Písomná informácia pre používateľov

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2107/8182,
2107/8183, 2107/8184


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



NÁZOV LIEKU


Mirzaten 15 mg
Mirzaten 30 mg
Mirzaten 45 mg


1. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 15 mg, 30 mg alebo 45 mg mirtazapínu (ako
hemihydrát).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


2. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

/15 mg:/
Oválna, mierne bikonvexná, na jednej strane ryhovaná, žltohnedá filmom
obalená tableta.
/30 mg:/
Oválne, bikonvexné, na jednej strane ryhované, oranžovohnedé filmom obalené
tablety.
/45 mg:/
Oválne, bikonvexné, biele filmom obalené tablety.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Epizódy veľkej depresie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Tablety sa majú prehltnúť celé bez žuvania a zapiť dostatočným množstvom
tekutiny.

Dospelí: Začiatočná dávka je 15 alebo 30 mg užívaná prednostne večer.
Udržiavacia dávka je zvyčajne medzi 15 mg a 45 mg denne.

Starší pacienti: Ako u dospelých. Zmeny, hlavne zvyšovanie dávkovania, sa
musia vykonať opatrne a pod starostlivým dohľadom.

Deti a dospievajúci (pod 18 rokov): Mirzaten sa nesmie používať na liečbu
detí a dospievajúcich pod 18 rokov (pozri časť 4.4).

Obličková alebo pečeňová nedostatočnosť:
U pacientov s obličkovou alebo pečeňovou nedostatočnosťou môže byť
vylučovanie mirtazapínu pomalšie. Toto sa musí vziať do úvahy, keď sa
mirtazapín predpisuje týmto pacientom alebo sa vyhodnocujú klinické
odpovede.

Mirzaten možno užívať jedenkrát denne, keďže polčas vylučovania je 20-40
hodín. Liek sa má užívať prednostne ako jednorazová dávka tesne pred
spaním. Dennú dávku možno tiež rozdeliť do dvoch dávok, užívaných ráno a
pred spaním. Vyššia dávka sa má užiť večer.

Antidepresívny účinok mirtazapínu sa zvyčajne prejaví po 1 až 2 týždňoch
užívania. Liečba adekvátnou dávkou má vyvolať pozitívnu reakciu v priebehu
2 až 4 týždňov. Pri nedostatočnej reakcii možno dávku zvýšiť až po
maximálnu dávku. Ak sa dosiahne optimálny klinický účinok a pacient nemá
príznaky, liečba má pokračovať ešte 4 až 6 mesiacov, keď možno uvažovať o
postupnom vysadzovaní lieku. Ak sa v priebehu 2 až 4 týždňov liečby
maximálnou dávkou nepozoruje klinická reakcia, liečba sa má postupne
vysadiť. Nevyhnutné je postupné znižovanie dávky, aby sa zabránilo
príznakom vysadenia.

(len 45 mg sila*
Mirzaten je dostupný v troch silách 15mg, 30mg a 45 mg na umožnenie
presného dávkovania.)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na mirtazapín alebo na niektorú z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Mirzaten sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18
rokov. Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné
myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie) boli
v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi
liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak
sa rozhodnutie o liečbe založené na objektívnej potrebe predsa len urobí,
pacient by mal byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných
symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a
dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a
behaviorálneho vývoja.

Útlm kostnej drene, ktorý sa zvyčajne prejaví granulocytopéniou alebo
agranulocytózou, sa zaznamenal u užívateľov mirtazapínu. Tento účinok sa
zvyčajne pozoruje po 4 až 6 týždňoch liečby, ale zvyčajne vymizne po
prerušení liečby. V zriedkavých prípadoch sa v klinických štúdiách s
mirtazapínom hlásila tiež reverzibilná agranulocytóza. Ošetrujúci lekár má
byť opatrný pri horúčke, bolesti hrdla, stomatitíde a iných symptómoch
naznačujúcich infekciu. Ak sa vyskytnú tieto prejavy, liečba sa musí
prerušiť a musí sa vyšetriť kompletný krvný obraz.

Liek sa má užívať s opatrnosťou a starostlivo sa majú sledovať pacienti s:
- epilepsiou alebo organickým poškodením mozgu, hoci klinická skúsenosť
naznačuje, že počas liečby mirtazapínom sú epileptické záchvaty
zriedkavé,
- pečeňovým alebo obličkovým zlyhaním,
- srdcovým ochorením, ako sú poruchy vedenia, angina pectoris alebo nedávny
infarkt myokardu, ktoré vyžaduje konvenčné opatrenia a opatrnosť počas
súbežného podávania iných liekov,
- hypotenziou.

Tak ako pri iných antidepresívach opatrnosť je potrebná aj v prípade, keď
sa podáva liek pacientom s:
- poruchami močenia, ako je hyperplázia prostaty (hoci mirtazapín je len
mierne anticholinergický),
- akútny glaukóm s ostrým uhlom a zvýšený vnútroočný tlak (počas liečby
mirtazapínom je riziko týchto problémov veľmi nízke pre slabý
anticholinergický účinok mirtazapínu),
- diabetes mellitus.

Liečba sa má prerušiť v prípade žltačky.

Tak ako v prípade iných antidepresív, má sa zvážiť nasledovné:
- Počas liečby antidepresívami sa môže objaviť exacerbácia psychotických
symptómov u pacientov so schizofréniou alebo inými psychózami, taktiež sa
môžu zosilniť paranoidné myšlienky.
- Ak sa lieči depresívna fáza bipolárnych porúch, môže dôjsť k zmene na
manickú fázu.
- Z dôvodu rizika samovraždy má pacient užívať, najmä na začiatku liečby,
len obmedzený počet tabliet mirtazapínu.
- Hoci antidepresíva nespôsobujú závislosť, náhle prerušenie dlhodobej
liečby môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti hlavy, útlm, úzkosť a nepokoj.
- Starší pacienti sú často citlivejší hlavne na nežiaduce účinky
antidepresív. V klinických štúdiách s mirtazapínom sa u starších
pacientov nezaznamenala vyššia incidencia nežiaducich účinkov ako u iných
vekových skupín. Avšak skúsenosti sú zatiaľ stále obmedzené.
- Reakcie mirtazapínu v kombinácii s inými SSRI sú opísané v časti 4.5.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózy,
Lappovou deficienciou laktázy alebo glukózovo-galaktózovou malabsorbciou
nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

/Farmakodynamické interakcie/
Mirtazapín sa nemá podávať súbežne s inhibítormi MAO alebo počas dvoch
týždňov po vysadení liečby inhibítormi MAO.

Mirtazapín môže zvyšovať utlmujúce vlastnosti benzodiazepínov a ostatných
sedatív. Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní týchto liekov spolu
s mirtazapínom.

Mirtazapín môže zvyšovať utlmujúce účinky alkoholu na CNS. Pacienti sa
preto majú vyhnúť konzumácii alkoholických nápojov.

V prípade, že sa spolu s mirtazapínom podávajú iné serotonínergné lieky
(napr. SSRI), je prítomné riziko interakcie, ktoré môže viesť k rozvoju
serotonínového syndrómu. Z postmarketingových skúseností sa zdá, že
serotonínový syndróm sa veľmi zriedkavo prejavuje u pacientov liečených
mirtazapínom samostatne alebo v kombinácii s inými SSRI. Ak je kombinácia
považovaná za terapeuticky nevyhnutnú, má sa zmeniť dávkovanie
s opatrnosťou a zachovať dostatočne podrobné monitorovanie znakov
začínajúcej serotonínergnej hyperstimulácie.

Pri súbežnej liečbe mirtazapínom a lítiom sa u ľudí nepozorovali žiadne
relevantné klinické účinky alebo zmeny vo farmakokinetike.

/Farmakokinetické interakcie/
Mirtazapín sa takmer úplne metabolizuje prostredníctvom CYP2D6 a CYP3A4 a v
menšej miere aj CYP1A2. Interakčná štúdia so zdravými dobrovoľníkmi
ukázala, že paroxetín, inhibítor CYP2D6, nemá vplyv na farmakokinetiku
mirtazapínu v rovnovážnom stave. Súbežné podávanie silného inhibítora
CYP3A4 ketokonazolu zvyšuje maximálne plazmatické hladiny a AUC mirtazapínu
približne o 40%, resp. 50%. Opatrnosť sa vyžaduje pri súbežnom podávaní
mirtazapínu so silnými CYP3A4 inhibítormi, inhibítormi HIV proteáz,
azolových antimykotík, erytromycínu alebo nefazodonu.

Karbamazepín, induktor CYP3A4, zvyšuje klírens mirtazapínu približne
dvojnásobne, čo spôsobuje 45 až 60% pokles plazmatickej koncentrácie
mirtazapínu. Ak sa k liečbe mirtazapínom pridáva karbamazepín alebo iný
induktor pečeňového metabolizmu, (ako je rifampicín alebo fenytoín), môže
byť potrebné zvýšiť dávku mirtazapínu. V prípade, že sa liečba týmto liekom
preruší, môže byť nevyhnutné znížiť dávku mirtazapínu.

Ak sa súbežne podáva cimetidín, biologická dostupnosť mirtazapínu sa môže
zvýšiť o viac ako 50%. Dávka mirtazapínu sa možno bude musieť znížiť, ak sa
začína liečba cimetidínom, alebo zvýšiť, ak sa liečba cimetidínom
vysadzuje.

V štúdiách interakcií /in vivo/ mirtazapín neovplyvňoval farmakokinetiku
risperidonu alebo paroxetínu (substrát CYP2D6), karbamazepínu (substrát
CYP3A4), amitriptylínu a cimetidínu.

Mirtazapín pri dávke 30 mg jedenkrát denne spôsoboval malý, ale štatisticky
významný vzostup INR u jedincov liečených warfarínom. Tak ako pri vyšších
dávkach mirtazapínu nemožno vylúčiť výraznejší účinok. V prípade súbežnej
liečby mirtazapínom a warfarínom sa odporúča kontrola INR.

4.6 Gravidita a laktácia

O užívaní mirtazapínu u gravidných žien nie sú dostatočné informácie. V
štúdiách na zvieratách sa neukázali žiadne teratogénne účinky alebo
klinicky významná reprodukčná toxicita (pozri 5.3). Potenciálne riziko pre
ľudí nie je známe. Mirtazapín sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ nie
je jasne indikovaný po zvážení klinického rizika a prínosu.

Hoci pokusy na zvieratách ukázali, že mirtazapín sa vylučuje do mlieka iba
v malých množstvách, užívanie mirtazapínu u dojčiacich matiek sa
neodporúča. Údaje u ľudí nie sú známe.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Mirtazapín môže mierne narušiť koncentráciu a pozornosť, najmä na začiatku
liečby. Toto sa má zohľadniť pred začatím prác vyžadujúcich si mimoriadnu
pozornosť a koncentráciu, ako je riadenie auta alebo ovládanie nebezpečných
strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

U depresívnych pacientov sa prejavuje mnoho znakov a príznakov spojených s
ochorením samým. Preto je niekedy ťažké určiť, ktoré symptómy sú dôsledkom
samotného ochorenia a ktoré dôsledkom liečby mirtazapínom.

/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): akútny útlm kostnej drene (eozinofília,
granulocytopénia, agranulocytóza, aplastická anémia a trombocytopénia,
pozri tiež časť 4.4).

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Časté (>1/100, <1/10): zvýšená chuť do jedla a prírastok hmotnosti.

/Psychické poruchy/
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): mánia, zmätenosť, halucinácie, anxiozita*,
insomnia, nočné mory/živé sny, nepokoj (Anxiozita a insomnia, ktoré môžu
symptómaniu depresie rozvinúť a zhoršiť. Pri liečbe mirtazapínom sa rozvoj
a zhoršenie anxiozity a insomnie hlásili veľmi zriedkavo.)

/Poruchy nervového systému/
Časté (>1/100, <1/10): ospalosť (čo môže narušiť pozornosť), zvyčajne sa
vyskytujúca počas niekoľkých úvodných týždňov liečby (Upozornenie: zníženie
dávky spravidla nevedie k menšiemu útlmu, ale môže ohroziť antidepresívnu
účinnosť), závrat, bolesti hlavy.
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): kŕče (záchvaty), tras, kŕčové zášklby
svalov, parestézie, syndróm nepokojných nôh.

/Poruchy srdca/
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): (ortostatická) hypotenzia, synkopay.

/Gastrointestinálne poruchy/
Menej časté (>1/1000, <1/100): nauzea.
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): suchosť v ústach, hnačka.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): zvýšenie hladín pečeňových transamináz.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): exantém.

Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): artralgia, myalgia.

/Celkové poruchy/
Časté (>1/100, <1/10): celkový alebo lokálny opuch (edém) a sprievodný
prírastok hmotnosti.
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1000): únava.

Hoci mirtazapín nespôsobuje závislosť, postmarketingové skúsenosti
dokazujú, že náhle prerušenie liečby po dlhodobom podávaní môže niekedy
vyústiť do abstinenčných príznakov. Väčšina abstinenčných reakcií je mierna
a samoohraničujúca. Z množstva hlásených abstinenčných príznakov sa
najčastejšie hlásili nauzea, anxiozita a nepokoj. Podľa odporúčaní z časti
4.2 liečba mirtazapínom sa má vysadzovať postupne.

4.9 Predávkovanie

Súčasné skúsenosti s predávkovaním samotným mirtazapínom naznačujú, že
príznaky sú zvyčajne mierne. Hlásila sa depresia centrálneho nervového
systému s poruchami orientácie a predĺženým útlmom, spolu s tachykardiou a
miernou hypertenziou alebo hypotenziou. Existuje však možnosť vzniku oveľa
závažnejších následkov (vrátane úmrtia) pri dávkach omnoho vyšších ako je
terapeutická dávka, osobitne pri zmiešaných predávkovaniach. Predávkovanie
sa lieči živočíšnym uhlím, podporou vitálnych funkcií a symptomatickou
liečbou. V prípade potreby sa odporúča výplach žalúdka.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidepresíva

ATC kód: N06AX11

Mechanizmus účinku:

Mirtazapín je presynaptický alfa2-antagonista, ktorý zvyšuje noradrenergný
a serotonergný neurónový prenos v centrálnom nervovom systéme. Serotonergný
účinok je výsledkom špecifického pôsobenia na receptory 5-HT1, keďže
mirtazapín blokuje 5-HT2- aj 5-HT3 receptory. Oba enantioméry mirtazapínu
sú aktívne látky. S(+) enantiomér blokuje alfa2- a 5-HT2-receptory, zatiaľ
čo R(-) enantiomér blokuje 5-HT3-receptory. H1-antagonistický účinok je
považovaný za príčinu sedatívneho účinku mirtazapínu. Anticholínergický
účinok mirtazapínu je minimálny a v rámci terapeutických dávok spôsobuje
občas klinicky významné kardiovaskulárne nežiaduce udalosti.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti



/Absorbcia/
Po perorálnom podaní mirtazapínu sa liečivo mirtazapín rýchlo a dobre
absorbuje (biodostupnosť okolo 50%), maximálne hladiny v krvi dosahuje
približne po dvoch hodinách. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku
mirtazapínu.

/Distribúcia/
Asi 85% mirtazapínu sa viaže na plazmatické bielkoviny. Koncentrácie v
rovnovážnom stave sa dosahujú po 3 - 4 dňoch, po ktorých už nenastáva
ďalšia akumulácia. Mirtazapín vykazuje lineárnu farmakokinetiku v rámci
odporúčaného dávkovacieho rozmedzia.

/Metabolizmus a vylučovanie/
Priemerný polčas vylučovania je 20 až 40 hodín, príležitostne sa
zaznamenali dlhšie polčasy až do 65 hodín, ale u mladých ľudí boli polčasy
kratšie. Mirtazapín je metabolizovaný efektívne a vylučuje sa močom a
stolicou v priebehu niekoľkých dní. Biotransformácia prebieha prevažne
demetyláciou, oxidáciou a následnou konjugáciou. V in vitro štúdiách
mikrozómov ľudskej pečene sa dokázalo, že enzýmy CYP2D6 a CYP1A2 cytochrómu
P450 a sú zahrnuté do tvorby 8-hydroxymetabolitu mirtazapínu, pričom sa
predpokladá, že enzým CYP3A4 je zodpovedný za tvorbu N-demetylovaných a N-
oxidových metabolitov. Demetylovaný metabolit je farmakologicky aktívny
a jeho farmakokinetický profil je podobný nemetabolizovanému lieku.

/Špeciálne skupiny pacientov/

Klírens mirtazapínu môže byť znížený u pacientov s obličkovou alebo
pečeňovou nedostatočnosťou.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje na základe konvenčných štúdií bezpečnej farmakológie,
opakovaných toxických dávok, karcinogenity, genotoxicity alebo reprodukčnej
toxicity neodhalili špeciálne riziko pre ľudí. Mirtazapín neindukoval
žiadne klinicky relevantné účinky v štúdiách chronickej bezpečnosti u
potkanov alebo psov a v štúdiách reprodukčnej toxicity u potkanov alebo
králikov. V štúdiách reprodukčnej toxicity na potkanoch a králikoch pri
vysokých hladinách dávky, pri 20, resp. 17-násobku maximálnej dávky pre
ľudí na báze mg/m2, sa nepozorovali žiadne teratogénne účinky. Zaznamenal
sa však vzostup postimplantačných strát, pokles pôrodnej hmotnosti mláďat a
znížené prežívanie mláďat počas prvých troch dní laktácie. V sérii testov
na génové mutácie a chromozomálne a DNA poškodenia mirtazapín nebol
genotoxický. Nádory štítnej žľazy zistené u potkanov v štúdii
karcinogenity a hepatocelulárne nádory zistené u myší v štúdii
karcinogenity sú považované za druhovo špecifické, negénotoxické reakcie
spojené s dlhodobou liečbou vysokými dávkami induktorov hepatálnych
enzýmov.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:
monohydrát laktózy
prášková celulóza
sodná soľ karboxymetylškrobu
predželatínovaný kukuričný škrob
koloidný oxid kremičitý bezvodý
magnéziumstearát

Obal:
/15 mg:/
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
žltý oxid železitý (E172)
mastenec
makrogol 6000

/30 mg/
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
žltý oxid železitý (E172)
červený oxid železitý (E172)
mastenec
makrogol 6000

/40 mg/
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
mastenec
makrogol 6000

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek si nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Biely PVC/PVDC/Al blister.
15 mg:
6, 10, 14, 20, 28, 30, 48, 50, 56, 60, 70, 90, 100, 200, 250, 300, 500 a
100x1 filmom obalených tabliet.
30 mg:
10, 14, 18, 20, 28, 30, 48, 50, 56, 60, 70, 90, 100, 200, 250, 300, 500 a
100x1 filmom obalených tabliet.
45 mg:
10, 14, 18, 20, 28, 30, 48, 50, 56, 60, 70, 90, 100, 200, 250, 300, 500 a
100x1 filmom obalených tabliet.

Plastový obal (HDPE); plastový polypropylénový uzáver (vysúšač
z polyetylénu vyplnený silikagélom).
15 mg:
300 filmom obalených tabliet.
30 mg:
250, 500 filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu. Veľkosti balení
200, 250, 300 a 500 sú na nemocničné použitie.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Mirzaten 15 mg – 30/0019/05-S
Mirzaten 30 mg - 30/0020/05-S
Mirzaten 45 mg - 30/0021/05-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
18.2.2005

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Október 2007