Písomná informácia pre používateľov

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku




| |
|SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU |


1. NÁZOV LIEKU

PRESTARIUM 2 mg
PRESTARIUM 4 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

PRESTARIUM 2 mg: perindoprilum erbuminum 2,000 mg (množstvo zodpovedajúce
1,669 mg perindoprilum v jednej tablete).
PRESTARIUM 4 mg: perindoprilum erbuminum 4,000 mg (množstvo zodpovedajúce
3,338 mg perindoprilum v jednej tablete).

Pomocná látka: 124,12 mg monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

PRESTARIUM 2 mg: biele, okrúhle , vypuklé tablety.
PRESTARIUM 4 mg: svetlozelené, oválne, vypuklé, neobalené tablety
s vyrazeným logom [pic]na jednej strane, s deliacou ryhou po oboch bočných
stranách.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie


Hypertenzia

Liečba hypertenzie.




Srdcové zlyhanie

Liečba symptomatického srdcového zlyhania.


Stabilné formy ischemickej choroby srdca

Zníženie rizika kardiovaskulárnych príhod u pacientov so stabilnými formami
ischemickej choroby srdca.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

PRESTARIUM sa odporúča užívať raz denne ráno pred jedlom.
Dávku je potrebné určiť individuálne podľa profilu pacienta (pozri časť
4.4)
a miery poklesu tlaku krvi.
Hypertenzia
PRESTARIUM môže byť používané v monoterapii alebo v kombinácii s inými
triedami antihypertenzív.
Úvodná odporúčaná dávka je 4 mg raz denne ráno.
U pacientov so silno aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón
(najmä s renovaskulárnou hypertenziou, depléciou solí a/alebo objemu,
srdcovou dekompenzáciou alebo závažnou hypertenziou) môže dôjsť k
nadmernému poklesu tlaku krvi po úvodnej dávke. U takýchto pacientov sa
odporúča, úvodná dávka 2 mg a s liečbou treba začínať pod lekárskym
dohľadom.
Po jednom mesiaci liečby môže byť dávka zvýšená na 8 mg raz denne.
Po začatí liečby liekom PRESTARIUM môže dôjsť k symptomatickej hypotenzii;
s väčšou pravdepodobnosťou sa môže vyskytnúť u pacientov súčasne liečených
diuretikami. Preto sa odporúča zvýšená opatrnosť, keďže títo pacienti môžu
mať depléciu solí a/alebo objemu.
Ak je to možné, diuretikum by malo byť vysadené 2 – 3 dni pred začatím
liečby liekom PRESTARIUM (pozri časť 4.4).

U hypertenzných pacientov, u ktorých nie je možné diuretikum vysadiť, sa má
liečba liekom PRESTARIUM začínať dávkou 2 mg. Renálne funkcie a hladina
draslíka v sére sa majú monitorovať. Ďalšie dávkovanie lieku PRESTARIUM by
malo byť prispôsobené miere poklesu tlaku krvi. Ak je to potrebné, môže sa
znovu začať s diuretickou liečbou.
U starších pacientov by sa liečba mala začínať dávkou 2 mg, ktorú je možné
postupne zvýšiť na 4 mg po jednom mesiaci, v prípade potreby až na 8 mg
v závislosti od renálnych funkcií (pozri tabuľku uvedenú nižšie).

Symptomatické srdcové zlyhanie
Odporúča sa, aby sa liečba liekom PRESTARIUM, zvyčajne v kombinácii spolu
s draslík-nešetriacimi diuretikmi a/alebo digoxínom a/alebo beta-
blokátorom, začala pod starostlivým lekárskym dohľadom v odporúčanej
úvodnej dávke 2 mg ráno. Táto dávka môže byť zvýšená pridaním 2 mg najmenej

v dvojtýždňovom intervale na 4 mg raz denne, ak je táto dávka dobre
znášaná. Úprava dávkovania by mala byť založená na klinickej odpovedi
individuálneho pacienta.
Pri závažnom srdcovom zlyhaní a u ďalších pacientov považovaných za
vysokorizikových (pacienti s poškodenou funkciou obličiek a tendenciou
k vzniku nerovnováhy elektrolytov, pacienti súčasne užívajúci diuretiká
a/alebo vazodilatanciá), liečba sa má začínať pod starostlivým dohľadom
(pozri časť 4.4).
Pacienti s vysokým rizikom symptomatickej hypotenzie, napr. pacienti
s depléciou solí s alebo bez hyponatriémie, pacienti s hypovolémiou alebo
pacienti, ktorí užívali intenzívnu liečbu diuretikami, majú byť
stabilizovaní, pokiaľ možno ešte pred začatím liečby liekom PRESTARIUM.
Pozorne treba sledovať tlak krvi, renálne funkcie a hladinu draslíka v sére
pred začatím liečby liekom PRESTARIUM aj počas nej (pozri časť 4.4).

Zníženie rizika kardiovaskulárnych príhod
U pacientov so stabilnými formami ischemickej choroby srdca sa PRESTARIUM
má začať podávať v dávke 4 mg raz denne počas dvoch týždňov, potom zvýšiť
na 8 mg raz denne v závislosti od stavu renálnych funkcií.

Starší pacienti majú dostať 2 mg raz denne počas jedného týždňa, potom 4 mg
raz denne ďalší týždeň, pred zvýšením dávky až na 8 mg raz denne
v závislosti od renálnych funkcií (pozri tabuľku č. 1 “Úprava dávkovania
pri poškodení obličiek“).

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek
U pacientov s poškodením funkcie obličiek by mala byť dávka upravená podľa
hodnôt klírensu kreatinínu, ako ukazuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka č.1: Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek

|klírens kreatinínu (ml/s) |odporučená dávka |
|ClCR ? 1 |4 mg denne |
|0,5 < ClCR < 1 |2 mg denne |
|0,25 < ClCR < 0,5 |2 mg obdeň |
|hemodialyzovaní pacienti * |2 mg v deň dialýzy |
|ClCR < 0,25 | |


* Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min (1,17 ml/s).
Hemodialyzovaným pacientom má byť dávka podávaná po dialýze.

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie pečene
U pacientov s poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania
(pozri časť 4.4 a časť 5.2).

Použitie v pediatrii
Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí nebola stanovená, preto sa použitie
u detí neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

. precitlivenosť na perindopril, na ktorúkoľvek zložku alebo na
akýkoľvek iný ACE inhibítor;
. angioneurotický edém v súvislosti s predchádzajúcou liečbou
inhibítorom ACE v anamnéze;
. dedičný alebo idiopatický angioneurotický edém/;/
. druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hypotenzia
ACE inhibítory môžu spôsobiť náhly pokles tlaku krvi. Symptomatická
hypotenzia je zriedkavá u pacientov s hypertenziou bez komplikácií a
s väčšou pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov so zníženým
objemom, napr. po liečbe diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave,
dialýzou, hnačkou alebo vracaním, alebo u pacientov, so závažnou renín-
dependentnou hypertenziou (pozri časť 4.5 a časť 4.8). U pacientov so
symptomatickým srdcovým zlyhaním so sprievodnou renálnou insuficienciou,
alebo bez nej, bola zaznamenaná symptomatická hypotenzia. Najväčšia
pravdepodobnosť jej vzniku je u pacientov s vážnejšími stupňami srdcového
zlyhania, teda liečených vysokými dávkami slučkových diuretík, alebo
u pacientov s hyponatriémiou alebo s poškodením renálnych funkcií.
U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie by sa začiatok
liečby a úprava dávkovania mali starostlivo monitorovať (pozri časť 4.2 a
časť 4.8). Podobné opatrenia platia pre pacientov s ischemickou chorobou
srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles tlaku
krvi mohol vyústiť do infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody.
Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do polohy ležmo a ak je to
nutné, aplikovať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. Prechodná
hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok,
ktoré je možno podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi zvýši po
zväčšení objemu.
U niektorých pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ktorí majú
normálny alebo nízky tlak krvi, môže pri liečbe liekom PRESTARIUM
nastať ďalšie zníženie celkového tlaku krvi. Takýto účinok sa predpokladá
a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie liečby. Ak sa hypotenzia stane
symptomatickou, môže byť nutné zníženie dávky, alebo vysadenie lieku
PRESTARIUM.

Aortálna a mitrálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia
Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, PRESTARIUM by malo byť podávané opatrne
pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej
komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.

Poškodenie obličiek
V prípade poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 60 ml/min) by
malo byť počiatočné dávkovanie perindoprilu upravené podľa pacientovho
klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2) a následne podľa pacientovej odpovede
na liečbu. U týchto pacientov je rutinné monitorovanie hladín draslíka a
kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).
U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním môže hypotenzia po začatí
terapie ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií.
V takejto situácii bolo zaznamenané akútne, zvyčajne reverzibilné zlyhanie
obličiek.
U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo
stenózou renálnej artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE
inhibítormi, boli zaznamenané zvýšené hladiny hodnôt urey v krvi a sérového
kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. Toto je
zvlášť pravdepodobné u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná
aj renovaskulárna hypertenzia, je tu zvýšené riziko závažnej hypotenzie a
renálneho zlyhania. U týchto pacientov je potrebné liečbu začať pod prísnym
lekárskym dohľadom nízkymi dávkami a dávky zvyšovať opatrne. Vzhľadom na
to, že liečba diuretikami môže napomáhať vzniku vyššie uvedených prejavov,
diuretiká sa majú vysadiť a počas prvých týždňov liečby liekom PRESTARIUM
by mala byť monitorovaná funkcia obličiek.
U niektorých hypertonikov bez zjavného preexistujúceho renovaskulárneho
ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového kreatinínu, ktoré
bolo zvyčajne mierne a prechodné, najmä ak PRESTARIUM bolo podávané súčasne
s diuretikom. S väčšou pravdepodobnosťou k tomu môže dôjsť u pacientov
s preexistujúcim poškodením obličiek. Môže byť potrebné zníženie dávky
a/alebo vysadenie diuretika a/alebo lieku PRESTARIUM.

Hemodialyzovaní pacienti
Boli zaznamenané anafylaktoidné reakcie u pacientov dialyzovaných pomocou
vysokopriepustných membrán a súčasne liečených ACE inhibítorom. U týchto
pacientov treba zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo
antihypertenzíva z inej skupiny.


Transplantácia obličiek

Nie sú skúsenosti s podávaním lieku PRESTARIUM pacientom po nedávnej
transplantácii obličiek.


Precitlivenosť/angioneurotický edém

Boli pozorované zriedkavé prípady angioneurotického edému tváre, končatín,
pier, slizníc, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu, ktoré sa vyskytli
u pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane lieku PRESTARIUM (pozri časť
4.8). Toto sa môže prejaviť kedykoľvek počas liečby/./ V takomto prípade musí
byť liek PRESTARIUM okamžite vysadený a ma sa začať príslušné monitorovanie
a pokračovať v ňom až do úplného vymiznutia symptómov. V prípadoch, kde sa
opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa stav zvyčajne upraví bez liečby,
hoci antihistaminiká môžu byť pri zmierňovaní symptómov užitočné.
Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. Ak je postihnutý
jazyk, hlasivky alebo hrtan
s pravdepodobnou obštrukciou dýchacích ciest, okamžite treba poskytnúť
akútnu liečbu. Tá má zahŕňať podanie adrenalínu a/alebo zachovanie
priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod starostlivým lekárskym
dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.
Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyššie percento
výskytu angioedému u pacientov čiernej rasy než u príslušníkov iných rás.
Pacienti s anamnézou angioedému, nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi,
môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť
4.3).


Anafylaktické reakcie počas aferézy lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL)

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy
lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL), so síranom dextránu vyskytli život
ohrozujúce anafylaktické reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným
vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.


Anafylaktické reakcie počas desenzibilizácie

U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie (napr.
hymenoptera venom) sa zaznamenali anafylaktické reakcie. U týchto pacientov
sa predišlo spomínaným reakciám dočasným vysadením ACE inhibítorov, ale pri
náhodnej opätovnej expozícii sa objavili znova.


Zlyhanie pečene

Užívanie ACE inhibítorov zriedkavo súviselo so vznikom syndrómu, ktorý sa
začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej pečeňovej
nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U
pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka alebo
výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, je potrebné ukončiť podávanie ACE
inhibítora a zostať pod vhodným lekárskym dohľadom (časť 4.8).


Neutropénia/Agranulocytóza/Trombocytopénia/Anémia

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zaznamenané u
pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnou funkciou
obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje
zriedkavo. Perindopril má byť používaný s najvyššou opatrnosťou u pacientov
s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich
imunosupresívnu liečbu, ktorí sú liečení alopurinolom alebo prokaínamidom,
alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je známe
preexistujúce poškodenie renálnych funkcií. U niektorých pacientov sa
vyvinuli závažné infekcie, ktoré v ojedinelých prípadoch neodpovedali na
intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa
perindopril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a
pacientov poučiť, aby oznámili akúkoľvek známku infekcie.


Rasa

ACE inhibítory spôsobujú vyššie percento angioedému u pacientov čiernej
rasy než u pacientov iných rás.
Podobne ako iné ACE inhibítory, aj perindopril môže byť menej účinný na
zníženie tlaku krvi u pacientov čiernej rasy v porovnaní s inými rasami,
možno z dôvodu vyššej prevalencie stavov
s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.


Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je
zvyčajne neproduktívny, trvalý
a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom sa má zobrať
do úvahy ako súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.


Operácia/anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku, alebo
počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže PRESTARIUM blokovať
tvorbu angiotenzínu II sekundárne po
kompenzačnom uvoľnení renínu. Liečbu treba vysadiť jeden deň pred
chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne hypotenzia, ktorá je považovaná za
dôsledok tohto mechanizmu, je možné korigovať ju zvýšením cirkulujúceho
objemu.


Hyperkaliémia

Zvýšenie hladiny draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov
liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi pacientov s rizikom
rozvoja hyperkaliémie patria pacienti s renálnou insuficienciou,
nekontrolovaným diabetes mellitus alebo pacienti užívajúci súčasne draslík
šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom
draslíka, ako aj pacienti užívajúci iné lieky, súvisiace so zvýšením
draslíka v sére (napr. heparín). Ak sa súčasné použitie vyššie uvedených
látok považuje za potrebné, odporúča sa pravidelne monitorovať hladiny
draslíka v sére.


Diabetickí pacienti

U pacientov s diabetom, liečených perorálnymi antidiabetikami alebo
inzulínom, musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo
monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5, antidiabetiká).




Lítium

Všeobecne sa kombinácia lítia a perindoprilu neodporúča (pozri časť 4.5).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom
draslíka
Všeobecne sa kombinácia perindoprilu a draslík šetriacich diuretík,
doplnkov draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka neodporúča (pozri
časť 4.5).


Gravidita a laktácia

(Pozri časť 4.3 a časť 4.6).

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorbcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Diuretiká
U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou
objemu a/alebo solí, môže po začatí liečby ACE inhibítorom dôjsť
k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť
vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmom soli pred začatím liečby
nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.

Draslík-šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom
draslíka
Aj keď hladina draslíka v sére zvyčajne ostáva v normálnom rozmedzí, u
niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť
hyperkaliémia. Draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, triamterén
alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka
môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa
neodporúča kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi (pozri časť
4.4). Ak je ich súčasné použitie indikované z dôvodu potvrdenej
hypokaliémie, majú byť užívané s opatrnosťou a s častým monitorovaním
hladín draslíka v sére.

Lítium
Počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi boli zaznamenané
reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácii lítia a jeho toxicity. Súčasné
použitie tiazidových diuretík môže zvyšovať riziko toxicity lítia a ešte
viac zväčšiť už zvýšené riziko toxicity lítia s ACE inhibítormi. Použitie
perindoprilu spolu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že táto
kombinácia je nutná, je potrebné starostlivo monitorovať hladiny lítia
v sére (pozri časť 4.4).

Nesteroidové antiflogistiká (NSA) vrátane kyseliny acetylsalicylovej ( 3
g/deň
Podávanie nesteroidových antiflogistík môže znížiť antihypertenzný účinok
ACE inhibítorov. Okrem toho NSA a ACE inhibítory majú aditívny účinok na
zvýšenie hladiny draslíka v sére a môžu spôsobiť zhoršenie renálnych
funkcii. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Zriedkavo sa môže
vyskytnúť akútne zlyhanie obličiek, a to najmä u pacientov so zníženou
renálnou funkciou, ako sú starší alebo dehydratovaní pacienti.

Antihypertenzíva a vazodilatanciá
Súčasné použitie týchto liekov môže zvyšovať hypotenzný účinok
perindoprilu.
Súčasné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo inými
vazodilatanciami môže viesť
k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi.

Antidiabetiká
Epidemiologické štúdie naznačili, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a
antidiabetík (inzulínu, perorálnych hypoglykemík) môže vyvolať zvýšenie
účinku na zníženie glukózy v krvi s rizikom hypoglykémie. Tento účinok sa
zdá byť pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby
a u pacientov s renálnym poškodením.

Acetylsalicylová kyselina, trombolytiká, beta-blokátory, nitráty
Perindopril môže byť používaný spolu s acetylsalicylovou kyselinou (ak sa
používa ako trombolytikum), s trombolytikami, beta-blokátormi a/alebo
nitrátmi.

Tricyklické antidepresíva/Antipsychotiká/Anestetiká
Súčasné použitie určitých anestetík, tricyklických antidepresív a
antipsychotík spolu s ACE inhibítormi môže viesť k ďalšiemu zníženiu tlaku
krvi (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká
Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
PRESTARIUM sa nemá užívať v prvom trimestri gravidity.
Ak je gravidita plánovaná alebo potvrdená, treba prejsť čím skôr na
alternatívnu liečbu. Kontrolované štúdie s ACE inhibítormi u ľudí sa
nerealizovali, ale v obmedzenom počte prípadov počas expozície v prvom
trimestri sa neprejavili žiadne malformácie, odpovedajúce
humánnej fetotoxicite, ako je popísané nižšie.
Perindopril je v druhom a treťom trimestri gravidity kontraindikovaný.
Je známe, že dlhodobejšie vystavenie plodu ACE inhibítorom v druhom a
treťom trimestri vyvoláva humánnu fetotoxicitu (zníženie renálnych funkcií,
oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu
(zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia), (pozri časť 5.3).
Ak by došlo k liečbe perindoprilom od druhého trimestra gravidity, odporúča
sa vykonať ultrazvukovú kontrolu renálnych funkcií a lebky.

Laktácia
Nie je známe, či sa perindopril vylučuje do materského mlieka. Preto sa
dojčiacim ženám neodporúča PRESTARIUM užívať.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov je potrebné pamätať na to, že
príležitostne sa môžu vyskytnúť závraty alebo malátnosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby perindoprilom boli pozorované nasledujúce nežiaduce účinky,
ktoré sú zoradené podľa nasledujúcej frekvencie:

veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až
<1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000),
vrátane ojedinelých prípadov.

Psychiatrické poruchy:
menej časté: poruchy nálady alebo spánku

Poruchy nervého systému:
časté: bolesti hlavy, závraty, vertigo, parestézie
veľmi zriedkavé: zmätenosť

Poruchy oka:
časté: porucha videnia

Poruchy ucha a vnútorného ucha:
časté: hučanie v ušiach

Poruchy kardiovaskulárneho systému:
časté: hypotenzia a účinky súvisiace s hypotenziou
veľmi zriedkavé: arytmia, angina pectoris, infarkt myokardu a cievna
mozgová príhoda, pravdepodobne sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie
u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4)

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
časté: kašeľ, dýchavičnosť
menej časté: bronchospazmus
veľmi zriedkavé: eozinofilná pneumónia, rinitída

Gastrointestinálne poruchy:
časté: nauzea, vracanie, abdominálna bolesť, poruchy chuti, dyspepsia,
hnačka, zápcha
menej časté: suchosť v ústach
veľmi zriedkavé: pankreatitída

Poruchy pečene a žlčových ciest:
veľmi zriedkavé: cytolytická alebo cholestatická hepatitída (pozri časť
4.4)

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
časté: vyrážka, pruritus
menej časté: angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek
a/alebo hrtana, žihľavka (pozri časť 4.4)
veľmi zriedkavé: multiformný erytém

Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí:
časté: svalové kŕče

Poruchy obličiek a močových ciest:
menej časté: renálna insuficiencia
veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:
menej časté: impotencia

Celkové poruchy:
časté: asténia
menej časté: potenie

Poruchy krvi a lymfatického systému:
zníženie hemoglobínu a hematokritu, trombocytopénia, leukopénia/neutropénia
a prípady agranulocytózy alebo pancytopénie boli zaznamenané veľmi
zriedkavo. U pacientov s vrodenou deficienciou G-6PDH boli zaznamenané
veľmi zriedkavé prípady hemolytickej anémie (pozri časť 4.4).

Vyšetrenia:
Môžu sa vyskytnúť zvýšené hladiny urey v krvi a kreatinínu v plazme a
hyperkaliémia, ktoré sú reverzibilné po prerušení liečby, najmä u pacientov
s renálnou insuficienciou, závažným srdcovým zlyhaním a renovaskulárnou
hypertenziou. Zriedkavo bolo zaznamenané zvýšenie pečeňových enzýmov a
sérového bilirubínu.

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii len obmedzené informácie. Medzi
symptómy súvisiace s predávkovaním ACE inhibítormi môžu patriť hypotenzia,
obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventilácia,
tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, anxiozita a kašeľ.

Odporúčanou liečbou pri predávkovaní je intravenózna infúzia fyziologického
roztoku. Ak dôjde
k hypotenzii, pacienta treba uložiť do protišokovej polohy. Ak sú dostupné,
môže byť zvážená liečba infúziou angiotenzínu II a/alebo intravenózne
podanie katecholamínov. Perindopril je možné odstrániť zo systémového
krvného obehu hemodialýzou (pozri časť 4.4). Kardiostimulačná liečba sa
indikuje pri bradykardii rezistentnej na liečbu. Nepretržite majú byť
monitorované životne dôležité funkcie, sérové elektrolyty a koncentrácia
kreatinínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, ACE inhibítory, ATC skupina:
C09AA04.

Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na
angiotenzín II (angiotenzín- konvertujúci enzým, ACE). Konvertujúci enzým
alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na
vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného
bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii
angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu
(inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii
aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň
k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a
tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento
mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a
čiastočne je zodpovedný za ich vedľajšie účinky (napr. kašeľ).
Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu,
perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú /in vitro/ žiadnu ACE inhibičnú
aktivitu.

Hypertenzia
Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne
ťažkej, ťažkej; spôsobuje zníženie systolického a diastolického tlaku krvi
v polohe ležmo aj v stoji.
Perindopril znižuje periférnu cievnu rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku
krvi. Dôsledkom toho sa zvyšuje periférny prietok krvi bez účinku na
srdcovú frekvenciu.
Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej
filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení.
Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednej
dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti
predstavuje približne 87 – 100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.
K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa
normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez
výskytu tachyfylaxie.
Ukončenie liečby nevedie k rebound fenoménu.
Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.
U ľudí boli potvrdené vazodilačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril
zlepšuje elasticitu veľkých artérii a znižuje pomer média : lumen malých
artérií.
Súčasná terapia tiazidovými diuretikami má aditívny synergický účinok.
Kombinácia ACE inhibítora
a tiazidu znižuje tiež riziko hypokaliémie vyvolanej liečbou diuretikami.

Srdcové zlyhanie
PRESTARIUM znižuje prácu srdca znížením preloadu a afterloadu.
Štúdie u pacientov so srdcovým zlyhaním preukázali:
– zníženie plniaceho tlaku ľavej a pravej komory,
– zníženie celkovej periférnej cievnej rezistencie,
– zvýšenie srdcového výdaja a zlepšenie kardiálneho indexu.
V porovnávajúcich štúdiách podanie prvej dávky 2 mg lieku PRESTARIUM
pacientom s miernym až stredne závažným srdcovým zlyhaním neviedlo k
žiadnemu signifikantnému zníženiu tlaku krvi v porovnaní s placebom.

Pacienti so stabilnými formami ischemickej choroby srdca:
Účinky perindoprilu boli porovnávané s placebom u pacientov so stabilnými
formami ischemickej choroby srdca bez klinických známok srdcového zlyhania.
Štúdia EUROPA bola multicentrická, medzinárodná, randomizovaná, dvojito
slepá a placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.
Z 12 218 pacientov starších ako 18 rokov bolo zaradených 6 110 pacientov na
perindopril 8 mg
a 6 108 pacientov na placebo. Hlavné hodnotiace kritérium bolo zložené z
kardiovaskulárnej mortality, nefatálného infarktu myokardu, a/alebo
zastavenia srdca s úspešnou resuscitáciou.
Populácia v štúdii mala potvrdenú ischemickú chorobu srdca, preukázanú
predchádzajúcim infarktom myokardu najmenej 3 mesiace pred skríningom,
koronárnou revaskularizáciou najmenej 6 mesiacov pred skríningom,
angiograficky potvrdenou stenózou (najmenej 70 % - tné zúženie jednej alebo
viacerých hlavných koronárnych artérií), alebo pozitívnym záťažovým testom
u mužov s anamnézou bolesti na hrudníku.

Sledovaná liečba bola pridávaná ku konvenčnej terapii, ktorá zahŕňala lieky
používané na liečbu hyperlipidémie, hypertenzie a diabetes mellitus.
Väčšina pacientov počas štúdie dostávala antiagregačné látky,
hypolipidemiká a beta-blokátory. Na konci štúdie boli percentá pacientov,
ktorí dostávali uvedenú sprievodnú liečbu nasledovné: 91 % – antiagregačné
látky, 69 % – hypolipidemiká a 63 % – beta-blokátory.

Po sledovaní v priemere 4,2 roka, viedla liečba perindoprilom 8 mg raz
denne k významnému zníženiu relatívneho rizika pôvodne skombinovaného
hlavného hodnotiaceho kritéria o 20 % (95 % interval spoľahlivosti [9,4;
28,6]): kardiovaskulárne príhody sa vyskytli u 488 (8,0 %) pacientov v
skupine užívajúcej perindopril v porovnaní so 603 (9,9 %) pacientami
v skupine užívajúcej placebo (p=0,0003). Benefit liečby bol zvlášť výrazný
v súvislosti s nefatálnym infarktom myokardu ako jednej zo zložiek hlavného
hodnotiaceho kritéria.
Zníženie rizika bolo konzistentné bez ohľadu na to, či pacienti mali alebo
nemali hypertenziu, diabetes; a bez ohľadu na vek, pohlavie alebo anamnézu
infarktu myokardu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa perindopril absorbuje rýchlo a maximálna
koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Biologická dostupnosť je 65
až 70 %.
Asi 20 % celkového množstva absorbovaného perindoprilu sa konvertuje na
perindoprilát, aktívny metabolit. Okrem aktívneho perindoprilátu má
perindopril päť ďalších metabolitov, všetky sú neaktívne. Plazmatický
polčas perindoprilu je 1 hodina. Maximálna koncentrácia perindoprilátu
v plazme sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.
Vzhľadom na to, že príjem potravy spomaľuje konverziu perindoprilu na
perindoprilát, a teda aj jeho biologickú dostupnosť, PRESTARIUM sa má
užívať perorálne v jednej dennej dávke ráno pred jedlom.
Distribučný objem je približne 0,2 l/kg pre nenaviazaný perindoprilát.
Väzba na bielkoviny je nízka (väzba perindoprilátu na angiotenzín-
konvertujúci enzým je menšia než 30 %), avšak závisí od koncentrácie.
Perindoprilát sa vylučuje močom a polčas nenaviazanej frakcie je približne
3 až 5 hodín. Disociácia perindoprilátu naviazaného na angiotenzín-
konvertujúci enzým vedie k „efektívnemu” eliminačnému polčasu 25 hodín,
vyúsťujúceho po 4 dňoch do rovnovážneho stavu.
Po opakovanom podaní sa nezistila kumulácia perindoprilu.
Eliminácia perindoprilátu je u starších pacientov znížená, rovnako ako u
pacientov so srdcovým zlyhaním alebo zlyhaním obličiek. Úprava dávkovania
pri renálnej insuficiencii je vhodná v závislosti od stupňa poškodenia
obličiek (podľa klírensu kreatinínu).
Klírens perindoprilátu pri dialýze je 70 ml/min (1,17 ml/s).
Kinetika perindoprilu je u pacientov s cirhózou zmenená: hepatálny klírens
pôvodnej molekuly je znížený o polovicu, avšak množstvo vytvoreného
perindoprilátu nie je znížené, a preto nie je potrebná úprava dávkovania
(pozri tiež časť 4.2 a časť 4.4).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú
cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.
Mutagenita sa v /in vitro/ alebo /in vivo/ štúdiách nepozorovala.
Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch
a opiciach) nezistili žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity. Pri
inhibítoroch angiotenzín-konvertujúceho enzýmu ako skupiny sa potvrdilo, že
majú nežiaduci vplyv na neskoré štádiá vývoja plodu, čo vedie k úmrtiu
plodu a vrodeným defektom pri hlodavcoch a králikoch; boli pozorované
renálne lézie a zvýšená perinatálna a postnatálna mortalita.
V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná
karcinogenita.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

PRESTARIUM 2 mg:
Cellulosum microcrystallinum, lactosum monohydricum, silica methylata,
magnesii stearas
PRESTARIUM 4 mg:
Cellulosum microcrystallinum, lactosum monohydricum, silica methylata,
magnesii stearas,
Cupri-chlorophyllini lacca aluminica (E141)

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri obyčajnej teplote (15 – 25°C).

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister (PVC/Al), papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov.
Balenie obsahuje 10, 14, 30 alebo 90 tabliet. Nie všetky veľkosti balenia
musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRžITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Les Laboratories Servier
22, rue Garnier
92200 Neuilly-sur-Seine
Francúzsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0712/92-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

21. 10. 1992


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2008