Písomná informácia pre používateľov


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č..: 2012/02292, 2012/02291,
2012/02290, 2012/02289




PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Erravia 25 mg
Erravia 50 mg
Erravia 100 mg
Erravia 200 mg

filmom obalené tablety

Topiramát

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať
Váš liek,.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Erravia a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Erraviu
3. Ako užívať Erraviu
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Erraviu
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE ERRAVIA A NA ČO SA POUžÍVA

Erravia patrí do skupiny liekov nazývaných antiepileptiká (lieky proti
epilepsii). Používa sa:
- samostatne na liečbu epileptických záchvatov u dospelých a detí
starších ako 6 rokov
- spolu s inými liekmi na liečbu epileptických záchvatov u dospelých
a detí starších ako 2 roky
- na prevenciu migrenóznych bolestí hlavy u dospelých



2. SKÔR AKO UžIJETE ERRAVIU

Neužívajte Erraviu
ak ste alergický (precitlivený) na topiramát alebo na ktorúkoľvek z ďalších
zložiek Erravie (uvedené v časti 6)
na prevenciu migrény, keď ste tehotná alebo ste v plodnom veku
a nepoužívate účinnú antikoncepciu (ďalšie informácie pozri v časti
„tehotenstvo a dojčenie“)

Ak si nie ste istý, či sa Vás týka vyššie uvedené, poraďte sa so svojím
lekárom alebo lekárnikom skôr, ako užijete Erraviu.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Erravie
Pred užitím topiramátu sa poraďte s Vašim lekárom alebo lekárnikom ak:
ak máte problémy s obličkami, najmä obličkové kamene alebo chodíte na
dialýzu
ak ste v minulosti mali problémy s krvou a telesnými tekutinami
(metabolická acidóza)
ak máte problémy s pečeňou
ak máte problémy s očami, najmä glaukóm (zelený zákal)
ak máte problémy s rastom
ak držíte diétu s vysokým obsahom tukov (ketogénna diéta)

Ak si nie ste istý, či sa Vás týka vyššie uvedené, poraďte sa so svojím
lekárom alebo lekárnikom skôr, ako užijete Erraviu.

Je veľmi dôležité, aby ste neprestali užívať svoj liek skôr, ako sa o tom
poradíte so svojím lekárom.

Tiež sa musíte porozprávať so svojím lekárom skôr, ako začnete užívať
akýkoľvek liek obsahujúci topiramát, ktorí ste dostali ako alternatívu
k Erravii.

Počas užívania Erravie môžete zaznamenať pokles hmotnosti, Vaša hmotnosť má
byť preto počas užívania tohto lieku pravidelne kontrolovaná. Ak je úbytok
hmotnosti príliš veľký, alebo ak dieťa, ktoré užíva tento liek primerane
nepriberá, poraďte sa so svojím lekárom.

Niektorí pacienti (malý počet) liečení antiepileptikami ako je Erravia
mysleli na samopoškodzovanie alebo samovraždu. Ak sa kedykoľvek u Vás
vyskytnú takéto myšlienky, okamžite sa skontaktujte s ošetrujúcim lekárom.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, vitamíny
a rastlinné lieky, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Erravia a niektoré iné lieky sa môžu navzájom ovplyvňovať. Niekedy môže byť
potrebná úprava dávky niektorého z Vašich ďalších liekov alebo Erravie.

Obzvlášť povedzte svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak užívate:
. iné lieky, ktoré zhoršujú alebo potláčajú Vaše myslenie, koncentráciu
alebo koordináciu svalov (súhru pohybov) (napr. lieky utlmujúce
centrálny nervový systém ako svalové relaxanciá a sedatíva).
. antikoncepčné tablety. Erravia môže znížiť ich účinok.

Informujte svojho lekára, ak sa zmení Vaše menštruačné krvácanie počas
užívania antikoncepcie a Erravie.

Veďte si zoznam všetkých liekov, ktoré užívate. Ukážte tento zoznam svojmu
lekárovi alebo lekárnikovi skôr, ako začnete užívať nový liek.

Ďalšie lieky, o užívaní ktorých sa máte poradiť s lekárom, zahŕňajú iné
antiepileptiká, risperidón, lítium, hydrochlorotiazid, metformín,
pioglitazón, glibenklamid, amitriptylín, propranolol, diltiazem,
venlafaxín, flunarizín.

Ak si nie ste istý, či sa Vás týka vyššie uvedené, poraďte sa so svojím
lekárom alebo lekárnikom skôr, ako užijete Erraviu.

Užívanie Erravie s jedlom a nápojmi
Erraviu môžete užívať s jedlom alebo bez neho. Kým užívate Erraviu, pite
počas dňa množstvo tekutín, aby ste predišli tvorbe obličkových kameňov.
Počas užívania Erravie nepite alkohol.

Tehotenstvo a dojčenie
Ak ste tehotná, snažíte sa otehotnieť alebo dojčíte, poraďte sa so svojím
lekárom skôr, ako užijete Erraviu. Váš lekár rozhodne, či môžete Erraviu
užívať. Tak ako pri iných antiepileptikách, hrozí riziko poškodenia plodu,
ak sa Erravia užíva počas tehotenstva. Uistite sa, že sú Vám jasné riziká
a prínosy užívania Erravie kvôli epilepsii počas tehotenstva.

Nepoužívajte Erraviu na prevenciu migrény, keď ste tehotná alebo ste
v plodnom veku a nepoužívate účinnú antikoncepciu.

Matky, ktoré dojčia počas užívania Erravie, musia okamžite informovať
lekára, ak sa u dieťaťa objaví čokoľvek nezvyčajné.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Počas liečby Erraviou sa môžu objaviť závraty, únava a problémy so zrakom.
Neveďte vozidlo a nepoužívajte žiadne nástroje ani neobsluhujte stroje bez
toho, aby ste sa poradili so svojím lekárom.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Erravie
Erravia (iba 25 mg, 50 mg a 200 mg) obsahuje laktózu (cukor). Ak Vám lekár
povedal, že neznášate niektoré cukry, kontaktujte ošetrujúceho lekára pred
užitím tohto lieku.

Erravia (iba 100 mg) obsahuje azofarbivo oranžovú žlť (E110), ktoré môže
vyvolať alergické reakcie.


3. AKO UžÍVAť ERRAVIU

Vždy užívajte Erraviu presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.


. Užívajte Erraviu presne tak, ako Vám bolo predpísané. Váš lekár
zvyčajne začne s nízkou dávkou Erravie a bude dávku pomaly zvyšovať,
kým nedosiahne dávku vhodnú pre Vás.
. Tablety Erravie sa majú prehĺtať celé. Tablety nežujte, pretože môžu
zanechať horkú chuť.
. Erravia sa môže užívať pred jedlom, počas jedla alebo po ňom. Kým
užívate Erraviu, pite počas dňa dostatok tekutín, aby ste predišli
tvorbe obličkových kameňov.

Ak užijete viac Erravie, ako máte
. Okamžite vyhľadajte lekára. Vezmite so sebou obal lieku.
. Môžete sa cítiť ospalý alebo unavený, mať neprirodzené pohyby tela,
problémy so státím a chôdzou, pociťovať závrat kvôli nízkemu krvnému
tlaku alebo neprirodzené búšenie srdca alebo kŕče.

Predávkovanie môže nastať, ak spolu s Erraviou užívate ešte iné lieky.

Ak zabudnete užiť Erraviu
. Ak zabudnete užiť dávku, vezmite si ju hneď ako si spomeniete. Ak je
však takmer čas na ďalšiu dávku, preskočte vynechanú dávku
a pokračujte ako zvyčajne. Ak vynecháte dve alebo viac dávok, obráťte
sa na svojho lekára.
. Neužívajte dvojnásobnú dávku (dve dávky súčasne), aby ste nahradili
vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Erraviu
Neprestaňte užívať tento liek skôr, ako sa o tom poradíte so svojím
lekárom. Vaše príznaky sa môžu vrátiť. Ak sa Váš lekár rozhodne ukončiť
túto liečbu, postupné znižovanie dávky môže trvať aj niekoľko dní.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Erravia môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Frekvencia možných vedľajších účinkov uvedených nižšie je určená
nasledovne:
veľmi časté (postihujú viac ako 1 užívateľa z 10)
časté (postihujú 1 až 10 užívateľov zo 100)
menej časté (postihujú 1 až 10 užívateľov z 1 000)
zriedkavé (postihujú 1 až 10 užívateľov z 10 000)
veľmi zriedkavé (postihujú menej ako 1 užívateľa z 10 000)
neznáme (frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Veľmi časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
. Úbytok hmotnosti
. Mravčenie v rukách alebo nohách
. Malátnosť a ospanlivosť
. Závraty
. Hnačku
. Nevoľnosť
. Upchaný nos, nádchu a bolesť hrdla
. Únavu
. Depresiu

Časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
. Zmeny nálady alebo správania, vrátane hnevu, nervozity, smútku
. Prírastok hmotnosti
. Pokles alebo stratu chuti do jedla
. Pokles počtu červených krviniek
. Zmeny myslenia a ostražitosti, vrátane zmätenosti, problémov so
sústredením, pamäťou alebo spomalené myslenie
. Zle zrozumiteľnú reč
. Ťažkopádnosť alebo problémy s chôdzou
. Nedobrovoľné trasenie ramien, rúk alebo nôh
. Zníženie citlivosti na dotyk alebo citu
. Mimovoľné pohyby očí
. Skreslené vnímanie chuti
. Poruchu zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie
. Zvonenie v ušiach
. Bolesť uší
. Dýchavičnosť
. Krvácanie z nosa
. Vracanie
. Zápchu
. Bolesť brucha
. Poruchu trávenia
. Suchosť v ústach
. Mravčenie alebo znecitlivenie úst
. Obličkové kamene
. Časté močenie
. Bolestivé močenie
. Vypadávanie vlasov
. Vyrážku na koži a/alebo svrbenie kože
. Bolesť kĺbov
. Svalové kŕče, svalové zášklby alebo svalovú slabosť
. Bolesť na hrudi
. Horúčku
. Stratu sily
. Celkový pocit nedobrého zdravia
. Alergickú reakciu

Menej časté vedľajšie účinky zahŕňajú:
. Kryštáliky v moči
. Zmenu počtu krviniek, vrátane zníženia počtu bielych krviniek alebo
krvných doštičiek, alebo zvýšenia počtu eozinofilov (osobitný druh
bielych krviniek)
. Nepravidelný srdcový rytmus alebo spomalenie srdcového rytmu
. Opuch uzlín v podpazuší alebo v slabinách
. Nárast záchvatov
. Problémy s verbálnou (slovnou) komunikáciou
. Slinenie
. Nepokoj alebo zvýšenie mentálnej (duševnej) a fyzickej (telesnej)
aktivity
. Stratu vedomia
. Odpadávanie
. Pomalé alebo spomalené pohyby
. Narušenú alebo zlú kvalitu spánku
. Poškodenie alebo skreslenie čuchových vnemov
. Problémy s písaním
. Pocit pohybu pod kožou
. Problémy s očami, vrátane suchých očí, citlivosti na svetlo,
mimovoľných zášklbov, slzenia a zhoršenia zraku
. Zníženie alebo stratu sluchu
. Zachrípnutý hlas
. Zápal pankreasu
. Plynatosť
. Pálenie záhy
. Stratu citlivosti na dotyk v ústach
. Krvácanie ďasien
. Pocit plnosti alebo prejedenia
. Bolesť alebo pocit pálenia v ústach
. Zapáchajúci dych
. Unikanie moču a/alebo stolice
. Náhle nutkanie na močenie
. Bolesť v oblasti obličiek a/alebo v močovom mechúre spôsobenú
obličkovými kameňmi
. Zníženie alebo stratu potenia
. Zmenu zafarbenia kože
. Lokalizovaný (miestny) opuch kože
. Opuch tváre
. Opuch kĺbov
. Stuhnutosť svalov a kostí
. Zvýšenie hladiny kyslých látok v krvi
. Zníženie hladiny draslíka v krvi
. Zvýšenú chuť do jedla
. Nárast smädu a príjem nezvyčajne veľkého množstva tekutín
. Nízky krvný tlak alebo zníženie krvného tlaku pri postavení sa
. Návaly horúčavy
. Príznaky podobné chrípke
. Studené končatiny (napr. ruky a tvár)
. Problémy s učením
. Poruchy sexuálnych funkcií (erektilná dysfunkcia, strata libida)
. Halucinácie
. Zníženie schopnosti verbálnej (slovnej) komunikácie

Zriedkavé vedľajšie účinky zahŕňajú:
. Nadmernú citlivosť kože
. Poškodenie čuchu
. Zelený zákal (glaukóm), t.j. zablokovanie tekutiny v oku, čo spôsobuje
zvýšenie vnútroočného tlaku, bolesť a zhoršenie zraku
. Acidózu v renálnych tubuloch (nahromadenie kyslých látok v obličkách)
. Závažné kožné reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, život
ohrozujúceho ochorenia kože, pri ktorom sa horná vrstva kože oddelí od
spodnej vrstvy a multiformného erytému, t.j. stavu, kedy sa objavujú
červené škvrny, z ktorých môžu vzniknúť pľuzgiere
. Zápach
. Opuch tkaniva okolo očí
. Raynaudov syndróm. Porucha, ktorá postihuje krvné cievy v prstoch rúk
a nôh a v ušiach a ktorá spôsobuje bolesť a citlivosť na chlad
. Ukladanie vápnika do tkanív (kalcinóza).

Vedľajšie účinky s neznámou frekvenciou
. Makulopatia je ochorenie makuly, malej škvrny na sietnici, kde je zrak
najostrejší. Oznámte svojmu lekárovi, ak spozorujete zmenu alebo
poruchu Vášho zraku.
. Opuch očných spojoviek.
. Toxická epidermálna nekrolýza, t.j. závažnejšia forma Stevensovho-
Johnsonovho syndrómu (pozri menej časté vedľajšie účinky).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAť ERRAVIU

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

/HDPE viacdávkový obal (fľaška):/ /Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne/
/podmienky na uchovávanie./

/Blister 25 mg, 50 mg a 200 mg:/ /Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne/
/podmienky na uchovávanie./

/Blister pre 100 mg tablety: Uchovávajte pri teplote do 30/ /o//C./

Nepoužívajte Erraviu po dátume exspirácie (EXP), ktorý je uvedený na obale.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne.Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Erravia obsahuje

Liečivo je topiramát.
/25 mg tablety:/
Jedna tableta obsahuje 25 mg topiramátu.
/50 mg tablety:/
Jedna tableta obsahuje 50 mg topiramátu.
/100 mg tablety:/
Jedna tableta obsahuje 100 mg topiramátu.
/200 mg tablety:/
Jedna tableta obsahuje 200 mg topiramátu.

Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy (iba 25 mg, 50 mg a 200 mg) a ako
farbivá oxid titaničitý (E171), červený a žltý oxid železitý (E172) (iba
200 mg), chinolínová žlť (E104) (iba 50 mg) a oranžová žlť (E110) (iba
100 mg).
Tablety taktiež obsahujú: mikrokryštalickú celulózu, sodnú soľ
karboxymetylškrobu (typ A), predželatínovaný škrob, karnaubský vosk,
magnéziumstearát, hydroxypropylmetylcelulózu, makrogol 4000 (iba 50 mg a
200 mg), krospovidón, povidón, manitol, mastenec (iba 50 mg & 100 mg) a
propylénglykol (iba 50 mg a 100 mg).

Ako vyzerá Erravia a obsah balenia:

/25 mg tablety:/ biele, okrúhle filmom obalené tablety
/50 mg tablety:/ žlté, okrúhle filmom obalené tablety
/100 mg tablety:/ oranžové, podlhovasté filmom obalené tablety
/200 mg tablety:/ ružové, podlhovasté filmom obalené tablety

Veľkosti balenia: 28 alebo 60 tabliet v blistri,
60 tabliet v HDPE obale (fľaške) obsahujúcom vrecko s vysúšadlom.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca:

ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.

Výrobca

Pharmaten S.A, Pallini, Attikis, Grécko


Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

Dánsko: Topiramat Pharmathen
Grécko: Toramat 25mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg
Cyprus: Topiren
Bulharsko: ?????? 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg ????????? ????????
Česká republika: ERRAVIA 25 mg, 50 mg & 100 mg potahované tablety
Nemecko: Topiramat SIGA 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg Filmtabletten
Estónsko: Topiramate Portfarma
Maďarsko: Etopro 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg filmtabletta
Litva: Topiramate Portfarma 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg pl?vele dengtos
tablet?s
Lotyšsko: Topiramate Portfarma 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg apvalkot?s
tabletes
Poĺsko: Etopro
Rumunsko: Etopro 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg comprimate filmate
Slovensko: Erravia 25 mg, 50 mg, 100 mg & 200 mg



Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 04/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Schválený text k rozhodnutiu o prevode, ev. č..:2012/02292, 2012/02291,
2012/02290, 2012/02289


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Erravia 25 mg

Erravia 50 mg

Erravia 100 mg

Erravia 200 mg

filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 25 mg, 50 mg, 100 mg alebo 200 mg
topiramátu.

Ďalšie zložky:
/25 mg filmom obalené tablety:/
/Každá tableta obsahuje 0,4 mg laktózy (ako monohydrát laktózy)//./
/50 mg filmom obalené tablety:/
/Každá tableta obsahuje 0,4 mg laktózy (ako monohydrát laktózy)//./
/100 mg filmom obalené tablety:/
/Každá tableta obsahuje 0,05 mg oranžovej žlte (E110)//./
/200 mg filmom obalené tablety:/
/Každá tableta obsahuje 3,2 mg laktózy (ako monohydrát laktózy)//./

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Erravia 25 mg sa dodáva vo forme bielych, okrúhlych, bikonvexných filmom
obalených tabliet.

Erravia 50 mg sa dodáva vo forme žltých, okrúhlych, bikonvexných filmom
obalených tabliet.

Erravia 100 mg sa dodáva vo forme oranžových, podlhovastých, bikonvexných
filmom obalených tabliet.

Erravia 200 mg sa dodáva vo forme ružových, podlhovastých, bikonvexných
filmom obalených tabliet.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Epilepsia
Monoterapia u dospelých, dospievajúcich a detí od 6 rokov s parciálnymi
epileptickými záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej
a s primárnymi generalizovanými tonicko-klonickými záchvatmi.

Prídavná terapia u detí od 2 rokov, dospievajúcich a dospelých
s parciálnymi epileptickými záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo
bez nej alebo s primárnymi generalizovanými tonicko-klonickými záchvatmi
a liečba záchvatov spojených s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.

Topiramát je indikovaný u dospelých na profylaxiu migrenóznych bolestí
hlavy po starostlivom zvážení iných možností alternatívnej liečby.
Topiramát nie je určený na akútnu liečbu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Všeobecné informácie
Odporúča sa, aby sa liečba začala nízkou dávkou s následnou titráciou po
účinnú dávku.
Dávka a rýchlosť titrácie sa majú riadiť klinickou odpoveďou.

Topiramát je dostupný vo forme filmom obalených tabliet. Odporúča sa, aby
sa filmom obalené tablety nedelili.

Na optimalizovanie liečby topiramátom nie je potrebné monitorovať
plazmatické hladiny topiramátu. Zriedkavo môže pridanie topiramátu k
fenytoínu vyžadovať úpravu dávky fenytoínu, aby sa dosiahol optimálny
klinický výsledok. Pridanie alebo vynechanie fenytoínu a karbamazepínu
pri prídavnej terapii topiramátom môže vyžadovať úpravu dávky topiramátu.

Topiramát sa môže užívať bez ohľadu na príjem potravy.

U pacientov s anamnézou záchvatov alebo epilepsie alebo bez tejto anamnézy
sa má liečba antiepileptikami, vrátane topiramátu, postupne ukončiť, aby sa
minimalizoval potenciál záchvatov alebo zvýšenie frekvencie záchvatov.
V klinických štúdiách sa denné dávky znižovali v týždňových intervaloch
o 50 - 100 mg u dospelých s epilepsiou a o 25 - 50 mg u dospelých, ktorí na
prevenciu migrény užívali topiramát v dávke do 100 mg/deň. V klinických
štúdiách u detí bol topiramát postupne vynechaný počas 2 - 8 týždňového
obdobia.

Monoterapia epilepsie

/Všeobecne/
Pri vynechaní súčasne užívaných antiepileptík pre dosiahnutie monoterapie
topiramátom, sa majú zvážiť následky, ktoré môže mať toto vynechanie na
kontrolu záchvatov. S výnimkou prípadov, ktoré z hľadiska bezpečnosti
vyžadujú náhle vynechanie súčasne podávaných antiepileptík, odporúča sa
postupné vynechanie súčasne podávaného antiepileptika v rozsahu približne
jednej tretiny jeho dávky každé 2 týždne.

Keď sa vynechajú enzým-indukujúce lieky, hladiny topiramátu sa zvýšia. Ak
sú na to klinické dôvody, môže sa dávkovanie topiramátu znížiť.

/Dospelí/
Dávka a titrácia sa má riadiť klinickou odpoveďou. Titrácia sa má začať
dávkou 25 mg na noc počas 1 týždňa. Dávkovanie sa má potom zvyšovať v 1-
alebo 2-týždňových intervaloch o 25 alebo 50 mg/deň rozdelených na dve
dávky. Ak pacient netoleruje titračný režim, môže sa použiť menšie zvýšenie
alebo dlhšie intervaly medzi zvýšeniami dávok.

Pri monoterapii topiramátom sa dospelým odporúča iniciálna cieľová dávka
100 mg/deň až 200 mg/deň rozdelená na dve dávky. Maximálna odporúčaná denná
dávka je 500 mg/deň rozdelená na dve dávky. Niektorí pacienti
s refraktérnymi formami epilepsie tolerovali monoterapiu topiramátom
pri dávke 1000 mg/deň. Toto dávkovanie sa odporúča všetkým dospelým vrátane
pacientov vo vyššom veku bez ochorenia obličiek.

/Deti a dospievajúci (deti od 6 rokov)/

Dávka a rýchlosť titrácie u detí sa má riadiť klinickým výsledkom. Deti od
6 rokov majú začať dávkou 0,5 až 1 mg/kg na noc počas prvého týždňa.
Dávkovanie sa má zvyšovať v 1- alebo 2- týždňových intervaloch o 0,5 až
1 mg/kg/deň, rozdelené do dvoch dávok. Ak dieťa netoleruje titračný režim,
môže sa použiť menšie zvýšenie alebo dlhšie intervaly medzi zvýšeniami
dávok.

Odporúčané začiatočné dávkovanie pri monoterapii topiramátom u detí vo veku
od 6 rokov je 100 mg/deň v závislosti od klinickej odpovede (to je okolo
2,0 mg/kg/deň u 6 - 16 ročných detí).

Prídavná terapia epilepsie (parciálne záchvaty so sekundárnou
generalizáciou alebo bez nej, primárne generalizované tonicko-klonické
záchvaty, alebo záchvaty spojené s Lennoxovým-Gaustatovým syndrómom)

/Dospelí/

Liečba sa má začať dávkou 25 - 50 mg na noc počas jedného týždňa. Použitie
nižšej úvodnej dávky bolo zaznamenané, ale nebolo systematicky skúmané.
Následne sa v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch dávka zvyšuje
o 25 - 50 mg/deň a podáva sa v dvoch rozdelených dávkach. U niektorých
pacientov sa môže dosiahnuť účinok s dávkovaním jedenkrát denne.

V klinických štúdiách bola pri prídavnej terapii najnižšia účinná dávka
200 mg. Zvyčajná denná dávka je 200 - 400 mg rozdelená na dve dávky.

Uvedené dávkovanie platí pre všetkých dospelých, vrátane starších
pacientov, bez ochorenia obličiek (pozri časť 4.4).

/Deti a dospievajúci (deti od 2 rokov)/

Pri prídavnej terapii sa odporúča podávať topiramát v celkovej dennej dávke
približne 5 -9 mg/kg/deň v dvoch až troch rozdelených dávkach. Titrácia sa
má začať od dávky 25 mg (alebo nižšej, v rozsahu od 1 do 3 mg/kg/deň) na
noc počas prvého týždňa. Dávkovanie sa má potom zvyšovať v 1- alebo 2-
týždňových intervaloch o 1 až 3 mg/kg/deň (v dvoch až troch rozdelených
dávkach), aby sa dosiahla optimálna klinická odpoveď.

Denné dávky do 30 mg/kg/deň sa skúmali v klinických štúdiách a všeobecne
boli dobre tolerované.

Migréna

/Dospelí/

Odporúčaná celková denná dávka topiramátu pri profylaxii migrenóznych
bolestí hlavy je 100 mg/deň, podávaná v dvoch rozdelených dávkach.
Titrácia sa má začať dávkou 25 mg na noc, po dobu 1 týždňa. Dávka sa má
ďalej zvyšovať v týždenných intervaloch o 25 mg/deň. Ak pacient
netoleruje titračný režim, môžu sa intervaly medzi zvyšovaním dávky
predĺžiť.
Niektorí pacienti môžu byť úspešne liečení celkovou dennou dávkou
50 mg/deň. Pacienti užívali celkovú dennú dávku až do 200 mg/deň.
U niektorých pacientov môže byť táto dávka prínosná, predsa sa však
odporúča opatrnosť kvôli zvýšenej incidencii vedľajších účinkov.

/Deti a dospievajúci/

Topiramát sa neodporúča na liečbu alebo prevenciu migrény u detí kvôli
nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Všeobecné odporúčania pre dávkovanie topiramátu v osobitných skupinách
pacientov:

/Poškodenie funkcie obličiek/
U pacientov s poškodenou funkciou obličiek (CLCR ? 60 ml/min) sa má podávať
topiramát opatrne, pretože plazmatický a renálny klírens topiramátu je
znížený. U pacientov so známym poškodením funkcie obličiek môže byť čas do
dosiahnutia rovnovážneho stavu pri každej dávke predĺžený.

Keďže topiramát sa z plazmy odstraňuje hemodialýzou, pacientom so zlyhaním
funkcie obličiek v konečnom štádiu sa má podávať v deň hemodialýzy
doplnková dávka topiramátu, ktorá sa rovná približne polovici dennej dávky.
Doplnková dávka sa má podávať v rozdelených dávkach, na začiatku a po
ukončení dialýzy. Doplnková dávka sa môže líšiť v závislosti od vlastností
používaného dialyzačného zariadenia.

/Poškodenie funkcie pečene/

U pacientov so stredne závažným až závažným poškodením funkcie pečene sa má
topiramát podávať s opatrnosťou, pretože klírens topiramátu sa znižuje.

/Starší pacienti/

U starších pacientov sa úprava dávky nevyžaduje za predpokladu, že nie je
porušená funkcia obličiek.


4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku.

/Profylaxia migrény/ počas gravidity a u žien v plodnom veku, ak nepoužívajú
účinnú antikoncepciu.


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

V prípadoch, kedy je z medicínskeho hľadiska potrebné rýchle ukončenie
liečby topiramátom, sa odporúča náležité monitorovanie (ďalšie informácie
nájdete v časti 4.2).

Tak ako pri iných antiepileptikách, u niektorých pacientov sa pri užívaní
topiramátu môže vyskytnúť zvýšená frekvencia záchvatov alebo vznik nových
typov záchvatov. Tento fenomén môže byť dôsledkom predávkovania, poklesu
plazmatických koncentrácií súčasne užívaných antiepileptík, priebehu
ochorenia alebo môže ísť o paradoxný účinok.

Počas užívania topiramátu je veľmi dôležitá primeraná hydratácia organizmu.
Hydratácia organizmu môže znížiť riziko nefrolitiázy (pozri nižšie).
Správna hydratácia pred aktivitami (ako je cvičenie alebo vystavenie sa
vysokým teplotám) a počas nich, môže znížiť riziko nežiaducich reakcií
spojených s teplom (pozri časť 4.8).

/Zmeny nálady/depresia/
Počas liečby topiramátom sa pozoroval zvýšený výskyt zmien nálady
a depresie.

/Samovražda/samovražedné úmysly/
U pacientov liečených atiepileptikami v rôznych indikáciách boli hlásené
samovražedné úmysly a správanie. Metaanalýza randomizovaných, placebom
kontrolovaných štúdií s antiepileptikami preukázala malé zvýšenie rizika
samovražedných úmyslov a správania. Mechanizmus tohto rizika nie je známy a
dostupné informácie nevylučujú možnosť zvýšeného rizika u topiramátu.

V dvojito zaslepených klinických štúdiách sa príhody súvisiace so
samovraždou (myšlienky na samovraždu, pokusy o samovraždu a samovražda)
vyskytli s frekvenciou 0,5 % u pacientov liečených topiramátom (46 z 8 652
liečených pacientov) a s približne 3-násobne vyššou incidenciou ako
u pacientov liečených placebom (0,2 %; 8 z 4 045 liečených pacientov).

Preto sa majú u pacientov sledovať príznaky samovražedných úmyslov a
správania a má sa zvážiť vhodná liečba. Pacienti (a ich ošetrovatelia) majú
byť poučení, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa objavia príznaky
samovražedných úmyslov alebo správania.

/Nefrolitiáza/
U niektorých pacientov, najmä u tých so sklonom k nefrolitiáze, môže byť
zvýšené riziko tvorby obličkových kameňov a pridružených príznakov a
symptómov, ako sú renálna kolika, bolesť obličiek alebo bolesť boku.

Medzi rizikové faktory nefrolitiázy patria: tvorba kameňov v anamnéze,
výskyt nefrolitiázy a hyperkalciúrie v rodinnej anamnéze. Ani jeden z
uvedených rizikových faktorov však neznamená spoľahlivú predikciu tvorby
kameňov počas liečby topiramátom. Zvýšené riziko sa týka najmä pacientov,
ktorí užívajú ešte ďalšie lieky spojené s nefrolitiázou.

/Znížená funkcia pečene/
Pacientom s poškodením funkcie pečene sa má topiramát podávať opatrne,
pretože klírens topiramátu sa môže znížiť.

/Akútna myopia a sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom/
U pacientov užívajúcich topiramát sa zaznamenal syndróm akútnej myopie
spojenej so sekundárnym glaukómom s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú
akútne zníženie zrakovej ostrosti a/alebo bolesť oka. Oftalmologické nálezy
môžu zahŕňať myopiu, plytkú prednú komoru, hyperémiu oka (sčervenanie) a
zvýšený vnútroočný tlak. Mydriáza môže alebo nemusí byť prítomná. Tento
syndróm môže byť spojený so supraciliárnou efúziou, ktorá vedie k prednej
dislokácii šošovky a dúhovky so sekundárnym glaukómom s uzavretým uhlom.
Najčastejšie sa príznaky objavujú v priebehu prvého mesiaca od začiatku
liečby topiramátom. V porovnaní s primárnym glaukómom s úzkym uhlom, ktorý
je zriedkavý vo veku do 40 rokov, sa sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom v
súvislosti s liečbou topiramátom zaznamenal u detských aj dospelých
pacientov. Liečba zahŕňa čo najrýchlejšie ukončenie podávania topiramátu
pod dohľadom ošetrujúceho lekára a vhodné opatrenia na zníženie
vnútroočného tlaku. Tieto opatrenia všeobecne vedú k zníženiu vnútroočného
tlaku.

Ak sa zvýšený vnútroočný tlak akejkoľvek etiológie nelieči, môže spôsobiť
závažné následky vrátane trvalej straty zraku.

Treba rozhodnúť, či pacienti s poruchami očí v anamnéze majú byť liečení
topiramátom.

/Metabolická acidóza/
Hyperchloremická, metabolická acidóza bez zvýšenia aniónovej medzery (t.j.
znížená hladina bikarbonátu v sére pod normálne referenčné rozpätie bez
prítomnosti respiračnej alkalózy) je spojená s liečbou topiramátom. Toto
zníženie hladiny bikarbonátu v sére je dôsledkom inhibičného účinku
topiramátu na renálnu karboanhydrázu. Obvykle sa na začiatku liečby
pozoruje zníženie hladiny bikarbonátu, avšak pokles sa môže pozorovať aj
kedykoľvek počas liečby. Tieto poklesy sú zvyčajne mierneho až stredne
závažného charakteru (priemerný pokles o 4 mmol/l je u dospelých pri
dávkach 100 mg/deň alebo vyšších a u detských a dospievajúcich pacientov
pri dávkach približne 6 mg/kg/deň). Zriedkavo sa u pacientov zaznamenali
hodnoty nižšie ako 10 mmol/l. Ochorenia alebo terapie, ktoré predisponujú
k acidóze (ako ochorenie obličiek, závažné poruchy dýchania, status
epilepticus, diarea, operácia, ketogénna diéta alebo niektoré lieky) môžu
pôsobiť aditívne na znižovanie hladiny bikarbonátu spôsobené topiramátom.

Chronická metabolická acidóza zvyšuje riziko tvorby obličkových kameňov
a môže potenciálne viesť k osteopénii.

Výskyt chronickej metabolickej acidózy u detských a dospievajúcich
pacientov môže spomaľovať rýchlosť ich rastu. Účinok topiramátu na kosti
v podobe kostných zmien nebol ani u detských a dospievajúcich a ani
u dospelých populácií systematicky skúmaný.

Počas liečby topiramátom sa v závislosti od základného ochorenia odporúča
vykonať primerané vyšetrenia, vrátane stanovenia hladiny bikarbonátu. Ak sa
metabolická acidóza rozvíja alebo pretrváva, je potrebné uvažovať o znížení
dávok alebo o ukončení liečby topiramátom (postupným znižovaním dávok).
Topiramát sa má používať opatrne u pacientov so sklonom k metabolickej
acidóze alebo u pacientov užívajúcich lieky, ktoré môžu metabolickú acidózu
vyvolávať.

/Nutričná suplementácia/
U niektorých pacientov môže počas liečby topiramátom dôjsť k poklesu
telesnej hmotnosti. Odporúča sa, aby sa u pacientov liečených topiramátom
sledoval pokles telesnej hmotnosti. Ak sa počas liečby topiramátom znížila
hmotnosť pacienta, možno zvážiť doplnky výživy alebo zvýšený príjem
potravy.

/Intolerancia laktózy/
Erravia obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

/Oranžová žlť (E110)/
Erravia 100 mg filmom obalené tablety obsahujú oranžovú žlť (E110).
Oranžová žlť (E110) môže spôsobiť alergické reakcie.


4.5 Liekové a iné interakcie

Vplyv topiramátu na iné antiepileptiká
Pridanie topiramátu k iným antiepileptikám (fenytoín, karbamazepín,
kyselina valproová, fenobarbital, primidón) nemá vplyv na ich rovnovážnu
plazmatickú koncentráciu s výnimkou jednotlivých prípadov, kedy pridanie
topiramátu k fenytoínu môže spôsobiť zvýšenie plazmatickej koncentrácie
fenytoínu. Zvýšenie je pravdepodobne spôsobené inhibíciou špecifickej
polymorfnej enzýmovej izoformy (CYP2 C19). Pacientom, ktorí užívajú
fenytoín a vykazujú klinické prejavy alebo symptómy toxicity, sa majú
monitorovať hladiny fenytoínu.

Farmakokinetická štúdia liekových interakcií u pacientov s epilepsiou
naznačila, že pridanie topiramátu k lamotrigínu, nemalo žiadny vplyv na
rovnovážnu plazmatickú koncentráciu lamotrigínu pri dávkach topiramátu od
100 do 400 mg/deň. Taktiež v priebehu liečby lamotrigínom (priemerná dávka
327 mg/deň) alebo po jeho vynechaní, nebola zaznamenaná žiadna zmena
rovnovážnej plazmatickej koncentrácie topiramátu.

Topiramát inhibuje enzým CYP 2C19 a môže interferovať s inými látkami,
ktoré tento enzým metabolizuje (napr. diazepam, imipramín, moklobemid,
proguanil, omeprazol).

Vplyv iných antiepileptík na topiramát

Fenytoín a karbamazepín znižujú plazmatickú koncentráciu topiramátu.
Pridanie alebo vysadenie fenytoínu alebo karbamazepínu počas liečby
topiramátom môže vyžadovať úpravu dávky topiramátu. Táto úprava má spočívať
v titrácii dávky do dosiahnutia klinického účinku.
Pridanie alebo vysadenie kyseliny valproovej nevyvoláva klinicky významné
zmeny plazmatických koncentrácií topiramátu, a preto nevyžaduje úpravu
dávky topiramátu.

Výsledky týchto interakcií sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

|Súbežne podávané |Koncentrácia AE |Koncentrácia |
|antiepileptikum (AE) | |topiramátu |
|Fenytoín |? |[pic] |
| | | |
|Karbamazepín (CBZ) |? |[pic] |
| | | |
|Kyselina valproová |? |? |
| | | |
|Lamotrigín |? |? |
| | | |
|Fenobarbital |? |NS (neskúmalo sa) |
|Primidón |? |NS |
| | | |


? = bez účinku na plazmatické koncentrácie (zmena ? 15 %)
= zvýšená plazmatická koncentrácia u niektorých pacientov
v = znížené plazmatické koncentrácie
NS = štúdie neboli vykonané
AE = antiepileptiká


Iné liekové interakcie
/Digoxín:/
V štúdii jednorazovej dávky sa hladina digoxínu v sére vyjadrená plochou
pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) znížila o 12 % v dôsledku
súbežného podania topiramátu. Klinický význam tohto nálezu sa nestanovil.
Keď sa topiramát pridáva alebo vysadí u pacientov liečených digoxínom,
treba venovať starostlivú pozornosť rutinnému monitorovaniu hladiny
digoxínu v sére.

/Lieky tlmiace CNS:/
Súčasné podávanie topiramátu a alkoholu alebo iných liekov tlmiacich CNS sa
v klinických štúdiách nehodnotilo. Odporúča sa, aby sa topiramát
nepodával súčasne s alkoholom alebo inými liekmi tlmiacimi CNS.

/Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum):/
Pri súčasnom užívaní topiramátu a ľubovníka bodkovaného sa môže pozorovať
riziko zníženia plazmatických koncentrácií, čo môže viesť k strate
účinnosti. Nevykonali sa žiadne klinické štúdie, ktoré by hodnotili túto
možnú interakciu.

Perorálne kontraceptíva:
Vo farmakokinetickej štúdii zameranej na sledovanie interakcií na
zdravých dobrovoľníčkach, ktoré užívali perorálne kontraceptívum s
obsahom 1 mg noretisterónu a 35 µg etinylestradiolu, podávanie
topiramátu v monoterapii v dávkach od 50 do 200 mg/deň, nebolo spojené so
štatisticky významnými zmenami plochy pod krivkou (AUC) žiadnej zložky
perorálneho kontraceptíva. V inej štúdii bolo zaznamenané štatisticky
signifikantné zníženie expozície etinylestradiolu (noretisterónu nie) pri
dávkach topiramátu 200, 400 a 800 mg/deň (o 18 %, 21 % a 30 %, v tomto
poradí) pri doplnkovej terapii u pacientok s epilepsiou užívajúcich
kyselinu valproovú. Klinický význam pozorovaných zmien nie je známy. Je
potrebné brať do úvahy možnosť zníženia antikoncepčnej účinnosti
a zvýšenie možnosti intermenštruačného krvácania u pacientok užívajúcich
kombinované perorálne kontraceptíva spolu s topiramátom. Pacientky
užívajúce perorálne kontraceptíva s obsahom estrogénu majú byť oboznámené
s tým, že akékoľvek zmeny menštruačného cyklu musia okamžite oznámiť
svojmu lekárovi. Antikoncepčná účinnosť môže byť znížená aj pri absencii
intermenštruačného krvácania.
/Lítium:/
U zdravých dobrovoľníkov sa počas súčasného podávania topiramátu v dávke
200 mg/deň pozorovala redukcia (18 % AUC) systémovej expozície lítiu. U
pacientov s bipolárnou poruchou sa farmakokinetika lítia počas liečby
topiramátom v dávkach 200 mg/deň nezmenila, ale pozorovalo sa zvýšenie
systémovej expozície (26 % AUC) pri podávaní topiramátu v dávkach do
600 mg/deň. Pri súčasnom podávaní s topiramátom sa má hladina lítia
monitorovať.
/Risperidón:/
Štúdie liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým dobrovoľníkom
a opakovanom podaní pacientom s bipolárnou poruchou viedli k podobným
výsledkom. Keď sa podával súčasne s topiramátom vo zvyšujúcich sa dávkach
100, 250 a 400 mg/deň, zaznamenala sa redukcia systémovej expozície (16 %
a 33 % pre rovnovážny stav AUC pre dávky 250 a 400 mg/deň v tomto poradí)
risperidónu (podávaného v dávkach od 1 do 6 mg denne). Rozdiely v AUC
celkovej účinnej frakcie liečiva pri liečbe samotným risperidónom a
kombinovanou liečbou s topiramátom neboli však štatisticky významné.
Pozorovala sa minimálna zmena farmakokinetiky celkovej účinnej frakcie
liečiva (risperidón plus 9-hydroxyrisperidón) a nezaznamenala sa žiadna
zmena farmakokinetiky samotného 9-hydroxyrisperidónu. Nezaznamenali sa
žiadne signifikantné zmeny v systémovej expozícii celkovej účinnej frakcie
risperidónu alebo topiramátu. Po pridaní topiramátu k liečbe risperidónom
(1 - 6 mg/deň) sa vyskytovali nežiaduce účinky častejšie (90 % a 54 %) ako
pred pridaním topiramátu (250 - 400 mg/deň). Najčastejšie hlásené nežiaduce
účinky po pridaní topiramátu k liečbe risperidónom boli: somnolencia (27 %
a 12 %), parestézia (22 % a 0 %) a nauzea (18 % a 9 %).

/Hydrochlorotiazid (HCTZ):/
Štúdia liekových interakcií vykonaná u zdravých dobrovoľníkov hodnotila
farmakokinetiku HCTZ (25 mg každých 24 h) a topiramátu (96 mg každých 12 h)
v rovnovážnom stave, keď sa podávali samostatne a súbežne. Výsledky tejto
štúdie ukazujú, že Cmax topiramátu sa zvýšila o 27 % a AUC sa zvýšila
o 29 %, keď sa HCTZ pridal k topiramátu. Klinický význam tejto zmeny nie je
známy. Pridanie HCTZ k liečbe topiramátom môže vyžadovať úpravu dávky
topiramátu. Farmakokinetika HCTZ v rovnovážnom stave nebola významne
ovplyvnená súbežným podaním topiramátu. Klinické a laboratórne výsledky
ukazujú pokles hladín draslíka v sére po podaní topiramátu alebo HCTZ,
pričom po podaní kombinácie HCTZ a topiramátu bol tento pokles vyšší.

/Metformín:/
Štúdia liekových interakcií vykonaná u zdravých dobrovoľníkov hodnotila
farmakokinetiku metformínu 500 mg dvakrát denne a topiramátu 100 mg dvakrát
denne v plazme v rovnovážnom stave, keď sa metformín podával samostatne
a keď sa metformín a topiramát podávali súbežne. Výsledky tejto štúdie
ukazujú, že pri súbežnom podaní metformínu a topiramátu sa priemerná
Cmax metformínu zvýšila o 18 % a priemerná AUC0-12h sa zvýšila o 25 %,
zatiaľ čo priemerný CL/F sa znížil o 20 %. Topiramát neovplyvnil
tmax metformínu. Klinický význam vplyvu topiramátu na farmakokinetiku
metformínu nie je jasný. Perorálny plazmatický klírens topiramátu je zrejme
znížený, keď sa podáva s metformínom. Rozsah zmeny klírensu nie je známy.
Klinický význam vplyvu metformínu na farmakokinetiku topiramátu nie je
jasný. Keď sa topiramát pridáva alebo vysadí u pacientov liečených
metformínom, treba venovať zvýšenú pozornosť rutinnému monitorovaniu
pacientov, aby sa u nich zabezpečila primeraná kompenzácia diabetu.

/Pioglitazón:/
Štúdia liekových interakcií vykonaná u zdravých dobrovoľníkov hodnotila
farmakokinetiku topiramátu a pioglitazónu v rovnovážnom stave, keď sa
podávali samostatne a súbežne. Pozoroval sa 15 % pokles AUC?
,ss pioglitazónu bez zmeny Cmax,ss. Tento výsledok nebol štatisticky
významný. Navyše sa zaznamenal 13 % a 16 % pokles Cmax,ss a AUC? ,ss
aktívneho hydroxymetabolitu, ako aj 60 % pokles Cmax,ss a AUC? ,ss
aktívneho ketometabolitu. Klinický význam týchto výsledkov nie je známy.
Keď sa topiramát pridáva k liečbe pioglitazónom alebo keď sa pioglitazón
pridáva k liečbe topiramátom, treba venovať zvýšenú pozornosť rutinnému
monitorovaniu pacientov, aby sa u nich zabezpečila primeraná kompenzácia
diabetu.

/Glibenklamid:/
V štúdiách liekových interakcií u pacientov s diabetom mellitus typu 2 sa
hodnotila farmakokinetika v rovnovážnom stave u samotného glibenklamidu (5
mg/deň) a súčasne podávaného s topiramátom (150 mg/deň). Počas podávania
topiramátu bola zaznamenaná 25 % redukcia AUC24 glibenklamidu. Systémová
expozícia aktívnym metabolitom, 4-/trans/-hydroxyglibenklamidu (M1) a 3-
/cis/-hydroxyglibenklamidu (M2), bola tiež zredukovaná o 13 % a 15 % v tomto
poradí. Pri súčasnom podávaní glibenklamidu nebol ustálený stav
farmakokinetiky topiramátu ovplyvnený.

Keď sa topiramát pridáva k liečbe glibenklamidom alebo sa glibenklamid
pridáva k liečbe topiramátom, má sa monitorovaniu takýchto pacientov
venovať zvýšená pozornosť, aby bola zabezpečená adekvátna kontrola diabetu.

Iné formy interakcií

/Lieky prispievajúce k nefrolitiáze:/
Ak sa topiramát užíva spolu s inými liečivami, ktoré môžu prispieť k
nefrolitiáze, riziko nefrolitiázy sa zvyšuje. Preto sa takýmto látkam počas
užívania topiramátu treba vyhnúť, nakoľko môžu vytvoriť fyziologické
prostredie, ktoré zvyšuje riziko vzniku obličkových kameňov.

/Kyselina valproová/

Súčasné podávanie topiramátu a kyseliny valproovej sa spájalo
s hyperamonémiou s encefalopatiou alebo bez nej u pacientov, ktorí
tolerovali každý liek samostatne. Vo väčšine prípadov symptómy a príznaky
ustúpili s prerušením podávania každého lieku. Táto nežiaduca reakcia nie
je následkom farmakokinetickej interakcie. Nebol zistený súvis
hyperamonémie s monoterapiou topiramátom alebo súčasnou liečbou inými
antiepileptikami.

Ďalšie štúdie farmakokinetických liekových interakcií:
Vykonali sa klinické štúdie hodnotiace potenciálnu farmakokinetickú liekovú
interakciu medzi topiramátom a inými liekmi. Zmeny Cmax alebo AUC ako
dôsledok týchto interakcií sú zhrnuté nižšie. Druhý stĺpec (koncentrácia
súbežne podaného lieku) popisuje, čo sa stane s koncentráciou súbežne
podaného lieku uvedeného v prvom stĺpci, keď sa pridá topiramát. Tretí
stĺpec (koncentrácia topiramátu) popisuje, ako súbežné podanie lieku
uvedeného v prvom stĺpci modifikuje koncentráciu topiramátu.

Súhrn výsledkov ďalších klinických štúdií farmakokinetických liekových
interakcií

|Súbežne podávaný liek |Koncentrácia súbežne |Koncentrácia |
| |podávaného liekua |topiramátua |
|Amitriptylín |? |NS |
| |20 % zvýšenie Cmax a | |
| |AUC metabolitu | |
| |nortriptylínu | |
|Dihydroergotamín |? |? |
|(perorálny a | | |
|subkutánny) | | |
|Haloperidol |? |NS |
| |31 % zvýšenie AUC | |
| |redukovaného | |
| |metabolitu | |
|Propranolol |? |9 a 16 % zvýšenie |
| |17 % zvýšenie Cmax |Cmax, |
| |4-OH propranololu (TPM|9 a 17 % zvýšenie AUC |
| |50 mg každých 12 h) |(80 mg propranololu |
| | |každých 12 h) |
|Sumatriptán (perorálny|? |NS |
|a subkutánny) | | |
|Pizotifen |? |? |
| | | |



|Diltiazem |25 % zníženie AUC |20 % zvýšenie AUC |
| |diltiazemu a 18 % | |
| |zníženie DEA, a ? pre | |
| |DEM* | |
|Venlafaxín |? |? |
|Flunarizín |16 % zvýšenie AUC |? |
| |(TPM 50 mg/12h)b | |

|a Hodnoty v % sú priemerné zmeny Cmax alebo AUC pri monoterapii |
| |
|? = Žiadny účinok na Cmax a AUC (? 15 % zmena) materskej |
|zlúčeniny |
|NS = Štúdie neboli vykonané |
|*DEA = desacetyldiltiazem, DEM = N-demetyldiltiazem |
|b Zvýšenie AUC flunarizínu o 14 % u jednotlivcov, ktorí užívali |
|flunarizín samostatne. Zvýšenie expozície môže byť pripisované |
|akumulácii počas dosiahnutia ustáleného stavu. |

4.6 Gravidita a laktácia

Topiramát bol teratogénny u myší, potkanov a králikov. U potkanov topiramát
prechádzal cez placentárnu bariéru.

Nie sú k dispozícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie o použití
topiramátu u gravidných žien.

Údaje z tehotenských registrov naznačujú, že môže existovať súvislosť medzi
užívaním Erravie počas gravidity a vrodenými malformáciami (napr.
kraniofaciálne poruchy, ako rázštep pery/podnebia, hypospádia a anomálie
týkajúce sa rozličných orgánových systémov). Toto bolo zaznamenané pri
monoterapii topiramátom a s topiramátom ako súčasťou liečby viacerými
liekmi. Tieto údaje treba interpretovať opatrne, pretože na identifikáciu
zvýšeného rizika malformácií treba viac informácií.

Navyše, údaje z týchto registrov a ostatné štúdie ukázali, že v porovnaní s
monoterapiou môže byť zvýšené riziko teratogénnych účinkov spojených s
použitím antiepileptík v kombinovanej terapii.

Odporúča sa, aby ženy vo fertilnom veku používali účinnú antikoncepciu.

/Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie topiramátu do materského/
/mlieka. Vylučovanie topiramátu do materského mlieka u ľudí sa/
/v kontrolovaných štúdiách nehodnotilo. Obmedzené pozorovania u pacientov/
/naznačujú značné vylučovanie topiramátu do materského mlieka. Keďže veľa/
/liekov sa u ľudí vylučuje do materského mlieka, je nutné zvážiť, či ukončiť/
/laktáciu alebo prerušiť/ukončiť liečbu topiramátom, pričom treba vziať do/
/úvahy význam lieku pre matku (pozri časť 4.4)./

/Indikovaná epilepsia/
Počas gravidity sa má topiramát predpísať po úplnom informovaní ženy
ohľadom známeho nebezpečenstva, ktoré predstavuje neliečená epilepsia pre
graviditu a možného nebezpečenstva, ktoré predstavuje liek pre plod.

/Indikovaná profylaxia migrény/
Topiramát je kontraindikovaný počas gravidity a u žien v plodnom veku, ak
nepoužívajú účinnú antikoncepciu (pozri časť 4.3 a 4.5 Interakcie
s perorálnymi kontraceptívami).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Topiramát pôsobí na centrálny nervový systém a môže vyvolávať ospanlivosť,
závraty alebo podobné príznaky. Môže tiež spôsobiť poruchy videnia a/alebo
rozmazané videnie. Tieto nežiaduce reakcie môžu byť potenciálne nebezpečné
u pacientov, ktorí vedú vozidlo alebo obsluhujú stroje, najmä v období, kým
pacient nenadobudne s liekom skúsenosti.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnosť topiramátu bola hodnotená z databázy klinických štúdií
pozostávajúcej z 4 111 pacientov (3 182 užívajúcich topiramát a 929
placebo), ktorí sa zúčastnili 20 dvojito-zaslepených štúdií a z 2 847
pacientov, ktorí sa zúčastnili 34 nezaslepených štúdií s topiramátom v
prídavnej terapii primárnych generalizovaných tonicko-klonických
záchvatov, parciálnych záchvatov, záchvatov spojených s Lennoxovým-
Gastautovým syndrómom, v monoterapii novo alebo nedávno diagnostikovanej
epilepsie alebo profylaxie migrény. Väčšina nežiaducich reakcií bola mierne
až stredne závažná. Nežiaduce reakcie identifikované v klinických štúdiách
a počas postmarketingových skúseností (označené s „*“) sú uvedené podľa
výskytu v klinických štúdiách v tabuľke 1. Frekvencie sú určené nasledovne:

Veľmi časté ? 1/10
Časté ? 1/100 až < 1/10
Menej časté ? 1/1 000 až < 1/100
Zriedkavé ? 1/10 000 až < 1/1 000
Veľmi zriedkavé nemožno určiť z dostupných údajov

Najčastejšie nežiaduce reakcie (s výskytom > 5 % a vyšším ako bolo
pozorované u placeba v minimálne 1 indikácii v dvojito zaslepených,
kontrolovaných štúdiách s topiramátom) zahŕňajú: anorexiu, zníženú chuť do
jedla, bradyfréniu, depresiu, ťažkosti s vyjadrovaním, insomniu, abnormálnu
koordináciu, poruchy pozornosti, závraty, dysartriu, dysgeúziu, hypestéziu,
letargiu, poruchy pamäti, nystagmus, parestéziu, somnolenciu, tremor,
diplopiu, rozmazané videnie, diareu, nauzeu, únavu, podráždenosť a zníženie
hmotnosti.

Deti a dospievajúci

Nežiaduce reakcie zaznamenané častejšie (( 2-násobne) u detí ako u
dospelých v dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách zahŕňajú: znížený
apetít, zvýšený apetít, hyperchloremickú acidózu, hypokaliémiu, abnormálne
správanie, agresivitu, apatiu, iniciálnu insomniu, samovražedné úmysly,
poruchy pozornosti, letargiu, cirkadiánne poruchy spánkového rytmu, zlú
kvalitu spánku, zvýšené slzenie, sínusovú bradykardiu, abnormálne pocity a
poruchy chôdze.

Nežiaduce reakcie, ktoré boli zaznamenané u detí ale nie u dospelých
v dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách zahŕňajú: eozinofíliu,
psychomotorickú hyperaktivitu, závrat, vracanie, hypertermiu, pyrexiu a
neschopnosť učenia.

|Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie na topiramát |
|Trieda |Veľmi |Časté |Menej časté |Zriedkavé |Neznáme |
|orgánových |časté | | | | |
|systémov | | | | | |
|Laboratórne |Úbytok |Nárast |Prítomnosť |Zníženie | |
|a funkčné |hmotnosti |hmotnosti* |kryštálov |hladiny | |
|vyšetrenia | | |v moči, |bikarbonátu | |
| | | |abnormálny |v krvi | |
| | | |test chôdze | | |
| | | |po čiare, | | |
| | | |pokles | | |
| | | |množstva | | |
| | | |bielych | | |
| | | |krviniek | | |
| | | | | | |
|Poruchy | | |Bradykardia, | | |
|srdca a | | |sínusová | | |
|srdcovej | | |bradykardia, | | |
|činnosti | | |palpitácie | | |
| | | | | | |
|Poruchy krvi| |Anémia |Leukopénia, |Neutropénia*| |
|a | | |trombocytopén| | |
|lymfatického| | |ia, | | |
|systému | | |lymfadenopati| | |
| | | |a, | | |
| | | |eozinofilia | | |
| | | | | | |
|Poruchy |Parestézia|Poruchy |Znížená |Apraxia, | |
|nervového |, |pozornosti,|úroveň |cirkadiánna | |
|systému |somnolenci|poruchy |vedomia, |porucha | |
| |a, |pamäti, |konvulzie |spánkového | |
| |závraty |amnézia, |typu grand |rytmu, | |
| | |kognitívna |mal, porucha |hyperestézia| |
| | |porucha, |zorného poľa,|, hyposmia, | |
| | |duševné |komplexné |anosmia, | |
| | |poruchy, |parciálne |esenciálny | |
| | |poruchy |záchvaty, |tremor, | |
| | |psychomoto-|porucha reči,|akinéza, | |
| | |rických |psychomotoric|nereagovanie| |
| | |zručností, |ká |na stimuly | |
| | |konvulzia, |hyperaktivita| | |
| | |abnormálna |, synkopa, | | |
| | |koordinácia|porucha | | |
| | |, tremor, |zmyslového | | |
| | |letargia, |vnímania, | | |
| | |hypestézia,|slinenie, | | |
| | |nystagmus, |hypersomnia, | | |
| | |dysgeúzia, |afázia, | | |
| | |porucha |opakujúca sa | | |
| | |rovnováhy, |reč, | | |
| | |dysartria, |hypokinéza, | | |
| | |intenčný |dyskinéza, | | |
| | |tremor, |posturálne | | |
| | |sedácia |závraty, zlá | | |
| | | |kvalita | | |
| | | |spánku, pocit| | |
| | | |pálenia, | | |
| | | |strata | | |
| | | |zmyslového | | |
| | | |vnímania, | | |
| | | |parosmia, | | |
| | | |cerebelárny | | |
| | | |syndróm, | | |
| | | |dysestézia, | | |
| | | |hypogeúzia, | | |
| | | |stupor, | | |
| | | |nemotornosť, | | |
| | | |aura, | | |
| | | |ageúzia, | | |
| | | |dysgrafia, | | |
| | | |dysfázia, | | |
| | | |periférna | | |
| | | |neuropatia, | | |
| | | |presynkopa, | | |
| | | |dystónia, | | |
| | | |mravčenie | | |
| | | | | | |
|Poruchy oka | |Rozmazané |Znížená |Jednostranná|Glaukóm |
| | |videnie, |zraková |slepota, |s uzavret|
| | |diplopia, |ostrosť, |prechodná |ým |
| | |poruchy |skotóm, |slepota, |uhlom*, |
| | |zraku |myopia*, |glaukóm, |makulopa-|
| | | |abnormálny |porucha |tia*, |
| | | |pocit v oku*,|akomodácie, |porucha |
| | | |suché oči, |zmenené |pohybu |
| | | |fotofóbia, |vizuálne |oka* |
| | | |blefarospasmu|vnímanie | |
| | | |s, zvýšené |hĺbky, | |
| | | |slzenie, |mihotavý | |
| | | |fotopsia, |skotóm, edém| |
| | | |mydriáza, |očného | |
| | | |presbyopia |viečka*, | |
| | | | |nočná | |
| | | | |slepota, | |
| | | | |amblyopia | |
| | | | | | |
|Poruchy ucha| |Vertigo, |Hluchota, | | |
|a labyrintu | |tinnitus, |jednostranná | | |
| | |bolesť ucha|hluchota, | | |
| | | |neurosenzoric| | |
| | | |ká hluchota, | | |
| | | |zlý pocit v | | |
| | | |uchu, porucha| | |
| | | |sluchu | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |Dyspnoe, |Námahové | | |
|dýchacej | |epistaxa, |dyspnoe, | | |
|sústavy, | |upchanie |hypersekrécia| | |
|hrudníka a | |nosa, |paranazálnych| | |
|mediastína | |rinorea |dutín, | | |
| | | |dysfónia | | |
| | | | | | |
|Poruchy |Nauzea, |Vracanie, |Pankreatitída|Zvýšenie | |
|gastrointest|diarea |zápcha, |, |pečeňových | |
|inál-neho | |bolesť |flatulencia, |enzýmov | |
|traktu | |v hornej |gastroezofage| | |
| | |časti |ál-ny reflux,| | |
| | |brucha, |bolesť | | |
| | |dyspepsia, |v podbrušiu, | | |
| | |bolesť |orálna | | |
| | |brucha, |hypestézia, | | |
| | |sucho |krvácanie | | |
| | |v ústach, |ďasien, | | |
| | |žalúdočný |abdominálna | | |
| | |diskomfort,|distenzia, | | |
| | |orálna |diskomfort | | |
| | |parestézia,|v epigastriu,| | |
| | |gastritída,|citlivosť | | |
| | |abdominálny|brucha, | | |
| | |diskomfort |hypersekrécia| | |
| | | |slín, bolesť | | |
| | | |úst, | | |
| | | |zapáchajúci | | |
| | | |dych, | | |
| | | |glosodýnia | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |Nefrolitiáz|Močové |Ureterálne | |
|obličiek a | |a, |kamene, |kamene, | |
|močových | |polakizúria|inkontinencia|renálna | |
|ciest | |dyzúria |moču, |tubulárna | |
| | | |hematúria, |acidóza* | |
| | | |inkontinencia| | |
| | | |, nutkanie na| | |
| | | |močenie, | | |
| | | |renálna | | |
| | | |kolika, | | |
| | | |bolesť | | |
| | | |obličiek | | |
| | | | | | |
|Poruchy kože| |Alopécia, |Anhidróza, |Stevensov-Jo|Toxická |
|a podkožného| |vyrážka, |hypestézia |hnsonov |epidermál|
|tkaniva | |pruritus |tváre, |syndróm*, |-na |
| | | |žihľavka, |multiformný |nekrolýza|
| | | |erytém, |erytém, | |
| | | |generalizovan|abnormálny | |
| | | |ý pruritus, |pach kože, | |
| | | |makulárna |periorbitáln| |
| | | |vyrážka, |y edém*, | |
| | | |zmena |lokalizovaná| |
| | | |sfarbenia |žihľavka | |
| | | |kože, | | |
| | | |alergická | | |
| | | |dermatitída, | | |
| | | |opuch tváre | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |Artralgia, |Opuch kĺbov*,|Bolesť | |
|kostrovej a | |svalové |muskuloskelet|končatín* | |
|svalovej | |kŕče, |ál-na | | |
|sústavy a | |myalgia |strnulosť, | | |
|spojivového | |zášklby |bolesť v | | |
|tkaniva | |svalov, |boku, svalová| | |
| | |svalová |únava | | |
| | |slabosť, | | | |
| | |muskuloskel| | | |
| | |e-tálna | | | |
| | |bolesť na | | | |
| | |hrudi | | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |Anorexia, |Metabolická |Hyperchlore-| |
|metabolizmu | |znížený |acidóza, |mická | |
|a výživy | |apetít |hypokaliémia,|acidóza | |
| | | |zvýšený | | |
| | | |apetít, | | |
| | | |polydipsia | | |
| | | | | | |
|Infekcie a |Nazofaryng| | | | |
|nákazy |i-tída* | | | | |
| | | | | | |
|Poruchy ciev| | |Hypotenzia, |Raynaudov | |
| | | |ortostatická |fenomén | |
| | | |hypotenzia, | | |
| | | |sčervenanie, | | |
| | | |nával | | |
| | | |horúčavy, | | |
| | | | | | |
|Celkové |Únava |Pyrexia, |Hypertermia, |Edém tváre, | |
|poruchy a | |asténia, |smäd, |kalcinóza | |
|reakcie v | |podráždenos|ochorenie | | |
|mieste | |ť, porucha |podobné | | |
|podania | |chôdze, |chrípke*, | | |
| | |abnormálny |pomalosť, | | |
| | |pocit, |periférny | | |
| | |nevoľnosť |chlad, pocit | | |
| | | |opitosti, | | |
| | | |pocit | | |
| | | |nervozity | | |
| | | | | | |
|Sociálne | | |Neschopnosť | | |
|podmienky | | |učiť sa | | |
| | | | | | |
|Poruchy | |Hypersenzit| | |Alergický|
|imunitného | |i-vita | | |edém*, |
|systému | | | | |edém |
| | | | | |spojovky*|
| | | | | | |
|Poruchy | | |Erektilná | | |
|reprodukčnéh| | |dysfunkcia, | | |
|o systému a | | |sexuálna | | |
|prsníkov | | |dysfunkcia | | |
| | | | | | |
|Psychické |Depresia |Bradyfrénia|Samovražedné |Mánia, | |
|poruchy | |, insomnia,|úmysly, |anorgazmia, | |
| | |problém |samovražedné |panická | |
| | |s vyjadrova|pokusy, |porucha, | |
| | |-ním, |halucinácie, |porucha | |
| | |úzkosť, |psychotická |sexuálnej | |
| | |stav |porucha, |túžby, pocit| |
| | |zmätenosti,|sluchové |zúfalstva*, | |
| | |dezorientác|halucinácie, |abnormálny | |
| | |ia, |vizuálne |orgazmus, | |
| | |agresivita,|halucinácie, |hypománia, | |
| | |zmeny |apatia, |znížené | |
| | |nálady, |nedostatok |vnímanie | |
| | |striedanie |spontánneho |orgazmu | |
| | |nálad, |rečového | | |
| | |nepokoj, |prejavu, | | |
| | |depresívna |poruchy | | |
| | |nálada, |spánku, | | |
| | |hnev, |afektová | | |
| | |abnormálne |labilita, | | |
| | |správanie |znížené | | |
| | | |libido, | | |
| | | |roztržitosť, | | |
| | | |plač, | | |
| | | |dysfémia, | | |
| | | |euforická | | |
| | | |nálada, | | |
| | | |paranoja, | | |
| | | |neodbytnosť, | | |
| | | |záchvaty | | |
| | | |paniky, | | |
| | | |plačlivosť, | | |
| | | |porucha | | |
| | | |čítania, | | |
| | | |iniciálna | | |
| | | |insomnia, | | |
| | | |ľahostajnosť,| | |
| | | |abnormálne | | |
| | | |myslenie, | | |
| | | |strata | | |
| | | |libida, | | |
| | | |apatia, | | |
| | | |stredná | | |
| | | |insomnia, | | |
| | | |roztržitosť, | | |
| | | |skoré ranné | | |
| | | |prebúdzanie, | | |
| | | |panická | | |
| | | |reakcia, | | |
| | | |povznesená | | |
| | | |nálada | | |
|* identifikované ako nežiaduca reakcia na liek zo spontánnych |
|postmarketingových hlásení. Ich frekvencia bola vypočítaná na základe |
|údajov z klinických štúdií. |


4.9 Predávkovanie

Príznaky
Zaznamenali sa prípady predávkovania topiramátom. Príznaky zahŕňali kŕče,
ospanlivosť, poruchy reči, rozmazané videnie, diplopiu, zhoršenie
duševnej činnosti, letargiu, abnormálnu koordináciu, stupor, hypotenziu,
abdominálnu bolesť, nepokoj, závraty a depresiu. Klinické následky vo
väčšine prípadov neboli závažné, avšak po predávkovaní viacerými liekmi
naraz, vrátane topiramátu, boli zaznamenané úmrtia.

Predávkovanie topiramátom môže viesť k závažnej metabolickej acidóze
(pozri časť 4.4).

Liečba
Pri akútnom predávkovaní topiramátom, ak bol liek užitý nedávno, má byť
žalúdok ihneď vyprázdnený lavážou alebo vyvolaním vracania. Ukázalo sa, že
aktívne uhlie adsorbuje topiramát /in vitro/. Liečba má byť podporná a
pacient má byť dostatočne hydratovaný. Hemodialýza je efektívny prostriedok
na odstránenie topiramátu z organizmu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiepileptiká, antimigreniká, ATC kód: N03
AX 11

Topiramát je klasifikovaný ako monosacharid substituovaný sulfamátom.
Presný mechanizmus, akým topiramát uplatňuje svoje účinky proti záchvatom
a na profylaxiu migrény, nie je známy. Elektrofyziologickými a
biochemickými štúdiami na tkanivových kultúrach neurónov sa zistili tri
vlastnosti, ktoré prispievajú k antiepileptickému účinku topiramátu.

Akčné potenciály, ktoré opakovane vznikajú počas pretrvávajúcej
depolarizácie neurónov, boli topiramátom blokované v závislosti od času,
čo pripomína blokádu napäťovo závislých sodíkových kanálov. Topiramát
zvyšuje frekvenciu, ktorou kyselina ?-aminomaslová (GABA) aktivuje
GABAA receptory a zvyšuje schopnosť GABA indukovať tok chloridových iónov
do neurónov, čo naznačuje, že topiramát potencuje aktivitu tohto
inhibičného neurotransmitera.

Tento účinok nebol blokovaný flumazenilom, benzodiazepínovým antagonistom,
a topiramát ani nepredlžoval čas otvorenia kanála, čo odlišuje topiramát od
barbiturátov, ktoré modulujú GABAA receptory.

Pretože sa antiepileptický účinok topiramátu výrazne odlišuje od účinku
benzodiazepínov, predpokladá sa účinok pôsobením na podtyp GABAA receptora,
ktorý nie je citlivý na benzodiazepíny. Topiramát antagonizuje schopnosť
kainátu aktivovať kainát/AMPA ((-amino-3-hydoxy-5-metylizoxazol-4-
propionová kyselina) podtyp receptorov pre excitačné aminokyseliny
(glutamát), ale nemá vplyv na aktivitu N-metyl-D-aspartátu (NMDA) na NMDA
podtype receptora. Tieto účinky topiramátu boli závislé od koncentrácie v
rozsahu od 1 do 200 ?mol, pri minimálnom účinku pozorovanom od 1 do 10
?mol.

Topiramát navyše inhibuje niektoré izoenzýmy karboanhydrázy. Tento
farmakokinetický účinok je oveľa slabší v porovnaní s acetazolamidom,
známym inhibítorom karboanhydrázy, a nepovažuje sa za hlavnú zložku
antiepileptického účinku topiramátu.

V štúdiách na zvieratách topiramát vykazoval antikonvulzívny účinok u
potkanov a myší pri teste so záchvatmi vyvolanými maximálnym elektrošokom
(MES – maximal electroshock seizure) a je účinný u hlodavcov s
epilepsiou, ktorá zahŕňa tonické kŕče a záchvaty podobné absencii u
potkanov so spontánnou epilepsiou (SER – spontaneous epileptic rat)
a u potkanov s tonickými a klonickými kŕčmi vyvolanými dráždením amygdaly
alebo celkovou ischémiou. Topiramát je len slabo účinný v blokovaní
klonických kŕčov vyvolaných antagonistom GABAA receptorov, pentetrazolom.

Štúdie na myšiach, ktorým sa súčasne podával topiramát a karbamazepín alebo
fenobarbital, vykazovali synergickú antikonvulzívnu aktivitu, zatiaľ čo
kombinácia s fenytoínom vykázala aditívnu antikonvulzívnu aktivitu. V
kontrolovaných štúdiách s prídavnou terapiou topiramátom sa nepreukázala
žiadna korelácia medzi plazmatickými hladinami topiramátu na konci
dávkového intervalu a jeho klinickou účinnosťou. U ľudí sa nepreukázal
žiadny vývoj tolerancie voči topiramátu.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Filmom obalené tablety a tvrdé kapsuly sú bioekvivalentné./

Farmakokinetický profil topiramátu, v porovnaní s inými antiepileptikami,
vykazuje dlhý plazmatický polčas, lineárnu farmakokinetiku, prevažne
renálny klírens, absenciu signifikantnej väzby na proteíny a neprítomnosť
klinicky relevantných aktívnych metabolitov.

Topiramát nie je silný induktor enzýmov metabolizujúcich lieky, môže sa
podávať bez ohľadu na jedlo a monitorovanie plazmatických hladín topiramátu
nie je potrebné. V klinických štúdiách sa nepotvrdila žiadna konzistentná
súvislosť medzi plazmatickými hladinami a účinnosťou alebo nežiaducimi
účinkami.

/Absorpcia/
Topiramát sa rýchlo a dobre absorbuje. Po perorálnom podaní 100 mg
topiramátu zdravým jedincom priemerná hodnota maximálnej koncentrácie v
plazme (Cmax) bola 1,5 ?g/ml a dosiahla sa za 2 až 3 hodiny (Tmax).

Na základe merania rádioaktivity moču bol priemerný rozsah absorpcie 100
mg perorálnej dávky 14C-topiramátu najmenej 81 %. Jedlo nemá žiadny
klinicky významný účinok na biodostupnosť topiramátu.

/Distribúcia/

Všeobecne sa 13 – 17 % topiramátu viaže na plazmatické proteíny. Bola
pozorovaná nízka väzbová kapacita erytrocytov pre topiramát, ktorá je
saturovateľná pri plazmatických koncentráciách vyšších ako 4 ?g/ml.
Distribučný objem sa, naopak, s dávkou menil. Priemerný zdanlivý
distribučný objem bol 0,80 až 0,55 l/kg pre jednorazovú dávku v rozmedzí
100 až 1 200 mg. Zaznamenal sa vplyv pohlavia na distribučný objem,
pričom hodnoty pre ženy predstavovali približne 50 % hodnôt pre mužov.
Prisudzovalo sa to vyššiemu percentu telesného tuku u pacientok, čo však
nemá klinický význam.


/Metabolizmus/
Topiramát sa u zdravých dobrovoľníkov nemetabolizuje extenzívne (? 20 %). U
pacientov liečených súčasne inými antiepileptikami, známymi induktormi
enzýmov metabolizujúcich lieky, sa metabolizoval až do 50 %. Šesť
metabolitov, ktoré vznikajú hydroxyláciou, hydrolýzou a glukuronidáciou sa
izolovalo, charakterizovalo a identifikovalo z ľudskej plazmy, moču a
stolice. Každý metabolit predstavuje menej než 3 % celkovej rádioaktivity
vylúčenej po podaní 14C-topiramátu. Dva metabolity, ktoré si najviac
zachovali štruktúru topiramátu, sa testovali a zistilo sa, že majú malú
alebo nemajú žiadnu antikonvulzívnu aktivitu.

/Eliminácia/
U ľudí predstavujú obličky hlavnú cestu eliminácie nezmeneného topiramátu a
jeho metabolitov (najmenej 81 % dávky). Približne 66 % dávky 14C-topiramátu
sa vylúčilo v nezmenenej forme močom počas štyroch dní. Po dávke 50 mg
a 100 mg topiramátu dvakrát denne bol priemerný renálny klírens približne
18 ml/min a 17 ml/min v tomto poradí. Existuje dôkaz o renálnej tubulárnej
reabsorbcii topiramátu. Je podporovaný štúdiami u potkanov, ktorým sa
topiramát podával spolu s probenecidom a zaznamenalo sa signifikantné
zvýšenie renálneho klírensu topiramátu. Plazmatický klírens je u ľudí po
perorálnom podaní približne 20 - 30 ml/min.

Topiramát vykazuje nízku interindividuálnu variabilitu koncentrácií v
plazme, a preto má predvídateľnú farmakokinetiku. Farmakokinetika
topiramátu je lineárna, s plazmatickým klírensom, ktorý zostáva konštantný
a AUC, ktorá sa zvyšuje proporcionálne vzhľadom na dávku v rozsahu 100 až
400 mg v jednotlivej perorálnej dávke u zdravých jedincov. Pacientom s
normálnou funkciou obličiek môže trvať 4 - 8 dní, kým dosiahnu rovnovážne
plazmatické koncentrácie. Priemerná hodnota maximálnej koncentrácie Cmax po
opakovaných perorálnych dávkach 100 mg podávaných dvakrát denne zdravým
jedincom bola 6,76 ?g/ml. Po podaní opakovaných dávok 50 mg a 100 mg
topiramátu dvakrát denne bol priemerný plazmatický eliminačný polčas
približne 21 hodín.

Súčasné podávanie opakovaných dávok topiramátu 100 až 400 mg dvakrát denne
spolu s fenytoínom alebo karbamazepínom poukazuje na proporcionálne
zvýšenie plazmatických koncentrácií topiramátu.

Plazmatický a renálny klírens topiramátu sa znižujú u pacientov s
poškodenou funkciou obličiek (CLCR ( 60 ml/min) a plazmatický klírens sa
znižuje u pacientov v terminálnom štádiu renálneho ochorenia. U pacientov
s poškodenou funkciou obličiek sa po podaní dávky očakávajú vyššie
rovnovážne koncentrácie topiramátu v plazme v porovnaní s pacientmi s
normálnou funkciou obličiek. Topiramát sa účinne odstraňuje z plazmy
pomocou hemodialýzy.


Plazmatický klírens topiramátu sa znižuje u pacientov so stredne závažným a
závažným hepatálnym poškodením.

Plazmatický klírens topiramátu sa nemení u jedincov vo vyššom veku, ktorí
nemajú obličkové ochorenie.

/Deti (farmakokinetika, do 12 rokov:)/
Farmakokinetika topiramátu u detí, podobne ako u dospelých liečených
prídavnou terapiou topiramátom, je lineárna, s klírensom nezávislým od
dávky a rovnovážnymi plazmatickými koncentráciami zvyšujúcimi sa
proporcionálne vzhľadom na dávku. Deti však majú vyšší klírens a kratší
eliminačný polčas. Preto plazmatické koncentrácie topiramátu po rovnakej
dávke v mg/kg môžu byť nižšie u detí v porovnaní s dospelými. Tak, ako u
dospelých, antiepileptiká indukujúce hepatálne enzýmy znižujú rovnovážne
plazmatické koncentrácie.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V neklinických štúdiách fertility sa, napriek maternálnej a paternálnej
toxicite už pri nízkej dávke 8 mg/kg/deň, nezaznamenali žiadne účinky na
fertilitu samičiek alebo samčekov potkanov po dávkach až do 100 mg/kg/deň.

V predklinických štúdiách bol topiramát u skúmaných druhov (myši, potkany a
králiky) teratogénny. U myší bolo zaznamenané zníženie hmotnosti plodu a
osifikácie skeletu po dávkach 500 mg/kg/deň, súčasne s toxicitou pre matky.
Celkový počet malformácií plodu u myší sa zvýšil vo všetkých liečených
skupinách (20, 100 a 500 mg/kg/deň).

U potkanov sa od dávky závislá toxicita pre matku a embryo/plod (znížená
hmotnosť plodu a/alebo osifikácia skeletu) zaznamenala pri dávkach vyšších
ako 20 mg/kg/deň a teratogénne účinky (defekty končatín a prstov) pri
dávkach 400 mg/kg/deň a vyšších. U králikov sa od dávky závislá toxicita
pre matku zaznamenala pri dávkach vyšších ako 10 mg/kg/deň s toxicitou pre
embryo/plod (zvýšená letalita) pri dávkach 35 mg/kg/deň a teratogénne
účinky (malformácie rebier a chrbtice) pri dávkach 120 mg/kg/deň.

Teratogénne účinky, ktoré boli pozorované u potkanov a králikov, boli
podobné ako pri inhibítoroch karboanhydrázy, ktoré sa nedávajú do
súvislosti s malformáciami u ľudí. Účinky na rast boli naznačené tiež
nižšou pôrodnou hmotnosťou a hmotnosťou počas laktácie u mláďat samíc
potkanov, ktorým sa podávali počas gestačného obdobia a obdobia laktácie
dávky 20 alebo 100 mg/kg/deň. U potkanov topiramát prechádza placentárnou
bariérou.

U juvenilných potkanov mala denná dávka topiramátu do 300 mg/kg/deň počas
vývojového obdobia zodpovedajúceho detstvu a adolescencii za následok
toxicitu ako u dospelých zvierat (pokles v požívaní potravy s poklesom
hmotnostného prírastku, centrilobulárna hepatocelulárna hypertrofia).
Nezaznamenal sa žiadny vplyv na rast dlhej kosti (tibia) alebo na minerálnu
denzitu kosti (femur), obdobie pred odstavením a reprodukčný vývoj,
neurologický vývoj (vrátane posúdenia pamäte a učenia), párenie a fertilitu
alebo hysterotomické parametre.

V súbore štúdií mutagenity /in vitro/ a /in vivo/ topiramát nevykazoval žiadne
genotoxické účinky.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Jadro tablety:/ mikrokryštalická celulóza, manitol, sodná soľ
karboxymetylškrobu (typ A), predželatínovaný škrob, krospovidón, povidón,
magnéziumstearát, karnaubský vosk.

/Obal tablety, 25 mg filmom obalená tableta:/ hydroxypropylmetylcelulóza
(E464), monohydrát laktózy, makrogol 4000, oxid titaničitý (E171).

/Obal tablety, 50 mg filmom obalená tableta:/ hydroxypropylmetylcelulóza
(E464), monohydrát laktózy, makrogol 4000, mastenec, propylénglykol, oxid
titaničitý (E171), chinolínová žlť (E104).

/Obal tablety, 100 mg filmom obalená tableta:/ hydroxypropylmetylcelulóza
(E464), mastenec, propylénglykol, oxid titaničitý (E171), oranžová žlť
(E110).

/Obal tablety, 200 mg filmom obalená tableta:/ hydroxypropylmetylcelulóza
(E464), monohydrát laktózy, makrogol 4000, oxid titaničitý (E171), červený
oxid železitý (E172), žltý oxid železitý (E172).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

HDPE viacdávkový obal (fľaška): 18 mesiacov.
PVC/PE/PVDC/Al blister 100 mg: 15 mesiacov.
25 mg, 50 mg a 200 mg: 2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

HDPE viacdávkový obal (fľaška): Žiadne zvláštne podmienky na
uchovávanie.
PVC/PE/PVDC/Al blister: 100 mg: Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
25 mg, 50 mg a 200 mg: Žiadne zvláštne podmienky na
uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

HDPE viacdávkový obal (fľaška) s vreckom s vysúšadlom:
Každé balenie obsahuje 60 tabliet.

PVC/PE/PVDC/Al blister:
Každé balenie obsahuje 28 alebo 60 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ICN Polfa Rzeszów S.A., Przemysłowa 2, 35-959 Rzeszów, Poľsko.


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

25 mg: 21/0510/08-S
50 mg: 21/0511/08-S
100 mg: 21/0512/08-S
200 mg: 21/0513/08-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 8.10.2008
Dátum predĺženia registrácie: 14.02.2012

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

April 2012