anamnéze.
. Pacienti s hepatickými porfýriami v anamnéze (napr. porphyria acuta
intermittens, porphyria variegata, porphyria cutanea tarda).
. Používanie Tegretolu v kombinácii s inhibítormi monoaminooxidázy (MAO) sa
neodporúča (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Tegretol sa má podávať len pod dohľadom lekára. Tegretol sa má použiť len
po kritickom zvážení prínosu a rizika liečby a pri dôslednom sledovaní u
pacientov, ktorí majú v anamnéze poškodenie funkcie srdca, pečene alebo
obličiek, nežiaduce hematologické reakcie na iné lieky, alebo prerušenia
liečby Tegretolom.

Hematologické účinky
Tegretol sa spájal s agranulocytózou a aplastickou anémiou, ale vzhľadom na
veľmi nízku incidenciu týchto ochorení je ťažké získať štatisticky významný
odhad rizika pri Tegretole. Celkové riziko u bežnej neliečenej populácie sa
odhadlo na 4,7 osôb z milióna za rok pri agranulocytóze a 2,0 osoby z
milióna za rok pri aplastickej anémii.

V súvislosti s užívaním Tegretolu sa príležitostne až často vyskytuje
prechodné alebo trvalé zníženie počtu trombocytov alebo leukocytov. Vo
väčšine prípadov sú však tieto účinky prechodné a nie je pravdepodobné, že
by signalizovali začiatok aplastickej anémie alebo agranulocytózy. Napriek
tomu sa má ako východisková hodnota pred začiatkom liečby a neskôr v
pravidelných intervaloch stanovovať úplný krvný obraz vrátane trombocytov
(a prípadne retikulocytov a železa v sére).

Ak je počet leukocytov alebo trombocytov jednoznačne nízky alebo sa zníži
počas liečby, je potrebné dôsledne sledovať pacienta a jeho úplný krvný
obraz. Tegretol sa má vysadiť, ak sa objavia akékoľvek dôkazy významného
útlmu kostnej drene.

Pacientov je potrebné upozorniť na včasné toxické prejavy a príznaky
prípadnej hematologickej poruchy, ako aj na prejavy kožných alebo
pečeňových reakcií. Pacienti majú byť poučení, aby sa okamžite poradili so
svojím lekárom, ak sa u nich vyskytnú reakcie ako horúčka, bolesť hrdla,
exantém, ulcerácie v ústnej dutine, ľahko sa tvoriace podliatiny, krvácania
prejavujúce sa ako purpura alebo petechie.

Závažné kožné reakcie
Pri Tegretole sa zaznamenali veľmi zriedkavo kožné reakcie vrátane toxickej
epidermálnej nekrolýzy (TEN; známej aj ako Lyellov syndróm) a Stevensovho-
Johnsonovho syndrómu (SJS). Pacienti so závažnými dermatologickými
reakciami môžu vyžadovať hospitalizáciu, keďže tieto stavy môžu ohrozovať
život a končiť smrťou. Väčšina prípadov SJS/TEN sa objaví v prvých
mesiacoch liečby Tegretolom. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky poukazujúce
na závažné kožné reakcie (napr. SJS, Lyellov syndróm/TEN), Tegretol sa má
okamžite vysadiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.
V retrospektívnych štúdiách s pacientmi čínskeho pôvodu sa zistila silná
korelácia medzi kožnými reakciami typu SJS/TEN súvisiacimi s karbamazepínom
a prítomnosťou alely Human Leukocyte Antigene (HLA)-B*1502 u týchto
pacientov. Vyšší počet hlásení SJS (skôr zriedkavý ako veľmi zriedkavý) sa
zaznamenáva v niektorých krajinách Ázie (napr. Taiwan, Malajzia a
Filipíny), v ktorých populácii je vyššia prevalencia alely HLA-B*1502.
Prevalencia nositeľov tejto alely v ázijskej populácii je viac ako 15 % na
Filipínach, v Thajsku, Hongkongu a Malajzii, približne 10 % na Taiwane,
približne 4 % v severnej Číne, približne 2 až 4 % v južnej Ázii vrátane
Indie a menej ako 1 % v Japonsku a Kórei. Prevalencia alely HLA-B*1502 je
zanedbateľná vo vzorkách populácie belochov, Afričanov, pôvodných
obyvateľov Ameriky a Hispáncov.
Testovanie prítomnosti alely HLA-B*1502 je potrebné zvážiť pred začatím
liečby Tegretolom u pacientov pochádzajúcich z geneticky rizikových
populácií (pozri časť 6.7 Informácia pre zdravotníckych pracovníkov).
Použitiu Tegretolu u testovaných pacientov s pozitívnym nálezom HLA-B*1502
je potrebné sa vyhnúť, pokiaľ prínos jednoznačne nepreváži riziká.
HLA-B*1502 môže byť rizikovým faktorom pre vznik SJS/TEN u pacientov
čínskeho pôvodu užívajúcich iné antiepileptiká dávané do súvislosti
s SJS/TEN. U pacientov s pozitivitou HLA-B*1502 je potrebné sa vyhnúť
použitiu iných liekov spájaných s SJS/TEN, ak alternatívne liečebné postupy
sú rovnako akceptovateľné. Skríningové vyšetrenia sa vo všeobecnosti
neodporúčajú u pacientov z populácií, v ktorých je nízka prevalencia HLA-
B*1502. Skríningové vyšetrenie sa vo všeobecnosti neodporúča ani
u pacientov už užívajúcich Tegretol, pretože riziko SJS/TEN sa vo veľkej
miere obmedzuje na prvých niekoľko mesiacov liečby, bez ohľadu na
prítomnosť HLA-B*1502.
Výsledky genetického skríningu nikdy nesmú nahradiť patričnú klinickú
ostražitosť a starostlivosť o pacienta. U mnohých Ázijcov s pozitivitou HLA-
B*1502 liečených Tegretolom sa nevyvinie SJS/TEN, zatiaľ čo u pacientov
s negatívnym nálezom HLA-B*1502 z akejkoľvek etnickej skupiny sa môže
vyvinúť SJS/TEN. Úloha iných možných faktorov pri vzniku a chorobnosti na
SJS/TEN, napr. dávka antiepileptík, dodržiavanie režimu liečby, súbežná
liečba, sprievodné ochorenia a úroveň dermatologickej starostlivosti, sa
nesledovali.

Ostatné kožné reakcie
Mierne kožné reakcie, napr. izolovaný makulárny alebo makulopapulózny
exantém, ktoré sa tiež môžu vyskytnúť, sú väčšinou krátkodobé a nie sú
nebezpečné. Zvyčajne zmiznú v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, buď
počas pokračujúcej liečby, alebo po znížení dávkovania. Pretože môže byť
obtiažne odlíšiť včasné príznaky závažnejších kožných reakcií od miernych
a prechodných reakcií, pacient má byť pod dôsledným dohľadom, pričom sa má
rátať s možnosťou okamžitého vysadenia lieku, ak sa nález zhorší počas
ďalšieho užívania.
Zistilo sa, že alela HLA-B*1502 nie je predikčným faktorom pre riziko menej
závažných nežiaducich kožných reakcií po karbamazepíne, napr. syndrómu
precitlivenosti na antikonvulzíva alebo nezávažného exantému
(makulopapulózna erupcia).

Precitlivenosť
Tegretol môže vyvolať reakcie z precitlivenosti, vrátane multiorgánových
reakcií z precitlivenosti, ktoré môžu postihnúť kožu, pečeň (včítane
intrahepatálnych žlčovodov), orgány krvotvorby a lymfatický systém alebo
iné orgány, a to buď jednotlivo alebo súbežne v súvislosti so systémovou
reakciou (pozri časť 4.8).

Pacientov, u ktorých sa vyskytli reakcie z precitlivenosti na karbamazepín,
je potrebné informovať, že u približne 25 až 30 % takýchto pacientov sa
môžu vyskytnúť reakcie z precitlivenosti na oxkarbazepín (Trileptal().

Skrížená precitlivenosť sa môže vyskytnúť medzi karbamazepínom a
fenytoínom.

Všeobecne platí, že ak sa vyskytnú príznaky a prejavy poukazujúce na
reakcie z precitlivenosti, Tegretol sa má okamžite vysadiť.

Epileptické záchvaty
Opatrne sa má postupovať pri podávaní Tegretolu pacientom so zmiešanými
formami záchvatov, ku ktorým patria absencie, a to typické alebo atypické.
Pri všetkých týchto ochoreniach Tegretol môže vyvolať exacerbáciu
záchvatov. Pri exacerbácii epileptických záchvatov sa Tegretol má vysadiť.

Funkcia pečene
Hodnotenie funkcie pečene sa musí vykonať na začiatku liečby a v
pravidelných intervaloch počas liečby Tegretolom predovšetkým u pacientov,
ktorí majú v anamnéze ochorenie pečene, a u starších pacientov. Liek sa má
okamžite vysadiť pri zhoršení poruchy funkcie pečene alebo pri aktívnom
ochorení pečene.

Funkcia obličiek
Pred začatím liečby a v pravidelných intervaloch počas liečby sa odporúča
vykonávať úplnú analýzu moču a stanovenie klírensu kreatinínu .

Anticholinergické účinky
Tegretol má slabú anticholinergickú aktivitu. Pacientov so zvýšeným
vnútroočným tlakom je preto potrebné počas liečby starostlivo sledovať
(pozri časť 4.8).

Účinky na psychiku
Má sa vziať do úvahy možnosť aktivácie latentnej psychózy a u starších
pacientov zmätenosti alebo agitovanosti.

Suicidálne správanie
Pri liečbe antiepileptikami v niekoľkých indikáciách boli u pacientov
hlásené suicidálne myšlienky a správanie. Metaanalýza randomizovaných,
placebom kontrolovaných štúdií s antiepileptikami ukázala malé zvýšenie
rizika suicidálnych myšlienok a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je
známy a dostupné údaje nevylučujú možnosť zvýšeného rizika pri
karbamazepíne. Pacientov je preto potrebné sledovať na príznaky a symptómy
suicidálnych myšlienok a správania a je potrebné zvážiť vhodnú liečbu.
Pacientom (a opatrovateľom pacientov) je potrebné odporučiť, aby vyhľadali
lekársku pomoc, ak sa objavia príznaky suicidálnych myšlienok
alebo správania.

Endokrinné účinky
U žien užívajúcich Tegretol súčasne s hormonálnymi kontraceptívami bolo
hlásené prienikové krvácanie. Tegretol môže nepriaznivo ovplyvniť
spoľahlivosť hormonálnych kontraceptív a ženám v plodnom veku je potrebné
poradiť, aby počas užívania Tegretolu uvážili použitie iných foriem
antikoncepcie. Pre indukciu enzýmov môže Tegretol spôsobiť zlyhanie
terapeutického účinku liekov obsahujúcich estrogén a/alebo gestagén (napr.
zlyhanie kontraceptív).

Monitorovanie hladín v plazme
Hoci korelácie medzi dávkovaním a hladinami karbamazepínu v plazme, ako aj
medzi plazmatickými hladinami a klinickou účinnosťou alebo znášanlivosťou
nie sú jednoznačné, monitorovanie hladín karbamazepínu v plazme môže byť
užitočné v nasledujúcich situáciách: prudké zvýšenie frekvencie
epileptických záchvatov a overenie si kompliancie pacienta, v gravidite,
pri liečbe detí a adolescentov, pri podozrení na poruchy absorpcie, pri
podozrení na toxicitu, keď sa podáva viac ako jeden liek (pozri časť 4.5).

Zníženie dávky a prerušenie liečby
Náhle vysadenie Tegretolu môže vyvolať epileptické záchvaty. Ak sa liečba
Tegretolom musí náhle prerušiť u pacienta s epilepsiou, nastavenie pacienta
na iné antiepileptikum sa má vykonať pod clonou vhodného lieku (napr.
diazepamu i.v. alebo rektálne, alebo fenytoínu i.v.).

Iné
Tegretol sirup obsahuje parabény, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie
(môžu byť oneskorené). Obsahuje aj sorbitol, preto sa nemá podávať
pacientom so zriedkavým vrodeným problémom intolerancie fruktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Cytochróm P-450 3A4 (CYP3A4) je najdôležitejší enzým, ktorý katalyzuje
tvorbu aktívneho metabolitu karbamazepín-10,11-epoxidu. Súčasné podávanie s
inhibítormi CYP3A4 môže mať za následok zvýšenie koncentrácie karbamazepínu
v plazme, čo môže vyvolať nežiaduce reakcie. Súčasné podávanie s induktormi
CYP3A4 môže zrýchliť metabolizmus karbamazepínu a viesť k prípadnému
poklesu hladiny karbamazepínu v sére a možnému zníženiu terapeutického
účinku. Podobne môže vysadenie induktora CYP3A4 spomaliť metabolizmus
karbamazepínu, čo vedie k zvýšeniu plazmatických hladín karbamazepínu.

Karbamazepín je účinný induktor CYP3A4 a iných enzýmových systémov fázy
I a fázy II v pečeni, preto môže pri súčasnom podávaní znižovať plazmatické
koncentrácie liečiv metabolizovaných predovšetkým CYP3A4 indukciou ich
metabolizmu.

Humánna mikrozomálna epoxidhydroláza sa identifikovala ako enzým zodpovedný
za tvorbu 10,11-transdiolového derivátu z karbamazepín-10,11-epoxidu.
Súčasné podávanie inhibítorov humánnej mikrozomálnej epoxidhydrolázy môže
mať za následok zvýšenie plazmatickej koncentrácie karbamazepín-10,11-
epoxidu.

Látky, ktoré môžu zvýšiť plazmatické hladiny karbamazepínu
Pretože zvýšené hladiny karbamazepínu v plazme môžu viesť k nežiaducim
reakciám (napr. závratom, ospalosti, ataxii, diplopii), je potrebné
primerane upraviť dávkovanie Tegretolu a/alebo monitorovať hladiny
v plazme, keď sa používa súčasne s látkami uvedenými ďalej:
Analgetiká, antiflogistiká: dextropropoxyfén, ibuprofén.
Androgény: danazol.
Antibiotiká: makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín, troleandomycín,
josamycín,
klaritromycín).
Antidepresíva: môže desipramín, fluoxetín, fluvoxamín, nefazodon,
paroxetín, trazodon, viloxazín.
Antiepileptiká: stiripentol, vigabatrín.
Antimykotiká: azoly (napr. itrakonazol, ketokonazol, flukonazol,
vorikonazol).
Antihistaminiká: loratadín, terfenadín.
Antipsychotiká: loxapín, olanzapín, kvetiapín.
Antituberkulotiká: izoniazid.
Antivirotiká: inhibítory proteázy na liečbu HIV (napr. ritonavir).
Inhibítory karboanhydrázy: acetazolamid.
Liečivá kardiovaskulárneho systému: diltiazem, verapamil.
Liečivá gastrointestinálneho traktu: môže cimetidín, omeprazol.
Myorelaxanciá: oxybutinín, dantrolén.
Antitrombotiká: tiklopidín.
Iné interakcie: grapefruitová šťava, nikotínamid (u dospelých a iba vo
vysokých dávkach).

Látky, ktoré môžu zvýšiť plazmatické hladiny aktívneho metabolitu
karbamazepín-10,11-epoxidu
Pretože zvýšená hladina karbamazepín-10,11-epoxidu môže mať za následok
nežiaduce reakcie (napr. závraty, ospalosť, ataxia, diplopia), dávku
Tegretolu je potrebné primerane upravovať a/alebo monitorovať plazmatické
hladiny, keď sa používa súčasne s látkami uvedenými nižšie:
Loxapín, kvetiapín, primidon, progabid, kyselina valproová, valnoktamid
a valpromid.

Látky, ktoré môžu znížiť plazmatické hladiny karbamazepínu
Dávkovanie Tegretolu sa možno musí primerane upraviť, keď sa používa
súčasne s látkami uvedenými ďalej:
Antiepileptiká: felbamát, metsuximid, oxkarbazepín, fenobarbital,
fensuximid, fenytoín a fosfenytoín, primidon a, hoci údaje sú čiastočne
protirečivé, - aj klonazepam. Antineoplastiká: cisplatina alebo
doxorubicín.
Antituberkulotiká: rifampicín.
Bronchodilatanciá a antiastmatiká: teofylín, aminofylín.
Dermatologiká: izotretinoín.
Iné interakcie: prípravky rastlinného pôvodu obsahujúce ľubovník bodkovaný
(/Hypericum perforatum/).

Účinok Tegretolu na plazmatické hladiny súčasne používaných látok
Karbamazepín môže znížiť plazmatické hladiny alebo zoslabiť, prípadne až
potlačiť účinok niektorých liečiv. Dávkovanie nasledujúcich liečiv sa musí
prispôsobiť klinickým požiadavkám:
Analgetiká, antiflogistiká: buprenorfín, metadón, paracetamol, fenazón,
tramadol.
Antibiotiká: doxycyklín.
Antikoagulanciá: perorálne antikoagulanciá (warfarín, fenprokumon,
dikumarol a acenokumarol).
Antidepresíva: bupropión, citalopram, mianserín, nefazodón, sertralín,
trazodón, tricyklické antidepresíva (napr. imipramín, amitriptylín,
nortriptylín, klomipramín). Použitie Tegretolu v kombinácii s inhibítormi
MAO sa neodporúča. Liečba inhibítormi MAO sa má ukončiť najmenej 2 týždne
pred podaním Tegretolu, prípadne aj dlhšie, ak to klinická situácia
dovoľuje (pozri časť 4.3).
Antiepileptiká: klobazam, klonazepam, etosuximid, felbamát, lamotrigín,
oxkarbazepín, primidon, tiagabín, topiramát, kyselina valproová, zonisamid.
Sú správy o tom, že karbamazepín zvýšil aj znížil hladiny fenytoínu v
plazme a sú zriedkavé hlásenia o zvýšení plazmatických hladín mefenytoínu.
Antimykotiká: itrakonazol.
Anthelmintiká: prazikvantel.
Antineoplastiká: imatinib.
Antipsychotiká: klozapín, haloperidol a bromperidol, olanzapín, kvetiapín,
risperidón, ziprasidón.
Antivirotiká: inhibítory proteázy na liečbu HIV (napr. indinavir,
ritonavir, sakvinavir).
Anxiolytiká: alprazolam, midazolam.
Bronchodilatanciá a antiastmatiká: teofylín.
Liečivá kardiovaskulárneho systému: blokátory kalciového kanála
(dihydropyridínová skupina, napr. felodipín), digoxín.
Kontraceptíva: hormonálne kontraceptíva (je potrebné uvážiť alternatívne
metódy antikoncepcie).
Kortikosteroidy: prednizolón, dexametazón.
Imunosupresíva: cyklosporín, everolimus.
Hormóny štítnej žľazy: levotyroxín.
Iné liekové interakcie: lieky obsahujúce estrogény a/alebo gestagény.

Kombinácie, ktoré je potrebné osobitne zohľadniť
Sú správy o zvýšení toxicity karbamazepínu pri súčasnom užívaní
karbamazepínu a levetiracetamu.

Sú správy o zvýšení hepatotoxicity izoniazidu pri súčasnom užívaní
karbamazepínu a izoniazidu.

Kombinované použitie karbamazepínu a lítia alebo metoklopramidu, prípadne
karbamazepínu a neuroleptík (haloperidolu, tioridazínu) môže mať za
následok zosilnenie neurologických nežiaducich reakcií (pri druhej uvedenej
kombinácii dokonca aj pri „terapeutických plazmatických hladinách“).

Súčasná liečba Tegretolom a niektorými diuretikami (napr.
hydrochlorotiazidom, furosemidom) môže viesť k symptomatickej
hyponatriémii.

Karbamazepín môže antagonizovať účinky nedepolarizujúcich myorelaxancií
(napr. pankurónia). Ich dávkovanie je možno potrebné zvýšiť a pacientov je
potrebné starostlivo sledovať vzhľadom na rýchlejší ústup neuromuskulárnej
blokády, než aký sa očakáva.

Karbamazepín môže, tak ako aj iné psychoaktívne liečivá, znižovať
znášanlivosť alkoholu. Preto sa odporúča, aby pacient nepožíval alkoholické
nápoje.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
U zvierat (myší, potkanov, králikov) malo perorálne podávanie karbamazepínu
počas organogenézy za následok zvýšenú úmrtnosť embryí pri denných dávkach,
ktoré boli toxické pre samice (viac ako 200 mg/kg telesnej hmotnosti denne,
t.j. 10- až 20-násobok zvyčajnej dávky u ľudí). U potkanov boli aj určité
dôkazy o potrate pri 300 mg/kg telesnej hmotnosti denne. U plodov potkanov
krátko pred termínom pôrodu sa pozorovalo spomalenie rastu, opäť pri
dávkach toxických pre samice. Teratogénny potenciál sa nedokázal u troch
testovaných druhov zvierat, ale v jednej štúdii na myšiach vyvolal
karbamazepín (40 až 240 mg/kg telesnej hmotnosti denne p.o.) poruchy
(hlavne rozšírenie komôr mozgu) u 4,7 % plodov v porovnaní s 1,3 % v
kontrolnej skupine.

Je známe, že deti matiek s epilepsiou sú viac náchylné na vývojové chyby
vrátane malformácií. Sú správy o tom, že karbamazepín môže zvýšiť toto
riziko, tak ako všetky významné antiepileptiká, hoci chýbajú jednoznačné
dôkazy z kontrolovaných štúdií s karbamazepínom ako monoterapiou. V
súvislosti s Tegretolom sa však zaznamenali vývojové chyby a malformácie
vrátane spina bifida, ako aj iné vrodené anomálie, napr. kraniofaciálne
chyby, kardiovaskulárne malformácie, hypospádie a anomálie postihujúce
rôzne orgánové systémy.

Vzhľadom na tieto údaje:
. pri liečbe gravidných žien s epilepsiou sa má postupovať zvlášť opatrne,
. ak ženy užívajúce Tegretol otehotnejú alebo plánujú otehotnieť, alebo ak
sa problém začatia liečby Tegretolom vyskytne počas gravidity, možný
prínos lieku sa musí starostlivo zvážiť vzhľadom na možné riziká,
predovšetkým v prvých troch mesiacoch gravidity,
. ženám v plodnom veku sa má Tegretol predpisovať ako monoterapia vždy, keď
je to možné, pretože incidencia vrodených chýb u detí žien, ktoré sú
liečené kombináciou antiepileptík, je vyššia ako u detí matiek, ktoré
dostávali jednotlivé lieky ako monoterapiu,
. majú sa podávať najnižšie účinné dávky a odporúča sa monitorovanie
plazmatických hladín,
. pacientky je potrebné upozorniť na možnosť zvýšeného rizika malformácií
a má sa im umožniť antenatálny skríning,
. účinná antiepileptická liečba sa počas gravidity nesmie prerušiť, pretože
zhoršenie ochorenia poškodzuje matku aj plod.

Monitorovanie a prevencia
Je známe, že v gravidite sa vyskytuje nedostatok kyseliny listovej. Sú
správy o zhoršení nedostatku kyseliny listovej antiepileptikami. Tento
nedostatok môže prispievať k zvýšenej incidencii vrodených chýb u detí žien
s epilepsiou, ktoré sa liečia. Preto sa odporúča suplementácia kyseliny
listovej pred a počas gravidity.

Novorodenec
Aby sa zabránilo poruchám koagulácie u detí žien s epilepsiou, odporúča sa
tiež podávanie vitamínu K1 matkám v posledných týždňoch gravidity, ako aj
novorodencom.

Niekoľko prípadov epileptických záchvatov a/alebo útlmu dýchania u
novorodencov sa spájalo s užívaním Tegretolu a súčasne iných antikonvulzív
matkami. V súvislosti s užívaním Tegretolu matkami sa u novorodencov
zaznamenalo aj niekoľko prípadov vracania, hnačky a/alebo zníženého príjmu
potravy. Tieto reakcie môžu predstavovať novorodenecký abstinenčný syndróm.


Laktácia
Karbamazepín prestupuje do materského mlieka (asi 25 až 60 % koncentrácií v
plazme). Prínos dojčenia sa má zvážiť vzhľadom na malú možnosť nežiaducich
účinkov u dojčaťa. Matky užívajúce Tegretol môžu dojčiť za predpokladu, že
u dojčaťa sa sledujú prípadné nežiaduce reakcie (napr. výrazná ospalosť,
alergické kožné reakcie).

Fertilita
Vyskytli sa veľmi zriedkavé hlásenia o zhoršenej fertilite mužov a/alebo
poruchách spermatogenézy.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Schopnosť pacienta reagovať môžu zhoršiť závraty alebo ospalosť, ktoré
vyvoláva Tegretol zvlášť na začiatku liečby alebo v súvislosti s úpravou
dávkovania. Preto pacienti majú byť primerane opatrní pri vedení vozidla
alebo obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Hlavne na začiatku liečby Tegretolom, alebo ak je začiatočná dávka príliš
vysoká, alebo pri liečbe starších pacientov sa niektoré typy nežiaducich
reakcií vyskytujú veľmi často alebo často, napr. nežiaduce reakcie CNS
(závraty, bolesť hlavy, ataxia, ospalosť, únava, diplopia),
gastrointestinálne poruchy (nauzea, vracanie) a alergické kožné reakcie.

Nežiaduce reakcie závislé od dávky zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých
dní buď spontánne, alebo po dočasnom znížení dávky. Vznik nežiaducich
reakcií CNS môže byť prejavom relatívneho predávkovania alebo významného
kolísania hladín v plazme. V takýchto prípadoch sa odporúča monitorovať
plazmatické hladiny.
Nežiaduce reakcie (tabuľka 1) sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie
ako prvé, do nasledujúcich skupín: veľmi časté (( 1/10); časté (( 1/100 až
< 1/10); menej časté (( 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (( 1/10 000 až <
1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) vrátane ojedinelých hlásení.

Tabuľka 1
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
| |Veľmi časté: |Leukopénia. |
| |Časté: |Trombocytopénia, eozinofília. |
| |Zriedkavé: |Leukocytóza, lymfadenopatia, nedostatok kyseliny |
| | |listovej. |
| |Veľmi |Agranulocytóza, aplastická anémia, pancytopénia, |
| |zriedkavé: |čistá aplázia erytrocytov, anémia, megaloblastická|
| | |anémia, porphyria acuta intermittens, porphyria |
| | |variegata, porphyria cutanea tarda, retikulocytóza|
| | |a prípadne hemolytická anémia. |
|Poruchy imunitného systému |
| |Zriedkavé: |Oneskorené multiorgánové reakcie z precitlivenosti|
| | |s horúčkou, exantémom, vaskulitídou, |
| | |lymfadenopatiou, poruchami pripomínajúcimi lymfóm,|
| | |artralgiou, leukopéniou, eozinofíliou, |
| | |hepatosplenomegáliou a abnormálnymi testami |
| | |funkcie pečene a syndrómom miznúcich žlčovodov |
| | |(deštrukcia a vymiznutie intrahepatálnych |
| | |žlčovodov), vyskytujúce sa v rôznych kombináciách.|
| | |Môžu byť postihnuté aj iné orgány (napr. pľúca, |
| | |obličky, pankreas, myokard, hrubé črevo). |
| |Veľmi |Aseptická meningitída s myoklóniou a periférnou |
| |zriedkavé: |eozinofíliou, anafylaktické reakcie, angioedém. |
|Poruchy endokrinného systému |
| |Časté: |Edém, retencia tekutiny, zvýšenie hmotnosti, |
| | |hyponatriémia a zníženie osmolality plazmy |
| | |následkom účinku podobnému ako pri ADH, ktorý v |
| | |zriedkavých prípadoch má za následok intoxikáciu |
| | |vodou sprevádzanú letargiou, vracaním, bolesťou |
| | |hlavy, stavom zmätenosti a neurologickými |
| | |poruchami. |
| |Veľmi |Zvýšené vylučovanie prolaktínu s alebo bez |
| |zriedkavé: |klinických prejavov ako galaktorea, gynekomastia, |
| | |abnormálne testy funkcie štítnej žľazy: zníženie |
| | |hodnôt L-tyroxínu (voľný tyroxín, tyroxín, |
| | |trijódtyronín) a zvýšenie hodnôt TSH v krvi, |
| | |obvykle bez klinických prejavov, poruchy |
| | |metabolizmu kostí (zníženie hladiny vápnika v |
| | |plazme a 25-hydroxycholekalciferolu v krvi), ktoré|
| | |vedie k osteomalácii/osteo-poróze, zvýšenie hladín|
| | |cholesterolu v krvi vrátane HDL cholesterolu a |
| | |triacylglycerolov. |
|Psychické poruchy |
| |Zriedkavé: |Halucinácie (zrakové alebo sluchové), depresia, |
| | |anorexia, nepokoj, agresivita, agitovanosť, stavy |
| | |zmätenosti. |
| |Veľmi |Aktivácia psychóz. |
| |zriedkavé: | |
|Poruchy nervového systému |
| |Veľmi časté: |Závraty, ataxia, ospalosť, únava. |
| |Časté: |Bolesť hlavy, diplopia, poruchy akomodácie (napr. |
| | |neostré videnie). |
| |Menej časté: |Abnormálne mimovoľné pohyby (napr. tremor, |
| | |asterixis, dystónia, tiky), nystagmus. |
| |Zriedkavé: |Orofaciálna dyskinéza, okohybné poruchy, poruchy |
| | |reči (napr. dyzartria, splývanie slov), |
| | |choreoatetotické poruchy, periférna neuropatia, |
| | |parestézie, paréza. |
| |Veľmi |Poruchy chuti, neuroleptický malígny syndróm. |
| |zriedkavé: | |
|Poruchy oka |
| |Veľmi |Opacity šošovky, konjunktivitída, zvýšenie |
| |zriedkavé: |vnútroočného tlaku. |
|Poruchy ucha a labyrintu |
| |Veľmi |Poruchy sluchu, napr. tinnitus, hyperakúzia, |
| |zriedkavé: |hypoakúzia, zmena vnímania výšky tónov. |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
| |Zriedkavé: |Poruchy srdcového vedenia, hypertenzia alebo |
| | |hypotenzia. |
| |Veľmi |Bradykardia, arytmia, atrioventrikulárna blokáda |
| |zriedkavé: |so synkopou, obehový kolaps, kongestívne zlyhanie |
| | |srdca, zhoršenie ochorenia koronárnych tepien, |
| | |tromboflebitída, trombembólia (napr. pľúcna |
| | |embólia). |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
| |Veľmi |Pľúcne reakcie z precitlivenosti prejavujúce sa |
| |zriedkavé: |napr. horúčkou, dyspnoe, pneumonitídou alebo |
| | |pneumóniou. |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Veľmi časté: |Nauzea, vracanie. |
| |Časté: |Suchosť v ústach. |
| |Menej časté: |Hnačka, zápcha. |
| |Zriedkavé: |Bolesť brucha. |
| |Veľmi |Glositída, stomatitída, pankreatitída. |
| |zriedkavé: | |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
| |Veľmi časté: |Zvýšenie gamaglutamyltransferázy (následkom |
| | |indukcie pečeňových enzýmov), ktoré zvyčajne nie |
| | |je klinicky významné. |
| |Časté: |Zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi. |
| |Menej časté: |Zvýšenie aminotransferáz. |
| |Zriedkavé: |Cholestatická, parenchymálna (hepatocelulárna) |
| | |alebo zmiešaná forma hepatitídy, syndróm miznúcich|
| | |žlčovodov, žltačka. |
| |Veľmi |Granulomatózna hepatitída, zlyhanie pečene. |
| |zriedkavé: | |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
| |Veľmi časté: |Alergická dermatitída, urtikária, ktorá môže byť |
| | |závažná. |
| |Menej časté: |Exfoliatívna dermatitída a erytrodermia. |
| |Zriedkavé: |Systémový lupus erythematosus, pruritus. |
| |Veľmi |Stevensov-Johnsonov syndróm*, toxická epidermálna |
| |zriedkavé: |nekrolýza, reakcie z fotosenzitivity, multiformný |
| | |a nodózny erytém, zmeny pigmentácie kože, purpura,|
| | |akné, zvýšené potenie, vypadávanie vlasov, |
| | |hirzutizmus. |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| |Zriedkavé |Svalová slabosť. |
| |Veľmi |Artralgia, bolesť svalov, svalové kŕče. |
| |zriedkavé: | |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
| |Veľmi |Intersticiálna nefritída, zlyhanie obličiek, |
| |zriedkavé: |poruchy funkcie obličiek (napr. albuminúria, |
| | |hematúria, oligúria a zvýšenie hladín dusíka |
| | |močoviny v krvi/azotémia), časté močenie, retencia|
| | |moču. |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
| |Veľmi |Sexuálne poruchy/impotencia, abnormálna |
| |zriedkavé: |spermatogenéza (so zníženým počtom a/alebo |
| | |pohyblivosťou spermií). |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
| |Veľmi |Hypogamaglobulinémia |
| |zriedkavé: | |


*V niektorých krajinách Ázie hlásený aj ako zriedkavý. Pozri aj časť 4.4.

4.9 Predávkovanie

Príznaky a prejavy
Vyskytujúce sa príznaky a prejavy predávkovania zvyčajne postihujú
centrálny nervový, kardiovaskulárny a respiračný systém.

Centrálny nervový systém
Útlm CNS: dezorientácia, somnolencia, agitovanosť, halucinácie, kóma,
neostré videnie, splývanie slov, dyzartria, nystagmus, ataxia, dyskinéza,
spočiatku hyperreflexia, neskôr hyporeflexia, kŕče, psychomotorické
poruchy, myoklónia, hypotermia, mydriáza.

Respiračný systém
Útlm dýchania, edém pľúc.

Kardiovaskulárny systém
Tachykardia, hypotenzia, niekedy hypertenzia, poruchy srdcového vedenia s
rozšírením komplexu QRS, synkopa spojená so zastavením srdca.

Gastrointestinálny systém
Vracanie, spomalené vyprázdňovanie žalúdka, znížená motilita čriev.

Funkcia obličiek
Retencia moču, oligúria alebo anúria, retencia tekutiny, intoxikácia vodou
následkom účinku karbamazepínu podobnému ako pri ADH.

Laboratórne nálezy
Hyponatriémia, možná je metabolická acidóza a hyperglykémia, zvýšenie
svalovej kreatínfosfokinázy.

Liečba
Nie je špecifické antidotum.

O postupe liečby sa má spočiatku rozhodnúť na základe klinického stavu
pacienta; je potrebná hospitalizácia. Stanovenie hladiny v plazme, aby sa
potvrdila otrava karbamazepínom a zistila sa miera predávkovania.

Vyprázdnenie žalúdka, výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia. Spomalené
vyprázdňovanie žalúdka môže mať za následok spomalenú absorpciu, ktorá
vedie k relapsu počas zotavovania sa z intoxikácie. Podporná liečba na
jednotke intenzívnej starostlivosti s monitorovaním činnosti srdca a
starostlivým vyrovnávaním porúch rovnováhy elektrolytov.

Osobitné odporúčania
Hypotenzia: podať dopamín alebo dobutamín i.v.

Poruchy srdcového rytmu: majú sa zvládnuť individuálne.

Kŕče: podať benzodiazepín (napr. diazepam) alebo iné antiepileptikum, napr.
fenobarbital (opatrne vzhľadom na prehĺbenie útlmu dýchania), alebo
paraldehyd.

Hyponatriémia (intoxikácia vodou): obmedzenie prívodu tekutín a pomalé a
opatrné podanie roztoku NaCl 0,9 % i.v. infúziou. Tieto opatrenia môžu byť
užitočné ako prevencia poškodenia mozgu.

Odporúčala sa hemoperfúzia cez aktívne uhlie. Nútená diuréza, hemodialýza a
peritoneálna dialýza boli podľa správ neúčinné.

Relaps a zhoršenie symptomatológie pre spomalenú absorpciu možno očakávať
na 2. a 3. deň po predávkovaní.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptická, neurotropná a psychotropná
látka, ATC kód: N03AF01.

Dibenzazepínový derivát.

Ako antiepileptikum má nasledujúce spektrum účinku: parciálne záchvaty
(simplexné a komplexné) so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej;
generalizované tonicko-klonické záchvaty, ako aj kombinácie týchto typov
záchvatov.

V klinických štúdiách, v ktorých sa Tegretol podával ako monoterapia
pacientom s epilepsiou, predovšetkým deťom a adolescentom, sa zaznamenali
jeho psychotropné účinky vrátane pozitívneho ovplyvnenia symptómov úzkosti
a depresie, ako aj zníženia podráždenosti a agresivity. Pokiaľ ide o
kognitívne a psychomotorické výkony, v niektorých štúdiách boli hlásené
nejednoznačné alebo negatívne účinky, ktoré záviseli aj od podaných dávok.
V iných štúdiách sa pozoroval pozitívny účinok na pozornosť, kognitívne
výkony/pamäť.

Ako neurotropná látka je Tegretol klinicky účinný pri celom rade
neurologických ochorení, napr. zabraňuje paroxyzmálnym záchvatom bolesti
pri idiopatickej a sekundárnej neuralgii trojklaného nervu; okrem toho sa
používa na zmiernenie neurogénnej bolesti pri rôznych ochoreniach vrátane
tabes dorsalis, poúrazovej parestézie a postherpetickej neuralgie; pri
alkoholickom abstinenčnom syndróme zvyšuje znížený prah kŕčov a zmierňuje
abstinenčné symptómy (napr. hyperexcitabilitu, tremor, neistotu pri
chôdzi); pri diabetes insipidus centralis zmenšuje objem moču a zmierňuje
pocit smädu.

Ako psychotropná látka preukázal Tegretol klinickú účinnosť pri afektívnych
poruchách, t.j. ako liečba akútnej mánie, ako aj pri udržiavacej liečbe
(manicko-depresívnych) bipolárnych afektívnych porúch, keď sa podával buď
ako monoterapia, alebo v kombinácii s neuroleptikami, antidepresívami alebo
lítiom, pri agitovaných schizoafektívnych poruchách a agitovanej mánii v
kombinácii s inými neuroleptikami a pri rýchlo cyklujúcich epizódach.

Mechanizmus účinku karbamazepínu, liečiva Tegretolu, je len čiastočne
vysvetlený. Karbamazepín stabilizuje nadmerne excitované nervové membrány,
bráni opakovaným neuronálnym výbojom a obmedzuje šírenie excitačných
impulzov na synapsách. Možno predpokladať, že bránenie opakovaným výbojom
akčných potenciálov závislých od sodíka na depolarizovaných neurónoch
prostredníctvom blokády sodíkových kanálov závislej od použitia a napätia
môže byť jeho hlavným mechanizmom účinku.

Zatiaľ čo jeho antiepileptické účinky možno vysvetliť predovšetkým znížením
uvoľňovania glutamátu a stabilizáciou membrán neurónov, tlmivý účinok na
premenu dopamínu a noradrenalínu môže byť zodpovedný za antimanické
vlastnosti karbamazepínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Priemerné maximálne plazmatické koncentrácie karbamazepínu po podaní sirupu
sa dosiahnu za 2 hodiny. Pokiaľ ide o absorbované množstvo liečiva, nie je
medzi perorálnymi liekovými formami klinicky významný rozdiel. Po
jednorazovej perorálnej dávke 400 mg karbamazepínu (tablety) je priemerná
maximálna koncentrácia nezmeneného karbamazepínu v plazme približne 4,5
(g/ml.

Rovnovážne plazmatické koncentrácie karbamazepínu sa dosiahnu za 1 až 2
týždne, čo závisí individuálne od autoindukcie karbamazepínom a
heteroindukcie inými liečivami indukujúcimi enzýmy, ako aj od stavu pred
liečbou, dávkovania a trvania liečby.

Rovnovážne plazmatické koncentrácie karbamazepínu, ktoré sa považujú za
„terapeutické rozmedzie“, sa medzi jednotlivcami značne líšia: u väčšiny
pacientov sa zaznamenalo rozmedzie 4 až 12 (g/ml, čo zodpovedá 17 až 50
(mol/l. Koncentrácie karbamazepín-10,11-epoxidu (farmakologicky aktívneho
metabolitu): asi 30 % hladín karbamazepínu.

Jedlo nemá významný vplyv na rýchlosť a rozsah absorpcie, a to bez ohľadu
na liekovú formu Tegretolu.

Distribúcia
Ak sa predpokladá úplná absorpcia karbamazepínu, zdanlivý distribučný objem
je v rozmedzí 0,8 až 1,9 l/kg.

Karbamazepín prechádza cez placentárnu bariéru.

Na bielkoviny séra sa viaže 70 až 80 % karbamazepínu. Koncentrácia
nezmenenej látky v mozgovomiechovom moku a slinách zodpovedá podielu v
plazme, ktorý nie je viazaný na bielkoviny (20 až 30 %). Zistilo sa, že
koncentrácie v materskom mlieku sa rovnajú 25 až
60 % zodpovedajúcich hladín v plazme.

Biotransformácia
Karbamazepín sa metabolizuje v pečeni, kde najvýznamnejšia je epoxidová
dráha biotransformácie, ktorou vznikajú ako hlavné metabolity 10,11-
transdiolový derivát a jeho glukuronid. Cytochróm P-450 3A4 sa
identifikoval ako najdôležitejšia izoforma, ktorá je zodpovedná za vznik
farmakologicky aktívneho karbamazepín-10,11-epoxidu z karbamazepínu.
Humánna mikrozomálna epoxidhydroláza sa identifikovala ako enzým zodpovedný
za tvorbu 10,11-transdiolového derivátu z karbamazepín -10,11-epoxidu.
9-hydroxymetyl-10-karbamoylakridan je vedľajší metabolit, ktorý súvisí s
touto dráhou. Po jednorazovom perorálnom podaní karbamazepínu sa asi 30 %
dávky objaví v moči ako konečné produkty epoxidovej dráhy. Ďalšie dôležité
biotransformačné dráhy karbamazepínu vedú k vzniku rôznych
monohydroxylovaných zlúčenín, ako aj N-glukuronidu karbamazepínu
vyprodukovaného UGT2B7.

Eliminácia
Polčas eliminácie nezmeneného karbamazepínu po jednorazovej perorálnej
dávke je priemerne asi 36 hodín, zatiaľ čo po opakovanom podávaní je to v
závislosti od trvania liečby priemerne len 16 až 24 hodín (autoindukcia
monooxygenázového enzýmového systému v pečeni). U pacientov, ktorí súčasne
dostávajú iné lieky indukujúce pečeňové enzýmy (napr. fenytoín,
fenobarbital), sa zistili priemerné hodnoty polčasu 9 až 10 hodín.

Priemerný polčas eliminácie 10,11-epoxidového metabolitu z plazmy po
jednorazových perorálnych dávkach samotného epoxidu je asi 6 hodín.

Po podaní jednorazovej perorálnej dávky 400 mg karbamazepínu sa 72 % vylúči
močom a 28 % stolicou. V moči sa asi 2 % dávky nachádzajú ako nezmenená
látka a asi 1 % ako farmakologicky aktívny 10,11-epoxidový metabolit.

Charakteristika u osobitných skupín pacientov
Deti
Pre zvýšenú elimináciu karbamazepínu môžu deti potrebovať vyššie dávky
karbamazepínu (v mg/kg) ako dospelí.

Starší ľudia
Nie sú dôkazy o zmenenej farmakokinetike karbamazepínu u starších pacientov
v porovnaní s mladými dospelými.

Pacienti so zhoršenou funkciou pečene alebo obličiek
Nie sú dostupné údaje o farmakokinetike karbamazepínu u pacientov so
zhoršenou funkciou pečene alebo obličiek.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

U potkanov, ktorým sa podával karbamazepín počas 2 rokov, sa zistil zvýšený
výskyt nádorov pečene. Významnosť týchto zistení pre použitie karbamazepínu
u ľudí zatiaľ nie je známa. Výsledky štúdií mutagenity na baktériách a
cicavcoch boli negatívne.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Cellulosum dispersum RC 581, aroma sacchari tosti, methylparabenum,
propylparabenum, hydroxyethylcellulosum, propylenglycolum, macrogoli 400
stearas, saccharinum natricum, acidum sorbicum, sorbitoli solutio, aqua
purificata

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale
na ochranu pred svetlom.

5. Druh obalu a obsah balenia

Fľaška z hnedého skla, PE bezpečnostný uzáver, škatuľka, písomná informácia
pre používateľov

100 ml alebo 250 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

6.7 Informácia pre zdravotníckych pracovníkov

Ak sa má vykonať test na prítomnosť alely HLA-B*1502, odporúča sa použiť
„HLA-B*1502 genotyping“ s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Test je
pozitívny, ak sa zistí jedna alebo dve alely HLA-B*1502, a negatívny, ak sa
nezistia žiadne alely HLA-B*1502.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis s.r.o., Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

21/0129/93-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Predĺženie registrácie do: bez časového obmedzenia


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2010