Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev.č. 2011/05633


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

LAKEA 50 mg
filmom obalené tablety
draselná soľ losartanu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Lakea a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Lakeu
3. Ako užívať Lakeu
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Lakeu
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LAKEA A NA ČO SA POUŽÍVA

Lakea obsahuje liečivo losartan, ktoré patrí do skupiny liekov nazývaných
antagonisty receptoru angiotenzínu II. Tieto lieky rozširujú cievy a tým
znižujú tlak krvi.

Lakea sa používa:
. na liečbu pacientov, ktorí majú vysoký krvný tlak (hypertenziu)
. u pacientov s vysokým krvným tlakom a zhrubnutou ľavou komorou Lakea
znižuje riziko mozgovej príhody
. na ochranu obličiek u pacientov s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2.
typu, u ktorých je laboratórne potvrdená poškodená funkcia obličiek
a proteinúria ? 0,5 g za deň (moč obsahuje veľa bielkovín)
. na liečbu pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním, u ktorých lekár
zváži, že liečba liekmi nazývanými inhibítory ACE (lieky, ktoré sa
používajú na zníženie krvného tlaku) nie je vhodná. Ak trpíte srdcovým
zlyhaním a boli ste stabilizovaní liečbou ACE inhibítorom, nemáte
prejsť na liečbu losartanom.


2. SKÔR AKO UŽIJETE LAKEU

Neužívajte Lakeu
- keď ste alergický (precitlivený) na losartan alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku (pozri časť 6)
- keď ste tehotná alebo si myslíte, že by ste mohli byť tehotná alebo
plánujete otehotnieť (pozri tiež časť „Tehotenstvo a dojčenie“ nižšie)
- keď máte závažnú poruchu činnosti pečene.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Lakey
- ak ste alergický (precitlivený) na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo
penicilín, ACE inhibítory
- ak ste v minulosti mali angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo
jazyka) (pozri tiež časť 4. Možné vedľajšie účinky)
- ak veľmi vraciate alebo máte silnú hnačku, čo vedie k strate tekutín
a/alebo solí z organizmu
- ak máte poruchy funkcie pečene (pozri časť 2 „Neužívajte Lakeu“)
- ak máte poruchy funkcie obličiek
- ak viete, že máte zúžené alebo upchaté krvné cievy, ktoré vedú do
obličiek alebo ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky
- ak trpíte srdcovým zlyhaním so sprievodnou poruchou funkcie obličiek
alebo bez nej alebo ak máte sprievodné život ohrozujúce poruchy
srdcového rytmu. Osobitná pozornosť sa má venovať v prípade, ak sa
súbežne liečite betablokátormi.
- ak máte primárny hyperaldosteronizmus (syndróm spojený so zvýšeným
vylučovaním hormónu aldosterónu nadobličkami, čo je spôsobené poruchou
funkcie nadobličiek).
- ak užívate diuretiká (lieky, ktoré zvyšujú množstvo vody, ktoré
vylúčite obličkami) alebo ste na diéte s obmedzeným príjmom soli, ktorá
vedie k nadmernej strate tekutín a/alebo solí z organizmu.

Ak si myslíte, že ste tehotná, musíte to povedať svojmu lekárovi. Lakeu sa
neodporúča užívať v skorom štádiu tehotenstva a po treťom mesiaci
tehotenstva môže vážne poškodiť Vaše dieťa, pozri časť „Tehotenstvo
a dojčenie“.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, je dôležité, aby ste to
povedali svojmu lekárovi:
- lítium (liek na liečbu mánie alebo depresie)
- lieky, ktoré spôsobujú zadržiavanie draslíka alebo môžu zvyšovať
hladinu draslíka v krvi (napr. doplnky s obsahom draslíka, náhrady solí
s obsahom draslíka alebo draslík šetriace lieky, ako napr. niektoré
lieky na odvodnenie [amilorid, triamterén, spironolaktón] alebo
heparín)
- iné lieky znižujúce krvný tlak, keďže tie môžu spôsobiť ďalšie zníženie
Vášho tlaku krvi. Tlak krvi sa môže tiež znížiť jedným z nasledujúcich
liekov/skupinou liekov: tricyklické antidepresíva, lieky na liečbu
porúch duševného zdravia, baklofén, amifostín.
- ACE inhibítory (lieky na liečbu problémov so srdcom)
- nesteroidné protizápalové liečivá, ako napr. indometacín, vrátane
inhibítorov COX-2 (lieky, ktoré zmierňujú zápal a môžu sa používať ako
pomoc pri potláčaní bolesti), keďže tieto môžu znížiť účinok losartanu
pri znižovaní tlaku krvi.
- nesteroidné protizápalové lieky, ako napr. indometacín, vrátane
inhibítorov COX-2 (lieky, ktoré zmierňujú zápal a môžu sa používať ako
pomoc pri potláčaní bolesti), keďže tieto môžu znížiť účinok losartanu
pri znižovaní tlaku krvi

Ak je porušená činnosť Vašich obličiek, súbežné užívanie týchto liekov môže
viesť k ďalšiemu zhoršeniu činnosti obličiek.

Ak si nie ste niečim istý, poraďte sa so svojím lekárom.

Užívanie Lakey s jedlom a nápojmi
Lakea sa môže užívať s jedlom alebo bez neho.
Počas užívania Lakey sa neodporúča piť alkoholické nápoje: účinok Lakey
a alkoholu sa môže navzájom zosilniť.
Diétne soli v nadmernom množstve môžu narušiť krvný tlak znižujúci účinok
Lakey.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

/Tehotenstvo/
Lakea sa nesmie užívať počas prvých 12 týždňov tehotenstva a nesmie sa
užívať po 13. týždni, pretože môže poškodiť Vaše dieťa.

Ak počas užívania Lakey zistíte, že ste tehotná, okamžite to oznámte svojmu
lekárovi.
Ak plánujete otehotnieť, lekár Vám zmení liečbu.

/Dojčenie/
Ak dojčíte alebo sa chystáte začať dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi.
Matkám, ktoré dojčia sa neodporúča užívať Lakeu. Ak chcete dojčiť, lekár
Vám nasadí inú liečbu, najmä vtedy ak je Vaše dieťa novorodenec, alebo sa
narodilo predčasne.

Používanie u detí a dospievajúcich
Lakea sa u detí neštudovala. Ak potrebujete viac informácií, porozprávajte
sa so svojím lekárom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Je nepravdepodobné, že Lakea ovplyvní Vašu schopnosť viesť vozidlo alebo
obsluhovať stroje. Avšak tak ako mnohé iné lieky používané na liečbu
vysokého krvného tlaku, aj Lakea môže u niektorých ľudí spôsobiť závrat
alebo ospalosť. Ak pociťujete závrat alebo ospalosť, musíte sa poradiť so
svojím lekárom skôr, ako budete vykonávať takéto činnosti.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Lakey
Tento liek obsahuje laktózu. Ak Vám Váš lekár povedal, že neznášate
niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto lieku.


3. AKO UŽÍVAŤ LAKEU

Vždy užívajte Lakeu presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tablety zapite pohárom vody. Môžete ich užívať s jedlom alebo bez jedla.

/Pacienti s vysokým krvným tlakom/
Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je 50 mg raz denne. Ak je to
potrebné, dávka sa upravuje v minimálne jednotýždňových intervaloch.
Terapeutická odpoveď sa určuje na základe merania krvného tlaku na konci
(zvyčajne po 24 hodinách) intervalu medzi dvoma dávkami.
Maximálny terapeutický účinok sa dosiahne po 3-6 týždňoch od začiatku
liečby. Ak antihypertenzný účinok nie je dostatočný, niektoré denné dávky
sa môžu podávať v dvoch rozdelených dávkach, čo u niektorých pacientov
zvýši terapeutickú účinnosť.

/Pacienti so srdcovým zlyhaním/
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg Lakey raz denne. V závislosti od krvného
tlaku sa môže pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo dávka Lakey sa
môže zvýšiť na 100 mg raz denne.

/Pacienti s vysokým krvným tlakom a cukrovkou 2. typu/
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg raz denne. Dávka sa môže zvýšiť na
100 mg raz denne v závislosti od hodnôt krvného tlaku mesiac po začatí
liečby. Lakea sa môže podávať s inými antihypertenzívami (napr.
duiretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- a beta-blokátormi
a centrálne pôsobiacimi liečivami) ako aj s inzulínom a inými klasickými
hypoglykemikami - liekmi, ktoré znižujú hladinu cukru v krvi (napr.
deriváty sulfonylmočoviny, glitazony a inhibítory glukozidázy).

/Použitie u pacientov s nízkym vnútrocievnym objemom/
U veľmi malého percenta pacientov s nízkym vnútrocievnym objemom (napr. u
tých, ktorí sú liečení vysokými dávkami diuretík) sa odporúča počiatočná
dávka 25 mg raz denne.

/Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek/
U pacientov s mierne závažnou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens
kreatinínu je 20-50 ml/min) nie je potrebná žiadna úprava počiatočného
dávkovania. U pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie
obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 20 ml/min) alebo u pacientov
podstupujúcich dialýzu sa odporúča nižšia počiatočná dávka 25 mg raz denne.

/Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene/
U pacientov, ktorí v minulosti mali poruchu funkcie pečene je potrebné
uvažovať o nižšej dávke.

/Použitie u starších pacientov/
Pacienti do 75 rokov: U tejto skupiny pacientov nie je potrebná úprava
počiatočnej dávky.
Pacienti nad 75 rokov: V súčasnosti existujú len obmedzené klinické
skúsenosti v tejto skupine; odporúča sa nižšia počiatočná dávka 25 mg raz
denne.

/Použitie u detí a dospievajúcich/
K dispozícii sú len obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti použitia
losartanu u detí a dospievajúcich vo veku 6-16 rokov v liečbe hypertenzie.
K dispozícii sú len obmedzené farmakokinetické údaje od hypertenzných detí
starších ako 1 mesiac.

U pacientov s telesnou hmotnosťou > 20 kg až < 50 kg, ktorí vedia prehĺtať
tablety, sa odporúča dávka 25 mg raz denne. Dávka sa môže zvýšiť na
maximálnu dávku 50 mg raz denne. U pacientov s telesnou hmotnosťou > 50 kg
je počiatočná dávka 50 mg raz denne. Dávka sa môže upraviť na maximálnu
dávku 100 mg raz denne.

Losartan sa neodporúča u novorodencov a detí s glomerulárnou filtráciou <
30 ml/1,73 m2, nakoľko údaje v tejto skupine pacientov nie sú k dispozícii.

Losartan sa neodporúča u detí s poruchou funkcie pečene.

Ak užijete viac Lakey, ako máte
Ak ste Vy (alebo niekto iný) prehltol viac tabliet naraz, alebo ak si
myslíte, že Vaše dieťa prehltlo nejaké tablety, okamžite kontaktujte svojho
lekára, alebo navštívte najbližšiu pohotovosť. Predávkovanie môže spôsobiť
problémy so srdcom. Prosím, túto písomnú informáciu a tablety, ktoré Vám
zostali spolu so škatuľkou si zoberte so sebou.

Ak zabudnete užiť Lakeu
Ak zabudnete užiť Lakeu, užite ju hneď ako si na to spomeniete, ak už však
nie je čas na užitie ďalšej dávky. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste
nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Lakeu
Ak chcete prestať užívať Lakeu, poraďte sa so svojím lekárom. Dokonca aj
vtedy, ak sa cítite lepšie, môže byť nevyhnutné, aby ste v užívaní Lakey
pokračovali.

/Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho/
/lekára alebo lekárnika./


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Lakea môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Ak pocítite niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov, okamžite prestaňte
Lakeu užívať a povedzte to svojmu lekárovi alebo navštívte najbližšiu
pohotovosť:

Závažné alergické reakcie (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním).

Sú to závažné ale zriedkavo sa vyskytujúce vedľajšie účinky, ktoré sa môžu
prejaviť u viac ako 1 z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov
a môžu vyžadovať rýchlu lekársku pomoc alebo pobyt v nemocnici.

Vedľajšie účinky sú zoradené podľa častosti výskytu nasledovne:
veľmi časté: postihujú viac ako 1 z 10 pacientov
časté: postihujú 1 až 10 zo 100 pacientov
menej časté: postihujú 1 až 10 z 1 000 pacientov
zriedkavé: postihujú 1 až 10 z 10 000 pacientov
veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 z 10 000 pacientov
neznáme: častosť výskytu nie je možné určiť z dostupných údajov

Časté:
. závrat, točenie hlavy (vertigo)
. slabosť, únava
. zvýšená hladina draslíka v krvi (hyperkaliémia)
. nízky krvný tlak (hypotenzia), nízky krvný tlak pri náhlom vstaní
(ortostatická hypotenzia)
. málokrvnosť (anémia)
. zvýšenie hladiny močoviny a kreatinínu v krvi
. porucha funkcie obličiek, zlyhanie obličiek
. nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia)

Menej časté:
. kašeľ, dýchavičnosť (dyspnoe)
. ospalosť (somnolencia), poruchy spánku, bolesť hlavy
. bolesť na hrudi (angína pektoris), búšenie srdca
. slabosť, únava, opuch
. bolesť hlavy
. žihľavka, svrbenie, vyrážka
. zvýšená hladina draslíka v krvi (hyperkaliémia)
. nízky krvný tlak (hlavne u pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním
alebo liečených vysokými dávkami liekov na odvodnenie)
. ortostatické účinky v závislosti od dávky lieku
.
. zápcha, bolesť brucha, hnačka, vracanie


Zriedkavé:
. stuhnutosť alebo pocit pichania (parestézia)
. mdloba (synkopa), veľmi rýchly a nepravidelný tlkot srdca (fibrilácia
predsiení), mŕtvica
. závažné reakcie z precitlivenosti prejavujúce sa opuchom hrtana a
hlasiviek, vedúce k ťažkostiam s dýchaním, opuch tváre, pier, hltana
a/alebo jazyka, zápal krvných ciev (vaskulitída, vrátane Henochovej-
Schönleinovej purpury)
. zápal pečene (hepatitída)

Neznáme:
. nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia), malátnosť

. zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída)
. bolesť chrbta
. infekcie močového traktu
. príznaky podobné chrípke
. hučanie v ušiach
. migréna
. kašeľ
. poruchy funkcie pečene
. precitlivenosť na svetlo (fotosenzitivita)
. bolesť svalov, kĺbov, odumieranie svalových buniek (rabdomyolýza)
. erektilná dysfunkcia, impotencia
. depresia
. znížená hladina sodíka v krvi (hyponatriémia).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LAKEU

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale.

Nepoužívajte Lakeu po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Lakea obsahuje

- Liečivo je losartan. Každá tableta obsahuje 50 mg draselnej soli
losartanu.
- Ďalšie zložky sú predželatinizovaný škrob, monohydrát laktózy,
mikrokryštalická celulóza, magnéziumstearát, koloidný oxid kremičitý
bezvodý, hypromelóza, hyprolóza, makrogol 400, oxid titaničitý E171,
mastenec a čistená voda.

Ako vyzerá Lakea a obsah balenia

Filmom obalené tablety Lakey sú balené v blistroch po 10 tabliet. Každé
balenie obsahuje 30 tabliet a písomnú informáciu pre používateľov.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 01/2012.
-----------------------
1

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev.č. 2011/05633


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

LAKEA 50 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Lakea je určená na:
. liečbu hypertenzie
. redukciu rizika mozgovej príhody u hypertenzných pacientov
s hypertrofiou ľavej komory, zaznamenanej na EKG
. liečbu ochorení obličiek u hypertenzných pacientov s diabetom 2. typu
a proteinúriou ? 0,5 g/deň ako súčasť antihypertenzívnej liečby
. liečbu chronického srdcového zlyhania (u pacientov nad 60 rokov), kde
liečba inhibítormi ACE nie je vhodná z dôvodu inkompatibility alebo
kontraindikácií. Pacienti so srdcovým zlyhaním, ktorí boli
stabilizovaní liečbou ACE inhibítorom, nemajú prejsť na liečbu
losartanom. Pacienti majú mať ejekčnú frakciu ľavej komory rovnú alebo
menšiu ako 40 % a liečba chronického srdcového zlyhania má byť
stabilizovaná. Kombinácia losartanu s beta-blokátorom sa má používať
s opatrnosťou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Hypertenzia/
Zvyčajná počiatočná a udržiavacia dávka je u väčšiny pacientov 50 mg
losartanu raz denne. Ak je to potrebné, dávka sa upravuje v minimálne
jednotýždňových intervaloch. Terapeutická odpoveď sa určuje na základe
merania krvného tlaku na konci (zvyčajne po 24 hodinách) intervalu medzi
dvoma dávkami.
Maximálny terapeutický účinok sa dosiahne za 3-6 týždňov od začiatku
liečby. Ak antihypertenzívny účinok nie je adekvátny, niektoré denné dávky
sa môžu podávať v dvoch rozdelených dávkach, čo u niektorých pacientov
zvýši terapeutickú účinnosť.

/Srdcové zlyhanie/
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg Lakey raz denne. V závislosti od krvného
tlaku sa môže pridať nízka dávka hydrochlorotiazidu a/alebo dávka Lakey sa
môže zvýšiť na 100 mg raz denne.

/Hypertenzní pacienti s diabetom 2. typu a proteinúriou ? 0,5 g/deň/
Zvyčajná počiatočná dávka je 50 mg raz denne. Dávka sa môže zvýšiť na
100 mg raz denne v závislosti od hodnôt krvného tlaku mesiac po začatí
liečby. Lakea sa môže podávať s inými antihypertenzívami (napr.
duiretikami, blokátormi kalciového kanála, alfa- a beta-blokátormi
a centrálne pôsobiacimi liečivami) ako aj s inzulínom a inými klasickými
hypoglykemikami (napr. deriváty sulfonylmočoviny, glitazóny a inhibítory
glukozidázy).
Lakea sa neštudovala u pacientov s diabetom 2.typu s vážnym poškodením
renálnej funkcie.

/Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu/
U veľmi malého percenta pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu
(napr. u tých, ktorí sú liečení vysokými dávkami diuretík) sa odporúča
počiatočná dávka 25 mg raz denne (pozri časť 4.4).

/Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek/
U pacientov s mierne závažnou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens
kreatinínu je 20-50 ml/min) nie je potrebná žiadna úprava počiatočného
dávkovania. U pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie
obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 20 ml/min) alebo u pacientov
podstupujúcich dialýzu sa odporúča nižšia počiatočná dávka 25 mg raz denne.

/Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene/
U pacientov s poruchou funkcie pečene v anamnéze je potrebné uvažovať
o nižšej dávke (pozri časť 4.4).

/Použitie u starších pacientov/
Pacienti do 75 rokov: U tejto skupiny pacientov nie je potrebná úprava
počiatočnej dávky.
Pacienti nad 75 rokov: V súčasnosti existujú len obmedzené klinické
skúsenosti v tejto skupine; odporúča sa nižšia počiatočná dávka 25 mg raz
denne.

/Použitie u detí a dospievajúcich/
K dispozícii sú len obmedzené údaje o účinnosti a bezpečnosti použitia
losartanu u detí a dospievajúcich vo veku 6 - 18 rokov v liečbe hypertenzie
(pozri časť 5.1). K dispozícii sú len obmedzené farmakokinetické údaje od
hypertenzných detí starších ako 1 mesiac (pozri časť 5.2).

U pacientov s telesnou hmotnosťou > 20 kg až < 50 kg, ktorí vedia prehĺtať
tablety, sa odporúča dávka 25 mg raz denne. Vo výnimočných prípadoch sa
dávka môže zvýšiť na maximálnu dávku 50 mg raz denne. Dávkovanie je
potrebné upraviť v závislosti od hodnôt krvného tlaku.

U pacientov s telesnou hmotnosťou > 50 kg je počiatočná dávka 50 mg raz
denne. Vo výnimočných prípadoch sa môže dávka upraviť na maximálnu dávku
100 mg raz denne. Dávky vyššie ako 1,4 mg/kg (alebo nad 100 mg) denne sa
u pediatrických pacientov neštudovali. Losartan sa neodporúča používať
u detí mladších ako 6 rokov z dôvodu obmedzených údajov v tejto skupine
pacientov.

Losartan sa neodporúča u novorodencov a detí s glomerulárnou filtráciou <
30 ml/1,73 m2, nakoľko údaje v tejto skupine pacientov nie sú k dispozícii
(pozri tiež časť 4.4).

Losartan sa neodporúča u detí s poruchou funkcie pečene (pozri tiež časť
4.4).

Losartan sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Losartan sa môže podávať s inými antihypertenzívami.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na losartan alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok
lieku (pozri časti 4.4 a 6.1.).
. Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
. Závažná porucha funkcie pečene.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hypersenzitivita/:/
/Angioedém/
Pacientov s angioedémom v anamnéze (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo
jazyka) je potrebné starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
U pacientov so zníženým objemom a/alebo zníženou hladinou sodíka,
spôsobených vysokými dávkami diuretík, obmedzeným prísunom soli, hnačkou
alebo vracaním sa môže, najmä po prvej dávke a po zvýšení dávky, vyskytnúť
symptomatická hypotenzia. Tieto stavy je potrebné korigovať pred podaním
Lakey, alebo sa má použiť nižšia počiatočná dávka (pozri časť 4.2). Platí
to aj u detí vo veku 6 až 18 rokov.

Porucha rovnováhy elektrolytov
Porucha rovnováhy elektrolytov sa často vyskytuje u pacientov s poruchou
funkcie obličiek, s diabetom alebo bez neho a má sa liečiť. V klinickej
štúdii u pacientov s diabetom 2. typu a nefropatiou bola incidencia
hyperkaliémie vyššia v skupine liečenej losartanom v porovnaní so skupinou
liečenou placebom (pozri časť 4.8). Preto je potrebné, najmä u pacientov so
srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu v rozmedzí 30-50 ml/min,
starostlivo sledovať plazmatické koncentrácie draslíka ako aj hodnoty
klírensu kreatinínu.
Súbežné podávanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka alebo solí
obsahujúcich draslík s losartanom sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Porucha funkcie pečene
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u pacientov s cirhózou, treba
uvažovať o nižšej dávke pre pacientov s poškodením funkcie pečene v
anamnéze. Nie sú k dispozícii skúsenosti s liečbou losartanom u pacientov
so závažnou poruchou funkcie pečene. Losartan sa preto nesmie podávať
pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Losartan sa tiež neodporúča podávať deťom s poruchou funkcie pečene.

Porucha funkcie obličiek
V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa
pozorovali zmeny funkcie obličiek vrátane obličkového zlyhania (najmä
u pacientov, u ktorých renálna funkcia závisí od renínového-
angiotenzínového-aldosterónového systému, ako sú napríklad pacienti so
závažnou srdcovou insuficienciou alebo existujúcou renálnou dysfunkciou).
Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renínový-angiotenzínový-
aldosterónový systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej
artérie alebo so stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšené
hladinu močoviny v krvi a kreatinínu v sére. Tieto zmeny vo funkcii
obličiek môžu byť po prerušení terapie reverzibilné.
Losartan sa má s opatrnosťou používať u pacientov s bilaterálnou stenózou
renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky.

Použitie u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek
Losartan sa neodporúča u detí s glomerulárnou filtráciou <
30 ml/min/1,73 m2, pretože nie sú k dispozícii žiadne údaje (pozri časť
4.2).
Počas liečby losartanom je potrebné pravidelne sledovať renálnu funkciu,
nakoľko môže dôjsť k jej zhoršeniu. Toto platí najmä v prípade podávania
losartanu pri určitých stavoch (napr. horúčka, dehydratácia), pri ktorých
existuje pravdepodobnosť, že poškodia funkciu obličiek.

Preukázalo sa, že súbežné podávanie losartanu a ACE inhibítorov viedlo
k poškodeniu funkcie obličiek. Súbežná liečba sa preto neodporúča (pozri
časť 4.5).

Transplantácia obličiek
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím u pacientov po nedávnej transplantácii
obličiek.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom zvyčajne neodpovedajú na liečbu
antihypertenzívami, ktoré pôsobia prostredníctvom inhibície renínového-
angiotenzínového systému. Používanie losartanu sa preto neodporúča.

Ischemická choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie
Tak ako pri iných antihypertenzívach, výrazné zníženie krvného tlaku môže
u pacientov s ischemickou chorobou srdca a cerebrovaskulárnym ochorením
viesť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.

Srdcové zlyhávanie
U pacientov so srdcovým zlyhávaním, s poškodením funkcie obličiek alebo bez
neho – tak ako pri iných liečivách pôsobiacich prostredníctvom renín-
angiotenzínového systému – existuje riziko závažnej arteriálnej hypotenzie
a (často akútneho) poškodenia funkcie obličiek.

Nie sú k dispozícii dostatočné terapeutické skúsenosti s používaním
losartanu u pacientov so srdcovým zlyhávaním a súčasne závažným poškodením
funkcie obličiek, u pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním (trieda IV
podľa NYHA) ako aj u pacientov so srdcovým zlyhávaním a symptomatickými
životohrozujúcimi srdcovými arytmiami. Preto sa má losartan u týchto skupín
pacientov používať s opatrnosťou. Kombinácia losartanu s betablokátormi sa
má používať s opatrnosťou (pozri časť 5.1).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, zvýšená opatrnosť je potrebná
u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne, alebo
obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Iné upozornenia a opatrenia
Tak ako sa zistilo pri používaní inhibítorov angiotenzín konvertujúceho
enzýmu, losartan a iné antagonisty angiotenzínu sú zjavne menej účinné pri
znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti v porovnaní s inými,
pravdepodobne kvôli vyššej prevalencii stavov s nízkym renínom v populácii
čiernej pleti s hypertenziou.

Gravidita
Liečba losartanom sa nemá začať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie
liečby losartanom nevyhnutné, u pacientok plánujúcich otehotnieť je
potrebné vymeniť antihypertenzívum za také, u ktorého je stanovený
bezpečnostný profil používania počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita,
liečbu losartanom je potrebné okamžite zastaviť a ak je to nevyhnutné,
začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Špeciálne upozornenia týkajúce sa pomocných látok
Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo
glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné antihypertenzíva môžu zosilniť hypotenzívne účinky losartanu. Súbežné
užívanie iných liečiv, ktoré ako nežiaduci účinok môžu navodiť hypotenziu
(ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén a amifostín)
môže zvyšovať riziko vzniku hypotenzie.

Losartan je metabolizovaný prevažne prostredníctvom cytochrómu P450 (CYP)
2C9 na aktívny metabolit kyseliny karboxylovej. V klinickej štúdii sa
zistilo, že flukonazol (inhibítor CYP2C9) znižuje expozíciu aktívnemu
metabolitu o približne 50 %. Zistilo sa, že súbežná liečba losartanom
a rifampicínom (induktorom metabolických enzýmov) spôsobila 40 %-né
zníženie plazmatickej koncentrácie aktívneho metabolitu. Klinický význam
tohto účinku nie je známy. Pri súbežnej liečbe fluvastatínom (slabý
inhibítor CYP2C9) sa nezistil žiadny rozdiel v expozícii.

V klinických farmakokinetických štúdiách sa nezistili žiadne klinicky
signifikantné liekové interakcie s hydrochlorotiazidom, digoxínom,
warfarínom, cimetidínom, fenobarbitalom, ketokonazolom a erytromycínom.
Ukázalo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho
metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií neboli hodnotené.

Tak ako iné liečivá, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné používanie iných liečiv, ktoré udržiavajú hladinu draslíka (napr.
draslík šetriace diuretiká: amilorid, triamterén, spironolaktón) alebo môžu
zvyšovať hladinu draslíka (napr. heparín), doplnkov draslíka alebo náhrad
solí s obsahom draslíka), môže viesť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére.
Súbežné použitie týchto liečiv sa neodporúča.

Pri súbežnom podávaní antagonistov angiotenzínu II s nesteroidnými
protizápalovými liečivami (t.j. selektívne inhibítory COX-2, kyselina
acetylsalicylová v dávkach s protizápalovým účinkom a neselektívne NSAID)
sa môže antihypertenzívny účinok zoslabiť.

Súbežné užívanie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSAID môže
viesť k zvýšeniu rizika zhoršenia funkcie obličiek, vrátane možného
akútneho zlyhania obličiek a k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, najmä
u pacientov s už existujúcou slabou funkciou obličiek. Kombinácia sa má
podávať s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť
adekvátne hydratovaní a má sa zvážiť sledovanie funkcie obličiek po začatí
súbežnej liečby a následne potom.

Počas súbežnej liečby lítiom a ACE inhibítormi bolo hlásené reverzibilné
zvýšenie koncentrácii lítia v sére a jeho toxicity. Veľmi zriedkavé prípady
boli hlásené aj pri antagonistoch receptoru angiotenzínu II. Kombinácia
lítia a losartanu sa má podávať s opatrnosťou. Ak je podávanie tejto
kombinácie nevyhnutné, počas liečby sa odporúča sledovať hladiny lítia
v sére.

Dvojitá blokáda (napr. súbežná liečba ACE inhibítorom a antagonistom
receptora angiotenzínu II) sa má obmedziť na jednotlivé prípady a má sa
dôkladne monitorovať funkcia obličiek. Niektoré štúdie preukázali, že u
pacientov s diagnostikovanou aterosklerotickou chorobou, zlyhávaním srdca
alebo diabetom vedúcim k poškodeniu orgánov, dvojitá blokáda renín-
angiotenzín-aldosterónového systému je spojená s vyššou frekvenciou výskytu
hypotenzie, synkopy, hyperkaliémie a zmien renálnej funkcie (vrátane
akútneho renálneho zlyhania) v porovnaní s liečbou jedným blokátorom renín-
angiotenzín-aldosterónového systému.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Použitie losartanu sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri
časť 4.4). Použitie losartanu je kontraindikované počas druhého a tretieho
trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii antagonistom
angiotenzínu II počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý;
nepatrné zvýšenie rizika však nie je možné vylúčiť. Pokiaľ nie je
nevyhnutné pokračovať v liečbe antagonistom angiotenzínu II, u pacientok
plánujúcich otehotnieť je potrebné vymeniť antihypertenzívum za také,
u ktorého je stanovený bezpečnostný profil používania počas gravidity. Keď
sa potvrdí gravidita, liečbu losartanom je potrebné okamžite zastaviť a, ak
je to nevyhnutné, začať s alternatívnou liečbou.
Je známe, že expozícia antagonistom angiotenzínu II počas druhého
a tretieho trimestra indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená renálna funkcia,
oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu
(renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3). Pri
expozícii antagonistom angiotenzínu II počas druhého trimestra gravidity sa
odporúča vykonať ultrazvukové vyšetrenie renálnej funkcie a lebky. Deti
matiek, ktoré užívali antagonistov angiotenzínu II, je potrebné starostlivo
sledovať kvôli hypotenzii (pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia
Vzhľadom k tomu, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o použití Lakey
počas laktácie, Lakea sa neodporúča a preferujú sa alternatívne liečby,
ktoré majú preukázaný bezpečnostný profil používania počas laktácie, najmä
počas dojčenia novorodencov a predčasne narodených detí.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov však treba
vziať do úvahy, že pri liečbe antihypertenzívami sa niekedy môže vyskytnúť
závrat alebo ospalosť, a to najmä na začiatku liečby alebo pri zvyšovaní
dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

Losartan bol vyhodnocovaný v klinických štúdiách nasledovne:

- v kontrolovaných klinických štúdiách u viac ako 3 000 dospelých pacientov
vo veku 18 rokov a viac s esenciálnou hypertenziou
- v kontrolovanej klinickej štúdii u 177 pediatrických pacientov
s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov
- v kontrolovanej klinickej štúdii u viac ako 9 000 pacientov
s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory
- v kontrolovanej klinickej štúdii u viac ako 7 700 dospelých pacientov
s chronickým srdcovým zlyhávaním
- v kontrolovanej klinickej štúdii u viac ako 1 500 pacientov s diabetes
mellitus 2. typu vo veku 31 rokov a viac s proteínúriou.

V týchto klinických štúdiách bol najčastejším nežiaducim účinkom závrat.

Frekvencia nežiaducich reakcií uvedených nižšie je definovaná podľa
nasledujúcej konvencie:
veľmi časté (?1/10); časté (?1/100 až <1/10); menej časté (?1/1 000 až
<1/100); zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov).

Hypertenzia
V kontrolovaných klinických štúdiách u 3 300 dospelých pacientov vo veku 18
rokov a viac s esenciálnou hypertenziou boli hlásené nasledujúce nežiaduce
reakcie:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy nervového |závrat, vertigo |časté |
|systému | | |
| |somnolencia, bolesť |menej časté |
| |hlavy, poruchy spánku | |
|Poruchy srdca a |palpitácie, angína |menej časté |
|srdcovej činnosti |pektoris | |
|Poruchy ciev |symptomatická |menej časté |
| |hypotenzia (najmä u | |
| |pacientov s depléciou | |
| |intravaskulárneho | |
| |objemu, napr. u | |
| |pacientov so závažným | |
| |srdcovým zlyhávaním | |
| |alebo liečených | |
| |vysokými dávkami | |
| |diuretík), ortostatické| |
| |účinky závislé od | |
| |dávky, vyrážka | |
|Poruchy |bolesť brucha, zápcha |menej časté |
|gastrointestinálneho | | |
|traktu | | |
|Celkové poruchy a |asténia, únava, edém |menej časté |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |
|Laboratórne a funkčné |hyperkaliémia |časté |
|vyšetrenia | | |
| |zvýšená hladina ALT* |zriedkavé |


*obvykle sa upraví po ukončení liečby

Hypertenzní pacienti s hypertrofiou ľavej komory
V kontrolovanej klinickej štúdii u 9 193 pacientov s hypertenziou vo veku
55 až 80 rokov s hypertrofiou ľavej komory boli hlásené nasledujúce
nežiaduce reakcie:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy nervového |závrat |časté |
|systému | | |
|Poruchy ucha a |vertigo |časté |
|labyrintu | | |
|Celkové poruchy a |asténia, únava |časté |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |

Chronické zlyhávanie srdca
V kontrolovanej klinickej štúdii u pacientov s chronickým zlyhávaním srdca
(ELITE I, ELITE II a HEAAL štúdia) boli hlásené nasledujúce nežiaduce
reakcie:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy nervového |závrat, vertigo |časté |
|systému | | |
| |bolesť hlavy |menej časté |
| |parestézia |zriedkavé |
|Poruchy srdca a |synkopa, fibrilácia |zriedkavé |
|srdcovej činnosti |predsiení, | |
| |cerebrovaskulárna | |
| |príhoda | |
|Poruchy ciev |hypotenzia, vrátane |časté |
| |ortostatickej | |
| |hypotenzie | |
|Poruchy krvi a |anémia |časté |
|lymfatického systému | | |
|Poruchy dýchacej |dyspnoe, kašeľ |menej časté |
|sústavy, hrudníka a | | |
|mediastína | | |
|Poruchy |diarea, nauzea, |menej časté |
|gastrointestinálneho |vracanie | |
|traktu | | |
|Poruchy kože a |urtikária, pruritus, |menej časté |
|podkožného tkaniva |vyrážka | |
|Celkové poruchy a |asténia, únava |menej časté |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |
|Laboratórne a funkčné |zvýšenie hladiny |časté |
|vyšetrenia |močoviny v krvi, | |
| |kreatinínu a draslíka | |
| |v sére | |
|Poruchy metabolizmu a |hyperkaliémia |menej časté* |
|výživy | | |
|Poruchy obličiek a |porucha funkcie |časté |
|močových ciest |obličiek, zlyhanie | |
| |obličiek | |


* časté u pacientov, ktorí dostávali 150 mg losartanu namiesto 50 mg

Hypertenzia a diabetes 2. typu s ochorením obličiek
V kontrolovanej klinickej štúdii u 1 513 pacientov vo veku 31 rokov a viac
s diabetom 2. typu s proteinúriou (štúdia RENAAL) boli najčastejšie hlásené
nasledujúce nežiaduce liekové reakcie pre losartan:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy nervového |závrat |časté |
|systému | | |
|Poruchy ciev |hypotenzia |časté |
|Celkové poruchy a |asténia, únava |časté |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |
|Laboratórne a funkčné |Hypoglykémia, |časté |
|vyšetrenia |hyperkaliémia* | |


*V klinickej štúdii uskutočnenej u pacientov s diabetom 2.typu a
s nefropatiou sa u 9,9 % pacientov liečených tabletami losartanu a u 3,4 %
pacientov liečených placebom vyvinula hyperkaliémia > 5,5 mmol/l.

Nasledujúce nežiaduce reakcie sa vyskytli častejšie u pacientov liečených
losartanom, než u tých, korí dostávali placebo:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy krvi a |anémia |neznáme |
|lymfatického systému | | |
|Poruchy srdca a |synkopa, palpitácie |neznáme |
|srdcovej činnosti | | |
|Poruchy ciev |ortostatická hypotenzia|neznáme |
|Poruchy |diarea |neznáme |
|gastrointestinálneho | | |
|traktu | | |
|Poruchy kostrovej |bolesť chrbta |neznáme |
|a svalovej sústavy | | |
|a spojivového tkaniva | | |
|Poruchy obličiek a |infekcie močového |neznáme |
|močových ciest |traktu | |
|Celkové poruchy a |symptómy podobné |neznáme |
|reakcie v mieste |chrípke | |
|podania | | |

Postmarketingové skúsenosti
Z postmarketingových skúseností sú známe nasledujúce nežiaduce reakcie:

|Trieda orgánových |Nežiaduca reakcia |Frekvencia výskytu |
|systémov | | |
|Poruchy krvi a |anémia, trombocytopénia|neznáme |
|lymfatického systému | | |
|Poruchy ucha a |tinnitus |neznáme |
|labyrintu | | |
|Poruchy imunitného |hypersenzitivita: |zriedkavé |
|systému |anafylaktické reakcie, | |
| |angioedém vrátane | |
| |opuchu hrtana a | |
| |hlasiviek spôsobujúci | |
| |obštrukciu dýchacích | |
| |ciest a/alebo opuch | |
| |tváre, pier, hltana | |
| |a/alebo jazyka; u | |
| |niektorých z týchto | |
| |pacientov bol angioedém| |
| |hlásený v minulosti v | |
| |súvislosti s podávaním | |
| |iných liekov, vrátane | |
| |ACE inhibítorov; | |
| |vaskulitída, vrátane | |
| |Henochovej-Schönleinove| |
| |j purpury | |
|Poruchy nervového |migréna |neznáme |
|systému | | |
|Poruchy dýchacej |kašeľ |neznáme |
|sústavy, hrudníka a | | |
|mediastína | | |
|Poruchy |diarea, pankreatitída |neznáme |
|gastrointestinálneho | | |
|traktu | | |
|Celkové poruchy a |malátnosť |neznáme |
|reakcie v mieste | | |
|podania | | |
|Poruchy pečene a |hepatitída |zriedkavé |
|žlčových ciest | | |
| |poruchy funkcie pečene |neznáme |
|Poruchy kože a |urtikária, pruritus, |neznáme |
|podkožného tkaniva |vyrážka, | |
| |fotosenzitivita | |
|Poruchy kostrovej |myalgia, artralgia, |neznáme |
|a svalovej sústavy |rabdomyolýza | |
|a spojivového tkaniva | | |
|Poruchy reprodukčného |erektilná |neznáme |
|systému a prsníkov |dysfunkcia/impotencia | |
|Psychické poruchy |depresia |neznáme |
|Laboratórne a funkčné |hyponatriémia |neznáme |
|vyšetrenia | | |

/Poruchy obličiek a močových ciest/
U rizikových pacientov boli hlásené zmeny funkcie obličiek, vrátane
zlyhania obličiek, ako dôsledok inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového
systému; tieto zmeny funkcie obličiek môžu byť reverzibilné po ukončení
liečby (pozri časť 4.4).

Deti a dospievajúci
Profil nežiaducich účinkov u pediatrických pacientov sa zdá byť rovnaký ako
ten, ktorý sa pozoroval u dospelých pacientov. Údaje v pediatrickej
populácii pacientov sú obmedzené.

4.9 Predávkovanie

Signifikantná letalita bola pozorovaná u myší a potkanov po perorálnom
podaní dávok 1 000 mg/kg (3 000 mg/m2) resp. 2 000 mg/kg (11 800 mg/m2)
(500- a 1000-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky u ľudí*).
* odvodené od telesnej hmotnosti pacienta 50 kg

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii len obmedzené údaje.
Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania môže byť hypotenzia
a tachykardia. bradykardia môže vzniknúť zo stimulácie parasympatika.

/Liečba predávkovania/
Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, má sa zaviesť podporná liečba.
Opatrenia závisia od času užitia lieku a druhu a závažnosti symptómov.
Prvoradým opatrením má byť stabilizácia kardiovaskulárneho systému. Po
perorálnom užití sa má podať dostatočná dávka aktívneho uhlia. Potom je
potrebné dôkladne sledovať vitálne funkcie. Vitálne funkcie treba v prípade
potreby korigovať.

Ani losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antihypertenzívum, antagonista receptoru
angiotenzínu II
ATC kód: C09CA01

Losartan je perorálny, špecifický antagonista receptoru (typ AT1)
angiotenzínu II. Angiotenzín II sa viaže na receptor AT1, ktorý sa našiel
v mnohých tkanivách (napr. hladká svalovina ciev, nadobličky, obličky
a srdce) a vyvoláva viaceré biologické účinky, vrátane vazokonstrikcie
a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu
hladkej svaloviny. Podľa farmakologických biologických skúšok sa losartan
viaže selektívne na receptor AT1. Losartan a jeho farmakologicky aktívny
karboxylový metabolit (E-3174) blokujú všetky fyziologicky relevantné
účinky angiotenzínu II /in vitro/ a /in vivo/, bez ohľadu na zdroj alebo dráhu
syntézy.
Počas podávania losartanu vedie odstránenie negatívnej spätnej väzby
angiotenzínu II na sekréciu renínu k zvýšeniu aktivity renínu v plazme.
Zvýšenie aktivity renínu v plazme vedie k zvýšeniu hladín angiotenzínu II
v plazme. Dokonca aj pri týchto zvýšeniach antihypertenzívny účinok
a supresia koncentrácie aldosterónu v plazme zostávajú nezmenené, čo svedčí
o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II.
Losartan sa selektívne viaže na receptor AT1 a neviaže sa alebo neblokuje
iné hormónové receptory alebo iónové kanály, dôležité pre kardiovaskulárnu
reguláciu. Okrem toho, losartan neinhibuje ACE (kinázu II), enzým, ktorý
degraduje bradykinín. V dôsledku toho, účinky, ktoré priamo nesúvisia
s blokádou receptora AT1, ako je potenciácia bradykinínom sprostredkovaných
účinkov, vývoj edému (losartan 1,7 %, placebo 1,9 %) alebo únava (losartan
3,8 %, placebo 3,9 %) nie sú spojené s losartanom.

Preukázalo sa, že losartan blokuje odpovede na angiotenzín I a angiotenzín
II bez ovplyvnenia odpovede na bradykinín, čo je v súlade so špecifickým
mechanizmom účinku losartanu. Na rozdiel od toho sa preukázalo, že
inhibítory ACE blokujú odpovede na angiotenzín I a zlepšujú odpovede na
bradykinín bez zmeny odpovede na angiotenzín II, čím poskytujú
farmakodynamické rozlíšenie medzi losartanom a inhibítormi ACE:
V štúdii špeciálne zameranej na hodnotenie incidencie kašľa sa porovnávali
pacienti liečení losartanom s pacientami liečenými inhibítormi ACE. V tejto
štúdii a kontrolovaných klinických skúšaniach hypertenzie, bol výskyt kašľa
u pacientov liečených losartanom alebo liečivo, ktoré nie je inhibítorom
ACE indukujúcim kašeľ (hydrochlorotiazid alebo placebo) podobný
a u pacientov liečených inhibítorom ACE významne nižší. Okrem toho,
v celkovej analýze 16 dvojito-zaslepených klinických skúšaní so 4 131
pacientmi, bola incidencia spontánne hláseného kašľa u pacientov liečených
losartanom podobná (3,1 %) ako u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo
hydrochlorotiazidom (4,1 %), zatiaľ čo incidencia u inhibítorov ACE bola
8,8 %.
U nediabetických hypertenzných pacientov s proteinúriou podávanie losartanu
signifikantne znížilo proteinúriu, frakčné vylučovanie albumínu a IgG.
Losartan udržuje rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje filtračnú
frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny močovej v sére
(zvyčajne < 24 µmol), ktorý pri dlhodobej liečbe pretrvával.
Losartan nemá vplyv na autonómne reflexy ani pretrvávajúci účinok na
noradrenalín v plazme.
U pacientov s hypertenziou, draselná soľ losartanu podávaná v dávkach až do
150 mg raz denne, nevyvolala klinicky dôležité zmeny v hladinách
triglyceridov nalačno, celkového cholesterolu alebo HDL cholesterolu.
Rovnaké dávky losartanu nemajú žiadny vplyv na hladiny glukózy nalačno.

Štúdie hypertenzie
V klinických štúdiách vyvolalo podávanie 50 mg losartanu raz denne
u pacientov s miernou až sredne závažnou esenciálnou hypertenziou
štatisticky významný pokles systolického a diastolického krvného tlaku;
v klinických štúdiách počas jedného roka antihypertenzívny účinok
pretrvával. Meranie krvného tlaku na konci dávkového intervalu (24 hodín po
dávke) vo vzťahu k vrcholu (5-6 hodín po dávke) ukázalo relatívne vyrovnaný
pokles krvného tlaku v priebehu 24 hodín. Antihypertenzívny účinok sledoval
prirodzený diurnálny rytmus. Zníženie krvného tlaku na konci dávkového
intervalu predstavovalo približne 70-80 % účinku pozorovaného 5-6 hodín po
dávke. Prerušenie podávania losartanu hypertenzným pacientom neviedlo
k náhlemu zvýšeniu krvného tlaku. Napriek signifikantnému zníženiu krvného
tlaku, podávanie losartanu nemalo žiadny klinicky signifikatný účinok na
frekvenciu srdca.
Antihypertenzívny účinok 50 mg losartanu je podobný ako antihypertenzívny
účinok 20 mg enalaprilu. Antihypertenzívny účinok 50-100 mg losartanu
podaných raz denne je porovnateľný s antihypertenzívnym účinkom 50-100 mg
atenololu podaných raz denne. Účinok 50-100 mg losartanu podaných raz denne
je tiež ekvivalentný 5-10 mg felodipínu podaných vo forme s predĺženým
uvoľňovaním u starších pacientov s hypertenziou (? 65 rokov) po 12 týždňoch
terapie.
Hoci má losartan antihypertenzívny účinok u všetkých rás, tak ako pri iných
liečivách ovplyvňujúcich renín-angiotenzín-aldosterónový systém,
hypertonici čiernej rasy majú nižšiu priemernú odpoveď na monoterapiu
losartanom ako pacienti inej rasy.
Ak sa losartan podáva spolu s tiazidovými diuretikami, krvný tlak znižujúce
účinky sú aditívne.

Štúdia LIFE
Štúdia LIFE (The Losartan Intervention For Endpoint reduction in
hypertension) bola randomizovaná, trojito-zaslepená, aktívne kontrolovaná
štúdia s 9 193 hypertonikmi vo veku 55 – 80 rokov s hypertrofiou ľavej
komory potvrdenej na EKG. Pacienti boli randomizovaní do dvoch skupín: prvá
skupina bola liečená losartanom v dávke 50 mg denne a druhá atenololom
v dávke 50 mg raz denne. Ak sa nedosiahol požadovaný krvný tlak
(< 140/90 mmHg), najprv sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo
potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa zvýšila na dávku 100 mg raz
denne. Ak to bolo nevyhnutné z dôvodu dosiahnutia požadovaného krvného
tlaku, boli pridané iné antihypertenzíva, s výnimkou inhibítorov ACE,
antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov. Priemerná doba
sledovania bola 4,8 rokov.
Primárnym koncovým ukazovateľom bola kombinácia kardiovaskulárnej morbidity
a mortality určená redukciou kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, mozgovej príhody a infarktu myokardu. V obidvoch skupinách sa krvný
tlak signifikantne znížil na podobnú úroveň. Liečba losartanom viedla
k 13 %-nej redukcii rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77-0,98)
v porovnaní s atenololom u pacientov, u ktorých sa dosiahol primárny
kombinovaný koncový ukazovateľ, čo je možné pravdepodobne pripísať redukcii
incidencie mozgovej príhody. Liečba losartanom redukovala riziko mozgovej
príhody o 25 % v porovnaní s atenololom (p=0,001, 95 % interval
spoľahlivosti 0,63-0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu
myokardu nebol signifikantne odlišný medzi obidvoma skupinami.
/Rasa:/ V štúdii bolo 533 pacientov čiernej rasy. V tejto skupine viedla
liečba losartanom k 67 % zvýšeniu rizika primárneho kombinovaného koncového
ukazovateľa (p=0,033, 95 % interval spoľahlivosti 1,04-2,66) k 118 %
zvýšeniu rizika mozgovej príhody v porovnaní s atenololom (p=0,030, 95 %
interval spoľahlivosti 1,08-4,40).

Štúdia RENAAL
Štúdia RENAAL (The Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II
receptor Antagonist Losartan) bola multicentrická, randomizovaná, placebom-
kontrolovaná, dvojito-zaslepená štúdia s 1513 pacientmi s diabetom 2. typu
a nefropatiou (751 liečených losartanom), s hypertenziou alebo bez nej. Do
štúdie boli zaradení pacienti s proteinúriou: pomer albumín/kreatinín
v moči > 25 mg/mmol alebo 24-hodinová exkrécia proteínu v moči > 500 mg
sérového kreatinínu 115-265 µmol/l (nižšia hranica 133 µmol/l sa použila
u pacientov s telesnou hmotnosťou viac než 60 kg). Pacienti boli
randomizovaní do skupiny s losartatnom v dávke 50 mg raz denne, ak bolo
potrebné na dosiahnutie odpovede krvného tlaku sa dávka titrovala, alebo do
skupiny s placebom, ktorí dostávali konvenčnú antihypertenzívnu liečbu,
ktorá nezahŕňala inhibítory ACE a antagonistov angiotenzínu II. Po jednom
mesiaci bola dávka titrovaná na 100 mg denne; 72 % pacientov liečených
losartanom už dlhšiu dobu počas štúdie dostávalo dávku 100 mg. Pacienti
boli sledovaní v priemere 3,4 roka.
Výsledky ukázali, že liečba losartanom (327 udalostí) v porovnaní
s placebom (359 udalostí) viedla k 16,1 % redukcii rizika (p=0,022) počtu
pacientov, ktorí dosiahli primárny kombinovaný koncový ukazovateľ,
k redukcii rizika zdvojnásobenia sérového kreatinínu, konečného štádia
renálneho ochorenia (s potrebou dialýzy alebo transplantácie), alebo smrti.
Signifikantný prínos je možné pripísať samotným zmenám v krvnom tlaku. Pre
nasledujúce jednotlivé alebo kombinované súčasti primárneho kombinovaného
koncového ukazovateľa, výsledky tiež ukázali signifikantnú redukciu rizika
v skupine liečenej losartanom: 25,3 % redukcia rizika zdvojnásobenia
sérového kreatinínu (p=0,006); 28,6 % redukcia rizika konečného štádia
renálneho ochorenia (p=0,002); 19,9 % redukcia rizika konečného štádia
renálneho ochorenia alebo smrti (p=0,009); 21,0 % redukcia rizika
zdvojnásobenia sérového kreatinínu alebo konečného štádia renálneho
ochorenia (p=0,010). Príčiny mortality neboli v jednotlivých skupinách
signifikantne odlišné.
Pre sekundárny koncový ukazovateľ výsledky ukázali priemernú 34,3 %
redukciu stupňa proteinúrie v skupine liečenej losartanom (p<0,001) počas
v priemere 3,4 rokov. Liečba losartanom spomalila zhoršovanie renálnej
funkcie počas chronickej fázy štúdie o 13,9 %, p=0,003 (stredná hodnota
25,5 %, p<0,0001), namerané z krivky závislosti koncentrácie sérového
kraetinínu od času. Nebol zistený signifikantný rozdiel medzi skupinou
s losartanom (247 udalostí) a skupinou s placebom (268 udalostí)
v kombinovanom koncovom ukazovateli kardiovaskulárnej morbidity
a mortality, aj keď štúdia nebola zameraná na sledovanie týchto účinkov.

/Hypertenzia u pediatrických pacientov/
Antihypertenzívny účinok losartanu sa sledoval v klinickej štúdii, do
ktorej bolo zahrnutých 177 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6
- 16 rokov, telesnou hmotnosťou ? 20 kg a glomerulárnou filtráciou
? 30 ml/min/1,73 m2. Pacienti s telesnou hmotnosťou ? 20 kg až < 50 kg
dostávali 2,5; 25 alebo 50 mg losartanu denne a pacienti s telesnou
hmotnosťou ? 50 kg dostávali 5; 50 alebo 100 mg losartanu denne. Na konci
tretieho týždňa, pri podávaní losartanu raz denne sa výkyvy hodnôt krvného
tlaku v závislosti od dávky zmiernili. Vzťah medzi dávkou a odpoveďou bol
veľmi evidentný v skupine s nízkou dávkou v porovnaní so skupinou so
strednou dávkou (fáza I: -6,2 mmHg oproti -11,65 mmHg), ale menej evidentný
pri porovnávaní skupiny so strednou dávkou so skupinou s vysokou dávkou
(fáza I: -11,65 mmHg oproti -12,21 mmHg). Najnižšie sledované dávky, 2,5 mg
a 5 mg, zodpovedajúce priemernej dennej dávke 0,07 mg/kg, neboli dostatočne
účinné.

Výsledky sa potvrdili v druhej fáze štúdie, v ktorej boli pacienti
randomizovaní pre pokračovanie v liečbe losartanom alebo placebom, po troch
týždňoch liečby. Rozdiel v zvýšení krvného tlaku v porovnaní s placebom bol
väčší v skupine so strednou dávkou (6,70 mmHg stredná davka oproti
5,38 mmHg vysoká dávka). Vzostup diastolického krvného tlaku bol rovnaký
u pacientov liečených placebom ako u pacientov, ktorí pokračovali v liečbe
losartanom v najnižšej dávke v každej skupine, čo opäť naznačuje, že
najnižšie dávky v každej skupine nemajú signifikantný antihypertenzívny
účinok.

Dlhodobé účinky losartanu na rast, pubertu a celkový vývoj sa neštudovali.
Dlhodobá účinnosť antihypertenzívnej liečby losartanom v detstve redukujúca
kardiovaskulárnu morbiditu a mortalitu sa nestanovila.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní je losartan rýchlo absorbovaný a podlieha metabolizmu
prvého prechodu v pečeni, kde sa z neho tvoria aktívne uhličitanové
metabolity a niekoľko inaktívnych metabolitov. Systémová biologická
dostupnosť losartanu je približne 33 %. Maximálne plazmatické koncentrácie
dosahuje losartan do 1 hodiny, jeho aktívny metabolit do 3-4 hodín po
podaní. Užívanie losartanu počas štandardného jedla nemá klinicky
signifikantný vplyv na plazmatické hladiny losartanu.

Distribúcia
Minimálme 99 % losartanu a jeho aktívneho metabolitu sa viaže na
plazmatické bielkoviny, najmä na albumín. Distribučný objem losartanu je
34 litrov. Štúdie na potkanoch ukázali, že ak losartan prechádza cez
hematoencefalickú bariéru, tak len vo veľmi obmedzenom množstve.

Biologická transformácia
Asi 14 % perorálne podanej dávky losartanu je premenených na jeho aktívny
metabolit. Rádioaktivita v plazme po perorálnom alebo intravenóznom podaní
draselnej soli 14C-značeného losartanu je primárne asociovaná s losartanom
a jeho aktívnym metabolitom. Minimálna konverzia losartanu na jeho aktívny
metabolit bola pozorovaná asi u 1 % sledovaných jedincov.
Okrem aktívneho metabolitu vznikajú v tele aj neaktívne metabolity
losartanu. Ide predovšetkým o dva hlavné metabolity vznikajúce
hydroxyláciou butylu vo vedľajšom reťazci a jeden menej významný metabolit
– N-2 tetrazolglukuronid.

Eliminácia
Plazmatický klírens losartanu je asi 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu
asi 50 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sú asi 4 % pôvodnej dávky
vylučovaných v nezmenenej forme močom a asi 6 % je vylučovaných močom vo
forme aktívneho metabolitu.
Po perorálnom podaní losartanu vo forme draselnej soli sú farmakokinetiky
losartanu aj jeho aktívneho metabolitu lineárne s podanou dávkou (až do
200 mg).
Po perorálnom podaní klesajú plazmatické koncentrácie losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s výsledným polčasom asi 2 hod. pre
losartan a 6 až 9 hod. pre metabolit. Pri podávaní losartanu v jednej
dennej dávke 100 mg nedochádza k signifikantnej akumulácii losartanu ani
jeho aktívneho metabolitu v plazme.
Losartan a jeho metabolit sú vylučované žlčou a močom. Po perorálnom podaní
14C-značeného losartanu bolo u ľudí detegovaných asi 35 % aktivity v moči
a 58 % aktivity v stolici.

/Charakteristiky u pacientov/
U pacientov s miernou až stredne závažnou alkoholovou cirhózou pečene boli
po perorálnom podaní plazmatické koncentrácie losartanu 5-krát a jeho
aktívneho metabolitu 1,7-krát vyššie ako u mladých dobrovoľníkov.
U pacientov s klírensom kreatinínu nad 10 ml/min sa plazmatické
koncentrácie losartanu nezmenili. V porovnaní s pacientmi s normálnou
renálnou funkciou, AUC losartanu je približne dvojnásobne väčšia ako
u hemodialyzovaných pacientov. Plazmatické koncentrácie liečiva sa nemenia
u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo u hemodialyzovaných
pacientov. Losartan ani aktívny metabolit nie je možné odstrániť
hemodialýzou.

/Farmakokinetika u pediatrických pacientov/
Farmakokinetika losartanu sa sledovala u 50 hypertenzných pediatrických
pacientov vo veku >1 mesiac až <16 rokov po perorálnom podaní približne
0,54-0,77 mg/kg losartanu (priemerné dávky) raz denne.
Výsledky ukázali, že aktívny metabolit sa tvorí u všetkých vekových skupín.
Výsledky ukázali zhruba podobné farmakokinetické parametre losartanu po
perorálnom podaní u detí a batoliat, detí predškolského veku, detí
školského veku a dospievajúcich. Farmakokinetické parametre metabolitu boli
v jednotlivých skupinách odlišné. Pri porovnávaní detí predškolského veku
s dospievajúcimi, rozdiely boli štatisticky signifikantné. Expozícia
losartanu u detí/batoliat bola relatívne vysoká.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxický potenciál draselnej soli losartanu sa sledoval v sérii štúdií
toxicity po perorálnej opakovanej dávke trvajúcej u opíc 3 mesiace
a u potkanov a psov 1 rok. Žiadny výsledok štúdie nebráni podávaniu
v terapeutických dávkach.
Pri podávaní maximálnych tolerovaných dávok u potkanov 105 týždňov a u myší
92 týždňov sa nezistil karcinogénny účinok draselnej soli losartanu. Tieto
maximálne tolerované dávky predstavujú rozpätie systémovej expozície
losartanu a jeho farmakologicky aktívnemu metabolitu, ktorá je u potkanov
asi 270-násobkom systémovej expozície losartanu a asi 150-násobok expozície
jeho aktívnemu metabolitu a u myší asi 45-násobkom systémovej expozície
losartanu a asi 27-násobkom expozície jeho aktívnemu metabolitu, čo
zodpovedá expozícii u človeka, ktorému je podávaná dávka 50 mg losartanu.
V štúdiach s draselnou soľou losartanu alebo jeho farmakologicky aktívneho
metabolitu (E-3174) nebola zistená priama genotoxicita.
V štúdiách so samcami a samicami potkanov, ktorým sa podávala perorálna
dávka draselnej soli losartanu až do približne 150 resp. 300 mg/kg/deň,
fertilita a reprodukčná aktivita neboli ovplyvnené. Tieto dávky predstavujú
rozpätie systémovej expozície losartanu a jeho farmakologicky aktívnemu
metabolitu, ktorá je u samcov potkanov 150-násobkom systémovej expozície
losartanu a 125-násobkom expozície aktívnemu metabolitu a u samíc potkanov
300-násobkom systémovej expozície losartanu a 170-násobkom expozície
aktívnemu metabolitu, čo zodpovedá expozícii u človeka, ktorému je podávaná
odporúčaná denná dávka.
Preukázalo sa, že draselná soľ losartanu má nežiaduce účinky na plod
a mláďa potkana. K týmto účinkom patrí: znížená telesná hmotnosť, mortalita
a/alebo renálna toxicita. Navyše, významné množstvo losartanu a jeho
aktívneho metabolitu sa zistilo v mlieku potkanov. Na základe hodnotenia
farmakokinetiky, tieto zistenia je možné pričítať expozícii liečivu
v neskorom štádiu gestácie a počas laktácie.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Predželatinizovaný škrob
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Magnéziumstearát
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Hypromelóza
Hyprolóza
Makrogol 400
Oxid titaničitý E171
Mastenec
Čistená voda


6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (Al/Al blister) obsahujúce 30 (3x10) tabliet, papierová
škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0302/03-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

24.10.2003


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2012