Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č.:2012/02504

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Limfocept 250 mg tvrdé kapsuly

mofetilmykofenolát

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať
tento liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, prosím, obráťte sa na svojho
lekára alebo lekárnika.
. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Limfocept a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Limfocept
3. Ako užívať Limfocept
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Limfocept
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LIMFOCEPT A NA ČO SA POUžÍVA
Imunosupresívum (liek na potlačenie obranyschopnosti organizmu).

Limfocept sa používa na prevenciu odmietnutia transplantovanej obličky,
srdca alebo pečene organizmom. Limfocept sa môže požívať spolu s inými
liekmi, známymi ako cyklosporín a kortikosteroidy.


2. SKÔR AKO UžIJETE LIMFOCEPT

Neužívajte Limfocept

. ak ste alergický (precitlivený) na mofetilmykofenolát, kyselinu
mykofenolovú alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Limfoceptu,
. ak dojčíte.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Limfoceptu
Ihneď informujte svojho lekára, ak
. sa u Vás objavia akékoľvek známky infekcie (napr. horúčka, boľavé
hrdlo), nečakané podliatiny a/alebo krvácanie,
. máte alebo ste niekedy mali problémy s tráviacim ústrojenstvom, napr.
žalúdočné vredy.

Mofetilmykofenolát znižuje obranný mechanizmus Vášho tela. Z toho dôvodu
existuje zvýšené riziko rakoviny kože. Preto musíte obmedzovať svoje
vystavenie slnečným lúčom a ultrafialovému svetlu používaním vhodného
ochranného oblečenia a používaním opaľovacieho krému s vysokým ochranným
faktorom.

Užívanie iných liekov:
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Informujte sa u svojho lekára skôr, ako začnete užívať Limfocept, ak:
. užívate akékoľvek lieky, ktoré obsahujú azatioprín alebo iné
imunosupresívne látky (ktoré sa niekedy podávajú pacientom po
transplantácii), cholestyramín (používaný pri liečbe pacientov s vysokým
cholesterolom v krvi), antacidá, rifampicín (antibiotikum), viazače
fosfátov (používané u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek na
zníženie absorpcie fosfátov).
. živé vakcíny treba vynechať. Váš lekár Vás bude musieť informovať, čo je
pre Vás indikované (určené).

Používanie Limfoceptu s jedlom a nápojmi:
Používanie jedla a nápojov nemá vplyv na Vašu liečbu Limfoceptom.

Tehotenstvo a dojčenie:
Neužívajte Limfocept, ak dojčíte. Limfocept nesmiete užívať počas
tehotenstva, ak to nie je jasne určené Vaším lekárom.
Váš lekár Vás má informovať o nutnosti používania antikoncepcie skôr, ako
začnete užívať Limfocept, počas používania Limfoceptu a 6 týždňov po
skončení používania Limfoceptu. Je to preto, že Limfocept môže spôsobiť
spontánny potrat alebo poškodiť Vaše nenarodené dieťa, vrátane problémov
s vývojom uší. Okamžite informujte svojho lekára, ak ste tehotná, dojčíte,
otehotniete alebo plánujete otehotnieť v najbližšej budúcnosti.
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov:
Nie je preukázané, že by Limfocept zhoršil Vašu schopnosť viesť vozidlo
alebo obsluhovať stroje.


3. AKO UžÍVAť LIMFOCEPT
Vždy užívajte Limfocept presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Zvyčajný
spôsob užívania Limfoceptu je nasledovný:

Transplantácia obličky:
Dospelí:
Prvá dávka sa podáva do 72 hodín po transplantácii. Odporúčaná denná dávka
je 8 kapsúl (2 g liečiva), podaná ako 2 osobitné dávky. To znamená, že
užijete 4 kapsuly ráno a 4 kapsuly večer.
Deti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Podaná dávka sa bude líšiť podľa veľkosti dieťaťa. Váš lekár
určí najvhodnejšiu dávku na základe telesného povrchu (výšky a hmotnosti).
Odporúčaná dávka je 600 mg/m2, podávaná dvakrát denne.

Transplantácia srdca:
Dospelí:
Prvá dávka sa podáva do 5 dní po transplantácii. Odporúčaná denná dávka je
12 kapsúl (3 g liečiva), podaná ako 2 osobitné dávky. To znamená, že
užijete 6 kapsúl ráno a 6 kapsúl večer.

Deti:
Neexistujú žiadne údaje o odporúčanom používaní mofetilmykofenolátu u detí,
ktoré podstúpili transplantáciu srdca.

Transplantácia pečene:
Dospelí:
Prvú perorálnu dávku (na vnútorné použitie) Limfoceptu dostanete najskôr 4
dni po transplantácii a keď budete schopný prehĺtať perorálne lieky.
Odporúčaná denná dávka je 12 kapsúl (3 g liečiva), podaná ako 2 osobitné
dávky. To znamená, že užijete 6 kapsúl ráno a 6 kapsúl večer.
Deti:
Neexistujú žiadne údaje o odporúčanom používaní mofetilmykofenolátu u detí,
ktoré podstúpili transplantáciu pečene.

Spôsob a cesta podania:
. Prehltnite svoje kapsuly celé a zapite ich pohárom vody.
. Nelámte ich, ani nedrvte a neužívajte žiadne kapsuly, ktoré sú zlomené
alebo otvorené.
. Zabráňte kontaktu s akýmkoľvek práškom, ktorý sa uvoľní z poškodených
kapsúl.
. Ak sa náhodne kapsula pri zlomení otvorí, zmyte si všetok prášok zo
svojej kože mydlom a vodou. Ak sa Vám do očí alebo úst dostane
akýkoľvek prášok, dôkladne ich vypláchnite množstvom čistej, čerstvej
vody.
. Liečba bude pokračovať dovtedy, kým budete potrebovať imunosupresiu na
prevenciu odmietnutia transplantovaného orgánu.

Ak užijete viac Limfoceptu, ako máte
Ak užijete viac Limfoceptu, ako Vám bolo nariadené, alebo ak niekto iný
náhodne užije Váš liek , okamžite vyhľadajte lekára alebo ihneď choďte do
nemocnice.

Ako zabudnete užiť Limfocept
Ak kedykoľvek zabudnete užiť liek, užite ho hneď, ako si spomeniete,
a potom pokračujte v užívaní v zvyčajnú dobu. Neužívajte dvojnásobnú dávku,
aby ste nahradili vynechanú dávku.


Ak prestanete užívať Limfocept

Ukončenie liečby Limfoceptom môže zvýšiť pravdepodobnosť odmietnutia Vášho
transplantovaného orgánu. Neprestaňte užívať liek, pokiaľ Vám to nenariadi
Váš lekár.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku,
informujte sa u svojho lekára alebo lekárnika.


4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj Limfocept môže mať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého. Medzi niektoré bežné problémy patrí hnačka, znížený
počet bielych a/alebo červených krviniek v krvi, infekcia a vracanie. Váš
lekár bude vykonávať pravidelné testy na sledovanie akýchkoľvek zmien vo
Vašom krvnom obraze alebo zmien v hladine akýchkoľvek látok, prenášaných
krvou, napr. cukru, tuku, cholesterolu. U detí sa budú častejšie než
u dospelých vyskytovať vedľajšie účinky ako hnačka, infekcie, znížený počet
bielych krviniek a červených krviniek v krvi.

Mofetilmykofenolát znižuje obranný mechanizmus Vášho tela, aby Vám zabránil
v odmietnutí transplantovanej obličky, srdca alebo pečene. V dôsledku toho
Vaše telo nebude schopné normálne bojovať proti infekciám. Preto, ak
užívate mofetilmykofenolát, môžete chytiť viac infekcií než zvyčajne, ako
napríklad infekcie mozgu, kože, úst, žalúdka a čriev, pľúc a močových
ciest. U veľmi malého počtu pacientov užívajúcich mofetilmykofenolát sa
vyvinula rakovina lymfatických tkanív alebo kože, ako sa môže stať
u pacientov užívajúcich takýto druh lieku.
Medzi všeobecné vedľajšie účinky, ovplyvňujúce Vaše telo ako celok, patria
precitlivenosť (ako napríklad anafylaxia, angioedém), horúčka, letargia
(otupenosť), problémy so spaním, bolesti (ako napríklad v bruchu, hrudi,
kĺboch/svaloch alebo bolesť pri močení), bolesť hlavy, chrípkové príznaky
a opuch.

Medzi ďalšie vedľajšie účinky môžu patriť:
Poruchy kože, ako napríklad akné, herpes, pásový opar, rast kože,
vypadávanie vlasov, vyrážka, svrbenie.
Poruchy močových ciest, ako napríklad problémy s obličkami alebo časté
nutkanie na močenie.
Poruchy tráviaceho systému a úst, ako napríklad zápcha, nevoľnosť, tráviace
ťažkosti, zápal pankreasu, črevné poruchy vrátane krvácania, zápal žalúdka,
problémy s pečeňou, zápal hrubého čreva, strata chuti do jedla, plynatosť
a ústne vriedky.
Poruchy nervového systému a zmyslov, ako napríklad konvulzie (kŕče),
triaška, závrat, depresia, ospalosť, znížená citlivosť, svalové kŕče,
úzkosť, zmeny myslenia alebo nálady.
Metabolické, krvné alebo cievne poruchy, ako napríklad strata hmotnosti,
dna, vysoká hladina cukru v krvi, krvácanie, zrazeniny a podliatiny, zmeny
krvného tlaku, abnormálne búšenie srdca alebo rozšírenie ciev môžu byť
pozorované.
Poruchy pľúc, ako napríklad zápal pľúc, bronchitída, dýchavičnosť, kašeľ,
tekutina v pľúcach/hrudnej dutine, problémy so sínusmi (dutinami).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov počas užívania Limfoceptu , povedzte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Neprestaňte však užívať liek, ak
ste sa najprv neporadili so svojím lekárom.


5. AKO UCHOVÁVAť LIMFOCEPT
. Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
. Neužívajte Limfocept po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku
alebo obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.
. Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
. Neužívajte Limfocept, ak ste si všimli akékoľvek viditeľné známky
poškodenia.
. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALšIE INFORMÁCIE
Čo Limfocept obsahuje:

Liečivo je mofetilmykofenolát. Každá kapsula obsahuje 250 mg
mofetilmykofenolátu.
Ďalšie zložky sú: mikrokryštalická celulóza, hydroxypropylcelulóza, povidón
K-90, kroskarmelóza sodná, mastenec, magnéziumstearát.
Zloženie obalu kapsuly: želatína, laurylsulfát sodný, oxid titaničitý
(E171), červený oxid železitý (E172), žltý oxid železitý (E172), FD & C
Blue 2 (E132).

Ako vyzerá Limfocept a obsah balenia:
Limfocept 250 mg kapsuly sú svetlomodro/broskyňové tvrdé želatínové kapsuly
veľkosti „1“ s potlačou „MMF“ na viečku a „250“ na tele, obsahujúce biely
alebo takmer biely prášok.

Limfocept 250 mg kapsuly sa dodávajú v blistroch v baleniach 100 a 300
kapsúl.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Service-Pharma Sp. Z o.o.
Ul. Szyszkowa 58
02-285 Warszawa
Poľsko

Výrobca:

Accord Healthcare Limited
319, Pinner Road
North Harrow,
Middlesex HA1 4HF
Veľká Británia.

Gedeon Richter Plc.
1103 Budapešť, Gyömrői út 19-21
Maďarsko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Česká republika Limfocept 250 mg Tvrdé tobolky
Estónsko Limfocept
Francúzsko MYCOPHENOLATE MOFETIL INTAS PHARMACEUTICALS 250 mg,
gélule
Maďarsko Limfocept 250 mg kemény kapszula
Lotyšsko Limfocept 250 mg ciet?s kapsulas
Litva Limfocept 250 mg kietos kapsul?s
Poľsko Limfocept
Rumunsko Limfocept 250 mg kapsule
Slovensko Limfocept 250 mg tvrdé kapsuly
Španielsko Mycophenolate Mofetil Intas Pharmaceuticals 250
Veľká Británia Mycophenolate Mofetil 250 mg Capsules


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 05/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o prevode registrácii lieku, ev.č.:2012/02504

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Limfocept 250 mg tvrdé kapsuly


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá kapsula obsahuje 250 mg mofetilmykofenolátu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.

Svetlomodro/broskyňová tvrdá želatínová kapsula veľkosti „1“ s potlačou
„MMF“ na viečku a „250“ na tele, obsahujúca biely alebo takmer biely
prášok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Limfocept je indikovaný v kombinácii s cyklosporínom a kortikosteroidmi na
prevenciu proti akútnemu odmietnutiu transplantátu u pacientov po alogénnej
transplantácii obličky, srdca alebo pečene.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu mofetilmykofenolátom majú začať a vykonávať primerane kvalifikovaní
odborníci v oblasti transplantácie orgánov.

Použitie po transplantácii obličky:

Dospelí:
Perorálna dávka mofetilmykofenolátu sa má podať do 72 hodín od
transplantácie. Odporúčané dávkovanie u pacientov po transplantácii obličky
je 1 g dvakrát denne (denná dávka 2 g).

Deti a adolescenti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Odporúčaná dávka mofetilmykofenolátu je 600 mg/m2 podávaná perorálne
dvakrát denne (až do maximálnej dennej dávky 2 g). Limfocept sa má
predpisovať len pacientom s telesným povrchom minimálne 1,25 m2. Pacientom
s telesným povrchom 1,25 až 1,5 m2 možno predpísať Limfocept v dávke 750 mg
dvakrát denne (denná dávka 1,5 g). Pacientom s telesným povrchom väčším ako
1,5 m2 možno predpísať kapsuly Limfoceptu v dávke 1 g dvakrát denne (denná
dávka 2 g). Pretože v porovnaní s dospelými pacientmi sa v tejto vekovej
skupine vyskytovali niektoré nežiaduce reakcie častejšie (pozri časť 4.8),
môže byť potrebné prechodné zníženie dávky alebo prerušenie liečby, pričom
je potrebné zobrať do úvahy závažné klinické faktory, vrátane závažnosti
reakcie.

Deti (< 2 roky):
Existujú len obmedzené údaje týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti u detí
mladších ako 2 roky. Sú nedostatočné na odporúčanie dávkovania a preto sa
ich použitie v tejto vekovej skupine neodporúča.

Použitie po transplantácii srdca:

Dospelí:
Perorálny Limfocept sa má začať podávať v priebehu 5 dní od transplantácie.
Odporúčané dávkovanie u pacientov po transplantácii srdca je 1,5 g,
podávané dvakrát denne (denná dávka 3 g).

Deti a adolescenti:
U pediatrických pacientov po transplantácii srdca nie sú k dispozícii
žiadne údaje, preto sa neodporúča použitie v tejto vekovej skupine
pacientov, až kým nebudú k dispozícii ďalšie údaje, ktoré to podporia.

Použitie po transplantácii pečene:

Dospelí:
Intravenózny mofetilmykofenolát sa má podávať prvé 4 dni po transplantácii
pečene, a perorálne podávanie mofetilmykofenolátu sa začína hneď ako ho
pacient dokáže tolerovať. Odporúčané perorálne dávkovanie u pacientov
po transplantácii pečene je 1,5 g dvakrát denne (denná dávka 3 g).

Deti a adolescenti:
U pediatrických pacientov po transplantácii pečene nie sú k dispozícii
žiadne údaje, preto sa neodporúča použitie v tejto vekovej skupine
pacientov, až kým nebudú k dispozícii ďalšie údaje, ktoré to podporia.


Použitie u starších pacientov (? 65 rokov): Odporúčané dávkovanie vhodné
pre starších pacientov je 1 g dvakrát denne u pacientov po transplantácii
obličky a 1,5 g dvakrát denne u pacientov po transplantácii srdca alebo
pečene.

Použitie u pacientov s poškodením funkcie obličiek:
U pacientov po transplantácii obličky s ťažkým chronickým poškodením
funkcie obličiek (miera glomerulárnej filtrácie < 25ml/min/1,73 m2),
s výnimkou obdobia bezprostredne po transplantácii, sa má vyhnúť podávaniu
vyšších dávok než 1 g dvakrát denne. Týchto pacientov je potrebné taktiež
starostlivo pozorovať. U pacientov s oneskoreným obnovením funkcie
transplantovanej obličky nie sú v pooperačnom období potrebné žiadne úpravy
dávkovania (pozri časť 5.2). U pacientov po transplantácii srdca alebo
pečene s chronickým poškodením funkcie obličiek nie sú dostupné žiadne
údaje.

Použitie u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene:
U pacientov po transplantácii obličky s ťažkým ochorením pečeňového
parenchýmu nie sú potrebné žiadne úpravy dávkovania. O pacientoch
po transplantácii srdca s ťažkým poškodením pečeňového parenchýmu nie sú k
dispozícii žiadne údaje.

Liečba počas stavov odmietnutia:
MPA (kyselina mykofenolová) je aktívnym metabolitom mofetilmykofenolátu.
Odmietnutie transplantovanej obličky nespôsobuje zmeny vo farmakokinetike
MPA, zníženie dávkovania alebo prerušenie podávania mofetilmykofenolátu sa
nevyžaduje. Nie je dôvod na úpravu dávkovania mofetilmykofenolátu po
odmietnutí transplantovaného srdca. Počas odmietnutia transplantovanej
pečene nie sú dostupné žiadne farmakokinetické údaje.

4.3 Kontraindikácie

Boli zaznamenané reakcie precitlivenosti na mofetilmykofenolát (pozri časť
4.8). Preto je Limfocept kontraindikovaný u pacientov s precitlivenosťou na
mofetilmykofenolát alebo kyselinu mykofenolovú.

Limfocept je kontraindikovaný u žien, ktoré dojčia (pozri časť 4.6).

Pre informácie o používaní v tehotenstve a požiadavkách na antikoncepciu si
pozrite časť 4.6.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov liečených imunosupresívami, vrátane kombinácie liekov
zahŕňajúcej mofetilmykofenolát, existuje zvýšené riziko vzniku lymfómov
a iných nádorových ochorení, najmä kože (pozri časť 4.8). Zdá sa, že toto
riziko skôr súvisí s intenzitou a dĺžkou imunosupresie ako s použitím
niektorého osobitného lieku. Na minimalizáciu rizika karcinómu kože sa vo
všeobecnosti odporúča používať ochranné oblečenie na obmedzenie expozície
slnečným lúčom a ultrafialovému (UV) žiareniu a používať opaľovacie krémy
s vysokým ochranným faktorom.

Pacienti užívajúci mofetilmykofenolát majú byť poučení o potrebe
bezodkladného hlásenia akýkoľvek príznakov infekcie, nečakaných modrín
a krvácania, či akéhokoľvek iného prejavu potlačenia funkcie kostnej drene.


Pacienti liečení imunosupresívami, vrátane mofetilmykofenolátu, majú
zvýšenú náchylnosť na oportúnne infekcie (bakteriálne, hubové, vírusové
a protozoálne), fatálne infekcie a sepsu (pozri časť 4.8). Medzi
oportúnnymi infekciami je BK vírus spájaný s nefropatiou a JC vírus
spájaný s progresívnou multifokálnou leukoencefalopatiou (PML). Tieto
infekcie často súvisia s vysokou celkovou imunosupresívnou záťažou a môžu
viesť k závažným alebo fatálnym stavom, ktoré majú lekári zvážiť v
diferenciálnej diagnóze u imunosuprimovaných pacientov so zhoršením
renálnej funkcie alebo neurologickými príznakmi.

Pacienti liečení mofetilmykofenolátom musia byť sledovaní z hľadiska vzniku
neutropénie, ktorá môže súvisieť so samotným mofetilmykofenolátom, inými
súčasne podávanými liekmi, vírusovými infekciami alebo kombináciou
uvedených príčin. U pacientov liečených mofetilmykofenolátom sa musí
vyšetrovať úplný krvný obraz týždenne počas prvého mesiaca, dvakrát mesačne
počas druhého a tretieho mesiaca liečby a potom v mesačných intervaloch
počas prvého roka liečby. Ak sa vyvinie neutropénia (absolútny počet
neutrofilov < 1,3 x 103/µl), je vhodné prerušiť alebo ukončiť liečbu
mofetilmykofenolátom.

Pacienti majú byť upozornení, že počas liečby mofetilmykofenolátom môže byť
očkovanie menej účinné a majú sa vyhýbať použitiu živých oslabených vakcín
(pozri časť 4.5). Očkovanie proti chrípke je možné. Predpisujúci lekári sa
majú riadiť národnými pokynmi na očkovanie proti chrípke.

Pretože podávanie mofetilmykofenolátu sa spája so zvýšeným výskytom
nežiaducich udalostí tráviaceho systému, vrátane zriedkavých prípadov
vredov, krvácania a perforácie gastrointestinálneho traktu, pacientom
s aktívnym vážnym ochorením tráviaceho systému sa má
mofetilmykofenolát podávať opatrne.

Mofetilmykofenolát je inhibítor IMPDH (inozín monofosfát dehydrogenázy).
Z toho dôvodu sa teoreticky nemá podávať pacientom so zriedkavou dedičnou
deficienciou hypoxantín-guanín-fosforibozyltransferázy (HGPRT) ako je Lesch-
Nyhanov a Kelley-Seegmillerov syndróm.

Neodporúča sa, aby sa mofetilmykofenolát podával súčasne s azatioprínom,
pretože uvedená kombinácia nebola preskúmaná.

Vzhľadom na významné zníženie AUC (plocha pod krivkou) MPA vplyvom
cholestyramínu je potrebná opatrnosť pri podávaní mofetilmykofenolátu
v kombinácii s liekmi ovplyvňujúcimi enterohepatálnu recirkuláciu kvôli
možnému zníženiu účinnosti mofetilmykofenolátu.

Pomer rizika/prínosu kombinovanej liečby mofetilmykofenolátom s takrolimom
alebo sirolimom nebol stanovený (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Acyklovir: Pri podávaní mofetilmykofenolátu s acyklovirom sa zistili vyššie
plazmatické koncentrácie acykloviru v porovnaní s podávaním acykloviru
osobitne. Zmeny farmakokinetiky MPAG (fenolového glukuronidu MPA) (MPAG
zvýšené o 8 %) boli minimálne a nie sú považované za klinicky významné.
Pretože plazmatické koncentrácie MPAG, rovnako ako koncentrácie acykloviru
sú zvýšené pri poškodení obličiek, existuje u mofetilmykofenolátu
a acykloviru alebo ich „prodrug“ foriem, napríklad valacykloviru, možnosť
súťaženia na úrovni tubulárnej sekrécie a môže dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu
koncentrácie oboch látok.

Antacidá s hydroxidmi horčíka a hliníka: Absorpcia mofetilmykofenolátu bola
znížená pri podaní spolu s antacidami.

Cholestyramín: U normálnych zdravých osôb užívajúcich cholestyramín v dávke
4 g trikrát denne počas 4 dní sa po podaní jednorazovej dávky 1,5 g
mofetilmykofenolátu zistilo zníženie AUC MPA o 40 % (pozri časť 4.4 a časť
5.2). Je potrebná opatrnosť pri súbežnom podávaní z dôvodu potenciálneho
zníženia účinnosti mofetilmykofenolátu.

Lieky interferujúce s enterohepatálnou cirkuláciou: Lieky interferujúce
s enterohepatálnou cirkuláciou sa musia podávať opatrne, pretože môžu
znižovať účinnosť mofetilmykofenolátu.

Cyklosporín A: Mofetilmykofenolát nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku
cyklosporínu A (CsA).

Naopak, ak sa súbežná liečba cyklosporínom ukončí, má sa očakávať zvýšenie
AUC MPA približne o 30 %.

Gancyklovir: Z výsledkov štúdie založenej na jednorazovom podávaní
odporúčaných dávok perorálne podávaného mykofenolátu a intravenózne
podávaného gancykloviru a známych účinkov poškodenia obličiek na
farmakokinetiku mykofenolátu (pozri časť 4.2) a gancykloviru sa očakáva, že
súčasné podávanie týchto liečiv (ktoré súťažia v mechanizme renálnej
tubulárnej sekrécie) bude viesť k zvýšeniu koncentrácií MPAG a
gancykloviru. Neočakáva sa významná zmena farmakokinetiky MPA a úprava
dávky mofetilmykofenolátu sa nevyžaduje. U pacientov s poškodením obličiek,
ktorým sa podáva súčasne mofetilmykofenolát a gancyklovir alebo jeho
„prodrug“ forma, napr. valgancyklovir, má byť dodržané odporúčané
dávkovanie pre gancyklovir a pacienti majú byť starostlivo monitorovaní.

Perorálna antikoncepcia: Súbežné podávanie mofetilmykofenolátu neovplyvnilo
farmakokinetiku a farmakodynamiku perorálnej antikoncepcie (pozri časť
5.2).

Rifampicín: U pacientov, ktorí neužívajú aj cyklosporín, viedlo súbežné
podávanie mofetilmykofenolátu a rifampicínu k zníženiu expozície MPA (AUC0-
12 h) z 18 % na 70 %. Z toho dôvodu sa odporúča monitorovať expozičné
hladiny MPA a podľa toho primerane upraviť dávky mofetilmykofenolátu, aby
sa zachovala klinická účinnosť, keď sa rifampicín podáva súbežne.

Sirolimus: U pacientov po transplantácii obličky súbežné podávanie
mofetilmykofenolátu a CsA viedlo k zníženiu expozície MPA o 30-50 %
v porovnaní s pacientmi, ktorí boli liečení kombináciou sirolimu
a podobnými dávkami mofetilmykofenolátu (pozri časť 4.4).

Sevelamer: Pozorovalo sa zníženie Cmax o 30 % a AUC0-12 o 25 %, keď sa
mofetilmykofenolát podával súbežne so sevelamerom bez klinických následkov
(napr. odmietnutia štepu). Odporúča sa však podávať mofetilmykofenolát
aspoň jednu hodinu pred alebo tri hodiny po užití sevelameru, aby sa
minimalizoval vplyv na absorpciu MPA. Okrem sevelameru nie sú žiadne údaje
o mofetilmykofenoláte s viazačmi fosfátov.

Trimetoprim/sulfametoxazol: Nebol pozorovaný žiadny vplyv na biologickú
dostupnosť MPA.

Norfloxacín a metronidazol: U zdravých dobrovoľníkov sa nepozorovala žiadna
významná interakcia, keď sa mofetilmykofenolát podával súbežne
s norfloxacínom a metronidazolom samostatne. Avšak kombinácia norfloxacínu
a metronidazolu po jednorazovej dávke mofetilmykofenolátu znížila expozíciu
MPA približne o 30 %.

Takrolimus: U pacientov po transplantácii pečene, u ktorých sa začala
liečba mofetilmykofenolátom a takrolimom, AUC a Cmax MPA, aktívneho
metabolitu mofetilmykofenolátu, neboli výrazne ovplyvnené súbežným
podávaním s takrolimom. Naproti tomu došlo k zvýšeniu AUC takrolimu
približne o 20 % pri viacnásobnom podávaní mofetilmykofenolátu (1,5 g
užívaného dvakrát denne, ráno a večer) pacientom užívajúcim takrolimus. Zdá
sa však, že u pacientov po transplantácii pečene sa koncentrácia takrolimu
nemení podávaním mofetilmykofenolátu (pozri tiež časť 4.4).

Iné interakcie: Súbežné podávanie probenecidu s mofetilmykofenolátom
opiciam viedlo k trojnásobnému zvýšeniu plazmatickej hodnoty AUC MPAG.
Z toho dôvodu môžu iné látky vylučované renálnou tubulárnou sekréciou
súťažiť s MPAG, čím môže dôjsť k zvýšeniu plazmatických koncentrácii MPAG
alebo iných liečiv vylučovaných tubulárnou sekréciou.

Živé vakcíny: Živé vakcíny sa nemajú podávať pacientom s oslabenou
imunitnou reakciou. Protilátková reakcia na iné vakcíny môže byť znížená
(pozri časť 4.4).

4.6 Gravidita a laktácia

Liečba mofetilmykofenolátom sa neodporúča skôr, ako sa potvrdí negatívny
výsledok tehotenského testu. Účinná antikoncepcia sa musí používať pred
začiatkom liečby mofetilmykofenolátom, počas liečby a šesť týždňov po
ukončení liečby (pozri časť 4.5). Pacientky majú byť poučené o tom, aby
v prípade tehotenstva okamžite vyhľadali svojho lekára.

Používanie mofetilmykofenolátu sa počas tehotenstva neodporúča a má sa
obmedziť len na prípady, keď nie je dostupná vhodnejšia alternatívna
liečba. Mofetilmykofenolát sa má používať u tehotných žien len ak
potenciálny prínos liečby preváži potenciálne riziko pre plod. O použití
mofetilmykofenolátu u tehotných žien existujú len obmedzené údaje. Avšak u
detí pacientok, ktoré počas tehotenstva užívali mofetilmykofenolát
v kombinácii s inými imunosupresívami, boli hlásené vrodené malformácie,
vrátane malformácií uší, t.j. abnormálne formované alebo chýbajúce
vonkajšie/stredné ucho. U pacientok s expozíciou mofetilmykofenolátu boli
hlásené prípady mimovoľného potratu. Štúdie na zvieratách preukázali
reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Zistilo sa, že mofetilmykofenolát sa vylučuje do mlieka dojčiacich
potkanov. Nie je známe, či sa toto liečivo vylučuje do ľudského mlieka.
Vzhľadom na potenciálnu závažnosť nežiaducich reakcií mofetilmykofenolátu
u dojčených detí je mofetilmykofenolát kontraindikovaný u dojčiacich matiek
(pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Farmakodynamický profil a hlásené nežiaduce účinky
lieku naznačujú, že vplyv je nepravdepodobný.

8. Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky zahŕňajú nežiaduce účinky z klinických
skúšaní:
Medzi hlavné nežiaduce účinky súvisiace s podávaním mofetilmykofenolátu
v kombinácii s cyklosporínom a kortikosteroidmi patrí hnačka, leukopénia,
sepsa a vracanie, a existujú dôkazy o zvýšenom výskyte niektorých druhov
infekčných ochorení (pozri časť 4.4).

Malignity:
U pacientov liečených imunosupresívami vrátane kombinácie liečiv
zahŕňajúcej mofetilmykofenolát existuje zvýšené riziko vzniku lymfómov
a iných nádorových ochorení, najmä kože (pozri časť 4.4). V kontrolovaných
klinických štúdiách u pacientov sledovaných minimálne 1 rok po
transplantácii obličky (údaje pri 2 g), srdca alebo pečene sa zistilo, že
lymfoproliferatívne ochorenia alebo lymfómy sa vyvinuli u 0,6 % pacientov
užívajúcich mofetilmykofenolát (2 alebo 3 g denne) v kombinácii s inými
imunosupresívami. Výskyt nemelanómových nádorov kože bol u 3,6 % pacientov,
iné typy malignít boli pozorované u 1,1 % pacientov. Údaje z trojročného
sledovania bezpečnosti u pacientov po transplantácii obličky alebo srdca
neodhalili žiadne neočakávané zmeny vo výskyte nádorových ochorení v
porovnaní s 1-ročnými údajmi. Pacienti po transplantácii pečene bol
sledovaní aspoň 1 rok, no menej než 3 roky.

Oportúnne infekcie:
Všetci pacienti po transplantácii majú zvýšené riziko oportúnnych infekcií,
toto riziko sa zvyšuje s celkovou imunosupresívnou záťažou (pozri časť
4.4). V kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov sledovaných
minimálne 1 rok po transplantácii obličky (údaje pri 2 g), srdca a pečene
sa zistilo, že najčastejšími oportúnnymi infekciami u pacientov užívajúcich
mofetilmykofenolát (2 alebo 3 g denne) v kombinácii s inými
imunosupresívami, boli mukokutánna kandidóza, cytomegalovírus (CMV)
virémia/syndróm a herpes simplex. Percento pacientov s CMV
virémiou/syndrómom bol 13,5 %.

Deti a adolescenti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Typ a frekvencia nežiaducich účinkov v klinickej štúdii, ktorej sa
zúčastnilo 92 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 18 rokov, kde bol
mofetilmykofenolát podávaný perorálne v dávke 600 mg/m2 dvakrát denne, boli
všeobecne podobné účinkom pozorovaným u dospelých pacientov, ktorí
dostávali 1 g mykofenolátu dvakrát denne. V porovnaní s dospelými sa však
u pediatrickej populácie, najmä u detí mladších ako 6 rokov, častejšie
vyskytli s liečbou súvisiace nežiaduce účinky: hnačka, sepsa, leukopénia,
anémia a infekcia.

Starší pacienti (? 65 rokov):
U starších pacientov (? 65 rokov) môže vo všeobecnosti existovať zvýšené
riziko výskytu nežiaducich reakcií spôsobených imunosupresiou. U starších
pacientov užívajúcich mofetilmykofenolát ako súčasť kombinácie s inými
imunosupresívami môže existovať zvýšené riziko niektorých druhov infekcií
(vrátane cytomegalovírusového invazívneho ochorenia tkaniva) a možného
gastrointestinálneho krvácania a pľúcneho edému v porovnaní s mladšími
osobami.

Iné nežiaduce reakcie:
Pravdepodobné alebo možné nežiaduce reakcie na liečbu mofetilmykofenolátom
s výskytom u ( 1/10 a ( 1/100 až <1/10 pacientov liečených
mofetilmykofenolátom v kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov po
transplantácii obličky (údaje pri 2 g), srdca a pečene sú uvedené
v nasledujúcej tabuľke.

Pravdepodobné alebo možné nežiaduce reakcie na liečbu mofetilmykofenolátom
boli hlásené u pacientov liečených mofetilmykofenolátom v klinických
skúšaniach s pacientmi po transplantácii obličiek, srdca a pečene pri
podávaní v kombinácii s cyklosporínom a kortikosteroidmi.

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce účinky zoradené podľa
frekvencie s použitím nasledujúcich kategórií: veľmi časté ((1/10); časté
((1/100 až <1/10); menej časté ((1/1 000 až <1/100); zriedkavé ((1/10 000
až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť na
základe dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú
nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.


|Trieda orgánových systémov |Nežiaduce reakcie na liek |
|Laboratórne a funkčné |veľmi časté|- |
|vyšetrenia | | |
| |časté |zvýšenie pečeňových enzýmov, |
| | |zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie|
| | |laktátdehydrogenázy v krvi, zvýšenie|
| | |močoviny v krvi, zvýšenie alkalickej|
| | |fosfatázy v krvi, pokles hmotnosti |
|Poruchy srdca a srdcovej |veľmi časté|- |
|činnosti | | |
| |časté |tachykardia |
|Poruchy krvi |veľmi časté|leukopénia, trombocytopénia, anémia |
|a lymfatického systému | | |
| |časté |pancytopénia, leukocytóza |
|Poruchy nervového systému|veľmi časté|- |
| | | |
| | | |
| |časté |kŕče, hypertónia, tremor, |
| | |somnolencia, myastenický syndróm, |
| | |závrat, bolesť hlavy, parestézia, |
| | |dysgeúzia |
|Poruchy dýchacej sústavy,|veľmi časté|- |
|hrudníka a mediastína | | |
| |časté |pleurálny výpotok, dyspnoe, kašeľ |
|Poruchy |veľmi časté|vracanie, bolesť brucha, hnačka, |
|gastrointestinálneho | |nevoľnosť |
|traktu | | |
| |časté |gastrointestinálne krvácanie, |
| | |peritonitída, ileus, kolitída, |
| | |žalúdočný vred, duodenálny vred, |
| | |gastritída, ezofagitída, |
| | |stomatitída, zápcha, dyspepsia, |
| | |plynatosť, eruktácia |
|Poruchy obličiek |veľmi časté|- |
|a močových ciest | | |
| |časté |poškodenie funkcie obličiek |
|Poruchy kože a podkožného|veľmi časté|- |
|tkaniva | | |
| |časté |hypertrofia kože, vyrážka, akné, |
| | |alopécia |
|Poruchy kostrovej |veľmi časté|- |
|a svalovej sústavy a | | |
|spojivového tkaniva | | |
| |časté |artralgia |
|Poruchy metabolizmu a |veľmi časté|- |
|výživy | | |
| | | |
| |časté |acidóza, hyperkaliémia, |
| | |hypokaliémia, hyperglykémia, |
| | |hypomagneziémia, hypokalciémia, |
| | |hypercholesterolémia, |
| | |hyperlipidémia, hypofosfatémia, |
| | |hyperurikémia, dna, anorexia |
|Infekcie a nákazy |veľmi časté|sepsa, gastrointestinálna kandidóza,|
| | |infekcia močových ciest, herpes |
| | |simplex, herpes zoster |
| |časté |zápal pľúc, chrípka, infekcia |
| | |dýchacích ciest, respiračná |
| | |moniliáza, gastrointestinálna |
| | |infekcia, kandidóza, |
| | |gastroenteritída, infekcia, |
| | |bronchitída, faryngitída, |
| | |sínusitída, plesňové ochorenie kože,|
| | |kožná kandida, vaginálna kandidóza, |
| | |rinitída |
|Benígne a malígne nádory,|veľmi časté|- |
|vrátane nešpecifikovaných| | |
|novotvarov (cysty | | |
|a polypy): | | |
| |časté |rakovina kože, benígny kožný nádor |
|Poruchy ciev |veľmi časté|- |
| |časté |hypotenzia, hypertenzia, |
| | |vazodilatácia |
|Celkové poruchy a reakcie|veľmi časté|- |
|v mieste podania | | |
| |časté |edém, pyrexia, triaška, bolesť, |
| | |celková nevoľnosť, asténia |
|Poruchy pečene a žlčových|veľmi časté|- |
|ciest | | |
| |časté |hepatitída, žltačka, |
| | |hyperbilirubinémia |
|Psychické poruchy |veľmi časté|- |
| | | |
| |časté |nepokoj, zmätenosť, depresia, |
| | |úzkosť, poruchy myslenia, nespavosť |

Poznámka: 501 (2 g mofetilmykofenolátu denne), 289 (3 g mofetilmykofenolátu
denne) a 277 (2 g intravenózne/ 3 g perorálne mofetilmykofenolátu denne)
pacientov bolo liečených v klinických štúdiách vo fáze III v prevencii
odmietnutia štepov u pacientov po transplantácii obličiek, srdca a pečene.

Nasledujúce nežiaduce účinky zahŕňajú nežiaduce účinky zo skúseností po
uvedení na trh:
Typy nežiaducich reakcií zaznamenané po uvedení mofetilmykofenolátu na trh
sú podobné ako pri kontrolovaných štúdiách s pacientmi po transplantácii
obličiek, srdca a pečene. Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené po uvedení na
trh sú uvedené nižšie s frekvenciou v zátvorkách, ak je známa.

Gastrointestinálne poruchy:
Kolitída vrátane cytomegalovírusovej kolitídy ((1/100 až <1/10),
pankreatitída ((1/100 až <1/10) a atrofia črevných klkov.

Poruchy týkajúce sa imunosupresie:
Vážne život ohrozujúce infekcie ako meningitída, endokarditída, tuberkulóza
a atypická mykobakteriálna infekcia. U pacientov liečených
imunosupresívami, vrátane mofetilmykofenolátu, boli hlásené prípady
nefropatie spojenej s BK vírusom, ako aj prípady progresívnej multifokálnej
leukoencefalopatie (PML) spojenej s JC vírusom. Bola hlásená agranulocytóza
([pic]1/1000 až <1/100) a neutropénia, z toho dôvodu sa odporúča pravidelná
kontrola pacientov, ktorí užívajú mofetilmykofenolát (pozri časť 4.4).
U pacientov liečených mofetilmykofenolátom boli hlásené prípady aplastickej
anémie a útlmu kostnej drene, pričom niektoré boli fatálne.

Precitlivenosť:
Boli hlásené precitlivené reakcie vrátane angioneurotického edému
a anafylaktickej reakcie.

Vrodené poruchy: ďalšie podrobné informácie sú v časti 4.6.

4.9 Predávkovanie

Hlásenia o predávkovaní mofetilmykofenolátom sa získali z klinických štúdií
a zo skúseností po uvedení na trh. V mnohých z týchto prípadov neboli
hlásené žiadne nežiaduce udalosti. V tých prípadoch predávkovania,
v ktorých boli hlásené nežiaduce udalosti, tieto udalosti spadajú do
známeho bezpečnostného profilu lieku.

Očakáva sa, že predávkovanie mofetilmykofenolátom môže eventuálne viesť
k nadmernému potlačeniu imunitného systému a k zvýšeniu náchylnosti
pacienta na infekčné ochorenia a k útlmu kostnej drene (pozri časť 4.4). Ak
sa vyvinie neutropénia, podávanie mofetilmykofenolátu sa má prerušiť alebo
znížiť jeho dávka (pozri časť 4.4).

Nepredpokladá sa, že hemodialýza odstráni klinicky závažné množstvo MPA
alebo MPAG. Sekvestranty žlčových kyselín, napríklad cholestyramín, môže
odstraňovať MPA znižovaním enterohepatálnej recirkulácie liečiva (pozri
časť 5.2).


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti




Farmakoterapeutická skupina: imunosupresívne látky


ATC kód: L04AA06


Mofetilmykofenolát je 2-morfolinoetylester mykofenolovej kyseliny (MPA).
MPA je účinným, selektívnym, nekompetitívnym a reverzibilným inhibítorom
inozínmonofosfátdehydrogenázy, ktorý inhibuje dráhu pre /de novo/ syntézu
guanozínových nukleotidov bez inkorporácie do DNA. Vzhľadom na to, že
proliferácia T- a B-lymfocytov významne závisí od /de novo/ syntézy purínov,
zatiaľ čo iné typy buniek môžu využívať náhradné metabolické dráhy, MPA má
silnejšie cytostatické účinky na lymfocyty ako na iné typy buniek.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Pri perorálnom podávaní sa mofetilmykofenolát rýchlo a značne vstrebáva
a podrobuje sa úplnému presystémovému metabolizmu na aktívny metabolit MPA.
Imunosupresívna aktivita mofetilmykofenolátu koreluje s koncentráciami MPA,
čo sa dokázalo potlačením akútneho odmietnutia po transplantácii obličky.
Stredná biologická dostupnosť perorálneho mofetilmykofenolátu hodnotená na
základe AUC MPA je 94 % v porovnaní s intravenózne podávaným
mofetilmykofenolátom. Príjem potravy nemal žiadny vplyv na stupeň absorpcie
(AUC MPA) mofetilmykofenolátu, ak sa liek podával pacientom po
transplantácii obličky v dávke 1,5 g dvakrát denne. Avšak hodnota Cmax MPA
sa v prítomnosti potravy znížila o 40 %. Pri perorálnom podávaní
mofetilmykofenolátu nie sú plazmatické hladiny systémovo merateľné. Pri
klinicky významných koncentráciách je väzba MPA na plazmatický albumín 97
%.

V dôsledku enterohepatálnej recirkulácie sa približne 6-12 hodín po podaní
lieku pozorujú sekundárne zvýšenia plazmatickej koncentrácie MPA. Pri
podaní lieku spoločne s cholestyramínom (4 g trikrát denne) dochádza
približne ku 40 % zníženiu AUC MPA, čo poukazuje na významný stupeň
enterohepatálnej recirkulácie lieku.

MPA sa metabolizuje najmä prostredníctvom glukuronyltransferázy na fenolový
glukuronid MPA (MPAG), ktorý nie je farmakologicky účinný.

Do moču sa vylučuje zanedbateľné množstvo liečiva vo forme MPA (< 1 %
dávky). Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného mofetilmykofenolátu je
záchytnosť podanej dávky úplná, pričom 93 % podanej dávky sa zachytí v moči
a 6 % v stolici. Prevažná časť (približne 87 %) podanej dávky sa vylučuje
do moču vo forme MPAG.

Pri klinicky bežných koncentráciách MPA a MPAG nie sú eliminované
hemodialýzou. Avšak pri vyšších koncentráciách MPAG v plazme (> 100µg/ml)
sú hemodialýzou eliminované malé množstvá MPAG.

V období bezprostredne po transplantácii (< 40 dní od transplantácie) sú
priemerné hodnoty AUC MPA približne o 30 % nižšie a Cmax približne o 40 %
nižšie u pacientov po transplantácii obličky, srdca a pečene v porovnaní
s obdobím neskôr po transplantácii (3 – 6 mesiacov od transplantácie).

Poškodenie funkcie obličiek:
V štúdii s jednorazovým podaním lieku (6 osôb/skupina) boli priemerné
hodnoty plazmatickej AUC MPA u pacientov so závažným chronickým poškodením
funkcie obličiek (glomerulárna filtrácia < 25 ml/min/1,73 m2) o 28 – 75 %
vyššie ako u normálnych zdravých osôb alebo osôb s miernejším stupňom
poškodenia funkcie obličiek. Avšak na druhej strane bola stredná hodnota
AUC MPAG po jednorazovom podaní lieku osobám s ťažkým poškodením funkcie
obličiek 3 – 6-krát vyššia ako u osôb s miernym stupňom poškodenia funkcie
obličiek alebo u normálnych zdravých osôb. Štúdie s opakovaným podávaním
mofetilmykofenolátu u pacientov so závažným chronickým poškodením funkcie
obličiek sa nevykonali. Žiadne údaje nie sú dostupné o pacientoch
po transplantácii srdca alebo pečene s chronickým poškodením funkcie
obličiek.

Oneskorenie funkcie renálneho štepu:
U pacientov s oneskorenou funkciou štepu transplantovanej obličky bola
stredná hodnota AUC MPA (0-12 h) porovnateľná s hodnotou u pacientov po
transplantácii bez oneskorenej funkcie štepu. Stredná plazmatická hodnota
AUC MPAG (0-12 h) bola 2 – 3-krát vyššia ako u pacientov po transplantácii
bez oneskorenej funkcie štepu. U pacientov s oneskorenou funkciou štepu
obličky môže sa vyskytnúť prechodné zvýšenie voľných frakcií
a plazmatických koncentrácií MPA. Zdá sa, že úprava dávky
mofetilmykofenolátu nie je potrebná.

Poškodenie funkcie pečene:
U dobrovoľníkov s alkoholickou cirhózou sa zistilo, že glukuronizačné
procesy MPA v pečeni sú v dôsledku ochorenia parenchýmu pečene relatívne
neovplyvnené. Vplyv ochorenia pečene na tento proces pravdepodobne závisí
od typu ochorenia. Avšak ochorenie pečene s prevahou postihnutia žlčových
ciest, ako napríklad primárna biliárna cirhóza, môže preukázať iný vplyv.

Deti a adolescenti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Farmakokinetické parametre boli hodnotené u 49 pediatrických pacientov po
transplantácii obličiek, ktorým bol perorálne podávaný mofetilmykofenolát
v dávke 600 mg/m2 dvakrát denne. Pri podaní tejto dávky boli dosiahnuté
hodnoty AUC MPA podobné ako u dospelých pacientov po transplantácii
obličiek, ktorí dostávali mofetilmykofenolát v dávke 1 g dvakrát denne
v období bezprostredne po transplantácii a neskôr. Hodnoty AUC MPA
v rôznych vekových skupinách boli podobné v období bezprostredne po
transplantácii a neskôr.

Starší pacienti (? 65 rokov):
Farmakokinetické vlastnosti mofetilmykofenolátu u starších osôb neboli
oficiálne vyhodnotené.

Perorálna antikoncepcia:
Podávanie mofetilmykofenolátu neovplyvnilo farmakokinetiku perorálnej
antikoncepcie (pozri časť 4.5). Štúdia súčasného podávania
mofetilmykofenolátu (1 g dvakrát denne) a kombinovanej perorálnej
antikoncepcie obsahujúcej etinylestradiol (0,02 mg až 0,04 mg)
a levonorgestrel (0,05 mg až 0,15 mg), dezogestrel (0,15 mg) alebo gestodén
(0,05 mg až 0,10 mg) vykonaná u 18 žien (ktoré nepodstúpili transplantáciu
a neužívali iné imunosupresíva) počas 3 po sebe nasledujúcich menštruačných
cyklov, neukázala žiadny klinicky relevantný vplyv mofetilmykofenolátu na
zabránenie ovulácie perorálnou antikoncepciou. Sérové hladiny
luteinizačného hormónu (LH), folikulotropínu (FSH) a progesterónu neboli
významne ovplyvnené.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V experimentálnych modeloch mofetilmykofenolát nepreukázal karcinogénne
účinky. Podanie najvyššej dávky lieku zvieratám v rámci štúdie
karcinogenity viedlo približne k 2 – 3-násobnej systémovej expozícii (AUC
alebo Cmax) pozorovanej u pacientov po transplantácii obličiek, ktorí
dostávali liek v odporúčanom klinickom dávkovaní 2 g/deň a k 1,3 – 2-
násobnej systémovej expozícii (AUC alebo Cmax) pozorovanej u pacientov po
transplantácii srdca, ktorí dostávali liek v odporúčanom klinickom
dávkovaní 3 g/deň.

Dva testy zamerané na genotoxicitu (/in vitro/ skúšanie na myšacom lymfóme
a /in vivo/ mikronukleový test kostnej drene u myší) ukázali, že
mofetilmykofenolát môže spôsobovať chromozómové aberácie. Tieto účinky môžu
byť spojené s farmakodynamickým mechanizmom účinku, t.j. s inhibíciou
syntézy nukleotidov v senzitívnych bunkách. Ostatné /in vitro/ testy na
zisťovanie génových mutácií nepreukázali genotoxickú aktivitu.

Mofetilmykofenolát podávaný v perorálnych dávkach až do 20 mg
kg-1 deň-1 nemal žiadny vplyv na plodnosť samcov potkanov. Systémová
expozícia po podaní tejto dávky predstavuje 2 – 3-násobok klinickej
expozície pri odporúčanom klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po
transplantácii obličiek a 1,3 – 2-násobok klinickej expozície pri
odporúčanom dávkovaní 3 g/deň u pacientov po transplantácii srdca.
V štúdiách zameraných na ovplyvnenie plodnosti a rozmnožovania u samičiek
potkanov spôsobovali perorálne dávky 4,5 mg kg-1 deň-1 vznik malformácií
(vrátane anoftalmie, nevyvinutia čeľuste a hydrocefalu) u prvej generácie
potomstva bez prítomnosti toxicity u matky. Systémová expozícia pri tejto
dávke bola približne 0,5-násobkom klinickej expozície pri odporúčanom
klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po transplantácii obličiek a 0,3-
násobkom klinickej expozície pri odporúčanom dávkovaní 3 g/deň u pacientov
po transplantácii srdca. Nezistil sa žiadny vplyv na plodnosť alebo
parametre rozmnožovania u samíc alebo nasledujúcej generácie.

V štúdiách na potkanoch a králikoch zameraných na teratogénnosť lieku boli
popísané prípady resorpcie a malformácií plodu, ktoré sa vyskytli
u potkanov po podaní dávky 6 mg kg-1 deň-1 (vrátane anoftalmie, nevyvinutia
čeľuste a hydrocefalu) a u králikov po podaní dávky 90 mg
kg-1 deň-1 anomálie kardiovaskulárneho systému a obličiek ako je ektópia
srdca, ektópia obličiek, diafragmatická a umbilikálna hernia), pričom sa
u matky nezistili žiadne známky toxicity. Systémová expozícia pri tejto
dávke bola približne rovnaká alebo nižšia ako 0,5-násobok klinickej
expozície pri odporúčanom klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po
transplantácii obličiek a 0,3-násobok klinickej expozície pri odporúčanom
dávkovaní 3 g/deň u pacientov po transplantácii srdca.
Pozri časť 4.6.

Najviac ovplyvnenými orgánmi v toxikologických štúdiách
s mofetilmykofenolátom u potkanov, myší, psov a opíc bol hematopoetický
a lymfatický systém. Tieto účinky sa prejavili pri systémovej expozícii,
ktorá bola rovnaká alebo nižšia ako klinická expozícia pri odporúčanom
dávkovaní 2 g/deň u pacientov po transplantácii obličiek. U psov boli
pozorované nežiaduce účinky na gastrointestinálny trakt pri systémovej
expozícii, ktorá bola rovnaká alebo nižšia ako klinická expozícia pri
odporúčanej dávke. U opíc boli tiež po podaní najvyšších dávok (systémová
expozícia rovnaká alebo vyššia ako klinická expozícia) pozorované účinky na
gastrointestinálny trakt a obličkový systém prejavujúce sa dehydratáciou.
Zdá sa, že neklinický profil toxicity mofetilmykofenolátu je v súlade
s nežiaducimi udalosťami pozorovanými v klinických štúdiách u ľudí. Tieto
štúdie v súčasnosti poskytujú údaje o bezpečnosti lieku, ktoré predstavujú
relevantnejšie údaje pre ľudskú populáciu (pozri časť 4.8).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kapsula obsahuje:
mikrokryštalická celulóza
hydroxypropylcelulóza
povidón (K-90)
kroskarmelóza sodná
mastenec
magnéziumstearát
Obal kapsuly:
želatína
laurylsulfát sodný
FD & C Blue 2 (E132)
oxid titaničitý (E171)
červený oxid železitý (E172)
žltý oxid železitý (E172)
Zloženie čierneho atramentu
šelak
čierny oxid železitý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

21 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Limfocept kapsuly sú balené v PVC/PVDC/hliníkových blistroch.
1 balenie obsahuje 100 kapsúl (v blistrových baleniach po 10).
1 balenie obsahuje 300 kapsúl (v blistrových baleniach po 10).

.Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Vzhľadom na dokázané teratogénne účinky mofetilmykofenolátu u potkanov
a zajacov sa Limfocept nesmie otvárať alebo drviť. Zabráňte inhalácii alebo
priamemu kontaktu prášku nachádzajúcemu sa v Limfocepte s kožou alebo
sliznicami. Ak k takémuto kontaktu dôjde, umyte sa ihneď mydlom a vodou;
oči vypláchnite čistou vodou.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Service-Pharma Sp. Z o.o.
Ul. Szyszkowa 58
02-285 Warszawa
Poľsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

59/0326/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Máj 2012