Písomná informácia pre používateľov


príloha č.2 k rozhodnutiu o ZMENE V REGISTRÁCII, EV. Č.: 2107/9600








Písomná
inform
ácia
pre
používa
teľ/ov/

Zovirax
200
mg/ 5
ml
(aciclo
virum)

Perorálna suspenzia


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Zloženie lieku
Liečivo: aciclovirum (aciklovir) 200 mg v 5 ml suspenzie.
Pomocné látky: sorbitoli solution 70 % (sorbitol 70 %), glycerolum
(glycerol), cellulosum dispersum (celulóza), methylparabenum
(metylparabén), propylparabenum (propylparabén), aroma banana (banánová
príchuť), vanillin (vanilín), aqua purificata (čistená voda).


Farmakoterapeutická skupina

Chemoterapeutikum.


Charakteristika

Aciklovir je syntetický purínový nukleozidový analóg s inhibičnou aktivitou
in vitro aj in vivo proti ľudskému herpes vírusu, vrátane vírusu Herpes
simplex (HSV) typ 1 a 2, vírusu Varicella zoster (VZV), Epsteinov-Barrovej
vírusu (EBV) a Cytomegalovírusu (CMV). Na bunkových kultúrach má aciklovir
najväčšiu protivírusovú aktivitu voči HSV-1, následne (v poradí klesajúcej
účinnosti) HSV-2, VZV, EBV a CMV.

Inhibičná aktivita acikloviru na HSV-1, HSV-2, VZV, EBV a CMV je vysoko
selektívna. Enzým tymidínkináza (TK) normálnych, neinfikovaných buniek
nevyužíva aciklovir efektívne ako substrát, a preto toxicita na hostiteľské
bunky cicavcov je nízka; avšak TK kódovaná HSV, VZV a EBV premieňa
aciklovir na monofosfát acikloviru, nukleozidový analóg, ktorý je ďalej
prostredníctvom bunkových enzýmov konvertovaný na difosfát a nakoniec
trifosfát. Aciklovir trifosfát interferuje s vírusovou DNA polymerázou
a inhibuje replikáciu vírusovej DNA s výsledným ukončením reťazca, po
ktorom nasleduje jeho inkorporácia do vírusovej DNA.

Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných
jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou,
ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom.

Väčšina klinických izolátov s nižšou citlivosťou preukazovala relatívny
nedostatok vírusovej TK, boli však hlásené aj kmene so zmenenou vírusovou
TK alebo DNA polymerázou. K objaveniu sa kmeňov s nižšou citlivosťou môže
tiež viesť expozícia izolátov HSV acikloviru in vitro. Vzťah medzi
citlivosťou izolátov HSV určenou in vitro a klinickou odpoveďou na liečbu
aciklovirom nie je jasný.

Je potrebné upozorniť všetkých pacientov, aby zabránili možnému prenosu
vírusu, obzvlášť v tých prípadoch, keď sú prítomné aktívne lézie.

Indikácie
Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií kože a slizníc,
ktoré spôsobuje vírus Herpes simplex, vrátane primárneho a recidivujúceho
genitálneho herpesu.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na supresiu (prevenciu recidív)
rekurentných infekcií vírusom Herpes simplex u imunokompetentných
pacientov.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na profylaxiu infekcií vírusom
Herpes simplex u pacientov so zníženou imunitou.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií vírusom Varicella
(ovčie kiahne) a Herpes zoster (pásový opar). Štúdie dokázali, že včasná
liečba pásového oparu Zoviraxom mala priaznivý vplyv na bolesť a je schopná
znížiť incidenciu postherpetickej neuralgie (zosterová bolesť).

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu niektorých ťažko
imunodeficientných pacientov, menovite pacientov s pokročilým ochorením HIV
(počty CD4+ <200/mm3, vrátane pacientov s AIDS a ťažkého ARC) alebo po
transplantácii kostnej drene. Štúdie dokázali, že perorálny Zovirax,
podávaný súčasne s antiretrovírusovou liečbou (hlavne perorálny Retrovir),
znížil úmrtnosť u pacientov s pokročilým ochorením HIV, a že perorálny
Zovirax, ktorému predchádzala mesačná liečba intravenóznym Zoviraxom,
znižuje úmrtnosť u pacientov po transplantácii kostnej drene. Naviac
perorálny Zovirax poskytoval účinnú profylaxiu herpetických ochorení.

Kontraindikácie
Zovirax suspenzia je kontraindikovaná u pacientov so známou
precitlivenosťou na aciklovir alebo ktorúkoľvek inú zložku prípravku a
valaciklovir.

Nežiaduce účinky
Nižšie uvedené kategórie frekvencie spojenej s nežiaducimi účinkami sú
odhadmi. Pre väčšinu nežiaducich účinkov neboli k dispozícii vhodné údaje
pre odhad výskytu. Nežiaduce účinky sa okrem toho môžu líšiť vo výskyte
v závislosti od indikácie.

Na klasifikáciu nežiaducich účinkov v zmysle frekvencie sa použilo
nasledujúce pravidlo: veľmi časté ?1/10, časté ?1/100 a <1/10, menej časté
?1/1000 a <1/100, zriedkavé ?1/10 000 a <1/1000, veľmi zriedkavé <1/10 000.

/Poruchy krvi a lymfatického systému/
Veľmi zriedkavé: Anémia, leukopénia, trombocytopénia

/Poruchy imunitného systému/
Zriedkavé: Anafylaxia

/Psychické poruchy a poruchy nervového systému/
Časté: Bolesť hlavy, závrat
Veľmi zriedkavé: Agitovanosť, zmätenosť, tremor, ataxia, dyzartria,
halucinácie, psychotické príznaky, kŕče, somnolencia,
encefalopatia, kóma

Vyššie uvedené nežiaduce účinky sú obvykle reverzibilné a zvyčajne hlásené
u pacientov
s poruchou funkcie obličiek alebo s inými predispozičnými faktormi (pozri
časť Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína/
Zriedkavé: Dyspnoe

/Gastrointestinálne poruchy/
Časté: Nauzea, dávenie, hnačka, bolesť brucha

/Poruchy pečene a žlčových ciest/
Zriedkavé: Reverzibilný vzostup bilirubínu a pečeňových enzýmov
Veľmi zriedkavé: Hepatitída, žltačka

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Časté: Pruritus, vyrážka (vrátane fotosenzitivity)
Menej časté: Urtikária, zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov

Zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov sa spája so širokým spektrom
chorobných procesov a liekov, jeho vzťah k liečbe aciklovirom nie je jasný.

Zriedkavé: Angioedém

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Zriedkavé: Vzostup hladiny močoviny a kreatinínu v krvi
Veľmi zriedkavé: Akútne zlyhanie obličiek, bolesť obličiek

Bolesť obličiek môže súvisieť so zlyhaním obličiek.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania/
Časté: Únava, horúčka

Interakcie
Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie.

Aciklovir je vylučovaný predovšetkým v nezmenenej forme močom
prostredníctvom aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Ktorékoľvek súčasne
užívané liečivo, ktoré je vylučované tým istým mechanizmom, môže zvyšovať
plazmatickú koncentráciu acikloviru. Probenecid a cimetidín zvyšujú AUC
acikloviru týmto mechanizmom a tiež znižujú obličkový klírens acikloviru.
Podobne bol pozorovaný nárast AUC acikloviru a inaktívneho metabolitu
mykofenolátmofetilu, imunosupresíva používaného u pacientov po
transplantáciách, pri ich súčasnom podávaní. Nakoľko je však terapeutický
index acikloviru široký, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

Dávkovanie a spôsob podávania
/Dávkovanie u dospelých pacientov:/

/Liečba infekcií vírusom Herpes simplex:/
Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex sa má užívať 200 mg Zoviraxu 5-
krát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva
nočná dávka. Liečba má trvať päť dní, ale pri ťažkých primárnych infekciách
sa môže predĺžiť.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku
zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i intravenóznu aplikáciu.

S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie; u rekurentných
infekcií sa má začať už v prodromálnom období alebo pri prvom objavení
lézií.

/Supresia infekcií vírusom Herpes simplex:/
K supresii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s normálnou funkciou
imunitného systému sa používa dávka 200 mg Zoviraxu 4-krát denne
v približne šesťhodinových intervaloch.

U mnohých pacientov je možné prejsť na veľmi vhodné podávanie 400 mg
Zoviraxu 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.

Postupná titrácia nadol k 200 mg Zoviraxu 3-krát denne v približne
osemhodinových intervaloch alebo dokonca len 2-krát denne v približne
dvanásťhodinových intervaloch sa môže prejaviť ako dostatočne účinná.

U niektorých pacientov sa môže objaviť exacerbácia infekcie aj pri celkovej
dennej dávke 800 mg Zoviraxu.

Liečba sa má prerušiť pravidelne v intervaloch od šesť do dvanásť mesiacov,
aby sa mohli sledovať možné zmeny v prirodzenom priebehu ochorenia.

/Profylaxia infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou/
/imunitou:/
Na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou
imunitou sa má užívať 200 mg Zoviraxu 4-krát denne v približne
šesťhodinových intervaloch.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku
zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i možnosť intravenóznej
aplikácie.

Trvanie profylaktického podávania je podmienené trvaním rizikového obdobia.


/Liečba infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster:/
Na liečbu infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster sa má užívať 800 mg
Zoviraxu 5-krát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa
vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať sedem dní.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva sa má zvážiť
možnosť intravenóznej aplikácie.

S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie. Liečba dosahuje
lepšie výsledky vtedy, keď sa s ňou začalo čo najskôr po nástupe vyrážok.

/Liečba ťažko imunodeficientných pacientov:/
Na liečbu pacientov s prejavmi ťažkej imunodeficiencie sa má podávať 800 mg
Zoviraxu 4-krát denne v približne šesťhodinových intervaloch.

Liečbe pacientov po transplantácii kostnej drene má predchádzať až mesačné
intravenózne podávanie Zoviraxu (pozri Informácie o predpisovaní infúzie
Zovirax I.V.)

U pacientov po transplantácii kostnej drene bolo študované trvanie liečby 6
mesiacov (od 1 do 7 mesiacov po transplantácii). U pacientov s pokročilým
ochorením HIV trvala študovaná liečba 12 mesiacov, ale je pravdepodobné, že
títo pacienti by v záujme profitovania z dlhodobejšej liečby v nej
pokračovali.


/Dávkovanie u detí:/

Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex a na profylaxiu infekcií vírusom
Herpes simplex u imunodeficientných pacientov sa má Zovirax podávať deťom
od dvoch rokov v dávkach ako pre dospelých a u detí mladších ako dva roky
sa má podávať polovičná dávka ako dospelým.

Na liečbu varicelly možno podávať deťom starším ako šesť rokov 800 mg
Zoviraxu 4-krát denne a deťom vo veku od dvoch do šiestich rokov môžeme
podávať 400 mg Zoviraxu 4-krát denne.

Deťom vo veku pod dva roky môžeme podávať 200 mg Zoviraxu 4-krát denne.
Dávkovanie by mohlo byť presnejšie pri prepočítavaní 20 mg Zoviraxu/kg
telesnej hmotnosti (nesmie prekročiť 800 mg) 4-krát denne. Liečba má trvať
päť dní.

O supresii infekcií vírusom Herpes simplex alebo o liečbe infekcií vírusom
Herpes zoster nie sú u detí s dobrou funkciou imunitného systému žiadne
dostupné údaje.

Na liečbu ťažko imunodeficientných detí vo veku nad dva roky sa podľa
malého množstva údajov odporúča podávanie dávok ako pre dospelých.


/Dávkovanie v staršom veku:/

V staršom veku klesá celkový klírens acikloviru paralelne s klírensom
kreatinínu. Je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu starších
pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho Zoviraxu.

Zvláštnu pozornosť treba venovať redukcii dávkovania u starších pacientov
s poškodenou funkciou obličiek.


/Dávkovanie pri poškodení obličiek:/

Pri podávaní Zoviraxu pacientom s poškodenou funkciou obličiek je potrebná
opatrnosť a je nevyhnuté zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.

V liečbe a profylaxii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov
s poškodenou funkciou obličiek nevedú odporúčané perorálne dávky Zoviraxu
k hromadeniu acikloviru nad bezpečnú úroveň určenú pri intravenóznej
infúzii. I napriek tomu sa však odporúča u pacientov s ťažkým poškodením
obličiek (klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) prispôsobiť dávku na 200
mg 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.

V liečbe infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster a tiež v liečbe ťažko
imunodeficientných pacientov so súčasným ťažkým poškodením funkcie obličiek
(klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávkovanie
na 800 mg Zoviraxu 2-krát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.
U pacientov so stredným poškodením obličiek (klírens kreatinínu v rozsahu
10 – 25 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávku na 800 mg Zoviraxu 3-krát
denne v približne osemhodinových intervaloch.

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
/Používanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších pacientov:/
Aciklovir je vylučovaný obličkami do moču, a preto sa u pacientov
s poruchou funkcie obličiek musí znížiť dávka (pozri časť Dávkovanie
a spôsob podávania). U starších pacientov je funkcia obličiek pravdepodobne
znížená a preto sa v tejto vekovej skupine musí zvážiť potreba zníženia
dávky. Starší pacienti aj pacienti s poruchou funkcie obličiek sú vystavení
zvýšenému riziku vzniku neurologických vedľajších účinkov a musia byť
pozorne sledovaní so zameraním sa na prejavy týchto účinkov. V hlásených
prípadoch boli tieto reakcie zvyčajne reverzibilné po prerušení liečby
(pozri časť Nežiaduce účinky).

/Stav hydratácie//:/ U pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho
acikloviru, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.



/Gravidita:/
Výsledky užívania akejkoľvek formy Zoviraxu sú zdokumentované v post-
marketingovom tehotenskom registri so súčasným užívaním acikloviru. Údaje
z registra nedokázali nárast výskytu vrodených vád detí u žien vystavených
účinkom Zoviraxu oproti bežnej populácii. Defekty, ktoré sa objavili,
neboli jednotné ani neboli rovnakého druhu, aby mohli naznačovať spoločnú
príčinu.
I napriek tomu sa však má starostlivo zvažovať potencionálna výhodnosť
liečby voči možnému riziku.

/Laktácia//:/
Po perorálnom podaní 200 mg acikloviru 5-krát denne bol stanovený aciklovir
v materskom mlieku v koncentráciách od 0,6- do 1,4-násobku príslušných
plazmatických koncentrácií. Tieto koncentrácie by mohli potenciálne
vystavovať dojčatá dávke acikloviru až do 0,3 mg/kg/deň. Je preto vhodné
zachovať opatrnosť pri podávaní Zoviraxu dojčiacim matkám.

/Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje/
Pri posudzovaní pacientovej schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať
stroje sa má pamätať na klinický stav pacienta a profil nežiaducich účinkov
acikloviru. Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch acikloviru na
schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje. Škodlivý účinok
na takéto aktivity okrem toho nie je možné predvídať na základe
farmakológie liečiva.

/Predávkovanie:/
Symptómy a znaky/:/
Aciklovir sa z gastrointestinálneho traktu vstrebáva iba čiastočne. U
pacientov, ktorí po jednorazovej dávke až do 20 g acikloviru, neboli
zvyčajne pozorované toxické účinky. Náhodné, opakované predávkovanie
perorálneho acikloviru počas niekoľkých dní bolo spojené
s gastrointestinálnymi účinkami (ako napríklad nauzea a dávenie)
a neurologickými účinkami (bolesti hlavy a zmätenosť).

Predávkovanie intravenóznym aciklovirom viedlo k zvýšeniu hladiny
kreatinínu v sére, dusíka močoviny v krvi a následnému zlyhaniu obličiek.
Pri intravenóznom predávkovaní boli popisované aj neurologické účinky,
vrátane zmätenosti, halucinácií, agitovanosti, kŕčov a bezvedomia.


/Liečba//:/

U pacientov je nutné sledovať známky toxicity. Symptomatické predávkovanie
možno zvládnuť hemodialýzou, nakoľko hemodialýza významne zvyšuje
odstraňovanie acikloviru z krvi.

Varovanie
Nepoužívajte liek po uplynutí času použiteľnosti, ktorý je uvedený na
obale.

Balenie
1 x 125 ml


Uchovávanie

Uchovávajte v suchu pri teplote do 25°C.

Dátum poslednej revízie textu
August 2008

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 K OZNÁMENIU O ZMENE V REGISTRÁCII, EV.Č.: 2011/03534,
2011/04596




/Súhrn charakteristických vlastností lieku/


1. NÁZOV LIEKU

Zovirax 200 mg/ 5 ml


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE LIEKU

Liečivo: aciclovirum 200 mg v 5 ml suspenzie.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálna suspenzia.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií kože a slizníc,
ktoré spôsobuje vírus Herpes simplex, vrátane primárneho a recidivujúceho
genitálneho herpesu (okrem novorodeneckej infekcie HSV a ťažkých infekcií
HSV u detí so zníženou imunitou).

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na supresiu (prevenciu recidív)
rekurentných infekcií vírusom Herpes simplex u imunokompetentných
pacientov.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na profylaxiu infekcií vírusom
Herpes simplex u pacientov so zníženou imunitou.

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu infekcií vírusom Varicella
(ovčie kiahne) a Herpes zoster (pásový opar). Štúdie dokázali, že včasná
liečba pásového oparu Zoviraxom mala priaznivý vplyv na bolesť a je schopná
znížiť incidenciu postherpetickej neuralgie (zosterová bolesť).

Perorálne formy Zoviraxu sú indikované na liečbu niektorých ťažko
imunodeficientných pacientov, menovite pacientov s pokročilým ochorením HIV
(počty CD4+ <200/mm3, vrátane pacientov s AIDS a ťažkého ARC) alebo po
transplantácii kostnej drene. Štúdie dokázali, že perorálny Zovirax,
podávaný súčasne s antiretrovírusovou liečbou (hlavne perorálny Retrovir),
znížil úmrtnosť u pacientov s pokročilým ochorením HIV, a že perorálny
Zovirax, ktorému predchádzala mesačná liečba intravenóznym Zoviraxom,
znižuje úmrtnosť u pacientov po transplantácii kostnej drene. Naviac
perorálny Zovirax poskytoval účinnú profylaxiu herpetických ochorení.








4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

/Dávkovanie u dospelých pacientov:/

/Liečba infekcií vírusom Herpes simplex:/
Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex sa má užívať 200 mg Zoviraxu
päťkrát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa vynecháva
nočná dávka. Liečba má trvať päť dní, ale pri ťažkých primárnych infekciách
sa môže predĺžiť.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku
zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i intravenóznu aplikáciu.

S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie; u rekurentných
infekcií sa má začať už v prodromálnom období alebo pri prvom objavení
lézií.

/Supresia infekcií vírusom Herpes simplex:/
K supresii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s normálnou funkciou
imunitného systému sa používa dávka 200 mg Zoviraxu štyrikrát denne
v približne šesťhodinových intervaloch.

U mnohých pacientov je možné prejsť na veľmi vhodné podávanie 400 mg
Zoviraxu dvakrát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.

Postupná titrácia nadol k 200 mg Zoviraxu trikrát denne v približne
osemhodinových intervaloch alebo dokonca len dvakrát denne v približne
dvanásťhodinových intervaloch sa môže prejaviť ako dostatočne účinná.

U niektorých pacientov sa môže objaviť exacerbácia infekcie aj pri celkovej
dennej dávke 800 mg Zoviraxu.

Liečba sa má prerušiť pravidelne v intervaloch od šesť do dvanásť mesiacov,
aby sa mohli sledovať možné zmeny v prirodzenom priebehu ochorenia.

/Profylaxia infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou/
/imunitou:/
Na profylaxiu infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov s oslabenou
imunitou sa má užívať 200 mg Zoviraxu štyrikrát denne v približne
šesťhodinových intervaloch.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva je možné dávku
zdvojnásobiť na 400 mg, prípadne je treba zvážiť i možnosť intravenóznej
aplikácie.

Trvanie profylaktického podávania je podmienené trvaním rizikového obdobia.

/Liečba infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster:/
Na liečbu infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster sa má užívať 800 mg
Zoviraxu päťkrát denne v približne štvorhodinových intervaloch, pričom sa
vynecháva nočná dávka. Liečba má trvať sedem dní.

U ťažko imunodeficientných pacientov (napr. po transplantácii kostnej
drene) alebo u pacientov s porušenou resorpciou z čreva sa má zvážiť
možnosť intravenóznej aplikácie.

S podávaním sa má začať čo najskôr po objavení infekcie. Liečba dosahuje
lepšie výsledky vtedy, keď sa s ňou začalo čo najskôr po nástupe vyrážok.


/Liečba ťažko imunodeficientných pacientov:/
Na liečbu pacientov s prejavmi ťažkej imunodeficiencie sa má podávať 800 mg
Zoviraxu štyrikrát denne v približne šesťhodinových intervaloch.

Liečbe pacientov po transplantácii kostnej drene má predchádzať až mesačné
intravenózne podávanie Zoviraxu (pozri Informácie o predpisovaní infúzie
Zovirax I.V.)

U pacientov po transplantácii kostnej drene bolo študované trvanie liečby 6
mesiacov (od 1 do 7 mesiacov po transplantácii). U pacientov s pokročilým
ochorením HIV trvala študovaná liečba 12 mesiacov, ale je pravdepodobné, že
títo pacienti by v záujme profitovania z dlhodobejšej liečby v nej
pokračovali.


/Dávkovanie u detí:/

Na liečbu infekcií vírusom Herpes simplex a na profylaxiu infekcií vírusom
Herpes simplex u imunodeficientných pacientov sa má Zovirax podávať deťom
od dvoch rokov v dávkach ako pre dospelých a u detí mladších ako dva roky
sa má podávať polovičná dávka ako dospelým.

Na liečbu varicelly možno podávať deťom starším ako šesť rokov 800 mg
Zoviraxu štyrikrát denne a deťom vo veku od dvoch do šiestich rokov môžeme
podávať 400 mg Zoviraxu štyrikrát denne.

Deťom vo veku pod dva roky môžeme podávať 200 mg Zoviraxu štyrikrát denne.
Dávkovanie by mohlo byť presnejšie pri prepočítavaní 20 mg Zoviraxu/kg
telesnej hmotnosti (nesmie prekročiť 800 mg) štyrikrát denne. Liečba má
trvať päť dní.

O supresii infekcií vírusom Herpes simplex alebo o liečbe infekcií vírusom
Herpes zoster nie sú u detí s dobrou funkciou imunitného systému žiadne
dostupné údaje.

Na liečbu ťažko imunodeficientných detí vo veku nad dva roky sa podľa
malého množstva údajov odporúča podávanie dávok ako pre dospelých.




/Dávkovanie v staršom veku:/

V staršom veku klesá celkový klírens acikloviru paralelne s klírensom
kreatinínu. Je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu starších
pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho Zoviraxu.

Zvláštnu pozornosť treba venovať redukcii dávkovania u starších pacientov
s poškodenou funkciou obličiek.


/Dávkovanie pri poškodení obličiek:/

Pri podávaní Zoviraxu pacientom s poškodenou funkciou obličiek je potrebná
opatrnosť a je nevyhnuté zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.

V liečbe a profylaxii infekcií vírusom Herpes simplex u pacientov
s poškodenou funkciou obličiek nevedú odporúčané perorálne dávky Zoviraxu
k hromadeniu acikloviru nad bezpečnú úroveň určenú pri intravenóznej
infúzii. I napriek tomu sa však odporúča u pacientov s ťažkým poškodením
obličiek (klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) prispôsobiť dávku na 200
mg dvakrát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.

V liečbe infekcií vírusom Varicella a Herpes zoster a tiež v liečbe ťažko
imunodeficientných pacientov so súčasným ťažkým poškodením funkcie obličiek
(klírens kreatinínu menej ako 10 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávkovanie
na 800 mg Zoviraxu dvakrát denne v približne dvanásťhodinových intervaloch.
U pacientov so stredným poškodením obličiek (klírens kreatinínu v rozsahu
10 – 25 ml/min) sa odporúča prispôsobiť dávku na 800 mg Zoviraxu trikrát
denne v približne osemhodinových intervaloch.

4.3. Kontraindikácie

Zovirax suspenzia je kontraindikovaná u pacientov so známou
precitlivenosťou na aciklovir a valaciklovir alebo na ktorúkoľvek
z pomocných látok.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Používanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších pacientov:/
Aciklovir je vylučovaný obličkami do moču, a preto sa u pacientov
s poruchou funkcie obličiek musí znížiť dávka (pozri časť 4.2. Dávkovanie
a spôsob podávania). U starších pacientov je funkcia obličiek pravdepodobne
znížená a preto sa v tejto vekovej skupine musí zvážiť potreba zníženia
dávky. Starší pacienti aj pacienti s poruchou funkcie obličiek sú vystavení
zvýšenému riziku vzniku neurologických vedľajších účinkov a musia byť
pozorne sledovaní so zameraním sa na prejavy týchto účinkov. V hlásených
prípadoch boli tieto reakcie zvyčajne reverzibilné po prerušení liečby
(pozri časť 4.8. Nežiaduce účinky).
Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných
jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou,
ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom (pozri časť 5.1.
Farmakodynamické vlastnosti).

/Stav hydratácie//:/ U pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky perorálneho
acikloviru, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu.

4.5. Liekové a iné interakcie

Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie.

Aciklovir je vylučovaný predovšetkým v nezmenenej forme močom
prostredníctvom aktívnej renálnej tubulárnej sekrécie. Ktorékoľvek súčasne
užívané liečivo, ktoré je vylučované tým istým mechanizmom, môže zvyšovať
plazmatickú koncentráciu acikloviru. Probenecid a cimetidín zvyšujú AUC
acikloviru týmto mechanizmom a tiež znižujú obličkový klírens acikloviru.
Podobne bol pozorovaný nárast AUC acikloviru a inaktívneho metabolitu
mykofenolátmofetilu, imunosupresíva používaného u pacientov po
transplantáciách, pri ich súčasnom podávaní. Nakoľko je však terapeutický
index acikloviru široký, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

4.6. Fertilita, gravidita a latácia

/Fertilita:/
Pozri klinické štúdie v časti 5.2. Farmakokinetické vlastnosti.

/Gravidita:/
O používaní acikloviru u gravidných žien sa má uvažovať iba v prípade keď
potencionálny prínos prevažuje nad možnosťou neznámeho rizika.

Výsledky užívania akejkoľvek formy Zoviraxu sú zdokumentované v post-
marketingovom tehotenskom registri so súčasným užívaním acikloviru. Údaje
z registra nedokázali nárast výskytu vrodených vád detí u žien vystavených
účinkom Zoviraxu oproti bežnej populácii. Defekty, ktoré sa objavili,
neboli jednotné ani neboli rovnakého druhu, aby mohli naznačovať spoločnú
príčinu.

/Laktácia:/
Po perorálnom podaní 200 mg acikloviru päťkrát denne bol stanovený
aciklovir v materskom mlieku v koncentráciách od 0,6- do 1,4-násobku
príslušných plazmatických koncentrácií. Tieto koncentrácie by mohli
potenciálne vystavovať dojčatá dávke acikloviru až do 0,3 mg/kg/deň. Je
preto vhodné zachovať opatrnosť pri podávaní Zoviraxu dojčiacim matkám.


4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Pri posudzovaní pacientovej schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať
stroje sa má pamätať na klinický stav pacienta a profil nežiaducich účinkov
acikloviru. Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch acikloviru na
schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje. Škodlivý účinok
na takéto aktivity okrem toho nie je možné predvídať na základe
farmakológie liečiva.

4.8. Nežiaduce účinky

Nižšie uvedené kategórie frekvencie spojenej s nežiaducimi účinkami sú
odhadmi. Pre väčšinu nežiaducich účinkov neboli k dispozícii vhodné údaje
pre odhad výskytu. Nežiaduce účinky sa okrem toho môžu líšiť vo výskyte
v závislosti od indikácie.

Na klasifikáciu nežiaducich účinkov v zmysle frekvencie sa použilo
nasledujúce pravidlo: veľmi časté ?1/10, časté ?1/100 až <1/10, menej časté
?1/1 000 až <1/100, zriedkavé ?1/10 000 až <1/1 000, veľmi zriedkavé <1/10
000.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: Anémia, leukopénia, trombocytopénia

Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: Anafylaxia

Psychické poruchy a poruchy nervového systému
Časté: Bolesť hlavy, závrat
Veľmi zriedkavé: Agitovanosť, zmätenosť, tremor, ataxia, dyzartria,
halucinácie, psychotické
príznaky, kŕče, somnolencia, encefalopatia, kóma

Vyššie uvedené nežiaduce účinky sú obvykle reverzibilné a zvyčajne hlásené
u pacientov s poruchou
funkcie obličiek alebo s inými predispozičnými faktormi (pozri časť 4.4.
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Zriedkavé: Dyspnoe

Poruchy gastrointestinálne traktu
Časté: Nauzea, dávenie, hnačka, bolesť brucha

Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: Reverzibilný vzostup bilirubínu a pečeňových enzýmov
Veľmi zriedkavé: Hepatitída, žltačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: Pruritus, vyrážka (vrátane fotosenzitivity)
Menej časté: Urtikária, zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov

Zrýchlené difúzne vypadávanie vlasov sa spája so širokým spektrom
chorobných procesov a liekov,
jeho vzťah k liečbe aciklovirom nie je jasný.

Zriedkavé: Angioedém

Poruchy obličiek a močových ciest
Zriedkavé: Vzostup hladiny močoviny a kreatinínu v krvi
Veľmi zriedkavé: Akútne zlyhanie obličiek, bolesť obličiek

Bolesť obličiek môže súvisieť so zlyhaním obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: Únava, horúčka

4.9. Predávkovanie

/Symptómy a znaky//:/
Aciklovir sa z gastrointestinálneho traktu vstrebáva iba čiastočne. U
pacientov, po jednorazovej dávke až do 20 g acikloviru, neboli zvyčajne
pozorované toxické účinky. Náhodné, opakované predávkovanie perorálnym
aciklovirom počas niekoľkých dní bolo spojené s gastrointestinálnymi
účinkami (ako napríklad nauzea a dávenie) a neurologickými účinkami
(bolesti hlavy a zmätenosť).

Predávkovanie intravenóznym aciklovirom viedlo ku zvýšeniu hladiny
kreatinínu v sére, dusíka močoviny v krvi a k následnému zlyhaniu obličiek.
Pri intravenóznom predávkovaní boli popisované aj neurologické účinky,
vrátane zmätenosti, halucinácií, agitovanosti, kŕčov a bezvedomia.


/Liečba:/

U pacientov je nutné sledovať známky toxicity. Symptomatické predávkovanie
možno zvládnuť hemodialýzou, nakoľko hemodialýza významne zvyšuje
odstraňovanie acikloviru z krvi.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antivirotikum
ATC: J05AB01

/Mechanizmus účinku/:
Aciklovir je syntetický purínový nukleozidový analóg s inhibičnou aktivitou
/in vitro/ aj /in vivo/ proti ľudskému herpes vírusu, vrátane vírusu Herpes
simplex (HSV) typ 1 a 2, vírusu Varicella zoster (VZV), Epsteinov-Barrovej
vírusu (EBV) a Cytomegalovírusu (CMV). Na bunkových kultúrach má aciklovir
najväčšiu protivírusovú aktivitu voči HSV-1, následne (v poradí klesajúcej
účinnosti) HSV-2, VZV, EBV a CMV.

Inhibičná aktivita acikloviru na HSV-1, HSV-2, VZV, EBV a CMV je vysoko
selektívna. Enzým tymidínkináza (TK) normálnych, neinfikovaných buniek
nevyužíva aciklovir efektívne ako substrát, a preto toxicita na hostiteľské
bunky cicavcov je nízka; avšak TK kódovaná HSV, VZV a EBV premieňa
aciklovir na monofosfát acikloviru, nukleozidový analóg, ktorý je ďalej
prostredníctvom bunkových enzýmov konvertovaný na difosfát a nakoniec
trifosfát. Aciklovir trifosfát interferuje s vírusovou DNA polymerázou
a inhibuje replikáciu vírusovej DNA s výsledným ukončením reťazca, po
ktorom nasleduje jeho inkorporácia do vírusovej DNA.

Prolongované alebo opakované kúry aciklovirom u ťažko imunodeficientných
jedincov môžu viesť k selekcii vírusových kmeňov s nižšou citlivosťou,
ktoré nemusia reagovať na pokračujúcu liečbu aciklovirom.

Väčšina klinických izolátov s nižšou citlivosťou preukazovala relatívny
nedostatok vírusovej TK, boli však hlásené aj kmene so zmenenou vírusovou
TK alebo DNA polymerázou. K objaveniu sa kmeňov s nižšou citlivosťou môže
tiež viesť expozícia izolátov HSV acikloviru /in vitro/. Vzťah medzi
citlivosťou izolátov HSV určenou /in vitro/ a klinickou odpoveďou na liečbu
aciklovirom nie je jasný.

Je potrebné upozorniť všetkých pacientov, aby zabránili možnému prenosu
vírusu, obzvlášť v tých prípadoch, keď sú prítomné aktívne lézie.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia/
Aciklovir sa resorbuje z čreva len čiastočne. Priemerné vrcholové
rovnovážne plazmatické koncentrácie (Cmax) po dávke 200 mg každé štyri
hodiny boli 3,1 ?mol (0,7 ?g/ml) a ekvivalentné minimálne plazmatické
koncentrácie (Cmin) boli 1,8 ?mol (0,4 ?g/ml). Zodpovedajúce hladiny
Cmax po dávke 400 mg a 800 mg každé štyri hodiny boli 5,3 ?mol (1,2 ?g/ml)
a 8 ?mol (1,8 ?g/ml). Ekvivalentné hodnoty Cmin boli 2,7 ?mol (0,6 ?g/ml)
a 4 ?mol (0,9 ?g/ml).

U dospelých boli priemerné vrcholové rovnovážne plazmatické hladiny Cmax po
hodinovej infúzii 2,5 mg/kg, 5 mg/kg a 10 mg/kg a 15 mg/kg namerané
v poradí 22,7 ?mol (5,1 ?g/ml), 43,6 ?mol (9,8 ?g/ml), 92 ?mol (20,7 ?g/ml)
a 105 ?mol (23,6 ?g/ml). Zodpovedajúce hladiny Cmin po siedmich hodinách
boli 2,2 ?mol (0,5 ?g/ml), 3,1 ?mol (0,7 ?g/ml), 10,2 ?mol (2,3 ?g/ml)
a 8,8 ?mol (2,0 ?g/ml). U detí starších ako jeden rok sa pozorovali podobné
hladiny Cmax a Cmin, ak bola dávka 250 mg/m2 nahradená dávkou 5 mg/kg
a dávka 500 mg/m2 nahradená dávkou 10 mg/kg. U novorodencov a mladších
dojčiat (vo veku 0-3 mesiace) liečených dávkami 10 mg/kg formou
jednohodinovej infúzie každých 8 hodín bola pozorovaná Cmax 61,2 ?mol
(13,8 ?g/ml) a Cmin 10,1 ?mol (2,3 g/ml).

V osobitnej skupine novorodencov liečených dávkou 15 mg/kg podávanou
každých 8 hodín sa preukázali zvýšenia hodnôt približne úmerné dávke,
pričom hodnota Cmax bola 83,5 mikromolu (18,8 mikrogramu/ml) a hodnota
Cmin bola 14,1 mikromolu (3,2 mikrogramu/ml).


/Distribúcia/
Hladiny acikloviru v mozgovomiechovom moku zodpovedali približne 50%
plazmatických hladín. Väzba na plazmatické bielkoviny je relatívne nízka (9
až 33%), a preto ani nie sú iniciované liekové interakcie na väzobnom
mieste.

/Eliminácia/
U dospelých je konečný plazmatický polčas acikloviru po intravenóznom
podaní asi 2,9 hodiny. Väčšina lieku sa vylučuje v nezmenenej forme
obličkami. Obličkový klírens acikloviru je podstatne vyšší ako klírens
kreatinínu, čo naznačuje, že okrem glomerulárnej filtrácie sa na vylučovaní
lieku obličkami podieľa aj tubulárna sekrécia. 9-karboxymetoxy-metylguanín
je jediným významným metabolitom acikloviru a predstavuje v moči asi 10-15%
podanej látky. Ak sa podá aciklovir jednu hodinu po podaní 1 g probenecidu,
predĺži sa konečný plazmatický polčas o 18%, ako aj plocha pod krivkou
(AUC) závislosti plazmatickej koncentrácie od času o 40%.

U mladších dojčiat (vo veku 0-3 mesiace) liečených dávkami 10 mg/kg formou
jednohodinovej infúzie každých 8 hodín bol konečný plazmatický polčas 3,8
h.

Osobitné skupiny pacientov
U pacientov s chronickým zlyhaním obličiek bol priemerný konečný
plazmatický polčas 19,5 hodín. Priemerný polčas acikloviru bol počas
hemodialýzy 5,7 hodín. Plazmatické hladiny acikloviru klesli počas dialýzy
približne o 60%.

U starších ľudí postupne klesá celotelový klírens acikloviru so stúpajúcim
vekom a súčasne s poklesom klírensu kreatinínu, hoci v konečnom
plazmatickom polčase je len malá zmena.

Pri súčasnom podávaní acikloviru a zidovudinu u pacientov infikovaných HIV
neboli v žiadnych štúdiách dokázané zjavné zmeny vo farmakokinetickom
správaní sa týchto látok.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti



/Mutagenita:/
Výsledky širokého spektra testov mutagenity /in vitro/ a /in vivo/ ukázali, že
aciklovir nepredstavuje genetické riziko pre človeka.

/Karcinogenita:/
V dlhodobých štúdiách na myšiach a potkanoch sa aciklovir neprejavil ako
karcinogén.

/Fertilita//:/
Iba pri dávkach acikloviru, ktoré výrazne prekračovali odporúčané
terapeutické hodnoty, boli hlásené u potkanov a psov zväčša reverzibilné
vedľajšie účinky na spermatogenézu súvisiace s celkovou toxicitou.
Dvojgeneračné štúdie u myší nedokázali žiadny vplyv (perorálne podávaného)
acikloviru na fertilitu.


/Teratogenita//:/


Systémové podávanie acikloviru v medzinárodne prijatých štandardných
testoch nespôsobilo embryotoxické ani teratogénne účinky u králikov,
potkanov ani u myší. V neštandardných testoch u potkanov sa pozorovali
fetálne abnormality, avšak iba pri takých vysokých subkutánnych dávkach,
ktoré spôsobovali aj toxické prejavy u matiek. Klinická relevancia týchto
výsledkov nie je známa.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Sorbitoli solution 70 %
Glycerolum
Cellulosum dispersum
Methylparabenum
Propylparabenum
Aroma banana, vanillin
Aqua purificata

6.2. Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Uchovávajte v suchu pri teplote do + 25°C.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

Fľaška z tmavého skla s hliníkovým uzáverom so závitom, obojstranná PP
odmerka (2,5 a 5 ml) s „CE“ značkou, písomná informácia pre používateľov,
papierová škatuľka.

Veľkosť balenia:

1 x 125 ml

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Na vnútorné použitie.

Perorálna suspenzia Zovirax 200 mg/5 ml sa môže nariediť rovnakým objemom
buď sirupu alebo 70 % roztoku sorbitolu (nekryštalizujúceho).

Nariedený prípravok je stabilný počas 4 týždňov pri teplote 25°C, ale
odporúča sa, aby sa suspenzia nariedila tesne pred použitím.


7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

42/0190/87-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

21.10.1987 /

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

August 2011