Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev. č. 1772/2004
Príloha č. 3 k rozhodnutiu o prevode registrácie, ev č. 2106/1860


Písomná informácia pre používateľa, čítajte pozorne!


Akineton

(biperideni lactas)


Injekčný roztok


Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Laboratorio Farmaceutico S.I.T. S.r.l., 27035 Mede (PV), Taliansko


Zloženie

/liečivo/
biperideni lactas (biperidéniumlaktát) 5 mg v 1 ml injekčného roztoku
/pomocné látky/
natrii lactas (nátriumlaktát), aqua ad iniectabilia (voda na injekciu)


Farmakoterapeutická skupina

Antiparkinsonikum, anticholinergikum


Charakteristika

Akineton obsahuje ako liečivo biperidén, čo je základná centrálne
účinkujúca anticholinergná látka, ktorá sa viaže v centrálnej nervovej
sústave na M1 muskarínové recepty a využíva sa na potlačenie trasu a
svalovej stuhlosti pri liečbe parkinsonovho syndrómu a liekmi navodených
extrapyramídových symptómov.


Indikácie

Akineton sa používa na liečbu Parkinsonovho syndrómu, obzvlášť svalovej
stuhnutosti (rigor) a trasu (tremor), porúch pohybov (extrapyramídové
príznaky) ako sú kŕče jazyka, hltana a tik (včasná dyskinéza), motorický
nekľud (akatízia) a Parkinsonovho syndrómu vyvolaného určitými liekmi
pôsobiacimi na centrálny nervový systém (neuroleptiká) alebo podobne
účinkujúcimi liekmi. Ďalej sa používa na liečbu otravy nikotínom alebo
organofosfátmi.


Kontraindikácie

Akineton nesmú užívať pacienti s precitlivenosťou na biperidén alebo
ktorúkoľvek pomocnú látku lieku, pacienti s neliečeným zvýšeným vnútroočným
tlakom (glaukóm s ostrým uhlom), mechanickými zúženiami (stenóza) v oblasti
zažívacej sústavy alebo rozšíreným hrubým črevom (megakolón).
Len s opatrnosťou sa môže Akineton podávať pacientom so zväčšenou
predstojnou žľazou (hypertrofia prostaty) a pri ochoreniach, ktoré môžu
viesť k nebezpečnému zvýšeniu tepovej frekvencie (tachykardii).


Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa vyskytujú hlavne na začiatku liečby a pri príliš
rýchlom zvyšovaní dávok. S výnimkou vzniku závažných komplikácií je nutné
vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Starší pacienti, najmä s organickými
cievnymi poruchami mozgu (arterosklerotické postihnutie), môžu vykazovať
zvýšenú citlivosť už na liečebné dávky lieku. Ako nežiaduce účinky zo
strany CNS sa vyskytuje únava, závrat a malátnosť, predovšetkým pri vyšších
dávkach nekľud, pocit strachu, zmätenosť, blúznenie, vzrušenie, občas
poruchy pamäte a zriedka tiež halucinácie. Centrálne pôsobiace
anticholinergiká, ako je Akineton, môžu viesť k zvýšenej pohotovosti ku
kŕčom, čo potvrdili výsledky pokusov na zvieratách. Toto je nutné mať na
zreteli u pacientov so sklonom k záchvatom kŕčov.
Periférnymi nežiaducimi účinkami sú suchosť v ústach, poruchy zraku
(akomodácia), znížená potivosť, zápcha, žalúdočné ťažkosti a zvýšenie
(alebo veľmi zriedkavo zníženie) tepovej frekvencie. Občas sa môžu
vyskytnúť poruchy vyprázdňovania močového mechúra, hlavne u pacientov so
zväčšenou prostatou. Zriedka dochádza k zástave moča. Ojedinele bola
pozorovaná alergická kožná vyrážka a motorické poruchy (dyskinéza).




Interakcie

Kombinácia s inými anticholinergicky pôsobiacimi liekmi, ako sú
psychofarmaká, antialergicky účinkujúce lieky (antihistaminiká),
antiparkinsoniká a lieky proti kŕčom (spazmolytiká), môže viesť
k zosilneniu centrálnych aj periférnych nežiaducich účinkov.
Pri súčasnom užívaní chinidínu môže dôjsť k zosilneniu anticholinergického
účinku (hlavne na A-V prevod). Levodopa a súčasné podanie biperidénu môžu
zosilniť motorické poruchy (dyskinéza). Motorické poruchy (neskorá
dyskinéza), vyvolané dlhšou liečbou neuroleptikami, môžu byť biperidénom
zosilnené.
Biperidén môže zvýšiť účinok alkoholu.
Účinok metoklopramidu je biperidénom oslabený.


Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba Akinetonom sa obvykle začína pozvoľna, dávka je závislá od
očakávaných liečebných účinkov a od nežiaducich účinkov. Skúsenosti
s Akinetonom u detí sú obmedzené a týkajú sa v prvom rade časovo
obmedzeného použitia pri poruchách hybnosti vyvolaných liekmi (napr.
neuroleptikami alebo metoklopramidom a podobnými liekmi).
U starších pacientov, hlavne u chorých s organickým poškodením mozgu, je
nutné opatrné dávkovanie.

/Parkinsonov syndróm/
Na zahájenie liečby je možné v ťažkých prípadoch podať intramuskulárne
alebo pomaly intravenózne 10 - 20 mg (2 - 4 ml), rozdelených do
jednotlivých dávok. Pri dlhodobej liečbe sa odporúča prejsť na Akineton(
tablety alebo Akineton SR tablety s predĺženým uvoľňovaním.

/Liekmi vyvolané a iné extrapyramídové poruchy pohybov/
Na dosiahnutie rýchleho účinku je možné dospelým aplikovať intramuskulárne
alebo pomaly intravenózne jednotlivú dávku 2,5 - 5 mg (0,5 - 1 ml).
V prípade potreby je možné po 30 min. aplikovať rovnakú dávku ešte raz.
Najvyššia denná dávka je 10-20 mg (2 - 4 ml).
Dávkovanie u detí: do 1 roku dieťaťa 1 mg (0,2 ml), do 6 rokov 2 mg (0,4
ml) a deťom do 10 rokov 3 mg (0,6 ml). V prípade potreby sa môže po 30
minútach podať rovnaká dávka ešte raz.

/Otrava nikotínom/
Okrem obvyklých opatrení je možné podať 5 - 10 mg (1 - 2 ml)
intramuskulárne, v závažných prípadoch 5 mg (1 ml) intravenózne.


/Otrava organofosfátmi/
Akineton sa dávkuje individuálne; podľa závažnosti otravy sa aplikuje aj
niekoľkokrát 5 mg (jedna ampulka) intravenózne až do odoznenia príznakov
otravy.


Upozornenie


Boli zaznamenané prípady zneužitia biperidénu.


Nežiaduce účinky na centrálne nervstvo a perifériu môžu viesť, najmä
v kombinácii s inými centrálne pôsobiacimi liekmi, inými anticholinergikami
alebo alkoholom, k zníženiu schopnosti riadiť motorové vozidlá a obsluhovať
stroje.



Tehotenstvo a dojčenie

Neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo predpokladať, že Akineton
má teratogénne účinky. Na základe nedostatočných klinických skúseností
s použitím Akinetonu v tehotenstve sa odporúča zvýšená opatrnosť najmä
v prvom trimestri.
Anticholinergné látky môžu znížiť laktáciu, avšak neexistujú údaje, ktoré
by potvrdzovali rovnaký účinok aj v prípade Akinetonu. Akineton sa vylučuje
do materského mlieka, kde môže dosiahnuť podobnú koncentráciu ako v plazme
matky a preto sa počas liečby neodporúča dojčenie.


Varovanie

Nepoužívajte po uplynutí dátumu použiteľnosti, ktorý je vyznačený na obale.
Uschovávajte mimo dosahu detí!


Obsah balenia

5 ampuliek s objemom 1 ml


Uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 (C.


Dátum poslednej revízie textu


Január 2007

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie, ev. č. 1772/2004
Príloha č. 2 k rozhodnutiu o prevode registrácie, ev č. 2106/1860





SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU
Akineton


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
1 ampulka obsahuje 5 mg biperideni lactas v 1ml injekčného roztoku.


3. LIEKOVÁ FORMA

injekčný roztok



4. KLINICKÉ ÚDAJE
1. Terapeutické indikácie
Akineton sa používa na liečbu:
. Parkinsonov syndróm, hlavne svalovej rigidity a tremoru;
. extrapyramídových príznakov, ako sú akútna dystónia, akatízia
a Parkinsonov syndróm vyvolaný neuroleptikami a podobne pôsobiacimi
liekmi;
. otravy nikotínom alebo organofosfátmi.

2. Dávkovanie a spôsob podávania
Liečba sa obvykle začína malou dávkou, postupne sa zvyšujúcou v závislosti
od terapeutického účinku a nežiaducich účinkov.
Opatrné dávkovanie je potrebné u starších pacientov, najmä pri príznakoch
organickej mozgovej choroby a u pacientov so zvýšenou náchylnosťou
k cerebrálnym záchvatom. Skúsenosti s Akinetonom v pediatrii sú
nedostačujúce a súvisia hlavne s krátkodobou liečbou liekmi indukovanej
dystónie (napr. spôsobenej neuroleptikami alebo metoklopramidom
a príbuznými zlúčeninami).

/Parkinsonov syndróm/
V ťažkých prípadoch môže byť terapia zahájená dávkou 10 – 20 mg
biperidéniumlaktátu (2 – 4 ml injekčného roztoku), rozdelenou do niekoľkých
dávok, rozvrhnutých počas dňa, v intramuskulárnej alebo pomalej
intravenóznej injekcii.

/Liekmi vyvolané extrapyramídové príznaky/
Na dosiahnutie rýchlej terapeutickej odpovede môže byť dospelým podaná
jednorazová dávka 2,5 – 5 mg biperidéniumlaktátu (0,5 – 1 ml injekčného
roztoku Akineton) intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou.
Ak je potrebné, môže byť rovnaká dávka zopakovaná po 30 minútach. Maximálna
celková denná dávka je 10 – 20 mg biperidéniumlaktátu (2 – 4 ml injekčného
roztoku Akineton).
Deťom môže byť pomaly intravenózne podaná nasledujúca dávka:
do 1 roku: 1 mg biperidéniumlaktátu (0,2 ml)
do 6 rokov: 2 mg biperidéniumlaktátu (0,4 ml)
do 10 rokov: 3 mg biperidéniumlaktátu (0,6 ml).
Ak je potrebné, môže sa rovnaká dávka zopakovať po 30 minútach.
Injekcia sa má prerušiť, pokiaľ si to vyžaduje povaha príznakov počas
podania.

/Otrava nikotínom/
V prípade akútnej otravy nikotínom je vhodné doplniť obvyklé opatrenia
intramuskulárnou injekciou 5 – 10 mg biperidéniumlaktátu (1 – 2 ml) a pri
ohrození života pacienta intravenóznym podaním 5 mg biperidéniumlaktátu (1
ml injekčného roztoku Akineton).

/Otrava organofosfátmi/
Akineton sa dávkuje individuálne, podľa závažnosti otravy sa aplikuje aj
niekoľkokrát jedna ampulka intravenózne až do odznenia príznakov otravy.

3. Kontraindikácie
Akineton je kontraindikovaný pri precitlivenosti na biperidén alebo
ktorúkoľvek inú zložku lieku. Ďalej sa nesmie podávať pacientom
s neliečeným glaukómom s ostrým uhlom, mechanickou stenózou v GI trakte,
megakolónom alebo nepriechodnosťou čriev.

Relatívnymi kontraindikáciami sú hypertrofia prostaty s hromadením
zvyškového moču a stavy, ktoré môžu byť spojené s rizikom vzniku život
ohrozujúcej tachykardie.

4. Špeciálne upozornenia
Nežiaduce účinky sa objavujú najmä v počiatočnom štádiu liečby a tiež keď
je príliš rýchlo zvýšená dávka. Vynímajúc prípady vitálnych komplikácií,
treba sa vyhnuť náhlemu prerušeniu liečby kvôli riziku prílišnej
protiregulačnej reakcie. Starší pacienti, najmä s cerebrálnymi léziami
vaskulárnej alebo degeneratívnej povahy, môžu často vykazovať zvýšenú
senzitivitu, dokonca aj pri terapeutickom dávkovaní lieku.
V štúdiách na zvieratách sa zistilo, že centrálne účinkujúce lieky, ako je
Akineton, môžu viesť k zvýšenej náchylnosti na cerebrálne záchvaty. Tento
fakt by mal preto zobrať do úvahy v manažmente predisponovaných osôb.
Boli pozorované jednotlivé prípady abúzu Akinetonu s následnou závislosťou.
Tento fenómén môže byť spojený s náladu povznášajúcim a prechodne
euforizujúcim účinkom lieku, ktorý bol občas pozorovaný.
Počas dlhodobej liečby sa má pravidelne kontrolovať vnútroočný tlak.

5. Liekové a iné interakcie
Podávanie Akinetonu s ďalšími anticholinergnými liekmi, napr.
psychotropnými liekmi, antihistaminikami, antiparkinsonikami
a spazmolytikami môže zhoršiť centrálne a periférne nežiaduce účinky.
Súčasné podanie chinidínu môže zvýšiť anticholinergný kardiovaskulárny
účinok (najmä na A-V prevod).
Súčasné podávanie levodopy a Akinetonu môže potencovať dyskinézu.
Oneskorená dyskinéza, indukovaná neuroleptikami, môže byť Akinetonom
zosilnená. Príznaky Parkinsona v prítomnosti existujúcej oneskorenej
dyskinézy sú niekedy tak závažné, že anticholinergná liečba je nevyhnutná.
Anticholinergiká môžu zosilňovať centrálne nežiaduce účinky petidínu.
Akineton môže zvýšiť účinok alkoholu.
Akineton môže antagonizovať účinok metoklopramidu a zlúčenín s podobnou
aktivitou na GI trakt.

6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Neexistuje dôkaz nasvedčujúci tomu, že by Akineton vykazoval konkrétne
riziko teratogenity. Vzhľadom na to, že chýbajú skúsenosti s užívaním
Akinetonu počas gravidity, mala by byť zachovaná opatrnosť najmä počas
prvého trimestra.
Anticholinergné látky môžu inhibovať laktáciu. V tejto oblasti nie sú
dostupné údaje pre Akineton. Akineton je vylučovaný do materského mlieka,
kde môže dosiahnuť rovnaké koncentrácie ako v plazme matky. Keďže typ a
rozsah metabolizácie u novorodencov nie je známy a farmakologické a
toxikologické účinky nemôžu byť vylúčené, všeobecne sa odporúča prestať
dojčiť.

7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Centrálne a periférne nežiaduce účinky môžu znížiť schopnosť viesť motorové
vozidlá a obsluhovať stroje, predovšetkým ak je Akineton užívaný
v kombinácii s ďalšími centrálne pôsobiacimi liekmi, anticholinergikami
alebo s alkoholom.

8. Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky na CNS môžu byť manifestované ako únava, závrat a ospalosť
a hlavne pri vyšších dávkach ako nepokoj a agitácia, úzkosť, zmätenosť,
eufória, niekedy zhoršenie pamäti a v ojedinelých prípadoch ako delírium a
halucinácie, nervozita, bolesť hlavy a nespavosť.
Ojedinele bola pozorovaná dyskinéza, ataxia, svalové zášklby a zhoršenie
reči.
Stimulácia CNS je bežná u pacientov so zhoršenou cerebrálnou funkciou a
môže vyžadovať zníženie dávky.
Periférne nežiaduce účinky zahŕňajú suchosť v ústach, zriedka opuch
slinných žliaz, ťažkosti s akomodáciou, mydriázu sprevádzajúcu fotofóbiu,
hypohydrózu, zápchu, žalúdočné ťažkosti, nauzeu, tachykardiu a veľmi
zriedka bradykardiu. Po parenterálnom podaní môže dôjsť k zníženiu tlaku
krvi.
Niekedy sa vyskytujú ťažkosti pri močení, hlavne u pacientov s hypertrofiou
prostaty (odporúča sa zníženie dávky) a zriedkavejšie retencia moču
(antidotum: karbachol).
Môže sa objaviť glaukóm s ostrým uhlom. Vnútroočný tlak by mal byť
kontrolovaný v pravidelných intervaloch.
Bola opísaná aj precitlivenosť a v jednotlivých prípadoch alergická
reakcia.

9. Predávkovanie

/Príznaky predávkovania:/

príznaky sú podobné ako pri otrave atropínom, kedy pacienti vykazujú
periférne anticholinergné príznaky (rozšírené, pomaly reagujúce papily,
suchá sliznica, začervenanie tváre, zrýchlenie srdcovej činnosti; oslabenie
mechúra a čriev, zvýšená telesná teplota hlavne u detí) a CNS príznaky
(agitácia, delírium, zmätenosť, zahmlievanie vedomia a/alebo halucinácie).
Pri ťažkých otravách existuje nebezpečenstvo zlyhania obehu a dýchania.
/Terapeutické opatrenia:/
odporúčané antidotá sú inhibítory acetylcholínesterázy, hlavne fyzostigmín,
ktorý prechádza do cerebrospinálneho moku, teda zmierňuje príznaky CNS.
V prípade nutnosti a v závislosti od závažnosti príznakov je potrebné
podporiť kardiovaskulárne a respiračné funkcie (inhalácia kyslíka), znížiť
telesnú teplotu a vyprázdniť mechúr pomocou katétra.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiparkinsonikum, anticholinergikum

ATC kód: N04AA02

Experimenty na izolovanom orgáne a celom zvierati ukazujú, že účinok
biperidénu je spôsobený jeho typickým antagonizmom voči acetylcholínu,
pričom v popredí je najmä účinok na CNS. Periférne anticholinergné účinky
sú relatívne menej závažné.
V porovnaní s atropínom má biperidén slabý periférny vegetatívny účinok.
V štúdiách väzby na ľudský muskarínový receptor sa zistila vysoká afinita
biperidénu na podtriedu M1, čiže na hlavný typ muskarínového receptora v
mozgu.
Tremor, zapríčinený centrálnym účinkom cholinergných látok (tremorin,
pilokarpín) alebo katalepsia a svalová rigidita, spôsobená podaním
neuroleptík alebo rezerpínu u zvierat, sú podaním biperidénu priaznivo
ovplyvnené.
Na rôznych zvieracích modeloch bol preukázaný psychomotoriku aktivujúci
účinok biperidénu.
Biperidén je najmä centrálne pôsobiace anticholinergikum. Terapeutický
účinok pri Parkinsonovom syndróme a liekmi indukovaných extrapyramídových
príznakoch je podmienený kompetitívnou väzbou na muskarínové receptory,
najmä na receptory typu M1.

2. Farmakokinetické vlastnosti
Krivka plazmatickej koncentrácie biperidénu je po intravenóznej injekcii 4
mg biperidéniumlaktátu (ekvivalentné 3,1 mg biperidénu) u 6 zdravých
jedincov dvojfázová s polčasom 1,5 hodiny pre rýchlu a 24 hodín pre
terminálnu fázu. Plazmatický klírens je vysoký, okolo 50 l/hod.
Porovnávacia skúška s tabletami Akineton ukázala, že po perorálnom podaní
je biperidén (4 mg biperidéniumchloridu, ekvivaletné 3,59 mg bázy)
absorbovaný rýchlo, po oneskorení sa 0,5 hodiny a s biologickým polčasom
0,3 hodiny. Maximálna plazmatická koncentrácia okolo 4 ng/ml je dosiahnutá
asi po 1,5 hodine. Biologická dostupnosť je asi 30 %. Eliminačný polčas 21
hodín je podobný polčasu po intravenóznom podaní.


/Väzba na proteíny/

Biperidén je do značnej miery viazaný na plazmatické bielkoviny. Ako
väzbový partner prichádza najviac do úvahy albumín a kyslý (1-glykoproteín
((1-AGP). Miera väzby, ktorá je nezávislá od koncentrácie v rozsahu vysoko
nad terapeutickou hladinou, je približne 94 % u žien a 93 % u mužov.


/Metabolizmus/

Neexistujú štúdie metabolizmu biperidénu po intravenóznom podaní.
V moči zdravých dobrovoľníkov, ktorí perorálne užili jednorazovú dávku
10 mg biperidénu neboli detekované po 24 hodinách ani nezmenené látky ani
fenolické metabolity. Identifikácia metabolitov pomocou hmotnostnej
spektrometrie ukázala, že asi 60 % látky bolo hydroxylovanej na
bicykloheptánovom kruhu a asi 40 % metabolitov vykazovalo tiež OH skupinu
na piperidínovej časti molekuly.

3. Predklinické údaje o bezpečnosti

/Chronická toxicita/

Biperidén bol podávaný psom rasy Beagle v perorálnej dávke 6, 20, 63 a 200
mg/kg telesnej hmotnosti počas 6 mesiacov.
Potkanom bola podávaná perorálna dávka 30, 95 a 300 mg/kg telesnej
hmotnosti v jedle počas 9 a 15 mesiacov.
Počas týchto štúdií boli opakovane robené klinické vyšetrenia krvných
a močových testov a rozličných biochemických analýz séra. Orgány uhynutých
a usmtrených zvierat boli predmetom makroskopických a mikroskopických
vyšetrení.
Biperidén bol dobre tolerovaný psami rasy Beagle v rozsahu dávok 6 - 63
mg/kg telesnej hmotnosti. U psov po podaní dávky 63 mg/kg telesnej
hmotnosti bol pozorovaný len o trochu nižší prírastok hmotnosti ako
u kontrolných zvierat. Dávka 200 mg/kg telesnej hmotnosti mala letálny
účinok po viac ako 6 mesačnom podávaní.
Okrem nevýznamnej redukcie príjmu potravy, potkany, ktorým bola podávaná
dávka 30 mg/kg telesnej hmotnosti nevykazovali nežiaduce účinky vo vzťahu k
biperidénu. Miera mortality u zvierat po podaní dávok 95 a 300 mg/kg
telesnej hmotnosti bola vyššia ako u kontrolných zvierat.
Makroskopické a mikroskopické vyšetrenia orgánov psov rasy Beagle a
potkanov neodhalili žiadne zmeny súvisiace s biperidénom.


/Reprodukčná toxicita/

Biperidén bol podaný perorálne v dávkach do 60 mg/kg telesnej hmotnosti
gravidným potkanom kmeňa Sprague-Dawley a ruským králikom v období
organogenézy. Ani po podaní dávok toxických pre samice neboli u plodov
porodených hysterektómiou pozorované malformácie súvisiace s biperidénom.


/Mutagenita a karcinogenita/

Na stanovenie genotoxického potenciálu biperidénu boli vykonané nasledujúce
testy: Ames Salmonella/mikrozómový test, HPRT (hypoxantín-guanín
fosforibozyl tranferáza) test na bunkách typu V79 čínskych škrečkov, test
chromozómových aberácií na ľudských lymfocytoch /in vitro/ a chromozómový
aberačný test /in vivo/ na kostnej dreni potkanov (jednorazové perorálne
podanie dávky 398 mg/kg telesnej hmotnosti).
Výsledky týchto testov ukázali, že biperidén nespôsobuje génové mutácie u
baktérií a v bunkách cicavcov /in vitro/ a nespôsobuje ani chromozómové
aberácie v bunkách cicavcov /in vitro/ a /in vivo/.
Dlhodobé výskumy karcinogénneho potenciálu u zvierat nie sú k dispozícii.


5. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE
1. Zoznam pomocných látok
Natrii lactas, aqua ad iniectabilia.

2. Inkompatibility
Neaplikovateľné.

3. Čas použiteľnosti
5 rokov


Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Uchovávať pri teplote do 25 (C.

4. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Ampulka z bezfarebného skla, písomná informácia pre používateľa, papierová
skladačka
Veľkosť balenia: 5 x 1 ml

5. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Uschovávať mimo dosahu detí.


6. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Laboratorio Farmaceutico S.I.T. S.r.l., 27035 Mede (PV), Taliansko


7. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
27/0127/94-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
08.09.1994

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Január 2007