Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev.č. 2109/09604

Písomná informácia pre používateľov

Táto písomná informácia pre používateľov sa pravidelne obnovuje, preto si
ju pred použitím nového balenia starostlivo prečítajte.

Targocid 200
Targocid 400

/teikoplanín/

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný alebo infúzny roztok.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Zloženie lieku
Liečivo:
Targocid 200: jedna injekčná liekovka obsahuje 200 mg teikoplanín.
Targocid 400: jedna injekčná liekovka obsahuje 400 mg teikoplanín.

Pomocné látky: hydroxid sodný, chlorid sodný.

Farmakoterapeutická skupina
Antibiotikum.

Charakteristika
Targocid je antibiotikum s prevažne baktericídnym (ničiaci baktérie)
účinkom. Možno ho podávať vnútrosvalovo alebo vnútrožilovo raz denne.
Účinnou zložkou Targocidu je teikoplanín - glykopeptid vyrobený kvasením
/Actinoplanes teichomyceticus/, ktorý účinkuje proti aeróbnym aj anaeróbnym
grampozitívnym mikroorganizmom.
Zvyčajne vnímavé kmene: /Staphylococcus aureus/ a koaguláza negatívne
stafylokoky (citlivé alebo rezistentné na meticilín), streptokoky,
enterokoky, /Listeria monocytogenes/, mikrokoky, korynebaktérie skupiny J/K a
grampozitívne anaeróby vrátane /Clostridium difficile/ a peptokokov.

Indikácie
Liečba infekcií vyvolaných grampozitívnymi baktériami, vrátane kmeňov
odolných na meticilín a cefalosporíny: endokarditída (zápal vnútornej
srdcovej blany a chlopní), zápal kostnej drene, infekcie dýchacích ciest,
infekcie kože a mäkkých tkanív, infekcie močových ciest a obličiek,
infekcie zažívacieho traktu, sepsa (otrava krvi), septikémia (hnisavý
zápal) a zápal pobrušnice spojená s chronickou ambulantnou peritoneálnou
dialýzou (metóda, pri ktorej sa využíva pobrušnica - peritoneum ako
membrána, cez ktorú sa čistí krv).

Targocid môže byť použitý ako ochrana u pacientov, ktorí podstúpili zubný
chirurgický zákrok, predovšetkým ak sú alergickí na betalaktámové
antibiotiká a v kombinácii s aminoglykozidmi môže byť použitý u pacientov s
umelou srdcovou chlopňou.

Targocid je tiež indikovaný pri liečbe infekcií u pacientov, ktorí sú
alergickí na penicilíny alebo cefalosporíny.

Targocid sa tiež môže používať na mikrobiálnu ochranu pri ortopedických a
srdcovocievnych operáciách, ak je súčasťou zákroku implantácia protézy a
hrozí riziko infekcie rany stafylokokmi rezistentnými na meticilín.

Targocid nie je účinný proti gramnegatívnym baktériám.

Teikoplanín je indikovaný na liečbu hnačky spojenej s antibiotickou liečbou
vyvolanej kmeňmi /Clostridium difficile/ a vtedy sa užíva ústami.


Kontraindikácie
Precitlivenosť na teikoplanín.

Nežiaduce účinky
Targocid sa zvyčajne dobre toleruje. Nežiaduce účinky sú zriedkavo dôvodom
prerušenia liečby, zvyčajne sú mierne a prechodné, závažné nežiaduce účinky
sú zriedkavé. Zaznamenali sa nasledujúce nežiaduce účinky:
/Časté (vyskytujú sa u menej ako jedného z 10, ale viac ako u jedného zo 100/
/pacientov):/ začervenanie, kožná vyrážka, svrbenie, bolesť v mieste podania,
horúčka.
/Menej časté (vyskytujú sa u menej ako jedného zo 100, ale viac ako u/
/jedného z 1000 pacientov):/ eozinofília (zvýšenie počtu eozinofilov v krvi),
trombocytopénia (nedostatok krvných doštičiek v krvi), leukopénia (zníženie
počtu bielych krvinek v krvi), anafylaktické reakcie (alergie s nadmernou
reakciou imunitného systému), závraty, bolesti hlavy, hluchota (mierna
porucha sluchu), ušný šelest, poruchy stredného ucha, flebitída (zápal
žíl), bronchospazmus (zúženie priedušiek), nevoľnosť, vracanie, hnačky,
abnormálne hladiny transamináz (prechodná abnormalita), abnormálne hladiny
sérovej alkalickej fosfatázy (prechodná abnormalita), abnomálne hladiny
kreatinínu v krvi (prechodné zvýšenie kreatinínu v sére).
/Zriedkavé (vyskytujú sa u menej ako jedného z 1000, ale viac ako u jedného/
/z 10 000 pacientov):/ absces (ohraničený hnisavý zápal)
/Neznáma frekvencia (nemožno odhadnúť z dostupných údajov):/ absces
(ohraničený hnisavý zápal) v mieste podania, superinfekcia (premnoženie
nevnímavých organizmov), agranulocytóza (pokles počtu granulocytov v krvi),
neutropénia (pokles počtu neutrofilov v krvi), anafylaktický šok (akútny
stav vznikajúci nadmernou alergickou reakciou), kŕče pri vnútrokomorovom
podaní, tromboflebitída (povrchový zápal žíl), urtikária (kožné svrbivé,
začervenané škvrny), angioedém (opuch rôznych miest organizmu),
exfoliatívna dermatitída (zápalové kožné ochorenie), toxická epidermálna
nekrolýza (náhla reakcia z precitlivenosti s horúčkou a kožnými
pľuzgiermi/rozkladom kože), multiformný erytém (začervenanie kože spôsobené
rozšírením krvných ciev a zvýšeným prekrvením), Stevensov-Johnsonov syndróm
(jedna z foriem multiformného erytému), zlyhanie obličiek, zimnica.


/O všetkých nežiaducich účinkoch, aj o tých, ktoré nie sú uvedené v tejto/
/písomnej informácii pre používateľov, je potrebné informovať ošetrujúceho/
/lekára./

Používanie iných liekov
Pacientom, ktorí dostávajú súčasne lieky poškodzujúce obličky alebo
vnútorné ucho a sluchový nerv, ako aminoglykozidy (napr. gentamycín) a
kolistín, fungicída (lieky ničiace plesne, kvasinky; ako napr. amfotericín
B), cyklosporín, cisplatinu a diuretiká („vodové tabety“ ako napr.
furosemid a kyselina etakrynová), treba podávať teikoplanín opatrne
vzhľadom na možnosť zvýšeného výskytu nežiaducich účinkov.

Ošetrujúceho lekára treba informovať o všetkých liekoch, ktoré pacient
užíva (aj o tých, ktoré si kúpil vo voľnom predaji), aby sa predišlo
prípadn/ému nežiaducemu vzájomnému pôsobeniu liečiv v organizme./

Dávkovanie a spôsob podávania
Targocid sa dodáva v injekčných liekovkách, pričom ku každej injekčnej
liekovke s teikoplanínom je priložená ampulka, ktorá obsahuje zodpovedajúce
množstvo vody na injekciu. V injekčných liekovkách sa počíta s objemovým
prebytkom, takže keď sa striekačkou odoberie celý objem roztoku z injekčnej
liekovky, získa sa plná dávka 200 mg alebo 400 mg účinnej látky.

Príprava injekčného roztoku:
1. Injekčná liekovka s obsahom teikoplanínu
2. Ampulka so sterilnou vodou na injekciu
3. Natiahnite celé množstvo vody z ampulky do striekačky.
4. Odstráňte farebný plastikový vrchnák z injekčnej liekovky jemným
postrčením nahor.
5. Pomaly injikujte vodu do injekčnej liekovky; približne 0,2 ml zostane v
striekačke.
6. Jemne otáčajte injekčnou liekovkou, kým sa jej obsah úplne rozpustí bez
toho, aby sa vytvorila pena. Je dôležité, aby sa rozpustil všetok prášok,
aj pri zátke.
7. Vytiahnite všetok roztok teikoplanínu pomaly z injekčnej liekovky, ihlu
umiestnite do strednej časti gumovej zátky.
8. Koncentrácia starostlivo pripraveného roztoku bude 100 mg v 1,5 ml (z
200 mg injekčnej liekovky) a 400 mg v 3 ml (z 400 mg injekčnej liekovky).
Pretrepávanie roztoku spôsobí tvorbu peny, ktorá sťaží opätovné nasatie
potrebného množstva. Ak bol však teikoplanín úplne rozpustený, pena nezmení
koncentráciu roztoku, ktorá je 100 mg v 1,5 ml (z 200 mg injekčnej
liekovky) alebo 400 mg v 3,0 ml (z 400 mg injekčnej liekovky). Ak sa roztok
spení, treba ho nechať stáť asi 15 minút, kým pena nezmizne. Je dôležité,
aby sa roztok pripravil správne a opatrne sa natiahol do striekačky; ak sa
príprava nevykoná správne, môže podané množstvo klesnúť na menej ako 50 %
dávky.
9. Hotový roztok je izotonický s plazmou a má pH 7,5.
10. Nariedený roztok sa môže podať buď priamo, alebo sa môže ďalej riediť
niektorým z nasledujúcich roztokov:
* 0,9 % roztok chloridu sodného
* kombinované roztoky s laktátom sodným ( Ringerov roztok, Hartmannov
roztok)
* 5 % roztok glukózy
* 0,18 % roztok chloridu sodného a 4 % glukózy
* roztoky pre peritoneálnu dialýzu, obsahujúce 1,36 % alebo 3,86 % glukózy
11. Podľa správnej farmaceutickej praxe treba tieto roztoky použiť ihneď po
namiešaní.

Dávkovanie a spôsob podávania:
Teikoplanín možno podávať i.v.(vnútrožilovo) alebo i.m(vnútrosvalovo).
Dávka i.v. sa môže podať ako rýchla i.v. injekcia počas jednej minúty alebo
pomalšie ako infúzia počas 30 minút. Podáva sa zvyčajne raz denne, ale prvý
deň možno podať aj druhú dávku. U väčšiny pacientov, u ktorých je infekcia
vyvolaná vnímavými mikroorganizmami, sa priaznivý efekt dostaví počas 48-
72 hodín od začatia liečby. Celková dĺžka liečby závisí od typu a
závažnosti infekcie a od klinickej odpovede pacienta. Pri zápale vnútornej
srdcovej blany a chlopní alebo zápale kostnej drene sa odporúča podávať
Targocid najmenej 3 týždne.
Liečba sa dá optimalizovať meraním sérových koncentrácií teikoplanínu. Pri
ťažkých infekciách sérové koncentrácie pred podaním dávky nemajú klesnúť
pod 10 mg/l. Dostupné metódy stanovenia sú mikrobiologická analýza a
kvapalinová chromatografia.

Dospelí alebo starší pacienti s normálnou funkciou obličiek:
|• Chirurgická |400 mg i.v. v jedinej dávke pri zavedení |
|profylaxia: |narkózy. |
|• Stredne ťažké |infekcie kože a mäkkých tkanív, infekcie |
|infekcie |obličiek a močových ciest, infekcie dolných |
| |dýchacích ciest: |
|Úvodná dávka: |400 mg v jednej i.v. injekcii v prvom dni. |
|Udržiavacie dávky: |200 mg denne v jednej i.v. alebo i.m. |
| |injekcii. |
|• Ťažké infekcie |infekcie kostí a kĺbov, septikémia (hnisavý |
| |zápal), endokarditída (zápal vnútornej |
| |srdcovej blany a chlopní). |
|Úvodná dávka: |400 mg v i.v. injekcii podať 3-krát |
| |v intervaloch 12 hodín. |
|Udržiavacie dávky: |400 mg denne v jednej i.v. alebo i.m. |
| |injekcii. |


Pri liečbe hnačky spojenej s antibiotickou liečbou vyvolanej kmeňmi
/Clostridium difficile/: užíva sa jedna dávka 200 mg ústami dvakrát denne.

Poznámka: Štandardné dávky 200 a 400 mg zodpovedajú priemerným dávkam 3
resp. 6 mg/kg. U pacientov s hmotnosťou viac ako 85 kg, sa odporúča upraviť
dávku podľa rovnakej terapeutickej schémy: stredne ťažké infekcie 3 mg/kg,
ťažké infekcie 6 mg/kg.
Niektoré klinické situácie, napr. infekcia pacientov s ťažkými popáleninami
alebo endokarditída spôsobená /Staphylococcus aureus/ môžu vyžadovať vyššie
dávky, až 12 mg/kg.

Starší pacienti:
Vo všeobecnosti sa odporúča rovnaké dávkovanie ako u dospelých pacientov. V
prípade poruchy funkcie obličiek je nutné dodržiavať pokyny spomenuté
nižšie.

Deti >2 mesiace až 16 rokov:
Väčšina grampozitívnych infekcií: úvodný režim 3 dávky 10 mg/kg i.v. v 12 h
intervaloch, potom udržiavacia dávka 6 mg/kg i.v. alebo i.m. raz denne.
Ťažké infekcie a infekcie u neutropenického pacienta: Úvodný režim 3 dávky
10 mg/kg v 12 h intervaloch, potom 10 mg/kg i.v. alebo i.m. raz denne.

Novorodenci:
Jediná úvodná dávka 16 mg/kg i.v. prvý deň, potom 8 mg/kg i.v. raz denne.
I.v. dávku treba podávať v infúzii trvajúcej 30 minút.

Dospelí a starší pacienti s poruchou funkcie obličiek:
Až do 4. dňa liečby netreba upravovať dávku.
/Od 4. dňa liečby:/
Pri miernej poruche funkcie obličiek {klírens kreatinínu (filtračná
kapacita obličiek) 40-60 ml/min} treba znížiť udržiavaciu dávku na
polovicu, buď podávaním obvyklej odporúčanej dávky každé 2 dni, alebo
polovičnej dávky raz denne.
Pri ťažkej poruche funkcie obličiek {klírens kreatinínu (filtračná kapacita
obličiek) < 40 ml/min} a u hemodialyzovaných pacientov treba znížiť
udržiavaciu dávku na tretinu odporúčanej dávky, buď podávaním odporúčanej
dávky každý tretí deň, alebo podávaním jednej tretiny dávky raz denne.
Teikoplanín sa hemodialýzou neodstraňuje.

Peritonitída pri kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze:
Po jedinej úvodnej dávke 400 mg i.v. sa u pacienta s horúčkou podáva
20 mg/l v každom vaku dialyzačného roztoku v prvom týždni, 20 mg/l v každom
druhom vaku v druhom týždni, potom počas tretieho týždňa 20 mg/l vo vaku,
ktorý zostáva cez noc. Ak má pacient horúčku, je nutné nasadiť jedinú
úvodnú i.v. dávku 400 mg teikoplanínu.

Kombinovaná liečba:
V prípade, že infekcia vyžaduje maximálnu antibakteriálnu aktivitu (napr.
stafylokoková endokarditída) a keď nie je možné vylúčiť infekciu spôsobenú
gramnegatívnymi baktériami {napr. empirická liečba (liečba sa začne na
základe pozorovania pacienta predtým, ako sa potvrdí infekcia) horúčky u
pacientov s neutropéniou}, sa odporúča liečbu kombinovať s vhodnými
antibakteriálnymi činidlami.

Prevencia zápalu vnútornej srdcovej blany a chlopní spôsobeného
grampozitívnymi baktériami po zubnom chirurgickom zákroku a prevencia u
pacientov s poruchami srdcovej chlopne:
400 mg (6 mg/kg) teikoplanínu intravenózne na začiatku anestézie.

Osobitné upozornenia
Pacientom so známou precitlivenosťou na vankomycín treba podávať
teikoplanín opatrne, lebo môže nastať skrížená precitlivenosť. Anamnéza
„red man“ syndrómu (návaly tepla a/alebo vyrážka vyskytujúca sa na tvári,
krku a hornej časti trupu) po vankomycíne však nie je kontraindikáciou
Targocidu.
Podávanie teikoplanínu si vyžaduje špeciálne opatrenia v prípade: dlhodobej
liečby, u pacientov s poruchami obličiek, u pacientov, ktorí sú súbežne
liečení liekmi poškodzujúcimi obličky a/alebo vnútorné ucho a sluchový
nerv. Počas liečby sa odporúčajú 2 periodické hematologické vyšetrenia a
vyšetrenia pečeňových a obličkových funkčných testov.
Sériové obličkové a sluchové funkčné testy treba urobiť v nasledujúcich
prípadoch:
- predĺžená liečba u pacientov s poruchou obličiek
- súčasné alebo následné podávanie liekov potenciálne poškodzujúcich
nervový systém alebo obličky (pozri Liekové interakcie)
Pri kombinovanej liečbe s Targocidom sa však nezistili žiadne prejavy
súčinnej toxicity.
Pri podávaní Targocidu môže dochádzať k prerastaniu necitlivých
mikroorganizmov( ak sa objavia nové bakteriálne alebo kvasinkové infekcie,
treba ich primeraným spôsobom liečiť.

Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Teikoplanín môže spôsobiť závraty a bolesti hlavy. Môže ovplyvniť schopnosť
viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti, ktorí pociťujú takéto
nežiaduce účinky, nemajú viesť vozidlá a obsluhovať stroje.


Tehotenstvo a dojčenie

Reprodukčné štúdie u zvierat v žiadnom prípade nepreukázali nežiaduci vplyv
na reprodukčnú schopnosť alebo teratogénne účinky. Teikoplanín sa nemá
podávať počas tehotenstva alebo ak sa tehotenstvo predpokladá, pokiaľ lekár
neusúdi, že prínos bude väčší ako možné riziko.
O prechádzaní teikoplanínu do materského mlieka alebo o prestupe placentou
chýbajú informácie.


Inkompatibility


Roztoky teikoplanínu a aminoglykozidov sú nezlúčiteľné a pred injekčným
podaním sa nesmú zmiešať.


Varovanie
Nepoužívajte po uplynutí času použiteľnosti vyznačenom na obale.

Balenie
Targocid 200:
Kombinované balenie obsahujúce injekčnú liekovku s 200 mg teikoplanínu a
ampulku s vodou na injekciu.
Kombinované balenie obsahujúce 5 injekčných liekoviek s 200 mg teikoplanínu
a 5 ampuliek s vodou na injekciu.
Kombinované balenie obsahujúce 25 injekčných liekoviek s 200 mg
teikoplanínu a 25 ampuliek s vodou na injekciu.

Targocid 400:
Kombinované balenie obsahujúce injekčnú liekovku s 400 mg teikoplanínu a
ampulku s vodou na injekciu.
Kombinované balenie obsahujúce 5 injekčných liekoviek s 400 mg teikoplanínu
a 5 ampuliek s vodou na injekciu.
Kombinované balenie obsahujúce 25 injekčných liekoviek s 400 mg
teikoplanínu a 25 ampuliek s vodou na injekciu.

Uchovávanie
Injekčné liekovky s lyofilizovaným Targocidom sa majú uchovávať pri teplote
do +25 °C.
Nariedené roztoky treba podľa možnosti ihneď použiť a nepoužité množstvo
vyradiť. Ak to nie je možné, 24 hodín.
Nariedené roztoky sa musia uchovávať v chladničke (2 °C-8 °C) a nepoužité
treba po 24 hodinách vyradiť.

Dátum poslednej revízie
Marec 2010

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev.č.2009/09604

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Targocid 200
Targocid 400


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Targocid 200: jedna injekčná liekovka obsahuje 200 mg liečiva teikoplanínu
vo forme lyofilizátu na rekonštitúciu.
Jedno balenie obsahuje ampulku rozpúšťadla (voda na injekciu).

Targocid 400: jedna injekčná liekovka obsahuje 400 mg liečiva teikoplanínu
vo forme lyofilizátu na rekonštitúciu.
Jedno balenie obsahuje ampulku rozpúšťadla (voda na injekciu).

Injekčné liekovky neobsahujú žiadne konzervačné látky.


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný alebo infúzny roztok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba infekcií vyvolaných grampozitívnymi baktériami, vrátane kmeňov
rezistentných na meticilín a cefalosporíny: endokarditída, osteomyelitída,
infekcie dýchacích ciest, infekcie kože a mäkkých tkanív, infekcie močových
ciest a obličiek, infekcie zažívacieho traktu, sepsa, septikémia a
peritonitída spojená s chronickou ambulantnou peritoneálnou dialýzou.

Targocid môže byť použitý ako profylaxia u pacientov, ktorí podstúpili
stomatologický chirurgický zákrok, predovšetkým ak sú alergickí na
betalaktámové antibiotiká a v kombinácii s aminoglykozidmi môže byť použitý
u pacientov s umelou srdcovou chlopňou.

Targocid je tiež indikovaný pri liečbe infekcií u pacientov, ktorí sú
alergickí na penicilíny alebo cefalosporíny.

Targocid sa tiež môže používať na mikrobiálnu profylaxiu pri ortopedických
a kardiovaskulárnych operáciách, ak je súčasťou zákroku implantácia protézy
a hrozí riziko infekcie rany stafylokokmi rezistentnými na meticilín.

Targocid nie je účinný proti gramnegatívnym baktériám.

Teikoplanín je indikovaný ako perorálna liečba hnačky spojenej s
antibiotickou liečbou vyvolanej kmeňmi /Clostridium difficile/.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podávania
Targocid sa podáva intravenózne alebo intramuskulárne, zvyčajne raz denne;
v prípade závažných infekcií sa podáva úvodná dávka každých 12 hodín po
dobu 1 až 4 dní.
Intravenózne podanie je formou rýchlej injekcie (3 až 5 minút) alebo
infúzie (viac ako 30 minút).
U novorodencov je nutné podávať liek iba formou infúzie.
Intraventrikulárne podávanie teikoplanínu nie je indikované (pozri časť 4.4
a 4.8).

Dĺžka liečby
Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie a klinickej a bakteriologickej
progresie. Je nutné, aby liečba pokračovala najmenej 3 dni po odoznení
symptómov a/alebo horúčky.
V prípade endokarditídy alebo osteomyelitídy je odporúčaná dĺžka liečby
najmenej 3 týždne.
Targocid sa nesmie podávať dlhšie ako 4 mesiace.

Dávkovanie
Odporúčané dávky sú nasledovné:

/Dospelí:/
Ľahké a mierne infekcie: úvodná dávka je 400 mg teikoplanínu intravenózne
(6 mg/kg telesnej hmotnosti) a následne 200 mg i.v. alebo i.m. (3 mg/kg
telesnej hmotnosti).

Ťažké infekcie (napr. sepsa a endokarditída, osteomyelitída a septická
artritída, infekcie u imunokompromitovaných pacientov): úvodná dávka je 400
mg teikoplanínu intravenózne (6 mg/kg telesnej hmotnosti) každých 12 hodín
po dobu 1 až 4 dní a následne 400 mg i.v. alebo i.m. (6 mg/kg telesnej
hmotnosti) denne.

V niektorých prípadoch, napr. pri vážne infikovaných popáleninách alebo pri
endokarditíde spôsobenej kmeňom /Staphylococcus aureus/ sa podáva udržiavacia
dávka až do 12 mg/kg telesnej hmotnosti. Uspokojivé výsledky pri
endokarditíde spôsobenej kmeňom /Staphylococcus aureus/ boli dosiahnuté pri
polyterapii. Pri ťažkých infekciách musia byť sérové koncentrácie 10-krát
vyššie ako MIC, alebo minimálne 10 mg/l.

Pri liečbe hnačky spojenej s antibiotickou liečbou vyvolanej kmeňmi
/Clostridium difficile/: jedna 200 mg perorálna dávka dvakrát denne.

/Starší pacienti:/
Vo všeobecnosti sa odporúča rovnaké dávkovanie ako u dospelých pacientov. V
prípade poruchy funkcie obličiek je nutné dodržiavať pokyny spomenuté
nižšie.

/Deti:/
Pri ťažkých infekciách a pre pacientov s /neutropéniou,/ ktorí sú starší
/ako/ 2 mesiace, sa odporúčajú prvé tri dávky 10 mg/kg podať každých 12
hodín; potom treba intravenóznou alebo intramuskulárnou injekciou podať
každý deň jedinú dávku 10 mg/kg.
/Pri miernych infekciách sa odporúčajú prvé tri dávky 10 mg/kg podať každých/
/12 hodín; potom treba intravenóznou alebo intramuskulárnou injekciou podať/
/každý deň jedinú dávku 6 mg/kg./

/Novorodenci:/
Novorodencom sa odporúča podať v prvom dni liečby infekcií spôsobených
grampozitívnymi baktériami jedinú záťažovú dávku 16 mg/kg a
v nasledujúcich dňoch udržiavaciu dávku 8 mg/kg raz denne.
Dávky sa majú podávať intravenóznou infúziou trvajúcou minimálne 30 minút.

/Pacienti s ochorením obličiek:/
Vo všeobecnosti si prvých päť dávok nevyžaduje žiadnu úpravu dávkovania. Po
piatej dávke:

Pri miernych poruchách obličiek, ak sa klírens kreatinínu pohybuje
v intervale od 40 do 60 ml/min, treba dávku teikoplanínu znížiť na polovicu
buď podaním úvodnej jednotkovej dávky každý druhý deň, alebo podaním
polovice tejto dávky raz denne.

Pri vážnych poruchách obličiek, ak je klírens kreatinínu menší ako
40 ml/min a u hemodialyzovaných pacientov treba dávku teikoplanínu znížiť
na jednu tretinu normálnej dávky buď podaním úvodnej jednotkovej dávky
každý tretí deň, alebo podaním tretiny tejto dávky raz denne. Teikoplanín
sa dialýzou neodstraňuje.

/Intraperitoneálne podanie pri peritonitíde spojenej s chronickou/
/ambulantnou peritoneálnou dialýzou (CAPD):/
Pri peritonitíde spôsobenej grampozitívnymi baktériami sa u pacientov s
CAPD odporúča dávka v prvom týždni 20 mg/l na každé vrecko, v druhom týždni
20 mg/l na každé druhé vrecko, a v treťom týždni 20 mg/l len v nočnom
vrecku. Ak má pacient horúčku, je nutné nasadiť jedinú úvodnú intravenózu
dávku 400 mg teikoplanínu.

Teikoplanín je v roztokoch určených na peritoneálnu dialýzu stabilný
(1,36 % alebo 3,86 % dextrózy). Tieto roztoky sa nesmú skladovať dlhšie ako
24 hodín.

/Kombinovaná liečba:/
V prípade, že infekcia vyžaduje maximálnu antibakteriálnu aktivitu (napr.
stafylokoková endokarditída) a keď nie je možné vylúčiť infekciu spôsobenú
gramnegatívnymi baktériami (napr. empirická liečba horúčky u pacientov s
neutropéniou), sa odporúča liečbu kombinovať s vhodnými antibakteriálnymi
činidlami.

/Profylaxia endokarditídy spôsobenej grampozitívnymi baktériami po/
/stomatologickom chirurgickom zákroku a profylaxia u pacientov s poruchami/
/srdcovej chlopne:/
400 mg (6 mg/kg) teikoplanínu intravenózne na indukciu anestézie.

4.3 Kontraindikácie

Targocid sa nesmie používať pri známej precitlivenosti na teikoplanín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientom so známou precitlivenosťou na vankomycín treba podávať
teikoplanín opatrne, lebo sa môže prejaviť skrížená precitlivenosť. Avšak
anamnéza “Red Man Syndrome” pri vankomycíne nie je kontraindikáciou pre
teikoplanín.

Podávanie teikoplanínu si vyžaduje špeciálne opatrenia v prípade: dlhodobej
liečby, u pacientov s poruchami obličiek, u pacientov, ktorí sú súbežne
liečení ototoxickými a/alebo nefrotoxickými liekmi. Počas liečby sa
odporúča pravidelné hematologické sledovanie ako aj vyšetrenia pečeňovej a
obličkovej funkcie.

V nasledujúcich prípadoch sa musia uskutočniť opakované vyšetrenia funkcie
obličiek a sluchu:
. Predĺžená liečba pacientov s renálnou insuficienciou.
. Súbežné a následné užitie iných liekov, ktoré môžu mať neurotoxické alebo
nefrotoxické vlastnosti. Patria sem: aminoglykozidy, kolistín,
amfotericín B, cyklosporín, cisplatina, furosemid a kyselina etakrynová.
Avšak dôkazy synergickej toxicity spôsobenej kombináciou s teikoplanínom
nejestvujú.
Pacientom s poruchami obličiek treba dávkovanie prispôsobiť (pozri časť
4.2).

Superinfekcia: teikoplanín, rovnako ako iné antibiotiká, najmä pri dlhšom
užívaní, môže spôsobiť premnoženie nevnímavých organizmov. Nevyhnutné je
opakované vyhodnocovanie pacientovho stavu. Ak sa počas liečby prejaví
superinfekcia, treba vykonať príslušné opatrenia.

V niektorých prípadoch intraventrikulárneho používania boli hlásené kŕče
(pozri časti 4.2 a 4.8).

4.5 Liekové a iné interakcie

Teikoplanín a roztoky aminoglykozidov nie sú kompatibilné a nesmú sa spolu
podávať v injekcii. Sú však kompatibilné v dialyzačnej tekutine a môžu sa
používať pri liečbe peritonitídy spojenej s CAPD.
Pri súbežnom alebo následnom užívaní iných liekov so známym nefrotoxickým
alebo ototoxickým potenciálom treba podávať teikoplanín opatrne. Medzi
tieto lieky patria aminoglykozidy, amfotericín B, cyklosporín a furosemid
(pozri časť 4.4).

4.6 Gravidita a laktácia

O používaní teikoplanínu počas gravidity nie sú dostatočné informácie. Pri
vysokých dávkach bolo u potkanov zvýšené riziko narodenia mŕtveho plodu a
neonatálnej mortality. Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.
Teikoplanín sa počas gravidity nemá užívať, pokiaľ to nie je jednoznačne
nevyhnutné.

Nejestvujú žiadne informácie o tom, či teikoplanín prechádza do materského
mlieka. Neboli vykonané žiadne štúdie na zvieratách, ktoré skúmali prechod
teikoplanínu do materského mlieka. Rozhodnutie o pokračovaní/prerušení
dojčenia alebo pokračovaní/prerušení liečby teikoplanínom má byť založené
na zvážení prínosov dojčenia pre dieťa a prínosov liečby teikoplanínom pre
matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Teikoplanín môže spôsobiť závraty a bolesti hlavy. Môže ovplyvniť schopnosť
viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti, ktorí pociťujú takéto
nežiaduce účinky, nemajú viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Aj keď neboli popísané kauzálne vzťahy pre všetky prípady, pri podávaní
teikoplanínu boli hlásené nasledujúce nežiaduce účinky:

|Trieda |Veľmi |Časté |Menej časté |Zriedkavé|Veľmi |Neznáma |
|orgánových |časté |(?1/100 |(?1/1 000 až | |zriedkav|frekvencia |
|systémov | |až <1/10 |<1/100) |(?1/10 |é |(nemožno |
| |(?1/10|) | |000 až |(<1/10 |odhadnúť z |
| |) | | |<1/1 000)|000) |dostupných |
| | | | | | |údajov)* |
|Poruchy krvi| | |Eozinofília, | | |Agranulocytó|
|a | | |trombocytopén| | |za, |
|lymfatického| | |ia, | | |neutropénia |
|systému | | |leukopénia | | | |
|Poruchy | | |Anafylaktické| | |Anafylaktick|
|imunitného | | |reakcie | | |ý šok |
|systému | | |(anafylaxia) | | | |
|Poruchy | | |Závraty, | | |Kŕče pri |
|nervového | | |bolesti hlavy| | |intraventrik|
|systému | | | | | |ulárnom |
| | | | | | |podaní |
|Poruchy ucha| | |Hluchota | | | |
|a vnútorného| | |(mierna | | | |
|ucha | | |porucha | | | |
| | | |sluchu), | | | |
| | | |tinnitus, | | | |
| | | |poruchy | | | |
| | | |stredného | | | |
| | | |ucha | | | |
|Vaskulárne | | |Flebitída | | |Tromboflebit|
|poruchy | | | | | |ída |
|Respiračné a| | |Bronchospazmu| | | |
|torakálne | | |s | | | |
|poruchy, | | | | | | |
|poruchy | | | | | | |
|mediastínia | | | | | | |
|Poruchy | | |Nauzea, | | | |
|gastrointest| | |vracanie, | | | |
|inálneho | | |hnačky | | | |
|traktu | | | | | | |
|Poruchy kože| |Erytém | | | |Urtikária, |
|a poruchy | |(začerven| | | |angioedém, |
|subkutánneho| |anie), | | | |exfoliatívna|
|tkaniva | |vyrážka | | | |dermatitída,|
| | |(kožná | | | |toxická |
| | |vyrážka),| | | |epidermálna |
| | |pruritus | | | |nekrolýza, |
| | | | | | |multiformný |
| | | | | | |erytém, |
| | | | | | |Stevensov-Jo|
| | | | | | |hnsonov |
| | | | | | |syndróm |
|Poruchy | | | | | |Zlyhanie |
|obličiek a | | | | | |obličiek |
|močových | | | | | | |
|ciest | | | | | | |
|Celkové | |Bolesti, | | | |Zimomriavky |
|poruchy a | |pyrexia | | | |(zimnica) |
|reakcie v | |(horúčka)| | | | |
|mieste | |, | | | | |
|podania | | | | | | |
|Vyšetrenia | | |Abnormálne | | | |
| | | |hladiny | | | |
| | | |transamináz | | | |
| | | |(prechodná | | | |
| | | |abnormalita),| | | |
| | | |abnormálne | | | |
| | | |hladiny | | | |
| | | |sérovej | | | |
| | | |alkalickej | | | |
| | | |fosfatázy | | | |
| | | |(prechodná | | | |
| | | |abnormalita),| | | |
| | | |abnomálne | | | |
| | | |hladiny | | | |
| | | |kreatinínu v | | | |
| | | |krvi | | | |
| | | |(prechodné | | | |
| | | |zvýšenie | | | |
| | | |keatinínu v | | | |
| | | |sére) | | | |


* postmarketingové skúsenosti.

4.9 Predávkovanie

Boli popísané prípady náhodného predávkovania detí. V jednom prípade bola
pozorovaná agitácia po aplikácii dávky 400 mg i.v. (95 mg/kg) u 29 dňového
novorodenca.
Nápravné opatrenia:
Liečba predávkovania je symptomatická..
Teikoplanín nie je možné z obehu odstrániť hemodialýzou a peritoneálnou
dialýzou sa odstraňuje iba pomaly.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

ATC kód: J01X A02
Teikoplanín je nové glykopeptidové antibiotikum, ktoré vykazuje /in/
/vitro/ antibakteriálnu aktivitu proti grampozitívnym aeróbnym a anaeróbnym
baktériám. Teikoplanín inhibuje biosyntézu bunkovej steny v mieste, ktoré
je odlišné od miesta aktivity betalaktámov. Je účinný proti stafylokokom
(vrátane kmeňov rezistentných na meticilín a iné betalaktámy),
streptokokom, enterokokom, baktériám /Listeria monocytogenes,/ mikrokokom,
korynebaktériám skupiny J/K, grampozitívnym anaeróbom vrátane /Clostridium/
/difficile/ a peptokokom.

Zvyčajne vnímavé kmene (MIC (16 mg/l):
/Staphylococcus aureus/ a koaguláza negatívne stafylokoky (vnímavé alebo
rezistentné na meticilín), streptokoky, enterokoky, /Listeria monocytogenes,/
mikrokoky, /Eikenella corrodens,/ skupina /JK corynbacteria/ a grampozitívne
anaeóby vrátane /Clostridium difficile/ a peptokoky.


Zvyčajne rezistentné kmene (MIC ( 16 mg/l):

/Nocardia asteroides, Lactobacillus sp/, /Leuconostoc/ a všetky gramnegatívne
baktérie.

/In vitro/ sa prejavila baktericídna synergia s aminokyselinami proti skupine
D streptokokov a stafylokokov. Kombinácie teikoplanínu s rifampicínom alebo
fluorochinolónmi /in vitro/ preukázali primárne aditívne účinky a niekedy
synergiu.
Prvostupňovú rezistenciu na teikoplanín /in vitro/ sa nepodarilo dosiahnuť a
multistupňová rezistencia /in vitro/ sa vyvolala len po viacnásobných
pasážach.
Boli popísané vyššie minimálne inhibičné koncentrácie teikoplanínu u
niekoľkých kmeňov /Staphylococcus haemolyticus/.
Skrížená rezistencia teikoplanínu s inými skupinami antibiotík sa
neprejavuje.
Teikoplanín je vychytávaný leukocytmi a makrofágmi a zachováva si
protistafylokokovú aktivitu vo vnútri týchto buniek.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Teikoplanín po intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní rýchlo preniká
do kože, tuku, myokardu, pľúcneho tkaniva a pleurálnej tekutiny, kostí a
kĺbnej tekutiny. Teikoplanín nepreniká do cerebrospinálnej tekutiny.
Približne 90-95 % teikoplanínu sa viaže na plazmové proteíny so slabou
afinitou. Stabilný stav distribučného objemu po 3 až 6 mg/kg intravenóznej
dávke je v rozsahu 0,94 l/kg až 1,4 l/kg.
Biologická dostupnosť po jednorazovom podaní dávky 3 až 6 mg/kg
intramuskulárne je približne 90 %.
Celkový klírens plazmy sa pohybuje od 11,9 ml/h/kg do 14,7 ml/h/kg.

Kvôli dlhému polčasu eliminácie (približne 150 hodín pri dávke 3-6 mg/kg)
je možné podávať liek len raz denne. Pri úvodnej dávke 6 mg/kg každých 12
hodín je vrcholová koncentrácia 46 mg/l a ustálená hladina koncentrácie 16
mg/l dosiahnutá po štvrtej dávke.
Vylučuje sa renálnou cestou.
Teikoplanín sa metabolizuje minimálne, približne iba 3 percentá, zatiaľ čo
80 percent podanej dávky sa vylučuje močom. Renálny klírens po dávke 3 až 6
mg/kg i.v. je v rozmedzí od 10,4 do 12,1 ml/h/kg.

Pri perorálnom podaní sa Targocid neabsorbuje.
Teikoplanín sa po perorálnom podaní systémovo neabsorbuje z
gastrointestinálneho traktu; 40 % podanej dávky je v stolici v
mikrobiologicky aktívnej forme.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické bezpečnostné reprodukčné štúdie nedokázali teratogénne účinky.
Zvieracie reprodukčné štúdie nedokázali zhoršenie fertility.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Targocid 200 mg:
1 injekčná liekovka lyofilizátu obsahuje: 24 mg chloridu sodného.
1 ampulka rozpúšťadla obsahuje: 3,2 ml vody na injekciu.

Targocid 400 mg:
1 injekčná liekovka lyofilizátu obsahuje: 24 mg chloridu sodného.
1 ampulka rozpúšťadla obsahuje: 3,2 ml vody na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Targocid môže byť podávaný v nasledujúcich roztokoch na infúziu:

- 0,9 % izotonický fyziologický roztok.
- Ringerov roztok.
- Ringerov laktátový roztok.
- 5 % roztok glukózy.
- 0,18 % roztok chloridu sodného a 4 % roztok glukózy.
- Targocid roztok na infúziu s izotonickým fyziologickým roztokom,
Ringerovým roztokom, Ringerovým laktátovým roztokom, 5 % roztokom glukózy
alebo 0,18 % roztokom chloridu sodného a 4 % roztokom musí byť čo
najrýchlejšie použitý. V prípade potreby je možné takýto roztok skladovať
pri teplote 5 şC po dobu 24 hodín.

Roztoky teikoplanínu a aminoglykozidov sú inkompatibilné a pred injekčným
podaním sa nesmú zmiešať.

6.3 Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti lieku v balení určenom na predaj: 36 mesiacov.
Čas použiteľnosti po rozpustení alebo príprave podľa pokynov: 24 hodín.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávať pri teplote do +25 °C.
Nariedené roztoky treba podľa možnosti ihneď použiť a nepoužité množstvo
vyradiť. Ak to nie je možné, treba nariedené roztoky uchovávať v chladničke
(2 °C-8 °C) a nepoužité po 24 hodinách vyradiť.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Každé balenie obsahuje injekčnú liekovku z bezfarebného skla s gumovou
zátkou a hliníkovým uzáverom a ampulku z bezfarebného skla.

Veľkosť balenia:
1 injekčná liekovka s práškom na injekčný alebo infúzny roztok + 1 ampulka
s rozpúšťadlom.
5 x injekčná liekovka s práškom na injekčný alebo infúzny roztok + 5 x
ampulka s rozpúšťadlom.
25 x injekčná liekovka s práškom na injekčný alebo infúzny roztok + 25 x
ampulka s rozpúšťadlom.

6.6 Zvláštne opatrenia pre likvidáciu prípravku a zaobchádzanie s ním

/Spôsob podania:/
Do injekčnej liekovky Targocidu sa pomaly pridáva celý obsah vody v ampulke
a opatrným krúživým pohybom injekčnou liekovkou sa prášok úplne rozpustí.

JE NUTNÉ SA UISTIť, žE SA ROZPUSTIL VšETOK PRÁšOK, I TEN V OKOLÍ ZÁTKY.

Treba dávať pozor, aby sa nevytvárala pena. Ak sa roztok spení, treba ho
nechať asi 15 minúť stáť, kým pena nezmizne.

Roztok sa má spotrebovať bezprostredne po zmiešaní. V prípade potreby je ho
možné uchovať pri teplote 5 şC. Pri takýchto podmienkach pripravený roztok
nestratí svoju silu po dobu 21 dní. Podľa zásad správnej farmaceutickej
praxe má byť roztok použitý do 24 hodín po jeho príprave.

Konečný roztok je izotonický s plazmou a má pH 7,2-7,8.

Targocid sa môže podávať intravenózne alebo intramuskulárne. Intravenózna
injekcia môže byť podaná ako rýchla injekcia (nad 1 minútu) alebo ako
krátka infúzia.

/Intravenózna injekcia:/
Keď je roztok zmiešaný a pripravený na použitie, Targocid sa injikuje
priamo intravenózne alebo vo forme infúzie. Targocid sa podáva rýchlo, t.z.
3 až 5 minút. V prípade krátkej infúzie sa Targocid rozpustí v 20-25 ml
izotonického fyziologického roztoku alebo laktátu sodného a podáva sa viac
ako 30 minút.

/Intramuskulárna injekcia:/
Po príprave roztoku na injekciu sa Targocid môže podať aj intramuskulárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0340/94-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

27.6.1994


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2010