Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2107/11181-R,
2107/11182-R, 2107/11183-R


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Co-Valsacor 160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Valsartan/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Co-Valsacor a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Co-Valsacor
3. Ako užívať Co-Valsacor
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Co-Valsacor
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE CO-VALSACOR A NA ČO SA POUŽÍVA

Co-Valsacor obsahuje dve liečivá, ktoré sa nazývajú valsartan
a hydrochlorotiazid. Obe tieto látky pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak
(hypertenziu).
- Valsartan patrí do skupiny liekov známych ako “antagonisty receptora
angiotenzínu II”, ktoré pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak.
Angiotenzín II je látka v tele, ktorá spôsobuje zúženie ciev a tým
vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Valsartan bráni účinku angiotenzínu
II. Výsledkom toho je uvoľnenie krvných ciev a zníženie krvného tlaku.
- Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové
diuretiká (známe aj ako “lieky na odvodnenie”). Hydrochlorotiazid
zvyšuje vylučovanie moču, čo taktiež znižuje krvný tlak.

Co-Valsacor sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku, ktorý nie je
dostatočne kontrolovaný jednotlivými účinnými látkami, keď sa užívajú
samostatne.

Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovné zaťaženie srdca a tepien. Ak sa nelieči,
môže poškodiť krvné cievy mozgu, srdca a obličiek, čo môže zapríčiniť
mozgovú porážku, zlyhanie srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zväčšuje
nebezpečenstvo srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne
hodnoty zmenší riziko vzniku takýchto ochorení.


2. SKÔR AKO UŽIJETE CO-VALSACOR

Neužívajte Co-Valsacor
- keď ste alergický (precitlivený) na valsartan, hydrochlorotiazid,
sulfonamidové deriváty (látky chemicky príbuzné hydrochlorotiazidu)
alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Co-Valsacoru,
- keď ste viac ako 3 mesiace tehotná (je tiež lepšie vyhnúť sa Co-
Valsacoru v ranom štádiu tehotenstva - pozri časť Tehotenstvo
a dojčenie.),
- keď máte ťažké ochorenie pečene,
- keď máte ťažké ochorenie obličiek,
- keď ste liečený umelou obličkou,
- keď aj napriek liečbe je hladina sodíka alebo draslíka vo Vašej krvi
nižšia ako normálna alebo hladina vápnika je vyššia ako normálna,
- keď máte dnu.

Ak sa Vás niečo z vyššieuvedeného týka, neužívajte tento liek a povedzte to
svojmu lekárovi

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Co-Valsacoru
- ak užívate lieky šetriace draslík, náhrady draslíka, náhrady soli
obsahujúce draslík alebo iné lieky zvyšujúce množstvo draslíka vo Vašej
krvi, ako je napr. heparín. Možno bude potrebné aby Váš lekár
pravidelne kontroloval množstvo draslíka vo Vašej krvi.
ak máte nízku hladinu draslíka v krvi.
- ak máte hnačku alebo úporne vraciate.
- ak užívate vysoké dávky liekov na odvodnenie (diuretík).
- ak máte závažné ochorenie srdca.
- ak máte zúžené cievy v obličkách.
- ak ste nedávno dostali novú obličku.
- ak trpíte aldosteronizmom. To je ochorenie, pri ktorom nadobličkové
žľazy tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa Vás to týka,
použitie Co-Valsacoru sa neodporúča.
- ak máte ochorenie pečene alebo obličiek.
- ak máte teplotu, vyrážku a bolia Vás kĺby, čo môže byť príznakmi
ochorenia nazývaného systémový lupus erythematosus (SLE, tzv.
autoimunitné ochorenie).
- ak máte cukrovku, dnu, vysoké hladiny cholesterolu alebo tukov v krvi.
- ak ste mali alergickú reakciu pri užívaní iných liekov na zníženie
krvného tlaku z tejto skupiny (antagonisty receptora angiotenzínu II)
alebo máte alergiu alebo astmu.
- lebo to môže zvýšiť citlivosť pokožky na slnko.

Užívanie Co-Valsacoru sa u detí a mladistvých (vek menej ako 18 rokov)
neodporúča.
Ak si myslíte, že ste (alebo by ste mohli byť) tehotná, povedzte to Vášmu
lekárovi. Co-Valsacor sa neodporúča užívať v rannom štádiu tehotenstva a
nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože by mohol vážne
poškodiť Vaše dieťa ak by sa užíval v tomto období (pozri Tehotenstvo a
dojčenie).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Užívanie Valsacoru s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok
liečby. Možno bude potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v
niektorých prípadoch ukončiť užívanie niektorého z liekov. Toto platí najmä
pre nasledovné lieky:
- lítium, liek používaný na liečbu niektorých duševných chorôb,
- lieky, ktoré ovplyvňujú alebo môžu byť ovplyvnené hladinou draslíka
v krvi, ako sú digoxín, lieky na úpravu srdcového rytmu, niektoré
antipsychotické lieky,
- lieky, ktoré by mohli zvýšiť hladinu draslíka vo Vašej krvi, ako sú
doplnky draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace
draslík, heparín,
- lieky, ktoré by mohli znížiť hladinu draslíka vo Vašej krvi, ako sú
kortikosteroidy, niektoré preháňadlá,
- diuretiká (lieky na odvodnenie), lieky na dnu, ako je alopurinol,
terapeutický vitamín D a doplnky vápnika, lieky na cukrovku (perorálne
lieky alebo inzulín),
- iné lieky na zníženie krvného tlaku, ako sú beta-blokátory alebo
metyldopa alebo lieky, ktoré zužujú Vaše krvné cievy alebo podporujú
Vaše srdce, ako sú noradrenalín alebo adrenalín,
- lieky, ktoré zvyšujú hladinu cukru vo Vašej krvi, ako je diazoxín,
- lieky na liečbu rakoviny, ako sú metotrexát alebo cyklofosfamid,
- lieky na tíšenie bolesti,
- lieky na artritídu,
- lieky uvoľňujúce svalstvo, ako je tubokurarín,
- anticholinergné lieky, ako sú atropín alebo biperidén,
- amantadín (liek používaný na predchádzanie chrípke),
- cholestyramín a kolestipol (lieky používané na liečbu vysokých hladín
tukov v krvi),
- cyklosporín, liek používaný pri transplantáciách na zabránenie
odvrhnutia orgánov,
- niektoré antibiotiká (tetracyklíny), anestetiká a sedative,
- karbamazepín, liek používaný na liečbu záchvatových stavov.

Užívanie Co-Valsacoru s jedlom a nápojmi
Co-Valsacor môžete užívať spolu s jedlom alebo bez jedla.
Kým sa neporozprávate s Vaším lekárom, vyhýbajte sa konzumácii alkoholu.
Alkohol môže zapríčiniť výraznejšie zníženie krvného tlaku a/alebo zvýšiť
riziko toho, že budete pociťovať závrat alebo mdloby.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Tehotenstvo
Ak si myslíte, že ste tehotná (alebo by ste mohli byť tehotná), povedzte to
Vášmu lekárovi. Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Co-
Valsacor ešte pred otehotnením alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste
tehotná a odporučí Vám užívať namiesto Co-Valsacoru iný liek. Co-Valsacor
sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste
tehotná viac ako 3 mesiace, pretože by mohol vážne poškodiť Vaše dieťa, ak
by sa užíval po 3. mesiaci tehotenstva.

Dojčenie
Ak dojčíte alebo začínate dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. Co-
Valsacor sa neodporúča pre dojčiace matky. Ak chcete dojčiť, lekár Vám môže
vybrať inú liečbu, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec, alebo ak sa narodilo
predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné
činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, uistite sa, že viete aké účinky má na
Vás Co-Valsacor. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu
vysokého krvného tlaku, aj Co-Valsacor môže v zriedkavých prípadoch vyvolať
závraty a ovplyvniť sústredenie.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Co-Valsacoru
Co-Valsacor obsahuje laktózu. Ak Vám niekedy lekár povedal, že neznášate
niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.


3. AKO UŽÍVAŤ CO-VALSACOR

Vždy užívajte Co-Valsacor presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. To Vám
pomôže dosiahnuť čo najlepšie výsledky a zníži riziko vedľajších účinkov.
Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak, si často nevšimnú žiadne príznaky
tohto ochorenia. Mnohí sa môžu cítiť celkom normálne. Preto je veľmi
dôležité, aby ste chodili na dohodnuté lekárske vyšetrenia, aj keď sa
cítite dobre.

Lekár Vám presne povie koľko tabliet Co-Valsacoru máte užívať. V závislosti
od Vašej odpovede na liečbu Vám lekár môže navrhnúť zvýšenie alebo zníženie
dávky.
- Zvyčajná dávka Co-Valsacoru je jedna tableta denne.
- Nemeňte dávkovanie alebo neprestávajte užívať tablety bez toho, aby ste
sa poradili so svojím lekárom.
- Liek sa má užívať každý deň v tom istom čase, zvyčajne ráno.
- Co-Valsacor môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
- Tabletu prehltnite a zapite pohárom vody.

Ak užijete viac Co-Valsacoru ako máte
Ak pociťujete silný závrat a/alebo mdloby, ľahnite si a čo najskôr sa
obráťte na svojho lekára.
Ak ste náhodne užili príliš veľa tabliet, spojte sa okamžite so svojim
lekárom, lekárnikom alebo nemocnicou.

Ak zabudnete užiť Co-Valsacor
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už
takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Co-Valsacor
Prerušenie liečby Co-Valsacorom môže zapríčiniť zhoršenie Vášho ochorenia.
Preto neukončujte užívanie Vášho lieku kým Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Co-Valsacor môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je
určená takto:
- veľmi časté: postihujú viac ako 1 z 10 užívateľov
- časté: postihujú 1 až 10 zo 100 užívateľov
- menej časté: postihujú 1 až 10 z 1 000 užívateľov
- zriedkavé: postihujú 1 až 10 z 10 000 užívateľov
- veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 z 10 000 užívateľov
- neznáme: častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.
Niektoré príznaky môžu byť závažné a vyžadujú okamžitú lekársku
starostlivosť:

Okamžite vyhľadajte lekára, ak sa u Vás objaví niektorý z príznakov
angioedému:
- opuch tváre, jazyka alebo hrdla,
- ťažkosti pri prehĺtaní,
- žihľavka a ťažkosti s dýchaním.

Ďalšie vedľajšie účinky:

/Menej časté/
- kašeľ,
- nízky krvný tlak,
- závraty,
- dehydratácia (s pocitmi smädu, suchom v ústach, suchým jazykom,
nepravidelným močením, tmavo zafarbeným močom, suchou pokožkou),
- bolesť svalov,
- pocit únavy,
- tŕpnutie alebo znecitlivenie,
- rozmazané videnie,
- zvuky (napr. pískanie, bzučanie) v ušiach.

/Veľmi zriedkavé/
- závrat,
- hnačka,
- bolesť kĺbov

/Neznáme/
- ťažkosti s dýchaním,
- výrazné zníženie množstva vylúčeného moču,
- nízka hladina sodíka v krvi (niekedy spojené s nevoľnosťou, únavou,
zmätenosťou, malátnosť, kŕče),
- nízka hladina draslíka v krvi (niekedy spojená so svalovou slabosťou,
svalovými kŕčmi, abnormálnym srdcovým rytmom)
- nízka hladina bielych krviniek v krvi (s príznakmi, ako sú horúčka,
kožné infekcie, bolesť hrdla alebo vredy v ústach spôsobené infekciou,
slabosť),
- zvýšená hladina bilirubínu v krvi (ktorá môže v závažnejších prípadoch
zapríčiniť zožltnutie pokožky a očí)
- zvýšená hladina dusíka z močoviny a kreatinínu v krvi (čo môže
poukazovať na abnormálnu funkciu obličiek)
- Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (čo môže v závažných prípadoch
spustiť dnu)
- mdloby.

Vedľajšie účinky, ktoré boli hlásené pri valsartane alebo
hydrochlorotiazide ale neboli pozorované pri Co-Valsacore:
Valsartan

/Menej časté/
- pocit, že sa krúti okolie,
- bolesť brucha.

/Neznáme/
- kožná vyrážka so svrbením alebo bez svrbenia spolu s niektorými ďalšími
príznakmi alebo prejavmi: horúčka, bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené
lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke,
- vyrážka, purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu
krvných ciev),
- nízky počet krvných doštičiek (niekedy s neobvyklým krvácaním alebo
podliatinami),
- vysoká hladina draslíka v krvi (niekedy so svalovými kŕčmi, poruchou
srdcového rytmu),
- alergické reakcie (s príznakmi ako vyrážkam svrbenie, žihľavka,
ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, závrat),
- zvýšenie hodnôt pečeňových funkcií,
- zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu
červených krviniek v krvi (čo môže v závažných prípadoch viesť k
anémii),
- zlyhanie obličiek.

Hydrochlorotiazid

/Časté/
- svrbiaca vyrážka alebo iné typy vyrážky,
- znížená chuť do jedla,
- nevoľnosť a vracanie,
- mdloba, mdloby pri vstávaní,
- impotencia.

/Zriedkavé/
- opuch kože a vytvorenie pľuzgierikov (z dôvodu zvýšenej citlivosti na
slnko)
- zápcha, nepríjemný pocit v žalúdku a črevách, porucha funkcie pečene
(žltá pokožka alebo oči)
- nepravidelný srdcový rytmus,
- bolesť hlavy,
- poruchy spánku,
- smutná nálada (depresia),
- nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s krvácaním alebo vytvorením
podkožných podliatin).

/Veľmi zriedkavé/
- zápal krvných ciev s príznakmi, ako sú vyrážka, purpurovo červené
škvrny, horúčka,
- svrbenie alebo červená pokožka,
- vytváranie pľuzgierikov na perách, očiach alebo v ústach,
- odlupovanie pokožky,
- horúčka,
- vyrážka na tvári spojená s bolesťou kĺbov,
- ochorenie svalov,
- horúčka (kožný lupus erythematosus),
- silná bolesť vo vrchnej časti žalúdka,
- nedostatok alebo nízka hladina rôznych druhov krvných buniek,
- závažné alergické reakcie,
- sťažené dýchanie,
- infekcia pľúc, dýchavičnosť.


Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ CO-VALSACOR

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Nepoužívajte Co-Valsacor po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Co-Valsacor obsahuje

- Liečivá sú valsartan a hydrochlorotiazid.
Každá filmom obalená tableta Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg obsahuje 80 mg
valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg obsahuje
160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Každá filmom obalená tableta Co-Valsacor 160 mg/25 mg obsahuje 160 mg
valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.
- Ďalšie zložky sú mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy,
magnéziumstearát, sodná soľ kroskarmelózy, povidón K-25, koloidný oxid
kremičitý bezvodý v jadre tablety a hypromelóza, oxid titaničitý
(E171), makrogol, červený oxid železitý (E172), žltý oxid železitý
(E172) – iba v 80 mg/12,5 mg a 160 mg/25 mg – v obaľovacej vrstve.

Ako vyzerá Co-Valsacor a obsah balenia
Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg sú ružové, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety.
Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg sú červenohnedé, oválne, bikonvexné filmom
obalené tablety.
Co-Valsacor 160 mg/25 mg sú svetlohnedé, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety.
Každá sila je balená v škatuľkách po 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98, 280,
56 x 1, 98 x 1 a 280 x 1 filmom obalených tabliet v blistrovom balení.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko

Výrobca
KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko
TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann-Straße 5, 27472 Cuxhaven, Nemecko

Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho
priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

|Názov členského |Nízov lieku |
|štátu | |
|Nemecko |Valsartan/Hydrochlorothiazid |
| |TAD |
|Česká republika |Valsacombi |
|Slovenská republika |Co-Valsacor |
|Lotyšsko |Valsacombi |
|Litva |Valsacombi |
|Estónsko |Valsacombi |
|Poľsko |Co-Valsacor |
|Maďarsko |Co-Valsacor |
|Bulharsko |Co-Valsacor |
|Grécko |Valsartan/hydrochlorothiazide |
| |Krka |
|Fínsko |Valsartan/Hydrochlorothiazide |
| |Krka |
|Dánsko |Valsartan/Hydrochlorothiazide |
| |Krka |
|Nórsko |Valsartan/Hydrochlorothiazide |
| |Krka |
|Švédsko |Valsartan/Hydrochlorothiazide |
| |Krka |
|Španielsko |Valsartán/hidroclorotiazida |
| |Krka |
|Slovinsko |Valsacombi |
|Rakúsko |Valsartan/Hydrochlorothiazid |
| |Krka |
|Veľká Británia |Valsartan/hydrochlorothiazide |
|Írsko |Valsartan/hydrochlorothiazide |
| |Krka |

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
KRKA Slovensko, s.r.o., Moyzesova 4, 811 05 Bratislava,
krka.slovakia@krka.biz

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 06/2009.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev.č.: 2107/11181-R,
2107/11182-R, 2107/11183-R


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg filmom obalené tab lety
Co-Valsacor 160 mg/25 mg filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartan a 12,5 mg
hydrochlorotiazidu.

Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartan and 12,5 mg
hydrochlorotiazidu.

Co-Valsacor 160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartan and 25 mg
hydrochlorotiazidu

Pomocné látky:
Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg
Jedna tableta obsahuje 16,27 mg laktózy.

Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg
Jedna tableta obsahuje 44,41 mg laktózy.

Co-Valsacor 160 mg/25 mg
Jedna tableta obsahuje 32,54 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.
Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg sú ružové, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety.
Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg sú červenohnedé, oválne, bikonvexné filmom
obalené tablety.
Co-Valsacor 160 mg/25 mg sú svetlo hnedé, oválne, bikonvexné filmom obalené
tablety.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Co-Valsacor, ktorý je fixnou kombináciou dávok, je indikovaný pre
pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný monoterapiou
valsartanom alebo hydrochlorotiazidom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie/

Odporúčaná dávka je jedna filmom obalená tableta Co-Valsacoru X mg/Y mg
tableta denne. Odporúča sa titrácia individuálnych zložiek. V každom
prípade sa má sledovať zvyšovanie dávok jednotlivých zložiek, aby sa
znížilo riziko hypotenzie a iných nežiaducich účinkov.
Ak je to klinicky vhodné, môže sa zvážiť priamy prechod z monoterapie na
fixnú kombináciu dávok titráciou jednotlivých zložiek na požadovanú dávku
u pacientov, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný monoterapiou
valsartanom alebo hydrochlorotiazidom.

Klinická odpoveď na Co-Valsacor musí byť vyhodnotená po úvodnej terapii
a ak krvný tlak ostane nekontrolovaný, dávka sa môže zvýšiť zvýšením na
maximálnu dávku niektorej zo zložiek valsartan/hydrochlorotiazid
320 mg/25 mg.

Antihypertenzívny účinok sa dostaví do 2 týždňov.
U väčšiny pacientov sa maximálny účinok pozoruje do 4 týždňoch. Napriek
tomu sa u niektorých pacientov dostaví odpoveď na liečbu až po 4-8
týždňoch. Toto sa musí pri titrácii dávky vziať do úvahy.

/Spôsob podania/
Co-Valsacor sa môže užívať s alebo bez jedla a má sa podávať s vodou.

/Špeciálne populácie/

/Porucha funkcie obličiek/
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek
(klírens kreatinínu ? 30 ml/min) nie je potrebná žiadna úprava dávky. Kvôli
hydrochlorotiazidu je Co-Valsacor kontraindikovaný u pacientov s ťažkou
poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.3, 4.4 a 5.2).

/Porucha funkcie pečene/
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy nemá dávka valsartanu presiahnuť 80 mg (pozri časť 4.4). Co-
Valsacor je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene
(pozri časť 4.3, 4.4 a 5.2).

/Starší pacienti/
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky.

/Pediatrickí pacienti/
Co-Valsacor sa neodporúča používať u detí a mladistvých vo veku do 18 rokov
kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na valsartan, hydrochlorotiazid, iné lieky obsahujúce
deriváty sulfónamidov alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).
- Závažná porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
- Závažná porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min),
anúria.
- Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a
symptomatická hyperurikémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Zmeny sérových elektrolytov
/Valsartan/
Súčasné užívanie draslíkových doplnkov, diuretík šetriacich draslík, náhrad
solí s obsahom draslíka alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladiny
draslíka (heparín, atď.) sa neodporúča. Odporúča sa sledovanie sérového
draslíka.

/Hydrochlorotiazid/
Pri liečbe tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, bola
hlásená hypokaliémia. Odporúča sa časté sledovanie sérového draslíka.
Liečba tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu, sa spája s
hyponatrémiou a hypochloremickou alkalózou. Tiazidy, vrátane
hydrochlorotiazidu, zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže spôsobiť
hypomagneziémiu. Tiazidové diuretiká znižujú vylučovanie vápnika. To môže
viesť k hyperkalciémii.
Ako u všetkých pacientov liečených diuretikami, vo vhodných intervaloch sa
majú pravidelne vyhodnocovať sérové elektrolyty.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, sa
majú sledovať klinické znaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov.

U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, ako sú pacienti,
ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže v zriedkavých prípadoch po
začatí liečby valsartanom a hydrochlorotiazidom objaviť symptomatická
hypotenzia. Pred začatím liečby valsartanom a hydrochlorotiazidom sa má
deplécia elektrolytu a/alebo objemu upraviť.

Pacienti so závažným chronickým srdcovým zlyhaním alebo inými ochoreniami
so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity renín-
angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným srdcovým
zlyhaním), sa liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu spájala
s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s
akútnym zlyhaním obličiek. Používanie kombinácie valsartanu a
hydrochlorotiazidu u pacientov so závažným chronickým srdcovým zlyhaním sa
nestanovilo.
Nemožno preto vylúčiť, že z dôvodu inhibície renín-angiotenzín-
aldosterónového systému sa aj podávanie valsartanu a hydrochlorotiazidu
môže spájať s poruchou funkcie obličiek. Co-Valsacor sa u týchto pacientov
nemá používať.

Stenóza renálnej artérie
Co-Valsacor sa nemá používať na liečbu hypertenzie u pacientov
s jednostrannou alebo obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo so
stenózou artérie jednej obličky, pretože u týchto pacientov sa môže zvýšiť
hladina močoviny v krvi a hladiny sérového kreatinínu.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom nemajú byť liečení Co-Valsacorom,
keďže u nich nie je aktivovaný renín-angiotenzín systém.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, hypertrofická kardiomyopatia
Tak ako pri všetkých vazodilatanciách, osobitná opatrnosť je potrebná
u pacientov, ktorí trpia aortálnou a mitrálnou stenózou alebo
hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou (HOCM).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek s klírensom kreatinínu ? 30 ml/min
nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2). U pacientov s
poruchou funkcie obličiek, ktorí užívajú Co-Valsacor, sa odporúča
pravidelné sledovanie sérového draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej.

Transplantácia obličky
Neexistujú žiadne skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti užívania Co-Valsacoru
u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy, ktorí užívajú Co-Valsacor je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.2
a 5.2).

Systémový lupus erythematosus
Pri používaní tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, bola
hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.

Iné metabolické poruchy
Tiazidové diuretiká, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zmeniť toleranciu
glukózy a zvýšiť sérové hladiny cholesterolu, triglyceridov a kyseliny
močovej. U diabetických pacientov sa vyžaduje úprava dávky inzulínu alebo
orálnej hypoglikemickej látky.
Tiazidy môžu redukovať vylučovanie vápnika močom a spôsobovať prechodné
a mierne zvýšenie vápnika v sére dokonca aj pri absencii známych porúch
metabolizmu vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže svedčiť o latentnom
hyperparatyreoidizme. Pred vyšetrením funkcie prištítnej
žľazy sa majú tiazidy vysadiť.

Fotosenzitivita
Pri užívaní tiazidových diuretík boli hlásené prípady fotosenzitívnych
reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby objavia fotosenzitívne
reakcie, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak je znovu podávanie diuretík
považované za potrebné, odporúča sa exponované plochy chrániť pred slnkom
alebo umelými zdrojmi UVA.

Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas
gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA považuje za nevyhnutnú, pacientky
plánujúce graviditu je potrebné prestaviť na alternatívnu antihypertenzívnu
liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre používanie počas
gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť
a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3
a 4.6).

Všeobecne
Opatrnosť je potrebná u pacientov s precitlivenosťou na iné antagonisty
receptorov angiotenzínu II v anamnéze. Precitlivenosť je pravdepodobnejšia
u pacientov s alergiami alebo astmou.

/Laktóza/
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie spojené s valsartanom a hydrochlorotiazidom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Lítium/
Počas súčasného používania lítia, ACE inhibítorov a tiazidov, vrátane
hydrochlorotiazidu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových
koncentrácií lítia a toxicity. So súčasným používaním valsartanu a lítia
neexistujú žiadne skúsenosti, preto sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa
táto kombinácia preukáže ako nevyhnutná, je potrebné dôkladné sledovanie
hladiny lítia v sére.

/Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť/
/Iné antihypertenzíva/
Kombinácia valsartanu a hydrochlorotiazidu môže zvýšiť účinok iných
antihypertenzív (napr. ACEI, beta-blokátory, blokátory vápnikového kanála).

/Presorické amíny/ (napr. noradrenalín a adrenalín)
Účinok presorických amínov môže byť znížený, ale nie natoľko, aby
zabraňoval jeho užívaniu.

/Nesteroidné protizápalové liečivá (NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov/
/COX-2, kyseliny acetylsalicylovej/ />3 g/deň), a neselektívnych NSAID/
Pri súčasnom podávaní antagonistov angiotenzínu II a hydrochlorotiazidu
môže dôjsť k zníženiu antihypertenzného účinku. Navyše, súčasné používanie
Co-Valsacoru a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia funkcie
obličiek a k zvýšeniu sérových hladín draslíka. Preto sa na začiatku liečby
odporúča sledovanie funkcie obličiek, rovnako ako aj adekvátna hydratácia
pacienta.

Interakcie spojené s valsartanom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom/
/draslíka a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka/
Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný
v kombinácii s valsartanom, odporúča sa sledovanie hladín draslíka
v plazme.

/Žiadne interakcie/
Pri interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili klinicky významné
liekové interakcie s nasledujúcimi liečivami: cimetidín, warfarín,
furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín,
glibenklamid. Digoxín a indometacín môžu interagovať s hydrochlorotiazidom
v Co-Valsacore (pozri interakcie spojené s hydrochlorotiazidom).

Interakcie spojené s hydrochlorotiazidom

/Súčasné užívanie vyžadujúce opatrnosť/
/Lieky spájané so znížením draslíka a hypokaliémiou/ (napr. iné kaliuretické
diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, ACTH, amfotericín, karbenoxolón,
penicilín G, kyselina salicylová a deriváty).
Ak sa plánujú predpísať tieto lieky spolu s kombináciou hydrochlorotiazid-
valsartan, odporúča sa sledovanie plazmatických hladín draslíka. Tieto
lieky môžu zosilňovať účinok hydrochlorotiazidu na sérový draslík (pozri
časť 4.4).

/Lieky ktoré môžu vyvolať/ /torsades de pointes/
- antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)
- antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)
- niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín,
levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid,
amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)
- iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, i.v. erytromycín,
halofantrín, ketanserín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín,
terfenadín, i.v. vinkamín).
Kvôli riziku hypokalémie, hydrochlorotiazid sa má podávať s opatrnosťou
spolu s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes.

/Srdcové glykozidy/
Ako nežiaduci účinok sa môže vyskytnúť hypokaliémia indukovaná tiazidmi
alebo hypomagneziémia a môže zvýšiť riziko srdcových arytmií indukovaných
srdcovým glykozidom.

/Vápnikové soli a vitamín D/
Podávanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, súčasne s
vitamínom D alebo s vápnikovými soľami môže zosilniť zvýšenie sérového
vápnika.

/Antidiabetiká/ (perorálne antidiabetiká a inzulín)
Liečba tiazidom môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná
úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).
Metformín sa má užívať s opatrnosťou z dôvodu rizika vzniku laktátovej
acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek spojeným s
hydrochlorotiazidom.

/Beta-blokátory a diazoxid/
Súčasné používanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, s beta-
blokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká, vrátane
hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť hyperglykemický účinok diazoxidu.

/Lieky používané na liečbu dny/ (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)
Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurických liekov, keďže
hydrochlorotiazid môže zvyšovať hladinu sérovej kyseliny močovej. Môže byť
potrebné zvýšenie dávkovania probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súčasné
podávanie tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, môže zvýšiť
výskyt reakcií z precitlivenosti na alopurinol.

/Anticholinergiká/ (napr. atropín, biperidén)
Anticholinergiká môžu zvýšiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového
typu, zrejme z dôvodu zníženia gastrointestinálnej motility a rýchlosti
vyprázdňovania žalúdka.

/Amantadín/
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov
spôsobených amantadínom.

/Cholestyramín a kolestipolové živice/
Absorpcia tiazidových diuretík, vrátane hydrochlorotiazidu, je v
prítomnosti aniónových iónomeničových živíc znížená.

/Cytotoxické látky/ (napr. cyklofosfamid, metotrexát)
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, môžu znižovať renálne vylučovanie
cytotoxických liečiv a zvyšovať ich myelosupresívne účinky.

/Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva/ (napr. tubokurarín)
Tiazidy, vrátane hydrochlorotiazidu, zvyšujú účinnosť derivátov kurarínu.

/Cyklosporín/
Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií
súvisiacich s dnou.

/Alkohol,anestetiká a sedatíva/
Môžu zvýšiť riziko ortostatickej hypotenzie.

/Metyldopa/
Počas súčasného používania hydrochlorotiazidu a metyldopy boli hlásené
ojedinelé prípady hemolytickej anémie.

/Karbamazepín/
U pacientoch užívajúcich hydrochlorotiazid súčasne s karbamazepínom sa môže
vyvinúť hyponatremia. Títo pacienti by mali byť upozornení na možnosť
hyponatremických reakcií a musia byť náležite monitorovaní.

/Jódové kontrastné médiá/
V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami hrozí riziko akútneho zlyhania
obličiek, obzvlášť pri vysokých dávkach jódových produktov. Pred začatím
liečby by mali byť pacienti rehydratovaní.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita/
Vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek v tejto kombinácii lieku na
graviditu, užívanie Co-Valsacoru sa počas prvého trimestra gravidity
neodporúča (pozri časť 4.4). Užívanie Co-Valsacoru počas 2. a 3. trimestra
gravidity je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Použitie AIIRA počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča (pozri časť
4.4). Použitie AIIRA je počas 2. a 3. trimestra gravidity kontraindikované
(pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenicity po expozícii ACE
inhibítormi počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; mierne
zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované
epidemiologické údaje o riziku spojenom s inhibítormi receptorov
angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liečiv môže existovať rovnaké
riziko. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe s ARB nepovažuje za nevyhnutné,
pacientky, ktoré plánujú tehotenstvo, majú prejsť na alternatívnu
antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený profil bezpečnosti pre použitie
počas gravidity. Pri zistení gravidity treba liečbu AIIRA ihneď ukončiť a,
ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu.

Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity
vyvoláva fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión,
spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek,
hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri tiež 5.3 „Predklinické údaje
o bezpečnosti“).
Pokiaľ došlo od druhého trimestra gravidity k expozícii AIIRA, odporúča sa
ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.
Deti, ktorých matky užívali AIIRA, sa majú starostlivo sledovať na
hypotenziu (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).

S používaním hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého
trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.
Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického
mechanizmu pôsobenia hydrochlorotiazidu môže jeho používanie počas druhého
a tretieho trimestra oslabiť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať u
plodu a novorodenca účinky ako sú žltačka, porucha elektrolytovej rovnováhy
a trombocytopénia.
Hydrochlorotiazid sa nemá používať na gestačný edém, gestačnú hypertenziu
alebo preeklampsiu kvôli riziku zníženia objemu plazmy a placentárnej
hypoperfúzie, bez prospešného účinku na priebeh choroby.
Hydrochlorotiazid sa nesmie používať na esenciálnu hypertenziu u tehotných
žien, výnimkou sú len ojedinelé prípady, kedy sa nemôže použiť iná liečba.

/Laktácia/
Keďže nie sú dostupné žiadne informácie týkajúce sa používania Co-Valsacoru
počas dojčenia, Co-Valsacor sa neodporúča a treba uprednostniť alternatívne
spôsoby liečby s lepšie stanoveným profilom bezpečnosti počas dojčenia,
najmä počas dojčenia novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch kombinácie valsarta-
hydrochlorotiazid na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri
vedení vozidiel a obsluhe strojov treba mať na pamäti, že príležitostne sa
môže vyskytnúť závrat alebo malátnosť.

4.8 Nežiaduce účinky

/Kombinácia fixných dávok/
Nežiaduce reakcie hlásené v klinických štúdiách a vyskytujúce sa častejšie
pri kombinácii valsartanu s hydrochlorotiazidom ako pri placebe a nežiaduce
reakcie hlásené v individuálnych hláseniach po uvedení na trh sú uvedené
nižšie a zoradené podľa tried orgánových systémov. Počas liečby
valsartanom/hydrochlorotiazidom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, o
ktorých je známe, že sa vyskytujú pri jednotlivých zložkách podávaných
samostatne, ale ktoré neboli pozorované v klinických štúdiách.

Nežiaduce reakcie boli klasifikované podľa frekvencie výskytu použitím
nasledujúcej konvencie:
Veľmi časté (? 1/10); časté (? 1/100 až < 1/10); menej časté (? 1/1 000 až
< 1/100); zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (nedá sa určiť z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich účinkov valsartanu/hydrochlorotiazidu

|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Menej časté |Dehydratácia |
|Poruchy nervového systému |
|Veľmi zriedkavé |Závrat |
|Menej časté |Parestézia |
|Neznáme |Synkopa |
|Poruchy oka |
|Menej časté |Rozmazané videnie |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Tinitus |
|Poruchy ciev |
|Menej časté |Hypotenzia |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Menej časté |Kašeľ |
|Neznáme |Nekardiogénny pľúcny edém |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Veľmi zriedkavé |Hnačka |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|Menej časté |Myalgia |
|Veľmi zriedkavé |Artralgia |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Poškodená funkcia obličiek |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|Menej časté |Únava |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Neznáme |Zvýšenie hladiny kyseliny močovej v |
| |sére, zvýšenie hladiny bilirubínu a |
| |kreatinínu v sére, hypokalémia, |
| |hyponatrémia, zvýšenie hladiny dusíka |
| |močoviny v krvi, neutropénia |

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách
Nežiaduce účinky hlásené v minulosti v súvislosti s niektorou z
jednotlivých zložiek môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami valsartanu
a hydrochlorotiazidu, dokonca aj vtedy, keď neboli pozorované v klinických
štúdiách alebo po uvedení na trh.

Tabuľka 2. Frekvencia nežiaducich účinkov valsartanu

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Neznáme |Zníženie hladiny hemoglobínu, pokles |
| |hematokritu, trombocytopénia |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme |Iné hypersenzitívne/alergické reakcie |
| |vrátane sérovej choroby |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Neznáme |Zvýšenie hladiny draslíka v sére |
|Poruchy ucha a labyrintu |
|Menej časté |Závrat |
|Poruchy ciev |
|Neznáme |Vaskulitída |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Menej časté |Bolesť brucha |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Neznáme |Zvýšenie hladín pečeňových funkcií |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Neznáme |Angiodéma, vyrážka, svrbenie |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Zlyhanie obličiek |

Tabuľka 3. Frekvencia nežiaducich účinkov hydrochlorotiazidu

Hydrochlorotiazid sa vo veľkej miere predpisoval veľa rokov, často vo
vyšších dávkach ako predpisovaný v Co-Valsacore. U pacientov boli počas
liečby samotnými tiazidovými diuretikami, vrátane hydrochlorotiazidu,
hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie.

|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Zriedkavé |Trombocytopénia niekedy s purpurou |
|Veľmi zriedkavé |Agranulocytóza, leukopénia, hemolitycká |
| |anémia, depresia kostnej drene |
|Poruchy imunitného systému |
|Veľmi zriedkavé |Hypersenzitívne reakcie |
|Psychické choroby |
|Zriedkavé |Depresia, poruchy spánku |
|Poruchy nervového systému |
|Zriedkavé |Bolesť hlavy |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|Zriedkavé |Srdcové arytmie |
|Poruchy ciev |
|Časté |Posturálna hypotenzia |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|Veľmi zriedkavé |Respiračné ťažkosti vrátane pneumonitídy|
| |a pľúcneho edému |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté |Strata chuti do jedla, mierna nausea a |
| |vracanie |
|Zriedkavé |Zápcha, gastrointestinálny diskomfort |
|Veľmi zriedkavé |Pankreatitída |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Zriedkavé |Intrahepatická cholestáza alebo žltačka |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Časté |Urtikária a iné formy vyrážok |
|Zriedkavé |Fotosenzitizácia |
|Veľmi zriedkavé |Nekrotická vaskulitída a toxická |
| |epidermálna nekrolýza, reakcie podobné |
| |kožnému lupus erythematosus, reaktivácia|
| |lupus erythematosus |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
|Časté |Impotencia |


4.9 Predávkovanie

/Symptómy/
Predávkovanie valsartanom môže vyústiť do značnej hypotenzie, ktorá môže
viesť k zníženej úrovni vedomia, obehovému zlyhaniu a/alebo šoku. Okrem
toho sa z dôvodu predávkovania hydrochlorotiazidovou zložkou môžu objaviť
aj nasledujúce príznaky: nauzea, ospanlivosť, hypovolémia a nerovnováha
elektrolytov so srdcovou arytmiou a svalovými spazmami.

/Liečba/
Rozsah liečby závisí od času, ktorý uplynul od predávkovania a od typu a
závažnosti symptómov; stabilizácia obehového stavu má najvyššiu dôležitosť.
Ak dôjde k hypotenzii, pacient sa má uložiť do polohy ležmo na chrbte a má
sa urýchlene doplniť objem a soli.
Valsartan sa nedá odstrániť hemodialýzou pre jeho silnú väzbu na
plazmatické bielkoviny, zatiaľ čo odstránenie hydrochlorotiazidu sa
dosiahne dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC
kód: C09DA03

/Valsartan/hydrochlorotiazid/
V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaný hydrochlorotiazidom
12,5 mg, sa zaznamenala vyššia systolická/diastolická TK redukcia pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (14,9/11,3 mmHg)
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (5,2/2,9 mmHg)
a hydrochlorotiazidom 25 mg (6,8/5,7 mmHg). Navyše, signifikantne vyššie
percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg alebo redukcia ?10
mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (60%) v porovaní s
hydrochlorotiazidom 12,5 mg (25%) a hydrochlorotiazidom 25 mg (27%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaní valsartanom 80 mg, sa
pozorovalo signifikantné zníženie systolického/diastolikého TK pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (9,8/8,2 mmHg) v
porovnaní s valsartanom 80 mg (3,9/5,1 mmHg) a valsartanom 160 mg
(6,5/6,2 mmHg). Navyše, signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo
(diastolický TK <90 mmHg alebo redukcia ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (51%) v porovaní s valsartanom 80 mg
(36%) a valsartanom 160 mg (37%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej, plánovanej
štúdii sa porovnávali rôzne dávky kombinácií valsartanu/hydrochlorotiazidu
na jednotlivé komponenty, sa zaznamenal signifikantne vyšší priemerný
systolický/diastolický TK pri kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid
80/12,5 mg (16,5/11,8 mmHg) v porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a
hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg) a valsartanom 80 mg
(8,8/8,6 mmHg). Navyše, signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo
(diastolický TK <90 mmHg alebo redukcia ?10 mmHg) s kombináciou
valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (64%) v porovnaní s placebom (29%) a
hydrochlorotiazidom (41%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaní hydrochlorotiazidom
12,5 mg, sa zaznamenala vyššia systolická/diastolická TK redukcia pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg)
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (5,6/2,1 mmHg). Navyše,
signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (TK <140/90 mmHg alebo
STK redukcia ?20 mmHg alebo DTK redukcia ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (50%) v porovaní s
hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaní valsartanom 160 mg, sa
pozorovalo signifikantné zníženie systolického/diastolického TK pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (14,6/11,9 mmHg) a pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/10,4 mmHg)v
porovnaní s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v TK redukcii medzi
dávkami 160/25 mg a 160/12,5 mg bol štatisticky významný. Navyše,
signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg
alebo redukcia ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (68%) a
160/12,5 mg (62%) v porovaní s valsartanom 160 mg (49%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej, plánovanej
štúdii sa porovnávali rôzne dávky kombinácií valsartanu/hydrochlorotiazidu
na jednotlivé komponenty, sa zaznamenal signifikantne vyšší priemerný
systolický/diastolický TK pri kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid
160/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a 160/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s
placebom 1,9/4,1 mmHg) a individuálnymi monoterapiami, t.j.,
hydrochlorotiazid 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg), hydrochlorotiazid 25 mg
(12,7/9,3 mmHg) a valsartan 160 mg (12,1/9,4 mmHg).
Navyše, signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK
<90 mmHg alebo redukcia ?10 mmHg) s kombináciou valsartan/hydrochlorotiazid
160/25 mg (81%) a valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (76%) v porovnaní
s placebom (29%) individuálnymi monoterapiami, t.j., hydrochlorotiazid
12,5 mg (41%), hydrochlorotiazid 25 mg (54%) a valsartan 160 mg (59%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaní hydrochlorotiazidom
12,5 mg, sa zaznamenal vyššia systolická/diastolická TK redukcia pri
kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg)
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (5,6/2,1 mmHg). Navyše,
signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (TK <140/90 mmHg alebo
STK redukcia ?20 mmHg alebo DTK redukcia ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (50%) v porovaní s
hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej štúdii
s pacientmi, ktorí neboli adekvátne kontrolovaný valsartanom 160 mg,
pozorovalo sa signifikantné zníženie priemerného systolického/diastolického
TK pri kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (14,6/11,9 mmHg) a
pri kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/10,4 mmHg)v
porovnaní s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v TK redukcii medzi
dávkami 160/25 mg a 160/12,5 mg bol štatisticky významný. Navyše,
signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK <90 mmHg
alebo redukcia ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (68%) a
160/12,5 mg (62%) v porovaní s valsartanom 160 mg (49%).

V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej, plánovanej
štúdii sa porovnávali rôzne dávky kombinácií valsartanu/hydrochlorotiazidu
na jednotlivé komponenty, sa zaznamenal signifikantne vyšší priemerný
systolický/diastolický TK pri kombinácii valsartan/hydrochlorotiazid
160/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a 160/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s
placebom 1,9/4,1 mmHg) a individuálnymi monoterapiami, t.j.,
hydrochlorotiazid 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg), hydrochlorotiazid 25 mg
(12,7/9,3 mmHg) a valsartan 160 mg (12,1/9,4 mmHg).
Navyše, signifikantne vyššie percento pacientov odpovedalo (diastolický TK
<90 mmHg alebo redukcia ?10 mmHg) s kombináciou valsartan/hydrochlorotiazid
160/25 mg (81%) a valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (76%) v porovnaní
s placebom (29%) individuálnymi monoterapiami, t.j., hydrochlorotiazid
12,5 mg (41%), hydrochlorotiazid 25 mg (54%) a valsartan 160 mg (59%).

Zníženie hladiny draslíka v sére v závislosti na veľkosti dávky sa
prejavilo v kontrolovaných klinických štúdiách s valsartanom +
hydrochlorotiazidom. Zníženie hladiny draslíka v sére sa prejavilo
častejšie u pacientov, ktorým bola podávaná dávka 25 mg hydrochlorotiazidu
ako u tých, ktorým bola podávaná dávka 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
V kontrolovaných klinických štúdiách s kombináciou
valsartan/hydrochlorotiazid bol účinok hydrochlorotiazidu na znižovanie
hladiny draslíka zoslabený draslík šetriacim účinkom valsartanu.

V súčasnosti nie sú známe prospešné účinky valsartanu v kombinácii
s hydrochlorotiazidom na kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu.
Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom
znižuje riziko kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

/Valsartan/
Valsartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptorov
angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý
zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené plazmatické hladiny
angiotenzínu II po blokáde receptorov AT1 valsartanom môžu stimulovať
neblokované receptory AT2, čo zjavne vyvažuje účinok na receptory AT1.
Valsartan nemá žiadnu čiastočnú agonistickú účinnosť na receptore AT1 a má
mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu afinitu k receptoru AT1 ako k
receptoru AT2. Nie je známe, či valsartan viaže alebo blokuje iné
hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité na kardiovaskulárnu
reguláciu.

Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý konvertuje
angiotenzín I na angiotenzín II a rozkladá bradykinín. Nepredpokladá sa
potenciácia nežiaducich účinkov súvisiacich s bradykinínom. V klinických
skúšaniach, keď sa valsartan porovnával s inhibítorom ACE, sa suchý kašeľ
vyskytoval významne (P( 0,05) zriedkavejšie u pacientov liečených
valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili inhibítorom ACE (2,6% oproti
7,9%). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas
liečby inhibítormi ACE malo kašeľ 19,5% zúčastnených osôb liečených
valsartanom a 19,0% liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5%
liečených inhibítorom ACE (P(0,05).

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobuje pokles krvného
tlaku bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. U väčšiny pacientov nastupuje
antihypertenzívny účinok po podaní jednorazovej perorálnej dávky v priebehu
2 hodín a maximálne zníženie krvného tlaku sa dosiahne v priebehu 4-
6 hodín. Antihypertenzívny účinok pretrváva 24 hodín po podaní dávky. Počas
opakovaného podávania sa maximálne zníženie krvného tlaku pri akejkoľvek
dávke zvyčajne dosiahne v priebehu 2-4 týždňov a zostáva zachované počas
dlhodobej liečby. Pri podávaní v kombinácii s hydrochlorotiazidom sa
dosiahne významné aditívne zníženie krvného tlaku.

Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s nárazovou hypertenziou, ani
ďalšími nežiaducimi klinickými udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa
preukázalo, že valsartan znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL
(Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) hodnotila znižovanie
vylučovania albumínu močom (UAE) valsartanom (80–160 mg/raz denne) oproti
amlodipínu (5–10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom typu 2 (priemerný
vek: 58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 µg/min;
amlodipín: 55,4 µg/min), normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou
funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 µmol/l). Po 24 týždňoch sa UAE
znížilo (p<0,001) o 42% (–24,2 µg/min; 95% CI: –40,4 až –19,1) pri
valsartane a asi o 3% (–1,7 µg/min; 95% CI: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne,
napriek podobnej miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách. Ďalšia
štúdia skúmala účinnosť valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s
hypertenziou (BP = 150/88 mmHg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer =
102 µg/min; 20–700 µg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný
kreatinín v sére = 80 µmol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3
dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení
30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie optimálnej dávky valsartanu na
zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2. Po 30 týždňoch
bola percentuálna zmena UAE oproti východiskovej hodnote významne znížená
o 36% pri 160 mg valsartanu (95% CI: 22 až 47 %), a o 44% pri 320 mg
valsartanu (95% CI: 31 až 54%). Záverom štúdie bolo, že 160–320 mg
valsartanu u pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 vyvolalo klinicky
významné zníženie UAE.

/Hydrochlorotiazid/
Miestom účinku tiazidových diuretík je predovšetkým renálny distálny
stočený kanálik. Zistilo sa, že v kôre obličiek sa nachádza receptor
s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom pre účinok
tiazidových diuretík a pre inhibíciu transportu NaCl v distálnom stočenom
kanáliku. Spôsob účinku tiazidov spočíva v inhibícii symportéra Na+Cl-,
pravdepodobne kompetíciou o väzbové miesto Cl-, čo vedie k ovplyvneniu
mechanizmov reabsorpcie elektrolytov: a to priamo zvýšením vylučovania
sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách a nepriamo znížením
objemu plazmy diuretickým účinkom, následkom čoho je zvýšenie aktivity
renínu v plazme, zvýšenie sekrécie aldosterónu, zvýšenie vylučovania
draslíka obličkami a zníženie hladín draslíka v sére. Funkčné prepojenie
medzi renínom a aldosterónom je sprostredkované angiotenzínom II, a preto
je pri súbežnom podávaní valsartanu zníženie hladín draslíka v sére menej
výrazné ako pri podávaní hydrochlorotiazidu v monoterapii.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Valsartan/hydrochlorotiazid/
Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu sa zníži asi o 30% pri súčasnom
podaní s valsartanom. Kinetika valsartanu nie je výrazne ovplyvnená
súčasným podaním hydrochlorotiazidu. Táto pozorovaná interakcia nemá vplyv
na kombinované použitie valsartanu a hydrochlorotiazidu, pretože
kontrolované klinické skúšania dokázali jednoznačný antihypertenzívny
účinok, a to väčší ako pri monoterapii alebo pri placebe.


/Valsartan/
/Absorpcia/
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie
valsartanu v plazme dosahujú za 2–4 hodiny. Priemerná absolútna biologická
dostupnosť je 23%. Jedlo znižuje expozíciu (meranú ako AUC) valsartanu asi
o 40% a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi o 50%, hoci asi 8 hodín
po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho
užili s jedlom a nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky
významné zníženie terapeutického účinku, a valsartan sa preto môže podávať
s jedlom alebo bez jedla.

/Distribúcia:/
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17
litrov, čo naznačuje, že valsartan sa do tkanív významne
nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa viaže na bielkoviny séra
(94–97%), predovšetkým na sérový albumin.

/Biotransformácia:/
Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20%
dávky sa nájde ako metabolity. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit
v nízkych koncentráciách (menej ako 10% AUC valsartanu). Tento metabolit
nie je farmakologicky aktívny.

/Vylučovanie:/
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t˝? <1 h a
t˝ß okolo 9 h). Valsartan sa eliminuje predovšetkým biliárnou exkréciou
stolicou (asi 83% dávky) a renálne močom (asi 13% dávky), hlavne ako
nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu
asi 2 l/hod a obličkový klírens je 0,62 l/hod (asi 30% celkového
klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.

/Hydrochlorotiazid/
/Absorpcia/
Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmax asi 2
hod) s podobnými resorpčnými charakteristikami pre suspenziu aj tabletové
formy. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom
podaní je 60 až 80%. Pri súčasnom podaní s jedlom sa pozorovalo zvýšenie aj
zníženie systémovej dostupnosti hydrochlorotiazidu v porovnaní s podaním
nalačno. Tieto účinky sú malé a majú malý klinický význam. Vzostup
priemernej AUC v terapeutickom rozmedzí je lineárny a úmerný dávke.
Kinetika hydrochlorotiazidu sa nemení pri opakovanom podávaní a pri jednej
dávke denne je akumulácia minimálna.

/Distribúcia/
Distribučná a eliminačná kinetika bola všeobecne opísaná ako bi-
exponenciálna funkcia rozkladu.
Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa
viaže na plazmatické bielkoviny (40-70%), najmä na sérový albumín.
Hydrochlorotiazid sa taktiež kumuluje v erytrocytoch, a to približne o 1,8
násobok viac ako v plazme.

/Vylučovanie/
Viac ako 95% absorbovanej dávky hydrochlorotiazidu sa vylučuje v nezmenenej
forme močom. Renálny klírens hydrochlorotiazidu pozostáva z pasívnej
filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu. Konečný polčas je 6-15
hodín.

/Osobitné populácie pacientov/

/Starší pacienti/
U niektorých starších jedincov sa pozorovala o niečo vyššia systémová
expozícia valsartanu ako u mladých jedincov; nepreukázalo sa však, že toto
zistenie je klinicky významné. Obmedzené údaje svedčia o tom, že systémový
klírens hydrochlorotiazidu je u starších zdravých aj hypertenzných jedincov
nižší ako u mladších zdravých dobrovoľníkov.

/Poškodenie funkcie obličiek/
U pacientov s klírensom kreatinínu 30-70 ml/min nie je potrebná úprava
odporúčanej dávky kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu.

Nie sú k dispozícii údaje o použití kombinácie valsartanu a
hydrochlorotiazidu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens
kreatinínu <30 ml/min) a u dialyzovaných pacientov. Valsartan sa vo vysokej
miere viaže na plazmatické bielkoviny a z organizmu sa nedá odstrániť
dialýzou, zatiaľ čo odstránenie hydrochlorotiazidu možno dosiahnuť
dialýzou.

Renálny klírens hydrochlorotiazidu pozostáva z pasívnej filtrácie
a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu. Vzhľadom k tomu, že
hydrochlorotiazid sa takmer výhradne vylučuje obličkami, predpokladá sa, že
funkcia obličiek má výrazný vplyv na jeho farmakokinetiku (pozri časť 4.3).

/Porucha funkcie pečene/
Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s ľahkou (n=6) až stredne ťažkou
(n=5) poruchou funkcie pečene bola expozícia valsartanu približne
dvojnásobne vyššia ako u zdravých dobrovoľníkov. Nie sú k dispozícii údaje
o použití valsartanu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri
časť 4.3). Ťažká porucha funkcie pečene signifikantne neovplyvňuje
farmakokinetiku hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Potenciálna toxicita kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu po
perorálnom podaní bola skúmaná u potkanov a kosmáčov (opíc) v štúdiách
trvajúcich až šesť mesiacov. Nezistili sa žiadne nálezy, ktoré by vylúčili
použitie terapeutických dávok u ľudí.

Zmeny zistené po používaní kombinácie v štúdiách chronickej toxicity boli
s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené valsartanom. Cieľovým orgánom
toxicity boli obličky, pričom reakcia bola výraznejšia u kosmáčov ako u
potkanov. Používanie kombinácie viedlo k poškodeniu obličiek (nefropatia
s bazofíliou tubulov, zvýšenie plazmatických hladín močoviny, zvýšenie
plazmatických hladín kreatinínu a sérových hladín draslíka, zvýšenie objemu
moču a množstva elektrolytov v moči, a to u potkanov od dávky 30 mg/kg/deň
valsartanu + 9 mg/kg/deň hydrochlorotiazidu a u kosmáčov od dávky 10 +
3 mg/kg/deň), pravdepodobne v dôsledku zmenenej renálnej hemodynamiky.
Tieto dávky u potkanov predstavujú 0,9 násobok maximálnej odporučenej dávky
valsartanu pre ľudí a 3,5 násobok hydrochlorotiazidu odporučenej dávky pre
ľudí na mg/m2. Tieto dávky predstavujú u kosmáčov 0,3 násobok maximálnej
odporučenej dávky valsartanu pre ľudí a 1,2 násobok maximálne odporučenej
dávky hydrochlorotiazidu na mg/m2. (výpočet predpokladá dávku valsartanu
320 mg/deň v kombinácii s dávkou hydrochlorotiazidu 25 mg/deň pre pacientov
s hmotnosťou 60 kg).

Vysoké dávky kombinácie valsartan a hydrochlorotiazid spôsobili poklesy
ukazovateľov červených krviniek (počet červených krviniek, hemoglobín,
hematokrit, od 100 + 31 mg/kg/deň u potkanov a 30 + 9 mg/kg/deň u
kosmáčov). Tieto dávky u potkanov predstavujú 3 násobok maximálnej
odporučenej dávky valsartanu pre ľudí a 12 násobok hydrochlorotiazidu
odporučenej dávky pre ľudí na mg/m2. Tieto dávky predstavujú u kosmáčov 0,9
násobok maximálnej odporučenej dávky valsartanu pre ľudí a 3,5 násobok
maximálne odporučenej dávky hydrochlorotiazidu na mg/m2. (Výpočet
predpokladá dávku valsartanu 320 mg/deň v kombinácii s dávkou
hydrochlorotiazidu 25 mg/deň pre pacientov s hmotnosťou 60 kg).

U kosmáčov sa zistilo poškodenie žalúdočnej sliznice (od dávky 30 + 9
mg/kg/deň). Podávanie kombinácie spôsobilo v obličkách aj hyperpláziu
aferentných arteriol (u potkanov po dávke 600 + 188 mg/kg/deň a u kosmáčov
od dávky 30 + 9 mg/kg/deň). Tieto dávky predstavujú u kosmáčov 0,9 násobok
maximálnej odporučenej dávky valsartanu pre ľudí a 3,5 násobok maximálnej
odporučenej dávky hydrochlorotiazidu na mg/m2. Tieto dávky u potkanov
predstavujú 18 násobok maximálnej odporučenej dávky valsartanu pre ľudí
a 73 násobok hydrochlorotiazidu odporučenej dávky pre ľudí na mg/m2.

Vyššie uvedené účinky sú zrejme dôsledkom farmakologických účinkov vysokých
dávok valsartanu (blokáda inhibičných účinkov angiotenzínu II na
uvoľňovanie renínu a stimulácia buniek, ktoré produkujú renín) a vyskytujú
sa aj pri používaní ACE inhibítorov. Tieto zistenia zrejme nie sú významné
pre používanie terapeutických dávok valsartanu u ľudí.

Nevykonali sa skúšania kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu zamerané
na mutagenitu, klastogenitu alebo karcinogenitu, pretože medzi týmito dvoma
látkami sa nepreukázala interakcia. Tieto skúšania sa však vykonali
jednotlivo s valsartanom a hydrochlorotiazidom a nepreukázali mutagénne,
klastogénne alebo karcinogénne účinky.

Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní
gestácie a laktácie viedli u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu
prírastku hmotnosti a oneskorenému vývoju (oddelenie vonkajšej chrupavkovej
časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť 4.6). Tieto dávky u
potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna
odporúčaná dávka pre ľudí na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku
320 mg/deň a pacienta s hmotnosťou 60 kg). Podobné výsledky boli pozorované
po použití kombinácie valsartan/hydrochlorotiazid u potkanov a králikov.
U potkanov a králikov sa v embryonálno-fetálnej štúdii po použití
kombinácie valsartanu/hydrochlorotiazidu nezaznamenla žiadna
teratogenicita, avšak sa pozorovala fetotoxicita spojená s maternálnou
toxicitou.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Jadro tablety/
Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Magnéziumstearát
Sodná soľ kroskarmelózy
Povidón K-25
Koloidný oxid kremičitý

Filmový obal
Hypromelóza
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol
Červený oxid železitý (E172)
Žltý oxid železitý (E172) – iba v 80 mg/12,5 mg a 160 mg/25 mg tabletách

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30(C
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister (PVC/PE/PVDC-fólia, Al-fólia): 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98, 280,
56x1, 98x1, 280x1 filmom obalených tabliet, v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d.,
Novo mesto, Šmarješka cesta 6,
8501 Novo mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Co-Valsacor 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: 58/0340/09-S
Co-Valsacor 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: 58/0341/09-S
Co-Valsacor 160 mg/25 mg filmom obalené tablety: 58/0342/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU