Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2009/01475

/Písomná informácia pre používateľov, čítajte pozorne!/

DOLSIN

/(Pethidini hydrochloridum)/
injekčný roztok


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

BB Pharma a.s., Pod Višňovkou 1662/21, 140 00 Praha 4, Česká republika

Zloženie lieku

Jedna 1 ml ampulka obsahuje 50 mg /liečiva/ pethidini hydrochloridum
(petidíniumchlorid).
Jedna 2 ml ampulka obsahuje 100 mg /liečiva/ pethidini hdrochloridum
(petidíniumchlorid).
/Pomocné látky/: voda na injekciu.

Farmakoterapeutická skupina

Analgetikum, anodynum.

Charakteristika

Petidín je syntetická látka s veľmi silným analgetickým účinkom. Pôsobí
hlavne na CNS, vyvoláva eufóriu, útlm dýchania, stimuluje spúšťaciu zónu
pre nauzeu a dávenie, zvyšuje uvoľňovanie antidiuretického hormónu,
inhibuje sekréciu adrenokortikotropného hormónu a gonadotropných hormónov,
zvyšuje hladinu krvného cukru. Na hladké svalstvo tráviaceho systému pôsobí
nejednotne, spazmogénne aj spazmolyticky. Po opakovanom podávaní vyvoláva
psychickú a fyzickú závislosť.

/Farmakokinetické údaje/

Petidín sa dobre absorbuje, maximálnu koncentráciu v plazme dosahuje za 45
min., polčas eliminácie je 3-5 hodín. Prevažná časť sa biotransformuje v
pečeni na norpetidín, kyselinu petidínovú a norpetidínovú. Vylučuje sa
hlavne močom, rýchlosť vylučovania závisí od pH moču, zvyšuje sa jeho
acidifikáciou. Preniká placentárnou bariérou a dostáva sa do materského
mlieka (u dojčiat môže vyvolať depresiu dýchania). Eliminácia je spomalená
u novorodencov, starších pacientov, pri chorobách pečene a obličiek.

Indikácie

Silné bolesti po úrazoch alebo operáciách, asthma cardiale, pľúcnom edéme,
pľúcnej embólii, obličkových kolikách, silné bolestivé pôrodné kontrakcie
pri otvorení bránky nad 3 cm, premedikácia pred celkovou anestéziou, na
kombinovanú a stupňovanú anestéziu. V liečbe chronickej bolesti pri
malígnych tumoroch.

Kontraindikácie

Útlm dýchacieho centra, úrazy hlavy, zvýšený intrakraniálny tlak, kŕče a
otravy kŕčovými jedmi a lokálnymi anestetikami, preexistujúca respiračná
insuficiencia (asthma bronchiale, chronická obštrukčná choroba pľúc)
supraventrikulárna tachykardia a akútny infarkt myokardu, feochromocytóm,
liečba inhibítormi MAO a 2 týždne po jej skončení, akútny alkoholizmus s
delíriom, diabetická acidóza s hroziacou kómou, alergia na petidín, ťažké
ochorenie pečene, porfýria, hypotyreoidizmus, Addisonova choroba.

Nežiaduce účinky

Pre lokálne dráždivý účinok môže často opakované podávanie spôsobiť fibrózu
svalového tkaniva. Opakované podávanie vysokých dávok v krátkom intervale
vyvoláva tremor, zášklby, hyperreflexiu a kŕče. Excitačné príznaky sú
spôsobené metabolitom norpetidínom, ktorý má dlhší biologický polčas
(15-20 h) a možnosť ich výskytu je väčšia u pacientov s poruchami obličiek.
Ďalšie nežiaduce účinky sú závrat, sedácia, útlm dychového centra, poruchy
srdcovej frekvencie, hypotenzia, potenie, sucho v ústach, nauzea, dávenie,
mierna zápcha, retencia moču, spazmus žlčovodov, alergické reakcie,
psychická a fyzická závislosť.

Interakcie

Liek zvyšuje účinnosť perorálnych antikoagulancií, súčasné podávanie s
tricyklickými antidepresívami alebo fenotiazínovými derivátmi môže vyvolať
útlm CNS, resp. dýchania. Nevhodné sú kombinácie s inhibítormi MAO,
anticholínergikami, izoniazidom (INH), cimetidínom a kortikoidmi.
Barbituráty a alkohol majú aditívny účinok. Dolsin je inkompatibilný s
mnohými ďalšími liečivami (napr. fenytoín, barbituráty, aminofylín a i.),
preto sa nesmie s nimi podávať v spoločnej injekcii.

Dávkovanie a spôsob podávania

Individuálne, priemerne 1-2 ml (50-100 mg) subkutánne, intramuskulárne,
prípadne pomaly intravenózne 1-3 krát denne. Pri intravenóznej injekcii má
pacient ležať. Najvyššia jednotlivá dávka je 150 mg, najvyššia denná dávka
300 mg. Deťom sa podáva 0,5-1 mg/kg hmotnosti subkutánne alebo
intramuskulárne rozdelené na tri dávky. Zvyčajné terapeutické dávky: do 1
roku 5 mg, od 1 do 6 rokov
5-10 mg, od 6 do 15 rokov 10-30 mg 1 až 3 krát denne. Dlhodobé a opakované
podávanie petidínu deťom a novorodencom sa neodporúča. Na premedikáciu sa
Dolsin podáva intramuskulárne 1 hodinu pred úvodom do celkovej anestézie,
výnimočne intravenózne 10 minút pred celkovou anestéziou. Neodporúča sa na
premedikáciu detí do 1 roka.

Špeciálne upozornenia

Špecifickým antidotom lieku je naloxón.
/Dolsin podlieha ustanoveniam zákona o omamných látkach. Na liek vzniká/
/lieková závislosť//./
Novorodenci závislých matiek môžu mať abstinenčné príznaky.
Predávkovanie
/Príznaky/ ľahkého predávkovania sú eufória a ospalosť. Ťažká intoxikácia je
charakterizovaná hypotenziou, bradykardiou, studenou pokožkou, hypotermiou,
útlmom dýchania až bezvedomím.
V porovnaní s morfínom môžu častejšie vzniknúť kŕče a stimulácia centrálnej
nervovej sústavy a to hlavne u osôb, ktoré pravidelne užívajú petidín.
/Liečba:/ špecifickým antidotom intoxikácie opioidnými analgetikami je
naloxón, ktorý môže rýchlo odstrániť príznaky intoxikácie. Podáva sa v
dávke 0,4 mg vnútrožilovo, dávka sa opakuje v 2 až 3 minútových
intervaloch.

Varovanie

Liek sa nesmie použiť po uplynutí času použiteľnosti, ktorý je vyznačený na
obale.

Balenie

10 ampuliek po 1ml
10 ampuliek po 2ml

Uchovávanie

Uchovávať pri teplote od +10 °C do +25 °C.
Liek musí byť uložený mimo dosahu a dohľadu detí.

Dátum poslednej revízie textu

Marec 2009

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2009/01475


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU
DOLSIN


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Liečivo: Pethidini hydrochloridum 50 mg v 1 ml alebo 100 mg v 2 ml.
Pomocné látky: úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA
injekčný roztok
Popis lieku: číry, bezfarebný roztok, bez mechanických, cudzorodých častíc.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie
Liek je indikovaný na liečbu silnej akútnej bolesti po ťažkých úrazoch,
popáleninách, po operáciách a na liečbu bolesti sprevádzajúcej nádorovú
chorobu. Potláča dyspnoe pri srdcovom zlyhaní, pľúcnom edéme, karcinóme
pľúc, alebo pri iných závažných pľúcnych ochoreniach spojených s dyspnoe.
Uvoľňuje spazmy hladkého svalstva tráviacej sústavy a pri obličkovej
kolike. Používa sa na premedikáciu pred anestéziou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania
a) Dávkovanie deťom :
Deťom sa podáva petidín podkožne alebo vnútrosvalovo v dávke 0,5 - 1 mg/kg
telesnej hmotnosti. Obvyklá terapeutická dávka pre deti do 1 roku je 5 mg,
pre deti 1-6 rokov je jednotlivá dávka 5 - 10 mg, pre deti 6-15 ročné 10 -
30 mg podkožne alebo vnútrosvalovo 1 až 3 krát denne. Na premedikáciu sa
podáva intramuskulárne 1 hodinu pred úvodom do anestézie, výnimočne
intravenózne 10 minút pred celkovou anestéziou. Neodporúča sa na
premedikáciu deťom do 1 roka.
b) Dávkovanie dospelým:
Intramuskulárne alebo subkutánne sa podáva v dávke od 25 - 100 mg 1-3 krát
denne. Vnútrožilovo sa aplikuje 25 - 50 mg veľmi pomaly (4-5 minút)
ležiacemu pacientovi. V pôrodníctve sa podáva 50 - 100 mg petidínu
intramuskulárne alebo subkutánne. Dávka sa môže opakovať o 1-3 hodiny. Pri
zníženej funkcii obličiek (pokles glomerulárnej filtrácie pod 10 ml/min) je
potrebné redukovať dávku na polovicu.
Denná terapeutická dávka na intramuskulárne alebo subkutánne podanie je 50
- 200 mg, na intravenózne podanie je to 50 - 150 mg.
Maximálna jednotlivá dávka petidínu na intramuskulárne podanie je 150 mg,
na intravenózne podanie je to 100 mg.
Maximálna denná dávka petidínu na intramuskulárne a subkutánne podanie je
500 mg, na intravenózne podanie je to 300 mg.

4.3 Kontraindikácie
Podávanie petidínu je kontraindikované u pacientov:
- s preexistujúcou respiračnou insuficienciou (astma bronchiale, chronická
obštrukčná choroba pľúc, retencia bronchiálneho sekrétu),
- s poranením hlavy s možným zvýšením intrakraniálneho tlaku. Petidín v
dôsledku depresie dýchania vedie ku cerebrálnej vazodilatácii s následným
zvýšením intrakraniálneho tlaku,
- s feochromocytómom,
- s konvulzívnym stavom (status epilepticus, tetanus),
- s akútnou otravou alkoholom alebo s delirium tremens,
- s hroziacou kómou pri diabetickej acidóze,
- s dysrytmiou a akútnym infarktom myokardu.
Petidín môže prechodne zvýšiť cievnu rezistenciu a krvný tlak, preto sa
nemá používať pri infarkte myokardu. Zvýšená opatrnosť je potrebná pri
kmitaní predsiení a supraventrikulárnej tachykardii, kde petidín môže
vyvolať rýchlu odpoveď komôr.
Absolútnou kontraindikáciou podania je známa precitlivenosť na liečivo.
Kontraindikovaný je u pacientov
s ťažkou poruchou pečene, porfýriou, pri liečbe inhibítormi MAO,
hypotyreoidizme, Addisonovej chorobe a pri otrave kŕčovými jedmi alebo
lokálnymi anestetikami.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
K život ohrozujúcim nežiaducim reakciám patrí depresia dýchania, kóma, kŕče
a hypotenzia. Pri depresii dýchania je liekom voľby opioidný antagonista
naloxón a zabezpečenie riadeným dýchaním.
Kontinuálne podávanie liečiva vyvoláva liekovú závislosť. U pacientov nad
70 rokov môže dôjsť v dôsledku zmenenej väzby na bielkoviny, zmeneného
distribučného priestoru a spomalenej eliminácie ku zvýšeniu plazmatickej
koncentrácie petidínu. Pri opakovanom podávaní sa preto odporúča redukovať
celkovú dennú dávku na polovicu dávkovania u dospelých. Pacienti s cirhózou
môžu mať po intravenóznom podaní až o polovicu znížený klírens petidínu a 2-
krát predĺžený biologický polčas liečiva. Pri opakovanom podávaní je preto
potrebné predĺžiť na dvojnásobok interval medzi dávkami, alebo redukovať
dávku na 50 - 70 %. U pacientov s poškodenou funkciou obličiek stúpa
plazmatická koncentrácia metabolitu norpetidínu, ktorý má excitačné účinky
na CNS a môže spôsobiť zvýšenú dráždivosť alebo kŕče. Zvýšené vylučovanie
petidínu a norpetidínu sa dá docieliť acidifikáciou moču.

4.5 Liekové a iné interakcie
Tlmivý účinok petidínu na CNS môžu zosilniť iné centrálne tlmivé látky
(alkohol, barbituráty, neuroleptiká, benzodiazepíny, antidepresíva,
antihistaminiká). Interakciou vzniká depresia CNS a depresia dýchania.
Závažné nežiaduce účinky - excitovanosť, hypertermia a kŕče - vznikajú pri
súčasnom podávaní inhibítorov monoaminooxidázy. Presný mechanizmus vzniku
nežiaducich účinkov nie je známy, predpokladá sa, že príčinou je zvýšená
tvorba norpetidínu spôsobená inhibíciou alternatívnej metabolickej dráhy.
Súčasné podanie s fenotiazínmi môže vyvolať závažný pokles krvného tlaku a
depresiu dychu. Súčasné podávanie petidínu s barbiturátmi vedie indukčným
pôsobením barbiturátov ku vzniku zvýšeného množstva neurotoxicky
pôsobiaceho metabolitu norpetidínu. Liek zvyšuje účinok perorálnych
antikoagulancií.
Pri súčasnom podávaní s fenytoínom, ktorý indukuje hepatálne
biotransformačné enzýmy, sa skracuje biologický polčas petidínu a zvyšuje
sa tvorba norpetidínu.
Cimetidín redukuje klírens a distribučný objem petidínu. Novšie liečivá zo
skupiny H2 blokátorov nemajú tento nežiaduci účinok.

4.6 Gravidita a laktácia
Nepriaznivý vplyv petidínu na reprodukčné funkcie a vývoj plodu nie je v
literatúre popísaný. U novorodenca matky s liekovou závislosťou môžu po
pôrode vzniknúť abstinenčné príznaky.
Petidín má široké uplatnenie pri tlmení bolesti v priebehu pôrodu.
Prechádza placentárnou bariérou, preto môže ohroziť novorodenca útlmom
dýchacieho centra. Depresia je výraznejšia, ak sa matke podal petidín viac
ako 1 hodinu pred pôrodom. Petidín sa viaže v plazme na kyslý glykoproteín.
Novorodenci majú nízku koncentráciu tohto väzbového proteínu, preto majú
veľký podiel voľného petidínu. Vzhľadom na nezrelosť biotransformačných
enzýmov novorodenec nemá schopnosť N-demetylovať petidín na norpetidín tak
intenzívne ako dospelý. V moči novorodenca sa preto nachádza viac petidínu
ako jeho metabolitov. Polčas eliminácie petidínu podaného v priebehu pôrodu
je u matky asi 3 hodiny a u novorodenca 22 hodín.
Petidín prechádza do materského mlieka, chýbajú však dostupné údaje o jeho
koncentrácii v materskom mlieku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Vzhľadom na farmakodynamické účinky môže petidín nepriaznivo ovplyvniť
pozornosť, koordináciu pohybov a zodpovedné rozhodovanie pri vedení
vozidiel a obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky
Pri obvyklom dávkovaní sa nežiaduce reakcie vyskytujú asi u 4 % pacientov.
Najfrekventovanejšie sa vyskytuje nauzea a dávenie (2 %), s frekvenciou pod
1 % sa vyskytuje zápcha, hypotenzia, psychické zmeny spojené s
dezorientovanosťou, halucináciami, hyperaktivitou až agitovanosťou. Môže sa
vyskytnúť závrat a bolesti hlavy. Metabolit petidínu - norpetidín má
excitačný účinok na CNS, ktorým môže spôsobiť tremor, svalové zášklby alebo
kŕče. K nežiaducim účinkom predisponujú najmä pacienti so zvýšenou kŕčovou
pohotovosťou v anamnéze, s obličkovou nedostatočnosťou a s dávkou vyššou
ako 100 mg opakovanou v krátkych časových intervaloch. Pri vyššom dávkovaní
môže vzniknúť výrazná depresia dýchania. Petidín v analgetických dávkach
tlmí dýchacie centrum a znižuje jeho citlivosť na CO2. Znižuje hlavne
dychový objem,dychovú frekvenciu výrazne neovplyvňuje.
Prudký pokles krvného tlaku s tachykardiou až kolapsom vyvoláva petidín buď
priamo, alebo je obehová reakcia spôsobená vyplavením histamínu. Liberácia
histamínu najmä po intravenóznom podaní je častá. Petidín vyvoláva liekovú
závislosť morfínového typu.
Tolerancia sa vyvíja pomalšie ako na morfín. Abstinenčné príznaky nastupujú
rýchlejšie a trvajú kratšie ako pri závislosti na morfín.

4.9 Predávkovanie
Minimálna letálna dávka popísaná u človeka je 1g petidínu. Pri závislosti
na petidín pacienti tolerujú dávky až 3 - 4 g denne. Predávkovanie sa
prejavuje depresiou CNS, stuporom až kómou, Cheyne-Stokesovým dýchaním s
cyanózou, studenou kožou, hypotermiou a bradykardiou. Po rýchlej
intravenóznej injekcii môže dôjsť k apnoe so zástavou dýchania a obehu a
smrťou. Excitačné prejavy sa objavujú najmä u pacientov s toleranciou na
depresívne účinky petidínu. Manifestujú sa zvýšenou muskulárnou aktivitou
(zášklby, tremor), tachykardiou, delíriom s dezorientovanosťou,
halucináciami a záchvatmi typu grand mal.
Pri predávkovaní po perorálnom podaní je indikovaný výplach žalúdka s
absorbčným uhlím. Pylorospazmus, ktorý liečivo vyvoláva, limituje dobu
účinnosti tohto postupu. Na zvýšenie peristaltiky sa podávajú salinické
preháňadlá. Pri predávkovaní je potrebné doplnenie objemu plazmou alebo
elektrolytmi a riadené dýchanie. Pri útlme dýchania je liekom voľby
opioidný antagonista naloxón. Podáva sa intravenózne v dávke 0,4 mg, v
prípade potreby opakovane v 2-3 minútových intervaloch. Iniciálna
odporúčaná dávka pre deti je 0,01 mg/kg. Acidifikácia moču zvyšuje exkréciu
petidínu z cirkulácie.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina
Analgetikum, anodynum.
ATC kód: N02AB02

Mechanizmus účinku
Petidín pôsobí interakciou s opiátovými receptormi hlavne typu mí v
mozgovej kôre, thalame, vo formatio reticularis, v limbicko-hypotalamickom
systéme, v periakveduktálnej šedi a v substantia gelatinosa.
Aktiváciou receptorov dochádza k hyperpolarizácii membrány nervových buniek
alebo k inhibícii excitačných neurónov. Najvýraznejšie sa agonistický
účinok petidínu prejavuje na mí receptoroch. Výsledkom je aktivácia mí1
receptorov so supraspinálnou analgéziou, sedáciou, eufóriou, resp.
dysfóriou. Pôsobením na mí2 receptory vyvoláva miózu, depresiu dychu.
Afinita ku kapa receptoru je nižšia, ale s výraznou odpoveďou.
Petidín má tlmivý účinok na CNS. Výrazne tlmí akútnu a chronickú bolesť,
vyvoláva celkovú uvoľnenosť, eufóriu. Aktiváciou kapa receptorov vzniká
dysfória spojená s neschopnosťou sústrediť sa, letargiou a spavosťou.
Analgetický účinok petidínu po subkutánnom alebo intramuskulárnom podaní
nastupuje asi po 10 minútach s vrcholom asi za 1 hodinu a trvaním asi 2-4
hodiny.
Petidín tlmí dýchanie menej výrazne ako morfín. Znižuje citlivosť
dýchacieho centra na CO2. Vrchol dychovej depresie sa dostavuje asi o 1
hodinu po parenterálnom podaní, asi po 2 hodinách od podania sa vracia k
východiskovým hodnotám, hoci minútový dychový objem je znížený ešte aj po 4
hodinách. Excitačný účinok na CNS sa prejavuje tremorom, svalovými zášklbmi
až kŕčmi.
Petidín aktivuje receptory hladkého svalu žalúdka a čriev podobne ako
ostatné opioidy, avšak vo vzťahu
k analgetickému účinku s menšou intenzitou. Po ekvianalgetickej dávke je
zvýšenie tonusu Oddiho sfinktera a biliárneho tlaku menej výrazné ako po
morfíne.
Depresia dýchania a retencia CO2 vedie ku dilatácii mozgových ciev, a tým
ku zvýšeniu intrakraniálneho tlaku. Dráždi chemorecepčnú zónu pre
zvracanie, čím vyvoláva nauzeu a dávenie.
Liberácia histamínu spôsobuje svrbenie, urtikáriu v mieste podania,
systémovo sa prejaví bronchospazmom a hypotenziou, čo môže mať závažné
dôsledky pre astmatického pacienta.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Petidín sa podáva prevažne parenterálne, najčastejšie intramuskulárne a
intravenózne. Po intramuskulárnom podaní sú značné rozdiely v rezorpcii,
ktoré v závislosti od miesta aplikácie, muskulatúry, prekrvenia a veľkosti
dávky ovplyvňujú dosiahnutú maximálnu plazmatickú koncentráciu. Systémová
biologická dostupnosť je 50 - 60 %, po intramuskulárnom podaní je
biologická dostupnosť 80 - 85 % a tmax je 1 hodina. Na plazmatické
bielkoviny sa viaže asi 40 %. Distribučný objem je 4,2 l/kg. Petidín sa
biotransformuje v pečeni. Aktívny metabolit norpetidín má halucinogénne a
konvulzívne účinky. Ostatné metabolity sú inaktívne. Petidín sa vylučuje
močom. Polčas eliminácie je v priemere asi 5 hodín, predlžuje sa v starobe.
Farmakokinetika petidínu je zmenená pri ochoreniach eliminačných orgánov -
obličiek a pečene, alebo ich zníženou funkčnosťou vyvolanou procesmi
starnutia. Obličková insuficiencia môže byť príčinou kumulácie metabolitov.
Výrazne sa pri nej predlžuje polčas eliminácie najmä norpetidínu, ktorého
plazmatická koncen-trácia stúpa. Hodnoty plazmatického klírens sa znižujú a
polčas eliminácie sa predlžuje pri cirhóze a akútnej vírusovej hepatitíde.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
aqua ad iniectabilia

6.2 Inkompatibility
DOLSIN sa nesmie miešať v jednej injekcii s fenytoínom, barbiturátmi a
aminofylínom. Vznikajú neúčinné komplexy.

6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávať pri teplote od +10 °C do +25 °C.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
Ampulka z bezfarebného skla s etiketou, výlisok z PVC s AL fóliou,
papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.
Veľkosť balenia: 10 ampuliek po 1 ml
10 ampuliek po 2 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Bez zvláštnych upozornení.
Nepoužitý liek sa má vrátiť do lekárne.


7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
BB Pharma a.s., Pod Višňovkou 1662/21, 140 00 Praha 4, Česká republika


8. Registračné číslo
65/0764/92-S


9. Dátum registrácie/Dátum predĺženia registrácie
14.12.1992


10. Dátum poslednej revízie textu
Marec 2009