Písomná informácia pre používateľov
Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č.: 2012/00064
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
Clexane 2000 anti-Xa IU/0,2ml
Clexane 4000 anti-Xa IU/0,4ml
Clexane 6000 anti-Xa IU/0,6ml
Clexane 8000 anti-Xa IU/0,8ml
Clexane 10000 anti-Xa IU/1,0ml
Clexane 30000 anti-Xa IU/3,0ml
Injekčný roztok
enoxaparín sodný
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete
používať Váš liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Clexane a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Clexane
3. Ako používať Clexane
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Clexane
6. Ďalšie informácie
1. ČO JE CLEXANE A NA ČO SA POUŽÍVA
Clexane obsahuje liečivo, ktoré sa nazýva enoxaparín sodný. Patrí do
skupiny liekov nazývaných nízkomolekulové heparíny.
Clexane účinkuje dvomi spôsobmi:
1) zabraňuje zväčšovaniu vytvorených krvných zrazenín, čím pomáha ľudskému
organizmu odbúravať ich a zabraňuje poškodeniu organizmu.
2) zabraňuje tvorbe krvných zrazenín v krvi.
Clexane sa môže použiť na:
. liečbu krvných zrazenín, ktoré sa už v krvi vytvorili
. zabránenie tvorbe krvných zrazenín v nasledujúcich situáciach:
o nestabilná angina (silná bolesť na hrudníku, ak sa nedostáva do srdca
dostatočné množstvo krvi)
o po akejkoľvek operácii alebo ak ste dlhodobo pripútaný na lôžko kvôli
ochoreniu
o ak ste mali srdcový záchvat
o zabraňuje tvorbe krvných zrazenín v hadičkách dialyzačného prístroja
(používa sa u ľudí, ktorí majú problémy s obličkami)
2. SKÔR AKO POUŽIJETE CLEXANE
Nepoužívajte tento liek a informujte svojho lekára, lekárnika alebo
zdravotnú sestru
. ak ste alergický (precitlivený) na enoxaparín sodný alebo na
ktorúkoľvek z ďalších zložiek Clexane uvedených v časti 6. Ďalšie
informácie. Medzi príznaky alergickej reakcie patrí vyrážka, problémy
s prehĺtaním alebo s dýchaním, opuch pier, tváre, hrdla alebo jazyka.
. ak ste alergický na heparín alebo na iné nízkomolekulové heparíny ako
napríklad tinzaparín alebo dalteparín
. ak máte problémy s tým, že sa Vám ľahko tvoria modriny alebo príliš
ľahko začnete krvácať
. ak máte žalúdočný alebo črevný vred
. ak ste mali mozgovú príhodu spôsobenú krvácaním do mozgu
Neužívajte tento liek v prípade, že sa čokoľvek z vyššie uvedeného vzťahuje
na Vás. Ak nie ste si istý, povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi
alebo zdravotnej sestre.
Buďte zvlášť opatrný pri používaní Clexane
Skôr ako použijete tento liek, prekonzultujte to so svojím lekárom,
lekárnikom alebo zdravotnou sestrou v prípade, že:
. máte vysoký krvný tlak
. máte problémy s obličkami
. máte mechanickú srdcovú chlopňu
. ste niekedy mali modriny a krvácanie spôsobené liekom „heparín“
. ste niekedy mali mozgovú príhodu (mŕtvica)
. ste niekedy mali žalúdočný vred
. ste sa nedávno podrobili operácii oka alebo mozgu
. máte cukrovku alebo ochorenie nazývané ‘diabetická retinopatia’ (problémy
s krvnými cievami v oku spôsobenými cukrovkou)
. máte akékoľvek problémy s krvou
. ste podvýživený alebo máte nadváhu
. ste starší (vo veku nad 65 rokov) a najmä ak máte viac ako 75 rokov.
Ak nie ste si istý, či sa niečo z vyššie uvedeného vzťahuje na Vás,
povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo zdravotnej sestre skôr,
ako začnete používať Clexane.
Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis
alebo rastlinných liekov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi,
lekárnikovi alebo zdravotnej sestre. Je to kvôli tomu, že Clexane môže
ovplyvniť spôsob účinku iných liekov. A taktiež niektoré lieky môžu
ovplyvniť spôsob účinku Clexane.
Neužívajte tento liek a informujte svojho lekára najmä v prípade, že:
. užívate liek nazývaný heparín na liečbu krvných zrazenín
Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate niektorý z týchto liekov:
. warfarín – používa sa na riedenie krvi
. aspirín, dipyridamol, tiklopidín, klopidogrel alebo iné lieky –
používajú sa na zastavenie tvorby krvných zrazenín
. injekcia dextranu – používa sa ako náhrada objemu krvi
. ibuprofén, diklofenak, ketorolak alebo iné lieky – používajú sa na
liečbu bolesti a opuchu pri artritíde (zápale kĺbov) alebo pri iných
ochoreniach
. prednizolón, dexametazón alebo iné lieky používajú sa na liečbu astmy,
reumatoidnej artritídy a iných stavov
. odvodňovacie tablety (diuretiká) ako napríklad spironolaktón,
triamterén alebo amilorid. Tieto môžu spôsobiť zvýšenie hladiny
draslíka v krvi pri užívaní súčasne s Clexane.
Váš lekár Vám môže zmeniť niektorý z týchto liekov alebo robiť pravidelne
krvné testy na kontrolu, či Vám užívanie niektorého z nich súčasne
s Clexane neškodí.
Operácie a anestetiká
Ak sa chystáte podstúpiť spinálnu punkciu alebo operáciu, pri ktorej sa
použijú epidurálne alebo spinálne anestetiká, povedzte svojmu lekárovi,
že užívate Clexane.
Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako použijete tento liek, informujte svojho lekára v prípade, že ste
tehotná, mohli by ste byť tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná.
Tento liek sa nemá užívať počas tehotenstva v prípade, že máte mechanickú
srdcovú chlopňu pre možné zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Váš lekár
sa musí s Vami o tom porozprávať. Počas užívania Clexane sa nemá dojčiť. Ak
plánujete dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo zdravotnej
sestre. Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.
3. AKO POUŽÍVAŤ CLEXANE
Ak máte tento liek
. Skôr ako použijete Clexane, môže Vám lekár alebo zdravotná sestra
urobiť krvný test.
. Keď ste v nemocnici, Clexane Vám bude podávať lekár alebo zdravotná
sestra. Je to preto, že je nutné, aby bol podaný formou injekcie.
. Po prepustení z nemocnice môže byť naďalej potrebné pokračovať
v používaní Clexane a budete si ho podávať sám (pozri nižšie návod na
používanie, ako postupovať)
. Clexane sa obvykle podáva podkožnou injekciou (subkutánne).
Ak nie ste si istý prečo dostávate Clexane alebo máte akúkoľvek otázku
týkajúcu sa množstva Clexane, ktoré Vám dávajú, porozprávajte sa o tom
so svojím lekárom, lekárnikom alebo zdravotnou sestrou.
Koľko Clexane sa Vám má podať
. O tom, koľko Clexane sa Vám má podať, rozhodne lekár. Množstvo podaného
Clexane bude závisieť od dôvodu, pre ktorý sa má podávať.
. Ak máte problémy s obličkami, môže Vám byť podané menšie množstvo
Clexane.
1)Liečba krvných zrazenín, ktoré sa už vytvorili v krvi
. Obvyklá dávka je 150 anti-Xa IU/kg (1,5 mg/kg) podkožne jedenkrát denne
alebo dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) podkožne dvakrát denne.
. Clexane sa podáva priemerne 10 dní
2)Zabránenie tvorbe krvných zrazenín v týchto situáciach:
a)nestabilná angina
. obvykle sa podáva dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg), každých 12 hodín
. Clexane sa obvykle podáva 2 až 8 dní. Lekár Vás požiada, aby ste
užívali taktiež kyselinu acetylsalicylovú.
b)po operácii alebo pri dlhodobom pripútaní na lôžko spôsobenom
ochorením
. Ak máte malé alebo stredné riziko tvorby zrazeniny, podajú Vám
2000 anti-Xa IU (0,2 ml) Clexane jedenkrát denne. Ak idete na operáciu,
obvykle sa prvá injekcia podáva 2 hodiny pred operáciou.
. Ak máte vyššie riziko vzniku zrazeniny, podajú Vám 4000 anti-Xa IU
(0,4 ml) Clexane jedenkrát denne. Ak idete na operáciu, obvykle sa prvá
injekcia podáva 12 hodín pred operáciou
. Ak ste pripútaný na lôžko kvôli ochoreniu, normálne sa podáva 4000 anti-
Xa IU (0,4 ml) Clexane jedenkrát denne a to počas 6 až 14 dní.
c) ak ste mali srdcový záchvat
Clexane sa môže použiť pri dvoch odlišných typoch srdcového záchvatu, ktoré
sa nazývajú NSTEMI (alebo non-Q) alebo STEMI. Množstvo podaného Clexane
bude závisieť od Vášho veku a typu srdcového záchvatu.
- srdcový záchvat typu NSTEMI (alebo non-Q)
. Obvyklé množstvo je 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne podkožnou
injekciou, každých 12 hodín.
. Clexane sa obvykle podáva 2 až 8 dní. Lekár Vás požiada, aby ste
užívali taktiež kyselinu acetylsalicylovú.
- srdcový záchvat typu STEMI, ak máte menej ako 75 rokov
3000 anti-Xa IU (30 mg) Vám podajú injekciou do žily (vnútrožilová
injekcia, použije sa viacdávková injekčná liekovka Clexane 30 000 anti-
Xa IU/3,0ml).
. V tom istom čase Vám podajú aj podkožnú injekciu Clexane. Obvyklá dávka
je 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg).
. Potom budete dostávať dávku 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) Clexane
podkožnou injekciou každých 12 hodín.
. Maximálne množstvo Clexane, ktoré môže byť podané v každej z prvých
dvoch injekcií je 10 000 anti-Xa IU (100 mg).
. Injekcie sa podávajú do 8 dní.
Ak máte 75 rokov alebo viac
. Lekár alebo zdravotná sestra Vám bude podávať Clexane podkožnou
injekciou.
. Obvyklá dávka je 75 anti-Xa IU/kg (0,75 mg/kg) hmotnosti každých
12 hodín
. Maximálne množstvo Clexane, ktoré môže byť podané v každej z prvých
dvoch injekcií je 7500 anti-Xa IU (75 mg)
3)Zabránenie tvorby krvných zrazenín v hadičkách dialyzačného prístroja
. Obvyklá dávka je 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg)
. Clexane sa pridáva do hadičky vedúcej von z tela (arteriálna časť) na
začiatku dialýzy.
. Účinok tejto dávky je zvyčajne dostatočný pre 4-hodinovú dialýzu. Avšak
lekár môže v prípade potreby rozhodnúť o potrebe podania aj ďalšej
dávky enoxaparínu 50 anti-Xa IU/kg až 100 anti-Xa IU/kg.
Ako máte podávať injekciu Clexane sám sebe – NÁVOD NA POUŽÍVANIE
Ak ste schopný podávať injekcie Clexane sám sebe, lekár alebo zdravotná
sestra Vám ukáže, ako to máte robiť. Nepokúšajte sa podávať injekciu
sám sebe bez toho, aby ste boli o tom poučený. Ak nie ste si istý, čo
máte robiť, ihneď sa spýtajte svojho lekára alebo zdravotnej sestry.
Správne podkožné podanie injekcie je veľmi dôležité z dôvodu predchádzania
bolesti a vzniku modrín v mieste vpichu injekcie.
Súčasťou naplnených injekčných striekačiek je automatický bezpečnostný
systém, ktorý zabraňuje náhodnému poraneniu ihlou.
Skôr ako si podáte injekciu Clexane
Skontrolujte si dátum exspirácie lieku. Po tomto dátume ho už nepoužívajte.
. Skontrolujte injekčnú striekačku, či nie je poškodená. Ďalej
skontrolujte, či je naplnený roztok číry. Ak nie je, použite inú
naplnenú injekčnú striekačku.
. Musíte presne vedieť, aké množstvo lieku si idete podať.
. Skontrolujte si brucho, či posledná injekcia nespôsobila sčervenanie,
zmenu farby kože, opuch, mokvanie alebo či nie je ešte bolestivé. Ak
áno, povedzte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.
. Clexane sa má vpichnúť priamo pod kožu v brušnej časti, ale nie
v blízkosti pupku alebo prípadnej jazvy (aspoň 5 cm ďalej)
[pic]
. Rozhodnite sa, do ktorého miesta si podáte injekciu. Pri každej
injekcii zmeňte miesto vpichu z pravej strany brucha na ľavú a opačne.
. Pred podaním injekcie si umyte ruky. Alkoholovým tampónom očistite (nie
trením) vybraté miesto vpichu injekcie.
Podávanie preventívnych (ochranných) dávok (2000 anti-Xa IU (0,2 ml) a
4000 anti-Xa IU (0,4 ml)):
. Odstráňte z ihly ochranný uzáver. Na hrote ihly sa môže objaviť kvapka.
Ak sa objaví, odstráňte ju poklopaním na injekčnú striekačku otočenú
ihlou smerom dolu. Naplnená injekčná striekačka je teraz pripravená na
použitie. Pred podaním injekcie neodstrekujte z injekčnej striekačky
vzduchovú bublinu.
Podávanie liečebných dávok (6000 anti-Xa IU (0,6 ml), 8000 anti-
Xa IU (0,8 ml) a 10 000 anti-Xa IU (1,0 ml)):
. Odstráňte z ihly ochranný uzáver.
. Nastavte si dávku, ktorú si máte podať (ak je potrebné dávku
nastavovať):
o Množstvo lieku, ktoré je potrebné podať, závisí od hmotnosti pacienta;
preto nadbytočné množstvo lieku sa musí pred injekciou odstrániť. Držte
injekčnú striekačku smerom dolu (aby vzduchová bublina zostala
v injekčnej striekačke) a odstreknite nadbytočné množstvo lieku do
vhodnej nádoby.
/Poznámka/: ak sa nadbytočné množstvo lieku pred podaním injekcie neodstráni,
bezpečnostný systém sa po ukončení injekcie neaktivuje.
. Ak nie je potrebné nastavovať dávku, naplnená injekčná striekačka je
pripravená na použitie. Pred podaním injekcie neodstrekujte z injekčnej
striekačky vzduchovú bublinu.
. Na hrote ihly sa môže objaviť kvapka. Ak sa objaví, odstráňte ju
poklopaním na injekčnú striekačku otočenú ihlou smerom dolu.
[pic]
Ako postupovať pri podávaní podkožnej injekcie (všetky dávky: (2000 anti-Xa
IU (0,2 ml), 4000 anti-Xa IU (0,4 ml), 6000 anti-Xa IU (0,6 ml), 8000 anti-
Xa IU (0,8 ml) a 10 000 anti-Xa IU (1,0 ml)):
. Pohodlne si ľahnite alebo sadnite, uchopte kožu palcom a ukazovákom a
vytvorte kožný záhyb.
[pic]
. Držte injekčnú striekačku tak, aby ihla smerovala kolmo na kožný záhyb
a vpichnite ju do kožného záhybu. Kožný záhyb treba držať počas celého
podávania injekcie. Celý obsah injekčnej striekačky sa injekciou musí
vyprázdniť. Miesto vpichu injekcie sa po podaní nemá masírovať.
[pic]
. Úplným stlačením piestu sa automaticky aktivuje bezpečnostný systém,
ktorým sa zabezpečuje použitá ihla.
/Poznámka/: na aktiváciu bezpečnostného systému je potrebné, aby bol piest
stlačený úplne dolu (na doraz).
[pic]
Injekčnú striekačku hneď po injekcii odhoďte do nádoby pripravenej na tento
druh odpadu.
Ak máte ďalšie otázky, spýtajte sa svojho lekára.
Ak si podáte viac Clexane, ako máte
Ak si myslíte, že ste si podali príliš veľa alebo príliš málo Clexane,
okamžite to povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre a to aj
vtedy, ak nepociťujete žiadny problém. Pri náhodnom použití (vpichnutí
alebo prehltnutí) Clexane dieťaťom, okamžite choďte s ním na pohotovosť
do nemocnice.
Ak si zabudnete podať Clexane
Ak si zabudnete podať dávku, podajte si ju hneď ako si spomeniete.
Nepodávajte si dvojnásobnú dávku v ten istý deň, aby ste nahradili
vynechanú dávku. Ak si budete viesť denné záznamy, pomôže Vám to
predísť vynechaniu dávky.
Ak si prestanete podávať Clexane
Je pre Vás dôležité, aby ste pokračovali v podávaní Clexane, až kým lekár
nerozhodne o ukončení. Ak prestanete skôr, mohla by sa Vám vytvoriť
krvná zrazenina, čo môže byť veľmi nebezpečné.
Krvné testy
Používanie Clexane môže ovplyvniť výsledky niektorých krvných testov. Ak
idete na vyšetrenie krvi, je dôležité povedať lekárovi, že používate
Clexane.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.
4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj Clexane môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.
Okamžite povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak
spozorujete niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:
. Ak máte alergickú reakciu. Môže sa prejaviť ako: vyrážka, problémy
s prehĺtaním alebo s dýchaním, opuch pier, tváre, hrdla alebo jazyka.
. Ak ste sa niekedy podrobili spinálnej punkcii alebo ste mali spinálnu
anestéziu a spozorovali ste brnenie, tŕpnutie a svalovú slabosť, najmä
v spodnej časti tela. Taktiež ak ste stratili kontrolu močového mechúra
alebo čriev (takže ste nemali kontrolu nad tým, kedy ísť na toaletu)
. Náhla silná bolesť hlavy. Mohol by to byť príznak krvácania do mozgu.
. Silné krvácanie z rany
. Na pocit citlivé alebo vyduté brucho. Môžete mať krvácanie v brušnej
časti.
. Bolestivá vyrážka alebo tmavočervené bodky pod kožou, ktoré nezmiznú,
keď ich stlačíte. Taktiež sa môžu vyskytnúť ružové fľaky na koži.
Najpravdepodobnejšie sa objavujú v miestach, kde ste si podávali
Clexane.
Čo najskôr povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak
spozorujete niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:
. Ak máte mechanickú srdcovú chlopňu, liečba Clexane by nemusela byť
dostatočná na to, aby zabránila vytvoreniu krvných zrazenín. Môžete
pociťovať ťažkosti s dýchaním, únavu alebo ťažkosti pri cvičení, bolesť
na hrudníku, tŕpnutie, nevoľnosť alebo stratu vedomia. Mohlo by to byť
spôsobené krvnou zrazeninou na srdcovej chlopni.
. Modriny sa Vám tvoria ľahšie ako obvykle. Dôvodom by mohla byť porucha
krvi (trombocytopénia)
. Cítite bolesť, opuch alebo dráždenie v mieste, kde si podávate Clexane.
Za normálnej situácie sa po niekoľkých dňoch tento stav zlepší.
Ďalšie vedľajšie účinky, o ktorých sa musíte s lekárom porozprávať,
v prípade, že Vás znepokojujú:
. Zmeny vo výsledkoch krvných testov, ktoré sa robia na kontrolu funkcie
pečene. Tieto zmeny sa obvykle vrátia na normál po ukončení podávania
Clexane.
. Zmeny hladiny draslíka v krvi. S väčšou pravdepodobnosťou nastávajú
u ľudí, ktorí majú problémy s obličkami alebo ktorí majú cukrovku.
Lekár Vám to môže zistiť na základe krvného testu.
5. AKO UCHOVÁVAŤ CLEXANE
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Nepoužívajte Clexane po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli po
EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci. Uchovávať pri
teplote do 25(C. Naplnené injekčné striekačky neuchovávať v mrazničke.
Viacdávkovú injekčnú liekovku Clexane 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml obsahujúcu
benzylalkohol neuchovávajte po prvom použití dlhšie ako 28 dní.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.
6. ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo Clexane obsahuje
Liečivo je enoxaparín sodný.
Naplnené injekčné striekačky:
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane 2000 anti-Xa IU/0,2 ml obsahuje
2000 anti-Xa IU/0,2 ml (zodpovedá 20 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane 4000 anti-Xa IU/0,4 ml obsahuje
4000 anti-Xa IU/0,4 ml (zodpovedá 40 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane 6000 anti-Xa IU/0,6 ml obsahuje
6000 anti-Xa IU/0,6 ml (zodpovedá 60 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane 8000 anti-Xa IU/0,8 ml obsahuje
8000 anti-Xa IU/0,8 ml (zodpovedá 80 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane 10 000 anti-Xa IU/1,0 ml
obsahuje 10 000 anti-Xa IU/1,0 ml (zodpovedá 100 mg) enoxaparínu sodného.
Viacdávková injekčná liekovka:
Každá injekčná liekovka Clexane 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml obsahuje 30 000
anti-Xa IU/3,0 ml (zodpovedá 300 mg) enoxaparínu sodného.
Ďalšie zložky sú: voda na injekciu, benzylalkohol (len vo viacdávkovej
injekčnej liekovke).
Ako vyzerá Clexane a obsah balenia
Clexane je číry injekčný roztok. Je dostupný v baleniach 2 alebo 10
naplnených injekčných striekačiek na jedno použitie (Clexane 2000 anti-
Xa IU/0,2 ml, 4000 anti-Xa IU/0,4 ml, 6000 anti-Xa IU/0,6 ml, 8000 anti-
Xa IU /0,8 ml a 10 000 anti-Xa IU/1 ml) alebo v balení ako 1 viacdávková
injekčná liekovka (Clexane 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml).
Dostupné sú aj balenia pre nemocnice obsahujúce 50 naplnených injekčných
striekačiek na jedno použitie.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika
Výrobca
Naplnené injekčné striekačky Clexane 2000 anti-Xa IU/0,2 ml, 4000 anti-
Xa IU/0,4 ml, 6000 anti-Xa IU/0,6 ml, 8000 anti-Xa IU /0,8 ml a 10 000 anti-
Xa IU/1 ml:
CHINOIN Pharmaceutical and Chemical Works Private Co. Ltd., Miskolc,
Csanyikvölgy, Maďarsko
Sanofi Winthrop Industrie, Maisons - Alfort, Francúzsko
Sanofi Winthrop Industrie, Le Trait, Francúzsko
FAMAR HEALTHCARE SERVICES MADRID, S.A.U., Avenida Leganes, Alcorcon,
Madrid, Španielsko
Viacdávkové injekčné liekovky Clexane 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml
FAMAR HEALTHCARE SERVICES MADRID, S.A.U., Avenida Leganes, Alcorcon,
Madrid, Španielsko
Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii.
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v januári
2012.
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
Príloha č. 2 k oznámeniu o zmene v registrácii, ev.č.: 2011/03500
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
CLEXANE 2000 anti-Xa IU/0,2 ml
CLEXANE 4000 anti-Xa IU/0,4 ml
CLEXANE 6000 anti-Xa IU/0,6 ml
CLEXANE 8000 anti-Xa IU/0,8 ml
CLEXANE 10000 anti-Xa IU/1,0 ml
CLEXANE 30000 anti-Xa IU/3,0 ml
2. kvalitatívne a kvantitatívne Zloženie
Liečivo: 1 ml injekčného roztoku obsahuje enoxaparín sodný 10 000 anti-
Xa IU, čo zodpovedá 100 mg.
Naplnené injekčné striekačky:
Jedna injekčná striekačka obsahuje
2000 anti-Xa IU/0,2 ml (zodpovedá 20 mg)
4000 anti-Xa IU/0,4 ml (zodpovedá 40 mg)
6000 anti-Xa IU/0,6 ml (zodpovedá 60 mg)
8000 anti-Xa IU/0,8 ml (zodpovedá 80 mg)
10000 anti-Xa IU/1,0 ml (zodpovedá 100 mg) enoxaparínu sodného.
Viacdávková injekčná liekovka:
Jedna injekčná liekovka obsahuje 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml (zodpovedá
300 mg) enoxaparínu sodného.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok.
Sterilný nepyrogénny injekčný roztok v naplnených injekčných striekačkách
pripravených na použitie alebo vo viacdávkovej injekčnej liekovke.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1. Terapeutické indikácie
. Prevencia venóznej tromboembolickej choroby, najmä vo všeobecnej,
onkologickej a ortopedickej chirurgii.
. Prevencia venóznej tromboembolickej choroby u pacientov pripútaných na
lôžko s akútnymi ochoreniami ako je srdcová nedostatočnosť, respiračné
zlyhanie, ťažké infekcie, reumatické ochorenia.
. Liečba hlbokej venóznej trombózy s pľúcnou embolizáciou alebo bez nej.
. Liečba nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu pri súčasnom
podávaní kyseliny acetylsalicylovej.
. Prevencia tvorby trombov v mimotelovom obehu počas dialýzy.
. Liečba akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu (STEMI) vrátane
pacientov, u ktorých sa plánuje konzervatívna (farmakologická) liečba
alebo pacientov s následnou intervenčnou liečbou - perkutánna koronárna
intervencia (PCI).
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Všeobecné odporúčania
V priebehu liečby sa musí pravidelne monitorovať počet krvných doštičiek
pre riziko vzniku heparínom indukovanej trombocytopénie (HIT) (pozri 4.4.
Osobitné upozornenia a opatrenia pri podávaní).
Prevencia venóznej tromboembolickej choroby u chirurgických pacientov
Pri chirurgických výkonoch so stredným rizikom vzniku tromboembólie (napr.
pri brušnej chirurgii) sa dosiahne účinná prevencia tromboembolickej
choroby podaním dávky 2000 anti-Xa IU (0,2 ml) enoxaparínu subkutánne
jedenkrát denne. Vo všeobecnej chirurgii sa má prvá dávka podať 2 hodiny
pred chirurgickým výkonom.
Pri chirurgických výkonoch s vysokým rizikom vzniku tromboembólie (napr.
pri ortopedických chirurgických výkonoch) sa podáva jedna denná dávka
4000 anti-Xa IU (0,4 ml) enoxaparínu subkutánne 12 hodín pred operačným
výkonom.
Liečba nízkomolekulovými heparínmi, spojená so štandardnými technikami
elastickej kompresie nôh zvyčajne trvá 7 až 10 dní. U niektorých pacientov
môže byť vhodné podávať enoxaparín dlhšie, pokiaľ pretrváva riziko venóznej
tromboembólie a kým pacient neprejde do úplnej aktívnej ambulantnej
starostlivosti.
V ortopedickej chirurgii sa osvedčilo ďalšie profylaktické podávanie
enoxaparínu v dávke 4000 anti-Xa IU (0,4 ml), raz denne po dobu 4-5 týždňov
po chirurgickom zákroku.
Dávkovacie intervaly pri spinálnej / epidurálnej anestézii a perkutánnych
koronárnych revaskularizačných výkonoch pozri 4.4. Osobitné upozornenia
a opatrenia pri podávaní.
Prevencia venóznej tromboembolickej choroby u pacientov pripútaných na
lôžko
Odporúčaná dávka enoxaparínu sodného je 40 mg = 4000 anti-Xa IU (0,4 ml)
jedenkrát denne subkutánne.
Dokázalo sa, že účinná je liečba trvajúca 6 - 14 dní.
Údaje týkajúce sa účinnosti a bezpečnosti pri podávaní dlhšom ako 14 dní
nie sú doposiaľ k dispozícii.
. Liečba hlbokej venóznej trombózy s pľúcnou embolizáciou alebo bez nej
Akékoľvek podozrenie na hlbokú venóznu trombózu sa musí rýchlo potvrdiť
príslušnými vyšetreniami.
Enoxaparín sodný sa podáva buď v dávke 150 anti-Xa IU/kg subkutánne
jedenkrát denne alebo dvakrát denne v dávke 100 anti-Xa IU/kg.
Pacientom s komplikovanou tromboembolickou chorobou sa odporúča podávať
enoxaparín v dávke 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne.
Enoxaparín sodný sa zvyčajne predpisuje priemerne na dobu 10 dní.
Liečba perorálnymi antikoagulanciami sa má začať len čo je to vhodné
a liečba enoxaparínom má pokračovať pokiaľ sa nedosiahne terapeutický
antikoagulačný účinok (medzinárodný normalizačný pomer INR 2 až 3).
. Liečba nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu
Odporúčaná dávka enoxaparínu sodného je 100 anti-Xa IU/kg každých 12 hodín
subkutánnou injekciou pri súčasnom perorálnom podávaní kyseliny
acetylsalicylovej (100 až 325 mg jedenkrát denne).
Liečba enoxaparínom sodným u týchto pacientov trvá minimálne dva dni a
pokračuje až do klinickej stabilizácie pacienta. Zvyčajná dĺžka liečby je 2
až 8 dní.
. Prevencia tvorby trombov v mimotelovom obehu počas dialýzy
Enoxaparín sa podáva INTRAVASKULÁRNE do arteriálnej časti dialyzačného
okruhu.
Odporúčaná dávka enoxaparínu je 100 anti-Xa IU/kg.
U pacientov s vysokým rizikom krvácania sa musí dávka znížiť na 50 anti-
Xa IU/kg pri dvojitom cievnom prístupe alebo na 75 anti-Xa IU/kg pri
jednoduchom cievnom prístupe.
Počas dialýzy sa má enoxaparín sodný zaviesť do arteriálnej časti obehu na
začiatku dialyzačného procesu. Účinok tejto dávky je zvyčajne dostatočný
pre 4-hodinovú dialýzu, ak sa však zistí prítomnosť fibrínových prstencov,
napríklad pri dialýze trvajúcej dlhšie ako je bežné, môže sa podať ďalšia
dávka enoxaparínu 50 anti-Xa IU/kg až 100 anti-Xa IU/kg.
. Liečba akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu:
Odporúčaná dávka enoxaparínu sodného je jedna bolusová dávka 3000 anti-
Xa IU (30 mg) podaná intravenózne plus dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg)
podaná subkutánne. Následne sa podáva dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg)
subkutánne každých 12 hodín (s obmedzením na maximálne 10 000 anti-Xa IU
(100 mg) na každú z prvých dvoch dávok podaných subkutánne, potom pre
zostávajúce ďalšie dávky je odporúčané dávkovanie 100 anti-Xa IU/kg
subkutánne). Dávkovanie u pacientov vo veku 75 rokov a viac je uvedené
nižšie v časti 4.2 v odstavci Špeciálne skupiny pacientov, Starší pacienti.
Ak sa enoxaparín sodný podáva s trombolytikom (fibrín špecifickým alebo
fibrín nešpecifickým), musí sa enoxaparín sodný podať v časovom rozmedzí
15 minút pred a 30 minút po začiatku fibrinolytickej liečby. Všetci
pacienti musia dostať kyselinu acetylsalicylovú (ASA) ihneď ako je u nich
identifikovaný STEMI a táto liečba sa musí udržiavať (75 až 325 mg raz
denne), ak nie je kontraindikovaná.
Odporúča sa, aby liečba enoxaparínom sodným trvala 8 dní alebo dovtedy, kým
pacient neprejde do ambulantnej liečby, podľa toho, čo nastane skôr.
Pacienti s intervenčnou liečbou – perkutánna koronárna intervencia (PCI):
Ak bol enoxaparín sodný naposledy podaný subkutánne pred menej ako ôsmimi
hodinami pred insufláciou balónu, nie je potrebná žiadna dodatočná dávka.
Ak bol enoxaparín sodný naposledy podaný subkutánne pred viac ako ôsmimi
hodinami pred insufláciou balónu, musí sa podať dávka 30 anti-Xa IU/kg
(0,3 mg/kg) ako intravenózna bolusová dávka.
Špeciálne skupiny pacientov
Pediatrickí pacienti:
Bezpečnosť a účinnosť enoxaparínu nebola u detí stanovená.
Liek vo viacdávkovej injekčnej liekovke obsahuje benzylalkohol ako
konzervačný prostriedok a nesmie sa použiť u novorodencov. Podávanie liekov
obsahujúcich benzylalkohol ako konzervačný prostriedok predčasne narodeným
novorodencom sa spája s fatálnym Gaspingovým syndrómom.
Starší pacienti:
Na liečbu akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST segmentu u pacientov
vo veku 75 a viac rokov, nepodávajte počiatočnú intravenóznu bolusovú
dávku. Začnite dávkovanie subkutánnou dávkou 75 anti-Xa IU/kg (0,75 mg/kg)
každých 12 hodín (s obmedzením na maximum 75 mg len pre každú z prvých
dvoch dávok podaných subkutánne, potom pre zostávajúce ďalšie dávky je
odporúčané dávkovanie 75 anti-Xa IU/kg (0,75 mg/kg) subkutánne).
Pre iné indikácie u starších pacientov nie je nutná úprava dávkovania,
s výnimkou prípadov so zhoršenou funkciou obličiek (pozri: 4.4 Osobitné
upozornenia a opatrenia pri podávaní: Krvácanie u starších pacientov, 5.2
Farmakokinetické vlastnosti: Starší pacienti, 4.2 Dávkovanie a spôsob
podávania, Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek).
Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek:
(pozri 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri podávaní: Zhoršená funkcia
obličiek, 5.2. Farmakokinetické vlastnosti: Zhoršená funkcia obličiek).
- Závažne zhoršená funkcia obličiek: podávanie enoxaparínu pacientom so
závažne zhoršenou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) si vyžaduje
úpravu dávkovania podľa nasledujúcich tabuliek, nakoľko táto skupina
pacientov je vystavená výrazne vyššiemu účinku lieku.
Pri terapeutickom podávaní enoxaparínu sa odporúča upraviť dávky
enoxaparínu takto:
|Bežná dávka |Dávka pri závažne zhoršenej |
| |funkcii obličiek (klírens |
| |kreatinínu <30 ml/min) |
|100 anti-Xa IU/kg s.c. dvakrát |100 anti-Xa IU/kg s.c. jedenkrát |
|denne |denne |
|150 anti-Xa IU/kg s.c.jedenkrát |100 anti-Xa IU/kg s.c.jedenkrát |
|denne |denne |
|Pacienti vo veku <75 rokov s akútnym IM s eleváciou ST segmentu |
|3000 anti-Xa IU jeden IV bolus |3000 anti-Xa IU jeden IV bolus |
|a 100 anti-Xa IU/kg s.c. |a 100 anti-Xa IU/kg s.c. |
|a následne 100 anti-Xa IU/kg s.c.|a následne 100 anti-Xa IU/kg s.c.|
|dvakrát denne |jedenkrát denne |
|(max 10 000 anti-Xa IU (100 mg) |(max 10 000 anti-Xa IU (100 mg) |
|pre každú z prvých dvoch dávok |pre prvú dávku podanú subkutánne)|
|podaných subkutánne) | |
|Starší pacienti vo veku ?75 rokov s akútnym IM s eleváciou ST |
|segmentu |
|75 anti-Xa IU/kg s.c. dvakrát |100 anti-Xa IU/kg s.c. jedenkrát |
|denne bez úvodnej bolusovej dávky|denne bez úvodnej bolusovej dávky|
| | |
|(max 7 500 anti-Xa IU (75 mg) pre|(max 10 000 anti-Xa IU (100 mg) |
|každú z prvých dvoch dávok |pre prvú dávku podanú subkutánne)|
|podaných subkutánne) | |
Pri profylaktickom podávaní enoxaparínu sa odporúča upraviť dávky
enoxaparínu takto:
|Bežná dávka |Dávka pri závažne zhoršenej |
| |funkcii obličiek (klírens |
| |kreatinínu <30 ml/min) |
|4000 anti-Xa IU s.c. |2000 anti-Xa IU s.c. |
|jedenkrát denne |jedenkrát denne |
|2000 anti-Xa IU s.c. |2000 anti-Xa IU s.c. |
|jedenkrát denne |jedenkrát denne |
Pre hemodialýzu uvedené upravené dávkovanie neplatí.
- Stredne alebo mierne zhoršená funkcia obličiek: Pacientom so stredne
(klírens kreatinínu 30-50 ml/min) alebo mierne (klírens kreatinínu 50-
80 ml/min) zhoršenou funkciou obličiek nie je nutné dávku upravovať,
odporúča sa však dôsledné klinické sledovanie.
Pacienti so zhoršenou funkciou pečene:
U pacientov so zhoršenou funkciou pečene sa musí postupovať opatrne,
nakoľko s touto skupinou pacientov neboli robené žiadne klinické štúdie.
4.3. Kontraindikácie
Podávanie Clexane je kontraindikované v nasledujúcich prípadoch:
. precitlivenosť na enoxaparín sodný, heparín alebo deriváty heparínu
vrátane iných nízkomolekulových heparínov,
. aktívne krvácanie väčšieho rozsahu a stavy s vysokým rizikom vzniku
nekontrolovateľného krvácania, vrátane nedávnej mozgovej príhody
s krvácaním.
. Precitlivenosť na benzylalkohol (pri použití viacdávkovej injekčnej
liekovky).
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Upozornenia
Nízkomolekulové heparíny nemožno navzájom zamieňať, pretože sa líšia svojím
výrobným postupom, molekulovou hmotnosťou, špecifickou anti-Xa aktivitou,
jednotkami a dávkovaním. Následkom toho majú rozdielnu farmakokinetiku a
biologickú aktivitu (napr. antitrombínovú aktivitu a interakciu s krvnými
doštičkami). Každému jednotlivému prípravku je preto potrebné venovať
pozornosť a dodržiavať špecifické pokyny pre používanie.
Spinálna / Epidurálna anestézia
Podobne ako pri iných antikoagulanciách, vyskytli sa pri súčasnom použití
enoxaparínu a spinálnej / epidurálnej anestézie prípady lokálnych
epidurálnych hematómov, následkom ktorých môže vzniknúť dlhodobá až trvalá
paralýza. Tieto prípady sú pri dávkovacom režime 4000 anti-Xa IU jedenkrát
denne a menšom zriedkavé. Riziko je vyššie pri vyšších dávkovacích režimoch
enoxaparínu sodného, pri použití pooperačných epidurálnych katétrov, alebo
pri súbežnom užívaní liekov ovplyvňujúcich hemostázu ako sú NSAID (pozri
4.5. Liekové a iné interakcie). Riziko sa tiež zdá byť vyššie pri
traumatickej alebo opakovanej punkcii miechového kanálu alebo u pacientov
s operáciou chrbtice v anamnéze alebo deformáciou chrbtice v anamnéze.
Pri súčasnom použití enoxaparínu a epidurálnej alebo spinálnej anestézie /
analgézie je potrebné pre zníženie rizika vzniku krvácania vziať do úvahy
farmakokinetický profil liečiva (pozri 5.2. Farmakokinetické vlastnosti).
Zavedenie a odstraňovanie katétra je najlepšie robiť vtedy, keď je
antikoagulačný účinok enoxaparínu nízky.
Zavedenie alebo odstránenie katétra má byť posunuté o 10 až 12 hodín po
podaní profylaktických dávok enoxaparínu u pacientov, ktorí dostávajú
vyššie dávky enoxaparínu (100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne alebo 150 anti-
Xa IU/kg jedenkrát denne) je potrebný dlhší posun (24 hodín). Ďalšia dávka
enoxaparínu sa má podať najskôr 2 hodiny po odstránení katétra.
Pri súčasnom podaní antikoagulancia spolu s epidurálnou alebo spinálnou
anestéziou, je potrebné pacientovi venovať mimoriadnu pozornosť a často
monitorovať akékoľvek príznaky zhoršenia neurologických funkcií - ako je
bolesť pozdĺž chrbtice, zmyslové a motorické ťažkosti (necitlivosť alebo
slabosť dolných končatín), poruchy činnosti hrubého čreva a/alebo močového
mechúra. Pacienta je potrebné poučiť, že má ihneď informovať lekára o
objavení sa hociktorého z vyššie spomínaných príznakov. Pri podozrení na
vznik spinálneho hematómu, je potrebná urgentná diagnostika a okamžitá
liečba, vrátane dekompresie miechy.
Heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT)
Pacientom s anamnézou heparínom indukovanej trombocytopénie s trombózou
alebo bez nej sa musí enoxaparín sodný podávať s mimoriadnou opatrnosťou
(pozri 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri podávaní, Monitorovanie
počtu krvných doštičiek).
Riziko heparínom indukovanej trombocytopénie môže pretrvávať niekoľko
rokov. V prípade podozrenia na heparínom indukovanú tromocytopéniu
v anamnéze, majú testy agregácie krvných doštičiek /in-vitro/ nedostatočnú
výpovednú hodnotu. V takomto prípade sa enoxaparín pacientovi musí podať
jedine po konzultácii s príslušným odborníkom.
Perkutánne koronárne revaskularizačné výkony
Aby sa minimalizovalo riziko krvácania pri cievnych inštrumentálnych
výkonoch uskutočňovaných počas liečby nestabilnej anginy pectoris, non-Q
infarktu myokardu a akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu
dôsledne dodržiavajte intervaly odporúčané medzi dávkami enoxaparínu
sodného. Je to dôležité preto, aby sa dosiahla hemostáza v mieste punkcie
po PCI. V prípade, že sa použije uzatváracia pomôcka, púzdro cievneho
vodiča (sheat) možno odstrániť okamžite. Ak sa použije metóda manuálnej
kompresie, púzdro cievneho vodiča (sheat) sa má odstrániť po 6 hodinách po
poslednej IV/SC injekcii enoxaparínu sodného. Ak má liečba enoxaparínom
sodným pokračovať, ďalšia plánovaná dávka enoxaparínu sa má podať najskôr 6-
8 hodín po odstránení puzdra. Má sa sledovať, či sa v mieste výkonu
nevyskytnú príznaky krvácania alebo hematóm.
Gravidné ženy s umelou mechanickou srdcovou chlopňou
Podávanie enoxaparínu sodného gravidným ženám s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou za účelom tromboprofylaxie nebolo dostatočne preskúmané.
V klinickej štúdii s gravidnými ženami s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou, kde sa podával enoxaparín v dávke 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne
za účelom zníženia rizika tromboembólie, došlo u 2 z 8 žien k tvorbe
krvných zrazenín, ktoré zablokovali chlopňu a spôsobili smrť matky a plodu.
V postmarketingovej praxi sa u gravidných žien s umelou mechanickou
srdcovou chlopňou, ktorým sa podával profylakticky enoxaparín, zaznamenali
ojedinelé prípady chlopňovej trombózy. Gravidné ženy s umelou mechanickou
srdcovou chlopňou môžu byť vystavené vyššiemu riziku tromboembólie (pozri
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri podávaní, Opatrenia pri podávaní:
Pacienti s umelou mechanickou srdcovou chlopňou.
Laboratórne vyšetrenia
Enoxaparín sodný podávaný v dávkach za účelom profylaxie venóznej
tromboembólie významne neovplyvňuje dobu krvácania a celkové koagulačné
testy, nemá vplyv na agregáciu krvných doštičiek alebo na väzbu fibrinogénu
na krvné doštičky.
Pri vyšších dávkach enoxaparínu sa môže zvýšiť aPTT (aktivovaný parciálny
tromboplastínový čas) a ACT (aktivovaný čas koagulácie). Zvýšenie hodnôt
aPTT a ACT nie je v lineárnom vzťahu so zvýšením antitrombotickej aktivity
enoxaparínu sodného a preto tieto hodnoty nie sú pre sledovanie aktivity
enoxaparínu sodného vhodné a spoľahlivé.
Opatrenia pri podávaní
Nepodávať intramuskulárne.
Krvácanie
Tak ako aj pri iných antikoagulanciách môže sa vyskytnúť na ktoromkoľvek
mieste krvácanie (pozri 4.8. Nežiaduce účinky).
Ak sa krvácanie vyskytne, musí sa vyšetriť jeho pôvod a začať vhodná
liečba.
Enoxaparín sodný, tak ako aj ktorékoľvek iné antikoagulanciá, sa musí
podávať s opatrnosťou pri stavoch so zvýšeným rizikom krvácania ako sú:
- narušená hemostáza,
- žalúdočný vred v anamnéze,
- nedávna ischemická mozgová príhoda,
- nekontrolovaná ťažká arteriálna hypertenzia,
- diabetická retinopatia,
- nedávne neurologické alebo oftalmologické chirurgické výkony,
- súbežné podávanie liekov ovplyvňujúcich hemostázu (pozri 4.5. Liekové
a iné interakcie).
Pacienti s umelou mechanickou srdcovou chlopňou
Podávanie enoxaparínu sodného pacientom s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou za účelom profylaxie nebolo dostatočne preskúmané. U pacientov
s umelou mechanickou srdcovou chlopňou, ktorým bol podávaný enoxaparín za
účelom profylaxie, sa zaznamenali ojedinelé prípady trombózy umelej
srdcovej chlopne. Nejasné okolnosti, vrátane základného ochorenia
a nedostatočných klinických údajov, obmedzujú zhodnotenie týchto prípadov.
Niektoré z týchto prípadov boli gravidné ženy, u ktorých trombóza spôsobila
smrť matky a plodu. Gravidné ženy s umelou srdcovou chlopňou môžu byť
vystavené vyššiemu riziku tromboembólie (pozri 4.4. Osobitné upozornenia a
opatrenia pri podávaní: Gravidné ženy s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou).
Krvácanie u starších pacientov
Pri podávaní profylaktických dávok enoxaparínu starším pacientom sa
nepozorovali zvýšené sklony ku krvácaniu.
Starší pacienti (hlavne 80-roční a starší) môžu byť pri podávaní
terapeutických dávok enoxaparínu vystavení vyššiemu riziku komplikácií
s krvácaním. Odporúča sa preto starostlivé klinické sledovanie (pozri 4.2.
Dávkovanie a spôsob podávania: Starší pacienti, 5.2. Farmakokinetické
vlastnosti: Starší pacienti).
Zhoršená funkcia obličiek
Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek sú vystavení vyššiemu účinku
enoxaparínu sodného, čím sa zvyšuje riziko krvácania. Pacienti so závažne
zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sú vystavení
výrazne vyššiemu účinku enoxaparínu sodného, preto sa odporúča úprava
terapeutických a profylaktických dávkovacích režimov. Aj keď pacientom so
stredne (klírens kreatinínu 30-50 ml/min) a mierne zhoršenou funkciou
obličiek (klírens kreatinínu 50-80 ml/min) nie je nutné upravovať dávku,
odporúča sa starostlivé klinické monitorovanie (pozri 4.2. Dávkovanie
a spôsob podávania: Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek, 5.2.
Farmakokinetické vlastnosti: Zhoršená funkcia obličiek).
Pacienti s nízkou hmotnosťou
Pacienti s nízkou hmotnosťou (ženy < 45 kg, muži < 57 kg) boli pri podávaní
profylaktických dávok enoxaparínu sodného (neupravených podľa hmotnosti
pacienta) vystavení vyššiemu účinku lieku, čo môže viesť k vyššiemu riziku
krvácania. Preto sa odporúča starostlivé klinické sledovanie takýchto
pacientov (pozri 5.2. Farmakokinetické vlastnosti, Telesná hmotnosť).
Monitorovanie počtu krvných doštičiek
Pri nízkomolekulových heparínoch existuje riziko vzniku heparínom
indukovanej trombocytopénie sprostredkovanej protilátkami. Týmto
mechanizmom vyvolaná trombocytopénia sa zvyčajne objaví medzi 5. až 21.dňom
od začiatku liečby enoxaparínom. Preto sa odporúčajú pravidelné kontroly
hodnoty trombocytov pred začatím liečby a počas nej. Pri významnom poklese
počtu krvných doštičiek (30 až 50% počiatočnej hodnoty), sa musí liečba
enoxaparínom hneď prerušiť a pacientovi podať iná antikoagulačná liečba.
4.5. Liekové a iné interakcie
Podávanie liekov ovplyvňujúcich hemostázu sa má pred začatím terapie
enoxaparínom sodným prerušiť, pokiaľ nie sú striktne indikované. Ide
o tieto lieky:
- systémové salicyláty, kyselina acetylosalicylová a nesteroidných
antiflogistík vrátane ketorolaku,
- dextrán 40, tiklopidín a klopidogrel,
- systémové glukokortikoidy,
- trombolytiká a antikoagulanciá
- iné lieky ovplyvňujúce aktivitu krvných doštičiek vrátane antagonistov
glykoproteínu IIb/IIIa
Ak je súbežné podávanie indikované, enoxaparín sodný sa má podávať iba za
starostlivého klinického a laboratórneho sledovania pacienta.
4.6. Gravidita a laktácia
Gravidita
Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne známky fetálnej toxicity alebo
teratogenity.
Pri gravidných potkanoch je prechod 35S-enoxaparínu cez placentu do plodu
minimálny.
U človeka nie sú žiadne dôkazy o prechode enoxaparínu placentárnou bariérou
v druhom trimestri gravidity. O prvom a treťom trimestri nie sú k
dispozícii žiadne informácie.
Keďže sa nevykonali zodpovedajúce kontrolované štúdie u gravidných žien a
štúdie na zvieratách nie sú plne aplikovateľné na odpoveď u ľudí,
enoxaparín možno používať počas gravidity len ak lekár potvrdí jednoznačnú
potrebu podania (pozri 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri podávaní,
Gravidné ženy s umelou mechanickou srdcovou chlopňou, Opatrenia pri
podávaní: Pacienti s umelou mechanickou srdcovou chlopňou).
Laktácia
Koncentrácia 35S-enoxaparínu alebo jeho označených metabolitov je v mlieku
laktujúcich potkanov veľmi nízka. Nie je známe, či sa nezmenený enoxaparín
vylučuje do ľudského materského mlieka. Perorálna absorpcia enoxaparínu je
nepravdepodobná. Napriek tomu sa dojčiacim matkám odporúča, aby počas
liečby enoxaparínom dojčenie prerušili.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Enoxaparín sodný nemá žiadny vplyv na schopnosť riadiť motorové vozidlo a
obsluhovať stroje.
4.8. Nežiaduce účinky
Enoxaparín sa vyhodnocoval u viac ako 15 000 pacientov, ktorí dostávali
enoxaparín v klinickom skúšaní. Z toho 1776 pacientov s rizikom
tromboembolických komplikácií dostávalo enoxaparín ako prevenciu hlbokej
žilovej trombózy po ortopedickej alebo abdominálnej operácii, 1169
pacientov s akútnym interným ochorením s ťažkým obmedzením mobility
dostávalo enoxaparín ako prevenciu hlbokej žilovej trombózy, 559 pacientov
s pľúcnou embóliou alebo bez nej dostávalo enoxaparín na liečbu hlbokej
žilovej trombózy, 1578 pacientov na liečbu nestabilnej anginy a non-Q-
infarktu myokardu a 10 176 pacientov na liečbu akútneho infarktu myokardu s
eleváciou ST-segmentu.
Režim podávania enoxaparínu sodného v klinickom skúšaní sa menil
v závislosti od indikácií. Pri prevencii hlbokej žilovej trombózy po
operácii alebo u pacientov s akútnym interným ochorením s ťažkým obmedzením
mobility bola dávka enoxaparínu sodného 4 000 anti-Xa IU (40 mg) subkutánne
jedenkrát denne. Pri liečbe hlbokej žilovej trombózy (HŽT) s pľúcnou
embóliou (PE) alebo bez nej dostávali pacienti dávku buď 100 anti-Xa IU/kg
(1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín alebo dávku 150 anti-Xa IU/kg
(1,5 mg/kg) subkutánne jedenkrát denne. V klinických štúdiách na liečbu
nestabilnej anginy a non-Q-infarktu myokardu boli dávky 100 anti-Xa IU/kg
(1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín a v klinickej štúdii na liečbu
akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu sa podával enoxaparín
sodný v dávke 3 000 anti-Xa IU (30 mg) intravenózne ako bolus a potom
nasledovala dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín.
Nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali v týchto klinických štúdiách a tie,
ktoré sa zaznamenali v rámci skúseností po uvedení lieku na trh, sú
podrobnejšie opísané nižšie.
Frekvencie výskytu sú definované takto: veľmi časté (? 1/10); časté
(? 1/100 až < 1/10); menej časté (? 1/1000 až < 1/100); zriedkavé
(? 1/10 000 až < 1/1 000); a veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
Nežiaduce účinky, ktoré sa nezaznamenali v klinických štúdiách, ale boli
hlásené z praxe po uvedení lieku na trh, sú zaradené pod frekvenciu
„zriedkavé“.
Krvácanie
Najčastejšie hlásenou reakciou v klinických štúdiách bolo krvácanie.
Patrilo sem veľké krvácanie, zaznamenalo sa u viac ako u 4,2 % pacientov
(chirurgickí pacienti). Niektoré z týchto prípadov boli fatálne.
U chirurgických pacientov sa za veľké krvácanie považovalo to, ktoré
spôsobilo závažnú klinickú udalosť alebo to, pri ktorom bol pokles
hemoglobínu ? 2 g/dl alebo ktoré si vyžiadalo transfúziu 2 alebo viac
jednotiek krvných prípravkov. Retroperitoneálne a intrakraniálne krvácanie
za vždy považovalo za veľké.
Počas terapie enoxaparínom, podobne ako pri podávaní iných antikoagulancií,
sa môže v prítomnosti pridružených rizikových faktorov ako sú organické
poškodenia s tendenciou ku krvácaniu, invazívne zákroky alebo používanie
liekov ovplyvňujúcich hemostázu vyskytnúť krvácanie (pozri časť 4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní a 4.5 Liekové a iné
interakcie).
|MedDRA |Prevencia |Prevencia |Liečba |Liečba |Liečba |
|triedy |u chirurgických|u interných|pacientov |pacientov |pacientov |
|orgánových |pacientov |pacientov |s HŽT s PE |s nestabilnou |s akútnym IM |
|systémov | | |alebo bez nej |anginou |s eleváciou |
| | | | |a non-Q |ST-segmentu |
| | | | |infarktom | |
| | | | |myokardu | |
|Poruchy |Veľmi časté: |Časté: |Veľmi časté: |Časté: |Časté: |
|ciev |krvácanie |krvácanie |krvácanie |krvácanie |krvácanie* |
| | | | | | |
| |Zriedkavé: | |Menej časté: |Zriedkavé: |Menej časté: |
| |Retroperitoneál| |Intrakraniálne|Retroperitoneá|Intrakraniáln|
| |ne krvácanie | |krvácanie, |lne krvácanie |e krvácanie, |
| | | |retroperitoneá| |retroperitone|
| | | |lne krvácanie | |álne |
| | | | | |krvácanie |
*: napríklad: hematóm, ekchymóza iná ako v mieste vpichu injekcie, hematóm
v rane, hematúria, epistaxa a gastrointestinálne krvácanie.
Okrem toho bolo v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané:
/Zriedkavé//:/ Pri súčasnom použití enoxaparínu sodného a spinálnej /
epidurálnej anestézie alebo spinálnej punkcie sa vyskytli prípady
spinálneho hematómu (alebo neuraxiálneho hematómu). Tieto reakcie mali za
následok rôzne stupne neurologických poškodení vrátane dlhodobej alebo
trvalej paralýzy (pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri
používaní).
Trombocytopénia a trombocytóza
|MedDRA |Prevencia |Prevencia |Liečba |Liečba |Liečba |
|triedy |u chirurgický|u interných |pacientov |pacientov |pacientov |
|orgánových |ch pacientov |pacientov |s HŽT s PE |s nestabilnou |s akútnym IM |
|systémov | | |alebo bez nej|anginou |s eleváciou |
| | | | |a non-Q |ST-segmentu |
| | | | |infarktom | |
| | | | |myokardu | |
|Poruchy |Veľmi časté: |Menej časté: |Veľmi časté: |Menej časté: |Časté: |
|krvi |trombocytóza|trombocytopén|trombocytóza|trombocytopéni|trombocytóza*|
|a lymfatick| |ia | |a | |
|ého systému| | | | |trombocytopén|
| |Časté: | |Časté: | |ia |
| |trombocytopén| |trombocytopén| | |
| |ia | |ia | |Veľmi |
| | | | | |zriedkavé: |
| | | | | |Imunoalergick|
| | | | | |á |
| | | | | |trombocytopén|
| | | | | |ia |
*: zvýšenie počtu krvných doštičiek > 400 x 109/l
Okrem toho bolo v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané/:/
Zriedkavé: Prípady imunoalergickej trombocytopénie s trombózou;
v niektorých bola trombóza komplikovaná orgánovým infarktom alebo ischémiou
končatiny (pozri časť 4.4.Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Ďalšie klinicky významné nežiaduce reakcie
Sú uvedené v tabuľke nižšie a zatriedené bez ohľadu na indikáciu do skupín
podľa triedy orgánových systémov, frekvencie výskytu a v poradí klesajúcej
závažnosti.
|MedDRA triedy orgánových systémov |Všetky indikácie |
|Poruchy imunitného systému |Časté: alergické reakcie |
| |Zriedkavé: |
| |anafylaktická/anafylaktoidná reakcia |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |Veľmi časté: zvýšenie pečeňových |
| |enzýmov (najmä transamináz) |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |Časté: urtikária, pruritus, erytém |
| |Menej časté: bulózna dermatitída |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste |Časté: hematóm v mieste vpichu |
|podania |injekcie, bolesť v mieste vpichu |
| |injekcie, iné reakcie v mieste vpichu|
| |injekcie* |
| |Menej časté: lokálne podráždenie, |
| |kožná nekróza v mieste vpichu |
| |injekcie |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |Zriedkavé: hyperkaliémia |
*: napríklad opuch v mieste vpichu injekcie, krvácanie, hypersenzitivita,
zápal, zhrubnutie, bolesť alebo reakcia
: hladiny transamináz > 3-krát horná hranica normálu
Okrem toho boli v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané/:/
Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Zriedkavé:/
- kožná vaskulitída, kožná nekróza objavujúca sa obvykle v mieste vpichu
injekcie (predchádza jej zvyčajne purpura alebo erytematózne plaky,
infiltrované a bolestivé). Liečbu enoxaparínom sodným je potrebné ukončiť.
- uzlíky v mieste vpichu injekcie (zapálené uzlíky, ktoré však neboli
cystickým obalom enoxaparínu).
Vymiznú v priebehu niekoľkých dní a nie je potrebné kvôli tomu ukončiť
liečbu.
4.9. Predávkovanie
Príznaky a závažnosť:
Náhodné predávkovanie po subkutánnom, intravenóznom alebo po mimotelovom
podaní môže viesť ku krvácavým komplikáciám.
Vzhľadom na nízku gastrointestinálnu absorpciu nízkomolekulových heparínov,
po perorálnom podaní sa netreba obávať žiadnych vážnych dôsledkov ani pri
vysokých dávkach (nezaznamenali sa žiadne prípady).
Antidotum a liečba:
Antikoagulačný účinok enoxaparínu môže byť z veľkej časti zneutralizovaný
pomalou intravenóznou injekciou protamínu.
Potrebná dávka protamínu závisí od dávky podaného heparínu (1 mg protamínu
neutralizuje antikoagulačný účinok 1mg enoxaparínu sodného, ak bol
enoxaparín podaný v priebehu posledných 8 hodín). Ak bol enoxaparín podaný
pred viac ako 8 hodinami alebo ak je potrebná druhá dávka protamínu, môže
sa podať infúzia protamínu v dávke 0,5 mg protamínu na 1 mg podaného
enoxaparínu sodného. 12 hodín po podaní enoxaparínu nemusí byť podanie
protamínu potrebné.
Avšak anti-Xa aktivita enoxaparínu sodného sa nikdy (ani pri vysokých
dávkach protamínu) nezneutralizuje úplne (najviac asi 60%) (pozri Súhrn
charakteristických vlastností solí protamínu).
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antitrombotikum, antikoagulans.
ATC kód: B01AB05
Enoxaparín je nízkomolekulový heparín so strednou molekulovou hmotnosťou
približne 4500 daltonov.
Enoxaparín sodný sa získava alkalickou depolymerizáciou benzylesteru
heparínu pochádzajúceho z črevnej sliznice ošípaných. Pre jeho chemickú
štruktúru sú charakteristické 2-O-sufo-4-enepyranosurónové kyselinové
skupiny na neredukčnom konci reťazca a 2-N,6-O-disulfo-D-glukózamín na
redukčnom konci reťazca. Približne 20% (v rozsahu medzi 15 - 25%) štruktúry
enoxaprínu na redukčnom konci polysacharidového reťazca tvoria 1,6
anhydroderiváty.
V /in-vitro/ purifikovanom systéme má enoxaparín sodný vysokú anti-Xa
aktivitu (približne 100 IU/mg)
a nízku anti-IIa alebo antitrombínovú aktivitu (približne 28 IU/mg).
Tieto antikoagulačné aktivity sú sprostredkované antitrombínom (ATIII) čo
má za následok antitrombotické účinky u ľudí.
Okrem anti-Xa/IIa aktivity boli identifikované u zdravých ľudí
a u pacientov ako aj na predklinických modeloch ďalšie antitrombotické
a protizápalové vlastnosti enoxaparínu. Patrí sem ATIII-dependentná
inhibícia ďalších koagulačných faktorov ako je faktor VIIa, indukcia
uvoľňovania endogénneho inhibítora cesty tkanivového faktora (Tissue Factor
Pathway Inhibitor (TFPI)) a znížené uvoľňovanie von Willebrandovho faktora
(vWF) z vaskulárneho endotelu do krvného obehu. O týchto faktoroch je
známe, že prispievajú k celkovému antitrombotickému účinku enoxaparínu.
. Klinická účinnosť
Liečba nestabilnej anginy pectoris a non-Q-infarktu myokardu
V rozsiahlej multicentrickej štúdii bolo zaradených 3 171 pacientov
v akútnej fáze nestabilnej anginy pectoris alebo non-Q infarktu myokardu,
boli randomizovaní do dvoch skupín tak, že pacienti v jednej skupine
dostávali spolu s aspirínom (100 až 325 mg jedenkrát denne) subkutánnu
injekciu enoxaparínu sodného v dávke 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) každých 12
hodín a v druhej skupine dostávali pacienti spolu s aspirínom (100 až 325
mg jedenkrát denne) intravenózne nefrakcionovaný heparín upravený podľa
aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT). Pacienti museli
byť hospitalizovaní minimálne 2 dni a maximálne 8 dní, až do klinickej
stabilizácie, revaskularizačnej procedúry alebo prepustenia z nemocnice.
Pacienti museli byť sledovaní po dobu 30 dní. Enoxaparín sodný v porovnaní
s heparínom štatisticky významne znížil výskyt rekurentnej anginy, infarktu
myokardu a smrti pri redukcii relatívneho rizika 16,2% v deň 14,
pretrvávajúcej po dobu 30 dní. Naviac, v skupine s enoxaparínom sodným sa
menej pacientov podrobilo revaskularizácii buď perkutánnou transluminálnou
koronárnou angioplastikou (PTCA) alebo koronárnym arteriálnym premostením
(bypass grafting CABG) (redukcia relatívneho rizika 15,8% na 30.deň).
Liečba akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu (STEMI).
V rozsiahlej multicentrickej štúdii bolo 20 479 pacientov so STEMI vhodných
na fibrinolytickú liečbu randomizovaných do dvoch skupín; v jednej skupine
dostali enoxaparín sodný ako jednu bolusovú intravenóznu dávku 3000 anti-Xa
IU (30 mg) plus subkutánnu injekciu enoxaparínu sodného v dávke 100 anti-Xa
IU/kg (1,0 mg/kg) a následne každých 12 hodín subkutánnu injekiu
enoxaparínu sodného v dávke 100 anti-Xa IU/kg (1,0 mg/kg) a v druhej
skupine dostávali intravenózne nefrakcionovaný heparín upravený podľa
aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT) po dobu 48 hodín.
Všetci pacienti boli taktiež liečení kyselinou acetylsalicylovou po dobu
minimálne 30 dní. Stratégia dávkovania enoxaparínu bola prispôsobená pre
pacientov so závažne zhoršenou funkciou obličiek a pre starších pacientov
vo veku 75 a viac rokov. Subkutánne injekcie enoxaparínu sa podávali
dovtedy, kým pacient nebol prepustený z nemocnice alebo po dobu maximálne 8
dní (podľa toho, čo nastalo skôr).
4716 pacientov sa podrobilo perkutánnej koronárnej intervencii, pričom
dostávali antitrombotickú podpornú liečbu zaslepenými liekmi štúdie. Preto
pre pacientov liečených enoxaparínom musela byť vykonaná PCI s enoxaparínom
(žiadna zmena), pričom bol použitý režim stanovený v predchádzajúcich
štúdiách t.j. žiadne ďalšie dávkovanie, ak od posledného subkutánneho
podania do insuflácie balónu uplynulo menej ako 8 hodín; IV bolus 30 anti-
Xa IU/kg (0,3 mg/kg) enoxaparínu, ak od posledného subkutánneho podania do
insuflácie balónu uplynulo viac ako 8 hodín.
Enoxaparín sodný v porovnaní s nefrakcionovaným heparínom štatisticky
významne znížil výskyt primárneho endpointu - smrti z akejkoľvek príčiny
alebo re-infarktu myokardu v prvých 30 dňoch po randomizácii [9,9 percenta
v skupine s enoxaparínom v porovnaní s 12,0 percentami v skupine
s nefrakcionovaným heparínom] pri redukcii relatívneho rizika 17 %
(p<0,001).
Benefity liečby enoxaparínom (zjavné vo viacerých ukazovateľoch účinnosti)
sa objavili už za 48 hodín, kedy redukcia relatívneho rizika re-infarktu
myokardu bola 35% v porovnaní s liečbou nefrakcionovaným heparínom
(p<0,001).
Benefit enoxaparínu v primárnom ukazovateli bol konzistentný v rámci
kľúčových podskupín vrátane veku, pohlavia, lokácie infarktu, anamnézy
diabetu, anamnézy predchádzajúceho infarktu myokardu, typu použitého
fibrinolytika a času do liečby študijným liekom.
Zistil sa štatisticky významný benefit liečby enoxaparínom v porovnaní
s nefrakcionovaným heparínom u pacientov, ktorí sa podrobili perkutánnej
koronárnej intervencii v priebehu 30 dní po randomizácii (23% redukcia
relatívneho rizika) alebo ktorí boli liečení konzervatívne (farmakologicky)
(15% redukcia relatívneho rizika, p = 0,27 pre interakciu).
Výskyt združeného ukazovateľa, ktorým bolo úmrtie, re-infarkt
alebo intrakraniálne hemoragie na 30.deň (merané ako čistý klinický
benefit) bol štatisticky významne nižší (p<0,0001) v skupine s
enoxaparínom (10,1%) v porovnaní so skupinou s heparínom (12,2%), čo
predstavuje 17% redukciu relatívneho rizika v prospech liečby liekom
Clexane.
Prospešný účinok enoxaparínu na primárny endpoint pozorovaný počas prvých
30 dní sa zachoval počas 12 mesiacov sledovania.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Všeobecná charakteristika
Farmakokinetické parametre enoxaparínu sodného sa sledovali najmä vo vzťahu
k časovému priebehu plazmatickej anti-Xa aktivity a tiež anti-IIa
(antitrombínovej) aktivity v odporúčaných dávkach a to po jednorazovom a
opakovanom subkutánnom podaní a po jednorazovom i.v. podaní.
Kvantitatívne hodnotenie anti-Xa a anti-IIa farmakokinetických aktivít sa
robilo validovanými amidolytickými metódami so špecifickými substrátmi
a so štandardom enoxaparínu kalibrovaného oproti medzinárodnému
štandardu pre nízkomolekulové heparíny (NIBSC).
Biologická dostupnosť
Absolútna biologická dostupnosť enoxaparínu sodného po subkutánnej
injekcii, vychádzajúc z anti-Xa aktivity, je takmer 100 %. Injekčný objem
a koncentácia dávky nad 100-200 mg/ml neovplyvňujú farmakokinetické
parametre u zdravých dobrovoľníkov.
Absorpcia
Priemernú maximálnu plazmatickú anti-Xa aktivitu možno pozorovať 3 až 5
hodín po subkutánnej injekcii a dosahuje približne 0,2, 0,4 a 1,0 a 1,3
anti-Xa IU/ml po jednorazovej s.c. aplikácii 2000 anti-Xa IU, 4000 anti-Xa
IU, 100 anti-Xa IU/kg a 150 anti-Xa IU/kg.
Intravenózna bolusová dávka 3000 anti-Xa IU (30 mg), po ktorej
bezprostredne nasleduje dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) podaná subkutánne
každých 12 hodín, poskytuje počiatočný vrchol hladiny faktoru anti-Xa
1,16 IU/ml (n=16) a priemerná expozícia zodpovedá 88% hladiny
v stabilizovanom stave. Stabilizovaný stav sa dosahuje na druhý deň liečby.
Farmakokinetika enoxaparínu sa po podaní dávok vyšších ako sú odporúčané
dávky zdá byť lineárna. Premenlivosť v rámci organizmu alebo medzi
viacerými pacientami je nízka. Po opakovanom subkutánnom podaní dávky
4000 anti-Xa IU raz denne a dávky 150 anti-Xa IU/kg raz denne zdravým
dobrovoľníkom, sa dosiahne ustálený stav na 2.deň a priemerná miera
expozície je asi o 15% vyššia ako po jednorazovom podaní. Aktivita
enoxaparínu v ustálenom stave sa dá dobre predpovedať na základe
farmakokinetiky po jednorazovom podaní. Po opakovanom subkutánnom podaní
dávky 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne sa ustálený stav dosiahne od 3. po
4.deň a má priemernú expozíciu asi o 65% vyššiu ako po jednorazovom podaní,
maximálnu priemernú hodnotu 1,2 IU/ml a minimálnu hodnotu 0,52 IU/ml. Tieto
rozdiely hodnôt ustáleného stavu sa dajú na základe farmakokinetiky
enoxaparínu sodného očakávať a pohybujú sa v rámci terapeutického
rozmedzia.
Plazmatická anti-IIa aktivita enoxaparínu je po subkutánnom podaní
približne 10-krát nižšia ako anti-Xa aktivita. Priemerná maximálna anti-IIa
aktivita sa pozoruje približne 3 - 4 hodiny po subkutánnom podaní 100 anti-
Xa IU/kg dvakrát denne resp. 150 anti-Xa IU/kg jedenkrát denne a dosahuje
0,13 resp. 0,19 IU/ml.
Distribúcia
Distribučný objem anti-Xa aktivity enoxaparínu sodného je asi 5 litrov a je
blízky krvnému objemu.
Biotransformácia
Enoxaparín sodný sa primárne metabolizuje v pečeni (desulfatizáciou a/alebo
depolymerizáciou) na zložky s nižšou molekulovou hmotnosťou s omnoho nižšou
biologickou účinnosťou. Renálny klírens účinných zložiek predstavuje asi
10% podanej dávky a celkovo sa obličkami vylúči asi 40% podanej dávky vo
forme účinných aj neúčinných zložiek.
Eliminácia
Enoxaparín sodný je liek s nízkym klírens. Priemerný klírens plazmatickej
anti-Xa aktivity je po podaní dávky 150 anti-Xa IU/kg 6-hodinovou i.v.
infúziou 0,74 l/hod.
Eliminácia sa javí byť jednofázová a eliminačný polčas anti-Xa aktivity je
približne 4 hodiny po jednorazovom subkutánnom podaní až približne 7 hodín
po opakovanom podaní enoxaparínu sodného.
Farmakokinetické interakcie
Pri súbežnom podaní enoxaparínu a trombolytika sa nepozorovali žiadne
farmakokinetické interakcie.
Charakteristiky špeciálnych skupín pacientov
Starší pacienti
Na základe výsledkov farmakokinetickej analýzy sa zistilo, že pokiaľ je
zachovaná normálna funkcia obličiek, kinetický profil enoxaparínu sodného
sa u starších osôb v porovnaní s mladšími nelíši. Avšak je známe, že
funkcia obličiek sa s vekom znižuje a teda eliminácia enoxaparínu sodného
u starších pacientov môže byť znížená (pozri 4.4.Osobitné upozornenia
a opatrenia pri podávaní: Krvácanie u starších pacientov, 4.2. Dávkovanie
a spôsob podávania: Starší pacienti, 5.2. Farmakokinetické vlastnosti:
Zhoršená funkcia obličiek).
Zhoršená funkcia obličiek
Medzi klírensom plazmatickej anti-Xa aktivity a klírensom kreatinínu bol v
ustálenom stave pozorovaný lineárny vzťah, čo naznačuje zníženie klírensu
enoxaparínu sodného u pacientov so zhoršenou funkčnosťou obličiek. Po
opakovanej subkutánnej dávke 4000 anti-Xa IU raz denne je expozícia anti-Xa
aktivity, vyjadrená AUC v ustálenom stave, pri mierne (klírens kreatinínu
50-80 ml/min) a pri stredne (klírens kreatnínu 30-50 ml/min) zhoršenej
funkcii obličiek okrajovo zvýšená. U pacientov so závažne zhoršenou
funkciou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) je AUC v ustálenom stave,
po opakovaných subkutánnych dávkach 4000 anti-Xa IU raz denne, významne
zvýšená (priemerne o 65%) (pozri 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri
podávaní: Zhoršená funkcia obličiek, 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania:
Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek).
Telesná hmotnosť
Po opakovanej s.c. dávke 150 anti-Xa IU/kg raz denne je priemerná AUC anti-
Xa aktivity v ustálenom stave u obéznych zdravých dobrovoľníkov (BMI index
30-48 kg/m2) v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou okrajovo
zvýšená, zatiaľ čo Amax zvýšená nie je. U obéznych pacientov je po
subkutánnom podaní nižší hmotnosťou ovplyvnený klírens.
Po jednorazovom subkutánnom podaní enoxaparínu sodného v dávke 4000 anti-Xa
IU (dávka nebola upravená na základe hmotnosti pacienta) ženám (<45 kg)
a mužom (<57 kg) s nízkou hmotnosťou bolo zistené, že expozícia anti-Xa
aktivity je v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou u žien o 52%
a u mužov o 27% vyššia (pozri 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri
podávaní: Pacienti s nízkou hmotnosťou).
Dialýza
Po jednorazovom i.v. podaní enoxaparínu v dávke 2500 alebo 5000 anti-Xa
IU/kg v jedinej štúdii sa rýchlosť eliminácie enoxaparínu javí byť podobná,
ale AUC je dvakrát vyššia ako u kontrolovaných osôb.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Neuskutočnili sa žiadne dlhotrvajúce štúdie na zvieratách, ktoré by
zhodnotili karcinogénne účinky enoxaparínu sodného.
Nasledujúce testy nepreukázali mutagénne účinky enoxaparínu: Amesov test /in-/
/vitro/, progresívny mutačný test na bunkách myšacích lymfómov /in-vitro/,
humánny lymfocytový test chromozomálnych aberácií /in-vitro/
a /in-vivo/ test chromozomálnych aberácií na kostnej dreni potkanov.
Po subkutánnom podaní dávky nižšej ako 2000 anti-Xa IU/kg/deň nemal
enoxaparín vplyv na fertilitu alebo reprodukčné schopnosti potkaních samcov
a samíc. V teratologických štúdiách sa enoxaparín podával s.c. v dávkach do
3000 anti-Xa IU/kg/deň gravidným samiciam potkanov a králikov. Teratogénne
účinky alebo fetotoxicita enoxaparínu sa nedokázala.
V 13 – týždňových štúdiach toxicity, kde sa podával s.c. enoxaparín
potkanom a psom v dávke 1500 anti-Xa IU/kg/deň a v 26 týždňových štúdiach
toxicity, kde sa podával enoxaparín s.c. a i.v. potkanom a opiciam v dávke
1000 anti-Xa IU/kg/deň sa iné nežiaduce účinky enoxaparínu okrem
antikoagulačného účinku nedokázali.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Voda na injekciu, benzylalkohol (len vo viacdávkovej injekčnej liekovke).
6.2. Inkompatibility
Subkutánna injekcia:
Nemiešať s inými liekmi.
Intravenózna injekcia (bolus) (len pre indikáciu akútny IM s eleváciou ST-
segmentu:
Enoxaparín sodný sa môže bezpečne podávať s normálnym roztokom chloridu
sodného (0,9%) alebo 5%-ným vodným roztokom dextrózy.
6.3. Čas použiteľnosti
36 mesiacov pre naplnené injekčné striekačky.
24 mesiacov pre viacdávkové injekčné liekovky
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C. Naplnené injekčné striekačky neuchovávajte
v mrazničke.
Viacdávkovú injekčnú liekovku obsahujúcu benzylalkohol neuchovávajte po
prvom použití dlhšie ako 28 dní.
6.5. Druh obalu a obsah balenia
Naplnené injekčné striekačky:
Sklenená injekčná striekačka s bezpečnostným systémom na jednorazové
použitie s plastikovým piestom (chlorobutylový kaučuk + bromobutylový
kaučuk) a gumovým krytom, vo výlisku z plastickej hmoty, dávky sú rozlíšené
farbou piestu: 2000 anti-Xa IU biela, 4000 anti-Xa IU žltá, 6000 anti-Xa IU
oranžová, 8000 anti-Xa IU hnedá, 10000 anti-Xa IU čierna, písomná
informácia pre používateľov, papierová škatuľa.
Veľkosť balenia pre naplnené injekčné striekačky:
2 x 2000 anti-Xa IU /0,2 ml
2 x 4000 anti-Xa IU /0,4 ml
2 x 6000 anti-Xa IU /0,6 ml
2 x 8000 anti-Xa IU /0,8 ml
2 x 10000 anti-Xa IU /1 ml
10 x 2000 anti-Xa IU /0,2 ml
10 x 4000 anti-Xa IU /0,4 ml
10 x 6000 anti-Xa IU /0,6 ml
10 x 8000 anti-Xa IU /0,8 ml
10 x 10000 anti-Xa IU /1 ml
Nemocničné balenie:
50 x 2000 anti-Xa IU /0,2 ml
50 x 4000 anti-Xa IU /0,4 ml
50 x 6000 anti-Xa IU /0,6 ml
50 x 8000 anti-Xa IU /0,8 ml
50 x 10000 anti-Xa IU /1 ml
Viacdávková injekčná liekovka:
5 ml injekčná liekovka z číreho skla typu I. Injekčná liekovka je
uzatvorená uzáverom z chlorobutylovej gumy, ktorý je zapečatený hliníkovou
obrubou a plastovým vyklápacím viečkom.
Veľkosť balenia pre viacdávkovú injekčnú liekovku:
1 x 30 000 anti-Xa IU/3,0 ml
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Subkutánna injekcia:
Enoxaparín sa podáva subkutánnou injekciou na prevenciu venóznej
tromboembolickej choroby, liečbu hlbokej žilovej trombózy, liečbu
nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu a na liečbu akútneho
infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu.
Intravenózna bolusová injekcia:
Pri akútnom infarkte myokardu s eleváciou ST-segmentu sa liečba zahajuje
jednou intravenóznou bolusovou injekciou, po ktorej okamžite nasleduje
subkutánna injekcia.
Injekcia do arteriálnej časti:
Podáva sa do arteriálnej časti dialyzačného okruhu na prevenciu tvorby
trombov v mimotelovom obehu počas hemodialýzy.
Nesmie sa podať intramuskulárne.
Jednorazové naplnené injekčné striekačky sú pripravené na okamžité
použitie. Ak sa použije viacdávková injekčná liekovka, odporúča sa použiť
tuberkulínová injekčná striekačka alebo ekvivalent, aby sa tým zabezpečilo,
že bude do injekčnej striekačky natiahnutý správny objem lieku.
Subkutánna injekčná technika.
Pri podávaní CLEXANE 2000 anti-Xa IU/0,2ml a CLEXANE 4000 anti-Xa IU/0,4ml
vzduchovú bublinu neodstrekujte, aby sa zabránilo stratám lieku.
Enoxaparín sodný sa podáva hlbokou subkutánnou injekciou pacientovi pokiaľ
možno ležiacemu na chrbte alebo do arteriálnej časti dialyzačného okruhu na
začiatku dialýzy. Podávať sa má striedavo do ľavej a pravej
anterolaterálnej alebo posterolaterálnej časti brušnej steny.
Celá dĺžka ihly sa zavedie kolmo, nie šikmo, do kožného záhybu vytvoreného
medzi palcom a ukazovákom. Ihla sa musí kolmo aj z kožného záhybu
vytiahnuť. Následne sa ihla zakryje ochranným púzdrom, ktoré sa vysunie
automaticky. Kožnú riasu treba držať počas celého podávania. Poznámka:
bezpečnostný systém, ktorý uvoľní ochranné púzdro na zakrytie ihly, sa
aktivuje až vtedy, keď sa injekčná striekačka vyprázdni úplným stlačením
piestu až na doraz. Miesto podania sa nemá masírovať.
Technika pri intravenóznej bolusovej injekcii (len pre indikáciu STEMI):
Na intravenóznu injekciu sa má použiť viacdávková injekčná liekovka.
Enoxaparín sodný sa musí podať intravenózne. Nemá sa miešať ani podávať
s inými liekmi. Na zabránenie možnosti zmiešania enoxaparínu sodného
s inými liekmi, vybraný intravenózny prístup sa musí pred podaním a aj po
podaní intravenóznej bolusovej injekcie enoxaparínu sodného premyť
dostatočným množstvom soľného roztoku alebo roztoku dextrózy, na vyčistenie
prístupu pre liek. Enoxaparín sodný sa môže bezpečne podať spolu
s normálnym roztokom chloridu sodného (soľný roztok) (0,9%) alebo s 5%-ným
vodným roztokom dextrózy.
Pri používaní injekčných liekoviek s enoxaparínom sodným sa objem, ktorý má
byť podaný, musí merať presne s kalibrovanými injekčnými striekačkami
s upevnenou správnou ihlou na subkutánnu injekciu.
7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
16/0108/96-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹžENIA REGISTRÁCIE
23.1.1996 /
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Jún 2011
Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Ospamox 750 mg...
- Mar kids
- EASIPHEN – lesné plody
- AQUACEL Foam neadhezívne...
- OMNIPAQUE 240
- Elastický návlek na ...
- Cievna protéza...
- SORTIS 20 mg
- Biatain Ibu
- AMBROXOL AL 75 RET.
- Príslušenstvo k...
- CAPSICUM ANNUUM
- Polohovacia podložka 5...
- SEDUXEN
- SUBUTEX 8 mg
- VIBURNUM OPULUS
- Krytie polyuretánové...
- Inofolic Combi
- Dexa-Gentamicin
- Necementovaná TEP...