Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k zmene v registrácii lieku, ev. č.: 2010/07102

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

ARCOXIA 30 mg
ARCOXIA 60 mg
ARCOXIA 90 mg
ARCOXIA 120 mg
filmom obalené tablety
etorikoxib

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je ARCOXIA a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete liek ARCOXIA
3. Ako užívať liek ARCOXIA
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať liek ARCOXIA
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ARCOXIA A NA ČO SA POUŽÍVA

- ARCOXIA je jeden z liekov zo skupiny nazývanej selektívne inhibítory
cyklooxygenázy-2 (COX-2). Tieto lieky patria do rodiny nazývanej
nesteroidné protizápalové lieky (NPL).
- ARCOXIA pomáha zmierňovať bolesť a opuch (zápal) kĺbov a svalov
u pacientov s osteoartrózou, reumatoidnou artritídou, ankylozujúcou
spondylitídou a dnou.
- ARCOXIA sa tiež používa na krátkodobú liečbu stredne silnej bolesti po
zubnom chirurgickom zákroku.

Čo je osteoartróza?
Osteoartróza je ochorenie kĺbov. Vzniká z postupného odbúravania chrupavky,
ktorá obaľuje konce kostí. To spôsobuje opuch (zápal), bolesť, citlivosť,
stuhnutosť a invaliditu.

Čo je reumatoidná artritída?
Reumatoidná artritída je dlhodobé zápalové ochorenie kĺbov. Spôsobuje
bolesť, stuhnutosť, opuch a postupnú stratu pohyblivosti v postihnutých
kĺboch. Môže tiež spôsobiť zápal v iných častiach tela.

Čo je dna?
Dna je ochorenie s náhlymi, opakujúcimi sa záchvatmi veľmi bolestivého
zápalu a sčervenania kĺbov. Je zapríčinená nánosmi minerálnych kryštálov
v kĺboch.

Čo je ankylozujúca spondylitída?
Ankylozujúca spondylitída je zápalové ochorenie chrbtice a veľkých kĺbov.


2. SKÔR AKO UŽIJETE LIEK ARCOXIA

Neužívajte liek ARCOXIA
- keď ste alergický (precitlivený) na etorikoxib alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku ARCOXIA (pozri časť 6. Ďalšie informácie),
- keď ste alergický na nesteroidné protizápalové lieky (NPL) vrátane
kyseliny acetylsalicylovej a inhibítorov COX-2 (pozri časť 4. Možné
vedľajšie účinky),
- keď máte v súčasnosti vred žalúdka alebo krvácanie zo žalúdka alebo
čriev,
- keď máte závažné ochorenie pečene,
- keď máte závažné ochorenie obličiek,
- keď ste alebo by ste mohli byť tehotná alebo dojčíte (pozri
„Tehotenstvo a dojčenie“),
- keď máte menej ako 16 rokov,
- keď máte zápalové ochorenie čreva, ako Crohnova choroba, ulcerózna
kolitída alebo kolitída,
- keď Vám lekár diagnostikoval srdcové problémy vrátane srdcového
zlyhania (mierny alebo ťažký typ), anginu pectoris (bolesť na hrudi)
alebo ak ste prekonali srdcový záchvat (infarkt), bajpas operáciu,
periférnu cievnu chorobu (slabý obeh krvi v nohách alebo chodidlách
v dôsledku úzkych alebo zablokovaných ciev) alebo akúkoľvek mozgovú
príhodu (vrátane malej mozgovej príhody, tranzitórneho ischemického
záchvatu alebo TIA). Etorikoxib môže mierne zvýšiť riziko srdcového
záchvatu (infarktu) a mozgovej príhody, a preto ho nemajú užívať
pacienti, ktorí už mali srdcové problémy alebo mozgovú príhodu.
- keď máte vysoký krvný tlak, ktorý nie je kontrolovaný liečbou (poraďte
sa so svojím lekárom alebo zdravotnou sestrou, ak si nie ste istý, či
je Váš krvný tlak dostatočne kontrolovaný).

Ak si myslíte, že niečo z tohto sa Vás týka, neužívajte tablety, kým sa
neporadíte s lekárom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní lieku ARCOXIA
ARCOXIA nemusí byť pre Vás vhodná alebo môže byť potrebné, aby ste boli
pravidelne sledovaný, kým ju užívate, ak sa Vás týka niečo z nasledovného:

- Prekonali ste žalúdočné krvácanie alebo vredy.
- Bývate dehydratovaný, napríklad dlhodobými záchvatmi vracania alebo
hnačkou.
- Mávate opuchy v dôsledku zadržiavania tekutín.
- Prekonali ste srdcové zlyhanie alebo akýkoľvek iný druh srdcového
ochorenia.
- V minulosti ste mali zvýšený krvný tlak. ARCOXIA môže u niektorých
ľudí zvýšiť krvný tlak, obzvlášť pri vysokých dávkach. Váš lekár bude
chcieť z času načas skontrolovať Váš krvný tlak.
- V minulosti ste mali akékoľvek pečeňové alebo obličkové ochorenie.
- Ste liečený na nejakú infekciu. ARCOXIA môže maskovať alebo zakryť
horúčku, ktorá je príznakom infekcie.
- Ste žena, ktorá sa snaží otehotnieť.
- Ste starší (t. j. nad 65 rokov).
- Máte cukrovku, vysoký cholesterol alebo ste fajčiar. To môže zvýšiť
Vaše riziko ochorenia srdca.

Ak si nie ste istý, či sa Vás týka niečo z vyššie uvedeného, poraďte sa
pred užitím lieku ARCOXIA so svojím lekárom, aby ste zistili, či je tento
liek pre Vás vhodný.

ARCOXIA účinkuje rovnako dobre u starších aj mladších dospelých pacientov.
Ak ste starší (t. j. nad 65 rokov), Váš lekár Vás bude chcieť náležite
sledovať. U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Obzvlášť v prípade, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, Váš lekár
Vás bude chcieť sledovať, aby kontroloval, že Vaše lieky pôsobia správne,
keď začnete užívať liek ARCOXIA:

- lieky, ktoré zrieďujú krv (antikoagulanciá), ako warfarín,
- rifampicín (antibiotikum),
- metotrexát (liek používaný na potlačenie imunitného systému a často
používaný na liečbu reumatoidnej artritídy),
- lieky, ktoré pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak a srdcové
zlyhanie, nazývané ACE inhibítory a blokátory angiotenzínového
receptora, ako sú enalapril a ramipril, a losartan a valsartan,
- lítium (liek používaný na liečbu určitých typov depresie),
- diuretiká (lieky na odvodnenie),
- cyklosporín alebo takrolimus (lieky používané na potlačenie imunitného
systému),
- digoxín (liek na srdcové zlyhanie a nepravidelný rytmus srdca),
- minoxidil (liek na liečbu vysokého krvného tlaku),
- tablety alebo perorálny roztok so salbutamolom (liek používaný na
liečbu astmy),
- antikoncepciu,
- hormonálnu substitučnú terapiu,
- kyselinu acetylsalicylovú; riziko žalúdočných vredov je vyššie, ak sa
ARCOXIA užíva spolu s kyselinou acetylsalicylovou.

ARCOXIA sa môže užívať s nízkou dávkou kyseliny acetylsalicylovej. Ak
v súčasnosti užívate nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej na prevenciu
srdcového záchvatu (infarktu) alebo mozgovej príhody, neprerušujte užívanie
kyseliny acetylsalicylovej, pokiaľ sa neporadíte s lekárom.
Počas užívania lieku ARCOXIA neužívajte vysoké dávky kyseliny
acetylsalicylovej ani iných protizápalových liekov.

Tehotenstvo a dojčenie
ARCOXIA tablety sa nesmú užívať počas tehotenstva. Ak ste tehotná alebo si
myslíte, že môžete byť tehotná alebo plánujete otehotnieť, neužívajte tieto
tablety. Ak otehotniete, prestaňte užívať tablety a poraďte sa so svojím
lekárom. Ak si nie ste istá alebo potrebujete poradiť viac, obráťte sa na
svojho lekára.

Nie je známe, či sa ARCOXIA vylučuje do materského mlieka u ľudí. Ak
dojčíte alebo plánujete dojčiť, pred užívaním lieku ARCOXIA sa poraďte
so svojím lekárom. Ak užívate liek ARCOXIA, nesmiete dojčiť.

Užívanie lieku ARCOXIA s jedlom a nápojmi
Tablety ARCOXIA sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla. Pri užívaní bez
jedla môže byť nástup účinku lieku ARCOXIA rýchlejší.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
U niektorých pacientov užívajúcich liek ARCOXIA boli hlásené závrat
a ospalosť.
Neveďte vozidlo, keď sa u Vás prejaví závrat alebo ospalosť.
Nepoužívajte žiadne nástroje alebo prístroje, keď sa u Vás prejaví závrat
alebo ospalosť.

Dôležité informácie o niektorých zložkách lieku ARCOXIA
ARCOXIA obsahuje laktózu. Ak Vám lekár povedal, že máte neznášanlivosť
niektorých cukrov, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako začnete užívať
tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ LIEK ARCOXIA

Vždy užívajte liek ARCOXIA presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tablety ARCOXIA nemajú užívať deti ani dospievajúci mladší ako 16 rokov.

Tablety ARCOXIA užívajte ústami raz denne. ARCOXIA sa môže užívať s jedlom
alebo bez jedla.

Neužívajte vyššiu dávku, ako je určená pre Vaše ochorenie. Váš lekár bude
chcieť z času načas prediskutovať Vašu liečbu. Je dôležité, aby ste užívali
najnižšiu dávku, ktorá tlmí Vašu bolesť a neužívali liek ARCOXIA dlhšie,
ako je potrebné. Je to preto, lebo riziko srdcového záchvatu (infarktu)
a mozgovej príhody sa môže zvýšiť po dlhodobej liečbe, obzvlášť vysokými
dávkami.

/Osteoartróza/
Odporúčaná dávka je 30 mg jedenkrát denne, zvýšená najviac na 60 mg
jedenkrát denne, ak je to potrebné.


/Reumatoidná artritída/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.


/Ankylozujúca spondylitída/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

/Akútne bolestivé stavy/
Etorikoxib sa má použiť len počas akútnej bolestivej fázy.

/Dna/
Odporúčaná dávka je 120 mg jedenkrát denne, ktorá sa má použiť len
počas akútnej bolestivej fázy, obmedzená na najviac 8 dní liečby.


/Pooperačná bolesť po zubnom chirurgickom zákroku/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne, obmedzená na najviac 3 dni
liečby.

Pacienti s pečeňovými ťažkosťami
- Ak máte mierne ochorenie pečene, nemali by ste užívať viac ako 60 mg
denne.
- Ak máte ťažšie ochorenie pečene, nemali by ste užívať viac ako 60 mg
každý druhý deň alebo 30 mg denne.

Ak užijete viac lieku ARCOXIA, ako máte
Nikdy neužite viac tabliet, ako Vám odporučil lekár. Ak užijete príliš veľa
tabliet lieku ARCOXIA, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

Ak zabudnete užiť liek ARCOXIA
Je dôležité užívať liek ARCOXIA tak, ako Vám predpísal lekár. Ak vynecháte
dávku, pokračujte vo Vašom zvyčajnom dávkovaní nasledujúci deň. Neužívajte
dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú tabletu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj ARCOXIA môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Ak sa u Vás vyskytne akýkoľvek z nasledujúcich príznakov, prestaňte užívať
liek ARCOXIA a ihneď sa poraďte so svojím lekárom:
- výskyt alebo zhoršenie dýchavičnosti, bolesti na hrudi alebo opuchu
členkov,
- zožltnutie kože a očí (žltačka) – príznaky pečeňových ťažkostí,
- závažná alebo pretrvávajúca bolesť žalúdka alebo čierna stolica,
- alergická reakcia, ktorá môže zahŕňať kožné ťažkosti, ako sú vredy
alebo pľuzgiere alebo opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla, čo môže
spôsobiť ťažkosti pri dýchaní.

Častosť možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je určená nasledujúcim
spôsobom:
Veľmi časté (postihujú viac ako 1 používateľa z 10)
Časté (postihujú 1 až 10 používateľov zo 100)
Menej časté (postihujú 1 až 10 používateľov z 1 000)
Zriedkavé (postihujú 1 až 10 používateľov z 10 000)
Veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 používateľa z 10 000)
Neznáme (z dostupných údajov).

Počas liečby liekom ARCOXIA sa môžu vyskytnúť nasledujúce vedľajšie účinky:

/Časté:/
Slabosť a malátnosť, závrat, bolesť hlavy, ochorenie podobné chrípke,
hnačka, vetry, nevoľnosť, ťažkosti s trávením (dyspepsia), bolesť alebo
ťažkosti so žalúdkom, pálenie záhy, zmeny v krvných testoch súvisiacich
s pečeňou, opuch nôh a/alebo chodidiel v dôsledku zadržiavania tekutín
(edémy) a zvýšený krvný tlak, búšenie srdca, modriny, suché zubné lôžko
(zápal a bolesť po vytrhnutí zuba).

/Menej časté:/
Nadúvanie žalúdka alebo čriev, bolesť na hrudníku, zlyhanie srdca, pocit
napnutia, tlaku alebo ťažoby na hrudníku (angina pectoris), srdcový záchvat
(infarkt), mozgová príhoda, malá mozgová príhoda (tranzitórny ischemický
záchvat), nepravidelný rytmus srdca (predsieňová fibrilácia), infekcia
horných dýchacích ciest, vysoké hladiny draslíka v krvi, zmeny v krvných
alebo močových testoch súvisiacich s obličkami, zmeny črevných návykov
zahŕňajúce zápchu, sucho v ústach, vredy v ústach, porucha chuti, zápal
žalúdka a tenkého čreva, zápal žalúdka, žalúdočný vred, pocit nevoľnosti
(vracanie), syndróm dráždivého čreva, zápal pažeráka, rozmazané videnie,
podráždenie oka a sčervenanie, krvácanie z nosa, zvonenie v ušiach, závrat,
zvýšenie alebo zníženie chuti do jedla, prírastok hmotnosti, svalové
kŕče/spazmy, svalová bolesť/stuhnutosť, nespavosť, ospalosť, tŕpnutie alebo
pichanie, úzkosť, depresia, pokles duševnej bystrosti, sťažené dýchanie,
kašeľ, opuch tváre, začervenanie, kožná vyrážka alebo svrbenie kože,
infekcia močových ciest, zníženie počtu krvných doštičiek, zníženie počtu
červených krviniek, zníženie počtu bielych krviniek.

/Zriedkavé:/
Nízke hladiny sodíka v krvi, sčervenanie kože.

/Veľmi zriedkavé:/
Alergické reakcie (ktoré môžu byť také závažné, že vyžadujú okamžitú
lekársku pomoc) vrátane žihľavky, opuchu tváre, pier, jazyka a/alebo hrdla,
čo môže spôsobiť ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním, bronchospazmus
(sipot alebo namáhavé dýchanie), ťažké kožné reakcie, zápal žalúdočnej
sliznice alebo žalúdočné vredy, ktoré môžu byť závažné a môžu viesť
ku krvácaniu, pečeňové problémy, závažné poruchy obličiek, ťažké zvýšenie
krvného tlaku, zmätenosť, zrakové, pocitové alebo sluchové vnímanie
neexistujúcich vecí (halucinácie).

/Neznáme:/
Zožltnutie kože a očí (žltačka), zápal podžalúdkovej žľazy, rýchly tep
srdca, nepravidelný rytmus srdca (arytmia), nepokoj.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LIEK ARCOXIA

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte liek ARCOXIA po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Fľaše: Obal uchovávajte dôkladne uzatvorený na ochranu pred vlhkosťou.

Blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo ARCOXIA obsahuje
- Liečivo je etorikoxib. Každá filmom obalená tableta obsahuje 30, 60,
90 alebo 120 mg etorikoxibu.

- Ďalšie zložky sú:
Jadro: bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý, sodná soľ kroskarmelózy,
magnéziumstearát, mikrokryštalická celulóza.
Obal tablety: karnaubský vosk, monohydrát laktózy, hypromelóza, oxid
titaničitý (E171), triacetín. 30-, 60- a 120-mg tablety tiež obsahujú žltý
oxid železitý (E172, farbivo) a indigokarmínový lak hlinitý (E132,
farbivo).

Ako vyzerá ARCOXIA a obsah balenia
Tablety ARCOXIA sú dostupné v štyroch silách:

30 mg modrozelené bikonvexné filmom obalené tablety v tvare jablka s
označením „ACX 30“ na jednej strane a „101“ na druhej strane.

60 mg tmavozelené bikonvexné filmom obalené tablety v tvare jablka
s označením „ARCOXIA 60“ na jednej strane a „200“ na druhej strane
obsahujúce 60 mg etorikoxibu.

90 mg biele bikonvexné filmom obalené tablety v tvare jablka s označením
„ARCOXIA 90“ na jednej strane a „202“ na druhej strane obsahujúce 90 mg
etorikoxibu.

120 mg svetlozelené bikonvexné filmom obalené tablety v tvare jablka
s označením „ARCOXIA 120“ na jednej strane a „204“ na druhej strane
obsahujúce 120 mg etorikoxibu.

Veľkosti balenia:
30 mg:
Veľkosť balenia po 2, 7, 14, 20, 28 tabliet alebo viacnásobné balenia
obsahujúce 98 (2 balenia po 49) tabliet v blistroch.

60, 90, 120 mg:
Veľkosti balenia po 2, 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 84, 100 tabliet alebo
viacnásobné balenia obsahujúce 98 (2 balenia po 49) tabliet v blistroch
alebo 30 a 90 tabliet vo fľašiach s nádobkami s vysúšadlom. Vysúšadlo
(jedna alebo dve nádobky) vo fľašiach, použité pre uchovávanie tabliet
v suchu, sa nesmie prehltnúť/./

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Merck Sharp & Dohme B.V.
Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem
P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem
Holandsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Belgicko, Luxembursko|Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg, comprimés |
| |pelliculés |
|Dánsko, Estónsko, |Arcoxia |
|Island, Nórsko | |
|Malta, Írsko, Veľká |ARCOXIA 30, 60, 90 or 120 mg film-coated tablets|
|Británia | |
|Rakúsko |Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, |
| |120 mg-Filmtabletten |
|Česká republika |ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg, potahované |
| |tablety |
|Cyprus |ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg |
|Fínsko |Arcoxia 30, 60, 90 ja 120 mg tabletti, |
| |kalvopäällysteinen |
|Francúzsko |ARCOXIA 30, 60 , 90 mg, comprimé pelliculé |
|Nemecko |ARCOXIA 30/60/90/120 mg Filmtabletten |
|Grécko |ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg,120 mg film-coated |
| |tablets |
|Maďarsko |Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg filmtabletta|
|Taliansko |ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg compresse rivestite |
| |con film |
|Lotyšsko |Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg un 120 mg apvalkot?s|
| |tablets |
|Litva |Arcoxia 30, 60, 90, 120 mg pl?vele dengtos |
| |tablet?s |
|Holandsko |Arcoxia 30, 60, 90, 120, filmomhulde tabletten |
|Poľsko |ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg tabletki |
| |powlekane |
|Portugalsko |ARCOXIA 30, 60, 90, 120 mg comprimidos |
| |revestidos por película |
|Slovenská republika |ARCOXIA 30 mg, 60 mg, 90 mg, 120 mg |
|Slovinsko |Arcoxia 30/60/90/120 mg filmsko obložene tablete|
|Španielsko |Arcoxia 30, 60, 90 y 120 mg comprimidos |
| |recubiertos con película |
|Švédsko |Arcoxia 30 mg, 60 mg, 90 mg och 120 mg |
| |filmdragerade tabletter |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v marci
2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k zmene v registrácii lieku, ev. č: 2010/07102

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

ARCOXIA 30 mg
ARCOXIA 60 mg
ARCOXIA 90 mg
ARCOXIA 120 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 30, 60, 90 alebo 120 mg etorikoxibu.

Pomocná látka:
30-mg tableta obsahuje 1,3 mg laktózy,
60-mg tableta obsahuje 2,7 mg laktózy,
90-mg tableta obsahuje 4,0 mg laktózy,
120-mg tableta obsahuje 5,3 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

30 mg tablety: modrozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením
„101“ na jednej strane a „ACX 30“ na druhej strane.

60 mg tablety: tmavozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením
„200“ na jednej strane a „ARCOXIA 60“ na druhej strane.

90 mg tablety: biele bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením „202“ na
jednej strane a „ARCOXIA 90“ na druhej strane.

120 mg tablety: svetlozelené bikonvexné tablety v tvare jablka s vyrazením
„204“ na jednej strane a „ARCOXIA 120“ na druhej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Na zmiernenie symptómov osteoartrózy (OA), reumatoidnej artritídy (RA),
ankylozujúcej spondylitídy a bolesti a príznakov zápalu pri akútnej dnavej
artritíde.

Na krátkodobú liečbu stredne silnej bolesti súvisiacej s dentálnym
chirurgickým zákrokom.

Rozhodnutie predpísať selektívny inhibítor COX-2 má byť podložené
zhodnotením celkového rizika pre individuálneho pacienta (pozri časti 4.3,
4.4).




4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Dávkovanie

Keďže kardiovaskulárne riziko etorikoxibu sa môže zvyšovať s dávkou
a trvaním liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť
najnižšia účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho
odpoveď na liečbu sa majú pravidelne prehodnocovať, zvlášť u pacientov
s osteoartrózou (pozri časti 4.3, 4.4, 4.8 a 5.1).

/Osteoartróza/
Odporúčaná dávka je 30 mg jedenkrát denne. U niektorých pacientov
s nedostatočným zmiernením symptómov môže účinnosť zlepšiť zvýšená dávka
60 mg jedenkrát denne. Ak sa nedostaví zväčšenie terapeutického benefitu,
majú sa zvážiť iné možnosti liečby.

/Reumatoidná artritída/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

/Ankylozujúca spondylitída/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Pri akútnych bolestivých stavoch sa má etorikoxib používať iba v akútnom
symptomatickom období.

/Akútna dnavá artritída/
Odporúčaná dávka je 120 mg jedenkrát denne. V klinických štúdiách akútnej
dnavej artritídy sa etorikoxib podával 8 dní.

/Pooperačná bolesť po dentálnom chirurgickom zákroku/
Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne, limitovaná na maximálne 3 dni.
U niektorých pacientov môže byť potrebná doplnková pooperačná analgézia.

Vyššie dávky ako sú odporúčané dávky pre jednotlivé indikácie buď
nepreukázali vyššiu účinnosť alebo neboli skúmané. Preto:

dávka na OA nemá prekročiť 60 mg denne.
dávka na RA a ankylozujúcu spondylitídu nemá prekročiť 90 mg denne.
dávka na akútnu dnavú artritídu nemá prekročiť 120 mg denne, liečba je
limitovaná na maximálne 8 dní.
dávka na akútnu pooperačnú bolesť po dentálnom chirurgickom zákroku nemá
prekročiť 90 mg denne, liečba je limitovaná na maximálne 3 dni.

Osobitné skupiny pacientov

/Starší pacienti/
Pre starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávkovania. Tak ako
pri iných liekoch, u starších pacientov je potrebná opatrnosť (pozri časť
4.4).

/Hepatálna insuficiencia/
Bez ohľadu na indikáciu sa u pacientov s miernou hepatálnou dysfunkciou
(Childovo-Pughovo skóre 5-6) nemá prekročiť dávka 60 mg jedenkrát denne.
U pacientov so stredne ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo
skóre 7-9) sa bez ohľadu na indikáciu nemá prekročiť dávka 60 mg každý
druhý deň; môže sa tiež zvážiť podávanie 30 mg raz denne.

Klinické skúsenosti u pacientov so stredne ťažkou hepatálnou dysfunkciou sú
limitované a odporúča sa opatrnosť. Nie sú klinické skúsenosti u pacientov
s ťažkou hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre ? 10), preto je
použitie u týchto pacientov kontraindikované (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

/Renálna insuficiencia/
U pacientov s klírensom kreatinínu ? 30 ml/min nie je potrebná úprava
dávkovania (pozri časť 5.2). Použitie etorikoxibu u pacientov s klírensom
kreatinínu ( 30 ml/min je kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

/Deti a dospievajúci/
Etorikoxib je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich mladších ako 16
rokov (pozri časť 4.3).

Spôsob podania

ARCOXIA sa podáva perorálne a môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.
Nástup účinku lieku môže byť rýchlejší, ak sa ARCOXIA podá bez jedla. Túto
skutočnosť je potrebné zvážiť, ak je potrebné rýchle symptomatické
zmiernenie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časť 6.1).

Aktívny peptický vred alebo aktívne gastrointestinálne (GI) krvácanie.

Pacienti, u ktorých sa po použití kyseliny acetylsalicylovej alebo NSA
vrátane inhibítorov COX-2 (cyklooxygenázy-2) vyskytli bronchospazmus,
akútna rinitída, nazálne polypy, angioneurotický edém, urtikária alebo
reakcie alergického typu.

Gravidita a laktácia (pozri časti 4.6 a 5.3).

Ťažká hepatálna dysfunkcia (albumín v sére < 25 g/l alebo Childovo-Pughovo
skóre ? 10).

Odhadovaný renálny klírens kreatinínu < 30 ml/min.

Deti a dospievajúci mladší ako 16 rokov.

Zápalové ochorenie čreva.

Kongestívne srdcové zlyhanie (NYHA II-IV).

Pacienti s hypertenziou, ktorých krvný tlak je trvalo zvýšený nad
140/90 mmHg a nie je adekvátne kontrolovaný.

Potvrdená ischemická choroba srdca, ochorenie periférnych artérií a/alebo
cerebrovaskulárne ochorenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Gastrointestinálne účinky/
U pacientov liečených etorikoxibom sa vyskytli komplikácie horného
gastrointestinálneho traktu [perforácie, vredy alebo krvácania (PVK)],
niektoré vedúce k smrteľným následkom.

Opatrnosť sa odporúča pri liečbe pacientov s najväčším rizikom vzniku
gastrointestinálnych komplikácií po NSA: starší pacienti, pacienti
užívajúci súbežne akékoľvek iné NSA alebo kyselinu acetylsalicylovú, alebo
pacienti s anamnézou gastrointestinálneho ochorenia v minulosti, ako je
ulcerácia a GI krvácanie.

Pri súbežnom užívaní etorikoxibu s kyselinou acetylsalicylovou (aj v malých
dávkach) sa ďalej zvyšuje riziko gastrointestinálnych nežiaducich účinkov
(gastrointestinálna ulcerácia alebo iné gastrointestinálne komplikácie).
V dlhodobých klinických štúdiách sa nepreukázal signifikantný rozdiel
v gastrointestinálnej bezpečnosti medzi selektívnymi inhibítormi COX-2 +
kyselinou acetylsalicylovou oproti NSA + kyselinou acetylsalicylovou (pozri
časť 5.1).

/Kardiovaskulárne účinky/
Klinické skúšania naznačujú, že trieda selektívnych inhibítorov COX-2 sa
v porovnaní s placebom a niektorými NSA môže spájať s rizikom trombotických
príhod (najmä infarkt myokardu (IM) a náhla cievna mozgová príhoda). Keďže
kardiovaskulárne riziko etorikoxibu sa môže zvyšovať s dávkou a trvaním
liečby, dĺžka liečby má byť čo možno najkratšia a má sa použiť najnižšia
účinná denná dávka. Pacientova potreba úľavy od príznakov a jeho odpoveď na
liečbu sa majú pravidelne prehodnocovať, zvlášť u pacientov s osteoartrózou
(pozri časti 4.2, 4.3, 4.8 a 5.1).

Pacienti s významnými rizikovými faktormi vzniku kardiovaskulárnych príhod
(napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) majú byť
liečení etorikoxibom až po starostlivom zvážení (pozri časť 5.1).

Selektívne inhibítory COX-2 nie sú substitúciou za kyselinu
acetylsalicylovú v profylaxii kardiovaskulárnych tromboembolických chorôb,
pretože nemajú protidoštičkový účinok. Preto sa antitrombocytárna liečba
nemá ukončiť (pozri časti vyššie, 4.5 a 5.1).

/Renálne účinky/
Renálne prostaglandíny môžu hrať kompenzačnú úlohu pri udržiavaní renálnej
perfúzie. Pri zníženej renálnej perfúzii môže preto podanie etorikoxibu
znížiť tvorbu prostaglandínov, sekundárne prietok krvi obličkami a tým
zhoršiť renálnu funkciu. Pacienti, u ktorých je riziko takejto reakcie
najvyššie, sú pacienti s už existujúcou významne zníženou funkciou
obličiek, s nekompenzovaným srdcovým zlyhaním alebo cirhózou. U takýchto
pacientov treba zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.


/Retencia tekutín, edémy a hypertenzia/

Tak ako pri iných liekoch, o ktorých je známe, že inhibujú syntézu
prostaglandínov, sa u pacientov užívajúcich etorikoxib pozorovala retencia
tekutín, edémy a hypertenzia. Všetky nesteroidné protizápalové lieky (NSA)
vrátane etorikoxibu môžu byť spojené s novým výskytom alebo návratom
kongestívneho srdcového zlyhania. Informácie o dávkovo závislej odpovedi
pre etorikoxib pozri v časti 5.1. Opatrnosť je potrebná u pacientov
s anamnézou srdcového zlyhania, ľavokomorovej dysfunkcie alebo hypertenzie
a u pacientov s už existujúcim edémom akéhokoľvek pôvodu. Ak existuje
klinický dôkaz zhoršenia stavu týchto pacientov, je potrebné vykonať vhodné
opatrenia vrátane prerušenia liečby etorikoxibom.

Etorikoxib môže byť spojený s častejšou a ťažšou hypertenziou než niektoré
iné NSA a selektívne inhibítory COX-2, najmä vo vysokých dávkach. Preto sa
má pred liečbou etorikoxibom skontrolovať hypertenzia (pozri časť 4.3)
a počas liečby etorikoxibom sa má venovať osobitná pozornosť monitorovaniu
krvného tlaku. Krvný tlak sa má sledovať v priebehu dvoch týždňov po
nasadení liečby a neskôr v pravidelných intervaloch. Ak sa krvný tlak
signifikantne zvýši, je nutné zvážiť alternatívnu liečbu.

/Účinky na pečeň/
V klinických štúdiách bolo u približne 1 % pacientov liečených etorikoxibom
30, 60 a 90 mg denne v období do jedného roka hlásené zvýšenie
alanínaminotransferázy (ALT) a/alebo aspartátaminotransferázy (AST)
(približne troj- alebo viacnásobok hornej hranice normy).

Pacientov s príznakmi a/alebo známkami svedčiacimi o poruche funkcie
pečene, alebo u ktorých sa zistia abnormálne funkčné pečeňové testy, treba
sledovať. Ak sa vyskytnú známky pečeňovej insuficiencie alebo ak sa zistí
pretrvávanie abnormálnych funkčných pečeňových testov (trojnásobok hornej
hranice normy), liečbu etorikoxibom treba prerušiť.

/Všeobecne/
Ak počas liečby dôjde u pacienta k zhoršeniu ktorejkoľvek z vyššie
uvedených funkcií orgánových systémov, majú sa vykonať potrebné opatrenia
a má sa zvážiť ukončenie liečby etorikoxibom. Je potrebné venovať príslušnú
lekársku pozornosť, ak sa etorikoxib podáva starším pacientom, pacientom
s renálnou, hepatálnou alebo kardiálnou dysfunkciou.

Opatrnosť je potrebná, keď sa začína liečba etorikoxibom u pacientov
s dehydratáciou. Pred začatím liečby etorikoxibom sa odporúča pacientov
rehydratovať.

Počas sledovania po uvedení lieku na trh boli v súvislosti s použitím NSA
a niektorých selektívnych inhibítorov COX-2 veľmi zriedkavo hlásené závažné
kožné reakcie, niektoré z nich fatálne, vrátane exfoliatívnej dermatitídy,
Stevens-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (pozri časť
4.8). Zdá sa, že najvyššie riziko týchto reakcií je u pacientov na začiatku
liečby, vo väčšine prípadov nastupuje reakcia počas prvého mesiaca liečby.
U pacientov užívajúcich etorikoxib boli hlásené závažné reakcie
precitlivenosti (ako anafylaxia a angioedém, pozri časť 4.8). U pacientov
s akoukoľvek liekovou alergiou v anamnéze sa niektoré selektívne inhibítory
COX-2 spájali so zvýšeným rizikom kožných reakcií. Pri prvom objavení sa
kožnej vyrážky, slizničných lézií alebo akéhokoľvek iného príznaku
precitlivenosti sa má liečba etorikoxibom ukončiť.

Etorikoxib môže maskovať horúčku a iné prejavy zápalu.

Pri súbežnom podávaní etorikoxibu s warfarínom alebo inými perorálnymi
antikoagulanciami je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5).

Užívanie etorikoxibu, podobne ako iného lieku, o ktorom je známe, že
inhibuje cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov, sa neodporúča u žien,
ktoré sa snažia otehotnieť (pozri časti 4.6, 5.1 a 5.3).

Tablety ARCOXIA obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo
glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie


/Farmakodynamické interakcie/


/Perorálne antikoagulanciá:/ U jedincov nastavených na chronickú liečbu
warfarínom bolo podávanie etorikoxibu 120 mg denne spojené s približne 13 %
predĺžením protrombínového času International Normalized Ratio (INR).
U pacientov užívajúcich perorálne antikoagulanciá je preto potrebné
dôkladne monitorovať protrombínový čas INR, najmä v prvých dňoch, keď sa
začína s liečbou etorikoxibom alebo sa dávka etorikoxibu mení (pozri časť
4.4).

/Diuretiká, inhibítory ACE a antagonisty angiotenzínu II:/ NSA môžu znižovať
účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zníženou
renálnou funkciou (napr. dehydratovaných pacientov alebo starších pacientov
so zníženou renálnou funkciou) môže mať súbežné podávanie inhibítora ACE
alebo antagonistu angiotenzínu II a látok inhibujúcich cyklooxygenázu za
následok ďalšie zhoršenie obličkovej funkcie, vrátane možného akútneho
renálneho zlyhania, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Tieto interakcie treba
brať do úvahy u pacientov užívajúcich etorikoxib súbežne s inhibítormi ACE
alebo antagonistami angiotenzínu II. Preto má byť táto kombinácia podávaná
s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Po začatí súbežnej liečby
a pravidelne počas nej majú byť pacienti náležite hydratovaní a má sa
zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.

/Kyselina acetylsalicylová:/ V štúdii u zdravých dobrovoľníkov v ustálenom
stave nemal etorikoxib 120 mg jedenkrát denne žiaden účinok na
antitrombocytárnu aktivitu kyseliny acetylsalicylovej (81 mg jedenkrát
denne). Etorikoxib sa môže užívať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou
v dávkach používaných na kardiovaskulárnu profylaxiu (nízke dávky kyseliny
acetylsalicylovej). Súbežné podávanie nízkej dávky kyseliny
acetylsalicylovej a etorikoxibu však môže mať za následok zvýšený výskyt GI
vredov alebo iných komplikácií v porovnaní s užívaním samotného
etorikoxibu. Súbežné podávanie etorikoxibu s dávkami kyseliny
acetylsalicylovej vyššími, ako sú dávky na kardiovaskulárnu prevenciu alebo
s inými NSA, sa neodporúča. (Pozri časti 5.1 a 4.4.)

/Cyklosporín a takrolimus:/ Hoci táto interakcia s etorikoxibom nebola
sledovaná, súbežné podávanie cyklosporínu alebo takrolimusu s ktorýmkoľvek
NSA môže zvýšiť nefrotoxický účinok cyklosporínu alebo takrolimusu. Ak sa
podáva etorikoxib v kombinácii s týmito liekmi, je potrebné monitorovať
renálne funkcie.




/Farmakokinetické interakcie/


/Účinok etorikoxibu na farmakokinetiku iných liekov/

Lítium: NSA znižujú renálnu exkréciu lítia, a tak zvyšujú hladiny lítia
v plazme. Ak je to nevyhnutné, je potrebné dôkladne sledovať hladiny lítia
v krvi a upraviť dávku lítia, kým sa užíva v kombinácii a keď sa NSA
vysadí.

/Metotrexát:/ Dve štúdie sledovali účinky etorikoxibu 60, 90 alebo 120 mg
podávaného jedenkrát denne počas siedmich dní u pacientov užívajúcich
metotrexát v dávkach 7,5 až 20 mg jedenkrát týždenne na liečbu reumatoidnej
artritídy. Etorikoxib v dávke 60 a 90 mg nemal žiaden účinok na plazmatickú
koncentráciu metotrexátu alebo na obličkový klírens. V jednej štúdii nemal
etorikoxib 120 mg žiaden účinok na plazmatickú koncentráciu metotrexátu
alebo na obličkový klírens, ale v druhej štúdii etorikoxib 120 mg zvýšil
plazmatickú koncentráciu metotrexátu o 28 % a znížil obličkový klírens
metotrexátu o 13 %. Pri súbežnom podávaní metotrexátu a etorikoxibu sa
odporúča vhodné monitorovanie toxicity súvisiacej s metotrexátom.

/Perorálne kontraceptíva:/ Etorikoxib 60 mg podávaný súčasne s perorálnym
kontraceptívom obsahujúcim 35 mikrogramov etinylestradiolu (EE) a 0,5 až
1 mg noretindrónu počas 21 dní zvýšil ustálený stav AUC0-24 hod EE o 37 %.
Etorikoxib 120 mg podávaný s tým istým perorálnym kontraceptívom súčasne
alebo s odstupom 12 hodín, zvýšil ustálený stav AUC0-24 hod EE o 50 – 60 %.
Toto zvýšenie koncentrácie EE treba brať do úvahy pri výbere vhodného
perorálneho kontraceptíva na užívanie s etorikoxibom. Vzostup expozície EE
môže zvýšiť incidenciu nežiaducich účinkov spojených s perorálnymi
kontraceptívami (napr. venózne tromboembolické príhody u rizikových žien).

/Hormonálna substitučná terapia (HST):/ Podávanie etorikoxibu 120 mg
s hormonálnou substitučnou terapiou pozostávajúcou z konjugovaných
estrogénov (0,625 mg PREMARINTM) počas 28 dní zvýšilo priemerný ustálený
stav AUC0-24 hod nekonjugovaného estrónu (41 %), equilínu (76 %) a 17-?-
estradiolu (22 %). Účinok odporúčaných chronických dávok etorikoxibu (30,
60 a 90 mg) nebol skúmaný. Účinky etorikoxibu 120 mg na expozíciu (AUC0-
24 hod) týmto estrogénovým zložkám PREMARIN-u boli menej než polovičné
v porovnaní s tými, ktoré sa pozorovali keď bol PREMARIN podávaný sám
a dávka bola zvýšená z 0,625 na 1,25 mg. Klinická významnosť týchto zvýšení
nie je známa, a vyššie dávky PREMARIN-u v kombinácii s etorikoxibom neboli
skúmané. Tieto zvýšenia estrogénovej koncentrácie treba brať do úvahy pri
výbere postmenopauzálnej hormonálnej terapie na užívanie s etorikoxibom,
pretože vzostup estrogénovej expozície môže zvýšiť riziko nežiaducich
účinkov spojených s HST.

/Prednizón/prednizolón:/ V štúdiách liekovej interakcie nemal etorikoxib
klinicky významný vplyv na farmakokinetiku prednizónu/prednizolónu.

/Digoxín:/ Etorikoxib 120 mg podávaný jedenkrát denne počas 10 dní zdravým
dobrovoľníkom nemenil plazmatickú AUC0-24 hod v ustálenom stave alebo
renálnu elimináciu digoxínu. Vyskytol sa vzostup Cmax digoxínu (približne
33 %). Tento vzostup nie je, vo všeobecnosti, pre väčšinu pacientov
podstatný. Ak sa však digoxín a etorikoxib podávajú súbežne, pacienti so
zvýšeným rizikom digoxínovej toxicity sa majú monitorovať.


/Účinok etorikoxibu na lieky metabolizované sulfotransferázami/


Etorikoxib je inhibítor aktivity ľudskej sulfotransferázy, zvlášť SULT1E1,
a preukázalo sa, že zvyšuje sérové koncentrácie etinylestradiolu. Pretože
vedomosti o účinkoch viacerých sulfotransferáz sú v súčasnosti limitované
a klinické dôsledky pre mnoho liekov sa stále skúmajú, je rozumné zvýšiť
pozornosť, ak sa etorikoxib podáva súbežne s inými liekmi primárne
metabolizovanými ľudskými sulfotransferázami (napr. perorálny salbutamol
a minoxidil).




/Účinok etorikoxibu na lieky metabolizované izoenzýmami CYP/


Na základe štúdií /in vitro/ sa neočakáva inhibičný účinok etorikoxibu na
cytochrómy P450 (CYP) 1A2, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 alebo 3A4. V štúdii
u zdravých dobrovoľníkov denné podávanie etorikoxibu 120 mg nezmenilo
pečeňovú aktivitu CYP3A4 hodnotenú erytromycínovým dychovým testom.


/Účinok iných liekov na farmakokinetiku etorikoxibu/


Hlavná metabolická cesta etorikoxibu je závislá na enzýmoch CYP. Zdá sa, že
CYP3A4 prispieva k metabolizmu etorikoxibu /in vivo. In vitro/ štúdie
preukazujú, že CYP2D6, CYP2C9, CYP1A2 a CYP2C19 môžu tiež katalyzovať
hlavnú metabolickú cestu, ale ich kvantitatívne úlohy sa /in/
/vivo/ nesledovali.

/Ketokonazol:/ Ketokonazol, silný inhibítor CYP3A4, v dávke 400 mg jedenkrát
denne počas 11 dní zdravým dobrovoľníkom nemal klinicky významný účinok na
farmakokinetiku jednorazovej dávky etorikoxibu 60 mg (zvýšil AUC o 43 %).

/Rifampicín/: Súbežné podanie etorikoxibu a rifampicínu, silného induktora
enzýmov CYP, vyvolalo 65 %-né zníženie plazmatickej koncentrácie
etorikoxibu. Táto interakcia, keď sa etorikoxib podáva súbežne
s rifampicínom, môže viesť k návratu symptómov. Zatiaľ čo táto informácia
môže podnietiť zvýšenie dávky, vyššie ako uvedené dávky etorikoxibu pre
jednotlivé indikácie sa v kombinácii s rifampicínom nesledovali, a preto sa
neodporúčajú (pozri časť 4.2).

/Antacidá:/ Antacidá nemajú klinicky významný účinok na farmakokinetiku
etorikoxibu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


/Gravidita/


Použitie etorikoxibu, podobne ako ktoréhokoľvek liečiva, o ktorom je známe,
že inhibuje COX-2, sa neodporúča u žien, ktoré sa snažia otehotnieť.

O užívaní etorikoxibu u gravidných žien nie sú klinické údaje. Štúdie na
zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Možné riziko
u ľudí v gravidite je neznáme. Etorikoxib, tak ako iné lieky inhibujúce
syntézu prostaglandínov, môže zapríčiniť inertnosť maternice a predčasný
uzáver ductus arteriosus v poslednom trimestri. Etorikoxib je
kontraindikovaný v gravidite (pozri časť 4.3). Ak žena počas liečby
otehotnie, musí sa liečba etorikoxibom prerušiť.


/Laktácia/


Nie je známe, či sa etorikoxib vylučuje do materského mlieka u človeka.
Etorikoxib sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov. Ženy, ktoré užívajú
etorikoxib, nesmú dojčiť (pozri časti 4.3 a 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacienti, ktorí majú závrat alebo somnolenciu počas užívania etorikoxibu,
sa však majú vyhnúť vedeniu vozidiel alebo obsluhovaniu strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách sa hodnotila bezpečnosť etorikoxibu u 7 152 jedincov
vrátane 4 614 pacientov s OA, RA, chronickou bolesťou dolnej časti chrbta
alebo ankylozujúcou spondylitídou (približne 600 pacientov s OA alebo RA
bolo liečených jeden rok alebo dlhšie).

Profil nežiaducich účinkov v klinických štúdiách bol podobný u pacientov
s OA alebo RA liečených etorikoxibom počas jedného roka alebo dlhšie.

V klinickej štúdii akútnej dnavej artritídy boli pacienti liečení
etorikoxibom 120 mg jedenkrát denne počas ôsmich dní. Profil nežiaducich
účinkov v tejto štúdii bol vo všeobecnosti podobný tomu, aký bol hlásený
v kombinovaných štúdiách OA, RA a chronickej bolesti dolnej časti chrbta.

V programe zameranom na kardiovaskulárnu bezpečnosť, v ktorom boli zlúčené
údaje z troch aktívnym komparátorom kontrolovaných skúšok, bolo
etorikoxibom (60 mg alebo 90 mg) liečených 17 412 pacientov s OA alebo RA
počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania približne 18 mesiacov.
Bezpečnostné údaje a podrobnosti z tohto programu sú uvedené v časti 5.1.

V klinických štúdiách akútnej pooperačnej dentálnej bolesti po chirurgickom
zákroku zahŕňajúcich 614 pacientov liečených etorikoxibom (90 mg
alebo 120 mg) bol profil nežiaducich účinkov v týchto štúdiách vo
všeobecnosti podobný profilu, aký bol hlásený v kombinovaných štúdiách OA,
RA a chronickej bolesti dolnej časti chrbta.

V klinických štúdiách u pacientov s OA, RA, chronickou bolesťou dolnej
časti chrbta alebo ankylozujúcou spondylitídou liečených etorikoxibom 30,
60 alebo 90 mg počas 12 týždňov, v štúdiách programu MEDAL, v krátkodobých
štúdiách akútnej bolesti, alebo po jeho uvedení na trh boli hlásené
nasledujúce nežiaduce účinky s incidenciou väčšou ako pri placebe:

/[veľmi časté (? 1/10), časté (? 1/100 až < 1/10), menej časté (? 1/1 000 až/
/< 1/100), zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé/
/(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)]/


/Infekcie a nákazy:/

/Časté:/ alveolárna osteitída.
/Menej časté/: gastroenteritída, infekcia horných dýchacích ciest, infekcia
močového traktu.


/Poruchy krvi a lymfatického systému:/

/Menej časté/: anémia (primárne spojená s gastrointestinálnym krvácaním),
leukopénia, trombocytopénia.

/Poruchy imunitného systému:/
/Veľmi zriedkavé:/ reakcie z precitlivenosti vrátane angioedému,
anafylaktické/anafylaktoidné reakcie vrátane šoku.

/Poruchy metabolizmu a výživy:/
/Časté:/ edém/retencia tekutín/./
/Menej časté:/ zvýšenie alebo zníženie chuti, prírastok hmotnosti.

/Psychické poruchy:/
/Menej časté:/ úzkosť, depresia, zníženie psychickej vnímavosti.
/Veľmi zriedkavé:/ zmätenosť, halucinácie.
/Neznáme:/ nepokoj.

/Poruchy nervového systému:/
/Časté:/ závrat, bolesť hlavy.
/Menej časté:/ porucha chuti, nespavosť, parestézia/hypestézia, somnolencia.

/Poruchy oka:/
/Menej časté:/ rozmazané videnie, konjunktivitída.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
/Menej časté:/ tinitus, vertigo.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
/Časté:/ palpitácie.
/Menej časté:/ atriálna fibrilácia, kongestívne srdcové zlyhanie,
nešpecifické zmeny na EKG, angina pectoris, infarkt myokardu[1].
/Neznáme:/ tachykardia, arytmia.

/Cievne poruchy:/
/Časté:/ hypertenzia.
/Menej časté:/ začervenanie, cerebrovaskulárna príhoda[2], tranzientný
ischemický atak.
/Veľmi zriedkavé:/ hypertenzná kríza.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
/Menej časté:/ kašeľ, dyspnoe, epistaxa.
/Veľmi zriedkavé:/ bronchospazmus.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
/Časté:/ gastrointestinálne poruchy (napr. abdominálna bolesť, flatulencia,
pálenie záhy), hnačka, dyspepsia, dyskomfort v epigastriu, nauzea.
/Menej časté:/ abdominálna distenzia, reflux žalúdočnej kyseliny, porucha
črevnej motility, zápcha, suchosť v ústach, gastroduodenálne ulcerácie,
syndróm dráždivého čreva, ezofagitída, orálne ulcerácie, vracanie,
gastritída.
/Veľmi zriedkavé:/ peptické vredy vrátane gastrointestinálnej perforácie
a krvácania (najmä u starších pacientov).
/Neznáme:/ pankreatitída.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
/Časté:/ zvýšenie ALT, zvýšenie AST.
/Veľmi zriedkavé:/ hepatitída.
/Neznáme:/ žltačka.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
/Časté:/ ekchymóza.
/Menej časté:/ edém tváre, pruritus, vyrážka.
/Zriedkavé:/ erytém.
/Veľmi zriedkavé:/ urtikária, Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická
epidermálna nekrolýza.
/Neznáme:/ fixná lieková erupcia.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
/Menej časté:/ svalové kŕče/spazmy, muskuloskeletálna bolesť/stuhnutosť.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
/Menej časté:/ proteinúria, zvýšenie sérového kreatinínu.
/Veľmi zriedkavé:/ renálna insuficiencia vrátane renálneho zlyhania (pozri
časť 4.4).

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
/Časté:/ slabosť/únava, ochorenie podobné chrípke.
/Menej časté:/ bolesť na hrudníku.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
/Menej časté:/ zvýšenie močovinového dusíka v krvi, zvýšenie
kreatínfosfokinázy, hyperkaliémia, zvýšenie kyseliny močovej.
/Zriedkavé:/ zníženie sodíka v krvi.

Pri užívaní NSA boli hlásené nasledujúce závažné nežiaduce účinky,
a nemožno ich vylúčiť ani pri etorikoxibe: nefrotoxicita vrátane
intersticiálnej nefritídy a nefrotického syndrómu, hepatotoxicita vrátane
hepatálneho zlyhania.

4.9 Predávkovanie

V klinických štúdiách podanie etorikoxibu v jednorazových dávkach až do
500 mg a pri opakovaných dávkach až do 150 mg/deň počas 21 dní neviedlo k
významnej toxicite. Vyskytli sa správy o akútnom predávkovaní etorikoxibom,
hoci vo väčšine prípadov neboli hlásené nežiaduce účinky. Najčastejšie
pozorované nežiaduce účinky boli v súlade s bezpečnostným profilom
etorikoxibu (napr. gastrointestinálne prípady, kardiorenálne prípady).

V prípade predávkovania je vhodné zaviesť obvyklé podporné opatrenia, napr.
odstrániť nevstrebanú látku z GIT-u, pacienta klinicky sledovať a v prípade
potreby začať podpornú liečbu.

Etorikoxib nie je dialyzovateľný hemodialýzou; nie je známe, či je
dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

/Farakoterapeutická skupina: Nesteroidné antiflogistiká, antireumatiká –/
/koxiby,/ ATC kód: M01 AH05

Mechanizmus účinku

Etorikoxib je perorálny, v rozpätí klinického dávkovania selektívny
inhibítor cyklooxygenázy-2 (COX-2).

V klinických farmakologických štúdiách ARCOXIA vyvolala dávkovo závislú
inhibíciu COX-2 bez inhibície COX-1 v dávkach až do 150 mg denne.
Etorikoxib neinhiboval syntézu žalúdočného prostaglandínu a nemal účinok na
funkciu trombocytov.

Cyklooxygenáza je zodpovedná za tvorbu prostaglandínov. Boli identifikované
dve izoformy, COX-1 a COX-2. COX-2 je izoformou enzýmu, ktorá je indukovaná
prozápalovými stimulmi a je postulovaná ako primárne zodpovedná za syntézu
prostanoidných mediátorov bolesti, zápalu a horúčky. COX-2 zohráva úlohu aj
pri ovulácii, implantácii a uzávere ductus arteriosus, regulácii renálnej
funkcie a funkciách centrálneho nervového systému (indukcia horúčky,
percepcia bolesti a kognitívna funkcia). Môže tiež zohrávať úlohu pri
hojení vredov. COX-2 bola identifikovaná v tkanive okolo žalúdočných vredov
u človeka, ale jej význam pri hojení vredov nebol stanovený.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Účinnosť

U pacientov s osteoartrózou (OA) etorikoxib 60 mg jedenkrát denne
signifikantne zlepšil bolesť a hodnotenie stavu ochorenia pacientmi. Tieto
prospešné účinky sa pozorovali už na začiatku druhého dňa liečby
a pretrvávali počas 52 týždňov. Štúdie s etorikoxibom 30 mg jedenkrát denne
preukázali počas 12-týždňového liečebného obdobia lepšiu účinnosť ako
placebo (boli použité podobné hodnotenia ako v štúdiách vyššie). V štúdii
na stanovenie dávky preukázal etorikoxib 60 mg počas 6 týždňov liečby
vo všetkých 3 primárnych cieľových ukazovateľoch signifikantne väčšie
zlepšenie ako etorikoxib 30 mg. Dávka 30 mg nebola hodnotená pri
osteoartróze rúk.

U pacientov s reumatoidnou artritídou (RA) etorikoxib 90 mg jedenkrát denne
signifikantne zlepšil bolesť, zápal a mobilitu. Tieto prospešné účinky
pretrvávali počas 12-týždňového liečebného obdobia.

U pacientov so záchvatmi akútnej dnavej artritídy etorikoxib 120 mg
jedenkrát denne počas osemdňového liečebného obdobia zmiernil stredne silnú
až silnú bolesť kĺbov a zápal porovnateľne s indometacínom 50 mg trikrát
denne. Zmiernenie bolesti sa pozorovalo už po štyroch hodinách od začiatku
liečby.

U pacientov s ankylozujúcou spondylitídou etorikoxib 90 mg jedenkrát denne
signifikantne zlepšil bolesť chrbtice, zápal, stuhnutosť a funkčnosť.
Klinický prínos etorikoxibu sa pozoroval už na druhý deň terapie po
nasadení liečby a ostal zachovaný počas 52-týždňového liečebného obdobia.

V klinickej štúdii hodnotiacej pooperačnú dentálnu bolesť sa podával
etorikoxib 90 mg jedenkrát denne maximálne počas 3 dní. V podskupine
pacientov so stredne silnou bolesťou pri vstupe do štúdie preukázal
etorikoxib 90 mg podobný analgetický účinok ako účinok ibuprofénu 600 mg
(16,11 oproti 16,39; p = 0,722) a väčší účinok ako účinok paracetamolu
600 mg/kodeínu 600 mg (11,00; p < 0,001) a placeba (6,48; p < 0,001),
meraný na základe celkovej úľavy od bolesti počas prvých 6 hodín (TOPAR6).
Podiel pacientov, ktorí hlásili použitie záchrannej liečby počas prvých
24 hodín dávkovania, bol 40,8 % pre etorikoxib 90 mg, 25,5 % pre ibuprofén
600 mg každých 6 hodín a 46,7 % pre paracetamol 600 mg/kodeín 600 mg
každých 6 hodín v porovnaní so 76,2 % pre placebo.

V štúdiách špeciálne zameraných na meranie nástupu účinku etorikoxibu sa
nástup účinku objavil už 24 minút po podaní.

Bezpečnosť

Medzinárodný dlhotrvajúci program etorikoxibu a diklofenaku pri artritíde
(„Multinational Etoricoxib and Diclofenac Arthritis Long-term (MEDAL)
Program”)
Program MEDAL bol prospektívne dizajnovaný program zameraný na
kardiovaskulárnu (KV) bezpečnosť, v ktorom boli zlúčené údaje z troch
randomizovaných, dvojito zaslepených, aktívnym komparátorom kontrolovaných
skúšok, štúdie MEDAL, EDGE II a EDGE.

Štúdia MEDAL bola štúdia vedená výskytom cieľových KV ukazovateľov u 17 804
pacientov s OA a 5 700 pacientov s RA liečených etorikoxibom 60 mg (OA)
alebo 90 mg (OA a RA) alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia
s priemernou dĺžkou trvania 20,3 mesiacov (maximum 42,3 mesiacov, medián
21,3 mesiacov). V tejto skúške sa zaznamenávali len závažné nežiaduce
účinky a ukončenia liečby z dôvodu akýchkoľvek nežiaducich účinkov.

Štúdie EDGE a EDGE II porovnávali gastrointestinálnu tolerabilitu
etorikoxibu oproti diklofenaku. Štúdia EDGE zahŕňala 7 111 pacientov s OA
liečených etorikoxibom v dávke 90 mg denne (1,5-násobná dávka odporúčaná
pre OA) alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia s priemernou dĺžkou
trvania 9,1 mesiacov (maximum 16,6 mesiacov, medián 11,4 mesiacov). Štúdia
EDGE II zahŕňala 4 086 pacientov s RA liečených etorikoxibom 90 mg denne
alebo diklofenakom 150 mg denne počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania
19,2 mesiacov (maximum 33,1 mesiacov, medián 24 mesiacov).

V zlúčenom programe MEDAL bolo 34 701 pacientov s OA alebo RA liečených
počas obdobia s priemernou dĺžkou trvania 17,9 mesiacov (maximum 42,3
mesiacov, medián 16,3 mesiacov), pričom približne 12 800 pacientov
dostávalo liečbu dlhšie ako 24 mesiacov. Pri vstupe do programu mali
zúčastnení pacienti široké spektrum kardiovaskulárnych
a gastrointestinálnych rizikových faktorov. Pacienti s anamnézou nedávneho
infarktu myokardu, bajpasom koronárnej artérie alebo perkutánnou koronárnou
intervenciou v rámci 6 mesiacov pred vstupom do štúdie boli vylúčení.
Použitie gastroprotektívnych liekov a nízkej dávky kyseliny
acetylsalicylovej bolo v štúdiách povolené.

Celková bezpečnosť
Medzi etorikoxibom a diklofenakom nebol signifikantný rozdiel vo výskyte
kardiovaskulárnych trombotických príhod. Kardiorenálne nežiaduce účinky sa
častejšie pozorovali pri etorikoxibe ako pri diklofenaku a tento efekt bol
závislý od dávky (pozri konkrétne výsledky nižšie). Gastrointestinálne
a hepatálne nežiaduce účinky sa signifikantne častejšie pozorovali pri
diklofenaku ako pri etorikoxibe. Incidencia nežiaducich účinkov v štúdiách
EDGE a EDGE II a nežiaducich účinkov považovaných za závažné alebo vedúcich
k ukončeniu liečby v štúdii MEDAL bola vyššia pri etorikoxibe ako pri
diklofenaku.

Výsledky kardiovaskulárnej bezpečnosti
Výskyt potvrdených trombotických kardiovaskulárnych závažných nežiaducich
účinkov (pozostávajúcich z kardiálnych, cerebrovaskulárnych a periférnych
cievnych príhod) bol medzi etorikoxibom a diklofenakom porovnateľný a údaje
sú zosumarizované v tabuľke nižšie. Vo výskyte trombotických príhod neboli
medzi etorikoxibom a diklofenakom žiadne štatisticky signifikantné rozdiely
v žiadnej analyzovanej podskupine vrátane kategórií pacientov pokrývajúcich
škálu kardiovaskulárneho rizika prítomného pri vstupe do štúdie. Pri
oddelenom posudzovaní boli relatívne riziká potvrdených trombotických
kardiovaskulárnych závažných nežiaducich účinkov pri etorikoxibe 60 mg
alebo 90 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg podobné.

|Tabuľka 1: Výskyt potvrdených trombotických KV príhod (zlúčený |
|program MEDAL) |
| |etorikoxib |diklofenak |porovnanie |
| |(n=16 819) |(n=16 483) |medzi liečbami|
| |25 836 |24 766 | |
| |pacientskych |pacientskych | |
| |rokov |rokov | |
| |Výskyt† (95 % |Výskyt† (95 % |relatívne |
| |IS) |IS) |riziko |
| | | |(95 % IS) |
|Potvrdené trombotické kardiovaskulárne závažné nežiaduce účinky |
|podľa protokolu |1,24 (1,11, |1,30 (1,17, |0,95 (0,81, |
| |1,38) |1,45) |1,11) |
|podľa liečebného |1,25 (1,14, |1,19 (1,08, |1,05 (0,93, |
|zámeru |1,36) |1,30) |1,19) |
|Potvrdené kardiálne príhody |
|podľa protokolu |0,71 (0,61, |0,78 (0,68, |0,90 (0,74, |
| |0,82) |0,90) |1,10) |
|podľa liečebného |0,69 (0,61, |0,70 (0,62, |0,99 (0,84, |
|zámeru |0,78) |0,79) |1,17) |
|Potvrdené cerebrovaskulárne príhody |
|podľa protokolu |0,34 (0,28, |0,32 (0,25, |1,08 (0,80, |
| |0,42) |0,40) |1,46) |
|podľa liečebného |0,33 (0,28, |0,29 (0,24, |1,12 (0,87, |
|zámeru |0,39) |0,35) |1,44) |
|Potvrdené periférne cievne príhody |
|podľa protokolu |0,20 (0,15, |0,22 (0,17, |0,92 (0,63, |
| |0,27) |0,29) |1,35) |
|podľa liečebného |0,24 (0,20, |0,23 (0,18, |1,08 (0,81, |
|zámeru |0,30) |0,28) |1,44) |
|† Príhody na 100 pacientskych rokov; IS=interval spoľahlivosti |
|N=celkový počet pacientov zahrnutých v perprotokolovej populácii |
| |
|Podľa protokolu: všetky prípady počas liečby skúmaným liekom |
|alebo do 14 dní po ukončení (vylúčení: pacienti, ktorí užili |
|<75 % ich skúmaného lieku alebo užili neskúmané NSA >10 % času). |
| |
|Podľa liečebného zámeru: všetky potvrdené prípady do konca skúšky|
|(vrátane pacientov, u ktorých mohlo po vysadení skúmaného lieku |
|dôjsť k expozícii neskúmaným intervenciám). Celkový počet |
|pacientov náhodne zaradených do skupiny s etorikoxibom: n=17 412 |
|a do skupiny s diklofenakom: n=17 289. |

KV mortalita, ako aj celková mortalita boli medzi liečebnými skupinami
s etorikoxibom a diklofenakom podobné.

Kardiorenálne príhody
Približne 50 % pacientov zaradených do štúdie MEDAL malo pri vstupe do
štúdie v anamnéze hypertenziu. V štúdii bola incidencia ukončení liečby
z dôvodu nežiaducich účinkov súvisiacich s hypertenziou štatisticky
signifikantne vyššia pre etorikoxib ako pre diklofenak. Incidencia
nežiaducich účinkov kongestívneho srdcového zlyhania (ukončenia liečby
a závažné nežiaduce účinky) sa vyskytla v podobnom pomere pri etorikoxibe
60 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg, ale vo vyššom pomere pri
etorikoxibe 90 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg (štatisticky
signifikantné pre etorikoxib 90 mg oproti diklofenaku 150 mg v kohorte
MEDAL OA). Incidencia nežiaducich účinkov potvrdeného kongestívneho
srdcového zlyhania (nežiaduce účinky, ktoré boli závažné a vyústili do
hospitalizácie alebo návštevy na pohotovosti) bola nesignifikantne vyššia
pri etorikoxibe ako pri diklofenaku 150 mg a tento efekt bol závislý od
dávky. Incidencia ukončení liečby z dôvodu nežiaducich účinkov súvisiacich
s edémom bola vyššia pri etorikoxibe ako pri diklofenaku 150 mg a tento
efekt bol závislý od dávky (štatisticky signifikantné pre etorikoxib 90 mg,
ale nie pre etorikoxib 60 mg).

Kardiorenálne výsledky pre EDGE a EDGE II boli v súlade s výsledkami
opísanými v štúdii MEDAL.

V jednotlivých štúdiách programu MEDAL bola pre etorikoxib (60 mg alebo
90 mg) absolútna incidencia ukončenia liečby v ktorejkoľvek liečebnej
skupine do 2,6 % z dôvodu hypertenzie, do 1,9 % z dôvodu edému a do 1,1 %
z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania, pričom vyšší výskyt ukončenia sa
pozoroval pri etorikoxibe 90 mg ako pri etorikoxibe 60 mg.

Výsledky gastrointestinálnej tolerability programu MEDAL
V každej z troch čiastkových štúdií programu MEDAL sa pri etorikoxibe
v porovnaní s diklofenakom pozoroval signifikantne nižší výskyt ukončení
liečby z dôvodu akéhokoľvek klinického gastrointestinálneho nežiaduceho
účinku (napr. dyspepsia, abdominálna bolesť, vred). Výskyt ukončení liečby
z dôvodu nežiaducich klinických gastrointestinálnych účinkov na sto
pacientskych rokov počas celého trvania štúdie bol nasledovný: 3,23 pre
etorikoxib a 4,96 pre diklofenak v štúdii MEDAL; 9,12 pre etorikoxib
a 12,28 pre diklofenak v štúdii EDGE a 3,71 pre etorikoxib a 4,81 pre
diklofenak v štúdii EDGE II.

Výsledky gastrointestinálnej bezpečnosti programu MEDAL
Celkovo boli príhody v hornom GI trakte definované ako perforácie, vredy
a krvácania. Podskupina všetkých príhod v hornom GI trakte považovaná za
komplikovanú zahŕňala perforácie, obštrukcie a komplikované krvácanie,
podskupina príhod v hornom GI trakte považovaná za nekomplikovanú zahŕňala
nekomplikované krvácania a nekomplikované vredy. Pri etorikoxibe bol
pozorovaný signifikantne nižší výskyt všetkých príhod v hornom GI trakte
v porovnaní s diklofenakom. Vo výskyte komplikovaných príhod nebol medzi
etorikoxibom a diklofenakom signifikantný rozdiel. Pre podskupinu prípadov
krvácania v hornom GI trakte (kombinované komplikované a nekomplikované)
nebol medzi etorikoxibom a diklofenakom signifikantný rozdiel. Prínos
etorikoxibu pre horný GI trakt nebol v porovnaní s diklofenakom štatisticky
signifikantný u pacientov, ktorí súbežne užívali nízke dávky kyseliny
acetylsalicylovej (približne 33 % pacientov).

Výskyt potvrdených komplikovaných a nekomplikovaných klinických príhod
v hornom GI trakte (perforácie, vredy a krvácania, PVK) na sto pacientskych
rokov bol pri etorikoxibe 0,67 (95 % IS: 0,57, 0,77) a pri diklofenaku 0,97
(95 % IS: 0,85, 1,10), čo predstavuje relatívne riziko 0,69 (95 % IS: 0,57,
0,83).

Hodnotil sa výskyt potvrdených príhod v hornom GI trakte u starších
pacientov, a najväčšia redukcia sa pozorovala u pacientov vo veku ? 75
rokov (1,35 [95 % IS: 0,94, 1,87] prípadov na sto pacientskych rokov pri
etorikoxibe oproti 2,78 [95 % IS: 2,14, 3,56] pri diklofenaku).

Výskyt potvrdených klinických príhod v dolnom GI trakte (perforácia,
obštrukcia alebo krvácanie (POK) tenkého alebo hrubého čreva) nebol medzi
etorikoxibom a diklofenakom signifikantne rozdielny.

Výsledky hepatálnej bezpečnosti programu MEDAL
Etorikoxib bol spojený so štatisticky signifikantne nižším výskytom
ukončení liečby z dôvodu hepatálnych nežiaducich účinkov ako diklofenak.
V zlúčenom programe MEDAL ukončilo liečbu z dôvodu hepatálnych nežiaducich
účinkov 0,3 % pacientov liečených etorikoxibom a 2,7 % pacientov liečených
diklofenakom. Výskyt na sto pacientskych rokov bol pri etorikoxibe 0,22
a pri diklofenaku 1,84 (hodnota p bola pre porovnanie etorikoxibu oproti
diklofenaku < 0,001). Väčšina hepatálnych nežiaducich účinkov v programe
MEDAL však bola nezávažná.

Ďalšie údaje o trombotickej kardiovaskulárnej bezpečnosti
V klinických štúdiách, okrem štúdií programu MEDAL, bolo približne 3 100
pacientov liečených etorikoxibom ?60 mg denne počas 12 týždňov alebo
dlhšie. Medzi pacientmi liečenými etorikoxibom ?60 mg, placebom alebo NSA
inými ako naproxén nebol vo výskyte potvrdených závažných trombotických
kardiovaskulárnych príhod zrejmý rozdiel. Výskyt týchto príhod bol však
vyšší u pacientov, ktorí dostávali etorikoxib, oproti tým, ktorí dostávali
500 mg naproxénu dvakrát denne. Rozdiel v protidoštičkovej aktivite
niektorých NSA inhibujúcich COX-1 a selektívnych inhibítorov COX-2 môže mať
klinický význam u pacientov s rizikom tromboembolických príhod. Selektívne
inhibítory COX-2 znižujú tvorbu systémového (a preto možno endoteliálneho)
prostacyklínu bez ovplyvnenia došičkového tromboxánu. Klinická dôležitosť
týchto pozorovaní nebola stanovená.

Ďalšie údaje o gastrointestinálnej bezpečnosti
V dvoch 12-týždňových, dvojito slepých, endoskopických štúdiách bola
kumulatívna incidencia gastroduodenálnych vredov u pacientov liečených
etorikoxibom 120 mg jedenkrát denne signifikantne nižšia ako u pacientov
liečených naproxénom 500 mg dvakrát denne alebo ibuprofénom 800 mg trikrát
denne. Etorikoxib mal v porovnaní s placebom vyššiu incidenciu ulcerácií.

Štúdia renálnej funkcie u starších pacientov
Randomizovaná, dvojito slepá, placebom kontrolovaná štúdia paralelných
skupín hodnotila účinok 15-dňovej liečby etorikoxibom (90 mg), celekoxibom
(200 mg dvakrát denne), naproxénom (500 mg dvakrát denne) a placebom na
urinárnu exkréciu sodíka, krvný tlak a ďalšie parametre renálnych funkcií
u 60 až 85-ročných jedincov s diétou s obsahom sodíka 200 mEq/deň. Počas
dvoch týždňov liečby mali etorikoxib, celekoxib a naproxén podobné účinky
na urinárne vylučovanie sodíka. U všetkých aktívnych komparátorov sa
v porovnaní s placebom zistilo zvýšenie systolického krvného tlaku, avšak
etorikoxib bol v deň 14 v porovnaní s celekoxibom a naproxénom spojený
so štatisticky signifikantným zvýšením krvného tlaku (priemerná zmena
systolického krvného tlaku oproti východiskovej hodnote: etorikoxib
7,7 mmHg, celekoxib 2,4 mmHg, naproxén 3,6 mmHg).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti


/Absorpcia/

Po perorálnom podaní sa etorikoxib dobre vstrebáva. Absolútna biologická
dostupnosť je približne 100 %. Pri podávaní 120 mg jedenkrát denne až do
dosiahnutia ustálených hladín sa maximálna plazmatická koncentrácia
(geometrický priemer Cmax=3,6 ?g/ml) dosiahla približne za 1 hodinu (Tmax)
po podaní nalačno dospelým jedincom. Geometrický priemer plochy pod krivkou
(AUC0-24 hod) bol 37,8 ?g(h/ml. Farmakokinetika etorikoxibu je v rámci
klinického dávkového rozpätia lineárna.

Podanie 120-mg dávky etorikoxibu s jedlom (jedlo s vysokým obsahom tuku)
nemalo účinok na rozsah absorpcie. Rýchlosť absorpcie bola ovplyvnená,
došlo k 36 % zníženiu Cmax a zvýšeniu Tmax o 2 hodiny. Tieto údaje sa
nepovažujú za klinicky významné. V klinických štúdiách bol etorikoxib
podávaný bez ohľadu na stravu.


/Distribúcia/

Približne 92 % etorikoxibu sa pri koncentráciách 0,05 až 5 ?g/ml viaže na
bielkoviny ľudskej plazmy. Distribučný objem v rovnovážnom stave (Vdss) bol
u ľudí približne 120 l.

Etorikoxib prechádza placentou u potkanov a králikov a hematoencefalickou
bariérou u potkanov.


/Metabolizmus/

Etorikoxib sa rozsiahle metabolizuje a < 1 % dávky sa vylúči močom
v nezmenenej forme. Hlavná metabolická cesta tvorby 6´-hydroxymetyl
derivátu je katalyzovaná enzýmami CYP. Zdá sa, že na metabolizme
etorikoxibu /in vivo/ sa podieľa CYP3A4. Štúdie /in vitro/ naznačujú, že
CYP2D6, CYP2C9, CYP1A2 a CYP2C19 môžu tiež katalyzovať hlavnú metabolickú
cestu, ale ich kvantitatívne úlohy sa /in vivo/ nesledovali.

U človeka sa identifikovalo päť metabolitov. Hlavný metabolit je 6´-
karboxykyselina etorikoxibu, ktorá vzniká ďalšou oxidáciou 6´-hydroxymetyl
derivátu. Tieto hlavné metabolity nevykazujú žiadnu merateľnú aktivitu
alebo sú len slabo účinné ako inhibítory COX-2. Žiaden z týchto metabolitov
neinhibuje COX-1.

/Eliminácia/
Po podaní jednorazovej intravenóznej dávky 25 mg rádioaktívne značeného
etorikoxibu zdravým jedincom sa 70 % rádioaktivity vylúčilo do moču a 20 %
do stolice, predovšetkým vo forme metabolitov. Menej ako 2 % sa vylúčilo
v nezmenenej forme.

Eliminácia etorikoxibu prebieha takmer výlučne cez metabolizmus, po ktorom
nasleduje vylúčenie obličkami. Rovnovážne koncentrácie etorikoxibu po
podaní dávky 120 mg jedenkrát denne sa dosiahnu počas 7 dní, s pomerom
kumulácie približne 2, čo zodpovedá polčasu kumulácie približne 22 hodín.
Plazmatický klírens po 25-mg intravenóznej dávke sa odhaduje na približne
50 ml/min.

Charakteristika u pacientov

/Starší pacienti:/ Farmakokinetika u starších pacientov (65 rokov a viac) je
podobná ako u mladých.

/Pohlavie/: Farmakokinetika etorikoxibu je podobná u mužov a žien.

/Hepatálna insuficiencia:/ Pacienti s miernou hepatálnou dysfunkciou
(Childovo-Pughovo skóre 5-6), ktorým sa podával etorikoxib 60 mg jedenkrát
denne, mali približne o 16 % vyššiu priemernú AUC v porovnaní so zdravými
jedincami pri tom istom dávkovacom režime. Pacienti so stredne ťažkou
hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre 7-9), ktorým sa podával
etorikoxib 60 mg každý druhý deň, mali priemernú AUC podobnú ako zdraví
jedinci, ktorým sa podával etorikoxib 60 mg jedenkrát denne; etorikoxib
30 mg jedenkrát denne sa v tejto populácii nehodnotil. Nie sú k dispozícii
žiadne klinické alebo farmakokinetické údaje u pacientov s ťažkou
hepatálnou dysfunkciou (Childovo-Pughovo skóre ? 10). (Pozri časti 4.2
a 4.3.)

/Renálna insuficiencia:/ Farmakokinetika jednorazovej dávky etorikoxibu
120 mg sa u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou renálnou insuficienciou
a pacientov s terminálnym štádiom renálneho zlyhania na hemodialýze
signifikantne nelíšila od farmakokinetiky u zdravých jedincov. Hemodialýza
prispieva k eliminácii iba zanedbateľne (dialyzačný klírens približne
50 ml/min). (Pozri časti 4.3 a 4.4.)

/Pediatrickí pacienti:/ U pediatrických pacientov (< 12 rokov) nebola
farmakokinetika etorikoxibu sledovaná.

Vo farmakokinetickej štúdii u adolescentov (vo veku 12 až 17 rokov, n=16)
bola farmakokinetika etorikoxibu 60 mg podávaného jedenkrát denne
adolescentom s hmotnosťou 40 až 60 kg a etorikoxibu 90 mg podávaného
jedenkrát denne adolescentom s hmotnosťou > 60 kg podobná farmakokinetike
dospelých, ktorí dostávali etorikoxib 90 mg jedenkrát denne. Bezpečnosť
a účinnosť etorikoxibu u pediatrických pacientov nebola stanovená (pozri
časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V predklinických štúdiách sa preukázalo, že etorikoxib nie je genotoxický.
Etorikoxib nebol karcinogénny u myší. U potkanov sa po približne dvojročnom
dennom podávaní >2-násobku dennej ľudskej dávky (90 mg( na základe
systémovej expozície vyvinul hepatocelulárny adenóm a folikulárny adenóm
štítnej žľazy. Hepatocelulárny adenóm a folikulárny adenóm štítnej žľazy,
ktoré sa zistili u potkanov, sú považované za dôsledok druhovo špecifických
mechanizmov indukcie hepatálnych enzýmov CYP. Nezistilo sa, že by
etorikoxib vyvolal indukciu hepatálnych enzýmov CYP3A u ľudí.

U potkanov sa gastrointestinálna toxicita etorikoxibu zvýšila v závislosti
od dávky a času expozície. V 14-týždňovej štúdii toxicity spôsobil
etorikoxib gastrointestinálne ulcerácie pri expozícii vyšším dávkam, ako je
ľudská terapeutická dávka. V 53- a 106-týždňových štúdiách toxicity sa
zistili gastrointestinálne ulcerácie aj pri expozíciách dávkam
porovnateľným ľudským terapeutickým dávkam. Pri vysokých expozíciách boli
pozorované renálne a gastrointestinálne abnormality u psov.

V štúdiách reprodukčnej toxicity robených na potkanoch etorikoxib pri
15 mg/kg/deň (predstavuje približne 1,5-násobok dennej ľudskej dávky
[90 mg] na základe systémovej expozície) nebol teratogénny. U králikov sa
pozoroval s liečbou súvisiaci nárast kardiovaskulárnych malformácií pri
expozičných hladinách nižších ako klinická expozícia pri dennej dávke
u ľudí (90 mg). Neboli však pozorované žiadne vonkajšie alebo skeletálne
fetálne malformácie súvisiace s liečbou. U potkanov a králikov bolo od
dávky závislé zvýšenie postimplantačných strát pri expozíciách vyšších
alebo rovných 1,5-násobku expozície u ľudí (pozri časti 4.3 a 4.6).

Etorikoxib sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov v koncentráciách,
ktoré sú približne dvojnásobkom koncentrácií v plazme. Keď sa etorikoxib
podával počas dojčenia, poexpozícii mláďat mlieku sa spozoroval pokles
hmotnosti mláďat.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Obsah tablety:/
bezvodý hydrogenfosforečnan vápenatý
sodná soľ kroskarmelózy
magnéziumstearát
mikrokryštalická celulóza

/Obal tablety:/
karnaubský vosk
monohydrát laktózy
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
triacetín
30-mg, 60-mg a 120-mg tablety obsahujú aj indigokarmínový lak hlinitý
(E132) a žltý oxid železitý (E172).


6.2 Inkompatibility


Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Fľaše: Fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou.

Blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

/30 mg/
Hliník/hliníkové blistre v baleniach obsahujúcich 2, 7, 14, 20, 28 tabliet
alebo viacnásobných baleniach obsahujúcich 98 (2 balenia po 49) tabliet.

/60, 90 a 120 mg/
Hliník/hliníkové blistre v baleniach obsahujúcich 2, 5, 7, 10, 14, 20, 28,
30, 50, 84, 100 tabliet alebo viacnásobných baleniach obsahujúcich 98 (2
balenia po 49) tabliet.

Hliník/hliníkové blistre (blister s perforáciou umožňujúci oddelenie
jednotlivej dávky) v baleniach obsahujúcich 50 alebo 100 tabliet.

Biele okrúhle HDPE fľaše s bielym polypropylénovým viečkom obsahujúce 30
tabliet a dve nádobky s 1 g vysúšadla alebo 90 tabliet a jednu nádobku
s 1 g vysúšadla.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Merck Sharp & Dohme B.V.
Waarderweg 39, 2031 BN Haarlem
P.O. Box 581, 2003 PC Haarlem
Holandsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

ARCOXIA 30 mg: 29/0125/08-S
ARCOXIA 60 mg: 29/0003/03-S
ARCOXIA 90 mg: 29/0004/03-S
ARCOXIA 120 mg: 29/0005/03-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹžENIA REGISTRÁCIE

ARCOXIA 30 mg: 22. apríl 2008
ARCOXIA 60 mg, 90 mg, 120 mg: 17. január 2003 / 23. apríl 2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU 3/2012



-----------------------

[1] Na základe analýz dlhodobých klinických skúšaní kontrolovaných placebom
a účinnou látkou sa selektívne inhibítory COX-2 spájali so zvýšeným rizikom
závažných trombotických arteriálnych príhod vrátane infarktu myokardu
a cievnej mozgovej príhody. Na základe existujúcich údajov je
nepravdepodobné, že absolútne zvýšenie rizika takýchto príhod ročne
prekročí 1 % (menej časté).