Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev.č.:
2010/06178
Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/03457




PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Lorista H 50 mg/12,5 mg
filmom obalené tablety
draselná soľ losartanu/hydrochlorotiazid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Lorista H a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Loristu H
3. Ako užívať Loristu H
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Loristu H
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LORISTA H A NA ČO SA POUŽÍVA

Lorista H je kombináciou antagonistu receptora angiotenzínu II (losartanu)
a diuretika (hydrochlorotiazidu).

Lorista H sa používa na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného
tlaku).


2. SKÔR AKO UŽIJETE LORISTU H

Neužívajte Loristu H:
. ak ste alergický (precitlivený) na losartan a/alebo hydrochlorotiazid
alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Loristy H,
. ak ste alergický (precitlivený) na iné látky odvodené od sulfónamidov
(napr. iné tiazidy, niektoré antibakteriálne lieky, ako je
kotrimoxazol, ak si nie ste istý, obráťte sa na svojho lekára),
. ak ste tehotná viac ako 3 mesiace. (Taktiež je lepšie vyhnúť sa
užívaniu Loristy H na začiatku tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo
a dojčenie“).
. ak máte ťažké poškodenie funkcie pečene,
. ak máte ťažké poškodenie funkcie obličiek alebo Vaše obličky netvoria
moč,
. ak máte nízke hladiny draslíka, sodíka alebo vysoké hladiny vápnika,
ktoré nie je možné upraviť liečbou,
. ak trpíte dnou.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Loristy H:
. ak u Vás v minulosti došlo k opuchu tváre, pier, hrdla alebo jazyka,
. ak užívate diuretiká (lieky na odvodnenie),
. ak držíte diétu so zníženým obsahom soli,
. ak máte alebo ste mali ťažké vracanie a/alebo hnačku,
. ak máte srdcové zlyhanie,
. ak máte úzke tepny vedúce do obličiek (stenóza renálnej artérie) alebo
máte len jednu funkčnú obličku alebo ste nedávno podstúpili
transplantáciu obličky,
. ak máte zúženie tepien (aterosklerózu), anginu pectoris (bolesť na
hrudníku v dôsledku slabej funkcie srdca),
. ak máte „aortálnu stenózu alebo stenózu mitrálnej chlopne“ (zúženie
chlopní srdca) alebo „hypertrofickú kardiomyopatiu“ (ochorenie
spôsobujúce zhrubnutie srdcového svalu),
. ak ste diabetik,
. ak ste mali dnu,
. ak máte alebo ste mali alergické ochorenie, astmu alebo ochorenie,
ktoré spôsobuje bolesť kĺbov, kožné vyrážky a horúčku (systémový lupus
erythematosus),
. ak máte vysoké hladiny vápnika alebo nízke hladiny draslíka alebo ste
na diéte s nízkym obsahom draslíka,
. ak potrebujete podstúpiť anestéziu (narkózu; aj u zubára) alebo pred
chirurgickým zákrokom, alebo ak si idete dať urobiť testy na kontrolu
funkcie prištítnej žľazy, musíte lekárovi alebo lekárskemu personálu
oznámiť, že užívate tablety s draselnou soľou losartanu
a hydrochlorotiazidom,
. ak trpíte primárnym hyperaldosteronizmom (syndróm spojený so zvýšeným
vylučovaním hormónu aldosterónu prostredníctvom nadobličkovej žľazy,
ktorý je spôsobený abnormalitami v žľaze).
Musíte povedať svojmu lekárovi, keď si myslíte že ste (alebo by ste mohli
byť) tehotná. Užívanie Loristy H sa neodporúča na začiatku tehotenstva
a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože to
v tomto štádiu môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu (pozri časť
„Tehotenstvo a dojčenie“).

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Diuretiká ako je hydrochlorotiazid, ktorý sa nachádza v Loriste H, sa môžu
ovplyvňovať s inými liekmi. Prípravky obsahujúce lítium sa nesmú užívať
s Loristou H bez dôkladného dohľadu Vášho lekára. Ak užívate doplnky
draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík alebo lieky šetriace draslík, iné
diuretiká (močopudné lieky), niektoré laxatíva (preháňadlá), lieky na
liečbu dny, lieky na kontrolu srdcového rytmu alebo na cukrovku (ústami
užívané lieky alebo inzulíny), môže byť vhodné vykonanie osobitných
preventívnych opatrení (napr. krvných testov). Je tiež dôležité, aby Váš
lekár vedel, či užívate iné lieky na zníženie krvného tlaku, steroidy,
lieky na liečbu rakoviny, lieky proti bolesti, lieky na liečbu plesňových
infekcií alebo lieky na artritídu (zápal kĺbov), živice používané na vysoký
cholesterol ako je cholestyramín, lieky, ktoré uvoľňujú svaly, tablety na
spanie, omamné látky ako je morfín, „presorické amíny“ ako je adrenalín
alebo iné lieky tej istej skupiny; (ústami užívané lieky na cukrovku alebo
inzulíny).

Informujte tiež, prosím, svojho lekára o tom, že užívate Loristu H, ak sa
zvažuje podanie kontrastnej jódovej látky.

Užívanie Loristy H s jedlom a nápojmi
Tento liek sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Počas užívania týchto tabliet sa neodporúča konzumovať alkohol: alkohol
a tablety s obsahom draselnej soli losartanu a hydrochlorotiazidu si
môžu navzájom zvyšovať účinok.
Nadmerné množstvá soli môžu rušiť účinok tabliet s obsahom draselnej soli
losartanu a hydrochlorotiazidu.

Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo
Musíte povedať svojmu lekárovi, keď si myslíte, že ste (alebo by ste mohli
byť) tehotná. Váš lekár Vám obvykle odporučí prestať užívať Loristu H
predtým ako otehotniete alebo ihneď po tom, ako zistíte, že ste tehotná
a odporučí Vám užívanie iného lieku namiesto Loristy H. Lorista H sa
neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac
ako 3 mesiace, pretože to v tomto štádiu môže vážne ublížiť Vášmu dieťaťu.

Dojčenie
Povedzte Vášmu lekárovi, že dojčíte alebo začnete dojčiť. Lorista H sa
neodporúča matkám, ktoré dojčia, preto, ak si želáte dojčiť, Vám lekár
vyberie inú liečbu, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec alebo predčasne
narodené.

Použitie u detí a dospievajúcich
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím Loristy H u detí. Preto sa Lorista H
nemá podávať deťom.

Použitie u starších pacientov
Lorista H účinkuje rovnako dobre a je rovnako dobre znášaná väčšinou
starších a mladších dospelých pacientov. Väčšina starších pacientov
potrebuje rovnakú dávku ako mladší pacienti.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Keď začnete liečbu týmto liekom, nevykonávajte činnosti, ktoré si vyžadujú
osobitnú pozornosť (napríklad vedenie vozidla alebo obsluha nebezpečných
strojov), kým nebudete vedieť, ako znášate tento liek.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Loristy H
Tento liek obsahuje laktózu. Ak Vám Váš lekár povedal, že neznášate
niektoré cukry, poraďte sa s ním skôr ako začnete užívať tento liek.


3. AKO UŽÍVAŤ LORISTU H

Vždy užívajte Loristu H presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. O vhodnej
dávke Loristy H rozhodne lekár na základe Vášho ochorenia a toho, či
užívate iné lieky. Je dôležité pokračovať v užívaní Loristy H tak dlho, ako
Vám ju lekár predpisuje, aby sa zaistila neprerušená kontrola Vášho krvného
tlaku.

Vysoký krvný tlak
Zvyčajná dávka Loristy H je pre väčšinu pacientov na kontrolu krvného tlaku
počas 24 hodín 1 tableta Loristy H 50 mg/12,5 mg denne. Môže sa to zvýšiť
na dve tablety Loristy H 50 mg/12,5 mg jedenkrát denne alebo zmeniť na
jednu tabletu Loristy H 100 mg/25 mg (väčšia sila) jedenkrát denne.
Maximálna denná dávka sú dve tablety Loristy H 50 mg/12,5 mg jedenkrát
denne alebo jedna tableta Loristy H 100 mg/25 mg jedenkrát denne.

Ak užijete viac Loristy H, ako máte
V prípade predávkovania sa okamžite spojte so svojím lekárom, aby Vám mohla
byť rýchlo poskytnutá lekárska pomoc. Predávkovanie môže spôsobiť pokles
krvného tlaku, búšenie srdca, pomalý tep, zmeny zloženia krvi
a dehydratáciu.

Ak zabudnete užiť Loristu H
Snažte sa užívať Loristu H denne podľa predpisu. Ak však vynecháte dávku,
neužívajte dvojnásobnú dávku. Len sa vráťte k svojmu obvyklému režimu.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Lorista H môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Početnosť výskytu vedľajších účinkov je rozdelená do nasledovných
kategórií:
|Veľmi časté |Vyskytujúce sa u viac ako 1 pacienta z 10 |
|Časté |Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov zo 100 |
|Menej časté |Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov z 1 000 |
|Zriedkavé |Vyskytujúce sa u 1 až 10 pacientov z 10 000 |
|Veľmi zriedkavé |Vyskytujúce sa u menej ako 1 pacienta z 10 000 |
|Neznáme |Neznáme z dostupných zdrojov |

Prestaňte užívať Loristu H a okamžite sa spojte so svojím lekárom alebo
navštívte pohotovostné oddelenie v najbližšej nemocnici, ak sa u Vás
vyskytne nasledovné:

Ťažká alergická reakcia (vyrážka, svrbenie, opuch tváre, pier, úst alebo
hrdla, čo môže spôsobiť ťažkosti pri prehĺtaní alebo dýchaní).

Toto je závažný, ale zriedkavý vedľajší účinok, ktorý postihuje viac ako 1
z 10 000 pacientov, ale menej ako 1 z 1 000 pacientov. Môže byť
potrebná rýchla lekárska pomoc alebo hospitalizácia.

Boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky:

/Časté (postihujúce menej ako jednu osobu z 10, ale viac ako jednu osobu/
/zo 100):/
. kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, upchatý nos, zápal prínosových
dutín, ochorenie prínosovej dutiny,
. hnačka, bolesť brucha, nutkanie na vracanie, porucha trávenia,
. svalová bolesť alebo kŕče, bolesť nôh, bolesť chrbta,
. nespavosť, bolesť hlavy, závrat,
. slabosť, únava, bolesť na hrudníku,
. zvýšené hladiny draslíka (ktoré môžu spôsobiť abnormálny srdcový
rytmus), znížené hladiny hemoglobínu.

/Menej časté (postihujúce menej ako jednu osobu zo 100, ale viac ako jednu/
/osobu z 1 000):/
. anémia, červené alebo hnedasté škvrny na koži (niekedy obzvlášť na
chodidlách, nohách, rukách a sedacej časti tela, spojené s bolesťou
kĺbov, opuchom rúk a chodidiel a bolesťou žalúdka), podliatiny,
zníženie počtu bielych krviniek, problémy so zrážanlivosťou
a podliatiny,
. strata chuti do jedla, zvýšenie hladín kyseliny močovej alebo zrejmá
dna, zvýšenie hladín cukru v krvi, abnormálne hladiny elektrolytov
v krvi,
. úzkosť, nervozita, panická porucha (opakované záchvaty paniky),
zmätenosť, depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, ospalosť,
zhoršenie pamäte,
. mravčenie alebo podobné pocity, bolesť v končatinách, tras, migréna,
mdloby,
. rozmazané videnie, pálenie alebo pichanie v očiach, zápal spojovky,
zhoršenie videnia, žlté videnie,
. zvonenie, bzučanie, hučanie alebo šelest v ušiach,
. nízky krvný tlak, ktorý môže byť spojený so zmenami v držaní tela
(pocit na odpadnutie alebo slabosti, keď vstávate, angina pectoris
(bolesť na hrudníku), abnormálny srdcový tep, mozgovocievna príhoda
(„malá mŕtvica“), infarkt, búšenie srdca,
. zápal krvných ciev, ktorý je často spojený s kožnou vyrážkou alebo
podliatinami,
. bolesť hrdla, dýchavičnosť, zápal priedušiek, zápal pľúc, voda
v pľúcach (čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní), krvácanie z nosa, výtok
z nosa, upchanie nosa,
. zápcha, vetry, podráždenie žalúdka, žalúdočné kŕče, vracanie, sucho
v ústach, zápal slinnej žľazy, bolesť zubov,
. žltačka (zožltnutie očí a kože), zápal pankreasu,
. žihľavka, svrbenie, zápal kože, vyrážka, sčervenanie kože, citlivosť na
svetlo, suchá koža, nával horúčavy, potenie, vypadávanie vlasov,
. bolesť v ramenách, pleciach, bedrách, kolenách alebo iných kĺboch,
opuch kĺbov, stuhnutosť, svalová slabosť,
. časté močenie aj počas noci, abnormálna funkcia obličiek vrátane zápalu
obličiek, infekcia močových ciest, cukor v moči,
. znížený sexuálny apetít, impotencia,
. opuch tváre, horúčka.

/Zriedkavé (viac ako 1 z 10 000 pacientov a menej ako 1 z 1 000 pacientov)/
. hepatitída (zápal pečene), abnormálne funkčné pečeňové testy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LORISTU H

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Loristu H po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke
a blistri po označení „EXP“. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň
v mesiaci.

Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu
pred vlhkosťou.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Lorista H 50 mg/12,5 mg obsahuje
- Liečivá sú draselná soľ losartanu a hydrochlorotiazid. Každá filmom
obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu, čo zodpovedá
45,76 mg losartanu, a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
- Ďalšie zložky sú:
V jadre – predželatínovaný kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza,
monohydrát laktózy, magnéziumstearát;
V obalovej vrstve - hypromelóza, makrogol 4000, chinolínová žltá (E
104), mastenec, oxid titaničitý (E 171).

Ako vyzerá Lorista H 50 mg/12,5 mg a obsah balenia
Lorista H 50 mg/12,5 mg sú žlté oválne mierne dvojvypuklé filmom obalené
tablety s deliacou ryhou na jednej strane, rozmer tablety je 6 mm x 12 mm
(oválny tvar), hrúbka 3,8 – 4,7 mm. Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť
tabletu na ľahšie prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.

/Veľkosť balenia/:
10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet v Al/PVC/PVDC
priehľadnom blistri a škatuľke.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko

Výrobcovia
1. KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko
2. TAD Pharma GmbH, Heinz-Lohmann-Straße 5, 27472 Cuxhaven, Nemecko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Názov |Meno lieku |
|členského | |
|štátu | |
|Rakúsko |Losartan/HCT Krka |
|Česká |Lorista H |
|republika | |
|Cyprus |Losartan/Hydrochlorothiazide Krka |
|Nemecko |Losartan-Kalium HCTad |
|Dánsko |Losartankalium/hydrochlorothiazid Krka |
|Estónsko |Lorista H |
|Fínsko |Losartan/Hydrochlorothiazide Krka |
|Maďarsko |Lavestra H |
|Írsko |Lozitar Comp |
|Taliansko |Losartan Idroclorotiazide Krka |
|Lotyšsko |Lorista H |
|Nórsko |Losartan/ Hydrochlorothiazide Krka |
|Poľsko |Lorista H |
|Portugalsko |Losartan/Hidroclorotiazida Krka |
|Švédsko |Losartan/Hydrochlorothiazide Krka |
|Slovensko |Lorista H |
|Anglicko |Losartan Potassium/Hydrochlorothiazide |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 01/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev.č.:
2010/06178
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/03457



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Lorista H 50 mg/12,5 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu, čo
zodpovedá 45,76 mg losartanu, a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.

Pomocné látky: 59,98 mg laktózy/tableta

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Tablety sú žlté oválne mierne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou
ryhou na jednej strane, rozmer tablety je 6 mm x 12 mm (oválny tvar),
hrúbka 3,8-4,7 mm. Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu na ľahšie
prehĺtanie a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je
dostatočne kontrolovaný losartanom alebo hydrochlorotiazidom v monoterapii.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Lorista H sa môže podávať s inými antihypertenzívami.
Lorista H sa má prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Lorista H sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

Hypertenzia
Losartan a hydrochlorotiazid nie je určený na použitie ako počiatočná
terapia, ale u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný
samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.

Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan
a hydrochlorotiazid).

Ak je to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne
kontrolovaný, je možné zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú
kombináciu.

Zvyčajná udržiavacia dávka Loristy H je jedna tableta Loristy H
50 mg/12,5 mg (losartan 50 mg/ HCTZ 12,5 mg) jedenkrát denne. Pacientom,
ktorí neodpovedajú adekvátne na Loristu H 50 mg/12,5 mg, je možné zvýšiť
dávku na jednu tabletu Loristy H 100 mg/25 mg (losartan 100 mg/HCTZ 25 mg)
jedenkrát denne. Maximálna dávka je jedna tableta Loristy H 100 mg/25 mg
jedenkrát denne. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok dosiahne
v priebehu troch až štyroch týždňov od začiatku liečby. Lorista H
100 mg/12,5 mg (losartan 100 mg/HCTZ 12,5 mg) je k dispozícii pre tých
pacientov titrovaných na 100 mg losartanu, ktorí si vyžadujú dodatočnú
kontrolu krvného tlaku.

/Použitie u pacientov s renálnym poškodením a hemodialyzovaných pacientov/
U pacientov so stredne ťažkým renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu
30-50 ml/min) nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Tablety
s losartanom a hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných
pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkým
renálnym poškodením (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3).

/Použitie u pacientov s hepatálnym poškodením/
Lorista H je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná
(pozri časť 4.3).

/Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu/
Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet
s losartanom/HCTZ korigovať.

/Použitie u starších pacientov/
U starších pacientov nie je zvyčajne potrebná úprava dávky.

/Použitie u detí a adolescentov (<18 rokov)/
Nie sú žiadne skúsenosti u detí a adolescentov. Preto sa
losartan/hydrochlorotiazid nemá podávať deťom a adolescentom.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na losartan, na liečivá odvodené od sulfónamidov (ako je
hydrochlorotiazid) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
. Hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu.
. Ťažké hepatálne poškodenie, cholestáza a obštrukčné ochorenia žlčových
ciest.
. Refraktérna hyponatriémia.
. Symptomatická hyperurikémia/dna.
. 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
. Ťažké renálne poškodenie (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min).
. Anúria.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Losartan
/Angioedém/
Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze
sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).

/Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu/
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu prudkej liečby
diuretikami, následkom obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo
vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, obzvlášť po prvej
dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním Loristy H (pozri časti
4.2 a 4.3).

/Nerovnováhy elektrolytov/
Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s poškodením obličiek
s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. Preto sa majú pozorne
sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu,
obzvlášť starostlivo majú byť monitorovaní pacienti so srdcovým zlyhaním
a klírensom kreatinínu medzi 30-50 ml/min.
Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka a náhrad
solí obsahujúcich draslík s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúča
(pozri časť 4.5).

/Poškodenie funkcie pečene/
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne
zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má
Lorista H používať u pacientov s miernym až stredne ťažkým hepatálnym
poškodením v anamnéze s opatrnosťou. U pacientov s ťažkým hepatálnym
poškodením nie je s losartanom žiadna terapeutická skúsenosť. Preto je
Lorista H u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná
(pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

/Poškodenie funkcie obličiek/
V dôsledku inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému boli hlásené
zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov,
u ktorých funkcia obličiek závisí od renín-angiotenzín-aldosterónového
systému, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti
s už existujúcou renálnou dysfunkciou).
Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový
systém, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo
stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi
a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po vysadení
liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie
alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať
s opatrnosťou.

/Transplantácia obličky/
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.

/Primárny hyperaldosteronizmus/
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na
antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-
angiotenzínového systému. Preto sa použitie Loristy H neodporúča.

/Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie/
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku
u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením
by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.

/Srdcové zlyhanie/
U pacientov so srdcovým zlyhaním s poškodením funkcie obličiek alebo bez
poškodenia funkcie obličiek je tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú
renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie
a (často akútneho) renálneho poškodenia.

/Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická/
/kardiomyopatia/
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou
stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná
osobitná opatrnosť.

/Etnické rozdiely/
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan
a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní
krvného tlaku u ľudí čiernej pleti ako u ľudí s inou farbou pleti,
potenciálne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii
hypertenzných pacientov čiernej pleti.

/Gravidita/
Lorista H sa nemá začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba losartanom/HCTZ považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce
otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má
preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita
diagnostikovaná, liečba Loristou H sa má okamžite prerušiť a ak je to
vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Hydrochlorotiazid
/Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín/
Tak ako pri každej antihypertenznej liečbe, u niektorých pacientov sa môže
vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa majú sledovať klinické
príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu,
hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo
hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania.
U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať
elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí
k dilučnej hyponatriémii.

/Metabolické a endokrinné účinky/
Liečba tiazidmi môže porušiť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava
dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas liečby
tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.

Tiazidy môžu znížiť exkréciu kalcia močom a môžu zapríčiniť intermitentné
a mierne zvýšenie kalcia v sére. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom
latentného hyperparatyreoidizmu. Pred uskutočnením testu funkcie prištítnej
žľazy sa majú tiazidy vysadiť.

Terapia tiazidovými diuretikami môže byť spojená so zvýšením hladín
cholesterolu a triglyceridov.

Liečba tiazidmi môže u niektorých pacientov vyvolať hyperurikémiu a/alebo
dnu. Pretože losartan znižuje kyselinu močovú, v kombinácii
s hydrochlorotiazidom tlmí hyperurikémiu navodenú diuretikom.

/Hepatálne poškodenie/
U pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením
pečene sa majú tiazidy používať s opatrnosťou, keďže môžu spôsobiť
intrahepatálnu cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín
a elektrolytov môžu vyvolať pečeňovú kómu.
Lorista H je u pacientov s ťažkým hepatálnym poškodením kontraindikovaná
(pozri časti 4.3 a 5.2).

/Iné/
U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu vyskytnúť reakcie precitlivenosti
bez ohľadu na anamnézu alergie alebo bronchiálnej astmy. Pri užívaní
tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus
erythematosus.

/Pomocná látka/
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek (pozri časť 6.1).

4.5 Liekové a iné interakcie

Losartan
Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho
metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky,
súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu,
triamterénu, amiloridu), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich
draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné užívanie sa
neodporúča.

Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť
k zníženiu exkrécie lítia. Preto, ak majú byť s antagonistami receptora
angiotenzínu II súbežne podávané soli lítia, majú sa starostlivo
monitorovať hladiny lítia v sére.

Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými
protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou
acetylsalicylovou v protizápalových dávkach) a neselektívnymi NSA, môže
dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov
angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku
zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania
a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou
renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, zvlášť
u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po
nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť
monitorovanie renálnej funkcie.

U niektorých pacientov s poškodenou renálnou funkciou, ktorí sú liečení
nesteroidnými antiflogistikami vrátane selektívnych inhibítorov
cyklooxygenázy-2, môže súbežné podávanie s antagonistami receptora
angiotenzínu II viesť k ďalšiemu zhoršeniu renálnej funkcie. Tieto účinky
sú zvyčajne reverzibilné.

Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva,
antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi,
ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť
riziko hypotenzie.

Hydrochlorotiazid
Pri súbežnom podávaní môžu nasledovné lieky interagovať s tiazidovými
diuretikami:

/Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva/
Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.

/Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)/
Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava
dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať s opatrnosťou z dôvodu
rizika laktátovej acidózy, navodenej možným zlyhaním renálnej funkcie,
spojeným s hydrochlorotiazidom.

/Iné antihypertenzíva/
Aditívny účinok.

/Cholestyramín a kolestipolové živice/
V prítomnosti aniónomeničových živíc dochádza k zhoršeniu absorpcie
hydrochlorotiazidu. Jednotlivé dávky cholestyramínových alebo
kolestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu
z gastrointestinálneho traktu až o 85 % pri cholestyramínových živiciach
a o 43 % pri kolestipolových živiciach.

/Kortikosteroidy, ACTH/
Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.

/Presorické amíny (napr. adrenalín)/
Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa
znemožnilo ich použitie.

/Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín)/
Možné zvýšenie odpovede na myorelaxans.

/Lítium/
Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity;
súčasné užívanie sa neodporúča.

/Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)/
Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, pretože hydrochlorotiazid
môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie
dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže
zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.

/Anticholinergiká (napr. atropín, biperidén)/
Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením
gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

/Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)/
Tiazidy môžu znížiť renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zosilňovať ich
myelosupresívne účinky.

/Salicyláty/
V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický
účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

/Metyldopa/
Pri súbežnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé
hlásenia hemolytickej anémie.

/Cyklosporín/
Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií
ako pri dne.

/Digitálisové glykozidy/
Tiazidom vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup
digitálisom vyvolaných srdcových arytmií.

/Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére/
Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené
poruchami draslíka v sére (napr. digitálisovými glykozidmi
a antiarytmikami) a pri nasledovných liekoch vyvolávajúcich /torsades de/
/pointes/ (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), keďže
hypokaliémia je predispozičným faktorom /torsades de pointes/ (ventrikulárnej
tachykardie), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:
. antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),
. antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid,
ibutilid),
. niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín,
levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid,
amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol),
. iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v.,
halofantrín, mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i.v.).

/Kalciové soli/
Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženia exkrécie zvýšiť hladiny kalcia
v sére. Ak je nutné predpísať doplnky kalcia, majú sa monitorovať hladiny
kalcia v sére a dávka kalcia sa má podľa nich upraviť.

/Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami/
Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus kalcia môžu tiazidy interferovať
s testami funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).

/Karbamazepín/
Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické
monitorovanie.

/Kontrastná jódová látka/
V prípade diuretikami navodenej dehydratácie je zvýšené riziko akútneho
renálneho zlyhania, obzvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky.
Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

/Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH alebo stimulačné/
/laxatíva/
Hydrochlorotiazid môže umocniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým
hypokaliémiu.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Používanie blokátorov receptora angiotenzínu II sa počas prvého trimestra
gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Používanie blokátorov receptora
angiotenzínu II je počas 2. a 3. trimestra gravidity kontraindikované
(pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom
počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie
rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické
údaje o riziku pri inhibítoroch receptora angiotenzínu II (AIIRA), môžu pre
túto skupinu liekov existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca
liečba blokátorom receptora angiotenzínu II považovaná za nevyhnutnú,
pacientky plánujúce graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu
antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre
použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, liečba Loristou H
sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna
terapia.
Je známe, že expozícia Loriste H počas druhého a tretieho trimestra
gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie,
oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca
(zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri tiež časť 5.3
„Predklinické údaje o bezpečnosti“).
Ak sa expozícia Loriste H vyskytovala od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali Loristu H, sa majú starostlivo sledovať pre
možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Sú len obmedzené údaje s hydrochlorotiazidom počas tehotenstva, najmä počas
prvého trimestra. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.
Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického
mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu, môže pri jeho užívaní v druhom
a treťom trimestri gravidity dôjsť k fetoplacentárnej perfúzii, čo môže mať
vplyv na plod a novorodenca a spôsobiť žltačku, poruchu rovnováhy
elektrolytov a trombocytopéniu.
Kvôli riziku zníženia plazmatického objemu a a placentárnej hypoperfúzii sa
hydrochlorotiazid nemá používať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii
alebo preeklamsii, bez priaznivého vplyvu na priebeh choroby.
Hydrochlorotiazid sa nemá používať pri esenciálnej hypertenzii gravidných
žien s výnimkou zriedkavých prípadov, keď sa nedá použiť iná liečba.

Laktácia
Keďže nie sú k dispozícii informácie týkajúce sa používania losartanu počas
dojčenia, Lorista H sa neodporúča a je vhodnejšie zvoliť alternatívnu
liečbu s lepšie zavedeným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä ak
sú dojčení novorodenci alebo predčasne narodené deti.
Hydrochlorotiazid sa v malých množstvách vylučuje do materského mlieka.
Tiazidy vo vysokých dávkach zapríčiňujú intenzívnu diurézu a môžu inhibovať
produkciu mlieka. Použitie Loristy H sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa
Lorista H užíva počas dojčenia, dávky sa majú udržiavať čo najnižšie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje.
Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli,
že pri užívaní antihypertenzív môže niekedy dôjsť k závratu alebo
ospanlivosti, najmä na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce účinky zaradené pod
príslušnou frekvenciou (počet pacientov u ktorých sa predpokladá, že budú
mať skúsenosť s nežiaducim účinkom), podľa nasledovných kategórií:
Veľmi časté (?1/10)
Časté (?1/100, <1/10)
Menej časté (?1/1 000, <1/100)
Zriedkavé (?1/10 000, <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)

V klinických skúšaniach s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom
sa nepozorovali žiadne nežiaduce účinky charakteristické pre túto
kombináciu liečiv. Vyskytli sa iba tie nežiaduce účinky, ktoré už boli
hlásené so samotnou draselnou soľou losartanu a/alebo hydrochlorotiazidom.

V kontrolovaných klinických skúšaniach esenciálnej hypertenzie bol závrat
jediným hláseným nežiaducim účinkom uvádzaným vo vzťahu k lieku s vyšším
výskytom než u placeba, ktorý bol hlásený u viac ako 1 % pacientov
liečených draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti.

Okrem týchto účinkov boli po uvedení lieku na trh hlásené nasledovné ďalšie
nežiaduce reakcie:

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Zriedkavé: hepatitída.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia/
Zriedkavé: hyperkaliémia, zvýšené hodnoty ALT (alanínaminotransferáza)


Ďalšie nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali s jednou zo zložiek a môžu byť
potenciálnymi nežiaducimi účinkami Loristy H, sú nasledovné:





Losartan

/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Menej časté: anémia, Henochova-Schönleinova purpura, ekchymóza, hemolýza.

/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavé: anafylaktické reakcie, angioedém, žihľavka.

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Menej časté: anorexia, dna.

/Psychické poruchy/
Časté: nespavosť.
Menej časté: anxiozita, porucha anxiozity, panická porucha, zmätenosť,
depresia, abnormálne sny, poruchy spánku, spavosť, narušená pamäť.

/Poruchy nervového systému/
Časté: bolesť hlavy, závrat.
Menej časté: nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tras, vertigo,
migréna, synkopa.

/Poruchy oka/
Menej časté: rozmazané videnie, pálenie/pichanie v očiach, konjunktivitída,
znížená ostrosť zraku.

/Poruchy ucha a labyrintu/
Menej časté: vertigo, tinnitus.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti/
Menej časté: hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angina
pectoris, AV blok II stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu,
palpitácia, arytmie (atriálna fibrilácia, sínusová bradykardia,
tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia).

/Poruchy ciev/
Menej časté: vaskulitída.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína/
Časté: kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, nazálna kongescia,
sinusitída, porucha sínusu.
Menej časté: faryngeálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe,
bronchitída, epistaxa, rinitída, respiračná kongescia.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu/
Časté: abdominálna bolesť, nauzea, hnačka, dyspepsia.
Menej časté: zápcha, bolesť zubov, suchosť v ústach, plynatosť, gastritída,
vracanie.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Menej časté: alopécia, dermatitída, suchosť kože, erytém, sčervenenie
pokožky, fotosenzitivita, pruritus, vyrážka, žihľavka, potenie.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/
Časté: svalový kŕč, bolesť chrbta, bolesť nôh, myalgia.
Menej časté: bolesť ramena, bolesť bedier, opuch kĺbu, bolesť kolena,
bolesť kostrového svalstva, bolesť pleca, stuhnutosť, artralgia, artritída,
koxalgia, fibromyalgia, svalová slabosť.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Menej časté: noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: znížené libido, impotencia.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/
Časté: asténia, únava, bolesť na hrudi.
Menej časté: opuch tváre, horúčka.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia/
Časté: hyperkaliémia, mierne zníženie hematokritu a hemoglobínu.
Menej časté: mierne zvýšenie urey a hladín sérového kreatinínu.
Veľmi zriedkavé: zvýšenie pečeňových enzýmov a bilirubínu.


Hydrochlorotiazid

/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Menej časté: agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia,
leukopénia, purpura, trombocytopénia.

/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavé: anafylaktické reakcie.

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Menej časté: anorexia, hyperglykémia, hyperurikémia, hypokaliémia,
hyponatriémia.

/Psychické poruchy/
Menej časté: nespavosť.

/Poruchy nervového systému/
Časté: bolesť hlavy.

/Poruchy oka/
Menej časté: prechodné poruchy videnia, xantopsia.

/Poruchy ciev/
Menej časté: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída).

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína/
Menej časté: poruchy dýchania vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu/
Menej časté: zápal slinných žliaz, kŕče, podráždenie žalúdka, nauzea,
vracanie, hnačka, zápcha.

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Menej časté: ikterus (intrahepatická cholestáza), pankreatitída.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Menej časté: fotosenzitivita, žihľavka, toxická epidermálna nekrolýza.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva/
Menej časté: svalové kŕče.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Menej časté: glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia,
zlyhanie obličiek.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/
Menej časté: horúčka, závrat.

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní Loristou H nie sú dostupné žiadne konkrétne údaje. Pre
liečbu predávkovania Loristou H nie je žiadny špecifický postup. Liečba je
symptomatická a podporná. Liečba Loristou H sa má prerušiť a pacient má byť
starostlivo monitorovaný. Medzi odporúčané opatrenia patrí vyvolanie
vracania, ak bol liek užitý nedávno, a korekcia dehydratácie, nerovnováhy
elektrolytov, hepatálnej kómy a hypotenzie štandardnými postupmi.


Losartan

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii iba obmedzené údaje.
Najpravdepodobnejšími prejavmi predávkovania by mohli byť hypotenzia a
tachykardia; ale v dôsledku parasympatickej (vágovej) stimulácii by sa tiež
mohla vyskytnúť bradykardia. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa
začať podporná liečba.
Hemodialýzou sa nedá odstrániť ani losartan, ani jeho aktívny metabolit.


Hydrochlorotiazid

Najčastejšie pozorované príznaky a symptómy sú spôsobené depléciou
elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou
vyplývajúcou z nadmernej diurézy. Pri súčasnom podávaní digoxínu môže
hypokaliémia zvýrazniť srdcovú arytmiu.

Miera odstránenia hydrochlorotiazidu dialýzou nebola stanovená.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC
kód: C09DA01.

Losartan - hydrochlorotiazid
Liečivá v Loriste H vykazujú aditívne účinky pri znižovaní krvného tlaku,
znižujú krvný tlak vo väčšom rozsahu ako jednotlivé zložky samostatne.
Tento účinok sa považuje za dôsledok vzájomne sa dopĺňajúceho pôsobenia
dvoch zložiek. Vďaka diuretickému účinku hydrochlorotiazid zvyšuje aktivitu
plazmatického renínu, zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje sérovú hladinu
draslíka a zvyšuje hladinu angiotenzínu II. Podávanie losartanu blokuje
všetky fyziologicky dôležité účinky angiotenzínu II a inhibíciou
aldosterónu môže znižovať straty draslíka navodené diuretickou liečbou.

Losartan má mierny a prechodný urikozurický účinok. Ukázalo sa, že
hydrochlorotiazid bezprostredne spôsobuje zvýšenie hladiny kyseliny
močovej, kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu redukuje hyperurikémiu
navodenú diuretikami.

Antihypertenzný účinok Loristy H pretrváva počas 24 hodín. V klinických
skúškach trvajúcich najmenej 1 rok bol antihypertenzný účinok stabilný.
Napriek výraznému poklesu krvného tlaku nemalo podávanie Loristy H žiadny
klinicky významný vplyv na tepovú frekvenciu. V klinických skúšaniach sa po
12 týždňoch liečby liekom s obsahom 50 mg losartanu /12,5 mg
hydrochlorotiazidu diastolický krvný tlak meraný v sede pred podaním lieku
znížil v priemere o 13,2 mmHg.

Lorista H je účinná na zníženie krvného tlaku u mužov i u žien bez rozdielu
rasy, u mladších (<65 rokov) aj u starších pacientov ((65 rokov) a je
účinná pri všetkých stupňoch hypertenzie.


Losartan

Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptora (typ AT1)
angiotenzínu II. Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny
hormón renín-angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom
patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý
sa nachádza v mnohých tkanivách (napr. hladké svalstvo ciev, nadobličky,
obličky a srdce) a vyvoláva niektoré dôležité biologické reakcie vrátane
vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II taktiež stimuluje
proliferáciu buniek hladkého svalstva.
Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. /In vitro/ a /in vivo/ losartan
a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174
blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu
na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.

Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory
alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho
losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín.
Preto nedochádza k nárastu nežiaducich účinkov sprostredkovaných
bradykinínom.

Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu
vedie počas podávania losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity
(PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme.
Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia
koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej
blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty
PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové
hodnoty.

Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu
k AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je
aktívny metabolit 10- až 40-krát účinnejší ako losartan.

V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov
liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými ACE inhibítormi bola
incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo
hydrochlorotiazid, podobná a bola signifikantne nižšia ako u pacientov
liečených ACE inhibítorom. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito
zaslepených klinických skúšok u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne
hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako
u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %),
zatiaľ čo incidencia kašľa pri ACE inhibítoroch bola 8,8 %.

U nediabetických hypertenzných pacientov s proteinúriou podávanie draselnej
soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu albumínu
a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje
filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny močovej
v sére (zvyčajne <0,4 mg/dl), ktorý počas dlhodobej terapie pretrvával.

Losartan nemá účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na
plazmatický noradrenalín.

U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali 25 mg a 50 mg dávky losartanu
pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením
kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár,
poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového
arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín
aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov
so zlyhaním srdca závislý od veľkosti dávky.

Štúdie hypertenzie
V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát
denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou
ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného
tlaku. Meranie krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5-
6 hodín po dávke preukázalo zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom
prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci
dávkovacieho intervalu bolo 70-80 % oproti účinku pozorovanom 5-6 hodín po
dávke.

Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému
zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu
krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.

Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov)
a starších hypertenzných pacientov.

Štúdia LIFE
Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“
(LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia
s 9 193 pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-
dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do
skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol
50 mg jedenkrát denne.
Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal
hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo
atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo
potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné
antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo
beta-blokátorov.

Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.

Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita
a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej
smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách
došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty.
U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla
liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika
(p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77-0,98). Toto bolo spôsobené
predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba
losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní
s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63-0,89).
Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito
liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.


Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného
účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny
tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu
sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok
hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu
renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následnými zvýšeniami úbytku
draslíka a bikarbonátu v moči a zníženiami draslíka v sére. Renín-
aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má
súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii
úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.

Po perorálnom podaní sa diuréza začína o 2 hodiny, maximálne hodnoty sa
dosahujú asi po 4 hodinách a pretrváva 6 až 12 hodín, antihypertenzný
účinok pretrváva až do 24 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia


/Losartan/

Po perorálnom podaní sa losartan dobre vstrebáva a pri metabolizme prvého
prechodu vytvára aktívny metabolit kyseliny karboxylovej a ďalšie neaktívne
metabolity. Systémová biologická dostupnosť losartanu je približne 33 %.
Priemerné maximálne koncentrácie losartanu sa dosahujú za 1 hodinu a jeho
aktívneho metabolitu za 3 až 4 hodín. Príjem bežnej stravy pri podávaní
lieku nemá klinicky významný vplyv na koncentráciu losartanu v plazme.


Distribúcia





/Losartan/

Losartan, ako aj jeho aktívny metabolit, sa z viac ako 99 % viaže na
bielkoviny plazmy, najmä na albumín. Distribučný objem losartanu je
34 litrov. Štúdie na potkanoch ukázali, že losartan prechádza
hematoencefalickou bariérou slabo alebo vôbec.


/Hydrochlorotiazid/

Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou, neprechádza
hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa v materskom mlieku.


Biotransformácia



/Losartan/

Asi 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na
aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní draselnej soli
losartanu značenej 14C sa cirkulácia rádioaktivity v krvnej plazme
prednostne pripisuje losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Asi u 1 %
sledovaných jedincov sa pozorovala minimálna premena losartanu na jeho
aktívny metabolit.

Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria inaktívne metabolity, vrátane dvoch
hlavných metabolitov tvorených hydroxyláciou vedľajšieho butylového reťazca
a menej významný metabolit, N-2 tetrazol-glukuronid.


Eliminácia



/Losartan/

Plazmatický klírens losartanu je približne 600 ml/min a jeho aktívneho
metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je približne 74 ml/min a
jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Po perorálnom podaní losartanu sa
približne 4 % dávky vylúčia nezmenené močom a približne 6 % dávky sa
vylúči močom v podobe aktívneho metabolitu. Farmakokinetika losartanu
a jeho aktívneho metabolitu je lineárna v rozmedzí dávky až do 200 mg
perorálne podanej draselnej soli losartanu.

Po perorálnom podaní klesá plazmatická koncentrácia losartanu a jeho
aktívneho metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom približne
2 hodiny (losartan) a 6 až 9 hodín (aktívny metabolit). Pri podávaní dávky
100 mg 1-krát denne sa ani losartan a ani jeho aktívny metabolit výrazne
nehromadia v plazme.

Vylučovanie žlčou a močom prispieva k vylučovaniu losartanu a jeho
metabolitov. Po perorálnom podaní losartanu značeného 14C sa u ľudí našlo
35 % rádioaktivity v moči a 58 % v stolici.


/Hydrochlorotiazid/

Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje, ale rýchlo sa vylučuje obličkami. Pri
monitorovaní jeho hladiny v krvnej plazme počas minimálne 24 hodín, polčas
rozpadu kolísal medzi 5,6 a 14,8 hodinami. Najmenej 61 % perorálne podanej
dávky sa do 24 hodín vylúči v nezmenenej forme.


Charakteristiky u pacientov



/Losartan-hydrochlorotiazid/

Plazmatické koncentrácie losartanu a jeho aktívneho metabolitu a absorpcia
hydrochlorotiazidu u starších hypertenzných pacientov sa signifikantne
nelíšia v porovnaní s mladými hypertenznými pacientami.


/Losartan/

Po perorálnom podaní pacientom s miernou alebo strednou alkoholickou
cirhózou pečene bola koncentrácia losartanu 5-krát vyššia a aktívneho
metabolitu 1,7-krát vyššia v porovnaní s mladými mužskými dobrovoľníkmi.

Losartan ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej
farmakológie, genotoxicity, a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne
osobitné riziko pre ľudí. Toxický potenciál kombinácie
losartan/hydrochlorotiazid sa hodnotil v štúdiách chronickej toxicity
trvajúcich až po dobu šiestich mesiacov po perorálnom podaní u potkanov
a psov a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom boli
spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie
losartan/hydrochlorotiazid vyvolalo pokles parametrov červených krviniek
(erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére,
zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne
zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). U potkanov alebo
králikov liečených kombináciou losartan/hydrochlorotiazid nebol žiadny
dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred a počas
gravidity, pozorovala sa toxicita plodu dokázaná miernym zvýšením
nadpočetných rebier v generácii F1. Tak, ako sa pozorovalo v štúdiách
so samotným losartanom, nežiaduce reakcie na plod a novorodenca vrátane
renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli, keď boli gravidné potkany
liečené kombináciou losartan/hydrochlorotiazid počas neskorého gestačného
štádia a/alebo laktácie.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
Predželatínovaný kukuričný škrob
Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Magnéziumstearát

Filmová obaľovacia vrstva:
Hypromelóza
Makrogol 4000
Chinolínová žltá (E104)
Mastenec
Oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30şC. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu
pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Al/PVC/PVDC priehľadný blister, škatuľka.
/Balenie/: 10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90 a 98 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0072/05-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

31.3.2005


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2012