Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.3 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2010/07099

Príloha č.2
k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2011/00336

Príloha č.1 k notifikácii zmeny
v registrácii lieku, ev.č.: 2010/07098

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg
Valzap HCT 160 mg/12,5 mg
Valzap HCT 160 mg/25 mg
filmom obalené tablety

valsartan/hydrochlorotiazid



Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj
vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie
účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre
používateľov, povedzte to, prosím,
svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Valzap HCT a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Valzap HCT
3. Ako užívať Valzap HCT
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valzap HCT
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE VALZAP HCT A NA ČO SA POUŽÍVA

Filmom obalené tablety Valzap HCT obsahujú dve liečivá, nazvané valsartan a
hydrochlorotiazid.
Obe tieto látky pomáhajú upravovať vysoký krvný tlak (hypertenziu).

- Valsartan patrí do skupiny liekov označovaných ako antagonisty receptora
angiotenzínu II, ktoré pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II
je látka, ktorú si telo vytvára a ktorá spôsobuje zúženie ciev - tým
zvyšuje krvný tlak. Valsartan bráni účinku angiotenzínu II. Následkom je
uvoľnenie krvných ciev a zníženie krvného tlaku.

- Hydrochlorotiazid patrí do skupiny liekov nazývaných tiazidové diuretiká
(známe aj ako „tablety na odvodnenie“). Hydrochlorotiazid zvyšuje tvorbu
moču, čím sa tiež znižuje krvný tlak.

Valzap HCT sa používa na liečbu vysokého krvného tlaku, ktorý nie je
dostatočne znížený iba jednou z týchto látok.
Vysoký krvný tlak zvyšuje záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže
poškodiť cievy mozgu, srdca a obličiek a môže vyústiť do náhlej cievnej
mozgovej príhody (mŕtvice), zlyhania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný
tlak zvyšuje riziko vzniku srdcových záchvatov. Znižovanie krvného tlaku na
normálne hodnoty zmenšuje riziko vzniku týchto ochorení.


2. SKÔR AKO UŽIJETE VALZAP HCT

Neužívajte Valzap HCT
- keď ste alergický (precitlivený) na valsartan, hydrochlorotiazid,
deriváty sulfónamidov (látky
chemicky príbuzné hydrochlorotiazidu) alebo na ktorúkoľvek z ďalších
zložiek Valzapu HCT.
- ak ste viac ako 3 mesiace tehotná (je lepšie vyhnúť sa užívaniu Valzapu
HCT aj na začiatku
tehotenstva – pozri časť o tehotenstve).
- ak máte závažné ochorenie pečene.
- ak máte závažné ochorenie obličiek.
- ak nemôžete močiť.
- ak Vás liečia pomocou umelej obličky (hemodialýza).
- ak máte hladinu draslíka alebo sodíka v krvi nižšiu, než je obvyklé,
alebo ak máte hladinu
vápnika v krvi napriek liečbe vyššiu, než je obvyklé.
- ak máte dnu.

Ak sa Vás niečo z uvedeného týka, neužite tento liek a porozprávajte sa so
svojím lekárom.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Valzapu HCT,
- ak užívate lieky šetriace draslík, doplnky s obsahom draslíka, náhrady
soli obsahujúce draslík alebo iné lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka
v krvi (napr. heparín); lekár zrejme bude pravidelne kontrolovať množstvo
draslíka v krvi;
- ak máte nízku hladinu draslíka v krvi;
- ak máte hnačku alebo silno vraciate;
- ak užívate vysoké dávky liekov na odvodnenie (diuretík);
- ak máte závažné ochorenie srdca;
- ak máte zúženú obličkovú tepnu;
- ak ste nedávno dostali novú obličku;
- ak máte hyperaldosteronizmus. To je ochorenie, pri ktorom nadobličky
tvoria príliš veľa hormónu aldosterónu. Ak sa Vás to týka, užívanie
Valzapu HCT sa neodporúča;
- ak máte ochorenie obličiek alebo pečene;
- ak máte horúčku, vyrážky a bolesť kĺbov, čo môže byť prejavom ochorenia
nazývaného systémový lupus erythematosus (SLE, takzvané autoimunitné
ochorenie);
- ak máte cukrovku, dnu, vysokú hladinu cholesterolu alebo tukov v krvi;
- ak ste mali alergické reakcie po použití iných liekov na znižovanie
krvného tlaku patriacich do tejto skupiny (antagonisty receptora
angiotenzínu II) alebo ak máte alergiu alebo astmu;
- môže zvyšovať citlivosť kože na slnko.

Použitie Valzapu HCT u detí a dospievajúcich (mladších ako 18 rokov) sa
neodporúča.

Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že
môžete otehotnieť). Valzap HCT sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva
a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako
3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa, keď sa
užíva v tomto období
(pozri časť o tehotenstve).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je
viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

Užívanie Valzapu HCT s niektorými inými liekmi môže ovplyvniť účinok
liečby. Možno bude
potrebné zmeniť dávku, urobiť iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch
ukončiť užívanie
niektorého z liekov. Platí to najmä pre nasledujúce lieky:
- lítium, liek používaný na liečbu niektorých typov duševných ochorení
- lieky, ktoré ovplyvňujú alebo môžu byť ovplyvnené hladinami draslíka v
krvi, napríklad
digoxín, liek na úpravu srdcového rytmu, niektoré lieky na liečbu
psychóz
- lieky, ktoré môžu zvyšovať množstvo draslíka v krvi, napríklad doplnky
draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík, heparín
- lieky, ktoré môžu znižovať množstvo draslíka v krvi, napríklad
kortikosteroidy, niektoré preháňadlá
- diuretiká (lieky na odvodnenie), lieky na liečbu dny ako napríklad
alopurinol, liečebné doplnky vitamínu D a vápnika, lieky na liečbu
cukrovky (lieky na vnútorné použitie alebo inzulíny)
- iné lieky na znižovanie krvného tlaku, napríklad betablokátory alebo
metyldopa, prípadne lieky na zúženie krvných ciev alebo podporu činnosti
srdca, napríklad noradrenalín alebo adrenalín
- lieky zvyšujúce hladinu cukru v krvi, ako je napríklad diazoxid
- lieky na liečbu nádorových ochorení ako napríklad metotrexát alebo
cyklofosfamid
- lieky proti bolesti
- lieky proti zápalu kĺbov (artritíde )
- lieky na uvoľnenie svalstva ako tubokurarín
- anticholinergiká ako atropín, biperidén
- amantadín (liek používaný na prevenciu chrípky)
- cholestyramín a kolestipol (lieky používané na liečbu vysokej hladiny
tukov v krvi)
- cyklosporín, liek používaný pri transplantácii orgánov na zabránenie
odmietnutia transplantátu
- niektoré antibiotiká (tetracyklíny), anestetiká a sedatíva
- karbamapezín, liek používaný na liečbu záchvatov kŕčov

Užívanie Valzapu HCT s jedlom a nápojmi
Valzap HCT môžete užívať s jedlom aj bez jedla.
Vyvarujte sa pitia alkoholických nápojov, kým sa neporozprávate so svojím
lekárom. Príjem alkoholu môže vyvolať výraznejší pokles krvného tlaku
a/alebo zvýšiť riziko vzniku závratov a mdlôb.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

• Musíte upozorniť svojho lekára, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo
že môžete
otehotnieť)
Lekár Vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Valzap HCT ešte pred
otehotnením, alebo
ihneď, keď budete vedieť, že ste tehotná, a odporučí Vám užívať namiesto
Valzapu HCT iný liek.
Valzap HCT sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať,
ak ste tehotná viac
ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie Vášho dieťaťa, keď
sa užíva po 3. mesiaci
tehotenstva.

• Upozornite svojho lekára, keď dojčíte alebo začínate dojčiť
Valzap HCT sa neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár Vám
môže vybrať iný liek, najmä vtedy, ak Vaše dieťa je novorodenec alebo ak sa
narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, používať nástroje alebo obsluhovať stroje
či vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú pozornosť, musíte vedieť, aké
účinky má na Vás Valzap HCT. Tak ako iné lieky, ktoré sa používajú na
liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valzap HCT môže v zriedkavých prípadoch
vyvolávať závraty a ovplyvniť schopnosť sústrediť sa.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Valzapu HCT
Valzap obsahuje laktózu a sorbitol, čo sú cukry. Ak vám váš lekár povedal,
že neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto
lieku.
Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, čo je
v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.


3. AKO UŽÍVAŤ VALZAP HCT

Vždy užívajte Valzap HCT presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Pomôže Vám
to dosiahnuť tie najlepšie výsledky liečby a znížiť riziko vzniku
vedľajších účinkov. Ak nie ste si niečím istý, overte si to u svojho lekára
alebo lekárnika.

Ľudia s vysokým tlakom krvi si často ani nevšimnú nejaké známky tohto
ochorenia. Mnohí sa cítia celkom normálne. Práve preto je o to
dôležitejšie, aby ste chodievali na pravidelné kontroly k lekárovi, aj keď
sa budete cítiť dobre.

Lekár Vám presne povie, koľko tabliet Valzapu HCT máte užívať. V závislosti
od toho, ako organizmus reaguje na liečbu, lekár Vám môže navrhnúť vyššie
alebo nižšie dávkovanie.

• Zvyčajná dávka Valzapu HCT je jedna tableta raz denne.
• Bez konzultácie s lekárom nemeňte dávkovanie ani neprerušujte liečbu.
• Liek sa má užívať každý deň v rovnakom čase, zvyčajne ráno.
• Valzap HCT môžete užívať s jedlom aj bez jedla.
• Tabletu zapite pohárom vody.

Ak užijete viac Valzapu HCT, ako máte
Ak pociťuje silné závraty a/alebo máte pocit na omdletie, ľahnite si
a ihneď zavolajte svojho lekára.
Ak ste náhodne užili priveľa tabliet, kontaktujte svojho lekára, lekárnika
alebo nemocnicu.

Ak zabudnete užiť Valzap HCT
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Ak je však už
takmer čas na ďalšiu dávku, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú.

Ak prestanete užívať Valzap HCT
Ukončenie liečby Valzapom HCT môže u Vás zhoršiť vysoký krvný tlak.
Neprerušte užívanie lieku, kým Vám to neodporučí Váš lekár.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Valzap HCT môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého..

Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je
určená takto:
• veľmi časté: postihujú viac ako 1 z 10 používateľov
• časté: postihujú 1 až 10 zo 100 používateľov
• menej časté: postihujú 1 až 10 z 1 000 používateľov
• zriedkavé: postihujú 1 až 10 z 10 000 používateľov
• veľmi zriedkavé: postihujú menej ako 1 z 10 000 používateľov
• neznáme: častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov.

Niektoré vedľajšie účinky môžu byť závažné a vyžadujú neodkladnú lekárska
pomoc:

Ihneď navštívte svojho lekára, ak sa u Vás objavia príznaky angioedému ako
sú:
• opuch tváre, jazyka alebo hltana
• problémy s prehĺtaním
• žihľavka a sťažené dýchanie.

Ďalšie vedľajšie účinky:

/Menej časté/
• kašeľ
• nízky krvný tlak
• slabé závraty
• odvodnenie (príznaky sú smäd, suchosť úst a jazyka, zriedkavé močenie,
tmavý moč, suchosť
kože)
• bolesť svalov
• únava
• mravčenie alebo strata citlivosti
• neostré videnie
• zvuky (napríklad syčanie, bzučanie) v ušiach

/Veľmi zriedkavé/
• závraty
• hnačka
• bolesť kĺbov

/Neznáme/
• ťažkosti s dýchaním
• závažné zníženie tvorby moču
• nízka hladina sodíka v krvi (niekedy spojená s nutkaním na vracanie,
únavou, zmätenosťou,
celkovou nevoľnosťou, záchvatmi kŕčov)
• nízka hladina draslíka v krvi (niekedy spojená so slabosťou svalov,
svalovými kŕčmi,
poruchami srdcového rytmu)
• nízka hladina bielych krviniek v krvi (s prejavmi ako horúčka, kožné
infekcie, bolesť hrdla
alebo vredy v ústach spôsobené infekciami, slabosť)
• zvýšená hladina bilirubínu v krvi (ktorá v závažných prípadoch môže
spôsobovať zožltnutie
kože a očí)
• zvýšená hladina močovinového dusíka a kreatinínu v krvi (ktorá môže
naznačovať poruchu
funkcie obličiek)
• zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (ktorá v závažných prípadoch
môže vyvolať dnu)
• mdloba

Vedľajšie účinky hlásené pri valsartane alebo hydrochlorotiazide podávanom
samostatne, ktoré sa však nepozorovali pri podávaní lieku Valzap HCT:

Valsartan:

/Menej časté/
• pocit, že sa krúti okolie
• bolesť brucha

/Neznáme/
• kožné vyrážky so svrbením alebo bez neho, s niektorým z nasledujúcich
príznakov alebo
prejavov: horúčka, bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické
uzliny a/alebo príznaky
podobné chrípke
• vyrážky, purpurovočervené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu
krvných ciev)
• nízka hladina krvných doštičiek (niekedy s neobvyklým krvácaním alebo
podliatinami)
• vysoká hladina draslíka v krvi (niekedy so svalovými kŕčmi, poruchou
srdcového rytmu)
• alergické reakcie (s prejavmi ako vyrážky, svrbenie, žihľavka, ťažkosti
s dýchaním alebo
prehĺtaním, závraty)
• opuch, najmä tváre a hrdla; vyrážky; svrbenie
• zvýšenie hodnôt funkcie pečene
• znížená hladina hemoglobínu a znížený percentuálny obsah červených
krviniek v krvi (obe
môžu v závažných prípadoch vyvolať anémiu)
• zlyhanie obličiek
• nízka hladina sodíka v krvi (čo môže vyvolať únavu, zmätenosť, svalové
šklbnutia a/alebo
v závažných prípadoch záchvaty kŕčov)

Hydrochlorotiazid:

/Časté/
• svrbivé vyrážky a iné druhy vyrážok
• znížená chuť do jedla
• mierna nevoľnosť a vracanie
• slabosť, mdloba pri postavení sa
• impotencia

/Zriedkavé/
• opuch a vznik pľuzgierov na koži (spôsobené zvýšenou citlivosťou na
slnko)
• zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku alebo črevách
• poruchy funkcie pečene (zožltnutie pokožky alebo očných bielkov)
• nepravidelný tep srdca
• bolesti hlavy
• poruchy spánku
• smutná nálada (depresia)
• nízka hladina krvných doštičiek (občas s krvácaním alebo vznikom
podliatin pod kožou)

/Veľmi zriedkavé:/
• zápal krvných ciev s prejavmi ako napr. vyrážky, purpurovočervené
škvrny, horúčka
• svrbenie alebo sčervenanie kože
• vznik pľuzgierov na perách, očiach alebo ústach
• odlupovanie kože
• horúčka
• vyrážky na tvári spojené s bolesťou kĺbov
• svalové poruchy,
• horúčka (kožný lupus erythematosus)
• prudká bolesť v hornej časti žalúdka
• nedostatok alebo nízka hladina rôznych krviniek
• závažné alergické reakcie
• sťažené dýchanie
• pľúcna infekcia; dýchavičnosť

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ VALZAP HCT

- Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
- Nepoužívajte Valzap HCT po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
- Uchovávajte pri teplote do 30 °C v pôvodnom obale na ochranu pred
vlhkosťou.
- Nepoužívajte balenie Valzapu HCT, ktoré je poškodené alebo vidieť na ňom
známky nedovolenej manipulácie.
- Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo VALZAP HCT obsahuje
Liečivá sú valsartan a hydrochlorotiazid.

Jedna tableta Valzapu HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety obsahuje 80
mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Jedna tableta Valzapu HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety obsahuje
160 mg valsartanu a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Jedna tableta Valzapu HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety obsahuje 160
mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.


Ďalšie zložky sú:


- Jadro tablety: mikrokryštalická celulóza, koloidný oxid kremičitý
bezvodý, sorbitol (E420), magnéziumkarbonát, predželatínový škrob, povidón
K-25, stearylfumarát sodný, laurylsulfát sodný, krospovidón (kollidon CL).

- Filmový obal tablety: monohydrát laktózy, hypromelóza, makrogol 4000,
oxid titaničitý (E 171), žltý oxid železitý (E 172) (len v sile 160 mg/25
mg), zmes čierneho, červeného a žltého oxidu železitého (E 172) (len v sile
160 mg/25 mg a 160 mg/12,5 mg), červený oxid železitý (E 172) (len
v sile 80 mg/12,5 mg a 160 mg/25 mg).

Ako vyzerá Valzap HCT a obsah balenia

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: ružová, valcovitá,
obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.
Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98
filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety: červená, valcovitá,
obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.
Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98
filmom obalených tabliet.

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety: hnedá, valcovitá,
obojstranne vypuklá, filmom obalená tableta.

Tablety sa dodávajú v blistrových baleniach po 14, 28, 30, 56, 84, 90 a 98
filmom obalených tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca:
ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledujúcimi názvami:

Nemecko: Valsartan Winthrop comp 80/12,5 mg, Filmtabletten
Valsartan Winthrop comp 160/12,5 mg, Filmtabletten
Valsarten Winthrop comp 160/25 mg, Filmtabletten
Česká republika: VALZAP COMBI 80/12,5 mg, potahované tablety
VALZAP COMBI 160/12,5 mg, potahované
tablety
VALZAP COMBI 160/25 mg, potahované
tablety
Poľsko: VALTAP HCT
Lotyšsko: VALZAP H 80 mg/12,5 mg apvalkot?s tabletes
VALZAP H 160 mg/12,5 mg apvalkot?s tabletes
VALZAP H 160 mg/25 mg apvalkot?s tabletes
Litva: VALZAP H 80 mg/12.5 mg pl?vele dengtos tablet?s
VALZAP H 160 mg/12.5 mg pl?vele dengtos tablet?s
VALZAP H 80 mg/25 mg pl?vele dengtos tablet?s
Estónsko: VALZAP H, 80 mg/12,5 mg, őhukese polümeerikattega tabletid
VALZAP H, 160 mg/12,5 mg, őhukese polümeerikattega
tabletid
VALZAP H, 160 mg/25 mg, őhukese polümeerikattega
tabletid
Maďarsko: ALVASTRAN HCT 80 mg /12,5 mg filmtabletta
ALVASTRAN HCT 160 mg /12,5 mg filmtabletta
ALVASTRAN HCT 160 mg / 25 mg filmtabletta
Rumunsko: CORETON H, 80 mg/12,5 mg, comprimate filmate
CORETON H, 160 mg/12,5 mg, comprimate filmate
CORETON H, 160 mg/25 mg, comprimate filmate
Bulharsko: ?????? H 80/12,5
?????? H 160/12,5
?????? H 160/25

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 08/2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii lieku ev.č. : 2010/07099

Príloha č.1
k notifikácii zmeny v registrácii lieku ev.č. : 2011/00336

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg
Valzap HCT 160 mg/12,5 mg
Valzap HCT 160 mg/25 mg
filmom obalené tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu a 12,5 mg
hydrochlorotiazidu.

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 12,5 mg
hydrochlorotiazidu.

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu a 25 mg
hydrochlorotiazidu.


Pomocné látky:

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
sorbitol ..........................9,25 mg
monohydrát laktózy .......1,15 mg
sodík ..............................0,32 mg (0,01 mmol)

Valzap HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
sorbitol ........................18,50 mg
monohydrát laktózy ......2,30 mg
sodík .............................0,63 mg (0,03 mmol)

Valzap HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety
sorbitol .......................18,50 mg
monohydrát laktózy .....2,30 mg
sodík .............................0,63 mg (0,03 mmol)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

VALZAP HCT 80 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Ružová, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.

VALZAP HCT 160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Červená, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.

VALZAP HCT 160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Hnedá, valcovitá, bikonvexná, filmom obalené tableta.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.
Valzap HCT ako fixná kombinácia je indikovaný u pacientov, ktorých krvný
tlak nie je dostatočne
znížený monoterapiou valsartanom alebo hydrochlorotiazidom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie/
Odporúčaná dávka Valzapu HCT je jedna filmom obalená tableta raz denne.
Odporúča
sa titrácia dávok jednotlivých zložiek. V každom prípade sa má dodržať
titrácia jednotlivých zložiek
nahor k najbližšej dávke, aby sa znížilo riziko hypotenzie a iných
nežiaducich udalostí.

Ak je to klinicky vhodné, možno zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú
kombináciu u
pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou
valsartanom alebo
hydrochlorotiazidom za predpokladu, že sa dodržuje odporúčané poradie
titrácie dávok jednotlivých
zložiek.

Klinická odpoveď na Valzap HCT sa má hodnotiť po začiatku liečby a ak sa
krvný tlak neupraví,
dávka sa môže zvýšiť zvyšovaním ktorejkoľvek zo zložiek až na maximálnu
dávku 320 mg valsartanu a 25 mg hydrochlorotiazidu.

Antihypertenzný účinok sa v zásade dosiahne do 2 týždňov.
U väčšiny pacientov sa maximálne účinky pozorujú do 4 týždňov. U niektorých
pacientov však môže
byť potrebných 4-8 týždňov liečby. Počas titrácie dávok sa to má vziať do
úvahy.

/Spôsob podávania/
Valzap HCT sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla a má sa zapíjať vodou.

/Osobitné populácie/

/Poškodenie funkcie obličiek/
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens
kreatinínu
?30 ml/min) sa nevyžaduje úprava dávkovania. Pre hydrochlorotiazidovú
zložku je Valzap HCT
kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri
časti 4.3, 4.4 a 5.2).

/Poškodenie funkcie pečene/
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez
cholestázy dávka valsartanu
nemá prekročiť 80 mg (pozri časť 4.4). Valzap HCT je kontraindikovaný u
pacientov s ťažkým
poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

/Starší pacienti/
U starších pacientov úprava dávky nie je potrebná.

/Pediatrickí pacienti/
Valzap HCT sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli
chýbajúcim údajom o
bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na valsartan, hydrochlorotiazid, iné liečivá odvodené od
sulfónamidov alebo na
ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Druhý a tretí trimester gravidity (časť 4.4 a 4.6).
- Ťažké poškodenie funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
- Ťažké poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min),
anúria.
- Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická
hyperurikémia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Zmeny sérových elektrolytov
/Valsartan/
Súčasné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík,
náhradami solí obsahujúcimi
draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín
atď.) sa neodporúča. Podľa
potreby sa má monitorovať hladina draslíka.

/Hydrochlorotiazid/
Pri liečbe tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu sa
zaznamenala hypokaliémia.
Odporúča sa časté monitorovanie draslíka v sére.
Liečba tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu sa spája s
hyponatriémiou a
hypochloremickou alkalózou. Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu zvyšujú
vylučovanie horčíka
močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu. Tiazidové diuretiká znižujú
vylučovanie vápnika. Môže
to spôsobiť hyperkalciémiu.
Tak ako u každého pacienta, ktorý dostáva diuretickú liečbu, vo vhodných
intervaloch sa majú
pravidelne stanovovať elektrolyty v sére.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká vrátane
hydrochlorotiazidu, sa majú sledovať klinické
príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov.
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napríklad u
takých, ktorí dostávajú vysoké
dávky diuretík, sa môže po začatí liečby Valzapom HCT v zriedkavých
prípadoch vyskytnúť
symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa musí upraviť
pred začiatkom liečby
Valzapom HCT, napríklad znížením dávky diuretika.

Pacienti so závažným chronickým zlyhávaním srdca alebo inými ochoreniami so
stimuláciou systému
renín-angiotenzín-aldosterón
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému
renín-angiotenzín-aldosterón
(napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca), liečba inhibítormi
enzýmu konvertujúceho
angiotenzín bola spojená s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v
zriedkavých prípadoch s
akútnym zlyhaním obličiek. Použitie Valzapu HCT u pacientov s ťažkým
chronickým zlyhávaním
srdca sa nehodnotilo.
Preto nemožno vylúčiť, že pre inhibíciu systému renín-angiotenzín-
aldosterón aj použitie Valzapu HCT sa môže spájať s poruchou funkcie
obličiek. Valzap HCT sa nemá používať u týchto
pacientov.

Stenóza renálnej artérie
Valzap HCT sa nemá používať na liečbu hypertenzie u pacientov s
jednostrannou alebo
obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo so stenózou artérie solitárnej
obličky, pretože hladina
močoviny v krvi a kreatinínu v sére sa u týchto pacientov môže zvýšiť.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení Valzapom HCT,
pretože ich systém
renín-angiotenzín nie je aktivovaný.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, hypertrofická obštrukčná
kardiomyopatia
Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa
vyžaduje u pacientov s
aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo hypertrofickou obštrukčnou
kardiomyopatiou (HOCM).

Poškodenie funkcie obličiek
U pacientov s poškodením funkcie obličiek s klírensom kreatinínu ?30 ml/min
sa nevyžaduje úprava
dávkovania (pozri časť 4.2). Pri použití Valzapu HCT u pacientov s
poškodením funkcie obličiek sa
odporúča pravidelné monitorovanie hladín draslíka, kreatinínu a kyseliny
močovej v sére.

Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným použitím valsartanu s
hydrochlorthiazidom u pacientov, ktorým nedávno transplantovali obličku.

Poškodenie funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez
cholestázy sa Valzap HCT
má používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).

Systémový lupus erythematosus
Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení
exacerbáciu alebo aktiváciu
systémového lupus erythematosus.

Iné metabolické poruchy
Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú
toleranciu a zvýšiť hladiny
cholesterolu, triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s
diabetes môže byť potrebné
upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík.
Tiazidy môžu znižovať vylučovanie vápnika močom a spôsobovať prechodné a
mierne zvýšenie
hladín vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu
vápnika. Výrazná
hyperkalciémia môže svedčiť o základnom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa
majú vysadiť ešte pred
vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita
Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity
(pozri časť 4.8). Ak sa počas
liečby vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak
sa opätovné podanie
diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené
slnečnému žiareniu alebo
umelému UVA.

Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas
gravidity. Ak sa
nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce
graviditu je potrebné
previesť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený
bezpečnostný profil pri použití
počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite
ukončiť a ak je to potrebné,
má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Všeobecné upozornenia
Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých sa v minulosti preukázala
precitlivenosť na iné
antagonisty receptorov angiotenzínu II. Reakcie z precitlivenosti na
hydrochlorotiazid sú
pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.

Pomocné látky:
Tento liek obsahuje sorbitol. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
intolerancie fruktózy nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými
problémami intolerancie galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu
laktázy (nedostatok je pozorovaný u určitej populácie Laponcov) alebo
glukózogalaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg)v jednej dávke, čo je
v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Tento liek obsahuje hydrochlorotiazid. Užitie Valzapu HCT môže spôsobiť
pozitívne výsledky pri dopingových kontrolách.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie spojené s valsartanom aj hydrochlorotiazidom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Lítium/
Počas súčasného podávania s inhibítormi ACE a tiazidom vrátane
hydrochlorotiazidu sa zaznamenalo
reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Kvôli
nedostatku skúseností so súčasným
použitím valsartanu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak sa preukáže,
že táto kombinácia je
potrebná, odporúča sa starostlivé sledovanie hladín lítia v sére.

/Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť/

/Iné antihypertenzíva/
Valzap HCT môže zvyšovať účinky iných liekov s antihypertenznými
vlastnosťami (napr. ACEI,
betablokátorov, blokátorov kalciových kanálov).

/Presorické amíny/ (napr. noradrenalín, adrenalín)
Je možná znížená odpoveď na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa
vylúčilo ich použitie.

/Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), vrátane selektívnych inhibítorov/
/COX-2, kyseliny/
acetylsalicylovej >3 g/deň), a neselektívne NSAID
NSAID môžu oslabiť antihypertenzný účinok antagonistov angiotenzínu II aj
hydrochlorotiazidu, ak
sa podávajú súčasne. Okrem toho súčasné použitie Valzapu HCT a NSAID môže
viesť k zhoršeniu
funkcie obličiek a zvýšeniu draslíka v sére. Preto sa odporúča sledovanie
funkcie obličiek na začiatku
liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta.

Interakcie spojené s valsartanom

/Súčasné použitie sa neodporúča/
/Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady solí s obsahom/
/draslíka a iné látky, ktoré môžu/
zvýšiť hladiny draslíka
Ak sa liek, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, považuje za potrebný v
kombinácii s valsartanom,
odporúča sa sledovanie hladín draslíka v plazme.

/Žiadna interakcia/
V liekových interakčných štúdiách s valsartanom sa nezistili žiadne
klinicky významné
farmakokinetické interakcie s valsartanom alebo s niektorou z nasledujúcich
látok: cimetidín,
warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid,
amlodipín, glibenklamid.
Digoxín a indometacín môžu interagovať s hydrochlorotiazidovou zložkou
Valzapu HCT (pozri
interakcie spojené s hydrochlorotiazidom).


Interakcie spojené s hydrochlorotiazidom

/Súčasné použitie vyžadujúce opatrnosť/
/Lieky spojené s úbytkom draslíka a hypokaliémiou/ (napr. kaliuretické
diuretiká, kortikosteroidy,
laxatíva, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, kyselina salicylová
a deriváty)
Ak sa tieto lieky majú predpísať s kombináciou hydrochlorotiazidu a
valsartanu, odporúča sa sledovať
hladinu draslíka v plazme. Tieto lieky môžu potenciovať účinok
hydrochlorotiazidu na draslík v sére
(pozri časť 4.4).

/Lieky, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes/
- Antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)
- Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)
- Niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín,
levomepromazín, trifluoperazín,
cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid,
haloperidol, droperidol)
- Iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín,
ketanserín, mizolastín,
pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín i.v.)

Vzhľadom na riziko hypokaliémie sa hydrochlorotiazid má podávať opatrne v
spojení s liekmi, ktoré
môžu vyvolať torsades de pointes.

/Digitálisové glykozidy/
Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako
neželané účinky
napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných digitálisom.

/Soli vápnika a vitamín D/
Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D
alebo soľami vápnika môže
potenciovať zvýšenie vápnika v sére.

/Antidiabetiká/ (perorálne lieky a inzulín)
Liečba tiazidom môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná
úprava dávky
antidiabetika.
Metformín sa má používať opatrne vzhľadom na riziko laktátovej acidózy
vyvolanej možným
funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu.

/Betablokátory a diazoxid/
Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s
betablokátormi môže zvýšiť riziko
hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zosilniť
hyperglykemizujúci
účinok diazoxidu.

/Lieky používané na liečbu dny/ (probenecid, sulfínpyrazón a alopurinol)
Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže
zvýšiť hladinu kyseliny
močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo
sulfínpyrazónu. Súčasné
podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať
incidenciu reakcií z
precitlivenosti na alopurinol.

/Anticholinergiká/ (napr. atropín, biperidén)
Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže zvýšiť
anticholinergikami, zjavne pre
zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.

/Amantadín/
Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov
spôsobených
amantadínom.

/Cholestyramínové a kolestipolové živice/
Absorpcia tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu je zhoršená v
prítomnosti aniónových
iónomeničových živíc.

/Cytotoxické látky/ (napr. cyklofosfamid, metotrexát)
Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických
látok obličkami a
potenciovať ich myelosupresívne účinky.

/Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva/ (napr. tubokurarín)
Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú účinok derivátov kurare.

/Cyklosporín/
Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií
typu dny.

/Alkohol, anestetiká a sedatíva/
Môže sa vyskytnúť potenciovanie ortostatickej hypotenzie.

/Metyldopa/
Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie u pacientov, ktorí
dostávali súčasnú liečbu
metyldopou a hydrochlorotiazidom.

/Karbamazepín/
U pacientov, ktorí dostávajú hydrochlorotiazid súčasne s karbamazepínom,
môže vzniknúť
hyponatriémia. Takých pacientov je preto potrebné informovať o možnosti
hyponatriemických reakcií
a je potrebné ich náležite sledovať.

/Kontrastné látky obsahujúce jód/
V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko akútneho
zlyhania obličiek, najmä pri
vysokých dávkach jódovanej látky. Pacienti majú byť pred podaním
rehydratovaní.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita/

Vlasartan
Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas
prvého trimestra
gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas
druhého a tretieho trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii
inhibítorom ACE počas prvého
trimestra gravidity neposkytli jednoznačné závery, malé zvýšenie rizika
však nemožno vylúčiť. Zatiaľ
čo nie sú kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri inhibítoroch
receptorov angiotenzínu II
(AIIRA), podobné riziká pre túto skupinu liekov môžu existovať. Ak sa
nepretržitá liečba AIIRA
nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné
previesť na alternatívnu
antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití
počas gravidity. Keď sa
potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné,
má sa začať alternatívna
liečba.
Je známe, že expozícia AIIRA pri liečbe počas druhého a tretieho trimestra
gravidity vyvoláva u ľudí
fetotoxické účinky (zníženie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie
osifikácie lebky) a
toxické účinky u novorodencov (zlyhanie obličiek, hypotenzia,
hyperkaliémia) (pozri aj časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“).
Ak dôjde k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa
ultrazvukové vyšetrenie
funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre
hypotenziu (pozri aj časť
4.3 a 4.4).

Hydrochlorothiazid
S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého
trimestra, sú obmedzené
skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné. Hydrochlorotiazid
prechádza cez placentu. Na
základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu
počas druhého a
tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na
plod a novorodenca, ako sú
žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov a trombocytopénia.

/Laktácia/
Nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia.
Hydrochlorotiazid sa vylučuje do
ľudského mlieka. Preto sa použitie Valzapu HCT počas dojčenia neodporúča.
Vhodnejšie sú iné
druhy liečby s lepšie stanovenými bezpečnostnými profilmi počas dojčenia,
najmä pri dojčení
novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch Valzapu HCT na schopnosť viesť
vozidlá a obsluhovať
stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do
úvahy, že občas sa môžu
vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie hlásené v klinických skúšaniach a laboratórne nálezy
vyskytujúce sa častejšie pri
valsartane s hydrochlorotiazidom ako pri placebe a individuálne
postmarketingové hlásenia sú
uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov. Nežiaduce reakcie, o
ktorých je známe, že sa
vyskytujú pri každej zložke lieku podávanej osobitne, ale ktoré sa
nepozorovali v klinických
skúšaniach, sa môžu vyskytnúť počas liečby valsartanom/hydrochlorotiazidom.

Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako
prvé, pomocou nasledovnej
konvencie: veľmi časté (? l/10); časté (? l/100 až < l/10); menej časté (?
l/1 000 až < 1/100);
zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme
(z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v
poradí klesajúcej
závažnosti.

Tabuľka 1. Frekvencia nežiaducich reakcií pri valsartane/hydrochlorotiazide

| |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
| |Dehydratácia |
|Menej časté | |
| |
|Poruchy nervového systému |
| |Závraty |
|Veľmi zriedkavé | |
| | |
|Menej časté |Parestézia |
| | |
|Neznáme |Synkopa |
| |
|Poruchy oka |
| | |
|Menej časté |Neostré videnie |
| |
|Poruchy ucha a labyrintu |
| |Tinnitus |
|Menej časté | |
| |
|Poruchy ciev |
| |Hypotenzia |
|Menej časté | |
| |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
| |Kašeľ |
|Menej časté | |
|Neznáme | |
| |Pľúcny edém nekardiogénneho pôvodu |
| |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Hnačka |
|Veľmi zriedkavé | |
| |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
| |Myalgia |
|Menej časté | |
| |Artralgia |
|Veľmi zriedkavé | |
| |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme | |
| |Zhoršená funkcia obličiek |
| |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
| |Únava |
|Menej časté | |
| |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |
|Neznáme | |
| |Zvýšená kyselina močová v sére, zvýšený |
| |bilirubín |
| |a kreatinín v sére, hypokaliémia, hyponatriémia,|
| |zvýšenie |
| |močovinového dusíka v krvi, neutropénia |

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách
Nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej z jednotlivých zložiek
môžu byť aj potenciálnymi
nežiaducimi účinkami Valzapu HCT, aj keď sa nepozorovali v klinických
skúšaniach alebo v období
po uvedení na trh.

Tabuľka 2. Frekvencia nežiaducich reakcií pri valsartane

| |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Neznáme | |
| |Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu, Trombocytopénia |
| |
|Poruchy imunitného systému |
|Neznáme | |
| |Iné reakcie z precitlivenosti/alergické reakcie, vrátane |
| |sérovej choroby |
| |
|Poruchy metabolizmu a výživy |
|Neznáme | |
| |Zvýšenie draslíka v sére, hyponatriémia |
| |
|Poruchy ucha a labyrintu |
| |Vertigo |
|Menej | |
|časté | |
| |
|Poruchy ciev |
|Neznáme |Vaskulitída |
| |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
| |Bolesť brucha |
|Menej | |
|časté | |
| |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Neznáme | |
| |Zvýšenie hodnôt funkcie pečene |
| |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Neznáme | |
| |Angioedém, exantém, svrbenie |
| |
|Poruchy obličiek a močových ciest |
|Neznáme |Zlyhanie obličiek |

Tabuľka 3. Frekvencia nežiaducich reakcií pri hydrochlorotiazide

Hydrochlorotiazid sa vo veľkom rozsahu predpisoval po mnoho rokov, často vo
vyšších dávkach, ako
sú dávky podávané vo Valzape HCT. U pacientov liečených monoterapiou
tiazidovými diuretikami
vrátane hydrochlorotiazidu boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie:

| |
|Poruchy krvi a lymfatického systému |
|Zriedkavé | |
| |Trombocytopénia niekedy s purpurou |
| | |
|Veľmi |Agranulocytóza, leukopénia, hemolytická anémia, |
|zriedkavé |útlm kostnej drene |
| | |
| |
|Poruchy imunitného systému |
| | |
|Veľmi |Reakcie z precitlivenosti |
|zriedkavé | |
| |
|Psychické poruchy |
|Zriedkavé | |
| |Depresia, poruchy spánku |
| |
|Poruchy nervového systému |
|Zriedkavé | |
| |Bolesť hlavy |
| |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|Zriedkavé | |
| |Srdcové arytmie |
| |
|Poruchy ciev |
|Časté | |
| |Posturálna hypotenzia |
| |
|Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
| | |
|Veľmi |Ťažkosti s dýchaním vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému |
|zriedkavé | |
| |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|Časté | |
| |Strata chuti do jedenia, slabá nauzea a vracanie |
|Zriedkavé | |
| |Zápcha, nepríjemné pocity v žalúdku a črevách |
| |Pankreatitída |
|Veľmi | |
|zriedkavé | |
| |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |
|Zriedkavé | |
| |Intrahepatálna cholestáza alebo žltačka |
| |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|Časté | |
| |Urtikária a iné formy exantému |
|Zriedkavé | |
| |Fotosenzibilizácia |
| | |
|Veľmi |Nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna nekrolýza, |
|zriedkavé |kožné reakcie podobné lupus erythematosus, reaktivácia |
| |kožného lupus erythematosus |
| |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov |
|Časté | |
| |Impotencia |

4.9 Predávkovanie

/Symptómy/
Predávkovanie valsartanom môže mať za následok výraznú hypotenziu, ktorá
môže viesť k poruchám
vedomia, obehovému kolapsu a/alebo šoku. Okrem toho sa následkom
predávkovania
hydrochlorotiazidovou zložkou môžu objaviť aj nasledujúce príznaky a
prejavy: nauzea, somnolencia,
hypovolémia a porucha elektrolytov spojená so srdcovými arytmiami a
svalovými kŕčmi.

/Liečba/
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia a typu a závažnosti
symptómov, pričom prvoradý
význam má stabilizovanie stavu cirkulácie.
Ak vznikne hypotenzia, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a urýchlene sa
mu majú doplniť tekutiny
a soli.
Valsartan sa nedá odstrániť hemodialýzou pre silnú väzbu na plazmu, zatiaľ
čo odstránenie
hydrochlorotiazidu sa dosiahne dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká,
valsartan a diuretiká;
ATC kód: C09DA03.

/Valsartan/hydrochlorotiazid/
V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u
pacientov s krvným
tlakom nedostatočne zníženým hydrochlorotiazidom 12,5 mg sa pozorovalo
významne väčšie
priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu
80/12,5 mg (14,9/11,3 mmHg) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg
(5,2/2,9 mmHg)
a hydrochlorotiazidom 25 mg (6,8/5,7 mmHg). Navyše významne vyšší
percentuálny podiel pacientov
reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid
80/12,5 mg (60%) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 12,5 mg (25%) a
hydrochlorotiazidom 25 mg
(27%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u
pacientov s krvným
tlakom nedostatočne zníženým valsartanom 80 mg sa pozorovalo významne
väčšie priemerné zníženie
systolického/diastolického TK pri kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu
80/12,5 mg (9,8/8,2 mmHg) v porovnaní s valsartanom 80 mg (3,9/5,1 mmHg) a
valsartanom 160 mg (6,5/6,2 mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny
podiel pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ?10 mmHg)
na valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (51%) v porovnaní s valsartanom
80 mg (36%) a valsartanom 160 mg (37%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom kontrolovanom skúšaní s
faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcom rôzne kombinácie dávok
valsartanu/hydrochlorotiazidu s ich príslušnými zložkami sa pozorovalo
významne väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri
kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 80/12,5 mg (16,5/11,8 mmHg) v
porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2
mmHg) aj valsartanom 80 mg (8,8/8,6 mmHg). Navyše významne vyšší
percentuálny podiel pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo
zníženie ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid 80/12,5 mg (64%) v
porovnaní s placebom (29%) a hydrochlorotiazidom (41%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u
pacientov s krvným
tlakom nedostatočne zníženým hydrochlorotiazidom 12,5 mg sa pozorovalo
významne väčšie
priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu
160/12,5 mg (12,4/7,5 mmHg) v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg
(5,6/2,1 mmHg). Navyše
významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval (TK <140/90 mmHg
alebo zníženie STK
?20 mmHg alebo zníženie DTK ?10 mmHg) na valsartan/hydrochlorotiazid
160/12,5 mg (50%)
v porovnaní s hydrochlorotiazidom 25 mg (25%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom skúšaní kontrolovanom účinnou látkou u
pacientov s krvným
tlakom nedostatočne zníženým valsartanom 160 mg sa pozorovalo významne
väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri kombinácii
valsartanu/hydrochlorotiazidu 160/25 mg
(14,6/11,9 mmHg) aj valsartan/hydrochlorotiazid 160/12,5 mg (12,4/10,4
mmHg) v porovnaní
s valsartanom 160 mg (8,7/8,8 mmHg). Rozdiel v znížení TK medzi dávkami
160/25 mg a
160/12,5 mg dosiahol tiež štatistickú významnosť. Navyše významne vyšší
percentuálny podiel
pacientov reagoval (diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (68%) a 160/12,5 mg (62%) v porovnaní
s valsartanom
160 mg (49%).

V dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom kontrolovanom skúšaní s
faktoriálovým usporiadaním porovnávajúcom rôzne kombinácie dávok
valsartanu/hydrochlorotiazidu s ich príslušnými zložkami sa pozorovalo
významne väčšie priemerné zníženie systolického/diastolického TK pri
kombinácii valsartanu/hydrochlorotiazidu 160/12,5 mg (17,8/13,5 mmHg) a
160/25 mg (22,5/15,3 mmHg) v porovnaní s placebom (1,9/4,1 mmHg) a
príslušnými monoterapiami, t.j. hydrochlorotiazidom 12,5 mg (7,3/7,2 mmHg),
hydrochlorotiazidom 25 mg (12,7/9,3 mmHg) a valsartanom 160 mg (12,1/9,4
mmHg). Navyše významne vyšší percentuálny podiel pacientov reagoval
(diastolický TK <90 mmHg alebo zníženie ?10 mmHg) na
valsartan/hydrochlorotiazid 160/25 mg (81%) a valsartan/hydrochlorotiazid
160/12,5 mg (76%) v porovnaní s placebom (29%) a príslušnými monoterapiami,
t.j. hydrochlorotiazidom 12,5 mg (41%), hydrochlorotiazidom 25 mg (54%) a
valsartanom 160 mg (59%).

V kontrolovaných klinických štúdiách s valsartanom + hydrochlorotiazidom sa
vyskytol pokles
draslíka v sére závislý od dávky. Zníženie draslíka v sére sa vyskytovalo
častejšie u pacientov, ktorí
dostávali 25 mg hydrochlorotiazidu, než u tých, ktorí dostávali 12,5 mg
hydrochlorotiazidu. V
kontrolovaných klinických skúšaniach s valsartanom/hydrochlorotiazidom bolo
zníženie hladiny
draslíka vyvolané hydrochlorotiazidom zmiernené šetrením draslíka účinkom
valsartanu.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky valsartanu v kombinácii s
hydrochlorotiazidom na
kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu.
Epidemiologické štúdie ukázali, že dlhodobá liečba hydrochlorotiazidom
znižuje riziko
kardiovaskulárnej mortality a morbidity.

/Valsartan/
Valsartan je perorálne účinný a špecifický antagonista receptora
angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí
selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky
angiotenzínu II. Zvýšené
plazmatické hladiny Ang II po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu
stimulovať neblokovaný
receptor AT2, čo zjavne vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan nemá
žiadnu čiastočnú agonistickú
aktivitu na receptore AT1 a má mnohonásobne (asi 20 000-krát) väčšiu
afinitu k receptoru AT1 ako k
receptoru AT2. O valsartane nie je známe, že by sa viazal alebo blokoval
iné receptory hormónov
alebo iónové kanály, o ktorých sa vie, že sú významné v kardiovaskulárnej
regulácii.

Valsartan neinhibuje ACE, známy tiež ako kinináza II, ktorý premieňa Ang I
na Ang II a rozkladá
bradykinín. Keďže neexistuje žiadny účinok na ACE a žiadne potenciovanie
bradykinínu ani
substancie P, je nepravdepodobné, že by antagonisty angiotenzínu II boli
spojené s kašľom.
V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s inhibítorom ACE bola
incidencia suchého kašľa
významne (P <0,05) nižšia u pacientov liečených valsartanom ako u tých,
ktorí sa liečili inhibítorom
ACE (2,6% oproti 7,9%). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého
kašľa počas liečby
inhibítorom ACE malo kašeľ 19,5% zúčastnených pacientov liečených
valsartanom a 19,0%
pacientov liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5% pacientov
liečených inhibítorom
ACE (P <0,05).

Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou spôsobí zníženie krvného
tlaku bez ovplyvnenia
srdcovej frekvencie. U väčšiny pacientov po jednorazovom podaní perorálnej
dávky nastupuje
antihypertenzný účinok v priebehu 2 hodín a maximálne zníženie krvného
tlaku sa dosiahne počas
4-6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva viac ako 24 hodín po podaní
dávky. Počas opakovaného
podávania sa maximálne zníženie krvného tlaku akoukoľvek dávkou všeobecne
dosahuje do
2-4 týždňov a udržiava sa počas dlhodobej liečby. V kombinácii s
hydrochlorotiazidom sa dosahuje
významné ďalšie zníženie krvného tlaku.

Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s nárazovou hypertenziou, ani
ďalšími nežiaducimi
klinickými udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a s diabetom typu 2 a mikroalbuminúriou sa
preukázalo, že valsartan
znižoval vylučovanie albumínu močom. Štúdia MARVAL (Micro Albuminuria
Reduction with
Valsartan) hodnotila znižovanie vylučovania albumínu močom (UAE)
valsartanom (80-160 mg/raz
denne) oproti amlodipínu (5-10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom
typu 2 (priemerný vek:
58 rokov; 265 mužov) s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 ?g/min; amlodipín:
55,4 ?g/min),
normálnym alebo vysokým krvným tlakom a zachovanou funkciou obličiek
(kreatinín v krvi
<120 ?mol/l). Po 24 týždňoch sa UAE znížilo (p <0,001) o 42% (–24,2 ?g/min;
95% CI: –40,4 až –
19,1) pri valsartane a asi o 3% (–1,7 ?g/min; 95% CI: –5,6 až 14,9) pri
amlodipíne, napriek podobnej
miere zníženia krvného tlaku v oboch skupinách. Štúdia zníženia proteinúrie
Diovanom (Diovan Reduction of Proteinuria (DROP)) ďalej skúmala účinnosť
valsartanu pri znížení UAE u 391 pacientov s hypertenziou (TK = 150/88
mmHg), s diabetom typu 2, albuminúriou (priemer = 102 ?g/min; 20-700
?g/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerný kreatinín v sére = 80
?mol/l). Pacienti boli randomizovaní na jednu z 3 dávok valsartanu (160,
320 a 640 mg/raz denne) a liečení 30 týždňov. Cieľom štúdie bolo stanovenie
optimálnej dávky valsartanu na zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s
diabetom typu 2. Po 30 týždňoch bola percentuálna zmena UAE oproti
východiskovej hodnote významne znížená o 36% pri 160 mg valsartanu (95% CI:
22 až 47%), a o 44% pri 320 mg valsartanu (95% CI: 31 až 54%). Záverom
štúdie bolo, že 160-320 mg valsartanu u pacientov s hypertenziou a s
diabetom typu 2 vyvolalo klinicky významné zníženie UAE.

/Hydrochlorotiazid/
Miesto účinku tiazidových diuretík je primárne v distálnom stočenom tubule
obličiek. Ukázalo sa, že
v kôre obličiek sa vyskytuje vysokoafinitný receptor ako primárne väzbové
miesto pre pôsobenie
tiazidových diuretík a inhibíciu transportu NaCl v distálnom stočenom
tubule. Tiazidy účinkujú
prostredníctvom inhibície symportéra Na + Cl-, možno kompetíciou o miesto
Cl-, čím ovplyvňujú
mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a
chloridu v približne
rovnakom rozsahu, a týmto diuretickým účinkom nepriamo znižujú objem plazmy
s následným
zvýšením plazmatickej aktivity renínu, sekrécie aldosterónu a strát
draslíka močom, aj znížením
draslíka v sére. Spojenie renínu a aldosterónu je sprostredkované
angiotenzínom II, takže pri
súčasnom podávaní valsartanu je pokles draslíka v sére menej výrazný, než
je pokles pozorovaný pri
monoterapii hydrochlorotiazidom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Valsartan/hydrochlorotiazid/

Systémová dostupnosť hydrochlorotiazidu je pri súčasnom podaní s
valsartanom znížená asi o 30%.
Kinetika valsartanu nie je výrazne ovplyvnená súčasným podávaním
hydrochlorotiazidu. Táto
pozorovaná interakcia nemá žiadny dopad na kombinované použitie valsartanu
a hydrochlorotiazidu,
pretože kontrolované klinické skúšania ukázali jasný antihypertenzný
účinok, a to väčší, ako účinok
dosiahnutý pri podávaní každého liečiva samotného alebo pri podávaní
placeba.

/Valsartan/

/Absorpcia/
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa maximálne koncentrácie
valsartanu v plazme dosahujú
za 2-4 hodiny. Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23%. Jedlo
znižuje expozíciu (meranú
ako AUC) valsartanu asi o 40% a maximálnu koncentráciu v plazme (Cmax) asi
o 50%, hoci asi
8 hodín po podaní sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách,
ktoré ho užili s jedlom a
nalačno. Toto zníženie AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie
terapeutického účinku, a
valsartan sa preto môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

/Distribúcia/
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17
litrov, čo naznačuje, že
valsartan sa do tkanív významne nedistribuuje. Vysoký podiel valsartanu sa
viaže na bielkoviny séra
(94-97%), predovšetkým na sérový albumín.

/Biotransformácia/
Valsartan vo veľkej miere nepodlieha biotransformácii, keďže asi len 20%
dávky sa nájde vo forme
metabolitov. V plazme sa identifikoval hydroxymetabolit v nízkych
koncentráciách (menej ako 10%
AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.

/Eliminácia/
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t˝? <1 h a t˝ß
okolo 9 h). Valsartan sa
eliminuje predovšetkým stolicou (asi 83% dávky) a močom (asi 13% dávky),
hlavne ako nezmenený
liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu asi 2 l/h a
obličkový klírens je
0,62 l/h (asi 30% celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.

/Hydrochlorotiazid/

/Absorpcia/
Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmax približne
2 h) a absorpčné
vlastnosti sú podobné pri liekových formách suspenzie aj tabliet. Absolútna
biologická dostupnosť
hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 60-80%. Súčasné podávanie s
jedlom podľa hlásení
zvyšuje aj znižuje systémovú dostupnosť hydrochlorotiazidu v porovnaní s
podávaním nalačno. Tieto
účinky sú malé a majú minimálny klinický význam. V terapeutickom rozmedzí
je vzostup priemernej
AUC lineárny a úmerný dávke. Po opakovanom podávaní hydrochlorotiazidu sa
kinetika nemení
a akumulácia je minimálna, keď sa podáva raz denne.

/Distribúcia/
Kinetika distribúcie a eliminácie bola všeobecne popísaná biexponenciálnou
funkciou rozkladu.
Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg.
Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%),
hlavne na sérový albumín.
Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch v hladine približne 1,8-
krát vyššej ako v plazme.

/Eliminácia/
Pri hydrochlorotiazide sa >95% absorbovanej dávky vylúči ako nezmenená
látka močom. Obličkový
klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho
tubulu. Terminálny polčas je
6-15 hodín.

/Osobitné populácie pacientov/
/Starší pacienti/
U niektorých starších osôb sa pozorovala o niečo vyššia systémová expozícia
valsartanu v porovnaní
s mladšími osobami, hoci sa nepreukázal žiadny klinický význam tohto
zistenia.
Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je
znížený u zdravých aj
hypertenzných starších osôb v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

/Poškodenie funkcie obličiek/
U pacientov s klírensom kreatinínu 30 - 70 ml/min sa nevyžaduje žiadna
úprava odporúčaných dávok valsartanu a hydrochlorotiazidu.
O používaní valsartanu a hydrochlorotiazidu u pacientov so závažnou
poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) a u
dialyzovaných pacientov nie sú k dispozícii žiadne informácie.
Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatickú bielkovinu, a preto sa
nedá odstrániť dialýzou, hydrochlorotiazid sa však dá odstrániť dialýzou.
Renálny klírens hydrochlorotiazidu pozostáva z pasívnej filtrácie a
z aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Farmakokinetika hydrochlorotiazidu
je významne ovplyvnená funkciou obličiek, ako sa dá predpokladať o látke,
ktorá sa vylučuje takmer výhradne obličkami (pozri časť 4.3).

/Poškodenie funkcie pečene/
Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s ľahkou (n=6) až stredne ťažkou
(n=5) poruchou funkcie
pečene bola expozícia valsartanu zvýšená približne 2-násobne v porovnaní so
zdravými
dobrovoľníkmi.
Nie sú dostupné žiadne údaje o použití valsartanu u pacientov s ťažkým
poškodením funkcie pečene
(pozri časť 4.3). Ochorenie pečene významne neovplyvňuje farmakokinetiku
hydrochlorotiazidu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Potenciálna toxicita kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu po
perorálnom podávaní sa skúmala
u potkanov a opíc kozmáčov v štúdiách trvajúcich až šesť mesiacov.
Nevyskytli sa žiadne nálezy,
ktoré by vylučovali použitie terapeutických dávok u človeka.

Zmeny vyvolané kombináciou v štúdiách chronickej toxicity boli
najpravdepodobnejšie spôsobené
zložkou valsartanu.

Toxikologickým cieľovým orgánom boli obličky, pričom reakcia bola
výraznejšia u kozmáčov než
u potkanov. Kombinácia viedla k poškodeniu obličiek (nefropatia
s tubulárnou bazofíliou, vzostup močoviny v plazme, plazmatického
kreatinínu a draslíka v sére, zvýšenie objemu moču a elektrolytov v moči od
30 mg/kg/deň valsartanu + 9 mg/kg/deň hydrochlorotiazidu u potkanov a 10 +
3 mg/kg/deň u kozmáčov), pravdepodobne prostredníctvom zmeny renálnej
hemodynamiky.
Tieto dávky u potkanov predstavujú 0,9- a 3,5-násobok maximálnej
odporúčanej dávky valsartanu a
hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané na mg/m2. Tieto dávky u kozmáčov
predstavujú 0,3-
a 1,2-násobok maximálnej odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu
u ľudí (MRHD)
prerátané na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň
valsartanu v kombinácii s
25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s hmotnosťou 60 kg.)

Vysoké dávky kombinácie valsartanu a hydrochlorotiazidu spôsobili zníženie
ukazovateľov červených
krviniek (počet červených krviniek, hemoglobín, hematokrit, od 100 + 31
mg/kg/deň u potkanov
a 30 + 9 mg/kg/deň u kozmáčov). Tieto dávky u potkanov predstavujú 3,0- a
12-násobok maximálnej
odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané
na mg/m2. Tieto dávky
u kozmáčov predstavujú 0,9- a 3,5-násobok maximálnej odporúčanej dávky
valsartanu a
hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) prerátané na mg/m2. (Výpočty predpokladajú
perorálnu dávku
320 mg/deň valsartanu v kombinácii s 25 mg/deň hydrochlorotiazidu a
pacienta s hmotnosťou 60 kg.).

U kozmáčov sa pozorovalo poškodenie sliznice žalúdka (od 30 + 9 mg/kg/deň).
Kombinácia spôsobila
tiež hyperpláziu aferentných arteriol obličiek (pri 600 + 188 mg/kg/deň u
potkanov a od
30 + 9 mg/kg/deň u kozmáčov). Tieto dávky u kozmáčov predstavujú 0,9- a 3,5-
násobok maximálnej
odporúčanej dávky valsartanu a hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) na mg/m2.
Tieto dávky
u potkanov predstavujú 18- a 73-násobok maximálnej odporúčanej dávky
valsartanu a
hydrochlorotiazidu u ľudí (MRHD) na mg/m2. (Výpočty predpokladajú perorálnu
dávku 320 mg/deň
valsartanu v kombinácii s 25 mg/deň hydrochlorotiazidu a pacienta s
hmotnosťou 60 kg.)

Zdá sa, že vyššie uvedené účinky sú spôsobené farmakologickými účinkami
vysokých dávok
valsartanu (blokáda inhibície uvoľňovania renínu vyvolanej angiotenzínom
II, so stimuláciou buniek
produkujúcich renín) a vyskytujú sa tiež pri inhibítoroch ACE. Zdá sa, že
tieto nálezy nie sú
významné pre použitie terapeutických dávok valsartanu u ľudí.

Kombinácia valsartanu a hydrochlorotiazidu nebola testovaná na mutagenitu,
poškodenie
chromozómov alebo karcinogenitu, pretože nie sú dôkazy o interakcii medzi
týmito dvoma látkami.
Tieto testy sa však vykonali osobitne s valsartanom a hydrochlorotiazidom a
neposkytli žiadny dôkaz
mutagenity, poškodenia chromozómov alebo karcinogenity.

Maternálne toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní
gestácie a laktácie viedli
u potomkov k nižšiemu prežívaniu, nižšiemu prírastku hmotnosti a
oneskorenému vývoju (oddelenie
vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) (pozri časť
4.6). Tieto dávky u
potkanov (600 mg/kg/deň) sú približne 18-krát vyššie ako maximálna
odporúčaná dávka pre ľudí
na mg/m2 (výpočty predpokladajú perorálnu dávku 320 mg/deň a pacienta s
hmotnosťou 60 kg).
Podobné nálezy sa pozorovali pri valsartane/hydrochlorotiazide u potkanov a
králikov. V štúdiách
embryofetálneho vývoja (Segment II) s valsartanom/hydrochlorotiazidom u
potkanov a králikov sa
nenašli dôkazy o teratogenite; pozorovala sa však fetotoxicita spojená s
toxicitou pre matky.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok




/Jadro tablety:/

mikrokryštalická celulóza
koloidný oxid kremičitý bezvodý
sorbitol (E420)
magnéziumkarbonát
predželatínový škrob
povidón K-30
stearylfumarát sodný
laurylsulfát sodný
krospovidón (Kollidon CL)


/Filmový obal tablety:/

monohydrát laktózy
hypromelóza
makrogol 4000
oxid titaničitý (E 171)
žltý oxid železitý (E 172) (iba v sile 160 mg/25 mg)
zmes čierneho, červeného a žltého oxidu železitého (E 172) (iba v sile 160
mg/25 mg
a v sile 160 mg/12,5 mg)
červený oxid železitý (E 172) (iba v sile 80 mg/12,5 mg a v sile 160 mg/25
mg).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC (triplex)/hliníkový blister.
Veľkosť balenia:
Valzap HCT 80 mg/12,5 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených
tabliet.
Valzap HCT 160 mg/12,5 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených
tabliet.
Valzap HCT 160 mg/25 mg: 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 filmom obalených
tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ZENTIVA, k. s., Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Valzap HCT 80 mg/12,5 mg: 58/0688/09-S
Valzap HCT 160 mg/12,5 mg: 58/0689/09-S
Valzap HCT 160 mg/25 mg: 58/0690/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

19.11.2009


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2011