Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2011/06390

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Zanacodar 40 mg tablety
Zanacodar 80 mg tablety
Telmisartan

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj
vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie
účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre
používateľov, povedzte to, prosím,
svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety
3. Ako užívať Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety A NA ČO SA POUŽÍVA

Zanacodar patrí do triedy liekov známych ako antagonisty receptora
angiotenzínu II.
Angiotenzín II je látka nachádzajúca sa v tele, ktorá spôsobuje zúženie
krvných ciev a tým zvyšuje
Váš krvný tlak. Zanacodar bráni účinku angiotenzínu II tak, že sa krvné
cievy uvoľnia
a Váš krvný tlak sa zníži.

Zanacodar sa používa na liečbu esenciálnej hypertenzie (vysokého krvného
tlaku).
„Esenciálna“ znamená, že vysoký krvný tlak nie je spôsobený iným ochorením.

Ak sa vysoký krvný tlak nelieči, môže poškodiť krvné cievy v niekoľkých
orgánoch, čo môže
niekedy viesť k srdcovému záchvatu, zlyhaniu srdca alebo obličiek, cievnym
mozgovým príhodám
alebo k oslepnutiu. Pred výskytom poškodenia zvyčajne nie sú prítomné
žiadne príznaky vysokého
krvného tlaku. Preto je dôležité pravidelne merať krvný tlak, aby sa
overilo, že je v rozmedzí
normálnych hodnôt.

Zanacodar sa tiež používa na zníženie srdcovo-cievnych príhod (ako je
srdcový záchvat alebo cievna mozgová príhoda) u pacientov, ktorí sú
rizikoví z dôvodu zníženého alebo zablokovaného zásobovania srdca alebo nôh
krvou, mali cievnu mozgovú príhodu alebo majú vysoké riziko diabetu
(cukrovky). Váš lekár Vás môže informovať, že máte vysoké riziko takýchto
príhod.


2. SKÔR AKO UŽIJETE Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety

Neužívajte Zanacodar
• keď ste alergický (precitlivený) na telmisartan alebo na ktorúkoľvek z
ďalších zložiek
obsiahnutých v tabletách Zanacodaru (zoznam ďalších zložiek je uvedený v
časti Ďalšie
informácie).

• keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (Je tiež vhodnejšie vyhnúť sa
užívaniu Zanacodaru
na začiatku tehotenstva - pozri časť Tehotenstvo).

• keď máte závažné problémy s pečeňou, ako je cholestáza alebo obštrukcia
žlčových ciest
(problémy s odtokom žlče z pečene a žlčníka) alebo akékoľvek iné závažné
ochorenie pečene.

Ak sa Vás týka ktorýkoľvek z vyššie uvedených bodov, pred užitím Zanacodaru
to oznámte
svojmu lekárovi.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Zanacodaru
Prosím, informujte svojho lekára, ak trpíte alebo ste prekonali ktorékoľvek
z nasledujúcich stavov
alebo ochorení:

• Ochorenie obličiek alebo transplantácia obličky
• Stenóza renálnej artérie (zúženie krvných ciev vedúcich do jednej alebo
oboch obličiek)
• Ochorenie pečene
• Problémy so srdcom
• Zvýšené hladiny aldosterónu (zadržiavanie vody a soli v tele spolu s
nerovnováhou rôznych
minerálov v krvi)
• Nízky krvný tlak (hypotenzia), ktorý sa pravdepodobne vyskytne, keď ste
dehydratovaný (keď
u Vás došlo k nadmernej strate vody z tela), alebo keď máte nedostatok soli
v tele, a to
v dôsledku liečby diuretikami („tabletami na odvodnenie“), diéty s nízkym
obsahom soli,
hnačky alebo vracania.
• Zvýšenie hladín draslíka vo Vašej krvi
• Cukrovka

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu
lekárovi. Zanacodar sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie
sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože to môže spôsobiť
závažné poškodenie dieťaťa, ak sa užíva v tomto období (pozri časť
Tehotenstvo).

V prípade chirurgického zákroku alebo anestézie (narkózy) oznámte svojmu
lekárovi, že užívate Zanacodar.

Užívanie Zanacodaru u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov sa
neodporúča.

Tak ako všetky ostatné antagonisty receptora angiotenzínu II, aj Zanacodar
môže byť menej
účinný v znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je
viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi. Váš lekár Vám
možno bude musieť zmeniť dávku týchto ďalších liekov alebo prijať iné
opatrenia. V niektorých
prípadoch budete možno musieť ukončiť užívanie jedného z liekov. To sa týka
najmä liekov
uvedených nižšie, ktoré sa užívajú súčasne so Zanacodarom:

• Lieky obsahujúce lítium na liečbu niektorých typov depresie.
• Lieky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka v krvi, ako sú náhrady soli
obsahujúce draslík, diuretiká šetriace draslík (niektoré „tablety na
odvodnenie“), inhibítory ACE, antagonisty receptora angiotenzínu II, NSA
(nesteroidné protizápalové lieky, napr. kyselina acetylsalicylová alebo
ibuprofén), heparín, imunosupresíva (napr. cyklosporín alebo takrolimus) a
antibiotikum trimetoprim.
• Diuretiká („tablety na odvodnenie“), najmä ak sa užívajú vo vysokých
dávkach spolu so Zanacodarom, môžu viesť k nadmernej strate vody v tele a
nízkemu tlaku krvi (hypotenzii).

Tak ako je tomu pri iných liekoch znižujúcich krvný tlak, účinok Zanacodaru
sa môže znížiť, ak užívate NSA (nesteroidné protizápalové lieky, napr.
kyselina acetylsalicylová alebo ibuprofén) alebo kortikosteroidy.

Zanacodar môže zvýšiť účinok iných liekov znižujúcich krvný tlak
používaných na liečbu vysokého krvného tlaku.

Užívanie Zanacodaru s jedlom a nápojmi
Zanacodar môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.

Tehotenstvo a dojčenie
Tehotenstvo
Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu
lekárovi. Váš lekár Vám
za normálnych okolností odporučí, aby ste Zanacodar prestali užívať ešte
pred tým, než
otehotniete alebo hneď ako zistíte, že ste tehotná a odporučí Vám, aby ste
namiesto Zanacodaru užívali iný liek. Zanacodar sa neodporúča užívať na
začiatku tehotenstva a nesmiete ho užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3
mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie dieťaťa, ak sa používa po
treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie
Ak dojčíte alebo začínate dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi. Zanacodar sa
neodporúča matkám, ktoré dojčia a Váš lekár Vám môže predpísať iný liek, ak
chcete dojčiť, najmä
vtedy, ak je Vaše dieťa novorodenec alebo sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
O vplyve Zanacodaru na schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje nie
sú dostupné
informácie. Niektorí ľudia pociťujú závraty alebo únavu pri liečbe vysokého
krvného tlaku. Ak
pociťujete závrat alebo únavu, neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje.


3. AKO UŽÍVAŤ Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety

Vždy užívajte Zanacodar presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie
ste niečím istý,
overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Tabletu vyberiete nasledujúcim spôsobom:
1. Oddeľte jeden samostatný blister od zvyšku pásu jemným odtrhnutím
pozdĺž dierkovania.
2. Opatrne odlúpnite zadnú časť blistra.
3. Vytlačte tabletu von.
Zvyčajná dávka Zanacodaru je jedna tableta denne. Snažte sa užívať tabletu
každý deň v rovnakom čase. Zanacodar môžete užívať s jedlom alebo bez
jedla. Tablety sa prehĺtajú celé a zapíjajú vodou alebo iným nealkoholickým
nápojom. Je dôležité, aby ste Zanacodar užívali každý deň, pokiaľ Vám lekár
nepovie inak. Ak máte dojem, že účinok Zanacodaru je príliš silný alebo
príliš slabý, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Na liečbu vysokého krvného tlaku je zvyčajná dávka Zanacodaru pre väčšinu
pacientov jedna 40 mg tableta raz denne na kontrolu krvného tlaku počas 24
hodín. Váš lekár Vám odporučil nižšiu dávku, jednu 20 mg tabletu denne.
Zanacodar sa tiež môže používať v kombinácii s diuretikami (liekmi na
odvodnenie), ako je hydrochlorotiazid, pre ktorý sa potvrdilo, že so
Zanacodarom má prídavný účinok na zníženie krvného tlaku.
Na zníženie výskytu srdcovo-cievnych príhod je zvyčajná dávka Zanacodaru
jedna 80 mg tableta raz denne. Na začiatku preventívnej liečby Zanacodarom
sa má často sledovať krvný tlak.

Ak Vaša pečeň nefunguje správne, zvyčajná dávka nemá prekročiť 40 mg raz
denne.

Ak užijete viac Zanacodaru, ako máte
Ak náhodne užijete príliš veľa tabliet, ihneď kontaktujte svojho lekára,
lekárnika alebo pohotovosť
najbližšej nemocnice.

Ak zabudnete užiť Zanacodar
Ak zabudnete užiť dávku, netrápte sa. Užite ju hneď, ako si na to
spomeniete a potom pokračujte
v užívaní ako predtým. Ak Vašu tabletu neužijete jeden deň, užite zvyčajnú
dávku nasledujúci deň.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Zanacodar môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia
u každého.
Tieto vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť s určitou častosťou, ktorá je
definovaná nasledovne:

. veľmi časté: postihujúce viac ako 1 z 10 užívateľov
. časté: postihujúce 1 až 10 zo 100 užívateľov
. menej časté: postihujúce 1 až 10 z 1 000 užívateľov
. zriedkavé: postihujúce 1 až 10 z 10 000 užívateľov
. veľmi zriedkavé: postihujúce menej ako 1 z 10 000 užívateľov
. neznáme: častosť sa nedá zistiť z dostupných údajov

Časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať:
Nízky krvný tlak (hypotenzia) u pacientov, ktorí tento liek užívajú na
zníženie srdcovo-cievnych príhod.

Menej časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať:
Infekcie horných dýchacích ciest (ako bolesť hrdla, zápal prínosových
dutín, bežné prechladnutie), infekcie močových ciest, nedostatok červených
krviniek (anémia), vysoké hladiny draslíka, pocit smútku (depresia), mdloby
(synkopa), ťažkosti so zaspávaním, pocit točenia hlavy alebo okolia
(vertigo), spomalenie srdcovej činnosti (bradykardia), znížený krvný tlak
(hypotenzia) u pacientov, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak, závrat pri
postavení sa (ortostatická hypotenzia), dýchavičnosť, bolesť brucha,
hnačka, brušný dyskomfort, opúchanie, vracanie, zvýšené potenie, svrbenie,
lieková vyrážka, bolesť svalov (myalgia), bolesť chrbta, obličková
nedostatočnosť vrátane akútneho zlyhania obličiek a bolesť na hrudi, pocit
slabosti a zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Zriedkavé vedľajšie účinky môžu zahŕňať:
Nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia), alergické reakcie (ako
vyrážka, svrbenie, sťažené dýchanie, sipot, opuch tváre alebo nízky krvný
tlak), pocit úzkosti, poruchy videnia, búšenie srdca (tachykardia),
žalúdočné ťažkosti, sucho v ústach, abnormálna funkcia pečene, závažná
kožná vyrážka, sčervenenie pokožky, náhly opuch pokožky a sliznice
(angioedém), ekzém (kožné ochorenie), bolesť kĺbov (artralgia), bolesť v
končatinách, príznaky slabosti, ochorenie podobné chrípke, zvýšené hladiny
kyseliny močovej, kreatinínu, pečeňových enzýmov alebo kreatín fosfokinázy
v krvi a znížený hemoglobín (krvná bielkovina)

Vedľajšie účinky neznámej častosti výskytu môžu zahŕňať:
Zvýšenie niektorých bielych krviniek (eozinofília), závažné alergické
reakcie (ako vyrážka, svrbenie, sťažené dýchanie, sipot, opuch tváre alebo
nízky krvný tlak), žihľavka (urtikária), zápal šliach a sepsa* (často
nazývaná „otrava krvi“, je to ťažká infekcia so zápalovou reakciou celého
tela, ktorá môže viesť až ku smrti)

* V dlhodobej štúdii, ktorá zahŕňala viac ako 20 000 pacientov, sa sepsa
objavila u viacerých
pacientov liečených telmisartanom v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali
placebo. Táto udalosť sa
objavila buď náhodou alebo sa týka mechanizmu, ktorý nie je v súčasnosti
známy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ Zanacodar 40 mg alebo 80 mg tablety

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Zanacodar po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a
blistri po EXP.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Hliníkovo/hliníkové pretlačovacie balenia: Tento liek nevyžaduje žiadne
zvláštne podmienky na uchovávanie.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do
lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Zanacodar obsahuje
• Liečivo je telmisartan: jedna 40 mg tableta Zanacodaru obsahuje 40 mg
telmisartanu;
jedna 80 mg tableta Zanacodaru
obsahuje 80 mg telmisartanu
• Ďalšie zložky sú povidón, meglumín, hydroxid sodný, manitol, krospovidón
a magnéziumstearát.

Ako vyzerá Zanacodar a obsah balenia
Zanacodar sú tablety.
Zanacodar 40 mg: sú biele, podlhovasté tablety.
Zanacodar 80 mg: sú biele, podlhovasté tablety.

Zanacodar sa dodáva v pretlačovacích baleniach obsahujúcich 14, 28, 30, 56,
84, 90 alebo 98 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia alebo sily tabliet musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

PharmaSwiss Česká republika, s.r.o.
170 00 Praha 7
Česká republika

Výrobca:
Laboratorios LICONSA, S.A.
Avda. Miralcampo, Nş 7, Polígono Industrial Miralcampo
19200 Azuqueca de Henares (Guadalajara), Španielsko

a

PharmaSwiss d.o.o.,
Wolfova 1, SI-1000 Ljubljana, Slovinsko


Tento liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho
priestoru (EHP) pod nasledujúcimi názvami:

Portugalsko, Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Nemecko, Dánsko,
Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko,
Nórsko, Poľsko, Švédsko, Slovinsko, Slovenská republika, Spojené
kráľovstvo:
Zanacodar 40 a 80 mg tablety

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 03/2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.2 k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č.: 2011/03744

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Zanacodar 40 mg tablety
Zanacodar 80 mg tablety


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Zanacodar 40 mg tablety: Každá tableta obsahuje 40 mg telmisartanu
Zanacodar 80 mg tablety: Každá tableta obsahuje 80 mg telmisartanu

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Zanacodar 40 mg: sú biele, podlhovasté tablety.
Zanacodar 80 mg: sú biele, podlhovasté tablety.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia:
Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Kardiovaskulárna prevencia:
Zníženie kardiovaskulárnej morbidity u pacientov so:

i) zjavným aterotrombotickým kardiovaskulárnym ochorením (koronárne
ochorenie srdca alebo mozgová príhoda alebo ochorenie periférnych tepien v
anamnéze) alebo
ii) diabetes mellitus 2. typu s dokumentovaným poškodením cieľového orgánu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba esenciálnej hypertenzie:

Obvykle účinná dávka je 40 mg raz denne. Niektorým pacientom môže
postačovať denná dávka už 20 mg. V prípadoch, keď sa nedosiahne cieľový
tlak krvi, sa dávka telmisartanu môže zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne.
Telmisartan sa alternatívne môže použiť v kombinácii s tiazidovými
diuretikami, ako je hydrochlorotiazid, pri ktorom sa ukázalo, že má s
telmisartanom prídavný účinok na zníženie tlaku krvi. Keď sa zvažuje
zvýšenie dávky, musí sa zohľadniť, že maximálny antihypertenzný účinok sa
vo všeobecnosti dosiahne po štyroch až ôsmich týždňoch od začiatku liečby
(pozri časť 5.1).

Kardiovaskulárna prevencia:

Odporúčaná dávka je 80 mg raz denne. Nie je známe, či dávky telmisartanu
nižšie ako 80 mg sú účinné pri znižovaní kardiovaskulárnej morbidity.
Keď sa začína liečba telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity,
odporúča sa starostlivé monitorovanie krvného tlaku a ak je to vhodné, môže
byť potrebná úprava liečby, ktorá znižuje krvný tlak.

Zanacodar sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Poškodenie funkcie obličiek: u pacientov s miernym až stredne ťažkým
poškodením funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania. U pacientov s
ťažkým poškodením funkcie obličiek alebo s hemodialýzou sú k dispozícii
obmedzené skúsenosti.
U týchto pacientov sa odporúča nižšia začiatočná dávka 20 mg (pozri časť
4.4).

Poškodenie funkcie pečene: U pacientov s miernym až stredne ťažkým
poškodením funkcie pečene dávkovanie nemá prekročiť 40 mg raz denne (pozri
časť 4.4).

Starší ľudia
Nie je potrebná úprava dávky pre starších ľudí.

Deti a mladiství
Zanacodar sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov, kvôli
chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri
časť 6.1)
• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6)
• Obštrukčné žlčové poruchy
• Ťažké poškodenie funkcie pečene

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Gravidita:
Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas
gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora
angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú
graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá
má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa
gravidita diagnostikuje, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa
musí okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba
(pozri časti 4.3 a 4.6).

Poškodenie funkcie pečene:
Zanacodar sa nemá podávať pacientom s cholestázou, obštrukčnými žlčovými
poruchami alebo ťažkým poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3), pretože
telmisartan sa prevažne vylučuje žlčou. U týchto pacientov možno očakávať
znížený hepatálny klírens telmisartanu. Zanacodar sa má používať len s
opatrnosťou u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie
pečene.

Renovaskulárna hypertenzia:
U pacientov s bilaterálnou stenózou artérie renalis alebo stenózou artérie
jednej funkčnej obličky, ktorí sa liečia liekmi, ktoré pôsobia na renín-
angiotenzín-aldosterónový systém, je zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a
renálnej insuficiencie.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličky:
Ak sa Zanacodar používa u pacientov s poškodením funkcie obličiek, odporúča
sa pravidelné sledovanie hladín sérového draslíka a kreatinínu. Nie sú
žiadne skúsenosti s podávaním Zanacodaru pacientom s nedávnou
transplantáciou obličky.

Intravaskulárna hypovolémia:
U pacientov, ktorí sú v objemovej a/alebo sodíkovej deplécii silnou
diuretickou liečbou, diétnym obmedzením soli, diareou alebo vracaním, sa
najmä po prvej dávke Zanacodaru môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia.
Tieto stavy sa musia pred podávaním Zanacodaru upraviť. Objemová a/alebo
sodíková deplécia sa má upraviť ešte pred podávaním Zanacodaru.

Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému: Ako dôsledok
inhibície renín-angiotenzín-aldosterónového systému sa zaznamenali u
citlivých jedincov hypotenzia a zmeny v obličkových funkciách (vrátane
akútneho zlyhania obličiek), zvlášť ak sa kombinujú lieky, ktoré ovplyvňujú
tento systém. Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému
(napr. pridaním ACE inhibítorov k antagonistom receptora angiotenzínu II)
sa preto neodporúča u pacientov s už kontrolovaným krvným tlakom a musí sa
obmedziť na individuálne definované prípady s dôkladným monitorovaním
obličkových funkcií.

Iné stavy spojené so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému:
U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a funkcia obličiek závisí
predovšetkým od činnosti
renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým
kongestívnym zlyhaním srdca alebo existujúcou chorobou obličky vrátane
stenózy renálnej artérie), sa liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém,
akým je telmisartan, spájala s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou,
oligúriou alebo zriedkavo s akútnym zlyhaním obličky (pozri časť 4.8).

Primárny aldosteronizmus:
Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne nereagujú na
antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového
systému. Použitie telmisartanu sa preto neodporúča.

Stenóza aortálnej a mitrálnej srdcovej chlopne, obštrukčná hypertrofická
kardiomyopatia:
Tak ako pri iných vazodilatanciách, osobitná pozornosť je potrebná u
pacientov trpiacich aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou
hypertrofickou kardiomyopatiou.

Hyperkaliémia:
Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém
môže spôsobiť
hyperkaliémiu.
U starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetikov,
u pacientov liečených
súčasne inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka, a/alebo u
pacientov s pridruženými udalosťami môže byť hyperkaliémia smrteľná.

Pred zvážením súbežného použitia liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-
aldosterónový systém sa má zhodnotiť pomer prínosu a rizika.
Najdôležitejšie rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie, ktoré treba
zvážiť sú:

- Diabetes mellitus, poškodenie funkcie obličiek, vek (> 70 rokov)
- Kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-
angiotenzín-aldosterónový systém a/alebo s náhradami draslíka. Lieky alebo
terapeutické skupiny liekov, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu sú: náhrady
solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE inhibítory,
antagonisty receptora angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky
(NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva
(cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim.
- Pridružené udalosti, hlavne dehydratácia, akútne srdcová dekompenzácia,
metabolická acidóza,
zhoršovanie obličkových funkcií, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr.
infekčné ochorenie),
odumieranie buniek (napr. akútna končatinová ischémia, rabdomyolýza,
rozsiahla trauma).

U rizikových pacientov sa odporúča intenzívne sledovanie hladín draslíka v
sére (pozri časť 4.5).

Etnické rozdiely:
Ako sa pozorovalo pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín,
telmisartan a iné antagonisty receptora angiotenzínu II sú zjavne menej
účinné v znižovaní tlaku krvi u ľudí čiernej pleti ako u ostatných,
pravdepodobne pre vyšší výskyt nízkorenínových stavov u čiernej populácie s
hypertenziou.

Iné:
Ako pri inom antihypertenzíve, nadmerná redukcia tlaku krvi u pacientov s
ischemickou kardiopatiou alebo ischemickou kardiovaskulárnou chorobou môže
viesť k infarktu myokardu alebo mŕtvici.

4.5 Liekové a iné interakcie

Štúdie interakcií sa vykonali len u dospelých.

Ako iné lieky účinkujúce na renín-angiotenzín-aldosterónový systém,
telmisartan môže vyvolať hyperkaliémiu (pozri časť 4.4). Riziko sa môže
zvýšiť v prípade liečby kombináciou s inými liekmi, ktoré môžu tiež vyvolať
hyperkaliémiu (náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká,
ACE inhibítory, antagonisty receptora angiotenzínu II, nesteroidné
protizápalové lieky (NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín,
imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus) a trimetoprim.

Výskyt hyperkaliémie závisí od pridružených rizikových faktorov. Riziko sa
zvyšuje v prípade vyššie uvedených liečebných kombinácií. Riziko je
obzvlášť vysoké pri kombinácii s draslík šetriacimi diuretikami a pri
kombinácii s náhradami solí s obsahom draslíka. Napríklad kombinácia s ACE
inhibítormi alebo NSA predstavuje nižšie riziko pri dôkladnom dodržaní
odporúčaní pre používanie.

/Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča/

Draslík šetriace diuretiká alebo doplnky draslíka:
Antagonisty receptora angiotenzínu II, ako telmisartan, zmierňujú straty
draslíka spôsobené
diuretikami. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, eplerenón,
triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo náhrady solí s obsahom
draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu sérového draslíka. Ak je
súbežné použitie týchto liečiv indikované pri dokázanej hypokaliémii, majú
sa užívať veľmi opatrne a majú sa pravidelne monitorovať sérové hladiny
draslíka.

Lítium:
Počas súbežného podávania lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho
enzýmu a s antagonistami receptora angiotenzínu II, vrátane telmisartanu,
boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií lítia a toxicita.
Ak sa ukáže nevyhnutnosť použitia takejto kombinácie, odporúča sa dôkladné
monitorovanie hladín lítia v sére.

/Súbežné použitie, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť/

Nesteroidné protizápalové lieky/:/
NSA (t.j. kyselina acetylsalicylová v protizápalových dávkovacích režimoch,
COX-2 inhibítory
a neselektívne NSA) môžu znížiť antihypertenzný účinok antagonistov
receptora angiotenzínu II. U niektorých pacientov so zníženou funkciou
obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti so zníženou
funkciou obličiek) súčasné podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II
a účinných látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, môže viesť k ďalšiemu
zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek,
ktoré je zvyčajne reverzibilné. A preto, táto kombinácia sa má podávať
veľmi opatrne obzvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne
hydratovaní, má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začiatku
súbežnej liečby a pravidelne počas jej trvania.

V jednej štúdii súbežné podávanie telmisartanu a ramiprilu viedlo k 2,5-
násobnému zvýšeniu AUC0-24 a Cmax ramiprilu a ramiprilátu. Klinická
významnosť tohto pozorovania nie je známa.

Diuretiká (tiazidové diuretiká alebo slučkové diuretiká):
Predchádzajúca liečba vysokými dávkami diuretík ako je furosemid (slučkové
diuretikum) a hydrochlorotiazid (tiazidové diuretikum) môže viesť k
hypovolémii a riziku hypotenzie pri začatí liečby telmisartanom.

/Pri súbežnom používaní treba vziať do úvahy/

Iné antihypertenzné látky
Účinok telmisartanu na znižovanie tlaku krvi, môže byť zvýšený pri súbežnom
použití iných
antihypertenzných liekov.

Na základe farmakologických vlastností možno očakávať, že nasledujúce lieky
môžu zosilniť
hypotenzný účinok všetkých antihypertenzív vrátane telmisartanu: baklofén,
amifostín. Navyše,
ortostatická hypotenzia môže byť zhoršená alkoholom, barbiturátmi,
narkotikami alebo
antidepresívami.

Kortikosteroidy (systémové použitie):
Zníženie antihypertenzného účinku.

4.6 Gravidita a laktácia

Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého
trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie antagonistov receptora
angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Gravidita (pozri časti 4.3 a 4.4):
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní Zanacodaru u gravidných
žien. Štúdie na
zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku
ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú preukazné, napriek
tomu, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne
kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora
angiotenzínu II, pre túto triedu liečiv môžu existovať podobné riziká.
Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II
považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú
prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný
bezpečnostný profil pri používaní v gravidite.
Ak sa gravidita diagnostikuje, liečba antagonistami receptora angiotenzínu
II sa musí okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna
liečba.
Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a
tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená
funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a
neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri
časť 5.3). Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu účinkom
antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie
funkcie obličiek a lebky. Dojčatá, ktorých matky užívali antagonistu
receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie
(pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia (pozri časť 4.3):
Keďže nie sú dostupné žiadne informácie ohľadom používania Zanacodaru počas
dojčenia, Zanacodar sa neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívne
liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia,
najmä počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a
obsluhovať stroje. Avšak pri vedení vozidiel a obsluhe strojov sa musí
vziať do úvahy, že pri antihypertenznej liečbe sa občas môže vyskytnúť
závrat alebo ospalosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Celkový výskyt nežiaducich udalostí hlásených pri telmisartane (41,4 %) bol
zvyčajne porovnateľný s placebom (43,9 %) v placebom kontrolovaných
klinických skúšaniach. Výskyt nežiaducich udalostí nebol závislý od dávky a
nebola preukázaná súvislosť s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov.
Bezpečnostný profil telmisartanu u pacientov podstupujúcich liečbu na
zníženie kardiovaskulárnej morbidity bol zhodný s tým, ktorý sa získal u
pacientov s hypertenziou.

Nežiaduce reakcie lieku uvedené nižšie sa zhromaždili zo všetkých
klinických skúšaní u pacientov liečených na hypertenziu a z hlásení po
uvedení lieku na trh. Zoznam tiež zohľadňuje závažné nežiaduce účinky a
nežiaduce účinky vedúce k prerušeniu liečby, ktoré sa hlásili v troch
dlhodobých klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali 21 642 pacientov liečených
telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity počas šiestich rokov.

Nežiaduce reakcie sú usporiadané podľa frekvencie s použitím nasledovnej
konvencie: veľmi časté (? 1/10); časté (? 1/100 až < 1/10); menej časté (?
1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (? 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v
poradí klesajúcej
závažnosti.

Infekcie a nákazy:
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Infekcie horných dýchacích ciest vrátane
faryngitídy a sinusitídy, infekcie močových ciest vrátane cystitídy
Neznáme (z dostupných údajov): Sepsa vrátane smrteľných následkov1

Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté (?1/1 000 až < 1/100): Anémia
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Trombocytopénia
Neznáme (z dostupných údajov): Eozinofília

Poruchy imunitného systému
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Precitlivenosť
Neznáme (z dostupných údajov): Anafylaktická reakcia

Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Hyperkaliémia

Psychické poruchy:
Menej časté (?1/1 000 až < 1/100): Depresia, nespavosť
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Úzkosť.

Poruchy nervového systému
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Synkopa.

Poruchy oka:
Zriedkavé (?1/10 000 to <1/1 000): Porucha videnia

Poruchy ucha a labyrintu:
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Vertigo

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Bradykardia
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Tachykardia

Poruchy ciev
Menej časté (?1/1 000 to <1/100): Hypotenzia2, ortostatická hypotenzia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Dyspnoe

Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Bolesť brucha, hnačka, dyspepsia,
flatulencia, vracanie
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Žalúdočné ťažkosti, sucho v ústach

Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Abnormálna funkcia pečene/poruchy pečene

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Hyperhydróza, pruritus, vyrážka.
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Erytém, angioedém, lieková erupcia,
toxická kožná erupcia, ekzém.
Neznáme (z dostupných údajov): Urtikária.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Myalgia, bolesť chrbta (napr. ischias),
svalové kŕče
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Artralgia, bolesť v končatinách.
Neznáme (z dostupných údajov): Tendonitída

Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Poškodenie obličiek vrátane akútneho
zlyhania obličiek

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Bolesť na hrudníku, asténia (slabosť).
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Ochorenie podobné chrípke

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Menej časté (?1/1 000 až <1/100): Zvýšenie kreatinínu v krvi.
Zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000): Zvýšenie kyseliny močovej v krvi,
zvýšenie pečeňových enzýmov, zvýšenie kreatín fosfokinázy v krvi, zníženie
hemoglobínu

1V klinickom skúšaní PRoFESS sa po telmisartane v porovnaní s placebom
pozorovala zvýšená incidencia sepsy. Udalosť môže byť náhodným nálezom
alebo môže súvisieť s mechanizmom, ktorý v súčasnosti nie je známy (pozri
časť 5.1).

2Hlásené ako časté u pacientov s kontrolovaným krvným tlakom, ktorí sa
liečili telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity na najvyššej
úrovni štandardnej starostlivosti.

4.9 Predávkovanie


Čo sa týka predávkovania u ľudí, dostupné sú len obmedzené údaje.

Príznaky
Najhlavnejšie prejavy predávkovania telmisartanom boli hypotenzia a
tachykardia; taktiež sa zaznamenali bradykardia, závraty, zvýšenie
kreatinínu v sére a akútne zlyhanie obličiek.

Liečba
Telmisartan sa neodstráni hemodialýzou. Pacient musí byť starostlivo
monitorovaný a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od
času užitia a závažnosti symptómov. Navrhované opatrenia zahrňujú vyvolanie
vracania a/alebo výplach žalúdka. Aktívne uhlie môže byť užitočné pri
liečbe predávkovania. Často sa majú sledovať sérové elektrolyty a
kreatinín. Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy na
chrbte a treba mu urýchlene podať náhrady soli a objemu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód:
C09CA07.

Mechanizmus účinku:
Telmisartan je perorálne aktívny a špecifický antagonista receptora
angiotenzínu II (typ AT1).
Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou z jeho
väzbového miesta na subtype receptora AT1, ktorý je zodpovedný za známe
pôsobenie angiotenzínu II. Telmisartan nejaví žiadnu parciálnu agonistickú
účinnosť na AT1 receptore. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor.
Táto väzba je dlhodobá. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom
vrátane AT2 a iných menej charakterizovaných AT receptorov. Funkčná úloha
týchto receptorov nie je známa, ani účinok ich možnej nadmernej stimulácie
angiotenzínom II, ktorého hladiny sa zvyšujú telmisartanom. Plazmatické
hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje ľudský
plazmatický renín ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje enzým
konvertujúci angiotenzín (kininázu II), enzým, ktorý taktiež odbúrava
bradykinín. Preto sa neočakáva, že sa zosilnia bradykinínom sprostredkované
nežiaduce účinky.

U ľudí 80 mg dávka telmisartanu takmer úplne inhibuje angiotenzínom II
vyvolané zvýšenie tlaku krvi. Inhibičný účinok sa zachová v priebehu 24
hodín a je merateľný do 48 hodín.

Klinická účinnosť a bezpečnosť:

Liečba esenciálnej hypertenzie:

Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzná aktivita postupne prejavuje
v priebehu 3 hodín.
Maximálne zníženie tlaku krvi sa zvyčajne dosiahne za 4 až 8 týždňov od
začiatku liečby a pretrváva počas dlhodobej liečby.

Ako sa ukázalo pri ambulantných meraniach tlaku krvi, antihypertenzný
účinok pretrváva konštantne počas 24 hodín po podaní dávky vrátane
posledných 4 hodín pred ďalšou dávkou. Toto potvrdzujú pomery najnižšej a
najvyššej koncentrácie, ktoré sú trvalo nad 80 % po dávkach 40 a 80 mg
telmisartanu v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach. Je zrejmý
vzťah dávky k času návratu na základnú úroveň systolického tlaku krvi
(STK). Z tohto hľadiska sú údaje týkajúce sa diastolického tlaku krvi (DTK)
rozporné.

U pacientov s hypertenziou telmisartan znižuje tak systolický, ako aj
diastolický tlak krvi bez ovplyvnenia tepovej frekvencie. Prínos
diuretického a natriuretického účinku lieku k jeho hypotenznému pôsobeniu
sa ešte len bude určovať. Antihypertenzná účinnosť telmisartanu je
porovnateľná s účinnosťou predstaviteľov iných tried antihypertenzív
(demonštrovala sa v klinických skúšaniach porovnávajúcich telmisartan s
amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lizinoprilom).

Po náhlom prerušení liečby telmisartanom sa tlak krvi postupne vracia na
hodnoty pred liečbou v priebehu niekoľkých dní bez dôkazu rebound
hypertenzie.

Výskyt suchého kašľa bol signifikantne nižší u pacientov liečených
telmisartanom ako u tých, ktorí užívali inhibítory enzýmu konvertujúceho
angiotenzín v klinických skúšaniach priamo porovnávajúcich tieto dve
antihypertenzné liečby.

Kardiovaskulárna prevencia:

Štúdia ONTARGET (Ongoing Telmisartan Alone and in Combination with Ramipril
Global Endpoint Trial) porovnávala účinky telmisartanu, ramiprilu a
kombinácie telmisartanu s ramiprilom v kardiovaskulárnych ukazovateľoch u
25620 pacientov vo veku 55 rokov alebo starších s anamnézou koronárneho
ochorenia srdca, mozgovej príhody, prechodného ischemického ataku
(transient ischemic attack, TIA), ochorenia periférnych tepien alebo
diabetu mellitus 2. typu sprevádzaného známkami poškodenia cieľového orgánu
(napr. retinopatiou, hypertrofiou ľavej komory, makro- alebo
mikroalbuminúriou), ktoré predstavujú populáciu pacientov s vysokým
kardiovaskulárnym rizikom.

Pacienti boli randomizovaní do jednej z troch nasledovných liečebných
skupín: telmisartan 80 mg (n=8542), ramipril 10 mg (n=8576), alebo
kombinácia telmisartanu 80 mg s ramiprilom 10 mg ( n=8502), a následne boli
sledovaní priemerne počas obdobia 4,5 roka.

Telmisartan preukázal podobnú účinnosť ako ramipril pri znižovaní
primárnych kompozitných cieľových ukazovateľov kardiovaskulárnej smrti,
nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej príhody alebo hospitalizácie z
dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania. Incidencia primárnych cieľových
ukazovateľov bola podobná v skupine pacientov liečených telmisartanom
(16,7 %) a ramiprilom (16,5 %). Pomer rizika telmisartanu v porovnaní s
ramiprilom bol 1,01 (97,5% Cl 0,93 – 1,10, p (non-inferiority)= 0,0019 pri
hranici 1,13). Miera všetkých prípadov mortality bola 11,6 % medzi
pacientmi liečenými telmisartanom a 11,8 % medzi pacientmi liečenými
ramiprilom.

Pri telmisartane bola zistená podobná účinnosť ako pri ramiprile v
predšpecifikovaných sekundárnych konečných ukazovateľoch kardiovaskulárnej
smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody
[0,99 (97,5% CI 0,90 – 1,08), p (non –inferiority)=0,0004], v primárnych
cieľových ukazovateľoch referenčnej štúdie HOPE (The Heart Outcomes
Prevention Evaluation Study), ktorá skúmala účinky ramiprilu v porovnaní s
placebom.

V štúdii TRANSCEND sa randomizovali pacienti s intoleranciou voči ACE-I na
základe podobných inklúznych kritérií ako v štúdii ONTARGET do skupiny
telmisartan 80 mg (n=2954) alebo placebo (n=2972), v oboch pri najvyššej
úrovni štandardnej starostlivosti. Sledovanie trvalo priemerne 4 roky a 8
mesiacov. Nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel v incidencii
primárnych kompozitných cieľových ukazovateľov (kardiovaskulárnej smrti,
nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody alebo
hospitalizácie z dôvodu kongestívneho srdcového zlyhania) [15,7 % v skupine
s telmisartanom a 17,0 % v skupine s placebom s mierou rizika 0,92 (95% CI
0,81 – 1,05, p=0,22)]. Zistil sa prínos telmisartanu v porovnaní s placebom
v predšpecifikovaných kompozitných sekundárnych výsledkoch pri
kardiovaskulárnej smrti, nefatálnom infarkte myokardu a nefatálnej mozgovej
príhode [0,87 (95% CI 0,76 – 1,00, p=0,048)]. Nezistil sa žiadny prínos pri
kardiovaskulárnej mortalite (miera rizika 1,03, 95%CI 0,85 – 1,24).

Kašeľ a angioedém sa zaznamenali menej často u pacientov liečených
telmisartanom než u pacientov liečených ramiprilom, zatiaľ čo hypotenzia sa
častejšie zaznamenala pri telmisartane.

Kombinácia telmisartanu s ramiprilom nepriniesla ďalší prínos prevyšujúci
ramipril alebo telmisartan samotný. Kardiovaskulárna mortalita a všetky
prípady mortality boli numericky vyššie pri kombinácii. V skupine s
kombináciou bol navyše signifikantne vyšší výskyt hyperkaliémie, renálneho
zlyhania, hypotenzie a synkopy. Preto sa v tejto skupine pacientov použitie
kombinácie telmisartanu s ramiprilom neodporúča.

V klinickom skúšaní „Prevention Regimen For Effectively avoiding Second
Strokes“ (PRoFESS) s 50-ročnými a staršími pacientmi, ktorí mali nedávno
mozgovú príhodu, bola po telmisartane v porovnaní s placebom zaznamenaná
zvýšená incidencia sepsy 0,70 % voči 0,49 % [RR 1,43 (95% interval
spoľahlivosti 1,00 – 2,06]; incidencia smrteľných prípadov sepsy bola
zvýšená u pacientov užívajúcich telmisartan (0,33 %) voči pacientom
užívajúcim placebo (0,16 %) [RR 2,07 (95% interval spoľahlivosti 1,14 –
3,76]. Pozorovaná zvýšená miera výskytu sepsy v súvislosti s používaním
telmisartanu môže byť buď náhodným nálezom, alebo môže súvisieť s
mechanizmom, ktorý v súčasnosti nie je známy.

Prínosy telmisartanu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu nie sú v
súčasnosti známe.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Telmisartan sa absorbuje rýchlo, hoci sa absorbované množstvo líši.
Priemerná absolútna biologická dostupnosť telmisartanu je okolo 50 %. Keď
sa telmisartan užíva s jedlom, redukcia plochy pod krivkou závislosti
plazmatickej koncentrácie od času (AUC0-?) telmisartanu sa mení od
približne 6 % (40 mg dávka) do približne 19 % (160 mg dávka). Od 3 hodín po
podaní telmisartanu nalačno alebo s jedlom sú plazmatické koncentrácie
podobné.

Linearita/nelinearita:
Nepredpokladá sa, že by malé zníženie AUC zapríčinilo zníženie
terapeutickej účinnosti. Medzi dávkami a plazmatickými hladinami nie je
lineárny vzťah. Cmax a v menšej miere AUC sa pri dávkach nad 40 mg zvyšujú
disproporčne.

Distribúcia:
Telmisartan sa z veľkej časti viaže na plazmatické proteíny (> 99,5 %),
hlavne na albumín a kyslý alfa-1 glykoproteín. Zdanlivý distribučný objem
(Vdss) pri priemernom rovnovážnom stave je približne 500 l.

Metabolizmus:
Telmisartan sa metabolizuje konjugáciou na glukuronid základnej zlúčeniny.
Konjugát nevykazuje žiadnu farmakologickú aktivitu.

Eliminácia:
Telmisartan je charakterizovaný farmakokinetikou biexponenciálneho rozkladu
s terminálnym polčasom eliminácie > 20 hodín. Maximálna plazmatická
koncentrácia (Cmax) a v menšej miere plocha pod krivkou závislosti
plazmatickej koncentrácie od času (AUC) sa zvyšuje s dávkou disproporčne.
Nie je dôkaz klinicky významnej akumulácie telmisartanu, ak sa užíva v
odporúčanej dávke. Plazmatické koncentrácie boli vyššie u žien ako u mužov
bez významného vplyvu na účinnosť.

Po perorálnom (a intravenóznom) podaní sa telmisartan takmer výlučne
vylučuje stolicou prevažne ako nezmenená zlúčenina. Kumulatívne vylučovanie
močom je < 1 % dávky. Celkový plazmatický klírens (Cltot) je vysoký
(približne 1 000 ml/min) v porovnaní s prietokom krvi v pečeni (okolo 1 500
ml/min).

/Osobitné skupiny pacientov/

Účinky na pohlavie:
Pozorovali sa rozdiely v plazmatických koncentráciách medzi pohlaviami,
pričom hodnoty Cmax približne 3-násobne a hodnoty AUC približne 2-násobne
vyššie u žien v porovnaní s mužmi.

Starší pacienti:
U starších pacientov a pacientov mladších ako 65 rokov sa farmakokinetika
telmisartanu nelíši.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek:
U pacientov s miernym až stredne ťažkým a ťažkým poškodením funkcie
obličiek sa pozorovali dvojnásobné plazmatické koncentrácie. Avšak u
pacientov s renálnou insuficienciou, ktorí sa podrobujú dialýze, sa
pozorovali nižšie plazmatické koncentrácie. Telmisartan má u pacientov s
renálnou insuficienciou pevnú väzbu na proteíny plazmy a nemôže sa
odstrániť dialýzou. Polčas vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie
obličiek nemení.

Pacienti s poškodením funkcie pečene:
Farmakokinetické štúdie u pacientov s poškodením funkcie pečene ukázali
zvýšenie absolútnej biologickej dostupnosti až do takmer 100 %. Polčas
vylučovania sa u pacientov s poškodením funkcie pečene nemení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V predklinických štúdiách bezpečnosti s normotenznými zvieratami dávky
porovnateľné s klinickým terapeutickým rozsahom vyvolávali zníženie
parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zmeny v
renálnej hemodynamike (zvýšený dusík močoviny v krvi a kreatinín), ako aj
zvýšenie sérového draslíka. U psov bola pozorovaná dilatácia obličkových
kanálikov a atrofia. U potkanov a psov sa tiež zaznamenalo poškodenie
žalúdočnej sliznice (erózia, vredy alebo zápal). Týmto farmakologicky
sprostredkovaným nežiaducim účinkom, známym z predklinických štúdií tak s
inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín, ako aj s antagonistami
receptora angiotenzínu II, sa predchádzalo perorálnou náhradou soli.

U oboch druhov sa pozorovala zvýšená aktivita plazmatického renínu a
hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny,
ako aj skupinový účinok ACE inhibítorov a iných antagonistov receptora
angiotenzínu II, však zrejme nemajú klinický význam.

Nie je žiadny dôkaz teratogénneho účinku, ale štúdie na zvieratách
naznačili určitý rizikový potenciál telmisartanu na postnatálny vývoj
plodu, ako nižšia telesná hmotnosť, oneskorené otvorenie očí a vyššia
mortalita.

Nedokázala sa mutagenita a významná klastogénna aktivita v štúdiách /in/
/vitro,/ ani karcinogenita u potkanov a myší.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Povidón
Meglumín
Hydroxid sodný
Manitol
Magnéziumstearát
Krospovidón

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Hliníkovo/hliníkové pretlačovacie balenia:
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Vonkajší obal sú kartónové škatule.

Zanacodar 40 a 80 mg tablety sa dodávajú v pretlačovacích baleniach
(hliníkovo/hliníkových) obsahujúcich 14, 28, 30, 56, 84, 90, 98 tabliet.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika, s.r.o.
170 00 Praha 7
Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

58/0512/10-S
58/0513/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

27.10.2011


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Jún 2011